A

1. Rámcové časti diela odbornej literatúry ako zdroj informácií-menný a vecný register,
resumé, bibliografický zápis, anotácia.
2. Spôsoby študijného spracovávania odborného textu.
3. Rozdiel medzi konceptom a konspektom.

1. Menný a vecný register

-abecedný zoznam dôležitých mien a odborných termínov a pojmov s uvedením strán, na
ktorých sa v knihe o nich píše, záverečná časť

Resumé
- nachádza sa v záverečnej časti
- zhrnutie najdôležitejších poznatkov, zistení, o ktorých sa konkrétnejšie píše v jadre
odbornej knihy
- píše sa v svetových jazykoch (ANJ, NEJ, FRI, RUJ), prípadne v inom cudzom jazyku,
ktorého použitie vyplýva z obsahu textu

Bibliografický zápis
-ide o zápis dôležitých údajov o knihe: meno autora, názov knihy,, vydavateľstvo, miesto
vydania, rok vydania, počet strán, ISBN číslo
-napríklad: SLANČOVÁ,D.: Základy praktickej rétoriky. Prešov: Náuka, 2001, 155 s. ISBN
80-89038-04-2 (ak citujeme z jednej strany, píšeme napr. s 38.)
- nachádza sa v záverečnej časti v zozname použitej

Anotácia
- stručná charakteristika literárneho ale aj odborného diela, jeho obsahu, spôsobu
spracovania, často so základnou informáciou o autorovi, prípadne s poznámkou pre aký okruh
čitateľov/divákov je dielo určené,informácie o počte strán, cene knihy
- tento útvar využívajú vydavateľstvá a literárne vedy na informovanie o knižných
novinkách
- nehodnotí dielo, prináša len prvé základné informácie – má veľmi blízko k reklame —
snaha vychváliť knihu s úmyslom vyššieho predaja daného titulu
- niekedy ju nachádzame aj priamo na obale knihy
2. Osnova-stručný a prehľadný záznam obsahu textu v bodoch a heslách, využívame menné
vyjadrovanie
Téza- stručne zhrnutá najdôležitejšia informácia z textu, ucelená veta

Kľúčové slová- významovo najdôležitejšie slová textu- často sú heslami osnovy

Mapa mysle- prehľadné grafické spracovanie najdôležitejších informácií

Presná citácia- doslovné zaznamenanie uceleného cudzieho výroku s uvedením mena autora,
názvu diela, vydavateľstva, roku vydania a čísla strany z ktorej uvedený výrok pochádza
Voľná citácia- pri nej sa nemusí nachádzať autor či dielo, z ktorej citovaný text pochádza,
využíva sa v rečníckych alebo publicistických štýloch
Parafráza- voľné prerozprávanie cudzieho výroku alebo textu buď s uvedením zdroja alebo
bez, v závislosti od typu prejavu
Marginálie- stručné poznámky na vonkajšom okraji strany

3. Konspekt= výťah z textu= poznámka z obsahu textu, záznam kľúčových informácií a hlavných
myšlienok, vedľajšie informácie, ktoré sú nevyhnutné sa zvyčajne zaznamenávajú iným písmom
alebo farbou

Koncept = prvotný text, nečistopis

B Sformuluj text anotácie knihy Kapitánova dcéra

A
1. Čo je jazykový štýl?
2. Funkčné jazykové štýly- rozdelenie a základná charakteristika.
3. Vysvetlenie pojmu Individuálny štýl + činitele, ktoré naň vplývajú.

1. Jazykový štýl

- formálne usporiadanie výrazových prostriedkov do zmysluplného celku

- prejavuje sa cieľavedomým výberom verbálnych a neverbálnych prostriedkov a ich
usporiadaním v texte

2. Náučný, Administratívny, Publicistický, Rečnícky, Umelecký, Hovorový

- N,Aobjektívne, P,Rsubjektívno-objektívne, U,Hsubjektívne
- N,A,P,R,U- verejná komunikačná sféra, H- súkromná komunikačná sféra

3. lndividuálny štýl
- individuálny spôsob ústnej i písomnej komunikácie každého človeka
- vplývajú naň individuálne vlastnosti autora, individuálny štýl sa stále vyvíja ale môžeme
ho vlastným pričinením zdokonaľovať

B Prihovorte sa ako delegát CK k turistom, ktorí z dôvodu pokazeného autobusu nemôžu

absolvovať fakultatívny výlet v plánovanom čase (oprava bude trvať cca 2 hod.). Oznámte im
túto udalosť, upokojte ich a navoďte atmosféru pohody. (cca 8 viet)
A
1. Charakteristika náučného štýlu (komunikačná sféra, komunikanti, znaky).
2. Uveďte hlavné žánre náučného štýlu.
3. Pracujte s ukážkoudoložte svoje tvrdenia príkladmi z ukážky.

1. Náučný štýl
- objektívny jazykový štýl verejnej komunikácie (škola, práca, záujmová oblasť, médiá,
konferencie)
- komunikanti: odborník <-> odborník — vedecko-náučný štýl
odborník <-> laik — populárno-náučný štýl
Znaky:
 verejnosť- spisovné slová, internacionalizmy
 objektívnosť
 písomnosť- zložené súvetia, polovetné konštrukcie, vsuvky, bohaté členenie textu na
odseky, nadpisy, podnadpisy
 monologickosť
 odbornosť, presnosť: využívanie termínov, združených pomenovaní, presné údaje,
citácie, využívanie autorského plurálu
 pojmovosť- nocionálne slová (citovo nezafarbené)
 uplatnenie formalizácie — tabuľky, schémy, vzorce

2. Vedecko-náučné žánre (prísne objektívne)

- dizertácia, monografia, diplomová práca, dizertačná práca, bakalárska práca, vedecká štúdia,
odborný referát, vedecká prednáška, odborný článok, diskusný vedecký príspevok

Populárno-náučné žánre (subjektívnejšie ako vedecko-náučné žánre, pretože je prípustný aj

vlastný názor autora)
-popularizačná prednáška, recenzia, popularizačný článok

B Diskusný príspevok (min. 7 viet): Slovenčina čelí náporu anglicizmov- je to boj s veternými
mlynmi?
A
1. Charakteristika jednoduchých súvetí.
2. Druhy jednoduchých súvetí + vymenovať typické spojky.
3. Charakteristika polovetných konštrukcií a vysvetlenie ich funkcie.
4. Pomenovať slovesné tvary v polovetných konštrukciách zvýraznených v ukážke.
5. Určte jednoduché súvetia v ukážke.

1. Jednoduché súvetia
-skladajú sa z dvoch gramatických jadier (2 vetné základy, 2 prísudky)
- poznáme priraďovacie (2 rovnocenné vety) a podraďovacie (1 nadradená a 1
podradená veta) súvetia

2. Priraďovacie súvetia
- zlučovacie (a, i, aj, ani) Neprší, ani nesneží.
- stupňovacie (nielen/ale aj, ba) Nielen že prší, ale sa aj blýska.
- vylučovacie (buď/alebo) Buď prídeš dnes, alebo sa zastavíš zajtra.
- odporovacie (ale, no) Vonku prší, ale svieti slnko.

Podraďovacie súvetia s vedľajšou vetou:

- podmetovou
- predmetovou
- prísudkovou
- príčinnou, miestnou, časovou, spôsobovou
- prívlastkovou

3. Polovetné konštrukcie:
- vo vete majú funkciu vetného člená a zároveň majú stavbu vety
- funkcie: doplnok, prístavok (vysvetľovací, zužovací, zhrňujúci), predmet (vyjadrený
neurčitkom), príslovkové určenie spôsobu ( vyjadrené prechodníkom), prívlastok (vyjadrené
trpným príčastím)

4. Neurčité slovesné tvary v polovetných konštrukciách:

- neurčitok (čítať)
- prechodník (čítajúc)
- činné príčastie (čítajúci)
- trpné príčastie (čítaný)
- slovesné podstatné meno (čítanie)

Jediná dcéra bohatého nájamcu z Brie- nenachádza

sklamanú smrťou- trpné príčastie
usilujúcich sa- činné príčastie
premáhajúc-prechodník
5. Jednoduché súvetia:
I. priraďovacie zlučovacie
ll. podraďovacie s Vv predmetovou
III. podraďovacie s Vv predmetovou
IV. podraďovacie s Vv prívlastkovou
V. podraďovacie s Vv príčinnou
VI. priraďovacie zlučovacie
VII. priraďovacie odporovacie

B Názor na vzťahy rodičov a detí v súčasnoti na základe diela Otec Goriot.

A
1. Charakteristika systému slovnej zásoby slovenského jazyka.
2. Členenie slovnej zásoby z hľadiska pôvodu, dobového výskytu a expresivity.
3. Zaradenie slov vukážke do systému slovnej zásoby.
4. Vysvetlenie pojmov homonymá, synonymá, antonymá. 1. slovná zásoba / lexika
1. Slovná zásoba/lexika
- súhrn všetkých slov, ktoré v jazyku existujú
- slovná zásoba sa člení na jadro a okraj/perifériu
- jadrofrekventované, najstaršie, prevažne domce slová, základná slovná zásoba
- okrajpohyblivá časť, obsahuje napr. príznakové slová, archaizmy, historizmy, expresívne
slová

2. Z hľadiska pôvodu
A. domáce slová
B. cudzie slová- z latinčiny, gréčtiny, angličtiny, nemčiny

Z hľadiska dobového výskytu:

A. historizmy- slová, ktoré sa nepoužívajú, nie sú frekventované, lebo používajú veci, javy, ktoré
už zanikli, nemajú opodstatnenie (groš, šiling, koruna, marka, dvoran, zemepán)
B. archaizmy- slová, ktoré pomenúvajú existujúce predmety, ale nahradili sme ich novými
výrazmi (temnicaväzenie)
C. zastarané slová- používa ich staršia generácia
D. neologizmy- nové slová — domáceho aj cudzieho pôvodu (osobný počítač, server)

Z hľadiska expresivity:

A. neutrálne slová- žiadny citový príznak-stôl, lavicanocionálne slová

B. citovo zafarbené/expresívne slová
a) s kladným citovým príznakom- zdrobneniny(babička), rodinné slová (mamina),
familiárne slová (Katka), detské slová (havo), eufemizmy /zjemňujúce výrazy (zomrelodišiel,
starýskúsený)
b) so záporným citovým príznakom- hanlivé/urážlivé (frňák), nadávky (blbec), slová so
zveličujúcim významom (nosisko), vulgarizmy

4. Homonymá
-slová, ktoré znejú rovnako, majú rovnakú formu ale majú iný význam
- koruna(stromu)<->koruna(platidlo), plod(na strome)<->plot(ohraničenie pozemku)
- viacvýznamové- 1 slovo so základným významom a od neho nejaká podobnosť (koruna
na hlave, koruna stromu)

Synonymá - slová s podobným/ rovnakým významom — bežať / utekať

Antonymá
- slová s opačným významom- pekný/škaredý, nízky/vysoký
B Urobte rozšírenú dejovú osnovu poviedky Neprebudený podľa schémy kompozície
rozprávania (t. j. expozícia, kolízia atď.)
A
1. Vymenujte a vysvetlite znaky hovorového štýlu + ich konkretizácia v ukážke.
2. Uveďte min. 3 žánre hovorového štýlu.
3. Vysvetlite rozdiel medzi dialógom v hovorom štýle a vumeleckom štýle.

