STRACH A HRZA

Podoby hororovho nru

Ed. Ivana Taranenkov, Michal Jare

Strach ahrza
Podoby hororovho nru

Zostavili: Ivana Taranenkov, Michal Jare

Jazykov redakcia: Jana Pcalov
Vedeck recenzenti: PhDr.Zora Prukov, CSc., doc.PhDr.Marta Soukov, PhD.
Vydal: stav slovenskej literatry SAV, 2011
stav slovenskej literatry SAV
ISBN 978-80-88746-16-4 2011
OBSAH
Ondrej Herec: vod: Majestt strachu
(Horor ascience fiction dve strany jednej mince)7
Tom Horvth: Straideln fantastika amodernizmus:
psychologick horory Stefana Grabiskho  14
Milo Ferko: Slovensk horor naprelome tiscro  53
Antonn K. Kudl: echy hrzn existuj vbec?
Nkolik poznmek ksituaci eskho literrnho hororu poroce 1989 69
Marcela Mikulov: Medzi krsnostranm apragmatickm
(Histria, exotika aidyla vo Vansovej romne Kliatba) 75
Dana Hukov: Tma zkosti vprze Slovenskej moderny 92
Michal Jare: Stn mrtvho
Vlety (jinch) autor prvn poloviny 20. stolet do(jinho) nru  102
Karol Csiba: Prbeh verzus naptie
(Stopy hororu vprzach Jna Johanidesa)  114
Miriam Suchnkov: Vpredsieni mystery-story
(Mysterizna poviedka vsasnej slovenskej literatre)  121
Jana Kuzmkov: Vlastn ivotopis zla poda Pavla Vilikovskho  132
Ivana Taranenkov: Kpodobm fantastiky vslovenskej prze poroku 1989  139
Martin Ciel: Filmov horor ako fantastick ner vod doproblmu
(Veobecn astrun teria niektorch mechanizmov nru
saplikciou najeho krtku histriu)  150
Jana Dudkov: Nemtvy, modernita aBalkn: metafora hraninej bytosti
vStokerovom Draculovi ajeho filmovch adaptcich 155
Michal Havran: Idea hriechu ahrzy vPrrode
Machenova tvorba vo svetle mystri Isis 178
Marek Debnr: Strach,hrza aialenstvo vliteratre
(Foucault Poe Lovecraft)  186

5
 Ondrej Herec

vod: Majestt strachu

(Horor ascience fiction dve strany jednej mince)

Nie som fanikom paradajkovej polievky, ale neohovram ju.

Dielo nepovaujem zabrak len preto, e to je horor; jeho hodnota ne-
zvis odpredsudkov, ale odautora. Ke som sa usiloval prezentova
horor vslovenskej terii modernej fantastiky, dfal som, e budem
manasledovnkov (Herec, 2001, 2008). Tento zbornk apredchdza-
jca konferencia rozvjajslovensk teoretick reflexiu hororu pre-
konvajcu nekritick odmietanie ajnekritick obdiv.
Preklady, zahranin filmy aserily prelomili vostatnch dek-
dach naSlovensku poves hororu ako dekadentnho nru adodali
mu status legitmneho prdu. Nane, natradciu straidelnch prbe-
hov vslovenskej udovej aj autorskej prze apozii, ako aj naich od-
born reflexiu nadviazala nov genercia autorov.1 Analzu prspev-
kov zbornka povaujem za prvo astnkov vedeckho diskurzu,
vktorom bud slovensk odbornci (aj zahranin hostia) pokraova.
Tu sa poksim len poukza na niektor metodologick dimenzie
analzy hororu.

Prv otzka
Oom to je? Horor (vo veobecnosti) nau neodpoved. Strai-
deln prbehy s pln nevysvetlitench prekvapen aslepch uliiek,
doktorch prbeh vedie hrdinov. Poeovo dielo je posiate hdankami
a kryptogramami, mtcimi symbolmi a ryvkami neznmych re.
Vrenos hororu smeruje kmlaniu, knemonosti vysvetli zhadu.
Vie oinch svetoch, ale me ich vyjadri len vsymbolike Jungovho ar-
chetypu: podstata archetypu nie je prstupn vedomiu, to jest je tran-
scendentn (...) Nemono sa oddva ilzii, e by sme (...) dokzali vy-
1 koda, e Milo Ferko sa vo svojom prspevku ani nezmienil ojej priekopnkovi Jurajovi Tomanovi (Toman, 1999,
hororov poviedky asopisecky publikoval u dvnejie).

