Svetov literatra po r.

1945
Spoloensk a politick podmienky:
-

8. mj 1945 - ukonenie 2. svetovej vojny v Eurpe

vojna pokrauje USA, Japonsko, alek vchod
2. september 1945 - koniec vojny
atmov bomba
2. svet. vojna rozdelila svet na socialistick a kapitalistick as
50. roky Studen vojna medzi Vchodom a Zpadom, krza v Karibiku - Kuba sa stala
sasou socialistickho bloku
60.roky v USA vyhrvaj voby demokrati a prezident J.F.K. - nastalo uvonenie medzi
Zpadom a Vchodom ochrnca udskch prv, atentt roku 63,64
1953 - zomiera Stalin (gulagy)
1954 - do NATO vstupuje NSR
1955 - vznik Varavsk zmluva (Obrann pakt)
po smrti Kennedyho nastupuje Nickson
vojna vo Vietname
1947 - Nemecko sa dostalo na predvojnov rove
1989 - pd mru - padla elezn opona, svet prestal by rozvelen na socialistick a
kapitalistick svetov sstavu
najmocnej: Brenev - predstavite najvyieho orgnu sovietov
1990 - zanik zvz sovietskych socialistickch republk

tmy v dielach:
I.
vojna
- hlavne 2.svetov vojna na Vchode a v Japonsku
- vojna zobrazen s prvkami absurdity
II.
individulne problmy
- individualita literatry
- prvky existencionalistick
- prvky morbdnosti
- vojna naruila medziudsk vzahy = tma

Rozdelenie svetovej literatry po roku 1945

1. ZPAD
a) Nrodn literatry (kad mala svoje pecifik)
b) Poda literrnych druhov a smerov
- v tomto obdob dochdza k nstupu novch literrnych prdov a smerov:
1. existencionalizmus
2. nov romn (vznik vo Franczsku)
3. neorealizmus (v Taliansku)
4. Beat Generation (USA,60.roky)
5. postmoderna (USA, Rusko, vetky krajiny)
2. VCHOD
- krajiny socialistickho tbora:
- socialistick realizmus - zobrazoval vedn ivot v krajine socialistickho bloku bez
prvkov absurdity
Tmy:
a) budovanie socializmu
b) medziudsk vzahy - nenaruen
c) udia boli nadchnut pre ivot v novej spolonosti
1

Franczska literatra po roku 1945

- rozdeuje sa:
1.) objektvna literatra realita
a) existencionalizmus
b) nov romn
c) husri
2.) subjektvna - pocity autora (Exupery)
Existencionalizmus
- vznik v 30.rokoch
- vznik z pocitu ohrozenia loveka (nstup faizmu)
- pvod: u filozofa 19.storoia: KIERGEGARD - dnsky filozof, tvrdil, e ud. existencia je
izolovan od sveta
- korene existencionalizmu nachdzame v indickej, nskej filozofii
- = mylienkov a umeleck prd, ktor skma otzky existencie, bytia loveka z hadiska
jeho individuality a spoloenskch vzahov
- zkladom je otzka slobody
- lovek si sm seba neuvedomuje
- uvedomuje sa a ke sa dostane do hraninej situcie - sprevdza ju strach, zkos a depresia
- ke lovek tto situciu vyriei, nastane pocit uvolnenia, pocit slobody
- literrne dielo existencionalizmu je transpozcia filozof. nzorov
- zklad. motto: lovek ije preto, aby zomrel
znaky existencionalizmu:
1. prvky absurdity
2. hrdina - siln individualista = introvert (osamel, trp zkosami a depresiou, vek samotri)
3. dej prebieha vo vine diel v uzavretom priestore - v tme, v prtm
predstavitelia:
Jean Paul Sarte
Albert Camus

Jean Paul Sartre

1905 Par -1980 Par
-

zaradenie: existencionalista (ateistick existencionalista)

vytudoval filozofiu v Pari a v Nemecku
poas 2.svetovej vojny zaklad hnutie odporu a vstupuje do komunistickej strany Franczska
vek obdivovate socializmu
po vojne sa stal vek obdivovate Fidela Castra
60.roky - vek sklamanie, vystupuje z komunistickej strany a svoju osobn slobodu
nachdza v anarchistickom hnut, v ervench brigdach v Taliansku a Nemecku
1964 - dostal Nobelovu Cenu za literatru, neprijma ju
jeho dielo je znane rozsiahle
do literatry vstupuje 1938 filozofickou przou HNUS

delenie:
a.) filozofick prce
b.) literrne
Znaky jeho tvorby:
1. prvky absurdity
2. uzavret tmav ohranien priestor
3. ak zobrazuje verejn miesto, vinou s to kaviarne v poloere
4. postavy - jedinci, ktorch svet je pln bezndeje a hnusu, ktorch sprevdza zkos a depresia
5. hlavn postava sa mus rozhodn (dostva sa do hraninej situcie, prde pocit oslobodenia)
6. jazyk je priamy, otvoren (vulgarizmy, naturizmy)

Hnus romn, filozofick prza

-

klasick dielo existencionalizmu

rozpracoval tu zkladn kategrie existencionalizmu
romn v dennkovej forme
hlavn postava - Antoine Roquetin
romn nem dramatick zpletku, je len zobrazenm drobnch udalost, ktor preva a do
dennka si zaznamenva hlavn postava
Antoine ije z renty, nem rodinu ani priateov. Cel dni trvi v hoteli alebo v kninici, kde
zbiera materil na knihu o istom markzovi. oraz vmi vnma samotu, pociuje nezmyselnos
ivota a analyzuje tam svoje duevne stavy. Zchvaty zkost pociuje ako chorobu. Nenvid a
pohda umi a hlavne samm sebou
- zver: rozhodne sa ods z mesta, knihu nedopsa a odrazu sa cti slobodn a osloboden od
vetkho, m sa sm sebe hnusil

Mr - kniha poviedok
-

1939
obsahuje 5 poviedok: Mr, Izba, Herostratos, Intimita, fovo detstvo
nzov poviedok je symbolick (mr = izolcia- samota ud)
poviedky na seba nenadvzuj, kad poviedka je samostatn
motto: svet treba zmeni pomocou aktivity kadho loveka
Mr : psychologick existencionalistick poviedka
- prbeh sa odohrva v panielsku poas obianskej vojne
- m krtke asov rozptie
- zobrazuje loveka v hraninej situcii - prchod vzov (autor nevysvetl, preo sa
skupina partiznov ocitla vo vzen) - autor tu nevyuil retrospektvu
3

dleit je len prtomnos vo vzen, vsluch, sd, prchod velitea, vynesenie

rozsudku (vetkch popravia) zaatie poprv - prv vstrely
hlavn postava: Pablo sa dostva znovu pred vyetrovateov (chc zisti, kde sa
nachdza Pablov priate, ale Pablo to nevie), chce si vystreli z policajtov
povie, e jeho najlep priate je na cintorne a neskr sa dozvie, e jeho najlepieho
priatea pri zatkan na cintorne zastrelia

Cesta slobody - tetralgia

1.as: Vek rozumu

2.as: Odklad z ias vojny
3.as: Smr v dui
4.as: Posledn anca
zachytva udalosti r.1938 - 1940
hlavn postava: profesor M. Delarne - je to filozof, nem rodinu, rodinn zvzky, nechce sa
verejne angaova, vzda sa svojej slobody, proti niekomu bojova a nechce Marcelu, s
ktorou ak diea (obmedzovalo by jeho osobn slobodu)
jeho priate Daniel sa cti slobodn, vezme si Marcelu, m prejav svoju osobn slobodu
v 3.asti sa Delarne zapoj do vojny, striea na vetkch Nemcov, lebo jeho momentlna
voba je, e bojuje proti vetkmu, ale najm proti predchdzajcej existencii
zo 4. asti sa zachovali len fragmenty
tetralgia nie je ucelen

literrne eseje: = literrna vaha

Bytie a niota
-

patr medzi prv

vedie tu polemiky s Bohom
raz ho popiera, raz ver v jeho existenciu
loveka tu zobrazuje plnho vn a tvrd, e lovek sa zaradil do ivota nhodne, a preto sa
mus vedie v ivote orientova
zver vyznieva: lovek nieje zodpovedn len sm za seba, ale za vetkch ud.

Uragn nad cukrom

-

obdivuje vazstvo revolcie na Kube

obdivuje Fidella Castra
venovan Kube

dramatick tvorba:
Muchy
S vylenm verejnosti
Nepochovan
Poestn pobehlica
pinav ruky
Diabol a pn Boh
Altonsk vzni

Muchy
-

alegorick hra s protifaistickou tematikou

rmec hry tvor antick bj o Oresteovi, ktor sa spolu so sestrou Elektrou rozhodn pomsti
smr svojho otca
4

autor sa tu postavil proti princpom antickej mytolgie, lebo hlavn hrdina sa rozhodne kona
proti vli bohov

Poestn pobehlica
-

jednoaktovka
odohrva sa v roku 1946 na juhu USA
na zaiatku vidme belochov, prostittku Lzu, jej klienta Freda a jeho vysoko postavenho
otca sentora Clarka
sentor vydiera Lzu, aby sa priznala, e vie, kde je schovan prenasledovan ernoch,
ktorho neprvom obvinili zo zloinu
sentor nti Lzu, aby podpsala prehlsenie, e ernoch ju znsilnil
ernoch prichdza za Lzou, Lza ho ukryje
v zverenej scne Lza prizn, e ju sentor dontil podpsa neprav obvinenie
hlavn mylienka: zvazila mravnos

Diabol a pn Boh
-

tma: udsk bytie a konanie

odohrva sa v Nemecku v 16.storo, obdobie nemeckej reformcie a sedliackch povstan
hlavn postava: vojvoda Gtz, ktor oblieha mesto, ktor sa vzbrilo proti knieatm
pcha zlo, tm chce zska absoltnu moc
pomocou zrady mesto dobije, teraz chce pcha absoltne dobro - rozd pdu a buduje
astn a slnen mesto, kde bude vldnu sloboda a lska
jeho experiment nevyiel a Gtz sa cti ponen
a ke sa stretne s prorokom pochop, e lovek je dobr a sastne zl, lebo neexistuje
absoltno, len lovek sa rozhoduje, akm chce by (to je aj hlavn mylienka)
zver: Gtz prma nzory udu, nastol disciplnu a zavldne pokoj a kud

Albert Camus
1913 -1960
-

je protiplom Sartra
franczsky existencionalizmus
jeho svet je preiaren slnkom, presiaknut morskmi plami, je svetl a otvoren a je to
svet vekch priestranstiev
narodil sa vo franczskej rodine v Alrsku
privyrbal si ako predava, meteorolg
od roku 1938 il vo Franczsku
zastnil sa odboja a zahynul pri autohavrii

psal przu, filozofick eseje a dramatick tvorbu a o absurdite sa vyjadril:

Absurdita m zmysel len vtedy, pokia sa s ou nezmierime.

filozofick eseje:

Mtus o Sizyfovi
-

uvauje o zkladnch otzkach bytia a priznva, e konanie loveka me ma aj zmysel

Sizyfos - tlail kame do kopca, vdy spadol nasp
Sizyfos si jasne uvedomoval zbytonos svojho silia, no zotrvval v tejto innosti, m
absurditu prekonal, a tak sa uho dostavilo astie

romnov tvorba:

Cudzinec - romn
-

kompozcia pripomna novelu, nie je tu vea epizd

sklad sa z dvoch ast:
1. as:
- oznmenie o smrti matky dostva hlavn hrdina - bol na pohrebe
- de po pohrebe strvi s milenkou
- nasleduje kadodenn ivot
- sobota na pli nedea a pl objavuj sa Arabi
- kon zabitm Araba
2. as:
- zatknutie a vypovanie, pridelenie advokta sudca nvteva milenky sd
trest smrti zoatm hlavy

hlavn postava: Meursault (Mrso), je to mlad mu - radnk

vetko je mu ahostajn (povenie, prca v Pari, smr matky, milenka Mria, priate
Raymond aj sused Salamn)
jeho priate Raymond sa pobije s Arabom - poran mu rameno na pli
Meursault na pli spozn Araba. ktor poranil Raymonda

otupen slnkom zbad u Araba n a bez priny tyrikrt vystrel na araba.

-

kon vo vzen
smrti sa neboj, lebo:
Je mu jedno, i teraz alebo o 20 rokov

zver: je tu znak existencionalizmu

v smrti vid plne oslobodenie
6

v hraninej situcii nastva oslobodenie (smr)

pred popravou odmieta kaza s tmito slovami: Kad lovek je odsden na smr
jazyk: krtke jednoduch vety, ktor niekedy preruuje

Mor - romn
-

uroben ako fiktvna kronika

dej sa odohrva v Alrsku v mesteku Oran
rozprva rozprva formou kroniky, v tej s citty jednho z hlavnch hrdinov Jeona Taroa
a v zvere sa dozvedme, e kronikrom celho prbehu bol lekr Bernard Reinex (Ri),
ktor vak psal toto dielo o sebe ako o inej osobe
v meste Oran panuje pohoda, z nioho ni sa rozmnoia potkany
potkany = faizmus, tyrania, anarchia, vojnov hrza, padok morlky, udstva,
= varujci symbol, symbolizuj nieo zl
nikto nevie odkia prili
ria infekciu - mor
mesto sa mus uzatvori vek panika
nezaber srum z Franczska
nasleduje vroba vlastnho sra, ktor zaberie
potkany oddu, v meste sa vetci raduj, len lekr sa nete
necti iadnu avu, cti obrovsk przdnotu v dui, lebo si mysl, e za mor s zodpovedn
vetci, pretoe kad klame, je pyn a nenvid druhch
dleit s filozofick a psychologick vahy ud, ktor toto neastie preili
Pochopil so, e vetko udsk neastie pochdza z toho, e udia nevedia hovori medzi sebou
jasnou reou.
Ke nemem ni zmeni na absurdnosti tohto sveta, mem sa poksi zmeni aspo nieo
v sebe

drma

Caligula divadeln hra

-

vychdza z rmskych dejn

Caligula (rmsky cisr) predstavuje neobmedzen moc, udsk zlo
= imika (zachrnila mu ivot pri pde z koa)
na trn sa dostal pomocou intrg, zavrad brata, stva sa neobmedzitenm vldcom
zomiera mu ena, nevie sa zmieri s jej smrou, po jej smrti povauje zlo za dominantn,
vyuva moc a do krajnost
chce zvrti poriadok rozumu a jeho moc sa stva nekontrolovatenou
vrad, bez dvodu obviuje patricijov a ich majetok zabavuje vo svoj prospech
zrieka sa priateskej lsky, stva sa z neho samotr
hlsa pravdu, ktor mu nikto neme vyvrti
jedin, kto sa mu stavia a odpor, je priate Charea (filozof)
Neobmedzen moc popiera loveka a svet.
Tyran je slep dua, ktor obetuje nrody svojm mylienkam a svojej ctiiadostivosti

HUSRI
-

vznikli ako literrna skupina v 50. rokoch

meno dostali poda romnu Francoisa Mimiera Modr husri
v literatre je tento smer kola nentenosti
vznikli ako protipl existencionalizmu
vyjadruj vlastn nzor na lohu literatry, ktor m itateov zvdza a nie stle poa

Znaky:
1. z ich romnov sa vytrcaj tmy dobra a zla
2. tmy osudu
3. tmy zmyslu existencie - bezstarostnos
4. vytrca sa motv zodpovednosti
5. typickmi hrdinami s vsostne nezodpovedn, veselo-bezstarostn, nenten a bezoiv
brlivci bez zbran, bezohadn egoisti, ktor chc naplno i a ui si a urobi o najviac
husrskych kskov a pritom nehadia na inch
6. v popred je psychologick kresba postavy
7. vemi ptav dej
8. motvy: alkohol, erotika, sex
9. svojimi dielami provokuj malomestsk svet
Predstavitelia:
Michel Den
A.Blondi
Francois Saganov

FRANCOIS SAGANOV
1935
-

predstaviteka husrov
ije a tvor v Pari
zaala psa ako 18-ron
hne zskala svet, spech
kritika ju vemi dobre prijala, aj ke mala kandl s alkoholom, drogami, mala ak havriu
KRDO: ivot nie je ni zvltne, je to hra, ktor sa men. Videla som tokch ud, ktor sa
miluj a tch, ktor sa odmiluvvaj, aby mohli milova inch.
Diela: Odtrben
Aksi smev
- romny, v podstate novely
Dobr de, smtok
Mte rada Brahmsa?

Odtrben
-

psychologick romn
nachdzame tu vetky prvky husrov: pohodln ivot za peniaze inch, erotika, sex,
vynachdzanie zmyslu ivota v prci, ukazuje na mondnne parske salny
- sklad sa z 3 ast 25 kapitol
1. Jar
- hlavn postava Lucille ije u bohatho mua, nud sa v tomto vzahu, na prvom
veierku spozn Antoina, krsneho priatea starncej eny
- medzi Lucillou a Antoinom vznik siln cit, a sa dohodn, e od svojich priateov oddu
8

2.Leto
- jednoduch
- zaali spolu bva, nemaj peniaze, id si na nervy
- vytrca sa lska, chba im ivot, ktor viedli
3.Jese
- Lucille otehotnie od Antoina
- diea si nechce necha, lene Antoin nem peniaze na zkrok
- zkrok zaplat Charles bval priate Lucilly
ZVER: Lucille sa s Antoinom stretva na veierku po 2 rokoch, stretvaj sa ako plne cudz
udia

Aksi smev
-

prbeh zo sasnho Para

krtky bostn vzah mladej tudentky Dominiky so enatm muom (m vea mileniek)
Dominiky ni nenadchna, je unuden, cti sa najlepie sama
rei priateov sa jej zdaj fdne: Ke sa nudi, tak aspo vnivo.
ke jej enat mu nazna, e vzah pre neho ni neznamen, poksi sa o samovradu a
pome jej z toho sa dosta jeho manelka (postar sa o Dominiku)

Dobr de, smtok

-

napsala ho v 18. rokoch

zskal jej slvu
bola to kultov kniha mldee
rozsahom pripomnala novelu
romn je napsan v 1. os
hlavn postava: Cecil ije bezstarostne s otcom (matka zomrela)
otec ju vod po spoloenskch veierkoch
prepad a v septembri mus zloi repart
s otcom odchdza na letn przdniny k moru, naalej ije zhaivm ivotom
nepripravuje sa a do momentu, ke neprde do letnho sdla priateka jej matky Anna
vyrovnan ena, spen podnikateka, ktor zmen Cecilinho otca (zabi sa do Anny) a
chce zmeni aj Cecil
Cecil zavol bval milenku otca, ten sa s ou vysp to uvid Anna, nasadne do auta a
umiera
Cecil sa to nepi, zane intrigova, intrigy spsobia: Anna havaruje a zomiera

romn kon tm, e Cecil je s otcom na zbave a v ktiku due utuje, o spsobila Ana

Nov romn = Antiromn

-

vznik v 50. rokoch

vznikol ako protipl Balzacovho romnu
znamen nov zsady psania przy
filozofick zklad nali v pozitivizme a novopozitivizme

Znaky:
1. tvrdia, e nie je mon v jednom diele zobrazi cel tematiku, tvrdia, e romn sa mus zamera
len na jednu tmu
2. odmietli dejovos romnu, tradin kompozciu, tradinho hrdinu
3. spisovatelia sa nezamerali na objektvny svet, z objektvneho sveta zachytvaj len fragmenty
tvrdia, e romn m by chaotick a kde-tu sa m vyskytn urit dej
4. priviedli literrneho hrdinu, ktor vystupuje ako bldiaci tie nem tvr, nem pam
- tieto postavy sa maj pohybova v neznmom, bliie neurenom prostred (postava bez
vvoja a bez psychologizcie)
- postava nem meno, m len gramatick kategriu
- medzi postavami neexistuje dialg
- zkladom: vntorn monolg tiea
5. vyuili psychoanalzu Freuda, rchle striedanie obrazov mylienok (filmov technika
6. romny si vyaduj vyspelho itatea
Predstavitelia:
Nikola Serratov
Alain Robbe-Grillet (grij)
Michal Butor
Claude Simon

10

ALAIN ROBBE-GRILLET
1922
-

zakladate novho romnu , vylepil ho

priniesol romn koly pohadu (priniesol pohad, optiku, predmet a vec)
predmety uho predstavuj nie veci, ktor ohrozuj loveka, ale ide o predmety, ktor
oddeuj loveka od sveta ud

Gumy - romn
-

vylil komentr rozprvaa

vytvoril rozprvaa nezastnenho, ktorho jedinm orgnov je zrak
pripomna detektvny romn, ale zpletka ostva nevyrieen
hne v vode sa stretvame s obeou, vrahom a okolnosami zloinu
kritika ho pochvlila
VOD: profesora Duponta chce niekto zavradi, pokus je nespen, profesor sa
rozhodne, e sa skryje a nech sa vyhlsi za mtveho
JADRO: koluj rzne interpretcie o jeho smrti a o prenasledovan vraha
- vradu vyetruje detektv, ktor isto nhodou pri ptran zabije profesora
ZVER: je opis vednho da, v ktorom sa u nikto nepozastav nad profesorovou smrou

iarlivos - romn
-

m dva vznamy : ve, nenvis

roleta, alzia
je klasick dielo antiromnu
odohrva sa v trpoch
chba tu asov orientcia
cel romn sa redukuje len na opis vec a javov bez asovej nvznosti
prbeh: banlny manelsk trojuholnk
rozprva romnu rozprva prbeh ivotnch situcii troch beloskch majiteov bannovch
planti
dvaja z nich: ena A a jej sused Franz sa pravidelne stretvaj a pravidelne odchdzaj do
prstavu na nkupy a na obchodn jednania
tretia postava: manel A (nikdy priamo nevystupuje, vbec nie je pomenovan, nijako sa
neprejavuje), ale jeho oami je prbeh akoby pozorovan
manel A nevstupuje do deja, na zklade jeho pozorovan (napr. o pohnut vec) si mysl, e
mu je manelka nevern
nikde sa nedotame o bostnm vzahu medzi A a Franzom, ale vytume to z smevov,
mimk, slovnch nariek, neskorho nonho nvratu
JADRO: romnu tvoria najrznejie interpretcie ich dajnho vzahu (priatelia, obchodn
partneri, milenci)
ZVER: romn pohadu, ktor je zaloen na detailnom opise vec, napr. na troch stranch
ako sa nalieva aperitv,...

alie diela: Oit svedok

Dom schdzky
Hiroima, moja lska
Mu, ktor klame
- vemi sporne narba s jazykom, jazyk je vemi presn a jasn

11

MICHAEL BUTON
1926 1999
-

klasick predstavite antiromnu

je preho charakteristick asocicia, presnos
romny maj dve roviny:
1. zachytva konkrtnu situciu
2. zachytva podvedomie postavy
- m spomienkov vznam, ktor sa kombinuje s prtomnosou
tieto 2 roviny sa navzjom prelnaj
dleit je vntorn monolg postavy
romny s v 2. os. sg.

