LITERÁRNE OBDOBIA A OBRAZ ČLOVEKA

V TÝCHTO OBDOBIACH
1. Staroveká literatúra:
a) Orientálna (Staroegyptská, Akkadská, Sumerská - Epos o Gylgamešovi,
Hebrejská - Biblia - starý a nový zákon)
b) Antická (Grécka, Rímska)
2. Stredoveká literatúra:
a) Náboženská literatúra
b) Svetská literatúra
3. Humanizmus a Renesancia
4. Novodobá literatúra:
a) Klasicizmus
b) Romantizmus
c) Realizmus
5. Súčasná literatúra:
a) Literárna moderna
b) Medzivojnová literatúra
c) Literatúra po roku 1945

Obrazy Človeka:
Staroveká literatúra: Ideálom bola harmonická osobnosť, žijúca v súlade
s náboženskými zákonmi, pričom človek, bohovia a príroda tvorili jednotu.
Človek je síce podriadený vôli bohov, ale len pozemský život má pre neho cenu.
Písali sa Eposy. Nevystupujú tu jednoduchí ľudia, ale panovníci, hrdinovia
z vyšších spoločenských vrstiev.
Stredoveká literatúra:
Náboženská lit. – bol hrdinom svätec. Oslavoval sa ako vzor kresťanstva,
vyznačoval sa silnou vierou, askézou (striedmosťou, skromnosťou), múdrosťou,
robil zázraky.
Svetská lit. – hrdinom je šľachtic, rytier, bojovník, vlastenec. Oddaný vlasti
a panovníkovi.
Humanizmus a Renesancia: zdôrazňuje význam človeka a cení si jeho
schopnosti a preto považujeme H a R za odklon od boha k človeku. Renesancia
je znovuzrodenie človeka v duchu antických predstáv, Human je ľudský –
objavenie antiky.
Novodobá literatúra:
Klasicizmus – človek túži po dokonalejšom živote a umení. Klasicizmus je
umelecká metóda, ktorá zobrazuje človeka nie takého aký v skutočnosti je, ale
takého aby bol dokonalý v istej vlastnosti.
Romantizmus – človek výnimočný, individualista
Realizmus – človek s každodennými starosťami je spätý s prostredím.
Súčasná literatúra:
Literárna moderna – podobný ako v romantizme - nostalgia
Medzivojnová literatúra – pozornosť sa venuje hlavne ľudom z nižších vrstiev,
prostým ľudom, ktorí sa vracajú po vojne domov, prehodnocujú svoj doterajší
život, budujú si nový rebríček hodnôt, hľadajú zmysel života.
Literatúra po roku 1945 – mladí búriaci sa radikáli, ktorí nie sú schopní
zmeniť svoj život

Periodizácia slovenského literárneho vývoja:

1. Staršia Slovenská literatúra (800-1780):
a) Stredoveká literatúra (800-1500)
b) Humanistická a renesančná literatúra (1500-1650)
c) Baroková literatúra (1650-1780)
2. Novodobá Slovenská literatúra (1780-1905):
a) Klasicizmus (1780-1830)
b) Preromantizmus a romantizmus (1830-1850)
c) Realizmus (1875-1905)
3. Slovenská literatúra 20. storočia (od roku 1900):
a) Slovenská literárna moderna (1905-1918)
b) Medzivojnová literatúra (1918-1945)
c) Literatúra po 2.svetovej vojne (1945-1989)
d) Súčasná slovenská literatúra (od roku 1989)
 ANTICKÁ LITERATÚRA
Grécka literatúra (staroveká mladšia ako orientálna): asi v polovici 7. storočia p.n.l.
vznikajú Homérove básne - eposy Ilias a Odysea. Ilias obsahuje 15696 veršov dotýka sa
posledných 51 dní desaťročnej vojny. Odysea – odohráva sa na sklonku desiateho roka po
skončení trójskej vojny . Odysea má 12103 veršov.

Významné miesto má etika vďaka Homérovi – epos Ilias – základom je dej založený na
historickej udalosti – trójska vojna, Trója sa volala Ilias. V boji sa preslávil Achiles. Do osudu
hrdinov zasahujú bohovia majú vlastnosti ľudí. Odyseus sa preslávil v trójskej vojne tým, že
ukryl do dreveného koňa najlepších Achájcov. Bohovia mu nedovolili vrátiť sa domov -
Odysea. 10 rokov blúdil po svete a prežíval rôzne dobrodružstvá (s druhmi padol do zajatia
jednookému obrovi Kyklopovi).

Hrdinský epos – predpokladal poslucháča, nie čitateľa. Bol umením verejným. Rozvíjal sa v
čase mytologického náhľadu na svet, v čase, keď verejné a súkromné záujmy človeka tvorili
jednotu. Hlavná dejová línia sa sústreďuje okolo hlavného hrdinu, ktorý sa vyznačuje
mimoriadnymi vlastnosťami, koná mimoriadne činy. Vývin udalostí v epose veľmi často
nezávisí od ľudí, ale pôsobia naň bohovi, ktorý zasahujú do deja majú zásluhu na jeho
náhlych zvratoch.

Ezop – bájky – Krab a jeho mať

Bájka – je malý žáner epiky. Jej cieľom je alegorickým spôsobom vysloviť nejaké mravné
ponaučenie, alebo sa vysmiať nejakému zlu. Tematicky čerpá obyčajne zo života zvierat.