1. Znaky hovorového štýlu:

- subjektívny štýl bežnej komunikácie
- uplatňuje sa v súkromnej, záujmovej a pracovnej sfére
- ústnosť, spontánnosť- pestrá modalita viet, obrazné pomenovania a frazeologizmy,
využívajú sa nepresné údaje, absencia termínov, intonácia vety sa stáva významotvorným
prvkom
- konverzačnosť- prejavuje sa v dialogickej podobe textov
- súkromnosť- prejavuje sa vplyvom zemepisného nárečia a slangu, nedodržiavanie
pravopisnej a výslovnostnej normy- chat, diakritika, používanie familiárnych/rodinných slov,
mimovoľné použitie kontaktových slov- oné, viete, fakt
- situačnosť- prejavuje sa využívaním neverbálnych prostriedkov, časté ukazovacie
zámená
-stručnosť- univerbizácia, tvorenie nových slov zo skratiek
- expresívnosť- využívanie citosloviec, častíc, citovo zafarbených slov, slangu

2. Súkromný list, telefónny rozhovor, esemeska, e-mail, chatovanie, blahoželanie, hádka, debata,
inzerát, reklama

3. Dialóg
- dialóg vhovorovom štýle má dorozumievaciu funkciu, slúži na výmenu informácií medzi
komunikantmi
- dialóg v umeleckom štýle slúži ako charakterizačný prostriedok postáv, dramatizujúci
prostriedok v epickom texte, vnáša napätie do deja a posúva ho dopredu, autor má možnosť
využiť celé spektrum slovnej zásoby (nárečie, slangy, vulgarizmy)
- dramatický text je postavený na dialógoch, prostredníctvom ktorých sa realizuje konflikt
a dej hry a v dráme len prostredníctvom dialógov môžeme charakterizovať postavy

B Transformujte jednu časť dejstva na epický text.

A
1. Podstata opisného slohového postupu.
2. Druhy opisov a ich charakteristika.
3. Pomenujte druh opisu v Kraskovej básni Už je pozde a argumentujte.

1. Opisný slohový postup

- podstata opisného slohového postupu spočíva vo vymenovávaní podstatných znakov a
vlastností (predmetov, vecí, osôb, javov, prostredia, činností) v určitom logickom slede
- základným slohovým útvarom je opis

2. Druhy opisov podľa výberu jazykových prostriedkov:

A. statický - opisuje statické predmety, neživé veci ale aj osoby
- prevládajú podstatné a prídavné mená, slovesá sú zastúpené v menšej miere, a to
cez neplnovýznamové sloveso byť, menné vyjadrovanie

B. dynamický - opisuje dynamické predmety/javy

- najčastejšie sa uplatňuje ako opis pracovného postupu,
- nositeľom dynamiky sú plnovýznamové slovesá, dynamicky možno opisovať aj
statický predmet, miesto aj osobu, slovesné vyjadrovanie

Les je zlatistý. (statický opis) Les sa topí v zlate. (dynamický opis)

Druhy opisov podľa postoja autora:

A. objektívny - autor je v úzadí a snaží sa verne zachytiť znaky a vlastnosti opisovaného
predmetu
- využívajú sa neutrálne jazykové prostriedky

B. subjektívny - autor opisuje predmet zo svojho hľadiska

- používa sa najmä v umeleckej literatúre, využívajú sa expresívne a umelecké
jazykové prostriedky
- špecifikovaným subjektívnym opisom je karikatúra, ktorej cieľom je zosmiešniť
alebo kritizovať

Druhy opisov podľa využitia vkomunikačnej sfére:

A. jednoduchý- ide o jednoduché vymenovávanie znakov predmetu, používa sa v bežnej
komunikácii v hovorovom štýle
B. umelecký- využíva sa v umeleckom štýle, napr. pri opise postavy, prostredia, okolnosti deja, je
zároveň subjektívny, využíva expresívne a umelecké jazykové prostriedky, môže byť statický aj
dynamický
C. náučný/odborný- náučný/publicistický štýl, je objektívny, môže byť statický aj dynamický

3 - je využitý umelecký, dynamický, subjektívny opis

B Predneste autocharakteristiku skladajúcu sa z priamej a nepriamej charakteristiky.

Porovnajte sa so svojím najlepším kamarátom v 2 vetách. (min. 8 viet)
A
1. Charakteristika moderných útvarov bežnej komunikácie- reklama, inzerát, e-mail, SMS,
vizitka, čet, odkaz na záznamníku.
2. Uveďte komunikačné situácie, v ktorých útvary využívame, resp. sa s nimi stretávame ,
akým chybám sa máme vyhnúť.

Reklama
- písané alebo hovorené verejné odporúčanie tovaru alebo služieb
- má komerčný charakter — ponúka, vychvaľuje určitý tovar či služby (nemala by však
spotrebiteľa zavádzať a klamať)

Znaky: - dôležitú úlohu v nej má slogan — vtipné heslo, ktoré utkvie v pamäti
- dobrá reklama sa vyznačuje originalitou, atraktívnosťou a efektnosťou

Využitie výrazových prostriedkov, jazykových štýlov a slohových postupov:

-stretávame sa sňou v médiách -> nesie znaky publicistického štýlu (napr. využíva
novinársky módne slová alebo príležitostné slová — príklad: „A vy s kým bankujete?“
- musí byť pre širokú verejnosť zrozumiteľná, nenáročná a stručná
- nesie tiež znaky hovorového štýlu (môže využívať aj hovorové a slangové slová)
- využíva sa v nej najmä informačný slohový postup
- využívajú sa v nej všetky jazykové i mimojazykové prostriedky (obrazový materiál, zvuk,
hudba...)
- ide o nátlakový komunikát-> využíva aj psychologicky pôsobivé prostriedky

Pozor! reklama≠reklamácia
Reklama= odporúčanie niečoho (robiť niečomu reklamu)
Reklamácia - žiadanie náhrady alebo vrátenie sumy za zlý výrobok (reklamovať niečo)

Inzerát
- je veľmi krátky útvar, ktorým sugestívne oznamujeme možnosť transakcie obchodného
alebo spoločenského charakteru
- jednoducho povedané, stručný a zhustený text, ktorý prináša základné informácie o
ponuke (kúpe, predaji, prenájme) tovaru alebo služby

Znaky: - dôležitú úlohu má titulok (nadpis), ktorý musí zaujať

- nádej na úspech má inzerát, ktorý uvádza najviac dôležitých faktov (prípadne ilustračný
materál)
- má originálnu a výraznú grafickú úpravu, vhodný typ písma a je umiestnený v správnych
médiách na správnom mieste a vo vhodnom čase
- stretávame sa s ňou v médiách, ale Iv iných priestoroch (napr. brány domov, zastávky
autobusov...)

Využitie výrazových prostriedkov, jazykových štýlov a slohových postupov:

- využíva výrazové prostriedky publicistického (napr. text je aktuálny), administratívneho
(napr. skratky, menné a heslovlté vyjadrovanie, termíny) a hovorového štýlu (stručnosť,
nevšedné až krkolomné vetné konštrukcie z úsporných dôvodov)
 - využíva sa v nej informačný a opisný slohový postup
1
E-mail , esemeska
- moderné útvary bežnej komunikácie, v ktorých využívame komunikačný princíp
zdvorilosti tak ako v klasickom súkromnom liste, preto na znak úcty píšeme osobné zámená Ty.
Vy, Tvoj, Váš veľkým začiatočným písmenom,
-v úvode použijeme oslovenie, neodporúča sa oslovenie nahrádzať pozdravmi Dobrý
deň, Dobrý večer.
- pozdravy Ahoj, Čau atď. sú prijateľné pre komunikáciu medzi rovnocennými
komunikantmi, resp. rodinnými príslušníkmi.
- kompozíciou a štylizáciou sa e-mail neodlišuje od klasického listu, ale grafická stránka je
iná (napr. nepoužijeme diakritické znamienka, ak nevieme, či adresátov prehliadač pošty
diakritiku akceptuje).
-pre SMS je charakteristická ekonomickosť a skratkovitosť vyjadrovania, čím vznikajú
často nevšedné až krkolomné

vetné konštrukcie. Mali by sme sa sústrediť na stručnosť a výstižnosť správy, jasnú

formuláciu viet.
_________________________________________
1
všetky tvary sú v spisovnej slovenčine akceptované- mail, e-mail, email, mejl.
Slovo mail, mejl skloňujeme podľa vzoru dub, čiže v L sg.= mejle, G sg.= z mejlu, N pl.=mejly

Čet
- je veľmi blízky telefonickému rozhovoru, realizuje sa však v písanej forme a umožňuje
komunikáciu viacerých osôb súčasne.
- istá anonymita komunikujúcich často spôsobuje, že sa v tejto komunikácii zabúda na
zdvorilostný princíp komunikácie, ktorý tu platí takisto ako pri mailovej či SMS komunikácii.

Odkaz na záznamník
- v súčasnosti menej využívaný spôsob komunikácie
- ide o monologickú ústnu komunikáciu, pri ktorej taktiež dodržujeme zdvorilostný
princíp komunikácie

! Pri všetkých moderných útvaroch bežnej komunikácie by sme nikdy nemali podceňovať
bezpečnosť a ochranu svojich osobných údajov ani údajov našich rodinných príslušníkov či
známych. Mali by sme sa tiež snažiť o zachovanie istej jazykovej kultúry a etiky vyjadrovania
najmä na rôznych sociálnych sieťach.
Vizitka
-je to navštívenka s predtlačenými kontaktnými údajmi na osobu/majiteľa vizitky
- využíva sa vkaždodennom spoločenskom živote (návrh na schôdzku, gratulácia,
kondolencia, ospravedlnenie za neúčasť, venovanie alebo prianie k darčeku...)
- výhodami vizitky sú predtlačené údaje o autorovi, praktickosť, stručné odovzdanie
informácie prijímateľovi

Druhy vizitiek:
- profesijná (titul, meno osoby, pozícia, názov a adresa firmy, telefón, mail)
- súkromná (titul, meno, adresa, telefón, mail)

Súkromné vizitky môžu mať vpravo privátne údaje a vľavo pracovné.

Profesijné vizitky nesmú mať súkromné údaje.

Ako píšeme text na vizitky:

1. Ak neprečiarkneme svoje meno, píšeme text pod menom a vyjadrujeme sa v 3. os. sg.
(nepodpíšeme sa)
2. Ak meno na vizitke prečiarkneme, píšeme v 1. os. sg. (podpíšeme sa len iniciálkami)

Na vizitky pripisujeme medzinárodne zaužívané skratky, napr.: p.f./P.F. (z fr. pour féliciter —
pre šťastie alebo šťastlivo) — používa sa spolu s letopočtom ako blahoželanie do nového roka: p.
c. (z fr. pour condoléance — pre sústrasť) — vyjadruje účasť pri tragických udalostiach.