7
svetli archetyp (Jung, 1994, s.302). Hrza je viera vexistenciu hrzy.
Nepotrebuje dkazy, sta, e existuje avetko ostatn je jej prejavom.
Bojme sa neexistujcich vec, lebo nedokeme posdi, o s nami
sprav neznmo. Prvotnm zdrojom poteenia je temnota vns.Za-
tvrame pred ou oi, ale dokeme tie pozrie sa priamo donej.
Psychologick redukcionizmus hororu je naladen na arche-
typick senzibilitu hrzy, odporu astrachu. Horor je literatra jed-
nho komplexu pocitov aasto aj knh najedno pretanie. Psob
najm strachom z neznma, asto vyjadrenho nadprirodzenmi
silami. Neznma tvr dverne znmych vec. Tabu, povery acudzie
nboenstv. Ukrutn moc, stran zvierat avotrelci. Agresie aka-
tastrofy. Choroba, znetvorenie, ialenstvo asmr. Kozmick hlboi-
ny apriepasti due. Mnoh autori vak nechc len vystrai itatea,
zaoberaj sa socilnymi, kultrnymi, psychologickmi, biologickmi
afilozofickmi prinami ansledkami strachu.
ner, ktor m miesto pre Petronia, Danteho iKafku,pre Poea,
Maupassanta iGogoa, pre Stokera, Lovecrafta, Kinga iGaimana azda
ani nie je ner. Klasick diela nepotrebuj nlepku horor, hoci ich
snm spja tiese Platnovej alegrie oivote: nikdy nespoznme
realitu, len tiene vjaskyni, vktorej sme prikovan. Horor, ako kad
umenie, dosahuje vrcholy roztvranm obzorov fantzie.
ivoch potrestan rozumom vie, e ivot nad nm bez viny vy-
niesol rozsudok smrti ete pred narodenm. Justin omyl prrody si
zasli techu, aspo vymyslen. Strach znebytia potrebuje vieru,
e budeme existova aj posmrti, chceme unikn strachu pred nio-
tou. Tba i sa bri proti pripomienke, e ke raz zomrieme, bude
to navdy. Fantzia scitne odkoduje loveka zatrapy zrozumu.
Horor je viac ako kultrny vynlez, koren vo fyziologickom strachu,
preto nedohliadneme poiatky jeho dejn.
Protiklady hororu sa daj vyjadri vpojmoch citovch apozn-
vacch schopnost dieaa. Deti miluj surov prbehy obitkch, za-
bjan anetvoroch, rady sa dvaj strai arady straia inch. Horor
azda fascinuje diea vns.Oslovuje deti vo veku, ke ete nestratili
schopnos prirodzenho filozofovania aneprestajne sa ptaj: Pre-
o? Aj vdospelosti sa stretvame shrzami, ktor si nedokeme
vysvetli, poprie ani sa im ubrni.
8 9
Paradox hororu
Preo ns fascinuj zl aodporn veci? Preo publikum splat-
terpunku tlieska obrazu obete, obesenej navlastnch revch? Aris-
toteles uvaoval: Ve ak sa aj naniektor veci pozerme sodporom,
ich verne zachyten obrazy nm psobia rados, ako naprklad vy-
obrazenia najoklivejch zvierat azdochln (Aristoteles, 1980, s.17).
Burke rozliuje krsu avzneenos fyziologicky, ako estetick kate-
grie odvoden odprotikladu poteenia abolesti. Hume vysveto-
val protiklad pralivosti zobrazen odpudivch javov aich vecnho
obsahu poteenm publika z tragdie smtkom, hrzou, strachom
ainmi vami, ktor s samy osebe neprjemn (Hume, 1907,
s.258 65). Poe sa pta: Ako mono zkrsy odvodzova karedos?
(Poe, 1984, s.293). Poda Rilkeho nazaiatku hrzy stoj krsa. Chod-
nk ku svtyni odpornosti je obrben svieou zeleou akvetmi, ho-
rka ervenmi lcami predstiera zdravie.
Existuje mnoho nstrojov napitvu poteenia, ktor nm posky-
tuje horor. Subn odpove subuj psychoanalyticky orientovan
kritici. Freudovo Das Unheimliche je to, o pretrvva utajen, skry-
t, latentn, ato nielen pred inmi, ale aj pred sebou samm (pozri
Freud, 2000a). Freud spja obidva hroty paradoxu: vedom myse
sa des ohavnost, o sdlia vhbkach pod ou, ale nevedomie chce
besnie a nii (pozri Freud, 2000b). Nvrat potlaenho evokuje
sily zapeaten vnevedomej mysli, ktor sa opakovane prebdzaj
vnovch podobch, aby boli opakovane potlaen detrukciou ich
materializci vnetvoroch poruujcich socilne normy, vzloincoch
ajvhrdinoch (pozri Wood, 1986).
Poteenie zhororu sa pona naparadox poteenia ztragdie.
Aristotelovu hypotzu katarzie neobchdza azda iadna teria ho-
roru. Horor ventiluje neprjemn afektvne stavy, psychick naptie,
hromadiace sa pod tlakom kadodennho ivota. V stave medzi
bdelosou asnom zanikaj hranice medzi realitou aneskutonom.
Freud chpal tvorbu ako sublimciu, vktorej je fantzia socilne pri-
jatenm kompromisom nevedomch tob s cenzrou superega
(pozri Freud, 2000c). Ambivalencia hororu je pohonnou silou mno-
hch prbehov. Prslovie pravda oslobodzuje! vysvetuje poteenie
tragickm alebo desivm obsahom prbehu. Identifikcia s hrzou
navodzuje avu superegu: obrazy chaosu, nioty askazy symbolic-
ky vazia nad zdesenm zo ivota aj nad besmi nevedomia, ponka-
j uvonenie potlaenej psychickej energie.
Heideggerova teria primrneho strachu, ktor nie je strachom
znioho uritho, ale zitkom konkrtnej nioty sveta, sa d roz-
pracova dohypotzy transformanej hrzy zkonfrontcie smsi
absoltne cudzm, iracionlnym, amorlnym adivokm (Heidegger,
1993).
Carroll had priny morbdneho oarenia hororom, vysvetle-
nie paradoxu, preo reprezentcie odpudivch javov poskytuj po-
teenie aak maj socilne funkcie (Carroll, 1990). Zaznak hororu
povauje netvora, ktor sa pohybuje nahraniciach kategri: strai-
dl, upri i zombie nie s iv ani mtvi. Netvory predstavuj tvre
loveka vkrivch zrkadlch fantzie.2
Stran avzneen
Najstar anajsilnej pocit udstva je strach, anajstar anaj-
silnej druh strachu je strach z neznma, znie vodn veta eseje
Lovecrafta Nadprirodzen hrza v literatre. Charakteristikou fan-
tastiky je chpanie sveta v plurli, oxymoron vyjadrujci mnohos
myslitench aj relnych svetov, ateda aj ich protikladn vlastnosti.
Lskavou sestrou strachu je ndej aErnst Bloch stotouje princp
ndeje sprincpom vetkch utpi (Bloch, 1959).
Rozum sa poka usporiada neznmo do prijatenej formy:
Vlastnosou udskho rozumu je, e ahko predpoklad vo veciach
v poriadok arovnovhu, ne ak sa vnich skutone nachdzaj.
Ahoci je vprrode mnoho jedinenho amnoho navzjom nerov-
nho, vyma si paralely, podobnosti a vzahy, ktor neexistuj
(Bacon, 1990, s.89).
Fantastika tlmo obrazmi, dejmi apostavami javy, ktor presa-
huj hranice kadodennosti. Vekolepos aj des, prekraujce nae
2 Tma netvorov presahuje predmet tejto vahy. Eseje odeviatich netvoroch 19. a20. storoia som publikoval
vasopise Dotyky vrokoch 2003 2007. Vtomto prspevku sa nane neodvolvam.
10
chpanie, vnmame ako zzraky aj hrzy. Vzneen loveka povzn-
a, podnecuje heroick aj obdivn postoj. Horor protireivo fascinuje
pocitmi strachu, odporu aj pralivosti zjavov, ktor ohrozuj du-
evn rovnovhu. Vobidvoch prpadoch je publikum okovan od-
cudzenm (ozvltnenm) svojej sksenosti: nhad doinch svetov
spochybnil doterajie poznanie, otvoril monosti redefinova realitu.
Nzov Goyovho obrazu Spnok rozumu plod prery je nzorn: bez
rady rozumu sa dej stran veci. Vetu vak mono interpretova aj
inak: ak rozum sp, snva ohrzach anetvoroch. Javy, vymykajce sa
navyknutm predstavm, s pre vedu vzvou navytvorenie novch
kategri. Strach atemnotu due me rozptli len rozum aveda
(Lucretius, 1971, s.12). Vedeck vysvetlenie vzneench, azrove
hororovch vzi vedie kich ovldnutiu technikou, ale aj kovplyvne-
niu ud priestorom, doktorho prenikli.
Fantastika poskytuje pocity divu, zzraku aj hrzy. Naznauje
poznanie skryt vzhadch, epk osvetoch zahranicami udskej
predstavivosti, straidelne roj ondhere. Vzneen vyvolva mys-
tick pocity numinzneho (Herec, 2008, s.22), no dar sa mu vtem-
note, vyvolva predstavy sily a utrpenia (Eco, 2005, s. 290). Burke
rozliuje krsu a vzneenos fyziologicky, ako estetick kategrie
odvoden od protikladu poteenia a bolesti (Burke, 1958). Poda
Kanta vzneen existuje vmysli, vuvedomen si nadradenosti nad
vonkajou prrodou aj nad prrodou vns, panuje imagincii (Kant,
1996, s.190). Lyotard zaklad vzneen narozporoch aodlinosti, ba
nemono ho ani zobrazi (pozri Mistrk, 2003).
Science fiction ahoror s viac estetick kategrie ne nre, po-
skytuj pohady navekolep astran javy nahraniciach poznania.
S to pohybliv hranice, lebo dejiny poznania s posvanm hranc
odznmeho kneznmemu; vzneenos ahrza otvraj dvere no-
vm poznatkom avzim sveta.
Istvn Csicsery-Ronay, Jr. nadviazal naskmanie pojmu vzne-
en od Longina po postmodernistov; medzi siedmimi pvabmi
science fiction uvdza vzneen a groteskn (Csicsery-Ronay,
2008). Vgrotesknej krse identifikuje horor svisiaci so vzneenou
krsou. Vzneen je publiku science fiction znme ako pocit zzraku
i asu (sense of wonder) azvyajne sa vnma sobdivom. Nzov
11
Wellsovho romnu udia ako bohovia by mohol by mottom nespo-
etnch diel, lebo vyjadruje nov druh sebadvery udstva, sebave-
dom vieru vo vlastn vekos. itate objavuje budcnos, rekon-
truuje vesmr atransformuje udstvo, plva odhviezdy ku hviezde
nekonene rozmanitmi apodivuhodnmi ivotmi, prekrauje hranicu
bytia, cel veky putuje odvenosti dovenosti (Wells, 1964).
Majestt sa spja shrzou: as je stav due (...) sistm stup-
om hrzy, vzneen ns povzna, stran ns des (Burke, 1958,
s. 58). Vzneen je po-vznesen nad nae schopnosti pochopi
a privlastni si ho, vedie k pokore pred nad-udskmi, nad-prirod-
zenmi javmi a silami, ktor prevyuj loveka aj jeho predstavu
o sebe samom; vesmr neporovnatene prevyuje loveka, no to-
leruje nau existenciu aj snahu pochopi ho aobva. Vekolep aj
stran je tie to, o je nehmataten, nepochopiten. Vraz pocho-
pi sa zva pouva vzmysle spozna, no etymologicky vyjadruje
schopnos nieo uchopi hmatatene, zmyslovo, osvoji si to. Nepo-
chopiten vzdoruje privlastneniu, nevieme ho zaleni donho
udskho sveta aovldnu.
Horor nm hovor, e sa niet oho b, lebo vetko sa zle skon.
Nemli sa, lebo ivot sa kon smrou, ale uteuje, e ni horie sa
neme sta. Diela bez realistickej paranoje hororu mono presahu-
j jeho nrov kontinuum, ale je legitmne aiaduce analyzova ich.
Ajtomu sa venovali autori tohto zbornka.
12
Literatra:
ARISTOTELES: Poetika. In: Poetika, rtorika, politika. Bratislava : Tatran, 1980.
BACON, Roger: Nov Organon. Praha : Svoboda, 1990.
BLOCH, Ernst: Das Prinzip Hoffnung. Berlin : Aufbau, 1954 1959.
BURKE, Edmund: APhilosophical Enquiry into the Origin of Our Ideas of the Sublime
and Beautiful. London : Routledge and Kegan Paul, 1958.
CARROLL, Nol: The Philosophy of Horror or Paradoxes of the Heart. New York
: Routledge, 1990.
CSICSERY-RONAY, Istvn, Jr.: The Seven Beauties of Science Fiction. Middletown,
Connectitut : Wesleyan UP, 2008.
ECO, Umberto: Djiny krsy. Praha : Argo, 2005.
FREUD, Sigmund: Das Unheimliche. Studienausgabe, Bd. IV. Frankfurt am Main :
Fischer, 2000a.
FREUD, Sigmund: Psychologie des Unbewuten. Studienausgabe,
Bd. III. Frankfurt am Main : Fischer, 2000b.
FREUD, Sigmund: Traumdeutung. Frankfurt am Main : Fischer, 2000c.
HEIDEGGER, Martin: Sein und Zeit. Tbingen : Niemeyer, 1993.
HEREC, Ondrej: Cyberpunk. Vstupenka dotretieho tiscroia. Bratislava : VSSS, 2001.
HEREC, Ondrej: Pr slov ohorore. In: Zterie modernej fantastiky. Bratislava
: Literrne informan centrum, 2008.
HEREC, Ondrej: Uprska erotika. In: Zterie modernej fantastiky. Bratislava
: Literrne informan centrum, 2008.
HEREC, Ondrej: Netvor. In: Dotyky, ro. 15, 2003, . 3 4, s.86 92.
HEREC, Ondrej: Netvory 19. storoia. In: Dotyky, ro. 17, 2005, . 3 4, s.75 76.
HEREC, Ondrej: Krtky vlet dodlhch dejn netvorov. In: Dotyky, ro. 16, 2004,
.2 3, s.53 57.
HUME, David: Of Tragedy. In: Green, T. H. Grose, T. H.: Essay Moral, Political, and
Literary. London : Longmans 1907, s.258 265.
JUNG, Carl Gustav: Archetypy akolektvne nevedomie I. Koice : Knin diela
Timotej, 1998.
KANT, Immanuel: Kritik der Urteilskraft. Frankfurt am Main : Weischedel, Wilhelm,
1996.
LOVECRAFT, Howard Phillips: Nadprirodzen hrza vliteratre. Bratislava : Fischer
&Formt, 1997.
LUCRETIUS, Carus Titus: Oprod. (De rerum natura.) Praha : Svoboda, 1971.
MISTRK, Erich: Potrebuje postmoderna termn vzneeno? In: Filozofia, ro. 58,
.4, 2003, s.221 232.
POE, Edgar Allan: Havran, Zlat skarabeus, Prhody Arthura Gordona Pyma.
Bratislava : Tatran, 1984.
TOMAN, Juraj: Pic. Bratislava : Epos, 1999.
WELLS, Herbert G.: Lid jako bozi. Praha : Mlad Fronta, 1964.
WOOD, Robin: Hollywood from Vietnam to Reagan. New York : Columbia UP, 1986.
13
 Tom Horvth
stav slovenskej literatry SAV, Bratislava
Straideln fantastika amodernizmus:
psychologick horory Stefana Grabiskho
vod: Horizonty hororu afantastika
Polia nrov hororu afantastiky sa namnohch miestach pre-
krvaj. Hororov montrum, rovnako ako nadprirodzen poriadok
vnri fantastiky, ktor spomna Roger Caillois (porov. 1967, s.33),
naruuj spojitos nho kultrneho univerza, podriadenho prrod-
nm zkonitostiam, zktorho u bolanemonos vypuden preto-
e montrum je prve takouto nemonosou, presahujcou kategori-
lne rmce tohto univerza (porov. Carroll, 2004, s.37) zamontrum
pokladme kad bytos, ktorej jestvovanie je poda aktulneho sta-
vu vedenia nemon (Carroll, 2004, s.55), je neprirodzen (tame,
s. 65), je neistou formou, kategorilnym omylom (tame, s. 61).
asto je montrum nemon takm spsobom, e kontaminuje
kontradiktrne smantick kategrie kultrneho univerza, ako napr.
Stokerov nemtvy alebo przraky aduchovia, ktor dovoluj pohy-
bovat se neustle natto hranici byt anicoty, kde se byt vsunuje
donicoty sam (Lvinas, 1997, s.51). Przrak, straidlo predsa nem-
e by, ale zrove je; nieo, co nepat dosfry na skutenosti, n- kombinciou odahlch elementov nho sveta, je ete stle jeho
br donjak jin (Otto, 1998, s.39). Prpadne montrum vznik pro-
strednctvom mechanizmu zhustenia (porov. Pondlek, 1964, s.42
43), zkombincie existujcich detailov prinleiacich kategorilne
odlinm scnam/bytostiam sa vytvra hybrid (tento mechanizmus
kontruovania prevzalo umenie z mechanizmu snovej prce). Daj
sa teda vemi presne popsa spsoby produkovania montier vnri
hororu. Prpadne montrum dokonca presahuje monosti bytosti
(jej predprogramovan genetick entelechiu), ktor transkribuje
ako voSvtyni odpornosti (The Temple of Abomnation) autora horo-
rov aotca modernej sword and sorcery fantasy Roberta E. Howarda
14
(1906 1936): namaovan postavy nastench svtyne odpornosti
sce pedstavovaly lidsk postavy, ale ich deformcie s tak od-
porn, e to vetko pesahovalo monosti rozumu iprody. Defor-
mace byly tak velk, e pekraovaly monosti, jak sktalo lidsk tlo
(Howard, 1990, s. 82; zvr. T. H.). Vidme teda, e hororov praktik
vo svojom literrnom texte plne teoreticky exaktne definuje cha-
rakter, esenciu hororovej montruozity, jej transcendujci charakter
nielen voi poriadku skutonosti (prrody arozumu), ale definuje ju
aj ako presah voi monmu, ktor je vpsan doprrody arozumu.
Montruozita sa takto dostva doblzkosti estetickej kategrie vzne-
enho svojou nepredstavitenosou (presahujc monosti akej-
kovek reprezentcie).
Rovnakou operciou, akou ner hororu produkuje montrum,
me pracova ner sci-fi pri svojej produkcii inakosti (ktor sa
vniektorch realizcich nru vemi bli hororovej montruozite,
ato a tak, e sa tieto dva nre niekedy kontaminuj). Vromne
Gustava Le Rouga Vze naMarse (Le prisonnier de la planete Mars,
1908) je svet za horizontom vytvran operciou mutanej kom-
bincie scien spred horizontu: naprklad jedna nedefinovaten
bytos bola akmsi montruznym konglomertom polypa aloveka
(Le Rouge, 1985, s.85). Toto je ist prv stupe sveta zahorizontom,
ktor je vytvran kombinciou elementov nho sveta takto, ako
kombinatorick schopnos, je poda romantickej terie Samuela
Taylora Coleridga definovan udsk fantzia narozdiel odkreatv-
nej imagincie. Tento iastone in svet, vytvoren montruznou
odvodeninou (narozdiel odvyie uvedenho sveta Howardovho,
presahujceho monosti prrody aj udskej predstavivosti): je as-
to kontruovan rtorickou operciou prirovnania k nmu svetu
(obyvatelia Marsu boli vzrastu desaronch det, tame, s. 114
at.). udsk myse aaj jej zloka imaginanej mohutnosti vy-
kazuje ist prepojenie so svetom prrody, kee je sama jeho v-
tvorom: Robert bol vdy toho nzoru, e vetky, dokonca aj tie naj-
ialenejie vplody naej fantzie niekde vo svete jestvuj, amonos
ich jestvovania dokazuje fakt, e si ich naa myse mohla predstavi
(tame, s.85). Znie to trochu ako odvodenina Descartovho dkazu
15
Boej existencie zvntra loveka, zidey nekonena nachdzajcej
sa vudskej mysli. Mylienku, e fikcia vistom slova zmysle jestvuje
(vmodalite intencionlne projektovanch objektov) ae psychick
energia, ktor bola investvovan dojej vzniku, sa raz mus zmate-
rializova, njdeme aj uStefana Grabiskho, naratvne rozveden
vpoviedke Oblas (Dziedzina). Vetky tieto gest kontrukcie inho
prostrednctvom montruznej kombincie znmych elementov
samotn Le Rougeov romn reflektuje, ke vo svojom sujetovom
priebehu dospieva podobne ako Howard kpresahujcemu: A
dosia (...) malo vetko, sm som sa naMarse stretol, spolon vlast-
nosti spodobnmi vecami naZemi anazklade podobnosti bolo mo-
n vytvra si onich nejak hypotzu. (...) Teraz to bolo nieo plne in:
ocitol som sa v ri tajomstiev, na prahu akhosi neznmeho sveta,
oktorom som dosia nemal tuenia (tame, s.280). Vromne sa kla-
die aj prostrednctvom pekulatvneho rozumovho konu hy-
potza existencie pre ns neviditench organizmov:1 Hypotza, e
ist organizmy zdieaj spolon vlastnosti spre ns neviditenm tem-
nm iarenm, nemohla by celkom neopodstatnen (tame, s.218).
Aalia evolcia udskho druhu spomnam to u len ako kurio-
zitu bude smerova kprodukcii deleuzovsko-guattariovskho tela
bez orgnov: naprklad bez zmyslovch orgnov, ke bud moz-
gov bunky prijma vnemy priamo, bez sprostredkovania zmyslov
(tame, s.224).
Ak je fantastika zlm svedomm pozitivistickho obdobia, ako
ju nazval Tzvetan Todorov (Todorov, 1995, s. 168), potom zasa zo
trukturlnych vlastnost straidelnho, a predovetkm gotickho
romnu priam logicky vyplva, e sa musel vliterrnom priestore
zjavi vobdob osvietenstva (porov. Carroll, 2004, s.97). Nol Carroll
popri prebran mnohch inch hypotz vysvetlenia tohto fenom-
nu ponka aj hypotzu najsilnejiu: ak hororov montrum vaka
tomu, e je skontruovan prostrednctvom operci kondenzcie,
roztiepenia alebo zvenia (porov. tame, s. 80 88) rozbja,
znsiluje poriadok prrody (je neprirodzen), deje sa tak vzhadom
1 Ide oaksi pseudovedeck vysvetlenie i dkaz monosti existencie neviditenej bytosti, ak sa vyskytuje
vMaupassantovej poviedke Horla.
16
nakoncept prrody, ak vypracovalo osvietenstvo: prve osvieten-
stvo vybavilo straideln romn koncepciou prrody nevyhnutnou
nato, aby vyprodukoval preru (tame, s.100). Takto klasifikovan
prroda (naprklad uAristotela) se definuje nemonostmi prv tak
jako monostmi (Canguilhem, 2006, s.60).
Montr inadprirodzen entity s vo svete hororu anomliami
ztoho dvodu, e s dofiknho sveta tohto nru inkorporovan
zo starieho, archaickho kultrneho sveta, vktorom vldnu magic-
k zkonitosti (Chimet, 1984, s.141). Azrejme len to, o presahuje
kategorizan rmce nho kultrneho sveta (o akosi prepadva
cez mrieku jeho smantickho univerza), v ktorom sme udomc-
nene zabvan, ns me necha zaksi onen lovecraftovsk strach
zkozmu (Lovecraft, 1997, s.11). Vliteratre kozmickho strachu,
oktorej hovoril autor, azroveznalec hororov Howard Phillips Lo-
vecraft (1890 1937), mus by prtomn ist atmosfra zhadnej,
nevysvetlitenej, dych vyrajcej hrzy z neznmych vonkajch
sl (...) mus obsahova skryt (...) narku na najstranejie udsk
mylienky zlovestn azvltne popretie alebo porku onch ust-
lench zkonov Prrody, ktor s naimi jedinmi ochrancami pred
nporom chaosu admonov neprebdanho priestoru (Lovecraft,
1997, s.9). Procedra hororu je douritej miery analogick prasta-
rej filozofickej procedre divu: pokia brnu do re filozofovania
odomykal div nad tm, e vbec nieo je, e je nieo skr ne ni,
tak vautorovi hororov sksenos, e je nieo, apredovetkm nieo
zahorizontom nho sveta ako celku (neznme, mimo kategri), kde
sa svet prepad doapeirnu (porov. Vopnka, 1989, s.449), vzbudzu-
je sce div, ale ten odrazu prechdza vdes.
Bol to u stredovek filozof Albert Vek, kto napsal, e as m
naloveka podobn inok ako strach: stiahnutie i pozastavenie srd-
ca (porov. Greenblatt, 2007, s.219). Azakanie asu, ako ho opisuje
A. Vek, mono da dosvisu skategriou desivho (das Unheimliche),
ako ju charakterizuje Claus Reinert, ktor takisto vychdza znepozna-
nia prin, resp. jednoducho znepoznania (porov. Reinert, 1973, s.17,
19): as je tud krok nevdomho lovka nacest kodhalen, aby
se dostal kjdru toho, nad m asne, aby zjistil pinu (...) Takov je
pvod filozofie (cit. poda Greenblatt, 2007, s.219).
17
 Aj lovecraftovsk kozmick hrza sa situuje v neosvetlenej
asti univerza. ijeme na pokojnom ostrove nevedomosti uprostred
temnho ocenu nekonena, anebolo nm sden odvi sa prli a-
leko. (...) jednho da sa vak rozptlen vedomosti poskladaj doob-
razu, ktor nm odhal tak hrzostran pohad naivot anae desn dlaci zo zhrobia vStraubovom romne Ghost story ponkaj zde-
poloenie, e ztohto objavu bu zoalieme, alebo unikneme pred smr-
tenm svetlom poznania doticha abezpeia novho veku temna, ho-
vor rozprva vvode poviedky Volanie Cthulhu (The Call of Cthulhu)
(Lovecraft, 2009, s.39).
Anebol to len autor hororov Lovecraft, ale aj estetik Wilhelm
Worringer, ktor hovoril o tajomnom a neznmom kozmickom
strachu (Weltangst) z existencie (Zoltai, 1983, s. 39). Odbornk
najpovolanej, hororov a thrillerov mg Stephen King v knihe
Dance Macabre (1987) rozliuje tri rovne hrzy: des, strach aod-
por. Narozdiel odstrachu pred konkrtnym montrom sa des tka
nieoho neznmeho iadne montrum sa sce nezjavuje, zato vak
zanaj pracova naa fantzia a nae nervy (porov. Carroll, 2004,
s.392). Prve sem sa situuje itatesk psobenie nru hrzostra-
nej fantastiky (na rozdiel odistokrvnho hororu). Netreba vak
zachdza prialeko nie je to heideggerovsk zkos. Aj to ne-
znme za horizontom nho sveta, spsobujce kozmick hrzu,
i ke je toto neznme naprklad z inho sveta, druhho sveta, je
vdy vntrosvetskm scnom ajke rozbja mrieku sveta, vktorom
sme udomcen, zabvan: aby ju vbec mohlo rozbi, mus dotohto
sveta vnikn ako nieo, ako sturgeonovsk i kingovsk to, alebo
hoci neviden aspo do vnikn vpodobe svojich inkov (ako
vniektorch poviedkach Grabiskho i vLovecraftovej Dunwichs-
kej hrze). Ike je mimo naich kultrnych kategri, kandlom pre
sksenos irozum (Caillois), je to scno: nieo, to alebo sila, azda
dmonick. Strach ionen kingovsk des mm toti ztoho, sm sa
vntrosvetsky stretvam (porov. Heidegger, 1996, s. 167), alebo to
len vkingovskom dese anticipujem; atm, oo sa strachujem,
som ja sm: To, oco se strach boj, je strachujc se jsoucno samo, po-
byt. Jen jsoucno, ktermu jde vjeho byt ototo byt samo, se me
bt. Strachovn odemyk toto jsoucno vjeho ohroenosti, vtom, e
je zstaveno sob sammu. Strach vdy odhaluje pobyt vjeho byt
18
,tu (Heidegger, 1996, s.168). Vstrachu sa mi zjavuje moja existencia
ako ohrozen, som vystaven monosti neby; alebo ako vniekto-
rch najlepch hororoch ete stranejej monosti: by tm, m
nechcem by zaiadnu cenu, a by som radej nebol vbec. (Vlko-
senm hrdinom vpodstate to ist o Jei Kristus: ivot ven. No
zaak cenu!)
Hrza vhororovom nri vak ide predsa len okrok alej ne
strach omoju existenciu (aoivot druhho): Hrza nen pirozen,
obyejn strach, nbr je to u prvn vzruen tuen ehosi myste
riznho (...) prvn hodnocen vkategorii, kter nezapad doostat-
nch, obyejnch, pirozench oblast (Otto, 1998, s. 28). Hrza
zhororovho montra, ako aj zmonosti nadprirodzenho vnri
fantastiky vykazuje spolon znaky smysteriznou, posvtnou bz-
ou predovetkm vtom momente, e je to hrza naplnn d-
sem, jak neme vyvolat nic stvoenho (tame, s.27). Nejde tu len
one-stvoren boiu silu, ale prern montrum (alebo dmonick
sila) akoby popieralo poriadok stvorenia: tak prernos predsa
nemohol stvori Boh anineme by vsledkom uplatnenia prrod-
nch zkonov. Hrza z hororovho montra alebo z fantastickho
naruenia poriadku sveta otriasa mojou sksenosou zo sveta ako
celku (ato ju zasa sheideggerovskou zkosou zbliuje): svet je in,
ne som si dosia myslel, ke sa vjeho fenomenlnom poli me zja-
vi nieo tak... Hrdina Howardovej poviedky dolie stratench (The
Valley of the Lost) pokonfrontcii sprernou predudskou stratenou
rasou spcha samovradu, pretoe svet sa nenvratne zmenil, u
na nesvieti to ist slnko: Nhle si uvdomil, e zahldl rozklebenou
lebku pod maskou ivota ae jeho vlastn ivot je dky tomu pohledu
nesnesiteln (Howard, 2007, s.384).
Hrza dokonca, pe Lvinas, zbavuje subjekt subjektivity, od-
osobuje ho (Lvinas, 1997, s.50), je to hrza zbyt oproti zkosti
znicoty; strach bt, anikoli obyt (tame, s.52).
Avak nato, aby som zaal pociova zkos, iaden vonkaj
podnet nepotrebujem tu si vystam plne sm, je to moja nala-
denos: v zkosti strcam pdu pod nohami (porov. Heidegger,
1993, s. 49) ajsoucno v celku se nm vymyk (tame, s. 51), ale
19
nememe ci, zeho je lovku divn. Je mu tak vcelku (tame,
s.49): To, zeho je nm zko, je svt jako takov (Heidegger, 1996,
s.215) je nm zko zo samho bytia vo svete (tame, s.216). Hr-
za z montra mi vyvracia svet zo zkladov, vykoreuje ma z neho
takpovediac nzorne, onticky ma upozoruje nato, o ontologick
som vytesnil namoju zkladn vykorenenos, neudomcnenos
vo svete amoje bytie ksmrti, ktor mi zjavuje naladenos zkosti.
Moju zsadn monos neby neby u prve teraz mi ohrozujce
montrum sprtomuje. Avak ona tu vdy u bola, stle je mojou
monosou, ktor sa mi zjavuje vzkosti.
Pole fantastiky sa teda prekrva steritriom hororovho nru,
ike ho nepokrva cel: s to prbuzn nre (porov. Carroll, 2004,
s. 242). Vo fantastike nadprirodzen poriadok naruuje spojitos
univerza. Zzrak sa vnej stva hrozivou, nebezpenou agresiou, vy-
vracajcou stabilnos sveta, ktorho zkony boli dosia pokladan
zanezvratn apevn. Stva sa Nemonosou, ktor zrazu vstupuje
dosveta, zktorho je Nemonos ex definitione vypuden (Caillois,
1967, s.33). Tieto defincie fantastiky vychdzaj zliterrnej praxe
fantastickej literatry, rovnako ako z jej teoretickho sebauchope-
nia. Tto Cailloisova defincia fantastickho je vemi blzka defincii
podivuhodnho z poviedky Pust dom Ernsta Theodora Amadeusa
Hoffmanna: podivuhodn se vak k tomu, co povaujeme za ne-
mon, zanepochopiteln, co pesahuje znm sly prody anebo, to
dodvm j, co jako by bylo vrozporu stm, jak vci obvykle probhaj
(Hoffmann, 2007, s.31).
Tento zzrak vak vo fantastike nesmie by oividn (pretoe,
ako hovor Todorov, vtedy sa text situuje vnri zzranho; porov.
Todorov, 1995, s.25), ale on udesnos, vymknutie sa benho sve-
ta z jeho normlnych koaj, je spsoben nezriedka koincidenciou
udalost i u udalost zvltnych, alebo on udesnos spsobu-
je prve on koincidencia, ich spoluvskyt (a nad nm sa vznaj
hypotetick vlkna ich vzjomnch vzahov a hypotetick puto
kich pvodcovi akejsi sile, akejsi inteligencii, komusi), alebo je
spochybnen epistemologicky (prostrednctvom nespoahlivej per-
spektvy rozprvania).
20
Dsledkom tohto naruenia prirodzenho rdu vo fantastike je
o ju spja shororom des, ktor vdy pociujeme, ke sa stret-
neme stm, o je neoakvan anevysvetliten. Tento des je (...)
niem, o je pre fantastiku celkom zsadn (Caillois, 2005, s.129;
zvr. T. H.). Fantastika, ako aj ist druh hororu km sa vom ete
nezjav montrum vplnej svojej ohyzdnej krse , je toti nrom
s tajomstvom a Rudolf Otto upozoruje, e tremendum, dsivost
nen pouhou explikac mystria, ale jeho syntetickm prediktem.
(...) Tajemstv je pro ns skoro samozejm dsivm tajemstvm
(Otto, 1998, s.36). Zrove esenciou tajomstva (aspo vo fantastike
anboenskej sksenosti) nie je to, e by mohlo by (vbec nieke-
dy) odhalen, ale prve naopak, tajomstvo je to, o je neodhalite-
n: Neuchopiteln anepochopiteln pedmt je tajemn ne pouze
proto, e m poznn toho pedmtu nar najist nepekonateln
meze, nbr proto, e narm nanco ,zcela jinho, co je m bytos-
ti nepochopiteln svm druhem a svou podstatou (tame, s. 38).
Zmysel tajomstva (ako mystria) netkvie v tom, e by sme ho od-
haovali, ale vtom, e ho uchovvame astrime prve ako tajom-
stvo (Heidegger, 2004, s.25).
Avak toto brutlne naruenie spojitosti sveta, podriadenho
vkladu empirickch vied, ktor horor me ukza vpodobe nad/
neprirodzenho montra, sa vo fantastike deje len pomocou suge-
rovania inho poriadku, prpadne inej skutonosti, ktorej monos
(a nie existencia) je vak len naznaen a v otvorenom zvere by
poda Todorova postava iitate mali vha, i pre to, o sa odo-
hralo, jestvuje prirodzen alebo nadprirodzen vysvetlenie (porov.
Todorov, 1995, s.25). Vprpade fantastiky ide otajomn adesiv
udalos, v n mnoz nedokou najt nit uritho faktu, z n ne-
budou sto vyvodit urit zvr avn se im nepoda najt uritou
pinu (Tarchetti, 2009, s.35), ako pe samotn autor fantastickch
poviedok: tto udalos je akoby vykben zporiadku sveta, vyviaza-
n zjeho kauzlnych nit (prin azverov).
KTodorovovej a Cailloisovej defincii fantastiky historicky pri-
pomeme, e aj akademick autor hororovch (duchrskych) po-
viedok Montague Rhodes James (1862 1936) svoju poetiku pro-
dukcie hrzy charakterizoval takm spsobom ako neskr Todorov
21
(napokon, Todorov jeho charakteristiku explicitne reflektuje; porov. tualistickej determinovanosti spiritualistickho monizmu; porov.
Todorov, 1995, s.26): Aby bylo vypravovn inn, mus vnm bt Hutnikiewicz, 1959, s. 198) je tvorba Grabiskho, ako ju on sm
ponechna uzouk trbina (loophole) pro pirozen (nebo nad- nazval, vntorn, psychologick fantastika (porov. Hutnikiewicz,
pirozen) vysvtlen, ale nic vce ne uzouk trbina: kde by bylo 1959, s.123). Naopanom materialistickom ple sa situuje tvor-
pli odhaleno racionln (nebo iracionln) vysvtlen, tam se hrza ba Lovecrafta. Ako pe Houellebecq vo svojej eseji oLovecraftovi:
ztrc (cit. poda Hrabk, 1989, s. 208). Fantastika ako zl svedo- m je Chthulhu? Usporiadanm elektrnov rovnako ako my. ULo-
mie pozitivistickej epistmy sa poda Stanisawa Lema objavuje aj vecrafta je hrza striktne materilna (Houellebecq, 2007, s. 33).
zistej vntornej udskej potreby. lovek toti poas svojho vvoja Lovecraft programovo nespochybuje prostrednctvom operci
najprv svekm silm vybuduje poriadok (atm prestva by vyda- nru fantastiky ontologick status hrzy, ktor predstavuje (je
n napospas zhadnm nadprirodzenm silm, animistickm silm to toti objektvna hrza; tame, s.83), pretoe vtakom prpade
apod.), aby potom ke je svet u dokonale odarovan, usporia- by sme sa zoblasti hrzy isto materilnej preniesli dosveta hr-
dan, udsk do vniesol monos vyvrtenia tohto poriadku (Lem, zy psychickej. Lovecraft vak nezama opisova psychzy, ale len
1975, s.340): Ide teda, ako sa nazdvam, ourit potrebu, ktor je ohavn skutonos (tame, s.74).
loveku vlastn, opotrebu onej hybris, ie toho, o presahuje mie-
ru naruenia spoloenskho aj kozmickho poriadku, ktor dvne Psychofantastika Stefana Grabiskho
spolonosti uspokojovali prostrednctvom liturgizovanch praktk
napr. orgiastickho typu. (...) pocit ohrozenia akoby divm nezn- Stefan Grabiski (1887 1936) bol najznmejm poskm au-
mym ivlom je pre ud nenahraditen. (...) Straideln prbeh je teda torom straidelnej fantastiky. Vytudoval polonistiku aklasick filo-
nhradou onej hybris (tame, s.340 341). lgiu a psobil ako profesor na gymnziu. Psal poviedky, romny
V nri hororu, kde tie montrum nemono vysvetli rea- i drmu; z jeho diela si dodnes zachovali hodnotu predovetkm
listicky, v slade s vedeckm poznanm, zvznm v danej chvli fantastick poviedky. O. i. vydal zbierky poviedok Dmon pohybu
(Carroll, 2004, s.243), narozdiel odfantastiky, vistom okamihu je (Demon ruchu, 1919), ialen ptnik (Szalony patnik, 1920), Desiv pr-
potrebn prirodzen vysvetlenie zavrhn vprospech vysvetlenia beh (Niesamowita opowie, 1922), Kniha oha (Ksiga ognia, 1922),
vnadprirodzench kategrich (alebo kategrich science fiction) Ve (Namitno, 1930); romny Salamandra (Salamandra, 1924),
(tame). Hororov montrum svojou kategorilnou (a niekedy aj Tie Bafometa (Cie Bafometa, 1926), Kltor amore (Klasztor imorze,
faktickou amorlnou) neistotou (naprklad je poieraom mtvol) 1928), Ostrov Itongo (Wyspa Itongo, 1936) adrmy Vila pri mori (Willa
vzbudzuje okrem strachu aj odpor ahnus (spomeme si naodpor- nad morzem, 1921) aDuiky (Zaduszki, 1921).
n pchnuci dych grfa Draculu, odktorho prde Jonathanovi Har- Grabiski nikdy nebol adodnes nie je slvnym autorom. Vern
kerovi nevono). Nadprirodzen vtejto svislosti (nrovho pries- prototypu modernistickho prekliateho umelca (a mnohch svo-
toru hororu) znamen aj proti-prirodzen (idce proti vedeckm jich excentrickch postv) zomrel na tuberkulzu plne opusten.
vysvetleniam). Take mu to by rovnako psychick energie, tre- V medzivojnovom obdob poskej literatry psobil ako dsled-
brs pam miesta (poarovan miesto, straideln domy) ie, ne nrov autor, presadzujci svoj projekt fantastiky ako solitr,
ako pe Todorov, hranica medzi fyzickm amentlnym (...) prest- nesituujc sa v iadnom dobovom literrnom smere. Po druhej
va by nepriepustn (Todorov, 1995, s.113) , ako aj isto materil- svetovej vojne bol znovuobjaven a spopularizovan, aj zsluhou
ne, neist entity (vsledok naprklad mutcie alebo vynrajce sa zsadnej monografie Artura Hutnikiewicza a predovetkm auto-
zpriepasti asov). Prkladom prvho prpadu (panpsychizmu, spiri- rity Stanisawa Lema. Stle vak je skr kultovm autorom znalcov
22 23
afanikov nru voficilnej nrodnej literatre m ako nro- Ako pe Antoni Smuszkiewicz, Grabiskho dmonologick fan-
v autor vydelen marginlne miesto. (Sta vak zada jeho meno
dovyhadvaa Google azan sa vali strnky, ktor s mu venova- cholgie, ako aj zo piritistickej azmdijnej sksenosti (Smuszkie
n, ato nielen vposkom jazyku.)
Vroku 1993 vyiel vber zGrabiskho poviedok The Dark Do-
main vUSA, kde ho reklamne nazvali posk Poe aposk Love-
craft. VNemecku vydali vber zjeho poviedok vroku 1953 vprest-
nej hororovej edcii Bibliothek des Hauses Usher.
V Posku vznikli dve televzne adaptcie jeho poviedok ho-
rorov filmy Slep koaj (1967) aPoiarovisko (1968), vNemecku po-
merne nedvno adaptcia przy Szamotova milenka.
Odpoiatku 20. storoia sa vposkej fantastike zaali rta dva
smery nazklade princpu, akm vysvetovali neobvykl fenomny
smer hrzostranej (iracionlnej, dmonologickej) fantastiky, kde
sa situuje prve Grabiski, afantastiky, ktor sa svojimi fyziklnymi
hypotzami avysvetleniami zaala pribliova kscience fiction, kam
mono zaradi predovetkm Antoniho Langa (Smuszkiewicz, 1982,
s. 125). V poskej literatre vak njdeme na teritriu fantastiky aj
Grabiskho predchodcov. Urite je to Jan Potocki av19. storo J-
zef Bohdan Dziekoski i Wadysaw oziski so svojou sugestvnou
halucinanou novelou odmonovi Zapatan.
Literrne sa Grabiskho tvorba napja ztchto tradci (vy-
uvajc ich postupy psania): modernistickej psychologickej pr-
zy, dobrodrunho romnu (naprklad typ Haggardovho prbehu
ostratench civilizcich vpoviedke Osada dymov) apredovet-
km ztradcie hororu afantastiky 19. azaiatku 20. storoia (Poe,
Lovecraft, Maupassant, Dickens). Prve Poe bol Grabiskho naj-
vm literrnym vzorom, napsal oom aj esej. Je tie autorom
(nepublikovanej) eseje ofantastickej literatre. Vliterrnej met-
de jeho psychologickej przy sa vrazne prejavuje modernistick
(mladoposk) fascincia fenomnmi psychopatolgie, kombino-
van sfenomnmi piritizmu aparapsycholgie, ako aj revivalom
okultnch nuk vo vtedajom obdob (odkonca 19. storoia), pri-
om tento zujem ookultizmus bol sasn aparaleln Freudov-
mu objavu nevedomia ajeho vskumom (Eliade, 1992, s.63), take
sa tieto dve oblasti mohli vliterrnej tvorbe vakovako prepja.
24
tastika erp rovnako zvdobytkov modernej psychiatrie apsy-
wicz, 1982, s.126).
V poviedkovej zbierke Dmon pohybu predstavuje Grabiski
predovetkm prostredie elezninch trat, vlaku a opustench
zapadnutch staniiek ako dmonick miesto, psobiace jednak
navntro loveka: vlak vloveku uvouje temn psychick energie,
stva sa miestom prstupu kinej dimenzii bytia opojenie rchlos-
ou vpoviedke Vkup, kde sa uliapnutmu hlavnmu hrdinovi men
vo vlaku osobnos nasebavedomho bonvivna, avlak ako priestor
mystickho vytrenia amdium vstupu nadruh stranu vpoviedke
Slep koaj, jednak sa eleznica prejavuje ako pole psobenia akchsi
zhadnch sl, naprklad cez telegrafn spojenie: poviedky Signly,
Falon poplach i przran Bludn vlak ako koajov Bludn Ho-
lanan. Tento druh hororov sptch so eleznicou zrejme inicioval
Charles Dickens svojou sugestvnou poviedkou Strnik, vktorej sa
vstranej katastrofe jasnovidne napln udesn predtucha neurit-
ho nebezpeenstva, ktor m jej ni netuiaca budca obe. Valej
tematickej zbierke straidelnch poviedok Kniha oha tieto dmo-
nick sily pripsal autor aj ivlu oha pri vypuknut poiarov.
Myslm, e prve tam, kde texty tohto autora modernistickej
straidelnej fantastiky apsychologickch hororov zostvaj len pri
nznakovom sugerovan tejto inej skutonosti votvorenom zakon-
en ie ke zotrvvaj nateritriu fantastiky , s najefektnejie.
Vjeho poviedkach sa pokrtkom vode zan protagonistovi po-
stupne, sprvoti nenpadne ukazova tajupln, nevysvetliten javy,
ktor sa spoiatku sna racionalizova. alie kopenie tajomnch
udalost vak pokusy oracionalizciu vyvracia (postup zahusova-
nia tajomstva). Sm Grabiski vnepublikovanej prci ofantastike
hovor osvojom variante tejto literatry, tzv. metafantastike alebo
psychofantzii: Vldne tu vemocne psycholgia. Fantastickos
tu nevznik vonkajm spsobom, ale rod sa a rozvja v ns sa-
mch pod vplyvom udalost, ktor pokladme zanormlne. Umelec
vychdza od zvyajnch, ,nevinnch udalost, ktor nevzbudzuj
25
iadne podozrenie, atie vistom okamihu akmsi neuchopitenm
spsobom, vaka majstrovskmu spleteniu zdanlivo druhoradch
detailov prestvaj by normlne, nebadane prekrauj bezpen
hranice vednosti anevedno ako, odrazu sa ocitme tam nadruhej
strane (cit. poda Hutnikiewicz, 1959, s.123 124).
Tieto zhadn udalosti vytvraj v doposia vednodennom
svete vriv trhlinu, ktorou do vnik (sugerovan) in poriadok,
in skutonos. Tieto nevysvetliten javy potom vokujcej pointe
ved spravidla kprotagonistovej zhube i u fyzickej, alebo psy-
chickej detrukcii (kialenstvu), i aspo kjeho zlyhaniu. Monos
tejto inej skutonosti je v Grabiskho fantastickch poviedkach
len sugerovan (asto nie je jasn, i nejde len o hrdinovo ialen-
stvo), vhororoch sa nm ju podar naokamih aj zahliadnu. Niekedy
je vak jej podoba neist, przran, ike sa zjav doslova zdymu
ako v poviedke Osada dymov, kde naruitea indinskej osady
mtvych zabij ich duchovia, sformovan doprernch tvarov tak,
e s utkan z nehmatatenej vzdunej matrie dymu (z empiric-
kho hadiska sa vak dym me sformova vaka atmosfrickm
podnetom doakchkovek tvarov); tieto montr s neuchopiten,
przrane zrove s aj nie s, ve zempirickho hadiska vlastne
zabja, dus horci dym.
Tak vpoviedke Falon poplach zGrabiskho zbierky Dmon
pohybu nelnk elezninej stanice Bytomski cel roky obsesv-
ne metodicky sleduje distribciu vskytu elezninch neast vo
vzahu k poplanm signlom. A odhal pravidlo ich vzahov: zist,
e pred katastrofou bola vdy falonm poplachom vystrhan tre-
tia stanica naavo alebo napravo odstanice, kde sa neastie naozaj
stalo. Jeho predpovede elezninch neast sa u viackrt potvrdili.
Sm pred nimi vystrhal, avak nebol vypout, kee jeho hypotzy
zracionlneho hadiska psobili ialene. Vyzer to, akoby eleznin
katastrofy prostrednctvom odchyovania poplanch signlov sp-
sobovala aksi zlovon inteligentn sila... Napokon poda distribcie
elezninch neast hypoteticky vypota miesto, vktorom by mala
ako Armagedon nasta posledn katastrofa zrky sa toti geome-
tricky situuj nadvoch pribliujcich sa parabolch. Ke vnaratv-
nom segmente krzy prde naBytomskho stanicu poplan signl,
26
Bytomski vystrha vedajie stanice (ktor signl nedostali), sm vak
navlastnej stanici sebaisto iadne ochrann opatrenia neurob (mys-
liac si, kee dajne prehliadol on zlomysen silu, e vprpade jeho
stanice ide ofalon poplach). Vneakanej pointe vak katastrofa na-
stane prve najeho stanici... Zriadenci jej predohru sleduj vefekt-
nom, akoby spomalenom zbere, ke proti definitvnosti zrky, ku
ktorej neprosne mus djs, u nemu ni urobi. Poplan signl
tentoraz neklamal. Bytomski vzpt spcha samovradu.
Ako interpretova tto sekvenciu (akookurenciu) udalost o
sa vlastne stalo? Bolo ono odhalenie ohosi skrytho zaelezninmi
katastrofami len Bytomskho obsesiou aosudovm omylom? Alebo
sa prve vposlednej katastrofe najvypuklejie prejavila on skryt
zlovon sila, ktor konala vpravom slova zmysle strategicky, urobiac
Bytomskmu prekvapiv krt cez vetky jeho vpoty? (Ve je iraci-
onlna, preo by sa podriaovala pravidelnosti, ktor predtm vy-
tvorila?) Efektn je vtomto texte fantastiky (ktor umouje vhanie
medzi dvoma typmi vysvetlen prirodzenm a nadprirodzenm,
priom nadprirodzen zotrvva len v tieni, ktor na udalosti vrh
desiv dohad), e onen in poriadok hypoteticky postulujeme len
poda jeho prejavov (priestorovej distribcie elezninch neast
a falonch poplachov), priom jeho charakter si nedokeme v-
bec predstavi. Stoj zasvojimi prejavmi ako deus absconditus, i skr
skryt dmon, a monoe je len vplodom naej (a ete predtm
Bytomskho) paranoje. Marek Wydmuch vtejto svislosti vprpade
Grabiskho fantastickch poviedok hovor odojme nepreniknu-
tenosti, nemonosti dospie k podstate, k skutonej povahe me-
chanizmov, ktor tkvej za bezprostredne predstavenou rovou.
(...) lovek je postaven zoi-voi situcii, ke dokonca aj predmety,
ktor pozn z kadodennho styku, bud naho ha ako formy,
doktorch vstpil cudz anepriatesk duch, odtrhol ich odich zvy-
ajnch funkci anamieril ich proti uom (Wydmuch, 1975, s.26).2
2 Hrdinu blznovch zpiskov Psmeno Uodautora fantastickch poviedok Igina Uga Tarchettiho (1839
1869) des tvar psmena U tojeho straliv przdno, je se vykln zrozsochy tch dvou vtv (Tarchetti, 2009,
s.48) atemn zvuk jeho hlsky, akoby prichdzajci zinch svetov. Nahliadnu tto desivos vednho umouje
rozprvaovi ist odcudzujci efekt je potrebn uchopi fenomn oisten odnaich percepnch nvykov: to len
nvyk nan vevs vypstoval lhostejnost, zfalo argumentuje Tarchettiho blzon (tame, s.47).
27
 Vprpade tejto Grabiskho poviedky imnohch jeho alch Ak je vak charakter tejto skrytej skutonosti, tchto sl ajestvu-
toto nahromadenie anahustenie ,nhodnch, avo svojom vyznen j vbec? Falon poplach je textom fantastiky vtom, e tto otzku
analogickch udalost prvee vyvolva dojem nieoho nenhod- ponechva otvoren. Nadprirodzen sily v om nie s potvrden.
nho, dojem akejsi intervencie nadprirodzench sl (Hutnikiewicz, Apredovetkm je tie ponechan otvorenou otzka, o to kon,
1959, s. 397) najhlbie, primrne premisy faktov u Grabiskho ak je jeho charakter. Je to nieo, osi plne In, pred m ustrnieme
toti najastejie tkvej mimo emprie (tame). (porov. Otto, 1998, s.37), nepomenovaten (tame) aaj lexma
Skryt mechanizmy, ktor spovaj zafenomenlne sa podva- sila ho len vemi neadekvtne vpisuje do nho pojmovho ras
jcimi udalosami ariadia ich, vmodeli univerza Grabiskho textov tra. Fenomenologick religionista Rudolf Otto sa poka zostpi a
nazva Artur Hutnikiewicz inou skutonosou. Przvukuje to navia- nasam dno nboenskej sksenosti, situuje sa vo svojej fenome-
cerch miestach svojej monografie oStefanovi Grabiskom: Intucia, nologickej rekontrukcii najprv nanejnim stupni prvnho hrub-
e jestvuje nejak tajomn, chrnen aizolovan, no napriek tomu re- ho probuzen pocitu numinzna vnboenstv primitiv. Natomto
lna metafyzick skutonos atba ju objavi to s leitmotvy lite- stupni nejde o ,due (...) Pedstava du a podobn pojmy jsou a
rrnej aktivity tohto spisovatea (tame, s.128; porov. tie Zwoliska, dodatenou racionalizac, pokusem njak rozlutit hdanku a tm
2002, s.16). Grabiskho tu okrem inho inpirovala aj kniha Leona iutlumit, zmrnit proitek (Otto, 1998, s.37).
Chwisteka Mnohos skutonost (Wielo rzeczywistoci, 1921), ktor Podobne je fantastick vhanie naprogramovan vGrabisk-
bola vtch asoch filozofickou aktualitou (porov. Hutnikiewicz, tame). ho drme Vila pri mori (1916; knine ako Temn sily), kde sa vrada
Popri ns, navkol ns skryto pulzuje tajomn in ivot (tame, s.181) ajej pchate odhalia pomocou telepatie. Norski zavradil milenca
podobne ako pulzuje spoiatku neviden, odrazu vak s desom svojej manelky Prandotu atto vrada je neodhalen, pretoe onen
nahliadnut, pri ialencovi zMaupassantovej poviedky Horla ivot, mu mal odplva nalodi, ktor sa potopila (vetci teda predpokla-
ktor dva osebe vedie vtedy, ke sa vlme donaej reality vpodo- daj, e sa stal obeou nmornej katastrofy). Ke kmanelom Nor-
be zhadnch udalost aich koincidenci, aktor absoltne protire skm prichdza nadlhotrvajcejiu nvtevu hypersenzibil, postup-
pojmom anvykom nho rozumu (tame, s.195). Pre Grabiskho ne zana meni svoje gest, a zistia, e nevedome opakuje gest
je tto vzia (vzia neznma) predovetkm desiv len mlokedy na- zavradenho Prandotu. Bu zavraden dva pomocou mdia
dobda aj pozitvnej charakter, ako je to pri ceste skupiny pasaierov znamenie zo zhrobia, alebo je hypersenzibil citliv namyse vraha,
kmystickmu zasvteniu vpoviedke Slep koaj i prechod nadruh ktor je opantan spomienkou na svoj zloin (Hutnikiewicz, 1959,
stranu, dore smrti vpoviedke Ultima Thule. Vudskej prirodzenosti s.166 168).
aj vpovahe sveta tkvej mocn, nevypotaten neznme sily avo I ke v Grabiskho poviedkach zasahuj do udskho sveta
svojej tvorbe chce Grabiski ukza aktivitu tchto sl vich desivch temn iracionlne sily, hajce bu vonku, alebo priamo vudskej
afantastickch podobch (tame, s.286): tu u vidme o m dopad psych, samotn Grabiskho texty, ktor sa stvaj poom tchto
nacharakter Grabiskho tvorby , e tieto sily sa skrvaj rovnako sl, s vypracovan striktne racionlne, sexaktnmvypotanm ita-
zaMjinm zvojom sveta, ako aj vhlbinch udskej due. Preto Gra- teskch reakci, sporuovanm itateskch oakvan vpdom ne-
biski fantastiku ihoror vrazne psychologizuje, hrdinami jeho textov akanho (alebo obratom deja radiklne inm smerom), srafinova-
bva modernistick homo psychologicus, ponoren doseba, nezried- nm prepojenm sprvoti zdanlivo nedleitch detailov, so zvratnou
ka zmietan nevedommi impulzmi apsychzou. Akee sa tieto sily kompozciou, kde prekvapiv pointa sptne radiklne inak nasvecuje
skrvaj, kontruknm princpom Grabiskho poviedok je poviedka to, o sa doteraz odohralo. Aj Grabiskho tvorba bola znane raci-
stajomstvom so truktrou odhaovania/zatemovania. onlna, technick. Zrejme inpirovan Poeovou rozpravou Filozofia
28 29
bsnickej skladby uverejnil nahliadnutie dosvojho postupu pri psa- by vtomto prpade muselo pota sa prli vekou nhodnosou,
n poviedky Ruovodi Grot vlnku Zmojej pracovne. Pri tvorbe nadprirodzen vysvetlenie zasa sugeruje, e signly boli jasnovi-
vychdzal zo sprvy, e ruovodi zastavil s vlakom asi kilometer deck, vopred jasnovidne (neempiricky) upozorovali naneastie,
zastanicou ausiloval sa njs hypotetick vysvetlenie tejto udnej ktor sa m sta, aprichdzali priamo zo zhrobia.
udalosti, ktor by malo vsebe literrny potencil napoviedku. Uv Fantastick vhanie vak niekedy umouje perspektva sub-
dza pritom aj alternatvy, ktor zavrhol ako tuctov. jektvneho rozprvania, ke nie je jasn, i sa postava-reflektor, cez
prizmu ktorej je nm podvan dianie, nezmieta vkroch ialenstva
O krok alej smerom k nadprirodzenmu a k nru hororu alebo zmenenho vnmania, aj vdsledku psobenia psychotrop-
ateda okrok ustpiac odnru fantastiky ide Grabiski vpovied- nch materilnych prin. Tak valej vlakovej poviedke Usmole-
ke Pomsta ivelnch bytost z Knihy oha. Obsesvna innos Anto- nec sa sprievodcovi Boroovi obas nachodbe vo vlaku zjavuje telo
na Czarnockho, nelnka poiarneho zboru, pri mapovan miest nahho obra ulepenho smolou, ktor vet eleznin katastro-
poiarov adn ich vzplanutia pripomenie innos nelnka stanice fu. Boroovi kolegovia, ke sa im zmieni o Usmolencovi, si ukaj
Bytomskho: spojen body poiarov vytvraj rty udesnch po- na elo. Vjavy, ako vid sprievodca miznci nah chrbt na konci
stv, ako sa neskr uke, ivelnch bytost oha. Poiarnik im vy- chodby apouje a dokup zlovestn cupot bosch nh, s vskutku
hlsi boj avzpt dostva vstran odkazy, ke sa uhlky zkozuba efektne desiv rovnako ako zblesk, ke nazlomok sekundy uvid
formuj do psmen. Aj za poiarmi akoby stla aksi zl sila, ktor Usmolenca sedie medzi vagnmi okoloidceho vlaku, ktor maj.
ich vyvolva. Kee je via as rozprvania podan zperspektvy Usmolenec poda Boroa tkvel vorganizme vlaku on to bol, o pre-
Czarnockho, cel by to spoiatku mohlo psobi ako jeho obsesia pjal jeho mnoholenn kostru (...) Boro pocioval vo svojom okol jeho
aialenstvo. Nadprirodzen sa vak nakoniec zjav star sluha Czar- blzkos, jeho stlu nepreruovan, hoci skryt prtomnos (Grabiski,
nockho spozoruje, akoby dojeho pna vstpila aureola plameov. 2010, s.9). Boroovo vnmanie vak spochybuj modlne motvy:
Ke rno obyvatelia chytia podpaaa, uke sa, e je to Czarnocki, horky stropnch lmp s toti sten plynom, ktor Boroovi pri-
celkom ialen. Sluha vda noc o noc przrak svojho pna, ako sa pomna vu talianskeho kpru, arovnak vu pociuje pri zjaven
zakrda dosplne, zatia o Czarnocki je vblzinci. alia sprva sa Usmolenca. Vlakov fantm teda me by sprievodcovou halucin-
u z hadiska vierohodnosti posva do roviny legiend, kolujcich ciou, vyvolanou psychotropnmi inkami plynu. o vak stm, e
medzi udom przrak sa zjavoval preto, lebo dua hadala svoje telo, jeho prtomnos vdy vet katastrofu?
doktorho vstpili iveln bytosti. Pri poslednej jazde sa toti zd, e ku katastrofe nedjde vlak
Krokom knadprirodzenmu je aj alia prbuzn eleznin u preiel vetky prekrne seky, kde by mohla nasta nejak hav-
poviedka Signly. V nej na stanicu prichdzaj vstran signly: ria. Atak Boro, aby zachrnil es Usmolenca pred svojimi neveria
avizovan nebezpeenstvo (odtrhnut vagny) sa vak nikde nena- cimi kolegami aj pred sebou samm, prehod nesprvne vhybku
chdza. Tie sa nevie, odkia signly vychdzaj. Podlhom ptran sm... Cel prbeh mono teda ta jednak ako prbeh sprievodco-
vyetrujci elezniiari njdu opusten stanicu avnej vhororovej vho halucinanho ialenstva pod vplyvom toxickho plynu. Avak
scne rozkladajce sa mtve telo elezniiara skosou ukazovka zostva tu aj znepokojiv nadprirodzen monos, e sa Boro stal
priloenou ktelegrafickmu zariadeniu. Poodstrnen tejto priny nstrojom dmona Usmolenca (Odrazu pochopil, ak je jeho loha;
bludnch signlov varovania, ktor nemali nprotivok v realite Grabiski, 2010, s.12): fakticky sa pozjaven Usmolenca havria stala,
(ie referenciu), signly prestan. Popr tdoch sa vak naavizo- atm sa verifikovala jeho psobnos. Kliatba vtexte teda podlieha
vanej koaji stane stran eleznin neastie. Empirick vysvetlenie paradoxnej podvojnej logike: najednej strane sa nenaplnila Usmo-
30 31
lenec sm nespsobil katastrofu, avak nadruhej strane prve tm,
e mu Boro dodatone pomohol, sa kliatba naplnila. A Boro
prehod vhybku zakhosi iracionlneho popudu, akoby ovldan
akousi temnou silou, ke sa mu jeho sprvanie vymyk, nepodlieha-
jc racionlnej kontrole. Nakonci textu teda itateovi zostva vha-
nie medzi oboma interpretanmi alternatvami. Takmer kad Gra-
biskho dielo zostva nedopovedan, iastone otvoren, anielen
sujetov dianie uprostred textu, ale rovnako aj pointa tm pdom
vyvolvaj itateovo znepokojenie a dojem udesnosti sveta (po-
rov. Hutnikiewicz, 1959, s.191).
Toto situovanie narcie ideja dohlbn subjektu je generovan
literrnym kdom modernizmu: v Grabiskho poviedkach sa dej
zva transformuje na vntorn, prebiehajci v psychike postavy,
Grabiski je jednm znemnohch poskch spisovateov, ktor dok-
u cel tzv. dej uzavrie vzkych hraniciach udskej psych (tame,
s.218). Prve ona bva vjeho tvorbe priestorom psobenia (anieke-
dy igenerovania) temnch sl (vyie som u odcitoval Grabiskho
vlastn literrny program psychofantzie) vpoviedkach zaobera-
jcich sa problmami psychopatolgie. (Vpoviedkach snadprirod-
zenou tematikou to bude aksi in sila, druh svet.) Prbuznos Gra-
biskho textov skultrou fin de sicle aliterrnym modernizmom u
presvedivo dokzal Artur Hutnikiewicz (porov. tame, s.15 anasl.,
s. 118, 262) a Antoni Smuszkiewicz o Grabiskho tvorbe priamo
hovor, e ike takmer cel Grabiskho publikovan tvorba vyla
vmedzivojnovom obdob, napriek tomu svojimi koremi silno tkvie
v kontexte mladoposkho iracionalizmu (Smuszkiewicz, 1982,
s.127), predovetkm vaka Grabiskho modernistickm lektram.
Tto inpirciu mono bada aj natylistickch postupoch vrefle-
xvnosti przy aj v kontinucii objavu konca 19. storoia loveka
psychologickho, homo psychologicus (porov. Schorske, 2000, s.89)
anavivisekcii due hrdinu, odhaovan jeho najhlbch atemnch
pohntok, ktor ho ovldaj nezvisle odjeho vedomej vle (vaka
omu sa literrne kontituuje modernisticky neautonmny, podriade-
n subjekt): zameranie napatologick duevn stavy hypersenzitv-
nych individualt (porov. Sadlik, 2004, s.103), ako aj tdia psychickej
choroby (tame, s.104), naprklad roztiepenia osobnosti avzna-
32
mu nevedomch popudov, boli charakteristick pre (aj posk) mo-
dernistick, predovetkm tzv. spovedn przu (psan vja-forme,
imitujcu nrov formy dennka i pamtnka). Prve hbky podve-
domia a nevedomia boli fascinujce pre Grabiskho rovnako ako
pre modernistov, naprklad Przybyszewskho: Przybyszewski vnma
udsk bytos ako neautonmnu, podriaden silm, ktor s nez-
visl odjej vle. (...) Sasn terie potvrdzuj predpoklad moder-
nistickho spisovatea, e prameom aktivity loveka s nevedom
impulzy (Matuszek, 2008, s.137). Pre mnoh Grabiskho psycho-
horory s charakteristick vpadky vedomia postavy, poas ktorch
postava zavrad (Nastope), alebo vromne Tie Bafometa je tesne
pred sbojom dvoch nepriateov Pomiana aPraderu ten druh be-
tilne zavraden. Pomian stopuje nznaky, ktor prichdzaj zjeho
nevedomia: uke sa, e Praderu zavradil ist lovek, ktor vak ko-
nal bez vlastnej vle, pretoe dostal telepatick prkaz odPomianov
ho podvedomia, o ktorom vak vedom Pomianovo ja nevedelo
(porov. Hutnikiewicz, 1959, s.168 169).
Vpoviedke Nastope rozprvaa zaujme novinov sprva oz-
hadnej vrade grfky Valrie, ktor kedysi letmo poznal. Njdeme
tu aj v detektvnom nri vemi frekventovan motv zhady
zamknutej miestnosti. Rozprva zvlastnej iniciatvy ptra pookol-
nostiach zhadnej vrady mladej grfky. Jej zakrvaven mtvola sa
njde vzahasprovanej izbe, obsypan zplavou bielych ali. Ak by sa
aj vrah dostal dozmku tak, e by bol spriahnut sniekm zo sluob-
nctva, zhadou zostva, ako sa mohol dosta dosplne obete cez
zahasprovan dvere azavret okn bez toho, aby zobudil obe (Gra-
biski, 2010, s.159), apredovetkm o text explicitne neformuluje
, ako sa mohol dosta von zizby obete pospchan inu. Rozprva
formuluje predpokladan rieenie, e zloinec konal vstave akchsi
neobyajne zintenzvnench schopnost pod tlakom nervy drsajcej,
zrivo skoncentrovanej sily, ktor ho tla popovrchoch hladkch ako
sklo, udriava ho vrovnovhe nad priepasou, zvonku doke zdvihn
okenn zvory (tame, s.162). Toto mon rieenie nie je a tak cel-
kom empirick odkazuje naznane zmenen stavy vedomia skoro
nahranici nadprirodzenho. Rieenie zhady zamknutej miestnosti
je teda len hypotetick, podmienen. Rozltenie zhadnej vrady
33
je zasa psychopatologick: rozprva sleduje stopy vedce zo z-
mockej zhrady, a napokon dospeje k vlastnmu domu. Tam na-
chdza v piecke skryt svoje obleenie, ktor mu predtm zmizlo,
pokvrnen krvou Valrie. Vradil sm poas hypnotickho vpadku
vedomia. Posledn mylienku, ktor mu predtm, ako doho upadol,
musel riaden silou hypnzy nutkavo zakad cenu zrealizova.
Toto desiv finle u poas sujetovho diania naznauj apred-
pripravuj viacer rozptlen detaily: rozprva sa rno bud una-
ven anani si nepamt, veda postele m hypnoskop, sktorm
nasebe zvykne robi experimenty, jeho vedn obleenie sa kamsi
zhadne stratilo, poas sledovania stp m dojem akejsi nepatrinos-
ti farieb, apreto si vyvol predstavu tejto krajiny vnoci (vskutonosti
dojeho vedomia takto vthaj trky spomienok najeho predchd-
zajcu cestu tadiato), kra ako automat. Hutnikiewicz vsvislosti
stmto usporiadanm motvov vpoviedke hovor: Vetky ohnivk sa
vtomto poslednom momente [odhalenia/rieenia pozn. T. H.] zov-
r douzavretho reazca prin ansledkov. Vetky elementy fabuly,
uveden vsyntagmatickej nslednosti, zperspektvy zveru odhau-
j svoju funkn dleitos at najstriktnejiu vzjomn zvislos hrdinu anasleduje epilg, informujci ozmiznut hrdinu ansled-
(Hutnikiewicz, 1959, s.396). Tto poviedka (podobne ako Szamotova
milenka) je skontruovan poda vzoru ardy i rbusu, vktorch
jednotliv vrazy stoja veda seba zdanlivo bez akejkovek svislosti
aa ke pretame vetky znaky avyplnme dokonca vetky okien-
ka, objav sa zmysel celku arieenie hdanky (tame, s.394).
Autonmnos subjektu nezriedka rozbja atmosfra miesta,
jeho aura, jeho nastenos energiou predchdzajcich udalost,
ktor sa tam odohrali, i psychickou energiou mylienok psycho-
metria (porov. Grabiski, 1975, s.68). Zlovon genius loci vyvolva
v subjekte ich zopakovanie v stave akhosi tranzu, ke podlieha
akejsi vyej moci: s urit miesta, ktorch charakter, povaha i duch
oakva naplnenie udalost, dejov, ktor s s nimi spt (Grabiski,
2010, s. 144). Hrdina a rozprva poviedky ialen majer (Szalona
zagroda) vid vstarom dome, kam sa presahuje aj so svojimi dvomi
demi, nastene obraz, ktor vytvorila odlpen omietka: dve ruky,
zvierajce sa okolo przdnoty. Okolo domu sa rozprestiera ialen
zhrada, vktorej sa dej veci proti prirodzenosti: stromy sa navzjom
34
svojm divokm rastom zabjaj, vtci usmrcuj svoje mlat... Ke
rozprva, neodolatene hnan nutkavm agresvnym popudom
(Treba to doplni... doplni; Grabiski, 2010, s.150), zabije svoje dve
deti, dopln tak mtvolu dieaa doobrazu avrukch nastene rozpo-
znva svoje vlastn...
V poviedke Siv izba je psychometrick psobenie hlavnm
typom vzahov: rozprva bojuje so zlmi psychickmi energiami
(prejavujcimi sa vatmosfre avpodobe snov avzi), ktor vjeho
izbe zanechal predchdzajci njomnk, sktorm je rozprva akoby
osudovo spt (toti u predtm, ne vymenil predchdzajci byt,
bval v izbe po tom istom neznmom njomnkovi). V sne sa mu
zjav prern koniec tohto loveka. Podobne v poviedke Projekcie
z poslednej Grabiskho poviedkovej zbierky Ve, kde si hrdina
poase uvedom, e skma ruiny kltora ho pud aksi neodola-
ten tajomn sila, a km empiricky neprde nato, ak stran veci
sa odohrali vpodzem tohto kltora (nlez detskch lebiek). Vosne
sa mu potom zjav dvny vjav ztohto straidelnho miesta avom
postava vestlky, ktor ho vol, aby ju nasledoval. Tu kon dennk
ne onleze jeho mtvoly vkatakombch, priom prinou smrti sa
zd by prve to, o videl vo svojich vzich: mree okna mu prebodli
krk... Zneistenie, fungujce vreime fantastickho nru, prina aj
samotn titul poviedky: oie projekcie ide? Projektuje hrdina svoje
vzie dopriestoru katakomb azahlcuje ho nimi? Ajeho smr je potom
neastnou nhodou, ktor jasnozrivo anticipoval? Alebo naopak, to
prve duch miesta, genius loci projektuje svoje skondenzovan psy-
chick energie (energiu zloinov, o sa naom odohrali) dohrdinu?
Podobne azda psob nahrdinov zl miesto navtevovan poiar
mi v poviedke Poiarovisko: po postupnom, pomalom gradovan
odvodnej prehnanej opatrnosti a kzahrvaniu sa sohom hrdi-
na vo finle vzchvate ialenstva podpli cel usadlos aj so svojou
manelkou asynom. Spsobilo ialenstvo celej rodiny podliehanie
sugescii, reiam okolia, alebo tu naozaj nadprirodzene psobila zl
psychick energia, kondenzovan vsamotnom mieste?
K transformcim kontituovania subjektu v Grabiskho
textoch treba ete doda dvojncku tematiku: protikladn postavy
35
mu by spt osudovm dvojnckym putom a po smrti jednej mi lokomotvy azanech zasebou mierne pootvoren dvere. Tieto
z nich sa mtvy (dmonick spochybova Brzechwa, zl dmon dvere rozchlipuj trhlinu doakhosi inho sveta zadvermi toti zo
hlavnho hrdinu-rozprvaa, ktor je mono len hypostzou jeho zsady nieo mus by, o zasa zo zsady nemono zahliadnu... Pood-
halucinujceho vedomia) vdiera dopsychiky ivho, a ju napokon chlen dvere, ich trbina, sa pre hrdinu stvaj symbolom akhosi
celkom ovldne buchot ohosi vo vedajej zamurovanej miestnos- stranho tajomstva. Postupne sa jeho fbia prena dovonkajie-
ti vokamihoch, ke hrdina nachvku nadobudne vldu nad svojm ho priestoru. Roh, ktor zvieraj ulice, sa mu zd prli ostr ne-
vedomm, symbolizuje prcu nevedomia priam v jeho topolgii vie, o naho zanm ha. o to je, je smanticky nenaplnen, je
(vytesnen vzamurovanej miestnosti) vpoviedke kuavec. Pood- to przdny princp hrzy, MacGuffin ono bliie neuren, plne
valen mru hrdina vzblesku uvid vzamurovanej miestnosti prikr- heterognne aradiklne mu cudzie ,nieo (Grabiski, 2010, s. 171).
en przran postavu Brzechwu, ktor doho vstpi, azauje Br- Postava sa usiluje vyhn akmukovek zvrsneniu priestoru, ktor
zechwov smiech, nao si so zdesenm uvedom: Bol to mj smiech by produkovalo hocijak za, akkovek bariru, zaktor nemono
(Grabiski, 2010, s. 143). Je to vskutku originlna varicia Poeovej nahliadnu, cez ktor neme vidie. Tu, e za kadou barirou,
dvojnckej poviedky William Wilson. Prpadne ako sa uke vo ktor kladie odpor jeho pohadu, sa skrva nieo neznme, stran.
vyrieen sekvencie udesnch kazov, ke sa kultivovan profesor Vzsade to, o uOdonicza spsobuje hrzu, je fenomenologicky ve-
Czelawa objavuje vbrlohoch luzy asprva sa ako primitvny odro mi presne popsan perspektivita pohadu, vnorenho dotela. Hrza
ilo oduu loveka vdvoch telch (telch siamskch dvojiiek), pri- vyviera zo samotnho srdca ontologickho charakteru subjektivity
om cez de oivuje jedno telo vedomie profesora Czelawu, zatia o to, odkia prti, je priestorov situovanos, orientovanos telesn-
vnoci druh telo oivuje jeho brat Stachur, vktorom sa kondenzuje ho subjektu, nevyhnutne vyplvajca z jeho konenosti (a teda aj
non strnka psychiky vetky nzke pudy atby udskej pri- konenosti epistemickej), znemonosti nahliadnu odvrten stra-
rodzenosti (Hutnikiewicz, 1959, s.231). Poas ivota jednho upad nu vec, znemonosti nazera multifoklne, ale vdy len zo svojho
telo druhho dostavu katatnie, tajomnho stavu polovinej smrti. telesnho nulovho bodu orientcie (Husserl, 2006, s.66), vdy u
Ke profesor Czelawa, ktor u neme znies viny svojej temnej perspektivisticky situovanho. Tto nevyhnutn situovanos sp-
polovice, zabije katatonick telo, postav sa pred sd, je vak oslo- sobuje nbehy k paranoidnmu reimu uvaovania u v samotnej
boden. Problm Czelawu bol prpadom loveka sdvoma telami. fenomenolgii, ako ho inscenuje Roman Ingarden vo svojom Spore
ojestvovanie sveta: Istee, d sa dospie ktomu, aby aj tie [predtm
Vyie spomenut jemn stupovanie, nrast udesnch ane- odvrten pozn. T. H.] strany alebo asti vnmanej veci boli ,osob-
skr desivch anomli, pozorovanch (alebo vytvranch?) v psy- ne dan, avak len vinch vnemoch, skorch alebo neskorch. Pri-
chike postavy, ich postupnos, nrast a dynamickos stupovania tom vak zasa musia by skryt in strany tejto veci avnmajci sub-
naptia ide tu oGrabiskho kompozin postup kondenzovania jekt ich len predpoklad. Vzsade je pritom mon, e navnmanej
tajomstva (Hutnikiewicz, 1959, s.408), ke sa kinicilnym udesnm veci medzitm nastan tak i onak zmeny. Tieto zmeny mu by
javom audalostiam pridvaj alie nevysvetlen, ete zhadnejie, takho charakteru, e tto vec poas prtomnho vnemu u nem
ktor zhadu viac zahusuj, ne by ju pomhali odhali mono tak strnku alebo as (i vlastnos), ak sme jej predtm vo vneme
dobre sledova pri tan fantastickej poviedky Pohad. Gradovanie pripisovali, no vsasnosti to u nevidno. (...) Jestvuje preto zsadn
psychzy Odonicza hlavnho hrdinu a fokaliztora prbehu vy- monos, e vnman predmet m in vlastnosti alebo asti, ne sa
rozprvanho vpersonlnom rozprvan v3. osobe zana vtedy, nazklade aktulneho vnemu zd, ba dokonca aj monos, e vbec
ke odneho odchdza milenka, ktor skon svoj ivot pod kolesa- nejestvuje, hoci vnem, ktor je na zameran, prebieha naalej bezo
36 37
zmeny (Ingarden, 1987, s.27, 28). Subjekt vo vzahu ksvojho vne-
mu nem istotu (to vyplva zjeho zkladnej situovanosti), apreto sa
pred nm otvra vejr monost.
Mnoh sa nm preto odhal, ak budeme cel text tejto povied-
ky interpretova prostrednctvom fenomenologickej filozofie ako
svekho diskurzu, kee mnoh svek filozofick akultrne dis- naozaj jestvuje, nie je vplodom mylienky, ktor ho formuje? Amo-
kurzy Grabiskho psanie natepovali (piritizmus, nvrat ezoteri-
ky zkonca 19. storoia, teozofia, vchodn filozofie, Schopenhauer,
bergsonizmus, cez ktorho fliu Hutnikiewicz presvedivo interpre-
tuje Grabiskho poviedku Ruovodi Grot). Navye, Grabiskho
jazyk vtejto poviedke je prinajmenom homonymn sterminolgi-
ou fenomenolgie, vzsade vyuva fenomenologick metdu ima-
ginatvnych varici.
V alej dejovej transformcii (zahusovan tajomstva) sa
na scne Odoniczovho vnmania zan zamiea predmety. Na-
miesto kamea (aidla) nachdza na stole pongiu. Po chvli, ke
odvrti pohad, nastole znovu vid aidlo. Jeho vedomie fenome-
nologicky kontituuje svet: intencionlne projektovanie nejakho
predmetu (naprklad aktom myslenia) uOdonicza spsobuje, e sa
onen predmet naozaj zjav vjeho zornom poli. Scna jeho vnma-
nia teda zana by toton so scnou jeho imaginatvnych aktov,
apreto prestva by intersubjektvne kontituovanm svetom, ktor
by podliehal procedre overovania vkonfrontcii sinm subjektom.
Je to halucinovan svet: najzaujmavej bol ten detail, e sa tieto fe-
nomny objavovali sbene s momentlnym zujmom, ak voi tm
predmetom pocioval pred okamihom ich zmiznutia alebo objave-
nia sa: bolo takmer pravidlom, e nane predtm nanajv intenzvne
myslel. Stailo mu sistou dvkou vntornho presvedenia pomyslie
si, e naprklad nejak kniku stratil, aby pochvli naozaj zistil, e mu
napolike vkninici naozaj chba. Podobne, vdy ke si ivo predstavil
existenciu nejakho predmetu na stole, zakrtko sa zvykol presvedi
navlastn oi, e sa mu tam naozaj zjavil ako nazavolanie (Grabiski,
2010, s.175). Kontitutvne akty vnmajceho vedomia sa zamieaj
naakty vone imaginujceho vedomia. Fantzia vak vytvra pred-
mety (vdobovom veden zastval takto stanovisko o.i. P.Mulford;
porov. Hutnikiewicz, 1959, s.132), ktor sa asom musia uskutoni
38
(ako vpoviedke Oblas), avmaterilnom svete zasa zanech stopy
akkovek naa mylienka vpodobe skoncentrovanej energie, ktor
vstpi do materilneho a aktivizuje subjekt, ktor s nm prde ne-
skr dostyku (vpoviedkach ialen majer i Poiarovisko). Preto kla-
die Odonicz solipsistick hypotzu: Existuje vbec okolit svet? Aak
noe vetko je len fikciou nejakho hlboko zamyslenho vedomia?
(Grabiski, 2010, s.176). Jestvuj potom dve alternatvy: bu je za
mnou, mimo uchopitenosti mojm ja nejak in, desiv skuto-
nos (straideln Relno; iek, 2006, s.64; kantovsk noumenon,
vec osebe, ktor me by pre autora metafyzickch hororov len
objektom hrzy), alebo t druh monos, e mimo ma nie je ni:
Aak tam zarohom naozaj nie je ni? Kto me zarui, e zatakzva-
nou skutonosou vbec jestvuje nieo in? Zatou skutonosou, ktorej
tvorcom som pravdepodobne ja sm? Dokia vnej spovam vnoren
a pokrk, dovtedy mi postauje aspo ako-tak. No keby som jednho
da zatil sa vykloni zbezpenho prostredia anazrie zajej hranice?
(tame). Sm nevie, ktorej monosti sa des viac: bu je tam zamnou
nieo in, nieo zsadne odlin odskutonosti, ktor ako lovek po-
znm, alebo nie je vbec ni (tame, s.178). Zotrvva vagnostickom
vhan. Monos, e tam nie je ni, je pre tohto majstra desu tou lep-
ou... Pre autora hororov ahrdinu hororovej poviedky je toti horia
monos existencie nieoho, tej inej skutonosti, toho, o je nieo
radiklne ,in (tame, s.171), neznme (tame).
Vo vnman tohto subjektu s naruen predovetkm zko-
nitosti platiace pre intersubjektvne zdiean (spolukontituovan)
svet: kame sa neme zmeni napongiu, km sa mu otom chrb-
tom: Jeden normln konstituovan svt je tu jako prav svt, jako
,norma pravdy, ajsou rozmanit zdn, odchylky zpsobu danosti
(Husserl, 2006, s.79). Srie navzjom protireivch fenomnov, ktor
subjekt nazer vprde javenia sa, nemu kontituova prav vec,
kee jednak identita veci mus pretrvva vprde javenia sa apre-
menlivch okolnost (porov. Husserl, 2006, s.81) ujednho subjektu,
azrove je to objekt, jen identicky petrvv vjevovch mnohos-
tech plurality subjekt (tame, s.86). Tieto nhle zmeny (predmetu
nain predmet, objavenie sa alebo zmiznutie predmetu) naraj
39
u predpripraven fenomenlne pole (normlneho vnmania), onen
systm miest (tame, s. 87), ku ktormu nutne musia prinlea
jednotliv danosti (tame) anemu si miesta navzjom zamiea
samy odseba (kame so pongiou).
Preto hrdina nastouje hypotzy o povahe sveta aspo ta-
kho, ktor sa takmto spsobom jav: jednak je to berkeleyovsk
hypotza, e svet je vtvorom nejakho rozmajceho vedomia,
nejakej vyej inteligencie, Boha, ktor je vzpt transformovan
nasolipsistick hypotzu, e tmto tvorcom sveta ajedinm, o exis-
tuje, je prve dr.Odonicz.
Subjekt vak nie je solipsistickm pnom svojho sveta tieto
zmeny sa poase toti zanaj dia nezvisle odjeho vle, odvedo-
mch imaginatvnych aktov. Akoby bol skr permanentne zavdza-
n descartovskm zlomysenm dmonom, take nakoniec si me
by ist naozaj len vrokom: ja som. Akosi zdanlivo nebadatene sa
men cel perspektva percipovanej scny: Skutone, chvu sa mu
vetko, o bolo tam zanm, javilo in ne obyajne. Ale vom t zme-
na spovala, to by nedokzal bliie uri. Aksi pecifick modifikcia,
nejak zvltne posunutie proporci nieo vtom zmysle (Grabiski,
2010, s.176). Ako zisti, e mj svet nie je intersubjektvne zdiea-
nm svetom, ak som jedinou literrnou postavou vmodernistickom
texte a nemem si svoje nov sksenosti konfrontova s nikm
druhm? Ve zfenomenologickho hadiska, zvntra seba samch
rozdiel medzi vnmanm, halucinciou asnom musme urobi vntri
sksenosti samej anie prostrednctvom vonkajej referencie (Solo-
mon, 1996, s. 144). Len takmto spsobom, e svet odrazu strca
svoje doterajie proporcie, intersubjektvne sankcionovan ako nor-
mlne, me subjekt spochybni svoj svet avyslovi hypotzu, e
je jeho halucinanm vplodom. Ako vak zistm zvntra seba sa-
mho, i prve tento cudz svet, ktor sa odintersubjektvneho zatia
li len zmenou proporci anaranm jeho pravidiel, nie je pravm
skutonm svetom, alebo aspo jeho pouime Grabiskho vraz
znzvu jednej jeho poviedky engramom? Bez ohadu nato, o mi
hovoria ostatn? To nezistm nijako.
Edmund Husserl je kartezinsky filozof, snaiaci sa ukotvi istotu
nho vedenia oevidenciu (proti navrstvenm terim: ak akkovek
40
teria protire evidencii, pravdu m evidencia, originrny nzor,
sksenos; porov. Husserl, 2006, s.94). Intersubjektvnu kontitciu
normlneho sveta povauje za neprznakov vchodiskov bod.
Naopak, esk fenomenologick psychiater Svetozar Nevole, okto-
rom vo svojej tdii pe Josef Vojvodk, publikujci svoje zsadn
prce vtyridsiatych rokoch 20. storoia, vychdza prve zopan-
ho plu, zpsychopatologickej sksenosti, priom hovor okonven-
nosti (spoloenskej skontituovanosti) nho normlneho sveta:
Jest vlastn jen konvenc, e za,normln uznvme prv takov
ane jin vjemy. (...) Atak n normln zpsob jak vidme, slyme,
jak vnmme, je jen jedinm realisovanm zcelho mnostv jinch,
kter zstaly potlaeny avskrytu (cit. poda Vojvodk, 2008, s.241).
Skutonos nevidme, ale tvorme si ju Vjem to tvoen; tvoen
zchaosu smyslov ltky (...) Vjemy nejsou pouhm pasivnm produk-
tem smyslovch orgn, nbr jsou tvrm vkonem subjektu (ta-
me, s.246). Ztohto hadiska m patologick Odoniczovo vnmanie
rovnak prvoplatnos ako vnmanie normlne i skr spoloensky
normalizovan a sankcionovan: Mezi vjemem ,normlnm a vje-
mem ,alebnm, ,pathologickm, ,ilus nen zsadnho rozdlu
(tame). Odoniczove fbie sce nes prznaky ialenstva, zrove
vak bva pre Grabiskho ialenstvo (...) najastejie vrazom ezo-
terickej zasvtenosti, hlbej zorientovanosti v podstate vec (Hut-
nikiewicz, 1959, s.216). Odoniczovo ialenstvo poskytuje monos,
e vdsledku osobnch zitkov, ke prestali fungova kontroln
mechanizmy, prejavila sa doposia potlan metafyzick pravda.
Zjavilo sa vtedy to, o je najdleitejie, nezonurovan zvykmi, kto-
r nm vtepuje kultra, nezdeformovan cenzorskou ingerenciou
intelektu (Smuszkiewicz, 1982, s.135). Mono vOdoniczovom ia
lenstve ide o regres psychiky do onej desivej kantovskej predon-
tologickej noci sveta, v n se sti pedmt nachzej ve stavu
ped vznikem njak syntzy (iek, 2006, s.59) avktorej je jeho
psychika vystaven psobeniu straidelnho Relna (tame, s.64).
Kee subjekt participuje navytvran (kontituovan) skutonosti,
vynra sa otzka: Jak je status onoho zhadnho X, kter pedchz
transcendentln konstituovan realit? (tame, s.65). Prve vtej-
to predontologickej noci sveta, sveta ete neskontituovanho,
41
neznormovanho rozumom, sa vynraj avzpt mizn straidel-
n rozparcelovan asti predmetov: zde pojednou vysko zakrv-
cen hlava, tam bl zjeven, aznenadn opt zmiz (tame). Preto
si nascne kame apongia vymieaj miesta, preto sa kniha raz
objav, raz zasa zmizne.
V zvere sa Odonicz vykla z naej spolonej skutonosti
anazrie zajej hranice, o je toton sjeho smrou ve len zat val u naprklade poviedky Signly je majstrom otvorench pont
cenu sa mono vykloni ztejto skutonosti. To vak my, itatelia,
nenahliadneme.
Pred koncom (poviedky ikoncom Odoniczovm) sa predovet-
km zintenzvuje Odoniczova fbia, jeho neurastenick psychza
napodlo nutkavej atvrdoijnej monoidey apocitu strachu, ktor
sa sou viae (Hutniniewicz, 1959, s.362). Ono skryt, o ha spoza
nho pohadu (zpriestoru, ktor n pohad neobsiahne), u nie je
situovan mimo neho, zavonkajie priestorov prekky, ale stva
sa jeho telesnou situovanosou: situuje sa zajeho chrbtom ako poza-
die, ktor je vdy zanm. Ke potom op cti zasvojm chrbtom to,
vydesen sa odhodl kradiklnemu kroku: Odonicz sa naten pohad
odvil. Pohybom rchlym sa mylienka, ako blesk sa obzrel apozrel
sa. Avtedy zjeho st vyiel neudsk vkrik zdesenia abezhraninej hr-
zy; kovito sa rukou chytil zasrdce aako zasiahnut bleskom sa bez
ivota zrtil nadlku izby (Grabiski, 2010, s.178). Koniec. To sa
zjavilo Odoniczovi, nie vak itateovi. Tu tie modelov itate vha,
i to, o Odonicz poslednm pohadom uzrel, bolo zrdu prirod-
zenho (asce Odoniczovm ialenstvom), alebo nadprirodzenho.
Smuszkiewicz, inscenujc toto zakladajce vhanie nru fantastiky,
hovor, e Pohad mono najednej strane bra ako straideln rea
listick prbeh, na druhej zasa ako plne fantastick dielo. Zvis to
odtoho, i predstaven javy budeme nchyln povaova zapriro
dzen alebo nadprirodzen fenomny (Smuszkiewicz, 1982, s.134).
Narozdiel odMrimeho Illskej Venue (La Vnus dIlle, 1837) vak ani
nevieme, o si mme ako nadprirodzen monos vbec predstavi
(vIllskej Venui to predsa bola oit socha, itateom aspo inten-
cionlne projektovan ako monos): to, o Odonicza prenasleduje,
je hitchcockovsky povedan MacGuffinom, przdnym princ-
pom, ktor dva dopohybu dej. Azrove tto poviedka odhauje,
42
e hrzostran je vdy predovetkm neurit odhauje esenciu
hrzostranho prve tm, e ho neukazuje. Transcendencia rozpr-
vaskej pozcie textu smerom kobjektu hrzy je tu przdna.
Keby to nebolo proti koherencii Grabiskho poetiky, mohli by
sme dokonca tto pointu nadinterpretova a vycti v nej ironick
krn celmu straidelnmu nru. Grabiski vak ako som ukazo-
a jeho okujca pointa nebva vdy bezpodmienene toton
splnm vysvetlenm situcie (Hutnikiewicz, 1959, s.411). Vzve-
re oproti obasnm, niektorm (nedostatonm) racionalizcim
uprostred sujetu dochdza vGrabiskho mysteriznych textoch
zva kodracionalizovaniu (tame, s.411). Grabiskho hrzu vpo-
viedke Pohad teda produkuje osi neviditen, nezahliadnuten.
Konej kategrii neviditenho, kneviditenm svetom skrytm
vkvapke vody, ako sa snimi stretvame uE. T. A.Hoffmanna, vMau-
passantovej Horle avOBrienovej poviedke Diamantov oovka (The
Diamond Lens, 1858), treba doda historick exkurz, ako ho vypraco-
val Betislav Horyna. Preo sa vbec neviditen vliterrnom diskur-
ze zjavuje? Postultom viditenosti, ktor nadobudol a ontologick
platnos (porov. Horyna, 2005, s.252), otriasol vynlez alekohadu.
Dovtedy sfra pedmt neviditelnch, a ji kvli jejich vzdlenosti
odpozorovatele nebo kvli jejich nepatrnm rozmrm, nebyla po-
vaovna vrmci teoretick spekulace vbec zamonou aani zare-
levantn (tame): svt, universum, byly povaovny za ohranie-
nou, konenou oblast, jej jednotliv sousti doke svmy smysly
vnmat lovk, nadan ktomu Bohem jako nejvy zboch stvoe-
n (tame, s.251). Naproti tomu Thomas Digges vo svojom traktte
zroku 1576 potvrdil, e svt (universum), tak jak je popisovn vhra-
nicch viditelnosti, sfrick uzavenosti dan lidskmi smysly, je pou-
h zdn (tame, s.252). Pakt medzi udskmi zmyslami apravdou sa
pretrhol. Lovecraftova slvna Dunwichsk hrza (The Dunwich Horror,
1928) je neviditen (zanechvajc zasebou len viditen stopy, svoje
odtlaky vkrajine astran smrad) prve preto, lebo to bola zvt
sti sla, kter nepat donaeho vesmru. Sla, kter jedn aroste atva-
ruje se podle jinch zkon, ne funguje vna prod (Lovecraft, 2008,
s.79). Prepad teda cez mrieku zkonov nho univerza prepad
43
sa doneviditenho. Preto je tto prera opsan len sprostredkova- obdivovatemi vbec vimla aakm spsobom vbec? Postupne
ne, je mediovan cez priamu re postavy, ktor vid preru zinch sa medzi nimi vyvinie vniv mileneck vzah, avak sistmi bizar-
svetov valekohade (ke udsk konatelia rozprili dovzduchu pr- nmi sprievodnmi okolnosami, ktor spochybuj Szamotovu pr-
pravok, ktor naokamih vyvol preru dordu viditenho), apreto etnos. Stretvaj sa vdy zaera. Szamota mus nasvoju milenku
odtohto opisu vznik vsamotnej narcii ditancia, dojem toho, e chvu aka, at sa mu znenazdajky objav, zva potom, ako sa za-
tento opis zdesenho svedka nedostauje hrze. Dunwichsk hr- dva natt sobrazom Gorgony, ktor ho uvdza dostavu blzkemu
za prepad aj cez mrieku slov agramatiky udskho jazyka, ktorm hypnotickmu tranzu. Prtomn s bizarn tajomn motvy: milen-
by ju bolo mon opsa. To, e sa naokamih zviditeuje, pripad ka Jadwiga Kalergis je vdy zahalen dozvoja, Szamota ete nikdy
na vrub jej dvojakmu pvodu vznikla skrenm udskej matky nezaul jej hlas.Ke odstrihne ksok zjej iat, naalom stretnut
aneudskho agensa zinch svetov, ktor patr vlovecraftovskej zist, e rovnak ksok bol vystrihnut zo zvesu. SJadwigou maj
mytolgii ktm, o sa raz vrtia nazem. matersk znamienka natch istch miestach. Ke ju bodne ihlicou,
SGrabiskho poviedkou Pohad je vznamovo spriaznen aj boles pocti on sm... Jadwiga sa postupne akoby odhmotuje, jej
poviedka inho autora fantastiky Arthura Machena, v ktorej ide telo sa zmenuje aochabuje.
tie oOtvorenie dver doinej skutonosti, vktorej je vek przdno- Vhrzostranom finle, ke Szamotovi djde trpezlivos aza-
ta (Machen, 1999, s.23). Jej hrdinovi Secretanovi Jonesovi (meno, ne svetlo, objav sa mu vposteli obnaen torzo mtvej eny bez ps,
vktorom je vpsan tajomstvo, je tu azda preto, e sa nakoniec mo- rk ihlavy... Odva mesiace neskr sa dozved, e Jadwiga Kalergis
no stva zasvtenm dovekho tajomstva) sa tie spoiatku str- zomrela pred dvoma rokmi.
caj veci vpracovni, hraj sa snm naschovvaku avymieaj si Tento prbeh by sa dal ta aj ako konvenn duchrska his-
miesta. Predmety vizbe strcaj tvary alebo vystupuj zhmly (ako- torka typu lovek, ktorho si stretol, bol vskutonosti duch, kde sa
by aj tento hrdina regredoval dofzy spred kontitcie spolonho osmrti hrdina dozved neskoro, a dodatone (klasickou poviedkou
sveta nho ivota). Kolem mn viselo nco neznmho (tame, vtomto tle je poviedka Edwarda Lucasa Whita Straideln dom/The
s.22). Vetko to m, samozrejme, aj mon psychiatrick vysvetlenie House of Nightmare, 1906). Druhou monosou kee text vemi
(porov. tame). Secretan Jones najsamprv nevysvetlitene zmizne presne odkazuje napiritistick diskurz materializcie vak je, e
naes tdov. On sm vo svojom subjektvnom vedom vak m Szamota podahol erotickmu ialenstvu aako mdium jednotli-
spomienku, e napr seknd pootvoril brnku zo zhrady apotom vec vybaven vnimonmi ideoplastickmi schopnosami, materi-
sa vrtil dopracovne. Psychiatrick vysvetlenie znie, e prepracova- alizoval svoj fantm. Tejto interpretcii nasveduje, e sa mus najprv
n Jones mohol napr tdov prs opam aosvoj pocit identi- necha hypnotizova diskom s Medzou a e z Jadwigy postupne
ty, o je klinicky popsan syndrm. Sm tomu vak protire ako ubda, ako Szamota oderpva svoju energiu aektoplazmu; rovna-
dkaz podva erstv kvetinu, ktor dajne pred iestimi tdami ko to naznauj identick matersk znamienka azranenie (Hutniki-
odtrhol. Druh raz u Jones zmizne definitvne. ewicz, 1959, s.193 194). Treou monosou je vytiahnu ztextu jeho
vznamy pomocou psychoanalytickho ka, ako to rob Stanisaw
Viacero alternatvnych rieen umouje aj Grabiskho po- Lem, ke cel sujetov dianie prena na tern psychiky Szamotu
viedka Szamotova milenka. Vetko sa tu deje verej, tajuplnej atmo- (porov. Lem, 1975, s.347) ako jeho fantazmu, vysvetliten (produko-
sfre. Szamota dostane od hereky Jadwigi Kalergis, o bola dlh van) mechanizmom prevrtenia rol: Szamota chcel hereku, ktor
mesiace odcestovan vzahrani, list, vktorom ho pozva nastret- ani netuila ojeho existencii, atak blzni, e ona sa uchdza oho.
nutie dosvojej vily vstran. Je prekvapen, e si ho medzi tokmi On mon Szamotova nekroflia sa potom men naonanistick bde-
44 45
l sen (porov. tame, s.349). (Ve samotn meno hlavnho hrdinu je
nomen omen, poukazujce tmto interpretanm smerom...)
Podobn sekvenciu udalost nachdzame aj vo fin de siclo-
vej poviedke Adolfina (1889) eskho autora Fantastickch poviedok
Karla vandu ze Semic. Pri konfrontcii s tmto textom sa uke,
ako Grabiski konven duchrsku historku transformuje. Hrdina
Hoffmann tam stretva nable vbudoriku enu, oktorej neskr
vysvitne, e bola gilotinovan. Sm vistch fzach stretnutia pozo-
ruje jej neprirodzen pohyby a to, e jej spod iernej psky, ktor
m okolo krku, vyteie kvapka krvi. Vhrzostranej scne hlava jej
otoila se dotla avypoulen zrak dval se namne pohledem strali-
vm (vanda ze Semic, 1893, s.39). Hoffmann vzpt omdlie ake
sa preberie, vnem Adolfiny je u vnorme apredchdzajce desiv
vnemy sa zdaj ako halucincia. Nakoniec ju odprevad nacintorn,
kde, ako sa dozvie odkoia, Adolfina bva. Nasledujce kontradik-
trne motvy niektor potvrdzuj, in zasa vyvracaj relnos zai-
tia przraku: Hoffmann m pri sebe dukt, ktor dajne dal koiovi,
napodlahe vak zasa njde medailn, ktor Adolfine vypadol: Dva
przdn dlky on zraly namne zlebky umrl (tame, s.50). Popred- Horla stane osudnou...
chdzajcom vhan ostatuse przraku (bol snom alebo skutonos-
ou?) sa poviedka prikla kduchrskemu vysvetleniu.
UGrabiskho zostva fantastick vhanie, ale predovetkm
do hry vstupuje akoby op straideln Relno: rozparcelovan
mtve telo, torzo, ktor Szamota nachdza u poprecitnut zo svojho
erotickho ialenstva. Vyie uveden tri monosti zotrvvaj para-
lelne veda seba ahdam ako najdesivejie sa jav vysvetlenie plne
prirodzen (psychiatrick), ktor vprpade Szamotu nebude hovori
oonanistickom sne ako Lem, ale onekroflii...
Vhanie, i je przrak situovan vo vonkajej realite, alebo vha-
lucinujcej psychike subjektu, m svoje historick svislosti akore-
ne. Vpoviedke J. Sheridana Le Fanu Neodbytn duch, ktor je typic-
km reprezentantom fantastickho nru (kapitn Barton bol bu
dohnan ksmrti duchom nmornka, ktormu ublil, alebo sa jeho
smr d vysvetli aj prirodzene, Bartonovou duevnou chorobou;
porov. vestkov, 1969, s.228), predstavite pozitivistickej lekrskej
vedy ponka takto monosti vedeckho iparavedeckho vysvet-
46
lenia zhadnch udalost, vedcich ksmrti kapitna Bartona: Ppa-
dy tohto druhu meme rozdlit zhruba dot skupin, podle toho, zda je
jejich podstata subjektivn i objektivn. Utch, jejich smysly takzvan
podlhaj nadpirozenm vlivm, pramen jejich vidiny nebo mmen
smysl z nemocnho mozku nebo nerv. Jin jsou nesporn posedl
tm, emu se k duchovn sly, aty existuj mimo n. Apak jsou tu ti,
jejich duevn trze je zpsobena zvltn souhrou okolnost. Jejich
vnitn ivy jsou obnaeny psobenm choroby. Jde oobdobn ppad,
jako kdyby jim chybla ochrann vrstva pokoky, kter chrn citlivou
tk ped vlivy zven (Le Fanu, 1969, s. 147). Sheridan Le Fanu vo
svojich textoch explicitne formuloval kozmolgiu duchrskeho ob-
razu sveta, z ktorho s tieto typy vysvetlen odvoden: Vm, e
pirozen svt je pouze finlnm vrazem svta nepirozenho (...) Pod-
statou lovka je duch, jaksi organick ltka rozdln odtoho, co dnes
jmenujeme hmotou (Le Fanu, 1970, s.6). Le Fanu cituje zo Sweden-
borgovch Arcana Caelestia slov otom, e oteve-li se vnitn zrak
lovka, kter je zrakem ducha, zjevuj se mu vci jinho svta (tame,
s. 10) tto schopnos sa rozprvaovi Maupassantovej poviedky
Upozorujem, e psychologick vysvetovanie fenomnu przra-
kov sa zaalo presadzova a odkonca 18. storoia, o je intelektulny
pohyb (aj asovo) solidrny sradcliffovskou vetvou empirizovania
gotickho romnu. Svisie me prve skontituovanm novove-
kho solipsistickho (Berkley) a senzualistickho (Hume) subjek-
tu. Dr.James Alderson vo svojom lnku vroku 1791 psal, e tieto
fenomny nie s zaprinen podrdenmi duchmi zosnulch, ale
maj ich nasvedom choroby ivho organizmu (cit. poda Haining,
1987, s. 56). ktsky lekr John Abercombie psal o tom, e o in-
tenzvnych mentlnych vplodoch, ktor silno zapsobili namyse,
niekedy naokamih verme, e maj relnu existenciu (tame, s.57).
Nie je poda neho nhodn, e duchovia sa zjavuj vnoci i poas
temnch hodn, ke je udsk myse nchyln prijma fantastick
dojmy (tame). S to prve polnon hodina, samota a koncen-
trcia myslenia, ktor plodia fantazmagrie (tame), ie to onen
znmy spnok rozumu plod prery. Vstarej albetnskej dobe
nepodliehal ontologick status przraku spochybneniu via subjekt,
47
nebol povaovan za projekciu, fantazmagriu i halucinciu sub-
jektu. VShakespearovej drme si kladie Hamlet, ke vid ducha svoj-
ho otca, celkom in otzku. Nespochybuje to, o videl, ale pta sa:
je to naozaj mj otec alebo zl duch, ktor naseba len vzal podobu
mjho otca? Frantiek Chudoba vo svojej shakespearovskej mono-
grafii pe: Krl Jakub I. sice vesv Demonologii zr. 1597 tvrdil, e
duchov bvaj jen bli, kte nasebe berou podobu zemelch p-
tel nebo pbuznch, aby ukodili natle nebo nadui tomu, komu
se zjev, apodobn nedviv stanovisko zaujal tak vcar Lava-
ter, jeho kniha oZjevench aduch vnoci se prochzejcch vyla
r.1572 vanglickm peklad (Chudoba, 1943, s.544 545).
Grabiski vak, podobne ako Lovecraft, nepe len prbehy/z-
znamy psychz. Nezriedka sa stva, e transcendencia textu smerom
k nadprirodzenmu nie je przdna vtedy potrebuje montrum,
ktor sa naozaj zjav a o ktorom nie s pochybnosti, e by mohlo
by len halucinciou postavy. Niekedy preto oprie svedectvo oal
naratvny hlas, naprklad ke sa personlny rozprva vzvere po-
viedky Dziedzina (tento homonymn nzov mono preloi vtomto
prpade rovnako legitmne ako Oblas, aj ako Dedistvo) transformu-
je narozprvaa vevediaceho montrum, ktor sa zjav posmrti
hrdinu, u tento hrdina nahliada neme, kee je mtvy a mon-
trum povstalo prve zneho.
Spisovate Wrzemian, ktor vo svojich textoch vytvral plne
autonmny, udesn svet fikcie, hypnotizujci itateov svojou z-
hadnosou (tu akoby Grabiski podval svoj idelny spisovatesk
autoportrt), veril, e kad fikcia sa raz dok svojho naplnenia, slo-
vo sa stane telom. Poase zanechal psanie, pretoe til poakejsi
inej realizcii. Priestorom, doktorho projektuje svoje vmysly, sa
stva opusten vila oproti jeho domovu (akoby v ozvene starch
praktk mnemotechniky). Jednho veera vokne zbad bled mu-
sk tvr, ako naho upiera desiv pohad. Poase zazrie vinom okne
ialen pohad akejsi eny, tie upret naho. ud voknch prib
da avetci sa mu zdaj odkiasi znmi... Ke vilu, hypnoticky donej
priahovan, navtvi, vysvitne, e desiv bled postavy s vtvor-
mi jeho fikcie aiadaj si napi sa jeho krvi nechc by odsden
48
naalej len napoloexistenciu, chc i. Wrzemian sa vrh dolu zo
schodia azabije sa vgeste obety (Grabiski, 2010, s.85). Je to zau-
jmav varicia uprskej tematiky, charakteristick pre romantizmus
amodernizmus: umeleck dielo ako upr vysva ivotn silu svojho
tvorcu, dostva od neho ivot na umelcov kor (naprklad v mi-
chovskej romne Pohanka; porov. Zwoliska, 2002, s.249).
Doposia by vak vetko mohlo by vplodom Wrzemianovho
ialenstva rozprvanie je podvan zjeho epistemologickej per-
spektvy. Avak v okamihu Wrzemianovej smrti sa tto perspekt-
va pretrhne, aprve vtomto okamihu sa zkade veda domu vynor
aksi hybridn tvor (montrum), nieo medzi lovekom, zvieraom
arastlinou: smr tvorcu (jeho obe) naozaj dala fikcii relny ivot.
Hororov montrum sa nazver zjavuje ako danos bez fokaliza
nej perspektvy vhania ohadom jeho relnosti.
Podobne sa zjavuje aj desiv montrum Biely ok hypost-
za detruktvnych sl, ktor prebva vkomnoch. Azasa vpoviedke
Ultima Thule prervan vpovede Kazimierza Joszta z psomnho
zznamu telegrafu (Chaos... temno... zmtok sna...; Grabiski, 2010,
s.31) sa poporovnan sasom jeho mrtia ukazuj ako prichdza-
jce zdruhej strany, zre smrti... Vetky vpovede narcie ositu-
ovan Josztovej elezninej stanice ttnisk vpohrani, ktor bola
pre rozprvaa symbol tajomnch hranc, aksi mystick pohranin
psmo dvoch svetov (tame, s.24), ajeho vpovede osebe samom
ako oChronovi, maj rovnako metaforick, ako aj doslovn vznam
(porov. Wydmuch, 1975, s. 96). Joszt tu sm formuluje svoju (Gra-
biskho) koncepciu inho sveta: Vie, neraz sa mi zd, e tu, stm-
to kolmm hranolom sa kon viditen svet, e tam, nadruhej strane,
sa zana in svet, nejak mare tenebrarum (Grabiski, 2010, s.28).
Azda vaka telurickm silm tejto hraninej krajiny nadobudol aj
jasnozriv kuviiu schopnos predpoveda smr, ke sa mu vsnoch
zjavuje star chatr avjej okne vdy lovek, ktor m zomrie. Napo-
sledy vnej uzrel seba samho.
Vpoviedke Czarna Wlka sa to, o sa hrdinovi spoiatku zd by
halucinanou nonou morou (nvteva dediny malomocnch ami-
leneck styk sich krovnou), postupne verifikuje ako pravda (zana
nasebe objavova prznaky lepry).
49
 Uprskej tematike, oktorej som hovoril vsvislosti spoviedkou
Oblas, venoval Grabiski aj in svoje texty. Prznan je uho mo-
dernistick transformcia uprskej tematiky, kde uprom je osudov
ena. Naprklad posmrtn bozk pier odatej dievenskej hlavy vpo-
viedke Szaterove engramy vyvolva vhrdinovi ialen, neodolaten
tbu aj zacenu svojho vlastnho ivota aobete ivotov nevinnch
spoji sa so svojou milovanou vsmrti. Zmerne preto opakuje (sp-
sobuje) eleznin neastie, pri akom dostal uprsky bozk... Vdome
Sry zasa, naopak, hrdina nad enskm uprom zvaz tm, e Sre
Brage odoprie bozk, ktorm by ho nainfikovala detruktvnou v-
ou ksebe. Uprka Sra, nevyivovan ivotnou energiou milenca,
potom chradne azomiera. To vak predbiehame. Zakoneniu pred-
chdzaj udesn a desiv tajomn udalosti chradnutie Srinho
predchdzajceho milenca azvltna podoba vtvri Sry naportr-
toch, ke vdy preber as podoby, t svojho aktulneho partnera.
Jej predchdzajci milenec, rozprvaov priate Kazio Stosawski,
kon povysat ivotnej sily ako slizk huspeninov hmota, rozpad-
ne sa aprepadne donioty prve o je desiv akurt podotyku
jeho priatea-rozprvaa, ktor takto odhal stran Srino tajomstvo
(porov. Zwoliska, 2002, s.247). Barbara Zwoliska vo svojej inter-
pretcii tejto uprskej tematiky upozornila aj natragick rozmer ono-
ho prekliatia upra, ktor je odsden preva len zacenu zabjania
udskch bytost.
Take aj mnoh Grabiskho texty sa stvaj priestorom epi-
fnie hrzostrane nadprirodzenho montra. V jeho fantastic-
kch textoch sa zasa nadprirodzen hrza rt na lnii horizontu
textu, splvajc sou: tento neviditen fantazmatick objekt hrzy
vrh svoj tie navetko dianie, nacel zreazenie udalost vtexte,
na cel (textov) univerzum. Vo svojej neviditenosti prina ten
najsilnej des.
Hrza v Grabiskho univerze teda ha na loveka jednak
v hlbinch jeho due v nevedomch impulzoch, v nmesanch
ahalucinanch stavoch, no prichdza aj zvonka, spoza nho sveta
ako exteriorita voi tomuto svetu.
50
Pramene:
GRABISKI, Stefan: Niesamowite opowieci. Krakw : Wydawnictwo Literackie,
1975.
GRABISKI, Stefan: Salamandra. Cie Bafometa. Krakw : Wydawnictwo
Literackie, 1980.
GRABISKI, Stefan: Namitno. Stanis/aww : Renaissance-Universum, 1930.
GRABISKI, Stefan: ialen zhrada. Bratislava : Vydavatestvo Eurpa, 2010.
HOFFMANN, Ernst Theodor Amadeus: Pust dm. In: Pzraky, zzraky & spol.
Praha : Albatros, 2007, s.29 67.
HOWARD, Robert E.: dol ztracench. In: Pzraky, zzraky & spol. Praha : Albatros,
2007, s.354 384.
HOWARD, Robert E.: Svatyn odpornosti. Plze : Laser, 1990.
LE FANU, Joseph Sheridan: Neodbytn duch. In: Str umrtvho. Praha : Mlad
fronta, 1969, s.147 174.
LE FANU, Joseph Sheridan: Zelen ds.Most : Nakladatelstv Dialog, 1970.
LE ROUGE, Gustaw: Wizie naMarsie. Warszawa : Instytut Wydawniczy Zwizkw
Zawodowych, 1985.
LOVECRAFT, Howard Phillips: Dunwichsk hrza. Brno : B4U Publishing, 2008.
LOVECRAFT, Howard Phillips: Prichdza ztemnt. Bratislava Pezinok : Formt,
2009.
MACHEN, Arthur: Oteven dve. Praha : Aurora, 1999.
VANDA ZE SEMIC, Karel: Fantastick povdky. Jos. R.Vilmek, 1893.
TARCHETTI, Igino Ugo: Fantastick povdky. Praha : Opus, 2009.
Literatra:
CAILLOIS, Roger: Odpowiedzialno istyl. Warszawa : PIW, 1967.
CAILLOIS, Roger: W sercu fantastyki. Gdask : sowo/obraz terytoria, 2005.
CANGUILHEM, Georges: Monstrozita amonstrzno. In : Kino-Ikon, ro. 10, 2006,
.1, s.57 70.
CARROLL, Nol: Filozofia horroru. Gdask : sowo/obraz terytoria, 2004.
GREENBLATT, Stephen: Rezonance aas.In : Bolton, J. (ed.): Nov historismus/
New Historicism. Brno: Host, 2007.
HAINING, Peter: Ghosts.The Illustrated History. London: Treasure Press, 1987.
HEIDEGGER, Martin: Co je metafyzika? Praha: OIKOYMENH, 1993.
HEIDEGGER, Martin: Byt aas.Praha : OIKOYMENH, 1996.
HEIDEGGER, Martin: Objanienia dopoezji Hlderlina. Warszawa : Wydawnictwo
KR, 2004.
HOUELLEBECQ, Michel: H. P.Lovecraft. Warszawa : Wydawnictwo W.A.B., 2007.
HORYNA, Betislav: Djiny ran romantiky. Praha : Vyehrad, 2005.
HRABK, Josef: Odlacinho optimismu khororu. Praha : Melantrich,1989.
HUSSERL, Edmund: Ideje kist fenomenologii afenomenologick filosofii II. Praha
: OIKOYMENH, 2006.
HUTNIKIEWICZ, Artur: Twrczo Stefana Grabiskiego. Toru : PWN, 1959.
CHIMET, Jordan: Hrdinov, fantomy, myi. Praha : Vyehrad, 1984.
51
CHUDOBA, Frantiek: Kniha oShakespearovi. Dl II. Praha : Jan Laichter, 1943.
INGARDEN, Roman: Spr oistnienie wiata. Tom I. Warszawa : Pastwowe
Wydawnictwo Naukowe, 1987.
LEM, Stanisaw: Posowie. In: GRABISKI, Stefan: Niesamowite opowieci. Krakw
: Wydawnictwo Literackie, 1975.
LVINAS, Emmanuel: Existence aten, kdo existuje. Praha : OIKOYMENH, 1997.
LOVECRAFT, Howard Phillips: Nadprirodzen hrza vliteratre. Bratislava Pezinok
: Agentra Fischer & Formt, 1997.
MATUSZEK, Gabriela: Stanisaw Przybyszewski pisarz nowoczesny. Krakw
: Universitas, 2008.
OTTO, Rudolf: Posvtno. Vyehrad : Praha, 1998.
PONDLEK, Ivo: Fantaskn umn. Praha : Nakladatelstv eskoslovenskch
vtvarnch umlc, 1964.
REINERT, Claus: Das Unheimliche und die Detektivliteratur. Bonn : Bouvier Verlag
Herbert Grundmann, 1973.
SADLIK, Magdalena: Konfesje samotnych. Krakw : Universitas, 2004.
SCHORSKE, Carl E.: Vde napelomu stolet. Praha : Barrister aPrincipal, 2000.
SMUSZKIEWICZ, Antoni: Zaczarowana gra. Pozna : Wydawnictwo Poznaskie,
1982.
SOLOMON, Robert C.: Vzostup apd subjektu. Nitra : Enigma, 1996.
VESTKOV, Marie: Doslov. In: Str umrtvho. Praha : Mlad fronta, 1969.
TODOROV, Tzvetan: The Fantastic. Ithaca, New York : Cornell University Press, 1995.
VOJVODK, Josef: Povrch, skrytost, ambivalence. Praha : Argo, 2008.
VOPNKA, Petr: Rozpravy sgeometri. Praha : Panorama, 1989.
WYDMUCH, Marek: Gra ze strachem. Warszawa : Czytelnik, 1975.
ZWOLISKA, Barbara: Wampiryzm w literaturze romantycznej ipostromantycznej.
Gdask : Wydawnictwo Universytetu Gdaskiego, 2002.
IEK, Slavoj: Nepolapiteln subjekt. Chomutov : Nakladatelstv L. Marek, 2006.
ZOLTAI, D.: Dejiny hudobnej estetiky. Bratislava : Opus, 1983.
52
Milo Ferko
Matica slovensk, Martin
Slovensk horor naprelome tiscro
Leto bolo sychrav achladn, neprestajn d
ns nacel dni uvznil vntri.
Mary Shelleyov
Vto leto, oktorom pe Mary Shelleyov, m udovt tr necel
rok. Potom sa nememe udova, ba vlastne my sa udova nesmie-
me. Tajomstv, prery, temno zkosti, poryvy subjektivizmu treba vy-
hdza von. iaden div ani strach. Mme strach ma strach.
Pochopitene, strach je ven, nepochybne star ne lovek, aje
vade. Preto ivslovenskej literatre njdeme strach, hrzu, zkos,
temnotu. No toto vetko nemus ete by hororom, pokia sa strach
nestva samotnm cieom ahlavnm motvom. zkos aneistota ro-
mantikov amoderny maj khororu blzko, asto ale zotrvvaj prve
nahranici. Vemi zriedka vslovenskej literatre, vyhbajcej sa vyhro-
tenm situcim. Nieto uns frenetickho romantizmu, zopr stp
hrzy njdeme vexpresionizme alyrizovanej prze.
Vdruhej polovici esdesiatych rokov 20. storoia sa prozaici ge-
nercie Mladej tvorby (Jn Johanides, Peter Jaro, Pavel Hrz, Rudolf
Sloboda) sstreuj nahrzu vsebe, blia sa khororu, no nevytvoria
ho; podobne ako fantastika je pre nich vnrovo vyhranenej podobe
prli sputnvajcou schmou, zktorej si ber len toko, o potrebuj
nadotvranie trznivch psychologickch sond dovntra sasnka.
Vobdob relneho socializmu psob nesporne ideologick tlak
horor je spomedzi nrov populrnej literatry najvmi nainde-
xe. Zuba vtemnote azlch koncoch zjavne koliduje soptimistic-
km videnm sveta, naokovanm socializmom.
Z hadiska vedeckho svetonzoru je neprpustn tie iracio-
nalita hororu. Konenm dsledkom stavu je takmer neexistencia
tradcie nru. Slovensk horor m dlho oporu len vo folklrnych
53
textoch, jeho korene vpoverovch rozprvaniach opatrne nahma-
tva vo viacerch poviedkovch zbierkach sedemdesiatych rokov
(Jaroove Krvaviny,1970; Pradeno, 1974; Telo vherbri, 1979). Vniek-
torch przach vidme zdanlivo paradoxn, ale nie vnimon jav
parodovanie vsdobej literatre prakticky neexistujcej nrovej
truktry. Zacielenie tohto poinu zjavne prerast hranice nrodnej
literatry; respektve, vo vzahu k itateskmu publiku ju vnma
zjednotene s literatrou prekladovou (dobovo populrny preklad
antolgi hororu zostavench Alfredom Hitchcockom Moje obben
straidl aStraidl najstranejie). Jaro povauje zapotrebn reago-
va naner, sktorm sa itatesky iautorsky doistej miery vyrovn-
va bez ohadu nakonkrtny jazykov kontext. Vrmci slovenskej
literatry predmet pardie neexistuje.
Je evidentn, e vrmci dejn slovenskej literatry nememe
hovori ovvine i zmench podoby hororu. Bez problmov ale m-
eme sledova tradcie boja shororom. On vlastne, ako som naznail,
v slovenskej literatre existuje len v nznakoch, no o ak by zaal
bujnie vo vom mnostve? Hrza pomyslie!
Boj proti hororu asnm spojenmu nsiliu, brutalite apesi-
mizmu m vslovenskej kultre zasebou dlh, temer nepretrit
a takmer dokonalmi spechmi lemovan cestu. U v vode spo-
menut tr spolone svstrelkami subjektivity zpadnho roman-
tizmu odmieta ifrenetizmus agotick romn, ie priame inpiran
zdroje eurpskeho hororu. Nrodn obrodenie potrebuje zjedno-
tenie, kladn vzie asvetl zajtrajky; dokda slovanskch holubc
nem prstup havran ani krkavec Poeovch poviedok...
Vobave ovlastn bytie bojme sa ma strach.
Vemi dlho sme nastrach prli slab, zaliezame pred nm dope-
rn ako mal diea snaivnm predpokladom o nevidme, nie je.
No predsa sa obas prihod omyl.
Nu sksme ete raz, pomedzi riadky, vprotitlaku.
Dobinskm vyhosten v osekanch koncoch i pozmenen
moralizujcimi happy-endmi vadaptcich udovch rozprvok vstu-
puje doslovenskej literatry vbaladch ako muiv, asto nie celkom
presne definovan zkos u Janka Kra, v konkrtnejch, farbis- ruje, autorom genercie Mladej tvorby, ako som u spomenul, pos
54
tch obrazoch uJna Bottu (vyliezanie kostlivca spod prahu vbala-
de lt alia).
Nasledujca metda literrneho realizmu nie je ani vovzahu
khororu prli prajn; vkontexte slovenskej literatry preto nach
dzame len niekoko motvov blzkych bratancovi hororu thrilleru,
naprklad obraz pounej smrti chlapeka, ktor sa napriek zkazu
iel snkova arozpletil sa ostrom vprze Terzie Vansovej Danko
aJanko (1905). (Vansovej tvorba inak tvor skldku vplyvov dobovej
trivilnej literatry, predchodkya Daniely Steelovej aTne Keleo-
vejVasilkovej, silne ovplyvnen nemeckou romanticko-sentimen-
tlnou przou Eugenie Marlittovej i Hedwigy Courts-Mahlerovej
vtomto prpade pouila postup mravounej drastickosti prznan
pre jarmon kalendrov literatru 19. storoia so zrejmm v-
strano-vchovnm akcentom.)
V rmci Slovenskej moderny potom nachdzame przu List
mtvemu (1911) Ivana Kraska. Motv styku so zhrobm evokuje moti-
vick blzkos nru; nad strachom ale prevldaj smtok aneistota.
Pod vplyvom expresionizmu sa prvky zkosti ahororovho vi-
denia sveta dostvaj dotvorby Jna Hruovskho. Avak aj Hruovsk,
podobne ako necelch sto rokov pred nm tr, odmietne vraznejie
prvky hororu ako extrm. Vpoviedke Mj priate Mrio dokonca dva
najavo odstup od programu literatry zvchrench citov, znmeho
zdekadencie: pretal mi svoju najnoviu novelu oBozkortovi. Naozaj
vekolep vec. Tam to naozaj horelo, bleskami ahalo, hromom burca-
lo, zemou inebom otriasalo, ba tum ioblokmi mojej izby hrzostrane
otriasalo, napoplach zvonilo adue burcovalo (Hruovsk, 2004).
Viacero slovenskch autorov medzivojnovho obdobia cielene
pracuje smotvmi zkosti, neistoty astrachu, stiaceho a dozm-
tenia mysle i blznivosti; v slovenskej prze ovplyvnenej expre
sionizmom meme njs prvky amotvy psychologickho hororu.
Horor snznakom fantastickho ozvltnenia (no bez stopy nro-
vho povedomia) ponka preto a Frantiek vantner vdebutovej
zbierke prz Malka (1942). Stretnutie osobne chpem aj ako stretnu-
tie spostavou vtemnote tuenho Poea; napokon, havrany mme
aj naSlovensku. Budovatesk obdobie poroku 1945 temnotu igno-
55
kytuje adekvtnejie podnety aktulnych tendenci svetovej przy
(nov romn, existencializmus).
Prvky temnosti amotvy hororu rezonuj vpozii nadrealistov,
prznane sa preto odhodl prve Rudolf Fabry. Zbierka prz shoro-
rovmi motvmi ako sublimcia surrealistickej obraznosti znamen
umeleck fiasko na samom sklonku ivota (Takm zvony nezvonia,
1978), atie vstrahu, doakch hlbn temnej nekvality vie tento ner
klesn.
Vznik modernho slovenskho hororu obdarenho vedomm
nru prichdza napokon a na prelome tiscro vedomm silm
skupinky nadencov, vedome organizovane vtlan textu isvetu.
Pre poiatky nru je charakteristick rozpor medzi nie plnou
vyhranenosou, asasne zkostlivou snahou onrov pecifikciu.
Horor inpirovan modernmi amdnymi anglofnnymi vzor-
mi sa vsasnej slovenskej literatre pohybuje napomedz temnej
fantasy. Ovplyvnen autormi, ako s Stephen King i Neil Gaiman,
inpiruje naprklad Duana Fabiana aLviu Hlavakov.
Jednm z prvch poinov obianskeho zdruenia Mastodont,
prevdzkujceho prv hororu venovan server a vlastne prv slo-
vensk mdium uren tomuto nru pod nzvom Hlbok Hrob, je
vyhlsenie sae Bla onajlepiu poviedku nru (2001 2003).
Slovensk horor sa pritom, ako vetko vznikajce, opiera omi-
nulos. Nie nevyhnutne nrodn. Viden v sebaironickom geste,
Bla Lugosi, herec maarskho pvodu, je predstaviteom hlavnho
protagonistu divadelnej (1927) afilmovej (1931) verzie romnu Dra-
cula. Prve vazi aastnci sae (Duan Fabian, Michal Jedink) sa
potom stvaj predstavitemi slovenskho hororu.
Revival innosti sae Bla nastva v rmci sae Fantzia
roku 20091 aprina nascnu slovenskho hororu nov men (Lvia
1 Cena Fantzie je sa vyhlasovan obianskym zdruenm Fantzia pre poviedky sprvkami fantastickho
ozvltnenia. Vznikla napodnet Martina Krlika, spoluzakladatea asopisu Fantzia, jedinho slovenskho
periodika, ktor sa vrokoch 1997 2007 pecializovalo vlune nafantastiku. Vroku 2002 prebehla pod nzvom
Raketa, pozmene nzvu nadnen si zachovala inicitorom vytvoren dvojkolov systm hodnotenia. Vprvom kole
porota vyberie p finlovch poviedok; vdruhom kole hlasuj itatelia sprvoti printovho asopisu Fantzia,
neskr serverov fantazia.sk asme.sk. Vposlednch rokoch sa vsledky sae vyhlasuj vrmci Medzinrodnho
kninho vetrhu Bibliotka. Odroku 2007 finlov poviedky spolu sviacermi przami vybratmi organiztorom
sae, Ivanom Pullmanom, vychdzaj vzbornku Fantzia.
56
Hlavakov, Lucia Droppov, Michal Strak), ale aj revitalizciu in-
nosti osvedench autorov (Michal Jedink).
Krtke dejiny sa teda zanaj pre horor tlovo Hlbokm
Hrobom. Vedcou osobnosou ateoretikom hnutia je Michal Spda
(1980). Absolvent anglistiky v Olomouci, rozhaden a kultivovan
autor aliterrny publicista rozbieha innos Hlbokho Hrobu vspo-
luprci sPetrom Paldim Pluom. Poniekokoronej odmlke vrmci
edcie Margo, zameranej navydvanie knh tzv. okrajovch nrov
(vedcii doposia vyli kniky Juraja ervenka, Duana Fabiana aMi-
loa Ferka), vilinskom vydavatestve Artis Omnis zostavuje bro-
ru pod nzvom Neelan dedistvo poneobbenom strkovi (2007),
ktor je vlastne kronikou zaiatkov akonca Hlbokho Hrobu.
Vzhadom na situciu hororu na Slovensku ako njs vmi
prznan nzov. Knioka obsahuje vod aniekoko poviedok auto-
rov zdruenia so sprievodnmi textami. Vrmci slovenskej literatry ju
meme povaova zaprv, azrove zatia jedin antolgiu sloven-
skho hororu. Obsahuje dev poviedok autorov Michala Spdu, Mare-
ka Ciglana, Michala Jedinka, Duana Fabiana, Michala Lwyho (ktor
je zrove autorom ilustrci), Miroslava usteka ajedinho predsta-
vitea eskej literatry, Gabriela Plesku. Atmosfru zakladatesko-ma-
nifestano-hernho gesta vo vzahu knru vyjadruje editor vvode:
Zfal udia robia zfal veci, atak sme sPaldim zaali terorizova zn-
mych apriateov aiada odnich hororov poviedky (o znane prehbilo
nau socilnu izolciu), preklada diela klasikov (o bolo namhav anee-
fektvne) i ich sami psa (otom viac inde). Napokon sme vyhlsili literrnu
sa. Prv ronk stroskotal natom, e doneho neprili iadne prspevky.
Vzhadom nato, e sme nazklade tatistk anvtevnosti vedeli, e Hlbo-
k Hrob ta pribline sedem ud avetkch sme poznali osobne, nepripa-
dalo nm toto zistenie a tak okujce (Spda, 2007, s.10).
Pre modernu charakteristick snahu ovlunos nahrdza ironic-
km nadhadom maskovan silie okomunikciu so irm okruhom
prjemcov; priekopncka situcia zakladateov a riteov posolstva
slovenskho hororu sa iastone podob nrodnoobrodeneckm
snahm.
Oosi neskr povyjden brory zostavenej Michalom Spdom
vrmci edcie Margo vychdza knika Miroslava usteka Nie ste vy
57
nhodou ten chrny pn Rafin? (ustek, 2007). Poas prezentcie sa
napdiu objavuje bradat starec. Samotn autor, u niekoko desia-
tok rokov ijci nainvalidnom dchodku vosamelej chalupe neale-
ko iliny. Takmer nevychdza von (presne ako majster anglofnneho
hororu Howard Phillips Lovecraft), je autorom niekokch tisc povie-
dok inpirovanch predovetkm brakovm hororom 19. storoia.
(Podrobnej ivotopis vrtane fotografie si mete pozrie na wi-
kipdii na adrese http://en.Wikipedia.org/wiki/Miroslav_%A0ustek;
strnka je iba vanglickej jazykovej mutcii.)
Editorom vberu tchto dielok pre vydavatestvo Artis Omnis
je Michal Spda. Zhromady braku vyhrabal dvadsasedem povie-
dok pre milovnkov kurizneho staromilstva. Miroslav ustek je,
pochopitene, maska. Autorom doposia nepriznan pseudonym,
pokus vysokokolsky vzdelanho anglistu o zaplnenie medzery
v slovenskch literrnych dejinch. Na zaiatku stoja mystifikcia
apardia, o je vdy prznan pre oneskorujce sa literrne orga-
nizmy (pozri prpad Rukopisu krlovdvorskho a Rukopisu zeleno-
horskho).
Nejde pritom len onpodobu anglofnnej fantastiky, ale tie
opokus vtesna texty dopodoby, ak by mohli ma, keby naSloven-
sku horor tvorili sasnci Ambroseho Biercea i Lovecrafta (ateda
aj Martina Kukuna, Gustva Zechentera-Laskomerskho a Jozefa
Gregora Tajovskho) svyhranenm nrovm povedomm. Presnej-
ie, ako by tvorili Laskomersk aKukun vsnahe by Lovecraftom
aBierceom. rite hororu, podobne ako nrodn obrodenci, potre-
buje tradciu, apokia pociuje jej deficit, mus ju vytvori. Spda ta-
kmto spsobom vytvoril monos psa texty, ktor by vkontexte
modernej literatry neboli bran nielen vne, ale boli priamo ig-
norovan. Teoreticky znane podkut Spda je ikovn stratg. Vie,
e Text potrebuje adekvtneho Autora, ktorho treba vymyslie, aby
celok dosiahol elaten formu.
Hlavnm hrdinom textov zbierky je pn Rafin. Bizarn figrka
obdaren reitm slovenskm vrazivom vsusedstve motvov ho-
rorovej, viac i menej anglofnnej proveniencie. Knika je teda zme-
sou pardi nahoror 19. storoia spresahom kslovenskej klasike ob-
dobia literrneho realizmu. Naivita, neokrchanos (vemi obben
58
slovo hrdinov), archaickos, kostrbatos; prinajmenom iaston
splynutie relneho autora saranrom vpozad. Tvoriv diela zre-
lch textov slovenskho hororu Michala Spdu samotnho.
Vrmci printovch mdi debutoval Spda pod vlastnm me-
nom hororovo ladenou poviedkou nastrnkach zbornka Krutohlav
2001.2 Jeho vlastn poviedky s hlboko anensilne vlenen doat-
mosfry anglofnneho hororu badaten je najm vplyv Kinga, ale
aj majstra temnej fantasy Gaimana.
Vtvorbe vynikajceho anglistu arozhadenho loveka je bada-
ten nznak odstupu anadhadu (Prv lska dcry majitea pohreb-
nho stavu, poviedka prstupn na internetovej strnke autora).
Spda zmerne sciviluje tn, namiesto koatho tlu typickho
pre horor pouva jednoduch, prierazn, hutn, adresn, spresn-
mi, prenikavmi aprecznymi detailmi, bez zbytonch okrs (Koniec
leta; Spda, 2007).
Poeta doctus slovenskho hororu je autor rafinovan (nzov
hlavnho hrdinu ustekovej kniky nie je zvolen nhodne), vjeho
textoch nachdzame nensilne vlenen odkazy naoriginlne pre-
tvoren kultrnu iliterrnu tradciu. Popri anglofnnych podnetoch
vyuva aj slovensk, vytvoren u spomenutm mystifikujcim al-
ter egom Miroslavom ustekom. Okrem hororovo ladenej tvorby je
Spda aj autorom niekokch pardi. Vnajnovch textoch sa pro-
strednctvom nrovej truktry tzv. enskej literatry ozvltnenej
prvkami fantastiky usiluje evokova (najm literrnu) atmosfru Slo-
venska druhej polovice 19. storoia (Rozum, cit, niekoko kziel, husle
aViola; Spda, 2008).
Okrem przy sa Spda sporadicky venuje ipozii (prklady pozri
naadrese http://michal.spada.sk), zaiatkom 21. storoia sa aktvne
zastoval projektu Poezie bez hranic (www.poetry.cz).
2 Krutohlav bol zbornkom finlovch poviedok Ceny Gustva Reussa. Sa vrokoch 1991 2003 vyhlasoval
ausporadval Slovensk syndikt autorov fantastiky naele spredsedom Ondrejom Hercom; zbornk vychdzal
vrokoch 1993 2002, poskytol publikan priestor (niekoko stoviek prz) amonos debutu mnohm autorom
slovenskej fantastiky. Sa sa nazva poda Gustva Reussa (1818 1861), sasnka udovta tra aJulesa Verna,
ktor vroku 1855 napsal romn Hviezdoveda aneb ivotopis Krutohlava... oceste Slovka vbalne naMesiac (romn
ostal vrukopise). Reuss, len poetnej nrodne orientovanej rodiny, bol rodkom apsobil vRevcej; vyhlasovanie
vsledkov sae sa preto vrokoch 1996 2002 konalo vspomenutom mesteku. Finlov zbornk nesie meno
strednho hrdinu spomenutej Reussovej przy (bliie pozri Herec Ferko, 2001; Ferko, 2007).
59
 Atmosfrou itlom poviedok je Spdovi blzkym typom auto-
ra Michal Jedink (1975), absolvent Vysokej koly dopravnej v ili-
ne, tvorca kultivovanej, modelovej hororovej przy so zmyslom pre
detail. Vjeho textoch s badaten vplyvy Raya Bradburyho, Henry-
ho Kuttnerra atie Kinga. Vrmci skmanho nru sa presadil ako
astnk sae Bla. Poviedka Non hudba bola uverejnen v u iu mieru tylizcie, vie dejov nasadenie, ale aj zadrhvajcu,
spomenutej publikcii Neelan dedistvo po neobbenom strko-
vi (Jedink, 2007). Jedink je aj autorom viacerch vedeckofantas-
tickch poviedok, publikovanch prevane na strnkach asopisu
Fantzia a v zbornku Krutohlav. Tvorca parodicky ladenho textu
Fantasy je tie majstrom krtkej, humorne ladenej mikropoviedky
a autorom samostatnej kniky urenej nielen deom (Nie celkom
rozprvky, 2004). Prv pokusy prezentoval poas vysokokolskho
tdia vrokoch 1994 1999 ako modertor aspolutvorca internt-
neho rdia. Vrokoch 2006 2007 viedol nainternetovej strnke fan-
tazia.sk rubriku mikropoviedok pod nzvom Ohniv Pero, v rmci
ktorej publikoval viacero vlastnch diel. Vporovnan so Spdom s
Jedinkove texty aj so zohadnenm humornch prvkov tradinejie,
autor sa usiluje vyui schmu nru inteligentnm spsobom, mie-
ra odstupu je zretene menia.
Dvojicou hororovch poviedok (Rattus, V tomto dome stra)
sa autor presadil vo finle poviedkovej sae Cena Fantzie; zati-
tul Rattus zskal Cenu Bibliotky (Fantzia 2009 b, a). Prve vtchto
przach Jedink zaujme inovatvnym pohadom natradin, zdan-
livo otrepan veci asvislosti. Zaiatkom 21. storoia doke vaka
elnmu vyuitiu paradoxu aintimizcii textu napsa zimomriavky
vzbudzujce diela ostraidelnom dome apotkanoch. Vsasnosti
sa iv prekladom (aj hororovo ladenej) literatry zanglitiny.
Duan Fabian (1975) sa vprintovej podobe prvkrt prezento-
val nastrnkach toho istho ronka zbornka Krutohlav ako Michal
Spda (Fabian, 2001). Poviedka Migrna zaujala vyzretm rozprva-
stvom, presvedivo sprtomujcim zkos meana zdediny. Vo vy- fnnej literatry sdomcimi podnetmi. Najzretenejie sa prelnanie
hrotenej podobe hororovho motvu vedie hrdinu a nahranice ia-
lenstva. Stouto poviedkou autor vroku 2001 vyhral sa Bla; vroku
2002 spech zopakoval sprbehom Tri ierne utorky. Fabian, naroz-
diel odSpdu aJedinka, vo svojej tvorbe okrem podnetov anglo-
60
fnnej literatry vyuva aj materil slovenskho folklru. Podobne
ako tridsa rokov pred nm Peter Jaro vo viacerch przach cielene
pracuje sosnovou poverovch rozprvan (poviedky Tri ierne utorky;
Krlik Pilch, 2007, aVpredveer prvho mja, Fabian, 2005).3
Vporovnan spredolmi autormi vjeho textoch bada men-
miestami a kostrbat tylistiku. Ak som Spdu nazval poeta doctus
slovenskho hororu, Fabianovi, ktor pracuje ako vedeck vskum-
nk vstave fyziolgie hospodrskych zvierat Slovenskej akadmie
vied, fanikovi adonedvna aktvnemu hrovi metalovej hudby,
prinle titul poeta natus.Drsn, no prirodzen rozprva.
as jeho prbehov sa nesie vatmosfre priamej npodoby an-
glofnnej populrnej literatry (cyklus onemtvom Marvinovi; pozri
napr. poviedky i anenechaj i; Fabian, 2002, i Cesta knovej identite;
Spda, 2007b). Tvorba Fabiana sa vyznauje nrovou konzistent-
nosou; vrmci modernho slovenskho hororu je jednoznane naj-
astejie publikovanm autorom, ato dokonca aj vzahrani (pozri
alej). Priestor nasyntzu vonkajch avntornch vplyvov potom
poskytuje horor vkulisch urbnnej fantasy aurbnneho folklru.
Vdebutovom romne Invocatio Elementalium (vslovenine zatia iba
napokraovanie vtridsiatom iestom a tridsiatom deviatom sle
asopisu Fantzia vrokoch 2006 2007; knine vroku 2006 ve-
tine avroku 2007 vdvoch zvzkoch pod nzvom Rytual vpotine)
avjeho vonom pokraovan Pestis Draconum (soslabenm hororo-
vm aposilnenm thrillerovm prvkom; knine veskej islovenskej
jazykovej verzii; Fabian, 2008, 2009) Fabian oivuje astajomuje Ko-
ice, tak ako Arthur Conan Doyle i Charles Dickens Londn, prpad-
ne Victor Hugo Par. Aj vnadnrovom rmci s jeho romny v-
znamn pre stle nie a tak poetn slovensk beletriu zmestskho
prostredia, spriamymi opismi mimobratislavskch sdel.
Fabian vo svojich textoch smeruje kprepojeniu vplyvov anglo-
3 asopis Fantzia, vdanom obdob jedin slovensk periodikum venovan vlune fantastike, zaloili vroku
1997 Ivan Aaka (vydavate) aMartin Krlik. Zadesa rokov existencie vylo tyridsa sel svekm potom
prekladovch ipvodnch poviedok. Vpvodnej podobe zanikol vlete roku 2007; odkonca roka 2008 doaprla 2011
vychdzal ako magazn zameran irie napopkultru.
61
spomenutch inpiranch zdrojov prejavuje v autorovom prvom
romne. Invocatio Elementalium stoj zo nrovho hadiska nahra-
nici hororu stemnou fantasy vtle Gaimana. Vtexte je prtomn
atmosfra Koc snznakmi miestnych povier. Zrove autor vrmci
snov hlavnho hrdinu ponka pohady dosvetov autorov, ktor mali
naautora adielo vplyv (okrem inch u spomenut King).
Fabianovu hororovo laden mestsk fantasy je vhodn vnma
vnadnrodnom kontexte. Podobn podmienky avplyvy ved nez-
visle odseba kvzniku spomenutho nrovho tvaru aj vposkej
(Magda Kozak), ruskej (Sergej Lukjanenko; cyklus ohliadkach, zn-
my ivo filmovej podobe aprstupn veskom preklade) i ukrajin-
skej (manelia jaenkovci) literatre.
Syntzu anglofnnych vplyvov sfolklrnymi, opret osloven-
sk asopriestor, prina vo svojej tvorbe iJozef Karika (1978). pe-
cifikom tohto autora, absolventa vysokokolskho tdia vodbore
histria filozofia, je, prinajmenom vkontexte slovenskho hororu,
zostren a prehben vnmanie dejinnosti. Karika skma fenomn
svedomia dejn, viacero zjeho hororov desakralizuje chrm sloven-
skej tradcie apamti nroda. Jeho podmaniv rozprva nepovau-
je dejiny zaoporu aposilnenie dvery anasledovania hodnej trad-
cie, ale zabremeno prekliatia.
Prostrednctvom hororovch motvov hyperbolizuje, podfar-
buje, no zrove pribliuje a prehlbuje pohad na momenty slo-
venskch dejn (ponanie slovenskch gardistov voi civilnmu
obyvatestvu po potlaen SNP v poviedke Dedistvo zeme; Karika,
2008). Karika, podobne ako Fabian anarozdiel odSpdu aJedinka,
prichdza shororom obvykle vrazne ukotvenm dorelneho slo-
venskho priestoru (tentoraz ide ookolie Ruomberka; vpoviedke
Hmlisko je hrza priestoru opradenho loklnymi povesami vystup-
ovan odozvou udalost druhej svetovej vojny; mty naej minulos-
ti sa navrstvuj ako archy zla; Karika, 2009b) aplynulo, inteligentne
adaptujcim vplyvy zahraninej literatry. Pritom zatia ako jedin
zautorov modernho slovenskho hororu aktualizuje psychologic-
k strnku nru.
Karika ponka tdie udskho zla, prehbenm charakteriz-
cie postv pribliuje horor mainstreamu, napja ho, ako som u
62
spomenul, na slovensk ivot, bez potreby folklrneho ozvlt-
nenia. Dmonizcia u Kariku neprichdza zvonka, ale zvntra,
namiesto hororu kuls ponka horor mysle, plynulo sa prelnajci
sthrillerom. Markantnos motvu poviedky Samota (vradiaci ma-
niak vo vlaku) netvor uKariku podstatu hrzy. Vpoviedke, ktor sa
prebojovala dofinle sae Cena Fantzie 2009, sa bojme oblud-
nej nepochopitenosti aodlinosti myslenia ovea viac ne jej inov
(Karika, 2009c).
Najnov Karikov romn Vtieni mafie (Karika, 2009a) tie obsa-
huje prvky hororu, pretoe prina pohad navznik arenie abso
ltneho zla avykresuje zrod netvora vhlavnom hrdinovi Michalovi
Harvanovi. Hydeovsk motv je uHarvana zvekej asti pozbaven
tajomnosti avysvetlen spoloenskmi podmienkami.
Logickos motvov adetailov ale podobne ako uKinga i Poea
prispieva kmrazivosti prbehu. Zo znmych ajasnch prin vznikn
dsledky presahujce mieru achpanie. lovek sa men nanetvora.
Mraziv analza mravnej degradcie, ktor postupne prerast relne
podmienky akontry anachdza ako zdroj samu seba.
Karikov Harvan m viacero spolonch t s hlavnm prota-
gonistom Kingovej novely Nadan iak (King, 1991). Prudko inteli-
gentn, do nuky zla zasvten, postupne prerast svojho uitea
a dosebazniujcej vekosti. Pravdae, King, soldny Amerian, sa
zla vamerickej realite zakne natoko, e ho nech (prinajmenom
vkonkrtnej podobe mladka) zanikn. Karika ale zleitos nech-
va otvoren pre prpadn vazstvo temnej strnky sjasnm podt-
nom vstrahy, ktor vrav, e zlo, ktor je zlom vo svojej podstate,
nevie vazi, ale len nii.
Okrem spomenutej tvorice autorov, vktorch tvorbe sa horor
dostva kslovu ako pravidelnejie pestovan ner, njdeme vnaj-
novom obdob slovenskej literatry aj viacero zatia viac-menej
prleitostnch poinov; hororov motvy naprklad v poviedkach
zasopisu Playboy (knin vydanie).
Autor ukryt pod pseudonym Lionel Trenton ponka ner
v kombincii s iastone detektvnou zpletkou. V prze V hmle
(2008) s badaten prvky thrilleru amystery; krtky tvar sdernou
pointou evokuje atmosfru prz Biercea (Trenton, 2008).
63
 Zrejme vaka u spomenutmu obnoveniu Ceny Bla sa horor
zaal vraznejie presadzova aj vrmci sae Fantzia, urenej pre
poviedky sprvkom fantastickho ozvltnenia bez presne vymedze-
nch nrovch kritri. Vroku 2008 vyhrala sa Lvia Hlavakov
spoviedkou repiny (Hlavakov, 2008a). Horor hraniiaci stemnou
fantasy mtie napriek prvenstvu neprehadnm dejom. Autorka bo-
dovala rozsiahlejou, vmi zvldnutou przou Krvav more shoro-
rovm motvom aj vo finle Ceny Karla apka (Hlavakov, 2008b).4
Vtejto poviedke sa Hlavakovej podarilo okrem bizarnosti motvu
uchopi aj vntorn motivciu hrdinky.
Vronku 2009 spali kritri hororu okrem u spomenutch
Jedinkovch prz (Jedink, 2009a, b) a Karikovej przy (Karika,
2009c) tieto finlov avzbornku publikovan poviedky: Hladn to-
var Lucie Droppovej (Droppov, 2009) ponka pinav, odporn ta-
jomstvo tovrne vklasicky stvrnenom texte, ktor neohri inven-
nosou, no je dostatone ptav nato, aby itatea udral vnapt
odzaiatku a dokonca. Horor sprvkami thrilleru Michala Strobusa
Klenot katedrl (Strobus, 2009) je poznaen vemi silnm vplyvom
tvorby Dana Browna. Tom Strak vpoviedke Niite kodcov (Stra-
k, 2009) prina prelnanie sdetektvkou, ndych mystery apresi-
lu miestami zbytonch popkultrnych odkazov.
Teoretickou reflexiou nru vkontexte irch kultrnych (film
a i.), ale i antropologickch a sociologickch svislost na vysokej
rovni sa zaober takmer vlune Ondrej Herec. Seril tdi veno-
vanch netvorom ako jednej zpodstt hororu publikoval vjednotli-
vch slach asopisu Dotyky vrokoch 2008 2009; kninej podoby
sa zatia dokala len jedna tdia (Herec, 2008); publikcia zostave-
n zasopisecky publikovanch tdi by mala vyjs dokonca roka
2010. Vdsledku, aj zo tdie zjavnho, nedostatku materilu Herec
demontruje svoje mylienky vlune na dielach zahraninej pro-
veniencie; domca produkcia sa doposia dokala iba prleitostnej
recenzistiky (napr. recenzie Anety imrikovej nablogu sme.sk; Fer-
ko, 2006; Ferko, 2008). Romn Duana Fabiana Invocatio Elementali-
4 Mlok; zbornk finlovch poviedok Ceny Karla apka, organizovanej eskoslovenskm Fandomom odroku
1982. Vo viacerch kategrich, limitovanch dkou textov, vnej saia poviedky sfantastickm ozvltnenm.
64
um vzbudil pomerne poetn apriazniv reflexiu veskej republike
(Eisner, 2006; Kresta, 2006; Pechanec www.neviditelnypes.lidovky;
Polednk www.fantasyplanet.cz).
Podobne ako vina diel slovenskej fantastiky sa aj horor zatia
nachdza vnebezpene pomedznom stave. Nedosahuje paramet-
re populrnej literatry, lebo mu nato chba itatesk obec. Pri-
ny s sasti vonkajie (trhovo-ekonomick), sasti ale vyplvaj aj
zremeselnch nedostatkov textov. Nie je schopn utvori audra
si ani atmosfru avantgardnej vlunosti, prijmanej fajnmekrami
(apotom, povedzme, dotovatenej ttom) vina slovenskho
hororu ponka tomuto typu vkusu prli mlo tylistickch vstrel-
kov aminimum mylienkovho experimentu, tendencia ksvislm
prbehom so stavbou klasickej poviedky me teda njs vystenie
len vliabku populrnej literatry.
Momentlne je slovensk horor vpozcii kodnej, ktor je vda-
nom revri chrnen, pretoe sa natomto zem takmer nevyskytuje
a ochranri dospeli k oprvnenmu zveru, e pre plnohodnotn
fungovanie systmu ako celku je potrebn aj tento ivonoliterr-
ny druh. i sa niekedy slovensk horor bude schopn zaobs bez
dotanej kurately, nevedno. Nesporn komern spech Jozefa Ka-
riku je zhadiska nra len nznakom; Karikov romn Vtieni mafie
je predovetkm psychothriller s prvkami gangsterskho romnu
aspozadm hororovej atmosfry.
Horor naSlovensku vnrovo istej podobe napriek nespornej
itateskej atraktivite ete nenaiel autora domceho pvodu, ktor
by naom vedel pracova natoko poctivo aikovne zrove, aby
dokzal zarobi.
Vytvranie, vvin acesta slovenskho hororu s vistom zmys-
le kriesenm mtvoly, mono iastone immie, starch nrovch
truktr naceste khororu modernmu, ktor m mono prvo nai-
vot aj vrmci kvalitnejej literatry. Budcnos azda uke viac.
65
Pramene:
CIGLAN, Marek: Ete mi zostva pr dn ivota. In: SPDA, Michal (ed.): Neelan
dedistvo poneobbenom strkovi. ilina : Artis Omnis, 2007, s.11 18.
DROPPOV, Lucia: Hladn tovar. In: PULLMAN, Ivan (ed.): Fantzia 2009. aa
: Mgr.Ivan Aaka Fantzia, 2009, s.73 87.
FABIAN, Duan: Invocatio Elementalium. Praha : Wales, 2006.
FABIAN, Duan: Migrna. In: Krutohlav 2001. Bratislava : SSAF, 2001, s.55 67.
FABIAN, Duan: Nadne. In: SPDA, Michal (ed.): Neelan dedistvo
poneobbenom strkovi. ilina : Artis Omnis, 2007, s.72 75.
FABIAN, Duan: Pestis Draconum. Praha : Brokilon, 2008.
FABIAN, Duan: Pestis Draconum. ilina : Artis Omnis, 2009.
FABIAN, Duan: Rytual I. Lublin : Red Horse, 2007.
FABIAN, Duan: Rytual II. Lublin : Red Horse, 2007.
FABIAN, Duan: i anenechaj i. In: Fantzia, ro. 6, 2002, . 22, s.28 35.
FABIAN, Duan: Cesta knovej identite. In: SPDA, Michal (ed.): Neelan dedistvo
poneobbenom strkovi. ilina : Artis Omnis, 2007, s.32 39.
FABIAN, Duan: Dvadsiaty iesty kr. In: Fantzia, ro. 13, 2009, . 44, s.32 36.
FABIAN, Duan: Tri ierne utorky. In: KRLIK, Martin PILCH, Robert (ed.): Fantzia
To nejlep ajet nco navc. Praha : Wales, 2007, s.147 173.
FABIAN, Duan: Tri ierne utorky. In: Fantzia, ro. 7, 2003, . 28, s.32 43.
FABIAN, Duan: Vpredveer prvho mja. In: Fantzia, ro. 9, 2005, . 35,
s.24 30.
HLAVAKOV, Lvia: repiny. In: PULLMAN, Ivan (ed.): Fantzia 2008. aa
: Mgr.Ivan Alaka Fantzia, 2008, s.118 138.
HLAVAKOV, Lvia: Krvav more. In: VORLOV, Jiina (ed.): Mlok 2008 (sbornk
finalovch prac Ceny Karla apka). Praha : Cena Karla apka Nov vlna, 2008,
s.13 51.
HRUOVSK, Jn: Mj priate Mrio. In: HORVTH, Tom (ed.): Vber I. Bratislava
: Slovensk Tatran, 2004, s.32 45
JEDINK, Michal: Nie celkom rozprvky. aa : Mgr.Ivan Aaka, 2004.
JEDINK, Michal: Non hudba. In: SPDA, Michal (ed.): Neelan dedistvo
poneobbenom strkovi. ilina : Artis Omnis, 2007, s.63 72.
JEDINK, Michal: Rattus.In: PULLMAN, Ivan (ed.): Fantzia 2009. aa : Mgr.Ivan
Aaka Fantzia, 2009, s.123 149.
JEDINK, Michal: Vtomto dome stra. In: PULLMAN, Ivan (ed.): Fantzia 2009.
aa : Mgr.Ivan Aaka Fantzia, 2009, s.27 35.
KARIKA, Jozef: Dedistvo zeme. In: PULLMAN, Ivan (ed.): Fantzia 2009. aa
: Mgr.Ivan Aaka Fantzia, 2008, s.28 46.
KARIKA, Jozef: Hmlisko. In: Fantzia, ro. 14, 2010, . 1, s.85 89.
KARIKA, Jozef: Samota. In: PULLMAN, Ivan (ed.): Fantzia 2009. aa : Mgr.Ivan
Aaka Fantzia, 2009, s.217 232.
KARIKA, Jozef: Vtieni Mafie. Bratislava : Slovart, 2009.
KING, Stephen: Nadan k. In: Nadan k/Tlo. Praha : Svoboda, 1991, s.9 147.
LWY, Michal: Sn sa ete niekedy dozvieme odpove. In: SPDA, Michal (ed.):
Neelan dedistvo poneobbenom strkovi. ilina : Artis Omnis, 2007, s.39 52.
66
SPDA, Michal: Aby nm rchlejie ubehla noc. In: HEREC, Ondrej (ed.): Krutohlav
2001. Bratislava : SSAF, 2001, s.67 75.
SPDA, Michal: Koniec leta. In: SPDA, Michal (ed.): Neelan dedistvo
poneobbenom strkovi. ilina : Artis Omnis, 2007, s.52 63.
SPDA, Michal: Rozum, cit, niekoko kziel, husle aViola. In: PULLMAN, Ivan (ed.):
Fantzia 2008. aa : Mgr.Ivan Aaka Fantzia, 2008, s.161 179.
STRAK, Tom: Niite kodcov. In: PULLMAN, Ivan (ed.): Fantzia 2009. aa
: Mgr.Ivan Aaka Fantzia, 2009, s.171 199.
STROBUS, Michal: Klenot katedrl. In: PULLMAN, Ivan (ed.): Fantzia 2009. aa
: Mgr.Ivan Aaka Fantzia, 2009, s.149 170.
USTEK, Miroslav: Nie ste vy nhodou ten chrny pn Rafin? ilina : Artis Omnis,
2007.
TRENTON, Lionel: Vhmle. In: Poviedky zPlayboya. Bratislava : SPN Mlad let,
2008, s....
Antolgie, zbornky:
HEREC, Ondrej (ed.): Krutohlav 2001. Bratislava : SSAF, 2001.
KRLIK, Martin PILCH, Robert (ed.): Fantzia To nejlep ajet nco navc. Praha
: Wales, 2007.
PULLMAN, Ivan (ed.): Cena Fantzie 2008. aa : Mgr.Ivan Alaka Fantzia, 2008.
PULLMAN, Ivan (ed.): Cena Fantzie 2009. aa : Mgr.Ivan Alaka Fantzia, 2009.
VORLOV, Jiina (ed.): Mlok 2008 (sbornk finalovch prac Ceny Karla apka). Praha
: Cena Karla apka Nov vlna, 2008.
Internetov zdroje:
http://dusanfabian.sk/
http://michal.spada.sk/
http://www.karika.sk/
www.hlavakova.sk
http://en.Wikipedia.org/wiki/Miroslav_%A0ustek
http://www.fantazia.sk/
http://www.poetry.cz/
Literatra:
IMRIKOV, Aneta: Neelan dedistvo poneobbenom strkovi
(Spda, Michal: Neelan dedistvo poneobbenom strkovi).
In: http://www.cizmarikova.blog.sme.sk/.
IMRIKOV, Aneta: Pn Rafin slovensk Sherlock Mulder
(ustek, Miroslav: Nie ste vy nhodou ten chrny pn Rafin?).
In: http://www.cizmarikova.blog.sme.sk/.
EISNER, Vladimr: Invocatio Elementalium (Fabian, Duan: Invocatio
Elementalium). In: Pevnost, ro. 5, 2006. s.26.
FERKO, Milo: Dejiny slovenskej literrnej fantastiky. Bratislava : Literrne
informan centrum, 2007.
67
FERKO, Milo: Sila reality aimagincie (Fabian, Duan: Invocatio Elementalium).
In: Fantzia, ro. 10, 2006, . 38, s.62.
FERKO, Milo: Zatajomstvami literrnych podsvet (ustek, Miroslav: Nie ste vy
nhodou ten chrny pn Rafin?). In: Knin revue, ro. 19, 2008, . 12, s.5.
HEREC, Ondrej FERKO, Milo: Slovensk fantastika doroku 2000. Bratislava
: Nrodn osvetov centrum, 2001.
HEREC, Ondrej: Pr slov ohorore. In: Zterie modernej fantastiky. Bratislava
: Literrne informan centrum, 2008.
KRESTA, Roman: Invocatio Elementalium (Fabian, Duan: Invocatio
Elementalium). In: Ikarie, ro. 17, 2006, . 11, s.57.
PECHANEC, Jan: Invocatio Elementalium (Fabian, Duan: Invocatio
Elementalium). In: www.neviditelnypes.lidovky.
POLEDNK, Ivo: Invocatio Elementalium (Fabian, Duan: Invocatio Elementalium).
In: www.fantasyplanet.cz.
68
Antonn K. K. Kudl
Filosofick fakulta Univerzity Pardubice
echy hrzn existuj vbec?
Nkolik poznmek ksituaci eskho
literrnho hororu poroce 1989
Tento pspvek bude doznan mry navazovat namoje teze
ominimlnm zastoupen hororu vesk populrn etb, kter jsou
obsaeny zejmna v pedmluv k povdkov antologii 2004: esk
horor (Kudl, 2003, s.7 8), vm knize Literatura pes palubu (Kudl,
2010, s.85 86)1 asten t vpslunm hesle vEncyklopedii lite-
rrnch nr (Mocn Peterka, 2004, s.253 258). Strun shrnuto,
horor nem vesk literrn kultue pli hlubok zakotven. Naroz-
dl odangloamerick oblasti nae tradice u oddob vzniku novodo-
bho eskho psemnictv nahrazuje horor pbhem stajemstvm,
jeho clem primrn nen vyvolat ds ahrzu, nbr spe navodit
atmosfru tajemna atm znejistit popisovanou realitu. Import klasic-
kho hororu ze zahrani, ve20. stolet peruen zmnami reim,
prakticky nevyvolal vraznj odezvu v podob vzniku originln,
ryze esk kontinuln publikovan hororov przy.2
Uvolnn spoleensko-politickch pomr poroce 1989 avznik,
respektive obnoven trnho prosted ivoblasti vydvn knih sse-
bou pineslo t vrazn lep monosti publikovn hrzostran
etby ne vdvjch dobch. Nejvt tensk hlad ukojila pocho-
piteln pedevm dla zahranin. esk hororov tvorba potku
90. let, neetn avdrtiv vtin povdkov, ukazovala spe naivn
tradicionalistickou a triviln tv tohoto nru. Publicistka aspiso-
1 Ji dve jsem se osouasnm eskm hororu zmioval vestudii Odvn muov aeny vefantasknch
svtech (Host, 2007, s.30 33).
2 Rd bych jet upozornil nafakt, e vesfe literatury hrzy se pohybuji nejen jako badatel, ale tak jako
nakladatelsk redaktor aautor, take mj souhrnn pohled natento druh literrn tvorby poroce 1989 nen aani
neme bt zcela nezaujat. Rovn podotkm, e se zcela zmrn vzdvm jakchkoli pokus ovymezen i
definici hororu; budu vychzet ztoho, jak teritorium hororu chpou sami autoi, vydavatel ateni.
69
vatelka Heda Bartkov (nar. 1944) vydala pod pseudonymem Hedy
Bartley nkolik sbrek povdek, znich mnoh vyly u v80. letech
asopisecky.3 Rovn v jedinm povdkovm souboru Jaroslava
oupala (nar. 1960) Satanova kobka (1992), spadajcmu pedevm
dooblasti fantasy, se objevilo nkolik text tohoto zamen, eme-
sln dosti neumlch.
Ponkud nronj polohu nru objevme vnkterch dlech
autor, kte se voblasti populrn literatury obvykle nepohybovali.
Spisovatel adramatik Josef Koenigsmark (1916 1993) vknize Stra-
idla (1992) zasadil straideln pbhy dokonkrtnch historickch
souadnic povlenho eskho pohrani, m jim dodal v -
nrovm kontextu neobvykle realistick ndech, ani by rezignoval
natypicky eskou ironii. Nvaznost naliterrn tradice abohat er-
pn zgnia loci historick Prahy nalezneme vesbrce pekladatele
Vladimra Medka Krev naMaltzskm nmst spznanm podtitu-
lem Poklesl povdky malostransk (1992). Zcela zvltn pozici zau-
jm novela Harry Crassta (vlastnm jmnem Jan Hsek, nar. 1959)
Strach nad Albrechtovem (1993), bizarn sms dystopie, mizantropic-
kho filozofovn adetailn popsanch brutlnch scn. Text, vydan
poprv vsamizdatu ji vroce 1984, ovem svm clenm mimo sfru
populrn etby stoj ble duchu dla Ladislava Klmy nebo Josefa
Vchala ne hororu. Pesto u ns do jist mry pedjmal pozdj
mdu extrmnjch forem hororu, jak jet uvidme.
Zejmna vedruh polovin 90. let se zanaj vce ne kdy ped-
tm ivhororu projevovat synkretick tendence typick pro populr-
n literaturu obecn. Oblben bylo (a je dodnes) zejmna spojen
hororu sromanticko-dobrodrunou etbou vyuvajc historickch
kulis, reprezentovan drakulovskou sri Jenny Nowak (vlastnm
jmnem Jana Moravcov, nar. 1955)4 i uprskou trilogi Daniely
Mianov (1972).5 Uplatuje se tak kombinace se science fiction
athrillerem, kter doshla vrcholn popularity vran tvorb Jiho
Kulhnka (nar. 1967), pedevm v jeho romnov prvotin Vldci
strachu (1995).
3 Bartley Kronberg, 1991; Bartley, 1993a; Bartley, 1993b.
4 Nowak, 1995; Nowak, 2000; Nowak, 2004; Nowak, 2005; Nowak, 2002; Nowak, 1994; Nowak, 1997; Nowak, 2008.
5 Mianov, 2002a; Mianov, 2001; Mianov, 2002b.
70
Po svm navzal na nrov tradice Jaroslav Mosteck (nar.
1963), jinak vhradn autor science fiction a fantasy, kter z tuctu
svch povdek (pt znich bylo publikovno ji dve) sestavil knihu
ra hrzy (1998). Vedle konvennch tmat duch, upr apomsty
mrtvch se zde objevilo nkolik velmi zajmavch pokus oozvlt-
nn starch schmat, napklad reliemi amytologi antickho ma
(Drek pro Caesara), pbhem smrti azmrtvchvstn takka vduchu
orfeovskho mtu, zasazenm donitra Afriky (Vbainch Diunda) i
sugestivn pochmurnou atmosfrou tsn povlench Sudet (Svt-
la lucerniek). Dodnes pedstavuje Mosteckho sbrka jeden zvrcho-
l pvodnho eskho hororu uplynulho dvacetilet.
Piblin vte dob se rod talent dodnes jedinho vhradnho
eskho autora hororu Svatopluka Dosedla (nar. 1967). Jeho ran
povdky publikovan odroku 1996 vmagaznu Nemesis vyly, dopl-
nny onkolik dve neotitnch, vpublikaci Krvav hostina (1998).
Siln vliv tvorby americkho spisovatele Stephena Kinga (vetn za-
sazen pbh doamerickho prosted) svd ksnadnmu odsudku
Dosedlovy tvorby jako pouh kopie; narozdl odjinch domcch
epigon zahraninch tvrc vak odpotku disponuje vraznm
vypravskm talentem a emeslnou zdatnost. Zhy tene pe-
kvapil odklonem odzmosk tematiky jeho novela Kalvrie (2000)
je zaloena najedn zpovst vztahujc se kjihoeskmu msteku
Jaroov nad Nerkou, kde autor ije. Dote obce zasadil pak nko-
lik dalch pbh, opt vydatn erpajcch zmstnch povst, kter
souborn vydal vesvazku Zlo pichz tikrt (2006). Zd se ovem, e
Spojen Stty Americk se svmi straidly jej pitahuj pece jen vce.
Dosedlv zatm jedin romn Bestseller (2005), pracujc smotivy in-
dinskho folklru, se odehrv veSkalistch horch avsouasnosti
pracuje nanov prze opt ryze americkho stihu.
Vedle asopis (kter budou pojednny dle) a autorskch
sbrek se krat przy eskho hororu objevuj pedevm vpovd-
kovch antologich. Vtzn prce literrn soute, jej devzou je
krev, pot, slzy, sperma ahnis m odpornji, tm lpe aradostnji,
vychzej odroku 1998 vsrii sbornk Jeku, j chci plamenomet.
Stylov maj blzko ktzv. splatterpunku, tedy extrmn brutln od-
noi modernho hororu. Narozdl odvrcholnch angloamerickch
71
pedstavitel tto koly, kte jsou pedevm talentovanmi liter- odasu objevuj hororov pbhy eskch tvrc, je jich vak vel-
ty, jejich et souputnci vdrtiv vtin nepat knejkvalitnjm mi mlo akvalita jejich text je dosti rznorod. Produkce tohoto
autorm. Podobn situace se vyskytuje tak vevsledcch jedinch druhu tedy uns zstv jakmsi pvskem, apendixem tensky
tuzemskch hororovch nakladatelskch sout Pohr Edieho Kr- i autorsky mnohem atraktivnj fantasy a science fiction. Rovn
gla a Pohr nakladatelstv Netopejr, vyhlaovan stejnojmennm vkninch publikacch je hororov povdka velmi vzcnm hostem,
nakladatelstvm apublikovan vesbornku P.E.K.& P.N.N. (2003, ed. nejve se vyskytuje jako pms nrov eklektickch dl (napklad
Karel Petk). sms hororu, detektivky afantasy vpovdkov sbrce pseudonymn-
Zmnn vlivy splatterpunku jsou zvlt zeteln v ppad ho Alberta Kudlky Smrt & poten, 2008).
tvorby neformlnho literrnho sdruen Rigor Mortis, jeho lenov
uspodali vroce 2000 pod nzvem Je dobr bt mrtv povdkovou Chci-li vzvru shrnout vvoj esk hororov literatury nape-
antologii zamenou najednu zerbovnch figur tto nrov varian- lomu 20. a21. stolet, bohuel musm konstatovat, e m vodem
ty zombie. Kasti vyzvali adu znmch autor domc literrn pipomenut teze neztrcej platnost. esk horor je stle domnou
fantastiky (Jaroslav Velinsk, Ondej Neff, Ji W. Prochzka, Frantiek kratch slovesnch tvar, romn se zde vyskytuje mnohem mn
Novotn, Jaroslav Mosteck ad.), doplnn ohostovn slovenskch ne povdek (vposlednch dvou letech napklad tuto kategorii za-
autor Juraje ervenka a Michala Hvoreckho, a vsledkem byla stupuje pouze hororov thriller Ondeje Neffa Celebrity, 2009). Au-
pozoruhodn kolekce stylov dobe zvldnutch pbh spms torsk zkladna tohoto nru je u ns velmi mal, v podstat zde
jinch druh populrn literatury (sci-fi, detektivka, western). Obdob- vsouasnosti existuje pouze jedin ist hororov prozaik. Hrzn
n zmr, tedy zapojit dotvorby hororu spisovatele odjinud, pojal pbhy uns nachzej jen mal publikan monosti, sm zejm
tak autor tohoto pspvku vantologii 2004: esk horor (2003). Na- souvis tak jejich kolsav emesln kvalita. Situace se me zmnit,
kolik se mu to podailo, mus ovem posoudit jin. vtuto chvli vak vidm budoucnost nru ern. Ani bych chtl bt
esk povdkov tvorba voblasti hororu bohuel vuplynulm prorokem, prozatm m tento pbh konec typick pro vtinu ho-
dvacetilet trpla (a nadle trp) velmi zvanm problmem, toti ror mlokdo zhrdin peil azl sly jsou pli mocn...
neexistenc specializovanch nrovch periodik, na jejich strn-
kch by byl pstovn a tben rukopis novch autorskch genera-
c. Pomineme-li obasn vskyt nainternetovch serverech avtzv.
fanzinech (amatrsk asopisy fanouk fantastiky), v uplynulch
letech jsem zaznamenal pouze dva vnj pokusy. Vroce 1998 se
objevil nanovinovch stncch magazn se strunm nzvem Horror,
pinejc dosti nevyrovnanou kombinaci recenz avtinou pevza-
tch zahraninch povdek nevaln kvality. Popouhch dvou slech
zanikl. Opt let pozdji vznikl msnk tich hrzy Krl Horror, je-
ho rove byla opt spe fanzinov vtinu jeho obsahu tvoily
zatenick tuzemsk povdky, publicistika zde prakticky zcela ab-
sentovala. Vtitn podob vydrel tento asopis popt sel.
V jedinch dvou tuzemskch profesionlnch asopisech za-
mench naliterrn fantastiku, jakmi jsou Ikarie aPevnost, se as
72 73
Prameny:
BARTLEY, Hedy KRONBERG, M. A.: 10x horor. Praha : HL Press, 1991.
BARTLEY, Hedy: Hledejte vkobkch. Brno : Mor, 1993a.
BARTLEY, Hedy: Hrzy. Brno : Jota, 1993b.
MIANOV, Daniela: Alexander. Tinov : Sursum, 2002a.
MIANOV, Daniela: Lucius.Tinov : Sursum, 2001.
MIANOV, Daniela: Orlando. Tinov : Sursum, 2002b.
NOWAK, Jenny: Dra krev. Hoovice : Mht, 1995.
NOWAK, Jenny: Krvav bl. Olomouc : Netopejr, 2004.
NOWAK, Jenny: Nemrtv. Hoovice : Mht, 1994.
NOWAK, Jenny: Pozdn host. Olomouc : Netopejr, 2008.
NOWAK, Jenny: Rozesmt smrt. Olomouc : Netopejr, 2002.
NOWAK, Jenny: Stn andla. Hoovice : Mht, 1997.
NOWAK, Jenny: Trn pro mrtvho. Olomouc : Netopejr, 2000.
NOWAK, Jenny: Vl pse. Olomouc : Netopejr, 2005.
Literatura:
KUDL, Antonn K. K.: vod. In: KUDL, A. K. K. (ed.): 2004: esk horor.
Praha : Mlad fronta, 2003, s.7 8.
KUDL, Antonn K. K.: Odvn muov aeny vefantasknch svtech.
Souasn esk literrn fantastika. In: Host, ro. 23, 2007, . 2, s.30 33.
KUDL, Antonn K. K.: Literatura pes palubu. erven Kostelec : Pavel Mervart, 2010.
MOCN, Dagmar PETERKA, Josef akol.: Encyklopedie literrnch nr.
Praha-Litomyl : Paseka, 2004.
74
Marcela Mikulov
stav slovenskej literatry SAV, Bratislava
Medzi krsnostranm apragmatickm
(Histria, exotika aidyla vo Vansovej romne Kliatba)
Posentimentlnom romne Sirota Podhradskch (1889), ktor
mal spech uitateov ikritiky, sa Terzia Vansov prekvapujco roz-
hodla napsa ierny romn Kliatba. Km dejov turbulencie Siro-
ty Podhradskch boli ete dobovo nosn, tma, ktor sa Vansov
rozhodla romnovo rozvies vKliatbe, bola vosemdesiatych rokoch
19. storoia natoko odvna, e pozhromaden materilu ajeho
rozpracovan sa rozhodla nedopsan text odloi. (Podobn osud
stihol ijejal romn Sestry, vtomto prpade vak pre spoloensky
pikantn tmu.) Oba romny boli publikovan a otridsap rokov
neskr v celkom odlinej recepnej situcii. Mono dedukova, e
literrna atmosfra v osemdesiatych a na zaiatku devdesiatych
rokov 19. storoia bola natoko steriln abezideov, tuiaca alie
manvre uhorskej politiky pozatvoren slovenskch intitci, e sa
oakvali serizne, reprezentatvne slovensk literrne diela, najm
vo vekej epike. Vansov akoby ctila tematick nevhodnos publiko-
vania svojich romnov Sestry aKliatba vase potreby zvenej n-
rodnej angaovanosti. Jej predstava literrnej reprezentcie reality
vyuvanie dokumentrnych prvkov na priestore fiknho nru
sa tie vrazne odliovala odviny autorov tohto obdobia. Oba
spomnan romny sa autorka zrejme vzhadom na neobvyklos
tmy rozhodla dokoni a vdvadsiatych rokoch 20. storoia, aj to a
pod tlakom mimoliterrnych okolnost posmrti svojho manela sa
dostala dofinannch problmov pre hypotku nadom.
Hoci iromn Sirota Podhradskch vychdza zo skutonch uda-
lost, ktor autorka zrozprvania poznala, romn Kliatba mal poten-
ciu naplni jej predstavu ovzruujcom tan napozad reality doby
so vetkmi atribtmi aparametrami, priom onapnav fabulu by
sa postarala sama skutonos. Napriek tomu, e ako spisovateka
75
chcela upta slovenskm textom ensk itateky strednho stavu, ciou, lebo vychdza zpredpokladu, e vysvetovanie me ukodi
ktor mali zvyajne slky, apreto iviac asu natanie, vychdzala hrzostranmu dielu (Lovecraft, 1997, s.8, 24). pecifikom Vanso-
zpredpokladu, e aj realita sama doke by vzruujca, len ju treba vej hororu ak takto meme Kliatbu nazva vak je, e vychdza
ptavm spsobom sprstupni. Vansovej al autorsk vvin to na- zo sdne doloench materilov. Aby vak navodila znaky beletrie
pokon potvrdil pospomnanch nedokonench textoch pe pr- a svojmu romnu dodala prslun atmosfru, k opisu skutonch
zy, vktorch s zkladom skuton udalosti, deje aosoby: cestopisy, udalost pridala viacer formlne znaky fiknch textov. Zdalo by sa,
memore jej blzkych ud apublicistiku. e vKliatbe ide opodobn prpad beletrizovania, sakm sa stret-
Vansov ako spisovateka je zaujmav aj tm, e sa prve vame vdejepisectve pri rekontrukcii historickch udalost, ktor sa
v dobe pre nau literatru najchudobnejej mala chu pusti udiali vhlbokej minulosti ahistorik m tendenciu domyslie si ich,
doodvnych, uns netradinch tm. Rozhodla sa vypa von dofabulova, zrekontruova. Vansovej predloha vak bola natoko
literrny priestor v tomto obdob na poli mnohch nrov, nielen relna, radne zdokumentovan, a pritom tak hrzostran, e
hororu bola vemi adaptabiln asprvala sa ako profesionlny spi- sa jej zdesila sama autorka asnaila sa jej faktick kontry zjemni
sovate, resp. kultrny aktivista. Najpravdepodobnej dvod, preo teda jej postup je opan. Bola si vedom, e jej tma je vdanej
sa pokala onetradin nre, bola vak zrejme monos vyui ich chvli prli siln pre spomnan recepn skupinu itateliek. Tto
persuazvne, poui ich vdobe krutej maarizcie aodnrodova- situcia sa vak vdvadsiatych rokoch 20. storoia, ke sa kromnu
nia ako ist prstupn reprezentciu nrodnho jazyka. Napokon, vrtila, radiklne zmenila. Vtomto obdob sa popri miean rznych
jedinou aktulnou realitou osemdesiatych rokov 19. storoia bola -izmov aavantgrd objavil aj celkom pochopiten prklon bench
pre Slovkov monos existencie prostrednctvom jazyka tento itateov khistorizmu. Romn Kliatba sa povyjden vroku 1927 mo-
minimalistick program najpravdivejie odral realitu slovenskej no ipreto stal itatesky zaujmavm vzpt bol odmenen tt-
inteligencie abola to, samozrejme, vek regresia vporovnan soa- nou cenou aporozobrat nkladu vylo vroku 1928 alie vydanie.
kvaniami naich romantikov. Vansov bola znma svojm zujmom o histriu1 i nrodo-
Romn Kliatba by sa keby ho bola autorka dokonila vosem- pis.Vnovinch aasopisoch naSlovensku ivechch uverejovala
desiatych rokoch neocitol napriek svojmu excentrickmu deju vli- v osemdesiatych a devdesiatych rokoch 19. storoia vea nro-
terrnom vzduchoprzdne: mohol nadviaza na romantick przy, dopisnch lnkov, ktor vznikli ako vsledok jej zberateskej in-
akou bol naprklad Hurbanov Olejkr, ale aj na oraz obbenejie nosti: boli venovan najm udovm poverm, povestiam, arom
cudzojazyn hrzostran texty (tzv. mordgeschichty, krvky), a kzlam. Najv zujem vak prejavovala o hrzostran prbe-
ktor obas v prekladoch prenikali medzi artovn a moralistic- hy, ktor sobubou povala pri spoloenskch stretnutiach, alebo
k nre do dobovch asopisov a kalendrov. D sa poveda, e odkonkrtnych rozprvaiek, znalk miestnej histrie,2 asnaila sa
vtomto prpade Vansov celkom organicky nadviazala naromantic- ich asto aj zakomponova dosvojich prz.
k prozaick diskurz, ku ktormu prirodzene inklinovala (otec patril Tma tvoriaca aisko romnu Kliatba je vak vnimon izha-
k starm romantikom a jej bratia k trovej druine), a vznikajci diska konkrtnych historickch inpirci, lebo v tomto prpade je
romn Kliatba deklarovala v korepondencii ako historick romn. sasou historickho prbehu i rodina autorky. Priamo v deji ako
Napokon,ona mienila len prerozprva archvne doloen relie.
Znalec a autor hororovho nru Howard Phillips Lovecraft 1 Explicitne to kontatovala aj Elena Marthy oltsov, ke napsala: Keby slovenskej spisovateke vbec bolo
rady apomoci vtom, aby sa mohla snajlepmi svojimi silami venova spisovateskmu povolaniu, ja by som naej
upozoruje najeho ivotaschopnos inato, e sa o usilovali spi- Vansovej celkom vne radila, aby sa oddala tdiu naich kultrnohistorickch prameov (oltsov, 1910, s.36).
sovatelia rzneho rangu. Vo svojich vahch vak spja hrzu sfik- 2 Oprameoch ainpircich przy Kliatba pozri Garaj, 1927, s.516 520.

