Staroveká literatúra

-3500 pred K. - 5. storočie po K.

Orientálna: sumerská literatúra-4000 pred K.
hebrejská 1200 pred K.
Antická: grécka 800 pred až 500 po K.
rímska 300 pred až 500 po K.

Sumerská literatúra (Mezopotámia, Babylon, Uruk)

-polyteizmus
-podriadenosť bohom
-polobohovia
-hrdinovia-túžba po nesmrteľnosti
-vznik eposov-staroveké mýty, bájoslovie

Epos o Gilgamešovi-neznámy autor, klinové písmo, hrdinský epos

Kompozícia: úvod-propozícia /zhrnutie/
invokácia-volá o pomoc
Skladá sa z prológu a 4 častí, je napísaný na 12 tabuľkách, má asi 3600 veršov, ale zachovala
sa len tretina.
Gilgameš bol synom človeka a matky bohyne. Dve tretiny jeho bytosti tvoril boh a jednu
tretinu človek. Bohovia mu dali krásu, múdrosť i silu, ktorá očarila bohyňu Ištar. Gilgameš ju
odmietol a pokoril. Bohovia za tento čin potrestali jeho priateľa Enkidua. Enkidu umiera v
horúčkach a jeho sen o podsvetí a úzkosti zo smrti je jednou z najdojímavejších pasáži v
starovekej literatúre. Aj Gilgameš bol smrteľný, a preto sa rozhodol získať nesmrteľnosť.
Vydáva sa na cestu za Utanapištimom, ktorý bol bohmi obdarený večným životom.
Utanapištim prežil potopu sveta a jeho príbeh sa podobá na biblický príbeh o Noemovi. Iba
bohovia môžu spraviť Gilgameša nesmrteľným, Gilgamešovi sa to nepodarí. V závere eposu
sa zronený Gilgameš žaluje prievozníkovi: „Márne som vykonal viac ako iní ľudia, márne
som aj viac vytrpel. Nemôže nájsť večný život, kto je z ľudského plemena." Dostáva
odpoveď, ktorá je hlavnou myšlienkou eposu: „Nemôže nájsť večný život človek, môže si
však zachovať vecné meno. Svojím dielom si sa stal nesmrteľným, hrdina Gilgameš."
Hebrejská literatúra
-monoteiznus
-kult duše (duša má väčší význam ako telo)
-posmrtný život/pozemský život
-nadzmyslovosť (transcendentálnosť)-nevidím, necítim, ale verím tomu
-biblión - kniha, biblia-súbor kníh

Biblia-súhrn spisov židovského a kresťanského náboženstva, vplyv na stredovek a barok