Premena - romn
-

vyuva asov, priestorov striedanie deja

2. os. sg.
hl. postava. starnci mu s vznamnm postavenm a komplikovanm skromm (nebav ho
ena, prca, deti). Rozhoduje sa ods z Para, kde m enu, deti a ide za milenkou do Rma.
Tto milenku chce privies do Para a zaa s ou nov ivor (uvedomuje si, e s milenkou
by sa stal jeho ivot rovnako stereotypn)
PRBEH: Vo vlaku prichdza tu k zveru, e jeho vysnvan svet by bol uprostred reality
Para odsden na znik radej sa vrti domov
rozprva sem-tam zasp
jeho re je trkovit, nem asov nslednos
niekedy zachyt dianie na stanici
vyma si prbehy o spolucestujcich, ale vdy sa vrti k svojmu slobodnmu rozhodnutiu

alie diela: Bludisko asu

Rozvrh hodn
Miestna atmosfra

12

AMERICK LITERATRA PO ROKU 1945

-

dostva sa na
iastone v 60.- tych rokoch vyli niektor knihy, diela Mailera, Salingera, Updike
vyli diela Ginsberg, Styrona
americk literatra ovplyvnila slovensk literatru najm po roku 1989, ke ju zasiahla
americk komern literatra
delme ju na :
a) nrodn - svisela s 2. svetovou vojnou
- v 1.fze americk spisovatelia obdivuj ZSSR, neskr nastva tvrd kritika
stalinizmu a ZSSR
b) meninov - svisela s meninami, ktor ij v USA
- delme ju: 1.) juansk lit. - autori s bieli Ameriania (maj vinou
anglick alebo rsky pvod), puci
o vzahu belochov a ernochov
- vyleuje sa literatra pre gayov
(vyjadruje ivotn postoj gayov
a lesbiiek)
- na Slovensku- klub gayov nebol
2.) ernosk lit.
- autori s bieli aj ierni
- riei sa otzka spoluitia belochov
a ernochov, ale s ohadom na to, e
ierni Ameriania ij v nepriateskom
prostred
3.) indinska lit.
- poklad sa za najmladiu v americkej lit.
- opiera sa o stne tradcie
- zakladate bol Jozef Bruckac
- jeho pvod je zo Slovenska
4.) idovsk lit.
- rozrila sa po 2. svetovej vojne
- riei otzku idovstva vo svete a vo vojne
5.)chicagsk lit.
- zachytva as Latinskej Ameriky
- vychdza v panieline a niektor
v americkej anglitine
meninov prdy- vietnamsk, nska, krejsk, ...
rozdelenie americkej literatry:
a) klasick literrne m umeleck hodnoty
b) komern- bestsellery a komixy, skrten verzie klasickch romnov
a) objektvna
b) subjektvna

rozdelenie poda prdov a smerov :

1.) socilno-kritick realizmus (Steinbeck)
2.) Beat Generation - 60.-te roky
3.) absurdn literatra
4.) postmoderna

13

JEROME DAVID SALINGER

-

(1919-1996)
jeho dielo nie je vek rozsahom
zaradenie : americk spisovate, nrodn prd
zastnil sa 2. svetovej vojny
il v New Yorku
diela :
- romn - KTO CHYT V ITE
- knihy poviedok: - 9 POVIEDOK
- FANY A ZOOEY
prnos: psychologick kresba postv
priama forma rozprvania
tmy:
1.) problmy mladch ud v ase dospievania (vyplvaj po strate idelov
americkej spolonosti po 2. svetovej vojne)
2.) udia sa vrhli na konzumn spolonos
3.) devastcia udskej due a prrody

KTO CHYT V ITE

-

prbeh, ktor rozprva hlavn postava Holden Caulfield

rozprva prbeh po ronom odstupe lekrom alebo sm poas lieenia v sanatriu
sklad sa z 26. kapitol napsanch v 1. osobe jednotnho sla
trikrt pouit motv kac na zamrznutom jazere
dej- odohrva sa poas troch dn
dozvedme sa: 1.) m majetnch rodiov (jeho brat je spisovate, mal sestra sa vol
Phoebe a jeden brat mu zomrel)
2.) o prchode do koly, kde sa mu nedar
3.) o spoluit na internte
4.) odchod z interntu, rozhodne sa nes domov, zane sa tla po New
Yorku, nechce sa vrti, vrti sa kvli Phoebe
- charakteristika hlavnho hrdinu:
m 16 rokov, tudent strednej koly (navtevuje u 4. kolu)
ani na tejto kole nie je spen, prepadol zo 4 predmetov
sm nevie analyzova, preo sa mu nedar, nem rd spoluiakov, nenvid riaditeov, lebo
robil rozdiely medzi chudobnmi a bohatmi
Holden preva krzu, v puberte narstol za jeden rok o 16,5 cm a ochorel na pca
nem rd svojich rodiov, lebo otec- zmon advokt, upadol do konzumu a matka sa nevie
vyrovna so smrou Holdenovho brata
jedin vzah m k Phoebe m 10 rokov, lska je obojstrann, Holden cez u miluje vetky
mal deti, lebo tvrd, e s sprvne, jedinen a neskazen
Phoebe je vemi vtipn a vesel, pe si na papier rzne slohy a postavm vyma rzne
men, lebo sa jej nepi jej meno Phoebe
Holden sa sklame v dospelch, vyta im ahostajnos, pretvrku, konvencie miesto citov
nem rd uiteov, vyta im to, e jedni maj len odborn rove, druh nemaj autoritu
had uitea, ktor by mal vzah ku deom
- vzah Holdena k spoluiakom
nem ich rd, lebo rozprvaj len o rugby a sexe
ved len silcke rei, Holden o tieto rei nejav zujem, lebo by chcel s do zrubovej chaty
na brehu potoka, kde by il s nejakm dievaom
- vzah k dievatmSally - sa mu zd rozmaznan
Jane naiel si k nej vzah, bola to jeho prv lska (skoro sa pobozkali)
14

je vemi smutn otca m alkoholika

Holdenovej matke sa Jane nepila

- realita:
dostva sa do citovej krzy
smelo prijme ponuku dievaa na sex v hoteli, zane ale rozma, lebo nechce sex bez
lsky
zana ska alkohol, pije koko vldze, ale prestane s tm
citov krza sa dostav pred Vianocami, vie, e po Vianociach nem zmysel pokraova
v kole, obva sa prs domov, 3 dni sa tla po New Yorku a ochorie, liei sa v sanatriu, kde
rozprva svoj prbeh
- zver:
vyznieva ako jeho prianie st pri okraji priepasti a chyta deti, ktor sa hraj na itnom poli
a netuia, e na jeho konci je priepas a on ich zachrauje
- forma:
prvkrt priniesol do literatry re mldee napr. frazeologizmy, mdne slov, slang, ...

15

NORMAN MAILER
-

(1923 )
patr do americkho nrodnho prdu
bsnik, prozaik, dramatik
tma- 2. svetov vojna
ako 20 ron bojoval v 2. svet. vojne, vytudoval Harward
bojoval v Tichomor

NAH A MTVI
-

najvznamnej romn
kov dielo americkej vojnovej literatry
odohrva sa v Tichomor
autobiografia
del ju:
a) vlna
b) hlina a tvar
c) rastlina a przrak
d) brzda
- prbeh je na ostrove Anopopei za 2. svet. vojny
- hlavn postava = serant Kroft, ktor vel prieskumnmu oddielu
- buduje tbor a cestu do vntra ostrova, kde je lnia a zklada Japoncov
jadro:
- mal oddiel americkej armdy, ktor je zachyten pri namhavej ceste dungou, kde tento
oddiel vedie poruk Hart, ktorho pri pochode zabij
- niekokonsobn tok preije tto ata, musia prejs horsk masv, napadn ich srne a plne
vyerpan sa vracaj sp do tbora
- do tbora sa vracaj polomtvi a vtedy sa dozvedia, e ich trapy boli zbyton, lebo vojensk
opercie sa pre vyerpanos japonskch jednotiek medzitm skonili
- oficilne spravodajstvo hlsi: istenie ostrova pokrauje
- vyuil tu stroj asu, vracia sa k retrospektve k jednotlivm postavm a dozvie sa, o vojaci
robili v ase mieru
- vyuil psom CHR- vyplva z dialgov medzi postavami, obsahuj scnick poznmky
- je tu krutos, nezmyselnos, absurdnos vojny
- nadrealistick romn
- konanie ud v hraninej situcii, ktor vychdzaj z rasovch a socilnych problmov
- vojaci pochdzaj z rznych socilnych vrstiev, pouva rzne jazykov prostriedky vrstiev
- prelnanie asovch vrstiev
- alie romny-

POBREIE PIRTOV
AMERICK SEN
KATOVA PIESE
TVRD CHLAPCI NETANCUJ

- ivotopisn knihy- IVOTN KNIHA O M. MONROE

- sci-fi- OHE NA MESIACI
- scenre k filmom- MIMO ZKONA
KATOVA PIESE
- romn zo sasnosti Ameriky (je naturalistick)
- napsan na zklade skutonosti
- postavy s autentick
- cel prbeh rozprvaj jeho astnci a autor ich len opisuje
16

hlavn postava- Gary Gilmor - po 18 rokoch vzenia sa vracia na slobodu s podmienkou

do vzenia sa dostal z hlposti
rodina mu chce pomc, sm sa chce zaradi medzi slunch ud, nepodar sa mu to
zoznamuje sa s Nikol alkoholika, narkomanka, m dve deti, nevie s km, nestar sa o ne
Gary chce Nikol zmeni, star sa o deti, ale ke prekyp pohr a Nikol njde v posteli s inm,
rozzren prde do hotela a zabja dvoch plne nevinnch ud=koniec 1. asti
2.as- cel sdny proces- autentick vpovede z vsluchov (z vypoutia svedkov)
zver- Gary si iada trest smrti

vyuil tu vulgarizmy, pejoratvy

SAMUEL ( = SAUL ) BELLOW

-

(1915 - )
americk spisovate (rusk id, emigrant)
prozaik, dramatik, nosite Nobelovej ceny,
vytudoval antropolgiu, sociolgiu,
pe spoloensk a psychologick romny,

DIELA: Rozkolsan lovek

Chop sa da
Henderson, kr daov
Herzog
Humboltov dar
- posledn tri diela najlepie.
Poviedky: Moskyho pamti a alie poviedky
-

prnos: nov hrdina, lovek skeptick, komplikovan, uvaujci, ktor mysl, ale nekon.

HERZOG:
- najvznamnejie dielo, romn zo sasnej Ameriky,
- prvky absurdity, hlavn hrdina: Herzog preil detstvo v Chicagu, jeho rodiia s rusk
emigranti, ktor sa vysahovali najprv do Kanady potom do USA. Jeho otec niekokokrt
skrachoval, matka iv rodinu.
- Pvodne bola vemi bohat, mala sluhov, ale musela pracova ako prka, krajrka, vemi
skoro zomrela.
- H. vytudoval, vyzn sa v literatre a filozofi, sociolgi- potiato je to autobiografia.
Dostva sa do problmov, je na mizine a usiluje sa uri svoje miesto na svete.
- Po 2. rozvode sa stva udkom, uzavrie sa do samoty, vypisuje lstky prezidentovi,
priateom a pe im o tom, ako sasn civilizcia ohrozuje svet > nikdy ich nedostal, a
v zlom fyzickom stave sa dostane pod okn svojej bvalej eny a chce zabi jej milenca: V
komore s dva nboje, tam aj zostan, streba z revolvera bola len mylienkou.
- Po tomto sa rozhodne ods na vidiek a nachdza tu chvkov duevn pokoj zska N.C.

17

JOZEPH HELLER
-

( 1923 - Brooklyn - 1999)

americk prozaik, patr do nrodnho prdu,
tmy, ktor priniesol:
a) problematika naruen komunikcie medzi umi
b) pohltenie individulneho loveka vo svete
priniesol prvky absurdnej literatry do americkej przy, priniesol ierny humor,
patr k najslvnejm a najvydvanejm americkm prozaikom v poslednch 20.rokoch

Hlava XXII
-

romn, vyiel 1961, psal ho 9 rokov, motto: v hlave XXII nikto nepreiel cez rozum
m 42 kapitol - pomenovan poda postv, vynmaj sa : Boloa, Ven mesto, Hlava XXII
romn je rozprvan v 3 osobe jednotnho sla
prvky absurdnej literatry s v kapitole Ven mesto
protivojnov romn odohrva sa poas 2 sv. vojny na malom ostrove Pianosa v
Stredozemnom mori, kde sdli leteck zklada americkej armdy
prbeh kapitna Yossariana, ktor na ostrove vykonva leteck slubu
letcom zvyuj poet povinnch letov, pri ktorch zbytone zomieraj jeho najbli priatelia
Yossarian si uvedom, e jedin, ako unikne vojne, smrti a strachu, je tek, ktor sa mu
podar ujde do vdska.
Yossarian uzavrie sm zo sebou separtny mier.
Hlava XXII je to absurdn vojnov paragraf, poda, ktorho me ods vojak- letec
z armdy vtedy, ke mu povedia, e je blzon.
Hl. postava: Kapitn Yossarian.
- tragikomick postava, ao, blzon
- prirovnva sa k postave vejka
- typ loveka nehrdinu
- je bezbrann v absurdnom vojnovom svete
- uvedomuje si bezbrannos a osamelos
- je okovan nezmyselnosou vojny odmietne sa v tomto svete pohybova
- bri sa proti vetkmu, o brni normlnej existencii
- never v hrdinstvo vo vojne, chce si zachrni len hol ivot
vyuil: tu irniu, satiru, nadszku, situan komiku, ierny humor, nadrealistick scny.
vonm pokraovanm je romn Zveren ( v etine Zavrame)

Nieo sa stalo:
-

romn, napsan v roku 1974, psal ho 12 rokov

Tma: je to hadanie zmyslu ivota, uvedomovanie si nezmyselnosti vlastnho ivota.
hl. postava: Bob Slocum
- priemern radnk, nikdy nemenovanej obchodnej spolonosti
- mu v starch rokoch, otec 2 zdravch det, a 1 s obrnou
- zlyhal ako manel aj milenec, typick predstavite americkho loveka, ktor
trp vlastnou vntornou rozorvanosou
- nevie njs sm seba a stle si kladie otzku, o sa stalo s nm, jeho rodinou a
ivotom vbec:
Poda ma je mdry ten, kto vie, e je hlpy a estn ten, kto vie, e je klamr a hlupk a je
presveden, e je hlpy.

Koniec: V nru zo zfalstva zadus zranenho syna, toto objatie je stelesnenm jeho pocitov
strachu, lsky , nenvisti a pohdania.

alie diela: Bombardovanie NewYorku, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu

autobiografia
18

TRUMAN CAPOTE
(1924 - 1984)
-

americk prozaik, zomrel v L.A

psal poviedky, novely a romny
POVIEDKOV TVORBA: Strom noci a in poviedky
Hudba pre chamelenov
NOVELY: Lna harfa
Raajky u Tiffaniho
ROMNY: In hlasy, in izby
Chladnokrvne
Vypout modlitby- ostalo len torzo

RAAJKY U TIFFANIHO:
-

psychologick novela, rozprva o americkom spsobe ivota,

hrdinka: 19 ron :Holly Golightlyov
Pohybuje sa v prostred N. Y. barov a prepychovch retaurci, nechva sa vydriava
bohatmi starmi mumi. V tom istom dome ije mlad zanajci spisovate, ktor zaal
sledova osud Holly.
Holly ije od 14 rokov sama. lovek sa me vycvii, aby mal rd kadho.
k jej znmym patr: filmr, multimilionr, diplomat, jeho milenka, jej priateka, fotomodelka
1x tdenne navtevuje vzenie v Singsingu, nevieme preo tam chod.
Dozvedme sa postupne tieto okolnosti. Holly bola vydat, a e m plne in meno, od
svojho manela odila, lebo tila po vekom svete.
Stle po bohatstve, napokon ju obvinia zo spojenm s narkomafiou - nevedomky sa s ou
zaplietla.
Zdept je potrat, ku ktormu dochdza, ke ju uvznili.
Vetci priatelia ju po zatknut opaj, zostva len priate- rozprva, ktor jej pome
utiec do Brazlie
Ku koncu Holly si had svoj domov, dostva sprvy v Rio de Janeiro, Buenos Aires.
Rozprva si mysl, e skonila v Afrike v chatri, kde nala svoj domov. Romn o udskom
hadan zmyslu ivota ahkomysene, ale vemi primne a hlboko citovo zaloenej Holly.
nzov je symbolick: Tiffany perky
pri odchode do R. de Janeiro si odnesie malik perk
psychologick kresba postavy- dobr
vea symbolov.
povaovan za skvost americkej novelistiky.

19

EDGAR LAWRENCE DOCTOROW

-

ije tvor v N.Y., pe romny a divadeln hry

ROMNY: Regtime
Vitajte v akch asoch
Vek ako ivot
Jazero potplic
Spravodlivos sveta
Danielova hudba
DRMA:

Pohrik pred veerou

REGTIME:
=ernosk hudba, na klavri, zaiatok okolo 1900, prav ruka hr meldiu, av je basovm
sprievodcom
- protinacistick romn
- sklad sa zo 40 kapitol
- zana mottom: Regtime sa nikdy nesmie hra rchlo
- 1.- 20. kapitola hovor sa o 2 rodinch
1. rodina bohat
2. rodina- chudobn, idovskho pvodu z Litvy
- fiktvne postavy, k tmto postavm sa pripjaj relne postavy z americkho showbiznisu
- postava mga Houdina, M. Monroe, vrobca automobilov Ford.
- Tieto relne postavy prdu do styku s tmito rodinami.
- Od 21. kapitoly sa dozvieme, o om to je. Vystupuje tu slvny regtimov klaviristaelegantn ernoch, ktor zo zvisti a rasovej nenvisti, zabrni veliteovi hasiov prejs cez
verejn komunikciu
- zver: je to romn s vyhranenmi socilnymi a rasovmi kontrastmi, je to obraz Ameriky na
zaiatku 20. storoia
- Amerikou otriasa rasizmus, terorizmus a arogancia moci
- od druhej polovice bolo dielo sfilmovan reisr M. Forman

20

WILLIAM SAROYAN
(1908 1981)
-

narodil sa v rodine armnskych vysahovalcov

po otcovej smrti sa ocitol v sirotinci
mal rzne povolania
od 30. rokov sa venoval literatre
zomrel v Amerike
Odvny mlad mu na lietajcej hrazde
diela: psal vinou poviedky:
Volm sa Aram
Otec, tebe preskoilo
romny a novely: Tracyho tiger
udsk komdia
Dobrodrustv Wesleyho Jacksona
memorov przy: Ja a umrie
Nrodn stretnutia
Nekrolgy
Moje srdce je na vysoine
divadeln hry:
as tvojho itia

OTEC, TEBE PRESKOILO

- napsan r.1945
- dialg medzi 45-ronm spisovateom a jeho synom Aramom, ktor spolu trvia niekoko
mesiacov v domeku na pobre Tichho ocena
- je to spojenie vyzretosti a intelektulneho myslenia dospelho loveka, oproti ktorm stoj
detsk naivita a zanietenie
- autor stami 10-ronho chlapca (ktor je rozprvaom) m monos jednoducho vyjadri
vonkajie okolnosti spolonho sparanskho ivota (napr. prprava jedla, vpravy do okolia,
spolon Vianoce s rodinou...)
- podstatu knihy tvoria vzjomn rozhovory na najrznejie tmy
- rozprvaj sa o ceste na Mesiac, vzname umenia, kolobehu prrody, jedle, nkupoch
- autor nauil svojho syna ako sa naui prehrva, ako pochopi kolobeh prrody, ako by
skromnm, ako treba oceni vzdelanie
- vyuil tu humoristick pohad

21

JOHN UPDIKE
(1932)
-

americk prozaik a bsnik

tudoval na Harwarde a Oxforde
najprv pracoval ako novinr, neskr sa venuje len literrnej tvorbe
do literatry vstpil bsnickou zbierkou Z dreva tesan vtk potom sa venoval u len prze
tmy: americk spsob ivota, zemeriava sa na rodinn vzahy strednch vrstiev, zaujma sa
o vzah jednotlivca k modernej spolonosti
- poviedkov knihy: Tie ist dvere
Holubie pierka
Milenci a manelia
Problmy a in
Krlik, be
- romny:
Nvrat krlika
Krlik je bohat
Krlik na odpoinku
Kentaur
Dvojice
Vezmi si ma
arodejnice z Eastwicku
Rogerova verzia
KRLIK, BE
- hlavn postava: Harry je typickm rebelom 60. rokov
- z uznvanho basketbalistu sa po skonen kariry stva priemern lovek, ktor nevie eli
rodinnm starostiam
- uteie od eny a dieaa k milenke, lebo ver, e sa nebude nudi a ivot nebude stereotypn
- ke sa dozvie, e ena s nm ak diea, vrti sa k nej, ale znovu ju opust
- situcia sa mu jav bezvchodiskov, sm proti tomu nevie bojova
KRLIK JE BOHAT
- pokraovanie o Harrym Harry ije v konzumnej spolonosti
- jeho syn m 23 rokov
- je lenom snobskho golfovho klubu
- preva erotick sny spene obchoduje
- jeho ivot je ovldan televznym programom
- vetko je v poriadku, km sa nepohda so svojm synom ten odiiel z vysokej koly, domov
si privdza dieva, s ktorm sa oen, chce pracova v otcovom obchode
- zver: Krlik pociuje rados z novonarodenej vnuky, ale zrove si uvedomuje, e je to
a klinec do jeho rakvy
KENTAUR
- psychologick romn s mytologickmi prvkami
- je to obdoba Salingerovho Kto chyt v ite
- hlavn postava: starnci stredokolsk profesor Coldvel vdelan, vemi nepraktick a
nedveriv
- navie si njs miesto v pretechnizovanom svete
- trp bolesami - spsobenmi rakovinou
- uvedomuje si zodpovednos najm k 15-ronmu synovi Petrovi
- dej sa odohrva poas troch dn
-

Peter si s odstupom rokov ako dospel maliar spomna na svojho otca

22

BEAT GENERATION
-

vznik v 60. rokoch v USA, v San Franciscu

vznik ako odpor voi vojne vo Vietname, akmukovek tyranstvu, tradcim malometiactva
hlsali:
a) tvrd odpor proti konzervatvnej spolonosti
b) slobodu umeleckej prce
c) slobodu rozhodovania
svis s hnutm Hippies
hlavn mylienka: hlsali mier na Zemi, bojovali proti technickmu pokroku
nevhody: priniesli drogy (LSD), skupinov von sex
cesta slobody ila do San Francisca
- Road 66
- symbol vonosti a odtrhnutia
vznik prvch Harleyovskch motoriek
hnutie sviselo so vznikom novho hudobnho tlu BEATLES priniesli Big Beat
zkladom pre btnikov bolo dosiahnutie nirvny
psali vere predovetkm na verejn recitovanie
recitovalo sa za doprovodu jazzovej hudby

Znaky:
1. neusilovali sa o harmniu
2. hlsali neviazanos
3. pozia bola pod vplyvom mysticizmu
4. cti tu revoltu
5. naviazali na W. Whitmana americk bsnik
- priniesol civilizmus pozia bola obianska
- neboli to umelo vykontruovan bsne
- dleit motv cesty
- priniesol von ver priniesol ho G.Appollinaire
Predstavitelia:
ALLEN GINSBERG pozia
LAWRENCE FERLINGHETI - pozia
JACK KERONAC (kernek) prza

23

ALLEN GINSBERG
(1926)
-

americk bsnik
absolvoval Columbijsk univerzitu
po skonen sa ivil prleitostnmi prcami ( robil lodnka, poslka, umvaa riadu )
venoval sa literrnej innosti
bol to bohm, viedol bohmsky ivot, vea cestoval, prednal svoje bsne
dostal sa do rozporu so zkonom
bol vedcou osobnosou btnikov

bsnick zbierky:

zklady: spontnnos a improvizcia

automatizovan texty (bez prtomnosti rozumu)
asociatvna metda (predstavivos)

vyjadruj sa trkovite
odmietaj interpunkciu
mnoh poruuj tradin tvary bsne, pokaj sa vytvori kaligram nie je ist
vyuvali hovorov jazyk
asto pouvali refrn - vychdza sa z hudby
vyuit slang, technick vrazy, reklamy, vulgarizmy
Ginsberg bol v r.1968 aj v r.1989 v SSR,
osobn priate V. Havla
o eskoslovensku napsal v bsni Kr Majles
bojoval za prva gayov, proti vojne vo Vietname

Przdne zrkadl
Zelen automobil
Kvlenie a in bsne
Sendvie reality
Kadi
Planetrne noviny

KVLENIE A IN BSNE
- na Slovensku pod nzvom Vytie a ...
- zbierka lyrickch bsn, ktor tematicky svisia s vodnou bsou Vytie
- obsahuje negatvne tmy
- vyjadrovanie vlastnch pocitov
- vsmech tradinm americkm hodnotm
- odpor proti atmovej vojne, rasizmu a socilnym rozdielom
- cieom je dosiahnu blaenos pomocou zen-budhizmu, alkoholu, sexu, drog
- Kvlenie - m 3 asti + poznmka pod iarou
- 1. as: bezprostredn pocity, vkriky, zfalstv
- 2. as: oslovenie Molocha, ktor sa priinil o neudsk civilizciu; zchranu
vid v pohybujcich sa masch
- 3. as: rozprva o ialencovi Karolovi Solomonovi, ktor je na psychiatrii, m
vidiny apokalypsy sveta
- poznmka pod iarou: litnie je to vzvanie sviatosti kadodennch vec
obracia sa na mrakodrap, saxofn, chodnk, rieku
- vplyv Whitmana, Rembaua, zen-budhizmu
KADI
- idovsk modlitba za mtveho, vracia sa k mtvej matke a k detstvu
24

LAWRENCE FERINGHETI
(1919)
-

americk bsnik, prozaik, dramatik

tdium: americk univerzita, Sorbonna v Pari
po nvrate: vydavatestvo v San Franciscu vydval len btnikov

pozia:

btnick pozia: Lunapark mysle

Vychdzajc zo San Francisca
Tajn zmysel vec
Oko dokorn, srdce dokorn
o sme teraz za
Krajiny itia a umierania

experimentlna prza: Ona

Mexick noc

divadeln hry krtke: Nespravodliv hdky s bytm

Obrazy zalho sveta

VYCHDZAJC ZO SAN FRANCISCA

- zbierka btnickej pozie
- vber z jeho tvorby: Smutn nah jazdkya
- znaky zbierky:
1. za doprovodu klavra
2. von ver
3. iadna interpunkcia
4. pozia psma
5. vyuitie slangu a vulgarizmov
6. vyuva litnie
7. pesimizmus: odsudzuje civilizciu, rasizmus, atmov zbrane
8. inpircia: zen-budhizmus, tradin japonsk pozia, franczsky surrealizmus
-

obsahuje 20 bsn
lyrick hrdina cestuje vlakom cez cel Ameriku a vade nachdza chaos, strach, odcudzenie
vchodisko had v nvrate k minulosti: indinske legendy

OBRAZ ZALHO SVETA

- hlavn mylienka: rozpor medzi starou a mladou generciou, medzi spolonosou a btnikmi
- vyuil kaligramy stoja na dotvoren kadho z ns
LUNAPARK MYSLE
- ivot prirovnva k cirkusu, ud k aom
- vea nrodnch mylienok
- vyuil slang, vulgarizmy
- zver: odsdenie spolonosti

25

Jack Kerouac
(1922-1969)
-

americk prozaik a bsnik

fr. kan. pvod, il tulckym ivotom
venoval sa literatre
zomrel na nsledky predasnej vyerpanosti
najvz. pred. beatnckej przy
15 romn. prz, delenie na dva stupne:
1. Romny z ulice spontnne przy
2. Romny z rodnho mesta
1. Romny z ulice:

Na ceste
Podzemnci
Ldyho vzie
Smtok
Osamel ptnik
Anjeli skazy
Satori v Pari
Tharmovi tulci
Big Sur novela: Mg

2. Z domova:

Mesteko a vekomesto
Doktor Sax
Magie Sasidiov
Dulurove mrnosti

3. Poviedky:

Oktber v elezninej zemi

Tri sny

4. Bs. zbierky:

Kniha snov
Blues Mexico City

Na ceste
- romn autobiografia Biblia beatnkov manifest ukazuje ivotn tl beatnkov
- spontnny romn spotreboval 35 zvitkov toaletnho papiera
- miesto, kde sa odohrva americk cesta v ase po vojne, roku 1947 1950
- stup. mladch ud, kt. je znuden spolo. ivotom sa vyd na tlav vpravu Amerikou
- pritom pouvaj svoju vlastn chdzu, id stopom, lietadlom
- nechodia po hlavnch cestch, ale po zapadnutch ulikch ij ako tulci
- ved filozofick vahy o Nietzstem, Proustovi, Hemingwayovi
- chc zska ivotn sksenosti, zai a vyui kad chvu, ktor m vies k dosiahnutiu
nirvny pomocou drog, sexulnych zitkov
- pod vplyvom hudby, hlavne jazzu a chc zai ivot neviazan artov a smiechu
- s to mlad NY intelektuli
- hl. postava: Dean Moriati postavy s autentick ili skutone
- riadili sa mottom:
Naozajstn udia, o poznm, s blzni blzni do ivota, ukecan blzni, s to cvokovia a s
to t, ktor chc ma vetko a hne, ktor nikdy nezvaj a nehovoria veci, ktor sa sluia a
patria, ale hovoria: Hor, hor, hor by moja rachejtla.
- je to nadreal. romn, report z cesty
- vyuva tu symboly a hru so slovami
- vyuil tu automatick text bez interpunkcie
26