76 77
oit svedok vrady vystupuje autorkin star otec, kupec Karol
Lange. Vivotopise svojej matky Terzia Medveck, roden Lange3
autorka podrobne pribliuje peripetie jeho usadenia sa vo Zvole-
ne povyuen. Opisuje pust, neobvan dom vstrede mesta, kde
naposledy il azomrel osamel alchymista: Itvrdili poveriv udia, e
vopustenom dome mta astra, e pou chodbami hore-dolu cvla
koa arehta, a ozvali sa klenby izieb akomr. Nikto nechcel s b-
va dotoho domu, nikto ho kpi nechcel, akovek dediia star to
u udia dvali ho zalacn peniaze. Dopoul sa to ikupec Lange
aodhodlal sa kpi ten dom jednak pre jeho dobr polohu, jednak, e
ho dostal vhodne, najviacej ale, aby podvrtil blud, akoby vtom dome
u nemohol nikto astnm by. (...) Vdome tom bolo vetko prern.
Obloky boli spolovice zbran, miesto izieb boli len tmav komory,
mnoho komnov, adiacich adymiacich aambitov. (...) Raz sa stalo osi,
o si ani on nevedel vysvetli. Viac rz zobudil sa vnoci naprepodivn
hurt vdome. Poul celkom jasno, e ktosi chod pochodbe (Vansov,
1900, s.66 67). Lange poul udn hlas, ktor hovoril openiazoch
aich krytoch, ale nereagoval, lebo vedel, e takto njden peniaze
by neboli poehnan. Pri prerban kuchyne sa naiel hrniec pln zla-
tho prachu, ktor odovzdal magistrtu, odmeny sa vak nedokal.
Zato mal ale pokoj odstraenia. Vansov opisuje zvltnu histriu jej
rodu zmatkinej strany au tu uverejovan fakty mu smelo kon-
kurova fikcii (naprklad ako sa jej matka narodila a tretej manelke
kupca Langa at.).
Uverejnen detaily vmemoroch zko svisia stmou romnu
Kliatba. Mesto Zvolen, kam je jeho dej situovan, bolo pre Vansov
magickm mestom jej predkov, tu il jej ako chor brat Samuel
Medveck, ktorho spomna autorka vvode romnu pod skratkou
Dr.S.M. On jej poskytol korepondenciu so svojm starm priateom
Jurajom Bnikom, historikom mesta Zvolen, ktor sa zaujmal oFe-
keteho kauzu. Otme romnu Kliatba pe sama autorka priateke
Antnii Gebauerovej: Chytila som sa napsa romn Kliatba. Dta
astrun histriu mala som u azda itridsa rokov vrukopise, kee
to bol dej tak neobyajn, ktomu ikrsnostran, e som oom
3 Tento ivotopis bol uverejnen vDennici, ro. III, 1900, . 1, 5, 6, 7 vrubrike Slavn ien slovanskch.
78
u vdetskom veku poula rozprva. Poprevrate som mala prstup
doupnho archvu, tam som si vyhadala apomocou znalca latiny
vypsala dta z pravoty Acta Feketiana (Gabauerov, 1936, s. 74).
Romn nakoniec autorka vydala vroku 19274 spozmenenou nro-
vou pecifikciou (uvdzanou ako podnadpis) pvodn historick
romn zmenila pod vplyvom kritiky Ladislava Ndai Jgho (Jg,
1927, s.195) vdruhom vydan nahistorick romantick obraz zo za-
iatku devtnsteho storoia.
Vansov si bola vedom toho, e jej otvoren sympatie voiro-
mantizmu mu by chpan ako anachronizmus, avedome dr-
dila itateov, resp. skr kritikov svojou priznanou priazou na-
pokon i v predhovore k cestopisu Pani Georgiadesov na cestch
sa koketne hlsi prostrednctvom rozprvaky k sentimentalistom
aidealistom, hoci, ako pe, svet kri porealistike (Vansov, 1930,
s.7). Jej kritri napsanie literatry vak boli vo svojom zmere ve-
mi pragmatick.
Vtejto svislosti si dovolm mal odboku. Ospore medzi ro-
mantizmom arealizmom v19. storo vpolemike sknihou Roman-
tismus a romantismy pe Jaroslava Jankov (Jankov, 2009,
s.135) aupozoruje napotencilnu inovatvnos umeleckch tlov,
naprklad romantizmu, ktor v istej chvli, po fze inovcie nemiz-
ne, ale ustupuje dopozadia avracia sa sp vradiklnych formch.
K nrom, ktor takto romantici ponkli svojim pokraovateom,
patr prve historick romn, schopn vstreba doseba kontrastn
mnoiny podnetov. Jankov sa odvolva i nakontatovania Vla-
dimra Svatoa odlhodobch lnich, kde existuj paralelne veda
seba literrne smery, polemizuj spolu, zasahuj do seba: epochy
nie s definovan ani tak spolonm duchom, ale prevldajcim
rozporom. Jankovej postrehy ns zbavuj asto znervzujcej
potreby riei problm urovania smeru ako zsadnho literrne-
ho problmu. Aj vnaom prpade sa meme prikloni knzoru, e
prve ten odmietan smer, teda romantick alebo sentimentlny,
zostva vo vntornej pamti literatry avnajrznejch podobch
spestruje vrazov nstroje T. Vansovej.
4 Nakonci romnu je dtum 1927, ale Vansovej monografista Andrej Mrz uvdza rok 1926 (Mrz, 1937, s.89).
79
 Napriek tomu, e hrzostran prbeh viacnsobnho zvolen-
skho vraha udovta Feketeho de Nyka je dodetailov zachyten
vsdnych spisoch, Vansov sa spracovanm tejto tmy poksila za-
sadi tto krvav histriu do konkrtnej spoloenskej klmy malo-
mesta aponknu vlastn vklad udskho podhubia Feketeho zlo-
inov. Ambicizny pln sa autorke zumeleckho hadiska nevemi
vydaril, pretoe snaha ozachovanie vernosti historickm faktom jej
neposkytovala dostaton priestor na rozpracovanie dejotvornch
pas aplastickejch charakterov. Literrnohistoricky je vak pozo-
ruhodn zniekokch inch dvodov.
Samotn dej romnu je rmcovan vodom (Zvolensk roz-
pomienky) a zverenm dopovedanm celej histrie Feketeho.
Do vodu je zakomponovan bnikovsk dom, v ktorom sa pred
Vianocami vroku 1826 konaj priadky. Spomna sa tu urko Bnik,
vtedy ete mal chlapec, ktor pomohol, aby sa natie deje nezabud-
lo (s.8). Otec Bnik poloil otzku, preo prve Zvolen tak asto nav
tevovali rzne pohromy muselo to by kedysi slvne mesto, ke
ete Pust hrad nebol pust, ale vek, vysok, nebodaj bolo tam cel
mesto (s.14). Nasledujci prbeh rozprva urkova matka. Apoda
toho, o ona rozprvala, star listiny a listy potvrdili, ete i stne po-
dania doloili, doplnila a rozrila autorka toto dielo svojm vlastnm
umom apoznanm (s.21).
H. Ph. Lovecraft pe orozochven zprbehov rozprvanch pri
praskajcom kozube (vtomto prpade je to analogick rozprvanie
napriadkach). Ide tu opsychologick archetyp alebo tradciu, rov-
nako skuton, hlboko zakotven vduevnej sksenosti ako hockto-
r archetyp i tradcia udstva (Lovecraft, 1997, s.6). Vansov okrem
nadviazania napostromantick diskurz poznaila svoj romn aj ne-
prehliadnutenmi znakmi biedermeieru je to vprvom rade draz
nadleitos sdrnosti rodiny, ku ktorej patrilo aj pozvanie pria-
teov i susedov napranie peria srozprvanm rznych historiek,
i detailn opisovanie zariadenia domcnosti. Prve tto typick ro-
dinn atmosfra tvor idylicky kontrastn pozadie pre hrzostran
rozprvanie. Dobu (rok 1806), vktorej sa odohrva dej, nazva au-
torka osvietenm storom (...) ovanutm slobodomysenm duchom,
napriek tomu bol vmeste aj kat anaVgaskom vrchu sa tili nav-
80
strahu ibenice. Naratvne aisko tvor rodina Pavla Veselovskho,
stolinho radnka a zapisovatea zvolenskho magistrtu, ktor
mal vek vplyv. Bol poznaen duchom osvietenstva, o sa preja-
vovalo v citlivosti na udsk prva, v tej dobe mlo zvyajnej. Mal
jedin dcru, pekn, mil aspanil Frantiku. Sich domom susedil
spomnan dom kupca Langa (Vansovej deda) aveda neho bola fe-
keteovsk kria. Popri podrobnch opisoch, nutnch pre predstavu
umiestnenia deja, sa autorka vyjadruje aj kpolitickej situcii obdo-
biu vzostupu Napoleonovej slvy apokorenia Viedne: Viede vdy
prenasledovala samostatne mysliacich ud aliapala kad slobodo-
mysen prejav avonos. Len prostredne nadanch aslepo poslunch
ud proteovala (s.33). Zaiatok 19. storoia charakterizuje ako v-
razne poznamenan padkom mravov vyej spoloenskej vrstvy
iudu: Prve vtie dni naVgaskom zmku nali kdesi vtmavom kte
pohoden neviniatka (s.43). Sluhovia tuili, e je vtom nejak pn,
lebo vyetrovanie sa ani nezaalo. Km aj obyajn krde sa uudu
trestala smrou, pni nepatrili pod tie ist zkony.
Zoznmenie sa Frantiky Veselovskej s Feketem sa udialo
zadramatickch okolnost, vbrke pri cintorne, potom, ako sa roz-
prvala so svojm dvnym znmym tudentom Mikulom Ducho-
om: Teraz sa op zablyslo odPustho hradu, zasa zarachotil hrom.
Faninka sa vytrhla, odbehla odMikula azdesene vykrkla. Pred ou,
akoby zo zeme vyrstol, stl mu, ktorho sa zakla. Blesk osvietil jeho
hlavu, pokryt akmsi klobkom, spod ktorho vidno bled tvr atma-
v oi. Zdvihla ruky, ako naobranu, ale on ju u chytil achcel ju pritiah
nu k sebe. Ale ona sa mu vytrhla a slepo utekala smerom k domu
(s.56). U predtm sa jej zdalo, e ju niekto pozoruje, zbadala nejak
stran tvr, prenikav oi, ato zo susednho domu (s.49). Potom sa
dozvedela, e sa podlhom ase vrtil domov mlad pn Fekete, e
sa mu asi zunovalo sli vo vojsku vTurecku, apriviezol so sebou
mnoho drahocennch cudzokrajnch vec. Cel mesto bolo zdese-
n, ke po brke nali veda cintorna mtvolu Mikula Duchoa
srozbitou hlavou. Pred Frantikou sa tto sprvu podarilo rodiom
utaji, lebo tuili nieo ojej vzahu knemu. Vemi prznane opisu-
je autorka udovta Feketeho, ktor si u robil ndeje naruku krs-
nej Frantiky: Vkoi sedel mlad pn, obleen douhorskej gly. Mal
81
nasebe oblek zierneho zamatu so zlatmi gombkmi, mentieka bola Vajansk) Vansov sa sna by aj tu originlna anastouje krsu
spojen zlatou retiazkou. Klobk, ie kalpak ozdoben perom, pripev- vzpornom ponman, vjej kodlivosti azvodnej zkernosti. Dalo by
nenm jemne opracovanou agrafou, ozdobenou vekm rubnom. Pri sa poveda, e je to vlastne obrodeneck uvaovanie okrse, kde sa
boku mal abu, ktor bola umeleckm dielom. Zjav skutone skvel, krsa nechpe ako samoelnos.
obraz svinho, bujarho zemana (s.61 62). Vdome Veselovskch Pri postave Feketeho Vansov zdrazuje okzal ivotn tl
sa predstavil ako zvolensk statkr. Jeho vystpenie bolo bezchyb- avystupovanie, bohatstvo anezvyajnos odevu, aby tak navodila
n, ba imponujce. (...) No, hoci Fekete bol skvel zjav, Veselovsk ctil indcie podmanivho zla. Spjaj sa snm ambivalentn znaky obdi-
nedveru kosobe tohoto, zdvnejch ias znmeho krajana. Bolo to vu anedvery, zhadnosti neznmeho atby prenikn do. Feke-
vak len na chvu, pozdejie ta nedvery zmizla. Nieo v hosovej te hovoril lichotivm, mkkm, troku pritlmenm hlasom, m alej
tvri upomnalo nachlapensk samopa, biela, troku akoby nadut, upieral pohad svojich zhadnch o nadomceho pna (s.65). Nm
okolo nej bujn ierna brada, starostlivo opatrovan, tak ist bajzy, napchan stran skutky sa daj doistej miery vautorkinej stratgii
upraven poda mdy. Nad elom kaderili sa hust, ierne vlasy. Nos ospravedlni jeho hypnotickmi vlastnosami, schopnosou podma-
pravideln, len nozdry rozren apohybliv, oi ierne, viac vpadnut, ni si ud, ktor potom ako uhranut podahn kzlu jeho osobnosti.
obyajne zastret viekami, mihalnicami tie iernymi adlhmi. Obr- Dormcov Feketeho dmonickej pralivosti autorka zaha aj i-
vy hust, hrub anad nosom zrasten vsilnom uzle. Ke zvratil elo, tateovu intuciu, e je vrahom Duchoa, ale aj alch obet. Tento
obrvy tvorili hust, temer rovn iaru medzi elom aostatnou tvrou. predpoklad zostva narovine tajomstva, ktor je urujce pre zdy-
Tento kontrast bledosti tvre stmavmi vlasmi dodval celmu zjavu namizovanie neustlymi digresiami spomaovanho deja. Autorka
mladho achtica nieo ptav, zaujmav, ale zave i odstraujce. sa pritom sna vmedziach monost pracova aj spsycholgiou po-
Jeho poklona ikonverzcia dokazovali, e tento lovek pohyboval sa stavy nhle zmeny nlad Feketeho indikuj pretvrku ako sas
vo vekopanskch kruhoch. Hne poprvch slovch, ktormi sa uvie- stratgie hania naobe. Vniektorch situcich sa jej dar dokon-
dol, bolo zna, e je vzdelan, ba uen. Rozprval plynne polatinsky, ca vystihn a ist metafyzick vlastnosti asugestvnos zla, ktor
potom iponemecky amaarsky. Slovenine, ako sa vyhovral, odvy- vtejto postave personifikuje: Uprel nau svoje ierne, blskav oi,
kol, apreto nehovor ou plynne (s.62 63). Feketeho fyziognmia ctila, akoby ju uspval svojm pohadom, aakoby ju neviditen ruky
reprezentuje orientlny zjav, typick pre dobov nrodnoobro- hladkali anejak udn meldia uspvala. (...) Nebrnila sa onej udnej
deneck nzor, kde slovansk typ konotoval pozitvne vlastnosti moci, ktor zneho vychdzala. (...) Fekete zanechal posebe najpriazni-
aorientlny zase apriori implikoval negatvne. Jeho krsu autorka vej dojem (s.67). Potreboval si vak ete zska Frantiku, ktor tak
nainom mieste prezentuje doslova ako dmonick: ,Preto je tak vydesil poas brky. Aj ju vak opantal svojm mkkm, dosrdca sa
podmaujca, nadhodila ist mlad dma. ,Tto krsu nazvali Fran- vkrdajcim hlasom, ke poznala vom loveka vysoko vzdelanho,
czi skutone diabolskou krsou, la beaut de diable. ,Ao je naozaj sksenho, ktor sa vyzn vo vetkom. (...) zabudla naprv nepriazniv
ztakej krsy, vktorej niet ani stopy due, dobroty alsky? Ajeho vzde- dojem aako oarovan navala jeho slovm. Ake uprel nau preni-
lanie? To je skr nebezpen, ako oson. Ak nepostavme svoje vedo- kav pohad svojich udesne hlbokch o, ctila nevonos, ale iochab-
mosti dosluby lsky, neuplatnme ich vsnahe kona dobro pre inch, nutos vsudku avmyslen (s.70). no, tento lovek si vedel zska
tak vetka mdros nem ceny (s.132 133). kadho, oktorom sdil, e je toho hoden, pe Vansov (tame).
To, o by mohlo vyznie vo Vansovej podan ako moralita, je do- Vprci stouto postavou autorka bez rozpakov naznauje me
bovo relevantn uvaovanie okrse, jej cene, zmysle, vzname. Nad dze dobovho realistickho psania, ktor je na konci 19. storoia
vznamom a elom krsy uvaovali mnoh umelci (u ns najm asto poznaen iracionlnom, nevysvetlitenm tajomstvom. Pro-
82 83
strednctvom postavy Feketeho dochdza kprelnaniu historickho vaj rozprvaniu rz vierohodnosti. Tvoria zrove kontrastn poza-
nru, vychdzajceho a zkostlivo zarchvnych faktov, so znakmi die kvinom Feketeho: malomestsk poriadok Veselovskho domu
frenetickho romnu. Tento ner bol obben veurpskej litera- kontrastuje s hrenm jeho budceho zaa na Vgaskom zmku,
tre u od konca 18. storoia a v dvadsiatych rokoch 19. storoia sbujarmi zbavami pri vne, kartch aench. No vdy, ke zaala
sa implantoval aj dodiel Georgea Gordona Byrona, ranho Victora Frantika voi nemu pociova odpor, pouil Fekete svoju najsilnejiu
Huga i Honor de Balzaca apoda zisten Viktora Vinogradova v- zbra hru nahusle: Ajeho husle, podobne ako jeho oi, oarvali po-
razne ovplyvnil aj rusk literatru (Vinogradov, 1925, s.342 365). sluchov inen posluchky. Tny, ktor vyludzoval svojm slikom,
Dej frenetickch romnov je zaloen naschme, sakou sa stretva- vkrdali sa do srdca najm nestreenho, a psobili v om poplach
me aj vKliatbe (zlosyn prenasleduje bezhonn dieva). Ich snahou anepokoj (s.77). Vansov pri tejto postave predvdza vetky rafi-
bolo najm oslobodi itatea odzkost doby (o sa me vztiahnu novan stratgie zvdzania a popln zhypnotizovanie obete. Fe-
aj na matin obdobie, kedy Kliatba vznikala), paradoxne takouto kete tak dosiahol svoj cie dali mu Frantiku zamanelku. Vtedy sa
exaltovanou formou. Dleit je pritom kontatovanie historikov, e ona dozved oalom zloine nejak pn zabil hrabku nalke,
frenetizmus sa neviae zko nakonkrtne obdobie, ale nachdza sa ktor tam bola sdvoma demi. Bol to jazdec naiernom koni, ktor
mimo klasicizmu i romantizmu. Napokon, najznmejie dielo frene- uhal, akoby ani lovekom nebol, ale ten zl zpekla (s.86). alou
tizmu, Mtvy osol agilotnovan ena (1829) odJulesa Janina, ktor obeou Feketeho bola krsna Madlena, o zadusila svoje diea.
sce vzniklo u ako pardia tohto nru, je poznaen tm, e vom Aj tu s jasn indcie, e stouto kauzou svis Fekete. Jeho intrigy,
prebieha vemi zreten prechod odrej roviny fantastiky afikcie napriek snahe Veselovskho ojej oslobodenie, spsobili, e skoni-
doroviny relnej atmosfry (Kol. autorov, 1966, s.302). Aj in zn- la na popravisku, a vtedy ho preklial Madlenin otec: Ke zasvial
me diela frenetizmu pracuj sprvkami oku aprekvapenia (Henri de vpovetr me apadla hlava mladej devy, niekedy takej krsnej, spanilej,
Latouche: Fragoletta), ktor s pritom zakomponovan dorelneho sam smiech aspev bola pln tichos. (...) Nad trupom svojej dc-
pohadu na skutonos. Janin, ktor je zrove teoretikom tohto ry, tliac oddelen hlavu ksebe, kaal starec obrk; hlava obrten
nru, vpredhovore ksvojmu romnu okrem inho pe opardii knebu, prav ruka zdvihnut nakliatbu ako starodvny zaklnajci
napravdiv literatru, oak sa usilovali romantici. Poda neho je rec. Nikto vzstupe nepochyboval, komu kliatba platila, hoci nebola
tak literatra neuskutoniten realita je natoko hrozn, e jej zaslen (s. 112). Vansov sa popri opisovan tchto naturalistic-
pravdiv opsanie by priviedlo itatea do zfalstva (Hrbata Pro- kch vjavov venuje ajhistorickm digresim. Naprklad uvdza, e
chzka, 2005, s.160). Podotkam, e Jn V. Ormis oVansovej spra- vo Zvolene to bola zrejme posledn poprava aviacero sdov so e-
covan betilneho prbehu o Feketem tvrd, e autorka zjemnila nami bolo potejto sksenosti udskejch; dere so vzdychmi ods-
hrzy, ako sa len dalo (Ormis, 1968, s.207). dench apalicovanch vSlatine si vak ete sama pamtala.
Hoci v tejto chvli nejde o priame svislosti Vansovej romnu Fekete chcel ovlda ud tie cez politick moc, preto vemi
sfrenetizmom, autorkina prca shistorickmi pramemi snzvom zril, ke aj priinenm svokra Veselovskho, ktor u vytriezvel zo
Acta Feketiana vmnohom obrusuje hrany hrzostranej skutonos- svojho okzlenia nm, nedostal vicipnsku funkciu. Veselovsk vak
ti. Ako dkaz me sli scna vrady Frantiky, ktor keby nebola hne vytuil, e Fekete sa mu pomst nadcre, nozabrni tragdii
potvrden priamym svedectvom autorkinho starho otca, mohla by sa mu u nepodarilo. Ke sluhovia pouli vnoci zo zamknutej izby
asociova najbrutlnejiu fikciu. Vansovej a etnograficky preczne panej stran krik apla anemohli sa dosta doizby manelov, li
opisy dobovho ivotnho tlu, sdnictva, volieb at. s natoko posuseda Langa. Jeho opis scny, ktorej bol svedkom, autorka pre-
vern, e vlastne ukotvuj samotn prbeh vdobovej realite adod- rozprvala nasledovne: Pri samch dverch kopa pern avperinch
84 85
leala zakutan mtva Faninka Veselovsk. Mala vea rn od able,
ruky, ktor sa chytali able, aby odrazili dery, boli dorezan aako sa
ete brnila autekala kdverm, chytala sa dvier asteny, tade bolo po-
zna dla iprsty bohej, dosmrti umuenej eny. Desn to bol pohad
namlad enu amatku. ivot mala rozpran azo stranej rany vy-
zerala malink rka dieaa (s.164 165).5 Fekete sedel vtej istej
izbe, akoby ani netuil, o vykonal;zviazanho ho odviedli dozm-
ku. Napohrebe manelky musel kra zajej rakvou: Jednu ruku mal
uviazan zachrbtom, druh oabu, ktor musel nies napleci. iel tak,
ako ho nali vto rno vizbe, uhorsk spodky, imy sostrohami, jemn
koeu, ale roztrhan, srukvmi vyskanmi. Ako bol neumyt aneue-
san, vzbudil ukadho odpor apocit hrzy. Lebo to, o bolo pri om
ptav amil, to bolo len strojen, nauen, jeho opravdiv ego ukza-
lo sa teraz vcelej svojej bohosti azvrhlosti (s.170).
Frenetick tmy kladov, nsilia, muenia, utrpenia avrd sa
vtomto romne spjaj sreprezentciou exotizmu. Postavu Feke-
teho mono vysvetova ako prejav protitureckho, ba poda ind-
ci obleenia priamo protimaarskho postoja autorky, o op s-
viselo s postavenm slovenskej nrodnosti v rmci Uhorska. Poas
krzy slovenskej nrodnej ideolgie sa zaali aktivizova exotick
kli a stereotypy svisiace s protitureckm stanoviskom, ivenm
vobdob protitureckch povstan arusko-tureckej vojny vroku 1877
slovenskou urnalistikou6 iliteratrou. Vroku 1882 dokonca turko-
lg Vambry vydal knihu, vktorej spochybnil teriu ougrofnskom
pvode maariny azdrazoval tureck nrodnos Maarov (Sza-
b, 2008, s.184). Obraz Turkov vkolektvnej pamti Slovkov bol tra-
dine negatvny, pe historik Miroslav Szab. V19. storo pristpil
5 Originlny text zdobovej turianskej kroniky, Diria Samuela Ivanku (1761 1842), uvdza pri dni 19. marca
1808: Vposlednch marcovch doch pn Peter Balogh, hlavn Ipn vo Zvolenskej stolici robil ,retaurciu (vme-
nu stolinch radnkov). Vtedy istho pna, Fekete reenho, obyvatea zvolenskho zhodnosti slnodvorskho
zhodil avtedy tento Fekete do,desperatio (zfalstva) upadol avom zotrval a km priiel domov. Jeho pani,
pvodom zBanskej Bystrice, t hne zabil asce tak, e jej najprv ui, potom prsnky aaj obe ruky odrezal. Nakoniec
nakr abou rozal tak, e plod znej mtvy vypadol. Potomto tyranskom ine sa knej nazem ozbrojen posadil.
Otejto tragdii, ktor sa vnoci stala, nik nevedel, a rno ich domca slka toto zvedela aprila mestskej vrchnosti
oznmi (cit. poda Brezina, 2001, s.283).
6 Vroku 1875 publikovali Nrodn noviny lnky proti tureckm barbarom, naprklad Anonym v. 106, s.11
pe: M-li kresansk dom drienu entinu, tureck chlipnk odvleie ju dohremu alebo vyuiv ju odmrt
odseba ako zodrat metlu.
86
knemu moment orientalizmu, generujci nov predstavy o,odli-
nosti a,cudzosti (Szab, 2008, s.190). Vnemy rozdielneho, exotic-
kho podnecovali dobov predlohy so znmymi reprezentatvnymi
znakmi, ktor utvrali exotick fyziognmiu, ako som ju u vyie
citovala vsvislosti spostavouFeketeho. Fekete, ktor sa zastnil
na vojenskch vpravch vTurecku, sa tam nakazil zlm, nezn-
mym akonotoval negatvny typ orientlca, zkernho poturenca,
janiiara, pretoe sOsmanskm impriom sa uns spjali predstavy
nepriateskho Orientu. Bol to zjednoduen, podsvan obraz per-
sonifikcie zla, ktor sa dal ta aj ako obraz pomaarenca.
Najm naSlovensku bola vdruhej polovici 19. storoia tma exo-
tiky vnman vinou negatvne, o spsobovalo xenofbne nlady
exotick sa ahie stotonilo s nepriateskm a maarskm. Exo-
tickos, ako to vidme inaromne Kliatba, bola vak epicky produk-
tvna, pretoe ju sprevdzala neprediktabilnos vsprvan mohla
reprezentova aj divokos, animlnos, nesptanos, nevypotate-
n sprvanie, intinktvnos. Voi tmto vlastnostiam je metianska
kultra bezbrann, lebo sa riadi inmi zkonitosami. Vromne Kliat
ba teda v iadnom prpade nejde o romantick nzor na exotiku,
ale naopak, Vansov exotiku personifikuje vpostave Feketeho ako
nepriatea, naruitea, bytos bez zbran amorlky. Fekete je vn-
znakoch opisovan ako sexulny deviant, o evokuje orientlny raj
rozkonctva, jeho sexulny apett akoby svisel stbou pomno-
hoenstve, ktor ako uvdza Zdenk Hrbata patrila dodobovho
kolonilneho diskurzu (Hrbata, 2008, s.13). Okrem Vansovou asto
spomnanch nonch orgi sa sFeketem spjaj iorientlne, vzc-
ne tajomn predmety, ltky aodevy, ktor kontrastuj sopisovanm
vybavenm dobovej metianskej domcnosti. Vtejto jeho inakosti
je tie implikovan opozcia kresanskho anekresanskho, sm je
priamo asociovan nemorlnos toho druhho.
Feketeho zavradenie vlastnej manelky bolo teda logickm
vystenm jeho nezriadenho ivota aakal ho trest. Regulrne fik-
n text by zrejme vyvrcholil Feketeho smrou ako zaslenou ita-
teskou homeostzou. No text inpirovan skutonmi reliami m
neakan pokraovanie. Vaka maarnskemu obhajcovi odsdili
Feketeho len nadesa rokov galej doSegedna, kde vak mal ako
87
pn vemon vhody, dokonca sa spriatelil srodinou vzenskho Vansov nemala so svojm romnom Kliatba vysok umeleck
dozorcu, ktormu imponoval svojimi vekopanskmi spsobmi. A zmery aiste by nenamietala, keby sme ho priradili medzi populr-
ke mu zviedol aotrvil dcru, odsdili ho naalch ptns rokov. nu literatru, doktorej napokon patr vina historickch romnov.
Podvadsiatich piatich rokoch sa vrtil znovu doZvolena. Hoci knihu koncipovala vdevdesiatych rokoch 19. storoia, ateda
Siln individualita Feketeho me by reliktom romantickho vdobe nstupu realizmu, viacer indcie naznauj, e tto prza,
dmona-manipultora, jeho hrzostran iny vak akoby nemali napriek jej nespochybnitenej, ba a faktickej zakotvenosti vrealite,
logiku je vlastne len stelesnenm zla, je neorganickm solitrom dorealizmu nepatr. To, samozrejme, nemus by diskvalifikcia, skr
vo svojej dobe, a preto vyvolva tie podnety na rznorod dez- vysvetlenie niektorch, srealizmom nezlitench atribtov. Je to
interpretcie, dohady, povesti at. Tie Vansov do istej miery vyu- jej pvod a svetonzor, ktormi sa autorka programovo zarauje
ila i v Zvere, ktor sa odohrva v ase objavenia sa zboenho doou opisovanej metiansko-kresanskej vrstvy obanov. Tragicky
Feketeho vmeste: je rok 1839, spolonos sa zase, ako nazaiatku nevyhovujce postavenie Slovkov vrmcoch Uhorska ju jednozna-
stretva uBnikov napriadkach. S tu imlad udia, aj udovt Lan- ne privdza skr kobrodeneckej orientcii natrivilne potreby n-
ge, autorkin strko, nadchnut trovmi ideami oprci pre nrod. roda, ksnahe zachova aspo jeho elementrnu existenn potrebu
V kontraste k tomu autorka opisuje odpudzujcu a zapchajcu jazyk. Vtomto prstupe je nespochybniten realistka, ktor nasvoj
postavu Feketeho ako netvora so stranou tvrou, poznaenou stig- zmer vedela vyui vetky ponkan prostriedky. Tak mono vysvet-
mou zloinca. Chodil poza mry Pustho hradu,zdriaval sa vjeho li aj Vansovej zubu vnrovom synkretizme: korpus historickho
pivniciach aokolitch jaskyniach. romnu bez rozpakov kontaminuje okrem zjavnch znakov hororu
Natto tmu vznikali rzne bje apovesti: Vbo, veda Hrona prvkami prevzatmi zpublicistiky, kazatestva i etnografie. Takmto
chodil lovek skonskou hlavou azasa k shlavou mncha arehotal sa spsobom sa aj dokumentrne zloky stvaj zlokami estetickho
abudil ozvenu aakal ud (s.197). Podobn poves opisuje u spo- objektu aich referenn vzba sa oslabuje (Haman, 2008).
mnan Juraj Bnik vo svojom diele Slobodn akrovsk mesto Zvolen Prve spojenie sitkovou przou zabezpeovalo przam Van-
(knine 1891) aodhaduje jej a tiscron existenciu (Ormis, 1946-47, sovej ich originlnu vitlnu silu, tak pecifick pre diela biederme-
s. 212), v ase psania jeho dejn vak mala len asi pdesiat rokov. ieru. Kumulcia spomnanch dispartnych nrovch prvkov prira-
Natto tmu vytvoril bse Pust hrad Andrej Sldkovi vroku 1866 uje romn Kliatba dosfry rtoriky doumenia przy. Realizmus,
auverejnil ju pod znakou B. B. (Bnik, Braxatoris) vNrodnom kalen- ako uvdza Friedrich Sengle, zasadil smrten der rtorike, apreto
dri. Vnej vak vystupuj historick postavy Mojmra II. aVichinga, kto- cel komplex przy biedermeieru zapadol dozabudnutia. Vo Vanso-
r je sm zakliaty, aby strail ud okolo Pustho hradu. Neakan va vej balansovan nahrane realisticko-naturalistickej faktografie aro-
riant tejto povesti spomna Frantiek Richard Osvald vlnku o si ud mantizujcich inklinci vak mono identifikova prznaky bieder-
rozprva oAndrejovi Kmeovi (Osvald, 1913, s.176 177). Kee tento meieru, ktor podobn spojenia akceptuje. Biedermeier, podobne
vestrann zberate, biolg, archeolg amineralg sa asto pohyboval ako frenetizmus, je poda odbornkov situovan mimo klasicizmu
aj vokol Sitna aPustho hradu, kde robil vskum pre svoje herbre a romantizmu (Sengle, 2006, s. 339) a jeho najcharakteristickejm
azbierky, udia boli presveden, e tam had poklady aje vekm bo- prejavom je beletria, ktor poskytovala onaom kultrnom priestore
hom, ba dokonca mu pripisovali nadprirodzen schopnosti povr- vek sumu zasvtench poznatkov. Biedermeier sa napriek zsade
valo sa, e vid aj vtme aje vspojen sdiablom. Takto vznikli takmer vzjomnej harmnie asdrnosti jednotlivch komponentov reality
vrovnakom ase povesti oFeketem iKmeovi, lokalizovan dorovna- nevyhba ani naturalistickm vjavom, ani amorlnym tmam zpro-
kho priestoru, hoci to boli osobnosti protikladnej udskej hodnoty. stredia rodiny, ani zrade, cudzolostvu alebo vrade o dokazuje
88 89
aj Vansovej beletristick dielo. Nie je ni, o by mal spisovate bie-
dermeieru vyli, ale nadruhej strane svet treba predstavi tak, aby
doskutonosti prirodzenm spsobom prenikalo aj transcendentno
(Sengle, 2006, s.337). Ositucii Vansovej romnu Kliatba tak platia
slov F. Sengleho: Vtichu izby, kde sa veselo rozprva rodina, me
kad chvu udrie hrom. Kto toto neberie do vahy, nerozumie
podstate biedermeieru (Sengle, 2006, s. 338). Rodinn prostredie
by poda neho nebolo natoko sdrn, keby nehrozilo nebezpeen-
stvo zvonku prve strach pred nm stvoril idylu.
Biedermeier zavil idylick preformovanie vetkch umelec-
kch druhov, najm vak epickch foriem. Jeho prepracovanie po-
pulrnych romantickch tm amotvov bolo poznaen pecifickm : Univerzita Karlova Nakladatelstv Karolinum, 2005.
realistickm detailom, ale imoraliztorskm imperatvom, ako to vo
vzjomnej zhode ivneslade njdeme uVansovej. Biedermeierom
legitimizovan koexistencia romantizmu,realistickho detailu afre-
netizmu zostala vo vntornej pamti tejto spisovateky apodmienila
aj podobu jej romnu Kliatba.
90
Pramene:
VANSOV, Terzia: Kliatba. Bratislava : Tatran, 1968.
VANSOV, Terzia: Pani Georgiadesov nacestch. Praha : . Maz, 1930.
VANSOV, Terzia: Terzia Medveck, roden Lange. In: Dennica, ro. III, 1900, .1,
s.66 67.
Literatra:
BREZINA, Jn: Spievanie dospievanie. Martin : Rebach, 2001.
GARAJ, J.: Vansovej pramene aKliatba. In: Prdy, ro. IX, 1927, s.516 520.
GEBAUEROV, Antnia: Terzia Vansov. In: ensk obzor, 1936, . 9, s.74.
HAMAN, Ale: Nkolik posteh kevztahu umleck fikce ahistoriografick
reprezentace. In: Jedlikov, Alice Sldek, Ondej (ed.): Vyprvn vkontextu.
Praha : stav pro eskou literaturu, 2008, s.240 248.
HRBATA, Zdenk Prochzka, Martin: Romantismus aromantismy. Praha
HRBATA, Zdenk: zem exotiky. In: Ciz, jin, exotick vesk kultue 19. stol.
Praha : Academia, 2008, s.9 18.
JANKOV, Jaroslava: Romantismus adlouh as literrnch djin. Ti poznmky.
In: Svt literatury, ro. 19, 2009, . 40, s.134 139.
Kol. autorov: Djiny francouzsk literatury 19. a20. stol. 1. Praha : Academia,
Nakladatelstv eskoslovensk akademie vd, 1966.
LOVECRAFT, Howard Phillips: Nadprirodzen hrza vliteratre. Bratislava
Pezinok : Agentra Fischer & Formt, 1997.
MRZ, Andrej: Literrne dielo Terzie Vansovej. Tur. Sv. Martin : ivena, Vydav.
drustvo vTur. Sv. Martine, 1937.
NDAI JG, Ladislav: Terzia Vansov: Kliatba. In: Slovensk pohady, ro. XLIII,
1927, . 1, s.195.
ORMIS, Jn V.: Bse Pust hrad aVansovej Kliatba. In: Litteraria historica slovaca
I II. Bratislava: SAV, 1946-47, s.212 214.
ORMIS, Jn V.: Poznmky. In: Vansov, Terzia: Kliatba. Bratislava : Tatran, 1968,
s.207 211.
OSVALD, Frantiek Richard: o si ud rozprva oAndrejovi Kmeovi. In: Andrej
Kme. ivotopis.Zostavil Karol A. Medveck. Nkladom spisovateovm, 1913.
SENGLE, Friedrich: Kierunki literackie. In: Spory obiedermeier. Pozna
: Wydawnictwo Poznanskie, 2006.
SZAB, Miroslav: Imagincia aodlinos: Balknska otzka akrza slovenskej
nrodnej ideolgie vsedemdesiatych aosemdesiatych rokoch 19. storoia.
In: Ciz, jin, exotick vesk kultue 19. stol. Praha : Academia, 2008, s.183 194.
OLTSOV, Elena Marthy: Terzia Vansov (Dokonenie). In: ivena, ro. I, 1910,
so. 2, s.33 36.
VINOGRADOV, Viktor: Jules Janin aGogo. In: Literaturnaja Mys, ro. III, 1925,
s.342 365.
tdia je sasou individulnej grantovej lohy autorky, evidovanej pod slom
VEGA 2/006/10.
91
 Dana Hukov tme neskr u nevrtil, V. Hurban-Svetozrov ponkol aj jej alie
stav slovenskej literatry SAV, Bratislava verzie humorne odahen pardiu romantickch inovoromantic-
kch kli vtexte Taroky, romantika aete nieo, spodtitulom Fan-
tzia mesanej noci (1907), novoromanticky laden histriu vzniku
Tma zkosti vprze Slovenskej moderny jednho manelstva vnovele Brka avnu vkde prleitostnho
duikovho textu kjesennmu sviatku Vetkch svtch Pn Ga-
par (1909), podvajcu prbeh tajomnho pna Gapara, ktor cel
Tmy strachu, hrzy azkosti nie s vprze Slovenskej moder- rok il vsamote aizolcii ako lovek mtvy zaiva aktor oval (vo
ny dominantn, jestvuje vak niekoko k moderne priraovanch vzname komunikoval sinmi) iba vde pamiatky zomrelch.
textov zkonca prvho azo zaiatku druhho desaroia 20. storo- Novela I. Krasku List mtvemu sa pokojne d charakterizova
ia, ktor tto tematick oblas vyuvaj a na rznych rovniach ako prbeh hrzy sdominujcim pocitom neistoty. Znapohad nor-
spracvaj. mlnej, aj ke tragickej situcie (utopenie mladho Cigna vstudni
Modernistick spracovanie strachu, hrzy azkosti vslovenskej na stavbe) sa stva abnormlna, a straideln prhoda: pvodn
literatre m pritom dve zkladn podoby. Vprvej, poetne menej, racionlny prstup prekrva transcendentlny rozmer rozprvania,
ide osujetov vyuitie straidelnch ahrzostranch prvkov, oich tendencia k iracionalizmu, mysticizmu, piritizmu. Psychick sen-
zobrazenie vkontexte epickho prbehu vtejto lnii sa praliv- zibilita postavy sa men na predrdenos, silie vyvrti pochyb-
mi stali javy vymykajce sa tradinm kategrim, javy abnormlne, nosti vedeckm experimentom (pokus oivi mtveho elektrickmi
desiv, ezoterick a mystick. Druh, astej spsob stvrovania okmi) sti dopornej adlhodobej, desa rokov trvajcej neurzy
tmy, kladie do popredia pocit existencilnej zkosti, vyrastaj- (as medzi udalosou aaktulnym psanm listu mtvemu). Protago-
ci z dobovho drazu na tmy rozkladu a zniku, krzy a neistoty, nistova snaha ma istotu, e mtvy je naozaj mtvy, e nejde otzv.
spojen sprvkami destabilizcie etickch noriem akrzou identity asfyktick stav (stav chvkovho, prechodnho bezvedomia blzky
vnadvznosti nato sa dobovo symptomatickmi stvaj postavy duseniu) sa stva hadanm nieoho, o presahuje ben poznanie
vhavch, neistch ud, ktor nevedia kam, doakej doby vlastne pa- loveka akejsi prechodovej fzy medzi pozemskm azhrobnm
tria, ud hlboko prevajcich a chorobn obavy ovlastn ja. ivotom. Namiesto analytickho odstupu nastupuje desiv atrval
Spolonm prvkom oboch podb tejto prozaickej asti Slo- pochybnos, ktor ani porokoch ni nestrca zo svojej straidelnos-
venskej moderny je, e zkos vyrast z naptia medzi plom ak- ti (odkaz nanadvzovanie kontaktu so zhrobm), naopak, stva sa
tivity a pasivity, harmnie a chaosu, vle a vlastnej neschopnosti, urujcou aj pre prpadn aliu existenciu rozprvaa (motv jeho
a to tak fyzickej, ako aj duevnej. zkostn situcie predstaven monej blzkej smrti vzhadom nazdravotn stav).
ako citov stav prejavujci sa smutnou nladou, stratou istoty, z- Prza ma vrazn rytmick charakter, vo funkcii refrnu sa
ujmov, pocitom menejcennosti, ochabnutosou, akomysenosou, opakuje zvolanie boh, biedny Cign Tno!, resp. boh Cign
zdumivosou, sklesnutosou alebo tiesou s frekventovanejie Tno! alebo boh Tno! Toto zvolanie len vpove rozprvaa,
ne jednoznane straideln historky, aj vnich vak zkos znamen jeho psomn zaznamenvanie dvnych udalost, vyvolan bliie
predovetkm pocit neistoty znieoho neznmeho. neobjasnenou sprvou zo zhrobia: tvoju sprvu som dostal aha,
Hrzostran situcia zneistenia je otvorene stvrnen vdvoch pem ti list. Pisate listu pe otom, o si sm zapamtal, resp. pe
przach v prze Ivana Krasku List mtvemu (1911) a v prze Vla- otom, oom si mysl, e adrest mtvy Cign Tno nevie. List
dimra Hurbana-Svetozrova Hrza (1907). Km I. Krasko sa kdanej je subjektvnym svedectvom okonan, stavoch apocitoch pisatea
92 93
vase smrti Cigna Tna avdobe dojeho pohrebu apotom zod-
stupu desiatich rokov, po informcii, e sa naiel hrob, kde kedysi
museli poda polohy mtveho tela pochova niekoho zaiva. Pi-
sate listu je plne sstreden naseba aprednostne vypoved osebe,
take vyie spomenut zvolania (vich kratej aj rozvinutejej forme)
mono vnma ako opakovan pripomnanie agensa deja osoby
mtveho, ktorho smr vyvolala vetko nasledujce dianie. Zvolania
s zrove vyjadrenm bolesti nad (dvnou) stratou priatea, ale tie
vrazom asu zneznmeho apokory pred smrou, pred jej trans
cendentlnym rozmerom.
Novela List mtvemu sa li od ostatnch Kraskovch prz na-
jm svojm ezoterickm obsahom. Jej znepokojiv charakter vyrast
z prelnania relnych a snovo-fantazijnch a okultnch prvkov, o
vplva aj nazneisovanie sujetu. Istm spsobom aktualizuje mys-
tick tradciu, ke popisuje silie rozprvaa pisatea listu nadvia-
za spojenie medzi relnym, viditenm svetom asvetom transcen-
dentnm, neviditenm. Vychdza zpredpokladu, e posmrtn ivot
a vedomie existuj a e rovnako jestvuje aj monos nadviazania
kontaktov medzi takto chpanmi formami alebo stupami ivota
avedomia (forma listu mtvemu). Hoci prza m dejov zklad (na-
vye azda aj suritm relnym, a autobiografickm pozadm; pozri
Gfrik, 1993a, s.393 396), podstatou novely, jej vlastnm jadrom,
s opis aanalza psychickch stavov rozprvaa, psychick spochyb-
ovanie skutonosti (nebol som si ist v niom, toto sa asi stalo,
nevie sa istotne), preberanie otzky viny azdrazovanie nervovej
subtlnosti (nervy zaali sa mi plai, treba vak nieo robi, km sl-
ia nervy, vou premham nervy). Toto nervov rozlenie je kon-
tatovan samotnm rozprvaom aopakovane je oznaovan ako
sentimentlnos a precitlivenos (Ach, svedomie, sentimentlnos,
svedomie, sentimentlnos ned mi pokoja...).
Rozprvaovo non tajn oivovanie mtveho vmrnici nacin-
torne je zachyten ako situcia stupovanho desu. Jeho strach sa
zintenzvuje, neustle rastie, priom vkontexte vstavby textu sa
striedaj opisy konania a opisy psychicko-fyziologickch sebapo-
zorovan, ktor mono vberovo uvies vnasledovnej lnii: predesil
som sa ruky sa tras drv ma zima, cel sa trasiem zuby mi
94
cvakaj o sa tak trasiem?! Och, ako sa trasiem... Och, ako
mi bije vsluchch... Bojm sa, e omdliem, atrasiem sa tak, e dr-
ty sku sem-tam Och, ako sa trasiem... at. Fyzick strnulos sa
odra aj vzretenej jazykovej kovitosti vtejto asti s vrazne
zastpen krtke, sen alebo prervan a nedokonen vety
koniace troma bodkami. Non udalos sa stva nervovo-fyzickm
atakom naosobnos protagonistu, vedie dostavu telesnej horky
a duevnho blznenia, ktor kon a nasledujci de, v przna-
nej symbolickej atmosfre novho da, u zadennho, slnenho
svetla: Slnko svietilo veselo dooblokov. ivot, ivot!! Vstal som. Proti-
postavenie smrti aivota sa tak spja so symbolickou protipozciou
noci ako asu temnoty ahrzy ada ako asu upokojenia astenia
rozjatrench nervov.
Koniec listu situuje predchdzajcu vpove dormca kontak-
tovania sa so zhrobm, hoci aj preruenmu (apreto nedokone-
nmu) pre nervov ochorenie mdia: Mdium Flammarionovo, po-
mocou ktorho sme sa stkali, je nervovo chor; pe sa oom, e sotva
obije. Zver przy optovne potvrdzuje ezoterick rmec rozprva-
nia, naznaen vvode, pretoe kontakt so zhrobm mu ma len
zasvten tento rmec vak sasne spochybuje, ato vzhadom
na aktulnu neprtomnos sprostredkujceho prvku, ie funguj-
ceho mdia: Neviem, kedy dostane tento list, aneviem vbec, i ho
dostane.
Cez ideu duchovnho sveta neprstupnho prirodzenmu vn-
maniu, ale kontaktovanmu vaka sstredenej duchovnej energii
intruovanho (vprpade Kraskovej przy prostrednctvom Flamma-
rionovho mdia, aj so svisiacim odkazom natefnika asamotnho
Flammariona) sa ohlasuje dobov okultn teozofick tradcia, ktor
nakonci 19. storoia patrila kvraznm prvkom dobovho mylien-
kovho inventra (pozri napr. Burrow, 2003). Hoci Michal Gfrik vs-
vise stouto novelou kontatoval Kraskov mierne ironizujci odstup,
citen ostatne aj v slovesnej hravosti (najm zveren a vodn
partie) (Gfrik, 1993b, s.27) aobadatenom ndychu irnie, i skr
rozprvaovej akoby ,tragickej sebairnie vsvislosti sparapsycho-
logickou tmou psal aj Stanislav matlk (matlk, 1976, s.195), ten
navye posvajc interpretciu kautorskej subjektvnej autotyliza-
95
nej aktualizcii (novela ako predel v autorovom bsnickom byt),
svojho druhu okultn vrstva textu nemus by vykladan len cez iro-
nick modalitu. Prza sa d prija ako Kraskov prozaick experiment
vkontexte tzv. nrovej literatry vyuitie konvennch truktr-
nych prvkov duchrskej poetiky mono potom vnma ako sas
jeho autorskej stratgie. Ztohto pohadu s vtexte viac ne irnia i
ironick odstup zreten dobov tematick dotyky, pulzujca fant-
zia produkujca naptie avetko prenikajca naliehavos azkos.
Abstraktno-univerzlny rozmer duchrskej lnie sa vak pouitm
mien relnych ud asocilne znmeho prostredia (Cigni aich vn-
manie vinovou spolonosou) posva do itateovi bliej, zn- zneho, zmenil svoje rozhodnutie achcel zachrni ininiera iseba.
mejej, ateda konkrtnejej polohy. vod azver vtomto chpan
plnia funkciu forml danho nru.
Tmu hrzy vpodobe desivej histrie individulneho loveka
podva aj prza V. Hurbana-Svetozrova Hrza. Je zasaden dokon-
vennho kompozinho rmca spoloenskej konverzcie stlej
spolonosti, vedenej ako rozprvanie historiek napouenie, poba-
venie, ilustrciu spolonej tmy, ktorou sa, po paradoxne veselom
aartmi preplnenom dni, stali neastia astran udalosti. Rozpr-
van prbeh m by potvrdenm, a sasne spojenm dvoch odli-
nch kvzi teoretickch charakteristk hrzy a aku, ktor na vod
podali dvaja astnci diskusie, priom rozprva jeden, dosia
ticho prsediaci ho zhromadenej spolonosti dopredu predstavil
ako prbeh, ku ktormu treba silnch nervov, teda muste sa trochu
opanova. Ide ootzku, i je stav hrzy vnimonm stavom mimo
rozumovch danost, vedci len k najhorm vysteniam, alebo je
stavom, ke rozum funguje, je schopn hodnotovch odlen, take
me aj pvodne hrzostran situciu premeni nalepiu. Vtomto
zmysle teda obsahuje aj ist etick stanovisko, ktor svis so zauja-
tm postoja kotzke viny aneviny.
Jadrom rozprvania je epizda zo ivota istho ininiera, kto-
r bol kedysi dozorcom pri stavbe tunela, no ktorho jeho okolie
(avtom rmci azda aj lenovia zhromadenej spolonosti) poznalo
u iba ako pomtenho blzna, melancholika. Pomiatol sa preto,
lebo zail nieo hrozn. Ako vedci mal konflikt smladm robotn-
kom. Raz veer pri tan vposteli zhodil svieku, odktorej zaala ho-
96
rie zclona vjeho izbe. Ke zaal hasi, spod jeho postele sa vystrila
ruka, ktor hasila tie. Ininier si vtedy uvedomil, e mlad robotnk
ho chcel zabi, a namiesto hasenia zaal zpasi s votrelcom. Ten
vak vplyvom okolnost chcel zachrni ivot ininierovi i sebe, no
namiesto hasenia musel bojova sininierom. Poiar sce obaja pre-
ili, no ininier sa zblznil arobotnka odsdili dovzenia pre pokus
ovradu, hoci aj vplyvom okolnost sa jeho pvodn mysel zmenil.
Rozprva vtejto svislosti hovor odvojakom chpan pojmu cit
zchrany: km ininier chcel vstave hrzy zachrni seba, robotnk,
u vsitucii rozrenho poiaru apredovetkm vhrze zavanej
Prza Hrza m sce tzovit charakter, o kontatoval u
M.Gfrik (Hrza je vchodiskovo postaven naprincpe ala thse;
Gfrik, 1993b, s.108), kompozin truktra nalnii tza (prv nzor)
antitza (druh nzor) syntza (ilustratvny prbeh pre pravdivos
oboch nzorov) vak nepsob staticky, ato aj vzhadom nasstre-
dene dramatick podanie vlastnho prbehu, o podiarkuje aj jeho
jazykovo-tylistick vstavba: vety s sen, rozprvanie m spd,
vpopred je dej akn zpas oboch muov. Hlavnou tmou pritom
stle ostva stav hrzy a jeho vplyv na momentlne konanie lo-
veka, ideovo dleit je moment iracionlnosti osudu arelatvnos
viny atrestu.
Ovea poetnejie a sstredenejie ne priame stvrovanie
hrzostranch historiek je vak vprzach autorov Slovenskej mo-
derny tematizovanie existencilnej zkosti: zkos je chpan ako
zkladn prvok modernistickej existencilno-pocitovej meditcie.
Tematizovanie zkosti sa v tejto skupine textov spja s vrazom
exaltovanho existencilneho sebapotvrdzovania vlastnho ja, o je
moment prepojen sproblematizovanm samotnho faktu udsk-
ho bytia asodhaovanm pocitu nezakotvenia aneistoty, najm ako
individulna artikulcia univerzlnych udskch otzok.
V tomto a zkostlivo predvdzanom existencilnom spyto-
van sa bolo vak latentne prtomn smran a ponur psychic-
k sebapitvanie, neponkajce iadnu psychick avu. Klasick
otzku Quo vadis? nereprezentovala len obdobn otzka Frantika
Votrubu odkud pichz akam jde zjeho state Znovej literatry
97
(1909), vbsni vprze Brezy (1910) odVladimra Roya preformulova-
n doslov neviem, skadia som priiel aneviem, kam idem. Rovnako
sa ptal mlad, len dvadsajedenron Martin Rzus vmotte przy
Rozprvka (1910): o pred vznikom? o poskone? anao trblot sm
ihrav? ARoyov vrstovnk Ivan Gall vprze ZVoloovho dennka
(1910), ktor uverejnil ako dvadsapron, nebol odlinej: U
dvno stratil som zmysel ivota. U dvno kedysi ptal som sa zfalo,
kam sa enieme, o chceme my iv mtvoly, lebo vkadom zns je z-
rod zniku a umierame od prvho svojho vydchnutia. Ale util som
muiv pochybnosti, nechal som s ivot vkol aako vdivadle pozo-
roval som sveta beh. Prepletenie existencilnych otzok nenechalo
ahostajnm ani dvadsaesronho Kosorkina, ktor vdekadentne
ladenej prze Zlomen dua (1910) napsal: Iba smr m ven trva-
nie (...) ledvae vznikol ivot, u rozptyuje sa arozplva ... kam unik,
kam unik ... aak vtom zmysel? Schopenhauerovsk obchdzanie
ivota, ivota, ktor ale nemono obs, je bytostnm problmom
muskej postavy aj vprze On (1907) odudmily Groeblovej, priom
m rovnako podobu sebavyjadrenia.
Mladcka tylizovanos dopodoby loveka poznanm predas-
ne ostarnutho (Rzus) bola jednou zt intelektualizcie vlastnho
vzahu ksvetu aivotu vom. Tendencia kautentickosti, o vrovine
komunikanej perspektvy prz predstavovala preferovan ja-forma
so svojou ilziou bezprostrednosti, sa tu stretvala sanalytickm as-
pektom. udsk osamelos, ktor bola akousi automatickou sasou
modernistickho subjektu (ako subjektu reflektujceho vlastn bytie
spriam panicky pedantskou analytickou systematickosou, subjektu
totlne vnmavho a nanajv precitlivenho), spsobuje, e dan
problm sa rieil len narovni vlastnej individuality ako jedinenho
subjektvneho mikrokozmu. Bol to problm jedinca, ktor si me
a aj mus vyriei len on sm. Nikto mu do jeho vah nezasahuje,
lebo je to jeho vntorn a intmna zleitos (Krasko), pretoe ani
nikto nie je nablzku (Kosorkin, Roy), pretoe s to reflexie nem rov-
nako ako aj dialgy, ktor s ich sasou (Rzus). Tomu zodpovedali
aj komunikan formy danch vah: nhradn komunikcia, vktorej
sa partnerom stva neiv vec (Roy brezy, zvony), vktorej, poveda-
n slovami Alice Jedlikovej, mlanliv nhradn adresti predstavu-
98
j (...) ozvun dosku pre hlas osamelho udskho indivdua (Jed-
likov, 1993, s.33). Je to komunikcia, ktor sa uskutouje len ako
komunikcia myslen (Rzus), ako snenie (Rzus) i ako rozprvanie
vo funkcii nhrady aknho deficitu (Kosorkin, Krasko).
Spomnan Quo vadis? predznamenalo nepokoj nielen du-
evn, ale aj fyzick. Postavy chodia, bldia, hadaj cestu, akoby
napredovanie v priestore malo zabezpei posun aj vo vntorne
zavanch dimenzich. Typicky modernistick motv sa vpredmet-
nch modernistickch textoch stal dleitou vstavbovou zlokou.
Pritom intenzvne prevan intelektulny problm sa priam fyzic-
ky zhmotuje, oho odrazom je aj tma bolesti (vmoderne priam
pozitvnej hodnoty), ktor sa stva neodmyslitenou zlokou takto
koncipovanch prc. Aj preto s vahy pln vzdychov, zvieravch
pocitov aab rozplench hlv. Priam nzorne to ukazuj Kosor-
kinove formulcie zjeho u uvdzanej przy Zlomen dua: srdce
tak slabo bije, ako nazmlku, prikladm na ruku, trasav, studeno
spoten, len chor, nezdrav srdce me tak chvejno-slabe bi; srdce,
zktorho unik ivot, cel som zoslabl, som bezvldny, ako vsilch
zmrlej muchy, svkrikom smerujcim a kabsoltnu: Jak boast-
n, jak zfal! Duevn vyptie teda nie je len konvenn trpenie
ablednutie, je to boles skutone a fyzick, ako to vyjadril tie
I.Gall vprze ZVoloovho dennka: Zdalo sa mi, e zahlavu sa mu-
sm chyti, aby sa nerozskoila, e musm vykrknu, aby povetrie mohlo
dops. Skuujce s tie vyjadrenia V. Roya oneschopnosti plau,
Kraskovo pociovanie trpkho zadosuinenia a takisto Rzusovo
tematizovanie leania nasmrtenej posteli.
Z kontrastu stratenej harmnie a prevanej disharmnie vy-
rast zkladn vchodiskov situcia textov, v ktorej sa moment
analzy a autoanalzy subjektu transformuje do podoby muivej
sebaizolcie aohranienia spoloensko-kultrnymi normami ako-
munikanmi formami. Vrovine vrazu vlastnej intelektulnej krzy
sa potom literrny subjekt tylizuje vo svojej izolovanosti aohranie-
nosti aj cez priestorov sradnice textu: Kraskov Jn Martn zprzy
Almuna (1908) riei svoj problm vuzavretom priestore parku, kde
neme njs toho, koho had, ale ani to, o mu bytostne chba
rozhodnos; Kosorkin a Roy situuj svoje bsne v prze do fan-
99
tazijnej vyudnenej prrodnej krajiny, ktor je odrazom pasvneho
apsychicky senzibilnho indivdua akde subjektvna totonos lo-
veka aprrody je jedinm adekvtnym vyslovenm tby poabso
ltne; Rzus existencilnu ifyzick samotu svojich postv vslovne
deklaruje a alm postupom len potvrdzuje a rozvja. Ak v prpa-
de Kraskovej przy Almuna sa nad literrnym subjektom vznal
akoby fantm melanchlie, uKosorkina aRoya avistom zmysle aj
u Rzusa je tento moment nahraden aspektom zfalstva, ktor
vyplva zaivho sebauvedomenia si vlastnej malosti aniotnosti
anemonosti obsiahnutia tajomstiev univerza. Individulne dilemy
sa pod nlepkou impresvne (Kosorkin, Roy) a racionlne (Rzus)
vyvolanch vntornch psychickch stavov kontituovali ako mal
filozofick zpasy, ktorch jedinou snahou nebolo len njs odpove
nabytostn otzky, atak porozumie, ale njs ndej apotvrdi vieru
vmorlny pokrok.
Melancholick rezigncia, nihilistick gest, schopenhauerov-
sk odozvy, dekadentn pesimizmus, nostalgick nlady depresi
abezvchodiskovosti, skepsa, ale zrove oakvanie, viera, ndej
to vetko ako dichotomick prejavy dobovho individualizmu
mono njs vtextoch vypovedajcich omodernistickej krze sub-
jektu. Autori sa vnich sstreovali najeden vybran problm atomu
podriaovali aj koncipovanie sujetovo-epickej osnovy len ako osno-
vy rmcujcej a vrazne oslabenej. V takomto kontexte sa domi-
nantnm stalo vyslovovanie zloitosti aproblematickosti vlastnho
individulneho bytia, vrmci ktorho popredn miesto patrilo prve
pocitu zkosti astrachu zbytia.
100
Pramene:
HURBAN, Vladimr S.: Brka. In: Slovensk pohady, ro. 34, 1914, . 1, s.1 11.
KRASKO, Ivan: List mtvemu. In: Nrodn noviny (Pittsburgh), ro. II, 1911, . 68,
20. 4. 1911, s.7 (prv vydanie); pozri tie Slovensk pohady, ro. 31, 1911, . 4,
s.210 216.
V. H. S.: Hrza. In: Nrodnie noviny, ro. 38, 1907, . 73, 25. 6. 1907, s.2 3 (rubrika
Besednica).
V. H. S.: Pn Gapar. In: Nrodnie noviny, ro. 40, 1909, . 128, 30. 10. 1909, s.2 3
(rubrika Besednica).
V. H. S.: Taroky, romantika aete nieo. Fantzia mesanej noci. In: Nrodnie
noviny, ro. 38, 1907, . 116, 3. 10. 1907, s.2 3 (rubrika Besednica).
Literatra:
BURROW, J. W.: Krize rozumu. Evropsk mylen 1848 1918. Brno : Centrum pro
studium demokracie akultury, 2003.
GFRIK, Michal: Komentr. In: Sborn dielo Ivana Krasku. Bratislava : Veda, 1993a,
s.393 396.
GFRIK, Michal: Prza Slovenskej moderny. Bratislava : Slovensk spisovate, 1993b.
JEDLIKOV, Alice: Kekomu mluv vyprav? Praha : stav pro eskou asvtovou
literaturu AV R, 1993.
MATLK, Stanislav: Vvin atvar Kraskovej lyriky. Bratislava : Tatran, 1976.
101
 Michal Jare hororu nebo alespo jemu blzk, vyuili maximln. Vtomto krtkm
anikoliv vyerpvajcm nstinu bych chtl upozornit prv naty auto-
ry, kte nepatili kespisovatelm ist populrn literatury, ale vjejich
Stn mrtvho dlech se oto vraznji objevuj motivy hrzostran. Zrove to jsou
Vlety (jinch) autor prvn poloviny autoi, kter jsme si navykli oznaovat jako mn vznamn, nejen dky
20. stolet do(jinho) nru jejich vznamnosti, ale ime zapomnn. Nazval bych je vtomto ppa-
d jako autory jin ajejich pspvky, tu vce atu mn nrov, bych
adil spe chronologicky. Jsem si vdom urit omezenosti vkladu
Vrmci esk (populrn) literatury prvn poloviny 20. stolet se at omezenosti prostorov, aproto bych se snail popsat spe nkolik
objevuj hrzostran povdky i novely s tajemstvm a asto nevy- tchto jinch autorskch typ, avynechal bych jist typy zjevn (Josef
svtlitelnmi zhadami mnohdy mimodk, okrajov, a pokud ji je Vchal, Jan Weiss, de la Cmara, Slva V. Jelnek ad.). Ze stejnho dvo-
nachzme, jsou vtinou dnes zcela zapomenuty. Je to zvltn jev, du bych zmnil pouze natomto mst novelu Vtzslava Nezvala Valerie
kdy si uvdomme, e zejmna hororu blzk nr sci-fi byl idky atden div, kter vyla vroce 1945, ale vznikla odeset let dve, stejn
popularit apkovch dl zkoumn v esk literrn historii dale- jako pomrn ast zjevovn fantom vtextech ze 40. let (mj. roman-
ko vraznji ne samotn horor. Apece je evidentn, e prv hrza tick pzrak Emanuela Kvise vezov Svdkovi i pzrak Uspavae
doke vzbudit daleko silnj emoce, e j autoi nejednou podlhaj vpoezii bednovsk generace), kdy jde asto oparalelu knacismu. Ob-
a dovedou ji vyuvat velmi dobe, by skryt, v rmci kriminlnch, jevenm Smrti jako neznm dmy vHostovskho romnu Cizinec hled
psychologickch, ale i veskrze trivilnch text. Dokonce by se dalo byt (1947) se stv hrza jednm zvyuvanch motiv vexistencilnch
mluvit odaleko vt modernit amodernosti hororovho nru ne- dramatech, stejn jako soust relnho dsu zpoosvtimskho svta,
li sci-fi, protoe horor, podncen psychoanalzou aexpresionismem, se kterm se literatura vyrovnvala (avmnohm vyrovnv) dosud.
dokonale vyuil vechny stsnnosti azkosti, pipraven ji koncem
pedchoz dekdy vdekadenci, apokraujc vevyerpvajcm adsi- Potek 20. stolet pinesl doliteratury velmi zajmav podhou-
vm setkvn shrzou existence vobdob dvou svtovch vlek. b. Vedle nastupujcch -ism zde neustle petrvvalo stetvn
Spojen spsychologickmi apsychoanalytickmi postupy apstu- stradic ajej potlaovn nebo pinejmenm stvrm navznm
py, stejn jako jasn odkazy naromantismus (Erbenovy Svatebn koile nani aupravenm si ji dle sebe. Tradin postavy pohdek, ppadn
stejn jako Mchv Mj lze, podobn jako pohdky brat Grimm, st legend, kter oivuj nkter dla nkterch autor, se pak promuj
bez nadszky jako horory), dsledn schopnost symbolist vimpresiv- vgestu anarchistickm nebo bocm. Proto je zjevn vampyrismus
n drobnokresb ato zejmna vdrobnokresb niternch pocit astav, epick bsn anarchisty Kamila Berdycha Dcera Jairova (psno 1910,
nevyvratiteln vliv Poeovch, Hoffmannovch aEwersovch povdek, vylo 2000; viz tie Jare, 2001, s. 194 199), vychzejc zbiblickho
Arbesovch romanet, odkaz velmi populrnho spiritismu ivlenho nmtu, vzpourou proti danosti: Dcera Jairova, kter prola dolm
lenstv, azejmna petrvvajc linie odkolportnch (krvavch) ro- smrti, je Kristem oivena, ale pokou Jee jako nezkrotn aerotic-
mn 19. stolet pes drobn seitky povdek pvodn ipevzat pro- k divoenka. Podobn pak slidovm mtem i pohdkou nakldaj
dukce (cliftonky etc.), to ve mlo spolen se znanm vlivem filmu idal autoi1 vknize Bizarn novely (1919) je jej autor Jaroslav Pulda
rodnou pdu pro novely i povdky ist hororov. Je zvltn, e se
veskm prosted prvn poloviny 20. stolet neobjevil ryz autor hr- 1 Pipomeme jen naokraj nejen literrn, ale ivtvarn kontext esk symbolismus shrzostranmi i
mytologickmi vjevy se projevuje napklad vdlech Jaroslava Panuky, Jana Konpka i starch autor jako Max
zostranch romn, ale e jsou doslova destky autor, kte motivy Pirner ad.

