PREROMANTIZMUS A ROMANTIZMUS

- je úzko prepojený so situáciou v Európe na konci 18. a v prvej polovici 19. storočia.
Veľká francúzska revolúcia (1789) s heslom „sloboda, rovnosť, bratstvo“ dávala ľuďom
nádej na lepšiu budúcnosť. Hospodárska kríza a sociálne rozdiely sa však naopak prehĺbili,
ľud je sklamaný, cíti sa podvedený a prevláda pocit dezilúzie.

Do popredia sa dostávajú nové myšlienky a smery:

1.) pocit osamelosti, hlavný hrdina sa cíti nepochopený
2.) cit nadradený rozumu
3.) iracionalizmus, popieranie rozumového poznania,
uprednostnenie viery a inštinktu
4.) idealizmus - myšlienka bola prvotná, až z nej vznikla hmota
5.) sentimentalizmus - opiera sa o city
6.) subjektivizmus - dôraz na jednotlivca
7.) individualizmus - silný osamelý jedinec
8.) titanizmus - silný jednotlivec vzdorujúci osudu
9.) pesimizmus

Vedúcimi filozofmi obdobia boli

 Hegel - idealizmus
 Herder - vývoj ľudstva k humanite na čele so slovanskými národmi

Romantizmus v umení:
Hudba - melodickosť, národné motívy
- Franz Schubert, Franz Liszt, Richard Wagner, Carl Maria Weber,
Giuseppe Verdi, Johanes Strauss, Johanes Brahms, ...

Maliarstvo - Josef Mánes, Jozef Božetech Klemens, Peter Bohúň

Znaky romantickej literatúry:

 Individualizmus, subjektivizmu - (kult silného jednotlivca vzdorujúceho sudu)
 Sentimentalizmus - opiera sa o city, citové zážitky, hlása súcit s biednymi
 Fantázia, predstavivosť – nástroj poznávania využívaný ako opak škaredej
nepríjemnej skutočnosti a túžba po krajšom živote
 Historizmus – hľadanie inšpirácie, námetov v minulosti, oživovanie slávnych
činov národa v minulosti. Obdivuje mystiku a exotiku.
 Tajuplné prostredie - dej sa odohráva v romantickom prostredí (opustené
hrady, zvonice, hory, galeje, väzenie, ...)
Niekedy do deja vstupuje aj príroda – odzrkadľuje pocity hlavného hrdinu
 Autoštylizácia – autor sa so svojou postavou stotožňuje, vkladá do nej
autobiografické črty
 Konflikt spočíva v rozpore medzi snom a skutočnosťou
 Kontrast ako základný prvok kompozície
 Harmónia kontrastov – zločin a nevina, krása a ohyzdnosť, zločinnosť a
nevinnosť
 Hlavný hrdina - výnimočný človek, ktorý bojuje za vznešené ideály, je vo
večnom rozpore so svetom, pochádza z okraja spoločnosti (vydedenec,
tulák, zbojník, bedár,...)
- žije bohatým vnútorným životom, charakterizuje ho ušľachtilosť a duch
- vyznačuje sa prehnanou citovosťou vyúsťujúcou do vášne
- je opustený, upadá do pesimizmu, beznádeje, utieka sa k prírode
- má svoje sny a túžby, pri uskutočňovaní ktorých často umiera (dobrovoľne
alebo vražda)
- titanizmus - hrdina túži po slobode a dostáva sa do konfliktu so
spoločnosťou, v tomto konflikte je hrdina osamelý a nepochopený –
rozorvaná duša
 Idealizácia postáv
 Druhový a žánrový synkretizmus - narúšajú sa hranice medzi literárnymi
druhmi a žánrami, epika sa lyrizuje a vzniká napr. básnická poviedka
(hlavným literárnym druhom v západnej Európe sa stáva román)

Porovnanie s klasicizmom:
klasicizmus romantizmus
rozum, cit,
racionalizmus iracionalizmus
povinnosť láska
spoločnosť jednotlivec
harmónia kontrast
vzor v antike vzor - ľudová slovesnosť
žánre - nízke, vysoké druhový a žánrový synkretizmus
vysoký jazykový štýl prvky hovorovej reči
hrdina - vznešený, aristokrat hrdina - tulák, vyvrheľ
spoločnosti
Predstavitelia:
Victor Hugo - fr.
Johann Wolfgang Goethe - nem.
Friedrich Schiller - nem.
George Gordon Byron - angl.
Alexander Sergejevič Puškin - rus.
Michal Jurjevič Lermontov - rus.