Štýl

Štýl je cieľavedomý výber a využívanie výrazových (jazykových a mimojazykových)

prostriedkov typických pre istý jazykový prejav. Využitím jazykových štýlov pri tvorbe
jazykových prejavov sa zaoberá jazykovedná disciplína – štylistika.

Na štylizáciu textu (jazykového prejavu) vplývajú štýlotvorné činitele. Tie môžu byť:
o  subjektívne – ovplyvňuje ich autor: vzdelanie, komunikačné schopnosti, povahové črty
autora...
o  objektívne – sú nezávislé od autora: téma, funkcia prejavu, adresát, prostredie...

Podľa miery účasti autora na výstavbe prejavu rozdeľujeme jazykové štýly na:
o  subjektívne: hovorový, umelecký
o  objektívne: náučný, administratívny
o  subjektívno-objektívne: publicistický, rečnícky

Rečnícky štýl
(Rečníctvo = rétorika) Patrí k najstarším štýlom (vznikol v antickom Grécku, v starovekom
Ríme bol známym rečníkom napr. Cicero). Je to ústny (s písomnými podkladmi) štýl
verejného styku, lebo v konečnej fáze rečník svoj prejav prednesie pred publikom.
Členenie reč. prejavu- úvod, jadro, záver.
Žánre: náučné: prednáška, referát, diskusný príspevok
agitačné: politická reč, súdna reč, kázeň
príležitostné: slávnostný prejav, pohrebná reč
Jazykové prostriedky závisia od cieľa prejavu.
Dôraz sa kladie na mimojazykové prostriedky: mimika, gestikulácia, intonačné prostriedky:
tempo reči, pauza, intenzita hlasu, dôraz, melódia viet,.....

Umelecký štýl
Prostredníctvom literárnej komunikácie (medzi autorom a čitateľom) plní najmä estetickú
funkciu. Využíva sa v umeleckej literatúre (beletrii).
Z jazykových prostriedkov využíva: umelecké jazykové prostriedky (trópy, figúry),
expresívne (citovo zafarbené) výrazy, všetky typy viet podľa obsahu – oznamovacie,
opytovacie, rozkazovacie, želacie zvolacie, časté sú nedokončené vety (napr. v priamej reči),
jednoduché vety aj súvetia.

Hovorový štýl
Ústny štýl súkromného styku. Využíva sa v každodenných rozhovoroch medzi ľuďmi.
Z jazykových prostriedkov využíva: všetky slová slovnej zásoby spisovné aj nespisovné
(slang aj miestne nárečia). Všetky typy viet podľa obsahu – oznamovacie, opytovacie,
rozkazovacie, želacie zvolacie, časté sú nedokončené vety, jednoduché vety aj súvetia.
Z mimojazykových prostriedkov sú to intonačné prostriedky (dôraz, pauza, tempo reči,
intenzita a farba hlasu, melódia viet...), mimika a gestikulácia.
Žánre:
  ústne: súkromný rozhovor
 písomné: súkromný list, SMS-správa, mail

Náučný (odborný) štýl

Je písomný, monologický, presný, zreteľný. Využíva sa v odbornej literatúre (encyklopédie,
učebnice, odborné časopisy, slovníky...) a v odborných prednáškach, kde prevláda náučná
(vzdelávacia) funkcia.
Z jazykových prostriedkov využíva odborné termíny, viacslovné (združené) pomenovania,
cudzie slová. Zhustené vyjadrovanie, prevládajú oznamovacie vety, vyskytuje sa množstvo
súvetí (jednoduchých aj zložených), skratky, značky. Vyžaduje sa spisovné vyjadrovanie
a výrazy bez citového zafarbenia (citovo neutrálne).
Z mimojazykových prostriedkov sú bežné fotky, grafy, schémy, tabuľky...

Publicistický štýl
Štýl verejného styku. Používa sa v médiách (TV, rozhlas, noviny, internet). Má informovať,
presvedčiť, poučiť.
Z jazykových prostriedkov využíva napr. žurnalizmy (novinárske termíny), ostatné
v závislosti od funkcie článku. Vyžaduje sa spisovné vyjadrovanie.
Z mimojazykových prostriedkov sú bežné fotky, obrázky, tabuľky...
Žánre: spravodajské: správa, interview, inzerát
analytické: úvodník, komentár, recenzia - kritika
beletristické: fejtón, reportáž, črta
interview – rozhovor novinára so známou osobnosťou (hercom, spevákom, politikom,
športovcom.
kritika – odborný posudok (recenzia) nejakého umeleckého či vedeckého diela. Autorom
kritiky je odborník v danej oblasti.
fejtón – publicistický žáner, v ktorom autor (novinár) vtipným a zábavným spôsobom
poukazuje na záporné javy spoločenského života.