102 103
(1870 1926) napklad vpovdce Zmok vrac ktradinmu motivu
ernho kuete (plivnka, zmoka), aby ho nov vyuil ve spoleen-
skm prosted pelomu 19. a20. stolet. Spodobnmi eskmi po-
vstmi apohdkami nakld ispisovatel Karel Leger (1859 1934).
Vjeho novelch apovdkch vystupuj pohdkov bytosti vpolabsk
krajin (Leger byl rodk z Kolna). Prolnn fantasknho a relnho
je patrn mj. vLegerovch knihch Ostarm lakomci ajin povdky
(1919) avnovele Podivn phoda inenra Vladivoje Vejvody (1914).
Stet tajemnho, pro lovka sotva pochopitelnho svta, je zejmna
vedruhm jmenovanm dle velmi siln Vladivoj Vejvoda je inenr,
kter m Labe kvli chystan regulaci. Dostane se jednoho letnho
dne koputn chat, kde bydl mstn hlda Mkota se svou dcerou
Anou, okterou m zjem domk Moravec. Stet tradinho svta,
ve kterm nechyb fantasknost (Moravec jedn jako vodnk, Ana
jako vodn panna, navc vMkotov domcnosti jsou vedle ernho
kocoura azplihlho kuete slyet zvltn zvuky), se svtem racionl-
nho (a ji inenr Vejvoda nebo obyvatel blzkho mlna) se pro-
jevuje zejmna vatmosfe neuritho anepli jasn vyslovenho
ohroen. Isnov scna pod vodou je ale Legerem ironizovna: Ano,
takhle jsem si pedstavoval eskho hastrmana, dobrckho oska,
poselsku poouchlho. Ito dmonstv veskch vodch zatuchlo. ivo,
ubok, vmalch pomrech, nic nevda ovelikm svt. Zaschl konzer-
vativec asnad dokonce klerikl, vdy ism ert je beztoho kleriklem!
(Leger, 1914, s. 149 150). Hrza astrach je sice redukovna ptom-
nou ironi, avak Legerovi se vten da nastolit atmosfru, pro ho-
ror i straidelnou povdku tak dleitou. A to jsou ji nevysvtliteln
kazy (zjeven dvno utopen matky, ukn duiek), tak i samot-
n dusn atmosfra letnho dne. Ironie vak dostv navrch, co je
vmnohm pro eskou straidelnou povdku typick (snepopiratel-
nm vlivem nkterch povdek Gustava Meyrinka). Jako dal pklad
z mnoha meme uvst teba nkter povdky Ignta Herrmanna
(1854 1935) mj. fantastickou povdku shumoristickou pointou
Nebotk rytmistr nebo povdku Str umrtvoly,2 vekter je oiven do-
mnle mrtv , ppadn nkter krat texty Karla Matje apka Cho-
2 Povdka Str umrtvoly je mj. obsaena vHerrmannov knize Otech nebotcch ajin historky nedln.
104
da (1860 1927). Ten vsouboru prz Romaneto. Ti chodsk grotesky
(1922) vyuil motivy zbonosti, zskn nadpirozen moci i spolku
sertem ktomu, aby satiricky ironizoval crkevn hierarchii iexisten-
ci bla, kter m podle dogmatismu vry stejn opodstatnn jako
existence boha. Zejmna vpovdce Pchlek aert se tento satirick
podtn dostv dosouvislost slidovou zbonost ajejmi pedstava-
mi, co apek Chod podtrhuje ivyuvm chodskho dialektu.
Zajist vrchol takovho psan sironickm podtextem meme
povaovat tvorbu Karla vandy ze Semic (1867 1927), kter zasv-
ho ivota vydal dv knihy povdek: Fantastick povdky (1892) aBizarn
povdky (1897). Zejmna vBizarnch povdkch se vanda vedvanc-
ti textech, zasazench doronho obdob, pokou asto parodovat
nebo ironizovat nkter znm postupy dobovch autor. Napklad
vpovdce lovk bez hlavy se objevuje zchudlmu herci duch, kter
se chce pomstt sv bval milence, kvli kter spchal kdysi sebe-
vradu. Sebeironick komente ashazujc prvky jsou ostatn velmi
osvujc ahledaj dost asto velmi tenkou hranici mezi hrzou ahu-
morem: Bel jsem dom, vypil jsem dv sklenice vody se sekrbanm
fosforem, pak zacpal kamna, zaplil uhl, akdy ito nepomhalo, pro-
hnal jsem si lebkou dv kule, aponvad jsem byl jet iv, poal jsem
sti njak ,Fantastick povdky to inkovalo umel jsem (vanda
ze Semic, 1897, s. 31). Pstup vandy ze Semic je velmi originln,
nechyb mu vcemn vdy schopnost odstupu odltky ihravost, ale
zrove je velmi zajmav jeho zrunost aschopnost stylizace. Zaj-
mav je nanm ijeho vlastn ironizace: zatmco vBizarnch povdkch
si dl spe legraci zklasickch syet straideln literatury, vped-
chozch Fantastickch povdkch je vanda spe vn ajeho postavy
se pohybuj vextrmnch konfrontacch se zsvtm, msty odkazujc
keklasikm nru (E. A. Poe, francouzt frenetici).
Pokud odhldneme od ryze nladovch text spojench
s pedchoz symbolickou a poeovskou ntou (nap. v povdkch
Quida Marii Vyskoila Hra spanenkami, kde se jednomu z hrdin
zjev smrt jako dvka vrudm atu), dalo by se tedy ci, e pro es-
k hororov nr prvn poloviny 20. stolet byla velmi nosn mda
grotesknosti, pitvornosti nebo bizarnosti. Odkazuje ktomu ito, e
leckter povdky a przy maj nzev i podtitul bizarn, piem
105
grotesknost atato bizarnost byla erpna ztradinch zdroj jako
E.A.Poe, Gustav Meyrink i dobov znmch avdnen dob ji
opomjench autor jako byl nmeck psychiatr aspisovatel Oskar
Panizza (1853 1921), francouzsk spisovatel Jean Richepin (1849
1926) i zdruh strany francouzt frenetici, symbolist adeka-
denti jako Auguste Villers de lIsle-Adam (1838 1889) ad.
Bizarn vak vtchto ppadech mnohdy znamen a nezdrav
extrmn a psychopatologick stavy, asto vypovdajc o podivn
zvrcenosti autor ne ojednn popisovanch postav. Mnohdy ji
nzev nkterch text vypovd o obsahu. Za siln vyhrocen lze
povaovat napklad texty Josefa Dmy (1882 1933) zknihy Povd-
ky abizarerie (1908). Vpovdce pznan nazvan Mozky blzn pro-
chz vyprav sdoktorem jmnem Cynik popsychiatrick lebn.
Ten mu ukazuje chovance lebny apak jej zavede domstn pitev-
ny. Vzasklen skni vidm vphradch nad sebou nkolik ad irokch
lahv s cedulkami a v nich ediv lutou, stevovit smotanou masu
mozky blzn (Dma, 1908, s. 133). Zancen lkae adoslovn po-
pis chovn nkterch blzn, jejich mozky jsou naloeny vlihu, to
ve kon zvltn katarz anstupem vnitnho lenstv vyprave:
Pojme, pojme!... Zd se mi, e... ze vech lahv se namne kleb mj
mozek! Pojme, pojme! (Dma, 1908, s. 135).
Vedle zmnnho vandy ze Semic je bizarnost astm moti-
vem napklad vdle dramatika aprozaika Otomara Schfera (1883
1945), ato zejmna vjeho povdkovch knihch Sny aivot (1909)
aena ajin bizarn pbhy (1922). USchfera se projevovaly idal
zliby vjist bizarnosti aironii napklad vromnu Vtlen Pampy-
lasovo (1920) se pomoc hypnzy vtl dodue umrajcho zloin-
ce Pampylase novin Horn, aby poznal chvli skonu lovka, i to,
co se vokamiku smrti atsn pon vlovku dje.3 Podobn jako
v autorov povdce Nocturno zde hraje svou roli dobov oblben
okultismus. Racionalista hrab Schermann chce odmdia pi seanci
vdt, jak zeme, aje mu pedpovzena sebevrada. Vden, kdy kn
m dojt, piprav vesel spolenost Schermannovi dtskou pistolku,
kterou si pilo kespnku astisknutm spout zeme. Realisticky
3 Pipomeme jen naokraj, e motiv vyuil Schfer pvodn vpovdce Stiperdackerv elixr vesbrce Sny aivot.
106
je vysvtleno, e dolo kekrevnmu vronu ae Schermann zemel
namozkovou mrtvici, ale jak poznamenv vyprav: vron krve na-
stal kolmm smrem odspnku, kam Schermann nasadil onu dtskou
hraku, kolmm smrem do stedu mozku, jeho tk jevila vechny
charakteristick znmky vstelu neviditelnou kul bez hmoty abez di-
menze... (Schfer, 1922, s. 210).
Pedloen ukzka pipomn ito, e vrmci pemlen ohr-
zostran literatue nesmme zapomnat na dobov zjem nejen
oprobouzejc se psychoanalzu, ale t trval zaten okultismem
i spiritismem. Stranou bych vtuto chvli ponechal romny apovdky
Felixe Achilla de la Cmara del Campo y del Padrone (1897 1945),
jeho vlastn jmno je pouze Josef Karel Camra. Dvod je hned
nkolik Cmara byl autorem velmi plodnm, ale t autorem pro
typ przy stajemstvm dosti podstatnm vrmci trochu jinho zj
mu aexkurzu, kter si dovoluji nabdnout zde. Zpodobnch dvod
bych jen zde zmnil drobnj prce autor jako B. Ml (okultn romn
Milota aMilen, 1922) nebo Frantiek Baran (Historie mistra ern ma-
gie, 1927). Zejmna voblasti okultn literatury hraje svou roli schop-
nost extatickho uhranut ahledn svta krsy mimo svt lidsk, co
asto pivdj vyinut hrdiny klenstv nebo smrti. Mystika aeso-
terika jsou vak ji nahran nmi sledovanho tmatu, vprolnut n-
boenstv, osudovosti izcela totlnho vytren vhledn estetickch
norem se hrza projevuje jen jako jeden zprvk ikdy dosti asto
prvk, kter pedmtem hbou. Hrza je pro okultn texty mnohdy
kategori stejn rovn jako krsa nebo mytologie ajej vnmn je
pak evidentn jin. Vpovdkch aromanetech Jana Rejsy zKolkovic
(1886 1971) se dostvme doznan patetickch, vyhrocench si-
tuac, vekterch je andlsk svt nebo svt svatch daleko silnj
ne svt n (nap. vpovdce Chimra zknihy povdek Efemery, 1937).
Vpovdkch dalho esoterika apekladatele, Karla Weinfurtera (1867
1942) je zetelnj vliv novoromantickch autor i spisovatel,
kter Weinfurter pekldal (A.C. Doyle ad.).4 Vliv okultismu aetby
Emanuela Swedenborga je patrn teba ivpovdkch Jaroslava Pa-
4 Ze kly autor dalch meme pipomenout napklad dla Emanuela zLeehradu i pozdj romn lkae
Frantika korpila (1903 1950) Tv cherubna (1935), vekterm se astrln i okultn motivy propojuj sji
dobovm zjmem opsychologii.
107
sovskho (1890 1965), jinak autora vychzejcho zokruhu Modern psychologie azejmna jejich porn azaat setrvanost vdeskripci
revue, kter programov vzval zejmna vpotcch 20. stolet dan- stavu kee ahrzy me pro n nstin poslouit jako jeden zdal-
dysmus. Vjeho povdkov sbrce Ruce osudu (1915) se ms erotika ch typ pro vymezen nru.
sokultnmi tmaty napklad vpovdce Kdruhmu behu se hlavn Duevn proitky a jejich popisy jsou zjevn v nevelk povd-
hrdina Egon astn spiritistick seance, pi kter se pt zjevenho kov knize Dm, vnm je mrtv (1928) autora Karla Hradce (1904
ducha navn ivot, odplatu, itrest. Ikdy mu nen jasno odpovze- 1969). Hradec, prozaik a bsnk, len brnnsk Literrn skupiny,
no, Egon upadne dovlekl choroby avhorekch vcemn donut vesvch povdkch vyuv spe introspektivn, vnitn monology,
dvku Anu, aby kvli nmu spchala sebevradu: M bude oek- spojen zejmna se zloinem, utkvlmi pedstavami alenstvm.
vati zabranou smrti, vezme m zaruku... Atryskneme ksfrm, kde je Jak ostatn sbrku charakterizuje jedna z recenz: Vecky [povdky
snad vn lska... kdruhmu behu... (Pasovsk, 1915, s. 114). Poslze pozn. M.J.] jsou psny namotiv strachu, hrzy azkosti. Vojk je
se ale Egon uzdrav avevitkch spch sebevradu ion, protoe se nenvidn brutlnm dstojnkem, nespravedliv obvinn zkrde-
mu nedostalo znamen ze zsvt, e tam nanj Ana ek. e aspch sebevradu. Dlnk zabije vzchvatu lench pedstav
Vppad ve zmnnch Schferovch povdek se vak setk- svho kamarda akdy se mu doma zd, e jeho bratr vidl tento
vme vce ne sokultismem spe snaturalismem azlibou vpopi- zloin, zavrad i jeho. Mlyn je pepaden v noci a zastel lupie,
su psychopatologie jedinc, kte se sna vmezn situaci vyci co svho pbuznho. Bezcitn ednk vyene svou matku akdy tato
nejpodrobnji dramatick spd svho pbhu a do chvle te, umr hladem a spch sebevradu, jeho ena ji zape. Karel Hra-
do chvle zhuby, ppadn tsn ped propuknutm lenstv. Tak dec smuje kvnmu pochmurnmu momentu aivot jeho lid
napklad v povdce ena vme ji od prvn vty takka ve: Zabil je vyhrocen vdy do trapnch duevnch stav, kde se ms strach
jsem ji, pane, to zejmo itomu, komu nejsou znmy podrobnosti mho alenstv (LitN, 1928, s. 6). Vtto souvislosti by lo pipomenout
zloinu (Schfer, 1922, s. 7). Podstatnj je vpovdce motiv len napklad ran povdky Emila Vachka (1889 1964) velmi vsti-
lsky, kter nachz naplnn a vtouze zemt vnru milovanho n a pro takov typ textu s psychickou poruchou je mj. povdka
lovka. Patrn nejvraznjm autorem tohoto typu ohledn du- Peludy zroku 1919, otitn napklad vsouborn knize Prvn skli-
evnho rozpoloen lovka v kritick situaci je vedle napklad ze (1940). Vachek popisuje zvltn psychick stavy idie tramvaje
bsnka Karla Babnka (Pzraky, 1920), Jana Opolskho (Kresby uh- Josefa Paprnka, kter je nejprve sthn halucinacemi (proti nmu
lem, 1907), Jiho Rychlho (Vboji oivot, 1933) bsnk aprozaik jedouc rychlk, pozdji vize hrajcch si dt nakolejch, kter se sna
Louis Kikava (1873 1920). Kikava vedl dosti neuspodan ivot nepejet) ajeho duevn stav je vybiovn a nakrajn mez, pi kter
(mj. pokusy o sebevradu a morfinismus). V jeho przch je ast u nevnm realitu abludy, take povdka kon velmi naturalisticky:
nihilismus, hrdinov Kikavovch povdek jsou velmi asto sociln na kolejch tramvaje si hraje reln dt, ale Paprnk je rozhodnut
vyinut nebo duevn nemocn (jist paralela sKikavovmi poby- pekonat naradu doktora tento blud adt pejede (Slyel jet, jak
ty vpsychiatrickch lebnch). Povdky kon asto tragicky, avak nkdo hulk: ,Pejel dt, pejel dt, apotom omdlel stm bohatstvm
pevld vnich expresivita avcemn jist radost zpopis psycho- pocit, kter doprovzej mdlobu: Slyel jet zapn, ctil, jak se vz
patologickch stav anaturalismu. Kikava stail vydat zasvho ivo- pehoupl pes nco kehkho, zdlo se mu, e ten, kter ho prve zezadu
ta vedle nkolika sbrek bsn ti sbrky povdek Skryt erotika ajin udeil doramene, nasazuje elektrickou brzdu, uctil jej zpach ajet
povdky (1904), Zloin navsi ajin prza (1909), Psychiatrv klobouk mnoho jinho; Vachek, 1940, s. 123). Vachkv takka dsiv, chladn
ajin przy (1919), kniha Loupen ryt Florin ajin povdky vyla a pozorovatelsk odstup isjednm zpomrn asto tabuizovanch t-
po autorov smrti vroce 1921. Jeho przy jsou spe zapomezm mat (vrada dtte) dodv povdce zvltn rz. Rz ehosi pekrau-
108 109
jcho bn jen straideln texty pro pobaven, pro zjiten nlady. dlouhch popisech, um vytvoit velmi dobe stsnnou nladu.
Vachkem se dohrzy dostv iivot, jeho rozmr pekrauje salnn Zapravdpodobn nejhrzostranj text by se dala povaovat po-
okultismus nebo nladovou zkratku spzranm svtem mimo ns. vdka Ahmtin rubn. Dobrodruh acestovatel Chatterton host usebe
Autor vstupuje dosvta vns, odhaluje velmi byste vnitn zkraty generla Browna, se kterm zabije krokodla. Vjeho tle najdou ob
ipochody, aukazuje hrzy psychiky. rubn, kter podle Chattertona patil egyptsk princezn Ahmetis,
kter zemela jako panna aohromn svt vn, cel peklo erotickch
Hledme-li vak ist nrov povdky mimo produkci popu- rozko a vradcch tueb, cel ocen elektiny, zahutn v prostoru
lrn literatury, jsou zejmna 30. lta 20. stolet odklonem odhororu. pti krychlovch centimetr a podob lidskho srdce, zstal nevybit,
Pesuny kavantgard ipsychologizaci vak vyuvaly nadle jist po- nevypotebovn, neuvolnn (imnek, 1916, s. 34 35). Chatterton
stupy hrzostranho nru, ovem vdaleko vt me se nov vzni- chce pomoc rubnu osvobodit zakletou Ahmetis azmaterializovat
kajc texty soustedily spe nastrach zmsta, techniky, nastrach ji, povdka ovem kon Chattertonovou dsivou smrt a mizcmi
pozdji pojmenovan jako existenciln. Tento celosvtov trend ale dvmi stopami vnonm psku. Erotika, potlaovan ipiznvan,
nebojkotoval pedchoz viz napklad pihlen se francouzskch je jednm zhlavnch motiv imnkovch povdek, stejn jako ne-
surrealist kernm romnm nebo ksrii oFantomasovi. Uns bezpen zahrvn si se silami jinch svt.
vak mda Poeovskch i Ewersovskch novel ustupuje ped jinmi Povdkov sbrka Ladislava Narcise Zviny, nazvan Stn mrt-
autory, nehled najistou snahu omsty mon a pli nsilnou kul- vho ajin novely (1929), je patrn nejvraznj co donrov is-
tivaci ten aboj proti braku. Je to zejm ivevydavatelsk pro- toty vnaem vzorku. tveice povdek, kter se porznu odehrvaj
dukci zatmco dest advact lta byla hojn protkan nejrznj- v Nmecku, Polsku, Americe i v echch, jsou krat, pointovan
mi fantasknmi i bizarnmi pbhy, vetictch letech nastupuj pbhy, se zeslenm zjmem o vnitn pochody vyinutch jed-
tmata spe sociln nebo psychologizujc. Pesto lze vobdob prv- notlivc. To je patrn vprvnch tech povdkch (Stn mrtvho, Sen
n poloviny 20. stolet najt isbrky povdek ist hororovch, kter chorho srdce aSzka), posledn pbh, ern pan, je drobn ski-
ukazuj, e nr existoval. Vzvru bych alespo vnznaku pipo- ca opomst eny svmu umrajcmu manelovi. Zejm nejsilnj
mnl dv knihy, kter by mly vrazn zashnout doptch hovor je zdanho vzorku povdka Szka, vekter se vsad mu jmnem
oesko(slovenskm) hororu. Frank sptelem Herbertem, e vydr jednu msn noc, uzaven
Sbrka povdek Josefa imnka (1883 1959) nazvan Oivl smrtvolou vevzesk mrnici. Frankova racionalita (strach ahr-
mramory (1916), pin adu krtkch nladovch povdek, vnova- za zmrtvch je jen nedostatek sebevldy. Popedcch zddn slabost.
nch asto pzranm nebo nepli vysvtlitelnm motivm. im- lovk siln vle ji nezn; Zvina, 1926, s. 32) je bhem nonho
nek zasazuje vtinu povdek doexotickch kraj, jako je Egypt nebo sezen naruovan a leptan ve vnitnm monologu, pi kterm
Blzk Vchod, jeho hrdinov jsou napklad Don Juan. Vvodn po- probhnou vemon halucinan jevy, zpsoben pepjatou mysl
vdce Upr vyuv autor velmi pesvdiv motivu vampra. Oblbe- apohybem msce, kter mrtvolu osvcuje. Pojednou pleskl dovln
n aasem ponkud zplanl motiv, upevnn obrovskou popula- ticha zvltn zvuk. Sly te znovu. Ano, neml se. Zvuk zvltnho
ritou knihy Brama Stockera Dracula (1897) vyuil imnek zajmav. zakruen tam vtrobch toho nahoe. Azas. Posadil se, oi vytetny
Nemrtv hereka Judita Lambertonov vysv krev svho milence dosvtl tmy (tamt, s. 36). Povdka kon vcemn klasickou po-
tak, e mu vbodne dosrdce jehlici apes vznikl otvor pije krev. i- intou: rno najde Herbert vmrnici Franka lenho: Mezi troskami
mnek je zrun vyprav, aikdy jsou nkter zjeho povdek or- ze stolu, na peklopen rakvi, zpod n ouhala ruka mrtvho, sedl
namentln apoznamenan jistou setrvanost vnladch ajejich kdosi, kdo byl vc pzrak astn ivouc hrzy ne lovk. Byl pihrben
110 111
jako zve, vlasy ediv, oi nepetn, vytetn kamsi doprzdna, Prameny:
cpal si ob ruce dost ahryzl konce prst. Krev mu stkala pobrad, BERDYCH, Kamil: Dcera Jairova. In: Tvar, ro. XI, 2000, . 4, ploha Tvary 4/2000.
slzy potvi (tamt, s. 38). DMA, Josef: Mozky blzn. In: Povdky abizarerie. Brno : A. Pa, 1908, s. 131 135.
HERMANN, Ignt: Otech nebotcch ajin historky nedln. Praha : F. Topi, 1931.
Nen bez zajmavosti, e L. N. Zvina (1891 1980) byl vdob LEGER, Karel: Podivn phoda inenra Vladivoje Vejvody ankolik rozmarnch
psan tto knihy povdek tajemnk sttn nemocnice v Bratislav, povdek. Praha : F. Topi, 1914.
atak vtomto ppad meme sjistou nadszkou hovoit ozjevnm PASOVSK, Jaroslav: Ruce osudu. Praha : Perod, 1915.
SCHFER, Otomar: Nocturno. In: ena ajin bizarn povdky. Praha : J. R. Vilmek,
hororu eskoslovenskm.
1922, s. 199 210.
SCHFER, Otomar: ena. In: ena ajin bizarn povdky. Praha : J. R. Vilmek, 1922,
s. 5 22.
IMNEK, Josef: Oivl mramory. Praha : Ko, 1916.
VANDA ZE SEMIC, Karel: Bizarn povdky. Praha : Jaroslav Pospil, 1897.
VACHEK, Emil: Prvn sklize. Praha : Kvasnika aHampl, 1940.
ZVINA, Ladislav Narcis: Stn mrtvho ajin novely. Beclav : Stan, 1926.