Grécka lyrika: poetka Sapfó píše o láske, šťastí. Žila na ostrove Lesbos, kde zriadila dom
umenia, kde učila mladé dievčatá

Grécka dráma: považovaná za najdokonalejšie umenie najmä tragédia

Sofokles – napísal tragédiu Antigona – dá pochovať, napriek zákazu kráľa, svojho brata –
vlastizradcu (druhý brat bol pochovaný ako hrdina zo všetkými poctami) Sľúbila rodičom, že
sa o bratov postará po ich smrti. Kráľ ju dal potrestať, že porušila kráľovský príkaz, ale podľa
božích zákonov urobila dobre. Potrestaný je aj kráľ a stráca syna aj manželku. Antigona je
citlivá mladá žena silná v rozhodovaní.

Rímska literatúra: rozkvet nadobudla za vlády cisára Augusta ide o tzv. zlatý vek rímskej
literatúry, v ktorom sa preslávili najmä básnici.

Vergílius - pastierske spevy - Bukolika

- roľnícke spevy - Georgika
- stal sa vzorom pre Holého (21 Idylických básní Selanky)

Horácius – dielo Ódy ospevuje mladosť, rodinu, priateľstvo a ukazuje bohatstvo a peniaze
ako ničia hodnoty a vedú k egoizmu. Zdôrazňuje filozofiu ,,zlatej strednej cesty“

Ovídius – napísal metamorfózy, spracoval 250 gréckych a rímskych bájí v ktorých spájal
motív premeny – metamorfózy v Daidalovy a Ikarovy.
 STREDOVEKÁ LITERATÚRA
Odrážala feudálny spôsob života a nadvládu cirkví a šľachty. Odrážala náboženský
svetonázor – vieru v boha a v božský nadzemský svet – transcendentálnosť.
Imitácia – napodobovanie náboženských textov
Topika – zaužívané často používané prvky, ktoré sa prenášali z diela do diela, stali sa
ustálenými prvkami.
Anonymita – diela bez autora často aj bez názvu.
Ornamentálnosť – ozdobnosť štýlu.
Básnický umelecký štýl a rečnícky štýl používali veľa umeleckých prostriedkov
(metafory, epitetá atď. Používali veľa rečníckych prvkov napríklad rečnícka otázka,
zvolanie ale aj mimojazikových prostriedkov ako intonácia a hlasové vlastnosti.
Idealizácia – pripisovanie dobrých vlastností. Hrdina je človek výnimočný.

V Náboženskej literatúre bol hrdinom Svätec, oslavoval sa ako vzor kresťanstva,

Vyznačoval sa silnou vierou, askézou (striedmosťou, skromnosťou), múdrosťou a robil
zázraky.

Hrdinom svetskej literatúry je šľachtic, rytier, bojovník, vlastenec. Je oddaný vlasti

a panovníkovi
Písala sa hlavne veršovaná literatúra.

Francúzsky epos: Pieseň o Rolandovi. Roland padol v boji proti nepriateľskej presile
Španielov, v hrdinskom boji za cisára Karola Veľkého

Nemecký epos: Pieseň o Nibelungoch

Ruský epos: Slovo o Pluku Igorovom, Romanca o Rytierovi

Španielsky Epos: Pieseň o Sidovi

V Čechách je stredoveká literatúra spojená z husitskou Literatúrou, s učením majstra

Jána Husa.
SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA (800-1500)
1. Veľkomoravské obdobie (800-1000): Literatúra písaná v prvom slovanskom
jazyku – Staroslovienčine – Proglas, Moravskopanónsle legendy.
2. Obdobie po zániku Veľkej Moravy, keď sa stalo slovenské územie súčasťou
feudálneho Uhorska. Literatúra písaná po Česky, Latinsky a slovakizovanou Češtinou.

Veľkomoravské obdobie na území VM: roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod na

VM. Kniežatá Mojmír a Rastislav sa museli brániť pred politickým a náboženským
vplyvom Východofranskej ríše. Franskí kňazi šírili kresťanstvo po latinsky, čomu ľud
nerozumel. Konštantín a Metod vytvorili na základe písma hlaholiky nový jazyk -
Staroslovienčinu - ňou šírili náboženstvo – kresťanstvo. K a M založili základy kultúry
a vzdelanosti, teda aj literatúry: a) prekladovej – biblia, občiansky zákonník
b) pôvodnej – Proglas (najstaršia báseň) – napísal
Konštantín filozof, meno Cyril prijal po
vstupe do kláštora. Vyznieva ako oslava
prekladu Biblie a písma ktorým bola
založená

Moravskopanóske Legendy:1. život svätého Konštantína – opisuje jeho detstvo,

štúdium, nadanie, múdrosť a súcit k trpiacim. Dôležitá obhajoba nového jazyka pred
pápežom, lebo ho zažalovali kňazi, ktorí uznávali len ti bohoslužobné (liturgické)
jazyky: Latinský, Grécky, Hebrejský.
2. život svätého Metoda – menej umelecký a viac historický dokument. Metod
preložil Bibliu – trvalo mu to 8 mesiacov. Pohreb Metoda.