Magick realizmus
-

smer, ktor vznik v krajinch J. Ameriky, opiera sa o star mty, o star indinske legendy
vek asov prelnanie rovn
strieda sa tu prtomnos s minulosou
vyuva sa filmov technika
vyaduj nronos itatea
hl. predstavite:

Gabriel Garcia Marquez

-

narodil sa v roku 1928

Kolumbijec
Filmov scenrista
nosite NC
vytudoval prvo
psal przu, poviedky a romny
Pohreb vekej matrony
zbierka noviel: Plukovnkovi nem kto psa
Kronika vopred ohlsenej smrti
romny:

100 rokov samoty Nobelova cena

Opchnut lstie
Lska v ase cholery
Zl hodina

100 rokov samoty

- prbeh sa odohrva vo fiktvnej obci Makondo
- zachytva vvoj Makonda od ias kolni a po 60. roky 20. storoia
- je to rozsiahla kronika obce
- rozprva o 6. genercich 1 rodiny pan. vysahovalcov, ktor ili v tejto dedine
- prelna sa svet relny a fantastick
- fantastick svet tvoria bje, mty, legendy
- tmy: nsilie, lska, samota
- vyuit biblick motvy: potopa, 1. hriech, vyhnanie z raja, apokalypsa

27

Postmoderna
-

vznik v Amerike
je to nov smer
po roku 1945
nadvzuje na moder. + avantg. lit.
vznik v 60. rokoch v USA
nie je pecifick len pre USA
nov poatie lit. a lit. textu
vychdza zo surrealizmu a zkl. motv je tek do prrody, zchrana loveka pred civilizciou
diela vyznievaj pasvne
je to sple relneho A imaginrneho sveta
priniesli: palimpsept pergam. rukopis, viackrt popsan po zmyt starieho textu
vpsanie jednho textu do druhho
text m viacero rovn
tanie ako dobrodru. romn, det., psych. romn
romny postmoderny nie s jednoznan
vyaduje si nronos itatea
jazyk postmoderny vulgrny

PREDSTAVITELIA:

Vladimr Nabokov
Charles Bukowski
Kurt Vonegut
TALIANSKO:
Umberto Eco Meno rue
VAJIARSKO, FRANCZSKO: Pabuch Suskvid Parfm
ECHY:
Milan Kundera
RUSKO
ingiz Ajtnatov
V. Bulgtor
Pavel Vilikovsk
SLOVENSKO:
Rudo Sloboda
Jn Johanides
Duan Duek
Mitana
Peter Pianek Rivers of Baby

28

Charles Bukowski
-

vychdza z beatnkov, preiel k americkej postmoderne

1920, Nemecko
od 3 r. il v LA
zaal publikova v 24
najprv psal przu, neskr ako 35 r. poziu
napsal 35 knh pozie a przy
patr k najprekladanejm americkm autorom
vychdza v najv. nkladoch
przy:
unkov nter
ak asy
eny
Hollywood
Vetky rite sveta, aj t moja
Potov rad
Fakttum
Bsne Charlesa Bukowskeho
pozia:
zomrel 9.3.1994
posledn kniha kvr
CHARAKTER TVORBY: drsnos, satira, priniesol elegick smtk. lyriku, prvky
spiritualizmu

Vladimr Nabokov
(1899 1977)
-

prv spisovate, ktor priniesol prvky postmoderny do svetovej literatry

pvodom Rus, 1919 emigroval do USA
a na zem USA zskal svetov slvu
bol prekladate, dramatik, prozaik
psal po anglicky, rusky
romny: Zfalstvo
Talent

Luinova obrana
- o achistovi, ktor ije v odsudz. prostred v Amerike
- samota na neho doahla tak, e chce spcha samovradu
in
-

zobrazuje ivot emigranta, ktor sa rozhoduje, i sa m vrti do Ruska

Lolita
- najv. kandl v USA a vo svete prbeh o vni starieho mua (45 r.) k 11 ronmu dievau
- prvky postmoderny
- OBSAH: Spisovate had privt pre napsanie svojej knihy. Njde si ho u eny, ktor m 11
ron dcru.
Lolita navonok diea, vo vntri nymfomanka. Zvdza spisovatea. Spisovate sa oen s jej
matkou (nevlastn otec Lolity).
On t enu nenvid, manelstvo je len nstroj, ako sa zbli s Lolitou. ena sa z anonymov
dozvie o vetkom pravdu. Neastnou nhodou skon pod kolesami auta a zomiera. Spisovate
odchdza pre Lolitu, nepovie jej vak pravdu. Tla sa s ou po Amerike. Ke sa ho Lolita
naba, odchdza za inm muom. Je to fikcia toho vzahu.
- tame to ako psychologick romn, erotick, detektvku
29

Anglick literatra po roku 1945

-

m vek tradcie, autori, ktor nastupovali do literatry po 1945 si uvedomovali situciu

Anglicka po 2. svetovej vojne
- prejavoval sa smtok, bezndej
- rozhodli sa s do vetkho, z oho mali strach, nebli sa iadnych tm v literatre
Rozdelenie: 1. politick literatra - vystupuje proti akejkovek moci
2. klasick tmy

Literrne smery a prdy:

1. skupina mladch autorov, ktorch kritika oznaila: rozhnevan mlad mui
- traja Johnovia: John Osborne
John Wain
John Braine
TMY:

1.) neschopnos mladej genercie hada ivotn perspektvy

2.) vzbura proti spoloenskm konvencim a ivotnmu tlu
3.) ostr socilna kritika.

John Osborne
-

pe drmy, popularitu zskal 1.drmou:

OBZRI SA V HNEVE
- hl. postava: Jimmy Porter
- intelektul z robotnckej rodiny
- oen sa a ije s manelkou, s priateom v priateovom byte
- hoci m V, neme si njs prcu, svoj hnev prena na manelku a ona mu zataj, e je
tehotn, rozhodne sa ods k rodiom
- Jimmy si privdza priateku, ich vzah je tak ist ako s manelkou
- manelke sa narod mtve diea a rozhodne sa vrti k manelovi, aby nali k sebe cestu
- koniec je otvoren
- je to vpove o neschopnosti mladej genercie njs si ivotn perspektvu.

30

John Wain
-

psal przu

PONHAJ SA DOLU - romn

- nesie znaky rozhnevanch muov
- hl. postava: CHARLES
- hoci m univerzitn vzdelanie, nevie a nechce si njs prcu
- rob robotnka, vyhadzovaa v bare, umvaa okien
- opa svoju lsku a na konci sa stretn, aby zaali nov ivot, lebo CH si naiel prcu
v reklame, hoci pohda touto prcou a niomu never.
ZIMA V HORCH socilno-kritick romn
- nepatr do obdobia rozhnevanch muov
- prbeh jazykovedca, ktor prichdza do malho mesteka, aby dokonil svoje tdium
- udia ho nedoku prija medzi seba, a ke sa postav na stranu malch podnikateov,
pome im v trajku, udia si ho obbia

John Braine
-

najpopulrnej, psal przu

MIESTO HORE - najvznamnej romn

- priniesol typ bezohadnho karieristu, ktor chce po vojne zska spoloensk postavenie
- zoznamuje sa z majiteom tovrne, kde pracuje ako tovnk
- zoznamuje sa s vydatou Alicou, donti ju, aby sa rozviedla
- medzitm privedie dcru majitea tovrne Susane do druhho stavu
- oen sa s ou, ale Alica spcha samovradu
- vonm pokraovanm je: IVOT HORE
- hl. postav: JOE - ije v bohatstve, pohodl
- manelstvo je pln pokrytectva a vzjomnej nevery
- odchdza k milenke, ale po ase sa vrti sp k ene a k svojej pohodlnej existencii
- vykreslil charakter mladho mua, jeho vntorn rozpory medzi cou, udskosou,
lskou, a karirou

31

Politick romn
George Orwell
(1903 - 1950)
-

pochdza z vyej spoloenskej vrstvy, s ktorou sa roziiel, lebo sympatizoval s proletaritom

pvodne sa volal ERIC BLAIR
bojoval v panielsku na strane antifaistov, stretval sa s komunistami, obdivoval vetko
rusk a sovietske, ale ke sa stretol s nefrovmi praktikami zo strany sovietskych poradcov,
prestal obdivova Sovietov a stal sa najvm kritikom totality
zakladate politickej satiry
po panielskej vojne il ako tulk v Pari
psal reporte, eseje, romny

Zvieracia farma - romn

-

politick satira
anglick antiutopistick romn
dej sa odohrva na bliie neurenom fiktvnom mieste a dobe
je to pansk forma asi 30 40 rokov 20. storoia
alegria na VOSR, podva obraz totalitnej spolonosti, zvierat na farme povstan proti
tyranii farmra, zvrhn ho a vyhlsia vlastn vldu, stavaj sa vetci rozumnmi. Prasat sa
zan povaova za najinteligentnejie, ujm sa moci a zan tyranizova in zvierat.
Nastva zmena spolonosti, vina rovnch je ovldan hstkou ete rovnejch, prasat sa
oslovuj sdruhovia a vytvraj nov tyraniu, ktor je horia ako tyrania farmra.
vetky zvierat si s rovn, ale niektor ete rovnejie

Hl. postavy: svia NAPOLEN = je podl, krut, premdrel, riadi vetky zvierat
somr BENJAMN = zostva sm sebou a ned sa zmanipulova
k BOXER = poslune vykonva vetky innosti
OSTATN = daj sa ahko zmanipulova a na slovo plnia prkazy nadriadench

je to alegorick bjka, kde zvierat jednaj ako udia, je to varovanie, aby sa udia nedali
zmanipulova totalitou
romn je pesimistick, vyuva prvky hovorovej aj spisovnej rei

1984 - romn
-

antiutopick, alegorick, 3 dielny romn

nzov symbolizuje stav sveta 36 rokov po napsan romnu, napsan v roku 1948
odstraujca vzia budceho sveta, odohrva sa v Londne, svet je rozdelen na 3 vemoci:
OCENIA (aj Britnia)
SEVERN A JUN AMERIKA
EUOZIA ( Eurpa + sovietska as zie)

vemoci medzi sebou bojuj u 25 rokov

hl. hrdina: 39 ron Londnan Winston Smith - tovnk na ministersk pravdy, ktor
spravuje informcie, zbavu, kolstvo, umenie
spolonos ovldaj: 1. strana
2. ideopolcia
3. vadeprtomn TV
- riadi sa heslami:
vojna je mier
sloboda je otroctvo
32

nevedomos je sila
3 vrstvy obanov: 1. najvyia byrokracia - t hore
2. stupe strednch rdov - t uprostred
3. proletri - t dole, plebs
delenie obanov je stle, nemenn, plat od mladej doby kamennej
na ele ttu Ocenie je postava VEK BRAT, ktorho nikdy nikto nevidel - udia ho
poznaj z plagtov, hlas z obrazovky
po om VNTORN STRANA - mozog strany- m obmedzen poet lenov
VONKAJIA STRANA - ruka strany- najmocnejia z celej Ocenie
v Oceni je erotika nepriateom, lsku kontroluje ministerstvo lsky ako prostriedok na
plodenie det
Winston sa vzbri, so svojou lskou Jliou chce bojova proti systmu, zatkn ich, muia,
podrobia vymvaniu mozgov, zradia jeden druhho aj seba a zan milova Vekho brata
dodatkom s zsady funkcie jazyka predstaviteov moci - NEW SPEAK, tento jazyk je
odlin od spisovnho, znemouj vetky spsoby ivotu odlin od vldnucej ideolgie, s
do neho prekladan diela svetovej literatry.
tto vzia odhalila zsady akejkovek absolutistickej vldy, nekontrolovatenej moci,
premvania mozgov a masovej uniformity

Romny: BARMSK DUNY

DCRA DUCHOVNHO
Reportne knihy: AKO SOM STRIELAL SLONY
POPRAVA OBESENM
BEZ PEAZ A NDEJE V LONDNE A PARI
Literrne eseje:

ZAKAZOVANIE LITERATRY
LR
TOLSTOJ A AO

33

Graham Greene
(1904- 1991)
-

anglick dramatik, prozaik, publicista

jeho otec - riadite koly
tdium OXFORD, psobil ako novinr, poas 2. svet. vojny v slubch ministra
zahraninch vec

DELENIE JEHO DIEL: A) vne: VNTRO LOVEKA

UTVORILO MA ANGLICKO
IERNY CHLAPEC
TICH AMERIAN
B) zbavn: REVOLVER NA PREDAJ
TAJN KURIR
N LOVEK Z HAVANY
C) spoloensk: KOMEDIANTI
UDSK PASTOR
Tich Amerian
- romn
- o protikolonilnej vojne vo Vietname v roku 1955
- rozprva a hl. hrdina s detektvnou zpletkou je strnuci novinr THOMAS FOWLER
- odohrva sa retrospektvne
- v Saigone zavradia americkho diplomata
- na jeho identifikciu zavolaj novinra
- novinr ije s vemi mladou Vietnamkou, s ktorou sa neme oeni, lebo jeho manelka
v Anglicku nechce dovoli rozvod
- mlad Vietnamka ho opust kvli inmu belochovi, ktor jej ponkol manelstvo
- biely mu m nekal obchody, zabili ho pri veeri, na ktor ho vylkal Thomas
- Vietnamka sa vracia k Thomasovi a jeho anglick manelka shlas z rozvodom
- zobrazen miestna atmosfra, vojnov scny, zobrazen s politici, ktor zohrali hlavn lohu

34

Talianska literatra
-

delme:

1. nrodn
2. prdy, smery
smery, ktor vznikaj vo svete maj vplyv aj na taliansku literatru
diela existencionalizmu, novho romnu, absurdnej literatry aj postmoderny
vznik tu NEOREALIZMUS
modern literrny smer, ktor najprv vznik vo filme, neskr aj v literatre
isto taliansky literrny smer
vznik po 2. svetovej vojne
najprv bol neoficilnym literrnym prdom
predstavitemi boli avicovo orientovan scenristi, reisri, neskr
spisovatelia, ktor vyjadrovali protest proti faizmu
filmy z neorealizmu vznikali mimo atelirov priamo na uliciach
nmety: a) mestsk perifria
b) nezamestnanos
c) bezdomovci
d) prostitcia
vo filmoch nehrali riadni herci, ale udia z ulice rozprvali slangom
film mal dej, na hranici dokumentrneho filmu
literatra prebrala tmy: a) bieda talianskeho udu
b) perifrie Rma
c) socilna nerovnos medzi umi
zakladateom bol CESARE ZAVATTINI
predstavitelia:
Carlo Lewi
Vasco Pratolini
Alberto Moravia
Pier Paulo Pasolini
do literatry vstupuje v 50-tych rokoch
spisovatelia skutonos netylizovali, neupravovali
pouvali ben hovorov jazyk, krajov dialekty a slang

35

Pier Paolo Pasolini

(1922 1975)

vytudoval romnsku filozofiu

po 2. svetovej vojne il v Rme ako slobodn umelec
taliansky bsnik, filmov scenrista a reisr
dodnes nie je vyrieen jeho vrada
vyuval nreia, hovorov jazyk a slang

DIELA:

bsnick zbierky:

romny:

filmov scenre:

Dennky
Nreky
Najlepia mlados
Pasci
Brliv ivot
Nafta nedokonen
Mama Roma
Evanjelium sv. Mata
Kr Oidipus
Dekameron
Prasainec

BRLIV IVOT - 1961

- klasick neorealistick romn
- 2 asti
- odohrva sa na rmskej perifrii, v tvrti Pietrolata = Mal ang-Hai
- najvia chudoba, tzv. barkov kolnia
- deti sa prejavuj vtrnctvom kradn, prepadvaj
ud, bitky, prostitcia
- najvznamnej: Tomas Puzilli
- syn mestskho smetiara
- bol 2 roky vo vzen za ak ublenie na zdrav
- po nvrate z vzenia sa chce zmeni
- vracia sa k svojej rodine, ktor sa dostala z barakov do panelkov
- stretva sa s inmi umi zabi sa do Ireny
- tto nov perspektvu mu prekaz TBC
- ocitne sa v sanatriu, stretva sa s umi, ktor maj socilne mylienky
- zastn sa na ich akcich
- vstpi do komunistickej strany, ale jeho prerod nie je jednoznan, lebo ho ovplyvuj aj
jeho bval kumpni
- v barkovej kolnii sa ocitne v povodni
- zachrauje ud, prechladne a zomiera na chrlenie krvi
- vyuil expresvny jazyk, hovorov re, slang a filmov techniku rchle striedanie obrazov

36

Alberto Moravia
1907 1990

najpopulrnej taliansky spisovate

psal przu a drmu
narodil sa v Rme, v rodine architekta
v detstve ochorel na kostn TBC
sm sa vzdelval
literrnej tvorbe sa venuje od 30. rokov
bol id a poas vojny sa musel skrva
za svojho ivota zskal spech
jeho dielo bolo ovplyvnen existencionalizmom 30. roky, od 40., 50. neorealizmom a stal sa
jeho vedcou osobnosou
DIELA:
romny:
Sklaman ndeje
Pochyben ctiiados
ahostajn
Makarda
Manelsk lska
Rimanka
Opovrhovanie
Vrchrka
Neastn milenka
Nuda
Pozornos
Cesta do Rma
poviedky a novely: Epidmia
Rmske poviedky
Nov rmske poviedky
33 ien
divadeln hry:
ivot je hra

AHOSTAJN
- existencionalistick dielo
- kritika ivota metiakov poas faizmu
- prbeh matky a jej dvoch dospievajcich det
- dcra Karla, syn Michal
- m omnoho mladieho milenca Lea jemu sa ich vzah sprotivil
- Leo sa zaujma o Karlu
- tento vzah vyvol chvkov pobrenie
- Michal ho chce zastreli, ale neurob to, nie je vntorne presveden o podstate tohto skutku
- romn kon rezignciou matky, Karla si vezme Lea
NUDA
- existencionalistick romn
- prbeh maliara z najvyej spoloenskej vrstvy, ktor vbec nevie maova
- jedin problm je, e sa nud
- zabi sa do mladej modelky, chce ju zska, privedie ju do domu svojej matky najbohatia
rodina v Rme
- ukradne im peniaze, odovzd ich svojmu milencovi
- maliar sa sna si ju udra
37

ona sa rozhodne ods od neho a nastva op nuda ije ivot najvyej spolonosti

RIMANKA
- povojnov obdobie
- neorealistick romn
- stoj na kontrastoch: bieda talianskeho udu bohatstvo rmskej smotnky
- hl. postava je Adriana dcra chudobnej krajrky, ktor opust manela
- matka ju ponkne ako modelku maliarovi
- stretne sa s panskm ofrom Ginom, zasnbia sa (nevie, e Gino je enat a m dcru)
- predstava matky bola, nech sa stane slvnou tanenkou a spevkou, ale na to nem vlohy
- matka nechce, aby ila jej ivotom
- Adriana sa ti sa vyda a ma diea
- strvi s Ginom noc a vtedy sa matka presved, e si ju u Gino nevezme dosiahol, o chcel
- priateka Gizela ju pozve na vlet, aby robila spolonku policajnmu radnkovi Asteritovi
(do Adriany sa skutone zabi), je fom tajnej sluby
- Adriana mu podahne a za strven noc zskava prv peniaze (3 000 lr)
- Adriana sa najprv hanb
- Astarita ju pozve na policajn riaditestvo a tam jej povie, e Gino je enat a m dcru
- od toho momentu sa Adriana zmen a stva sa platenou prostittkou
- rozhodne sa stretn s Ginom a ukradne Ginovej panej zlat pudrenku je aj prostittkou aj
zlodejkou
- zane sa stretva s mumi a zabi sa do zkaznka Giacoma Mina mlad tudent
- do Mina sa skutone zabi
- Mino pracuje v tajnom spolku, ktor bojuje proti vlde a medzitm sa Adriana zoznamuje s
vrahom Sonzongom
- Mino jej oznmi, e po smrti babiky bude vemi bohat
- Adriana zist, e je tehotn je presveden, e otcom dieaa je vrah
- nikomu to neprezrad
- Mina zatkne polcia, Mino prezrad vetkch lenov tajnho spolku
- Adriana prichdza za Asteritom, aby prepustil Mina
- Mino neznesie vitky svedomia, ale medzitm mu Adriana povie, e ak s nm diea a
Mino spcha samovradu
- predtm vak nape list, v ktorom sa priznva k otcovstvu Adrianinho dieaa
- Adriana vie, e ak diea vraha a je prostittka, ale rozhodne sa, e u Minovej rodiny zane
nov ivot
VRCHRKA
- romn z 2. svetovej vojny
- hlavn postava obchodnka zira a jej dcra Rozeta
- hlavn mylienka: trapy ud poas 2. svetovej vojny
- zira najprv z vojny profituje, predva paovan tovar
- ke spojeneck vojsk zan bombardova Rm, rozhodne sa ods s dcrou na vidiek
- ver, e dcru uchrni pred trapami vojny
- ke vojna skon odchdzaj do Rma
- pred daom sa ukryj v kostole, tu ich znsilnia marock vojaci
- matka neochrnila svoju dcru
- Rozeta sa zane spa s inmi chlapmi
- fyzicky a duevne zlomen sa vracaj do Rma s tm, e zan nov ivot.

38

NEMECK LITERATRA PO ROKU 1945

-

tvoria ju E.M.Remarque, T.Mann medzivojnov autori

vvoj je pecifick
Nemecko bolo rozdelen na Vchodn a Zpadn
tmy vo Vchodnom Nemecku: budovanie socializmu
kolektivizcia
r.1947 hospodrsky zzrak a Zpadn Nemecko sa dostva na predvojnov rove, vznik
tu SKUPINA 47 = von zdruenie nezvislch autorov, vytvra nov vvinov trendy
v nemeckej literatre
neobjavuje sa vojnov tematika
priniesli nov trend: NONKONFORMIZMUS
dali dohromady intelektulov Nemecka

Heinrich Bhl
(1917 1985)
-

vzor: Hemingway
pochdza z rodiny umeleckho rezbra
zastnil sa vojny
len Skupiny 47
jeho diela ovplyvnili verejn mienku v Nemecku
tvrdil, e faistick minulos sa d prekona

romny:

A anjel mlal
Kde si bol, Adam?
A nepovedal jedin slovo
Dom bez strcov
Biliard o pol desiatej
Skupinov obraz s dmou
eny v krajine s riekou

poviedky:

Chlieb mladch rokov

Vlak priiel presne

rozhlasov a televzne hry:

Bilancia

Biliard o pol desiatej

-

kriticko-realistick spoloensk romn

dej sa odohrva 6.9.1958 v jednom vekom zpadonemeckom meste na oslave 80. narodenn
architekta HENRICHA FHMELA
o osudoch troch generci jeho rodu, ktor predstavuj Nemecko poslednho polstoroia
prvkrt opisuje zrod, rozvoj, pd aj pozostatky faizmu a nacizmu a poukzal na
spoloensk rozdelenie na vrahov a ich obete
vyuil modern vrazov postupy:
striedanie asovch rovn
vntorn monolg
satirick a ironick prvky
vea kresanskch symbolov

39

Gnter Grass
(1927)
-

nemeck prozaik, publicista, vtvarnk

vyuil sa za kamenra
vojak v 2.svetovej vojne
patr do Skupiny 47
napsal pamti, ktor podva v 3 knihch obdobie od 1. polovice 20. storoia

Plechov bubienok
-

zskal mu svetov slvu

vvojov romn naruby
hlavnm hrdinom a rozprvaom (autobiografia) je 30-ron chovanec na psychiatrii
OSKAR MATZERATH
prbeh kon v povojnovom porazenom Nemecku
Oskar zzran diea
- vo svojich 3 rokoch sa rozhodol, e ukon svoj telesn rast, spadol zo schodov do
pivnice, zranil sa a zostal trpaslkom
- k 3. narodeninm dostal erveno-biely plechov bubienok, ktor ho vade sprevdza,
ke sa mu rozbije alebo ho strat, zaobstar si nov a s jeho pomocou doke vykona
pozoruhodn iny oivi minulos, brni sa, zatoi, ...
- chlapca ovplyvnili Goethe a Rasputin
- svojm vysokm hlasom doke trieti skl na oknch, vkladoch, okuliaroch, ...
- piskavm hlasom protestuje proti vetkmu a vetkm
- preije svojich rodiov m pomer so svojou macochou
- unik nacistickej injekcii pre menejcennch
- utek pred ruskmi vojskami
- po vojne kamenr, stoj ako model pre vtvarnkov
- zalo jazzov kapelu, kde je bubenkom
- je podozriv z vrady a ialenstva, dostva sa na psychiatriu, kde rozprva svoje
osudy, uvauje, i sa nem sta prorokom a nslednkom Jeia
je to bizarn romn
vyuva striedanie a prelnanie vpoved, 1. a 3. osoby
vyuit irnia, ukzal chaotick svet naruby
objavuje sa Skupina 1947, komern literatra, Johann Maria Stimmel

40

VAJIARSKA LITERATRA PO ROKU 1945

-

pecilny vvoj

Max Frish
(1911 1991- Zrich)
-

prozaik, dramatik
tdium architektry a germanistiky, vea cestoval po svete
psobil ako novinr, prevan as ivota v zahrani Taliansko, Nemecko, USA

DON JUAN A JEHO LSKA KU GEOMETRII

-

divadeln hra
tma: naruenie obrazu, ktor si lovek vytvra o sebe a o uoch
Don never svojmu armu, unik pred enami a had sa v jasnch a nemennch
geometrickch poukch
po 12 rokoch sa tohto vzdva a zinscenuje cestu do pekla, ale v skutonosti sa oen a stva
sa z neho vzorn otec a priemern metiak
vrcholom tvorby je trilgia:

1. Stiller
2. Homo Faber
3. Volajte ma Gantenbein
nadviazal na existencionalizmus

1. Stiller
- dennk, zznam psychickch stavov a rozpoltenosti vedomia hlavnej
postavy sochra Stillera, ktor chce unikn obrazu, ktor si o om
vytvorilo jeho okolie, rozhodne sa ods
- na hraniciach ho zadria s falonm pasom
- popiera svoju totonos
- jeho ena a znmi ho identifikuj a ntia ho vrti sa do pvodnho ivota
- rezignuje a vtedy, ke sd potvrd jeho totonos, tm ho vlastne odsdi,
aby bol sochrom Stillerom
- jeho pokus sta sa inm lovekom stroskotal
2. Homo Faber
- rozprva o 50-tych rokoch ininiera Valtera Fabera- lovek tvorca
- ignoruje city a tvrd, e cel svet sa podriauje logike
- romn m 2 asti:
a) Prv zastvka
b) Druh zastvka
a) Prv zastvka: Valter sa ocit v nemocnici, oen sa s mladou
dievinou, ktor nhodne zomiera
- a po stretnut s bvalou milenkou sa dozvie, e ena, ktor mu
zomrela, bola jeho vlastnou dcrou
- po akej opercii sa vracia k matke svojej dcry a uvauje nad
sriou nhod, ktor rozbili jeho logick predstavu o svete
b) Druh zastvka: Odohrva sa v Grcku
- vyuil tu protiklad medzi Valterom a matkou jeho dcry, ktor
ver v osudov predurenos
- trp za svoju zaslepenos ako kr Oidipus
- zver vyznieva, e svet, ktor sa podriauje udskej logike,
umouje znii medziudsk vzahy
41

3. Volajte ma Gantenbein
- rozprva si vymysl postavu Gantenbeina, ktor oslepne pri autonehode
- po opercii znova vid, ale nikomu to nepovie, lebo ako slep neme
iarli, hoci vid, e ena ho podvdza s milencom
- zachrni mu to manelstvo
- ako slepec prehodnocuje ivot a zamestnanie, ktor zskal tak, e nikdy
nepovedal, o vid, a ver, e ostatn udia sa zbavia pretvrky
- nesie prvky antiromnu a existencionalizmu

Friedrich Drrenmatt
(1921 1991)
-

vajiarsky dramatik, prozaik, esejista, vtvarnk

tudoval filozofiu, literatru a teolgiu
psal po nemecky
vplyv:
existencionalizmus
epick drma
- Dramatick tvorba

NVTEVA STAREJ DMY

-

hlavn tma: moc peaz peniaze likviduj ud aj morlku

dej:
- do malho mesteka prichdza star dma milionrka, ktor kedysi tehotn, opusten
milencom, obyvatelia mesteka vytvali z mesta
- chce sa pomsti bvalmu milencovi
- ponkne radnm pnom miliardu a iada jeho smr
- najskr to odmietnu, praj si vak jeho smr
- ke milenec zist, e voi nemu rastie nenvis, chce ods z mesteka, ale obyvatelia mu
to nedovolia
zver: zavradia ho, polcia had vinnka, narafiia to, e zomrel prirodzenou smrou
milionrka si odva jeho mtvolu
zver tvor epilg, ktor je parafrzou Sofoklovej Antigony:
Kde chr spieva o ast a blahobyte.

