Zámená

 OSOBNÉ
o základné ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
Dlhé tvary zámen – tebe, teba, mne, mňa - s predložkou – cez neho, na neho (osoby)
Krátke tvary zámen – ti, ťa, mi, ma - s predložkou – cezeň, naň (zvieratá, veci)

o privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
Jeho som si nevšimol. (Koho, čo som si nevšimol? Jeho. -osobné základné zámeno)
Toto je jeho žuvačka. (Čia je to žuvačka? Jeho. -osobné privlastňovacie zámeno)
Zámená jeho, jej, ich sú nesklonné = majú samostatné skloňovanie. Ostatné skloňujeme ako zámeno môj.
Zámená môj, tvoj náš, váš, svoj sa v I sg píšu s dlhým – í (s mojím), v D/ I pl sa píšu s krátkym – i (mojim).
 ZVRATNÉ
o základné: seba/ sa, si ○ privlastňovacie: svoj (svoja, svoje)

Krátke tvary sa, si sú vtedy zvratnými zámenami, ak ich vo vete môžem nahradiť zámenom seba, napr.: Umývam sa
(seba). Umývam si uši (sebe). Počujeme sa dobre? (seba, sa navzájom). Nie sú zvratné, ale sú súčasťou zvratného
slovesa: Blýska sa. Usmievajú sa.

 UKAZOVACIE – ten, tamten, tento, henten, onen, oná, taký, toľký, tam, tak ....

taký, onaký, toľký, toľkýto... – vzor pekný (Npl – i/í !)

 OPYTOVACIE – kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kedy, prečo, kde, ako ...

Pýtame sa nimi na osobu, zviera, vec (kto, čo, aký, koľký, kde, kedy, ako, prečo, kadiaľ, načo, začo, čože,...)
Zväčša bývajú súčasťou doplňovacích otázok
Ak zámeno nie je súčasťou otázky, nazýva sa vzťažné a plní funkciu spojky = Kedy prídeš večer domov? (opytovacie)
Neviem, kedy prídem večer domov. (vzťažné)

 NEURČITÉ – dakto, niečo, niekto, ktosi, čosi, niekedy, kdekoľvek, voľačo, hocikto, všeličo, všelikto...
naznačujú len všeobecný počet, osobu, vec...
vznikli odvodením od opytovacích zámen

Neurčité zámená so -si (ktorýsi, čísi...)

Koncové -si je vždy mäkké, keď si ho odmyslíme, zostane nám väčšinou vzor pekný alebo cudzí = ktorýsi chlapec,
akýsi človek, s ktorýmsi chlapcom, s akýmsi človekom, ktorísi chlapci, akísi ľudia (N pl.)

 VYMEDZOVACIE – ten istý, tak isto, iný, všetci, nikto, vždy, nič, žiadny, sám, samý, nikdy,...

Vymedzovacie zámená označujú: totožnosť (taký istý, tenže, takže), odlišnosť (iný, inakší, inak, inšie), úplnosť (všetok,
všetci, každý, všade, vždy), neúplnosť (nikto, nikde, nič, ničí, žiaden), výlučnosť (sám, samý),
väčšinou z nich možno utvoriť protikladné dvojice

SÁM/ SAMA/ SAMO = pl SAMI/ SAMY vo význame bez niekoho, jediný

Zámeno sám má v N pl pri m. r. životnom pádovú príponu -i (chlapi rokujú sami), m. r. neživotných, ž. r. a s. r. -
y (stromy sa proti škodcom chránia samy, ženy budú rokovať samy, mestá sa samy rozhodnú, ako použijú pridelené
finančné prostriedky)

SAMÝ/ SAMÁ/ SAMÉ vo význame – mnoho

Zámeno samý, samá, samé má v množnom čísle v mužskom rode životnom tvar samí, v mužskom rode neživotnom,
v ženskom a v strednom rode samé a znamená množstvo, veľa niečoho, veľa osôb, zvierat , vecí alebo
skupín: Nohavice mal samý fľak. (veľa fľakov, celé fľakaté) Peter bol samý vtip.(hovoril veľa vtipov) Na hruške bola
samá voška. (veľa vošiek) Ulica bola samá voda, samé blato. (kam si pozrel, všade len  voda a blato) V telocvični
cvičili samí vyšportovaní muži. (bolo ich veľa) V lese boli samé smreky. (všade smrek, veľa smrekov) Na prednášku
o módnych trendoch prišli samé ženy. (veľa žien) Na ihrisku boli samé deti.( len deti, veľa detí)
 Zámená
 OSOBNÉ
o základné ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
Dlhé tvary zámen – tebe, teba, mne, mňa - s predložkou – cez neho, na neho (osoby)
Krátke tvary zámen – ti, ťa, mi, ma - s predložkou – cezeň, naň (zvieratá, veci)

o privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
Jeho som si nevšimol. (Koho, čo som si nevšimol? Jeho. -osobné základné zámeno)
Toto je jeho žuvačka. (Čia je to žuvačka? Jeho. -osobné privlastňovacie zámeno)
Zámená jeho, jej, ich sú nesklonné = majú samostatné skloňovanie. Ostatné skloňujeme ako zámeno môj.
Zámená môj, tvoj náš, váš, svoj sa v I sg píšu s dlhým – í (s mojím), v D/ I pl sa píšu s krátkym – i (mojim).
 ZVRATNÉ
o základné: seba/ sa, si ○ privlastňovacie: svoj (svoja, svoje)

Krátke tvary sa, si sú vtedy zvratnými zámenami, ak ich vo vete môžem nahradiť zámenom seba, napr.: Umývam sa
(seba). Umývam si uši (sebe). Počujeme sa dobre? (seba, sa navzájom). Nie sú zvratné, ale sú súčasťou zvratného
slovesa: Blýska sa. Usmievajú sa.

 UKAZOVACIE – ten, tamten, tento, henten, onen, oná, taký, toľký, tam, tak ....

taký, onaký, toľký, toľkýto... – vzor pekný (Npl – i/í !)

 OPYTOVACIE – kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kedy, prečo, kde, ako ...

Pýtame sa nimi na osobu, zviera, vec (kto, čo, aký, koľký, kde, kedy, ako, prečo, kadiaľ, načo, začo, čože,...)
Zväčša bývajú súčasťou doplňovacích otázok
Ak zámeno nie je súčasťou otázky, nazýva sa vzťažné a plní funkciu spojky = Kedy prídeš večer domov? (opytovacie)
Neviem, kedy prídem večer domov. (vzťažné)

 NEURČITÉ – dakto, niečo, niekto, ktosi, čosi, niekedy, kdekoľvek, voľačo, hocikto, všeličo, všelikto...
naznačujú len všeobecný počet, osobu, vec...
vznikli odvodením od opytovacích zámen

Neurčité zámená so -si (ktorýsi, čísi...)

Koncové -si je vždy mäkké, keď si ho odmyslíme, zostane nám väčšinou vzor pekný alebo cudzí = ktorýsi chlapec,
akýsi človek, s ktorýmsi chlapcom, s akýmsi človekom, ktorísi chlapci, akísi ľudia (N pl.)

 VYMEDZOVACIE – ten istý, tak isto, iný, všetci, nikto, vždy, nič, žiadny, sám, samý, nikdy,...

Vymedzovacie zámená označujú: totožnosť (taký istý, tenže, takže), odlišnosť (iný, inakší, inak, inšie), úplnosť (všetok,
všetci, každý, všade, vždy), neúplnosť (nikto, nikde, nič, ničí, žiaden), výlučnosť (sám, samý),
väčšinou z nich možno utvoriť protikladné dvojice

SÁM/ SAMA/ SAMO = pl SAMI/ SAMY vo význame bez niekoho, jediný

Zámeno sám má v N pl pri m. r. životnom pádovú príponu -i (chlapi rokujú sami), m. r. neživotných, ž. r. a s. r. -
y (stromy sa proti škodcom chránia samy, ženy budú rokovať samy, mestá sa samy rozhodnú, ako použijú pridelené
finančné prostriedky)

SAMÝ/ SAMÁ/ SAMÉ vo význame – mnoho

Zámeno samý, samá, samé má v množnom čísle v mužskom rode životnom tvar samí, v mužskom rode neživotnom,
v ženskom a v strednom rode samé a znamená množstvo, veľa niečoho, veľa osôb, zvierat , vecí alebo
skupín: Nohavice mal samý fľak. (veľa fľakov, celé fľakaté) Peter bol samý vtip.(hovoril veľa vtipov) Na hruške bola
samá voška. (veľa vošiek) Ulica bola samá voda, samé blato. (kam si pozrel, všade len  voda a blato) V telocvični
cvičili samí vyšportovaní muži. (bolo ich veľa) V lese boli samé smreky. (všade smrek, veľa smrekov) Na prednášku
o módnych trendoch prišli samé ženy. (veľa žien) Na ihrisku boli samé deti.( len deti, veľa detí)