Učenie

ako cieľavedomý proces

Zaujímavosť :8 typov inteligencie Howarda Gardnera podľa najrozvinutejšej
časti mozgu,vplyvu prostredia a situácie,v ktorých sa človek ocitne prvých
10 rokov

• Jazykovo-verbálna- plynulá komunikácia,dobre rozprávajú a píšu, ovládajú

cudzie jazyky,novinári, politici, spisovatelia, právnici....
• Logicko- matematická- vedia hodnotiť situáciu,dobrý odhad, zvládajú
matematické problémy, kombinatoriku, vedci, technici, šachisti....
• Zvukovo-hudobná- tvoria, vnímajú, interpretujú hudbu, spievajú ,tancujú,
dirigujú...
• Telesne-pohybová- motorická- človek dobre zvláda náročné telesné aktivity,
šport, tanec, pantomímu, povolania, kde je potrebná koordinácia pohybov
• Vizuálne –priestorová- vnímanie a rozlišovanie farieb, veľkosti, vzdialenosti,
dobrá predstavivosť, orientácia v priestore, námorníci, sochári, piloti,
prieskumníci......
• Vnútorná – pochopenie seba samého, schopnosť zvládať stres,emócie, robiť
rozhodnutia
• Spoločenská- schopnosť vychádzať s inými, rozpoznať emócie, úmysly
iných, prispôsobovať sa, zapadnúť do kolektívu,získať si ľudí-politici,
marketingoví pracovníci, pedagógovia, právnici, psychológovia, sociálni
pracovníci
• Prírodná inteligencia- zoológovia, botanici, ekológovia, jej výška vplýva na
to, či separujeme, kupujeme ekovýrobky....
 Učenie
- činnosť, prostredníctvom ktorej jedinec mení svoje
správanie, vlastnosti pod vplyvom vonkajších
podmienok, v závislosti od výsledkov svojho konania;
- získavame ním vedomosti, zručnosti, návyky,
kultivuje si svoje správanie a osobnostné kvality;
- učí sa každý človek v ktoromkoľvek veku (čím
mladší, tým menej času mu treba na zapamätanie);
- u študenta je hlavným cieľom niečo sa naučiť v
škole a použiť svoje vedomosti v praxi
• Otázky:
• Ako, kde a kedy sa učíte?
• Nakreslite do zošita miesto, kde sa učíte.
Prezentujte ho spolužiakom. Navrhnite zmeny.
• Navrhnite optimálne podmienky na učenie.
• Uvažujte, aký prístup máte k učeniu, prečo sa
vlastne učíte.
 Dva prístupy k učeniu sa:
1. povrchový – ide o pasívne prijímanie
poznatkov a ich memorovanie („bifľovanie“).
Študent nerozumie obsahu, nevyberá si
podstatné veci z učiva, učí sa nepodstatné
fakty; – výsledkom sú formálne
vedomosti;
– prevláda vonkajšia motivácia (rodičia,
snaha zmaturovať, peniaze za učenie...);
2. hĺbkový – aktívne prijímanie poznatkov. Nejde
len o memorovanie poznatkov, študent sa snaží
o pochopenie obsahu učiva, triedi si fakty
podľa dôležitosti, hľadá logické súvislosti,
vzťahy;
– prevláda vnútorná motivácia (učí sa, lebo
chce niečo dosiahnuť sám, mať sa lepšie v
živote, zužitkovať nadobudnuté vedomosti...)
 Faktory ovplyvňujúce učenie
- patria sem, napr.:
1. optimalizácia podmienok – vytvorenie
najvhodnejších podmienok na učenie
(dostatočné osvetlenie; primeraná teplota; časté
vetranie; poloha pri učení – sed/prechádzanie
sa, nie ležiaca=spánok; oddych; stále rovnaké
prostredie bez rušivých elementov; skupinové
učenie – vysvetlenie, vzájomné opakovanie...)
2. racionálne plánovanie učiva – rozvrh činností
– denný plán (kedy budem oddychovať, kedy
sa učiť, čas strávený v škole, s kamarátmi...),
pravidelná kontrola plnenia plánu, zodpovedné
projektovanie vlastnej budúcnosti
– treba pamätať na zdravý a
dostatočný spánok (aspoň 7 hodín), striedanie
učenia s relaxáciou, cvičením.
3. zefektívnenie učebného procesu – aby bolo učenie
úspešné. Dôležitá je pozitívna motivácia (chcem sa
učiť, nájdem si zaujímavé časti v učive, rozdelím si
ho na menšie časti...); sústredenosť na učenie,
koncentrovanie sa naň (čítanie nahlas, vyvetranie
miestnosti, vypnutie telefónu...); chápanie učiva
(pochopenie obsahu, logická štruktúra, osnova,
poznámky, aplikácia do praxe, vysvetlenie vl.
slovami);
– učiť sa počas dňa, opakovať si učivo denne aspoň
15 minút (najviac sa zabúda v priebehu 24 hodín)
 Efektívne zapamätávanie
Človek si spravidla zapamätá javy jedného druhu, preto hovoríme o
pamäti:
• zrakovej
• sluchovej
• pohybovej
• zmiešanej

Ak poznáme, aký typ pamäti máme, dokážeme využiť jej prednosti a

bude nám slúžiť ako
dokonalý spôsob zapamätávania si.

Aby sme si text zapamätali, venujme mu celú svoju pozornosť,

tvorme si myšlienkovú osnovu (heslá, grafy), deľme si text na kratšie
celky, farebne si ho zvýrazňujme, vytvárajme si príklady, asociácie.
Človek si priemerne uchováva:

• 10% z toho, čo číta;

• 20% z toho, čo počuje;

• 30% z toho, čo vidí (len pozoruje);

• 50% z toho, čo je dobre vysvetlené (sluch) a ukázané (zrak);

• 70% z toho, čo hovoríme (sami, logických spôsobom, si učivo a

ukážku preformulujeme);

• 90% z toho, k čomu sme dospeli vlastnou skúsenosťou a

konaním.
 Učebné štýly
- súhrn postupov, ktoré v určitom období preferujeme pri
učení sa;
- správny učebný štýl nám pomáha dosahovať lepšie
výsledky, zefektívniť štúdium, zracionalizovať ho (opak
memorovania).
Učebný štýl podľa uprednostňovania zmyslov:
• verbálny (slovný) - čítaním
• auditívny (sluchový) - počúvaním
• vizuálny (zrakový) - pozorovaním
• kinetický (pohybový) - manipuláciou
 Špecifické vývinové poruchy učenia
• dyslexia – porucha čítania (rýchlosť, správnosť, porozumenie
textu). Žiak slabiku, mení si písmenká (b-d-p), domýšľa si
slová, nevie zreprodukovať text...

• dysgrafia – porucha písania. Žiak píše nečitateľne, veľké alebo

príliš malé písmená, prepisuje, škrtá, píše pomaly a ťažko...
• dysortografia – porucha osvojovania si
pravopisu. Nerozlišuje krátke a dlhé
samohlásky, vynecháva písmená, nevie písať
i/y;....
• dyskalkulia – porucha v osvojovaní si
matematických schopností (zákl. matem.
operácie, geometria...)