Literatura:
[an.]: Dm, vnm je mrtv. In: Literrn noviny, ro. II, 1928, . 39, s. 6.
JARE, Michal: Smrt azmrtvchstn vdle Karla Berdycha. In: Fenomn smrti
vesk kultue 19. stolet. Sbornk pspvk z20. ronku sympozia kproblematice
19. stolet. Plze, 9.-11. bezna 2000. Helena Lorenzov Tana Petrasov (eds.).
Praha : Koniasch Latin Press, 2001, s. 194 199.

112 113
 Karol Csiba
stav slovenskej literatry SAV, Bratislava
Prbeh verzus naptie
(Stopy hororu vprzach Jna Johanidesa)
Prza Pokus oskladan portrt pchatea zo zbierky Jna Joha-
nidesa Dedin ervoto (1998) sa vberom prostriedkov, ktor au-
tor vyuil pri tvorbe pecifickej ambivalentnosti, typolgiou postv
a vobou prostredia pribliuje k schme tradinej fantastickej (ho-
rorovej) literatry. Dvojznan atmosfru textu dopa novtorsk
spsob rozprvania. Takto kontradikcia klasickho amodernho je
innm prostriedkom modernch fantastickch prbehov. Najed-
nej strane sa nachdza verzia shlavnm protagonistom uprostred
diania, druh interpretan rovinu tvor koncept svedka, ktormu
s javy aokolnosti predloen ex post. Dokontaktu sa tak dostva
subjektvny pohad sobjektvnym svedectvom nezaujatho, neraz
extrmne informovanho aracionlneho svedka. Sledujeme preto
protagonistu, ktor je paradoxne na viacerch miestach textu pri-
praven osvoj individulny hlas.
Fabulu celej przy tvor prbeh profesora filozofie (Richarda
Osa), ktorho existencia zodpoved dvojitej intencii: vprvom pr-
pade reflektuje vzah kmilenke, vdruhej verzii vzah kstarmu pso-
vi. Obe tieto roviny s vasovej aprinnej svislosti apodpisuj sa
pod odkrvanie psychologickch motivci hlavnej postavy. Prve
prtomnos takhoto psychologickho portrtu vyhovuje generova-
niu naptia celej przy. Podmienkou natvorbu fantastickej atmosf-
ry je vtejto svislosti kombincia odlinosti protagonistu (Niekto,
naprklad okultista, ale naastie nielen on, by mohol oom poveda, e
Richard Os sa narodil preduren narozkrcaa takzvanch ivch ko-
liesok verejnosti, s. 42), azrove jeho zvltnej marginlnosti (Ned
sa zisti, koko rznorodch a protichodnch initeov sa podiealo
nautvran jeho zloitej povahy. Choroba jeho srdca areuma ho napr-
klad prechodne usadili idoinvalidnho vozka, s. 43). Pocit vlunosti
114
spojen snespokojnosou so svetom je preto prtomn pri textovej
kontrukcii hlavnej postavy, o zodpoved pocitovej ambivalencii.
Spsob zoznmenia sa so vetkmi jej rovinami rozmva charakte-
rov jednoznanos. Presn informcie s spojen sdvojznanmi
otzkami, ktor mu vyvolva dojem tajomnej neskutonosti (Os
m neprestajne zatrieujci, ustavine podozrievajci iobviujci ane-
pretrite pohdajci zrak sdneho alobcu. Pohad, ktor bud idojem,
e je shrnnm vsledkom aj nsledkom dlhoronch telesnch bolest,
e trapy, o Osa oberali odmalika ospnok vtisckach noc, boli pre
jeho vu ako posiovac gumen krok naprsty, s. 46, resp. ...pre-
o si tento pohotov, navonok stretov muvrodenm vodcovstvom
slajci renk zmyslel da svojmu psovi prve meno Tabu, sa vari nik
nedozvedel, s. 48). Skladaka vznamov neraz prechdza odnejas-
nost kzdanlivo racionlnemu vysvetleniu, ktor naprv pohad tlm
dvojznanos rozprvania. Odmenou za itatesk zvedavosou s
mono jednoduchie rieenia, ktor vak vytvraj zvltne obrazy
reality abanlnou logikou doku vzbudzova menie podozrenia
(... ale pred nikm neme predsa ukza, ukza svoju neobleen
tvr, nah tvr, vktorej sa odzrkaduje neodtajiten vzpruina nade-
nho asu, bezpochyby preto si vokamihu uzatvoril vzhad o avraz
svalov okolo st, asi preto prehlsil (u sfalonm nadchnutm) ,bude
sa vola Tabu, s. 48). Dvojit identitu strednho protagonistu cha-
rakterizuj kontrastn spojenia smantickej istoty snznakom, raci-
onality svntornou nepravdepodobnosou ajeho odstupu oduda-
lost sangaovanou asou.
Richard Os je agensom, azrove objektom udalost. Uchov-
va si svoju totonos, ktor znamen uzavretos, obmedzenia azaja-
tie vdokonalom sebaopakovan (opakovanie jeho mena nazaiatku
viny odsekov, i u celho, alebo rozloenho nadvojicu Richard
aOs, alej opakovan motv psa i implicitn strach zo smrti). Ne-
schopnos prejavi scit, prizna vinu aukza slabos azranitenos
s prejavom jeho odlinej formy prevania. Namiesto emocionlnej
reflexie vnmame postupy zaloen namechanickch abiologickch
silch. Takmer fyziklne skladanie arozkladanie portrtu hlavnho
hrdinu zostva dominantnou rtou rozprvania, o m optovne s-
vis snrastom oakvania, zaktorm prichdza alie oakvanie,
115
rovnako neosobn. Postupn objasovanie jeho asti v prbehu
osciluje medzi naptm a erotikou. Konkurencia jeho paralelnch
vzahov (kzvierau, kmilenke akmanelke) vychdza zpsobenia
ivonej determincie, ktor sa usiluje o vyvolanie afektu. Akoby
sa odkrvalo tajomstvo hybridnej bytosti, vktorej sa distingvovan
profesor spja s divochom, priom bod zlomu predstavuje vrada
(smr psa). Prekroenie tejto hranice znamen stratu kontroly stred-
nho protagonistu nad vybudovanou sieou vzahov, je presunom
khrozivejiemu svetu biologickch zkonitost, sktormi sa neme
beztrestne zahrva. Karneval jeho charakterovch podb odkazuje
kdeformovanmu obrazu strednho protagonistu anamiesto in-
dexu celistvosti dochdza kjeho postupnmu rozptylu.
Aj vtomto prpade sa tvorca pohrva skdovanm rozprvania,
ktor sa opiera odva prbehy. Vprvom prpade je vznamov rovi-
na prehadnejie rekontruovatenm systmom vytvrajcim cha-
rakteristiku protagonistu. Odlin smantick rmec rozprvania sa
pohrva sprtomnosou pardie nastvorenie, ktor vypa problm
strachu zo smrti. Samotn prbeh vaka tomu posva hranice medzi
jednoznane vysvetlenm aneznmym, medzi jasnm azastretm.
Prve to dovouje interpretova udalosti ako nhody, azrove ako
nieo vykontruovan. okujce informcie s vystrihnut zo vzoro-
vho adetailne zaznamenanho prbehu, ktor je vsledkom naru-
enia preczneho rozprvania. Rozprva vom nechva odhaova
vetko, o by sme mohli nastrednej postave obdivova, asasne
nenvidie. Vetko vklad dokomplexnejieho vznamovho rm-
ca, ktor m obas charakter konfrontcie psychopatickch rysov so
subjektvnou pekulciou, o potvrdzuj niektor osobnostn rty
protagonistu (Vari aj on, Richard Os, mal osi zprirodzenosti jej ivlov,
lebo jeho skutky, akmi spracoval dvoch svojich nepriateov, by sa boli
dali prirovna ku pomalmu otaniu noa vmlyneku namso, ak by
bol noom as amlynekom prst, s. 42). Transpozcia kategrie v-
nimonosti dooblasti zhad otvra tanie smerom kexponovanej
imagincii, no text prostrednctvom vlastnej doslovnosti neprekra-
uje hranice fyziklnych alogickch zkonitost.
Identitu strednho protagonistu zvrazuje talent odhaova
existenciu pravdy, sktorou sa jeho okolie doke identifikova. Tto
116
vlastnos tvor dleit dodatok k jeho charakteristike a vysvetu-
je zkladn konfrontan bzu medzi nm ajeho bezprostrednm
okolm (...ke sa tto pravda mohla sta jeho pravdou, ke sa on mo-
hol raz prevdy onej presvedi, ostatn s povinn ju uzna, astvaj sa
vinnci u ztoho dvodu, ak tto pravdu neuznali aneuznvaj, s.43).
Rozprvaskmu zmeru vyhovuje vtejto svislosti kombincia jed-
noduchch azloitejch rozprvaskch perspektv. Ich zameranie
je vrazn apreukzaten. Vstavba obrazov je postaven napara-
lelnej existencii odlinch svetov, ktor vak funguj ako urit ana-
lgia. Identifikujeme ju predovetkm vkoncepte postavy Richarda
Osa avintenzite jeho viacnsobnch vzahov. Vtomto prpade je
rovnako dleit naliehavos apsobenie u mtvych postv, skto-
rmi sa protagonista dostva dodedinho spojenia, o vnmame
ako optovn psobenie vodnch osobnostnch predpokladov
(Alebo sa vyslovi zrozumitenejou, zdanlivo trochu odlinou reou
pounho predverajka? Richard sa narodil sfrygickou iapkou nahla-
ve, s. 43). Natchto miestach sa nm ponka prirodzen airacionl-
na argumentcia. Obe s sasou referennho plnu rozprvaa,
ktor si tak pripravuje pdu pre nieo desivejie azhadnejie. V-
sledkom tohto naratvneho procesu je portrt dominujcej hlavnej
postavy. Paradoxne bezbranne psob vsitucii vyrovnvania sa so
smrou vlastnho psa. Tento vzah naber znaky fatlnej predure-
nosti, ktor je prznakov pre cel prbeh. Imagincia naptia sa sp-
ja srealistickou logikou prbehu (V tom odrazu Richard zactil nraz
avzpt stpol. Uvedomil si, e zrazil mladho chrta, ktorho drala
navodtku staruk ena, s. 54). Ani vtomto prpade sa rozprvanie
nevyhba verblnemu kontruovaniu situcie. Prtomn neschop-
nos rozliova medzi priestorom ivch a mtvych otvra priestor
pre zveren vahu, ktor sa me zda nepravdiv.
Autor nazver tejto przy spochybuje zvltnos celej situ-
cie, hoci oslabuje monos overi hodnotu prbehu. Takto postup je
charakteristick pre pointovanie fantastickho, azrove ironickho
kdovania textovch komponentov.
Text Strach z priestranstva (Dedin ervoto, 1998) sa typol
giou postv a vobou prostredia podobne ako prza Pokus oskla-
dan portrt pchatea pribliuje k schme tradinej fantastickej
117
(hororovej) literatry, ktor je vtomto prpade rmcovan prbeho-
vm konanm manelskej dvojice mladch umelcov. Komplikcia
ich vzahu plynie z kovej situcie, v ktorej dochdza k fyzickej
premene manela (Gregora) nhla zmena jeho tmavch vlasov
nabiele odra pocit bizarnosti airacionlnosti ivota. Autorovi sa
dar kumulova latentn naptia, kee nezmernm pvodcom
Gregorovej nechcenej premeny je jeho vlastn manelka (Alexan-
dra). truktra przy preto ponka viacer interpretan perspek-
tvy. Prv verziu predklad matka manelky. Opiera sa oparanoick
strach odcru apredpoklad premenu zaa navraha. Tento koncept
budcich udalost prena vpriebehu rozprvania nadialogickho
partnera mua saktulnou skromnou detektvnou praxou, kto-
r sa sverziou matky stotouje. Kontrastn (racionlny) pohad sa
kitateovi dostva a vsamotnom zvere przy. Vpove bvalho vystenia vzahu Gregora aAlexandry. Zrove sa vak autor opiera
kolegu z bezpenosti vyvracia verziu matky, priom spochybuje
monos jej realizcie. Akoniec prbehu je takto: ...vrtil som jej zlo-
enkou peniaze spatrinm vytovanm mojich vdavkov spojench
sjej plnom ausdil som, e mlad ani netuili, e s kartami vpokeri,
o nevedia, kto ich dr nemch vobidvoch rukch. Tri dni potom, ako
som odoslal peniaze, som sa dopoul, e Gregor znezrady zabil Alexan-
dru jednou zo svojich vychdzkovch palc (s. 70). Je teda Gregor vra-
hom alebo je takto rieenie problmu len vsledkom imagincie
jednej zpostv (matky)? Mlil sa kolega alebo len klamal? Vymenila
si paranoick verzia udalost miesto sverziou racionlnou? Alebo je
vetko nhoda, pri ktorej nieo tume anieo vieme, priom kom-
binciu neistoty adejovch faktov sprevdzaj neistota atajomstvo
vrozprvaskom akte? Vom jedinou istotu aj popretan zostva
vsledn vrada.
Knej sa prbeh dostva vaka implicitnej kauzalite, vktorej s
jednotliv motvy prepojen, no plne nepriliehaj. Strach matky
preto nie je aspektom obsahovm, ale skr asovm atruktrnym.
Akoby sme sa nebli o to, i vbec Alexandra zomrie, skr sa ako
itatelia ptame, kedy a akm spsobom sa to vetko stane. Raci-
onalitu tohto typu uvaovania v texte podporuje vyrovnan pro-
stredie strednej triedy, ktor reprezentuje spoloensky amaterilne
zabezpeen rodina. Jej postavenie potvrdzuje predstava luxusn-
118
ho talianskeho letoviska, ktor vtexte pln lohu predpokladanho
miesta vrady. Tto matkina verzia budcich udalost tvor zkladn
os celho prbehu. Jeho sptn rekontrukcia preto celkom legitmne
pracuje smonou verziou konca (dovolenkovm zavradenm dcry
Alexandry). Sie vzahov je vdanej prze konfrontovan spredsta-
vou labyrintu, ktor predstiera pravidelnos apredvdatenos. Vina
atrest preto nefunguj ako absoltna nhoda vychdzajca zka-
dodennej prtomnosti, ale skr ako osud, ktorho neviditen poria
dok vstupuje dokonkrtneho asopriestoru. Tragick adramatick
blzkos lsky anenvisti sa tak stretva svym zkonom arozohr-
va znepokojujcu hru masiek (pohrvanie sa sidentitou obete avra-
ha). Aj vtomto prpade m konen slovo smr. Kumulcia udalost,
ktor jej predchdzaj, m charakter logickho apredpokladanho
onznak iracionlnosti atakmer halucinanej interpretcie vonkaj-
ej skutonosti.
Oba tieto pohady na priny a prtomnos vrady v prze
Strach zpriestranstva vychdzaj zpresnej textovej truktry, ktor
poukazuje naviacer koncepty. Okolnosti nsilnej smrti podliehaj
vtexte zsadnm premenm (Prosila ma anaraz som poul odeny,
oktorej som sa dopoul, e sa povauje zaateistku, e modlitba nesmie
by vzbura, e ma potrebuje ako anjela strneho svojej rodiny, aby som
jej ponuku prijal anech by to strenie Sandry aGregora stlo hoci aj
milin, je to ochotn zaplati, s. 69, Odva tdne mi pani Rubaov
telefonicky oznmila, e vlet Sandry aGregora doJesolo sa odklad
omesiac, s. 70). Konfrontcia monch zakonen posva postavy
doodlinch verzi prbehu, o znejasuje itatenos predstaven-
ho sveta. Samotn scna preto pripomna absurdn divadlo, vkto-
rom sa z obet stvaj pchatelia. Autor v tomto prpade vyuva
dvojit vznamov parameter vneho, azrove takmer parodic-
kho. Dotka sa vetkch zainteresovanch postv arozohrva hru
aprotihru so zmyslom konania. Samotn zver przy je definitvnym
potvrdenm matkinej verzie.
Pozornos pta prve pomer medzi smrou amladosou. Motv
strachu pred smrou sa z nhodnho a tajomnho rmca presva
k racionlnemu vnmaniu situcie. Razantn zmena horizontu, vy-
119
provokovan nepredvdatenmi okolnosami na jednej strane je
konfrontovan oakvanm na strane druhej. Obe interpretan
verzie prbehu pracuj srelnou logikou areprezentuj krehk po-
riadok. Striedaj sa vom nespochybniten opisy situci stakmer
mysteriznymi aspektmi, ktor posvaj prbeh dopredu (nhla e-
divos Gregora). Existencia viacerch alternatv zveru nespochyb-
uje kompozin rmec rozprvania aviadnom prpade nezbavuje
prbeh kzla tajomstva. Rozpracovan scna ustupuje pred finlnym
prekvapenm anamiesto banlnej reality sa jej zmocuje tragdia.
Napriek tomuto zveru meme kontatova, e voboch sk-
manch przach autor vyuva ironick a groteskn figry, ktor
zmerne stavia oproti motvom krutosti, zla a strachu. Tmto sp-
sobom sa poka modifikova negatvny inok ich spoloenskej
relevantnosti. Mono preto si uprostred naptho tania vmame
najm vyrozprvan prbeh.
Pramene:
JOHANIDES, Jn: Dedin ervoto. Levice : L. C. A., 1998.
120
Miriam Suchnkov
stav slovenskej literatry SAV, Bratislava
Vpredsieni mystery-story
(Mysterizna poviedka vsasnej slovenskej literatre)
Korene mysteriznej poviedky siahaj knru gotickho rom-
nu, ktor dookruhu rytierskej poviedky vniesol prvky psychickch
nenormlnost, ivotn osudy, vstrednosti ialencov, samovrahov
alebo zloincov, ale tiemotvy nadprirodzenej povahy.
Poda Encyklopedie literrnch nr horor nie je definovan
truktrne, ale z estetickho hadiska ako silne emotvny prbeh,
ktor vyvolva pocity hrzy, strachu, zkosti. Typickmi postavami
tradinho hororu s upri, montr, vlkodlaci, ialen lekri. Dianie,
situovan mimo modernho sveta (opusten cintorn, hrad, rui-
ny...), vystihuje odtrhnutie odreality, vstup dotajomna svlastnou,
zvltnou ivotnosou. Oproti starm hororom, zameranm najm
nastupovanie nadprirodzench javov, sa modern hororov prbe-
hy usiluj vzbudi ilziu relna. Inpirciou s preto povesti zviazan
s konkrtnym miestom i postavou. Dej sa sstreuje na udalosti,
ktor maj vybiova itateovu obrazotvornos, vydrdi jeho ner-
vy alogickosou, patologickou logikou. Kalkuluj so strachom zne-
znma, ktor je vyvolan prevrtenm normlnych vzahov, vpdom
iracionlna dokadodennho diania. Proti hrze vednho da stoj
nevysvetliten des. Pre spsob rozprvania je typick pouitie ta-
jomstva, znejasovanie prostrednctvom nezretench nznakov,
nhle okujce zakonenie. Josef Hrabk vtejto svislosti vydeuje
dva typy metd vprvej hrozn udalos zostva skryt vpodtexte,
nehovor sa onej priamo, itate si pointu doma, o zvyuje atmo-
sfra tajomna, vdruhom prpade pocit hrzy stupuj nadprirodze-
n prvky, racionlne nevysvetliten motvy (Hrabk, 1981, s. 310).
V esdesiatych rokoch 20. storoia nastva renesancia horo-
ru. Klasick hororov motvy sa spolu sprvkami inch nrov (sci-fi,
fantazy, detektvky, thrilleru) implementovali doliteratry hlavnho
121
prdu, relne tmy prevldli nad iracionlnymi. Hrza sa zvonkajka
(ako je napr. ohrozenie montrom) preniesla do vntra (psychick
chylky, zobrazenie desu prenikajceho dokadodennej reality).
Vtom ase aj vslovenskej literatre dochdza kfzii hororo-
vch motvov doumeleckej literatry aako variant hororu sa rozv-
ja mysterizna poviedka i prbeh stajomstvom. Ich lohou nie je
desi, skr navodi atmosfru tajomnosti azhady, doplnen oho-
rorov rekvizity. Mystery-story neoperuje smimoempirickmi uda-
losami ako horor, ale podobne ako detektvka vyuva realistick
intrumentciu, ku ktorej zvyajne v zvere pristupuje tajomstvo
vpodobe alej neskmanho iracionlneho momentu.
Vkontexte slovenskej literatry sa mysterizna poviedka spja
sdebutom Duana Mitanu. Zbierka Psie dni (1970) koreponduje sli-
terrnou atmosfrou druhej polovice esdesiatych rokov ainpira-
ne vychdza zvtedy aktulnych sujetovch arozprvaskch postu-
pov latinskoamerickej przy (Borges, Cortazr) azangloamerickch
nrovch inovci, ako bol ner krtkej mysteriznej poviedky.
Mitanove przy explikuj relne, ben ivotn situcie, doktorch zbierky Preo sa smrtka smeje (2003) konia ete vpredsieni mys-
vstupuje iracionlny motv atransformuje ich napoviedky stajom-
stvom. Tajomstvo vak nie je vchodiskom prbehu, ktor sa napo-
kon objasn, ale prostriedkom gradcie i jeho pointou. Dsledkom
je interpretan otvorenos textov, vyplvajca z dobovo przna-
nho videnia sveta ako ako uchopitenho priestoru, vktorom sa
racionlne prelna siracionlnym.
Hoci doMitanovch ranch poviedok prelo mnoho zatmosf-
ry predchdzajceho desaroia (ako napr. iracionalita, ierny humor,
pocit absurdity, strata hodnotovho ukotvenia), autor nerezignoval
naprbeh. Skr naopak, doslovenskej literatry vrtil epick konflikt,
ktor nerozkladaj reflexie, odboky a lyrick nlady, m ponkol
protipl dobovo aktulnej reflexvnej i lyrickej przy. Poda Zory
Prukovej Mitanov debut znamenal nvrat epicky relevantnej filicie
tmy, rozprvaa ahrdinu voi epickmu konfliktu. Zmenila sa ikva-
lita voluntaristickej akcie subjektu autora a tie hrdinu, ktor napr.
u Petra Jaroa viedla k oddeovaniu esteticky prznakovej reflexie
nru odvlastnho obsahu przy ako vprpade literrnej parafrzy
hororu i mysteriznej poviedky zo zbierky Krvaviny (Prukov, 2008,
122
s. 135). UMitanu sa mysterizna poviedka stala nrom, ktor Milan
tovec definuje ako zastvku v predsieni detektvky (mystery-sto-
ry kon tam, kde zana detektvka ako rieenie tajomstva), teda aj
zastvku vpredsieni kauzality, logiky, racionlnych kontrukci: Je to
zastvka tam, kde tajomstvo nevyplynie, ale je nastolen, dosaden
zvonka vpodstate slovesnou operciou (tovec, 1990, s. 94 95).
Mitanova poviedka stajomstvom je poda autora nielen nrom, ale
itvorivm postojom arozprvaskou modalitou, ktor odkazuje kja,
kautorskmu subjektu vnezahalenej funkcii tvorcu. Vtomto zmys-
le interpretuje aj przu Letn hry, v ktorej bratranec so sesternicou
po hrzostranej scne so starenou utekaj z domu, ke za sebou
zauj kroky. Tento motv zostane neukonen, priom vstup novho
motvu je vonkajkov, formlny, nastolen slovesnou operciou, kto-
r posva poviedku kmystery-story ustlenmu nru, ktor me
autor obmiea len suritou toleranciou. Preto Mitanov debut inter-
pretuje tovec ako stly rozpor slobody anormovanosti artefaktu.1
Marek Vadas vak tto normu prekrauje. Mikroprbehy zo
tery-story, a to napriek bohatej kle hororovch toposov, ako s
zhadn prostredia, zapadnut osady sudesnmi obyvatemi, kto-
rch spja nejak tajomstvo zva aksi kolektvna brutalita (napr.
przy Koniec hluchonemho, Dedina s dvoma pukami). Inpirciu
erp zdedinskch hrzostranch prbehov izklasickch hororov.
Motvy nebezpench vtkov, umelho loveka, zombctva dopa-
j detektvne i straideln rozprvkov motvy (povery, predtuchy,
zl znamenia). Naptie vak nevznik, prbehy tajomstvo viac na-
znauj, ne odhauj. Jednak preto, e mikropriestor poviedok ne-
umouje nartnut tajomno-hororov atmosfru naplno rozvin
agradova, ale tie preto, e autor vnich nemodeluje ilziu reality
ako v horore. Narcia viacerch textov m potencilny charakter.
Naprklad poviedka Nevyrovnan ty pripomna scenr: Bud ty-
ri postavy. Jedna dobr atri zl (s. 20). Opakovanie azdrazovanie
1 Inak interpretuje zver tejto poviedky Tom Horvth, ktor zapredznamenanie, prpravu zverenho fanta-
stickho motvu povauje surrealistick vjav (vypadnutie stareninho oka), ktor je vrmci ahu krealite prek-
dovan najav, neprotireiaci prrodnm zkonom. Akcentovanie rozdielu medzi prirodzenm anadprirodzenm
vysvetlenm kladie dopopredia aj zveren mysterizny motv (Horvth, 2000, s. 55).
123
fiktvnosti (potencilnosti) narcie naznauje, e ich realizcia me Vo Vadasovch przach sa tajomstv mnoia, ale pohntky po-
by odlin, nemus prebehn poda predpsanej (azrove pred- stv sa nevysvetlia, zostan neukonen, bez pointy. Bizarnos zob-
pokladanej) osnovy. razovanch situci zrove nedovouje vnma ich vne, s skr
Zbierku charakterizuje oscilovanie medzi skutonm afantas- groteskno-absurdn ne stran. Dsledkom je nemonos inho
tickm, prisnitm apreitm. Vrovine relneho sveta stoj vcentre tania ako vironickom kde. Narozdiel odMitanovch prz, dokto-
pozornosti odhaovanie agradovanie brutality, agresie, priom hy- rch vstupuje iracionlny motv a dodatone a transformuje ich
perbolizcia prbehu je zstupnm prvkom desivej skutonosti. napoviedky stajomstvom, uVadasa je iracionlna situcia arano-
Ukkovou je poviedka akanie napolicajta, ktorej protagonis- van odzaiatku, nedochdza knslednmu prekdovaniu, zmene
ta je svedkom vrady. Berie spravodlivos dovlastnch rk apust i zmene nazerania nau. Przy sce vyuvaj pdorys detektvky,
sa dovypovania vraha, hnan zvedavosou, ak je to rozprva sa rozprvky alebo hororu, ale v konenom dsledku ich tame ako
schlapom, ktor (...) zabije enu (s. 96). Je vak sklaman: predsta- antidetektvky, antirozprvky (bliie Pcalov, 2004, s. 28 31) ale-
voval si atmosfru, vktorej bude iskri naptie. Videl sm seba, ako ho bo antihorory.
presne mierenmi dvojzmyselnmi poznmkami dovedie ku kolapsu, Oscilovanie medzi svetom skutonm a snovm (snvanm)
videl, ako sa vrah nervovo zrti apros ho omilos. On mu samozrejme aaranovanie neoakvanch zvratov smeruje kspochybneniu oboch
ned milos akuchynskm noom ho vpravom momente odprav (...) plov, kich prevrteniu, posunutiu doironickch polh aparodova-
Alebo to bude naopak avrah zabije aj jeho (s. 96). iaden z oak- niu nrovch predlh. Preto aj smr (najm nsiln, neprirodzen
vanch scenrov sa vak nekon. Miesto slovnej prestrelky medzi ako vdetektvkach) ajej etick svislosti ako hlavn tma zbierky s
sebou ako samozvanou rukou zkona a psychopatom i sadistom marginalizovan, skarikovan aparodizovan, o mono povaova
m pred sebou apatickho blzna, ktor si neuvedomuje, o urobil, zajeden zo spsobov, ako literrne zahi strach zo smrti.
len sa previnilo apriblblo usmieva (s. 96 97). Oakvan tenzia, Smr, rzne podoby fyzickch i psychickch zmien, starnutia,
dusn atmosfra i sonda dopsychiky vraha s eliminovan, pretoe zomierania i posmrtnch stavov s hlavnou tmou zbierky s pr-
motvmi brutlnej vrady nie s sadizmus apsychopatia, ale neve- znanm nzvom Prv smr vrodine (2009) odIvany Dobrakovovej.
domos aletargia. Sasou tematickho diania s przraky, vplody fantzie, halucin-
Vprbehoch posunutch dooblasti mysterizna Vadas kalkulu- cie, fiktvne postavy z duchovno-zhrobnho sveta. Dobrakovov
je sitateskmi oakvaniami aich nenaplnenm raz prostrednc- narozdiel odVadasa tmu ironizuje len ojedinele, naprklad vpo-
tvom neukonenosti textu, bezpointovosou, inokedy evokovanm viedke Lieebn kry, ktor pripomna pardiu hororu zlekrskeho
pocitu strachu, banalizovanho nemotivovanosou konania. Napr- prostredia. Autorka vychdza zo zdrojov mystery-story anevyhba
klad v poviedke Strach rozprva vyvolva obavy, pocity tiesne a sa hororovm motvom. Vprze Apuka rozvja nvratn motv ma-
desu, naznauje tajomn minulos, zhadn zmiznutie matky (o s niodepresvnej poruchy otca, ktor je dvodom jeho paranoidn-
typick toposy gotickho romnu), ale protagonistove zkostn sta- ho sprvania a vedie k zloinu, mono viacerm, pretoe prbeh
vy pri prechode lesom sa neobjasnia. Tajomstvo je vtomto prpade m otvoren koniec apodobne ako vMitanovch Letnch hrch si
nladotvornm initeom, ostva narovni tuenia, e sa osi udeje. domame, o sa stalo s dcrou, ktor odhalila otcovo tajomstvo.
Zhadu tajomnej zkosti odhalme a vnasledujcej prze Pohan, Vprze Spodn prdy Zemplnskej ravy, situovanej doMlynskej doli-
vktorej je Alovar (protagonista predolej poviedky) omylom zavra- ny, vktorej zhadne mizn tudentky, sa autorka pohrva smotvom
den. Nenleitos tejto vrady abanalita omylu posvaj text op kanibalizmu; rozprvaom poviedky Popohrebe je zas duch mtvej
kabsurdite, hyperbole, karikatre. dcry, ktor sleduje akomentuje postupn rozklad rodiny.
124 125
 Przy oscilujce na hranici halucincie a reality (Matka adcra s.43 44),2 ale prve pointa je miestom tovania sliterrnymi vzor-
cestuj vlakom ai sPetrom) striedaj rzne bizarnosti i vtipn ab- mi. Rankov (podobne ako Vadas) pracuje smomentom sklamanho
surdity (Tik, Lieebn kry), napriek tomu kniha nie je zahujco iro- oakvania miesto efektnho aoakvanho zveru niekedy len
nick. Vzbierke sa vak vyskytuj dve poviedky vnimon tm, e narchlo dopovie prbeh (napr. v vodnej poviedke Vkadom slo-
vnich absentuje tma smrti. Obe vrmci zmenenej naranej perspek- ve slovo), inokedy ho pointuje a prekvapivo straidelne. Nadruhej
tvy (bliie Suchnkov, 2010, s. 33 35) odkazuj kjednmu prbe- strane vak pointa, ako pe Tom Horvth vtdii Poetika pointy,
hu spoluiakinmu pokusu osamovradu, ktor mono vkontexte me navodi stav neistoty, rozprvaskej rovnovhy vzvere textu,
nvratnho motvu skoku zbalkna avsvislosti soblkou knihy in- ke vslade smodernou fantastikou nastouje absenciu vysvetlenia,
terpretova ako leitmotv sboru. Tieto przy tvoria jadro zbierky aich nemonos rieenia (Horvth, 2010, s. 33).
rmcovanie duchrskymi textami sa jav ako odvdzanie pozornosti Druhm typom s prbehy apokalyptickch obrazov, znepo-
odexistencilne poatch prbehov. Dobrakovov vytvra atmosfru kojivch halucinano-snovch vzi. Vnich Rankov prostrednctvom
tajomna ahororov rekvizity implementuje dosveta sasnej civilizo- exoticko-dobrodrunch motvov aprelnania asovch rovn kon-
vanosti, no slia len nadotvorenie kly rznych alternatv smrti, pre- frontuje archaicko-mtick asy sneudskou tvrou sasnej civili-
toe podstatou zbierky je existenn problm hlavnej postavy, skto- zcie (napr. vpoviedkach Plavec, Narieke, Zobudilo ho).
rou sa vpozmenenej podobe stretvame vo vetkch poviedkach. Prbehy Pavla Rankova itatea vtiahnu do iracionlnej sfry,
Aj poviedky Pavla Rankova s inpirovan literrnou fantasti- asto aj prekvapia, hoci vmnohch prpadoch je zver oakvan.
kou, hororom, psychologickou przou, zrejm s vplyvy magickho Otzku, i m autorova stratgia dostaton rozprvask suges-
realizmu isasnej domcej przy sprvkami absurdity. Jeho prbe- ciu adoke udra pozornos itatea, si kldli viacer recenzenti
hy s zaloen nakonfrontcii smysteriznosou, zhadou, naptm debutovej zbierky. Ako opodstatnen sa ukzala vsvislosti sdru-
ahre tajomnch detailov, ktor vysuje doprekvapivej pointy. hm sborom My aoni/Oni amy (2001), ktor sa inpirane, poe-
S Odstupom asu (1996) je tematicky a nmetovo rznorod tikou ani autorskou stratgiou nevymyk z rmcov naznaench
zbierka prbehov s rovnakou autorskou stratgiou. Poda Zoltna vdebute. itatesky spen textov stratgiu autor replikoval aj
Rdeya je to akn vstup dojednoduchho, nie prli rozvetvenho vnasledujcej zbierke Vtesnej blzkosti (2004), ktor poda Marti-
arozsiahleho sujetu, pretoe draz nespova nadslednom rozvi- na Hudymaa odhalila aj nedostatky prozaikovej techniky: Prbeh
nut tmy, ale najej naznaen anhlom, neoakvanom vysten. sa stal ,vazalom i ,rukojemnkom epicky silnej (nsilnckej) poin-
Expozciu poviedky tvor navodenie atmosfry neuritho tajomstva ty. (...) Vkontexte poslednej autorovej knihy u nemono hovori
v benej, kadodennej situcii. Nsledne sa protagonista prbehu o skrytom i nepovimnutom fakte, i neoakvanej a vynraj
(niekedy vlohe rozprvaa) ocit vbizarnej situcii avokamihu jej cej sa okolnosti (Hudyma, 2005, s. 147). Preto zver poviedky
vystupovania na maximlnu mieru sa dej pretrhne, no ete pred (jej pointa) je vmnohch prpadoch u len potvrdenm tuenho
finlnou koncovkou sa zjav nov okolnos, dovtedy skryt i nepo- predpokladu.
vimnut, odkazujca kinm vznamovm svislostiam, ktor dod Aj poviedky Petra Kritfka akcentuj tajomn, absurdn ane-
zmysel celmu prbehu: Samotn prbeh akoby tu bol iba kvli finl- vysvetliten javy vyplvajce z autorovho bytostnho zaujatia bi-
nej prekvapujcej pointe, naktorej stoj stratgia recepnej spe- zarnmi objektmi i situciami. Autor proti sebe stavia vntorn
nosti (Rdey, 2007, s. 124).
Poda viacerch kritickch ohlasov je pre texty Pavla Rankova 2 Poda Vladimra Barborka vak porovnanie spvodninou ukazuje redukciu, potlaenie mnohovrstevnosti,
prznan nadmern komunikcia sinmi textami (Barbork, 1995, skutonej problmovosti.

