AKO PÍSAŤ DISKUSNÝ PRÍSPEVOK

Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu, vyjadruje sa v ňom vlastný názor

účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho
časť. Diskusný príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny.
Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej
skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade,
seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente...
Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém
a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov
vedúci sumarizuje – zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci
nezhodli.
Druhy diskusie:
1. rozhodovacia, administratívna diskusia – je to výmena názorov na istú tému,
s cieľom dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe
vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore (napr. v triede
diskutujete o tom, kam pôjdete na výlet. Na záver musíte odhlasovať väčšinový
názor). Diskusia sa teda organizuje preto, aby sa našli čo najlepšie riešenia problému,
ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.
2. vedecká diskusia – má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor.
Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý slúži ako študijný
materiál pre mnoho ľudí.

Hodnotenie:
Vonkajšia forma – 4 body
Vnútorná forma
Obsah – 4 body
 dodržanie témy
 vlastné hodnotenie problému a využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike
(subjektívno-objektívny prístup) subjektívna interpretácia objektívnych faktov
(použitie 1. os, sg. alebo 1. os. pl.)
 používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a  citácie s cieľom presvedčiť
poslucháčov

Kompozícia – 4 body
 uplatňuje sa tu výkladový slohový postup
 vysvetľujeme podstatu nejakého problému, javu, jeho príčiny a následky
 informovanie, vzdelávanie, presviedčanie, získavanie ľudí na svoju stranu,
ovplyvňovanie poslucháčov
 používanie argumentov
 je to podobné ako úvaha, no kým v úvahe len vyjadrujete svoj názor a apelujete na
ľudí, aby sa zamysleli, v diskusnom príspevku poslucháčov aj presviedčate o svojej
pravde
 nadväznosť a logickosť textu
 členenie textu
1) oslovenie
2) úvod
3) jadro
4) záver
5) poďakovanie

1
1) Oslovenie – uvedomte si, komu to hovoríte: „Vážení prítomní!“ „Milí spolužiaci!“
„Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!“ Oslovenie opakujeme aspoň 3x v priebehu
prejavu, najmä v závere.
2) Úvod – V úvode môžeme nadviazať na predchádzajúci príspevok, alebo len
objasníme, prečo sme sa rozhodli zapojiť do diskusie.
 Pri nadväzovaní na predchádzajúci diskusný príspevok môžeme zaujať svoje
stanovisko k tomuto príspevku súhlasnými alebo nesúhlasnými vetami:
„Nie som presvedčený o tom, že...“
„Prepáčte, ale nemôžem súhlasiť...“
„Z vášho pohľadu sa vám to zdá tak, ale...“
„Som proti, nesúhlasím s tým, veď...“
„Ja to vidím trochu inak...“
„Plne súhlasím...“
„Beriem váš návrh, lebo...“
„Pozdáva sa mi tento prístup...“
„Čiastočne máte pravdu, no podstatné je niečo iné...“
„Vôbec s vami nemôžem súhlasiť...“
„Prepáčte, ale ja mám úplne iný názor...“
„Podľa môjho názoru...“
„Nemôžem súhlasiť s myšlienkou, že...“
„Dovolím si nesúhlasiť s názorom, že...“
„Dovolím si nadviazať na myšlienku pána XY...“
„Rád by som uviedol, že...“

 Pokiaľ nenadväzujeme na predchádzajúci príspevok, v úvode povieme, o čom

budete hovoriť, o akom probléme, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie:
Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o ... K tejto téme sme si už vypočuli
mnoho príspevkov, napriek tomu sa chcem s vami podeliť aj ja o môj názor na...
„ Ja to vidím tak...“
„Z môjho pohľadu...“
„Nazdávam sa, že...“
„Som presvedčený...“

3) Jadro – stručný opis problému

- v jadre uvažujete, vysvetľujete, hovoríte za seba, prezentujete svoje názory. Snažte sa
vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní, provokujte ich. Pokúste
sa vzbudiť u poslucháčov záujem. Musíte vedieť, čo chcete povedať a k čomu chcete
dospieť. Podstatnou časťou nech je vaše osobné vyjadrenie, vysvetľujte svoj osobný
názor. Neosobnú štylizáciu: „hovorilo sa...“ nahraďte osobným vyjadrením: „dovoľte, aby
som aj ja...“ „povedzme si otvorene...“ „Uvedomme si...“
- vyjadrite vlastné názory na vec, vlastné pocity pri opisovanom jave, vlastný vnútorný
postoj k opisovanému javu
- vyjadrite návrhy, ako predísť nežiaducim javom, uveďte konkrétne príklady, aktivity:
„Môžem to vysvetliť na príklade...“
„Ešte raz si dovolím zdôrazniť...“
„Chcem pripomenúť, že...“
„Rád by som vyzdvihol...“
„Som veľmi spokojný...“
„Nech sa nikto neurazí, ale chcel by som poukázať na správanie niektorých z nás počas...“
„Nemôžem zamlčať nie vždy čestné „ťahy“ dvoch našich nemenovaných spolužiakov...“

2
 4) Záver – Opakované oslovenie. Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení.
Výzva. „Vážení prítomní. Na záver by som chcel pripomenúť...“
„Myslím si, vážení prítomní, že...“
5) Poďakovanie: (za udelenie slova, za pozornosť poslucháčov) „To je už pomaly
všetko, čo som dnes chcel vo svojom príspevku povedať, ďakujem za pozornosť.“
„Ďakujem za slovo.“