(Dante, Goethe), kniha kníh, viacero žánrov a autorov (žalospev, modlitby, piesne,
podobenstvá), umelecká funkcia, najprekladanejšia kniha, lyrika aj epika, hebrejčina
Časti Biblie:
a) Starý zákon - 46 kníh, ktoré sa členia na:
historické-Genezis, Exodes, Levitikus, Nameri...= 5 Mojžišových kníh
poučné a básnické - Šalamúnove piesne
prorocké
knihy zákonov a prísloví
b)Nový zákon-27 kníh:
historické-Evanjeliá (Matúš, Lukáš, Ján, Marek)
poučné-apoštolské listy
prorocké-apokalypsa
Významné pasáže: stvorenie Zeme, stvorenie muža a ženy, Noemova archa, horiaci krík,
Babylon veža, Kain a Ábel, Ježišov život
Frazeologizmy: Adamove rúcho, Sodoma Gomora, už je s ním Amen, Alfa Omega, zlý ako
Judáš, oko za oko a zub za zub, múdry ako Šalamún, starý ako Matuzalem, Kristove roky, kto
do teba kameňom, ty do neho chlebom, Trúba Jerichova, Lottova žena
Antická literatúra
-polyteizmus
-podriadenosť bohom
-bohovia a ich vlastnosti
-osud /ananké/-pri narodení je dané aký osud budú mať
-kalokagatia
Homér: Ilias a Odysea
Ilias- epická báseň
-námetom eposu je posledných 51 dní Trójskej vojny
-konflikt vzniká medzi Gréckom a Trójou kvôli žene
- vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol krásu Helenu, manželku
spartského kráľa Menelaa
-v týchto bojoch bol najvýznamnejším bojovníkom Achiles (Achillova päta) a mal priateľa
Patrokla
-do deja zasahujú bohovia (Zeus, Aténa..)
-dielo končí obrazom pohrebu Hektora
Odysea-zachytáva putovanie itackého kráľa Odysea
-posledných 49 dní putovania
-vojna v starovekom epose je však meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov
-jeho manželka Penelopa predstavuje symbol vernosti (dáva nesplniteľné úlohy)
-bohovia mu dávajú neprekonateľné prekážky (Sirény, Kyklop)
Ezopove Bájky- O kraboch
Sapfó- ľúbostná poézia, Óda k Afrodite, ostrov Lesbos
Sofokles: Kráľ Oidipus a Antigona
Kráľ Oidipus - tragédia hrdinu usilujúceho sa za každú cenu uniknúť osudu, ktorý mu
pripravili bohovia
V úvode sa dozvieme, že kráľ Laios zo strachu z veštby, ktorá hovorila, že ho jeho syn zabije
a že sa ožení s jeho manželkou, nechal svojmu synovi Oidipovi prepichať nohy a zavesiť ho
za ne v lese. Pastierovi, ktorý to mal urobiť, sa ho ale uľútostilo, a tak odniesol Oidipa, syna
Laiosa a Iokasté, do Mykén, kde vyrastal ako kráľovský syn. Neskôr mal na ceste rozpor s
cudzím mužom a zabil ho. Potom sa dostáva do Théb, ktoré sú ohrozované sfingou. Oidipus
ale vyrieši jej hádanku, čím oslobodí mesto. Za odmenu sa ožení s kráľovnou Iokasté a
vládne s ňou. Keď povie kráľovnej, že je vrahom, tá mu najprv neverí, ale potom spácha
samovraždu a kráľ Oidipus si ihlou z jej šiat vypichne obe oči, aby nevidel následky svojich
činov. Oidipus je vyhostený z Théb a vlády sa ujíma Kreon.
Antigona- V boji sa navzájom zavraždia Antigonini bratia Eteoklos a Polyneikos. Tébsky
kráľ dôstojne pochová Eteokla, no zároveň vydá rozkaz, že kto svojvoľne uctí alebo pochová
telo mŕtveho Polyneika, bude popravený. Sám ho nechá napospas dravým vtákom a psom.
Antigone to však nedá, preto svojvoľne odíde s obetnou kanvicou z paláca a trikrát poleje
hrob Polyneika na znamenie obety. Keď strážcovia zistia, čo sa stalo, jeden z nich to hneď
ide oznámiť tébskemu kráľovi Kreónovi. Onedlho mu privedú do paláca Antigonu. Viacerí ju
totiž videli, ako kope hrob jej bratovi. Kreón je veľmi nahnevaný a rozkáže, nech privedú i
Antigoninu sestru Isménu, ktorú podozrieva zo spoluúčasti na tomto čine. Hlavná vina však
napokon predsalen padne na Oidipovu staršiu dcéru. Čo je na tom, najhoršie, ona je
snúbenicou Kreónovho syna Haimóna. Ten svojho otca všemožne presviedča, aby ju
nepopravil, no zbytočne. Kreón sa rozhodne, že Antigonu zaživa zatvoria do kamennej
hrobky. Nato však príde k tébskemu kráľovi veštec. Ten mu predpovedá smrť, ak nezruší
rozsudok nad Antigonou. Kreón sa zamyslí. Veštcove predpovede sa totiž doteraz vždy
splnili. Voľky-nevoľky, rozhodne sa Antigonu vypustiť z hrobky. Príde však neskoro, nájde
ju obesenú, uškrtenú jej vlastným závojom. Pri nej kľačí Haimón. Pokúsi sa otca bodnúť
mečom, no bezvýsledne, a tak zo zúfalstva bodne seba a zomiera.
Keď sa o tom dozvie Kreónova manželka Eurydika, neznesie tú náhlu nešťastnú správu a
radšej sa i ona sama popraví - aj ona sa prebodne mečom.
Žánre starovekej literatúry
Epika - báj- žáner, ktorý sa všeobecne pokladá za najstaršiu podobu ľudovej slovesnosti,
najčastejšou témou bájí je život bohov, vznik sveta, pôvod človeka, zvierat alebo rastlín,
súbor bájí určitého národa nazývame mytológiou alebo bájoslovím /Prometeus/
bájka- je vymyslený príbeh s výchovným zacielením, v ktorom zvieratá a predmety
konajú ako ľudia, príbeh sa podáva ako alegória, môže mať veršovanú i neveršovanú
formu. /Ezop/
podobenstvo- príbeh, rozvinuté prirovnanie a má mravnú pointu
epos- epický veršovaný útvar, v ktorom sa hovorí v významných udalostiach a
hrdinoch niektorého národa, dôležitú úlohu má kolektív, dôraz sa kladie na nadpriemernosť,
prelínajú sa prvky historické s mytologickými, fantastické s reálnymi, pozemský život s
nadpozemským, postavami sú nadprirodzené bytosti, nadpriemerní ľudia, bohovia a
polobohovia, má záväznú kompozíciu, druhy eposu: napr. hrdinský, duchovný, historický,
rytiersky, idylický, reflexívny /Epos o Gilgamešovi/