126 127
svet loveka aokolit realitu, preto sa mnoh zprbehov odohrva-
j narozhran sna askutonosti. Kritfek je narozdiel odRankova
autorom atmosfry ajej navodeniu podriauje cel narciu, preto
prbeh je bu zastieranm, alebo naopak navodzovanm ohosi tue-
nho. Vniektorch prpadoch je toto tuenie len nznakov, vinch
transparentn, poahky predvdaten.
Vtextoch Petra Kritfka hr dleit lohu nhodnos. Vnaj-
novej zbierke Mimo asu (2009) m podobu fatality, ktor sa stva
vchodiskom prbehu, a zrove pointou. Jeho poviedky vak nie
sasociatvnym domanm bench situci. Autor exponuje (po-
dobne ako Vadas) situciu nevedn, udesn, vnajnovej zbierke
tematizovan ako nruivos postv, ve pre nieo, posadnutos
niem (napr. zberatestvom, zvltnym artefaktom i encyklopedic-
km dajom). Vpoviedke Rtanie mch je to posadnutos muchami,
vSchrnkach morom, toaletami apoasm vprze Nula nula, rukou
vlastnej manelky v Ruke. Protagonista poviedky Black-out zbiera
pokoden knihy, ktorm chbaj strany. Pri tan jednej znich sa
zrazu ocitne na neznmom mieste. Autor najprv ponkne falon
(racionlne) rieenie omonej autonehode astrate pamti, aby vz-
pt odhalil skuton pointu e postava sa stala sasou chbaj-
ceho kninho prbehu.
Efekt absurdity je sce produkovan nepravdepodobnosou si-
tucie ajej vyhrotenm, no u to nie je mitanovsk nraz vednosti
(normlnosti) abizarnosti (nepravdepodobnosti). Kritfek kop bi-
zarnos nabizarnos, no narozdiel odVadasa bez parodickho z-
meru. Udranie tajomstva asnaha neakane ukoni prbeh vmno-
hch prpadoch koliduj s logikou prbehu, tematickm dianm
aabsurdnosou situci, vktorch sa postavy nachdzaj. Naprklad
poviedka Nadosah je rozprvanm ofanatickom zberateovi, ktor
trp paranoidnm strachom zlietania. Vhonbe zanovou kuriozitou
(sedadlom 11F z havarovanho boeingu) sa ocit na rovnakej tra-
se srovnakm slom sedadla ako havarovan let ajeho cesta kon
rovnako tragicky. Aj vtomto texte je udriavanie naptia doposled-
nej chvle mrne vzhadom navopred oakvan zakonenie prbe-
hu, atie nelogick zhadiska hrdinovej fbie zlietania. Preto isnaha
otajomno (tajomstvo) vyznieva strojene, pozrsky.
128
Kritfkova prza je tematicky difzna. Autor sa nesstreuje
najeden nmet i tmu. Skr mono hovori oopakovanch situ-
cich (stavoch) alebo nvratnch motvoch, akmi s psychick
choroby, izolcia, nsilie, situcie nedorozumenia, ohrozenia. Tema-
tizuje bytie narozhran reality ailzie, halucincie, rzne obsesie, ich
psobnos na loveka i boj s nimi. Km Dobrakovovej rozmedzie
skutonho a iluzrneho slilo na sofistikovan prekrytie tragiky
smrti, zomierania, etickho pozadia samovrady, Kritfkovo prel-
nanie trkov reality smeruje kefektu, kumulcii tajomstva namies-
to prekvapenia. Ztajomstva sa stva kli.
Klasick hororov konfrontcia udskho aneudskho (vzmys-
le montruzneho) sa u vdruhej polovici 20. storoia transformuje
ato aj vnri krtkej mysteriznej poviedky nastrach zneznma,
ktor je vyvolan prevrtenm normlnych vzahov, vpdom iracio-
nlna, hrzy dovednosti, kadodennosti. Vdevdesiatych rokoch
nastva posun. Konfrontcia dvoch svetov sa stvruje ako stret ud-
sky normlneho sudsky odvrtenou strnkou sasnej civilizcie.
Vadas zobrazuje agresiu, brutalitu asadizmus ako vedn, ben s-
as bytia, ktor nepoburuje, neokuje. Kritfek sa upriamuje najm
nakonzumnos, przdnotu, plytkos sasnho ivotnho tlu, ale
upozoruje tie nanegatvne inky alternatvneho bytia. Podobn
s teky Pavla Rankova domticko-archaickch, idylickch i divo-
skch sfr, ktor vytvraj mozaikovit obraz hrozivosti, zdrazujc
zlo, agresivitu okolo ns ivns.
Zatia o u Mitanu prekdovanie benej situcie na situciu
ohrozenia sviselo sdobovo aktulnym vnmanm sveta ako priesto-
ru prelnania racionlneho siracionlnym, vdevdesiatych rokoch
sa iracionalita aabsurdita stvaj vchodiskom narcie. Tto zmena
sa odrazila aj pri kontruovan naptia atajomstva. Kritfkovo ta-
jomno ajeho kontrukcie s len vonkajkovou rtou textu anpro-
tivkom tajomstva ivota, resp. smrti, poktorom ptra Dobrakovov.
Vprbehoch Rankova je tajomstvo cieom vrazne pointovanej nar-
cie alebo prejavom rezigncie doptra sa rezulttu, uVadasa vypl-
va skr znedopovedanosti, mnohokrt bezpointovosti prbehov.
Najednej strane tak stoj Vadasova hra so nrovmi predloha-
mi avedom posun kpardii aDobrakovovej duchrska tma ako
129
priestor existennch smtkov postavy. Naopanom brehu Rankov
a Kritfek obroditelia mysteriznej poviedky, ktorch itatesk
spenos spova v aplikcii algoritmu tajomna (Barbork), v re-
meselne zrunom uplatovan pravidiel nru, no za cenu ochu-
dobnenia pvodnch (vchodiskovch) textov. Mono poveda,
e mysterizna poviedka devdesiatych rokov 20. storoia zostala
vpredsieni mystery-story. Tajomstvo je skr prvlastkom, vonkajm
atribtom, ktor produkuje tajomno-zhadn atmosfru s cieom
prevrti ben chpanie reality.
130
Pramene:
DOBRAKOVOV, Ivana: Prv smr vrodine. Bratislava : Marenin PT, 2009.
KRITFEK, Peter: Mimo asu. Bratislava : Marenin PT, 2009.
MITANA, Duan: Psie dni. Levice : L. C. A., 2001.
RANKOV, Pavol: Sodstupom asu. Levice : L. C. A., 1995.
VADAS, Marek: Preo sa smrtka smeje. Levice : Koloman Kertsz Bagala, L. C. A., 2003.
Literatra:
HORVTH, Tom: Duan Mitana. Bratislava : Kalligram, 2000.
HORVTH, Tom: Poetika pointy. In: RAK, ro. 15, 2010, . 7, s. 27 34.
HRABK, Josef: ten oromnu. Praha : Sttn pedagogick nakladatelstv, 1981.
HUDYMA, Martin: Rankov vtesnej blzkosti (spisovateskej) smrti. In: OS, ro.9,
2005, . 3 4, s. 147 148.
MOCN, Dagmar PETERKA Josef (ed.): Encyklopedie literrnch nr. Praha
Lytomyl : Paseka, 2004, s. 253 258.
PCALOV, Jana: Zl sny s tie, vktorch sa smrtka vdy smeje. In: Romboid,
ro.39, 2004, . 4, s. 28 31.
PRUKOV, Zora: Ke si tak spomeniem naesdesiate roky.... Bratislava : Ars
Poetica stav slovenskej literatry SAV, 2008.
RDEY, Zoltn: Sasn slovensk prza vkontexte civilizano-kultrnych premien.
Nitra : stav literrnej aumeleckej komunikcie FF UK, 2007, s. 123 134.
SUCHNKOV, Miriam: Vobkolesen smrti. In: RAK, ro. 15, 2010, . 1, s. 33 35.
TOVEC, Milan: Rekapitulcia nekapitulcie. Bratislava : Slovensk spisovate, 1990.
tyri pohady na... In: Dotyky, ro. 6, 1995, . 7 8, s. 44 43.
131
 Jana Kuzmkov
stav slovenskej literatry SAV, Bratislava
Vlastn ivotopis zla
poda Pavla Vilikovskho
Filip fantziu mal, ale o je vea, to je vea. A vbec, on potal
len stm, e im pod nejak prehadn fantastick vmysly, a nako-
niec sami zistia, e aj nahrub dieru s to prli hrub zplaty aipre
najhlpejch prli hlpe historky, poom si to trochu odske abude ahrzy je vo Vilikovskho prze vye prva. Ak vak nejde ofantas-
ma pokoj. Aprve vtom bol jeho osudn omyl. (...) Ve tu sa im poda-
rilo njs povonho anadanho svedka nad vetkch svedkov, dkaz
ich pravdy! Apreto chudka Filipa nahali, aby iel hlbie ahlbie, a
ku riedlu, k prameu zla, odhaoval alej, vdy alej a alej... Takto,
vaka Filipovi, vznikli cel zvzky protokolov aFilip vo svojich vonch
chvach si obas sdivom asakousi hrdosou pomyslel, e stouto ka-
pacitou sa mal radej sta spenm autorom fantastickch romnov,
naktorch by bol viac zarobil ne navhodch medzi tyrmi stenami.
Ale natakto vahy mu vea asu nezvilo. Stle viac ho zapriahali do
prce astle viac ho ztoho opantval strach.
Predchdzajce vety nepochdzaj zVilikovskho diela Vlastn
ivotopis zla (2009), hoci by sa pri dobrej vli oboch autorov apoma-
lch pravch pokojne mohli ocitn vo Vilikovskho texte. Vybrala
som ich vak zo spomienkovejknihy rty spoza mre (1969) odpo-
litickho vza pdesiatych rokov minulho storoia Mateja Bela.
Prbeh politickho vza toti obsahuje aj prv polovica Vilikovskho
knihydvojnovely. Jej hrdina Duan, poas druhej svetovej vojny vo-
jak-rozviedkar, a zrove demokrat pracujci v ileglnej Slovenskej
nrodnej rade, opustil ponastolen tzv. udovej demokracie vo febru-
ri 1948 eskoslovensko, ibae tajn polcia, tzv. ttna bezpenos, ho
uniesla nasp doBratislavy. Vydieran strachom omanelku advoch
synov pristpil na nov identitu pod menom Jozef Karsten (odkaz
naFranza Kafku) aj naudavask hru, vktorej, ak by sa bol osved-
il, mohol vyhra slobodu pre svoju rodinu a mono aj svoju lepiu
132
budcnos, pravda, s pridruenou pinskou innosou v prospech
komunistickho reimu. Druh polovica knihy Vlastn ivotopis zla je
zo sasnosti arekapituluje osudy lenov Karstenovej rodiny. Jeho sy-
novia s u nadchodku, rozprvaom je mlad Igor, ktor sa znechu-
ten pomermi vkolstve vzdal profesie uitea. Radej sa amatrsky
zaal zaobera nevyrieenmi kriminlnymi prpadmi zo socialistickej
ry. Zlo ho zaujma natoko, e popri detektvnom ptran navye ta
akomentuje dennky fa nacistickej propagandy Jozefa Goebbelsa.
Narozdiel odvza Filipa zvodnho cittu zBelovej knihy rty
spoza mre nebol Vilikovsk nten vyma si dnes aksi fantas-
tick romn zla, ale napriek tomu sa vari zhodneme, e zla, strachu
tick horor, ak je literrne pozadie Vilikovskho psania ozle?
Nielen zla je vo Vlastnom ivotopise zla nerekom, aj odvolvan
sa naBoha je poehnane. Akde s zlo aBoh, tam s aj diabol, Luci-
fer i Satan. Z ich prepojenia samopohybom vznik prototypov
hrdinsk prbeh, kde je Boh socilne normatvnym despotom, proti
ktormu vystpi neposlun Satan. Literatra satanizmu v moder-
nom vzname uruje svoje zaiatky ete v predromantickch bur-
oznych prevratoch, za zsadn dielo je povaovan Straten raj
(1667) Johna Miltona. Miltonov epos ohlsil epochu modernej lite-
ratry najm z historicko-spoloenskho hadiska, lebo tto prca
je aj alegriou anglickej buroznej revolcie zrokov 1640 a 1660,
otvrajcej vtedy nov, modern vek udstva (Milton bol Cromwello-
vm zahraninm tajomnkom, bolstpencom revolcie proti abso-
lutizmu, shlasil spopravou Karola I. asnastolenm republiky). Tak-
e u od Miltonovho Stratenho raja bola umeleck revolta nielen
romantickou vzburou, ale aj alobou proti nevyhovujcemu (uMil-
tona feudlnemu) spoloenskmu reimu a jeho obmedzeniam,
nespravodlivostiam a zlm presne poda nvodu Biblie, e drak,
diabol asatan bol alobnk naich bratov, ktor aloval nanich pred
nam Bohom dom inocou (Zjavenie sv. Jna 11,12). Obaloba hrz
aziel svisiacich slovekom zsadnm spsobom patrila hoci bola
estetizovan ktmam revoltujcej modernej literatry.
DoMiltonom vytenej rebelujco-trpiteskej a sebazniuj-
cej lnie modernho satanskho hrdinu sa neskr zaradila viacermi
133
rtami aj tvorba prekliateho bsnika Charlesa Baudelaira. Moder- ej subjektvnej pravde a moci, objektvne vedomie v protiklade
nisticky zsadn Baudelairova zbierka Kvety zla (1857) je ozskava- kdolnmu nevedomiu subjektu si vymieali miesta ako objekty vs-
n krsy zo Zla prepojenho so Satanom, pretoe (rajsk) Dobro je kumnho aumeleckho zujmu ansledne aj naspoloenskom vsl-
nedosiahnuten, uzavret, neexistujce. Len stmto deprimujcim n. Rozmanie modernizmu sa vaka satanskmu prkladu vinou
vedomm avneustle sa viacom pocite bolesti znenaplnenej har- nieslo vznamen prototypovho prbehu hrdinskej vzbury abolesti,
mnie lsky m bsnik siaha zakrsou. Krsou je napokon estetiz- i u bol tento prbeh vnman arozveden kladne, alebo zporne.
cia vetko zasahujcej skazy avrcholom zfalstva je mrna revolta Boie (klasick hodnoty: spravodliv atrestajca moc, tradin aau-
voi Bohu (Baudelairova zbierka obsahuje samostatn oddiel Revol- toritatvne poznanie amorlka) verzussatansk (romantick inakos
ta). Jedinm rieenm je pokoj vsmrti, niote. a sebavedomie: rebelujce, vylen, hrdinsk, revolun a vzne-
Joris-Karl Huysmans identifikoval uBaudelaira nov, hbkov n protihodnoty) ili vo vzjomnom svre, navzjom sa eliminovali
pochopenie bolesti, strachu, zla, hrzy aprofiloval to ako nov este- (F.Nietzsche) alebo sa pokali okompromis vlastnch slobd.
tiku modernch ias aj umenia. Vromne Naruby (1884) tame: Ke v osnove modernizmu vyzdvihneme prbeh hrdinskej
Jeho podiv pro tohoto spisovatele byl bez mez. Podle nho se ome- vzbury, aby sme mohli hovori o nejakom pomodernizme i post-
zovali vliteratue a dosud prozkoumvati povrchy due nebo pronikati modernizme, hrdinsk paradigmatick prbeh mus by zmenen.
dojejich pstupnch aosvtlench podzemk, odhalujce tu atam lois- Najm ztohto hadiska ns bude alej zaujma Vilikovskho Vlastn
ka smrtelnch hch, studujc jejich ly, jejich rst, zaznamenvajce, ivotopis zla. Ak vmodernizme stli proti sebe Boh aSatan, priom
jako Balzac napklad, zvrstven due, posedl monomani njak vn, Kristus sa pohyboval medzi nimi, nejak nov obdobie pomoderniz-
ctidosti, lakotou, otcovskou pitomost, staeckou lskou. me m dve monosti. Bu proti Boho-Satanskmu prbehu postavi
Bylo to ostatn znamenit zdrav ctnost aneest, klidn psobnost rovnocenn opozciu poda nvodu Biblie: Ajestli satan povstal sm
prmrn utvench mozk, praktick realita bnch idej, bez idelu proti sebe arozdvojil sa, neme obst, ale mu je koniec (Evanjelium
chorobn deprivace, bez nadsmyslna; vcelku objevy analytik se zastavo- poda Mareka 3, 24). Druhou monosou je jednoducho bez boja na-
valy udobrch nebo patnch rozjmn, zatdnch crkv; bylo to prost hradi prbeh Boha aSatana niem plne inm.
eten, obyejn bedlivost botanika, jen sleduje zblzka pedvdan vvoj Vilikovskho Vlastn ivotopis zla si je vedom modernistickej
normlnch rostlin, zasazench vpirozen pd. tradcie aodkazuje najej revoltujcu vetvu. Vsvislosti sprvou mo-
Baudelaire el dle; sestoupil a nadno nevyerpatelnho dolu, dal nosou zmeni Boho-Satansk vertiklu postavenm Satana proti Sa-
se oputnmi nebo neznmmi chodbami, doel okrsk due, kde se tanovi, Vilikovskho sasn hrdina Igor rozma:
rozvtvuj obludn vegetace mylenky. (...) Vobdob, kde literatura tm Aby som povedal pravdu, ja vlastne ani neviem, i verm v Zlo
vlun pitala bolest it nehodm z neuznan lsky nebo rlivostem svekm Z kto ver vSatana, mus veri aj vBoha. Ale natom nezle.
cizolostva, opomenul tchto dtskch nemoc astudoval nevylitelnj- Ak Zlo aj jestvuje, ja som na nedorstol, nemm ten formt. Mus mi,
, ivj, hlub rny, je jsou vyryty sytost, rozarovnm, opovrenm ako vetkm obyajnm uom, stai zlo smalm z, aaj moje dobr sa
dodu vtroskch, je ptomnost mu, je minulost odpuzuje, je bu- zanaj iba malm psmenom. (...) To je najaie, zmieri sa sdelom
doucnost ds auvd vzoufalstv (Huysmans, 1993, s.125 126). obyajnho loveka, ke sme sami sebe tak vnimon (s. 278).
Baudelaire spolu sprekliatymi bsnikmi vyzdvihol vumen zlo Dnen hrdina teda rezignuje napostavenie malho zla proti
asatansk tmu, m sa zaloila zjavn vertiklnos modernistickho vekmu Zlu, ale tie nanietzscheovsk velikstvo. Pritom vak au-
umenia: uvaovanie ofenomnoch ako pravda, moc asubjekt sa vy- tor vo svojich prbehoch odvoch totalitnch reimoch, nacistickom
stavalo vertiklne. Transcendentn pravda amoc vprotiklade kni- akomunistickom, nenahrdza Boho-Satansk vertiklu nijakou inou.
134 135
Je to logick, kee zdanej vertikly boli oba reimy odvoden ich oslovuj ho in ne estetick rozmery desivch skutonost. Jeho
boho-satanmi (smalmi psmenami) boli Stalin aHitler. Vprvej asti prekliatm nie je baudelairovstvo. Vybral si skr cestu sartrovca.
knihy frustrovan hrdina Karsten po nose a zbit dievatka, ktor J. P. Sartre v prci Baudelaire (1947), svisiacej s dielom Bytie
mu malo sli navydieranie etebka Hlka, uvauje: aniota (1943), odmietol Baudelaira ako loveka, ktor si dajne
a tu si odrazu v teraz u naozaj bytostnom okamihu pravdy, zvolil by nezvislou vecou, bez vzahu svonkajm okolm, lebo
vokamihu krutej jasnozrivosti uvedomil, e sa vtakom svete neocitol, sa domnieval, e takto zska najvyiu slobodu amonos estetizo-
on tak svet vytvra. Bez jeho pomoci by Hlek, dobr nstroj, stratil va preit (Baudelaire tento postup opsal veseji Maliar modernho
zmysel; bol by len ako to vravel? mtvy predmet, kus dreva i eleza. ivota ako idealizciu impresi). Naproti tomu v Sartrovom svete
Ke chcete Karstena, budete ho ma! vravieval si Karsten vdomnen, e je krsou to, o vdiele ostva nem, resp. to, o autorovi len akosi
vzdoruje, apritom len plnil Hlkovo elanie. Bez Karstena by Hlkov svet vykzne. Sloboda je prostriedkom sebatvorby, lovek je odsden
nefungoval, previl by sa, zrtil najednu stranu. Stvoril si teda Kars- naslobodu,neustle konanie apretvranie, azrove podlieha vi-
tena zneho. Bol si vopred ist, e sa to d, e sa mu to podar, amal deniu asdom inch ud. Veseji o je literatra? (1947) sa dozved-
pravdu. Hlek zvazil (s. 137). me, e hlavnm elom umenia je znovu si osvoji tento svet tm, e
V bbkovej hre na zlo a slobodu, do ktorej sa dal vtiahnu, si ho ukeme tak, ak je, ale akoby mal svoj pvod vudskej slobode
politick vze Karsten po krtkych a rozorvanch chvkach, ke (cit. poda Schneider, 2002, s. 261). Absoltna sloboda jednotlivcov
sestetickm poteenm vnmal logiku priam titanskej hry, napokon sa vak neznesie so spoloenskmi pravidlami, apodobne konfliktn
zvolil takpovediac baudelairovsk cestu smrti. Opol storoia neskr je kvli slobodnmu presadzovaniu sa aj kad medziudsk vzah.
viac ako estetika logiky zlej hry zaujma Karstenovho syna Igora, ij Aj ke sa oseba zaujmame, t druh s nam peklom, svet sa ne-
ceho uvinch podmienkach, stelesnenie zla, materilnos kared- stva lepm. Preto svet me by len zaujmavej avtomto duchu
ho. Vracia sa kzitku zdetstva, ke bez rozmania zabil ropuchu sa kon aj Vilikovskho Vlastn ivotopis zla: Svet by bol zaujmavej,
len preto, e sa mu zdala odporn. Tento spontnny detsk in, keby sme sa jeden odruhho viac zaujmali (s. 301).
podmienen estetickm pocitom znechutenia, vak viedol kete v- Take z hadiska modernistickho prototypovho hrdinskho
raznejiemu pocitu hnusu: zabit, rozpasnut ropucha bola ete od- Boho-Satanskho prbehu neprina Vlastn ivotopis zla zsad-
pornejia ako iv. Igora tto neprjemn sksenos nenasmerovala n zmenu. Je jeho diskurzvnou variciou, pretoe sa d uri jeho
kneskoriemu vyzdvihovaniu zla abolesti vo vetkch ich drdivch baudelairovsk i sartrovsk diskurz, priliehav k opisovanej dobe
apovanch polohch, hoci sa stal uiteom literatry. Nepristpil poslednch zhruba pdesiatich rokov. Vo Vilikovskho Boho-Sa-
nabaudelairovsk dolovanie krsy zpreciovania zla, ale zaujali ho tanskom prbehu je zsadnejie dekontruovan len prbeh obeto-
charakter afungovanie zla vloveku. Igor rozmal o(zlo)innosti vania sa Krista. Obetovanie avzkriesenie sce prebiehaj, ako treba,
jednotlivho, obyajnho loveka. vmene vyieho princpu, ibae nejde ozzrak, ale vopred priprave-
udia ogenerciu star zlo najm preciovali, prevali ho ako n podvod obyajnmi umi, Judom aKristom. Vtomto zmysle
obete nsilnho reimu, bbkohry. Igorov otec vnantenej lohe Jo- maj zpadn svet akultra, modern civilizan epocha, postro-
zefa Karstena analyzoval pochody spoloenskho, mocenskho zla, ia modelovan kresanskmi tradciami, pvod vudskej slobode,
jeho psobenie najednotlivcov, intinkt pripoji sa ksilnejej, v- ako to vyadoval Sartre.
ej skupine. Syn Igor vak stopuje mal zloin zasocializmu, jeho Take nazver: i je Vilikovskho prza Vlastn ivotopis zla post-
priny vid vtbach splni si sen, zska slastn zitok, vykom- alebo pomodernistickou literatrou, nechvam naslobodn sudok
penzova nedostatky akomplexy. VIgorovi nezobdza zlo umelca, itatea tohto krtkeho nrtu tmy zla vmodernej literatre.
136 137
Pramene: Ivana Taranenkov
VILIKOVSK, Pavol: Vlastn ivotopis zla. Bratislava : Kalligram, 2009.
BELA, Matej: rty spoza mre. Bratislava : Epocha, 1969.
stav slovenskej literatry SAV, Bratislava
HUYSMANS, Joris Karl: Naruby. Praha : Sdruen napodporu vydvan asopis,
1993.
Kpodobm fantastiky vslovenskej prze
Literatra:
SCHNEIDER, Norbert: Dejiny estetiky odosvietenstva popostmodernu. Bratislava
poroku 1989
: Kalligram, 2002.

Fantastick literatra, resp. fantastika stavia proti empiricky

overitenmu svetu, svetu zdieanej kadodennosti in svet, poria-
dok vec, ktor vom psob nevysvetlitene (Nnning, 2006, s.215).
Hoci vreflexich slovenskej przy poroku 1989 sa vsvislosti sjed-
notlivmi textami opakovane hovor otematizovan vpdu i preni-
kania iracionlnych, bizarnch, okujcich alebo absurdnch prvkov,
resp. udalost do dverne znmeho sveta, prirodzenho poriadku
vec (pozri Rdey, 2007; Soukov, 2009), o prtomnosti fantastiky
vslovenskej ponovembrovej prze explicitne pe iba Tom Horv-
th vo svojej tdii Poetika pointy (Horvth, 2010, s. 27 34). Vkone-
nom dsledku sa zameriava vak len najej jednu podobu sdominan-
tou vypointovanho krtkeho prbehu, neakanch rozprvaskch
zvratov aefektov (Rdey, 2007, s. 123) identifikuje ju vprzach
Pavla Rankova, Petra Kritfka aIvany Dobrakovovej. Jej predstavite-
lia nadvzuj napoviedkov tvorbu Duana Mitanu zo zaiatku se-
demdesiatych rokov, ktor sa inpiroval tvorbou latinskoamerickch
autorov (Julio Cortzar, Jorge Louis Borgs) anrom mysteriznej
poviedky realizovanom vkontexte anglofnnej literatry.
Podoby fantastiky, resp. realizcia jej prvkov s vak vsasnej
slovenskej prze omnoho rznorodejie ajej varianty amodifikcie
nemonoredukova len najednu prozaick lniu.

Moje vahy o podobch fantastiky v slovenskej prze po roku

1989 nebud vychdza zo nrovej koncepcie tohto typu literatry,
ktor vymedzil Tzvetan Todorov vprci vod dofantastickej literatry
(1970). Vymedzuje tu fantastiku ako samostatn ahistoricky uzavre-
t ner. Budem sa odvolva naRenate Lachmann, ktor vtdii Po-
znmky kfantastike (Lachmann, 2002, s. 131 140) charakterizuje fan-
138 139
tastiku ako pecifick druh fikcie, heretick fikciu. Vychdza pritom
zvdejinch estetiky asto traktovanho protikladu primeranej pred-
stavivosti aprepiatej obrazotvornosti. Fantastika sa, narozdiel odre-
lnej fikcie, pohrva spravidlami platnmi vkultre pre diskurz fikcie,
prekrauje normy, mimetick konvencie, deformuje kategrie asu,
nara estetick kategrie primeranosti apodobnosti (tame, s. 132).
Poda toho, akm spsobom sa vo fantastike kontituuje i
ustanovuje zmysel, Lachmann rozliuje dva varianty fantastiky.
Vprvom prpade sa fantazma, teda prejav udalosti, fenomnu,
ktor nekoherentne vpadol doporiadku empirickho sveta apso-
b vom nezdvodnitene, stva predmetom reflexie priamo vtexte
vpodobe pochybnost alebo asu. Pochybnos, as adiv mono
hodnoti ako ist medziintancie, modusy sprostredkovania fantaz-
my pri procese ustanovenia zmyslu fantazmy. Fantazma sa stva ob-
jektom interpretcie vzavedenom poriadku vec, hadaj sa jej mo-
tivcie, vyskytuj sa tu pokusy ojej legitimizciu nie je dleit, i
spene, alebo nespene. Fantazme sa priznva ike pochybn
aspochybniten referenn miesto. Perspektva nazerania nauda-
losti avlastne aj perspektva rozprvania s dan svetom zdieanm
spolonou sksenosou. T naalej psob ako garant zmyslu a je
vlastn protagonistovi rozprvania aj rozprvaovi. Popritom sa
vak fantazme ponechva jej ambivalentn status, ostva situovan
nahranici medzi vysvetlitenosou anevysvetlitenosou, pomenova-
tenosou anepomenovatenosou. R. Lachmann hovor oklasickom
variante fantastiky, ktor pri svojom psoben kalkuluje s ambiva-
lenciou, nemonosou rozhodn, doakho poriadku vec fantazma
patr. Najednej strane ju mono zdvodova amotivova zmyslo-
vmi klamami, snom, ialenstvom, halucinciami, nadruhej strane sa
zachovva monos jej ne-prirodzenho pvodu. Tu dohry vstupuj
textov stratgie tkajce sa naprklad techniky rozprvania, roz-
prvaskej (ne)spoahlivosti, ktor ved k itateskej nerozhodnosti
opovahe fiknho sveta. Prve moment nerozhodnutenosti, vha-
nia je urujcou vlastnosou koncepcie fantastiky poda T. Todorova
(Todorov, 2010). Ten fantastick literatru chpe ako uzavret etapu
literatry pozitivistickho 19. storoia, ako zl svedomie ry nepre-
kroitenej hranice medzi skutonm aimaginrnym (tame, s. 141).
140
Oproti tomuto klasickmu variantu fantastickej literatry kla-
die R. Lachmann texty, v ktorch fantazma ostva bez lokalizcie,
vyviazan zo sradnc, uzavret doseba, hermetick. Samotn text
neposkytuje nvod najej vysvetlenie, rovnako tu nie je miesto pre
sprostredkovanie fantazmy divom i pochybnosami. Dotejto lnie
hermetickej fantastiky rad napr. Franza Kafku, Vladimra Nabokova
i J. L. Borgesa. Zjavenie sa nevysvetlitenho fenomnu tak pouka-
zuje vtomto prpade knesamozrejmosti, kdeficitnmu ustrojeniu
sveta ako celku. Vniektorch prpadoch sa tieto texty, ako to R. Lach-
man ukazuje vprpade prz J. L. Borgesa, stvaj antiprojektom voi
kultrnej pamti avnej ukotvenej imaginatvnej tradcii, stvaj sa
reprezentciou nielen doteraz nevidenho, ale aj doteraz nemysli-
tenho. V oboch prpadoch vak fantastick literatra psob ako
projekcia alternatvnych svetov, poriadku Inho iako hrav poukaz
nanadbytok vznamov azmyslov.
Pochybnosti, as a div ako spsoby sprostredkovania fan-
tazmy svisia, predovetkm vklasickej fantastike, slegitimizciou
a vysvetlenm motivcie, zmyslu udalosti, ktor nekoreponduje
sprirodzenm poriadkom avymyk sa mu. Ako oalom spsobe
reflexie fantazmy meme hovori ostrachu ajeho modusoch hr-
ze adese. Ak vychdzame zanalz Martina Heideggera vjeho diele
Bytie aas, odkazuj ns tieto fenomny kontologickmu rozmeru
problematiky fantastiky. Strach je poda M. Heideggera modus roz-
poloenia, spsob vzahovania sa kveciam, vktorom sa in scna,
resp. prrun, vntrosvetsk scna, scna, ku ktorm sa vzahu-
jeme, odkrvaj ako ohrozujce, kodliv nmu bytiu, pribliuj
sa knm takmto spsobom, vnmame ich ako hroziv (Heidegger,
1996, s. 168). Ak to, o ns ohrozuje, m charakter neobvyklho, t.j.
vymykajceho sa naej doterajej sksenosti, stva sa strach hrzou,
avprpade, ak sme snm konfrontovan nhle, modifikuje sa nades
(tame, s. 169). Vtomto zmysle sa klasick variant fantastickej lite-
ratry vzahuje khrze, resp. desu (aj ke ide oin ontologick sta-
tus toho nieoho). Prve vklasickom variante fantastiky m pvod
jeden zo nrov fantastickej literatry zameran navyvolanie poci-
tov hrzy anaptia horor. Charakterizuj ho ustlen typy postv,
toposy, motvy detrukcie, degenercie, metamorfzy azla prezen-
141
tovanho ako triumf detruktvnych sl v kontexte kadodennho
sveta, sveta prirodzenho poriadku vec.
Avak, ako upozoruje M.Heidegger, to, o strach ajeho modu-
sy uruje, je zkos.
Zdrojom zkosti poda M. Heideggera zkladnho rozpoloe-
nia, vktorom je lovek (pobyt) privdzan sm pred seba, konfron-
tovan sfakticitou svojho bytia nie je ni urit, nie je to ni zvn
trosvetskho scna, ni, o sa k nm odniekia pribliuje (tame,
s.214 215). Narozlen strachu azkosti chpanch vintencich
heideggerovskej analzy s zaloen poviedky Antona Pavlovia e-
chova aVladimra Nabokova.
Vechovovej poviedke Strach sa priate rozprvaa, statkr Dmi-
trij Petrovi Silin, pta: eknete mi, mj drah, pro to, e kdy chceme
vypravovati nco stranho, tajuplnho afantastickho, erpme ltku
ne ze ivota, nbr ze svta vidn azhrobnch stn (echov, s. 10).
Zazdroj svojho strachu, fakticky svojich pocitov zkosti, oznauje i-
vot vo svojej kadodennosti, jeho vznamov vyprzdnenos, ktor
naho denne dolieha: N ivot asvt zhrobn jsou stejn nepocho-
piteln astran. Kdo se boj zjeven, ten se mus bti imne. Tch oh
aoblohy, nebo to ve, pemlme li otom dobe, je nemn neposti-
n afantastick neli ti, kdo pichzej zonoho svta. (...) A se mluv, co
chce, stran jsou vidn, ale stran je iivot (tame, s. 11). Pochopeniu
protagonistu sa nevymyk iba ojedinel udalos, fenomn zinho po-
riadku dvern blzkos strca aj poriadok sveta a jeho vlastn ivot.
Spodobnmi pocitmi sa konfrontuje vepifanickch momen-
toch i rozprva poviedky V. Nabokova Hrza. Prbeh od tchto
epizodickch zbleskov, ke zava prchav pocit cudzoty pri po-
hade nasvoju tvr vzrkadle, zvan smrti pred zaspanm i nhlu
hrzu zprtomnosti druhho loveka (konkrtne priateky), vysu-
je dodlhotrvajceho, intenzvneho zitku najvej hrzy. Popia
tich doch pobytu vcudzom meste je pri prechdzke konfrontova-
n so svetom takm, jak veskutenosti je. () Moje due odmtla
vnmat domy, stromy, atak dle jako nco obvyklho, lidskho. (...)
M spojen se svtem se petrhlo, byl jsem sm osob asvt byl sm
osob, avtom svt nebylo smyslu (Nabokov, 1921 1929, s. 251).
Tto nahota adesiv nezmyselnos sveta poniekokch hodinch
142
ustupuj, je zneho vytrhnut pod dojmom zo sprvy oumieran,
smrti priateky, no ako sm tu nie nadlho.
Vzkosti strcaj vntrosvetsk scna svoj zmysel, vznam-
nos, pretoe sa vytrca samozrejmos elementrneho faktu naej
existencie (nae bytie je predveden ako monos), ktor ich ozmy-
seuje, atm aj udsk dimenzia sveta, ktor ns obklopuje, spso-
buje jeho ne-udskos. zkos je potom vyvolan svetom ako takm.
Uvdza nae bytie domodusu nezabvanosti (kadodenn dver-
n oboznmenos sa rti), zavame stav tiesnivej nehostinnosti,
aten je najpvodnejm fenomnom nho bytia. Strach je potom
iba do sveta upadnut (orientovan na vntrosvetsk scno)
neautentick askryt zkos. Podobne, ak vztiahneme tieto vahy
napodoby fantastickej literatry, je hrza zneznmeho, sktorm je
n zdiean kadodenn svet konfrontovan, vkonenom dsledku
motivovan krehkosou jeho samozrejmosti. Ako kontatuje R.Lach-
man, fantastika vo vetkch svojich podobch odhauje zdanliv
zmysel javov aich prepojen (Lachmann, 2002, s. 136).
Prtomnos fantastiky vslovenskej prze poroku 1989 m zdro-
je vsugescich domcej przy rokov esdesiatych (tu okrem Mita-
novej mystery story treba pripomen przy Jna Johanidesa, Petra
Jaroa aDuana Kuela), ako aj przy medzivojnovho obdobia (Jn
Hruovsk, Tido J. Gapar, Gejza Vmo), relevantn s aj podnety
svetovej literatry (fantastika latinskoamerickej ianglosaskej prove-
niencie). Prtomnos niektorch motvov fantastiky ajej subnrov
realizovanch v kontexte populrnej kultry (horor, sci-fi) mono
vysvetli ako postmodern citovanie z popkultry i nrov cvi-
enia vtejto oblasti (texty T. Horvtha, Mal romn Mareka Vadasa,
poviedky Karola D. Horvtha). Bez toho, aby som chcela rekontru-
ova podobu fantastiky v sasnej slovenskej prze v jej plnosti,
ponknem vnasledujcej asti niekoko prkladov, ktor predvdza-
j rozmanit podoby tejto heretickej fikcie, modifikcie jej motvov
asituci usasnch slovenskch prozaikov.
Obdobn hroziv doliehanie kadodennho dverne znme-
ho sveta, oktorom hovoria protagonisti echovovej aNabokovovej
poviedky, ike nepomerne afektovanejie, inscenuje vprvej povied-
143
ke (Infekcia) svojej debutovej zbierky Leptokaria z roku 1996 Balla.
Ja-rozprvaa tohto prbehu znepokojuje nbytok v zdedenom
dome porodioch. Dvodom tohto znepokojenia, obv i hrzy je
skutonos, e to ja, t as mjho ja, ktor sa dlhodobou existenciou
vtomto byte prevtelila dostarho, prvetivho ainak urite nevinnho
nbytku (Balla, 2000, s. 6). Rieenie tejto situcie vid protagonista
v likvidcii nbytku. Z rovnakch prin rozprva spolu so svojm
priateom, ktor s nm zdiea tieto obavy a zava rovnak stavy,
postupne zdomu odva koberce, parkety, linoleum, ni maovku.
Obnova vec vak nik neponka, oraz akcelerujcejou rchlos-
ou s infikovan rozprvaovou existenciou. Je to prve tto vlast-
n existencia, jej vehemencia, ktor hlavnej postave znemouje
akkovek zabvanos, navye prestupuje vecami okolo, kontaminu-
je ich asptne vystupuje voi svojmu pvodcovi ohrozujco i ako
zdroj zkosti: Neustle ma prenasledovali rzne vidiny, halucincie,
nemohol som pokojne spva, zo stien sa ku mne pocel as zakrdali
aksi tiene, ktor sa nama ponali tak vemi, a sa mi niekedy zdalo,
e to ja vystupujem ztej omietky ato, o le uprostred izby nahbe sta-
rch handier, je iba prelud, ktor sa ochva mus rozplyn. (...) Jasne
som videl vetky svoje zl vlastnosti vystupova zpodlahy, oddeova sa
odmaovky ahustn aoptovne vnika doma, dosvojho pvodnho ktormi tento typ literatry presahovala.
zdroja. Zlo vo mne vinou silne infikovanho domu narastalo (tame,
s.10). Nositeom montruznosti je tu samotn rozprva-protago-
nista. Je pvodcom vpdu fantazmy dokadodennho sveta. Uni-
kanie pred ou nevedie len kdetrukcii protagonistovho okolia, ale
napokon iktelesnej detrukcii protagonistu.
Montruozita postv, motvy detrukcie, metamorfzy atrans-
formcie s Ballovm textom, vktorch sa realizuje lnia hermetickej
fantastiky, ktor vymedzila R. Lachman, vlastn. Fantazmy, nevy-
svetliten udalosti vBallovom svete, ktor maj pvod vbliie ne-
urenom, neuchopitenom, iracionlnom zle, sa vak nekonfrontuj
s poriadkom empirickho sveta. Nepotrebuj vysvetlenie, nie s
predmetom divu, palimpsetovo snm koexistuj apredvdzaj
jeho prenikanie sporiadkom Inho.
Hoci sa debutom Prv smr v rodine (2009) mlad prozaika
I.Dobrakovov prihlsila klnii mitanovskej mystery story, vrazn
144
as poviedok tejto zbierky pripomna niektor Ballove texty. Dob-
rakovovej poviedka Navye je variciou na Ballom tematizovan
situciu extrmnej osamelosti, ke u jeden je navye. I.Dobrako-
vov zdrazuje jej telesn dsledky, dvern blzkos nestrca svet
okolo, ale nieo elementrnejie vlastn telo. Jej hrdinka sa cti by
prli telesn, zdrojom jej frustrcie nie je existencia, bytie, ale fyzic-
k realita jej tela, rieenm je splynutie sokolm, vzdanie sa vlastnej
telesnej identity. Obdobne sa tto situcia riei vpoviedke Balkn.
Ovytrcan zmyslu vzbudzujcom zkos hovor aj poviedka ... ale tie
mry sa tak rchlo zbiehaj... Je to freneticky vyrozprvan prbeh ce-
lho ivota protagonistky odnarodenia posmr ani nie banlny,
ani prepiato groteskn, scudzujci efekt je dan skr ahko predpo-
vedatenou pointou, ku ktorej smeruje vetko ivotn dianie. Zdro
jom fantaziem, nerozhodnutenosti, neistoty, ambivalencie v tex-
toch I.Dobrakovovej je duevn choroba. Ak vpoviedke Dedistvo
vid protagonistka svojho mtveho otca, ukazuje sa, e dedistvom
po om nebude len dom, ale i predispozcie k duevnej chorobe.
Hoci by sa zdalo, e romnom Bellevue (2010) opustila autorka v-
chodisk svojho debutu lniu mysteriznej poviedky, vskutonosti
len dsledne realizovala vrazn motvy asitucie svojich poviedok,
Poviedka Duana Taragela Mato Grosso vyla v roku 1991
vasopise Kultrny ivot, neskr vjeho spolonejknihe sPetrom
Piankom Sekerou anoom (1999). Poda vyjadrenia autora vzve-
rench poznmkach je vnej zrodok veselch hororov pre deti,
ktor vydal vroku 1997 pod nzvom Rozprvky pre neposlun deti.
Avak namiesto morbdno-bujarej atmosfry, ktor ich charakteri-
zuje, mme vpoviedke Mato Grosso doinenia sneuritou znepo-
kojivou tiesou. Tento efekt je dosahovan hne niekokmi sp-
sobmi. Prbeh rodiny, ktorej lenovia postupne mizn, je podvan
z pohadu pronho chlapca, ktor ostva ako jedin z rodiny.
Chlapec je odsveta dospelch izolovan, oddelen niekokonsob-
ne jednak ostva stle vbyte, kam zvonkajieho sveta prenika-
j len indcie, jednak aj vtomto priestore si vytvra vlastn miesta
izolcie (skria so atami, kryt pod posteou). Cudzota a neroz-
hodnutenos vpoviedke, dan disproporciou medzi svetom die-
145
aa asvetom dospelch, s umocnen aj skutonosou, e autor zroku 1997, kde npadne prevauj nad prvkami magickho realiz-
svoje rozprvanie situuje doalternatvneho fiknho, mimoriadne mu,1 ktor boli identifikovan vsvislosti sPankovnovou tvorbou
bizarnho agrotesknho sveta, ktor m antiutopick rysy. Ide sce (oslaben s tu predovetkm mytologick aspekty textu naviazan
o Slovensko, ale postihnut vojnou a hladomorom. Kee tento naregin imaginrnych lokalt Rantaprapn aMarak). Motvy fan-
svet je itateovi neznmy, identifikuje sa prvotne, aspo spoiat- tastickej literatry sa vtejto zbierke poviedok realizuj niekokmi
ku, sdetskm pohadom naudalosti. Udalosti vyvolvajce hrzu spsobmi. Jeden typ predstavuj tzv. klasick fantastick poviedky
maj pvod vo svete tam vonku, mimo bytu, vo svete dospelch. (Cho, brat a vol, Hlava vkufri). Autor ponechva udalostiam am-
Dosveta chlapca zasahuj vniekokch podobch spoiatku je bivalenciu, medzintanciu pochybnosti, umouje vysvetli ich ako
to hrakrsky samopal, ktorm sa imituje vojna. T, ako sa neskr dsledok konania relnej osoby alebo ako vsledok halucincie. Po-
uke, prebieha aj tam vonku (nepriatemi s zhadn Albnci tom s to poviedky sprvkami hermetickej fantastiky, kde fantazmy
aRumuni), alenovia rodiny detskho protagonistu sa stvaj jej (metamorfzy, transformcie) jestvuj v texte bez reflexie (Mucha,
obeami. alm zdrojom ohrozenia s tajomn postavy muov, Azneba bud pada hsenice). Vrmci nich s texty, ktor by mohli
ktor hdu ierne igelitov vrecia stajomnm obsahom dopoka- by zaraden dolnie mystery story, teda texty sdrazom navypoin-
zenej achty (tie sa zjavuj postupne aj vbyte) aktorch chlapek tovan prbeh anaratvne stratgie (Kpim ti taku zavej koe, Dnes
sleduje cez sklen priezor. Hrzu vyvolva aj rozprvanie dospelch sa ti nesnvam), ako iotextoch, kde sa fantazmy zaleuj doempi-
postv, predovetkm groteskne psobiaceho deduka a matky rickho sveta prirodzene, a dokonca nevzbudzuj ani strach, skr
chlapca, ktor sprostredkovvaj dianie tam vonku. Itu inkuje poiaton zaudovanie, ako naprklad pri motvoch nvratu prota-
efekt nerozhodnutenosti, pretoe postava deduka je nespoah- gonistu dorodnej obce, kde sa stretva sdvno mtvymi blzkymi.
livm sprostredkovateom. Zlovestnm stelesnenm tejto hrzy je Protikladom k tmto przam s texty, kde mimeticky hodnovern
spoiatku imaginrny vek tun chlap, ktor vzvere poviedky situcie audalosti nadobdaj groteskn zafarbenie, nevdne pre
vstupuje do bytu a zrejme m i podiel na miznut lenov rodiny. nievaj (Grant, Mnky, Kockovan podkolienky), alebo kde nerea-
Zlovestn sa ukazuje by ispsob obivy rodiny: to, zoho sa vy- lizovan fantazma prostrednctvom imagincie prenik, presvetuje
rbaj krmiv pre psov, naznauj dedukove historky vysujce vedn realitu (Zasadi anans).
dokanibalskch point, ako imamino rozprvanie ochlapovi, kto- Prvky fantastiky vrecesisticko-parodickch polohch sa stva-
rho zaviedli dolesa. U spomenut indcie navonkaj svet umo- j kontantnou sasou prz Viliama Klimka, i u jeho prozaic-
uj itateovi rekontruova dianie przy a prekona tak rove kho debutu Panic v podzem (1997), alebo romnov Va Krutov
chlapcovho vedenia. Napriek tomu s ambivalencia a nerozhod- (1999), Naa m as (2002) aNmestie kozmonautov (2007). trky
nutenos zkladnmi truktrnymi prvkami tejto poviedky. Izo- slovenskch reli, fragmentrne prvky sprtomujce dejinn pa-
lovanie chlapca vo vlastnom svete, autonmnos, ktor vytesuje m (nrodn obrodenie, klrofaizmus, komunizmus, meiarizmus)
vetko zlovestn, o m pvod vo svete dospelch, avlastne garan- palimpsestovo koexistuj sfantazmami, ktor presvetuj nevdnu,
tuje jeho stav nevinnosti, je temne modifikovanm prihlsenm sa dysutopicky modifikovan atmosfru Klimkovho fiknho sveta
kponmaniu detstva, sktorm sme sa vslovenskej literatre stretli a odkazuj k absurdnosti, bizarnosti spoloenskho diania na Slo-
uOsamelch becov mu nanich odkazova mapa pln tajnch vensku devdesiatych rokov.
znaiek aiar, ktor si chlapek kresl.
1 Napriek tomu, e sa vliterrnokritickej reflexii niektorch prz prvky fantastiky amagickho realizmu
Motvy fantastiky s vrazne prtomn vtvorbe Vclava Pankov- stotoovali, odborn literatra rozliuje fantastiku amagick realizmus apecifikuje vzahy medzi nimi (napr.
na.Naplno sa realizuj vpoviedkovej zbierke Bude to pekn pohreb Chanady, 1985; Lukavsk, 2003).