B Napíšte mail svojej triednej učiteľke zo ZŠ s prílohou kópie svojho maturitného oznámenia.
Nezabudnite uplatniť pravidlá komunikácie v tejto situácii.
A
1. Uveďte a vysvetlíte znaky publicistického štýlu.
2. Rozdelenie žánrov publicistického štýlu.
3. Vysvetliť pojmy aktualizácia a automatizácia.
4. Práca s priloženou vzorkou tlače (s novinami)určovanie žánrov.

1.Publicistický štýl
- subjektívno-objektívny štýl verejnej komunikácie
- masmediálna komunikácia: tlač, Internet, rozhlas, TV
- hybridný štýl- využíva prostriedky z rôznych jazykových štýlov- náučný, umelecký,
hovorový

Funkcie: poúčať
presviedčať
ovplyvňovať
formovať verejnú mienku
prinášať informácie o aktuálnych udalostiach

Komunikanti: publicista, redaktor, novinár, žurnalista (autor) komunikuje s verejnosťou

Znaky: - verejnosť- útvary musia byť zrozumiteľné a využívame prostriedky zo spisovnej vrstvy
jazyka
- písomnosť- vzťahuje sa na tlačené a elektronické médiá, ale aj v rozhlase a TV sa
uplatňujú texty publicistického štýlu v ústnej podobe ale predchádza im písomná podoba
- monologickosť- väčšinou chýba bezprostredná spätná väzba prijímateľov, okrem
kontaktných rozhlasových alebo televízno-diskusných relácií
- aktualizovanosť- texty sú zamerané na aktuálne dianie
- informatívnosť- dominujú faktografické údaje, mená a čísla
- variabilnosť- rôznorodosť a pestrosť vyjadrovacích prostriedkov, tém a kompozícií, ale aj
grafiky

2. Rozlišujeme 3 skupiny publicistických útvarov:

a) spravodajské- dominuje informačný slohový postup, ich cieľom je vecne informovať verejnosť
o aktuálnych udalostiach (jednoduchá správa, rozšírená správa, interview, notickaveľmi krátka)
b) analytické- dominuje výkladový slohový postup a subjektívnosť, novinári hodnotia, analyzujú,
argumentujú a vysvetľujú svoj postoj, ich cieľom je ovplyvniť verejnú mienku a presvedčiť (glosa,
recenzia, komentár, blog, editoriál)
c) beletristické- dominuje opisný a rozprávací slohový postup a subjektívnosť, má informatívnu a
estetickú funkciu, ich cieľom je pestro, pútavo a obrazne podať fakty, ale tiež zaujať verejnosť a
ovplyvniť jej mienku (reportáž, fejtón, stípček)
3. Automatizácia
-ustálenosť vo vyjadrovaní, vytváranie tzv. klišé
- využíva sa pri podávaní informácií o frekventovaných a štandardných situáciách,
uľahčuje to čítanie textu
- napr. plodná diskusia, drvivá väčšina, hlboký rozpor, minister prijal delegáciu a zotrval s
ňou v priateľskom rozhovore,...

Aktualizácia
- nezvyčajnosť a originalita vo vyjadrovaní
- využívajú sa obrazné pomenovania (zelené pľúca mesta zostali bez zelene),
frazeologizmy a ich tvorivé obmieňanie (minister má zas na krku aféru), kontrasty (hranica, ktorá
nerozdeľuje ale spája), módne príležitostné slová alebo novotvary (zvolebnieva sa, mečiarizmus,
SaganTourminátor....)

B Nájdi v texte najdôležitejšie informácie (kľúčové slová)

A
1. Spôsoby obohacovania slovnej zásoby.
2. Spôsoby rozvíjania individuálnej slovnej zásoby.
3. Spôsoby tvorenia slov + vyhľadať v ukážke príklady.

1. Spôsoby obohacovania lexiky:

I. Tvorenie slov
II. Tvorenie viacslovných pomenovaní
- združené pomenovania (Slovenská republika, školský rok)
- frazeologizmy / ustálené slovné spojenia (ľudové porekadlá, príslovia, pranostiky,
prirovnania, intelektuálne- konať sizyfovskú prácu, bojovať proti veterným mlynom)
III. Tvorenie obrazných pomenovaní
-metafora (deň doznel), metonymia (zomrel olovom), personifikácia (deň umiera)

IV. Preberanie slov z iných jazykov

2. Čítanie, vzdelávanie, komunikácia s inými ľuďmi, pozeranie filmov/dokumentov, počúvanie,

záujmové krúžky

3.Tvorenie slov

A. odvodzovanie - najčastejší spôsob tvorenia slov

-odovodené slová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základové slová
-k základovému slovu pridávame:
predponu – prefix (zaspievať, predpísať, prales)
príponu – sufix (učiteľ, murár, žabka)
predponu+príponu (náhrdelník, podhradie)

B. skladanie- nové slovo vzniká z dvoch slovotvorných základov spojených spájacou morfémou -
o-, zriedka -e- (novovek, krasokorčuliar, jazykovedec, spevohra, dejepis, zemeguľa,...)
- nepravé zložené slová, tzv. zrazeniny nemajú spájaciu morfému, ale zachováva sa v
nich gramatická morféma –vlastizrada (vlasť-vlasti), kníhtlačiareň (kniha-kníh).
- skladaním vznikne zložené slovo
- za zložené slová sa pokladajú aj také príd. mená, kt. sa píšu so spojovníkom -
technicko-ekonomický úsek

C. skracovanie – skratky – atď., napr., MUDr.

- značky- H, I, cm
- značkové slová- UNESCO, SĽUK

D. univerbizácia - dvojslovné alebo viacslovné pomenovanie je nahradené jednoslovným

- minerálna voda – minerálka
E. multiverbizácia - dokázať – podať dôkaz, kontrolovať – vykonať kontrolu)
B Ocitli ste sa v situácii, že ste nedopatrením rozbili spolužiakovi displej mobilu. Túto
nepríjemnosť rodičovi spolužiaka vysvetlite, ospravedlňte sa a navrhnite riešenie problému.

A
1. Charakteristika a členenie národného jazyka.
2. Charakteristika foriem národného jazyka.
3. Charakteristika študentského slangu.

1.Národný jazyk= prirodzený živý jazyk národa

-je územne vymedzený, vnútorne diferencovaný, soclálne rozvrstvený

Formy národného jazyka:

 spisovná forma
 štandardná forma
 subštandardná forma
 nárečová forma

2. Spisovná forma, t. j. spisovný jazyk:

-má celonárodnú a celoštátnu platnosť
- plní národno-reprezentatívnu funkciu
- je štátnym, úradným a vyučovacím jazykom
- je dorozumievacím prostriedkom vo verejnej vedeckej, administratívnej, žurnalistickej,
didaktickej [školskej), náboženskej a umeleckej komunikácii (aj keď vlit. dielach autori často
využívajú aj iné formy národného jazyka, napr. slang a nárečia)
- má kodifikovanú písanú i ústnu podobu
- na rozdiel od minulosti kodifikáciu v modernej dobe realizuje kolektív jazykovedcov
Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave
- písaná podoba je kodifikovaná v dielach:
 Pravidlá slovenského pravopisu
 Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ)
 Morfológia slovenského jazyka
-ústna podoba je kodifikovaná v diele:
 Pravidlá slovenskej výslovnosti

Štandardná forma
- má celonárodná platnosť
- používa sa v každodennej komunikácií
- nedodržiavajú sa všetky kodifikované zásady, napr. nedodržiava sa výslovnosť ľ, nesprávne sa
používajú predložky — idem pre vodu namiesto po vodu atď. + ojedinele sa používajú
nespisovné slová, a to najmä bohemizmy (čechizmy), napr. kľud namiesto pokoj, sáčok namiesto
vrecúško, rohlík namiesto rožok atď.
Subštandardná forma
- má celonárodnú platnosť
-využíva množstvo nárečových prvkov
- hovoríme o západoslovenskom, stredoslovenskom a východoslovenskom variante
-využíva tvary slov odlišné od spisovnej normy, ovplyvnené zemepisným nárečím (napr. dám
sebe malinovku namiesto dám si malinovku, idem do susedov namiesto idem k susedom, z
Bystrici namiesto z Bystrice atď.)
- nerešpektovanie rytmického krátenia (plúcá namiesto pľúca)
-predlžovanie krátkej samohlásky (ból namiesto bol)
-skracovanie dlhých hlások (mam prednašku namiesto mám prednášku)

Nárečová forma
- je nespisovná forma jazyka
-nemá celonárodnú platnosť
-člení sa na:
a) územné nárečia/dialekty :západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské
b) sociálne nárečia: slang a argot
- slang = sociálne nárečie skupiny ľudí, ktorých spája spoločná profesijná alebo záujmová
sféra, napr. študentov, lekárov, vojakov... (profesionálny slang = žargón, napr. lekársky alebo
vojenský žargón)
- argot = sociálne nárečie spodiny/asociálov, ktoré sa usiluje o zahmlenie významu
výpovede tým, že použije slová v inom kontexte (koks = kokaín, visí mu melón = je mu dlžný
milión, už to strelil za liter = predal to za tisícku)

3. Charakteristika študentského slangu

Študentský slang vzniká:

- deformáciou slov (sámoška namiesto samoobsluha, díky, učka, klasák, jasnačka, dopo,
dovi...)
- preberaním z cudzích jazykov (komp, písíčko, bajk...),
- použitím známeho neutrálneho slova v prenesenom, veľmi expresívnom význame (dať si
odpích, mať na háku, vegetovať, stáť si na kábli, čo ti šibe?, cvok).

Súčasťou študentského slangu sú aj:

- tzv. internetový slang (sendnúť, čeknúť, lajknúť, hejter...),
- akronymy — skratky vytvorené zo začiatočných písmen alebo slabík viacslovného
pomenovania (ASAP = as soon as possible, FYI = for your information, BTW = by theway,
LOL = laughing out loud, YOLO = you only live once ...)

B Ktoré lit., hudobné alebo filmové dielo patrí medzi vaše obľúbené? Napíšte jeho krátke
hodnotenie. (cca 8 viet)
A
1. Definícia pojmu morfológia.
2. Systém slovných druhov v slovenčine - rozdelenie slovných druhov.
3. Nájsť príklady na všetky druhy plnovýznamových slovných druhov a určiť na nich slovesné
alebo menné kategórie.

1. Morfológia=tvaroslovie
- náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, gramatickými tvarmi slov a gramatickými
kategóriami slov.
- zaoberá sa slovnými druhmi.
- menenie slov podľa tvarov sa nazýva ohýbanie
- slová, ktoré menia svoj tvar, sa nazývajú ohybné, ktoré nemenia svoj tvar, sa nazývajú
neohybné.

