Prehľad jednotlivých období v literatúre

1. Staroveká literatúra
- najstaršia je sumerská literatúra (Epos o Gilgamešovi), staroegyptská a akkadská
literatúra
- najmladšia literatúra je hebrejská (Biblia)
Charakteristika starovekej literatúry: nevystupujú tu jednoduchí ľudia, ale panovníci,
hrdinovia sú obdarení veľkou silou, prítomné sú mýtické a polomýtické postavy.
Antická literatúra (grécka + rímska literatúra)
Grécka literatúra: Homér (epos Ilias a Odysea)
Sofokles (Antigona, Kráľ Oidipus)
Rímska literatúra: Vergílius, Horácius, Ovídius
V tomto období sa rozvíjali aj ostatné druhy a žánre: bájka (Ezop), lyrika (Sapfo), tragédia
(Sofokles, Euripides), komédia (Aristofanes, Plautus), rečníctvo (Cicero), historiografia
(Caesar).

2. Stredoveká literatúra
- výrazný vplyv náboženstva. Dôraz na vieru vo večný, nadpozemský svet.
Literatúra:
A, svetská: obraz zidealizovaného šľachtica, bojovníka (Pieseň o Rolandovi)
B, náboženská: dôraz na kresťanské cnosti, hrdinom bol svätec, pustovník, askéta.
Cieľom je poúčať, dojímať a vychovávať. Zdôrazňovaná je poslušnosť, oddanosť Bohu
alebo panovníkovi. Literárnou autoritou bola Biblia.
V našej literatúre je dôležité obdobie Veľkej Moravy. Vznikla prvá slovanská báseň
Proglas, dôležité miesto majú aj Moravsko – panónske legendy.

3. Humanistická a renesančná literatúra

- úsilie o návrat k ľudským, pozemským radostiam a starostiam. Renesancia stavia
proti kresťanskému ideálu pokory a askéze radosť z pozemského života. Humanizmus
zdôrazňuje rozvoj osobnosti v zodpovedajúcich životných podmienkach.
- právo na radostné prežívanie života na zemi.
- Dante Alighieri, F. Petrarca, G. Boccaccio (Taliansko), F. Villon, Rabelais
(Francúzsko), Cervantes, Lope de Vega (Španielsko), Shakespeare (Anglicko)
- v našej literatúre tvorí Martin Rakovský, Jakub Jakobeus. Duchovnú lyriku tvoria Ján
Silván, Juraj Tranovský.
- v popredí sú problémy jednotlivca. Hrdinovia dokážu bojovať za vznešené ideály.

4. Barok
- literatúra sa vyznačuje protikladmi
- návrat k nadpozemskému životu, ale prítomné sú aj témy svetského života.
- predstavitelia baroka: Torquato Tasso (Taliansko), John Milton (Anglicko), Jan Amos
Komenský, na Slovensku bol významným predstaviteľom Hugolín Gavlovič,
predstaviteľ didakticko – reflexívnej poézie. Memoárová a cestopisná literatúra
(Simonides, Láni, Krman) a odborná literatúra (polyhistor Matej Bel).

5. Klasicizmus
- vplyv racionalistickej filozofie Reného Descarta
- kládol dôraz na rozum
- zákony literárnej tvorby sformoval Nicolas Boileau – Despréaux (Básnické umenie).
Zaviedol členenie žánrov na vysoké (tragédia, óda, elégia) a nízke (komédia, bájka,
satira)
- predstavitelia: P. Corneille, Moliere. Na Slovensku začína obdobie národného
obrodenia. Bernolák kodifikuje spisovnú slovenčinu, vzniká prvý slovenský román od
Jozefa Ignáca Bajzu, básnici Ján Hollý a Ján Kollár. Národnobuditeľský zámer napĺňal
Juraj Fándly.

6. Romantizmus
- spisovatelia svetabôľne prežívajú rozpor medzi ideálnym a reálnym, medzi svojím
vnútorným svetom a vonkajším životom, odcudzujú sa spoločnosti, pociťujú
osamelosť, skľúčenosť a smútok z bytia.
- predstavitelia: V. Hugo (Francúzsko), G. G. Byron (Anglicko), E. A. Poe (Amerika),
H. Heine (Nemecko), A. S. Puškin (Rusko), A. Mickiewicz ( Poľsko), K. H. Mácha.
Na Slovensku vyvíjajú svoju činnosť štúrovci – S. Chalupka, J. Kráľ, A. Sládkovič, J.
Botto a prozaici J. M. Hurban, J. Kalinčiak a Ľ. Štúr. U nás sa rozvíja najmä poézia.
Literatúra je písaná v národnom duchu.

7. Realizmus
- vplyv filozofie pozitivizmu. Je to filozofia zdôrazňujúca objektívne poznanie
skutočnosti
- Realizmus = metóda uplatňujúca sa od polovice 19. storočia a v priebehu 20. storočia.
Je založená na kritickom poznávaní skutočnosti, ktoré vychádza z pravdivého
zobrazenia ľudskej osobnosti, vzťahov, spoločenskej situácie.
- Predstavitelia: Charlotte a Emily Brontëová, Charles Dickens (Anglicko), Stendhal,
Honore de Balzac, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant (Francúzsko), N. V. Gogoľ,
I. S. Turgenev, F. M. Dostojevskij, A. P. Čechov (Rusko), Jan Neruda.
- na Slovensku rozlišujeme dve vlny realizmu. Prvá vlna: príklon k súčasným témam,
opis materiálneho bohatstva, vypočítavosti, alkoholizmu, dedinská téma. Patrili tu
S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav, T. Vansová, E. Maróthy –Šoltésová, M. Kukučín.
Druhá vlna realizmu: záujem o vnútorný život človeka, zameranie sa na jeho sociálnu
situáciu, snaha o analýzu skutočnosti, nepriklášlený obraz o živote najnižších
ľudových vrstiev. Patrili tu: B. Slančíková Timrava, J. Gregor Tajovský, Ľ.
Podjavorinská, J. Čajak.

8. Literárna moderna
- termínom moderna označujeme umelecké smery z konca 19. a začiatku 20. storočia –
symbolizmus, dekadenciu, impresionizmus. Symbolizmus sa spája s úsilím
francúzskych básnikov Ch. Baudelaira, P. Verlaina a J. A. Rimbauda, v slovenskej
literatúre je to I. Krasko a V. Roy. Impresionizmus sa prejavil najmä v hudbe
a maliarstve. Kládol dôraz na momentálny dojem a náladu. Symbolizmus sa
v literatúre prejavoval využívaním symbolov, obraznosťou veršov, neočakávanými
spojeniami predstáv a najmä prenášaním významu. Ustúpil záujem o minulosť. Autori
sa štylizovali do roly nepochopených, „prekliatych“.

9. Umelecké avantgardy
- avantgarda = jedna z etáp moderného umenia 20. storočí. Avantgarda predstavuje širokú
škálu ideovo – estetických programov, ktoré pôsobili takmer súčasne. Vznikol
expresionizmus, futurizmus, konštruktivizmus, dadaizmus, poetizmus a surrealizmus.
 SVETOVÁ LITERATÚRA PO ROKU 1945
- druhá svetová vojna ovplyvnila celý spoločenský život. Mnohí autori sa stali
„svedomím národa“ – chcú zapôsobiť na city čitateľa. Prehodnocuje sa aj vzťah
k minulosti (najmä v nemeckej literatúre).
- Rozdelenie Európy na východný a západný blok. Západná literatúra nadväzuje na
predvojnové umelecké smery a súčasne experimentuje s novými smermi. Pre literatúru
socialistických krajín je typický jednotný umelecký smer socialistický realizmus.
Každý pokus o inováciu bol odsúdený ako dekadentný.
- 50. - 60. roky – v ruskej literatúre nastalo isté uvoľnenie v rámci obdobia kritiky kultu
osobnosti. V západnej literatúre sú 60 – te roky obdobím „šťastných detí“, ktoré sa
snažili užívať si život, bojovať proti konzumnej spoločnosti, vojnám a intrigám.
- Po roku 1945 vznikajú nové prúdy a umelecké smery. Niektoré zanikli, niektoré
pretrvávajú dodnes. Najmä v 90 – tych rokoch je evidentné smerovanie k názorovej
pluralite.

1. AMERICKÁ LITERATÚRA
- Amerika sa stala krajinou, ktorá dravo postupovala dopredu a jednotlivec nebol
schopný ovplyvniť chod udalostí. Ostáva mu vnútorná vzbura, skepsa, beznádej.

JOHN STEINBECK (1902 – 1968)

- písal už pred vojnou, no najlepšie diela vznikli po vojne.
- narodil sa v Kalifornii. Život obyčajných ľudí žijúcich v Kalifornii sa stal inšpiráciou
pre jeho diela.
- 1962 Steinbeck dostal Nobelovu cenu.

TVORBA:
Román Zlatý kalich – debut.
Zb. poviedok Nebeské pastviny – život kalifornských farmárov.
• Román O myšiach a ľuďoch – o živote bezdomovcov, ktorí
putujú za prácou. Chcú si nájsť miesto, ktoré môžu nazvať domovom. George Milton
a Lennie Small prichádzajú pracovať na farmu. George chce chrániť silného, ale
slabomyseľného Lennieho. Lennnie nechtiac zlomí väzy žene šéfovho syna, ktorá sa
ho pokúša zviesť. George ho zastrelí, aby ho uchránil pred lynčovaním. Ich ilúzie
o vlastnej farme stroskotávajú. Autor vytvoril realistický obraz života najbiednejších
ľudí v Kalifornii.
• Sociálno – kritický román Ovocie hnevu – zachytáva tu osudy troch generácií rodiny
Joadovcov, ktorá počas hospodárskej krízy prišla o farmu v Oklahome. Zlákaní
sľubmi odchádzajú za prácou do Kalifornie. Po strastiplnej ceste, pri ktorej umierajú
starí rodičia a z vlastnej vôle rodinu opustí syn Noah aj Connie, manžel tehotnej dcéry
Rose, sa rodina dostane do Kalifornie. V Kalifornii je ale bieda. Práce je málo a ak sa
pracuje, je to za minimum peňazí. Oklahomčania nie sú vítaní (posmešne ich nazývajú
Okiovia). Rodina zostáva vo vládnom tábore, kde sú dobré životné podmienky, ale nie
je práca. Jim Casy, kazateľ, ktorý prišiel do Kalifornie s Joadovcami, sa stal vodcom
štrajkujúcich. Pri potlační vzbury zabijú šerifovia Jima. Tom to videl a svojho priateľa
pomstil. Musí sa však skrývať. Problémy vrcholia, keď Rose porodí mŕtve dieťa
a prichádza povodeň. Na úteku pred veľkou vodou, Rose zachránila svojím
materským mliekom človeka. Rodina nestráca nádej na lepší život.
► v románe sa striedajú dejové kapitoly (osud rodiny) a kapitoly úvahového charakteru
(všeobecné dianie ). Kapitoly sa líšia aj jazykom. Úvahové časti sú písané spisovným
jazykom, dejové časti sa vyznačujú dialógom a dialektom.
 Sú tu paralely s motívmi zo Starého zákona (zasľúbená zem je Kalifornia, ovocie sa
zmení zo symbolu hojnosti na symbol hnevu)
Steinbeck vychádzal z osobných zážitkov. R. 1936 upozornil v časopisoch na
problematiku vysťahovalcov. Román sa stal podnetom na okamžité prerokovanie
zákona v Kongrese, ktorý mal zamedziť najhorším skutočnostiam opísaných
v románe. Za román získal Pulitzerovu cenu. R. 1939 sa tento román stal
najpredávanejšou knihou v USA.