Obdobie po zániku veľkej moravy: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi –

napísal biskup Maurus. Svorad vstúpil do Benediktínskeho kláštora na Zobore pri
Nitre a neskôr odišiel do pustovne na Skalku pri Trenčíne jeho spolupustovník bol
Benedikt. Zomrel krátko po Svoradovi, keď ho zabili zbojníci. Oboch pochovali
v nitrianskej bazilike. V tomto diele sú využité podania ľudu. Stali sa z nich svätci.
Legenda je stručná vyznačuje sa hovorovým štýlom – jednoduchým.
 SLOVENSKÝ KLASICIZMUS (1780-1830)
- Súvisí s národným obrodením –historický proces formovania Slovenského národa (atribúty
národa: jazyk, história, kultúra ), ktorý chce byť rovnoprávny s inými národmi. Priaznivé
podmienky pre NO vytvorili osvieteneckí panovníci. Mária Terézia a jej syn Jozef II. Zrušenie
nevoľníctva, tolerančný patent – zrovnoprávnenie cirkví, zavedenie povinnej školskej
dochádzky.

1. fáza národného obrodenia – bernolákovci, národný buditelia, inteligencia – vzdelanci.

Šírili vzdelanie a osvetu, zakladali spolky - Slovenské učené tovarišstvo v Trnave. Cieľ –
uzákonenie (kodifikovanie) spisovnej Slovenčiny – Bernolákovčina (jazyk trnavských
vzdelancov) Anton Bernolák – Jazykovedno – kritická rozprava o slovenských
písmenách, Slovenská gramatika, Slovenská etymológia, Slovár Slovensko – Česko –
Latinsko – Nemecko - Uherský

Jozef Ignác Bajza – vytvoril vlastný jazyk (ťažký) – René mládenca príhody a skúsenosti
– 1.slovenský román
Juraj Fándly – Zelinkár – autor urobil knihu liečivých bylín
2.fáza národného obrodenia: Pavol Jozef Šafárik je zakladateľom vedy o Slovanoch –
Slavistika. Spolu s Jánom Kollárom vytvorili myšlienku všeslovanskej vzájomnosti –
využívajú k jednote všetky slovanské národy. Slováci sú súčasťou veľkého Slovanského
národa. Posilňuje Slovanské vlastenectvo.

Ján Kollár – písal po česky hrdo sa hlásil k Slovanom, ale bál sa o ich osud. Pôsobil
v Nemecku, uvedomil 2 skutočnosti, že Slovanom chýba sebavedomie a vlastenectvo. Videl
vymieranie Slovanov. Napísal básnickú skladbu Slávi dcera – vyjadril lásku k žene (Mína)
a vyjadril lásku k národu. Spojil osobné city s národnými. Rozdelil svoje srdce na 2 polovice:
,,V Jednu vlasti půlku a druhou Míne. Dodáva mu energiu do života a práce. ,,Láska je všech
skutkú závod“. Zdôrazňuje cit Lásky, preto už prekonáva klasicizmus a otvára cesta
k romantizmu.
1. časť predspiev je napísaná antickou formou volá sa to žalospevné dvojveršie. V žiali nad
ťažkým osudom Slovanov využíva ich k jednote do boja pred nepriateľom. Vyzíva k boju
proti nepriateľovi pod velením silného Ruska – dubiska
vyzýva do boja za slobodu I. Sála, II. Labe, Rín, Vltava, III. Dunaj – názvy podľa riek, ktoré
cez územia, kde žily Slovania v biede a útlaku IV. Léthé – slovanské nebo – po smrti sa tam
dostanú dobrý Slovania a tí čo im pomáhajú. Acherom – Slovanské peklo dostanú sa tam
nepriatelia Slovanov. A zradcovia, odrodilci.

Ján Hollý – posiloval historické vlastenectvo, pripomínal slávne začiatky našich dejín. Veľkú
Moravu , Cyrila a Metoda. Eposy: Svätopluk, Cyrilometodiáda.
Svätopluk – jeho základ tvoria historické fakty z 9.storočia. Veľkomoravský panovník
Rastislav úspešne odoláva tlaku Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť Slovanov na
Morave a Slovensku. Rastislava zradil synovec Svätopluk vydáva ho Nemcom tí ho oslepia
a zatvoria do kláštora. Nemcom padne za obeť aj Svätopluk. Epos sa končí Svätoplukovým
bojiskom na Devíne. Prešiel na stranu Slovanov a prijal kráľovskú korunu. Postavy v diele sú
historické (Svätopluk , Rastislav, Cyril, Karolmann – nemecký veliteľ), vystupuje tam aj veľa
vymyslených hrdinov, najdôležitejší je obraz Slovákov, Slovanov. Charakterizuje ich ako
národ pohostinný, pracovitý, mierumilovný, ktorý po cudzom nebaží, svoje si však nedá
a radšej volí smrť. V 6. speve (12 spevov) spomína Svätoplukov boj a príchod Slovanov
z Indie do Európy.
Jan Chalúpka – zakladateľ slovenského divadla, bol dramatik, prvá veselohra – Kocúrkovo
 SVETOVÝ ROMANTIZMUS
Prvá polovica 19. storočia, vznikala vo Francúzsku, Veľká Francúzska buržoazná revolúcia
,,Bratstvo, Rovnosť, Sloboda“, oslobodzuje myslenie človeka zbavuje ho feudálnych pút
človek túži po prejavení svojho citu, túži po večnom živote, krajších medziľudských
vzťahoch. Založených na láske úcte dôvere a porozumení – ľudskosť. Kapitalizmus so sebou
prináša túžbu po zisku, bohatstve, človek nedôveruje tejto spoločnosti. Je sám izolovaný
(individualizmus), povyšuje cit zážitok nad rozum, sentimentalizmus, iracionalizmus,
subjektivizmus – vlastné ,,ja“ j mierou hodnotenia veci. Sám sa rozhodujem a sám konám.
Titanizmus – človek sa cíti byť zodpovedný za to čo sa okolo neho deje je pripravený
pomôcť, obetovať sa, veľmi často to ľudia nechápu a upadá do pesimizmu - ide o romantický
postoj človeka k svetu.
Vlastnosti diela:- rozpor – ideál (sloboda, láska), realitu (násilie, je tragická).
-Konflikt jednotlivca a spoločnosti
-kontrast je kompozičným princípom. Vyjadrený slovne dobrý – zlý, mier
(chlieb, soľ) – vojna (meč), prírodné kontrasty zelená príroda - zlato