2. Delenie slovných druhov:

1. podľa ohybnosti:

a) ohybné – môžeme ich skloňovať alebo časovať (podstatné mená, prídavné mená,
zámená, číslovky, slovesá)
b) neohybné – spájacie výrazy (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia)

2. podľa významovosti:

a) plnovýznamové – majú funkciu vetných členov vo vete (podstatné mená, prídavné

mená, zámená, číslovky,slovesá, príslovky)
b) neplnovýznamové – nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice,
citoslovcia)

B Stretnutie obyvateľov bytovky, text, ktorý mám predniesť- minimálne 5 viet- sťažnosť na suseda,
ktorý si po 22h počúva hudbu, upozorniť ho na sankciu, keď neprestane -napr. zavolám políciu
A
1. Vysvetliť pojmy kvantita, pauza, tempo reči, rytmus, melódia

- Prozodické vlastnosti sa prejavujú vo väčších rečových jednotkách, než je hláska

- Najmenšia jednotka je slabika
- Vzniká modulovaním (zmenami) hlasu.
- Hlas môže mať trojaké stvárnenie čiže moduláciu: časovú, silovú a tónovú.
Časovou moduláciou vzniká kvantita, pauza, tempo, rytmus.
Silovou moduláciou vzniká intenzita hlasu, prízvuk a dôraz.
Tónovú moduláciu predstavuje melódia a hlasový register.
Kvantita
- dĺžka, nositeľ slabičnosti
- (a = 1 móra, á = 2 móry)
- každá slabika bez dĺžňa = 1 móra.
- dížka hlásky v slovenčine rozlišuje význam slov (tony/tóny)
- výslovnosť dlhej slabiky trvá dvakrát dlhšie ako krátkej
Pauza
- prerušenie rečového prúdu na určitý čas
- členíme reč na kratšie vetné úseky = frázovanie
- poslucháč reaguje keď sa rozprávajúci odmlčí na 2 sekundy, ak je prestávka dlhšia, stáva
sa nadbytočnou, je defektnou.
Pauza môže byť:
fyziologická - potrebná na nádych
významová – ohraničuje vo výpovedi logické úseky ( , . : )
umelecká – slúži na vytváranie napätia v texte

Tempo reči
- množstvo slabík a slov vypovedaných za časovú jednotku
- je individuálne – ovplyvňuje ho obsahová nasýtenosť textu, dĺžka slov, autorova
osobnosť, komunikačná situácia , autorský zámer

Rytmus
- pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty
- základná jednotka: takt
- rytmická schéma verša sa nazýva metrum
- základná jednotka: stopa
- ideálna schéma, ku ktorej rytmus smeruje

Melódia
- je tónové vlnenie slabík vetného úseku, spôsobované zmenou výšky hlasu po sebe
nasledujúcich nositeľov slabičnosti.
- melódia je gramatizujúcim prostriedkom vety
Delenie:
- klesavá (oznamovacie, rozkazovacie, želacie, zvolacie vety, doplňovacie otázky)
- stúpavá (zisťovacie otázky)
- polostúpavá= semikadencia (stúavá/rovná)- okiec vetného úseku
B 3 dôvody, prečo sa študenti vyhýbajú čítaniu poézie a prečo by ju mali čítať.
A
1. Vysvetlenie pojmov štylistické a rečnícke figúry a trópy.
2. Charakteristika aliterácie, apostrofy, anafory, epifory, epanastrofy, epizeuxy, metafory,
epiteta, synekdochy, oxymoronu, perifrázy + vyhľadať v ukážke.

Trópy
- skupina výrazových prostriedkov, kt. nepriamo označujú predmety alebo javy a na
základe podobnosti prenášajú vlastnosti z jedného javu na iný.
- spôsoby prenášania významu:
1. na základe podobnosti
2. na základe logických alebo vecných súvislosti
3. na základe kontrastu – slovo v opačnom význame

Metafora - prenesenie významu na základe vonkajšej súvislosti

Metonymia - prenesenie významu na základe logickej súvislosti
Antonomázia – druh metonymie, použitie opisu alebo vlastnosti známej osoby, namiesto jej
mena (napr. objaviteľ Ameriky= Kolombus)

Synekdocha – druh metonymie založený na prenášaní pomenovaní na základe kvantitatívnych

vzťahov medzi javmi (napr. Spisovateľ sa živí perom)
Prirovnanie - porovnávanie 2 vecí/javov na základe podobnosti/spoločných znakov, najčastejšie
pomocou spojok ako, jak, sťa, ani, než (napr. letí ako kométa)

Epiteton - básnický prívlastok

- 2 typy: epiteton constans (stály)- ustálené sl.spoj ( v ľud. piesňach- švárny šuhaj)
epiteton ornans (ozdobný)- umelecké opisy (smaragdová tráva)

Personifikácia – zosobnenie, prenášanie ľudských vlastn. na neživé predmety

Symbol- znázornenie abstrakt. pojmu konkrétnym predmetom
Hyperbola – zveličenie vlastností , slov.spojenie, kt. má zveličujúci (expresívny význam, cieľom je
zvýrazniť určitú vec, jav alevo vlastnosť (napr. Hovoril som ti to najmenej stokrát)
Eufemizmus – zjemňujúce slovo, nahrádza sa ním priame pomenovanie nepríjemných javov,
predmetov, stavov alebo stránok života (smrť) – dohorela sviečka jeho života

Alegória/inotaj – utajený význam diela/ nepriame pomenovanie (Orol mladý= Ľ. Štúr)

Perifráza – viacnásobný výraz (opis) niečoho namiesto jednoslovného pomenovania danej veci
(krajina tisícich jazier= Fínsko)

Parabola – podobenstvo, ide o prirovnanie udalosti/javu k situácii, kt. sa častejšie opakuje, máva
mravoučné zakončenie, nach. sa hlavne v Biblii (napr. podobenstvo o márnotratnom synovi)
Irónia – jemný uštipačný výsmech, v kt. pozitívne hodnotenie má pejoratívny (zosmiešňujúci)
význam, dôležitá je intonácia (napr. Ty si mi ale kamarát)
Sarkazmus – uštipačný, bezohľadný výsmech sprevádzaný cynickým autorským postojom.

Antitéza – prirovnanie rozvinuté protikladom

- obsahu: 1. Téza: Preletelo vtáča v čiernovielom perí
2 Antitéza: Nebolo to vtáča v čiernobielom perí
3. Vysvetlenie: ale bol to šuhaj v ľanovej košeli
Figúry
- štylistické prostriedky, ktoré sú odchýlkou od bežného vyjadrovania a v umeleckom
texte plnia estetickú funkciu
- ozvláštňujú reč, a to v zvukovom, lexikálnom a syntaktickom pláne, ale aj na úrovni
ozvláštnenia myšlienky
- väčšina figúr sa zakladá na opakovaní hlások, slabík, slovných spojení, na zmene
slovosledu alebo ide o vypustenie výrazu z vety.

Podľa toho sa delia na:

 zvukové
 lexikálne – slovné
 syntaktické – vetné
 rečnícke

1. ZVUKOVÉ FIGÚRY
- využívajú opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných slabík
a) aliterácia – opakovanie rovnakej hlásky/skupiny hlások na začiatku 2/viacerých po sebe
idúcich slov (lízal jeden lilipután lilavkasté lízatko)
b) paronomázia – spojenie slov s rovnakým slovným základom, kt. stoja vedľa seba alebo v
niekoľkých veršoch. Vyvoláva dojem slovnej hry (Slavme slavně slávu Slávuv slavných)

2. LEXIKÁLNE FIGÚRY
- zakladajú sa na opakovaní tých istých slov alebo pojmov
a) anafora – opakovanie rovnakého slova/skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov
alebo viet (Letel poľom, letel dolom, letel horou ako strela)
b) epifora – opakovanie rovnakého slova na konci veršov, viet (na každom je krv prischnutá,
srdca môjho krv prischnutá)
c) epanastrofa – opakovanie slova/skupiny slov na konci prvého a začiatku nasledujúceho
verša = kombinácia anafory a epifory
d) epizeuxa – opakovanie toho istého slova v tom istom tvare za sebou

3. SYNTAKTICKÉ FIGÚRY
- vznikajú neobvyklým spojením slov/slovných spojení často bez obvyklých spojok alebo s
nadmerným opakovaním spojok. Tým sa dosahuje citové a dejové napätie.
a) asyndeton – bezspojkové spájanie slov/viet. Najčastejšie sa vynecháva spojka „a“. Napr.
svätým sa robí, čertov pácha.
b) polysyndeton – opak – nadmerné opakovanie spojok bez gramatickej potreby.
Spomaľuje intonáciu, sled textu. Napr. a hlboké a sladké ako studne.
c) elipsa – je vynechávanie slov, častí vety, kt. si možno z kontextu domyslieť. Môže byť v
prísloviach, porekadlách. Napr. aký (je) otec, taký (je) syn.
d) inverzia – vzniká zmenením slovosledu vo vete, s cieľom upozorniť na význam inverzne
použitého slova, najčastejšie v poézii u Hollého a Hviezdoslava. Napr. v hôr
neprehľadnom zákutí, chalupa čuší hájnikova.
e) klimax – stupňovanie (gradácia) významu za sebou idúcich slov/slovných spojení. Napr.
pred domom mať, rodina i celý svet známy.
f) antiklimax – postupne zoslabuje výraz alebo zmysel vety. Napr. milióny ... tisíce .... a
napokon tam ostal sám.
g) oxymoron – spojenie 2 výrazov, kt. sa významovo popierajú/vylučujú (živá mŕtvola)
h) paradox – neočakávaný, zdanlivo nezmyselný a protikladný výrok. Jeho protirečenie slúži
na vyjadrenie hlbšej myšlienky. Napr. Blahoslavení sú, kt. hovorili a nepovedali viac.

4. REČNÍCKE FIGÚRY
- vyjadrujú postoj hovoriaceho k adresátovi. Majú vyvolať napätie, záujem.
a) rečnícka otázka – autor nečaká odpoveď, funkciou je vzbudiť pozornosť poslucháčov
b) rečnícke zvolanie – vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede, prejavuje sa vo
forme zvolacej vety, často v rozkazovacom spôsobe. Napr. A ty, mor ho!
c) apostrofa – oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu. Autor vyjadruje
citový vzťah k tomu, koho alebo čo oslovuje. Napr. Ó, vy čierne hory!

B Stojíte v rade pri pokladní v obchode, teta s plným košíkom, vy máte len zmrzlinu. 3 slušné
argumenty, prečo by vás mala pustiť.
A
1. Určiť a zaradiť útvar v ukážke.
2. Uviesť komunikačnú situáciu, v ktorej sa útvar využíva, Jeho funkciu, obsahové a
formálne prvky.

Zaradenie: Útvar administratívneho štýlu

- Úradný dokument

Situácia: Uchádzanie sa o pracovné miesto

Motivačný list sa prikladá spolu so žiadosťou o zamestnanie a životopisom.
Môže, ale aj nemusí byť vyžadovaný: toto býva uvedené na pracovnej ponuke.

Funkcia: Motivovať k tomu, aby bol uchádzač pozvaný na osobný pohovor.

- Predstaviť sa a zdôvodniť svoj záujem o danú pozíciu.