-
počas 2. sv. vojny bol Steinbeck spravodajcom novín New Herald Tribune v Európe.
• Reportážny román Zhoďte bomby – opísal príbehy posádky bombardovacieho
lietadla.
• Román Po západe mesiaca – analyzuje vzájomné vzťahy obyvateľov a okupantov,
ale i obavy ľudí z hrôz vojny. Protifašistická tendencia.
• Román Na východ od raja –osud troch generácií jednej rodiny
v čase osídľovania Kalifornie od občianskej vojny až po 1. sv. vojnu.
• Próza Potulky s Charleym – kronika okružnej cesty autora so
psom po USA.
• Román Zima našej nespokojnosti – psychologická štúdia človeka, ktorý rieši rozpor
medzi morálnou čistotou a hmotárskym záujmom.

JEROME DAVID SALINGER (1919 – )

-
americký prozaik
-
pochádza z obchodníckej rodiny, vyštudoval vojenskú školu. Aktívne sa zúčastnil
druhej svetovej vojny. Po jej skončení sa venoval literatúre. Od r. 1963 nič
nepublikuje a utiahnuto žije v ústraní v New Hampshire.
TVORBA:
• Psychologický román Kto chytá v žite – príbeh rozpráva
s odstupom jedného roka 17 – ročný hrdina Holden Caufield. Vyhodili ho zo štvrtej
školy. Rozpráva príbeh troch dní, od opustenia školy, po návrat domov, do New
Yorku. Stretáva sa s rôznymi ľuďmi. Odsudzuje ich falošnosť, amorálnosť, duševnú
plytkosť. Hovorí o práci, ktorú by chcel robiť: „Predstavujem si, ako sa veľa malých
detí hrá na niečo vo velikánskom žitnom poli. Tisíce malých detí a nikde nikto
dospelý – okrem mňa. Ja stojím na okraji veľkého útesu. Musím zachytiť každého, kto
by mohol z útesu spadnúť.“ Vyhľadá mladšiu milovanú sestru Phoebe. Chce odísť
z mesta, a preto prosí sestru o peniaze. Ona túži ísť s ním. Nakoniec sa vzdá svojho
plánu a popoludnie strávi na kolotoči v zoo so sestrou. Spoločne sa vrátia domov. Na
jeseň pôjde Holden do ďalšej školy.
► celým dielom sa prelína konfrontácia skutočného života s predstavami, hrdinov odpor
k falošnosti, pretvárke sveta dospelých.
Žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a honba
dravých ľudí za peniazmi. Holden si nakoniec uvedomí : „Známkou nezrelého človeka
je, že chce za niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre
niečo pokorne žiť.“
Ide o generačný román – hrdina má všetky znaky bežného človeka daného veku, čo
čitateľom umožňuje sa s hrdinom identifikovať. Holdenove úvahy vyjadrujú revoltu
americkej dospievajúcej mládeže, ktorá sa nemohla zmieriť so zaužívanými
konvenciami sveta dospelých.
Rozprávačom príbehu je Holden (ja – rozpávanie). Román je napísaný jazykom
-násťročných, používa aj vulgarizmy. Vyskytuje sa introspekcia – nostalgické
 spomienky na detstvo. Prítomné je čierno – biele videnie, nespravodlivé a rýchle
odsúdenia, hyperkritickosť, neprimerané reakcie, silné slová, postoj „ja proti svetu“.
Holden vedel mať aj veľmi rád. Miloval najmä svoju sestru a mamu. Sám hovorí:
„Nikdy nikomu o nikom nerozprávajte, pretože vám potom začne chýbať.“
• Deväť poviedok, Franny a Zooey – ide o poviedkovú tvorbu, v ktorej zobrazuje
vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, túžbu po dokonalejšej spoločnosti.

JOHN UPDIKE (1932)

- básnik, prozaik.
TVORBA:
• Básn. zbierka Z dreva tesaný vták.
• Román Trh v chudobinci – obraz úpadku Ameriky.
• Román Králik, bež – realisticky zobrazil pasivitu mladých ľudí. Hlavná postava
Harry Angstrom je uznávaný basketbalista, prezývaný Králik. Po skončení kariéry sa
stáva priemerný človek, ktorý nedokáže čeliť rodinným starostiam. Utečie od ženy
a dieťaťa k milenke, lebo verí, že s ňou nebude mať jednotvárny život. Keď sa dozvie,
že manželka čaká druhé dieťa, vráti sa k nej, ale po hádkach ju znova opúšťa. Jeho
situácia sa mu javí ako bezvýchodisková, ale sám so svojou slabošskou náturou, ju
nevie riešiť.
• Romány Návrat Králika, Králik je bohatý, Králik na odpočinku – autor rozvíja
osudy Králika.
• Psychologický román s mytologickými prvkami Kentaur –
pripomína román Kto chytá v žite. Hl. postava, starnúci
stredoškolský profesor George Caldwell má v sebe veľa detskej
úprimnosti a naivity. Caldwell je chorý a uvedomuje si svoju
blízku smrť. Snaží sa odovzdať svojmu synovi Petrovi
humanistické ideály. Dej je rámcovaný gréckym mýtom
o kentaurovi Cheironovi, ktorý bol najušľachtilejší z kentaurov, bájnych bytostí
s telom napoly ľudským, napoly konským. Cheirona omylom zasiahol Heraklov
otrávený šíp, preto trpel strašnými bolesťami. Nesmrteľnosť zamenil za dobrovoľnú
smrť a svoj život, za život Prometeov. Učiteľ sa zmieta medzi ideálmi a všednými
povinnosťami. Updike: „Človek, ktorý myslí, rozjíma v tomto vulgárnom
materialistickom svete o duchovnej stránke života, je poloboh. Obraz kentaura –
napoly človeka, napoly koňa – pomáha mi postaviť proti svetu špiny, tiesnivosti a tmy
nejaký vyšší svet Božieho vnuknutia a dobra.“
• Zbierky poviedok Tie isté dvere, Holubie pierka, Hudobná škola.
► autor upriamuje pozornosť na problematiku manželského a rodinného života.

SAUL BELLOW (1915 – 2005)

- prozaik a dramatik židovského pôvodu, držiteľ Nobelovej ceny
TVORBA:
• Romány Obeť a Henderson, kráľ dažďov – vykreslil tu
skeptického, komplikovaného, uvažujúceho hrdinu, ktorý ale nie je schopný konať.
Trápi ho minulosť, na ktorú ustavične myslí, a preto je aj v jeho prítomnosti.
• Najvýznamnejším románom je román Herzog – vykreslil tu
problémy a zmätky súčasnej Ameriky. Moses Herzog nesie autobiografické prvky.
Detstvo prežil ako autor v Chicagu, kam jeho židovskí predkovia prišli z Ruska.
Prednášal na amerických univerzitách (ako autor). Herzog sa ocitá na dne. Pokúša sa
 určiť svoje miesto vo svete, pochopiť zmysel svojej existencie. Herzog sa po rozvode
so svojou druhou ženou uzavrie do seba. Píše listy, v ktorých chce vysvetliť historické
korene súčasnej civilizácie. Svojimi listami chcel zmeniť svet, ale listy neodosielal!
Zrejme si uvedomoval beznádejnosť svojho činu. Chcel zastreliť ženinho milenca, no
pochopí márnosť svojho konania a vráti sa do svojho starého domu.
► v románe prevládajú reflexie a autobiografické motívy osamelého človeka nad
stručnou fabulou. Bellow zdôrazňuje, že v obrovskej americkej spoločnosti sa musí
jednotlivec cítiť ako cudzinec, pretože „civilizovaná inteligencia sa vysmieva svojim
vlastným ideám“ a nenachádza zmysel života.

NORMAN MAILER (1932)

- básnik, prozaik, dramatik
- bojoval v druhej svetovej vojne v Tichomorí. Po návrate sa venoval literárnej činnosti.
Za celoživotnú žurnalistickú a publicistickú tvorbu mu udelili americkú Národnú cenu
a Pulitzerovu cenu.
TVORBA:
• Naturalistický román Nahí a mŕtvi – dej románu sa odohráva
tesne pred koncom 2. svetovej vojny na tichomorskom ostrove Anopopei a jeho
základ tvoria boje medzi americkou a japonskou armádou. V centre románu je
prieskumný oddiel seržanta Crofta, ktorý sa po vylodení zaoberá budovaním tábora
a stavbou cesty do vnútra ostrova, kde je obranná línia Japoncov. Japonci zastrelia
poručíka Hearna. Ostatní sa pokúšajú prejsť horský vrchol Mount Anaka.
Vyčerpaných vojakov napadnú roje sršňov, proti ktorým sa už nedokážu brániť. Do
tábora sa vracajú polomŕtvi a vtedy sa dozvedia, že ich útrapy boli zbytočné, lebo
vojenské operácie sa pre vyčerpanosť japonských jednotiek medzitým skončili.
► Krutosť, absurdnosť a nezmyselnosť vojny vyjadril autor naturalistickým zachytením
vojnových útrap a reflexiami hrdinov. Vojakov zachytil nielen v boji, ale aj pri
oddychu a v retrospektíve sa vracia k ich predvojnovému životu.
Dejové pásmo je rozdelené do 4 častí (Vlna, Hlina a tvár, Rastlina a prízrak, Brázda)
a prerušované retrospektívami, ktoré sa týkajú jednotlivých postáv a úryvkami
štylizovanými ako dramatický text (Chór).
V nasledujúcich románoch prechádza k pozorovaniu a hodnoteniu americkej
spoločnosti.
• Romány Pobrežie pirátov, Obora, Americký sen, Katova
pieseň, Tvrdí chlapci netancujú.

JOSEPH HELLER (1923 – 1999)

- počas druhej svetovej vojny pôsobil ako letec, po vojne prednášal na univerzite.
- populárnym sa stal protivojnovým románom Hlava XXII
TVORBA:
• Román Hlava XXII – dej sa odohráva pred koncom druhej
svetovej vojny, po obsadení južného Talianska Spojencami. Na ostrove Pianosa je
americká letecká základňa. Odtiaľto štartujú posádky lietadiel, ktoré bombardujú
nemecké pozície v severnom Taliansku. Hlavnou postavou je kapitán Yossarian, ktorý
nechce zomrieť nezmyselnou smrťou. Plukovník Cathcart nezmyselne zvyšuje
povinný počet letov, z ktorých sa mnohé posádky nevrátia na základňu. Yossarian sa
rozhodne dezertovať z armády a utiecť do Švédska. Cíti sa šťastný, lebo sa rozhodol
byť sám sebou a odchádza do kultúrneho sveta.
► tzv. hlava XXII – súbor absurdných nariadení a predpisov. Vojak môže byť prepustený
z armády, ak je blázon; ak vie, že je blázon, je vlastne normálny, preto nemôže byť
prepustený z armády. Motto: „Hlave XXII nikto neprešiel cez rozum.“
Autor predstavuje postavy počas bojov, ale aj počas voľna, čitateľ sa dozvedá o ich
minulosti. Nie sú to vojnoví hrdinovia, ale často bezradné idivíduá, ktorých nepriateľom
je vlastná armáda. Človek v nej nič neznamená, stráca všetky ideály, bojuje za záchranu
života. Autor využíva humor, satiru a iróniu, aby zvýraznil absurditu vojny.
Román pozostáva zo 42 kapitol, pomenovaných podľa hlavných postáv jednotlivých
epizód.
• Divadelná hra Bombardovali sme New Haven, romány Niečo
sa stalo, Zisk nad zlato.
Po vážnej chorobe napísal knihu Nebolo mi do smiechu.
Voľným pokračovaním Hlavy XXII je román Záverečná.