Titulok – má upútať čitateľa, musí byť krátky a zrozumiteľný, formálne zvýraznený (väčším
príp. farebným písmom).

Administratívny štýl
Štýl verejného styku, vecný, stručný, neutrálny, adresný. Používa sa v administratívnej praxi,
v úradnom a obchodnom styku.
Z jazykových prostriedkov využíva skratky, číselné údaje, najmä jednoduché oznamovacie
vety. Prevládajú kancelarizmy (výrazy typické pre úradnú komunikáciu), odborné názvy.
Vyžaduje sa spisovné vyjadrovanie a výrazy bez citového zafarbenia (citovo neutrálne).
Z mimojazykových prostriedkov sú bežné tabuľky, pečiatky...
Využívajú sa žánre:
 úradné listy (píšu sa na kancelársky papier): zápisnica, žiadosť, zmluva, úradný
životopis...
 úradné tlačivá (vypĺňajú sa): dotazník, poštová poukážka, podací lístok...
 Slohový postup a slohový útvar

Slohový postup – je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame obsahové (tematické) prvky pri
výstavbe jazykového prejavu.

Slohový útvar – je konkrétny, uzavretý a ukončený jazykový celok (text), v ktorom sú

obsahové prvky usporiadané na základe určitého slohového postupu.

Slohové postupy poznáme:

rozprávací – zachytáva jedinečný príbeh (skutočný alebo fiktívny). Obsahuje dejové časti:
úvod, jadro, záver. Dôležitú úlohu zohráva aj funkcia rozprávača. Prevládajú v ňom činnostné
slovesá.
Využíva sa najmä v štýloch: hovorový, umelecký.
Obsah: zachytáva udalosti, príhody, zážitky, najčastejšie v časovej postupnosti
(chronologicky).
Rozprávacím sloh. postupom vzniká sloh. útvar – rozprávanie.

opisný – vyberá a usporadúva znaky a vlastnosti javov (osôb, predmetov, činností...).

Prevládajú v ňom menné slovné druhy – podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky...
Využíva sa najmä v štýloch: umelecký, náučný, hovorový.
Obsah: zachytáva vecné (vonkajšie) znaky, vlastnosti, činnosti v istom poradí.
Opisným sloh. postupom vznikajú sloh. útvary: statický opis (opis osoby, veci, budovy,
prostredia, charakteristika...), dynamický opis (opis pracovnej činnosti).

informačný – vyberá a usporadúva informácie, údaje a fakty.

Využíva sa najmä v štýloch: administratívny, publicistický, hovorový.
Obsah: kladie sa dôraz na výpočet faktov (enumeratívnosť), odpovedá na otázky: Kto? Čo?
Kedy? Kde? Ako? Prečo?
Informačným sloh. postupom vznikajú sloh. útvary: správa, oznámenie ...

výkladový – objektívne (bez emocionálneho zaujatia) vysvetľuje podstatu a vzťahy medzi

javmi.
Využíva sa najmä v štýloch: náučný, rečnícky, publicistický.
Obsah: dôraz sa nekladie na vymenúvanie faktov, ale na logicko-príčinné súvislosti medzi
nimi (vysvetľuje sa podstata určitej, najčastejšie odbornej problematiky).
Výkladovým sloh. postupom vznikajú sloh. útvary: výklad, odborný referát, odborná
prednáška ...

úvahový – slúži na vyjadrenie vlastného (subjektívneho) stanoviska (názoru)

k najrozličnejším otázkam.
Využíva sa najmä v štýloch: rečnícky, umelecký, publicistický, hovorový.
Obsah: autor vyjadruje osobné názory na určité problémy, hodnotí ich zo svojho pohľadu
a uvádza argumenty, ktorými zdôvodňuje svoje tvrdenie.
Úvahovým sloh. postupom vznikajú sloh. útvary: úvaha, kritika, esej, diskusný príspevok,
komentár ...

V súvislosti so štýlmi a slohovými postupmi sa niekedy využíva aj termín – hybridizácia

(miešanie, kríženie). Dochádza k nej vtedy, keď sa v určitom jazykovom prejave (texte)
uplatňujú viaceré štýly (sloh. postupy). Napr. v románoch prevláda umelecký štýl, ale
v priamej reči (v pásme postáv) autor využíva aj hovorový štýl (nespisovné slová a pod.).
V rozprávaní autor využíva rozprávací sloh. postup (zobrazuje udalosti), ale pri
charakteristike postáv, opisoch prostredia využíva aj opisný sloh. postup, v pásme rozprávača,
kde sa niečo hodnotí, využíva aj úvahový sloh. postup.

