13.

Obraz človeka vo svete prírody a civilizácie v slovenskej literatúre

1. Obraz človeka vo svete prírody

Barok

Hugolín Gavlovič :

– didakticko - reflexívna poézia – Valašská škola mravúv stodola

– kultúrna západoslovenčina
– úvod(prológ),21 cyklov,záver(epilóg)
– v úvode každého cyklu sa autor zameriava na biblický príbeh venovaný pastierom
– život pastierov prirovnáva k životu slovenského ľudu
– mravné ponaučenie
– dobré vlastnosti ľudu
3 druhy tém pastierskych spevov: 1. vzťah čl. k ľuďom – všíma si osobný život čl.,
vyzdvihuje pracovitosť, svedomitosť, múdrosť(vzdelanosť)…odmieta lenivosť,
alkoholizmus
2. vzťah čl. k Bohu – uznáva pozemské šťastie, ale
poukazuje na jeho pominuteľnosť
3. vzťah čl. k svetu- orientuje sa na spoloč. a soc. tému,
práca, pokoj, vlastenectvo, vzťah boh. a chud., rozhorčuje ho soc. nepsravodlivosť

Klasicizmus

Juraj Fándly :
–
– Piľný domajší a poľný hospodár
– Z ZZZZZZZ
– Slovenskí včelár
– Ovčár

– živé obrazy prírody a roľníckeho života

– ľudovýchovnými spismi uviedol do života Bernolákov spisovný jazyk
– vyzdvihol dôležitosť roľníckeho stavu v tomto období

Ján Hollý :

– idylické básne Selanky

- do poézie vstúpila prvýkrát príroda
- 21 básní, vystupujú v nich postavy slovenských pastierov, ktorí vedú pokojný život,
– venujú sa práci, spevu, tichej zábave a hrám

Romantizmus

Príroda vstupuje do deja, tvorí kulisu

– Andrej Sládkovič :
– epická skladba Detvan
– Martin a Elena sú vykreslený ako deti slovenského ľudu v spätosti s prírodou
– prvý spev je oslavou krás podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť ľudu s prírodou
– v druhom speve je Martin ukázaný na salaši pri vatre, pri zvukoch fujary a gájd
– prejavuje sa jeho zmysel pre spravodlivosť, keď zabije sokola, ktorý sa vrhol na
bezbranného zajaca (čistá príroda = čistá duša hl.hr.), autor tým tiež naznačuje vlastn.
slove. nár – spravodlivosť, nebojácnosť
– príroda dotvára dej – kulisa, je symbolom čistoty
- Elena – mravná, čistá duša, verná

Ján Botto :

– skladba Smrť Jánošíkova

– príroda je v súlade s človekom
– v prvom speve sa objavuje vatra ako symbol slobodného života v prírode, symbol svetla,
poznania, revolúcie(mesianizmus = Jánošík verí, že príde čas odplaty, spravodl., lepších
pomerov, preto sa nemodlí za seba, ale za vš.; v posl. speve je naznačená svadba J.
s kráľovnou víl, kt. predstavuje symbol slob. a spev družičiek je spevom o víťazstve)
– v siedmom speve sa Jánošík lúči s rodným krajom, príroda akoby smútila za ním spolu s
ľudom

Samo Chalupka :

– básne Rieka,Bralo,Kráľova hoľa

– básne s Jánošíkovskou tematikou umiestňuje do prírodného prostredia
– často využíva motív vatry ako symbol slobody
– pomocou symbolov ako Tatry, Dunaj lokalizuje územie Slovákov

Janko Kráľ :

– balada Zakliata Panna vo Váhu a divný Janko (ot.č.8)

– lyrická časť – autorove opisy prírody
– v závere podáva idylický obraz krajiny

Realizmus

Pavol Országh Hviezdoslav : (ot.č.10)

– zb. Prechádzky jarom, Prechádzky letom, lyricko -epicko-reflexívna skladba, autor
predstavuje maliara - krajinkára
Hájnikova žena
– opisy prírody patria do lyrickej časti tohto diela
– príroda je vykreslená na strane jednoduchého ľudu, v kt. autor vidí jadro nár. a kt. má
schopnosť obrodiť nár. sv. vlastn. – mravnosť, obetavosť
– opisy prírody netvoria iba rámec skladby, úzko súvisia s duševným stavom postáv a
súčasne
– dokumentujú jednotu prírody a človeka
– príroda má výchovný charakter, predznamenáva dej
– dejotvorný činiteľ – ďalšia postava
– krása prírody je v kontraste s tragikou osudov Miša a Hanky
– príroda chráni svet chalúp pred svetom kaštieľov
 Medzivojnové obdobie

– Milo Urban : novela Jašek Kutliak spod Bučinky(mladý človek súcití s prírodou,
nachádza v nej útočisko, citlivo vníma jej nespravodl.)

– Jozef Cíger Hronský : román Jozef Mak

– príroda vstupuje do deja vo vzťahu k človeku, ako obraz jeho psychických stavov
– príroda je lepšia než človek, vernejšia, citlivejšia, vzbudzuje žiale,teší sa, dôverne sa
prihovára
– mení človeka, polepšuje ho, zbavuje ho ťažôb, pod jej vplyvom sa človek stáva
– citlivejším,lepším
– brat Jozefa Maka je v hore iný človek ako ten, čo doma žije v dusnej izbe s bratom a 3
deťmi
– mocne a čisto sa rozvíja láska Jozefa a Maruše v prírode, všetko sa im v nej prihovára,
zjemňuje ich vzťah
– fatalita – osudovosť, postavy konajú pudovo, nevedia sv. city vyj., sú vyj. cez prír.