BEAT GENERATION
- pojem Beat generation – ide prakticky o nepreložiteľné skríženie dvoch anglických
významov Beat (biť) a beatitude (blaženosť), pričom významovo sa termín Beat
generation viaže skôr na druhý z nich.
- skupina vznikla v San Franciscu a na scénu sa dostali v polovici 50. rokov
- básnikov spájalo vedomie osobnej spolupatričnosti, požiadavka intenzívneho
vnútorného života, pocit neobmedzenej slobody jednotlivca, viedli revoltu proti kultu
materiálnych hodnôt, proti konzumnej podobe Ameriky, proti prudérnej a puritánskej
morálke. Nechceli sa zaradiť do meštiackej spoločnosti. J. Kerouac definoval
beatnikov ako „skupinu nových Američanov prežívajúcich život naplno a zaujatých
radosťou.
- Ich básne boli určené na prednes, na verejné čítanie, na počúvanie. Poézia bola
prednášaná v nočných baroch, krčmičkách, kabaretoch so sprievodom džezovej
muziky.
- Aj keď používame pojem generácia, spisovatelia sa ako kompaktná skupina nikdy
neprezentovali. Nemali vlastný časopis a nevydali spoločný manifest, v ktorom by
nastolili estetický program. Spájal ich rovnaký životný pocit odcudzenia slobodného
umelca v duchovne vyprázdnenej spoločnosti.
- Pre ich poéziu je typické: improvizačný charakter, spontánnosť vzniku, vycibrenosť
tvaru, asociatívnosť, útržkovitosť, prvky absurdity. Rezignovali na tradičné veršové
formy a prozodické systémy. Rezonuje tu tradícia voľného verša. Báseň je pre nich
prostriedkom na absolútne vyjadrenie svojich pocitov a myšlienok.

ALLEN GINSBERG (1926 – 1997)

- píše individualistickú poéziu plnú vnútorného utrpenia.
TVORBA:
- básnická zbierka Vytie - vyvolala škandál, no nasledujúci súdny proces sa skončil
oslobodzujúcim rozsudkom. Autor využíva voľný verš, metafory a naturalistické
scény spája s rétorickým pátosom. Zobrazuje zúfalstvom naplnenú mladú generáciu.
Príčinu stavu vidí v modernej „neľudskej“ civilizácii. Do veršov vkladá apokalyptickú
víziu „večnej vojny“ za oslobodenie ľudskej osobnosti od spoločenskej mašinérie.
- Básnická skladba Kadiš (kadiš je židovská modlitba za mŕtveho) je napísaná na
pamiatku svojej matky. Sú tu spomienky na autorovo detstvo.

LAWRENCE FERLINGHETTI (1919)

- študoval na Sorbone v Paríži, kde získal aj doktorát.
- r. 1953 založil v San Franciscu nakladateľstvo a kníhkupectvo City Lights Books.
V ňom vyšla väčšina kníh beatnikov. Sám sa za beatnika nepovažuje.

TVORBA:
Básnická zbierka Obrazy zašlého sveta – verše sú určené na verejný prednes. Využíva
slang.
Básnická zbierka Lunapark mysle – využíva refrén, a tým sú básne dynamickejšie.
Lyrická zbierka Vychádzajúc zo San Francisca – lyrický hrdina cestuje po Amerike, no
nachádza iba vyľudnenú pustatinu. Východisko hľadá v indiánskych legendách, v mystike
a utópii.
Experimentálny román Ona.

GREGORY CORSO (1930)

- podľa neho spoločnosť nevie poskytnúť nijaký ideál okrem materiálnych hodnôt.
- používa akoby optiku začudovaného dieťaťa. S témami sa pohráva, obracia ich
naruby, hyperbolizuje a strieda tragické prvky s komickými.
TVORBA:
Básnické zbierky: Benzín, Šťastné narodeniny smrti.

JACK KEROUAC (1922 – 1969)

- básnik, no najmä prozaik beat generation.
- opustil štúdium na Kolumbijskej univerzite a nastúpil do armády k námorníctvu.
Keďže bol prehlásený za duševne chorého, mohol vojsko opustiť. Medzi rokmi 1947 –
1957 precestoval bez zjavného cieľa americký kontinent, živil sa príležitostnými
prácami. Jeho poézia je ovplyvnená zen –budhizmom.
TVORBA:
Autobiografický román Na ceste – považuje sa za neoficiálny manifest beatnikov.
Dozvedáme sa o ideáloch beatnikov. Hlavný hrdina Sal Paradise (autoštylizácia), Dean
Moriarty (N. Cassady), Bull Lee (J. W. Burroughs). Priatelia putujú po cestách Ameriky
autostopom, autom, autobusom. Vedení sú filozofiou zen –budhizmu. Snažia sa
maximálne využiť prítomnosť. Vytŕženie dosahujú pomocou alkoholu, drog, ... Tak
protestujú proti bežnému spôsobu života a chcú dosiahnuť stav blaženosti. Román napísal
za 20 dní na 30 metrový zvitok papiera. Nepoužíval interpunkciu, členenie na kapitoly,
odseky. Vznikol tak spontánny text, zachytávajúci prúd pocitov, nálad a dojmov bez
logických súvislostí. Táto metóda automatického písania mala byť zárukou nefalšovanosti
opisovaných zážitkov.
Román Dharmoví tuláci- vplyv budhizmu. Dej sa odohráva v 60 – tych rokoch, keď sa
krajinou potulovali hippies.
Román Doktor Sax – glorifikuje tu bezstarostný a nezáväzný spôsob života.
 AMERICKÁ PSYCHOLOGICKÁ DRÁMA

TENNESSEE WILLIAMS (1914 – 1983)

- básnik, prozaik, dramatik.
- Otec pil, matka bola často v nemocnici, sestra sa pomiatla.
TVORBA:
Autobiografická novela Mojžiš a svet rozumu.
Psychologická dráma Električka zvaná Túžba – hlavná postava Blanche túži po
úprimnej láske. Prichádza za sestrou Stellou do New Orleansu, aby sa spamätala
z nešťastného manželstva a začala nový život. Stellin manžel Stanley Blanche psychicky
trýzni. Hoci Stellu miluje, vie ju aj surovo zbiť. Začne psychicky trýzniť Blanche, a tá
prepadá alkoholizmu. Stanley rieši všetko bezohľadne, vysmieva sa z ilúzií Blanche
a nakoniec ju znásilní. Blanche odvážajú do ústavu pre choromyseľných, lebo znásilnenie
jej nechce uveriť ani Stella.
► symbolika: Blanche sa dostáva k bytu sestry električkami Túžba a Cintorín.
Prízemnosť, hrubosť a násilie ničia ľudské túžby.
Autobiografická hra Sklenený zverinec zobrazuje mladého spisovateľa pracujúceho
v továrni na topánky. Žije s matkou a telesne postihnutou sestrou. Neskôr od nich
odchádza, aj keď vie, že budú trpieť, pretože on bol živiteľom rodiny.
Dráma Mačka na horúcej plechovej streche – v bohatej južanskej rodine na rakovinu
zomiera panovačný starý otec. Začína sa boj o majetok. Straší syn sa predvádza
s manželkou a so svojimi deťmi. O majetok má záujem aj Maggie, žena mladšieho syna
Bricka. Chce využiť Brickovu obľúbenosť u otca, no on jej nepomáha. Prepadol alkoholu.
Matka presviedča Bricka, že otcovi by urobilo najväčšiu radosť narodenie vnuka. Maggie
využije príležitosť a oznámi, že čaká dieťa, hoci sa s Brickom už roky nemilovala. Maggie
tancuje medzi príbuznými ako mačka. Je obratná (nájde východisko zo situácie) a má
pazúry (irónia, cynizmus).
► motív hry: bohatstvo, pokrytectvo, predsudky, alkoholizmus, rodina,... Postupne sa
odhaľujú dôvody konania postáv: chudoba Maggie, manželstvo staršieho brata ako
konvencia,...

ARTHUR MILLER (1915 - 2005)

- americký dramatik a prozaik
- pochádza zo židovskej rodiny. V roku 1956 ho komisia vyšetrujúca neamerickú
činnosť uznala vinným, pretože odmietol prezradiť mená ľudí, ktorí sa zúčastnili na
komunistickom mítingu.
- Jeho manželkou bola M. Monroe
TVORBA:
Hra Skúška ohňom (Bosorky zo Salemu) – v meste Salem sa koná proces proti bosorkám
v Amerike. Sú popravení nevinní ľudia, medzi nimi i sedliak Proctor, ktorý odmietol
podpísať falošné udanie.
► týmto odsúdil Výbor pre neamerickú činnosť.
Scenár filmu Mustangy prepracoval na poviedku. Scenár napísal pre M. Monroe. Išlo
o príbeh ženy čakajúcej na rozvod, ktorá sa zoznámi s troma mužmi. Prirovnáva ich
k divo žijúcim mustangom.
Dráma Po páde má autobiografické črty. 40 ročný právnik Quentin je na javisku a vedie
monológ. Osoby, na ktoré myslí, sa na okamih objavia.
Quentin: (úvahy) otročím vlastnému úspechu; žil som spravodlivo? Prečo je na svete zrada?
Existuje láska? Dáva dôraz na socializmus, a preto sa dostane pred súd.
Manželka Louisa: neustále výčitky, scény, rozvod.
Maggie: Quentin sa do nej zaľúbi, sobáš. Má ku rád, lebo aj ona trpí. Začínajú hádky.
Maggie sa predávkuje tabletkami a umiera. Quentin sa znovu ožení.
Louis : najlepší kamarát, ktorého zabije vlak.
► človek by sa nemal poddávať osudu. Treba prežiť zlé chvíle, lebo potom prídu chvíle
šťastia.
► autenticita.
Dráma Smrť obchodného cestujúceho je analýzou života priemerného Američana.
Obchodný cestujúci Willy Loman vyznáva materiálne hodnoty. Keď príde o zamestnanie,
uvedomí si, že jeho život bol len pretvárkou. Odcudzil sa žene i deťom. Naplánoval si
samovraždu (dopravná nehoda), aby poistka finančne zabezpečila rodinu. Syn Biff
peniaze odmieta, no druhý syn Happy pokračuje v otcových šľapajách.
Hra Rozbité sklo sa odohráva v Amerike v roku 1938, v čase nemeckej Krištáľovej noci.

AMERICKÁ LITERATÚRA – PREHĽAD

Obraz amerického života

J. Steinbeck
S. Bellow
J. Updike

Autor zobrazujúci mládež

J. D. Salinger

II. svetová vojna

Norman Mailer Salinger
Joseph Heller

Beatnici
Heller
Kerouac
Americká psychologická dráma
T. Williams
A. Miller

Miller & Monroe

Francúzska literatúra

ANTOINE DE SAINT – EXUPÉRY (1900 – 1944)

- pôsobil v letectve. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku. Počas 2. svetovej vojny

bol vojenským pilotom vo francúzskej oslobodzovacej armáde v severnej Afrike.
Zahynul počas vojny pri lete z Korziky.
TVORBA:
- „letecké romány“ Pošta na juh; Zem ľudí; Nočný let; Vojnový pilot. Romány
vznikli na základe osobných zážitkov, prítomné sú úvahové pasáže o zmysle ľudskej
existencie.
- Filozofická rozprávka pre dospelých Malý princ (1943). K pilotovi, ktorý havaroval,
prichádza malý princ. Rozpráva o svojej planéte, o ruži, ktorú miluje, o ďalších
planétach, ktoré prešiel. Zoznámil sa s líškou, ktorá mu vysvetlila tajomstvá lásky.
Nechal sa uštipnúť, aby sa cestou smrti vrátil späť k svojej ruži.
► svet je zobrazený detskými očami. Proti materializmu a racionalizmu stavia priateľstvo
a lásku.

PAUL ELUARD (1895 – 1952)

- básnik, esejista, lyrik lásky.
- Patril k dadaistom, neskôr k surrealistom.
TVORBA:
Zb. Hlavné mesto bolesti (1926) – spája sa sen s realitou, pocit samoty, beznádeje. Téma
lásky.
Zb. Verejná ruža (1934) – vrcholné dielo surrealizmu. Téma lásky.
Zb. Fénix – láska muža k žene prerastá do lásky k všetkým ľuďom.

JACQUES PRÉVERT (1900 – 1977)

- básnik, prozaik, textár piesní, filmový scenárista.

