 z lat.

classicus – vynikajúci, prvotriedny

 umelecký smer, vznikol a vyvrcholil vo Francúzsku v 17. Storočí
 ZNAKY KLASICIZMU:
 vzorom pre klasicizmus bola
RACIONALIZMUS -z lat. ratio –
antika rozum; myšlienkový smer považujúci
 zameraný na spoločenské a rozum za jediný alebo rozhodujúci
mravné problém zdroj poznania; zakladateľom je
 chcel zobraziť „človeka vôbec“ – René Descartes
rôzne ľudské charaktery (hrdina,
ničomník, lakomec)
 uprednostňoval ROZUM pred CITOM → racionalizmus
 jasné pravidlá na žánre, nepripúšťalo sa prelínanie žánrov, jasnosť a
logika, harmónia a súmernosť
 VYSOKÉ žánre = óda, elégia, epos, tragédia (témy sú vznešené,
hrdinovia – príslušníci vyšších vrstiev)
 NIŽŠIE žánre = bájka, satira, komédia (témy sú obyčajná súčasnosť,
hrdinovia – nižšie vrstvy, mešťania)
 2 FÁZY:
1. OSVIETENSKÝ KLASICIZMUS – postupné zavádzanie osvieteneckých
ideálov •
2. VRCHOLNÝ KLASICIZMUS – plné rozvinutie znakov osvietenstva

1.) OSVIETENSTVO:
 ideový prúd, vychádza z učenia racionalizmu
 vyzdvihuje rozum ako garanta pravdivosti a rozumného usporiadania
sveta
 skúsenostné skúmanie a vedecké bádanie
 obdobie absolutistických monarchií (kráľ Ľudovít XIV. → kráľ Slnko)
  mnohí autori kritika a
NÁRODNÉ OBRODENIE
nenávisť voči  proces a obdobie formovania
despotickým moderného národa
absolutistickým  impulz – osvietenstvo a Francúzska
vládcom revolúcia
 snaha priviesť ľudí k  jednotlivé národy, ktoré doteraz žili v
rovnosti pred závislosti od silnejších národov, sa
začali jazykovo, kultúrne a politicky
zákonom
osamostatňovať (začali si
 Veľká francúzska uvedomovať, že sa chcú osamostatniť,
revolúcia (1789) že chcú mať svoje národné práva
 národy –
uvedomovanie si
nároku na vlastnú
identitu, svojbytnosť
→ formuje sa národné obrodenie
 osvietenskí panovníci – reformami a šírením vzdelania podporili idey
osvietenstva (Mária Terézia,
Jozef II....)
KLASICISTICKÁ LITERATÚRA
KLASICIZMUS NA ÚZEMÍ SLOVENSKA:  sumár znakov
 oneskorene – 18. – 19. Storočie  normatívny charakter (nie
individualita autora, ale vzor,
 šíritelia – vzdelanci (kňazi, učitelia)
ktorý predstavoval ideálnu
 súvis so starostlivosťou o jazyk, normu umeleckého diela)
národnú kultúru, podporou reforiem  antické vzory –
 podpora reforiem Jozefa II. napodobňovanie racionálny
 snaha presadiť v spisbe slovenský prístup, rozum – prednosť
SPISOVNÝ jazyk – J. I. Bajza pred citom, láskou
 delenie žánrov na vysoké a
(neúspešná snaha o kodifikáciu; A.
nízke čistota žánrov (nie
Bernolák – kodifikátor)
synkretizmus)
 formovanie prvej generácie
národného obrodenia

Jozef Ignác Bajza (1755 – 1836):

Dejová osnova sa týka voľby nového

učiteľa. Keď Sloboda ako nový učiteľ prichádza do Kocúrkova, Tesnošil sa ho
 usiluje získať pre svoju dcéru Aničku. Pán z Chudobíc mu prikazuje učiť deti
po maďarsky. Sloboda odmieta, lebo sa zaľúbi do Ľudmily, dcéry starého
učiteľa Prochádzku, a je uvedomelý Slovák. Sloboda sa prikláňa k tradíciám,
ľudu, je vzdelaný, šľachetný, ľudský – kladná postava, pričom Tesnošil a pán
z Chudobíc sú typmi odrodilcov, lebo sa hanbia za svoj pôvod i materinský
jazyk.

DRÁMA:

 prežíva svoj zlatý vek

 vzniká tragédia i komédia
 postavy – nie individuality, ale nadčasové charaktery človeka
 TRAGÉDIA
 jednota miesta, deja a času
 všetky dejstvá odohrávané v tej istej scéne
 KOMÉDIA
 v živom národnom jazyku, publiku zrozumiteľné dialógy
 považovaná za nízky žáner

2.) VRCHOLNÝ KLASICIZMUS COMMEDIA DELL’ARTE

NA SLOVENSKU:  druh ľudového, profesionálneho
divadla vTaliansku
 snaha napojiť domácu
 základom je improvizácia (text nebol
literatúru na súvekú vopred daný, existuje len kostra
európsku literatúru príbehu, na základe ktorej sa
 napísať v národnom improvizuje) a pevné herecké typy
jazyku vysoké žánre (herec hral celý život tú istú postavu,
 diela tematicky viazané ktorá mala svoj kostým, masku a
charakter)
pred vznik Uhorska →
povzbudiť národné
povedomie, hrdosť
slovenského národa
 snaha „oživiť“ cyrilo-metodskú a veľkomoravskú tradíciu
 najmä Ján Hollý, Ján Chalupka

Ján Chalupka (1791 – 1871):

 starší brat Sama Chalupku
 profesor na gymnáziu v Kežmarku, evanjelický kňaz v Brezne
 ovládal slovenčinu, češtinu + mnoho ďalších jazykov
 písal biblickou češtinou
 do konca života preložil všetky svoje diela do štúrovčiny
DIELO:
 Kocúrkovo (Kocourkovo aneb Jen abychom v hanbě nezůstali)
 komédia, satirický pohľad na malomestské prostredie
 kritika nedostatku národného povedomia
 vtip
 čierno-biele vykreslenie postáv (opisuje zemanov, remeselníkov,
inteligenciu)
 mená naznačujú charakter postáv