Jazyk – 4 body
 správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup
(výkladový) a pre daný žáner (diskusný príspevok), sú tu aj prvky úvahy
 podstatné mená, prídavné mená
 odborné názvy – termíny, ale nie veľké množstvo, internacionalizmy: problém,
aspekt, trend, fakt, kvantita, kvalita, moment, produkovať, špeciálny
 abstraktné pojmy
 fakty
 jednovýznamové slová
 citácie iných odborníkov, parafrázy
 neutrálne slová – bez citového zafarbenia
 enumerácia – výpočet, vymenovanie diel, autorov, faktov, častí, udalostí
 morfologická správnosť použitých jazykových prostriedkov
 syntaktická správnosť použitých prostriedkov (správny slovosled)
 používajú sa tu všetky druhy viet z modálneho hľadiska: oznamovacie,
opytovacie, zvolacie
 zložené aj jednoduché vety, vety kratšie, lebo poslucháč sa k nim nemôže
vrátiť tak, ako v prípade písaného textu
 jednoduchšie výrazy
 spisovné slová
 je tu monologickosť – nie sú tu dialógy
 argumentácia, získanie si poslucháčov na svoju stranu, presviedčanie,
ovplyvňovanie ľudí
 analýza – rozoberanie problému

Štýl – 4 body
 tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických
pre daný štýl – rečnícky
 použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky
 citovo zafarbené slová
 umelecké prostriedky: metafory, metonymie
 knižné slová: velebiť
 neukončená výpoveď
 sugestívnosť – rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča
 opakovanie slov
 antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája)
 ustálené spôsoby vyjadrovania: pálčivý problém, medziľudské vzťahy, záujem
verejnosti, zdvihnúť hlas
 frazeologizmy: skočiť do jamy levovej, zvládnuť problém, vykročiť pravou nohou,
vykročme oboma nohami, nebojme sa budúcnosti, máme plné ruky práce, Damoklov
meč
Celkový dojem 4 body

3
Témy diskusného príspevku:

Mobil môj každodenný

(Diskusný príspevok o úlohe moderných komunikačných prostriedkov v živote mladých ľudí)

Bez rodiny sa človek trasie od zimy v nekonečnom vesmíre

(Diskusný príspevok o význame rodiny v súčasnom svete)

Stop drogám!

Prichádza globálne otepľovanie?

Môj pohľad na Európu a jej budúcnosť

Voľby

Euro

Európska únia

Sú mladí ľudia slušne vychovaní?

Majú dospelí vždy pravdu?

Je lepšie byť jedináčikom, alebo mať súrodenca (staršieho či mladšieho?) ?

Vyjadrite svoj názor podľa svojej životnej situácie:
 starší súrodenec má vždy viac povinností ako mladší
 staršieho súrodenca rodičia veľmi často uprednostňujú
 jedináčik je zvýhodnený, pretože nemá súrodencov
 starší súrodenec vždy nesie zodpovednosť za mladšieho
 mladší súrodenec musí vykonávať i také úlohy, ktoré neznáša a lezú mu na nervy
 jedináčikovia nie sú takí rozmaznaní, ako sa o nich hovorí
 mladší súrodenec má viac výhod ako starší
 mladší súrodenec poslúcha nielen rodičov ale aj staršieho súrodenca
 jedináčik je v živote osamelejší ako ľudia, ktorí majú súrodencov

Ako využiť budovu bývalej materskej školy

 pripravte si návrh na čo využiť prázdnu budovu, argumentujte, presviedčajte,
vymenujte aspoň 5 argumentov podporujúcich váš návrh (ekonomické, morálne,
kultúrne)
 na obchod so športovými potrebami
 detský domov rodinného typu
 domov dôchodcov
 kaderníctvo, holičstvo
 posilňovňa

Rasová neznášanlivosť

Náboženská neznášanlivosť

4
Eutanázia

Fajčenie

Alkoholizmus

Turistika

Anorexia

Ekológia

Znečisťovanie prostredia

Odpady

Separovaný zber v škole

Zlepšenie podmienok na aktívny oddych počas veľkých prestávok

Návrh riešenia rôznych problémov v triede

 ako zlepšiť prostredie, prospech, dochádzku, správanie triedy
 ako zlepšiť vzťahy medzi chlapcami, medzi chlapcami a dievčatami, medzi žiakmi
a učiteľmi

Na rieke sa má vybudovať priehrada. Vláda ju chce postaviť ako protipovodňové opatrenie

a na zlepšenie rekreačných možností územia. Mnoho ekológov bojuje proti stavbe priehrady,
pretože tvrdia, že bude mať škodlivý vplyv na riečny ekosystém.
Otázka: Vybudovať či nevybudovať priehradu?

Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom, majú byť potravou, ktorá živí ducha
(Diskusný príspevok v literárnom krúžku o vplyve umeleckej literatúry na vývoj osobnosti
mladého človeka)

Ak čítanie nevplýva na náš život, na naše srdcia, myslenie a konanie, tak je škoda čítať
(Diskusný príspevok v literárnom krúžku o dielach súčasných slovenských alebo svetových
prozaikov)

Kniha, ktorá zmenila môj život

(Diskusný príspevok)

Človek by mal čítať len to, čo obdivuje

(Diskusný príspevok)

Podoby dobra a zla v človeku v zobrazení súčasnej slovenskej a svetovej literatúry

(Diskusný príspevok)

5
Olympijské hry na Slovensku

Slovensko plánuje usporiadať zimné olympijské hry v regióne Poprad-Tatry. Veľa

ľudí podporuje túto myšlienku, pretože si myslia, že sa do regiónu dostanú zdroje a financie
potrebné na jeho rozvoj, že sa zvýši počet pracovných miest a Slovensko pritiahne pozornosť
zahraničia. Mnoho ekológov je proti tomuto plánu, pretože sú presvedčení, že projekt
negatívne ovplyvniť územie dvoch národných parkov, čo je úplne neprípustné. Usporiadanie
ZOH je v rozpore s trvalo udržateľným rozvojom regiónu.