Niektoré slohové útvary a žánre

DISKUSNÝ PRÍSPEVOK

Je slohový útvar, využívajúci sa v rámci diskusie. Je to rečnícky prejav diskutéra, účastníka

diskusie, k vopred stanovenej téme. Využíva sa v rámci rečníckeho štýlu.

Diskusia je riadený rozhovor viacerých osôb na vopred určenú tému. Zúčastňujú sa jej:
moderátor – otvorí diskusiu (privíta prítomných, uvedie tému), riadi diskusiu, vyzýva
diskutérov k vyjadreniu sa na danú tému, zasiahne v prípade znehodnocovania diskusie
(skákanie do reči, odbočovanie od témy, vulgárne vyjadrovanie diskutérov, osobné urážky
a pod.), ukončí diskusiu, poďakuje diskutérom za účasť. Moderátor sa k téme nevyjadruje, je
nestranný.
diskutéri – vyjadrujú svoje názory na danú tému.

Znaky diskusného príspevku:

- vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike
(subjektívny prístup = musíme poznať konkrétne fakty, ktoré hodnotíme),
- používame argumenty (tvrdenia s dôkazmi, citáty), cieľom je presvedčiť poslucháčov.

Obsahové časti:
- oslovenie (Vážení prítomní... Vážené dámy, vážení páni ...)Vážení páni poslanci...
- úvod – Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomu, čo zaznelo ...
- nadväzuje na predchádzajúci prejav,
- nadviazanie môže byť súhlasné i nesúhlasné.
jadro – vyjadrenie subjektívneho názoru k danej téme,
- záver - poďakovanie za pozornosť, za udelené slovo (Vážené dámy, páni, ďakujem
vám za pozornosť...)

Téma diskusného príspevku môže byť rôzna (odborná, aktuálna zo života spoločnosti ....)

Jazykové prostriedky (sú závislé od témy):

- jednoduché vety, no najmä súvetia, zložené súvetia: príčinno-následkové,
dôsledkové...
 - polovetné konštrukcie (vsuvky), odborné termíny, prevládajú oznamovacie vety,
rečnícke otázky (motivujú k zamysleniu), apelácie na poslucháčov na riešenie určitého
problému (spoločné „ Vari ste urobili všetko preto, aby sa to tak stalo?“), oslovenia ...
Mimojazykové prostriedky:
- mimika, gestikulácia,
- intonačné prostriedky (melódia viet, dôraz, pauza, tempo reči, sila hlasu ...)

REKLAMA

Reklama je druhom oznámenia. Patrí do informačního slohového postupu. Využíva sa

v publicistickom štýle (v médiách: tlač, internet, TV, rozhlas…). Upozorňuje verejnosť na
určitý výrobok alebo službu s cieľom motivovať adresáta (verejnosť) k nákupu alebo
investícii. Spravidla ide o platený oznam so zreteľnou presvedčovacou a ovplyvňujúcou
funkciou.
Využíva sa v nej hyperbola (zveličovanie) pri vyzdvihovaní kvalít a výhod ponúkaného
výrobku či služby (výrazy typu: bezkonkurenčný, najkvalitnejší, špičkový,
neopakovateľný…). Výrazné je využitie mimojazykových prostriedkov: obraz, zvuk,
počítačové efekty, fotografie ….

INZERÁT

Inzarát je druhom oznámenia. Patrí do informačního slohového postupu. Využíva sa

v publicistickom štýle (v médiách: tlač, internet). Je to stručný text, v ktorom sa ponúka na
predaj určitý tovar, služba, alebo naopak, prejavuje sa v ňom zájem o kúpu určitého tovaru,
služby a pod. V určitých prípadoch môže byť inzerát aj reklamou, pri ponuke na predaj sa
vyzdvihujú kvality a prednosti ponúkaného tovaru s cieľom zmotivovať príjemcu k jeho
nákupu.

SPRÁVA

Patrí do informačného slohového postupu. Využíva sa v administratívnom a publicistickom

štýle (v médiách – tlač, internet, TV, rozhlas …). Informuje verejnosť o tom, čo sa stalo.
Obsahuje informácie o tom, kedy, kde a čo sa udialo.

