Súhrnný prehľad učiva slovenského jazyka - 5.

ročník

pojem definícia príklad

vety podľa obsahu  oznamovacie: končia bodkou . Dnes bude svietiť slnko.
 opytovacie: končia otáznikom ? Prídeš zajtra k nám?
 rozkazovacie: končia výkričníkom ! Zatvorte okno!
 želacie: sú výzvy, aby sa niečo nestalo alebo stalo, Keby sme už boli doma!
nájdeme tam častice bárs/kiežby, aby, žeby, keby, Nech sa nám darí!
nech, bodaj: končia výkričníkom ! Dobrý deň! Bodaj by ťa hus
patria k nim aj pozdravy a kliatby pečená kopla!
zvolanie = zvolacie !!!!všetky druhy viet /oznamovacie, rozkazovacie, Dovidenia!
vety želacie i opytovacie/ môžu mať podobu zvolania Idú k nám hostia!
 v ústnom prejave majú zvýraznenú intonáciu Umyť ruky!
a v písomnej podobe píšeme za zvolaním výkričník Čo si jej to povedal?!
melódia viet  klesavá – oznamovacie vety Idem dnes s tebou do kina.
- rozkazovacie Umy si ruky!
- želacie Keby som už bol doma!
- opytovacie dopĺňacie /majú na začiatku Kto mi pomôže?
opytovacie zámeno/
 stúpavá – opytovacie zisťovacie Prídeš si zobrať veci?
slovosled poradie slov vo vete
spoluhlásky podľa  znelé ž ď vg h zd dž b dz
znelosti  neznelé Štefka chystá čepiec.
 zvučné m,n,ň,l,ľ,r,j
spodobovanie prispôsobenie sa hlásky vo výslovnosti nasledujúcej labka
hláske znelá neznelá
 vzniká, keď sa stretne znelá a neznelá b sa spodobuje na p
spoluhláska
1. spodobovanie na konci slova pred prestávkou tvaroh
2. spodobovanie vo vnútri slova vrabca
3. spodobovanie na hranici slov kvet vonia
prozodické vlastnosti  prestávka –prerušenie prúdu reči na istý čas
= zvukové vlastnosti /prirodzená, významová/
reči  dôraz – zdôraznenie najdôležitejšieho slova vo vete
/v pokojnej vete je na poslednom slove/
 sila hlasu –vyjadruje vzťah hovoriaceho k obsahu
reči
 prízvuk – výraznejšie vyslovenie slabiky,
v slovenčine je na prvej slabike /tretej atď./
 melódia vety
 tempo
zámená  osobné základné- zastupujú pomenovania ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni,
osôb ony
 osobné privlastňovacie – vyjadrujeme nimi môj, tvoj, jej, jeho , náš, váš,
vlastnícke alebo príbuzenské vzťahy ich
zámená skloňujeme
číslovky  základné – pomenúvajú počet osôb, vecí,... jeden, dvadsať
!!!!píšeme s mäkkým i/í
 radové – pomenúvajú poradie osôb, vecí, ... prvý, tretí, desiaty, tisíci
!!!!!píšeme s tvrdým y/ý
podstatné mená plnovýznamový ohybný slovný druh, ktorý pomenúva Juraj, líška, kvet, stolička,
osoby, zvieratá, veci, rastliny, vlastnosti, deje, vnútorné krása, nenávisť, krik, zlosť
stavy
 ohýbame skloňovaním
 určujeme tieto gramatické kategórie- rod, pod nohou – ž.r., Sg., I, žena
číslo, pád, vzor a pri p.m. m.r. životnosť
podstatné mená  životné /chlap, hrdina/
mužského rodu  neživotné /dub, stroj/
chlap – životné p.m. m.r. zakončené na spoluhlásku herec, stavbár, dedo, strýko
alebo samohlásku –o
hrdina – životné p.m. m.r. zakončené na samohlásku –a hokejista, sudca
dub – neživotné p.m. m.r. zakončené na tvrdú les, stôl