Otázka: Mohlo by sa v budúcnosti uvažovať o usporiadam' zimných olympijských hier

v Tatranskom národnom parku?

Riešenie – diskusia

Skupina zástancov: Túto myšlienku uskutočniť OH na Slovensku v regióne Poprad-Tatry

treba uskutočniť najmä preto, aby sa do štátu dostali financie, ktoré môžu byť použité na
rozvoj niektorých aktivít štátu. OH sú masovou akciou. Je potrebné vybudovať nové hotely,
reštaurácie a tým sa zvýši počet pracovných miest pre našich občanov. Pri výstavbe
olympijskej dediny nám vypomôžu finančne sponzori a bankové inštitúcie. V čase OH sa
zvýši turistický ruch. Z tejto aktivity môžu získať aj podnikatelia a štát.
My vieme, že výstavba olympijskej dediny do určitej miery poškodí prírodu Tatranského
národného parku, ale škodu, ktorú spôsobíme pri výstavbe, sa budeme snažiť vynahradiť.
(Lucia, Vlado, Dominika - 9- A)

Skupina oponentov: Chápeme, že by sa tým zvýšila zamestnanosť v regióne, ale nikto

nemyslí na to, že sa poruší tatranská príroda. Myslíme si, že zimné olympijské hry prinesú len
niekoľkodňové chvíľkové potešenie zo športu a čo bude potom?
Poruší sa fauna a flóra. Preto navrhujeme, nech vláda hľadá inú alternatívu prílevu peňazí do
štátu. Na území Vysokých Tatier sa nachádzajú dva národné parky. Riziko vyhubenia alebo
zničenia niektorých druhov organizmov je veľmi vysoké výstavbou olympijskej dediny a
zničenie určitých druhov je nemysliteľné. Nesúhlasíme s predloženým návrhom.
(Radovan, Patrik, Peter-9- A)

6
 Rodičia a deti - detské domovy a domovy dôchodcov
(Diskusný príspevok)
Vážení prítomní!

Vypočuli sme si hodnotný referát o pozícii dieťaťa v škole a o možnostiach školy

formovať mladého človeka. Dovoľte mi zapojiť sa do diskusie, rád by som viac hovoril o
rodine a rodičovstve než o škole.
Rodičovstvo sa prejavuje u každého z nás už v rannom detstve. Určite si spomínate na
to, ako ste sa s nadšením hrávali na otca a mamu. Bola to vaša najobľúbenejšia hra. Tá sa
však časom premenila na skutočnosť, zrazu ste ženatí, v kolíske plače vaše dieťa, ktoré rastie.
Venujete mu väčšinu svojho voľného času, chodíte na prechádzky, zahŕňate ho láskou.
Ale pozor! Jedného dňa zisťujete, že dieťa fajčí, požíva alkoholické nápoje, uteká na
diskotéky. Je tu čas puberty, najťažšie obdobie pre rodičov. Myslíte si, že je to vaša chyba?
Ste naozaj na vine vy?
V značnej miere má na tom podiel okolie. Ak sa raz dieťa dostane pod vplyv svojich
priateľov, ktorí sa mu snažia „pomôcť" dospieť fajčením, alkoholom, drobnými krádežami,
máte to naozaj ťažké.
Puberta však môže mať aj ľahký priebeh, v prvom rade to záleží na rodičoch. Ak je ich
vzťah narušený, trpí tým najviac dieťa, či už po stránke fyzickej, alebo psychickej. Ustavičné
hádky, prebdené noci privádzajú dieťa do zúfalstva. V takýchto prípadoch dieťa končí vo
výchove starých rodičov alebo v detských domovoch. Väčšinou sa sem dostávajú deti v
mladšom veku, stávajú sa však aj výnimky. Príčiny určite poznáte: neplánované rodičovstvo,
rozvod, prípadne smrť rodičov.
Výchova v detských domovoch nie je taká ako v rodine. Dieťa sa nemôže so svojimi
problémami zdôveriť nikomu tak ako svojej matke. Je obmedzené prísnym režimom. Jeho
deň je rozdelený na časové úseky, ktoré musí dodržiavať. Vychovávateľ nemá čas starať sa o
dieťa individuálne. Záleží teda len na jeho pevnej vôli.
Po dovŕšení osemnásteho roku chovanci opúšťajú brány detského domova s chabou,
ale nikdy neuhasínajúcou nádejou na prácu či slobodáreň. Majú strach, či sami dokážu byť
dobrými rodičmi. U mnohých sa prejavuje nedostatok lásky prílišnou agresivitou, komplexmi
menejcennosti, atď.
Ďalší príklad, na ktorý by som vás rád upozornil, sú domovy dôchodcov. Čo rodičia,
ktorí končia svoj život v týchto zariadeniach? Naozaj sa u ich detí nenájde kúsok miesta?!
Mnohí z vás sa teraz spytujú sami seba, ako dopadnú. Starali sa o svoje deti, vychovali ich a
odmenou im je to, že ich pošlú stráviť jeseň života tam, kde sa bráni ísť každý dôchodca.
Tam, kde cítia, ako sa ich život pomaly napĺňa. Kde nemôžu tráviť voľné chvíle na svojej
záhradke, starať sa o svoje prasiatko.
Vážení prítomní! Na záver by som chcel pripomenúť, že si vravíme inteligentné
bytosti, ktorými aj popravde sme, ale sú situácie, keď nás svojou inteligenciou predbehne aj
zver.
Ďakujem za slovo.