Znaky:
 Obsahuje všetky náležitosti úradného listu
 Musí byť podpísaný, a to aj v prípade, že je odosielaný elektronícky
 Rozsah - 1 strana A4
 Členenie na odseky
 Nepoužívajú sa nespisovné, nárečové a slangové výrazy.
 Dodržiavajú sa zásady a pravidlá spisovnej slovenčiny

Kompozícia:
1) Záhlavie listu - meno a adresa odosielateľa
2) Vpravo - miesto a dátum
3) Vľavo - adresa príjimateľa
4) Oslovenie
5) Jadro (obsah)
6) Pozdrav – (s pozddravom)
7) Vľavo - vlastnoručný podpis

Obsah:
1) Oslovenie
- môže byť aj pozdrav (Dobrý deň,)
- končí sa čiarkou, nasledujúca veta za začína malým písmenom
2) Odkiaľ sme sa dozvedali o voľnom pracovnom mieste
3) Pracovné skúsenosti relevantné k pracovnej poruke
4) Schopnosti, znalosti, zručnosti
5) Zhodnotiť, prečo sme vhodný kandidát
6) Prejaviť záujem o pracovný pohovor (+uviesť kontakt)
7) Pozdrav

B Zdvorilo sa ospravedlňte nadriadenému za neskorý príchod do zamestnania. 2 dôvody, ktoré

budú vlesť k úspešnému zvládnutiu tejto komunikačnej situácie
A
1. Uveďte základné rozdiely v hláskosloví a v morfológii slovenčiny a češtiny. (podložte
tvrdenia príkladmi z ukážky).
2. Nájdite 3 slová, formálne úplne odlišné od slovenčiny, uveďte ich slovenský ekvivalent.
(text)
3. Vysvetlite jazykový jav bohemizmus a uveďte niekoľko faktorov, ktoré ho podmieňujú.

Slovenčina a čeština patria medzi západoslovanské jazyky, preto majú niektoré spoločné znaky
ale tiež aj množstvo odlišností, a to predovšetkým v hláskovaní, morfológii a lexike (slovná
zásoba).
Hláskoslovie
- slovenčina nemá hlásky: č, č, ů
- čeština nemá: ä, ľ, ô, dvojhlásky, dz, dž, Í, ŕ
- v češtine často dochádza prí ohýbaní a tvorení slov k striedaniu spoluhlások (mnoho-
mnozí, noha-na noze, ruka- ruce, ...)
- na začiatku slov sa pred samohlásky „a, e, i“ pridáva hláska „j" (aký-jaký, ich-jich,...)
- tvrdé spoluhlásky sú často tam, kde sú v slovenčine mäkké (zbaviť-zbavit, ľan-len,
stvoriteľ-stvořitel,...)
- neplatí zákon o rytmickom krátení (spívaní,...)
Morfológia
- v českom jazyku je neurčitok zakončený nie len na -t/-ct ale aj na —ti/ci (péct/péci, vidět/
viděti,..)
- v 1. os. sg. v českých slovesách prevláda zakončenie na -u/-i (píšu/píši, kupuju/kupuji,...)
- v tvare minulého času sa v slovesách nevkladá samohláska „o“ (viedol-vedl, riekol-řekl,..)
- v slovenčine sa –li v minulom čase vždy dáva mäkké, čeština rozlišuje rod v množnom
čísle (muži obviňovali/ženy obviňovaly)
- vykanie: byl by sa tak laskav/byla by ste tak laskavá = boli by ste taký/taká
láskavý/láskavá
2.
pitomý-hlúpy, udělá=urobí, velbloud= ťava, blboun=hlupák, nejapný=nevychovaný, hospoda=
krčma
3. Bohemizmus = používanie slov českého pôvodu v našom jazyku (prádlo-bielizeň, kľud-pokoj,
kapesník- vreckovka, sáčok-vrecúško,..)
- Ovplyvňuje ich: kultúrny kontakt (štúdium,práca, TV),
príbuznosť jazykov
spolužitie, geografická blízkosť
B Do ktorej oblasti slovnej zásoby zaraďujeme vulgarizmy, akú majú funkciu? V ktorých
situáciách je neprípustné používať ich? Vyjadrite sa k používaniu vulgarizmov v umeleckej
literatúre.
Vulgarizmy = citovo zafarbené expresívne slová s negatívnym výrazom
- funkcia: slúžia na vyjadrenie negatívneho postoja, hnevu, emócií,
- neprípustné je ich používanie v pracovnom styku, médiách, oficiálnej komunikácii
- vulgarizmy v literatúre: hodnovernosť pri dokazovaní skutočnosti, vyjadrujú silné emócie
a iné synonymum by silu ich trefnosť pochovalo
A
1. Podstata informácie a jej základné údaje.
2. Charakteristika informačných útvarov: oznámenie, správa, bleskovka, bulletin, inzerát,
reklamácia.

1. Informácia
- Význam: akýkoľvek údaj, správa, poučenie, ktoré prispievajú k objasneniu toho, čo bolo
pred prijatím informácie nejasné.
- Naše storočie – storočie informačnej spoločnosti, ktorej základ tvoria informačné
systémy, ktoré slúžia na poskytovanie či spracovanie informácií
- Informácie čerpáme z bežných rozhovorov, kníh, časopisov, manuálov, prednášok,
počítačov,rozhlasu, televízie..

Zdroje informácií:
1. primárne – informácie v originálnych, nespracovaných textoch – kniha, článok v časopise,
na webe

2. sekundárne – informácie vyberané z primárnych zdrojov – signatúra, katalogizačný lístok,

obsah knihy, anotácia, resumé, internetový portál, register

3. terciárne - informácie zo sekundárnych, ale aj z primárnych zdrojov – použitá literatúra,

zoznam literatúry, rešerš...

Základné spôsoby spracovávania informácií:

- spracovanie vlastného textu podčiarkovaním
- používanie vlastných značiek
- kľúčové slová, osnova, konspekt, tézy

2.
Oznámenie - informačný útvar, ktorý prináša informácie o udalosti, ktorá sa ešte len stane
- stručné, výstižné
Správa - informačný útvar, ktorý prináša informácie o udalosti, ktorá sa už uskutočnila

Bleskovka - stručné oznámenie, ktoré zdôrazňuje nevyhnutné informácie - pripomienka k určitej

udalosti
Bulletin /bilten/ — vestník - príležitostná tlač prí nejakej slávnosti/ zvláštnej príležitosti

Inzerát - krátky informačný útvar, ktorý prináša základné informácie o ponuke/dopyte nejakého
tovaru/služby
 - dôležitú úlohu má nadpis/titulok, ktorý má zaujať
- využíva aj opisný slohový postup
- snažíme sa o stručné a heslovíté vyjadrovanie
Reklamácia - administratívny útvar, pomocou ktorého požadujeme nápravu/náhradu
poškodeného/chybného tovaru

B Zoštylizujte podnetnú pozvánku na literárne popoludnie so Sládkovičovou skladbou Marína

a pripomeňte bleskovkou túto udalosť.
A
1. Charakteristika administratívneho štýlu- vymenovať a vysvetliť znaky.
2. Uviesť hlavné žánre administratívneho štýlu.

Administratívny štýl
- Objektívny štýl verejnej/oficiálnej komunikácie
- Úrady, pracovisko, banky, pošty, súdy

Komunikanti: súkromná osoba <-> inštitúcia

inštitúcia <-> inštitúcia

Znaky:
 objektívnosť, vecnosť, neutrálnosť- presné údaje, vecné vyjadrovanie bez citového
príznaku
 adresnosť, verejnosť- niektoré útvary majú presného konkrétneho adresáta
(vyhlášky,zákony....), sú určené verejnosti
 knižnosť, písomnosť- využívajú sa knižné slová, kancelarizmy, cudzie slová, menné
vyjadrovanie, zložené súvetia, prevaha oznamovacích viet, mnohé útvary len v písomnej
podobe
 stručnosť, schematickosť- len základné informácie a fakty bez doplňujúcich a
vysvetľujúcich detailov, mnohé útvary majú často predtlač, využívajú sa stereotypné
informácie najviac sa využíva informačný slohový postup

Žánre:

Rozdelenie podľa určenia:

a) dokumentárne- archivujú sa (zápisnica, zmluva, potvrdenka, triedny katalóg, protokol
b) oznamovacie- nemusia sa archivovať, aktuálnosť je limitovaná (zákon, vyhláška, smernica,
oznámenie, životopis, žiadosť, prihláška, splnomocnenie)
c) heslové útvary, ktoré majú predlohu, predtlač a tiež sa nearchivujú (zoznam, rozvrh hodín,
poštová poukážka, faktúra, vysvedčenie, diplom)
Rozdelenie podľa formátu:
a) A4 - životopis, žiadosť, prihláška, vysvedčenie, motivačný list, zmluva
b) A6 – menšie oznámenie, poštová poukážka, splnomocnenie, rôzne úradné tlačivá
B Vysvetlite, čo znamená prehľadnosť a ustálená forma informačných útvarov. Dokumentujte
napísaním žiadosti o prijatie do pracovného pomeru (vlastnoručný podpis, prílohy: životopis,
motivačný list).

Žiadosť ale aj iné útvary administratívneho štýlu podliehajú Slovenskej technickej norme
Normovaná štruktúra a úprava úradného listu: typ a veľkosť písma (Arial, Times New Roman, 12,
riadkovanie 1,5, grafické označenie odsekov, podčiarknutie, stanovené miesto písania adresy,
dátumu a miesta)

A
1. Nové tendencie vo vývine súčasnej slovenčiny.
2. Vysvetlenie pojmu jazyková kultúra a zhodnotenie jej súčasného stavu.
3. Spôsoby rozvíjania jazykovej kultúry a možnosti využívania jazykových príručiek a
slovníkov.
1. Jazyk je dynamický systém, neustále sa vyvíja.
- Najstálejšou rovinou je rovina zvuková (výslovnosť, rytmický zákonp prerábaní cudzích slov
napr. pacientok a nie pacientiek).
- Napriek tomu, že v strednom výslovnostnom štýle sa toleruje výslovnosť spoluhlásky „ľ“ ako
„l“, neovplyvňuje to morfologickú stránku slova- napr. topoľ — číta sa ako topol= topole a nie
topoly

Morfologická rovina zaznamenáva tiež málo zmien:

- Dynamika sa prejavuje napr. vo vznikajúcich dvojtvaroch (záujemci/záujemcovia,
dôchodci/dôchodcovia,...).
- Pribúdajú životné podstatné mená, ktorými označujeme vec alebo funkciu (nosič-nosiči,
nosiče, člen-členovia, členy,...)
- Narastá počet druhotných predložiek-vznikli z predložkových väzieb, iných slovných
druhov (so zreteľom na, vzhľadom na to, v závislosti od,..)
- Prí skloňovaní pods. mien muž. rodu sa v G sg. preferuje gramatická prípona —a pred -u
(roka/roku, od Krasku/od Kraska,...)

Syntaktická rovin:
- po určitom období odmietania sa opäť využíva típny rod- súvisí to s nárastom
publicistických a náučných textov (je definovaný, sa definuje).

