7.

maturitný okruh

7b) Osvietenstvo a klasicizmus v slovenskej literatúre (17. – 18. stor.)

KLASICIZMUS
- z lat. classicus – vynikajúci, vzorový, príkladný
- základom bola filozofia racionalizmu – uprednostňovanie rozumového poznávania - René Decartes:
„Cogito ergo sum.“ (Myslím, teda som)
- vznikol a vyvrcholil vo Francúzsku v 17. st., v dobe rozkvetu absolutistickej monarchie (kráľ Ľudovít
XIV. – „štát som ja“)
- vzorom sa stalo antické umenie, súlad pravdy, krásy a dobra – v umení najvyšší zákon

Klasicizmus v literatúre 1. Osvietenský klasicizmus (osvietenstvo) - 1. fáza

2. Vrcholný klasicizmus – 2. fáza

OSVIETENSKÝ KLASICIZMUS (osvietenstvo) NA SLOVENSKU

- bolo 1. fázou národného obrodenia (národné obrodenie – politické a kultúrne hnutie, počas ktorého sa
formuje novodobý národ
- prebiehalo v 3 fázach – 1. osvietenecká fáza: Bernolák, Bajza, Fándly, 2. klasicistická fáza: Hollý, Kollár,
Hollý, 3. fáza romantizmu: štúrovci
- vzdelanci u nás boli najmä kňazi alebo učitelia na cirkevných školách
- práca medzi ľudom, starostlivosť o národný jazyk a kultúru a o podporu reforiem osvietených panovníkov
(Mária Terézia, Jozef II.), reformy: povinná školská dochádzka, sčítanie ľudu, očíslovanie domov, vznik
názvov ulíc, sloboda tlače, reorganizácia súdnictva, zrušenie nevoľníctva, sloboda náboženstiev...
- vzniká vzdelávací spolok: Slovenské učené tovarišstvo – s cieľom vydávať a šíriť knihy v bernolákovčine,
ktoré mali mravne a hospodársky pozdvihnúť národ; sídlo: Trnava
- predstavitelia osvietenstva na Slovensku: Jozef Ignác Bajza, Anton Bernolák, Juraj Fándly
Jozef Ignác Bajza
- má dve prvenstvá v jazyku a v literatúre:
1. Ako prvý sa pokúsil o uzákonenie spisovného slovenského jazyka - neúspešne, nebol jazykovedcom,
nedodal vysvetlenie pravopisu, žiadne kodifikačné dielo či slovník. Stal sa preto zatrpknutí voči
bernolákovcom, znevažoval ich dielo:„ Ja som prvý, kerý ke sloveskému jazyku lady lámal.“
2. Napísal prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti – osvietenský román
v bajzovčine
- prvá kniha: sentimentálny román s didaktickým zameraním; syn benátskeho kupca René a učiteľ
Van Stiphout putujú po Severnej Afrike a hľadajú jeho dvojča – sestru, ktorú v detstve uniesli Turci
- druhá kniha: kritizuje pomery v Uhorsku, cirkev a zaostalosť Uhorska

Anton Bernolák
- prvý kodifikátor spisovného slovenského jazyka na základe západoslovenského nárečia – kultúrna
trnavčiny (jazyk vzdelancov v Trnave) v r. 1787
- Jazykovedné diela: Grammatica slavica, Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
- Kodifikáciu spisovnej slovenčiny Bernolák dovŕšil veľkým slovníkovým dielom Slowár slovenskí
česko-laťinsko-ňemecko-uherskí, vyšiel v šiestich zväzkoch v rozsahu 5 302 strán

Juraj Fándly
- katolícky kňaz, praktický osvietenec
- písal diela, v ktorých sa snaží poučiť ľudí o hospodárení, pretože si myslel, že príčinou zlých pomerov na
Slovensku je zlé hospodárenie a neznalosť ľudu (osvetové diela)
- diela: Piľní domajší a poľní hospodár, Zeľinkár, Slovenský včelár, Ovčár...
Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom
7. maturitný okruh
- prvé dielo v bernolákovčine, román (vedecko-satirická rozprava vo forme dialógu)
- autor sa snažil humorom vysvetliť zrušenie žobravých reholí
- dielo má formu dialógu medzi konzervatívnym mníchom Atanáziom a uštipačným inteligentným diablom
Titinilom
- paradoxné je, že autor hoci je kňaz sa vyjadruje práve ústami diabla Titinila
- dielo je ostrou kritikou cirkvi a jej bohatstvo

Vrcholný klasicizmus na slovensku

- druhá fáza národného obrodenia
- snaha pozdvihnúť národnú hrdosť Slovákov prostredníctvom oživenia veľkomoravskej tradície