Osnova
1. Oslovenie
2. Nadviazanie na referát
3. Rodičovstvo
4. Dôvody rozpadu rodín
5. Detské domovy
6. Domovy dôchodcov
7. Poďakovanie za slovo

7
 Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom, majú byť potravou,
ktorá živí ducha
(Diskusný príspevok v literárnom krúžku o stretnutiach s krásnou literatúrou)

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o knihách, ktoré prebývajú v našich dušiach po celý život.
Sú to knihy, ktoré nám nevedomky radia v tých najkritickejších, ale i najkrajších chvíľach nášho života.
Milí spolužiaci, sme osemnásťroční mladí ľudia, ktorí stoja na prahu života a nevedia sa rozhodnúť.
Niektorí z nás boli vychovaní tvrdou rukou otca, ktorý nás chce dirigovať po celý život. Oslobodíme sa od
nadvlády našich rodičov, čo nám otvorí naše zastreté mladé srdcia?
Myslím si, že aj kniha nám poradí, kniha ktorá obohacuje naše srdcia, ale iba dobrá kniha, ktorá nie je
vystavená v našej polici, ale drieme hlboko v našej duši.
Kniha, o ktorej premýšľame, o ktorej diskutujeme s priateľmi, je tá pravá kniha, čo nám ukazuje smer -
život.
Rád by som vám predstavil dve knihy ktoré mi pomáhajú „oslobodiť sa", byť sám sebou, knihy, ktoré
oživujú môjho ducha. Je to zbierka Na rozhraní od Vladimíra Mináča a rovnomenná novela Na rozhraní a Malý
princ od Saint-Exupéryho.
Večná téma: otec a syn. Otec, gazda, a jeho zákon života - zem. Syn podľa zákona má prebrať zem a
orať ju, až pokým ju neodovzdá ďalšej generácii.
Otvorí Boh cestu do raja len tým, ktorí pôjdu po rodičovskej ceste, alebo aj tým, čo sa od tejto cesty
odklonia a dajú sa na cestu, ktorá im prinesie radosť zo života?
V novele Na rozhraní hovorí otec synovi: „Niktošom bez zeme sa len peklo otvára, ale tým, čo si zem
uctili, otvorí Pán náš Naj milostivější dvere do kráľovstva svojho, záhrady rajskej...“
Otec vyžaduje od syna, aby si uctil zem, zem s malým z, zem, ktorá nám dáva len živobytie v podobe
jedla. Keď Paľo, syn gazdu, odíde, spácha tým hriech? Neuctí si zem?
„Hriech... - akýže hriech? Pre mňa je hriech to, čo robí zle človeku. A či takýto život nerobí človeku
zle? Len sa pozrite na seba, otec, načo ste žili?"
Paľa život bil, nemal rád prácu na poli, ale robil, pretože bol mladý a otec ho živil. Musel sa nejako
odvďačiť za výchovu. Ale nastal čas, kedy sa z chlapca stáva muž, keď sa v Paľovi začali prebúdzať „hormóny“
lásky, túžby po krásnom živote, chce mať možnosť voľby.
Myslím si, že tým, že odíde, si Zem uctí. Uctí si Zem s veľkým Z. Naša Zem, naše Slovensko, nám
poskytuje možnosť voľby. Paľo si chce vybrať tú, ktorá mu umožní žiť život ako človek, nie ako otrok. Pre
dedinských chlapcov je ťažké vyberať si. Boli vychovaní podľa prísnych kresťanských zákonov, kde vyhrá len
ten, kto má najväčšie srdce, najväčšiu túžbu po živote.
,,... nebudem už takto žiť, nebudem! ... Som mladý, chce sa mi žiť, a takto som ani mŕtvy, ani živý,
zahrabaný pod vašimi švíkmi, pod vašou dedovizňou, rozumiete?!...“
„ ... Tuto Hanuľa môže tak, ale ja nemôžem!"
Ja si myslím, že celý problém vtedajšej generácie bol skrytý v ich vnútri. Mali zakrpatené duše, slepé
srdcia, boli oslepení patriarchálnymi zákonmi. Títo ľudia mi pripomínajú zvieratá. Paľo mal dušu zdravú,
pochopil, že takto sa žiť nedá.
„ ... Tuto Hanuľa môže tak, ale ja nemôžem!" Opäť si opakujem tento citát, lebo vystihuje dokonale
ľudí, ktorí sú ako kravy (Hanuľa). Každé ráno vstanú, urobia si na roli svoju robotu, najedia sa a idú spať. To nie
je život pre človeka.
Aj Paľo bol taký, bez duše, bez rozumu, bez srdca. Otvoril oči, zamyslel sa. Urobil to, čo urobil, a
rozhodol sa správne. Odišiel do sveta. Paľo sa začal pozerať na svet dušou a tá ho priviedla medzi ostatných
ľudí.
Aj Malý princ sa naučil, že to hlavné je očami neviditeľné, že dobre vidíme iba srdcom. Malý princ
videl vo svete tisíce ruží, všetky boli krásne, ale on mal na svojej planéte jednu, ktorá bola iná, bola síce rovnako
krásna ako všetky ostatné, ale bola výnimočná, pretože bola jeho, lebo sa o ňu staral, pretože jej fúkal rany,
pretože sa s ňou radoval. Bola preňho jediná na svete.
Myslím si, že Malý princ bol bohatý srdcom. Mal malú planetku, na planétke ružu a tri sopky. Bol ich
kamarát, staral sa o ne, preto bol princom. A keď sa naučil pozerať srdcom Malý princ, dieťa, bola by hanba, aby
sa ním nedokázal pozerať dospelý muž.
A Paľo sa to naučil. Potreboval však veľký kus sebavedomia a odvahy. Stal sa veľkým princom. Naučil
sa používať svoje srdce. Dal sa na vlastnú cestu, a tým sa stal princom.
Myslím si, vážení prítomní, že obidve knihy, nad ktorými som sa zamýšľal, majú veľa spoločného. V
obidvoch dielach nájdeme princov a obe diela nám dávajú veľa do života. Či už ide o vnútornú silu u Paľa, alebo
o vnútorné hodnoty u Malého princa. Staňme sa aj my Malými princami a kraľujme svetu srdcom. Dokážeme
to?