146 147
 Vkoexistencii sfragmentmi aktulnej reality iminulosti sa prv-
ky fantastiky vyskytuj aj v przach Mriusa Kopcsaya, predovet-
km v poviedkach zo zbierok Kritick de (1997), Straten roky
(2004) aZbyton ivot (2006), avak autor ich vitej kadodennosti
uzemuje dslednejie ako V. Klimek. Fantazmy vKopcsayovch
przach sce ozvltuj dej, no vkonenom dsledku potvrdzuj
rozprvanie oivotnej frustrcii adezilzii jeho protagonistov. Vro-
mne Mystifiktor (2008) sa tto fantastick lnia stva organickou
sasou rozprvania. Obdobne je fantastick lnia v morbdnom
preveden rozvjan paralelne srealistickou lniou vromnoch Jaro-
slava Rumpliho Vznamen hovna (2008) aKruhy vobil. Krtke dejiny
deathmetalu (2010). Juraj Raman zas vo svojej prze Tri hodiny rno
(2007) kombinuje psychologick prbeh mua otupenho upachte-
nm ivotom podnikatea, ktormu stroskotva manelstvo, rca sa
rodinn ivot, sprvkami bkovho (zombie) hororu.
Iiastkov pohad, ktor ponka tto tdia, presvedivo uka-
zuje, e prvky fantastickej literatry sa stali v rznych podobch
aobmench vraznou sasou diskurzu slovenskej przy poroku
1989. Zdroje tohto javu meme hada nielen v reakcii autorov
navyprzdnenie intitucionlne garantovanho zmyslu, ktor vko-
nenom dsledku viedla k zdrazneniu simulatvnej povahy ume-
nia. Prenikanie fantazmy ako prejavu inho poriadku do sveta mi-
meticky spodobovanej aktulnej reality vak nem len otrias nam
ivotnm svetom a zdrazni jeho nesamozrejmos. Zdrazuje aj
ludistick dimenziu fantastiky, jej sklony k hen vznamy, sklon
knadbytku smysl (Lachmann, 2002, s. 150), ktor je napokon naj-
vlastnejou kontitutvnou rtou umenia.
148
Pramene:
BALLA: Leptokaria. Levice : L.C.A, 2000.
ECHOV, Anton Pavlovi: Strach (Povdka ptelova). Preloil Vitslav Unzeitig.
In: Strach ajin povdky. Spisy A. P.echova VI. Praha : Nakladatelstv Jos. R. Vilmek,
s.5 20.
DOBRAKOVOV, Ivana: Bellevue. Bratislava : PT Marenin, 2010.
DOBRAKOVOV, Ivana: Prv smr vrodine. Bratislava : PT Marenin, 2009.
KLIMEK, Viliam: Naa m as. Levice : LCA, 2002.
KLIMEK, Viliam: Nmestie kozmonautov. Levice : LCA, 2007.
KLIMEK, Viliam: Panic vpodzem. Levice : LCA, 1997.
KLIMEK, Viliam: Va Krutov. Levice : LCA, 1999.
KOPCSAY, Mrius: Kritick de. Levice : LCA, 1999.
KOPCSAY, Mrius: Mystifiktor. Bratislava : Kalligram, 2008.
KOPCSAY, Mrius: Straten roky. Levice : LCA, 2004.
KOPCSAY, Mrius: Zbyton ivot. Levice : LCA, 2006.
NABOKOV, Vladimr: Hrza. Preloila Alena Sglov. In: Povdky/1.1921 1929,
s.247 253.
PANKOVN, Vclav: Bude to pekn pohreb. Levice : LCA, 1997.
RAMAN, Juraj: Tri hodiny rno. Bratislava : Marek ulk, 2007.
RUMPLI, Jaroslav: Kruhy vobil. Krtke dejiny death metalu. Bratislava : Slovart,
2010.
RUMPLI, Jaroslav: Vznamen hovna. Bratislava : Slovart, 2009.
TARAGEL, Duan: Mato Grosso. In: PIANEK, Peter TARAGEL, Duan: Sekerou
anoom. Levice : LCA, 1999, s. 129 149.
Literatra:
HEIDEGGER, Martin: Byt aas. Preloili Ivan Chvatk, Pavel Kouba, Miroslav
Petek jr. Praha : OIKOYMEN, 1996.
CHANADY, Amaryll Beatrice: Magical Realism and the fantastic: Resolved versus
Unresolved Antinomy. New York : Garland, 1985.
HORVTH, Tom: Poetika pointy. In: RAK, ro. 15, 2010, . 7, s. 27 34.
LACHMANN, Renate: Poznmky kfantastice. In: Memoria fantastika. Preloil
Tom Glanc. Praha : Herrmann & synov, 2002, s. 131 140.
LUKAVSK, Eva: Zzran relno amagick realizmus. Brno : Host, 2003.
NNNING, Ansgar (ed.): Lexikon teorie literatury akultury. Brno : Host, 2006.
RDEY, Zoltn: Sasn slovensk prza vkontexte civilizano-kultrnych premien.
Nitra : Univerzita Kontantna Filozofa vNitre Filozofick fakulta stav literrnej
aumeleckej komunikcie, 2007.
SOUKOV, Marta: P(r)zy poroku 1989. Bratislava : Ars Poetica, 2009.
TODOROV, Tzvetan: vod dofantastick literatury. Peloil Vladimr Fiala. Praha
: Nakladatelstv Karolinum, 2010.
149
 Martin Ciel
Filmov atelevzna fakulta VMU, Bratislava
Filmov horor ako fantastick ner
vod doproblmu
(Veobecn astrun teria niektorch mechanizmov
nru saplikciou najeho krtku histriu)
I.
Je to fantastick! zvolal plukovnk Bantry rno
poobjave zakrtenej blondny vo svojej kninici.
Agatha Christie: Vrada vkninici
Fantastick je teda vymyslen, neskuton, nieo, o neme
by. A film je fantastick vo svojej podstate. Pretoe ak pracovne
definujeme realitu ako systm, potom medzi ou asystmom filmu
funguje vzah exoizomorfie, ie iaston, nepriama zhoda truk-
tr. Podmienen pravami predkamerovej reality, ohranienm plt-
na, dvojrozmernosou, uhlom kamery atak alej. Filmov obraz nie
je kpiou skutonosti, je len kpiou jednej zjej tvr, je ako odtlaok
prsta. Filmov znak teda vykazuje zrove charakteristiky reproduk-
cie aj transformcie.
Povedzme dokumentrny film sa sstreuje skr na repro-
dukn vrstvu, ale nehadiac nato itu je transformcia vrazn. Film
ako tak, i u chce, alebo nechce, reprodukuje skutonos, pretoe
sou pracuje ako so slovnkom avyber si znej referenty. Zrove
ju narovni paradigmy aaj syntagmy transformuje, tylizuje, men.
Vznik teda fantastick, vymyslen svet pecificky filmovej ilzie. Vo
svojej realistickej lnii sa sce podriauje logike reality, ale to ni ne-
men naveci, e film (zvl nrov) m mtick obsah aritulnu
formu. m je od logiky alej, tm je, samozrejme, fantastickej.
Typ pravdy sa men na metaforick, mtick. Teda fantastick, vy-
myslen, vybjen... (pozri Zuska, 1995).
150
Zaujmav vtejto svislosti je, ako snami fantastino manipu-
luje. Poda terie silnch aslabch nrov toti nre viac fantastic-
k, realite vzdialenejie (pozri Ryan, 1991) pohlcuj ako vysva tie
menej fantastick. Zdanie sasnej reality vo filme, u len pouitie
nejakej neobvyklej rekvizity posva automaticky nain rove. Film
Nekonen prbeh (The NeverEnding Story, 1984, r. Wolfgang Peter-
sen) nie je socilnou drmou o neprispsobivom kolkovi a jeho
zlch spoluiakoch, ale objavom lietajceho drakopsa sa stvaroz-
prvkou. Ahoci je Blade Runner (1982, r. Ridley Scott) vpodstate be-
nou nrovou detektvkou, automaticky ho tame ako sci-fi kvli
lietajcim autm areplikantom.
Poda Andr Bazina, ktor bol jednou znajvch hviezd povoj-
novej filmovej vedy, sa fantastick rovn falonmu, pretoe poda
jeho terie m film realitu odhaova, anie knej nieo pridva. Ale
vzhadom namnostvo fantastickch filmov ho vvoj nrovej ki-
nematografie neposlchol asmeruje kzbave fantastickej, o ko-
niec koncov vidno prve vtypicky fantastickom, aktulnemu svetu
vzdialenom, hrzu vzbudzujcom nri horore.
II.
Horor je spolu swesternom jednm znajstarch, najskr ko-
difikovanch filmovch nrov. Pri westerne lo u vranch dobch
kinematografie ofascinciu zobrazenm pohybu. Pri horore ofasci-
nciu strachom. Ide otypicky fantastick ner. U udov rozprv-
ky ukazuj prekvapujco siln zubu b sa. Nieoho nadprirodze-
nho. Nevysvetlitenho. Take zatia o western vznikol zo zuby
pozorova obraz pohybu apohyb obrazu, pri horore lo oemciu.
Tka sa to ikonvenci typickch pre tieto dva nre. Tak ako je wes-
tern jednm znajkonvennejch filmovch nrov zhadiska svojej
vznamovej vrstvy, ihoror sa d oznai podobne. Pri om vak ide
ododriavanie avariovanie vrazovej vrstvy.
Tak ako s vznamov karty (charaktery) vo westerne posta-
vm odzaiatku rozdan asta im minimlna psychologizcia (zl,
dobr, vhajci, zbabel, erif, bandita, Mexian, blondna...), vhoro-
re s zase dan vyjadrovacie prostriedky tvoriace spomenut vrstvu
151
vrazu. Kich inovcii dochdza zriedka. Overen postupy sa pou-
vaj apouva sa bud, pokia sa im bude dari vyvolva udivka zvonku. Prichdza priamozns. Je vns. Ide opochopiten reak-
hrzu vyuitie tmy, pecilne svietenie, subjektvna kamera, draz
nadetail amenie zberov plny, skratka pomocou monte ale-
bo paraleln mont, prznan/przran hudba aruchy. To vetko
vtom sprvnom hrzu vzbudzujcom kontexte.
Aak tento kontext rozrime nair komunikan reazec, zis-
tme, ak dleit lohu hr pri vnman filmovho hororu reklama.
Divk vie, e toho, o uvid, sa bude b. Vie to u predtm, ako sa
objavia vodn titulky. U predtm, ako si sadne do kresla v kine
alebo pred svoj DVD prehrva, je pripraven nahoror. Oakvanie
je tu podstatnm javom. Hrza svis aj spovestnm dvojplnovm
zitkom. Na jednej strane vnmame film ako realitu a funguje tu
emocionlna identifikcia s predvdzanm dejom. Na druhej stra-
ne zavame racionlny, intelektulny odstup odzobrazenia. Ani je-
den zplnov vdvojplnovom zitku sa ned plne vytesni. D sa
vak minimalizova. Horor sa, pravdae, sna psobi vmaximlne
monej miere nazvenie divkovej emocionlnej identifikcie pri
premietan.
Pre prv obdobie filmovho hororu je prznan vysvetovanie.
Medzititulok Kniea nemtvych vstva zhrobu je krsnym prkla-
dom toho, ako poda nepsanej dohody medzi niekdajmi tvorcami
adivkmi bolo potrebn objasni zhadu. Divk sa tak bl nieoho
zvonku. Platilo to aj valom obdob, ke podruhej svetovej vojne
vstpili napltna rzne zmutovan prery aialen vedci. PoHiro-
ime a Nagasaki sa veda zaala vnma ako pomerne desiv a ne-
bezpen vec a horor postupne ustpil katastrofickmu filmu. Ale
nehadiac nato, stle fungoval afunguje.
Ikeby sa Alfred Hitchcock pravdepodobne brnil nlepke ma-
jster hororu, pretoe on nakrcal zva thrillery, o je skr nrov
forma ako ner, predsa len ho v tejto svislosti nemono nespo-
men. Presnejie povedan, nedaj sa nespomen jeho dva filmy:
Psycho zroku 1960 aVtci (The Birds) zroku 1964. Psycho je drma
schizofrenickho vraha s prekvapujco zahmlievajcim koncom,
film Vtci horor otom, ako sa nieo mil, nen, ben aobyajn
zmen navraedn hrozbu. esdesiate roky teda vhorore znamena-
152
j zmenu. Zana alie obdobie hororu. Zlo u prestva prichdza
ciu narozvoj apopularizciu psycholgie vdanom obdob. Aoal
zmnohch dkazov, ako vsostne komerne orientovan nre vdy
reaguj nadobov spoloensk situciu, ako citlivo vnmaj okolit
aktulny svet (naprklad v oblasti westernu tzv. antiwestern, ktor
vznikol okrem inho pod vplyvom vojny vo Vietname atelevzneho
spravodajstva onej).
Take zlo prichdza zns. Zaal to u doktor Jekyll. Ale vtedy
bolo ete treba vysvetli vznik zla chemickmi pokusmi. Aby ste sa
stali pnom Hydom, museli ste vypi zo zvltnej laboratrnej banky
nejak bublajce, zva zelen svinstvo. VSpaovaovi mtvol (1968,
r. Juraj Herz) je vznik iracionlnej hrzy vysvetlen faizmom. Ale vo
filme Duel (1971, r. Steven Spielberg) sa u nevysvetuje ni. ofr
osobnho auta aani divk nie s schopn pochopi, preo azakch
dvodov je prenasledovan maniaklnym kaminom, ktorho of-
ra ani nevidme (teda raz uvidme jeho zlomysen ruku, ktor nab-
da kpredbiehaniu). Zlo je aksi transformovan, ale nepomenovan.
Apsob preto ete hrozivejie. iarenie (Shining, 1980, r.Stanley Kub-
rick) je alm prkladom, ktor je ako ukazovate zapusten dotejto
osi vvinu hororu. Premena osobnosti Jacka Torrenca navradiaceho
maniaka vyplvajca znejasnch, pravdepodobne nadprirodzench
vplyvov (Kubrickom vedome relativizovanch), je majstrovskm
kskom hororu atoho, e najviac sa pravdepodobne bojme samch
seba. Tto zmenu orientcie navznik zla zvntra protagonistu avi-
zoval Roman Polanski u vroku 1965 dodnes fascinujcou intmnou
hororovou tdiou vo filme Hnus (Repulsion). Aj novie hororov hity
ako Blair Witch Project (1999, r. Daniel Myrick, Eduardo Sanchez), Ca-
bin Fever (2002, r. Eli Roth) i Paranormal Actvity (2009, r. Oren Pell) sa
obas pohrvaj stouto naratvnou lniou.
III.
Zjednoduene a strune povedan: filmov horor je jeden
z najstarch a najmohutnejch nrov spadajci pod superner
dobrodrunho filmu. Jeho lohou je vyvolva hrzu atejto lohe
153
s podriaden ifunkcie jeho vrazovej vrstvy. Formlne modelov
schma sa vemi nemen. Tematicky sa vyvjal postupne oddrama-
tickho zobrazenia nadprirodzench bytost cez rzne zmutovan
montr a ktomu, ehrzyplnos zaala vyplva zudskej priro
dzenosti. To vak, pochopitene, neznamen, e idnes neexistuj na-
prklad horory ouproch apodobne. Existuj. nrov mechanizmy
ich generuj stle. Len u neudvaj tn.
Zrove treba doda, e u oddruhej polovice osemdesiatych
rokov 20. storoia vmainstreamovej lnii hranej kinematografie ba-
da dovtedy nevdane siln syntzu, nrov prepjanie, citcie apa-
rodizcie nrovch schm. To vetko ovplyvnen postmodernou si-
tuciou azdanlivou nemonosou pohybu nrovch mechanizmov
narovni ich inovci. Take u pomaly neexistuje dobrodrun film
bez komedilneho motvu i komdia bez motvu melodramatick-
ho. Narovni hororu sa to deje tie. ako dnes hovori oistom
horore pri jeho pikch ide viac-menej vdy o (skryt) pardiu
(Cabin Fever) alebo oformlny pokus sdigitlnym home movie (Blair
Witch Projekt, Paranormal Activity). Prpadne omonos vyui trans-
parentnos vyjadrovacch prostriedkov na zvenie hrzy ako na-
prklad vjednom znajzaujmavejch hororov poslednho obdobia
snzvom REC (2007, r. Jaume Balaguer, Paco Plaza).
Ale o stle plat anezmenilo sa: vyuitie tmy, pecilne svie-
tenie, subjektvna kamera, draz nadetail amenie zberov plny,
skratka pomocou monte alebo paraleln mont, prznan/pr-
zran hudba aruchy. To vetko vtom sprvnom hrzu vzbudzuj-
com kontexte...
Literatra:
RYAN, M. L.: Possible Worlds and Accessibility Relations ASemantic Typology of
Fiction. In: Poetics Today 12, 3/1991.
ZUSKA, V.: Sla nru jako funkce vzdlenosti monho sveta. In: Iluminace,
5/1995.
154
Jana Dudkov
stav divadla afilmu SAV, Bratislava
Nemtvy, modernita aBalkn:
metafora hraninej bytosti vStokerovom
Draculovi ajeho filmovch adaptcich
V tomto prspevku sa chcem zaobera niektormi aspektmi,
ktor viedli k postupnmu rozpoznaniu balkanizmu, charakterizu
jcemu najslvnej romn Brama Stokera, aktor napokon viedli aj
kjeho objaveniu pre film. Zpovahy vec bude vtexte mierne upred-
nostnen Coppolova adaptcia romnu, kee prve t sa ako prv
vedome hlsi kbalkanizmu ako charakteristickmu mtu devdesia-
tych rokov, no pozornos bude venovan aj alm adaptcim, ktor
mali vplyv na zviditenenie danho aspektu romnu. Pjde hlavne
odobre znme, ateda aj vplyvn filmy, ktor vrazne podnecovali
zmeny vo vnman samotnho draculovskho mtu.
Fakt, e balkanizmus Stokerovho romnu zostal takmer cel
storoie neviditen, nie je menej neobvykl ne fakt, e Dracula bol
porovnatene neskoro rozpoznan ako vsostne modern, autorefe-
renn romn spremyslenou truktrou namierenou okrem inho
prve aj na kritiku modernity ako takej. V jeho prpade je situcia
skomplikovan podnietenm celho mtu, ktor bol poas 20. sto-
roia ren predovetkm populrnou kultrou afilmom, asto bez
predpokladu priameho kontaktu spvodnm Stokerovm textom.
U v prvej adaptcii romnu (Upr Nosferatu, 1922) pritom vznikla
pda pre jeho odtrhnutie odreflexie zrchujceho sa vru moder-
nity konca 19. storoia. Film bol realizovan v regresvnom mode
tradinho gotickho romnu, ktorho postupy a motvy s sce
prtomn aj uStokera, avak iba ako jedna zreferennch nit, pou-
kazujcich namodern dejiny reprezentcie upra. Kee Stokerova
vdova Florence ako majiteka autorskch prv zakzala filmov spra-
covania romnu, Murnau ajeho scenrista Henrik Galeen si pomohli
155
presunom deja vpriestore aase imiernym premenovanm postv.
Princp gotickho regresu sa vak preniesol aj doadaptcie Dracu-
lu zroku 1931, ktor sa ako jeden zprvch prkladov novho filmo-
vho nru gotickho hororu podpsal naobdob najvej slvy
americkho Universal Studia. To rchlo pofilme Dracula uviedlo film
Frankenstein aj sriu draculovskch pokraovan. Hoci vadaptcii
tohto filmovho tdia, ale ivo vine alch priznanch adaptci
s u men postv identick sromnovmi, asto sa menila povaha
vzahov medzi nositemi jednotlivch mien, prpadne presuny mien
medzi jednotlivmi postavami. Ke ktomu prirtame utlmenie niek-
torch kritickch lni, prehodnocujcich povahu zpadnej mo-
dernity, mohlo by sa zda, e prechodom doinho mdia sa mtus
formoval hlavne prostrednctvom redukcie i zjednoduenia kom-
plexnej romnovej truktry, obsahujcej aj mnoho irnie acel sie
interdiskurzvnych odkazov. Situcia vak nie je tak jednoduch
a prekrauje problm adaptcie ako pomerne linerneho vzahu
medzi dvomi textami.1 Vzby medzi jednotlivmi (nielen filmovmi)
adaptciami navzjom amedzi adaptciami aromnom kompliku-
j viacer faktory, vrtane produknch politk jednotlivch tdi,
ale aj zmien vrmci samotnho nru hororu. Aj naprv pohad re-
gresvne zmeny (pozri spomnan gotick regres) je navye mon
vnma ako pokraujcu reaz reinterpretci modernity ako takej
(Abott, 2007). Tak ako vprpade filmu Dracula Universal Studia, kto-
r pomohol odtartova samostatn hororov podner (gotick,
monster horor i Universal horor), plat aj recipron pohyb, ke
zmeny vrmci uprskeho filmu ifilmu omontrch menili pohad
naadaptcie Stokerovho textu. Tieto zmeny boli motivovan socil-
nymi vplyvmi, politickou klmou, zmenami vo vnman apodobch
modernity izsadnmi dielami inch subnrov, akmi boli vtomto
prpade hlavne filmy ovlkolakoch azombie (Abott, 2007, s.1 11,
107 121). alm zdrojom motivcie boli inovcie voblasti filmovej
techniky azmeny vo vnman telesnosti, i dokonca nov choroby
(AIDS), ktor prirodzene viedli kzsadnm reinterpretcim meta-
1 Vnm prbuznom jazykovom prostred sa prepisovanm romnu Dracula cez prizmu filmovch adaptci
venuje nedvno uverejnen tdia Petra Mlka (Mlek, 2010, s. 101 127).
156
fory upra (Abott, 2007, s. 107 121, 125 anasl.). Vmnohch filmoch
je nsledne mon rozpozna vrstvenie viacerch historickch pa-
radigiem reprezentcie. Bedhamov Dracula z roku 1979, po verzii
Universal Studia alia priznan adaptcia rovnomennej divadelnej
hry, naprklad pokrauje vtradcii uprov zkrsnej literatry, uhla-
dench a charizmatickch aristokratov, akm je aj Stokerova titul-
n postava. Sekvencia, vktorej sa potvrd podozrenie Van Helsinga
o tom, e mtva Lucy sa tie stala uprkou, vak zjavne nadvzuje
nazombie film Noc oivench mtvol, uveden oniekoko rokov skr,
avahuje tak dohry aktulnej trend vnmania nemtveho ako silne
telesnej bytosti, vystavenej hrozbe detrukcie.2 Lucy nie je uprom,
pudenm poda starej paradigmy predovetkm tbou sa krv, je
naopak zobrazen naspsob zombie zo spomenutho filmu. Kmi
sa telami ivch obet a jej rozkladu vystaven telo ju vzauje aj
odvzoru modernizovanch literrnych uprov. Otom, e nejde len
okonfrontciu aristokratickho upra zpsanej fikcie sneotesanm
revenantom zudovch povest, sved aj tak detail, akm je zmena
povahy vzahu medzi Lucy aVan Helsingom, ktor s vtomto filme
otcom adcrou. Kanibalsk otcovradu, ktor Lucy spcha naVan
Helsingovi, je tak mon vnma ako odkaz na obrazy det poie-
rajcich vlastnch rodiov vRomerovom filme. Vtomto zmysle sa
spomnan sekvencia integruje do vznikajceho trendu tematizo-
vania hrzy rodiovskej genercie zgenercie det, ak je aj vcentre
alieho Romerovho (tentoraz uprskeho) filmu Martin (Abott, 2007,
s. 92, 118).
Uveden prklad pripomna, e aj otzku reprezentcie Balk-
nu vdraculovskom mte je nutn vnma dvojako. Najednej strane
ide o zdanliv vypustenie Balknu z filmovho mtu, o redukciu,
ktor spoiatku vychdza zo zmien motivovanch autorskmi pr-
vami, neskr vak evidentne reflektuje veobecn trend zamliava-
nia Stokerovch odkazov nabritsk imperilnu politiku. Nadruhej
2 Pod vplyvom upra zbeletrie 19. storoia, ale aj filmovej tradcie bol upr dlho zobrazovan ako nematerilna
a spektrlna bytos. Murnau zdrazoval prbuznos upra afilmovej matrie, priom u vjeho filme bola moc
upra koncentrovan vpohade. Prenikav pohad, odkazujci namonos beztelesnho kontaktu sobeami,
preslvil neskr Draculu vLugosiho podan ananiekoko rokov sa dramaticky vek detail tvre alebo priamo o stal
povinnou figrou vo filmoch ouproch (Abott, 2007, s. 43 60, 94 95).
157
strane je tto redukcia vsledkom zloitho kultrneho, spoloen-
skho, politickho a umeleckho kontextu. tanie Draculu ako
zrkadla britskho balkanizmu3 je toti, ako som spomnala vvo-
de, relatvne nov. Jeho vraznej vstup doakademickch debt
pribline koinciduje sreflexiou balkanizmu vCoppolovej adaptcii
romnu amohlo by sa dokonca zda, e voboch prpadoch nejde
oviac ne len oprklad alej zmeny vo vnman tajomnej karpat-
skej krajiny, ktor je Stokerom prezentovan ako rodisko Draculu
ajeho predkov. Tto krajinu Stoker ani raz nenazve Balknom, ke-
e viac ako Balkn reprezentuje jeho Transylvnia okraj (ete stle)
zpadnho sveta avak okraj radiklne neist, vystaven bojom
zpadnch krajn o moc, hrozbe poslednch pokusov Osmanskej
re o navrtenie stratench zem aj pokusov dovtedy takmer
neznmych etnk o vytvorenie nrodnch ttov.4 Spomedzi jej
obyvateov Stoker identifikuje menami relnych etnk len niekok
(vromne sa objavuj exotizujce pomenovania Maarov, Slov-
kov, Rmov a niekoko nzvov dnes u menej znmych plemien
ako Valasi iSikulovia). Naceste knej sa vak Harker pohybuje zBu-
dapeti najuh akrajina sa poda alch indci zromnu, tak ako
aj skuton Transylvnia, nachdza nazem dnenho Rumunska.
3 Star termn balkanizmus sa vzmysle zpadnho diskurzu zaal pouva a vdevdesiatych rokoch.
Poda vzoru Saidovej reformulcie termnu orientalizmus ho ako prv navrhla Maria Todorova vknihe Imagining the
Balkans (1997). Poda nej vznik balkanizmu ako diskurzu, ktorho skorie modern varicie je mon hada naprklad
vcestovateskch dielach 18. a19. storoia, akceleroval prve nakonci 19. storoia avdnenej podobe bol upevnen
(vaka pecifickmu vplyvu rznych urnalistickch nrov) vobdob okolo dvoch balknskych aprvej svetovej vojny.
4 Vase vydania romnu je Transylvnia ete vdy sasou Raksko-Uhorska. Jej pecifick postavenie
vrmci rumunskch etno-politickch mtov dodnes uruje fakt, e prve tto oblas bola kedysi jadrom Dckej re,
kRumunsku vak bola pripojen a poprvej svetovej vojne, ke ju obsadili rumunsk vojsk. Draculovsk mtus
sbojmi onezvislos Rumunska nepota dotakej miery ako sambivalentnm vazalskm postavenm Transylvnie,
ktor sa vpriebehu storo dostvala pod patront viacerch r, no asto si zachovvala relatvnu autonmiu, i
u vrmci Uhorskho krovstva, Osmanskej re, alebo neskr Raksko-Uhorska, kde autonmia Sedmohradska
bvala uznvan aruen striedavo vsvislosti sviacermi povstaniami, ktor boli organizovan prve ztejto
oblasti uhorskej asti impria. Jednou zvrstiev romnu je dokonca naznaovanie maarskej otzky vrmci
RakskoUhorskej re, o je vniektorch filmovch adaptcich (Dracula zroku 1931) pochopen ako impulz
kexotizcii maarskho etnika ako etnika obvajceho oblasti okolo Draculovho zmku. Vtomto zmysle s bliie
romnu Murnau aHerzog, ktor okolie zmku osduj Slovkmi aRmami presne ako samotn Stoker. Slovci
aRmovia sa pre Stokera spjaj stajomnosou, mlanlivosou i vprpade Slovkov dajnou zloinnosou, ale
voboch prpadoch aj spriamou i nepriamou prcou pre Draculu. Obidve etnik s vromne postaven dopro-
tikladu ksamotnmu rodu Draculovcov, charakterizovanho naopak silnou tbou poslobode, ale aj fatlnym
osudom vazalov inch (pozri viac vpozn. .28).
158
Vek as filmovch adaptci zachovva indcie potvrdzujce
tto domnienku. Draculov zmok sa naalej nachdza zapriesmy-
kom Borgo aDraculova lo nacestu naZpad vyra zbulharskej
Varny; priesmyk Borgo ako hranin zemie medzi Transylvniou,
Moldavskom aBukovinou, kde sa poda Stokera nachdza zmok,
je vak ubovone presvan do rznych ast Karpt. Vaka he-
terognnosti geografickch indci bola romnov Transylvnia
vdejinch jeho filmovch adaptci presvan ani nie preto, e by
tania romnu ignorovali jej geografick polohu apripali si len
symbolick konotcie jej nzvu, ale aj pre alie truktrne zmeny
zasahujce naprklad prepisovanie Stokerovho hypermodernho
Londna nabiedermeierovsk nemeck mesteko Wisborg (vMur-
nauovom filme ijeho remake odHerzoga), i natdiov Londn
z filmov Universal Studia, s prstavnm mestom Whitby prepsa-
nm na jeho predmestie. Vplyv politickej klmy na interpretcie
romnovho zemepisu dopa zmeny pohadov naproblm mo-
dernity. T aj napriek dlhotrvajcemu prevldaniu gotickho regre-
su toti stle tvor dleit vznamov aspekt vetkch filmovch
adaptci. VStokerovom romne je spojen so zloitm procesom,
ktor popri zrchovan abyrokratizcii ivota, emancipcie aase-
xualizcie ien5 iinflcie technickch inovci obsahuje aj hrozbu
preudnenia, ktor spomenut praktiky nedoku efektvne zasta-
vi. Anedoke ju zastavi ani imaginrna kolonizcia krajn, ktor
sa nestali priamou obeou britskej imperilnej expanzie. Ktakmto
krajinm, ktor imagincia britskej imperilnej literatry zobrazo-
vala asto vefektnej kombincii repektu krelatvnej nedobytnos-
ti6 adepektu kniiemu tdiu modernizcie, patrila vina bal-
knskych krajn, o umonilo aj tanie romnu Dracula vkontexte
5 Romn obsahuje viacero pohadov nasexualitu ien, priom populrny mtus obvykle zdrazuje ich
premenu naasto a prehnane sexulne bytosti. Vrmci boja modernity spredmodernitou vak sexualita ien
uStokera stoj nastrane tej druhej. Upr ako hos znevedomia (modernity) pomha vyplavi napovrch vytesnen
vne. Skutone modern ena, reprezentovan Minou, je naopak asexulna, je prototypom dobrej eny avpr
behu funguje ako kamartka asekretrka, ktor aktvne prispieva kvytvraniu obrazu dokonale fungujceho
byrokraticko-vyetrovateskho stroja. Kotzke obrazu Londna ako mesta profesionlov alovcov upra ako
profesionlnych vyetrovateov iarchivrov pozri Abott, 2007, s. 24 30; kMine ako archetyplnemu obrazu
Dobrej eny tame, s.27, ako ajGriffin, 1980, s. 462.
6 Synonymom Balknu vtomto zmysle bola naprklad ierna Hora, ktor osmansk panovnci nikdy nedobyli.
Viac kproblematike vzahu britskej imperilnej literatry kBalknu pozri Goldsworthy, 1998.
159
vstupu postkolonilnych tdi dointerpretci Balknu vdevde-
siatych rokoch minulho storoia.
Skratkovit portrt Harkerovho turistickho imaginrna napr-
vch stranch romnu signalizuje jeho pocit nadradenosti voi kraji-
nm, cez ktor prechdza naceste doTransylvnie. Turistick posto-
je, ktor s rovnako vsledkom dlhodobej imperilnej politiky, ako
aj sasou repertora trendov atechnologickch noviniek vsostne
novch, len nedvno sprstupnench kadodennmu ivotu bud-
cej strednej triedy (psac stroj, fonograf, telegraf), vak Stoker vemi
jasne konfrontuje shrzyplnmi opismi Draculovej cesty opanm
smerom.7 Vaka tomu nie je ak vidie jeho romn ako prklad re-
verznho naratvu kolonizcie.
Otzka monej viny, vyplvajcej zo vzahu Eurpy k svojmu
Inmu, t. j. kpredmodernmu semi-Orientu, ktor je uStokera za-
stpen krajinou zalesmi, Transylvniou, patr medzi najvraznej-
ie zamlan lnie romnu. Tto lniu zanedbvala aj kinematogra-
fia, ktor sama spad pod predstavu Orientu (pozri prklady filmov
Dracula vIstanbule i Dracula vPakistane, kde je modern zpadn
mtus orientlnych koreov vampirizmu vyuit v silne autoe-
xotistickom mode).8 Narozdiel odtakhoto postoja kvampirizmu,
ktor prevlda aj vinch vchodnch uprskych (hoci aj socilno-
kritickch) filmoch,9 zpadn adaptcie romnu s pozoruhodn
vinom zmysle. Akoby vnich dolo kdlhodobmu vytesneniu Har-
kerovej turistickej, zbenej atakmer ahostajnej konzumcie krajn,
7 Natento aspekt Stokerovho romnu ako jeden zprvch upozornil Stephen D. Arata (Arata, 1990, s. 621 645).
8 Prpad filmu Dracula vIstanbule je vak zaujmav aspo zhadiska terie prekladu. Ide oadaptciu
romnu Ali Rizu Seyfiho zroku 1928, ktor je sm osebe msi medzi vonm prekladom aadaptciou Stokerovho
pvodnho diela areprezentuje tak t as balknskych aalch literatr vstave zanajcej modernizcie, ktor 11 Kpodrobnejiemu rozboru obrazov knh vdraculovskom mte pozri Mlek, 2010, s. 115 120.
ete nakonci 19. i dokonca nazaiatku 20. storoia mali posunut chpanie pojmu adaptcia (ktejto tme
vrumunskom kontexte porov. Vajdov, 2010, s. 69 anasl.). Vspomnanom filme nakoniec chba postava Renfielda
apostava zodpovedajca Mine je kabaretnou tanenicou.
9 Uprska alebo zombie tma ako sas populrnej kultry, spoloenskej kritiky aneskr aj kritiky politickho
reimu bola pomerne ast odosemdesiatych rokov (apoas takmer celej prvej polovice rokov devdesiatych)
naprklad vsrbskej kinematografii akinematografich, ktor sa ou inpirovali. Uprska tma charakterizuje
Zbern stredisko poda hry Duana Kovaevia, komdiu Upri s medzi nami, urbnny film Spln nad Belehradom aj
dokumentrny film oundergroundovej rockovej scne vBelehrade Zombietown. Latentn metafora pokrauje napr.
vnonch urbnnych filmoch ako ierny bombardr, Temn noc (sleitmotvom srbskej coververzie piesne Marka
Bernesa) anakoniec sa objavuje aj vchorvtskom filme Duch marala Tita.
160
cez ktor prechdza,10 spolu sredukciou mnohch alch odkazov,
upozorujcich namon vampirizmus samotnej zpadnej (hyper)
modernity (bliie Abott, 2007, s. 15 41). Namiesto gradujceho
zmnoovania technologickch noviniek sliacich nazaznamenva-
nie aarchivovanie, ktor protagonisti romnu vyuvaj vboji proti
uprovi, vina skorch filmovch adaptci naalej pouva obrazy
knh11 alebo rukou psanch listov, ktor dopaj nanajv vstriky
znovn.12 Obrazy fonografu apsacieho stroja sa objavuj zriedka-
vejie, priom nefunguj ako nstroje vboji proti vampirizmu (ani
ako skryt odkazy na vampirizmus modernity), ale skr ako odka-
zy naru konca storoia, m sa pripomna extratextulny kontext
vzniku romnu skr ako romn sm. VCoppolovom filme sa napr-
klad objavia obidva prstroje, avak iba vnevinnch situcich, ke
si postavy ete neuvedomuj hrozbu upra. Mina pe na psacom
stroji dennk tesne poHarkerovom odchode doTransylvnie. Obraz
sa vak strca vcelkovom kontexte filmu, ktor charakterizuje posta-
vy nazklade hybridnch odkazov narzne dobov mdy vrtane
vtvarnej aliterrnej dekadencie, ktorej vplyv vromne nie je expli-
kovan (Draculove eny ako Medzy a hadie eny, Mina ako Salo-
m, verblny odkaz nazelen vlu absintu apod.).13 Zdrazovanie
extratextulnych svislost romnu niektorch viedlo kdomnienke,
e napriek proklamcii konenho nvratu k Stokerovmu romnu
(Bram Stokers Dracula) je Coppolov film vskutonosti adaptciou
10 Draz na(rchlu aefektvnu) konzumciu je vromne mimoriadne siln. Harker toti cez dan krajiny len
prechdza aokrem zbench poznmok okrsach divokej prrody i malebnch krojoch obyvateov rozmanitch n-
rodnost, ktor erpaj zdobovch predstv ovchodnej Eurpe ako skanzene (auie oBalkne ako neprehadnej
zmesi neznmych etnk), ho zaujma hlavne jedlo. Jedlo je aj jedinou atrakciou, ku ktorej sa potejto isto pracovne
vnmanej ceste m vmysle vrti, atak si dodennka poznamenva: obstarat recept pro Minu (s. 9).
12 Obraz novinovch vstrikov je kompromisom medzi mnohosou modernch textovch mdi zromnu
(dennk, telegram, novinov sprva, report) aodtridsiatych rokov vkinematografii udomcnenm, ateda
vznamovo pomerne neutrlnym nrovm obrazom novinovho vstriku. Napriek neutralite vak vobidvoch
prpadoch novinov vstriok zastupuje modernitu ako proces, ktor umonil rchle aobjektvne zaznamenvanie
relnych udalost vpodobe informci, ktor mu by nielen ren, ale najm archivovan, ateda aj pouiten ako
referenn bod vbudcnosti.
13 Poda Thomasa Elsaessera m vplyv vtvarnej dekadencie spolu sexpresvnymi farbami, symbolizmom
isecesnmi ornamentmi vCoppolovom filme aj dodaton lohu: pomha prekona perspektvnu reprezentciu
apresun sa ktaktilnejm atelesnejm modom vnmania, resp promnit podmnky subjektov pozice divka
(Elsaesser, 2004, s. 336), m vlastne dochdza kmetaforickej vampirizcii samotnho filmu.
161
Anotovanho Draculu Leonarda Wolfa. Vaka kombincii deja rom-
nu sdobovmi svislosami jeho vzniku sa vak dofilmu dostva aj
technologick novinka, ktor sromnom priamo koincidovala ane-
skr sa stala sasou jednej lnie filmovho draculovskho mtu.
Dracula toti uCoppolu prichdza doLondna stbou navtvi ki-
nematograf.14 Jeho videnie hypermodernity Londna, doktorho sa
poka integrova, je takmto spsobom radiklne prepsan, kee
namiesto tby strati sa vdave vekomesta ansledne vysa jeho
ivot Draculu ovlda tba pointimite atemne kinematografickej
projekcie, naktor sa sna zvies svoju lsku Minu.15
Prve Stokerovo zachytenie zloitej otzky zrchujcej sa mo-
dernizcie a jej rovnako rchlo sa rozvjajcich literrnych nrov
adiskurzov je mon interpretova ako sas jeho ambivalentn-
ho postoja kvampirizmu. Modernitu sam je toti nazklade jeho
indci v romne mon ta ako uprsku. Geopolitick aspekty
pvodnej Stokerovej lokalizcie upra Draculu s teda len jednou
zobet redukcie anslednej reinterpretcie vampirizmu modern-
ho sveta. V dobovom kontexte romnu sa Transylvnia, dlhodobo
sa nachdzajca na hranici dvoch vrazne etnicky heterognnych
r (Raksko-Uhorska aOsmanskej re), zktorch ani jedna nena-
skoila namodern vlnu kolonializmu, viae kviacerm dobovm
strachom upadajceho britskho impria.
14 Prv kinematografick predstavenie sa odohralo 28. decembra 1895, krtko pred vyjdenm romnu (1897).
Doromnu sa tak stihli dosta len starie vynlezy, ako naprklad pr desaro star fonograf, ktor vak vromne
zastupuje relatvnu novinku vkadodennom ivote strednej triedy. Dracula vak zaal by asociovan sdobou vzniku
filmu a pod vplyvom populrneho spiritualizmu ajeho vzby nafotografiu aneskr film. Lnia, ktor zdrazuje
prbuznos Draculu afilmu ako mdia, sa objavuje poprv raz vMurnauovom filme Upr Nosferatu, neskr nau
upozoruje film Vtieni upra. Prbuznos upra afilmu vak nastolili u predchdzajce uprske filmy nemej ry.
Kbliej analze tejto prbuznosti pozri Abott, 2007, s. 43 60.
15 Kinematograf je vo filme predstaven ako sria premietacch miestnost, medzi ktormi sa divci mu
vone pohybova. Tm Coppola pripomna vonos aneviazanos ranch modov filmovho divctva, vzpt Minu
sDraculom presva dodobovho chambre spare (porov. Elsaesser, 2004, s. 332) aevokuje nm neskor koncept
intimizujceho inku filmu. Tomuto presunu zodpovedaj aj citcie zfilmov, ktor sekvenciu sprevdzaj. Prv
filmov obraz, ktor sa objav vpozad Draculu, pokajceho sa zvies Minu, je lumirovsk vlak (jeho falick
symbolika sa ete ma inku, kee tto as sekvencie Mina sprevdza ironickmi poznmkami ovedeckej
povahe filmu, aspochybuje tak jeden zranch spsobov teoretickej konceptualizcie novho mdia). al obraz
vpozad je u ukkou dobovho erotickho filmu. Presunut dochambre spare, film je tematizovan ako ero-
tizujce mdium zbliujce dvojicu ud. Zrove si zachovva povahu projekcie svetla atieov, take Coppolova
voba ranho erotickho filmu iba radikalizuje Murnauovo gesto apripomna koncept filmu ako ekrnu tby.
162
Ako pripomna Vesna Goldsworthy (Goldsworthy, 1998), Bal-
kn sa nikdy nestal stabilnou sasou britskch kolni, zskal
vak status pseudokolnie i sasti utopickho miesta, doktorho
bolo mon projektova imperilne tby a predstavy bez nroku
na konfrontciu s relnym vzahom koloniztor-kolonizovan. Ko-
lonizovan iba prostrednctvom imagincie (ktor meme pocho-
pi nielen vdoslovnom vzname, ale aj vo vzname kontruovania,
resp. vymania obrazov) psobil asto ako nezdolaten In, ktor
si zasli obdiv, no rovnako je schopn vyvolva strach. Nemonos
relneho dobytia mohla vyvolva prve strach zimaginrneho ob-
sadenia opanm smerom. Pri tan Stokerovho romnu nie je ak
vimn si narbanie stmto strachom ako so strachom zoptova-
nho toku Vchodu.16
Mimoriadne uenliv Dracula je toti poniekokch konzult-
cich sHarkerom schopn bez problmov sa integrova dohyper-
modernho Londna bez typickej mimikrie i pouvania pidgeon
jazyka kolonizovanch aimigrantov, atm sa v20. storo stva
pralivou figrou ajpre americk publikum. Jeho pvodn vsade-
nie do kolonilneho kontextu toti neskr zana korepondova
aj sotzkou imigrantov, ktor americk kinematografia spopulari-
zovala u vtridsiatych rokoch. Hoci sa sprva skr ako flneur ne
ako londnsky radnk, Stokerov Dracula je narozdiel odfilmov-
ho schopn nebadane sa pohybova vo svete profesionlov, kto-
rho vonkajie prejavy, jazyk iprvny systm si pozorne natudo-
val (Abott, 2007, s. 23 24). V takejto maske nastavuje modernej
spolonosti jej vlastn, vytesnen predmodern tvr i jej vlastn
potlaen vne, apostupne ju men nakolniu jemu podobnch,
hraninch bytost.
Nielen schopnos Draculovej adaptcie, ale aj geopolitick
konotcie inverznej kolonizcie sa pri kolonizovan mtu filmom
postupne menili. UStokera je dleit tenzia medzi sebavedomm
16 Pomerne vtipne avstine popisuje druh strachu, tematizovan vStokerovom romne, Laurence Rickels: nie
sme to my, ktor aktvne kolonizujeme (aprakticky kanibalizujeme) Vchod: je to Vchod, spolen so zvieratami
aneudskmi bytosami, ktorch pudenie kZpadu musme zastavi vnaich stoprskych vpravch sp naV-
chod (it is not we who are actively colonizing /and in effect cannibalizing/ the East: it is the East that is packed
with animals and subhumans whose drive Westward we must stop in our tracks back East; Rickels, 1999, s. 12).
163
sprvanm Harkera vvode romnu anebezpeenstvom, ktor pred-
stavuje pre neho samho ipre jeho krajinu upr. Vmnohch filmoch
je, naopak, naratv invzie sce zachovan, no Draculova cesta naz-
pad nie je vdy konfrontovan s(predchdzajcou) cestou Harkera
naVchod. Ak no, charakter poiatonej cesty naDraculov zmok
je obvykle reprezentovan vmedziach boja dobra so zlom apred-
stavuje vchodiskov stav idyly, ktor m by postupne naruen.
Po tom, ako sa (filmov) draculovsk mtus ustlil, bolo toti
mon prv strnky romnu, kde Stoker opisuje Harkerov prchod
doTransylvnie ajeho postupn objavovanie hrzy zupra, plne
vypusti. Badhamova verzia Draculu zana dramatickou plavbou
Draculovej lode poas brky, m do popredia vystupuje naratv
invzie aDracula je odprvch zberov identifikovan ako zloduch.
Vniektorch adaptcich je vak divk ete jednoznanejie situo-
van in medias res, kee sa predpoklad, e mtus pozn. Britsk
verzia zroku 1958 (spvodnm, symptomatickm nzvom Horror of
Dracula) zana statickm zberom nakamennho orla pred Dracu-
lovm zmkom, pozerajceho sa priamo nadvere dojeho hrobky.17
Obraz je sprevdzan vodnmi titulkami ajeho potencil budi hr-
zu vyvolva nrov hudba. A poskonen titulkov asymbolickom
pokropen Draculovej rakvy krvou (ktorej zdroj ostva mimo obraz),
nasleduje zber naprv stranu Harkerovho dennka ansledne aj
takmer idylick obraz Harkera nahorskej ceste douprovho sdla.
Otupenie geopolitickho sporu, naznaenho vStokerovom ro-
mne, je prtomn aj vo filmoch, ktor vodn cestu doTransylvnie
zachovvaj ako metaforu stretnutia shraninou bytosou. VMurnau-
ovom i Herzogovom filme je Hutter/Harker doTransylvnie vyslan
svojm zamestnvateom Knockom/Renfieldom so slovami, e ide
okrajinu vlkov, zbojnkov aduchov. U vtejto chvli postava Hutte-
rovho/Harkerovho nadriadenho svoje slov sprevdza ialenm ko-
doradostnm smiechom apodriadenho varuje, e sa zapot amono
aj preleje pr kvapiek krvi. Prbeh ohraninej a transgresvnej bytos-
ti je tak znova rmcovan jasnm stanovenm hranc dobra azla.
17 Zber zpodhadu je statick, dynamiku mu dodva len hudba, uhol pohadu astriedanie titulkov. Neskr sa
vaka rotcii kamery zber rozpohybuje avaka pomalmu venku (nadvere domiestnosti sDraculovou rakvou)
vznik aj spomenut ilzia osmere pohadu oivenej sochy.
164
Herzog odMurnaua preber, okrem uvedench metafor spoje-
nch stradinou reprezentciou vchodoeurpskych nrodov isin-
terpretciou upra ako bytosti sajcej krv, aj obraz dvoch muov na-
klajcich sa nad mapou, ktor zdanlivo legitimizuje Transylvniu
ako skutone existujcu krajinu. Ani vjednom zfilmov vak obraz
nedovouje divkovi celkom presne vidie, kde sa krajina nachdza,
uMurnaua Hutter neurito bldi prstom vavom dolnom rohu, ako-
by hadal smer, ktorm pjde, uHerzoga u Renfield priamo mieri
prstom kamsi zaKarpaty, navchodn okraj mapy i a zamapu.18
Transylvnia materializuje strach postosvietenskho Nemecka zne-
dostatone popsanch a preskmanch slovanskch krajn za jej
hranicami. Obidva filmy boli iastone nakrcan na Slovensku,
domorod obyvatestvo nos slovansk kroje, hoci jeho presn et-
nicita nie je tematizovan. VHerzogovom filme Harkera vta skupina
Rmov aneskr sa vo filme objav scna, kde vidieanka vkroji pri
obdarvan Huttera ruencom hovor potinou. Okrem tohto de-
tailu vak pvodn obyvatestvo zodpoved opisom zo Stokerovho
romnu, kde sa Slovci objavuj hlavne ako pltnci.19
Transylvnia je Harkerovi predstaven ako krajina kdesi zaKar-
patmi, no lo, ktor vezie Draculu domesteka Wisborg, zana rov-
nako ako uMurnaua svoju cestu voVarne. Vobidvoch filmoch do-
chdza kprepojeniu slovanskho sveta navchode sbalknskymi
krajinami najuhovchode, nie vak kjasnej tematizcii Balknu. Z-
18 Hne vvode romnu Stoker slovami Harkerovho dennka poznamenva: Mapu nebo knihu, udvajc
pesnou polohu zmku hrabte Draculy, se mi nepodailo nalzt, protoe otto zemi neexistuj dosud dn mapy,
kter by se podobaly nam generlkm (s. 10; zvr. J. D.). Ide toti ojednu znejdivoejch anejmn znmch
oblast Evropy (s. 9), o znamen, e Draculov zmok supluje nielen hororov nemiesto, ale napa aj predstavu
oakomsi poslednom toisku postosvietenskch fantzi ovchodnej Eurpe ako neprebdanej, nezmapovanej,
divokej, fascinujcej svojou nedobytnosou itrukrnou podobnosou snedostatone prebdanmi eurpskymi
kolniami vzii, Junej Amerike i Afrike.
19 Natto indciu rovnako uMurnaua, ako iuHerzoga nadvzuj zbery pltnkov vzakarpatskom kroji, vezcich
Orlokove/Draculove rakvy. Vobidvoch prpadoch zbery posiluj tajomn auru pltnkov, ktorch remeslo znich
rob aliu metaforu bytost pohybujcich sa nahranici. Ako sas znmej Stokerovej zuby vsymbolickej
onomastike (reprezentovanej rovnako vobou Transylvnie, ako aj mien viny postv pozri prklad Lucy
Westenra, ktorej meno obsahuje zrove pojmy svetla aZpadu) vak Slovkov mme ako chpa ako skuton
etnikum, ete menej ako nrod. Poda Stokerovho vzoru aj ich obraz uHerzoga iMurnaua zodpoved regresu
doherderovskohegelovskej paradigmy uvaovania oSlovanoch ako ojednom zetnk, ktor zostali historicky
mumifikovan napredmodernom aprednrodnom tdiu hodnom podceovania (vprpade Hegela), ale aj
velebenia (vprpade Herdera ajeho uznania folklrnych zvltnost, i dokonca dvery vbudce osamostatnenie).
165
rove znich mizn indcie, ktor uStokera poukazuj naHarkerovu
turistick pchu. Zbaven viny, Zpad sa vo vine adaptci, ktor
nes nzov Stokerovho romnu, stva obeou.
Vo verzii Universal Studia zroku 1931 sa Harker (premenovan
naRenfielda) vprvom obraze vezie pomedzi monumentlne ka-
rovan kulisy hr, predtm ne sa ocitne vmiestnom hostinci. Miest-
ni hovoria pomaarsky, exotick maarsk npisy ako sr apln-
ka zdobia aj vstup dohostinca. Vber obrazov, ktor reprezentuj
jeho cestu kDraculovmu zmku, je prbuzn vberu zMurnauovho
a Herzogovho filmu. Zastupuje skratkovit opisy divokej prrody
amalebnch krojov miestneho obyvatestva zHarkerovho dennka,
ktorm zana romn.20 Km uStokera s obrazy produktom Harke-
rovho subjektvneho vzahu ku krajinm, cez ktor prechdza, vspo-
mnanch adaptcich je jeho pcha zamlan aobrazy s podan
ako sas naturalizovanho teda aj neutralizovanho exotizmu.
V prpade Murnaua a Herzoga exotizmus zodpoved prepisu deja
do biedermeierovkho obdobia, v druhom prpade je doplnen
o nznaky modernizcie niektorch vrstiev obyvatestva.21 Etnicita
miestnych obyvateov je vo vetkch troch prpadoch odvoden
odStokerovch indci, priom vo verzii tdia Universal zodpoved
voba maarskho jazyka (ako jazyka miestnych) poznmke zprvch
viet Harkerovho dennka, ktormi zana romn, aktor omnoho ne-
skr cituje Coppola. Poda nej u v Budapeti Harker zska dojem,
jako bychom opoutli Zpad apijdli naVchod (s. 9). Maarsky
hovoriace obyvatestvo je vadaptcii Universal Studia lokalizovan
stle navchode aHarkerova cesta sa nespja spohybom smerom
najuh, ako by to bolo vprpade, e by jeho vchodiskom bol u Mur-
nauaWisborg.22
Vnmanie Transylvnie ako balknskej krajiny je teda v rm-
ci filmovho mtu Draculu dlho neznme. V Stokerovom romne
20 Tento druh exotizmu je vak doplnen opoliticky korektn detaily, poukazujce nato, e dan oblas u
zana by infikovan modernitou. Jedna zpostv, ktor Renfielda vtaj, je mlad, moderne obleen aanglicky
hovoriace dieva, no lmanou anglitinou doku hovori aj krmr ajeho manelka.
21 Porov. spredchdzajcou poznmkou.
22 Lokalizcia Draculovho zmku doprostredia obvanho Maarmi nereprodukuje alie konotcie, spojen
vromne smaarskmi bojmi onezvislos, aexotizmus spojen stmto etnikom prepisuje domierumilovnej
podoby.
166
je cesta k Draculovmu zmku opsan predovetkm ako prechod
cez sriu hranc, priom samotn zmok je lokalizovan priamo
nahranici medzi tromi provinciami vnejvchodnj sti zem,
uprosted Karpat (s. 9). Takto charakteristika kraja, ktor sa Harker
chyst navtvi, naznauje, e ide okoncepciu extrmneho Vchodu
ako nemiesta, nachdzajceho sa priamo nahranici rozumom ucho-
pitenho sveta.
Opakovanie konceptu hranice, ktor je prtomn pri popiso-
van Harkerovej cesty na zmok, sa prena aj do charakteristiky
samotnho Draculu. Je toti ist, e fascincia uprom, ktor pretr-
vva stroia, svis sjeho postavenm hraninej a/alebo transgre-
svnej bytosti. Hraninos Draculovej existencie Stoker okrem inho
vymedzuje aj jeho nedostatonou udskosou, ktor m, ako pri
mnohch modernch montrch, latentne tragick rozmer. Na ten
upozoruj aj mnoh filmy z universalovskej srie o montrch,
vrtane jednho zprvch adaptcie Frankensteina , no len mlo
adaptci Draculu. Stokerov Dracula nie je ani iv, ani mtvy, nie je
zvieraom, a predsa m niektor zvieracie vlastnosti, je abnorml-
ne uenliv, no stle prezentovan ako nedospel. Aj jeho zmok sa
nachdza nahranici medzi svetmi, zrove vak uprosted Karpat.
Je (nezmapovanou) sasou Eurpy, ale aj medzou zpadnho
sveta, brnou Orientu, kde mtvi ovaj, droky sa pohybuj sam
odseba aniektor fyziklne zkony prestvaj plati (take Dracula
sa celkom bene plaz ako jater pomroch vlastnho hradu). Vo fil-
me Upr Nosferatu zdrazuje pouitie filmovho negatvu rovnako
inverziu svetov, ako aj tieov povahu upra, ktor, ako som spom-
nala, meme vidie ako sas stratgie porovnvania statusu upra
so statusom filmovho obrazu. VCoppolovom filme je zas Dracula
schopn morfova dorznych, asto montruznych podb, tie vak
funguj aj ako citcie aodkazy nadejiny filmovch montier (hlavne
vlkolakov azombie), priom samotn premena zastupuje svet tech-
nologickch inovci vkinematografii, vo svojom klasickom obdob
obmedzenej natriky, masky aprelnaky,23 avstupuje tak dointer-
23 Zpohadu vplyvu technologickch inovci nazmeny vinterpretcii montier, ako s upri, vlkolaci azombie,
ponka zaujmav postrehy op Abott, 2007, s. 107 121.
167
textulnej a intermedilnej hry s romnom, charakteristickej (ako
uvidme alej) pre cel Coppolov film.
Vonkajie znaky Draculu ako hraninej bytosti sa vo filme me-
nili vsvislosti so zdrazovanm rznych aspektov metafory upra,
zktorch mnoh upozoruj naakt selekcie spomedzi indci nazna-
ench vromne. VMurnauovom filme je maska Nosferata navrh-
nut tak, aby pripomnal potkana (srukami predtora), zrove vak
dva vysunut predn zuby nevdojak pripomnaj tvr dieaa, o
ete viac zdrazuje vraz tvre Kinskho zHerzogovho remake toh-
to filmu. Detsk tvr Draculu zodpoved pasam zo Stokerovho ro-
mnu, vktorch sa lovcovia upra uteuj, e ide obytos sdetskm
mozgom,24 ike Draculova hrozba uStokera takto naivn predsta-
vy prekrauje avo vekej miere svis sjeho schopnosou absorpcie
novch poznatkov, ktor doke takmer okamite aplikova vpraxi.
Ako bolo spomenut, figra upra uStokera erp okrem inho pr-
ve zjeho schopnosti rchleho prispsobenia, ktor preskakuje fzu
nedokonalho imitovania, zvyajne pripisovan kolonizovanm n-
rodom, azodpoved tak jeho alm schopnostiam premeny (napr.
nazvierat i hmlu). Dracula sa teda stva modernm, tak ako sa st-
va zvieraom nadeleuzovskej molekulrnej rovni.
Hrza zmonosti, e nrody mekajce vmodernizcii, naktor
modern Zpad nahliada so zmesou blahosklonnej tolerancie, poh-
dania aexotizmu, s vskutonosti ovea schopnejie okamitej invzie,
splynutia anslednej premeny udstva nasvoj obraz, sa vak zfilmo-
vho mtu vytratila vpodobe trestu zahriechy modernho Zpadu.
Zostali skr naratvy uprskej invzie areinterpretcie jednotlivch po-
znmok ovzore i povahe upra ako hraninej bytosti, oatrakcich
vchodnej Eurpy i oumiestnen Draculovho bydliska. Znova me-
me zopakova, e Stokerov Dracula zavol Harkera nasvoj zmok kvli
zdokonaleniu sa vanglitine abritskom prve, tak aby mohol splyn
24 Obmedzenos Draculovho intelektu je raz pripsan asu, ktor strvil vhrobe, inokedy sa zvrhva napardiu
romnov ozloincoch. Vobidvoch prpadoch vak zapad doStokerovho balkanizmu aje mon chpa ju ako
metaforick vyjadrenie povahy balknskych nrodov, o vborne ilustruj nasledujce citty: nae mozky (...) ped
jeho dtsk mozek, kter postalet leel vhrob, ns nedorostl aje schopen jen sobeck, atedy omezen innosti (s.
429) alebo: takov zloinec nem tak vyvinut mozek jako normln dospl lovk. Je zchytral, lstiv avynalzav;
ale duevn vyspl nen (s. 431).
168
anebadane sa pohybova medzi ostatnmi profesionlmi hypermo-
dernho Londna.25 Dracula Blu Lugosiho, naopak, hovor svraznm
przvukom, pohybuje sa dstojne apomaly, priom je nasvieten aob-
leen tak, aby sa zvraznenm kontrastom iernej abielej aj vizulne
vymykal z uponhanho sivho davu. Na jeho schopnos prekrao-
va hranice upozoruj len oi, uhraniv avdetailoch nasvecovan
zosobitnho zdroja svetla, o poukazuje nauprednostnenie hypnzy
spomedzi vetkch schopnost pvodnej Stokerovej postavy.26
Spomenut prklady pripomnaj, e kad zadaptci interpre-
tuje postavenie Draculu ako hraninej bytosti svojskm spsobom.
Nie vdy si jednotliv verzie vyberaj prvky, ktor nadvzuj priamo
naromn ako som spomnala, filmov adivadeln adaptcie Dra-
culu sa vo vej miere opieraj jedny odruh ne opozorn tanie
Stokerovho diela. UStokera je pojem hranice vsvislosti suprom
ajeho vlasou evokovan vo viacerch navzjom sa dopajcich
podobch. Dracula prebva vkrajine mimo mapy, pamt si dvno
uplynul storoia, je schopn telepatie, hypnzy i transformcie
nahmlu adorznych, hlavne zvieracch podb. Niektor zo spome-
nutch vlastnost je mon ahko rozpozna ako prvky postupne sa
krytalizujceho balkanistickho mtu, spolu sopismi divokej prro-
dy amalebnch krojovanch domorodcov, tak vrazne kontrastuj-
cich spostavou nemtveho achtica.27 Dobalkanistickho mtu ne-
25 Porov. Stoker, 2004, s. 23 24.
26 Stoker, 2004, s. 95. Vraznos Draculu vtomto filme je inpirovan tdiom Murnauovho Upra Nosferatu,
no vrazn imigrantsk akcent Blu Lugosiho svis sfaktom, e film vznikol ako pokus ozopakovanie spechu
rovnomennej Broadwayskej inscencie, kde Lugosi hral Draculu ako svoju prv anglicky hovoren rolu (ktomuto
akcentu bol nten aj vase, ke u anglitinu ovldal lepie). Naupresnenie, Stokerov romn pvodne adaptoval
Hamilton Deane vroku 1924 pre britsk divadeln publikum. Vroku 1927 bola jeho hra preroben Johnom L.
Balderstonom ainscenovan naBroadway. Nielen Lugosi, ale aj predstavite Van Helsinga Edward Van Sloan bol na-
pokon obsaden aj vrovnomennom filme Universal Studia. Autorstvo nmetu je vtitulkoch filmu priznan vetkm
trom autorom, Bramovi Stokerovi, autorovi prvej divadelnej adaptcie aj autorovi jej americkej verzie (doslovne sa
vnich uvdza: Dracula by Bram Stoker. From the Play adapted by Hamilton Deane & John. L. Balderston).
27 Stokerova Transylvnia erp zo vznikajceho balkanizmu prve vzdrazovan nepochopitench kontrastov,
priom jednm znajvraznejch je kontrast vyplvajci zpredpokladu feudlneho charakteru karpatskch krajn:
kontrast domorodho obyvatestva, prebvajceho vo verzii herderovskho folklrneho skanzenu, aaristokracie,
ktor svojm vzdelanm upomna nadejiny modernity asvojou charizmou dokonca konkuruje modernm typom
zvodcov. Vobidvoch prpadoch je mon hovori odvojitom vvoji Eurpy povzniku Byzantskej re, ale ete
viac onostalgickom obraze vlastnch hodnt, ktor zhypermodernho britskho vekomesta mizn, dokonca a
onostalgickom obraze vlastnej (britskej) minulosti, omu zodpoved dokonca aj pvodn Harkerov depekt kmlo
modernm zvykom apredsudkom katolckeho obyvatestva Transylvnie, akm je napr. nosenie ruenca.
169
sporne patr najm pas, vktorej grf Dracula vysvetuje Harkero-
vi dejiny svojho slvneho rodu rodu hraniiarov, bojujceho proti
Turkom.28 Tto pas koreponduje aj snovodobmi interpretciami
balknskej krzy vdevdesiatych rokoch, erpajcimi zvnmania
balknskych nrodov ako nepochopitene ponorench vo vlastnej
stredovekej minulosti, zvislch odvojen aneschopnch progresu.
Niet sa o udova, e prve Coppolova adaptcia romnu z roku
1992 ako jedna zmla nadvzuje naspomenut pas anaaspekt
uvznenia vminulosti vtipne odkazuje naprklad aj obrazom dlh-
ho ervenho pla, ktor Dracula vleie za sebou pri zoznmen
sHarkerom.
Olokalizovan Draculovej vlasti naBalkne sa vak nie vdy d
hovori priamo. Filmov adaptcie Draculu, i u Stokerovho, alebo
rovnomennej divadelnej hry, spravidla nezdrazuj ani rumunsk
pvod Draculu. Ten je nakoniec abstrahovan (z rznych indci
vromne izrozpoznania prbuznosti Stokerovej postavy sVladom
Napichovaom) a v 20. storo, hlavne vak po zaiatku studenej
vojny. Pojem vchodu zo Stokerovho romnu sa menil hlavne
v sznen s premenami politickej klmy, ponc u znmou kore-
pondenciou Murnauovho filmu s dobovou mdou tematizovania
strachu zo slovanskho obyvatestva, na ktor nadviazalo mnoho
nemeckch expresionistickch filmov dvno pred nm. Na to, aby
sa stal Stokerov vchod Balknom, vak potreboval zvenie ve-
domia ovntornej truktrovanosti Vchodnho bloku, i presnej-
ie popularizciu idey strednej Eurpy, ditancujcej sa odkrajn
Sovietskeho zvzu rovnako ako od krajn balknskeho polostrova,
28 Pas je pln nesrodch odkazov naetnick prslunos Draculovho rodu, okrem inho nasrbsk mtus
porky naKosovom poli, maarsk porku pri Mohi i pokorenie novm rodom Habsburgovcov, rusk pretenzie
nadan zemia, lsku balknskych nrodov kslobode, ale aj napotencilny vampirizmus ich tby povojnch.
Zd sa teda, e Draculov rod supluje viacero etnk naraz (len niektor znich s pomenovan amnoh by mali
by vskutonosti znepriatelen), resp. e m nadetnick charakter, priom zrove bez problmov prechdza
storoiami: Kdo jin ne pslunk mho rodu pekroil jako vojvoda Dunaj aporazil Turky najejich vlastn pd, aby
tak odinil onu stranou pohanu mho nroda, pohanu Kosova pole, kdy se praporce Valach aMaar sklonili ped
plmscem? (s. 42 43); Akdy jsme pobitv uMohe svrhli uhersk jho, opt jsme my Draculov byli mezi vdci,
protoe n duch nesnesl pomylen, e nejsme svobodn (s. 43); Ach, mlad pane, Skelov asnimi Draculov
jako krv jejch srdce, jejich mozky ajejich mee se mohou pynit minulost, jak novopeenci jako Habsburkov
nebo Romanovci nikdy nemohou doshnout. Dny vlek skonily. Vtchto dnech potupnho mru je krev nm pli
drahocennm aslavn iny mocnch rod zn sp jako bchorky (s. 43).
170
komu dolo a vpriebehu osemdesiatych adevdesiatych rokov
minulho storoia. U v prvch rokoch studenej vojny sa pritom
objavil jeden z prvch prkladov (filmovho) asociovania Draculu
sRumunskom, pozoruhodn aj svojrznym prepsanm povahy Dra-
culovej invzie naZpad. Ide ofilm Nvrat Draculu sprbehom zo
sasnosti, zktorho je aj tentoraz vypusten epizda poiatonej
cesty predstavitea modernity navchod. Film zana, podobne ako
Badhamov Dracula, Draculovou cestou zpadnm smerom, tentoraz
doKalifornie. Medzi prvmi obrazmi, reprezentujcimi jeho prchod
donovej zeme, sa ocit zber naSochu slobody. Dracula je tak aso-
ciovan s problmom imigrantov, ktorch prchod do Spojench
ttov bva u tradine oznaovan prve tmto vizulnym embl-
mom, ale nadruhej strane je odinch imigrantov odlen ako m-
tick reprezentant zla, ktor vtomto prpade ohrozuje najm slobo-
du ako pilier americkej spolonosti. Film nezabda ani napolitick
korektnos, kee doboja sDraculom vstupuje okrem americkch sl
aj rumunsk polcia. To vak nebrni vidie regionlny pvod Dracu-
lu ako sas ideolgie studenej vojny (Abott, 2007, s. 71 72). Ani
vtomto prpade teda postava Draculu nenadvzuje nabalkanistick
paradigmu ajeho rumunsk pvod je jednoducho asociovan sko-
munistickm, vchodnm blokom.
Rumunsk pvod m aj Badhamov Dracula (Frank Langella),
ktorho interpretcia je postaven na kombincii aristokratickho
armu vchodnho achtica s charizmou balknskeho zvodcu
sprenikavmi tmavmi oami, havranmi vlasmi atmavou pokokou.
Symbolika Rumunska ako balknskej krajiny na hranici civilizci
je vak naznaen a vCoppolovom filme, kde tvor as hetero-
gnnej aeklektickej symboliky Transylvnie (asociovanej naprklad
aj s krajinou za Da Vinciho portrtom Mony Lisy, priom Mona je
vtomto prpade evokovan Winonou Ryder ako Minou).
Kvli eklektickmu tlu archlemu asociatvnemu striedaniu
navzjom asto kontradiktickch symbolov aodkazov je vak Cop-
polov postoj k balkanizmu znejasnen. Dracula je striedavo inter-
pretovan ako obe aj ako dmon, hroziaci invziou domodernho,
teda zmapovanho sveta (ako vstine ilustruje obraz obrovskho
Draculovho tiea nad mapou Eurpy kompresia Stokerovho, Mur-
171
nauovho aHerzogovho obrazu Transylvnie mimo mapy smtom
ouprovej invzii). Ambivalentnos Draculovho hriechu je neustle
kladen dosvislosti sjeho potencilnou lohou vykupitea zpad-
nch hriechov, nao upozoruje u citcia Drerovho autoportrtu
v podobe Krista, ktor Coppola umiestuje na Draculov hrad ako
reprezentciu jeho vlastnho portrtu iako narku najeho aliu
podobu zatratenho gnia. Doistej miery je vak spomnan am-
bivalentnos naruen vzvere filmu, kde je loha Draculu ako obe-
te znova podiarknut zdvojenou biblickou asociciou: s Kristom
ajsJnom Krstiteom.29
Ako vak pripomna Thomas Elsaesser, Coppolov Dracula nie
je klasickm filmom a Stokerov romn si vyber ako vhodn lt-
ku aj preto, e mu umouje nartn paralelu medzi vampiristic-
km mtom a postklasickou kinematografiou: Drkulovsk mtus
poslouil Coppolovi tm, e ji sm osob vyjaduje onu odlinou
kauzalitu kontaminace avzjemn zvislosti, stejn jako ,kauzalitu
medilnch udlost (...). Vysok schopnos tchto medilnch epide-
mi pronikat dovech oblast sttu aveejn sfry, spolene sjejich
pznanou absorbc minulosti vptomnosti ajejich virovou schop-
nost multiplikace, se zd bt emblematick pro nestability postbi-
nrn, postantagonistick apost-studenovlen (ne)uspodanosti
svta (Elsaesser, 2004, s. 338). Coppola teda nenakrtil len adapt-
ciu romnu, ale (postklasick) film ostatuse (postklasickho) filmu.
Prve skutonos, e sa odklasickho kdu vzauje, naprklad tm,
e pred linernym naratvom amonokulrnou perspektvou upred-
nostuje priestorov hry aaurlny perspektivizmus (tame, s. 337),
alebo aj tm, e nabrava konzistenciu postavy apredpoklad pre-
meny postv mimo kauzlnych motivci klasickho filmu (tame,
2004, s. 333), vzbudila u mnohch kritikov rozhorenie. Elsaesser
29 Pred smrou sa zranen Dracula pta Boha, preo ho opustil (Where is my God? He has forsaken me!), ochvu
neskr mu vak Mina utne hlavu podobne ako Salom Jnovi Krstiteovi, aoslobod ho tak odkliatby upra. Cel
film je zaloen naasociatvnej kompilcii odkazov, ktor s niekedy prebrat aj znesrodch mtov i nesrodch
symbolizanch tradci. Zveren scna je vak prekvapivo monotextulna, zaloen nahromaden odkazov
prebratch takmer vlune zBiblie azkresanskej nboenskej maby. Napriek tomu ide oheterognne odkazy,
spojen len nazklade asociatvnej metdy dojednoliateho naratvu oporazen sl temnt prostrednctvom lsky
silnejej ako smr (There, in the presence of God, Ive understood at last how our love can release us from (...) pow-
ers of darkness. Our love is stronger than death, hovor Mina predtm, ako Draculovo telo zbav hlavy).
172
preto navrhuje uvaova oDraculovi ainch postklasickch filmoch
ako osasti kinematografie pohltenia, nie zrkadlenia. Spomnan
priestorov hry, asto pracujce aj snekonzistentnou zvukovou
perspektvou, toti nesvisia len snaruenm kauzlnych vzieb, ty-
pickch pre vstavbu prbehu amotivci postv vklasickom filme,
ale aj snvratom postklasickho filmu kranej prednaratvnej kine-
matografii kinematografii atrakci. Dracula zranej kinematografie
erp inpirciu pre niektor postupy (napr. clona), vizulne motvy
ipriame citcie (vpodobe ranch filmov vkinematografe, kam Dra-
cula zavedie Minu). Ran kinematografia najednej strane pripomna
dobu, vktorej vznikol Stokerov romn, nadruhej strane vak funguje
ako metafora pohltenia azvdzania, podobn metafore upra.
Paradoxne, do tejto koncepcie pohltenia a vrovej infekcie,
odlinej kauzality kontaminace a vzjemn zvislosti zapadaj aj
okolnosti, ktor by mohli vysvetli jeden zalch mtcich aspektov
Coppolovho filmu. Je to znova Elsaesser, kto pripomna, e dojem
spreneverenia sa voi draculovskmu mtu me svisie srmcu-
jcim prbehom ostratenej lske, doplnenm opoliticky korektn
ah stotonenia Draculu shistorickou postavou Vlada Napichovaa.
Tm m vak na mysli prve vrtenie do hry rtoriku, ktor je ob-
siahnut aj v romne, rtoriku vychdzajcu z predpokladu stretu
civilizci, pi nm ortodoxn kesanstv ,zachrnilo Zpad ped
islmem aTurky (Elsaesser, 2004, s. 339). Tento nedostatok neme
by teda tan ako vzdialenie sa oddraculovskho mtu, kee ho
legitimuje sm romn. Mtcejia je skutonos, e rmcujci prbeh
umouje stotonenie Miny aDraculovej mtvej manelky Elizabety,
kvli ktorej sa vzdal kra astal sa uprom. Tm sa najednej strane
Dracula pouduje, nadruhej sa Mina sexualizuje abigamizuje, no
predovetkm balknska aura Draculu sa dostva dokontextu mtu
ohriechu arozhreen, ktorho prostrednkom je bezhranin lska.
Rmcovanie prbehu odkazmi na stret civilizci, na orfick i
dokonca biblick mty vak vskutonosti celkom dobre korepon-
duje so samotnm draculovskm mtom znzorujcim zase on
odlinou kauzalitu kontaminace avzjemn zvislosti, stejn jako
,kauzalitu medilnch udlost. Navye, rmcovanie zapja do hry
druh medilnej udalosti, ktor Elsaesser opomenul, kee v jeho
173
inak brilantnej analze sa pod pojmom medilnej udalosti rozumie modernity i aktulnym spoloenskm apolitickm trendom, o pri
skr produkcia afungovanie blockbusterov, akm je aj sm Dracula. priamom porovnvan me vies k dojmu zjednoduenia, reduk-
Je toti mon predpoklada, e Coppola bol pri vobe logiky stretu cie i deformcie. Narozdiel odnich, Coppola si vybral skr princp
civilizci inpirovan renm rtoriky, ktor odias rumunskej re- amplifikcie danch prvkov, charakteristick aj pre Stokerov text.
volcie vroku 1989 oraz astejie revitalizovala balkanizmus vjeho Jednotliv prvky i motvy s teda nielen zvrazovan, ale aj ne-
doslova vampiristickej podobe. Umocnenie pozcie tzv. desk mana- ustle posvan donovch smantickch kontextov, m pripom-
gerov oproti reportrom priamo prtomnm namieste deja viedlo naj princp tvorivej, ireverzibilnej amplifikcie Rolanda Barthesa.
toti naprelome osemdesiatych adevdesiatych rokov kviacerm Coppola sa vaka svojmu autoreferenne postklasickmu statusu
pozoruhodnm deformcim dejn, a to aj (alebo najm) v rmci dostal narove Stokerovho romnu aj vzmysle multiplikcie inter-
psobenia renomovanch spravodajskch stanc. Medilni analytici textulnych odkazov. To vetko vak nebrni dojmu, e upr je pr-
Gina Stoiciu aDov Shinar vsvislosti stmto procesom upozornili ve vdsledku zmenenho statusu modernity aklasickosti vtomto
na prpad spravodajskho krytia rumunskej revolcie z roku 1989. filme celkom vnimone rozpoznan ako obe, prinesen naoltr
Franczsky prv program vtom ase emitoval fmy oCeauescuovej kolonilneho sveta aoisujca jeho hriechy. Veda mnostva odka-
leukmii, ktor ho dajne viedla k vyadovaniu pravidelnch me- zov naalie sdob mty vrtane toho osmrti filmu, odpoved aj
sanch transfzi krvi, i dokonca sprvy obezkrvch telch nj nadobov medilnu vampirizciu Balknu apoukazuje najej vye
dench vkarpatskch lesoch (Stoiciu Shinar, 1990, s. 60). Prklad storon korene. Namiesto obhajoby Balknu teda Coppolov film
spomna aj Dina Iordanova (Iordanova, 2001, s. 71), ktor zrove skr rozpoznva a interpretuje ambivalentn paralelu medzi nm
dodva, e niektor spravodajsk relcie o vojnovch konfliktoch aZpadom, ak objavil u Stoker.
na zem bvalej Juhoslvie namiesto aktulnych ilustranch z-
berov pouvali pri vysvetovan prin konfliktu ukky z fiknch
filmov. Britsk Chanell 4 pouil sekvenciu stretu civilizci zfilmu
Boj naKosove vrmci ilustrcie komentrov kosovskej krzy zroku
1998.30 Zbery dvoch proti sebe sa rtiacich vojsk, pravoslvneho
amoslimskho, mali vprotiklade kneutrlnemu komentru navodi
dojem bremena dejn aodvekej medzinboenskej nenvisti (porov.
Iordanova, 2001, s. 75).
Prve takto typ medilnej epidmie viedol k revitalizcii
balkanistickho mtu v sdobej kultre a rtorike a na zaiatku
devdesiatych rokov priviedol aj Coppolu kobjaveniu Stokerovho
vlastnho balkanizmu i k jeho postklasickej, asociatvnej reinter-
pretcii, poukazujcej zrove nacel dejiny filmovej draculovskej
mytolgie. Klasick draculovsk filmy, ako sme videli, selektovali
z romnu jednotliv prvky a prispsobovali ich zmenenej povahe

