Nordijska mitologija

Nordijski panteon se deli na Asire i Vanire, dva božanstva. Odin, jedan od tri prvobitna
boga i zaštitnik magije i runa, se smatra vrhovnim božanstvom. Pored Odina važnu
ulogu imaju Tor, bog groma i munje, kao i Frej, bog plodnosti. Pored bogova postoje i
oholi divovi, svetli vilenjaci i tamni vilenjaci (patuljci). U nordijskoj mitologiji postoji
relativno nejasan sistem devet svetova koje spaja Igdrasil, svetsko drvo, dom
pomenutim stvorenjima, ljudima i mrtvim dušama.

Odin

Odin je najhlavnejší boh v severskej mytológii. Odin je bohom múdrosti a zdá sa tiež, že
je bohom poézie, poľovníctva a mágie. Podľa neho bola pomenovaná streda (švédčina:
onsdag, angličtina: Wednesday od Wōden) v germánskych jazykoch. Spolu so svojimi
bratmi stvoril nebo aj zem a potom ľudí. Takto sa narodili Ask (Jaseň) a Embla (Jiva),
prvý muž a žena.
Je vážny, má vysoké čelo, dlhé biele brady, silné obočie a iba jedno oko. V Asgarde,
medzi bohmi, Odin nemá žiadne fizické defekty.
Na jeho ramene sú dve havrany, ktoré každé ráno Odin posiela do sveta, aby mu
priniesli správu o ľudskosti. Je tiež majiteľom dvoch vlkov, Geriho (Nenásytný) a Frekiho
(Pažravý) a osemnohého koňa, Sleipnira.
Vládne v paláci Valhalla, ktorý má 540 dverí, z ktorých sú každé také široké, že nimi
môže prejsť 800 bojovníkov. Odinovi patrí polovica bojovníkov zabitých v bitke (druhá
polovica patrí Freyi), ktorí sa potrebujú bojovať, keď príde čas na posledný boj. Často
posiela valkýry na bojisko, aby priviedli bojovníkov do Valhally, kde budú bývať až do
posledného boja. Keď príde čas, Odin povedie bohov a jeho bojovníkov do boja. Zomiera
v boji s vlkom Fenrirom, ktorý ho prehltol a pomstený bude jeho synom Vídarom.