Lyrika- óda- je lyrický žáner, ktorý vyniká nadnesenosťou, pátosom, je adresovaná nejakej
významnej osobnosti alebo kolektívu, básnik sa v nej oslavným spôsobom vyjadruje o
významnej téme – o národe, slobode, prírode, mladosti-, svojím obsahom a tematickými
zložkami patrí do reflexívnej (úvahovej) lyriky.
žalospev (elégia) - lyrický žáner smutného, melancholického ladenia, obsahuje
závažnú myšlienku, ktorá je vyjadrená aj reflexiou, je odrazom smútočnej nálady, ale aj túžby
zbaviť sa jej.
epigram- krátka satirická báseň vyjadrujúca kritický vzťah k rôznym osobám,
skutočnostiam alebo k sebe samému
epitaf- krátka báseň, ktorá sa dáva na náhrobný kameň
ľúbostná báseň- vyjadruje osobné, intímne city, lásku, zamilovanosť, obdiv k
objektu citov, ale aj sklamanie, smútok z nenaplnenej lásky, lyrický hrdina je subjektom
alebo objektom citov /Sapfo-Modlitba k Afrodite/

Dráma-tragédia-boj jednotlivca s výnimočnými vlastnosťami, smutný koniec /Antigona/

 komédia /gr. Aristofanes, rím.Plautus/-zábavná, každodennosť, neúspešný boj
/Molier-Lakomec/
Kompozícia drámy:
Expozícia (úvod)
Kolízia (zápletka)
Kríza (vyvrcholenie)
Peripetia (obrat)
Katastrofa (riešenie konfliktu)
Komédia: Komickosť – je estetická kategória ktorá má štyri stupne:
1. Humor – vtipná, veselá situácia
2. Irónia – výsmech (kladné hodnotenie má negatívny význam, napr. ty si mudrc = hlupák)
3. Sarkazmus – ostrý uštipačný humor sprevádzaný s cynickým postojom autora
4. Satira – ostrý výsmech spojený s odmietaním daného javu

Veseloherné žánre
1. Fraška – situačná komédia drastickejšieho charakteru, prevláda v nej situačná komika a
nadsázka, zveličenie, karikatúry – Mafstory
2. Burleska – komédia sarkastického ladenia, prelína sa v nej vážne zo smiešnym, vznešené s
nízkym
3. VAUDEVILLE – pôvodne názov populárnej piesne v 17. a v 18. storočí vo Francúzsku, v
súčasnosti označuje veseloherný dramatický žáner, v ktorom sa vyskytujú aj piesne
4. Skatch (skeč) – krátky satirický výstup
5. Groteska – dramatický žáner s množstvom gagov
6. Gag – je založený na neočakávanom zvrate vyplývajúcom zo situácie
7. Crazy komédia – bláznivá komédia (množstvo gagov, neočakávaných zvratov a
nadsázky)
Činohra - je literárne dielo patriace medzi dramatické žánre, hra zobrazujúca vážne
spoločenské problémy, nemusí končiť tragicky.