OZNÁMENIE

Patrí do informačného slohového postupu. Využíva sa v administratívnom a publicistickom

štýle (v médiách – tlač, internet, TV, rozhlas …). Informuje verejnosť o tom, čo sa bude
konať. Obsahuje informácie o tom, kedy, kde a čo sa bude konať. Patria sem žánre jako
inzerát, reklama, predpoveď počasia, pozvánka …
 ODBORNÝ VÝKLAD

Je slohový útvar patriaci do výkladového slohového postupu. Využíva sa v odbornom

(náučnom) a rečníckom štýle. Jeho cieľom je jasné vysvetlenie odborného problému, poučiť
príjemcu o faktoch a vzťahoch medzi nimi (náučná – vzdelávacia funkcia).

Hlavné znaky:
- využíva sa náučný, didaktický postup,
- používa argumenty (tvrdenia s dôkazmi), uvádzame príklady, porovnávame, zhŕňame
- používame citáty, bibliografické záznamy,
- objektívnosť – nezaujatosť, neutrálnosť (autor nevyjadruje osobné názory k danej
téme, opiera sa o vedecky potvrdené a dokázané fakty, nepoužívajú sa expresívne
slová),
- nadväznosť a logickosť textu.

Obsahové časti:
- ÚVOD – spomenutie témy, cieľa,
- JADRO – vysvetľovanie odbornej problematiky,
- ZÁVER – vyvodenie všeobecného záveru, poučky, zhodnotenie, osvetľuje sa daný
problém.

Jazykové prostriedky:

- využitie odbornej terminológie,

- cudzie slová,
- združené (viacslovné) pomenovania,
- skratky a značky,
- číselné údaje,
- slovné druhy: (prevláda menné vyjadrovanie) prídavné mená, podstatné mená,
číslovky ...
- syntax: zložité vetné konštrukcie, zložené súvetia, polovetné konštrukcie,
vypočítavanie – viacnásobný vetný člen,
- rozličné vsuvky, oddelenie čiarkami, zátvorky, pomlčky ...
- príčastia – (... zostrojený z jednotlivých častí, pôsobiaci, patriaci...)
- zvratné pasívum – (návrh sa predkladá...)
- vety len oznamovacie,
- citovo neutrálne slová (bez citového zafarbenia).

Mimojazykové prostriedky:

- schémy, grafy, náčrty, tabuľky, didaktická technika...

UMELECKÝ (CITOVO-ZAFARBENÝ) OPIS

Slohový útvar patriaci do opisného slohového postupu, ktorého cieľom je emocionálne

zapôsobiť na príjemcu, vyvolať citový dojem. Využíva sa najmä v umeleckom štýle (opis
prostredia, prírody ...)
Jazykové prostriedky:

- vety s viacnásobným vetným členom

- tvorivé využitie umeleckých jazykových prostriedkov (metafory, personifikácie,
prirovnania, epitetá...)
- expresívne slová (slová s kladným alebo záporným emocionálnym nábojom)
- zo slovných druhov sa využívajú napr. prídavné a podstatné mená, slovesá (aj
plnovýznamové), citoslovcia ...

ÚRADNÝ ŽIVOTOPIS (CURICULUM VITAE)

Slohový útvar patriaci do informačného slohového postupu, v ktorom pisateľ stručne

uvádza základné údaje o svojom živote. Využíva sa v administratívnom štýle ako
sprievodný dokument napr. k žiadosti o prijatie do zamestnania.
OBSAH:
- pravdivé, stručné a vecné zachytenie základných údajov života konkrétnej osoby,
obsahuje dôležité informácie a základné údaje o najbližších (rodičia, súrodenci,
partneri)
- uvádza dosiahnuté vzdelanie, záujmy a schopnosti
- objektívnosť (nič nehodnotíme, bez vlastných úsudkov a názorov)

KOMPOZÍCIA
- základné údaje (meno, dátum, miesto narodenia, trvalé bydlisko, národnosť, štátna
príslušnosť, stav)
- základné údaje o rodičoch (meno, vek, povolanie), súrodencoch (meno, vek, škola)
- základné údaje o ukončení ZŠ, SŠ, VŠ + záujmy a aktivity (prípadne prax)
- základné údaje o doterajšom zamestnaní
- záujem o štúdium / prácu / zamestnanie = konkrétne pomenovať
- predpoklady pre ďalšie štúdium / zamestnanie

V súčasnosti sa v praxi uprednostňuje tzv. štruktúrovaný životopis, založený na strohom,

heslovitom a vecnom (nepíše sa ako súvislý text) vymenúvaní základných životopisných
údajov.
Sprievodným listom k úradnému životopisu patrí aj tzv. motivačný list. Žiadateľ o prijatie do
zamestnania v ňom budúcemu potenciálnemu zamestnávateľovi predstaví ďalšie svoje
schopnosti a vlastnosti, ktoré spĺňajú, ba i prevyšujú požiadavky uvedené v pracovnej ponuke,
čím chce zvýšiť záujem zamestnávateľa o svoju osobu.

