ĽAVICOVÁ AVANTGARDA (davisti)

alebo proletárska poézia – poézia, ktorá je angažovaná (t. j. vyjdruje politický

a spoločenský názor )

témy: sociálne – chudba, nezamestnanosť, vykorisťovanie, nespravodlivosť

choroby....

je tu agitácia v prospech ľavicovej j ideológie – všetci majú právo na šťastie,

viera v revolučné zmeny sveta

žánre: sociálna balada – (napr. L. Novmeský: báseň Slúžka)

jazyk: využívali jazyk ulice, obyčajných ľudí – snaha o priblíženie sa
proletariátu (= najchudobnejší robotníci z periférie)
- aj vplyv avantgardných smerov – poetizmu, konštruktivizmu
(schodíkový verš), kubofuturizmu,

- používa sa voľný verš

- autori (davisti) – sa združovali okolo ľavicového časopisu DAV –

neskôr sa priklonili k socialistickému realizmu

názov DAV (=z mien jeho zakladateľov – Daniel Okáli Andrej Sirácky, Vlado
Clementis),

Predstavitelia: Laco Novomeský, Ján Poničan, Fraňo Kráľ

LACO NOVOMESKÝ (1904 – 1976)

- básnik, no pôsobil aj ako učiteľ, prekladateľ, redaktor

- aktívne pripravoval SNP v 1944
- v 50. rokoch ho nespravodlivo obvinili z buržoázneho nacionalizmu
- bol odsúdený na 10 rokov väzenia (odsedel si vo väzení 9 rokov)
- neskôr bol rehabilitovaný, vracia sa do literatúry
Charakteristika tvorby:

- vplyv najmä avantgardného francúzskeho kubofuturizmu (pásmo), ruského

konštruktivizmu (schodíkový verš)
- inšpirácia: najmä civilizačné motívy, očarenie mestským svetom,
- silný humanistický prvok v poézii
  básnická zbierka Nedeľa
- názov = poézia má byť „sviatkom v týždni“
- zbierka básní, z ktorých niektoré pripomínajú aj appolinairovské
pásmo
- odhalenie dvojtvárnosti sveta
- na jednej strane sa nadchýňa možnosťami (očarenie civilizáciou,
mestským životom)
- na druhej vidí slabých, utláčaných, zničených každodennou drinou,
ktorých nič dobré nečaká (sociálne cítenie)
- autor stojí na strane slabých;
- sociálne balady: Slúžka, Fiasko, Noc - autorove silné sociálne a ľudské
cítenie

báseň Fiasko – figurína v osvetlenom výklade je oblečená do nádherných

plesových šiat a pred výkladom stojí chlapec s dievčaťom, ktoré tie šaty
šilo;dievča si ich nikde nebude môcť kúpiť; medzi „leskom“ a chudobou je „iba“
sklo; stačí ho rozbiť...

báseň Slúžka – O prácou zodratej žene, ktorá nezažila v živote radosť, krásu...
„Anna Furko žaluje svet, že nezažila krásu...“

 básnická zbierka Romboid

- ovplyvnená poetizmom – poetické obrazy, zvukomalebnosť, slovné
hračky
- venovaná „zaviatej pamiatke“ Janka Kráľa
- ovplyvnená poetizmom – poetické obrazy, zvukomalebnosť, slovné
hračky

 Otvorené okná
- alegória na nastupujúci fašizmus a vojnu
- nezmyselné, všetko naopak
- obáva sa, že morálka a humánnosť sú navždy stratené
Nadrealizmus
- umelecký smer rozvíjajúci sa v 2. polovici 30. rokov; vycháda z francúzskeho surrealizmu;
nadrealisti sa mu snažia priblížiť
- poéziou reagovali na príchod 2. sv. vojny (odmietali ju) a protestovali aj proti zastaranej forme
(chceli novú, modernú)
- nadrealizmus sa začína vydaním zbierky R. Fabryho Uťaté ruky
- k smeru sa prihlásilo 7 básnkov ( Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Štefan Žáry, Pavel Bunčák, Július
Lenko, Ján Rak, Ján Brezina)
- uverejňovali v časopisoch Elán a Tvorba
- v r. 1938 vydali manifest : Áno a nie: vyslovili sa za program svojej tvorby, áno za novú orientáciu
v literatúre, nie fašizmu
- spolupracovali s výtvarníkmi: Hložník, Majerník