- Patril k surrealistom.
Zb. SLOVÁ (1946)
- básne o láske, o všednom živote
- pocity ľudí, ktorí po vojne našli vieru v život, lásku
- zrozumiteľná poézia
- mnohé verše sa stali populárnymi šansónmi.
Zb. VECI A INÉ
- svojou tvorbou chcel vyjadriť pocity súčasného človeka.
PAUL ELUARD
Fénix
Veselý nápev

Hľadel som pred seba JACQUES PRÉVERT

Uvidel som ťa v dave Tá láska
Uvidel som ťa v obilí
Uvidel som ťa pod stromom Tá láska
Taká prudká
Na konci všetkých svojich ciest Taká krehká
Na konci všetkých svojich múk Taká nežná
V zákrute všetkých smiechot Taká zúfalá
Keď vychádzal som z vody z ohňa Tá láska sen
Krásny jak deň
V lete i v zime som ťa uvidel Zlá ako čas
Uvidel som ťa v svojom dome Keď je zlý čas
Uvidel som ťa v svojom náručí Tá láska opravdivá v nás
Uvidel som ťa v svojich snoch Tá láska taká krásna
Taká šťastná
A už ťa nepustím Taká radostná
A smiešna tak
Ako keď dieťa vo tme drví strach
A taká vedomá si svojej moci
My dvaja Ako keď pokojne muž kráča v noci
Tá láska ktorá iných desila
Keď sa my dvaja za ruky držíme Museli hovoriť
Zdá sa nám že sme všade doma Museli zblednúť
Pod tichým stromom a pod čiernym nebom Tá láska vystriehnutá
Pod každou strechou pri krbe Lebo sme na ňu striehli
V ulici pustej v plnom slnci Prenasledovaná ranená pošliapaná dobitá
V nejasných očiach zástupov popretá zabudnutá
Pri múdrych pri šialených ľuďoch Lebo sme ju prenasledovali ranili
Uprostred detí medzi dospelými pošliapali dobili popreli zabudli
V láske niet tajomstiev Tá láska celkom celá
Sme sama samozrejmosť A stále živá
U nás si veria milenci Zaliata celá slnkom
To je láska tvoja
To je láska moja
 ANTOINE DE SAINT – EXUPÉRY: MALÝ PRINC
"Hľadám ľudí," odvetil malý princ. "Čo znamená skrotiť?"
"Ľudia," povedala líška, "majú pušky a lovia zvieratá. To je hrozne nepríjemné. Chovajú
tiež sliepky. Je to ich jediný záujem. Hľadáš sliepky?"
"Nie," povedal malý princ. "Hľadám priateľov. Čo to znamená skrotiť?"
"Je to niečo, na čo sa často zabúda," odpovedala líška. "Znamená to vytvoriť si puto…"
"Vytvoriť puto?"
"Samozrejme," povedala líška. "Ty si zatiaľ pre mňa len malým chlapcom podobným stotisícom malých
chlapcom. Nepotrebujem ťa a ty ma tiež nepotrebuješ. Som pre teba len líškou podobnou stotisícom líškam.
Ale keď si ma skrotíš, budeme potrebovať jeden druhého. Budeš pre mňa jediným na svete a ja zase pre teba
jedinou na svete…" "Začínam chápať, " povedal malý princ. "Poznám jednu kvetinu…myslím, že si ma
skrotila…"
"To je možné," dodala líška. "Na Zemi je možné vidieť všeličo…"
"Ó, to nie je na Zemi," povedal malý princ.
Zdalo sa, že to prebudilo v líške zvedavosť:
"Na inej planéte?" "Áno."
"Sú na tej planéte lovci?"
"Nie sú."
"Ach, to je zaujímavé! A sliepky?"
"Tiež nie."
"Nič nie je dokonalé," povzdychla si líška.
Ale vrátila sa k svojmu nápadu:
"Môj život je jednotvárny. Chytám sliepky a ľudia chytajú mňa. Všetky sliepky sú si navzájom podobné a
tiež ľudia sú si podobní. Trochu sa preto nudím. Ale keď si ma skrotíš, bude môj život akoby prežiarený
slnkom. Poznám zvuk krokov, ktorý bude iný než všetky ostatné. Ostatné kroky mi naháňajú pod zem. Ale
tvoj krok ma ako hudba vyláka zo skrýše. A potom, pozri sa! Vidíš tamtie obilné polia? Nejem chlieb.
Obilie je pre mňa zbytočné. Obilné polia mi nič nepripomínajú. A to je smutné. Ale ty máš zlaté vlasy. Bude
to naozaj nádherné, keď si ma skrotíš. Zlaté obilie mi ťa bude pripomínať. A ja budem milovať šumenie
vetra v obilí…"
Líška zmĺkla a dlho sa pozerala na malého princa.
"Skroť si ma, prosím!" povedala.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
A potom dodala: "Choď sa pozrieť ešte raz na ruže. Pochopíš, že tá tvoja je jediná na svete. Prídeš mi dať
zbohom a ja ti dám darček - tajomstvo." Malý princ odbehol pozrieť sa znovu na ruže.
"Vy sa mojej ruži vôbec nepodobáte, vy ešte nič nie ste," povedal im. "Nikto si vás neskrotil a vy ste si
nikoho neskrotili. Ste také, aká bola moja líška. Bola to len líška podobná stotisícom iných líšok. Ale stala
sa z nej moja priateľka a teraz je pre mňa jediná na svete."
A ruže boli zarazené.
"Ste krásne, ale ste prázdne," pokračoval. "Nie je možné pre vás umrieť. Pravda, o mojej ruži by si obyčajný
chodec myslel, že sa vám podobá. Ale ona jediná je dôležitejšia než vy všetky, pretože práve ju som
zalieval. Pretože ju som dával pod poklop. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože jej som pozabíjal
húsenice (okrem dvoch alebo troch, z ktorých budú motýle). Pretože ju som poslúchal, ako nariekala alebo
sa chválila, alebo dokonca niekedy mlčala. Pretože je to moja ruža."
"Zbohom," povedala líška. "Tu je to moje tajomstvo, úplne jednoduché: správne vidíme iba srdcom. To, čo
je dôležité, je očiam neviditeľné."
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Rozprával som vám tieto podrobnosti o planéte B 612 a povedal som vám jej číslo len a len kvôli dospelým.
Dospelí si potrpia na číslice. Keď im rozprávate o novom priateľovi, nikdy sa vás nespýtajú na podstatné
veci. Nikdy vám nepovedia: "Aký má hlas? Ktoré sú jeho obľúbené hry? Zbiera motýle?" Namiesto toho sa
opýtajú: "Koľko má rokov? Koľko má bratov? Koľko váži? Koľko zarába jeho otec?" Až potom si myslia,
že ho poznajú. Ak poviete dospelým: "Videl som krásny dom z červených tehál a na streche mal holuby…",
nedokážu si ho predstaviť. Musíte im povedať: "Videl som dom za stotisíc frankov." Tu hneď zvolajú:
"Ach, to je krása!“
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Všetci dospelí boli najprv deťmi. (Ale málokto sa na to pamätá.)
EXISTENCIALIZMUS
- filozofický a umelecký smer, ktorý skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho
individuality i z hľadiska jeho spoločenských vzťahov.
- Otázky ľudského bytia; dôraz na osobnú slobodu jednotlivca. Život človeka záleží na
jeho voľbe! Jednotlivec prekonáva pocit nezmyselnosti, úzkosti, beznádeje. Slobodu
dosahuje tým, že sa nepodriaďuje okolnostiam, konvencii. Jeho filozofia je založená
na subjektívnych poznatkoch a pocitoch.

JEAN – PAUL SARTRE (1905 – 1980)

- prozaik, dramatik, esejista, filozof, učiteľ filozofie na gymnáziu.
TVORBA:
Román Hnus
Roquentin žije jednotvárnym životom. Píše knihu o markízovi de Rollebonovi. Nemá
rodičov, priateľov, cíti sa osamelý. Je znechutený všetkým dookola a najmä sám sebou.
Existencia vecí a človeka je ním pociťovaná ako stav znechutenia a hnusu. Knihu
nedopíše. Odchádza z mesta cíti sa byť oslobodený od všetkého, čo sa mu hnusilo.
► román má formu denníkového záznamu, filozofických úvah, komentárov.
Zb. kratších próz Múr (1939)
- poviedka Múr: Pablo Ibbieta je odsúdený na trest smrti. Je podozrivý z ukrývania
republikána Ramona Grisa. Ak Ibbieta prezradí úkryt Ramona, bude žiť. Pablo zo
žartu povedal, že Ramon sa skrýva na cintoríne. Gris tam naozaj bol!
► človek sa nachádza v hraničnej situácii, v blízkosti smrti, jediné, čo má, je jeho
slobodné rozhodnutie. Prítomné sú pocity smútku, odcudzenia,... pocit absurdity.
Múr = cela ale aj symbol oddelenosti ľudí.
Teoretický spis Bytie a ničota(1943) rieši problém existencie človeka vo svete, do
ktorého je „vrhnutý“ a musí sa v ňom zorientovať.
Románová tetralógia Cesty k slobode (názov častí Vek rozumu, Odklad, Smrť v duši,
Posledná šanca).
Drámy Muchy, S vylúčením verejnosti, Špinavé ruky, Diabol a Pánboh.

ALBERT CAMUS (1913 – 1960)

- prozaik, dramatik, publicista, filozof.

- Počas 2. svetovej vojny sa zúčastnil protifašistického odboja.
- Dostal Nobelovú cenu.
TVORBA:
Román Prvý človek – niektoré svoje črty „prepožičal“ Jacquesovi Cormerymu.
Existencialistická dráma Caligula – zneužíva moc na to, aby si dokázal totálnu slobodu.
Román Cudzinec – myšlienka „vyhnanstva“ človeka uprostred ľudí.
1. časť – Meursault pasívne prežíva udalosti (pohreb matky, lásku). V panike zastrelí
Araba.
2. časť – výsluch, trest smrti. Hrdina svet hodnotí pasívne, pudovo, pretože sa nevie
prispôsobiť ľudskej spoločnosti.
Román Mor
- dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny v alžírskom meste Oram. Proti moru, ktorý
prepukol v meste, bojoval lekár Rieux. Aj keď sa epidémia skončila, lekár cíti
prázdnotu.
Mor – symbol vojny, absurdnosti sveta
- vnútorný mor (klamstvo, pýcha, nenávisť)
Filozofická esej Mýtus o Sizyfovi – človek si uvedomuje zbytočnosť konania, márnosť
boja proti osudu, a predsa v tomto boji pokračuje.
► Camus sa vyjadruje k základným otázkam bytia. Jadrom jeho tvorby je filozofická
otázka zmyslu života.

Predstavitelia „nového románu“

- v polovici 50. rokov vzniká vo Francúzsku skupina spisovateľov, ktorí sa pokúsili
určiť nové zásady prózy.
Podstata a znaky „nového románu“ čiže antirománu:
• Nie je možné v jednom diele zobraziť skutočnosť v celej šírke. Odmietli tradičnú
kompozíciu, epického hrdinu, vnútorný monológ.
• Písali racionálne, neuplatňovali fantáziu, snaha o dokonalú objektivitu.
• Dôraz na dialóg (vyjadruje psychiku hovoriaceho)
• Dej je rozkúskovaný, chýbajú príčinné i chronologické súvislosti. Na konci románu
nedochádza k rozuzleniu zápletky, vyústeniu deja, ale skôr k jeho spochybneniu
a zahmleniu.
• Postava je anonymnou odpsychologizovanou bytosťou bez minulosti a pamäti, často
bez mena (inicálky, on, ona).

ALAIN ROBBE – GRILLET (1922)

- zakladateľ „nového románu“
TVORBA:
Román Gumy – profesora Duponta sa pokúša ktosi zavraždiť. Profesor sa z obavy nechá
vyhlásiť za mŕtveho. Vznikajú rôzne interpretácie profesorovej smrti. Začína
prenasledovanie vraha. Detektív Walaz pri prenasledovaní domnelého vraha zastrelí
profesora Duponta. V románe vystupuje citovo nezúčastnený, objektívny rozprávač.
Román Žiarlivosť (La Jalousie – vo francúzštine má 2 významy: žalúzia, žiarlivosť).
Podozrievavý manžel chce zistiť neveru svojej ženy, preto cez žalúziu sleduje zmeny vo
svojom okolí. My však nepoznáme príčinu žiarlivosti a ani nič bližšie o osobe, ktorá
žiarli.
Sfilmované diela: Hirošima, moja láska; Muž, ktorý luže.