Lexikálna rovina sa mení najdynamickejšie, najviac slov v súčasnosti preberáme z angličtiny.

Štylistická rovina: Búrlivo sa rozvíja odborný a publicistický štýl, narastajú polovetné konštrukcie,
používajú sa knižné slová v ústnych prejavoch (fakticky, respektíve, eventuálne...)

2.Jazyková kultúra
- cieľavedomá činnosť smerujúca k pestovaniu spisovnej podoby národného jazyka
- jazyková kultúra národa alebo jednotlivca sa prejavuje v nárokoch na vlastnú úroveň
jazykovej komunikácie, preto by každý autor hovoreného alebo písaného jazykového prejavu
smerujúcemu verejnosti mal mať pocit osobnej zodpovednosti za jazykovú úroveň tohto prejavu
 - predpokladom vysokej úrovne jazykovej kultúry je prepracovanosť teórie o spísovnom
jazyku a stupeň poznania normy spisovného jazyka
(+ zhodnotiť stav=moje postrehy -masmédiá, rovesníci...)

3. Rozvíjanie a kultivovanie vyjadrovacích možností spisovného jazyka- prostredníctvom

slovníkov, gramatík, pravopisných a výslovnostných pravidiel či odporúčaní, jazykových poradní
v masmédiách, stránok Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra

B ktoré hodnoty považujete za dôležité pri vzniku a udržaní partnerského/ manželského

vzťahu? Porovnajte svoj názor s realitou v súčasnejspoločnosti. (cca 6-8 viet)
A
1. Stručná charakteristika administratívneho životopisu.
2. Druhy administratívneho životopisu podľa obsahu a formy- vymenovanie a ich
porovnanie.

1. Administratívny životopis
- známy ako CV- curriculum vitae
- patrí medzi písané útvary oficiálnej komunikácie
- je oznamovacím útvarom administratívneho štýlu
- využíva informačný a opisný slohový postup
- formát A4
- často slúži ako príloha iných písomností (žiadosti, prihlášky)
- prináša pravdivé informácie a údaje o živote jeho pisateľa

2. Podľa formy:

a) štruktúrovaný - v heslách
- má podobu jednočlenných viet
- prehľadnejší ako kontextový
- slúži ako informácie o zamestnancovi
- uprednostňuje sa v pracovnom prostredí

b) kontextový - v súvislých vetách ako ucelený text

- používa sa skôr v školskom prostredí

Podľa obsahu:

a) profesijný - chronologicky zachytáva určitý výrok života o najstarších dát k najnovším

- dospelí- prehľad zamestnaní
- študenti- stupne vzdelania
- prevažuje informačný slohový postup
- zvyčajne má podobu hesiel

b) komplexný - chronologicky zachytáva priebeh celého života a všetkých jeho stránok (rodinné
zázemie, vzdelanie, zamestnanie, schopnosti, záľuby)
- využíva informačný a opisný slohový postup
B Beletrizovaný životopis (min. 10 viet) 2 etapy zo života: narodenie, detstvo, ZŠ, SŠ,
predsavzatia do budúcnosti.

A
1. Charakteristika zloženého súvetia, uvedenie príkladov pomocou ukážok, upresnenie
vzťahov Hv a Vv vo vybraných súvetiach a odôvodnenie písania čiarok

VETA = základná komunikatívna jednotka jazyka, tvorí významový a formálny celok.

Vety delíme:
a) podľa členitosti
b) podľa obsahu
c) podľa zloženia

Delenie podľa členitosti:

 a) 1-členná – nemá podmet ani prísudok, iba vetný základ, ten môže byť:
1. slovesný – vetným základom sú slovesá, kt. vyjadrujú:
- atmosférické javy: Prší. Hrmí. Večer zas snežilo.
- nevysvetliteľné deje: Straší.
- telesné a duševné pocity: Bolo mi smutno. Je mi zle.
2. neslovesný – názvy, výkriky, odpovede na otázky, príkazy...
- menná – Potraviny. Deti kapitána Granta. Národná rada Slovenskej
republiky.

- citoslovná – Ej, ej. Hej! Dobré.

 b) 2-členná – má obidva hl. vetné členy – podmet a prísudok
Podľa vyjadrenosti podmetu rozlišujeme dvojčlennú vetu:
1. úplnú – vyjadrený podmet (Dieťa spí.)
2. neúplnú – nevyjadrený podmet (Spí.)

Delenie podľa obsahu:

a) oznamovacia – obsahuje oznam, na konci píšeme bodku
b) opytovacia – obsahuje otázku, na konci vety píšeme otáznik
c) rozkazovacia – obsahuje rozkaz, na konci píšeme výkričník
d) želacia – obsahuje želanie, na konci píšeme výkričník alebo bodku
e) zvolacia – obsahuje citové pohnutie (strach, radosť...), na konci píšeme výkričník

Delenie podľa zloženia:

a) jednoduchá veta – má iba jeden prisudzovací sklad = jedno spojenie podmetu a prísudku
- podľa toho, či má iba základné alebo aj rozvíjajúce vetné členy, poznáme vetu:
1. holú – 1 vyjadrený /nevyjadrený podmet a prísudok (Žiak píše.)
2. rozvitú – 1/oba zákl. VČ sú bližšie určené rozvíjacím VČ (Náš otec prichádza.)
3. s viacnásobným VČ
b.) zložená veta = súvetie:
1. jednoduché – obsahuje 2 prisudzovacie sklady (Jano sadol do auta a odišiel.)
2. zložené súvetie – viac ako 2 prisudzovacie sklady (Vedela, že príde, lebo mu verila.)

Súvetia rozlišujeme:
a) priraďovacie – skladá sa z gramaticky rovnocenných viet spojených pomocou priraďovacích
spojok alebo bezspojkovo. Každá môže stáť samostatne.
b) podraďovacie – 1 veta je nadradená (Hv), druhá je podradená (Vv).
- Hv sa pýtame, Vv odpovedáme.

Priraďovacie súvetia:
 zlučovacie – a, i, aj, ani – dej prebieha súčasne alebo následne
 stupňovacie – ba, ba aj, nielen, ale aj – obsah druhej vety je závažnejší
 odporovacie – ale, no, lež, avšak – obsahy si navzájom odporujú
 vylučovacie – alebo, buď, či – obsahy sa navzájom vylučujú
 dôvodové – veď, však, totiž, ináč (Ľahko sa obhájim, veď mám dôkazy.)
 dôsledkové – preto, teda, a tak, a preto (Potreboval moju pomoc, a preto som prišla.)

Podraďovacie súvetia – s vedľajšou vetou:

 podmetovou (Kto mlčí, ten svedčí. Čo sa vlečie, neutečie.)
 prísudkovou (Anka je taká, že jej veriť nemožno. Nie som ten, za koho ma pokladáš.)
 predmetovou (Vymýšľa, čím by ho nahnevala. Oznám nám, kedy prídeš.)
 prívlastkovou (Myslel na domov, ktorý bol teraz ďaleko. Dobre je u deda, ktorý býva na
dedine.)
 príslovkovou - miestnou (Tam je dobre, kde sa majú radi.)
- časovou (Keď neprišla, plakala.)
- príčinnou (Pracoval, aby mohol cestovať.)
- spôsobovou (Urobili to tak, ako im kázali.)
 doplnkovou (Videl Janu, ako kráča dolu ulicou.)

B Umelecký opis nejakej miestnosti, svojej obľúbenej miestnosti

A
1. Čo je štýlotvorný proces a štýlotvorné činitele?
2.Vymenujte objektívne a subjektívne štýlotvorné činitele. Vysvetlite ich vplyv na
štýlotvorný proces
3. Vymenujte a objasnite fázy štýlotvorného procesu

1. Štýlotvorný (textotvorný) proces

- časť komunikácie, v ktorej naše predstavy a myšlienky vyjadríme slovami a premeníme
na konkrétny ústny alebo písomný jazykový prejav

Štýlotvorný činitele
- faktory, ktoré počas tvorby textu pôsobia na výslednú podobu textu alebo prejavu

2.
a.) subjektívny štýlotvorný činiteľ:
autor – (Odpovedá na pomocnú otázku: Kto píše alebo hovorí?) závisí od individuálnych
vlastností a názorov hovoriaceho alebo píšuceho

b.) objektívne štýlotvorné činitele:

- téma –text alebo prejav ovplyvní to, o čom chceme povedať alebo napísať (Odpovedá
na otázku: Čo? O čom?)
- funkcia – informovať, vysvetliť, presvedčiť, mobilizovať /k činnosti/, citovo zapôsobiť
(Odpovedá na otázky: Načo? Aký je zámer?)
- situácia – prostredie (verejné/súkromné), jazyková forma (písomná/ústna), adresát
(budeme hovoriť v súkromí, na verejnosti; budeme sa dorozumievať písomne, ústne; je adresát
prítomný, nie je)
- (Odpovedá na otázky: Kde? Ako? S kým?)
- adresát – komu je text určený (dieťa/dospelý, nadriadený/podriadený)
3.

1. výber témy
2. získanie informácií súvisiacich s témou, triedenie faktov, písanie poznámok (konspekt,
výstrižky, citáty, zoznam bibliografických odkazov)
3. písanie konceptu:
a. hĺbkové usporiadanie obsahových častí textu podľa autorského zámeru (voľba
slohového postupu a útvaru, kompozícia textu)
 b. povrchová organizácia textu – výber verbálnych a neverbálnych prostriedkov
(štylizácia textu podľa autorského zámeru – napr. výber hovorových slov alebo
termínov, štylistických figúr, schém, grafov), kontrola textu
4. 4. kontrola, oprava gramatických a pravopisných chýb
5. písanie čistopisu – kontrola pravopisnej, štylistickej a gramatickej správnosti textu
pomocou slovníka alebo príručky pred prepísaním

B Ako by ste postupovali pri písaní vášho maturitného slohu? Ako vplývali subjektívne
a objektívne činitele na jehotvorbu?

A) 1. Zaradenie slovenčiny do systému svetových jazykov.

2. Rozdelenie slovanských jazykov.
3. Vývin spisovného slovenského jazyka v 19. Storočí

1. Vznik jazyka

- jazyk ľudí vznikol pred približne pred 100k rokmi na viacerých miestach zeme
- spoločný pôvodný jazyk - prajazyk
- príbuzné jazyky vytvárajú jazykové rodiny
- ľudia sa dorozumievali aj pros. kresby (dochované na stenách jaskýň) - grafické znaky
- najstaršie grafické znaky - piktogramy (obrázková značka)

Vývin jazyka

- väčšina európskych a ázijských jazykov vznikla z 1 jazyka, kt. voláme indoeurópsky prajazyk,
jazyky, ktoré sa z neho vyvinuli → indoeurópske
● Indoeurópske jazyky
○ slovanské jaz.
● Germánske jazyky
○ ang., nemčina
● Románske jazyky
○ latinčina, fr., špan., tal.
● Iránske/indoiránske jazyky
○ rómčina - pôvod na severe Afganistanu
● Ugrofínske jazyky
○ uralské jaz. rodiny - maďarčina, fínčina

2. Slovanské jazyky

- po prvom tisícročí sa osamostatnila slovanská skup. z indoeurópskych jazykov a hovorila

praslovančinou
- existovala cca 2 tisícročia, dorozumievací jazyk Praslovanov
- pravlasť Slovanov: medzi riekami Dneper a Visla
- naši predkovia sa rozšírili do vých., stred. a juž. Európy
- na základe toho vznikli dialekty
 - východoslovanské jazyky
- rusínsky - na našom území divadlo v tomto jazyku
- západoslovenské
- južnoslovenské macedónskeho dialektu - na jeho základe vznikla
staroslovienčina (9. st.)