FYZICI
-

hra v 2 dejstvch s detektvnou zpletkou

zaala sa hra od roku 1961
tma: morlna zodpovednos vedcov za zneuitie modernch vdobytkov vedy
obsah: v skromnom sanatriu Dr. Mathildy sa lieia traja ialenci:
fyzik Herbert
zvan Newton
zvan Einstein
Ernest
Johan Mbius
kad z nich zabije 1 oetrovateku dvodom je prstup oetrovateliek, ktor ich povauj
za ialench a oni si myslia, e bud prezraden
prv dvaja s fyzici, agenti tajnej sluby, ktor chc pod zmienkou choroby zska pre svoju
krajinu genilneho Mbia
Mbius ije v stave u 15 rokov a jeho vskum by umonil ovldnu svet a ohrozi udstvo
vetci sa napokon dohodn a zvolia si doivotn pobyt v blzinci
ich obe je zbyton, lebo majiteka Mathilda sa pomtie a odhal tajomstvo svojich klientov
zska kpie Mbiovch zznamov a zalo trust, ktorho lohou je ovldnu cel plantu
42

RUSK A SOVIETSKA LITERATRA

-

patr do vchodnho bloku a je vemi pecifick

mala plne in vvoj ako v zpadnch krajinch
do polovice 80-tych rokov existovala oficilne iba jedna mnohonrodn sovietska literatra
16 republk, 260 milinov ud
psalo sa jedinou metdou = literrna metda socialistickho realizmu
- metdu po 1krt vyuil Maxim Gorkij v diele Matka
oficilna literatra spracvala tematiku vojny na zklade ierno-bieleho videnia
hlavn predstavite komunista
psali o robotnckej triede, o komunistickej strane
objavili sa tmy o kolektivizcii
v Rusku vznikali
kolchozy drustv
sovchozy ttne majetky
vea diel o mldei
1984 prichdza k zmene vvoja literatry z dvodu: Gorbaov, perestrojka
pod vplyvom perestrojky sa men literatra na literatru jednotlivch nrodov
proces trv do roku 1986 a potom prichdza k novmu deleniu literatry:
1. oficilna
2. neoficilna
3. samizdatov
4. emigran

Boris Pasternak
(1890 -1960)
-

rusk prozaik, bsnik, dramatik, prekladate, nosite Nobelovej ceny

narodil sa v Moskve, otec vznamn maliar, matka vynikajca klaviristka. tudoval filozofiu
na moskovskej univerzite. 1912 dostal sa do vajiarska a Talianska.
Roku 1921 emigruj rodiia a jeho sestry. Neemigruje a ostva v Rusku. Dokonale ovldal
AJ, NJ a FJ. Preloil diela klasikov svetovej literatry
1958 zskal Nobelovu cenu za romn Doktor ivago. Vlda mu neumonila vycestova
a prebra si NC. Vylili ho zo zvzku spisovateov. Kniha nesmela by v Rusku vydvan
a do r.1989
bol lep bsnik ako prozaik, lyrika sa prejavila v jeho prze
bol ovplyvnen symbolizmom a futurizmom
nedokeme ho zaradi do iadneho literrneho prdu osobit, svojsk, individulny vvoj

LYRIKA:
- psal bostn, prrodn a spoloensk lyriku
- bsnick zbierky: Nad barirami
ivot moja sestra
Tmy a varicie
Druh zrodenie
- pomy bsnick skladby: Rok 1905
Poruk Schmidt
Vzneen choroba
EPIKA:
- romn: Doktor ivago
43

autobiografia: Mj ivot

IVOT MOJA SESTRA

- odra sa tu februr a oktber 1917
- nie je to politick zbierka
- prroda m dominantn postavenie
- prroda odra dobro vek city k Rusku
- bsnick zb. vyla po r.1990
,,Prejs poom ete neznamen prejs ivotom
DOKTOR IVAGO
- spoloensk romn
- dej od 1903 a 5-10 rokov po 2. svetovej vojne
- tmy: Obdobie pred revolciou
1. svetov vojna
Vek oktbrov socialistick revolcia
Obianska vojna
Hospodrska krza
Obdobie NEPU elektrifikcia Ruska
2. svetov vojna
- postavy zo vetkch spoloenskch vrstiev, ale vynikaj postavy s V vzdelanm
- ich osudy s poprepletan, hovoria nzory na marxizmus, revolciu, socializmus
- postavy s vnimon prevaj hlbok lsku, obrovsk priatestvo
- postavy sa vyznauj pacifizmom. Bojuj medzi ivotom a smrou.
- dlh ndhern opisy ruskej prrody ako bse v texte
- sklad sa zo 17 ast
- neobvykl je 9. as - vo forme zpiskov
- 17. as bsne doktora ivaga
- tmy: lska, ivot, prroda
- komplikovan romn
- vea prbehov, ktor komplikuj ete asov a priestorov odboenia
- vetko spja 1 mylienka revolcia je sprva, ale jej konkrtna realizcia je stran
- hl. postava Juri ivago jeho otec znmy boh, dobrk, rodinu opustil, prehril miliny,
spchal samovradu (vyskoil z vlaku)
- Juri sa dostva k svojim prbuznm aj matka mu zomrela. U prbuznch navtevuje
gymnzium, kde sa stretva s osudovou enou Larisou. Vytuduje medicnu a oen sa
s dcrou svojho pestna Toou a hne, ke sa mu narod diea, narukuje na vojnu. Poas
vojny sa stretne s Larisou (jej matka je Franczska, otec Belgian - ininier, manel je
revolucionr Pavel Ontipau). Poas vojny sa do seba zamiluj, ale po vojne sa rozchdzaj.
Ich kroky sa ale znovu stretvaj v obianskej vojne, kde Larisa had svojho mua. Juri
nevie na ktor stranu sa ma prida raz k bielogvardejcom a raz k ervenogvardejcom.

Zver: Juri je sklaman zo vetkho, o sa v Rusku stalo. Pochybuje, i bola revolcia sprvna. Zomiera na
srdcov infarkt v elektrike a Lara sa s nm stretva a na jeho pohreb

44

Alexander Solenicyn
(1918 - ete ije v Rusku)
-

po skonen tdi sa stal uiteom

zastnil sa 2. svetovej vojny. Po vojne ho krivo obvinili, 8 rokov bol v gulagoch vojnov
tbory, ktor mali ideologicky zmeni loveka. Po r. 1956 bol rehabilitovan.
r.1973 musel ods zo ZSSR odiiel do USA
il so svojou enou stal sa fom ruskho disentu
1995 nvrat do Ruska
zapojil sa do politickho ivota
nenapsal vea diel
1. dielo:

JEDEN DE IVANA DENISOVIA

- novela
- nie je lenen na kapitoly,
- z pracovnho tbora z gulagu, zachytva 1 de vza 854 v soviet. gulagu vze uchov
bval vojak ervenej armdy. Bol vznen za vlastizradu dostal sa do nemeckho zajatia
a preil to => podozrievali ho zo pione
- gulag je uren len pre politickch vzov a dka trestu zleala od politickch pomerov
a nie od zkonov. Najprv 10 rokov, potom a 25 rokov
- okrem bvalch vojnovch zajatcov - ,,pinov s tam aj maliari, filmri, intelektuli,
nmornci, kapitn aj skuton pini, skuton zloinci, ktor dostali za lohu, aby strili
tchto politickch vzov
- medzi vzami je aj 14 ron chlapec, aj starci
- novela je rmcovan zobudenm o 5. rno a kon uloenm k spnku
- prbeh sa odohrva poas 24 hodn
- rno nastupuje do prce (vonku je 18 C). Pracuje ako murr cti sa vemi chor, ide za
lekrom, lekr ho chorm neuzn
- raajky s vemi slab
- musia prejs rznymi kontrolami, rozdelia sa na pracovisk, na ktorch musia vea pracova
- za celodenn prcu dostan slab porciu ovsenej kae
- veer znovu nekonen prehliadky, nasleduje slab veera poda vykonanej prce
- po veeri prprava na spnok, obhliadka barakov, potom spnok. Poas noci ich niekokokrt
zobudia a kontroluj
- ukzal tu na stalinovsk kult
- ide tu o zlomenie loveka, aby sa podrobil ideolgii socializmu
- je tu ukzan surovos dozorcov
- je to napsan v 3.osobe sg. bez akchkovek opisov a vysvetovan. Je tu dokumentrnym
spsobom zachyten kad krok uchava
- priame charakteristiky, rozprvanie je preruovan spomienkami na svojich blzkych,
obrovskou tbou po domove a tbami po vekch ideloch
RAKOVINA
- vyla r.1989, psal ju v rokoch 1963-67
- spoloensk romn, mnohovznamov, retrospektvny romn
- v Rusku pod nzvom: ,,Onkologick oddelenie
- odohrva sa cez jar marec 1955
- Takent pravdepodobne sa tu odohrva dej
- hovor o ivote pacientov, lekrov alieho zdravotnho personlu
- po Stalinovej smrti
45

udia na klinike s rozdelen na zny v 1. sa stretol rehabilitovan vze, ktor m

zanedban ndor, do vyej zny sa dostal podvodom
na izbu sa dostva vysok Rusanov, ktor pracoval ako kdrovnk. 30 rokov udval ud
na 1. izbe sa stretli 2 odlin svety:
1. svet my patria do stranckeho apartu
2. svet oni ni neznamenaj
prichdza medzi nimi k polemike, lebo bval vze tvrd, e skupina ,,my s udia, ktor s
na prine vetkho zla v spolonosti a skupina ,,oni trpia kvli ideolgii socializmu
autor sa stavia na stranu bvalho vza
nzov symbolick rakovina predstavuje nevylieiten chorobu ideolgiu
vea lekrskych vrazov, vahy o ivote, udskej zodpovednosti, dlh opisy ruskej prrody

SOSTROVIE GULAG
- autorov 8 ron pobyt v pracovnom tbore. Dokumentrne historick dielo m vek
historick hodnotu
- pohad na dielo nie je ucelen, lebo nevieme vetky diela, ktor napsal v emigrcii

(1928 v Kirkizsku)

ingiz Ajtmatov

priniesol magick realizmus

pe po rusky a kirkizsky
priniesol in pohad na sovietsku literatru
pochdzal zo tyroch det - bol najstar

svetov slvu zskal novelou DAMILA

- franczsky dramatik Luis Aragon o nej povedal, e je to najkraj
bostn prbeh na svete, preloil ho do francztiny a napsal
k nemu predhovor
- je tu dominantn prroda
- prbeh vydatej eny Damily, ktor odchdza od svojho mua, ktor
le v nemocnici a odchdza do dediny so svojou lskou - bratom
svojho manela
- rozprva je chlapec, ktor nem ani 15 rokov - stoj na strane
Damily, m autobiografick prvky
- Damila = zidealizovan postava
- vzbri sa proti tradcim a predsudkom
- poas vojny a ma prvky lyrizovanej przy
- tmy: boj za slobodu prejavu a obhajoba prva na astie
1. UITE novela
- prbeh obetavho uitea z obdobia poiatkov kirkizskej vzdelanosti
MATERINSK POLE novela
- riei tu dsledky vojny na psychiku
ZBOHOM GUSARI nieo medzi novelou a romnom
- hovor o ivotnom prbehu pastiera
- tmto romnom otvoril cestu k modernej prze a nazval ho romnom svedomia
BIELA LO novela
- tmy: dobro a zlo
- vyuit prvky mytolgie
- je tu vea lyrizovanch postupov
- odohrva sa vysoko v horch uprostred divokej prrody
46

POPRAVISKO romn magickho realizmu

- vek ohlas, oznaen ako romn vkrik, zfal prosba k obanom proti vetkmu zlmu
- hlavn predstavitelia: vlci
- m 2 dejov lnie
1. lnia:
- predstavuje tragdiu vlice Akbary jej partnera vlka a malch vat
- tto rodinu udia prenasleduj a zniia
- Akbara trp strachom o svoje vat presne ako lovek a v zvere romnu zomiera
gukou pastiera, ktormu uniesla diea ako nhradu za svoje
- odsudzuje tu devastciu prrody, najm odstrel stepnch antilop a odchyt vlkov
- Zver: autor vyslovil mylienku, e lovek a prroda maj i v symbize
2. lnia:
- prbeh bvalho seminaristu ( tudent teolgie ), ktorho vylili
- pre vonomylienkrstvo
- ivotnm krdom bolo hada v loveku dobro a bojova proti zlu
- seminarista sa dostane zo spolonosti zberaov konope
- do tohto deja zasiahne Jei Kristus, ktor ich chce zachrni od tejto drogy
- prichdza Pontsk Pilt, ktor vedie rozhovor so seminaristom o zkladnch
ueniach ivota
- zver: seminarista kon ako Jei, gangstri ho priviau o strom v stepi a zomiera
- hlavn mylienka: ke niekto pcha zlo, dovedie ho k tomu spolonos
- pre vemi vyspelho itatea
- cel hra je doplnen songmi

47

Absurdn divadlo
1.
2.
3.
4.
5.
6.

vznik v 50 -tych rokoch na zem Anglicka

zakladate je EUGENE IONESCO, SAMUEL BECKET
znaky:
poruuj sa vetky zkladn poiadavky divadelnej hry
vychdza z existencionalizmu - zkladnm nmetom je pocit zkosti, ktor vyplva z
postavenia loveka v spolonosti
nem dej
chba charakteristika postv a motv ich konania
chba rozuzlenie celej hry
zkladom je, e hra stoj na divkovi - ten sa m sm rozhodn, ako dej skonil - nron
hry a dontia loveka zamyslie sa nad vlastnou existenciou

Eugene Ionesco
(1912 1991)
-

franczsky dramatik a esejista rumunskho pvodu

narodil sa na Slovensku (Slatina)
syn Rumuna a Franczsky
detstvo Par - tu aj tudoval. Vytudoval na profesora - vrtil sa najprv do Rumunska, ale
od roku 1938 il v Pari. Tam aj zomrel.
Dramatick tvorba: - zskala mu svetov slvu
PLEIV SPEVKA
JAKUB ALEBO PODRIADENOS
LEKCIA
STOLIKY
NENAJAT VRAK
NOSOROEC
KR UMIERA
SMD A HLAD

klasick hry absurd.divadla

tragifraky

v sasnosti sa hr PLEAT SPEVKA, STOLIKY, KR UMIERA

PLEAT SPEVKA - absurdn drma

- jedno dejstvo
- prvotina
- hne zskal svetov slvu
- inpirovala ho konverzan prruka anglitiny
- nudiaci sa manelia Schmidtovci oakvaj vo svojom dome v Londne manelov
Martinovcov, aby sa prestali nudi, hovoria ako pokazen automaty. Hovoria nezmyseln
slov a nezmyseln vety. Rozhovor je m alej agresvnej, ich rei sa nedaj zastavi. Do
rozhovoru vpadne velite hasiov, aby uhasil ohe, ktor m vypukn na niektorch
miestach. Po ubezpeen, e nikde nehor, vetci pokrauj v prvale slovnch nezmyslov. Na
scne sa objavia Martinovci- sedia rovnako ako Schmidtovci. Pouvaj tie ist slov, repliky
a gest.
- hlavn tma: przdnota, nuda - je nahraden znovuzrodenm nezmyselnch slov
48

postavy s ako zmanipulovan, zatrpknut, v depresii, ovlda ich zkos (vplyv

existencionalizmu)

STOLIKY absurdn drma

- star manelia sa rozhodn, e chc spcha samovradu. Pozv si host a renka. Renk im
m prednies ich posledn vu. Hostia neprdu. Renk sa postav pred stoliky a vydva
neartikulovaten zvuky
- autor tm chcel dokza, e lovek nem o poveda inm a e je jedna vek absurdita
NOSOROEC - absurdn drma
- udia = nosoroce, ktor niia materilno aj duchovno - jeden, ktor sa nechce zmeni je
postava Berenr
- nosoroce - spoloensk zlo - on sa tomu brni
KR UMIERA: - tragifraka, realistick hra
- kr pred smrou odkrva svoju przdnotu a bohos
- predstavuje morlnu a spoloensk krzu udstva

49

Samuel Beckett
(1906 1989)
-

franczsky prozaik a dramatik rskeho pvodu

nosite Nobelovej ceny
tdium: FJ a TJ
osobn tajomnk J. Joycea
od roku 1937 il natrvalo v Pari
zastnil sa franczskeho odboja
psal prevane vo francztine
svoje diela prekladal do anglitiny
psal absurdn drmu, romny, poviedky
36 hier: AKANIE NA GODOTA
KONIEC HRY
POSLEDN PSKA
, KRSNE DNI
HRA
PO A CHO
KATASTROFA
romn: MALONE UMIERA
poviedky: NOVELY A TEXTY PRE NI

AKANIE NA GODOTA 1952, absurdn drma

- hne zskal svetov slvu
- 2 dejstv
- miesto dejstva v neuritom ase a priestore, prejav sa to na scne, ktor je potiahnut
iernym pltnom, v strede je strom bez jedinho lista, pred stromom je naznaen cesta sivou
farbou
- v 2.dejstve: t ist scna, t ist rodina, miesto, dialg, jedna zmena- Pozzo prichdza slep a
je zvisl na Luckyho. Prebieha rozhovor, i aj Godot prde. V zvere chlapec povie, e
Godot neprde, ale prde zajtra
- zver. scna: Vladimr a Estragn sa chc obesi na povraze z nohavc. Povraz zavesia na
strom. Povraz sa rozrthne
- posledn veta: Zostaneme? - dve osoby zostan nehybne st
- koniec hry je na divkovi
- nik nevie kto je Godot ( got= boh), Godot = astie, slangov vraz z francztiny = topnky
- hra je nadasov- m veobecn platnos
- postavy: Vladimr

Slovan

Anglian
Lucky
Pozzo

Talian
Estragn

Francz
- dialg sa me odohrva kdekovek- udia nenachdzaj vchodisko z problmov
- nem dej
- monotnna
- vek symbolika- opakuj sa urit akcie, gest, slov
- lovek sa dostva do kruhu
-

groteskn situcie

50

AMERICK DRMA
-

mala tradin formu

vyznauje sa mnostvom prdov a smerov
vychdza z relnych tradci drmy
zakladatelia:
1. prd- ECHOVOV PRD
2. prd- HENRICH ONEIL
typick je, e hra, ktor uved na Broadway a udr sa 1 tde, je ist, e zska spech
existuj kamenn a alternatvne scny
predstavitelia:
Tennessee Wiliams
Arthur Miller

Tenessee Williams
(1914 1983)
- vol sa poda ttu, kde sa narodil otec (pvodne sa volal Thomas Zaniere)
- chcel vynikn nad ostatnmi
- obrovsk rodinn problmy
- musel opusti kolu a sm sa ivi
- zarobil peniaze, znovu sa vrtil na kolu a dokonil ju
- v detstve ako ochorel- mal vnu srdcov chorobu
- stal sa hypochondrom- mal strach zo smrti
- psal poviedky, bsne a drmu
drmy:
ZPAS ANJELOV
SKLENEN ZVERINEC
LETO A DYM
ELEKTRIKA ZVAN TBA
MAKA NA HORCEJ PLECHOVEJ STRECHE
SLADK VTK MLADOSTI
- zaiatky boli nespen
- kon s Nobelovou cenou
- drmu delme:
1.) psychologick
2.) spoloensko- kritick hry
SKLENEN ZVERINEC
- drma
- prbeh chlapca, ktor ije s matkou a telesne postihnutou sestrou
- finanne im pomha
- nakoniec sa rozhodne od nich ods, hoci vie, e bud trpie, lebo s od neho vemi zvisl
ELEKTRIKA ZVAN TBA
- psychologick drma
- m 3 dejstv
- zneurotizovan juansk krska Blanche utek k svojej sestre do New Orleans, aby tu nala
vchodisko z traumy neastnho manelstva
- primitvny vagor Sterley vak vetky ilzie neastnej Blanche zni a nakoniec ju brutlne
znsiln
- otrasen Blanche odvez do stavu pre choromysench, lebo ani vlastn sestra nechce
uveri, e jej mu ju znsilnil
- je to vrchol americkej psychologickej drmy
51

vychdza z Ginsberga, Oneira

nzov je symbolick z nzvu zstavky elektriky z New Orlenskej tvrti
hlavn mylienka- przemnos, hrubos a nsilie niia udsk tby a ndeje

MAKA NA HORCEJ PLECHOVEJ STRECHE

- odohrva sa v Junej Amerike
- po smrti panovanho starho otca vetci akaj na jeho dedistvo
- medzi sebou robia vek intrigy, aby zskali o najv podiel
- vynik postava Maggie- manelka najmladieho syna, ktor cieavedome si vie presadi
svoju vu a v tbe za majetkom ide plne bezohadne za svojm cieom
- nzov je tie symbolick- Maggie kon ako maka, ale Maggie si na svoju stranu zskava
sympatie divka pre svoju ivotaschopnos

52

Arthur Miller
(1915- New York)
-

americk dramatik a publicista

jeho rodiia boli idia z Rakska
vytudoval
manel Marilyn Monroe
v 50. tych rokoch ho vyetroval vbor pre neamerick innos, lebo shlasil s komunizmom
psal psychologick divadeln hry s aktulnou spoloenskou tematikou
diela:
VETCI MOJI SYNOVIA
HON NA ARODEJNICE
PO PDE
ARODEJNICE ZO SALEMU
SMR OBCHODNHO SPOLUCESTUJCEHO

SMR OBCHODNHO CESTUJCEHO

- psychoanalytick drma m 2 dejstv
- hlavn postava- Willy Loman
- zostarnut Willy, ktor cel ivot pracoval pre rodinu (manelka + 2 synovia) je oraz
unavenej
- obchody sa mu nedaria, je roztrit, zapriuje dopravn nehody
- pred rodinou ale svoju situciu taj
- dostva sa tak do ivotnej krzy
- neprizn si o sebe pravdu a predstieranou autonehodou, ktor je v skutonosti samovradou,
umon rodine zska kapitl zo ivotnej poistky
- Willy je obeou vlastnch slabost, spoloenskho systmu, lebo spoloensk systm
neumouje jedincovi, aby sa slobodne rozhodol o svojom osude
- vyuil filmov techniku, prelnanie asovch rovn a niekokokrt to bolo sfilmovan, dodnes
sa hr a m spech
ARODEJNICE ZO SALEMU
- v mesteku Salem sa uskuton proces proti bosorkm
- inkvizcia odsdi a poprav nevinnch a aj hlavnho hrdinu- sedliaka, ktor odmietne
podpsa falon udanie
PO PDE
- autobiografia
- rozprva vlastn prbeh z manelstva s Marilyn Monroe
- preva tu manelsk a ivotn krzu a prehodnocuje svoj ivot

53

ESK LITERATRA PO 1945

-

ovplyvnili spoloensk a politick pomery

v rokoch 1945 1948 psob skupina 42, ktor tvorili spisovatelia a vtvarnci
z tejto skupiny vychdza surrealistick skupina s nzvom RA
hlavn predstavite je Ludvik Kundera
delenie:
a) socialistick realizmus
b) literatra po roku 1968
c) literatra konsolidcie v 70.- tych rokoch
d) literatra 80., 90.- tych rokov a po sasnos
patria sem vek osobnosti:
FRANTIEK HRUBN
BOHUMIL HRABAL
MILAN KUNDERA
IVAN KLMA
PAVEL KOHOUT

Frantiek Hrubn
(1910 1971)
-

bsnik, prozaik, dramatik

jeho najvznamnejie dielo:

ROMANCA PRE KRDLOVKU

- vrcholn dielo
- napsan roku 1962, bolo aj sfilmovan
- lyricko- epick skladba
- dej sa odohrva v junch echch
- je to prbeh chlapenskej lsky, ktor m 20 rokov- je vemi nesmel, blznivo iv, primn
a romantick
- zabi sa do Teriny- m 15 rokov, jej rodiia s kolotoiari, ij v maringotkch,
premiestuj sa
- Terina je naivn, citliv, bezprostredn
- chlapec (sm autor) po prvkrt ti po erotickom splynut
- m 2 prleitosti:
1.) Terina- neastne astn lska, lebo ich stle sleduje Viktor od
kolotoa, ktor si chce Terinu vzia za enu
2.) Tomka- vyzvav, prudk, vniv dedinanka
- zver: po rokoch Frantiek stretva Viktora, oznamuje mu, e Terina umrela; id na jej hrob

54

Bohumil Hrabal
(1914 1999)
- jeho diela: POSTIINY
OSTRO SLEDOVAN VLAKY
FBITEILA - zbierka
- pln poetinosti
SLVNOSTI SNENEK
POSTIINY
- romn, 1970
- novelist. prza
- odohrva sa za prvej republiky
- siln autobiografia
- spomna na matku a blznivho strka Pepna
- postavy- renesann, nemaj predsudky, nekonvenn, vstredn a vemi realistick
-

VCLAV HAVEL
-

absurdn drma

ZHRADN SLVNOS
- na zaiatku 60.- tych rokov v eskoslovensku
- zobrazen klasick esk rodina strednej vrstvy
- do nioho sa neplietli, neprejavovali svoj nzor
- a na ich syna Petra, ktor sa stal iernou ovcou rodiny
- je to hra o ivote, byrokracii v bvalom S
- lovek sa prispsobil danm podmienkam- potom me urobi vek kariru, i ke je gauner
- hra je nadasov

LUDVIK VACULK
-

po roku 1968 bol v emigrcii ( Kanada)

po roku 1989 sa vrtil do iech
vydal svoj dennk

ESK SNR
- hovor o rokoch konsolidcie v S- od roku 1970- 1980
- m formu dennku
- vetky postavy s z eskho disentu- P.Pikhard, O. Klma, V. Havel, ...