Emil Boleslav Lukáč- zb, Dunaj a Sejna

– uprednostňuje dedinský spôsob života, pripadá mu čistý, nachádza v ňom mravnú istotu a
silu
– neprijal mestskú morálku, hoci po návrate zo štúdia žil v Bratislave
- v zbierke konfrontuje domov, Sl., dedinu(čistí, dobrí ľudia) <->cudzinu, Fr., mesto
(nemorálni, nepriateľskí)
Naturizmus (ot.č.15)

– ZZZZZ ZZZ. ZZZZZ

- vrcholí zobrazenie jednoty a súžitia s prírodou, dochádza k oživovaniu prír., prír. je
v popredí, prír. sa najviac podieľa na deji, v popredí sú pocity postáv
– prírodný človek : správa sa pudovo, jeho správanie je určené prírodou, rozumie jej reči,
– neznámy pôvod, nie je úplne vyčlenený z historických a spoločenských súvislostí

Ľubo Ondrejov :román Zbojnícka Mladosť – Jerguš Lapin

Dobroslav Chrobák : román Drak sa vracia(drak-symbol obetavej snahy pomáhať ľuďom,
vďaka prír. sa zbližujú Drak a Šimon) , Kamarát Jašek
Margita Figuli : román Tri gaštanové kone – dráma medzi prír. a ľuďmi, oslava oravskej
prír, kt. je dejotvorným činiteľom a vykonávateľom spravodl., víťazstvo dobra nad zlom,
Peter – prírodný človek
František Švantner : román Nevesta Hôľ(Zuna – Nevesta hôľ, predstavuje prír. mocnosti
a živly hôr, dieťa prír, zrodená z ľalie), Malka, Piargy

Socialistický realizmus

Peter Jilemnický : román Víťazný pád – nie je písaný v duchu soc.real., prvky lyrizmu
– ukazuje kontrast krásnej, ale drsnej kysuckej prírody s ťažkým životom jej
obyvateľov(Maťo Horoň) – víťazstvo

Poézia po roku 45

Milan Rúfus : pásmo Ľudia v horách

– vzťah človeka s prírodou , jeho odveký zápas s ňou, naznačuje aj spätosť čl. s ňou
– zbierka Stôl chudobných :
– morálne princípy jednoduchého človeka, kt. rozumie prír. a kt. sa postupne mení spolu s
ňou
– básnik dediny

Ján Kostra : návratová poézia

- zbierka Moja rodná – ústredný motív je domov, spomína si na sv. vlasť
- zbierka Šípky a slnečnice – prír. lyrika

Próza po roku 45

Alfonz Bednár : román Sklenný vrch

Peter Jaroš: Tisícročná včela
František hečko: Červené víno

Obraz človeka vo svete civilizácie

Humanizmus a Renesancia

Martin Rakovský :
-Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách
a cisarstvách – vrstiev v štáte je 8, každá má dôl miesto, obyv. delí aj na zákl. majetku,
zaoberá sa aj príčinami prevratov, za hl. príčiny považuje krutovládu, nespravodl.,
neschopnosť panovníka
-O svetskej vrchnosti:
– každá vrstva zohráva dôležité miesto
– najlepší občania nie sú ani chudobný ani bohatý
– podáva definíciu vrchnosti, jej druhy, vzorný model spravodlivého panovníka, kt. by mal
vládnuť na zákl. kresť. a antiky

Klasicizmus

Ján Chalupka :
veselohra: Kocúrkovo, alebo aby sme v hanbe nezostali
– malomestské prostredie
– uviedol do života pojem, ktorý dodnes označujeme pomery ľudí s obmedzenými
malomestskými názormi

Romantizmus

– prelínanie spoločnosti a prírody

Andrej Sládkovič: Marína

Ján Kalinčiak :
– román Reštaurácia
– téma volieb – zmanipulovanie
– kritika tých, čo chcú zbohatnúť za každú cenu
– rodiny zemanov Bešeňovských a Potockých
– predvolebný boj
– využíva prirovnania a porekadlá
– dielo je živé a autentické (dokumentačná hodnota)

Jonáš Záborský:Dva dni v Chujave -

Jozef Miroslav Hurban : satira Od Silvestra do troch Kráľov

Realizmus

S. H.Vajanský – Suchá ratolesť

P.O.Hviezdoslav: Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský

Martin Kukučín : román Dom v stráni
zosmiešňoval malomestskú spoločnosť, kde nerozhodujú city, ale majetok

Božena Slančíková Timrava : novela Ťapákovci

Jozef Gregor Tajovský :

poviedka Mamka Pôstková, Apoliena – venoval pozornosť mestskej chudobe, Maco Mlieč

Janko Jesenský : zbierka poviedok Malomestské rozprávky , román Demokrati

– zosmiešňoval pokrytectvo a pretvárku malomešťanov
– ukazuje ich karierizmus, boj o politickú moc

Medzivojnová Literatúra

Milo Urban : román Živý bič

Ján Smrek : román Cválajúce dni , Básnik a Žena
Ivan Horváth : novela Laco a Bratislava, Človek na ulici
Ivan Stodola : drámy Náš Pán Minister, Čaj u pána Senátora, Jožko Púčik a jeho
kariéra, Keď Jubilant plače, Mravci a svrškovia

Literatúra po roku 45

Rudolf Jašík : román Námestie sv. Alžbety

František Hečko : román Drevená dedina
Miroslav Válek : zbierka Nepokoj , báseň Zabíjanie králikov