Francúzska revolúcia 1789-1799

 hospodárske problémy
 nedostatok financií sa francúzsky kráľ Ľudovít XVI. Rozhodol riešiť pozemkovou
daňou
 v máji 1789 sa stretli generálne stavy (najvyššie zhromaždenie stavov všetkých fr.
Provincií)
1. stav - šľachta (290 zástupcov)
2. stav - duchovenstvo (270 zástupcov) privilegovaní
3. stav - meštianstvo (589 zástupcov)
↓
hádky a spory medzi stavmi, odchod tretieho stavu, ktorí sa vyhlásili za
Národné zhromaždenie
↓
neskôr sa premenovali na Ústavodarné zhromaždenie

Meštianstvo:
 sa riadilo heslom: „SLOBODA – ROVNOSŤ – BRATSTVO“
 14.7.1789 – útok na väznicu Bastilu v Paríži → začiatok revolúcie vo Francúzsku.

Národné zhromaždenie prijalo:

 Dekrét o zrušení poddanstva
 Deklaráciu práv človeka a občana
o  zrušenie privilégií šľachty
o  rovnosť pred zákonom
o  možnosť získať funkcie a úrady
o  sloboda slova, zhromažďovania, náboženstva, podnikania
o  Nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva

1789 – prijatím novej ústavy sa Francúzsko stáva konštitučnou monarchiou (forma

monarchie, v ktorej je moc kráľa obmedzená ústavou)
- Ústava oddelila zákonodarnú moc od výkonnej a obmedzila moc panovníka.
Proti revolúcií sa snažili zasiahnuť: Anglicko, Habsburská monarchia, Prusko.
Francúzi vyhlásili Habsburgovcom vojnu.
Dobrovoľníci chránili Paríž – dobrovoľníci z Marseille → ich bojová pieseň Marseillaisa
(hymna revolúcie) → dnešná francúzska hymna.
Danton – jeden z vodcov francúzskej revolúcie, bol popravený

Republika
Do popredia sa dostávajú prívrženci republikánskych myšlienok →
→Ľudovít XVI. sa pokúšal utiecť z Francúzska, chytili ho a neskôr popravili na gilotíne aj
s manželkou Máriou Antoinettou.
Gilotína – zariadenie na popravu stínaním hlavy, jej používanie uplatňoval Myximilián
Robespiere.
1792 – Francúzsko sa stalo republikou (girondisti). Novozvolený parlament sa premenoval
na Konvent.
Zhoršenú hospodársku situáciu využili prívrženci ľavice pod vedením Jakobínov, ktorí sa
ujali vlády.

Jakobíni
 Vodca Maximilián Robespierre
 v armáde zaviedli všeobecnú branú povinnosť
 prijali ústavu podľa myšlienok Russeaua, ktorá ale neplatila
 vlády sa ujal Výbor pre verejné blaho a Výbor pre bezpečnosť, ktoré zaviedli
DIKTATÚRU – krutovládu. Krutovláda vyvrcholila zatknutím a popravením
Robespierra v júli 1794.
 Francúzska revolúcia sa obrátila proti Katolíckej cirkvi – chcela ju ovládnuť
a likvidovať.
 Zaviedli nový kalendár, ktorý počítal letopočet od vyhlásenia republiky.

Uhorskí jakobíni
Cisár František Jozef II. Zaviedol policajný režim, ktorý prenasledoval a trestal radikálne
zmýšľajúcich intelektuálov. Tí sa tajne združovali →
→ uhorskí jakobíni
 ich cieľom boli demokratické zmeny
 Uhorsko sa malo zmeniť na federatívnu republiku
 chceli zrovnoprávnenie šľachticov a nešľachticov
 v roku 1794 boli odhalení, hlavní popravení a ostatní väznení

Direktórium
 po poprave Robespierra → veľké zmeny → nová ústava
 konvent sa skladal z 2 komôr – Rada (500 členov) a Rada starších (250 členov).
 v čele republiky stálo 5 členné direktórium (dočasný vládny výbor).
 nespokojnosť Francúzov s direktóriom, ktoré bolo závislé od armády (zbrane), do
popredných pozícií sa dostáva Napoleon Bonaparte.
 Napoleon mal potlačiť povstanie proti direktóriu, uskutočnil však štátny prevrat, po
ktorom sa moci chopil 3-členný konzulát. Prvým konzulom sa stal Napoleon
Bonaparte.