Francúzsky Romantizmus
Victor Hugo: román Chrám Matky Božej v Paríži – je jeho najvýznamnejším dielom. Dej
sa odohráva v 15.stroročí. Základom sú osudy cigánky Esmeraldy a lásky kňaza Frola k nej.
Frolo prekvapí Esmeraldu s jej milým a prebodne ho. Zo zločinu obvinia a odsúdia na smrť
Esmeraldu. Hrbáč Quasimodo ju ukryje vo veži. Frolo ju unesie a zatvorí u starej pustovníčky,
ktorá nenávidí cigáňou, pretože jej kedysi uniesli dieťa. Pustovníčka Gudula v nej spozná
svoju dcéru, ale Esmeralda už umiera. Quasimodo zhodí Frola z veže a zomiera pri mŕtvej
Esmeralde. Román sa vyznačuje romantickou harmóniou kontrastov, krásna Esmeralda –
škaredý Quasimodo.

Román Bedári – vykresľuje francúzsku spoločnosť obnovy cisárstva. Jean Valjeana

nespravodlivo odsúdia na galeje, keď sa mu podarí utiecť ukradne biskupovy svietniky.
Chytia ho,ale biskup povie, že mu ich daroval. Chcel naprávať krivdy a pomáhať ľudom, jeho
život bol plný napätia a dobrodružstva. Do postavy vložil autor predstavu spravodlivosti.

Robotníci mora – chudobný rybár sám uprostred oceánu prekonáva svojim umom, vôľou
a prácou prekážky, aby zachránil stroje poškodeného parníka a tak získal ruku milovaného
dievčaťa. Keď vidí, že dievča ľúbi iného, vzdá sa jej a dobrovoľne umiera.

Nemecký Preromantizmus
- hnutie Sturm und Drang.
Goethe: báseň Prométeus (titanizmus, bolesť básnika). Zobrazil v ňom odpor k feudálnemu
absolutizmu. Antický hrdina mu poslúžil ako vzor, ktorým chcel osláviť človeka – tvora
veriaceho na vlastné city.

Román: Utrpenie mladého Werthera – je to sentimentálny príbeh napísaný vo forme listov.

Mladý vzdelaný muž sa nešťastne zaľúbi do nevesty a neskôr manželky svojho priateľa.
Pretože sa nedokáže vyrovnať s rozpormi medzi túžbami a skutočnosťou a aj jeho úsilie
v práci stroskotáva na feudálnych spoločenských konvenciách, končí život samovraždou.
Hrdina je príliš osamelý, nepripravený na boj jeho smrť vyznela ako protest proti vtedajšiemu
spoločenské mu zriadeniu. Jeho podnetom bola neštastná láska k Charlotte Buffernovej.
Dráma: Faust Najvýznamnejším dielom Goetheho je veršovaná dráma. Vychádza zo
stredovekej legendy o učencovi Faustovi, ktorý nie je spokojný s výsledkami vedy a túži po
pravom poznaní. V úsilí o absolútnu dokonalosť uzavrie pakt s diablom Mefistofelom. Prežije
lásku i sklamanie pozná vedu i čiernu mágiu a nakoniec nachádza zmysel života v práci pre
spoločnosť. Starý slepý Faust prichádza k záveru ,,Zaslúži ten len slobodu si, s žitím, ktorému
o ňu bojujúc“. Pred smrťou premení neúrodný močaristý kraj na kraj hojnosti a šťastia. Faust
zomiera, ale Mefistofeles stávku prehrá, lebo Faust sa zachráni zásahom vyššej moci. Faust je
symbolom ľudskej aktivity, tvorivej práce, zatiaľ čo Mefistofeles je stelesnenie sebectva,
túžby po moci. Na záklde tragedie napísal Ch. Gaum (gumo) operu Faust a Margaréta.

Fridrich Schiler: - dramatik, jeho drámou prechádza ideál občianskej slobody ( lsoboda ľudu
a národa).
Dráma Viliam Tell – zobrazuje boj Švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom. Čerpá
z švajčiarskych dejín. Ľud vedie doboja legendárny Viliam Tell. Pretože Tell nevzdal úctu
vystavenému klobúku symbolizujúcemu nadvládu Nemcov. Miestodržiteľ Gessler ho prinútil
zostreliť jablko z hlavy jeho syna. Príkaz splnil a syna nezranil, ale namiesto slobody hovrhol
do vezenia. Tel z neho ušiel zabil Byrona Gesslera a jeho výstrel sa stal výzvou nanárodné
povstanie. Ľud vyhral nad tyraniou a vydobil si slobodu.