Ján Hollý
- pôsobil takmer 30 rokov ako katolícky kňaz na fare v Maduniciach, kde mu požiar spôsobil poškodenie
zraku
- staral sa o neho priateľ Lackovič, u ktorého dožil na fare na Dobrej Vode (tu ho navštívili štúrovci, keď
chceli od neho „odobriť“ nový spisovný jazyk)
- písal poéziu, bol zanieteným prekladateľom antickej literatúry, z ktorej si bral inšpiráciu (prekladal
Homéra, Vergília, Ovídia...)
- využíval bernolákovčinu, ktorú povýšil na básnický jazyk
- epika – 3 rozsiahle eposy (prvé dva sa pridŕžajú historických faktov a čerpajú z dejín Veľkej Moravy, tretí
epos je vymyslený):
Svatopluk:
- Svätopluk víťazne bojuje na strane Slovanov proti Nemcom, porazí vojská Karolmana, plní Božiu vôľu:
založí „veľké kráľovstvo Slovákov“
- vplyvy antickej literatúry: žáner – epos, časomerný veršový systém, kompozícia atického eposu:
propozícia = naznačenie deja, témy v úvode, invokácia = vzývanie múzy, ktorú autor volá Umka
(múdrosť) a prosí ju o pomoc, aby dobre opísal dejiny o Svätoplukovi, in medias res = do stredu deja, do
deja zasahujú bohovia - kresťanský Boh nevystupuje priamo v deji, usmerňuje však činy ľudí, epická
šírka – okrem hlavnej dejovej línie množstvo odbočení, vedľajších epizód
Cirillo-Metodiada
- v 6 spevoch autor opísal príchod Cyrila a Metoda na VM, ich život a účinkovanie, končí sa víťazstvom
Metoda nad intrigami nemeckých biskupov
Sláv
- 6 spevov, bez historických prameňov, mierumilovní Tatranci (= Slováci) vyhrajú nad lúpežnými Čudmi
hlavne vďaka Slávovi
- prechod od epiky k lyrike:
Selanky
- 21 idylických básní (idyla je žáner s motívom obdivu k dedinskému životu a prírode)
- hlavné postavy sú slovenskí pastieri, ktorí vedú pokojný život, venujú sa práci, spevu, tichej zábave
a žijú v rovnosti, vplyv Vergília a jeho diel Georgica a Bucolica, najznámejšie: Jaroslav, Polislav
- lyrika: písal ódy a elégie

Ján Kollár
- evanjelický kňaz
- jeho život, názory a tvorbu ovplyvnili udalosti zo štúdia v Jene: obavy z nemeckého nacionalizmu,
podmaňovania si iných národov, utláčania Slovanov – lužických Srbov, mal strach z ich zániku
- láska k Frederike Schmidtovej, dcére evanjelického kňaza, ktorá sa stala jeho literárnou múzou
7. maturitný okruh
- zastával filozofiu slovanskej vzájomností – slovanské kmene sa majú spojiť v boji za svoje práva pod
vedením najmocnejšieho Ruska, Slováci majú používať češtinu, obohatenú o prvky slovenských nárečí
- celé svoje diela písal po česky, odmietal bernolákovčinu a ostro vystúpil proti štúrovčine
Básně Jána Kolára
- zbierky ľúbostných a národných básní
Národnie zpievanky
- zbierka ľudových piesní
Slávy dcéra
- vrchol tvorby
- básnická skladba, má prvky klasicizmu aj romantizmu (klasicistické - vzor v antike; použitie motívu
putovania, žánru elégie, časomiery; romantické – motív lásky, vlastenectva)
- dve témy: láska k vlasti a láska k žene
- kompozícia: Předzpěv a 5 spevov
0. Předzpěv
- umelecky najhodnotnejšia časť básnickej skladby
- má formu elégie - žalospevu (písaný ako elegický distichon), využíva časomerný veršový systém
- lyrický hrdina plače nad osudom ponemčených lužických Srbov, Slovanov vyzýva k zjednoteniu,
Spevy
- sú pomenované podľa riek, povodiami ktorých putoval z Nemecka na Slovensko
- sú písané v sonetoch (znelkách)
- v prvých troch rozvíja dva ústredné motívy – lásku k Míne, ktorú musí zanechať v Nemecku (delí
svoje srdce na polovicu - jedna patrí vlasti a druhá Míne, o ktorej verí, že sa stretnú v nebi); smútok
nad útlakom lužických Srbov a strach o budúcnosť Slovanov.
1. Sála
2. Labe, Rén, Vltava
3. Dunaj
4. Léthé (symbolizuje slovanské nebo – sú tu umiestnení všetci, ktorí pomohli Slovanom)
5. Acheron ( symbolizuje slovanské peklo – znázornení všetci nepriatelia Slovanov)