Ostatní predstavitelia: Nathalie Sarautová, Claude Simon, Michel Butor.

ABSURDNÁ DRÁMA
- rozvíja sa v 50. rokoch 20. storočia
- vychádza z existencialistickej filozofie.
- Zmena tradičnej štruktúry drámy na tzv. antidrámu: chýba súvislý dej, zápletka,
motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia,
rozuzlenie v závere hry.

SAMUEL BECKETT (1906 – 1989)

 - Írsky prozaik a dramatik, nositeľ Nobelovej ceny. Pôsobil ako lektor angličtiny vo
Francúzsku, kde sa natrvalo usadil. Svoje diela písal spočiatku po anglicky, neskôr po
francúzsky.
TVORBA:
Divadelná hra Čakanie na Godota
- na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Čakajú na akéhosi
Godota. Počas ich chaotického rozhovoru prichádza na scénu pán Pozzo, ktorý vedie
na reťazi otroka Luckyho. Pán je povýšenecký, otrok pokorný. Na konci dejstva sa
objaví chlapec, ktorý oznamuje, že Godot príde až zajtra.
Karikatúra S. Becketta
II. dejstvo – tá istá scéna. Pán je slepý, odkázaný na pomoc otroka. Postavy opakujú
frázu, že čakajú na Godota. Ten neprichádza ani v závere hry a divák sa ani nedozvie,
kto je to Godot.
► Godot ?
→ Boh
→ alegória beznádejného čakania, smrti, nádeje
→ môže súvisieť so slovom godillot (slangový výraz pre topánku), postavy sa
obúvajú, zobúvajú (typická bezvýchodiskovosť).
Existujú rôzne prevedenia hry - pesimisticky tragické, tragikomické.

Hra Obraz – zložená z jednej vety (1200) slov.

Hra Koniec hry – traja zo štyroch protagonistov sa nemôžu hýbať. „Pohyblivý“ sluha
ich v závere opúšťa.
 Hra Teraz – hra bez postáv, je počuť len hlasy.
Hry Posledná páska, Ó, krásne dni.

EUGÉNE IONESCO (1912 – 1994)

- francúzsky dramatik rumunského pôvodu
TVORBA:
Hra Plešivá speváčka
- dva znudené manželské páry - manželia Smithovci a Martinovci sa snažia viesť
spoločenskú konverzáciu. Základnou témou hry je nemožnosť komunikácie,
dorozumenia sa a podania zmysluplnej výpovede. Postavy hovoria vo frázach,
vytvárajú nenadväzujúce prúdy slov.
Hra Stoličky
- starí manželia pozvú hostí. Každému „imaginárnemu“ hosťovi prinesú stoličku
a rozprávajú sa s ním. Nakoniec spáchajú samovraždu.
► prázdne stoličky, neexistujúci hostia, lamentovanie starenky = symbol pominuteľnosti,
prázdnoty, ľútosti.
Hra Nosorožec
- ľudia sa menia na nosorožce, ktoré ničia materiálne aj duchovné hodnoty. Jedine
Bérenger sa nevzdáva a chce zostať človekom.

Švajčiarska literatúra
FRIEDRICH DÜRRENMATT (1921 – 1991)
- švajčiarsky prozaik, dramatik, esejista, výtvarník.
- Na jeho tvorbu vplýval existencializmus, absurdné divadlo, epická dráma.
TVORBA:
Tragická komédia Návšteva starej dámy
17 ročná Clair oznámila Alfrédovi Illovi, že je tehotná. Alfréd našiel dvoch svedkov, ktorí
krivo prisahali, že s Clair spali. Clair bola z mesta vyštvaná. Dieťa žilo iba rok.
Po rokoch sa Clair vracia do mesta ako stará a bohatá dáma. Chudobnému mestu ponúkne
miliardu, ak niekto zabije Illa. Všetci sú pohoršení, veď Illa majú radi. Na druhej strane si
začínajú kupovať drahšie veci a mesto rozkvitá. Ill sa necíti bezpečne. Nakoniec je
zavraždený, no nikto sa tým nezaoberá.
►prvky absurdity, existencializmu. Je tu rozpor medzi blahobytom a humanitou. Moc
peňazí likviduje morálku.
Hra Fyzici (1961) sa odohráva v psychiatrickej klinike, ktorej majiteľkou je šéflekárka
Mathilda von Zahndová. Tu sú traja fyzici: Einstein, Newton a Möbius. Prví dvaja sú
agenti, ktorí sledujú Möbia. Zavraždia ošetrovateľky, aby ich považovali za šialencov.
Möbius je na klinike naschval, pretože vynašiel ničivú silu a bojí sa jej zneužitia ľuďmi.
Agenti chcú získať výsledky objavu pre svoje krajiny, no nakoniec dobrovoľne zostávajú
v blázinci. Obeť je zbytočná, lebo šialená Mathilda sa zmocní Möbiových záznamov
a pomocou nich chce ovládnuť svet.
► téma morálnej zodpovednosti, nebezpečenstvo zneužitia výsledkov vedy. Sú tu prvky
absurdity, vtipné dialógy.
- nečakaný zvrat: fyzici sú normálni, Mathilda je šialená.
- Kontrast: závažná téma je spracovaná komediálnym spôsobom.
Detektívna próza: Sudca a jeho kat, Sľub, Rekviem na kriminálny román (o
patologickom vrahovi detí).

MAX FRISCH (1911 – 1991)

- švajčiarsky prozaik, dramatik
Hra Don Juan alebo láska ku geometrii – Don Juan nedôveruje svojmu šarmu a únik
pred ženami hľadá v jasných poučkách.
Veľká románová trilógia Stiller, Homo Faber, Volajte ma Gantenbein.
Stiller – sochár Stiller chce uniknúť obrazu, ktorý si o ňom vytvorilo okolie. Keď ho
zadržia na hraniciach Švajčiarska s falošným pasom, popiera svoju totožnosť. Známi ho
identifikujú a nútia ho, aby sa vrátil k pôvodnej úlohe. Jeho pokus stroskotáva.
Homo Faber – technik je presvedčený, že všetko sa podriaďuje logike. Oženil sa so
Sabeth, ktorá náhodne zomiera. Vracia sa k prvej láske – Sabethinej matke. Zisťuje, že
Sabeth bola jeho dcéra. Stráca logickú predstavu o svete.
Volajte ma Gantenbein - rozprávač si vymyslí postavu Gantenbeina, ktorý oslepne pri
autonehode. Po operácii vidí, ale nepovie to nikomu. Ako slepí nemôže žiarliť, aj keď
vidí, že ho manželka podvádza. To mu zachránilo manželstvo.

Nemecká literatúra
- Komplex viny za vojnové hrôzy. Autori sa vracajú do minulosti.
- Výrazný vplyv existencializmu.
- Skupina 47 – skupina bola založená v roku 1947. Išlo o voľné zoskupenie autorov,
ktorí chceli povzniesť nemeckú literatúru. Členovia sa stretávali dvakrát ročne. Čítali
a hodnotili texty. Skupina bola rozpustená v roku 1977.

HEINRICH BŐLL (1917 – 1985)

- jeden z najvýznamnejších autorov Skupiny 47.
- Počas 2. svetovej vojny bojoval v nemeckej armáde.
TVORBA:
Román Kde si bol, Adam? (1951)
- pokus vyrovnať sa s vojnou. Vojaci chápu nespravodlivosť vojny, no nemajú možnosť
túto mašinériu zastaviť.
Román A nepovedal jediné slovo (1953)
- nemožnosť uplatniť sa v povojnovom Nemecku.
Generačný román Biliard o pol desiatej (1959)
- osud rodiny Fähmelovcov je spätý s benediktínskym kláštorom. Heinrich Fähmel ho
postavil a jeho syn Róbert, príslušník wehrmachtu, ho na príkaz vyhodil do vzduchu.
Heinrichov vnuk Jozef má kláštor zrenovovať. Róbert po vojne rezignuje. Z rezignácie
sa dostáva vďaka hotelovému poslíčkovi Hugovi, s ktorým hrával biliard. Robert si
Huga adoptuje.
Román Klaunove názory
- kritický pohľad na život v Nemecku.
► tvorba H. Bőlla je preniknutá kresťanským humanizmom, odsúdením fašizmu a vojny.

GŰNTER GRASS (1927)

- detstvo prežil v Gdansku.
- Ocenený Nobelovou cenou.
TVORBA:
Román Plechový bubienok (1959)
Oscar Matzerath sa narodil do predvojnového nacistického Nemecka. Ako trojročný sa
rozhodne zastaviť svoj rast, aby nemusel vstúpiť do sveta dospelých. Oscar sa dokáže
presadiť iba vtedy, keď dá svojmu hlasu podobu deštrukcie (hlas rozbíja sklo). Jeho
vášňou je bubienok, na ktorom neustále bubnuje. Zároveň vyjadruje názory na vojnu.
Oscar pokračuje v raste, až keď je fašizmus zničený.
► na svet dospelých sa pozerá optikou malého chlapca.
Bubienok
• Hitler sa sám označoval za bubeníka.
• Rytmicky pochodujúci dospelí.
• Keď Oscar zničí bubienok, hneď ho vymení za nový – ide o prejav rozkladu sveta,
ktorý sa navonok javí ako stabilný.
- Román pozostáva z príbehov poukazujúcich na antisemitizmus a rasizmus.
Novela Mačka a myš, román Psie roky.

EPICKÉ DIVADLO
- doména nemeckého dramatika Bertolta Brechta. Brechtovo epické divadlo má diváka
vychovávať, poúčať, viesť k premýšľaniu, nielen vyvolávať pocity. Nemá pôsobiť na city,
ale na rozum a mravy. Podstatou je odcudzenie. Herec má postavu racionálne objasniť, ale
diváka nemá citovo viazať.
Divák si má uvedomovať, že sleduje divadelné predstavenie. Príbeh má porovnať
s realitou. Herec musí zabudnúť na všetky prostriedky, ktoré sa naučil, aby prinútil
obecenstvo stotožniť sa s postavou, ktorú hrá. Ak nechce dostať do tranzu obecenstvo,
nesmie sa dostať do tranzu ani on sám. Jeho svaly musia byť voľné, jeho spôsob reči musí
byť zbavený všetkej preduchovnenosti, monotónnosti. Prednosť dáva príbehu, ktorý jej na
javisku často prerušovaný výkladom, komentovaním rozprávača alebo jednotlivých
postáv. Aby divákov odpútal od prežívania deja, využíva songy a neobvyklé inscenačné
techniky (film, titulky, avizujúce obsah výstupu alebo deja, prestavovanie scény pred
očami diváka.) Striedanie voľného verša a rytmizovanej prózy, ľudového jazyka s
orientálnou obradnosťou vytvára spolu s dôsledným rozprávaním na scéne zaujímavú
experimentálnu hru. Brecht preto v najkritickejšom bode hru vždy prerušil, vsunul tam
pesničku - song alebo rozprávača. A pretože rozprávač, rozprávanie je hlavným znakom
epiky, ide o epické divadlo.