55

MILAN KUNDERA
-

musel ods do exilu (Franczsko- Kanada)

NEZNESITEN AHKOS BYTIA:

- politick satira
- mnohovznamov filozofick romn
- vracia sa do roku 1968
- vstup varavskej zmluvy u ns, emigrcia ud, emigran prostredie na Zpade
- s to osudy 2 manelskch prov1.) osud eskho lekra, chirurga Toma- je to rozveden mu v strednch rokoch Don
Juan vyhadval erotick dobrodrustv, osudovo spojen s ankou Terezou
- po roku 1968 sa dostal do problmov- napsal do literrneho asopisu svoj nzor
a so svojou druhou enou Terezou musel emigrova do vajiarska, ale Tereza sa
nevedela prispsobi emigrcii, preto sa s ou Tom vracia
- lene po nvrate stle nechcel odvola svoje nzory, preto sa musel vzda miesta
chirurga- dali ho do zdravotnckeho strediska, odtia ale musel ods, neskr
pracoval ako umva okien, ako ofr v JRD
- presahovali sa na dedinu, obaja nhle zomieraj pri havrii nkladnho auta
2.) Sabina- esk maliarka, vemi siln typ bez morlnych zbran
- jedna z mileniek Toma, nie je schopn njs si trval vzah a ivotn rovnovhu
- po roku 1968 ula do Zurichu so svojm milencom
- je neschopn prispsobi sa Zpadu a nela tu nov przdnotu
- odila zo vajiarska do New Yorku, Kanady
- hlavn mylienka- o hadan zmyslu ivota- je to pocit loveka v trvalom ohrozen
- ako sa ta. lebo naraz tame niekoko rozprvaskch lni

56

Slovensk literatra po roku 1945

-

mala vlastn vvoj

ovplvnili ju spoloensk a politick pomery:

1. svetov vojna
prv Slovensk tt (1939 1944 Tiso)
SNP 29.8.1944 Bansk Bystrica
znik Slovenskho ttu viedol k obnoveniu eskoslovenska
prv internacionlne vystpenie proti faizmu
23.9.1944 osloboden prv obec na naom zem Kalinovo
oslobodzuje sa cel zemie Slovenska, 4.4.1945 osloboden Bratislava
roky 1945 1948: boj o charakter republiky:
- vetky krajiny, ktor oslobodila erven armda, prejd do
Vchodnho bloku
- zana proces budovania socializmu, aj ke tty chceli
zosta kapitalistickmi
zmeny sa museli uskutoni pomocou revolcie
existovali rzne politick strany: agrrna strana
demokrati
komunisti
v echch vyhrali voby komunisti
vyhrali aj oficilne v celom eskoslovensku (na Slovensku zmanipulovan voby)
parlamentn voby otvorili cestu revolcii 25.2.1948
1. verzia = VAZN FEBRUR ideolgia, e zvazila robotncka trieda a Komunistick
strana (KS)
- 1. komunistick prezident Klement Gottwald
- revolcia otvorila cestu budovaniu socializmu, trvalo do roku 1989
2. verzia = KONTRAREVOLCIA skromn majetok bol zhaban, preiel do ttneho
vlastnctva
t, o neshlasia, odchdzaj siln emigran vlna
znrodnenie vetkch majetkov nad 50 zamestnancov, neskr vetkch podnikov
50. roky KOLEKTIVIZCIA = prechod skromnej pdy do ttneho vlastnctva, vznikaj
JRD a ttne majetky
uzatvranie hranc a vytvorenie eleznej opony
1967 zana v Bratislave vychdza Kultrny ivot
- fredaktor Roman Kalisk
- zaalo sa poukazova na chyby v spolonosti: v ideolgii a v kdrovej politike
- udia chceli socializmus s udskou tvrou Alexander Dubek
21.8.1968 vstup vojsk Varavskej zmluvy, zostali do roku 1989
70. roky ROKY KONSOLIDCIE upevnili moc robotnckej triedy a KS
rok 1983 PERESTROJKA zana prestavba socializmu
- Michail Gorbaov: Kad krajina me s vlastnou cestou.
oktber 1989 pd Berlnskeho mru
tudenti v eskoslovensku sa postavili za demokraciu
17.novembra 1989 revolcia

57

Slovensk prza po roku 1945

tmy literatry:

vojna
SNP
Slovensk tt
kolektivizcia
budovanie socializmu objavuj sa aj knihy s kritikou
prelom nastva od roku 1956 priblenie slovenskej literatry k eurpskej
literatra je ovplyvnen vetkmi tmami

prozaikov delme:

1. staria genercia
2. stredn genercia
3. mladia genercia

- prza:
1. OFICILNA Vladimr Min, Alfonz Bednr, Rudolf Jak, Dominik Tatarka, Ladislav
Mako
- tmy:
2. svetov vojna
Slovensk tt
SNP
kolektivizcia
budovanie socializmu
2. NEOFICILNA
a) prieinkov literatra nemohla by vydan, patria sem aj diela
oficilnych autorov, ktor nemohli by
vydan
b) literatra vydvan v zahrani paovala sa, bola to kritika
socializmu
c) literatra mladej genercie nadviazala na eurpsku literatru

58

Frantiek Heko
1905 1960
-

patr k starej genercii prozaikov

narodil sa vo vinohradnckom kraji Such nad Parnou
najprv psal bsnick zbierky: Vysahovalci, Na prav poludnie, Slovansk vere
najvznamnejie prozaick dielo: erven vno

erven vno
- hlavn tma: slovensk vidiek na zaiatku 20. storoia, kon 30. rokmi
- autobiografia
- rodina mladch Habdovcov predstavuje Heka
- odohrva sa vo Vlindole (vlia dolina)
- zaraden do vinohradnckeho kraja
- v centre pozornosti je stredn syn:
Urban Habda rodiia ho vyhadzuj z domu, pretoe sa oenil s chudobnou Kristnou
- odchdza z domu, usadzuj sa vo Vlindole, prenajma si vinohrad, ako pracuj
- na koniec prichdza k rodinnej tragdii, prichdza v drabe o cel majetok
- tretia genercia v tejto knihe je genercia Habdovcov vzdelanch a modernch ud, ktor
nadviazali na spsob ivota Urbana Habdu
- povaujeme to za vek rodinn sgu
- nachdzame prvky socilne, bostn, je to romn o prci
Dreven dedina
- romn z obdobia 1945 1948
- tma: kolektivizcia
- proti kolektivizcii sa stavaj bohat
- vyuva sa metda socialistickho realizmu
- v popred sa kladne zobrazuje komunista, robotncka trieda a ronci
- elom diel bolo ovplyvni mlde nosite novch komunistickch ide
- vyuva sa schematicko-tendennos
- romn je poplatn dobe, v ktorej tvoril autor
Svt tma
- romn
- nedokonen romn
- romn o 1. slovenskom tte
- nzov je symbolick

59

Vladimr Min
1922 1996
-

do roku 1989 bol predsedom Matice Slovenskej

aktvne sa zastnil SNP, bol v Mathausene, neskr vstpil do KS
po r. 1989 bol poslancom za SD
prozaik, esejista, publicista
patr medzi tradicionalistov tradin tmy: vojna, SNP, koncentran tbor, kolektivizcia
priniesol individulne tmy prvky existencie

SMR CHOD PO HORCH

- do literatry vstpil romnom
- romn s prvkami existencionalizmu
- tma: 2. svetov vojna
- hlavn postavy: bratia Peter a Jn Lotr
- Jano partiznsky velite
- Peter uite, m autobiografick prvky
- hlavn mylienka: prei vojnu za kad cenu
- Jano pociuje stavy zkosti a hrzy v nemeckom obken
- prbeh: Petra zatkne Gestappo, partizni dostan sprvu, kedy ide vlak, v ktorom maj Petra
previez do koncentrku, informcia je myln, Jano prepad vlak so svojou skupinou a
partiznska jednotka je obken
- proti romnu mala kritika vek vhrady
VERA A ZAJTRA
- vonm pokraovanm smr chod po horch je romn
- je napsan v tle Hemingwaya, nesie prvky stratenej genercie
- prbeh: Peter sa po preit koncentrku nevie prispsobi mierovm podmienkam, had si
miesto v spolonosti, ale nedar sa mu to
- zver je schematicko-tendenn, Peter vstupuje do KS a zana budova socializmus
MODR VLNY budovatesk, schematicko-tendenn romn
- m symbolick nzov: vlny = prslunci SZM Socialistick zvz mldee
- nosili modr koele
- z obdobia budovania priehrady Nosice, ktor stavali zvzci
NA ROZHRAN kniha poviedok a noviel z obdobia kolektivizcie
- m symbolick nzov: rozhranie = medze, ktormi sa vytvorili vek drustv
na rozhran = udia sa rozhodovali o vstupe do JRD alebo do
ttnych majetkov
poviedka SKALINY hlavn hrdina je tvrd lovek zrasten s pdou, odmieta ju odovzda,
drie na nej od rna do veera
- jeho dcra ochorie, on ju donti s na pole a odmietne zavola
lekra, lebo peniaze, ktor by musel zaplati lekrovi, potrebuje
na osivo
dcra zomiera
poviedka MARKA NALEZENKA
- Marka je najdch, rob slku, vetci ju vyuvaj, ije
v hroznch podmienkach
- vo februri 1948 sa ivot Marky zmen, zane pracova v JRD
ako dojika, stva sa najlepou dojikou, drustvo ju pole do
koly, nakoniec sa stva riaditekou drustva
60

- najlepie dielo je trilgia GENERCIA

1. as:
Dlh as akania opisuje Slovensk tt, jeho vznik v r. 1939, zporn postoj
slovenskej inteligencie k nemu
- vea postv
- Marek Uhrn autobiografick postava
- vyuva ierno-biele videnie postv
2. as:
iv a mtvi z obdobia SNP
- postavy z prvej asti preli do druhej, pribudli alie: kapitn Labuda
Hanka Krappov
jej brat Janko Krapp
- s tu ukzan zverstv, ktor sa diali poas SNP
- literrna kritika 2. as odsdila, lebo Min nedal do popredia KS
- s tu dlh opisy prrody
3. as:
Zvony zvonia na de zobrazuje obdobie od februra 1946 do februra 1948
- zobrazuje postavy z prvej aj druhej asti, ich problmy po vojne
a ich postoje k novm podmienkam
- Marek Uhrn vstupuje do KS
- kapitn Labuda nesie prvky stratenej genercie
- cel ivot bojoval (pan.,2.sv.vojna, SNP)
- nevie si njs miesto v mierovch
podmienkach, zastrel sa
NIKDY NIE SI SAMA dvojnovela
- vyla v roku 1962
- dobov svedectvo o mladch uoch 60. rokov
- poukazuje na negatvne javy socializmu, hlavne na nesprvnu kdrov politiku:
Vetko je hlpos, ni nie je pravda.
Si predsa komunista, nesmie by zbabel.
To nie je lovek, to je ttny tajomnk.
o t vedia o prci? Dofria na svojich 603-kch.
- cti tu vplyv existencionalizmu
- tmy:
samota
boles
lska
sloboda
pesimizmus
- del sa na 2 asti:
1. Marna je to prbeh 27-ronej eny, ktor sa na podnikovej zbave zoznamuje s o rok
mladm orkom
- pod vplyvom tohto stretnutia zane Marna spomna na leto, ke mala 19, bola ndejnou
tudentkou prva, vylili ju z fakulty pre morlny poklesok (na vysokokolskej stavbe
mldee na trati mldee sa zamilovala do vedceho brigdy, pristihli ich v intmnej
chvli v modrch koeliach, vedci utiekol, Marna ho odmietla prezradi a bola vylen
zo Zvzu mldee aj z fakulty)
- od tohto momentu preva obdobie osobnch krz, zomiera jej otec, vystrieda mnoho
muov a povolan
- zver: Marna sa zabi do orka a on sa pre u stva symbolom morlnej istoty
2. ork s tu podan city orka
- Marnu si vezme za manelku, ona je mu nevern, m problmy v prci
- je obvinen zo sabote
- novela vyvrchol vtedy, ke ork z preaenia organizmu vemi ako ochorie, Marna
sa o neho star, chod za nm do nemocnice a vtedy si uvedom Nikdy nie si sama.

61

VROBCA ASTIA romn

- hlavn postava: Ojbaba mlad ivnostnk, ktor zarba na hlposti ud
- je to satira na pomery a problmy v socializme, ironick pohad na socializmus, odsdenie
byrokracie
- 1krt ukzal, e v socializme s naruen vzahy
esejistick tvorba:

DCHANIE DO PAHRIEB vyzdvihuje tu lohu trovcov

- nezaujmala ho postava . tra, ale
postava Hurbana a Francisciho
ZOBRAN SPORY JOZEFA MILOSLAVA HURBANA
- nrodn mylienka, o innosti Hurbana
NVRATY K PREVRATOM zvltny pohad na revolciu 1989
ODKIA A KAM, SLOVCI? rozbor vvoja Slovkov od Samovej
re a po rok 1996

62

Alfonz Bednr
1914 1989
-

tradicionalista, k tradinm tmam pridva kritiku malometiactva

ukonil FF UK slovenina a anglitina robil prekladatea anglicko-americkej literatry
zaal psa ako 40-ron
diala stoja na kontraste prtomnos minulos
prnos: ensk postavy a pohad ien na spoloensk a politick pomery

SKLEN VRCH
- romn z obdobia SNP (minulos) a stavby hydrocentrly (prtomnos)
- hlavn hrdinka: Ema Klasov riei vzahy k 3 muom
- prbeh z minulosti sa odohrva v Tichej doline, nad ou sa vypna Sklen vrch = symbol
istoty a morlneho charakteru ud poas SNP
1. Miloslav Kali partizn umuen faistami
- pochovan v Tichej doline
- Ema sa do neho zabi, ak diea, nechce privies diea do vojnovch
ias
- Ema si d urobi interrupciu u nikdy neme ma deti
(to sa stva tajomstvom jej ivota)
2. Zolo Balo Ema sa s nm zoznamuje po vojne v Tichej doline
- po vojne ju nti k emigrcii, Ema odmieta, zostva na Slovensku, Balo
emigruje
3. Ing. Solan Emin manel, pracuje na stavbe hydrocentrly
- tia po deoch, Ema sa rozhodne prezradi mu tajomstvo v Tichej doline
- tajomstvo si zoberie do hrobu, lebo na stavbe ju pred odchodom zraz auto
- jej manel sa tajomstvo dozvie z dennka, ktor si psala
- romn je napsan dennkovou formou
- je tu vyuit rozprvkov motv: jedna princezn, 3 mui, Sklen vrch, dobro vaz
HODINY A MINTY kniha noviel
- nzov je symbolick aby hodiny odbjali rchlejie as vojny
- tmy: vojna, povojnov roky, kult osobnosti
- najlepie novely:
- Kolska odohrva sa v 50. rokoch
- hlavn postava Zita ernokov pova v rozhlase sdny proces s bvalm partiznom
Majerskm
- Majersk je obvinen: 1)zo zrady partiznskej jednotky
2) zo zabraovania kolektivizcii
- hlavnm svedkom procesu je Zitin manel
- kontrast prtomnos minulos: Zita si spomna na:
prv stretnutie s Majerskm: pracovali spolu na statku, stali sa z nich milenci
druh stretnutie s Majerskm: poas SNP, Majersk je v partiznskej
skupine, nezvldne to telesne ani psychicky, uteie
- prichdza do dedina a poiada Zitu, aby ho skryla pred Nemcami, Zita ho zastelie do
postele, tm mu zachrni ivot
- Zita si pri povan rdia kladie otzku, i je Majersk skutone vinn, pretoe ako
hlavn svedok v procese je jej mu, ktor vedel o jej citovom vzahu k Majerskmu
- Rozostavan dom novela, ostr kritika na 50. roky
- Cudz novela, opisuje medziudsk vzahy poas vojny
- kontrast prtomnos minulos
63

hlavn postavy: 3 eny sestry z rodu Michelovcov, ktor poas vojny ij so svojimi
mumi na zmku, vetkch 3 muov zabij faisti
po vojne sa vracaj na zmok a hadaj vinnka (pravdepodobne jedna z nich udala kryt
muov faistom)
zver: vetky 3 eny pociuj vinu za smr muov

HROMOV ZUB trilgia

- hlavn tma: kolektivizcia
- romn o slovenskej dedine od 19. storoia a po sasnos
- prv 2 asti vyli poas socializmu, posledn mohla vyjs a v roku 1993 (kvli tme
kolektivizcie)
ZA HRS DROBNCH romn
- hlavn tma: kritika malometiactva
- prbeh sa odohrva v Bratislave, v rodine slvneho architekta
- prbeh rozprva pes Filipko
-

psal aj filmov scenre, pracoval v rozhlase ako dramaturg

napsal scenr k filmu Slnko v sieti
- o bratislavskej mldei 60. rokov
- film reroval Milo Uher

64

Rudolf Jak
1919-Turzovka (Kysuce) 1960-Partiznske
-

nemohol ukoni gymnziu kvli financim

pracoval v ileglnom hnut poas vojny, dostal sa do vzenie, odtia na vchodn front
po skonen vojny zaal pracova na Nrodnom vbore v Nitre
nhle zomrel
tmy: prroda, socilne nmety, Kysuce, 2. svetov vojna
- nevenuje sa SNP
do literatry vstpil v roku 1956 dielami a ndychom lyrizovanej przy = naturizmu

NA BREHU PRIEZRANEJ RIEKY prv romn

- cti tu kysuck prrodu
- hrdinovia s z tch najchudobnejch
POVES O BIELYCH KAMEOCH novela
- m baladick podtext
- je to rozhovor medzi chlapcom, ktormu zomrela matka, a starcom, ktorho prezvaj Had
mu ije v horch, je samotr
- tchto dvoch ud spja udsk bieda
IERNE A BIELE KRUHY sbor poviedok
- o kysuckej prrode a kysuckej biede
-

najvznamnejie diela:

Nmestie Svtej Albety

Mtvi nespievaj

NMESTIE SVTEJ ALBETY

- romn, prbeh dvoch 18-ronch mladch ud
- rovnak prbeh ako Romain Rolland: Peter a Lucia, alebo Jn Otenek: Rmeo, Jlia a tma
- skuton prbeh nmet erp z kroniky mesta Nitra
- po 1 krt riei otzku deportci a idovstva
- nzov symbolick: vetky postavy ij v blzkosti Nmestia Svtej Albety
- hlavn mylienka: lska vo vojne nem zmysel
- vod zana slovami:
Lska je nesmrten, neumiera, len ide do hrobu.
- zver romnu je tragick
- hlavn postavy: IGOR HAMAR a EVA idovka
- cez tieto postavy podva autor svoje nzory na vojnu:
To len Boh rozdelil ud na muov a eny. Len Boh a poriadni udia.
Ale pn Hitler nie ten vymyslel in delenie.
-

Igor a Eva sa zabia a stretvaj sa vo vei kostola, ktor sa vynma nad nmestm
ke prde prkaz, aby idia nosili Dvidovu hviezdu, Igor to Eve zake, tvrd, e:
iba kone sa znakuj
Igor tvrd, e ivot je len jeden a je vemi krtky, a e vetko, o je v ivote nezmyseln,
nesli lske
Igor roztrh Evinu hviezdu
otec Evy spolu s jej strkom Maxom s majitemi povoznckej firmy
Max si hviezdu nepriil na kabt, ale na zadok saka
nikdy nechodil do parku, zaal tam chodi, a ke sa objavil npis:
Psom a idom vstup zakzan
65

Max to odmietne, lebo tvrd, e pes ta nevie, a takisto nemus vedie ta ani id
nosenie hviezdy ako zna Evin otec, psychicky sa zrti, rezignuje a ak na svoj koniec
- tvrd:
Nie s to len Nemci, ktor rozsievaj medzi umi nenvis, ale aj udia z Nmestia Svtej
Albety, ktor tia po peniazoch a karire.
lt Dodo, Igorov kamart z detstva, udva idov, ktor nenosia hviezdu
za kad udanie dostane 100 korn
najprv mu to mlo vyna, ale ke djde k zajatiu 34 idovskch rodn, do notesa si zape:
Je to za 3400 korn.
holi Flrik arizoval po idovi holistvo a na dvere napsal:
idov neholm a nestrihm
neskr holistvo pred a vstpi do Hlinkovej gardy
Igor chce da Evu prekrsti. Kaz od neho pta 10 000, Igor sa vade sna zohna peniaze,
Evin otec ho sce odmietne, ale Max pred kone a Igorovi d tieto peniaze. Je u neskoro,
kaz sa boj a odmietne. Igor prichdza za obuvnkom Maguom, ten mu porad, aby Evu
ukryl na samote. K tomu neprde, Evu zatkn pri razii na nmest a odved do koly. Rno
odtia odchdza 34 idovskch rodn na stanicu, maj ich odviez do koncentrku. Eva vak
s transportom neodchdza, pretoe ju zasiahne dvka zo samopalu, ke chcela odnies mtve
diea, aby Nemci neudupali jeho telo. Evin otec spcha samovradu, takisto aj Max. Igor sa
rozhodne, e zabije holia Flrika, pouije pri tom elezn ty. Chce spcha samovradu,
ale Magu ho od toho odhovor.
je tu zobrazen lska romantick, lska v rodine aj lska k peniazom

MTVI NESPIEVAJ romn

- odohrva sa poas 2. svetovej vojny
- hlavn mylienka: boj slovenskch vojakov na vchodnom fronte po boku Nemcov
- Slovci sa pridvaj na stranu ervenej armdy
- m 2 dejov lnie:
1. ivot na Slovensku v mesteku Pravno, kde ij Slovci aj Nemci
2. vchodn front
- hlavn postava: poruk Kak syn uitea v Pravne, rozhoduje sa, i m prejs na stranu
Rusov aj so svojou jednotkou, nakoniec prejd na stranu Rusov
- s tu vynikajco zobrazen bojov scny
- romn je nedokonen

66

Dominik Tatarka
1913 1989
-

najoriginlnej slovensk spisovate, prozaik, scenrista

tudoval na KU v Prahe, v Pari na Sorboni sloveninu a francztinu
ako stredokolsk profesor psobil v iline na gymnziu, robil ako redaktor, publicista,
filmov scenrista
v roku 1968 proti vstupu vojsk Varavskej zmluvy, podpsal Chartu 2000 slov (dva
dokumenty proti socializmu)
nesmel publikova
dostva sa do vzenia s kazom pod jeho vplyvom sa men jeho myslenie, tvrdil, e v S sa
m zmeni politick reim, na ele m by pika intelektulov
od roku 1970 il v Prahe
zomrel v mji, nedoil sa oktbrovej revolcie
do literatry vstpil sborom poviedok V ZKOSTI HADANIA
- touto knihou naruil tradin realistick postupy
- po prvkrt tu prezentoval slobodu prejavu a to tak, e lovek sa m oslobodi od
metiactva pomocou fantzia a predstv