30 Film Boj naKosove vznikol takmer desa rokov pred spomnanm vysielanm, kpstoronici rovnomennho
boja, ktor stoj vcentre stle aktulneho srbskho etnomartrskeho mtu.

174 175
Pramene: Spln nad Belehradom (Pun mesec nad Beogradom, 1993; r. Dragan Kresoja)
STOKER, Bram: Dracula. Praha : KMa, 2004 (reprint prekladu Toma Korbaa Zombietown (1995; r. Marc Hawker)
zroku 1970). ierny bombardr (Crni bombarder, 1992; r. Darko Baji)
WOLF, Leonard: The Annotated Dracula. New York : Ballantine Books, 1976. Temn noc (Tamna je no, 1995; r. D. Kresoja)
Duch marala Tita (Maral, 1999; r. Vinko Brean)
Literatra: Vtieni upra (Shadow of the Vampire, 2000; r. E. Elias Merhige)
Nvrat Draculu (The Return of Dracula, 1957; r. Paul Landres)
ABOTT, Stacey: Celluloid Vampires. Life After Death in the Modern World. Austin Boj naKosove (Boj naKosovu, 1989; r. Zdravko otra)
: University of Texas Press, 2007.
ARATA, Stephen D.: The Occidental Tourist: Dracula and the Anxiety of Reverse
Colonisation. In: Victorian Studies, ro. 33, 1990, . 4, s. 621 645.
ELSAESSER, Thomas: Zrcadlovost apohlcen. Francis Ford Coppola aDracula.
In: Nov filmov historie. Texty vybral, editoval,vodn tdiu amedailny
oautoroch napsal Petr Szczepanik. Praha : Herrmann & synov, 2004, s. 323 341.
GOLDSWORTHY, Vesna: Inventing Ruritania: the Imperialism of the Imagination.
New Haven and London : Yale University Press, 1998.
GRIFFIN, Gail B.: Your Girls That You All Love are Mine: Dracula and the Victorian
Male Sexual Imagination. In: International Journal of Womens Studies, ro. 3,
1980, . 5, s. 462.
IORDANOVA, Dina: Cinema of Flames. Balkan Film, Culture and the Media. London
: British Film Institute, 2001.
MLEK, Petr: Adaptace jako ten proti srsti. Stokerv Dracula. In: Iluminace,
ro.22, 2010, . 1, s. 101 127.
RICKELS, Laurence: Vampiric Lectures. Minneapolis : University of Minnesota Press,
1999.
STOICIU, Gina SHINAR, Dov: Reality-Construction in Socio-Political Crisis: The
Coverage of the Romanian Revolution in Western Media. In: Communications,
ro.17, 1992, . 1, s. 60.
TODOROVA, Maria: Imagining the Balkans. New York : Oxford University Press, 1997.
VAJDOV, Libua: Sedem ivotov prekladu. Bratislava : VEDA, 2010.

Citovan filmy:
Upr Nosferatu (Nosferatu, eine Symphonie des Grauens, 1922; r. Friedrich
Wilhelm Murnau)
Dracula (1931; r. Tod Browning)
Frankenstein (1931; r. James Whale)
Dracula (1979; r. John Badham)
Noc oivench mtvol (Night of the Living Dead, 1968; r. George A. Romero)
Martin (1977; r. G. A. Romero)
Dracula (Horror of Dracula, 1958; r. Terence Fisher)
Dracula (Bram Stokers Dracula, 1992; r. Francis Ford Coppola)
Dracula vIstanbule (Drakula Istanbulda, 1953; r. Mehmet Muhtar)
Dracula vPakistane (Zinda Laash, 1967; r. Khwaja Sarfraz)
Zbern stredisko (Sabirni centar, 1983; r. Goran Markovi)
Upri s medzi nami (Vampiri su medju nama, 1989; r. Zoran ali)

176 177
 Michal Havran
Idea hriechu ahrzy vPrrode
Machenova tvorba vo svetle mystri Isis
Anglicko-walesk spisovate Arthur Machen je slovenskej
aeskej verejnosti znmy zknihy franczskych novinrov Bergiera
aPauwelsa Rno kzelnkov (Le matin de magiciens, sl.1991). Kniha
podva populrnym spsobom obraz paralelnho sveta nahranici
konpiranch teri, v ktorom politick udalosti, nov umeleck
smery, Yaetsovu poziu anacizmus riadia ainpiruj okrem veobec-
ne znmych aprpustnch faktov aj neviditen sily. Arthur Machen
sa autorom hodil domozaiky marginlnych okultnch spisovateov,
ktor, podobne ako Edward Bulwer Lytton, slvnej skr ako autor
romnu Posledn dni Pompej (The Last Days of Pompeii, 1834) ako
inicianho romnu Zanoni (1842), hadali vtdiu okultnch vied
nov zdroje inpircie.
Machen sa narodil 3. marca 1863 vCaerlon-on-dusk vo Wale-
se, vmiestach, kde malo by jedno zhlavnch sdiel mtickho kra
Artua. Vsedemnstich rokoch odiiel doLondna, kde sa ivil sys-
tematizovanm okultnej literatry v knhkupectve Redway. Okrem
Anatmie tabaku, preczneho katalgu okultnej literatry, vaka
ktormu si ho vimol E. AWaite, zakladate rdu Golden Dawn (Zlat
podveer) a prekladu dvanstich zvzkov Casanonovych spomie
nok, vydal v decembri 1894 novelu Vek Boh Pan (The Great God
Pan, esky 1905), ktor sdob kritika oznaila zajedno znajnepr-
jemnejch avedome zlo riacich knh, napsanch vanglitine. Kri- nato, aby Papus, inak vborn ermiar, brnil svoju es vsbojoch
tik Manchester Guardianu ju oznail zaprekliatu knihu. Vek britsk
kninice ju odmietli zaradi dosvojich fondov. No kniea belgickho
symbolizmu Maeterlinck autorovi zablahoelal, podobne aj francz-
sky autor Pierre Lous. Dielo bolo prijat svm nadenm vkon-
tinentlnej Eurpe. Netreba zabda, e Huysmanov okultn romn
Tam dole (La-bas, esky 1919) vyiel iba desa rokov pred novelou
Vek Boh Pan.
178
Franczsko-belgick spolonos symbolistov a dekadentov
vtom ase zvdza jeden zposlednch romantickch zpasov proti
racionalizmu modernho mechanizmu. Vroku 1888 mg Stanislas
de Guaita, majite jednej z najvzcnejch eurpskych zbierok her-
metickej a okultnej literatry, obnovil kabalistick rd Rose Croix.
Jeho spoluptnikom bol Josphin Pladan, autor desazvzkovej
Latinskej dekadencie, ktor o niekoko rokov predbehol okultistu
Aleistera Crowleyho avyhlsil sa zaSra Mrodaka, ijcu tarotov
postavu, vekaza novho kultu umenia. Sria umeleckch salnov
Rose Croix vystavuje okrem inch belgickho dekadenta Fliciena
Ropsa. APeladan, podobne ako Huysmans acel plejda katolckych
legitimistov, ktor potrebuje dovne kadidiel pridva okultn in-
grediencie, snva oobnove magickej jednoty pvodnho loveka.
Arthur Machen mal s kontinentlnymi salnnymi okultistami
spolon nechu k rodiacemu sa modernmu svetu a poas celej
svojej tvorby intenzvne pracoval nazviditeovan sveta nevidite-
nho. Na rozdiel od nich ale nevidel nebezpeenstvo v zmench
mentlnej infratruktry novch spolonost, ale v nvrate starch
bytost anrodov, ktor obvaj hlbok lesn dolia Eurpy.
Pre Pladana, Guiatu, Papusa aj liphasa Lviho, ktor bol
pokrsten podobne ako Baudelaire, Markiz de Sade a Huysmans
v parskom kostole St. Sulpice, vyzdobenom obrazmi Delacroix,
bol rozchod sprrodou definitvny. Dynamika prrodnch sl sa sta-
la iba trpenou sasou cyklickch tabuliek trnov, anjelov amoc-
nost, ktor napoiatku renesancie vypracoval Agrippa zNetteshei
mu. Budcnos novho udstva bola vliturgizcii umeleckej tvorby
a v postupnom ovldnut vetkho verejnho ivota metaforou
novho loveka. Zahmlen rna vlesoch okolo Para slili u iba
snovinrmi Le Figara, ktor ho obvinili, e vPari spustil sriu magic-
kch tokov nasvojich protivnkov.
Machenova novela rozprva prbeh Dr. Raymonda, chirurga,
ktor pozmenil mozog svojej pacientky Mary tak, e doke vidie
svet vjeho plnosti. Pan, ako vieme, znamen vstarej grtine vet-
ko. Inmi slovami poveden, svet vo svojej plnosti. Vetko m svoj
pvod vopustenom dome nabo, pod vekm lesom, nad riekou,
179
vkraji, kde som sa narodil, vysvetlil Machen niekoko desiatok ro-
kov potom, ako jeho novelu verejne pochvlil aj T. S. Eliot aautor
sa stal slvnym vaka mystickej poviedke Lukostrelci (The Bowmen),
kde opisuje bitku pri belgickom Mons vroku 1914. Poda Mache-
na zchrnil britsk jednotky sv. Juraj patrn Anglicka, ktorho
nebesk vojsko zatoilo na nepriatea. Niekoko tdov po jej
vytlaen zaali doredakcie prichdza listy zfrontu potvrdzujce
Machenov prbeh.
Nemeck romantick bsnik Novalis veseji Uednci Sajt (Die
Lehrlinge zu Sais, 1802) napsal obohyni Isis: Jeden znich to dokzal,
zdvihol zvoj bohyne Sais, ao uvidel? Zzrak nad zzrak, samho
seba (Samuel Mhl Schulz, 1960 2006). Podobne ako Goethe
aj Novalis vyznval filozofiu prrody ezoterick uenie rozren
v Eurpe vaka spisu Aurea Catena Homeri (Homrova zlat reaz),
ktor v roku 1723 vydal v Nemecku dajn rosenkrucinsky autor
brat Homerus. Podobne ako Schiller aal nemeck romantici aj No-
valis videl vpriestore odPorta Nigra vTriere, vrmskych pamiatkach
viernom lese, cezchrm Isis vMainzi a poprame Dunaja pso-
benie pohanskch prrodnch kultov.
Lotysko-franczsky historik umenia Jurgis Baltruaitis vdiele
Hadanie Isis (La qute dIsis, 1960) presvedivo ukzal, e kult bo-
hyne Isis bol v mnohch eurpskych reginoch zkladom vetkej
posvtnej geometrie. Aprve vaka nej kult Prrody preil nakon-
tinente aj teologick perzekcie zo strany cirkevnch otcov arano-
stredovekej cirkvi, ktor povaovala Prrodu zasprznen prvotnm
hriechom. Phusis kruptesthai philei Prroda sa rada ukrva, povedal
Herakleitos, m otvoril pre cel genercie priestor nainterpretciu
reprezentcie bohyne Artemis/Isis. Poda tradcie tak Herakleitos
urobil vroku 500 pred nam letopotom, ke doslvneho chrmu
Artemis vEfeze uloil knihu bez nzvu svrokom, ktor zhrnul cel
jeho poznanie.
Pierre Hadot, franczsky honorrny profesor na College de
France a jeden z najvznamnejch svetovch znalcov novoplato-
nizmu, vo svojej tdii Isidin zvoj esej ohistrii prrody (Le voile dI-
sis Essai sur lhistoire de la nature, 2004) dkladne zdokumentoval
2500 rokov hadania ukrytho vznamu Physis, ktorej poiatky na-
180
chdzame vgrckej filozofii. Hadot, opierajc sa oprelomov tdiu
americkho historika myslenia Williama Eamona Veda a tajomstv
prrody (Science and the secrets of the Nature, 1996), tvrd, e cel his-
tria Okcidentu je vsledkom krehkej rovnovhy a metafyzickho
naptia medzi promtheovskm pokusom sta sa pnom a maji-
teom Prrody, o, nakoniec, obsahuj biblick prsuby, aprstupom
orfickm, poda ktorho nikto, okrem bsnikov aumelcov, neme
odhali aodhrn zvoj Artemis/Isis. Proti snahm odhaova okult-
n, neviditen sily sa ohradil aj anglick fyzik avirtuz Sir Thomas
Browne vdiele Pseudodoxia Epidemica (1646), ke vo svojom katal-
gu vulgrnych chb spomenul aj autorov, ktor predstieraj, e pu
otajomstvch, aby rili sympatie, antipatie apodobn okultn veci.
Poda Eamona bolo Browneovo varovanie reakciou nasapientlnu
literatru knh tajomstiev prrody, ktor sa v Eurpe rozmohli pod
vplyvom renesannho talianskeho hermetizmu. Snahy eurpskych
pekulatvnych filozofov onjdenie Prisca theologia teda pvod-
nho Poznania, ktor malo by uloen vZjaven, neviedlo kalterna-
tvnemu mysleniu, postavenmu na odmietan recyklovanej scho-
lastiky, ale kreniu povier aneprvd.
Konflikt spojen spoznanm Prrody, jej poznvanm adefino-
vanm, o je tajomn, o je zakryt a o m by odhalen, sa pri-
rodzene musel vrti k pohanskmu dedistvu. Renesann autori
ako Marsilio Ficino i Pico della Mirandola videli vPrrode poetick
oporu vich aen proti mocenskmu pragmatizmu teolgie. Prroda
zaala pomaly strca svoju hrienu tvr atresty pre zvierat, zdoku-
mentovan franczskym historikom Michelom Pastoureauom, kto-
r sa vo vrcholnom stredoveku previnili spsanm susedovej rody,
zaali by niie ako zaarodejnctvo. Aj napriek obnoveniu zujmu
oantick dedistvo ostvali najznmejie epizdy grckej armskej
mytolgie naalej iba vlohe prefigurci biblickch prbehov poda
interpretanho mechanizmu, ktor vo svojich mystickch eklogch
predstavil Publius Vergilius Maro.
Arthur Machen sa vak v tomto prostred nejav ako jeden
z predstaviteov takzvanho frenetickho romantizmu, ktorho
najznmejmi autormi s William Beckford a jeho Vatek (Vathek,
1978) prbeh o zostupe bagdadskho kalifa do Pekla, a posk
181
achtic Jan Potocki sromnom naspsob tisc ajednej noci sn- dolo poas vpravy knhlej smrti, ialenstvu aoslepnutiu troch zo
zvom Rukopis njden v Zaragoze (Manuscrit trouv a Saragosse, tyroch mystickch cestovateov.
esky 1973). Nie je ani typickm autorom viktorinskej fantastickej Vek Boh Pan sa vyznauje podobnm neodvrtitenm pria-
hystrie, ktor ovldla od Shellyho cez Byrona niekoko tvorivch hovanm hrdinov knieomu, o nemali vidie. Moe Idel, iak Ger-
generci. Anakoniec nie je anikdy nebol rmskym legitimistom, aj oma olema a vek odbornk na hekalotick ezoterick tradciu,
ke priznva, e postavy faunov anmf vjeho rodnom Walese, po- videl vprbehu oPardese motv hadania pvodnho poznania. Idel
chdzajce zvl rmskych legtov, boli benou sasou vidieckej na margo tejto sksenosti mystickho judaizmu formuloval tzu,
architektry. ktor vystihuje aj podstatu Machenovho diela: Pardes sa stva ve-
Machen vo svojej pohanskej trilgii Vek boh Pan, Vntorn obecnou metaforou napomenovanie nebezpench zn nboen-
svetlo (The inmost light) aKopec snov (The hill oddreams) nenartol skej sksenosti. Vnej s niektor veci dobr pre vybranch anebez-
lskav nvrat bytost neviditenho sveta rmsko-keltskch lesov pen pre ostatnch.
adol, ale hroziv podoby neskrotnch dmonov, stranejch ako Machen ako aktvny len Zlatho podveera vemi dobre ovl-
ich helnske predlohy, pretoe boli vystuen melanchliou Albio- dal tradcie nazerania na Prrodu ako na nositeku hrzu naha-
nu. Machenov Pan nie je rozkonm spolonkom ztelevznch se- jcich tajomstiev Stvorenia. Urite zrove poznal formulciu epi-
rilov Xena aHerkules. Pvodom zArkdie sa premenil zochrancu kurejskej koly, prebran od Anaxagorasa a Dmokrita to, o sa
pastierov astd nainkarnciu Vetkho Sveta. ukazuje, nechva ukza, o je ukryt.
Ako psobivo ukzal nedvny film mexickho reisra Guiller- Machenovo nazeranie nasvet naruby, oproti pravidlm stano-
ma del Toro Faunov labyrint (El laberinto del fauno), Pan nezna, ke venm pohanskmi a neskr renesannmi filozofmi, predstavuje
ho niekto prebud. Niekto, kto chce ako vprpade jeho filmu ochut- zklad novho vnmania Prrody nie ako lskavej iviteky udstva
na zhostiny, alebo ako zMachenovho prbehu pozera sa nasvet aMzy bsnikov, ale ako desivej sily, ktor me ma dmonick po-
pohadom Stvorenia. Motv panickho strachu, ktor provokuje Pan doby. Jednou zvekch Machenovch tm je otzka hriechu vPr-
svojm desivm krikom, ke ho vyrume, je vMachenovi zrune na- rode. Patristika povaovala rajsk zhradu za bezhrienu analgiu
hraden pocitom panickho strachu ztoho, ke sa naSvet pozrieme voi straidelnm lesom ahtinm rozpadvajceho sa rmskeho
pohadom sveta. impria, opierajc sa tak ostle intenzvnejie pekulcie onebes-
Prroda rada ukrva svoje tajomstv. Machen ns varuje pred kom Jeruzaleme meste zbavenom chorb, zloinov a obchodu,
pocitom metafyzickej hrzy pri pozorovan Sveta v jeho Celistvos- ktor predstavuje voiach sasnej anglickej novej ortodoxie naj-
ti. Podobn pocit zavali adepti Isidinych mystri pri kontemplcii truktrovanejiu verziu hriechu.
vlastnho vntra. Nhly prienik neviditenej Prrody doneplnho Je teda Machenova Prroda tretm nebom rajom, oktorom pe
sveta mohol okrem panickho strachu vyvola aj okamit smr ale- apokryfn Kniha Jubilej? Sotva. Machenova prroda, preniknut za-
bo ialenstvo. Je pozoruhodn, e vemi podobn motv njdeme trpknutou neviditenosou starch, porazench bytost admonov, je
v2. storo vprbehu zcyklu Sad grantovch jabk (Pardes Rimonim, matkou transcendentlnej hrzy. Poda Machenovej defincie toti nie
16. stor.) odRav Moeho Cordovera, vktorom sa hovor ovprave je hriechom, ak djde knejakmu predstavitenmu skutku vpodo-
tyroch rabnov Eliu ben Avouja, imona ben Azaj, imona ben be zloinu. Ale hriechom sa stva vetko, o nie je, narozdiel odzloi-
Zomu arabiho Akivu z2. storoia doPardesu sadu, ktorho roz- nov, sasou ontologickej prirodzenosti Stvorenia. Machenov hrdina
lin rovne predstavuj Raj. Otejto talmudistickej legende ns ne- vnovele Bieli udia (The white people, 1904) hovor: o by ste povedali
skr informuje aj Zohar aTikunen Zozar. Poda kabalistickej tradcie nato, ak by sa vaa maka alebo v pes kvm prihovorili udskou reou?
182 183
Prepadli by ste hrze. Som si tm ist. Akeby rue vo vaej zhrade zaali Pramene:
istm zvltnym spsobom spieva, zblznili by ste sa Celkom toti za- MACHEN, Arthur: Tales of Horror and the Supernatural. Horam, East Sussex
bdate nahrzu skutonho hriechu... (Machen, 1997). Poda Machena : Tartarus Press, 1997.
sa poka socilne prpustn hrienik iba oimitciu nieoho, o nikdy Literatra:
nemal, teda Pdu loveka. Aalej nechva hovori svojich hrdinov: Ak GINZBURG, Carlo: High and Low: The Theme of Forbidden Knowledge in the
Dobro azlo nie s prirodzene dobr pre spoloenskho acivilizovanho Sixteenth and Seventeenth Centuries. In: Past and Present, No. 73. (Nov., 1976),
loveka, zlo je ete hlbie proti prirodzenosti ako dobro. pp. 28 41.
Netreba sa necha zmias, nestali ste sa vtej chvli bsnikom, SAMUEL, Richard MHL, Hans-Joachim SCHULZ, Gerhard (eds.) :
HistorischeKritische Ausgabe Novalis Schriften. Stuttgart : Verlag W. Kohlhammer,
ktor vid apouje harmonick truktry tak osvojej tvorbe psal 19602006.
Paul Valry. Neodhalila sa pred vami Artemis/Isis, aby ste spoznali
seba samho. Nie, vsrdci Prrody, bez toho, aby ste sa stali obeou
panickej chirurgie, stretvate sa srou, neskazenou podobou hrie-
chu, takpovediac vjeho bezhrienom stave.
Originlnos Machenovej tvorby nespova ani tak vrutinnom
navodzovan okultno-viktorinskej atmosfry, ktor pred nm vyu-
vali al autori. Ani vo vysokom jazyku, ktorho anglitina bola po-
znamenan mladckymi pokusmi oimitciu Chaucerovych Canten-
burskch poviedok. Ale prve vtom, e vniekokch textoch dokzal
presne formulova vzah medzi hriechom adesakralizciou prrody
bez toho, aby upadol doneokresanskho ezoterickho moralizova-
nia svojich sputnkov. Narozdiel odHuysmansa aalch predstavi-
teov dekadentnho satanizmu sa Machen nepokal oliturgizciu
asu ani priestoru. Jeho obyvatelia dol a hjov stoja mimo asu,
mimo trvania, tak ako ho nartli vo svojej pozorovateskej intucii
neoplatonici. Jeho faunovia, nymfy, jeho Pan, neviditen obyvatelia
s predstavitemi skutonho hriechu, ontologickho poruenia z-
konov stvorenia, zlom, ktor poda profesora systematickej teolgie
Siegwalda vznik ako odpadov energia pri Stvoren.
Tieto bosk piliny, straidelnejie ako padl anjeli, s sasou
Machenovej gnostickej tradcie. Voi mylienke boskej iskry, ktor pre-
bva vuoch, stavia mylienku hrzy. Nevaruje ns, ako to urobil Pavol
vepitole Rimanom (11, 20): Nebue namyslen, radej nedbajte, aby
sa to nestalo aj vm. Taliansky historik myslenia Carlo Ginzburg vln-
ku ozakzanom poznan dokzal, e zmyslom tohto moralizujceho
biblickho vera bolo varovanie pred Poznanm (Ginzburg, 1976, s. 28
41). Podobnm Poznanm, ktor vykreslil Machen vo svojej novele.
184 185
 Marek Debnr
Katedra filozofie adejn filozofie,
Filozofick fakulta Univerzita Komenskho, Bratislava
Strach,hrza aialenstvo vliteratre
(Foucault Poe Lovecraft)
H. P.Lovecraft sa nazaiatku svojejpriekopnckej prce nazva-
nej Nadprirodzen hrza vliteratre poksil sformulova tzu opvo-
defascincie zhrzy astrachu. Kniha zana slovami: Najstarm anaj-
silnejm pocitom udstva je strach anajstarm anajsilnejm druhom
strachu je strach zneznma (Lovecraft, 1997, s. 5). Nazklade tohto
presvedenia sa Lovecraft technikou, ktor Borges tak vstine op-
sal v eseji o Kafkovch predchodcoch, poka nartn kontinuitn
dejiny hrzostranho rozprvania. Pvod hrzostranej literatry na-
chdza vodkazoch nafragmenty semitskch textov apokrauje cez
diela starovekch autorov, Apuleia aPetrnia, a kobdobiu gotickho
romnu, kde sa hrzostran prbeh men naner. Sce v17. a18.
storo vzrast mnostvo temnch legiend ibald; hoci vytlanch
naokraj kultivovanou, uznvanou literatrou (Lovecraft, 1997, s. 15),
a vaka gotickm romnom Ann Radcliffovej zo zaiatku 19. storo-
ia sa strach ahrza stvaj mdou. Zastavme sa pri tomto obdob.
Poksme sa odmietnu historick perspektvu, ktor nm ponkol Lo-
vecraft, apredpokladajme, e strach sa vom objavil nhle. Musme
potom uvaova otom, ak priny umonili strachu ahrze presun
zokraja dovntra literatry aak s dsledky tohto pohybu.
ialenstvo jazyk dielo
S spisovatelia vulgrni, nebezpen ibali, dvojtvrni aovia, tem-
n mystifiktori anaozajstn blzni, ktor by si zaslili, aby ich zatvorili
doblzinca Bictre. Zich kretnskych hlv, naktorch kde-tu chba kri-
dla, vychdzaj ohromn przraky, ktor klesaj doprachu, namiesto aby
stpali dovin (Lautramont, 1967, s. 16), pe Lautramont podra-
186
matickej premene svojej osobnosti vPozii. Blzinec Bictre, nehostin-
n miesto, ktorho meno nikto nedoke vyslovi bez pocitu odporu,
hrzy apohdania (Foucault, 1993a, s. 139), miesto, kam osvietensk
rozum internoval nerozum aspolu snm aj asn rezervor fantasti-
ky. Lautramont odhauje nebezpeenstvo tejto fantastiky, azrove
odkazuje namiesto jeho koncentrcie, ktorm je interncia. Nie nho-
dou si hrzostran literatra vetkch ias sobubou vyber zasvoje
dejisko prve miesta interncie: zmok, usadlos, kltor, opusten
ostrov, nemocnicu at. Fantastika je vak nebezpen aj zinho as-
pektu, je toti priestorom, kde sa zmysel slov zadruje vprzdne, ktor
neponka ni viac ne doposia nenaplnen monos ich zmyslu.
Foucault o tejto uvonenej fantastike povie, e od konca 18.
storoia je pozoruhodnou rozpornosou udskch chok: tba
si vnich podva ruku svradou, krutos spotrebou trpie, zvrcho-
vanos sotroctvom, urka spokorenm (Foucault, 1993a, s. 144).
Odtejto doby prenik imaginrna hrza von zmrov internanho
zariadenia ajej zmten re bude ma zansledok radiklnu zmenu
vchpan vzahu rozumu asveta. Vlnku ialenstvo aabsencia diela
(1964) Foucault pe otejtorei ako orei zakzanej. Je to re, ktorej
slov, zdanlivo zodpovedajce uznanmu kdu, podriauj sa kdu
inmu azrove knemu obsahuj k (...) re, ktor nevypoved
cestou skrvania nejak zakzan vznam, ale ktor odsamho za
iatku spova vesencilnej hbke jazyka (Foucault, 1993b, s. 169).
Nie je prekvapujce, e prklady tejto rei poskytla Foucaultovi no-
vodob sksenos so ialenstvom.
Freud toti ukzal, e re ialenstva nie je slovnou blasfmiou
s neprstupnm vznamom, ale reou, ktor nad tm, o hovor,
hovor ete nieo in, k omu je sasne sama jedinm monm
kdom (tame, s. 196). Tto blzkos literatry aialenstva ns o-
kuje, pretoe sa vnej stretvaj dva typy vpoved, ktor dovtedy
spolonos chpala ako nezluiten. Odhalenie vzahu medzi ia-
lenstvom aliteratrou vak ete neznamen, e by sme ich mali ch-
pa nabze prbuznosti. Foucault ns nato upozoruje u vzvere
svojej vekej prce Dejiny ialenstva (1962), vktorej pe: ialenstvo
sa neprelna dodiela; je to naopak absencia diela, neustle zava-
nie tejto absencie ajej strednho przdna vo vetkch jeho neko-
187
nench dimenzich (Foucault, 1993a, s. 182). Aj ke sa ialenstvo
zvltnym spsobom priblilo kliteratre, je iba mlanlivou reou,
ktor oznauje przdnu formu, odkia dielo prichdza, toti miesto
jeho trvalej absencie, kde toto dielo nikdy nenjdeme, pretoe tu ni-
kdy nebolo (Foucault, 1993b, s. 170). Prve tto spolon, beztvar
oblas ukazuje, e dvojica dielo aialenstvo je nezluiten: je to sle-
p bod monosti ich oboch aich vzjomnej vlunosti (tame).
Spisovate afikcia
Dokonca 17. storoia psa znamenalo psa pre niekoho. Psalo
sa zdvodov oznmi nieo inm, postara sa im ozbavu alebo po-
rozumie sebe sammu. Spisovate epochy klasicizmu vistom zmys-
le neme by ialencom aneme sa ani obva, e zoalie. Dnes,
ponc 19. storom [Foucault nevymedzuje toto obdobie vdy rov-
nako, raz je to 18., potom 19. storoie pozn. autora] stle meme
pozorova sprevdzajc psanie vekch bsnikov e sa pota zivity. Tto autori s zvltni tm, e nie s len autormi svojich knh,
srizikom prepadnutia vialenstvo (Dans un sens, un crivain de
lpoque classique ne peut pas tre fou et ne peut pas avoir peur de
le devenir. Or, au contraire, partir du XIXe sicle, on voit constam-
ment jaillir, sous-jacent lcriture des grands potes, le risque de
devenir fou; Foucault, 1994a, s. 112). Odtejto doby sa zakadm
spisovateom kr tie ialenca, prestupuje ho, zacla mu vo vha-
de avyvolva neistotu, e vetko, o pe, je len vplodom ialenstva.
Tto hrozba vyplva zo samotnej povahyliterrneho jazyka, pretoe
sa ukazuje, e vtom slepom bode, kde sa zana kad psanie, sa
me strati nielen identita slov, ale aj autorovo vlastn ja.
Foucault tto vlastnos jazyka opatrne anie bez rozpakov naz-
va fikciou, ktor definuje ako slovn nervatru toho, o neexistuje
tak, ak je (la nervure verbale de ce qui nexiste pas, tel quil est;
Foucault, 1994b, s. 280). Je zrejm, e tto nepln defincia odmi-
eta pristupova kpojmu fikcie zopozcie relneho aimaginrneho.
Foucaultcel tto psychologick lexiku navrhoval nahradi priesto-
rovmi vrazmi vzdialenosti. Nejde vak u iba ovzdialenos jazyka
avec, ale aj ovzdialenos vjazyku samom: Fikcia nie je dsledkom
toho, e jazyk je odvec oddelen vzdialenosou, ale je tu preto, e
188
jazyk je aj vzdialenosou vec, svetlom, v ktorom s, e je ich ne-
prstupnosou, preludom, vktorom je dan iba ich prtomnos; ka-
d jazyk, ktor namiesto aby zabudol natto vzdialenos, vnej zotr-
vva, kad, ktor hovor otejto vzdialenosti apostupuje vnej vpred,
je jazykom fikcie (tame, s. 266). Nazaiatku tejto novej sksenosti
s ete vetky oblasti diskurzu pokope. Par excellence, vdiele E. A.
Poea meme vidie, ako sa vysok pozia premieava shororom,
detektvna poviedka s metodolgiou novho nru a dobrodru-
n rozprvanie sliterrnou kritikou. Poe reprezentuje diskurzn trs,
zktorho sa neskr vyformovali samostatn literrne nre. Polo-
me si preto otzku, km typom autora je Poe?
Zakladatelia diskurzivity
V19. storo sa popri bench spisovateoch objavuj aj alie
postavy. S nimi autori, ktorch Foucault nazval zakladatelia diskur-
svojich diel (Foucault, 1994b, s. 56). Nie je toti pravda, e spisovate
me by len autorom svojho vlastnho textu. Prve pri autoroch
hrzostranej literatry vyvstva otzka, ak poet analgi umo-
uje ich dielo. Poveda, e Ann Radcliffov zaloila hrzostran
romn, sa rovn vroku: v hrzostranom romne sa rovnako ako
uRadcliffovej stretvame stmou hrdinky, ktor sa prepad dopas-
ce vlastnej nevinnosti, sobrazom tajomnho zmku, ktor vykonva
funkciu akejsi anti-obce, sosobnosou ierneho, prekliateho hrdinu,
oddanho tomu, aby priviedol svet kodpykaniu zla, ktor bolo sp-
soben jemu sammu at. (tame, s. 56). Ztohto hadiska Radcliffo-
v prekrauje svoje vlastn dielo, avak zakladatelia diskurzivity, ak-
mi boli poda Foucaulta naprklad Marx alebo Freud, s autori, ktor
neumouj len ist poet analgi, ako je to vprpade Radcliffovej,
ale taktie ist poet rozdielov. Otvorili priestor nielen pre seba, ale
aj pre nieo, o patr ktomu, o zaloili. Foucault odmieta, e by Ann
Radcliffov bola zakladatekou diskurzivity, avak na zklade jeho
vlastnch kritri meme predpoklada, e Poe by kzakladateom
diskurzivity patril. Preto s aj strach ahrza, ktor sa uPoea objavu-
j, celkom inho druhu ne vgotickom romne.
189
Poe aLovecraft zo sveta vyluovala. Videli sme, e v19. storo sa zmenila povaha
literatry samej aejednm zo znakov tejto zmeny bola aj tba i-
Tza o strachu z neznma, ktor nm Lovecraft podsva ako tatea ponadprirodzenej hrze astrachu. Asi kadmu je zrejm, e
prapvodn anajsilnej druh strachu, nadobda vprpade Poea cel- tieto hodnoty osvietensk rozum nepestoval. Ete dleitejie vak
kom nov vznam. To, o sa pred nami defiluje vjeho hrzostranch je, e ztejto perspektvy hrzostran poviedka u nie je iba anal-
poviedkach, nie je neznme. Je to hrza znvratu, strach zopakova- giou, zaak ju oznail Foucault, ale e zapomerne krtky as svojho
nia, ktor sa dramaticky stupuje vjeho oakvan. Naprklad hrza jestvovania sa vyprofilovala ako samostatn diskurzivita.
zkataleptickho spnku (Zaiva vhrobe) alebo nvrat neivch (Wal-
demar, ierny kocr), i rodinn prekliatie, ktor sa mus naplni (Be-
renice). Poe situuje strach donho sveta, dotemnch zkut naej
bytosti plnej protikladov, doloveka, ktor sa objavuje v19. storo
aktorho tak vstine opsal Foucault. Aprve vtomto loveku treba
hada aj pvod Lovecraftovej hrzy zneznma.
Neznmo je vzhadom na rozum neuchopiten, preto ke
Lovecraft o om hovor, zjavuje sa pred nami ten ohromn rezer-
vor fantastiky, oktorom sme hovorili vsvislosti sinternciou. Nie
nhodou sa v poviedkach ako Dagon, Dedistvo, Volanie Cthulthu
ainch stretvame srozprvaom, ktor balansuje nahrane ialen-
stva, i aspo opakovane spochybuje svoj zdrav rozum. Naviac,
tento rozprva a prli asto nenachdza vhodn slov, ktormi
by opsal svoju sksenos. Vpoviedke Vhorch ialenstva sa rozkol
rozumu aialenstva zobrazuje explicitne. Lo pln vedcov, profeso-
rov a tudentov Miskantonickej univerzity sa vyber na expedciu
doAntarktdy. Ich elom je preskma niektor oblasti anjden
vzorky odnies domov. Odhalia vak nieo celkom in... Lovecraft vo
svojich poviedkach neustle stenuje hranicu, ktor oddeuje racio-
nlny rozum modernho loveka odialenstva, ktor tento rozum
nikdy neobsiahne. ialenstva, ktor je stle aie udriava zamr-
mi interncie, mimo spolonosti.
Medzi tmito dvomi autormi je vak jeden podstatn rozdiel.
V poviedkach Poea je ialenstvo vysvetliten a predpovedaten,
takmer oakvan. ULovecrafta je to vek neznmo, ktor nielen e
nemono uchopi rozumom, ale tento rozum dokonca permanent-
ne ohrozuje. Rezervor fantastiky, zktorho Lovecraftovo neznmo
pochdza, tu vak nie je odnajstarch ias, ako sa nm to sna na-
hovori, ale je vytvoren tm, o novodob racionalita systematicky
190 191
Pramene:
LAUTRAMONT, de Comt: Pozia. Bratislava : Slovensk spisovate, 1967.
LOVECRAFT, Howard, Phillips: Nadprirodzen hrza vliteratre. Pezinok : Agentra
Fischer & Formt, 1997.

Literatra:
FOUCAULT, Michel: Folie, littrature, socit. In: Dits et crits, vol. 2, 1970 1975.
Paris : Gallimard, 1994a.
FOUCAULT, Michel: Co je autor? In: Diskurz, autor, genealogie. Praha : Svoboda,
1994b, s. 41 73.
FOUCAULT, Michel: Djiny lenstv. Praha : Nakladatelstv Lidov noviny, 1993a.
FOUCAULT, Michel: lenstv aabsence dla. In: Svtov literatura, ro. 38, 1993b,
.3, s. 167 170.
FOUCAULT, Michel: Vzdlenost, vid, potek. In: Znak, struktura, vyprvn. Brno
: Host, 2002, s. 257 271.
FOUCAULT, Michel: Distance, aspect, origine. In: Dits et crits, vol. 1, 1954 1969.
Paris : Gallimard, 1994b.

192