CHARAKTERISTIKA OSOBY

Slohový útvar patriaci do opisného slohového postupu. Využíva sa napr. v umeleckom a

hovorovom štýle.

OBSAH:
- zachytáva základné a typické znaky, vlastnosti osoby (kladné i záporné)
- enumerácia (výpočet) vlastností osoby vo vzťahu k sebe, k práci, k ostatným ľuďom,
 - komplexná charakteristika osoby, t.j. vlastnosti človeka z viacerých uhlov pohľadu,
využíva prídavné mená s hodnotiacim významom, podstatné mená, slovesá na
vyjadrenie činnosti a konania,
- môže byť ukončená zamyslením, úvahou (vyjadrením vzťahu k charakterizovanej
osobe).

Druhy charakteristiky:
a, vonkajšia charakteristika = opis postavy, tváre, spôsobov človeka, chôdze,
oblečenia – zachytáva vonkajší vzhľad
b, vnútorná charakteristika = opis morálnych a povahových vlastností – zachytáva
povahu človeka, jeho charakter. Vnútorná charakteristika sa delí na:
 priama (statická): vlastnosti sa pomenúvajú priamo (podstatnými
a prídavnými menami – Mama je starostlivá.)
 nepriama (dynamická): vlastnosti vyplývajú z konania človeka (vyjadrujú
pomocou plnovýznamových slovies: Mama sa o nás stará.)

Jazykové prostriedky:
- použitie príd. mien, podst. mien, prísloviek, veľa synoným !!!, činnostné slovesá
- vety s viacnásobným vetným členom
- využívajú sa frazeologické spojenia, expresívne výrazy

Druhom charakteristiky je aj karikatúra. Využíva hyperbolu - zveličovanie určitých vlastností

za účelom zosmiešnenia. Často sa využíva pri satire, kde sa zveličujú najmä záporné
vlastnosti.

ÚVAHA

Slohový útvar patriaci do úvahového slohového postupu. Autor vyjadruje subjektívny!! (svoj
vlastný!!) postoj k spoločenským problémom, hodnotí problém zo svojho osobného
hľadiska, vedie čitateľa k zamysleniu. Využíva sa v umeleckom, hovorovom, rečníckom a
publicistickom štýle.

Témy na úvahu bývajú rôzne, týkajú sa väčšinou rôznych spoločenských či osobných

problémov, medziľudských vzťahov, riešenia odborných otázok a pod. Úvaha v praxi vždy
tvorí súčasť rôznych iných žánrov, ako sú napr.: diskusný príspevok, rečnícky prejav
(slávnostný, agitačný...), súkromný rozhovor, vnútorný monológ v lit. diele, úvahová
(reflexívna) lyrika, reportáž, úvodník či komentár v publicistike atď. Vždy, keď človek
vyjadruje vlastné názory na niečo, ide o úvahu.

Obsahové časti úvahy:

- nastolenie problému,
- subjektívna analýza problému, uvádzanie presvedčivých argumentov!! (dôkazov, na
základe ktorých zaujímame k téme istý postoj), presviedčanie príjemcu o správnosti
svojho tvrdenia,
- záverečné zhrnutie najdôležitejších myšlienok, konečné stanovisko, návrh riešenia
problému.
Jazykové prostriedky (ich výber závisí najmä od témy):

- odborné termíny (ak má téma odborný charakter),

- umelecké jazykové prostriedky (ich využitie vyplýva zo subjektívneho charakteru
úvahy),
- expresívne výrazy (ich využitie vyplýva zo subjektívneho charakteru úvahy),
- citáty (môžu byť využité v rámci argumentácie),
- frazeologické spojenia,
- časté sú súvetia, aj zložené (autor niečo zdôvodňuje, svoje myšlienky rozvádza,
vyjadruje vzťahy medzi faktami...),
- rečnícke otázky (motivujú príjemcu k zamysleniu, k hľadaniu odpovedí),
- využíva sa 1. osoba singuláru (vyplýva to zo subjektívneho - osobného pohľadu na
problém: ja si myslím...., som toho názoru, že....., podľa mňa je to tak....., navrhoval by
som....,som presvedčený o tom, že .....)