PANNA ZZRANICA romn

- hlavn mylienka: lovek poznaen vojnou
- odohrva sa v Bratislave na uliciach, v krmch, ateliroch, kde sa stretvaj vstredn
maliari a bsnici
- medzi nich prde Anabela ena, poznaen tragickm znamenm smrti
- je to experimentlna prza s prvkami vah a psycholgie
FARSK REPUBLIKA romn o prvom Slovenskom tte
- nzov je symbolick (Tiso = farr)
- romn o 1. slovenskom tte
- zachytva pohad intelektulov na Slovensk tt, slovensk inteligencia neshlasila s jeho
vznikom
- odohrva sa v iline od 14.3.1939 do 22.6.1941
- hlavn postava stredokolsk profesor Tom Menkina autobiografia
- neshlas s vojnou, nie je aktvny, nzorovo sa zmen a vo vzen, kde sa zbliuje
s avicovm podzemnm hnutm
PRV A DRUH DER
- tma: vojna, SNP, roky budovania socializmu
- hlavn postava: tefan Repti robotnk, ktor sa podiea na obnove vojnou znienej krajiny
- kritika dialo neprijala a obvinila ho, e myselne prekrtil historick fakty tvrdil, e v SNP
bojovali obyajn udia, nie len komunisti
DRUN LET
RADOSTNK

- schematicko-tendenn romny
- tma: zakladanie drustiev

ROZHOVORY BEZ KONCA kniha noviel (2 novely)

1. Kohtik v agnii tragick prbeh matky, ktor trp vitkami svedomia, e svojou lskou
zaprinila smr syna
2. Ete s vami pobudn konfrontcia nzorov starukej matky a jej syna - novinra
- znamen obrat v jeho tvorbe: od spoloenskej problematiky preiel k problmom jednotlivca
- z obidvoch noviel cti neprekonaten smtok, pesimizmus a osudovos
67

PRTEN KRESL novela s lyrickm ndychom

- retrospektvny prbeh z jeho vysokokolskho tdia v Pari
- prbeh v prbehu
- hlavn mylienka: vahy mladej slovenskej genercie v dusnej predvojnovej atmosfre a ich
spomienky, nzory a ivotn plny
- hlavn postava: Bartolomej Slzika autobiografia
- zaober sa zskavanm lenov do Spolonosti milovnkov dobrej knihy
- je na dovolenke v Posku
- v prtench kreslch sa rozprva so spolonkou Jarmilou o svojej prvej lske Franczke
Daniele, s ktorou sa zoznmil v Pari pred zaiatkom 2. svetovej vojny
- v Pari bval v penzine, kde bvala aj Daniela
- je tie tudentka, chce by uitekou, bola vychovvan v kltore
- s Danielou hovoria o eskoslovensku, pretoe Franko ho nazval krajinou nikoho
- preto jej Bartolomej vysvetuje, kde je eskoslovensko a Daniela mu zase hovor o
Franczsku a o Pari
- ich rozhovory prebiehaj v kaviarni, tie v prtench kreslch
- Bartolomej a Daniela sa do seba zabia:
Ona je povetrie, ktor dcham.
- Bartolomej m pocit, e ho niekto sleduje, prichdza na vevyslanectvo a zisuje, e je to
kontrola naich ud v cudzine
- Daniela ho pozva do divadla, vyznvaj si lsku
- Bartolomej kon svoje rozprvanie slovami o lske:
Nazdvate sa, e to bola lska na prv pohad? Vonkoncom nie.
Neverm, e by rozumn udia na prv pohad lsku ponkali.
DMON SHLASU kniha napsan v roku 1964, vyvolala najv rozruch
- kad kritik m in nzor na zaradenie diela:
1. autobiografick novela
2. zvelien fikcia
3. literrna esej
- vyvolal polemick debaty
- podva tu nzory na politick situciu v 50. rokoch, hlavne na kult Stalina
- hlavn postavy:
Bartolomej Bolerz autobiografick postava
Valizlos Mataj jeho f
- obaja s vysok kultrni initelia v najvych funkciach
- del sa na 3 asti:
1.as: - zana sa na zjazde slovenskch spisovateov, ke sa vracaj sp, vrtunk havaruje,
pri pitve im vymenia mozog
- tto as kon podrobnm opisom pitvy, zznamom pitvy s vetky materily o
socializme, pretoe ni nehovorili
- tm chcel naznai, e socializmus ni neprina,
- vmena mozgov = kad rozmal rovnako, ale nikto to neukzal navonok
2.as: dozvedme sa ju z retrospektvy
- Bolerz s Matajom s na zjazde spisovateov, dobre si rozumej, ale iba mimo
rokovacej miestnosti
- je tu ukzan dvojak myslenie ud za socializmu
- mimo rokovacej miestnosti hovoria o btnikoch, o ich prnose a o tom, ako sa im pi
ich tvorba
- vstpia do miestnosti a prednes prejavy, v ktorch znosia btnikov pod iernu zem
- tm priniesol nov postavu VEJK SOCIALIZMU udia sa stali figrkami
v rokovacch miestnostiach
68

rozvja sa tu teria o literrnom hrdinovi za socializmu musel nm by partizn,

ktor sa dostal do najvych funkci
- rozvja teriu, preo spisovatelia pij:
Spisovatelia pij, lebo pociuj slabos pred pravdou.
3.as: - rozvja prbeh o jeho priateke, ktorej vdy priniesol fialky
- okolo fialiek sa odvinie absurdn vec
- priateka vdy tvrdila, e fialky voaj, odrazu sa vzbrila a tvrd, e smrdia
- Bolerz jej prikvne, e naozaj smrdia, ale poda ideolgie socializmu voaj
- je to analza loveka, ktor had pravdu a obrana loveka proti cudzej moci a nadvlde
- v roku 1968 vychdza PROTI DMONOM vber z jeho literrnej, kultrnej a spoloenskej
publicistiky
- v rokoch normalizcie nemohol vydva, diela vychdzaj v Prahe, Toronte, Franczsku
- 1. kniha z exilu:
PSAKY von trilgia:
1. Psaky (vyla v Prahe)
2. Sm proti noci (vyla v Mnchove)
3. Listy do venosti (vyla v Toronte)
- zkladmi trilgie s:
vzah k enm
august 1968
roky normalizcie
spomienky na domov a detstvo
- hlavn postava: Bartolomej Slzika
- je to jeho udsk vpove o sebe samom
2. Sm proti noci vydan v Mnchove
- prvou knihou tejto asti je prza SEN O TROCH KLOBKOCH, tu si spomna na
svojich literrnych priateov
- spomienky s podfarben osamelosou, policajnm prenasledovan, zkazom
publikova a ivotom v biede
- opisuje vzah k mladej krsnej Oge a k alm enm, tieto eny boli tajn agentky,
ktor na neho nasadila ttna polcia
- obracia sa na slovensk nrod:
Slovci sa bri nebud, Slovkom sta si vypi, zaspieva si
zbojncku piese a tm sa im uav.

69

Ladislav Mako
-

1919 1994
spisovate, novinr, dramatik
narodi sa na Morave, vytudoval na FF UK
v 68 neshlasil so vstupom vojsk varavskej zmluvy
emigroval do Rakska, neskr do Izraelu, Talianska a v 90. rokoch sa vracia na Slovensko
zastnil sa vojny, SNP, dostal sa do koncentranho tbora
sm o svojej tvorbe napsal:
Pem len o tom, o som na vlastn oi videl, o som na vlastn ui poul, to je nakoniec
povinnos kadho spisovatea.
priniesol beletristick report, znaky: 1.dejovos
2. psychologick moment
3. tylizovan dialg
4. kad postava m vntorn ivot

KDE SA KONIA PRAN CESTY

- 1. kniha beletristickch report
- kniha z vchodnho Slovenska
- z 50. rokov, zobrazuje zaiatky budovania socializmu
- prejavuje tu nespokojnos so socializmom
ONESKOREN REPORTE
- alia kniha beletristickch report
- zachytva februr 1948 a rok 1953
- vyla v roku 1963
- zbierka krtkych prz z obdobia kultu osobnosti
- varovanie, ako sa s lovekom zaobchdzalo, v podmienkach vvoja socialistickej spolonosti
- autor m hne na zaiatku pripomienku, e ni neme zosta utajen
- obsahuje 11 report, kad m spomienkov charakter
- hlavnm hrdinom je vdy vemi charaktern lovek, ktorho bezdvodne zatkne TB a tm
sa zmen jeho ivot
Na cintorne report z tejto knihy
- prbeh 40-ronej eny s menou telesnou vadou (krva), ktor verila v dobro a
v spravodlivos
- bojovala v SNP, zachrnila partiznskeho velitea v obken
- po skonen vojny sa zober a maj deti
- v roku 1952 v rannch hodinch ho zatkne TB, zostva sama s demi, mus ods z bytu
- TB ju nti, aby sa s nm rozviedla
- vdy to odmieta a stle iada, aby mohla navtvi manela vo vzen
- nakoniec jej vyhovej, ale muovi povedia, e poiadala o rozvod
- pri nvteve ju mu odmietne, ena spcha samovradu a mua prepustia o niekoko
mesiacov so slovami: Pardon, bol to omyl.
AKO CHUT MOC romn, pripomna politick pamflet
- polemika o pravde, polopravde nepravde
- ostr kritika na bval reim
- vyuva retrospektvu
- hlavn postava: fotograf Frank
- rozprva prbeh o svojom priateovi, ktor bol estn a siln mu, Frank sa s nm stretol
poas SNP
70

v rokoch budovania socializmu sa mu zapja do kolektivizcie, neskr sa stva najsilnejm

muom v tte predsedom KS
Frank sleduje jeho ivot od SNP po smr, zbiera fotografie z jeho ivota
dej sa odvja retrospektvne, v smtonej miestnosti, kde sa konaj prpravy na ttnick
pohreb
do miestnosti prdia hfy ud, medzi smtiacimi je aj vdova po om, ktor nie je smutn
je to jeho druh manelka, zobral si ju len na reprezentciu
prichdza jeho syn z prvho manelstva otrhan, pinav prejavuje protest proti otcovi
dleit je kapitola o vystaven mrtnho listu:
ttnik m umrie na infarkt, nie na eurniu.
protokol o smrti sfaluj, za prinu smrti uved leukmiu, lebo to lepie znie
romn je nadasov, m veobecn platnos
je to analza spechu loveka a toho, ako spech men charakter

SMR SA VOL ENGELCHEN romn

- nmet 2. svetov vojna
- dej sa odohrva v dedine Plotin (na Slovenskomoravskom pomedz)
- autobiografia je to skuton udalos
- hlavn postavy: Voloa (=autor)
partiznsky velite Nikolaj
idovka Marta
+ al partizni a obyvatelia dediny
- prebieha retrospektva: Voloa po vojne le v nemocnici, m ochrnut nohy a spomna si na
dni, ktor preil v Nikolajovej skupine
- tto partiznska skupina m hlavn stan v dedine Plotin
- Nikolaj je smel, odvny partiznsky velite
- pripustil taktick chybu, ke prepustil Nemcov, tm ohrozil cel dedinu prepusten Nemci
priviedli svojich vojakov a t vyvradili chlapov z dediny (uplili ich v stodole)
- do nemocnice za Voloom prichdza Marta, ktor poas vojny pracovala v miestnej lekrni a
pomhala partiznom, ale naoko kolaborovala s Nemcami a tak zskavala informcie
- po skonen vojny sa k nej udia sprvali ako k prisluhovake faizmu, spolonos po vojne
ju neprijala a odsdila, preto sa rozhodne ods z mesta
- Voloa k nej mal citov vzah, odrdza ju od odchodu
- postava Marty nesie prvky stratenej genercie po vojne si nevie njs miesto
- Nikolaj vid vchodisko v smrti, zomiera pri vbuchu pancierovej pste (nevieme, i
nhodou, alebo i ju odplil)
- zver: Voloa si ucti nohy, rozhodne sa hada nemeckho velitea, ktor zaprinil smr
muov Plotinej, ten velite sa vol Engelchen
- Voloa chce pomsti ud z Plotinej a Martu
- diela z emigrcie a po roku 1989:
SDRUH MNCHHAUSEN politick satira z totalitnch procesov za socializmu
- riei tu totalitu a prcu TB
- kritick pohad na socializmus

71

Ladislav ak
1924 ije a tvor v Bratislave
-

prozaik, publicista, esejista

absolvoval vysok kolu politick a hospodrsku v Prahe
psobil v stranckych
neshlasil so vstupom vojsk Varavskej zmluvy v roku 1968, o rok neskr bol vylen z KS,
nesmel publikova a do roku 1989
tradicionalista tmy: vojna 2. svetov, zobrazen cez oi vojaka, ktor sa nepridal
k ervenej armde, ale bojoval na strane Nemcov
kolektivizciu m vlastn pohad: cez loveka, o nechce odovzda pdu
vek pacifista, humanista, bojuje proti akmukovek nsiliu
tvorba ako sa ta, vyaduje nronho itatea
- je vahovo reflexvna
- postavy maj vntorn aj vonkaj monolg, ako sa rozliuj a ako
rozoznme postavu rozprvaa a postavu hlavnho hrdinu
- je to typ tradicionalistu, ale s modernmi prvkami

HOS MAJSTRA ERTA

- do literatry vstpil v roku 1962 touto knihou krtkych prz
- vyuva tu udov prvky
- vracia sa do svojho rodiska
VOJENSK ZBEH zbierka poviedok
DUNAJSK HROBY novela
- vyvolala vek rozruch
- tma: vina vojaka, ktor preil vetky trapy vojnovho zajatia a ktor sa pred koncom vojny
vracia domov
- hlavn hrdinovia 4 slovensk vojaci, ktor sa cez zamrznut Dunaj vracaj domov, pretoe
utiekli z vojny
- nezobrazuje ich dejov zitky, ale vntorn pocity prvky existencionalizmu: strach,
zkos, pud sebazchovy
POCHOVAL SOM HO MTVEHO kniha noviel
- tmy: SNP a vojna
- zobrazuje tu svet loveka poas tchto udalost, ale prelnaj sa tu viacer roviny:
1. vojna
2. spomienky na domov
AMEN MRIA najlepia kniha
- nadvka vojakov
- m podtitul Sam dobr vojaci
- tma:
2. svetov vojna
as Slovkov vo vojne na vchodnom fronte (Ukrajina) na strane Nemcov
- vynik tu postava: Mat Zrz prslunk Slovenskej armdy, bojuje na vchodnom fronte
- celm romnom dva otzku, i je tento vojak vinn, e neprebehol na stranu Rusov a i
me za svoju as vo vojne
- z celho romnu sa nedozvieme odpove, t autor nechva na itateovi
- literrny vznam romnu:
1. podva autentick Ukrajinu
72

2. autentick vzah slovenskch vojakov k civilnmu obyvatestvu Ukrajiny Slovci

im pomhali, aj ke boli okupantmi
3. vzah Slovkov k ukrajinskm enm a dievatm
nie je to ideologick romn
m von kompozciu, medzi kapitolami nie je nslednos
chba charakteristika a logick vvoj postv
romn je roben pomocou filmovej techniky
je to vpove o dobe pred dejom

PIVNICA PLN VLKOV nadasov romn

- m 6 kapitol, ktor na seba nepriamo nadvzuj
- spja ich postava: Fedor Pern z Pernovej Vsi
- hlavn mylienka: koko trap a poniovania mus znies lovek, pokm zvaz jeho pravda
- asov ohranienie: zana krtko pred 2. svetovou vojnou, kon okolo r. 1963 1965
- tmy:
vojna
SNP
februr 1948
kolektivizcia
kult osobnosti
rehabilitcia odsdench ud
- je tu vea filozofickch vah o vetkom okolo ns, ktor nm podvaj udia rzneho
myslenia a spoloenskho postavenia
- zvltnos knihy: rusk, nemeck a rumunsk jazyk
vea liturgickch obrazov
- kniha je koncipovan ako vek vzva pre tch, ktor maj moc, aby si dobre zvili, o
mu urobi svojim nesprvnym rozhodnutm
- je to vntorn svedectvo ud o dobovch udalostiach

73

Genercia 1956
-

v roku 1956 zana vychdza asopis Mlad tvorba

- sem prispievali mlad udia, vyjadrovali nahlas svoje nzory
v roku 1956 sa konal II. zjazd slovenskch spisovateov prijal tieto uznesenia:
a) literatra sa m zbavi schematinosti (oslava KS, robot. tr.)
tendennosti (len socializ. je sprvny)
ideolgie
b) slovensk literatra sa m pribli k eurpskej literatre
c) do slovenskej literatry maj prenikn nov prdy a smery zo
svetovej literatry (nov romn, husri, existencioalizmus,
btnici,...)
po roku 1956 sa vytvorila nov skupina autorov, ktor nazvame Genercia 1956:
Anton Hykisch
Jaroslava Blakov
Jn Johanides
Andrej Chudoba
Pavol Vilikovsk
Marna eretkov Glov
Vincent ikula
Rudolf Sloboda
Peter Jaro
Duan Mitana

Jn Johanides
1934
-

prozaik, literrny a divadeln kritik, publicista

v 60. rokoch vylen z vysokokolskho tdia
tmy: hananie novho tvaru svojich prz (nastoluje tu otzky zmyslu ivota a existencie
loveka)
prv slovensk prozaik, ktor experimentoval v prze
v popred hrza, strach, zkos
najviac prekladanm slovenskm autorom

Skromie
- zbierka 5 noviel
- vetky novely sa dotkaj problmov loveka, jeho existencie, slobody a samoty
- vyuva antiromn a existencionalizmus
- pred udskm skomm rozumie svedomie, vedome a podvedomie loveka
- vma si tu ud s akmi a tragickmi osudmi
Podstata kameolomu - novela
- rozprva vahy herca, ktor po samovrade rekapituluje svoj osud
- cel novela je bizardn a nerelna
- pribliuje sa Plechovmu bubienku
Nie
- experimentlna prza
- nesie prvky novho romnu a existencionalizmu
- hovor o dialgu spisovatea zo enou, ktor opustila na smr chorho manela
- je tu vyuit freudov symbolika
- zver: lovek je nzka bytos a reaguje pudovo
74

Nepriznan vrany
- vyjadruje sa k spoloenskm problmom, najm k ekolgi
- hovor tu o bezohadnosti a karierizme
Balada o vkladnej knike
- tma: mamonrstvo a kritika malometiactva
Marek koniar a uhorsk ppe historick romn zo 16. storoia
- kritika cirkvi a achty
Slony v Mathausene romn
- romn o faizme, koncentranch tboroch
- romn o odsden akhokovek nsilia
Pochovvanie brata novela
- kritika totality
- hovor o tom ako ttna moc likvidoval cintorny (pri budovan priehrad)
Najsmutnejia oravsk balada
- hovor o prvom slovenskom tte
- z pohadu, e 1. tt bol nedemokratick a faizujci
Previes cez most
- romn zo sasnosti
- hl. postava: teoretick vtvarnk a pracovnk galrie Stefanides
- typ loveka, priahuje vetkch problematickch ud a stva sa ich
btavou vbou
- odohrva sa poas prvho da:
- do prce mu zavol dchodca, Stefanides zist, e mu rozprva o jedle a bvan (pocit
osamotenia)
- prichdza domov, pozer sa z okna a vid neznmu dvojicu, ktor prenasleduje nsilnk, z
okna naho hod krah
- prichdza za nm manelka a z jej rozhovoru vyrozumie, e maj problmy s umiestnenm
dieaa na vysok a treba urobi protekciu
- poobede ide na psychiatriu navtvi svoju tetu, nerozprva sa s tetou ale s primtorom,
ktor mu rozprva o svojich problmoch
- takto to pokrauje
- veer kon tm, e mu znova zavol ten dchodca a znova je ten ist rozhovor ako na
zaiatku
- m symbolick nzov
- pocit osamotenia sa d liei vyrozprvanm
-

posledn romny:

Prbeh (zloin) plachej lesbiky vyrovnvanie sa s totalitou

Holomrz vyrovnvanie sa s bvalm reimom

75

Anton Hyki
-

predstavite genercie 56
prozaik, publicista
vytudoval vysok kolu ekonomick, 68 neshlasil, musel presta publikova, po 89 siln
KDH, stal sa vevyslancom v Kanade, v sasnosti psob na misijnej innosti vo Vatikne

Sen vchdza do stanice novela

- vstpil s ou do literatry
- odohrva sa poas jednej noci na elezninej stanici
- odhauj sa tu charakteristiky mladch ud, ktor sa snaia odvrti eleznin neastie
Krok do neznma romn
- hovor o mladch uoch
- mlad udia zisuj rozdiely medzi teriou a praxou
Stretol som a poviedkov sbor
- riei problmy mladch ud s drazom na psychiku
Naa novela
- vek ohlas
- prichdzaj prvky erotiky
- je to ako bostn romn
- prbeh vysokokolky Nadi, ktor sa zabi do vemi udnho starieho pna
- nekon astnm koncom
Nmestie v Mhringu romn
- osobn sksenos ako emigrova do zpadnho Nemecka
- zistil, e nie je schopn i v emigrcii a vracia sa sp
-

HISTORICK ROMNY:

as majstrov
- romn z 15. 16. storoia z Banskej tiavnice
- hovor o maliarovi Sebastianovi, ktor chce zanecha svoje dielo genercim
Milujte krovn
- hovor o Mrii Terzii
- spomna na Adama Frantika Kollra jeho mylienky vloen do reforiem
- hovor o slovenskch osvietencoch
-

NOVELY ZO SASNOSTI:

Vzahy a tba
Atmov leto romn
- hovor o Mochovciach, dopad na ud, ktor pracuj v elektrrni po ernobylskej
katastrofe

76

Nataa Tnska
1929
-

spisovateka, dramatika, publicistka, hereka, scenristka

patr do Genercie 1956
absovovala VMU v 68 sa musela odmla
tmy:
boj proti malometiactvu
literatra pre mlde
zaujmala sa o problematiku ien

VYZNTE SA V TLAENICI ?
- od roku 1968 zakzan kniha, pretoe neshlasila so socialistickou morlkou, ku ktorej mala
cynick postoj
- je to emcyklopdia modernej eny, ktor vie, o chce od ivota zska
- postavy: uka = modern ena
Svalovec pekn telo, bez rozumu
Kapor
s to typy muov, s kt. a ona zoznamuje
hor
- kniha m 3 asti: uka a chlapci
uka a zamestnanie
uka a manelstvo
- je tu ukzan, ako sa uka pripravuje na kad rande, na kad rozhovor
- o tom, e ak chce ena prejs ivotom, mus ma irok lakte
- nemohla by vydan za socializmu, vyla a v roku 1994
- s tu vynikajco opsan jednotliv typy muov

Jaroslava Blakov
1933 ije v Kanade
-

Genercia 1956, v roku 1960 emigrovala

v 60. rokoch emigrovala, vemi ako zniesla samotu je na psychiatrii
prozaika, autorka pre deti, mlde i dospelch
pracovala v rozhlase a v dennku Smena

jedin kniha pre dospelch je NYLONOV MESIAC - novela

- nadviazala na Saganov (husri)
- dej zana na cintorne poas pohrebu architekta Vdoviaka, tu sa nm predstavia hlavn
postavy:
radnka Vanda nesptan, iveln, miluje ivot, sex, alkohol
architekt Andrej jej protipl, vemi sa mu pi Vanda
- prbeh sa odohrva v 60. rokoch v Bratislave
- Andrej poiada Vandu na pohrebe o prv rande, id do kaviarne, Andrej jej povie:
Chcem s s tebou k tebe domov.
Vanda shlas, lebo vie, e doma je sestra Zoa, ktor je opakom Vandy, kadho pouuje
Andrej je znechuten, odchdza domov
medzitm jeho oficilna priateka Draha ak na jeho telefont, no on zabudne
na druh de jej zavol, e s ou kon, lebo miluje Vandu
kee nemaj skromie, rozhodn sa s do Tatier
tam ich lska dosiahne vrchol, Andrej povie: Vanda, milujem a, je mi s tebou dobre.
Vanda odpoved: Aj mne.
je to jej prv klamstvo, lebo vie, e s nm skon
Vanda tvrd, e ivot s Andrejom by viedol k tandardnej nude
do hotelovej izby v noci svieti mesiac oni ho nazv nylonov mesiac

77

nasleduje rozchod Vandy a Andreja, nad Bratislavou svieti mesiac, Andrej ho nazve
obyajnou vednou guou

knihy pre deti: OSTROV KAPITNA HAAARA

OHOSTROJ PRE DEDUKA

Vincent ikula
1936 2001
-

prozaik, bsnik, autor knh pre deti a mlde

do literatry vstpil v 40. rokoch
vytudoval hru na lesn roh psobil ako uite hudby
psal: poviedky, novely a romnov trilgiu
psal poviedky:
Na koncertoch sa netlieska
Mono si postavm bungalov
Nebva na kadom vku hostinec
Povetrie
Pastierska kapsika
novela:
S Rozrkou
romnov trilgia:
Majstri
Mukt
Vilma

znaky tvorby:

1. vidiecky ivot
2. prroda
3. kovske a vinrske remeslo, vracia sa k tradcim Slovenska
NEBVA NA KADOM VKU HOSTINEC poviedka
- odohrva sa v okol Modry
- hlavn postava imon prichdza do mesta za hobojistom Karolkom, komu je krstnm
- od upratovaky v divadle sa dozvie, e Karolko odcestoval domov za bratom a prde a veer
- imon ide do mesta, sadne si na laviku v parku, pozoruje deti
- prisadne si k nemu horr z Banskej Bystrice
- imon aj horr maj 70 rokov, zan rozprva a spomna na vojnu (1. aj 2. svetov)
- na atmosfru na dedine
- do divadla prdu neskoro, nikoho tam nenjdu
- znovu si sadn na laviku a rozprvaj sa, imon zist, e horr zaspal
- poviedka pokrauje spomienkami na imonov ivot:
- na nvrat z vojnovho zajatia
- na rozhovor s uiteom
- na mladho Vinca (=autor), ktorho raz imon odchytil,
ke blicoval, videl, ako Vinco miesto koly staval bunker,
ako zle minitroval v kostole, ako ho chytili, ke uiteom
kradol orechy