3. Vznik a vývin slovenského jazyka

● Predspisové obdobie - od praslovančiny po Bernoláka

○ staroslovienčina
■ základ. macedónske nárečie z okolia Solúna
○ praslovančina - spoločný jazyk vš. Slovanov, znak: mäkký a tvrdý yer
○ stará slovenčina - osobitný západoslovanský jazyk, prvý spisovný, liturgický a
literárny jazyk
○ latinčina - jazyk vzdelancov, istý čas úradný jazyk Uhorského kráľovstva
○ čeština
■ mešťania pri rozvoji miest, prijateľnejší jazyk ako latinčina alebo nemčina
■ slovakizovaná čeština - slovenské prvky vkladané do českého jaz.
■ biblická čeština (kralická) - pochádza z Kralickej Biblie, na určitý čas sa
stala jazykom evanjelikov
○ kultúrna slovenčina
■ kamaldulskí mnísi - prekladali Bibliu do západoslovenčiny, vytvorili tzv.
Kamaldulský slovník (krátky prehľad pravidiel jazyka, do ktorého sa
prekladalo, v úvode bol latinsko-slovenský slovník)
○ Jozef Ignác Bajza - neúspešný, chýbalo mu množstvo pravidiel

● Spisovné obdobie - pokusy o kodifikáciu slovenčiny

○ Bernolákovské obdobie (18. - 19. st.)

- kultúrna západoslovenčina + prvky kult. stredoslovenčiny - 1787
- Kodifikačné diela:
● Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách → odôvodnenie návrhu
na uzákonenie spisovnej slovenčiny, príloha Slovenská gramatika
● Slowar Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí -výkladový slovník
(Bernolák ho robil 20 rokov) (všimni pravopis v názve W; ďe,ťe,ňe; no Y),
 - bernolákovčinu neprijali evanjelici
- znaky bernolákovčiny: -diakritický pravopis (mäkčene-ďe,ťi..)
- fonetický princíp pravopisu

- nerozlíšené i/y; píše w (v); z/s podľa výslovnosti;

- spoluhláska j nahradená grafémou g (gak=jak)

- pod.m. píšu veľkým písmenom; nie je rytmický zákon

- najvýzn. propagovatelia bernol.: Fandly (Piľný domajší a poľní hospodár)

Ján Hollý-písal v nej eposy (vysoký žáner-časomiera)

Štúrovské obdobie (pol. 19.stor.)

- 1843- Štúr+Hodža+Hurban (fara v Hlbokom)→2. kodifik. spis. slov.

→ na zákl. stredoslovenčiny

- odobrenie jazyka na Dobrej Vode=Hollý

- kodifikačné diela:
● Náuka reči slovenskej
● Nárečja slovenské alebo potreba písaňja v tomto nárečí
Znaky: diakriticky a fonetický pravopis

- nemá: y, ľ,ä, dvojhlásky→ja,ju

- ô→ou
- dodržiavaná mäkkosť (ďe,ňi)

- v min.č.: l→u ….mal→mau

- 1851 = Hodžovo-Hattalovská úprava →vydaním: Krátkej mluvnice slovenskej

→ústup od fonetického princípu→prešlo sa na etymologický (zavedenie y, rozlíšené

de,ni)

Matičné a martinské obdobie (1863-75, kon 19.st)

- Matica slovenská (Turčiansky Svätý Martin)→šírenie spis. slov. (vychádzanie časopisov)

→ovplyvnené ľudovou rečou s okolia Martina= Martinský úzus (použivali redaktori)- ako
zákl. pre kodif. syntaxu spis. slov.
- S. Czambel- Rukoväť spisovnej reči slovenskej→príručka ustálila slovenčinu v oblasti
skloňovania
 - slovenčina pretrvala aj počas maďarizácie aj vďaka: Kukučín, Timrava, Tajovský→ľud. reč
povýšili na liter. jazyk

Medzivojnové obdobie (1945-1945)

- v ČSR- slovenčina úrad. aj vyučov. j.→nie je však rovnoprávna s češtinou

- potreba inteligencie na S→českí profesori, úradníci, dôstojníci
- v 20. rokoch: snahy politického hnutia o šírenie myšlienok čechoslovakizmu=jednota
česk. a slov. národa (Masaryk,Beneš)→zjednotiť češtinu a slov. do spoločn.
československého jaz.
→vydané: Pravidlá slovenského pravopisu (V. Vážny) - pridané české slová: láhev, zeď;
slová bez dvojhlások-vedeť

- proti reakcia= vznik časopisu Slovenská reč (v KO) - Škultéty, Bartek…

→ ustálili rozkolísané normy spis. jaz. (očistili od českých prvkov)

-nazvali ich aj puristami (špan. puro=čistota)→autori časopisu dbali o spisovnú slov.

Povojnové obdobie (1945-89)

- výskum slov. j. prebral Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied

- pracovníci ústavu(vedieť aspoň 2 mená): J. Ružička, Jozef Orlovský (bol aj riaditeľ), J.
Mistrík, Š. Peciar, J. Stanislav
- 1953 = veľká pravopisná reforma-zmeny:
- prijaté prav. o spodobňovaní (odstránené 2aké písanie: zjazd=na
lyžiach/sjazd=schôdza
- odstránený rod v min. čase→ muži robili/ženy robily→ostalo -li

- v 50. rok. vydaný:

➢ 6-zväzkový Slovník slovenského jazyka (mapoval vtedajšiu slovens. lexiku)
➢ Morfológia slov.j. -syntaktická práca
➢ Pravidlá slov. výslovnosti …….obe kodifik. diela
- po r 1968 (federatív. uspor. ČS)→čeština a sloven. rovnocenné štátne a úrad. j.

Jazyk

● prirodzený - systém znakov a pravidiel ich spájania, postavený na základe ľudských

artikulovaných zvukov (neskôr aj grafických znakov), vytvoril sa počas historického vývinu
spoločenstva - rozumejú mu a používajú ho vš. ľudia národného spoločenstva
● materinský - slovenčina pre Slováka (aj keď sa presťahuje do iného štátu)
● úradný, štátny - slovenčina pre občana SR
 ● cieľový - slovenčina pre žiakov inej národnosti
● cudzí - slovenčina pre cudzinca
● mŕtvy - jazyk prestal plniť funkciu materinského a národného jazyka (latinčina, hebrejčina
pôvodná)
● umelý, plánovaný - systém znakov, kt. má ohraničenú platnosť, umelý - najskôr v písanej
forme, až neskôr v zvukovej (esperanto)

B) Charakterizujte osobnosť Ľ. Štúra

A
1. Charakteristlka rečníckeho štýlu.
2. Vymenovanie a stručná charakteristika žánrov rečníckeho štýlu,
3. Fázy tvorenia rečníckeho + stručný komentár.
4. Odôvodnenie dôležitosti mimojazykových (neverbálnych) prostriedkov v rečníckom
prejave.

1.Rečnícky štýl
- subjektívno-objektívny štýl
- využíva sa v súkromnej (rodinná oslava, svadba,...) i verejnej (moderovanie, prejavy,
kázeň, diskusia, médiá) komunikačnej sfáre
Komunikanti: rečník <->publikum

Funkcie: presviedčať, vysvetľovať, informovať, prezentovať, komentovať, agitovať (presviedčať,

ovplyvniť mienku publika), sprevádzať slávnostnou / pracovnou akciou, vytvárať atmosféru,
zapôsobiť na city poslucháča, zabávať

Znaky: verejnosť, ústnosť/písomnosť, sugestívnosť, adresnosť, názornosť

2. Žánre:
a) agitačné
- argumentačno-presviedčacie prejavy
- monologické: súdna reč (reč obhajoby/obžaloby), politická reč
- funkcia: agitovať, argumentovať, presviedčať
- komunikačná situácia: schôdza, zhromaždenie, súdny prôčes
b) náučné
- náučné prejavy
- monologické: prednáška, prezentácia projektu, kázeň/homília, referát
- dialogické: diskusný príspevok, debatný príspevok, polemický príspevok
- funkcia: naučiť, vzdelávať, informovať, prezentovať
- komunikačná situácia: školenie, vedecká konferencia, bohoslužby
c) príležitostné
- príležtostné a ceremoniálne prejavy
- monologické:
verejné prejavy:
I. rámcový prejav/príhovor- otvárací, záverečný
 II. informačný prejav- sprievodný, moderátorský, výzvy, zákaz, dlhší
reklamný spot
III. slávnostný prejav/ príhovor

súkromné prejavy:
I. blahoželanie/gratulácia
II. prípitok
III. sobášny/smútočný prejav
Funkcia: vytvárať atmosféru, vzbudzovať emócie, sprevádzať počas akcie
Komunikačná situácia: oslava, vernisáž, televízna súťaž, svadba, pohreb
3. Fázy tvorenia rečníckeho prejavu:

- Vyhľadávanie informácií a zhromažďovanie faktov- závisia od cieľa, príležitosti, poslucháčov a

prostredia, v ktorom zaznie prejav
- Kompozícia- usporiadanie textu, volíme správny slohový postup a usporiadame zhromaždené
informácie a fakty do úvodu, jadra a záveru
- Štylizácia- volíme spôsob reči a štýl prejavu, cieľavedome vyberáme výrazové prostriedky
(verbálne aj neverbálne) s ohľadom na publikum, prostredie a obsah prejavu
- Zapamätávanie- dôležitá fáza, kratšie prejavy by sme mali vedieť naspamäť, v dlhších prejavoch
môžeme mať napísané oporné body

B Frozína (dohadzovačka z Lakomca)- priama, nepriama charakteristika

A
1. Charakteristika úvahy.
2. Vysvetlite rozdiely medzi úvahou a výkladom.

