Vlastnosti drámy:

Dialogickosť - v dráme sú dominantné dialógy (dialóg – prehovor dvoch a viacerých

postáv). Dialógy pozostávajú z replík (replika – prehovor jednej postavy). Monológ –
dlhý prehovor jednej postavy – vyjadruje svoje názory, postoje.

Verš/próza – dramatický text môže byť písaný vo veršoch, resp. môže mať podobu
prózy, ale v oboch prípadoch je určený predovšetkým na divadelnú realizáciu. Dej sa
odohráva pred očami divákov. V dráme preto absentuje rozprávač.

Sujetovosť – usporiadanie dejových zložiek v diele, autor môže meniť časovú

postupnosť, ľubovoľne organizovať príbeh podľa dôležitosti udalostí.

Dejovosť – prítomnosť deja

Prítomný čas – dráma predstavuje situáciu v prítomnosti, príznačná je teda

preferencia prítomného času.

Dynamické motívy

Hovorovosť/obraznosť

Dianie/akčnosť

Dráma má spoločné znaky s lyrikou, ale aj s epikou. Aj lyrika aj dráma vyjadrujú

myšlienky, pocity, city, nálady postáv. S epikou drámu spája prítomnosť deja, teda
dejovosť.

Dramatické diela vyžadujú:

Javisko (priestor divadelnej scény) – osobitne upravený priestor – na ňom sa

odohrávajú jednotlivé udalosti deja. Predvádzanie diela na javisku sa nazýva
divadelné predstavenie.

Hercov - na divadelnej scéne hrajú divadelné predstavenie, konajú, vedú dialóg,...

Scénické poznámky - poznámky v zátvorkách, v ktorých autor upozorňuje na

dôležité momenty v správaní a v konaní postáv, resp. do nich vloží  rámcový popis
scény.

Rekvizity – jednotlivé predmety na javisku, ktoré herci v hre používajú.

Kulisy – všetky predmety na javisku, ktoré vytvárajú prostredie hry.

Na tvorbe divadelného predstavenia sa zúčastňujú:

Dramatik – autor divadelnej hry, spisovateľ

Dramaturg – vyberá dramatické diela a vytvára tzv. dramaturgický plán divadla.

Režisér – vytvára celkovú koncepciu divadelného predstavenia. Vychádza
predovšetkým zo scénických poznámok autora, ale využíva aj svoj pohľad na dielo,
skúsenosti s hercami, ich osobitosťami,...

Herci – stvárňujú na javisku postavy dramatického diela.

Scénický výtvarník – pripravuje scénu pre jednotlivé dejstvá. Vychádza zo

scénických poznámok, ale aj s požiadaviek režiséra.

Skladateľ scénickej hudby – pripravuje hudbu pre jednotlivé dejstvá.

Kostýmový výtvarník – navrhuje vhodné oblečenie pre hercov, ktoré musí

zodpovedať predovšetkým dobovému charakteru dramatického diela.

Osvetľovači – pripravujú vhodné osvetlenie. Osvetlenie musí zodpovedať scéne, ale

malo by podporovať a vytvárať rôzne efekty, predvádzané výjavy.

Vizážisti , maskéri – dokončujú úpravu hercov, dotvárajú výzor jednotlivých postáv. 

Uvedenie divadelnej hry:

Generálka – hlavná skúška pred premiérou.

Premiéra - prvé predstavenie divadelnej hry. Väčšinou sa jedná o veľmi slávnostnú

udalosť.

Repríza - opakované predstavenie divadelnej hry.

Derniéra – posledné uvedenie divadelnej hry.

Vonkajšie členenie divadelnej hry:

Dejstvá – menšie úseky divadelnej hry, medzi ktorými sú prestávky. Dejstvá

naznačujú zmenu prostredia, času,... Ide o časti oddelené dvíhaním opony. Dnes to
už nie je pravidlo, dejstvo sa ukončí napr. zhasením svetla, odchodom hercov
z javiska apod.

Výstup – úsek dejstva, v ktorom sa na javisku nezmení počet postáv. Nový počet
postáv na javisku znamená nový výstup. Počet výstupov v jednotlivých dejstvách
v rôznych divadelných hrách je tiež rôzny.

Obrazy – zmena všetkých osôb na javisku. – toto sa už veľmi neuvádza

Dramatické žánre (okrem tragédie a komédie)

Jednoaktovky – diela , ktoré sa skladajú len z jedného dejstva. Vystupujú viacerí

herci.
Monodráma – dramatické dielo, v ktorom vystupuje len jeden herec – zvyčajne
príbeh jednej postavy. Pozor! Monodráma má dej. Známy herec pán Martin Huba
hral v monodráme Kontrabas 24 rokov! Aktuálne populárne stand up comedy sa
nechápu ako monodráma

Činohra je nový žáner drámy (literárneho druhu) v realizme – činohra sa označuje

ako dráma v užšom zmysle. Z tragédie preberá napr. vážnosť témy a z komédie
postavy, ktoré nie sú výnimočné – obyčajných ľudí. Uplatňuje realistický prvok –
zobraziť typických ľudí v typických okolnostiach/situáciách. Autor sa od deja posúva
k zobrazeniu vnútra postavy = psychologizácia postáv (realizuje sa cez monológ
postavy).

Hlavní predstavitelia psychologickej hry v období realizmu Rus Anton Pavlovič

Čechov (Višňový sad, Tri sestry, Čajka) a Nór Henrik Ibsen (Nora, Peer Gynt).

(Pozn. na budúci týždeň bude dávať Trojka RTVS päť inscenácií Ibsena – máte
uvedené v prehľade, ktorý som Vám poslala.)

Slovenská dráma v období realizmu

Pavol Országh Hviezdoslav – tragédia Herodes a Herodias (biblický motív)

Jozef Gregor-Tajovský – dráma Statky – zmätky, veselohra Ženský zákon

(Pozn. Filip Kuzma poslal link, kde je vysvetlené správne písanie Hviezdoslava.
Ďakujem mu za to. Napriek tomu sa skontaktujem aj ja s JÚ ĽŠ SAV

https://korpus.sk/attachments/publications/2005_Garabik_Orszagh.pdf )

Ešte jedna dôležitá terminologická záležitosť.

Dráma v širšom zmysle slova je literárny druh, v užšom zmysle literárny žáner –
vysvetlenie viď vyššie.

Činohra je literárny žáner (dráma v užšom zmysle slova), ale aj označenie časti
umeleckého súboru. Napríklad Slovenské národné divadlo má tri zložky:

opera – založená na hudbe a speve, balet – založený na tanci a hudbe, činohra –

založená na slove.