78

Jn Leno
1933
-

vynikajci rozprva, ije v iline

vytudoval FF UK sloveninu a dejepis
pracoval ako redaktor, gymnazilny profesor, sprvca v kine

Rozpamtvanie
- jeho prv dielo
- z jeho psobenia v iline na gymnziu
- hlavn postava profesor Kamennk autobiografia
- zana na pedagogickej rade, kde si profesor Kamennk rozpamtva na vetko o zail pri
prci profesora
- vyznauje sa vekm rozprvaskm talentom
- vbec nemoralizuje
- pouva lskav kritiku a ironick podtn
Cesta na morsk dno kniha krtkych prz
- obrovsk rozprvask talent
- s tu prvky existencionalizmu
- riei otzku slobody a neslobody a nsilie v dejinch
Didaktick kronika rodu Hohenzogerovcov historick novela
- odsudzuje tu koncentrciu moci, filozofia Machiavelliho
- zaoberal sa izraelskmi panovnkmi
Egypanka Nitokris
= jednoduch egyptsk ena, ktor vychovala troch synov, preila ivot pln strasti
- hlavn mylienka: e popri faranoch ili udia s vekmi osudmi
Zlat rno
Odysseus bronz a krv

- historick romn, pardia na Homrov eposy

Roky v kine smev

- pokraovanie osudov J. Kamennka ke sa stal sprvcom kina
- hovor o riaden kultry poas socializmu
- vyuva: kritiku, irniu a sarkazmus

79

Peter Jaro
1940 ije a tvor v Bratislave
-

narodil sa v Hybe odtia je Pacho, hybsk zbojnk, jedna z najdlhch dedn

vytudoval FF UK, pracoval v rozhlase, vo filme, v dramaturgii, po revolcii bol poslancom
za SD a znova psobil vo filmovej tvorbe

experimentoval so svojou przou, do literatry vstpil novelami:

PUTOVANIE K NEHYBNOSTI
NA PRAV POLUDNIE
- s to prbehy ud, ktor prevaj obyajn vedn veci
- nes prvky existencionalizmu a novho romnu

TISCRON VELA najrozsiahlejie dielo

- najprekladanejia slovensk kniha 35 jazykov
- vek ohlas mal aj Jakubiskov film
- vonm pokraovanm je romn Nem ucho, hluch oko
- je to rodinn romn
- odohrva sa na Liptove, v obci Hybe
- rodinn sga rodiny Pichandovcov m 3 genercie:
1. hlavn postava - Martin Pichanda - a jeho ena Ruena
2. ich deti Kristna, Samo, Valent, Janko
3. ich deti
- asov rozptie: 2. polovica 19. storoia rok 1918
-

Martin Pichanda hoci m len 51 rokov, vetci ho volali star Pichanda

- je murrom, so svojou partiou murrov prechodili vek kus sveta,
zaujmal sa o zemepis, snval o vzdialench krajinch Madagaskar a
Zanzibar
- mal vek vedomosti a rozprvask talent
- uom rozprval vymyslen prbehy, sem patrila aj prhoda o tom, ako
ho prehltla veryba spolu so enou z dediny, ktor obdivoval, v bruchu
veryby hrali karty a hovorili o lske
- bol velrom, ako humorne il, tak aj humorne zomrel zabehlo mu
zmrznut vno, udusil sa, pri pohrebe sa jeho truhla skzla do potoka a
udia kriali, e plva na Madagaskar a do Zanzibaru
- cel prbeh sa to okolo jeho syna Sama, ktorho prezvali Vela

Samo mal ak ivot, mal vea det, take musel ako pracova
- je to postava, ktor sa nevzdala, po kadom problme sa postavil na nohy
- krdo jeho ivota = hlavn mylienka romnu:
Prca je najdleitejia spoloensk hodnota.

Valent jedin z rodiny tuduje na vysokej kole

- je to zletnk, riei vzah k 2 enm:
1.) k slke Hanke, ktor opustil tehotn, on zaprinil jej smr
2.) k bohatej Hermne oenil sa s ou, dostal sa k bohatstvu a
k vyiemu postaveniu

Kristna prde o mua (zabilo ho v hore)

- do nej je zaben Julo Mitro, ktor m za enu mentlne retardovan Matildu
- Mitro ju nechce opusti, aj ke miluje Kristnu
- Kristna sa star o Matildu, nos jej jedlo, hoci ije s jej manelom
80

- romn zaha:

priemyseln revolciu
1. svetov vojnu autor ukazuje, e za vojnou s najm peniaze
- Samovi zomrie diea vo vojne, dostane za to od cisra 3
zlatky a poukku na drevo z hory na krenie
romn kon vznikom SR a robotnckymi rebliami, pri ktorch zabij alie Samove diea
Janka
je tu ukzan vzah rodiov k deom: Dom vonia demi.
prvky grotesky, nadszky a komickosti
prvky z mytolgie a udovch pranostk (prrodn ivly signalizuj prchod zla)

Rudolf Sloboda
1938 1995
-

prozaik, dramatik, bsnik

narodil sa v Devnskej Novej Vsi
obesil sa (namal si, e m rakovinu)
mal troch srodencov (2 sestry), jeho matka sa vydala 3krt, matka ich opustila, vyrastal s
otcom
otec nemal vzdelanie, skonil 5 tried udovej koly
matka alkoholika, sestra ak alkoholika, druh sestra utiekla do Kanady
tdium: Z Devnska Nov Ves, Gymnzium Vazovova, FF UK slovenina, literatra
po 2 rokoch tdia sa rozhodol, e mu ni kola ned
odiiel do Ostravy do bane (2 roky), po 2 rokoch dostal TBC
z Ostravy sa vracia so Devnskej Novej Vsi, zobral si Evu, ktor bola psychicky chor
narodila sa mu dcra Eva, rozhodol sa, e nebude bva so svokrovcami a rozhodol sa s
bva do Devnskej do drevenej chatre
zaal pi (bol lieen dvakrt)
mal zubu v psoch choval dogy
prozaik eurpskeho charakteru
pracoval: filmov scenrista, umeleck redaktor, neskr umelec na vonej nohe

vplyv: Daniel Dufoe, J.J. Rousoau, Kafka, Marcel Prust, Dostojevsky, Homr, James Joyce

zklad: njs dobro v loveku

tmy: prroda Devnskej Novej Vsi (Mal Karpaty...), rodinn prostredie, ben kadodenn
ivot (autentick prbehy), intelektulne tmy (smr, dobro, morlka, mravnos, sloboda)

v novelch s prvky: mysticizmu, pardie, grotesky

ROMNY: Narcis, Britva, ed rue, Romaneto, Don Juan, Hudba, Vernos, Druh lovek,
Rozum, Straten raj, Krv, Jese

POVIEDKY:

ROMNOV POVIEDKY:

BSNICK ZBIERKY:

DRAMATIK:

NEDOKONEN:

Uhorsk rok, Hlbok mier, Dni radosti, Pansk flm

Urula, Rubato, tek z rodnej obce, Hereky

Veern otzka

Armagedon na grbe, Macocha

Pokus o autoportrt, Kniha pamt

Rozum romn
81

udia boli nm vemi naden

kniha: Hbav ponor do naej reality
charakteristika: je vemi svojsk, osobit, vybouje zo slovenskho priemeru, pripad
nenormlny, pretoe hlavn hrdina a svet, v ktorom ije je nenormlny
hlavn hrdina a rozprva v jednej osobe je filmov scenrista, ktorho prve prepustili z
nemocnice a vracia sa do Devnskej Novej Vsi (autobiografia)
pociuje odpor k vetkmu: k prci, kolegom, susedom, Devnskej, k manelke, k dcre, ...
spomna si tu na svojho otca, ktor pred rokom zomrel na rakovinu
rozprva a hlavn hrdina sa nevie vyrovna s otcovou smrou
zane pociova smtok za nemocnicou, lebo nemus ni robi, nemus myslie
zana mu vadi ben pracovn stereotyp, nechce sa mu psa, nem npad na filmov
scenr, ktor by mu dramaturgia prijala
sem zasahuj vahy a mylienky na jeho otca, rozma o tom, e ke sa stal dospelm,
zaal by rodiom nevan a v svislosti s otcom mysl na jeho smr a v mylienkach
hovor, e pravdepodobne zomrie na rakovinu ako jeho otec
s manelkou sa vemi hda, 15 ron dcre je prve v puberte, pohda sa zo svokrovcami a
rozhodne sa s bva do zhradnej chatre
riei tu niekoko svojich vzahov k enm:
1. k mladmu dievau, s ktorm sa zoznmil v kpeoch
2. vzah k Uruli vrahya, ktor zabila svojho mua, vrtila sa z vzenia a ije s jeho
priateom Jnom Hodom
3. ku jazykovej redaktorke Boidare, zabi sa do nej
do tchto spomienok na eny vsva spomienky na otca, tieto pase s ovplyvnen Marcelom
Prustom
spomienky na otca: nemanelsk syn, ak detstvo, vyuil sa za murra
spomna si na rok 1918 ke Maari strieali na Devnsku Nov Ves guometmi
spomna ako sa otec prestal ui po maarsky
spomienky konia a vracia sa k tomu e m tvoriv krzu
rozhodne sa, e kon krza a rozhodne sa napsa filmov scenr:
- Don Juan zo abokrek
- rozprva tu prbeh 50 ronho ruovodia
- ruovodia zobrazuje ako lascvneho loveka (dvojzmyseln) zobrazil ho
ako poiadavku, ktor mu dala doba
- do postavy Dana Juana vloil vlastn milostn vzahy s 3 enami (hore) a
najm sa sstredil na mlad enu v kpeoch
- vzjomn dotyky povauje za pokus o znsilnenie
- mlad ena asi zavol do kpeov brata, zana Dona Juana prenasledova
tu konia kapitoly o filmovom scenri
zver romnu: rozmanie o smrti, pretoe filmov scenrista nenachdza loveka, ktor by
mohol poveda pravdu o sebe a svete
s tu vahy o samovrade, charakterizuje ju:
ako pokus o zlikvidovanie neznesitenej przdnoty
zver:
Mj stav nie je skepsa ani hnev ani zfalstvo, je to priam smr, som zabit lovek
romn sa d ta v rznych rovinch (historick, akn) typick znaky postmoderny
je pln autentinosti, nadszky a zveliovania (hyperbolizcia)

82

Pavel Vilikovsk
Bratislava 1941
-

slovensk prza po 45 modernista a postmodernista

vytudoval FF UK sloveninu a anglitinu
jeden z najlepch prekladateov anglickej a americkej literatry
do literatry vstpil v 60. rokoch, do roku 1989 mal problmy s publikovanm

kniha prz: Citov vchova v marci

- ivotn pocity mladch ud poas socializmu

Prv veta spnku novela

- novela s detektvnou zpletkou (z roku 1983)
- v popred je mlad lovek
- rozprva krehk prbeh mladho loveka poas socializmu
Vene je zelen novela
- prvky pardie, grotesky a irnie
- satira na pinov, tajn polciu, Slovkov, Maarov, Rumunov, na Marx-Leninizmus,
nacizmus, homosexualitu
K na poschod, slepec vo Vrboch dvojnovela
- rozprva prbeh mua 40-nika, ktor m chor matku a mus sa o u stara
- matka mu ila na nervy, tak sa rozhodol, e ju zabije tak, aby to bola dokonal vrada
- spcha vradu
- zanaj v om pocity viny, osamotenia, zkosti, strachu (sm so seba)
- nie je povedan ako skonilo vyetrovanie
Slovensk Kasanova kniha poviedok
- napsan pomocou listov (listy s zo stranckych prednok z bvalho reimu)
- cez tieto prednky s vsunut bostn prbehy
- bostn prbehy nm pripomnaj Hjnikovu enu, s podpsan: Artu Vilni CSc
-

prnos: originlna prza, kompozine zvltna, strane vea prvkov z existencionalizmu

(hranin situcia, ...), vyuva vetky prvky postmoderny

83

Duan Mitana
1946
-

vytudoval urnalistiku a VMU filmov a televznu dramaturgiu

pe przu, poziu, eseje
venuje sa filmovej a televznej scnaristike
postmodernista
do literatry vstpil v 70. rokoch

Psie dni zbierka krtkych prz

- vek zujem verejnosti, literrna kritika mala rzne nzory
- hrdinovia s udia nespokojn zo ivotom a stle prevaj psie dni
- sstavne sa hrdinovia dostvaj do konfliktu s okolm
- dielo malo poburova
- obsahuje: prvky existencionalizmu, Kafka pocit odcudzenia a stavy zkosti
Patagnia novela
- hlavn postava je mlad lovek, ktor odmieta akkovek spoloensk stereotypy a zabehan
koaje
- povauje sa za jednu z jeho najlepch
Non sprvy zbierka noviel a poviedok
- vloil prvky magickho realizmu
- poviedky a novely s iracionlne, tajomn, je tu strane vea nevysvetlitench zhad
- hrdinovia z benho ivota maj problmy v prci aj v rodine
- z problmov nevedia njs vchodisko, hadaj najneschodnejiu cestu, aby sa vyrieil dan
problm
Koniec hry romn s kriminlnym podtextom
- hlavn postava: Peter Slavk novinr, zo iarlivosti zabije svoju enu
- tto vradu vezme na seba matka tohto novinra
- riei morlny problm rodiia rieia problmy det a za hranice dospelosti
- zakomponoval sem vahy o morlke socialistickej spolonosti, hovor, e keby spolonos
bola v poriadku neme sa sta, e niekto niekoho zabije
- je to romn spoloensk, detektvny, morlny, psychologick
- najviac zana vydva po roku 89:
Hadanie stratenho autora - romn
- nadviazal na Joyca a Prusta
- experimentlny romn m vetky prvky postmoderny
- hlavn postava: Tom Eli schizofrenik, ktor pe pod pseudonymom Duan Mitana
- je to provokatvna kniha hadanie udskho princpu v neudskom svete
- Mitana tu had seba samho, svoje udsk a umeleck identitu
- vloil sem rozhovory s Luciferom
- kniha vyvolala v katolckej obci pobrenie za mylienku:
Pn Boh musel by pri stvoren sveta opit.
- vea mylienok o mieri, nboenstve, o lohe kresanstva, o budhizme, idovstve
- k tomuto romnu vytvoril slovnk: Mal encyklopedick metaslovnk
- dokumenty k slovenskej postmoderne
- zver: hadanie udskej existencie cez chyby, krivdy a omylu
-

televzne a filmov scenre:

kola lsky, Dynamit, Albert, A pobem na kraj sveta

84

Pavel Hrz
1941
-

ije a tvor v Banskej Bystrici

experimenttor przy po roku 45
skonil elektrotechnick fakultu
najskr pracoval ako elektrikr, potom zaal tvori
vynikajci rozprva

Dokumenty o vkladoch (vylo v 1966)

- hovor o problmoch mladej genercie
Okultizmus
- tmy: udsk bytie
- vyznauje sa drsnosou, irniou
- vyuva kole (predpisy od lekra, odfoten strnky slovnka)
- do koli je vpsan jeho text o dejinch Slovkov + dejiny vednho da
-

po tejto zbierke mal zakzan psa

Chliev a kry kniha noviel

- pravda o loveku, ktor mal problmy s bvalm reimov
- vemi kritick, tragick, vulgrne dielo
Prenie samotrov
- podtitul: Renderoons 64
- vylo a po roku 90, napsan v 60. rokoch
- prevlda tu kol
- odohrva sa v penzine Plitvice
- zoznamujeme sa s majitekou penzinu Majlou, ktor poskytla miesto pre 10 azylantov a tto
rozprvaj 10 veerov prbehy
1. de sa rozprva o okupcii a zachrnen idovskho dieaa (mu preil okupciu a
zachrnil)
2. svoj prbeh rozprva kriminlnik z Malaciek v zhortine. Hovor, e lovek by mal
vsta vdy menie zlo a eny aj de sa dvaj na ikm plochu, tie volia menie zlo.
- je to obrazova udskej due
- dielo je lascvne (dvojzmyseln) a s tu kole

85

Peter Pinek
1960
-

absolvoval gymnziu Vazovova (oficilne), v skutonosti ho vyhodili

pracoval ako robotnk, do literatry ho priviedol Rudolf Sloboda

vplyv:

Vilikovsk, Hrz, Sloboda, Mitana

zo svetovej literatry: Vclav Havel (absurdn literatra)
Sshend vdska literatra
- napsal Parfm - horor
- prbeh loveka, ktor chcel
vyrobi absoltny parfm,
to sa dalo iba z tela panny
- Pinek z neho erpal
prvky postmoderny
Henry Miller Obratnk Raka kandalzna kniha
- otvorene hovor o problmoch v sexe
nadviazal na Bukovskho
jeho literatra nesie vetky prvky postmoderny
svojm dielom prelomil hranicu umeleckej a komernej literatry
zskal cenu Ivana Kraska
diela:
RIVERS OF BABYLON 1, 2
MLAD DON kniha 3 noviel

RIVERS OF BABYLON romn, zskal cenu Ivana Kraska

- romn o najsurovej skutonosti
- svojmu hrdinovi autor nedal ani jednu kladn vlastnos
- vytvoril zporn postavy bez lyrickho podtextu (nebolo v nich dobr)
- hlavn tma maximlne otvorene poveda pravdu o surovej skutonosti a drsnosti ivota
- s tu zobrazen typy loveka primitva
- odohrva sa v roku 1991
- prbeh kuria v hoteli Rtza pochdza z bratislavskho vidieka, do Bratislavy prichdza
s tbou zbohatn
- nechce zbohatn slunm spsobom, ale pomocou klamstiev, intrg
- pomocou podvodu sa z kuria v hoteli Ambasador stva majiteom tohto hotela
- nem iadne zbrany ani morlne, ani psychick
- na svoje obohatenie vyuva vetko a vetkch bvalch TB-kov, podsvetie, protiklady
- kniha sa d ta v mnohch rovinch: ako thriller, ako erotick literatra, ako pardia i ako
groteska
- jazyk je vemi zvltny: ben hovorov re, vea vulgarizmov, jazyk je a obscnny
(nechutn), je vemi iv, ptav, prirodzen a sen
- prv as je lepia ako druh

86

Slovensk pozia po roku 1945

Etapy:
1. etapa 1945 - 1948
- tvorba davistov (L. Novomesk, J. R. Ponian), nadrealistov, skupiny R1O
2. etapa po roku 1948
- vznik novch tm: rodn zem, domov
- odolva schematizmu
3. etapa - 50.-te roky
- obdobie schematizmu - v popred : robotncka trieda, komunistick strana, ronci a mlde.
4. etapa - 60.-te roky
- prelomov roky vo vvoji slov. pozie
- posun pozie dopredu
- vplyv inonrodnch pozi
- zana psa : Milan Rfus, Miroslav Vlek
- v Trnave vznik Trnavsk skupina (KONKRETISTI): . Feldek, J. Stacho, J. imonovi, J.
Mihalkovi, J. Ondru, S. Buzssy
5. etapa -70.-80.-te roky
- 70.-te roky - konsolidan proces pozia ovplyvnen existencionalizmom
- vznik subjektvna pozia (predstavitelia: R. imrik, F. Lipka, J. Andrik, J. vantner, D.
Hiveov)
6. etapa - 90.-te roky
- rozmach novch autorov, prdov a smerov: D. Podrack, M. Btorov, A. Turan

87

Jn Kostra
1910-1975
-

predstav, slov. pozie po r. 1945

len skupiny R1O (Mlad davisti)
tradicionalista
vplyv na tvorbu: a) Proletrska pozia (J. Wolker)
b) esk poetizmus (V. Nezval)
tradin tmy: rodn kraj, rodn mesto, dedina, prroda
Hniezdo bsnick zbierka (vstpil do literatry)
- tmy: lska, krsa udskho tela, prroda, spomienky na detstvo, na rodn strne, ktor s
ako: ako hniezda pokojn na Boej dlani."
Moja rodn bsnick zbierka
- motv domova, domov zobrazuje v idylickch prrodnch obrazoch, riei
problmy: nstup faizmu, ohrozenie SR
- bsne: Non pochod, Demobilizcia, Nie, Na rozlku
-

1939 - 1945 - tmy: subjekt, vntorn harmnia, hadanie krsy, ktor nachdza v erotike, v prrodnch
ivloch a v zkonoch prrody
vojna je druhorad, spomnaj len okrajovo
bs. zb.: Ozuben as, Puknut vza, Vetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smtku

Ozuben as - bsnick zbierka

- nzov je symbolick (vojna), ako hada krsy sa dostal do rozporu s dobou
- vchodisko naiel v smtku, nepovauje ho za stav, ale za svoj azyl Mj hrad je smtok
opevnen"
Puknut vza - bsnick zbierka
- tmy: zmysel ivota, spomienky na detstvo, lska, zmysel pozie
Vetko je dobre tak - bsnick zbierka
- m dve asti:
1.Chvla vody
2.Chvla svetla
- voda - symbol pohybu, nenosti, sily, hevnatosti, vadeprtomnosti
Ave Eva - bsnick zbierka (napsal v roku 1943)
- lyrick poma
- bostn vyznanie bsnika k ene
- skvost slovenskej udovej pozie
- oslava eny, ena je vo vetkch podobch: matka, milenka, manelka, sestra
- zbierka je nadasov, ena je zobrazen cez zmysly, pocity, cit
- scitn pohad na del eny:

eny s ako plamenn predstavy

,,O stromy smrten, o luny vychodiace, eny bezn "
-

koniec podva relny obraz eny:

Stva sa prdom ivota, smrti, nepriateom, ttom krsy vaznej- "

Presila smtku bsnick zbierka

- citlivo preva 2. svet. vojnu, nenachdza k nej vchodisko, lovek sa stal vo vojne
najhorm z dravcov pozemskch. "
88

Na Stalina
Za ten mj

- schematicko-tendenn bsnick zbierky po roku 1945

Javorov list - bsnick zbierka

- vyjadruje tu obdiv k L.N.Tolstmu
- je komponovan ako lyrick prbehy
- porovnva prtomnos s minulosou, domov s Jasnou Poanou
pky a slnenice bsnick zbierka
- prrodn a osobn lyrika stavan na bsnikovch vahch
Bse dielo tvoje schematicko-tendenn bsnick zbierka
- obhajuje hodnoty socializmu
Kad de bsnick zbierka
- tma: medziudsk vzahy, naruen komunikcia medzi umi
- v popred s morlne hodnoty
- najlepia bse: Kad de stretn loveka
Len raz bsnick zbierka
-posledn, analytick a reflexvna pozia, hodnot a zama sa nad svojou tvorbou

89

Andrej Plvka
1907- 1982
-

tradicionalista, do literatry vstpil v 30.-tych rokoch

zastnil sa SNP
tmy: rodn kraj (Liptov), domov, SNP
Z noci i z rna bsnick zbierka
- intmna lyrika, prelna sa s drobnmi epickmi prbehmi
Vietor nad cestou bsnick zbierka
- prejavil sa ako nevyhranen bsnick osobnos
- nmety z domcej a eurpskej pozie
- postupne si zaal uvedomova svoju cenu
Tri prty Liptova bsnick zbierka
- tmy: domov, otec, matka, 1. lska, rodn kraj
- pripomna legendu o troch prtoch
- tri prty predstavuj: prrodu, ud a histriu Liptova
- sklad sa z troch ast:
1. Nvrat
- bse Piese
2. Pri kozube
- bse Vitaj Marmuliena
3. Tiese krsy
- bse Vol vchor vol
- cel vyznieva ako lyrika v epike, alebo naopak
- po rokoch sa k nej vracia a pridva as Po rokoch
- Tri prty + Po rokoch =>bs. zb. Liptovsk pala
- tmy Liptovskej piali: domov, otec, matka, rodn kraj, ud, prroda, histria a tradcie
- za svoju matku poklad cel prrodu, vid ju v listoch javora, vo vlnen trvy
v materinskej rei.
Ohne na horch - bsnick zbierka
- cyklus 8-mich bsn s tmou SNP
- je tu autobiografia

pozia po roku 1950: - schematick zbierky: Zelen rados, Domovina moja, Slva ivotu,
Kosodrevie
- vo svojich spomienkach sa kriticky vyjadruje tmto zbierkam
Vyznanie - bs. zb. - nrt svojej novej tvorby
Palmy a limby bsn. zb. - tmy: domov a svet
Zbohom lsky moje bsn. zb. prichdza k definitvnemu poznaniu o je ivot

prza: Pln aa, Smdn milenec

90

Pavol Horov
1914- 1975
-

vplyv: matka (polosirota), vojna

tradicionalista
Zradn vody spodn bsnick zbierka vstpil s ou do literatry v roku 1940
- m dve asti:
1. Mimza
- na zaiatku je verovan skladba Afrodita, ktor obsahuje intmnu a prrodn
lyriku
2. Na sklonku
- nadviazal na L. Novomeskho
- tmy: faizmus, pan. obianska vojna
- bse panielsky motv - ver, e sa tu vojna zastav
- bse Predjarie - vyuva tu snov halucincie, depresvne obrazy - cez ne sa dostva k
predtuche mieru
- vyuil tu prvky nadrealizmu
Nioba matka naa bsnick zbierka
- je tu motv neastnej matky
- je protivojnov
- m tri asti:
1. Nioba matka naa - odhauje pvodcu vojny
2. Npisy na hroboch - porovnva sa s Krvavmi sonetmi od P. O. H
3. Trhlinou krvi - ver v lsku, had istotu v domove a u matky
Nvraty bsnick zbierka
- tma je domov a m dve asti:
1. Nvraty
- poetizovan ivot bsnika, iali nad smrou otca, utuje matku
- je tu tradin rozpor medzi domovom a svetom
2. Zemplnske varicie
- vyjadren vzah k rodisku a slov. udu
Defil bsnick zbierka
- tmy: vojna, udsk utrpenie, boj za mier
- vynma sa cyklus Panta rei - nikdy sa nesmie vrti vojna
Moje poludnie
Slnce nad nami

schematisko-tendenn bsnick zbierky venovan Kysuciam

Balada o sne rozsiahlejia bse z roku 1960

- vracia sa k vojne a k vyvradeniu obce Tokajk
Vysok letn nebe bsnick zbierka
- nvratov pozia, rozpomienky na matku, riei svetonzor a boj o vieru v Boha
Ponoren rieka bsnick zbierka
- riei otzky udskho bytia, reflexie o ivote a smrti a rekapitulcia jeho ivota
Z poslednch bsnick zbierka, vyla po jeho smrti
- je to sbor jeho pozie
91

