Ľudovít ŠTÚR ( 1815 – 1856)

Zo života:
1815 - narodil sa v Zay-Uhrovci v rodine učiteľa
1829 – evanjelické lýceum v Bratislave, Spoločnosť česko – slovanská (aktívne
pôsobenie v tomto študentskom spolku)
1835 – návrat do Bratislavy, nadviazanie kontaktov (Kollár, Šafárik, Jungman)
1836 – prvý almanach1 slovenskej mládeže Plody; pamätná vychádzka na Devín;
zástupcom prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej
1837 – zákaz študentských spolkov; Štúr zakladá Spoločnosť česko-slovenskú
1838 -40 – univerzita v Halle; návštevy v Prahe (stretnutia s českými národovcami
i s Máriou Pospíšilovou, ktorej venuje báseň Rozžehnání2); návrat do Bratislavy,
1842 – Slovenský prestolný prosbopis 3
1843 – kodifikácia jazyka s Hurbanom a Hodžom; odvolanie Štúra z miesta na bratislavskom lýceu
1844 – protest študentov proti Štúrovmu zosadeniu – odchádzajú z Bratislavy do Levoče – hymnická pieseň s textom
Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska (hudba na motívy ľudovej piesne Kopala studienku); august – spolok Tatrín
v Liptovskom Mikuláši
1845 – 48 – Slovenskje Národňje novini ( s literárnou prílohou Orol tatránski)
1846 – stretnutie s rodinou Ostrolúckych (Adela Ostrolúcka, jej otec so silným politickým vplyvom)
1847 – poslancom za mesto Zvolen na uhorskom sneme
1848 – Žiadosti slovenského národa vyhlásené v Liptovskom Mikuláši (máj), vydaný zatykač na Štúra, Hurbana i
Hodžu; Slovanský zjazd v Prahe(jún); september - utvorená Slovenská národná rada vo Viedni, tri dobrovoľnícke
výpravy
1851 – smrť brata Karola a neskôr i otca, starostlivosť o bratove siroty, Štúr je pod policajným dozorom, žije v Modre
1855 – december – nešťastne postrelený na poľovačke, v januári nasledujúceho roku na následky zranení zomiera.

Jazykovedec
1843 – na Hurbanovej fare v Hlbokom Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža kodifikovali
spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Odtiaľ odišli navštíviť Jána Hollého (katolícky kňaz,
zástupca staršej generácie), ktorý ich rozhodnutie schválil. V roku 1846 vydal Štúr Nárečja slovenskou alebo potreba
písaňja v tomto nárečí, v ktorom odôvodňuje potrebu spisovného jazyka pre Slovákov. V tom istom roku vychádza aj
Náuka reči slovenskej. Táto obsahuje gramatické pravidlá novej slovenčiny, ktorá využíva fonetický pravopis.

Základné znaky pravopisu štúrovskej spisovnej slovenčiny:
1. namiesto y, ý sa píše všade i, í.
2. dôsledne sa označovala mäkkosť – graficky (písanie ďe, ťe,
ňe, ďi, ťi, ňi).
3. dvojhláska ô sa zapisovala ako uo (kuoň).
4. dvojhlásky ia, ie sa zapisovali ako ja, je.
5. nepoužíva sa ľ, len l (laví).
6. nemá ä, namiesto toho sa používa a alebo e (svatí, najme).
7. nemá é, namiesto toho sa používa len je (dobrjeho).
8. nemá iu, namiesto toho používa len ú (božú).
Úloha: Osvojte si základné znaky pravopisu štúrovskej spisovnej
slovenčiny. V úryvku vyhľadajte ich uplatnenie.
„Reč je ňje ňič inšje ako článkovituo vidaňja
hlasom pocitou a predstaveňí najrozličnejších.
Tjeto zvuky sú slová ktorej grammatika v ich
sklaďe a počjatočnej určitosťi, na to
v prjemenčivosťi a na ostatok v ich spojitosťi
pouvažuvat musí.... Vedla tohoto sa i naša
grammatika na tri hlavňje djeli rozpadňe,
z ktorích v prvom o sklaďe a puovodnej určitosti
slov, v druhom o ich prjemenčivosti a v treťom
o ich spojuvaňí rozprávať buďeme.“
Ľ. Štúr – Nauka reči slovenskej (úryvok)