BERTOLT BRECHT (1898 – 1956)

- dramatik, básnik, divadelný režisér, prozaik, publicista, zakladateľ divadla.
TVORBA:
Hra Žobrácka opera (1927)
- kritika spoločnosti. Hlavná postava je vodca londýnskeho podsvetia Mackie.
Dráma Matka Guráž a jej deti (1941)
Anna (prezývaná Matka Guráž) predáva jedlo a nápoje vojsku. V 30 – ročnej vojne jej
zabijú oboch synov a nemú dcéru. Anna nepochopí, že aj ona sama je obeťou vojny. Verí,
že vojna jej dáva možnosť zarobiť.
► hra je prerušovaná medzititulkami a songami.
Dráma Kaukazský kriedový kruh (1949)
Utláčaný ľud povstal proti gubernátorovi a zabil ho. Jeho žena pri úteku zabudla dieťa
v paláci. Slúžka uteká s dieťaťom do hôr. Neskôr guvernérova žena žiada dieťa späť. Na
sudcov príkaz majú ženy chytiť dieťa stojace v kruhu za ruku. Dieťa bolo prisúdené
slúžke, ktorá sa vzdala boja o dieťa, len aby mu neublížila.
► zápas dobra so zlom; striedanie voľného verša; rytmizovanej prózy, ľudového jazyka =
experimentálna hra.
Talianska literatúra
NEOREALIZMUS
-umelecký smer, ktorý sa rozvíjal v 50. rokoch v literatúre, ale aj vo filme.
- analýza sociálnych problémov.
- hrdinovia sú jednoduchí ľudia z vidieka a biednych mestských štvrtí.
- dôraz na tienisté stránky spoločnosti.
- kritika fašizmu.
- jasné, nekomplikované vyjadrovanie.
ALBERTO MORAVIA (1907 – 1990)
- vlastným menom Alberto Pincherle
- prozaik, dramatik
TVORBA:
Román Ľahostajní – kritika meštianskej spoločnosti počas vlády fašistov v Taliansku.
Román Rimanka (1947)
Adriana žije s matkou v biednych pomeroch (matka je zatrpknutá, chce viac peňazí; jej byt je
zničený). Ideálom Adriany je šťastné manželstvo, no po sklamaní v láske sa z nej stáva prostitútka
(zistí, že jej snúbenec je ženatý; šéf polície Astarita vydiera Adrianu; matka nezasiahne, keď zistí,
že dcéra je prostitútka). Zaľúbi sa do Giacoma, ktorý zo strachu prezradí členov antifašistickej
skupiny. Je zo seba sklamaný a nakoniec spácha samovraždu. Adriana čaká dieťa, ktorého otcom
je vrah, no napriek tomu chce viesť poctivý život.
► príbeh rozpráva Adriana – ja – rozprávanie (autentickosť)
- introspektívny román: hrdina si uvedomuje okolitú skutočnosť a vyjadruje ju vo svojich
myšlienkach.
- Prvky existencializmu (postavy sú nešťastné, predstava vlastného života a realita sú
v kontraste)
- Snaha pravdivo zachytiť ľudský charakter a situáciu.
Román Vrchárka (1957)
- príbeh rozpráva obchodníčka Cesira (čezira). Po bombardovaní Ríma uteká so svojou dcérou
Rosettou do hôr, kde chce prečkať
prechod frontu. Prichádza o úspory, jej
priatelia zomierajú a marockí vojaci ju
aj dcéru znásilnia. Do Ríma sa vracajú
psychicky a fyzicky zlomené, no
s nádejou, že začnú znovu žiť.
► realistické zobrazenie doby; obraz násilia
na celom národe.
- oslava sily človeka, ktorý je schopný
vzchopiť sa.
Román Nuda (1960)
- črty existencializmu.
- Dino je typ človeka, ktorý nedokáže
zmeniť svoj osud.
Divadelná hra Život je hra.
Uk.: Rimanka

VASCO PRATOLINI (1913 – 1991)

- pochádza z chudobnej florentskej
rodiny.
Príbehy chudobných milencov (1947)
- zobrazuje rozpínavosť fašistickej
diktatúry a odpor voči nej
v najchudobnejšej štvrti Florencie.
Román Metello (1955) – Metello v detstve
osirel. Ušiel do Florencie, kde sa dostal do
robotníckeho prostredia, ktoré formovalo
jeho ďalší život.

PIER PAOLO PASOLINI (1922 – 1975)

(pazolini)
- spisovateľ, publicista, režisér.
TVORBA:
Román Pasáci (1955)– problematika
mládeže v chudobných štvrtiach Ríma.
Román Búrlivý život (1959) – psychická
a sociálna situácia mládeže rímskeho
predmestia. Dominuje bieda, hlad, špina
a agresivita.
 Anglická literatúra
GEORGE ORWELL (1903 – 1950)

Bol jednou z najvýznamnejších literárnych osobností 20.

storočia, dokázal predvídať a opísať podstatu totalitných
režimov, jeho romány boli varovaním i povzbudením. Je
označovaný za „proroka“ našej doby.
George Orwell (vlastným menom Eric Arthur Blair) bol učiteľom, ale tiež cestovateľom a
novinárom. Počas 2. svetovej vojny pracoval v zahraničnom vysielaní BBC. Ako vojak sa
zúčastnil občianskej vojny v Španielsku.
TVORBA:
Alegorický román Zvieracia farma (1945)
Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú vlastný režim, v ktorom si budú
všetci rovní. Z ideálov revolúcie sa stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili vlády a začali si
prispôsobovať zákony. Slogan „všetky zvieratá sú si rovné“ sa mení na „všetky zvieratá
sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ Aby sa prasce udržali pri moci, zavedú teror,
šíria strach, zavedú kasty,...
► politická satira na udalosti v Rusku od roku 1917 do roku 1943.
Alegorická rovina: farmy = štáty, zvieratá = rôzne typy ľudí.
V knihe je možné rozpoznať črty totalitných režimov.
o Totalitný režim má v podobe zvieracej farmy presvedčivo vypracovanú genézu.
Na začiatku je vzbura skupiny zvierat (Rebellion). Porušia dovtedajší prirodzený
poriadok, vyženú stále opitého majiteľa a ujmú sa moci. Nový poriadok
(animalizmus) sľubuje zvieratám zmeniť všetko, s čím boli dovtedy nespokojné.
Ukázalo sa však, že hoci takýto projekt odstraňuje staré poriadky, neprichádza s
ničím lepším. Výsledkom je, že skupina zvierat – prasatá sa vyšvihli na úroveň
úhlavných nepriateľov – ľudí, ostatné zvieratá sú však na tom rovnako alebo
horšie ako dovtedy.
o prasatá sa na farme oslovovali „súdruhovia“; časté schôdze; záľuba v heslách;
obdiv k Vodcovi; strach; absurdné príkazy; demagógia. Komunistický režim
knihu zakázal.
o stavba veterného mlyna na výrobu elektriny bola narážkou na Leninovu
posadnutosť elektrifikáciou.
o Majorova reč = myšlienky Marxa, Engelsa a Lenina.
o Vzbura zvierat = revolúcia v roku 1917.
♠ Inotaj alebo alegória je obrazné vyjadrenie myšlienky alebo predstavy, ktoré má iný ako
doslovný význam. Jej doslovný, prvý význam nie je podstatný (a nemusí byť ani zmysluplný),
ale skrýva význam druhý, hlbší a skrytý. Úlohou alegórie je väčšinou tento pravý význam
skryť tak, aby ho pochopili len zasvätení.
 Sedem prikázaní:
1. Každý, kto chodí na dvoch
nohách, je nepriateľ.
2. Každý, kto chodí na štyroch
nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Žiadne zviera nebude chodiť
oblečené.
4. Žiadne zviera nebude spať v
posteli.
5. Žiadne zviera nebude piť
alkohol.
6. Žiadne zviera nezabije iné
zviera.
7. Všetky zvieratá sú si rovné

.Uk.: Majorova reč

Uk.: 1984
 Utopický román 1984 (1949)
- vyjadril tu obavy
z totalitných tendencií
vývoja spoločnosti.
Winston Smith je
obyvateľom utopickej
Oceánie, v ktorej všetko
ovláda „štátostrana“.
Ľudí terorizuje tajná
polícia, ktorá má
neobmedzenú moc.
Smith pracuje na
ministerstve pravdy
a prepisuje v novinách
všetko to, čo je
v rozpore s vládnucou
politikou. Keďže neverí
ideológii a ešte sa aj
zamiluje, je
„myšlienkovou
políciou“ zatknutý
a väznený. Po mučení sa
vzdáva akejkoľvek
slobodnej myšlienky.
Kniha reportáží Hold
Katalánsku – spracoval tu
vlastné vojnové zážitky.
Reportáže a eseje: Poprava
obesením; Spodina a vyvrheli Paríža a Londýna.

„ROZHNEVANÍ MLADÍ MUŽI“

- názov je odvodený od názvu hry J. Osborna Obzri sa v hneve
- mladá generácia autorov vstupujúcich do literatúry po druhej svetovej vojne. Vzbura proti
spoločnosti, politike, studenej vojne.
- uplatňujú realistický pohľad na svet. Ich literárni hrdinovia všetkým pohŕdajú, ničomu
neveria, uvedomujú si bezmocnosť voči svetu, nie sú schopní vytvoriť si harmonický vzťah.
Realisticky predstavené mladé pokolenie.

JOHN OSBORNE (1929 – 1994)

Divadelná hra Obzri sa v hneve
- hlavná postava Jimmy Porter sa ožení s Alison. Jimmy, hoci má VŠ, nevie si nájsť
zamestnanie. Hnev prenáša na ženu. Tá odchádza k rodičom. Narodí sa jej mŕtve dieťa. Zúfalá
sa vráti k Jimmimu, aby sa opäť pokúsili nájsť si k sebe cestu.
► neschopnosť mladej generácie hľadať životnú perspektívu.

JOHN WAIN (1925 - 1994)

Román Ponáhľaj sa dolu
- Charles Lumley má VŠ vzdelanie, no pracuje v podradných zamestnaniach. Nakoniec si nájde
prácu v reklame, hoci všetkým pohŕda a ničomu neverí.
Román Zima v horách.

JOHN BRAINE (1923 – 1986)

Román Miesto hore – vytvoril typ mladého bezohľadného karieristu, ktorý chce po návrate
z vojny získať spoločenské uplatnenie.
Román Život hore – Joe žije v pokryteckom manželstve. Odchádza za milenkou, ale neskôr sa
vráti k svojej bohatej žene. Svoju vzburu nedokáže doviesť do konca.

Uk.: Obzri sa v hneve

Ruská literatúra
POÉZIA
VLADIMÍR VYSOCKIJ (1938 – 1980)
Básnik, pesničkár, spevák, divadelný a filmový herec, človek, obecenstvom obdivovaný,
sovietskou mocou „trpený“.
V roku 1968 mu vyšla prvá gramofónová platňa s piesňami. Texty jeho autorských piesní boli
veľmi otvorené, úprimné, hovorili o bežnom živote, o problémoch,
ktoré ľudí znepokojovali a boli kritické voči spoločnosti. V tej dobe sa
v Sovietskom zväze vyžadovala od autorov vlastenecká hrdosť, a tak
Vysockij bol štátnou mocou často kritizovaný. Politicky sa však
neangažoval, z jeho tvorby vyžaroval len občiansky protest.
Hoci bol aj úspešným divadelným a filmovým hercom, popularitu
mu priniesla jeho poézia a jej interpretácia v piesňach. Naspieval spolu
882 piesní, z toho 784 vlastných.
Posmrtne vyšla jeho zbierka poézie Nerv (1981). Významnú časť jeho
tvorby tvorili piesne o vojne a človeku v nej, piesne o ľuďoch v
krajných situáciách, o láske, ale aj piesne akoby odpočuté priamo zo života. Nechýbajú piesne na
biblické témy, o športe, vážne i humorné, ironické, kritické alebo básne, v ktorých sa vyznával zo
svojich názorov a činov (Nemám rád, Nestihol som, Neľutujem). Jeho poetická tvorba vyvrcholila
hlbokými filozofickými a etickými úvahami z tzv. divadelného cyklu (Môj Hamlet, Či čítam
Fausta, či Doriana Graya...) Mnohé z nich vznikli v poslednom období jeho života, je z nich cítiť
únavu – zo slávy, popularity, z nadľudskej hereckej i autorskej práce.