Vojtech Mihlik
1924 -

bsnik pln rozporov (len KS, predseda Zvzu slov. spisovateov)

napsal 121 bs. zb.
katolcke gymnzium v Trnave, FFUK - slovenina, filozofia
len predsednctva UK KSS
posunul vvoj slov. pozie
modernista
meditatvny bsnik
obohatil slov. jazyk - vytvral novotvary
preklady - antick a posk literatra
Anjely bsnick zbierka
- je to nadrealistick
- tmy: poznanie, lska, socilne postavenie loveka a rozdiely
- nadviazal na slov. katolcku modernu
Plebejsk koea schematicko tendenn bsnick zbierka
- socilny podtext
- na prv mesto kladie draz matky
Ozbrojen lska
Spievajce srdce
Neumriem na slame

- schematicko-tendenn zbierky s obianskym ptosom

Archimedov kruhy - bsnick zbierka

- je analytick, m kritick charakter
- je tu vyjadren atmosfra 50.-tych rokov
,, Umelec sa neme vyhn dobe, neme z nej ujs, nesie v sebe jej omyly. "
-

pozia v 60.-tch rokoch:

Tpky - bsnick zbierka
- je venovan enm
- kritika emancipcie, eny prevzali na seba archu, ich oi sa zmenili na sieovky od nkupov
- sugestvne podva obraz ien, vdov, opustench, bezdetnch ien, starch uiteliek
- bse Krjanie - baladick ndych, prbeh eny, ktor opustil manel:
,, Odiiel a neutrel penu z mydla. Odiiel za tou, o rozdva smiech a boky. "
-

bse Starenky uiteky

Vzbren jb - bsnick zbierka

- je ir filozoficko-reflexvny tvar, vyuil lyrick, epick, dramatick prvky
- rozpory: lovek - Boh
vzbura - pokora
idealistick - materialistick svetonzor
- vyuva biblick postavy, postavy z relneho ivota
- zver: ,, Ustp, som udstvo. "
Apasionta erotick zbierka
- je najvia jeho lyricko-epick skladba
92

m tri asti:
1. a 3. vahov
2. - rozprva o Gercenovi a jeho lsky pri stretnut v Pari
3. as - bostn filozofia
- podva plytkos eny a jej stly rozpor s muom
- rezigncia na lsku a sastn privolvanie milovania
- poetick nvod na astie. ,, Lska ja ako strom bez lstia. "

tek za Orfeom - erotick zbierka

- pohad na lsku je ironick a sarkastick, lska je sebazniujca
- tma: ,,Je krsou len pravda aj ke je jachtav, "
- zmysel:,, lovee, ruva sa o rozko, a mdros prde sama? "
- jadro: tek za ivotom, tvorbou, lskou, milovanm
- pardia na bjneho Orfea, ktorho porovnva so situciou bsnika
- m tri roviny:
1. Orfea zabili spit Bakchantky a dnenho bsnika zabij hysterky
2. Orfeus hynul pod kamemi a bsnik sa top v banalitch
3. Orfeus had v piesni bsnick vrok doby a bsnik je s dobou zviazan
Sonety pre tvoju samotu bsnick zbierka
- bostn bsne, citov dejepis
ierna jese bsnick zbierka
- odozva na rok 1968
- angaovan zbierka
Trinsta komnata bsnick zbierka
- m dve asti:
1. spomienkov, vracia sa k tvorbe
2. m dva prbehy:
a) Prbeh s vlakom - prbeh o tom, aby si lovek uvedomil pravdu o sebe
b) Prbeh s telefnom - spomienky na mlados, ktor s popredkan vahami o ivote a
smrti
Posledn a prv lska - bsnick zbierka
- intmna a bostn lyrika
- m dve asti:
1. - spomienkov, spomna na F. Heka a L. Novomeskho a zama sa nad ich tvorbou
2. - intmna a bostn
as bsnick zbierka s tmamy: detstvo, matka, metiactvo.
Velebn pn z Madunc - bsnick zbierka napsan na pamiatku J. Hollho

93

Miroslav Vlek
1927 (Trnava) - 1991
-

gymnzium, OA, V. Ekonomick (po 2. rokoch opustil)

pracoval ako redaktor po rznych redakcich (Mlad Tvorba)
stal sa predsedom Zvzu Slovenskch spisovateov
angaoval sa politicky (od 1969 - 1988 Minister kultry)
najv zjav slov. pozie
modernista
Dotyky bsnick zbierka, s ktorou vstpil v roku 1959 do literatry
- vek ohlas kritiky
- odmietol schematizmus a ierno-biele videnie
- obsahuje 22 bsn, ktor s prevauj lyrick a bostn
- pozia smtku, je melancholick
- lska je vyjadren ako sklamanie z nenaplnenia
- vzah mua a eny je pln naptia a z neho pramen ochladnutie, odcudzenie a rozchod

bsne: Dotyky, Zem pod nohami, Krdla, Po psmenku, Smutn rann elektrika, S hlavou v ohni
- analytick bsne s vyslovenm pravdy
,,O nepochopitench veciach medzi nami a o nepochopitench veciach v ns. "
- vyuva von ver
- vea motvov, tm, vah, etickch hodnoten
Pralivos bsnick zbierka
- 6 skladieb
- prepojil individulny ivot loveka s modernou civilizciou, ktor me psobi na loveka
desivo
- prelna sa prtomnos, minulos, budcnos
- je tu vyjadren strach z ohrozenia zeme a udstva
- had istoty, nachdza ich v zemi, domove a medziudskch vzahoch
Domov s ruky, na ktorch smie plaka bse
- kad bse m premyslen osnovu
- vyuva vea irnie a sarkazmu
- vyuil poziu psmo
Nepokoj bsnick zbierka
- kritika ju povauje za knihu vneho zamyslenia sa nad citovmi a intelektulnymi rozpormi
loveka v modernch asoch
- symbolick nzov: bsnik bol neustle v nepokoji, hadal svoju vntorn rovnovhu
- bsnik tu naiel sm seba, umelecky dozrel a zaradil sa k eurpskym bsnikom

bsne: Zabjanie krlikov, Dejiny trvy, Bubnovanie na opan stranu

Milovanie v husej koi - bsnick zbierka
- psmov typ bsn
- cti vplyv existencionalizmu
- kritika ju odmietla
- obsahuje bostn motvy s tragickm podtnom
- v lske je analytik
- pravda stoj nad krsou, slovo podmieuje inom
94

Svislosti bsnick zbierka

- obianska pozia
Z vody bsnick zbierka
- bostn vere.
- rzne podoby lsky (neha, krutos, istota, rados, pochybovanos, melanchlia, cynizmus)
Slovo bsnick skladba
- najviac diskutovan zb. verov v slov. pozii (sasn kritici ju povauj za schematickotendenn, minul do roku 1989 za ostr proti reimu)
- mnohovznamov
- lyrick encyklopdia loveka
- obsahuje vntorn rozpory, lska, materinsk re, spomienky na detstvo, mlados, matku
- ide o hovorenie loveka loveku
-

literatra pre mlde: Kzla pod stolom, Do tramtrie, Vek cestovn horka, Kde ij vtky
preklady: potina, rutina, nemina, francztina

95

Milan Rfus
1928 (Zvan Poruba)
-

tvor v Bratislave
modernista
gymnzium v Liptovskom. Mikuli, FF UK (ukonil sloveninu s histriou)
docent literatry, prednal na filozofii
do literatry vstpil v 60.-tch rokoch
korene pre poziu nachdzal v dedine, v slovenskom ude, nrode
A dozrieme bsnick zbierka, ktorou vstpil do literatry
- mnohoznan
- obianska, intmna, reflexvna, prrodn pozia
- uviedol sa ako tragick lyrik.
- smtok vychdza z ohrozenej radosti, stavia proti sebe smtok a rados, intelekt a emcie
- neutuje sm seba, ale vetkch, ktor trpia krivdami (nmety z vietnamskej vojny)
- obsahuje bsne z rodnho prostredia, motvy tatranskej prrody, udov zvyky a obyaje
- je tvoren viazanm verom
- as z bsn chcel vyda v 50.-tch rokoch (bl sa ich vyda), vyli a r.l969 pod nzvom:
Chlapec
- A dozrieme + Chlapec = Chlapec mauje dhu (v. r. 1974)
V zemi nikoho - 1969 vychdza bs. zb.
- obsahuje vere z r. 1957 1963
- priniesol zovret drobn bse: ver = mylienka veobecnej platnosti, pripomna prslovie alebo
porekadlo
- motv: udsk jestvovanie (zrod, smr, reblia loveka)
Zvony bsnick zbierka
- do r. 1989 sa povaovala za jeho najlepiu zb.
- v popred je obyajn lovek
- dominantn detstvo, spojenie s prrodou, udsk boles
- m filozofick podtn
M. Martinekom, udia v horch, Kolska, Hudba tvarov bsnick zbierky
- spojenie fotografie s literrnym textom
- podva ivot loveka, cel Liptov, s obrazmi . Fullu.
tyri epitoly k uom bsnick skladba z r. 1968
- 999 knh bolo vydanch
- bola cenzurovan
- rozprval o pravde, slobode, morlnych hodnotch

po r. 1989 zaal psa modlitbiky. Venoval sa deom. S aj pre dospelch

- modlitbika za mamu, otca, dobr kolu, nrod, krajinu
- Modlitbiky I, II, Modlitbiky deom, Nov modlitbiky.

pre deti napsal:

a) prza: Mechrik Korik, Medovnkov domek
b) pozia: Lupienky, Zvieratnek

prekladal inonrodn literatru (Ibsen)

96

Konkretisti
-

trnavsk skupina
expresvny senzualisti
na slovensk scnu prichdzaj v 60.-tch rokoch
znaky:
l. zmyslov sksenos.
2. prvo na experiment.
3. draz na metaforu.
4. reazenie asocici
5. v popred je subjekt autora
znaky sa nepili kritike
v 60.-tch r. sa sformovala skupina okolo asopisu Mlad Tvorba: Osamel beci
- krdo:,, Vojna j e pre nau generciu rovnako abstraktn pojem ako komunizmus"
- predstavitelia: IVAN LAUK, IVAN TRPKA, PETER REPKA
- znaky:
l. iadali viac vznamovos pozie
2. kad predstavite m svoj tl tvorby
3. poziu chpali ako sebavedomie, ktor treba vysvetova v jeho vlastnom vzname

MIKUL KOV
-

1934-1992
do literatry vstupuje v 60.-tch rokoch
prepojenie na Rfusa a Vlka
bs. zb. Zem pod nohami, Obrana stavebnice, Rozmery, O modrej labuti, Psan do snehu

UBOMR FELDEK
1936
-

konkretista
bs. skladba: Hr a pre tvoje modr oi
bs. zb. Jedin slan domov

JN IMONOVI
1939-1994
-

konkretista
bs. zb.: Prvotina, Obrazotvorn lka

JAN STACHO
-

1936-1995
konkretista, z nich je najlep
psobil ako kultrny ata v Indii
1973 - ak havria, funguje mu iba srdce
tudoval medicnu
prebsnil Brunovskho obrazy
experimentoval so slovami
u neho cti senzualizmus
bs. zb.: Svadobn cesta, Dvojramenn ist telo, Z preitho da

97

JN BUZSSY
-

1935 ije a tvor v Bratislave

1997 dostal cenu za literatru
prv bsnick zbierka vyvolala hystriu: Hra s nomi
bsn. zbierky: kola kynick, Nausik, Krsa vedie kame

TEFAN STRAY
1940 -

ije a tvor v Bratislave

pokraovate konkretistov
vemi skoro sa od nich oddelil
m vlastn koncepciu tvorby
bs. zb.: Elgia, December

IVAN LAUK
1944
-

patr k Osamelm becom

uil na gymnziu v Liptovskom Mikuli
bsn. zb.: Pohybliv v pohyblivom, Vzdunou iarou riei otzky ekolgie

PETER REPKA
1944
-

patr k Osamelm becom

ukonil strojncku fakultu
bsnick zbierka: Sliepka v katedrle

IVAN TRPKA
1944 -

patr k Osamelm becom

ije v Bratislave
priniesol zloit politick systm
bs. zb.: Dfam, e nevyruujem, Eva; Tristn Tra; Vetko je v krupine
robil s Deom Ursnym.
kniha textov: Modr vrch

KAMIL PETERAJ & BORIS FILAN

-

60.-te roky
l. plata: Zvonky zvote
K. Peteray - bs. zb.: Vychdzka s veernicou, Lyike korzo
psali texty pre Colegium Musicum, Limit, Mariku Gombitov
B. Filan - texty pre skupinu Eln.

DANIEL MIKLETI

Textr texty pre Banket, Vidiek, Jliu Hekovu, Ventil RG

98

Slovensk drma po roku 1945

-

od roku 43 do 48 tvor Ivan Stodola historick triptych (Svtopluk, Marna Havranovsk,

Bsnik a smr)
vvoj drmy bol dvojak:
a) schematicko-tendenn diela propagcia KS, ...
b) modern drmy ovplyvnen prdmi svetovej literatry, hlavne prvky
existencionalimu
predstavitelia:
Ivan Bukovan
tefan Krlik
Peter Karva
Osvald Zahradnk
Jn Solovi
Lopold Lahola

Ivan Bukovan
-

dramatik po roku 45

DIELA:

Surov drevo

- predloha pre film Rodn zem

- podva etnografick dejepis Slovenska,
folkloristiku

Diablova nevesta

- predloha pre film Posledn bosorka

- odohrva sa v 17. stor. v Trnave, chc upli
bosorku, tudenti ju zachrnia

Hadanie v oblakoch

- odsdenie malometiactva

Km koht nezaspieva
Ptros veierok
Zae vlka

- maj najviu hodnotu, nenadvzuj na

seba

Sluka pre dvoch alebo Domca ibenica

- 50. roky

Takmer bosk omyl

- ako veda ovplyvuje morlne vlastnosti

Luigiho srdce alebo Poprava tupm meom

- o dvojnsobnom vrahovi, kt. maj popravi

v elektrickom kresle
-chc transplantova jeho srde, udia ho
zlynuj

Sneh nad limbou - SNP

Km koht nezaspieva
- odohrva sa v novembri 1944 - tesne po SNP
- hlavn tma: zrada (z Biblie ->Peter trikrt zradil Jeia), medziudsk vzahy
- v pivnici sa veer postupne zde 10 ud, spoiatku si myslia, e nhodne, ale po chvli sa
dozvedia, e zomrel nemeck vojak a oni s rukojemnci
99

bud tam zavret dovtedy, km sa jeden z nich neprizn, kto Nemca zabil
s zo vetkch spol. vrstiev: holi, obchodnk, s drevom, ...
vykresuje psycholgiu postv, prvky existencionalizmu (strach, obava o svoj ivot)
rukojemnci sa boja, e ich zabij vetkch, ale ke nemeck major zist, e nemeck vojak
bol pred smrou opit, zmen rozhodnutie tak, e sa oni maj rozhodn, kto z nich zomrie
toto urob z ud zbabelcov, pokrytcov, udavaov
nakoniec sa to vyriei tak, e holi sa dostane do lohy Juda, pretoe predtm ako sa dostal
do pivnice, zabil mladho ida, ktor utiekol z transportu, nevie unies svoju vinu, preto
vyjde z pivnice a vonku ho zastrelia akoby pri pokuse o tek

Ptros veierok
- vek ohlas, bola zakzan do roku 1989
- odohrva sa na pomaturitnom veierku gymnazistov po 25 rokoch
- dobr psychologick kresba postv - kad postava hovor, i m vinu / nevinu voi
profesorovi latininy
- je zaloen na morlnych a etickch hodnotch
- na stretnut vetci spomnaj na svojho profesora, kt. bol estn, mravn, kadmu pomhal
- vdy sa zaujmal o grcku a rmsku kultru, psal si listy s talianskym profesorom - v
latinine
- zaujmal sa o Senecu, hadal o om ivotn pravdu
- profesora obvinia, dostane sa do vzenia, za slun sprvanie je prepusten, znovu chce zisti
pravdu o Senecovi
- chce vycestova do Talianska, bval iaci s vo vysokch funkcich, on ich pros, aby sa
zaho zaruili
- oni sa boja, odmietaj, profesor spcha samovradu
- ij poda hesla:Nehas, o a nepli.
- na veierku sa obviuj, maj vitky svedomia
Zae vlka
- tma: rodinn vzahy
- jeden zo synov neleglne emigruje do cudziny, rodina m preto obrovsk problmy
- jeho brata Tna prepustili z prce, preto s matkou odchdza do eskho pohraniia
- vtedy sa mlad Jano tajne vrti z cudziny, Tno ho presvieda, aby sa prihlsil bezpenosti
- matka m rada oboch synov, nechce strati Jana
- Jano nechce ubli matke ani Tnovi, spcha samovradu

100

tefan Krlik
-

1909 - 1983
vytudoval medicnu, jeho hry s z lekrskeho prostredia

vstpil do dram. diel s tmu dediny:

Mozolovci - ako Statky zmtky
Na trasovisku

hry ovplyvnen existencionalizmom:

Posledn prekka
Hra bez lsky

Posledn prekka
- lekrske prostredie
- hl postava: lekr Lorenz
- oenil sa z vypotavosti so enou, kt. nemiluje
- zabi sa do kolegyne Heleny, vemi ju miluje, ona jeho lsku najprv prijma
- vtedy do nemocnice privez jej bval lsku Michala - ako chor
- jedin, kt. mu me pomc je Dr. Lorenz
- Lorenz riei problm: ak zachrni Michala, strat Helenu, ak ho odmietne, zabije ho
- zver: Michala operuje, zachrauje
- prbeh sa odohrva poas 3 hodn
- jeho vlastn manelka ho opust, lebo vie, e ju nemiluje
Hra bez lsky
- z vidieckeho prostredia
- prbeh: na dedine udia vravia, e ist osoba spcha samovradu
- zobrazuje prstup ud k samovrade, nakoniec sa zist, e zomrel prirodzenou smrou
- hl. mylienka: humanistick - kad m prvo na slun zaobchdzanie po smrti
ALIE HRY:
Hra o slobode - hra o viere a o skepse
Buky podpolianske
- schematicko tendenn
Horci de
- riei kolektivizciu dediny a problmy robotnkov v drevr. zvode
Svt Barbora - o banckom prostred
- tragdia, odohrva sa tesne pred I. sv. vojnou
Vojensk kabt Jura Jnoka - vracia sa k tme Jnoka, ale pomha si vymyslenmi
udalosami
Margaret zo zmku - prbeh talianskej hereky Margarety, kt. sa z lsky vyd za Bobyho
- Boby je syn miliardra, ktor zneist cel more naftovm odpadom
- tm zabrni chudobnm talianskym rybrom lovi ryby
- Margareta sa postav na stranu rybrov, svokor jej vezme diea
- zastrel ju svokrov osobn strca, rybri pomstia jej smr
- tragdia s ekologickm podtextom

101

Peter Karva
-

slovensk drma po roku 1945

prozaik, dramatik, publicista, teoretik umenia
absolvoval FF UK, poas vojny bol v pracovnom tbore
roku 1968 sa posavil proti vstupu vojsk Varavskej zmluvy, nesmelpoblikova a do roku
1989

hry maj dva dleit aspekty:

1. filozofick
2. etick

Polnon oma
- najvznamnejia hra
- odohrva sa na Vianoce 1944 v malom mesteku
- na tedr de tu zanaj vya Nemci a Hlinkova garda, Nemci nariadili masov popravy,
lebo udia pomhali partiznom
- velite gardy - Marin Kubi - vystrel aj na mal dievatko, prv rana nevyla, v druhom
vystrelen mu zabrni jeden zo zajatch partiznov, v ktorom Marin spoznva svojho brata
urka
- popravy v meste s zastaven, urkovi sa podar ujs
- nemeck velite Brecker zri, chce njs urka
- nariadi domov prehliadky v celom meste, Becker nevie, e urko je Kubi
- major Becker je estnm hosom u Kubiovcov, m vzah k urkovej sestre Angele, jej tie
nie je ahostajn, hoci je vydat
- urko je ranen, had pomoc rodiia ho ukryj na povale, potrebuje lekrsku pomoc,
Angela ide za znmym lekrom, ten odmieta pomoc, lebo sa boj, nakoniec za urkom
prichdza zdravotn sestra Katka, aby mu pomohla
- pripravuje sa tedr veera, pozvan je aj Becker
- Marin odhal urkovu prtomnos v dome a trv na tom, aby urko odiiel, inak ho ud
- matka ide za farrom, pros ho o pomoc, odmietne
- ke si pripjaj pri veery, star lekr oetruje urka
- vtedy vtrhn Nemci, aby vykonali prehliadku, Becker zasiahne, Nemci odchdzaj z domu
- cel rodina sa chyst na polnon omu, Becker sa rozhodne, e pritla na farra, ten mu
prezrad kryt urka
- Kubiovci oddu na omu, doma zostane len Angela, urko sa poksi o tek - nespene,
Nemci ho zajm, prichdza ku konfrontcii
- rodiia, aby zachrnili rodinu, syna zapr, v tichosti sa vracaj domov, vtom pouj vstrely
Meteor
- riei etick problm
- na vzdialenom ostrove pracuje skupina nem. vedcov, ktor skmaj drhu meteoritu
- zistia, e m padn na ich zkladu
- zistia, e Nemci obsadili Posko a zaala 2. sv. vojna
- prichdza ku konfliktu postv:
1. zosta a skma drhu meteoru
2. ods domov a bojova
- rozhodn sa zosta
Antigona a t druh
- nmet zo Sofokla
- o uoch z koncentranho tbora, ktor sa postavia proti Nemcom
Jazva
102

z obdobia kultu osobnosti

hovor o rodine vedca, ktorho asistent neodvodnene obvinil, zatkn ho, vyetrovan je cel
rodina

Vek parocha
- alegorick hra s prvkami absurdity
- hl. mylienka: nerovnos ud
- generl dikttor vyhlsi, e holohlav s vinn z nedostatkov v krajine, len vlasat jej mu
pomc
- nastva diktatra vlasatch, holohlav ju zvrhn, nastolia moc holohlavch
- zver: odsdenie diktatry a nsilia
Experiment Damokles
- odohrva sa v malom mesteku, na ele je despotick starosta
- obyvatelia sa maj rozhodn, i bud 10 rokov i v blahobyte a pritom nebud myslie na
budce genercie
- obyvatelia sa rozhodn i v blahobyte, nad mestom vis Damoklov me
Absoltny zkaz
- absurdn drma
- udia dostan prkaz, e sa nesm dva z okna
- hra o potlan demokracie a slobody jednotlivca

Spolok piatich P
Bata
udia z naej ulice
Vlastenci z mesta YO

103

Leopold Lahola
1918 1968
-

vlastnm menom Friedman

zaal tudova FF UK
pvodom je id poas slovenskho ttu nemohol dokoni tdi
dostva sa do pracovnho tbora v Novkoch utiekol a zapojil sa do partiznskeho hnutia
napsal perfektn filmov scenre:
Biela tma
Vlie diery
emigroval, v 67 sa vrtil na Slovensko a nakrcal film Sladk as skaly, nhle zomrel
bol ovplyvnen existecionalizmov

Atentt prv hra

- tma: atentt na rskeho kancelra Heydricha
- atenttnici s v pivnici, zjav sa im Kristus a schvli ich ponanie
- Kristus vedie rozhovor i ich rozhodnutie bolo sprvne
- objavuj sa v hraninej situcii
- do kostola prichdza nemeck dstojnk, zjav sa mu Kristus, schvli pred nemeckm
dstojnkom atentt na Heydricha
- Kristus = alegria, e lovek sa me rozhodn sm medzi nsilm a odpanm
kvrny na slnku
- odohrva sa po vojne
- hlavn postava: Tomy ije mylienkou pomsty na udavaov, ktor udali jeho rodiov poas
okupcie
- Tomy zist, kto udal rodiov, spriatel sa s ich synom Gregorom tak naho vplva, e pod
jeho vplyvom sa Gregor stva zlodej, nsilnk:
Pomstil som sa preto, pretoe najvm trestom pre rodiov je utrpenie, ktor im spsobuje
vlastn diea.
- potom sa rozhodne ods z mesta so svojou enou Terezou
- kee Gregor m k nemu ps vzah, neme bez Tomiho existova
- Tereza prde na to, e o Tomy spravil, postav sa na stranu Gregora
- v zvere hry Gregor zabije Tomyho potom, ako si vypouje hdku medzi nm a Terezou
- v zvere je vysloven mylienka:
lovek v rukch loveka je najhroznejia zbra, ke nevie ako s ou m zachdza.
- hra m komorn rz, vystupuj tu len 4 postavy (4. postava je policajt)
- vyuil tu civiln dialg
Inferno
- hlavn mylienka: voba a rozhodnutie sa sprvne
- prbeh sa odohrva v krajine, ktor postihlo zemetrasenie
- na ele krajiny stoj generl pod sutinami sa nachdza jeho dcra
- generl sa m rozhodn:
1. m zachrni dcru
2. m zaa odstraova zrten budovy aby neprilo k
epidmii
- rozhodol sa pre verejn blaho
- ako rozoberaj sutiny, prichdza vlna zemetrasenia a cel mesto sa zrti
- jeho rozhodnutie nebolo sprvne

104