Novinár
Ľ. Štúr v rokoch 1845-48 vydával Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski. V nich aj
uverejňoval vlastné príspevky. Vychádzali dvakrát do týždňa, literárna príloha každý druhý týždeň náklade od 400 do
800 exemplárov.
1
almanach – zborník prác
2
Rozžehnání - rozlúčenie
3
Prestolný prosbopis – programový dokument slovenského národného hnutia
 „Nieto väčšej a svätejšej pravdy pre život jednotlivých ľudí i národov celých nad tú: Kto sa sám neopúšťa,
nebýva opustený. Keď sa na daktorý národ pravda táto vztiahnuť môže, môže sa ona vztiahnuť na nás; keď dakedy
bola pravda táto na čase, je ona na čase teraz pre národ náš!
Ktože sa opúšťa a kto sa neopúšťa? Opúšťa sa, kto o seba nedbá, kto na seba nepracuje, kto sa slepému
osudu zverí, kto pri každej nemilej, nešťastnej príhode hneď ruky zalamuje a radiť si nevie, kto sa na iných spolieha,
iným sa poddáva a podvrhuje; neopúšťa sa, kto sa o seba stará, o svoje šťastie sa domáha, pri nemilých príhodách, v
nešťastí, nebezpečenstve hlavu neovesuje, ale všetku silu, aby to zlé, čo sa naňho valí, odstránil, premohol, prevládal,
pozbiera a spotrebuje, kto sám na sebe stavia, na druhých sa mnoho nespolieha, ale sám vždy koná a pracuje. Tento
sa neopúšťa a veru ani nebýva opustený.“
(Ľ. Štúr: NEOPÚŠŤAJME SA! Slovenskje národňje novini, 54. číslo, 3. február 1846 )
Úloha: Prečítajte si úryvok z novinového článku Ľ. Štúra. Čo je jeho ústrednou témou? Posúďte jeho aktuálnosť
myšlienok pre dnešného čitateľa. Uvažujte, akú úlohu zohrávali Slovenské národné noviny v národnom hnutí
Slovákov.

Romantický básnik Rozžehnání

Ľ. Štúr je tvorcom lyrického cyklu Důmky vereční, v ktorom nájdeme aj Zapomeň, Drahá, zaponeň jinocha,
báseň Rozžehnání. Zbierka Spevy a piesne obsahuje dve epické skladby a 18 nade nímž mraky se bouřlivé shání.
lyrických básní. Zapoň, Drahá, zapomeň na hocha,
Úloha: Báseň Rozžehnání venoval Márii Pospíšilovej, ktorá sa o neho starala jenž Ti posílá bolně rozžehnání:
po úraze v Prahe. Pomocou úryvku interpretujte autorov postoj nielen on na vše světa zapomene slasti,
k tomuto vzťahu, ale aj k „priestoru“, ktorý ponecháva Štúr sebe i ostatným jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti!
národovcom na ľúbostný život. (úryvok)
Politik
 V roku 1847 sa Štúr stáva poslancom na uhorskom sneme za mesto Zvolen. Jeho kandidatúru pomohol
presadiť gróf Ostrolúcky, otec Adely Ostrolúckej. Vo svojich snemových rečiach ako ústrednú predstavil
myšlienku slobody slovenského národa. Texty boli pre dnešného čitateľa publikované v knihe Reči a state.
 Je spoluautorom Žiadostí slovenského národa, v ktorých sa v 14. bodoch nachádzajú požiadavky Slovákov,
ktoré boli predstavené 10. mája 1848 v Liptovskom sv. Mikuláši. Ide napr. o požiadavku slovenčiny ako
úradného jazyka a jazyka na školách, zavedenie všeobecného rovného hlasovacieho práva, slobodu tlač či
zrušenie poddanskej závislosti.

Formovateľ a vedúca osobnosť romantickej generácie „Nieto spevnejšieho národa na svete od

Počas štúdií na univerzite v Halle Štúra ovplyvnili Herderove4
názory, čo sa prejavilo napr. v orientácii romantikov na ľudovú
slovesnosť. U Štúra sa táto orientácia prejavila najmä v diele
O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853),
v ktorom vyzdvihuje spevavosť Slovanov.
Úloha: Ako rozdeľujeme ľudové piesne ? Vypíšte čo najviac príkladov
ľudových piesní a rozdeľte ich do skupín tak, aby ste dokázali
pravdivosť podčiarknutého časti citátu Štúrovho diela.
Starý a nový vek Slovákov sa zameriava na bohatú históriu
nášho národa. Filozoficko-politický spis Slovanstvo a svet
budúcnosti, ktorý vyšiel posmrtne je ovplyvnený sklamaním
z revolúcie.
Slovanov. Nachádzajú sa i u druhých
národov piesne, očuť i tam spevy, ale ich
nikde nie ani toľké množstvo, ani sú nie
toľkej krásy, jako u nás. Čokoľvek z koľaje
každodenného života vystúpi, čokoľvek sa
nad obyčajnú obecnosť v živote povznesie,
všetko prechádza u Slovanov do piesne a v
speve sa ozýva, tým usedavejšom lebo v
nesenejšom, čím neobyčajnejšie sú výjavy,
ktoré sa dotkýnajú duše a vyludzujú spev.“

Zhrň ujú ce ú lohy:

1. Uvažujte, akú úlohu zohrali významné osobnosti v histórii slovenského národa. Vypíšte 10 osobností a pokúste sa
porovnať ich význam. Svoje rozhodnutie podložte výstižnou argumentáciou.

4
Herder – nemecký filozof
2. "Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne
šťastnými, rovne spokojnými." Napíšte esej na uvedený citát Ľudovíta Štúra.