Text piesne Vladimíra Vysockého:

Nemám rád osudný krok na dno hrobu, Nemám rád sebaistotu – tú sýtu,
život ma baví – prežil som len časť. to potom radšej – brzdy, zlyhajte!
Nemám rád ani jednu ročnú dobu, A za chrbtom že brýzgať zvykli si tu,
keď choroba ma zmáha a či chľast. že ľudská česť je u nás v ofsajde!

Nemám rád chladný cynizmus – no ani Keď vidím krídla, polámané cez noc,
nemám rád elán exaltovaný, neľutujem ich – súcit ublíži.
ani keď ponad plece nazerá mi Nemám rád násilie, no ani bezmoc,
čísi zrak a keď listy číta mi. len mi je ľúto Krista na kríži.

Nemám rád, keď je pravdy pol, pol diela,
alebo keď mi slovo idú brať.
Nemám rád, od chrbta keď niekto strieľa,
no ani výstrel spredu nemám rád.
Nemám rád klebetníkov, aj keď radia,
červíky pochýb, ihly pocelov.
Alebo keď ma proti srsti hladia,
alebo škriabu po skle oceľou.
Nemám rád seba – keď strach hruď mi
zviera
a nevinných keď kopú na zemi
a do duše keď niekto sa mi vtiera,
a tobôž už, keď do nej pľuje mi.
A kašlem na manéže, na arény –
milión rozfrckáš tam akurát.
Budúcnosť prinesie nám veľké zmeny?
To všetko ďalej nebudem mať rád!

♠ Čo je charakteristické pre žáner autorská pieseň?

Venujem sa autorskej piesni – sám píšem texty, melódie, sám ich interpretujem. Ponúka mi to
možnosť zhovárať sa s ľuďmi o témach, ktoré ma vzrušujú a znepokojujú, porozprávať im o tom,
od čoho mi je ťažko na duši, čo mi kvári srdce a tak ďalej, s nádejou, že ich znepokojuje to isté.
Najdôležitejší je v nej text, informácia, poézia. Nie je to vlastne pieseň, ale verše, ktoré sa
interpretujú napríklad s gitarovým sprievodom. (Vysockij)
ROBERT ROŽDESTVENSKÝ (1932)

- lyrik, publicista, autor piesňových textov.

Poéma Rekviem (1962) – venuje sa obetiam 2. svetovej vojny.
Zbierka Rovesníkovi (1962) – zobrazil citový svet mladých ľudí.
Zbierka Radar srdca (1971) – dojmy, zážitky, vonkajšia skutočnosť.

ANDREJ VOZNESENSKIJ (1933 )

Zbierky: Majstri, Mozaika, Antisvety sa zaoberajú témou techniky, civilizácie, mesta.
Využíva bohaté metafory a asociácie.
PRÓZA
- spisovatelia sa vracajú k téme 2. svetovej vojny. Keďže povolený bol len jeden umelecký
smer socialistický realizmus, mnohé diela vyznievajú schematicky. Tí autori, ktorí nechceli
skrášľovať skutočnosť, nesmeli publikovať, boli perzekvovaní (Pasternak, Solženicin).

BORIS PASTERNAK (1890 – 1960)

- ruský básnik, prozaik.
- Najskôr podporoval revolúciu, neskôr sa kriticky postavil k stalinským represáliám, a preto
nesmel publikovať. Vylúčili ho zo Zväzu sovietskych spisovateľov a bol prinútený odmietnuť
Nobelovu cenu. Cenu prevzal až v roku 1989 jeho syn.
TVORBA:
Vtedajšia kritika vyčítala jeho poézii nezrozumiteľnosť, zložitosť a intelektuálnosť, pretože
nevyjadrovala revolučné nadšenie. Búrku protestov a následné prenasledovanie autora vyvolal
román Doktor Živago (vydaný v Taliansku 1957). Živago pochádzal z bohatej rodiny, keď mal 10
rokov, osirel. Ujali sa ho príbuzní a vyštudoval medicínu. Počas 1. svetovej vojny je zranený.
Vracia sa z Karpát do Moskvy, pracuje v nemocnici. Keď sa bieda a hlad stupňujú, odchádza
s rodinou na Ural, no tu ho zajali partizáni. Musel zostať medzi nimi, hoci nesúhlasil
s myšlienkami boľševickej propagandy. „Všeobecné zdokonaľovanie tak, ako sa praktizuje od
októbrovej revolúcie, ma naskrze nenadchýna...To všetko má ešte veľmi ďaleko k uskutočneniu
a čisto len za reči o tom sa zaplatilo toľkým morom krvi, že, myslím, cieľ neospravedlňuje
prostriedky.“ Po úteku z partizánskeho oddielu sa chce dostať do Moskvy k žene a synovi. Z listu
sa však dozvedel, že emigrovala aj so synom do Francúzska. Z Moskvy sa vracia na Ural, kde sa
stretáva so svojou tajnou láskou, Larisou. Tá však odchádza s dcérou do Vladivostoku. Doktor
prichádza o ženu i Larisu. Stráca zmysel života. Vrátil sa do Moskvy a hoci si chcel znovu založiť
rodinu, nemal šťastie. Zomiera v električke na srdcovú porážku. Pri jeho rakve sa objavuje Larisa,
no po pohrebe náhle zmizla. Román sa končí Epilógom, v ktorom sa roku 1943 postavy vyjadrujú
k vojne a k stalinským praktikám.
► autor realisticky zobrazil udalosti v Rusku v rokoch 1903 – 1929 (1. svetová vojna; revolúcia
1917, obdobie novej ekonomickej politiky).

ALEXANER SOLŽENICYN (1918 - 2008 )

- prozaik, dramatik a publicista, symbol nezávislého myslenia, nositeľ Nobelovej ceny.
Za kritiku Stalina bol degradovaný, obvinený z protisovietskej činnosti a odsúdený na 10 rokov
nútených prác. Zážitky z pracovného tábora na Sibíri neskôr opísal v literárnej tvorbe – najmä v
knihách Jeden deň Ivana Denisoviča a Súostrovie Gulag. Po Stalinovej smrti v roku 1953 v období
ideologického „odmäku“, keď sa dočasným víťazom mocenských zápasov stal Nikita Chruščov,
vstúpilo do verejného života slobodnejšie opozičné myslenie a odtabuizované boli aj niektoré
témy v ruskej literatúre. Preto mohla v tomto období vyjsť aj Solženicynova novela Jeden deň
Ivana Denisoviča. Obdobie „odmäku“ trvalo do polovice šesťdesiatych rokov a opäť sa začalo
obdobie potláčania myšlienok. V roku 1967 poslal Solženicyn list 4. zjazdu Zväzu sovietskych
spisovateľov, v ktorom žiadal, aby bola zrušená cenzúra umeleckej literatúry. Reakciou na list
bola kampaň proti Solženicynovi a jeho vylúčenie zo zväzu. Vtedy sa už jeho diela publikovali len
v samizdate a v zahraničí. V roku 1970 mu udelili Nobelovu cenu za literatúru a v roku 1974 v
Paríži vyšla prvá časť jeho diela Súostrovie Gulag. Solženicyn bol vyhlásený za zradcu a v roku
1974 vysídlený zo ZSSR. Žil v USA a venoval sa literatúre. Po páde komunizmu v strednej a
východnej Európe sa vrátil do Ruska. Dodnes sa kriticky vyjadruje k spoločenským a politickým
problémom.
TVORBA:
Novela Jeden deň Ivana Denisoviča (1962) – jednoduchý, veľmi ľudský a pritom otrasný obraz
života v trestaneckom tábore, podložený autorovými osobnými zážitkami. Solženicyn opísal jeden
všedný deň trestanca Ivana Denisoviča Šuchova, oficiálne väzňa číslo 854, od budíčka do
večierky. Ivan Denisovič bol za vojny zajatý nemeckou armádou. Keď ušiel a vrátil sa k svojej
jednotke, bol označený za špióna a uväznený v tábore na 10 rokov.
► Kniha je dokumentom doby, ukazuje charaktery ľudí po mnohoročnom väzení, neľudský
režim, na ktorý si nováčik ťažko zvyká. Solženicyn ako prvý zobrazil hrôzy stalinizmu. Zároveň je
príbeh príťažlivý detailmi prostredia, bohatým podtextom, v ktorom nechýba lyrika ani trpkastý
ruský humor. Život väzňov sa opiera o autentické rukopisy. Autor dostal za túto knihu v roku
1970 Nobelovu cenu.
Úryvok: Jeden deň Ivana Denisoviča
Potom Šuchov zložil čiapku z oholenej hlavy – čo aká zima bola, nevedel klesnúť natoľko, aby
jedol v čiapke – a miešajúc ustátu žbrndu, rýchlo skontroloval, čo sa mu dostalo do misky.
Dostalo sa mu tak stredne. Nenaberali ani z vrchu várnice, no neboli to ani oprsky. Od Feťukova
vystane, že povyberal zemiaky, keď strážil misku. Jediné príjemné na žbrnde je to, že je horúca,
ale Šuchov dostal teraz celkom studenú. A predsa jedol pomaly a sústredene. Čo by aj strecha nad
hlavou horela, pri jedení sa netreba náhliť. Okrem spánku žije trestanec sám pre seba iba desať
minút pri raňajkách, päť minút pri obede a päť pri večeri. Žbrnda je deň čo deň rovnaká, jej druh
závisí od toho, akú zeleninu naložia na zimu. Vlani nasolili samú mrkvu – a tak sa od septembra
do júna varila žbrnda z čistej mrkvy. Tohto roku naložili červenú kapustu. Najsýtejšie časy majú
trestanci v júni – všetka zelenina sa minula, varia sa krúpy. Najhladnejší mesiac je júl: žihľavu
krájajú do kotla.

Trilógia Súostrovie Gulag (u nás v časopise Romboid 1990) Ťažiskom diela sú stalinské
represálie v období veľkého teroru (roky 1937 –38), detailné opisy života v táboroch, kde denne
hynuli stovky a tisícky nevinných obetí stalinského režimu. Ide o jeden z najpresvedčivejších
obrazov o násilí, páchanom na nevinných ľuďoch z politických pohnútok.
Úryvok: Súostrovie Gulag
Súostrovie Gulag - venovanie z úvodu knihy
Bolo by nad sily jedného človeka vytvoriť túto knihu. Okrem toho, čo
som zakúsil na vlastnej koži, čo sa mi uchovalo v pamäti, čo som počul
a videl – materiál na túto knihu mi ponúkli rozprávaním, spomienkami,
listami (nasleduje výpočet 227 mien). Túto knihu preto venujem
všetkým, ktorým život nestačil na to, aby o tom rozpovedali. A nech mi
odpustia, že nie všetko som videl, nie na všetko som si spomenul, nie o
všetkom som sa dovtípil. V tejto knihe sa nepíše o vymyslených osobách, ani o vymyslených
udalostiach. Ľudia a miesta majú autentické mená. Ak sú ľudia uvedení s iniciálkami, robí sa to z
osobných dôvodov. Ak sa mená neuvádzajú, tak iba preto, lebo ľudská pamäť si neuchová mená,
ale všetko sa odohralo presne tak.
.......................
Koniec. Ste zatknutý!
A nič, zhola nič neviete nájsť, čo by ste na to odpovedali, iba zabľačíte ako jahniatko:
-Ja-a?? Za čo...?
Také je zatknutie: je to oslepujúci záblesk a rana, po ktorých sa prítomnosť vo chvíli presúva do
minulosti a nemožné sa stáva plnoprávnou skutočnosťou.
Je to rázne nočné zacenganie alebo hlasné zabúchanie na dvere. Je to trúfalý vstup neutretých
čižiem bdelých operatívnych pracovníkov.
Tradičné zatknutie – to sú ešte aj trasúce sa ruky, ktoré zbierajú veci pre odvádzaného: súpravu
bielizne, kúsok mydla, dačo pod zub...
Tradičné zatknutie – to je ešte aj potom, keď zadržaného úbožiaka odvedú, gazdovanie hrubej,
cudzej, potláčajúcej sily v byte, trvajúce niekoľko hodín. To je lámanie, páranie, zhadzovanie a
strhávanie zo stien, vyhadzovanie zo skríň a stolov, vytrusovanie, rozsýpanie, trhanie – aj
zatarasenie dlážky kopami vecí, aj chrapčanie pod čižmami. A počas prehliadky nie je nič sväté...
A vyhadzujú aj chorých z postelí, rozväzujú obväzy. A nič počas prehliadky sa nemôže pokladať za
nezmyselné.