Heinrich Heine – najrevolučnejší nemecký básnik a prozaik. V jeho lyrike je vidno vplyv
ľudovej poézie s baladickými, pochmúrnymi prvkami. Je smutný pre osamelosť Nájdemev
jeho tvorbe aj prvky irónie a satiry .
Nemecko- Zimná rozprávka – kritizuje sociálne rozdiely medzi ľuďmi, vojenský aparát –
pruský militarizmus, kritizuje nacionalizmus.

Anglický romantizmus
George Gordon Byron: pochádzal z aristokratickej rodiny, Mal búrlivácku povahu. Ako
študentv Snemovni Lordov Obhajoval práva robotníkov. Znechutený prázdnym životom
Londýna, odyšiel z Anglicka a cestoval po Európe.
Lyricko-epická skladba Childe Haroldova Púť – je autobiografická básnická poviedka.
Hrdina básnik putuje po Európe a obdivuje krásy cudzích krajín, ale súčasne veľkosvetskú
spoločnosť – kritizuje život, ráno sa cíti osamelý a súčasne zodpovedný za zlo sveta a búri sa
proti tyranií národov (titanizmus). Autor cíti to čo jeho hrdina - autoštylizácia – keď básnik
a hrdina sa zúčastňujú v národnooslobodzovacích bojoch (Grécko), hrdina zomiera.

Pery Byshe Sheley – veršovaná dráma Odpútaný Prométeus vyjadril, že sloboda vždy
zvíťazí, vždy nad násilím a neslobodou.

Ruský Romantizmus
Puškin – jeho dielo vzniká v období nevoľníctva a krutého cárskeho despotizmu, ktorý
vyvolal mnohé povstania. Povstalci boli porazený. Mnohý boli poslaný na nútené práce do
vyhnanstva na sibír – autor vyjadril sympatie, básnik verí, že sloboda zvíťazí. Ideál slobody
prechádza celým jeho dielom.
Napísal veršovaný román Eugen Onegin: zobrazuje typ zbytočného človeka.

Poľský Romantizmus
Mickiewicz - Óda na mladosť veril, že mládež privedie svet k vzájomnej láske a priateľstvu.

Maďarský Romantyzmus
Sándor Petöfi: Víťaz Janko – sila lásky a revolučná báseň Obeste kráľovnú
 Český Romantizmus
- začína ďalšia fáza národného obrodenia
Jozef Kajetán Tyl – v jeho divadelnej hre – Fidlovačka prvý krát zaznie pieseň Kde domov
Můj.

Karel Hynek Mácha – národný buditelia ho kritizovali za to, že zanedbáva národ

a zdôrazňuje individualizmus človeka.
Lyricko-epická skladba – báseň – Máj – Vilém zavraždí soka v láske, nevie že je to jeho otec.
Uväznia ho a popravia. Zúfalá milá sa utopí. Tragický príbeh je lásky sa odohráva na pozadí
Májovej prírody, v čase keď má kvitnúť láska. Autor zdôrazňuje osamelosť preto že sám autor
bol osamelý a trpel – Autoštylizácia. Záverečný verš ,,Hynku! Viléme!! Jarmylo!!!“
Kontrast: život – smrť, sloboda vezenie.
 ĽUDOVÍT ŠTÚR A ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ
Bol pedagóg učil na Bratislavskom lýceu vznikla spoločnosť Česko-slovanská. Mladý
vlastenci sa schádzali, pamätná ostala vychádzka na Devín 24.Apríla 1836, kde štúrovci
prijali k svojmu menu slovanské meno. Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav... Spoločnosť
zanikla a Štúra preložili do Levoče. Jeho prívrženci na protest odišli do Levoče a Janko
Matuška napísal báseň – Nad Tatrou sa Blízka. Štúr bol jazykovedec, v roku 1843 došlo
k uzákoneniu spisovnej Slovenčiny (Štúr, Hurban, Hodža) čo schválil aj Ján Hollý.

Jazykovedné diela Nárečia Slovenskô alebo Potreba Písania v tomto Narečí, Náuka o reči
Slovenskej.
Almanach Nitra prvá slovenská kniha v štúrovčine.
Tatrín – spolok, ktorý vydával diela v Slovenčine.

Štúr bol aj novinár – Slovenskje narodnje noviny s prílohou Orol Tatranský sa stali
strediskom národného života. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie
obchodu a priemyslu a rozšírenie národného školstva. Príčinu biedy Slovákov videl vo
Feudalizme.
Bol politik – poslanec v uhorskom sneme za mesto Zvolen – Reč na Uhorskom Sneme
Ako literárny vedec napísal knihu o Národných Piesňach a Povestiach Plemien
Slovanských. Vyslovil myšlienku, že Slovanov v budúcnosti preslávi ľudová slovesnosť,
najmä pieseň, a preto každé hodnotné umelecké dielo má z nej vychádzať. V piesni Slovan
vyjadril svoje city myšlienky, túžby. V nej poznávame jeho schopnosti. Nemci sú známi
hudbou, Egypťania – pyramídami, Gréci – sochami, Peržan – knihami.