1. Úvaha
- subjektívny útvar výkladového slohového postupu
- autor v nej vyjadruje svoj postoj k životným, spoločenským, etickým alebo filozofickým
problémom
- východiskom sú známe poznatky získané štúdiom ale aj životné skúsenosti, vlastné
postrehy a zážitky
- autorich vysvetľuje z nového uhla pohľadu- snaha o originalitu
- úvaha nesmie obsahovať nelogické, zavádzajúce a nepravdivé informácie a
protispoločenské názory
- v snahe presvedčiť adresáta, využívame emocionálne a expresívne umelecké
prostriedky, frazeologizmy
- snažíme sa o využitie pestrej modality viet ako zvolacie vety, rečnícke otázky,
oznamovacie vety
Slohové postupy: dominantný je výkladový slohový postup, ktorý môže byť oživený prvkami
rozprávacieho slohového postupu
Kompozícia (trojčlenná):
o úvod: snažíme sa nadviazať na citát alebo tému, nastolíme problém, môžeme
využiť sériu otázok
o jadro: autor prináša svoj subjektívny postoj k aktuálnym spoločenským javom,
hodnotí a vychádza z osobných poznatkov, ale musí udržiavať nadväznosť a
logické členenie na odseky
o záver- zhrnieme myšlienky, kde konštatujeme jednoznačný postoj k
- téme alebo nechávame problém otvorený, hranice odsekov nie sú výrazné, mali by mať
plynulý prechod, úvod a záver by mali byť myšlienkovo prepojené

2. Rozdiely:
B Krátka úvaha nad výrokom z eposu o Gilgamešovi: „Človek je smrteľný, ale jeho meno môže
byť večné.“ (8 viet)
A
1. Definícia rozprávacieho slohového postupu.
2. Charakteristika rozprávania.
3. Vymenovanie jazykových prostriedkov, ktoré zvyšujú napätie a dramatickosť

1. Rozprávací slohový postup

- zachytáva dejovú líniu v časovom a logickom slede, pričom každý vzniknutý príbeh je
jedinečný a neopakovateľný
- základným slohovým útvarom je rozprávanie

2. Rozprávanie:
- rozprávanie rozlišujeme jednoduché a umelecké
- odlišujú sa kompozíciou: jednoduché rozprávanie (úvod, jadro, záver) a umelecké
rozprávanie (expozícia, kolízia, kríza, peripetia, záver)
- kompozičné princípy v umeleckom- in medias res, retrospektíva, chronológia
- slohový postup oživujeme aj inými prvkami- rozprávanie + opisné a úvahové prvky- opis
prostredia, postáv, postava v rámci monológov, v pásme rozprávača (Peter a Lucia)
- rozprávanie delíme na pásmo rozprávača
pásmo postáv
- dialógy- priama reč, monológy- vnútorné

3. Prostriedky na dramatizovanie:
- reč postáv- dialógy, vnútorné monológy; stupňuje konflikt, rozvíja príbeh, charakterizuje
postavy
- krátke vety, jednočlenné vety, nedokončené vety (apoziotézy)
- citoslovcia, častice
- pestrá modalita viet
- živosť a prirodzenosť rozprávania sa zvyšuje použitím hovorových, slangových a
nárečových slov
- na zvyšovanie napätia: historický prézent- v minulosti používame prítomný čas:
„Vyskočil zo stoličky a pomaly sa k nemu približuje,..."
- v štylistickej rovine oživujeme rozprávanie použitím umeleckých prostriedkov a
frazeologizmov

B Prispejte do internetovej diskusie názorom na dielo Na západe nič nové

A
1. Charakteristika jednoduchej vety z hľadiska členitosti jadra (úplnosti) a obsahu.
2. Určte podľa hľadísk z prvého bodu osnovy jednoduché vety, zvýraznené v ukážke.
3. Štylistické využitie jednoduchej vety v jednotlivých jazykových štýloch.

1. Podľa členitosti:
a. jednočlenná (slovesná/neslovesná)
b. dvojčlenná (úplná- vyjadrený podmet; neúplná- nevyjadrený podmet)

Podľa obsahu:
1) oznamovacie
2) opytovacie
3) želacie
4) zvolacie
5) rozkazovacie

2.- najprv určiť či je jednočl. (slov./neslov.) alebo dvojčl. (úplna/neúplna)

3. Využitie jednoduchej vety v jazykových štýloch:

- Hovorový štýl- prevažujú oznamovacie vety, ale nachádzajú sa všetky
- na expresívny výraz používame jednočlenné vety
- Administratívny štýl- rozkazovacie a oznamovacie vety
- dvojčlenné vety, jednočlenné len neslovesné, v rámci názvov
- Umelecký štýl- všetky jednoduché vety z hľadiska obsahu- pútavosť a expresivita sa
dosahujú pestrou modalitou: dvojčlenné vety, jednočlenné ako expresívny výrazový prostriedok
- Odborný(náučný)/ publicistický štýl- jednočlenné neslovesné vety, oznamovacie: v
analytických žánroch sa používajú opytovacie vety
- Rečnícky štýl- dominujú dvojčlenné vety, opytovacie (rečnícke otázky)

B Zoštylizujte aspoň 5 otázok — fiktívne interview s vybranou hviezdou, osobnosťou,

hrdinom,...
A
1. Čo je slohový postup?
2. Vymenovanie slohových postupov, priradenie ukážok k slohovým postupom + ich
charakteristika. Uveďte ku každému slohovému postupu 3 žánre/útvary.

1. Slohový postup
- obsahové členenie zložiek textu s ohľadom na funkciu jazykového prejavu a autorský
zámer

2. Slohové postupy:

- výkladový- zachytávame vnútorné vzťahy (príčinné, následné, funkčné) medzi jednotlivými

faktami (výklad, úvaha, diskusný príspevok, recenzia, prednáška)
- opisný-zachytávame znaky a vlastnosti predmetov/ osôb v logickom slede (opis, charakteristika,
životopis)
- rozprávací- podáva jedinečný neopakovateľný príbeh, ktorý je založený na časovej alebo
príčinnej následnosti, príbeh sa musí odohrávať v čase a priestore (román, novela, poviedka,
rozprávka, bájka, epos, povesť, legenda)
- informačný- podáva nám odpovede na otázky Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo?: obsahuje
množstvo faktov a údajov, nevysvetľuje, konštatuje (správa, oznam, pozvánka, inzerát)

B Vytvorte opis alebo charakteristiku (min. 5 viet) na základe básne Hle, človek opilý z
Valaskej školy... od Hugolína Gavloviča.
A
1. Uveďte hlavné a vedľajšie vetné členy, sklady, ktoré medzi sebou vytvárajú.
2. Postup určovania vetných členov vo vete.
3. Určite podčiarknuté vetné členy v ukážke.
4. Jednoduché vety v ukážke zmeňte na podraďovacie súvetia tak, aby sa nezmenil význam.
Vysvetlite podstatu transformačného procesu z jednoduchej vety na súvetie.

1. Hlavné vetné členy

- podmet a prísudok - nachádzame v dvojčlenných vetách, vytvárajú prisudzovací sklad
- vetný základ - nachádzame v jednočlenných vetách
- vetný základ -> nachádzame v jednočlenných vetách vedľajšie vetné členy:
Vedľajšie vetné členy - predmet
- príslovkové určenie medzinimi vzniká určovací sklad (nadradený+
- prívlastok podradený) a priraďovací sklad (viacnásobné
- doplnok vetné členy)

2.
1. prísudok (slovesný/neslovesný-menný), 2.podmet(vyjadrený/nevyjadrený) , 3. predmet(, 4.
príslovkové určenie (miesta, času, spôsobu, príčiny), 5.prívlastok (zhodný, nezhodný), 6. doplnok

3.- postupovať podľa

4.
a) Počas spánku Jozefa Maka sa zo zelenej riedkej hmly vynorila biela postava. —> Keď Jozef
Mak spal, sa zo zelenej riedkej hmly vynorila biela postava.
b) Voľakedy nepekná Jula sa stala zrazu zázračne krásnou. . —> Jula, ktorá voľakedy nebola
pekná, sa stala zrazu zázračne krásnou.
c) Srdce jej prestalo biť pre nešťastnú lásku. —> Srdce jej prestalo biť, pretože nebola ľúbená.

Transformačný proces= v jednoduchej vete zmeníme vedľajší vetný člen na vedľajšiu

vetu=podraďovacie súvetie

B Vysvetlite podstatu a princípy efektívnej komunikácie a zhodnoťte jej potrebu v

partnerstve/ manželstve (min. 5 viet). Argumentujte interpretáciou ukážky č.1 (4. a 5. časť
ukážky), resp. interpretáciou vzťahu Jozefa Maka a July Petriskovej.
A
1. Viacslovné pomenovania- vysvetlenie pojmu, druhy.
2. Združené pomenovaniavysvetlenie pojmu, pravopís.
3. Frazeologizmy- vysvetlenie pojmu, druhy.
4. Obrazné pomenovaniavysvetlenie pojmu, druhy.
5. Vyhľadajte príklady na typy viacslovných pomenovaní v ukážke.

1. Viacslovné pomenovania
- skladajú sa z viacerých slov ale pomenúvajú iba jeden jav
- tieto slová nemôžeme vymieňať ani ich oddeľovať inými slovami
- delíme ich na združené pomenovania a ustálené slovné spojenia (frazeologizmy)

2. Združené pomenovania
- pomenúvajú objekt alebo jav priamo, nedodávajú pomenovaniu žiadnu obraznosť
(triedny učiteľ, zasadacia sieň, SND)
- pravopis: na začiatku viacslovného názvu je veľké písmeno, tie ďalšie pri vlastných
menách je veľké i (Univerzita Komenského)
- ktoré sú súčasné názvy, vlastné mená musíme rešpektovať pravopis veľkých písmen a to
začiatočné písmeno prvého slova je vždy veľké písmeno a v ďalších slovách malé, pokiaľ sa tam
nenachádza vlastné meno/názov (Múzeum Slovenského národného povstania)

3. Ustálené slovné spojenia (frazeologizmy)

- nepomenúvajú objekt/jav priamo ale obrazne
- štúdiom frazeologizmov sa zaoberá frazeológia
- podľa pôvodu ich delíme:
A. ľudové
 príslovia- ponaučenie, rada (Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.)
 porekadlá- nepoúča, vtipne konštatuje (My o vlku a vlk za nami.)
 pranostiky- ľudová predpoveď počasia z pozorovania prírody (Katarína na
blate, Vianoce na ľade. Studený máj, v stodole raj.)

B. intelektuálne
 mytologické- z gréckej, rímskej mytológie (trójsky kôň)
 biblické- leží ako Lazar, Judášov bozk
 historické- vyslovila významná osoba, udalosť (kocky sú hodené, objavil
Ameriku) literárne/knižné- zo známych literárnych diel (boj s veternými mlynmi,
Ouasimodo)
4. Obrazné pomenovania
- sú to nepriame pomenovania, vyjadrujeme sa nimi názornejšie, môžeme nimi zdôrazniť
nejakú vlastnosť alebo dáme našej výpovedi určitý citový význam => subjektívne vyjadrovania
Delíme ich na: prirovnania
metafory
personifikácie
metonymie
! Prirovnanie vzniká porovnávaním, ostatné 3 vznikajú prenášaním vlastností javu alebo
predmetu na iný jav alebo predmet

5.
osud ušetril= personifikácia
inšpekčná služba= združené pomenovanie
za nič na svete= porekadlo
niet ruže bez tŕňa= príslovie

B Krátky text so zdôvodnením návrhu, aby bola v Piešťanoch po G. Vámošovi pomenovaná

ulica. Svoj návrh podložte argumentmi. (8 — 10 viet)