Román Rakovina (u nás 1991)– dej je situovaný od konca januára do marca 1955 a odohráva sa
na onkologickej klinike. Pacientov rozličných národností spája len choroba. Hrdinom románu je
Kostoglotov, ktorý na klinike bojuje o prežitie. Vonku je zasa nevyliečiteľne chorá spoločnosť.
Román vyšiel najprv ako samizdat, potom v zahraničí, až po zmenách v 90. rokoch vyšiel v
Rusku.
♠ Samizdat, tamizdat
Obdobie po roku 1945 je v ruskej literatúre zložité. Spoločenská a politická situácia počas vlády
Stalina vyústila do prísnej cenzúry. Literatúra sa rozdelila na niekoľko prúdov: oficiálnu,
polooficiálnu a neoficiálnu. Oficiálna kreslila neskutočný obraz idylického života, neoficiálna
podávala pravdivé svedectvo vtedajšej doby. V rámci neoficiálnej literatúry sa stretávame s
tamizdatom a samizdatom. Samizdat je dielo, vydané tajne v Rusku, tamizdaty vychádzali v
zahraničí,ktoré už tradične šírilo nezávislé ruské diela.

Román Červené koleso – symbolika červená diktatúra, ktorá ničí všetko, čo sa jej postaví do
cesty.

VALENTIN RASPUTIN (1937)

- zameriava sa na psychologické problémy človeka a na ochranu sibírskej prírody.
TVORBA:
Novela Ži a pamätaj (1974)
- posledné dva mesiace druhej svetovej vojny v sibírskej dedine pri rieke Angara. Hlavná
postava Andrej Guskov bol počas vojny zranený. Po vyliečení sa stal dezertérom. Chcel žiť
a byť so svojou ženou. Ukrýval sa v horách. Pomáhala mu žena Nasťoňa, ktorá otehotnela.
Dedina ju odsúdila. Nasťona sa utopila v Angare.
► morálny protiklad Andrej ↔ Nasťoňa
- zachytenie človeka vo vypätej situácii.
Novela Lúčenie s Maťorou (1976)
- dedina Maťora má byť zaplavená v dôsledku stavby vodnej nádrže. Staršia generácia je proti
devastovaniu prírody, no mladí hovoria o výdobytkoch techniky.
Novela Požiar (1985)
- pri požiari skladu potravín sa odhaľujú charaktery. Ženy kradnú potraviny a muži pijú vodku.
Zopár ľudí nedokáže uhasiť oheň.
► Rasputin nastolil nové problémy, preto jeho tvorbu kritika odsudzovala.

ČINGIZ AJTMATOV (1928 - 2008)

- vyštudoval literatúru v Moskve.
- V roku 1990 pôsobil ako veľvyslanec v Luxembursku.
TVORBA:
Altruistický román Popravisko (1988)
- striedajú sa dve dejové pásma:
1. tragédia vlčice Akbary, vlka Taščajnara a ich vĺčat. Ľudia ich zlikvidujú. Pastier Boston
nešťastnou náhodou zastrelí vlastné dieťa i vlčicu, ktorá unášala dieťa. Zabije aj Bazarbaja,
ktorý ukradol Akbare vĺčatá.
► odsúdenie devastovania prírody.
2. bývalý seminarista Avdij chce v človeku hľadať dobro a bojovať proti zlu v spoločnosti.
Dostane sa medzi zberačov anaše. Keď ich prehovára, aby prestali s drogami, vyhodili ho
z idúceho vlaku. Gangstri, ktorých prehováral, aby nepoľovali na sajgy (antilopy), ho
priviazali o strom a nechali zomrieť.
► téma: humanizmus, morálka, cena života.
Novela Biela loď (1970)
- sedemročný chlapec žije so starým otcom, lebo rodičia o neho nemajú záujem. Sklamaný
dospelými sa chce zmeniť na rybu. Utopí sa v rieke, lebo jeho sny nikto nechápe.
Novela Strakatý pes bežiaci na brehu mora (1978)
- traja dospelí a chlapec pri poľovačke na tuleňov zablúdili v Severnom mori. Nádej na
záchranu sa zmenšovala, a tak sa dospelí obetujú, aby zachránili chlapca. Chlapcovi sa
podarilo prísť domov.
► pre mnohých ľudí je dôležité čestne obstáť v životných skúškach.

Uk.: Popravisko
Česká literatúra
POÉZIA
- snaha vyrovnať sa Mníchovským diktátom, okupáciou, vojnou.
- V rokoch 1945 – 1948 pôsobila Skupina 42, ktorú tvorili spisovatelia i výtvarní umelci..
Básnici sa prezentujú až v roku 1947 cyklom Mladá poezie. Z tejto skupiny vyšla
surrealistická skupina RA. S ňou sa spája básnik, prozaik, dramatik Ludvík Kundera.

PRÓZA
BOHUMIL HRABAL (1914 – 1977)
- prozaik, básnik, scenárista.
- Vystriedal rôzne zamestnania: pracoval v pivovare, ako výpravca vlakov, poisťovací agent, ...
- Jeho diela majú špecifický jazykový prejav: básnická reč sa strieda s krčmovou rečou, slang,
frazeologizmy. Využíva iróniu, grotesku, sentiment, kontrast život – smrť, krása – škaredosť, ...
Svojou tvorbou nadviazal na J. Haška. Niekoľko rokov bol nútený publikovať v samizadatoch.
TVORBA:
Novela Ostro sledované vlaky (1965)
Miloš Hrma je výpravca na stanici. Túži po láske, no nemá skúsenosti. Problémy chce vyriešiť
samovraždou. Stanicou prechádzajú ostro sledované vlaky vezúce zbrane na front, ale aj
rozstrieľané vlaky z Poľska. Miloš hodil bombu do nemeckého vlaku. Je zastrelený. Novela sa
končí jeho vetou Nemcovi: „Mali ste sedieť doma na zadku...“
► kontrast: malicherný problém zamestnancov – krutosť vojny.
Ostatná tvorba: Slávnosti sněžěnek, Obsluhoval jsem anglického krále.
 MILAN KUNDERA (1929)
- básnik, prozaik, dramatik, esejista, prekladateľ.
Pre komunistický režim bola jeho tvorba politicky neprijateľná. V roku 1975 odchádza žiť do
Francúzska. Zbavený československého občianstva.
TVORBA:
Zbierka poviedok Smiešne lásky – zobrazuje ľúbostné vzťahy, ale aj jedincov pokúšajúcich sa
o vlastnú cestu.
Román Žert (1967)
Ludvík Jahn sa chce pomstiť za to, že bol v mladosti vylúčený zo školy. Svojmu dievčaťu poslal
pohľadnicu s textom: „Optimizmus je ópium ľudstva, zdravý duch páchne blbosťou. Nech žije
Trockij!“ O vylúčenie sa postaral jeho kamarát Pavel Zemánek, ktorý bol ženatý s Helenou. Ludvík
zviedol Helenu, no zistil, že Pavlovi je ľahostajná. Pomsta nevyšla. Helena sa chce otráviť, no zhltne
preháňadlo ...
► prelína sa tu súkromný a verejný život; snaha riadiť a ovplyvňovať život druhých.
Román Nesnesitelná lehkost bytí (1980)
Tragický príbeh lekára Tomáša a servírky Terezy. Tomáš pred príchodom ruských vojsk v roku 1968
uverejnil v literárnom časopise článok, za ktorý bol neskôr prenasledovaný. Emigroval do Švajčiarska,
ale vrátil sa kvôli svojej láske Tereze. Nemôže vykonávať lekársku prax, ani si nájsť primerané
zamestnanie. Napokon ho prijmú na JRD ako vodiča. Román sa končí tragickou smrťou, haváriou
Tomáša a Terezy.
► vplyv udalostí po roku 1968. Ide o mnohovýznamovú filozofickú prózu o problémoch vnútornej a
vonkajšej slobody, o zodpovednosti za seba i za iných, o možnostiach sebarealizácie.
Román bol na základe ankety amerického časopisu Times zaradený medzi desať najlepších románov
80. rokov dvadsiateho storočia.

Uk.: Žart
Bol prvý rok po februári 1948, začal sa nový život, naozaj úplne iný a tvar toho nového života, ako mi
utkvela v spomienkach, bola strnulo vážna, pričom čudné na tej vážnosti bolo to, že sa nemračila, ale
mala podobu úsmevu. Áno, tie roky o sebe prehlasovali, že sú najradostnejšie zo všetkých rokov a
každý, kto sa neradoval, bol okamžite podozrievaný, že ho víťazstvo robotníckej triedy zarmucuje
alebo (čo nebolo o nič menším previnením), že je individualisticky ponorený do svojich vnútorných
smútkov.
Spomínam si, ako sme boli vtedy na fakulte organizovaní do tzv. študijných krúžkov, ktoré sa často
schádzali, aby previedli verejnú kritiku a sebakritiku všetkých svojich členov a vypracovali potom z
nej na každého hodnotiaci posudok. Mal som vtedy ako každý komunista mnoho funkcií a pretože som
pritom nebol ani zlý študent, nemohlo pre mňa také hodnotenie dopadnúť nijako zle. Ale predsa za
vety uznania, v ktorých sa vypisovala moja aktivita, môj dobrý pomer k štátu, práci a znalosť
marxizmu, pridávala sa väčšinou aj veta, že mám na sebe "pozostatky individualizmu“. A v tom bola
zvláštna fatálnosť, že také semeno si nosil so sebou vo svojej kádrovej karte každý, áno, každý z nás.
Keď som sa chcel proti označeniu "individualista" brániť, opýtal som sa súdruhov, prečo som podľa
nich individualista. Povedali: "Pretože sa tak správaš."
"Ako sa správam?" pýtal som sa.
"Stále sa tak čudne usmievaš."
"No a? Teším sa!"
"Nie, ty sa usmievaš, ako by si si niečo pre seba myslel."
Keď súdruhovia usúdili, že moje správanie a usmievanie je intelektuálske (pejoratívum tých čias),
uveril som im nakoniec, pretože som si nevedel predstaviť, že by sa všetci ostatní mýlili, že by sa
mýlila sama Revolúcia, duch doby a ja, jednotlivec, by som mal pravdu. Začal som akosi kontrolovať
svoje úsmevy a tak v sebe pociťovať malú trhlinu, otvárajúcu sa medzi tým, kým som bol a medzi tým,
kým som /podľa mienky ducha doby/ byť mal a snažil sa byť. Ale kto som teda skutočne bol? Chcem
na túto otázku odpovedať úplne poctivo: bol som ten, kto má niekoľko tvárí - bol som vážny, nadšený a
presvedčený na schôdzach, hašterivý a podpichovačný medzi najbližšími kamarátmi, bol som cynický
a kŕčovito duchaplný s Markétou a keď som bol sám, býval som bezradný a školácky rozochvený. Bola
snáď tá posledná tvár tá pravá? Nie. Všetky tváre boli pravé...
 JOSEF ŠKVORECKÝ (1924 )
- v roku 1969 emigroval do Kanady.
- Prvou exilovou knihou bol Tankový prapor (1971). Je to satira na československú armádu
50. rokov. Dielo je postavené na kontraste: armádna mašinéria a obmedzenosť jej
reprezentantov na jednej strane a realita, v ktorej je jediným východiskom pre človeka
pasivita.
Romány Mirákl (1972); Příběhy inženýra lidských duší (1977) a Prima sezóna (1991).
V románe Mirákl opisuje život ľudí medzi rokmi 1949 – 1970 v Československu a za jeho
hranicami. Je tu opis provokácie štátnej bezpečnosti a zatýkanie katolíckeho duchovenstva.