Ľudová slovesnosť - ako súčasť ľudovej kultúry čo zahrnujú slovesné výtvory, ktoré stáročia
žijú v ústnej tradícii širokých ľudových vrstiev (piesne, rozprávky, povesti, porekadlá,
príslovia, hádanky, atď.) a tiež sem patria: ľudová hudba, ľudové tance, ľudové zvyky a
obyčaje, ľudové výtvarníctvo, ľudová architektúra(staviteľstvo).
Ľudova kultúra sa tiež nazýva folklór –(termín vznikol v minulosti v Anglicku a spočiatku
sa používal na pomenovanie ľudovej múdrosti, teda všetkého, čo ľud vie a teraz vyjadruje
prejav hmotnej a duchovnej kultúry).
Veda, ktorá sa zaoberá výskumom folklóru sa nazýva folkloristika a národopis(entografia).

Pôvod ľudovej slovesnosti: - prvopočiatky ústnej ľudovej slovesnosti do čias predtriednej

spoločnosti s toho vyplýva že ústna slovesnosť je omnoho staršia ako umelá literatúra. V
dávnych časoch tvorila súčasť magických úkonov, tzv. obradová, ktorou si chceli ľudia
nakloniť prírodné sily, stelesnené v najrozličnejších božstvách. Aby sa zvýšila účinnosť
magických obradov, začali sa spájať so slovnými prejavmi, v ktorých má zárodky ľudová
slovesná tvorba. Tak vznikli rôzne zaklínadlá a zariekania, ktoré patria medzi najstaršie
ľudové slovesné prejavy. Osobnú skupinu tvorili zaklínania a zariekania lásky. Z jednotlivých
magických úkonov sa vytvorili súvislý sled obradov. Vytvoril sa napr.: Kalendárový
obradný cyklus, ktorý sa viazal k pravidelne sa opakujúcim obdobiam roka...Na kalendárový
obrad nadväzoval obrad rodinný. Vzťahovali sa na tri najdôležitejšie momenty rodinného
života: narodenie, svadba a smrť. V súvislosti s kalendárovým a rodinným obradom vznikali a
vyvíjali sa prejavy ústnej obradovej ľudovej slovesnosti. Tieto zárodky ústnej ľudovej tvorby
sa mohli slobodnejšie vyvíjať až vtedy, keď sa časom pretrhla ich pôvodná závislosť na
starých obradoch a keď začali žiť a vyvíjať sa samostatne.(proces osamostatňovania urýchlilo
kresťanstvo)
Špeciálne vlastnosti ľudovej slovesnosti: Je to predovšetkým ústny charakter jej existencie,
žije a rozširuje sa ústnym podaním, tradíciou.
 SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS – ŠTÚROVCI
(1830 - 1850)
Tretia fáza národného obrodenia – Štúrovci – sú to mladí revoluční básnici, prozaici
a národný buditelia, revolučná mládež - Mladé Slovensko. Ich politický a národný program
boj za národnú a sociálnu slobodu Slovákov.
Najväčšou autoritou bol Ľudovít Štúr. Učil na Bratislavskom lýceu vznikla spoločnosť
Česko-slovanská. Mladý vlastenci sa schádzali, pamätná ostala vychádzka na Devín
24.Apríla 1836, kde štúrovci prijali k svojmu menu slovanské meno. Štúr – Velislav, Hurban
– Miloslav... Spoločnosť zanikla a Štúra preložili do Levoče. Jeho prívrženci na protest odišli
do Levoče a Janko Matuška napísal báseň – Nad Tatrou sa Blízka. V roku 1843 došlo
k uzákoneniu spisovnej Slovenčiny (Štúr, Hurban, Hodža) čo schválil aj Ján Hollý.

Almanach Nitra prvá slovenská kniha v štúrovčine.

Tatrín – spolok, ktorý vydával diela v Slovenčine.

Samo Chalúpka – najväčší vlastenec, demokrat, najstarší zo Štúrovcov. Zúčastnil sa

v poľskom povstaní bol zranený.
Jánošíkovská tématika – Jánošík bol symbolom boja za slobodu, podobne vyznieva Junák,
Likavský väzeň, Kráľoholská.
Protiturecká tématika – Turčin Poničan – láska k vlasti víťazí nad bohatstvom aj
materinským citom. Matka spoznáva v otrokárovi svojho syna, ktorého v detstve Turci uniesli
zo Slovenska. Odmieta jeho bohatstvo, lebo miluje ,,Krásne brehy Hrona“ (Slovensko)
Mor ho – je epická báseň vyzýva slovenský národ doboja za slobodu, rozpor: sloboda –
násilie, útlak a otrokárstvo.
Konflikt: Slovenský národ, slovenský junáci – Rímsky cisár
Dej sa odohráva na hranici vlasti, k Dunaju prichádzajú hrdý slovenský junáci k Rímskemu
cisárovi (Postavil si tam tábor) s mierovým posolstvom (chlieb, soľ), odmieta ich dary, aj
slová, tasí meč. Neuznáva cisár ich slobodu a chce ich zotročiť. A junáci s výkrikom ,,Mor
ho“ zaútočili na vojsko, nepriateľ je v presile. Udatne bojujú a položia za slobodu a vlasť svoj
život. Rímsky cisár zvíťazí v nerovnom boji. Stojí s hambou otrokára, morálnym výťazom sú
Slováci.
Iné kontrasty:- chlieb – soľ
- svoje - cudzie
- príroda, Tatry, lúky, lesy, polia, Dunaj – vojenský tábor zo zlatým trónom
- junáci hovoria naša krásna vlasť – cár hovorí ja som pán moja vôľa je (m.č.
proti jednotnému)