charakteristika nadrealizmu

1) snaha o novú poéziu

- nové obrazotvorné aj jazykové možnosti
- písali laboratórnu – pokusnú poéziu
- využívali napr.prvky filmu – montáž, strih
2) odmietanie tradičných hodnôt
- najmä tradičnej poézie, tradičného chápania krásy a tradičného spôsobu života
- neskôr protest proti vojne
- vážili si surrrealistov, poetistov, Krasku, Kráľa
3) ideál kŕčovitej krásy
- pekné môže byť aj niečo neharmonické, nepekné
- svojou poéziou chceli šokovať, spájali zvláštne obrazy a slová
- často apokalyptické vízie, katastrofizmus, motívy tmy a smrti ( blížila sa 2. svet. vojna)
4) psychický automatizmus
- vplyv Freuda
- tvorba na základe voľného prúdu asociácií
- vplyv podvedomia – vznik zdanlivo nelogických textov
5) polytematickosť
- mnohovýznamovosť, základom básne nie je slovné spojenie, ale slovo, ktoré môže mať
viacero významov
6) nepravidelné formy
- najmä pásmo, voľné radenie
- dôraz na grafickú stránku básne
7) voľný verš
- bez rytmu, rýmu, interpunkcie
- porušovanie vetnej stavby,
- genitívna metafora - spojenie dvoch podstatných mien v N a G: pot skál, more sĺz, závan
dejín

 Vývin nadrealizmu v 2 etapách:

1) predvojnový
- zameraný na experimenty, slovné hračky, netradičné obrazy
- blízky surrealizmu
 2) vojnový
- angažovaný, protivojnové postoje, túžba po slobode
- po vojne zaniká, väčšina nadrealistov vstúpila do KSČ a začali písať socialictickú poéziu

Rudolf Fabry
- vedúci predstaviteľ tohto hnutia
- študoval zemepis a kreslenie v Prahe
- bol ilustrátor, venoval sa aj grafike a koláži
- najprv inklinoval ku katolíckej moderne
- počas štúdií sa zoznámil s tvorbou fr. surrealistov a priklonil sa k nadrealizmu
- po 2. svetovej vojne sa odklonil od nadrealizmu
- priklonil sa k socialistickej poézii

 zbierka Uťaté ruky

- znamenala niečo nové, mala šokovať, samotný názov predstavuje novátorstvo
- protest proti tradícii
1) Prológ
- tradičné symbolistické básne písané pravidelne
- celú časť prečiarkol – odklon od tradície, snaha o nové
- chcel ukázať, že vie písať tradične, ale nechce

2) Básne a Prietrž
- typicky nadrealistické, polytematické, automatické básne
- často sa strieda verš s prózou
- expresívne vyjadrovanie
- spája archaizmy s neologizmami
- používa slovné hračky, voľný verš, genitívnu metaforu
- rozbíja vetnú skladbu
4) Fair play
- vyjadruje svoj vzťah k básnickej tradícii – zosmiešňuje ju
- sú to len básne pripomínajúce nezmyselné detské rečňovanky
- „Za cenu umenia, vzdávame sa umenia.“

 zbierka Vodné hodiny, hodiny piesočné

- pokračuje v nadrealizme
- venuje sa spoločenskej tematike
- nástup fašizmu, rozpad Československa
- silné expresívne vyjadrovanie, hrôza smrť

 zbierka Ja je niekto iný

- vrcholná zbierka nadrealizmu
- vychádza z absolútneho podvedomia
- vystupuje tu bájna postava Féneo ( básnikovo podvedomie alebo aj diabol - zvodca )
- konfrontácia vedomia s podvedomím
1) Prvé stretnutie s Féneom
- prechádza s Féneom dejinami ľudstva - dominuje minulosť
 - poukazuje najmä na násilie a vojny, ktoré odsudzuje
- hromadí silné, expresívne výrazy
- forma rozhovoru básnika a Fénea
2) Druhé stretnutie s Féneom
- konfrontuje sa so svojím vlastným podvedomím
- verí v lepšiu budúcnosť