8
 Ďakujem za slovo. Milan Badura
Som presvedčený, že niet krajšieho zmyslu literatúry, ako dať impulz či potravu
ľudskej duši
(Diskusný príspevok o prečítanej knihe súčasnej slovenskej prózy)

Vážení prítomní!
Dovoľte, aby som sa zapojil do našej diskusie. K tejto vysokej a krásnej téme sme si
vypočuli už mnoho príspevkov, napriek tomu sa aj ja chcem s vami podeliť o môj názor na
literatúru.
Myslím si, že literatúra a jej diela sú dnešnou „potravou“ ľudí. Pravdaže, každý človek
musí najskôr uspokojiť svoje základné potreby - hlad, smäd, túžbu po partnerovi... Ale to
robil človek už v praveku. Dnes, vo vysoko inteligenčné vyvinutej spoločnosti, sa musí
človek „kŕmiť“ i niečím iným. Niečím, čo ho naplní po duchovnej, vnútornej stránke. Veď,
aký by to bol človek, ktorý by len jedol, pracoval a spal? To by nebol človek, to by bol stroj.
Ale my ľudia sme predsa dávno za tým. Nie sme stroje, ale inteligentné ľudské bytosti,
schopné chápať, myslieť, uvažovať, zamýšľať sa, mať radi a proste žiť. Žiť plnohodnotný
život.
A práve preto človek stvoril literatúru a tvorí literárne diela. Aby vniesol do vnútra
tým druhým to bohaté. To bohaté, podľa čoho by mali žiť. To bohaté, podľa čoho by sa mali
správať. To... to všetko.
Na svete existuje azda nespočítateľné množstvo kníh. Nie je v ľudských silách prečítať
všetky. Ale existujú knihy, ktoré treba pochopiť a precítiť - preto, aby človek prestal byť
strojom a bol človekom. Pretože tieto diela prinášajú to pravé, to bohaté.
Ja si myslím na rozdiel od môjho predrečníka, že jednou z týchto kníh je i kniha
Antona Rákaya Tabu. Pod týmto záhadným a veľavravným názvom sa skrýva jedno veľké
hodnotenie ľudského života a správania sa. Autor poukazuje na nesprávny hodnotový rebríček
niektorých postáv.
Rád by som spolužiakom zdôraznil, že knihu treba prečítať a precítiť. To je veľmi
dôležité. Kto v spomínanom diele vidí iba problém pravdy o diagnóze v medicíne, ten túto
knihu nepochopil. Autor v nej zdôrazňuje dôležitosť poznania pravdy pre celý ľudský život -
nielen v oblasti medicíny, ale skutočne všade - od kolísky až po hrob.
Pravda je jedna z najpodstatnejších vecí a hodnôt pre človeka. Neveríte? Len sa
poobzerajte okolo seba. Sme mladí ľudia. Aké problémy nás „kvária“? Poviete si: „Škola,
peniaze, rodičia, kamaráti, priatelia“.
Škola, peniaze a podobné veci sú predmetom života človeka - stroja. Ale rodičia,
kamaráti, priatelia, to je život pre človeka s dušou, s vnútrom, s chápaním, s dôverou.
Určite dobre viete, že všetky ukončené dobré vzťahy s okolitými ľuďmi stroskotali,
vážení prítomní, na probléme pravdy. Je to skutočne tak. Kto by dokázal dôverovať niekomu,
kto ho už raz podviedol a oklamal? Nikto, veď on by to mohol spraviť ešte raz...
Ale v dnešnom svete, kde sa hromadia ľudia - stroje, sa pravda vytráca. Pretože stojí v
ceste bohatstvu, sláve, peniazom: „Pravda sa pomaly stáva tabu. Čímsi nevysloviteľným a
nepomenovateľným. Prestalo byť normálnym hovoriť si pravdu a stalo sa celkom normálnym
permanentne klamať. Aj tých druhých, aj seba samého.“
Najhoršie na tom je, že každý človek raz príde na to, že keď oklamal druhých, oklamal
aj seba. Ale potom je na nápravu už neskoro. A práve pred týmito zlými skúsenosťami vás
varujú a vystríhajú knihy - zdroj pravého ľudského bohatstva.
Dovoľte mi, aby som dôležitosť literatúry dokázal ešte i pomocou iného pre mňa
krásneho, hlbokého a veľkého diela Johna Steinbecka O myšiach a ľuďoch. Kniha hovorí o
živote dvoch chlapcov v Severnej Amerike, zachytáva ich putovanie po rančoch, ich sny a
problémy. Jeden z chlapcov je slabo duševne vyvinutý a ten druhý, hoci mu nie je ani rodina,