Janko Kráľ – najrevolučnejší básnik bol najaktívnejší, najviac sa u ňho prejavil romantický
rozpor sloboda útlak, bojoval za národnú aj sociálnu slobodu Slovákov – chodil po dedinách
a burcoval ľud, aby odmietal robotovať na panskom veľa hodín. Dostal sa do vezenia,
revolučná báseň: Jarná Pieseň. Duma Bratislavská – prvá báseň v Štúrovčine, Orol Vták,
bol veľký demokrat – rovnoprávnosťou. ,,Chorvát, Maďar, naši bratia nech každý má čo mu
patrí. Nadvláda len právo haní všetci sme rovnaký páni. Hore za česť slobodu Slovenskému
národu“.
Píše balady, dáva sa inšpirovať ľudovou baladou a mystikou. Prvé balady: Zverbovaný, tiež
Čiapka nastoľuje právne konflikty (správanie ľudí)
Sociálne balady: Pán v trní - vyznieva ako obžaloba tých čo zdierajú ľudí, stihne ich trest.
Zakliata panna vo váhu a Divný Janko – v prvej časti ide o autoštylizáciu, autor a hrdina
prežívajú smútok zo samoty trápi ho nečinnosť (blúdim táram sa celý boží deň ) je
nespokojný chce zmeniť svoj život. Túži po čine, chce byť užitočný (titanizmus) v 2. časti je
hrdinom už Janíček, ktorý sa vrhne v noci do rozbúreného Váhu, chce zachrániť zakliatu
pannu pričom zahynie.
Báseň Výlomky z Jánošíka – prenáša vlastnosti Jánošíka na Slovenský Ľud
Bol zakladateľ modernej politickej lyriky.

Ján Botto – najmladší Štúrovský básnik. Tvoril už v revolučných rokoch 1848–9 a v ťažkých
rokoch po revolúcií, keď sa dostali Štúrovci pod policajný dozor a Slováci trpia v krutých
podmienkach Bachovho absolutizmu. Jeho prejavy: silná maďarizácia, cenzúra
a centralizácia. Aby zachytil tragiku doby píše balady Žltá Ľalia, Margita a Besná
Smrť Jánošíkova – ukazuje Jánošíka ako bojovníka za slobodu hrdého a odvážneho len
v prvom speve. V závere prvého spevu dohára vatra – symbol slobody a družina sa dozvedá o
lapení Jánošíka. Spolu z Jánošíkom je pošliapaná aj idea slobody štúrovského snaženia.
Vovezení spomína na slávne časy. Ospravedlňuje svoje činy –nemohol zniesť útlak ľudu,
preto zbíjal. V závere sa žení s Kráľovnou víl čím chce autor ukázať, že Jánošík je
nesmrteľný.

Andrej Sládkovič – najlyrickejší básnik pravdy, dobra, opisuje krásy pravdivosti lásky
a slobody aj mladosti
Básnická skladba Marína: a) lyrická – vyjadril cit lásky k žene. Na rozdiel od Kollára
hovorí o jednej veľkej láske. Ďakuje Slovensku, že mu dalo
Marínu (ideál Slovenky), Marínu miluje, pretože je to Slovenka.
b) je to skladba symbolická, pretože Marína s stáva symbolom
Slovenska a láska mu stále dodáva sily, je šťastný, že bude
užitočný národu.
c) reflexívna – básnik uvažuje nad rôznymi hodnotami života,
uvažuje o Slovensku – rodisku, chce aby bolo jeho mohylou,
uvažuje o láske.
d) je to skladba epická, je to začiatok lásky, rozkvet aj strata.
Detvan: je to báseň o jeho minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Je to skladba epická – má päť
spevov: 1.Martin detviansky mládenec spätý s prírodou, s ľudom a prácov. Je pracovitý má
zmysel pre spravodlivosť. Zabije kraľouského sokola, ktorý sa vrhol ma
bezmocného zajaca.
2.Družina – vyjadruje úvahy o ľudovom umení a viere v budúcnosť ľudu. Martin sa
pri vatre dozvedá, že sokol ktorého zabil patril kráľovi. Vyslobodísvoju milú Elenu
z rúk zbojníkov a jedného zabije
3.Slatinský jarmok – je najepickejší. Kráľ prichádza na jarmok a Martin sa mu ide
ospravedlniť, že mu zabil sokola, keď výDe na javo, že zabil zbojníka kráľ ho
odmení.
4.Vohľady – je obrazom Eleny – vyobrazuje ju ako ideál Slovenky. Preoblečený kráľ
jej dvorí, ale ona ho odmietne a kráľ jej daruje prsteň.
5.Lapačka – je obrazom veselého i tragického verbovania. Martin vstúpi do čierneho
pluku kráľa, ale pod podmienku, že si môže nechať kroj, fujaru, valašku a Elenu
Báseň sa končí slovami: ,,Rod môj, ľúb si svojho Detvana
V ňom tvoja duša zmaľovaná“
Vzťah autora k ľudu je kladný, cíti sa jeho súčasťou, hovorí v jeho mene. Často sa vyjadruje
v pluráli, príklady: ľud náš
Náš život
Martinko náš
Martina považuje za svojho priateľa oslovuje ho: ,,druh náš srdečný“ a Elenu za sestru. Tým
že im dáva kladné vlastnosti vytvára ideál – vzor pre ľud. Treba ich napodobňovať, takýto
ľudia zostanú zárukou lepšej budúcnosti. Sládkovič ako národný buditeľ vychováva ľud.