a obojakú spoluhlásku- tvrdý vzor!!!!
stroj – neživotné p.m. m.r. zakončené na mäkkú kroj, topoľ
spoluhlásku
podstatné mená žena – p.m ž.r. zakončené na samohlásku –a, pred chata, žaba
ženského rodu ktorou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska – tvrdý
vzor!!!!!!
ulica- p.m ž.r. zakončené na samohlásku –a, pred pivnica, čerešňa
ktorou je mäkká spoluhláska
dlaň - p.m ž.r. zakončené na spoluhlásku, ktoré sú v G loď – lode
Sg. zakončené na samohlásku –e
kosť - p.m ž.r. zakončené na spoluhlásku, ktoré sú v G step – stepi
Sg. zakončené na samohlásku –i !!!!! pamäť počítača – dlaň
pamäť ľudská - kosť
podstatné mená mesto – p.m. s.r. zakončené na samohlásku –o ucho, tlačivo
stredného rodu srdce - p.m. s.r. zakončené na samohlásku – e more, nástupište
dievča - p.m. s.r. zakončené na samohlásku –a dvojča, húsa, mača
vysvedčenie - p.m. s.r. zakončené na dvojhlásku –ie zdravie, svitanie
!!!!! pri skloňovaní podľa vzoru vysvedčenie neplatí
pravidlo o rytmickom krátení!!!!
prídavné mená ohybný plnovýznamový slovný druh, ktorý pomenúva
vlastnosti, pýtame sa naň Aký? Aká? Aké? Ktorý? Čí?
 ohýbame skloňovaním
akostné prídavné mená- nevieme vysvetliť, ako biely, suchý, malý, štíhly
pomenovanie vzniklo
 ohýbame aj stupňovaním /3 stupne/
1. stupeň veselý
2. stupeň veselší
3. stupeň najveselší
vzor pekný skloňujeme prídavné mená, ktoré majú pred ohýbacou studený, nový, bledý
príponou tvrdú alebo obojakú spoluhlásku -tvrdý
vzor okrem !!!!!! N Pl. /keď sú viacerí/ bledý človek ale !!! bledí ľudia
zhoda podstatných zhodujú sa v rode, čísle, páde
a prídavných mien
vzor cudzí skloňujeme prídavné mená, ktoré majú pred ohýbacou svieži, hrací, stierací
príponou mäkkú spoluhlásku
slovná zásoba 1  synonymá slová rovnakého alebo podobného pekný, krásny
významu
 antonymá slová opačného významu vysoký-nízky
 homonymá slová s odlišným významom ale oko – ako časť tela
rovnakou formou oko – na pančuchách
slovesá ohybný, plnovýznamový slovný druh pomenúva, čo rásť, spievať, kráčať
osoby, zvieratá a veci robia alebo čo sa s nimi deje
 ohýbame časovaním
 určujeme tieto gramatické kategórie: osoba,
číslo, čas robí, robíš, robil, robil
 pravopis – pri všetkých ohýbacích príponách sa
píše mäkké i/í
odvodzovanie spôsob vzniku nových slov, pridaním predpony pred predstieral, odložil, roztvoriť
predponami slovo
slovná zásoba 2  prirovnanie- vzniká prirovnávaním jedného Mocný ako medveď.
predmetu k inému
 porekadlo – obrazné pomenovanie nejakého javu, Vzal nohy na plecia.
ktoré nemá ponaučenie
 príslovie – obrazné pomenovanie nejakého javu, V núdzi poznáš priateľa.
ktoré má ponaučenie
 pranostika – ľudová múdrosť s predpoveďou Martin chodí na bielom koni.
počasia
slovná zásoba podľa  spisovné slová – slová, ktoré používame vo
spisovnosti verejnom styku – v škole, v úradoch, v tlači,
televízii/
 nespisovné slová = nárečia – slová, ktoré sa
používajú v nejakom nárečí a v súkromí
nárečia: stredoslovenské
západoslovenské
východoslovenské