9
sa oňho stará! Lennie má veľký sen - mať vlastnú záhradu s domčekom, s ďatelinkou a
zajačikmi. Tomuto snu sa naplno oddáva.
Autor zdôrazňuje, že každý človek, ľudská bytosť, by mal mať svoj sen - cieľ, pre
ktorý by žil. Tým sa stane jeho život plnohodnotným. Veď aký je to život bez cieľa? Iba
prežívanie zo dňa na deň, taký mĺkvy, nehodnotný biologický proces a nič viac, čo by
súviselo s človekom - ľudskou bytosťou.
Ďalším veľkým odkazom je nepoškvrnenosť Lennieho hodnotového rebríčka. Nie je
ovplyvnený žiadnou túžbou po bohatstve, peniazoch, majetku a sláve. Má len ten jeden
nádherný sen.
Čisté a krásne uvažovanie precítime, keď sa začne rozprávať s černochom, s ktorým
nik z bielych neprehovoril už tridsať rokov. Nevidí v tom žiadne predsudky ako vtedajší ľudia
- stroje, berie ho ako normálneho človeka, priateľa.
Aj my by sme sa mali vzdať podľa jeho vzoru všetkých predsudkov vytvorených
dnešnou spoločnosťou a správať sa tak, ako to cítime, otvorene a bez zábran. Určite by to bol
krajší a lepší život. Za najdôležitejšie miesto v knihe pokladám výrok Lennieho:
„Ale s nami je to iné. A prečo?
Pretože... pretože ja mám teba - a o mňa sa staráš ty, a ty máš mňa - a o teba sa starám
ja. Preto.“
K tomuto krásnemu citátu niet, čo dodať... Hádam len zdôrazniť, že práve „mať rád“
by malo byť na prvých miestach hodnotového rebríčka každého človeka. Veď láskaje to
najkrajšie, čo môže človek počas svojho života dostať a dať. Nie nejaké peniaze, domy a iné
nepotrebné veci, ale láska, to najväčšie, vďaka čomu človek žije už niekoľko tisíc rokov.
Lásku, ktorá človeka napĺňa a robí ho človekom -ľudskou bytosťou. A ešte raz lásku - tú
prekrásnu schopnosť a možnosť sa o niekoho starať a mať rád.
Vážení prítomní, snažil som sa vám ukázať, že najväčšia a najkrajšia úloha literatúry
je dávať človeku bohatstvo. To pravé, veľké, duševné bohatstvo. Napĺňať ho hodnotami, ktoré
majú vyšší zmysel ako domy, autá, peniaze... Práve literatúra usmerňuje človeka v jeho
duchovnom vývoji. Pomáha mu správne si usporiadať hodnotový rebríček, vytvoriť si sen, pre
ktorý sa dá žiť celý život. Človek potom pomocou bohatstva dokáže ľahko prekonávať všetky
prekážky v živote a môže si povedať, že je šťastný. Že je šťastný a vie, prečo žije.
Preto ďakujem literatúre za všetko, čo mi dala. A vopred ďakujem i za všetko, čo mi
ešte dá.

Ďakujem vám za slovo.

Peter Potoček

10
 Som presvedčená, že niet krajšieho zmyslu literatúry, ako dať impulz či potravu
ľudskej duši
(Diskusný príspevok o prečítanej knihe súčasnej slovenskej prózy)

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

Dovoľte, aby som i ja prispela do diskusie a nadviazala na hlavný referát o krásach
našej literatúry.
Som presvedčená, že každý z nás prečítal množstvo kníh. Slovenských i svetových. A
každý si z nich vzal niečo osobité. Jedna nám poskytla smiech, druhá príjemné napätie, pri
tretej sa možno dobre zaspávalo. I taká môže byť úloha literatúry. Často si myslíme, že
knižky sú len na zahnanie dlhého času.
Zrazu sa nám dostane do rúk kniha, ktorá nás „zaskočí". Púta nás silným osobným
čarom, musíme sa k nej neustále vracať. Zistíme, že v určitých životných situáciách sa nad
ňou zamýšľame, že sa nám svojím odkazom hlboko vryla do duše a poskytla nám oveľa viac
než iné knihy. Stala sa pre nás soľou na našom chlebíku života.
Vtedy sme našli pravý zmysel literatúry.
Ja som sa s takouto knižkou stretla - je to dielko od súčasného prozaika Antona
Rákaya Koniec sezóny v Raji.
Keby ho niekto čítal len povrchne, asi by si pomyslel, že je to len ďalší lacný román, v
ktorom ide len o lásku staršieho muža k mladej sestričke. Áno, i týmto nás príbeh môže
zaujať. Ak však prenikneme hlbšie, odhalíme, že autor nám poskytuje oveľa viac. Dáva
impulz našej duši na uvažovanie. A keďže ide o autora dneška, je to impulz na uvažovanie o
mnohých otázkach terajšej doby. O zmysle ľudskej existencie. O prírode. O láske. Zároveň
nám však dáva i príklad, ako nepodľahnúť a vytrvať v boji so životom. A to je neoceniteľná
potrava pre našu dušu, ktorá práve teraz, keď sa zmieta na hranici detstva a dospelosti,
bezstarostnosti a zodpovednosti, takýto prísun „vitamínov" potrebuje.
Milí spolužiaci, sme mladí, osemnásťroční ľudia, už-už sa chystajúci preložiť nohu
cez prah dospelosti. A predsa sme sa už museli postaviť tvárou v tvár väčšej či menšej
porážke života. Možno sa nám zdala nepreklenuteľná, krutá facka života nás pálila na tvári a
nám sa odnechcelo nastavovať i druhú polovičku. Iste to nebola tá najstrašnejšia chvíľa nášho
života, veď máme iba osemnásť a život pred sebou. Ale bolelo to a my sa pýtame, či má
vôbec zmysel ísť ďalej a nechať sa biť.
A tu sa nám dostane do rúk knižka Koniec sezóny v Raji.
Autor nám ponúka príbeh staršieho lekára, s ktorým sa život tiež nemaznal, a on ho
predsa žil. Ako uznávaný chirurg - pľúciar - mal, dalo by sa povedať, všetko, po čom
„obyčajný človek" túži - milovanú manželku, šťastnú rodinu i prácu, ktorú vykonával s
najväčšou oddanosťou, hoci podmienky neboli ideálne.
Zrazu osud neľútostne udrel. Pri autonehode si nešťastnou a nepredpokladateľnou
náhodou zabije dcéru i ešte nenarodeného vnúčika. Prvá tvrdá rana. Manželka mu to nedokáže
odpustiť a opúšťa ho. Druhý kopanec od života. A akoby to nestačilo, zraní sa tak, že viac
nemôže vykonávať to, čo bolo podstatou jeho existencie — svoju prácu. Tretí úder, ktorý ho
zrazí na kolená.
„Odišla od teba žena, stratil si jedinú dcéru a ešte nenarodeného vnúčika a sám si tak
kruto pripravil o možnosť robiť to, čo bolo zmyslom tvojej existencie. A predsa si to prežil -
hoci takmer zaživa pochovaný."
Áno, nevzdáva sa: „ ... pretože si silný, teba možno zraziť na kolená, ale niet tej sily,
aby ťa na nich natrvalo udržala,"
Zamyslime sa práve nad týmito slovami. Koľkí z nás by to pri takej krutosti dokázali,
keď mnohí si siahajú na život už pri prvej nešťastnej láske? Možno si povieme, že lekár
Andrej Kavecký musel byť skutočným hrdinom. Veď vstať po takom údere a ísť ďalej, chce

11
veľkú životnú silu. A naše srdce zauvažuje. Skutočne sa netreba vzdávať, veď čo ak niekde
ďalej... Aj lekár Kavecký vedel, že treba bojovať. Ťažko sa prebíjal jednotvárnym životom, až
mu prišla na pomoc tá sila - zázračnica, ktorá nám nikdy nedovolí zostať dlho v stave
bezmocnosti. Spoznal lásku.
„Si šťastný človek, človek Kavecký!
Pretože máš rád.
Miluješ.
... To slovo som donedávna nepoznal ... a predsa si akýmsi zázrakom znova ku mne
našlo cestu. Ľúbim!
Teda ešte som, ešte dýcham, ešte dýcham, ešte žijem!"
A človek si zrazu uvedomí, že život má omnoho viac svetla ako tmy, keď sa naň
pozeráme očami zaľúbenca. I hlavný hrdina zistil, že našiel nový zmysel života.
„Už nie si sám, máš kohosi, s kým môžeš do sýtosti hovoriť, vyžalovať sa a kto ti
načúva, na koho môžeš myslieť bez akýchkoľvek autocenzur..."
Ja si myslím, že to je ďalší impulz pre nás. S láskou ide všetko ľahšie, ale to my určite
vieme. Spoznal to i Ondrej Kavecký a život i lásku si užíval plnými dúškami. I keď si mnohí
myslíte, že starší človek sa nedokáže tak silno citovo angažovať, táto kniha vás presvedčí o
opaku.
Paralelne s rozvíjajúcou sa láskou nás autor oboznamoval i s krásami slovenskej
prírody, a tak nám nechal pocítiť i ďalší význam literatúry - krásny estetický i umelecký
zážitok.
Nič však nie je večné a život je krutejší, akoby sa zdalo. Zrazu je všetko preč.
Milovaná osoba odišla, hoci láska v srdci zostala. Nič, len chladný list na rozlúčku. A hlavný
hrdina je opäť tvárou v prachu zeme. My častokrát tiež. A nik nemá chuť vstať. Ani my, ani
on. Vravíme si, že to nemá zmysel. Pre nás je život bez lásky -či už materskej, alebo
mileneckej - len cesta pustou krajinou.
Sami sa pýtame: „Má ešte život bez lásky zmysel? Načo vôbec vstať, keď o chvíľu
nám zasa čosi podrazí nohy?" Podobne sa pýtal i A. Kavecký a dlho nenachádzal odpoveď.
Ale potom, potom ju predsa našiel. Pretože veril, že musí existovať niečo, prečo sa oplatí
vstať, oprášiť si kolená, hrdo zdvihnúť hlavu a ísť. Našiel slnko, ktoré nás zahrieva svojimi
lúčmi a tiene hádže za nás.
„Kým je na svete len jeden jediný nešťastnejší, zúfalejší a bezmocnější, ako si ty sám,
potom ho nesmieš opustiť v najhoršom... Pretože aj ten najposlednejší a naj opustenejší
predsa len bude komusi chýbať, aj mne, aj tebe, aj jeho smrťou čosi ubudne z nás všetkých,
jeho smrť bude aj našou smrťou."
A my si uvedomíme, že život je niečo iné. Naša duša nasiakne novým pocitom, novým
vedením, rozum dostane impulz k rozmýšľaniu a srdce zisťuje, že to asi bude pravda. Že na
svete nie sme len my, je tu množstvo iných ľudí, ktorí sú na tom oveľa horšie a naša
prítomnosť im môže pomôcť.
Som presvedčená, že po prečítaní tejto knihy vo vás zostane pocit, že sa skutočne
netreba nikdy vzdávať. Každý z nás má svoje slnko, ktoré mu nedovolí zostať na kolenách, i
keď na nich bude množstvo modrín. Možno je to láska, príroda, možno rodina ... a možno
život sám. Ale vždy:
„Je tu istá nádej. A kým je, neslobodno sa vzdávať, ak ti z nej zostáva už iba zrnko
piesku, ešte nesmieš padnúť na kolená ... a nie si porazený, ak ti ešte zostáva štipka nádeje."
A toto všetko si dokážeme uvedomiť i vďaka jednej knihe. A hoci literatúra i táto
knižka má mnoho úloh a zmyslov, som presvedčená, že byť oporou pre človeka na jeho púti
životom a dať tak potravu jeho duši je zmysel nad všetky ostatné.
Ďakujem za slovo.
Vladimíra Vranová

12
 Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom, majú byť potravou,
ktorá živí ducha
(Diskusný príspevok v literárnom krúžku o stretnutiach s krásnou literatúrou)

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

Dovoľte, prosím, aby som aj ja vyjadril svoj názor k téme Kniha - potrava pre dušu
alebo nábytok. Nedá mi nevysloviť názor, pretože v mojom živote, a dúfam, že nie len v
mojom, má kniha veľkú cenu.
Moji rodičia ma od malička zahŕňali množstvom kníh. Najskôr obrázkovými, neskôr
prišli na rad knižky s prvými písmenkami. Prvé písmenká, prvé slová ... učil som sa čítať. A
dnes? Dnes mám vo svojej knižnici veľa nádherných a hodnotných kníh od rodičov. Veľmi si
ich vážim, pretože ma učia žiť.
Akú úlohu majú mať knihy v živote človeka? Aké je ich poslanie? Rodičia ma naučili,
že úlohou knihy nie je zapĺňať prázdne police, ale dušu. Ich úlohou je napĺňať dušu človeka,
ktorý sa dal na cestu hodnotným životom.
Mali ste už v rukách, milí spolužiaci, knihu, ktorá by mohla zmeniť váš život? Kniha,
ktorá by vás natoľko zmenila, že by sa zmenil aj celý váš pohľad na svet? Verím, že ste sa
stretli s nejednou takouto knihou.
Dovoľte mi, aby som vám priblížil knihu, ktorá zmenila môj život. Knihu, ktorú si
najviac vážim, je od Dana Millmana a volá sa Cesta pokojamilovného bojovníka. Zmenila
veľmi veľa životov, nielen môj.
Túto knihu by som prirovnal k čiernej diere, ktorá vás pohltí úplne celého, pohltí vašu
myseľ, vašu dušu. Moje „ja“ sa stalo kolieskom v mechanizme, ktorý ma neskôr zmenil od
základov. Zmenil moje vnútro, moju dušu, moje ja. Knihu som čítal bez prestávky.
Nedovolí ani vám rozobrať „mechanizmus vašej zmeny" a potom ho opäť zložiť, musí
sa to všetko udiať bez prestávky. Stal som sa súčasťou Jednoty knihy. Stal som sa
bojovníkom. Bojovníkom, ktorý bojuje za vlastný duchovný rast. Vydal som sa na cestu
pokojamilovného bojovníka. Táto kniha úplne zmenila od základov môj rebríček hodnôt.
Začal som si uvedomovať veci, ktoré som predtým zanedbával, pochopil som, že môj život
nebol predtým taký, ako som si naozaj želal.
Po prečítaní knihy som ostal od úžasu ticho. Hrdlo mi zvierali kŕče, mojou mysľou mi
prelietavali myšlienky, ktoré zmenili moju dušu. Nenachádzal som slová, ktoré by výstižne
opísali môj vtedajší duševný stav.
Vtedy som sa PREBUDIL.
Rád by som vám zacitoval tú časť, v ktorej vrcholí duchovné posolstvo tejto knihy:
„Preberme radšej sami zodpovednosť za svoj život, namiesto toho, aby sme vinili
iných ľudí alebo okolnosti. Otvor oči a rozpoznáš, že tvoje zdravie, tvoje šťastie a celé tvoje
postavenie v živote je zapríčinené tebou samým, či vedome, alebo nevedome.“
Tento citát sa stal mojím životným mottom. Celá kniha je popretkávaná takýmito
nádhernými myšlienkami, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad sebou a nad svojím životom.
Nie, určite vám nedovolí byť chladnými a otočiť na ďalšiu stranu. Prinúti vás myslieť celou
dušou a srdcom. Naučí vás žiť...
Naša duša je ako kus foremnej hliny. Položili ste si už otázku: „Čo by ste chceli z
vašej vlastnej duše vytvoriť?" Nechali ste svoju dušu vychladnúť, keď sa dá ťažko formovať?
Aký tvar chcete dať vlastnej duši? Nie sú knihy pre nás vecou? Nemajú v našom živote
niekedy úlohu nábytku?
My sami cítime, že naša duša túži po raste, prečo teda brániť nášmu duchovnému
rastu? Siahnime preto po knihách, ktoré nás naučia hodnotne ŽIŤ!
Ďakujem za slovo. Marin Zvěřina

13