Ján Kalinčiak – Reštavrácia (obdobie volieb) – je to humoristická próza so šťastným

zakončením. Námetom je obraz kortešačiek (ziskavanie voličov)pred voľbami župných
úradníkov. Konflikty: láska s prekážkami, prísaha zrada i súd. Ide o boj medzi rodinami
Potockých a Bešeňovských, medzi kandidátmi Adamom Bešenovským a Jánom Potockým,
Rodina Levických sa striedavo prikláňa k obidvom stranám. Bešeňovský je si istý
víťazstvom, prisľubi svoju dcéru Aničku chudobné mu zemanovi Števkovi Levickému ak ho
zvolia za vicišpána. Števkovi pomôže jeho strýko Ondrej a podarí sa mu získať Matiáša
Bešňovského na stranu Potockých.Matiáš však sľub nedodrží. Chcú ho potrestať a chytia ho
a postavia pred fingovaný súd a od strachu prisľúbi prejsť na stranu Potockých. Potocký
dosiahne víťazstvo a Števko sa stane 2. vicišpánom a ožšní sa z Aničkou. Niet víťazov ani
porazených.
Kalinčiakovo majstrovstvo sa prejavilo v postavách využíva, príslovia, porekadlá a hovorovú
reč. Vystihuje zánik zemianstva s úsmevom a humorom, ale napriek tomu jejeho pohľad na
zemianstvo kritický, presvedčivý.
Súčastou Kalinčiakovej tvorby bola literárnokritická činnosť. Bol proti napodobovaniu
ľudovej slovesnosti a proti klasicistickej poézie a obhajoval romantizmus najmä tvorbu A.
Sládkoviča. Svojou literárnoteoretickou, praktickou, publicistickou a pedagogickou činnosťou
patril k najvydávanejším zo Štúrovcov.

OD ROMANTIZMU K REALIZMU – MATIČNÉ ROKY

 (1850-1875)
Spoločenská charakteristika: - roky silného národného a sociálneho útlaku, maďarizácia,
centralizácia.
- Hurban vydal slovenské pohľady
- národovci sa stretávajú aby sa dohodli na úprave Štúrovej
slovenčiny, Martin Hatala vydáva Krátku Mluvnicu
Slovenskú (1852)
- koncom päťdesiatych rokov pád Bachovho absolutizmu
- roku 1860 vydáva vláda Októbrový Diplom, ktorý zaručuje
rovnoprávnosť národov v Uhorsku
- Pešťbudínske Vedomosti (noviny),ktoré propagovali
rovnoprávnosť pomáhali organizovať celonárodné
zhromaždenie
- Celonárodné zhromaždenie sa konalo 6. a 7. Júna 1961
v Martine a bolo prijaté Memorandum Národa
Slovenského, ktoré obsahovalo: právo na vlastný jazyk,
kultúru, právo na školy, právo na slovenské okolie atď.

Matica Slovenská – celonárodná kultúrna inštitúcia, ktorá zjednocuje národ bez rozdielov na
majetok, náboženstvá. Rozvíja a chráni kultúru. Vznikli 3 gymnáziá v Martine, Revúcej,
Kláštore pod Znievom.
Rakúsko-maďarské vyrovnanie roku 1867 presadzovalo politiku jednorečového
maďarského štátu – zánik gymnázií a Matice Slovenskej (1875).
Diela mali prvky romantické aj realistické, dochádza k združovaniu generácií, staršia
štúrovská sa stáva konzervatívnou. Píše sa v duchu hesla ,,Boh, Cirkev, Národ!“. Štúrovská
generácia odmietala subjektivizmus mladých, ktorí sa neodvracajú od boha, národa, ale chcú
vyjadriť aj vlastné city, myšlienky názory. Mladí založili spolok Napred aj Almanach.
Dôkazom subjektivizmu je Banšelova báseň o láske k žene Len ma Ľub.

Ľudovít Kubáni – píše prózu, poéziu a drámu. Romanticko-realisticka poviedka Mendík je

budovaná na kontraste.

Gustáv Kazimír Zechender Laskomerský – bol zakladateľ realizmu, písal poviedky –

humoresky z dedinského života – Veľkonočná kúpačka, z Lekárskeho života, z študentského
života Prvý tanec – autobiografická poviedka – znaky realizmu, autobiografický hrdina
Kazimír. Humor vyplíva z istej situácie napr. tancovali polku hoci hrali losú. Slovný humor –
tanečníčka mala zvarštenú tvár ako koža na prevarenom ľuhu.
Novela Liptovianska Maša – romantické prvky v tomto diele: ľúbostná zápletka. Kontrasty:
Úprimná a čistá láska oproti neúprimnej láske Ravosyho, chce Aničku len pre majetok, je
dcéra majiteľa maše. Ravosy –zlý, Janko – dobrý. Na polovačke zachráni Janko život
Aničkinmu otcovi, keď sa na ňho vrhne medveď. Matka Janka je idealizovaná z babičkou
porovnáva ju z Babičkou Boženy Nemcovej.
Ján Palárik – bol dramatik, divadlo považuje za výchovný prostriedok k vlastenectvu
a ľudskosti. Bol členom novej školy slovenskej – bol za rovnoprávnosť národov v Uhorsku.
Píše veselohry na princípe zámeny postáv.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch - maďarón barón Kostrovický príde
inkognito za grófkou, ktorú si chcel zobrať za ženu. Zamení sa s priateľom Slovákom a ona sa
zamení s Milušou. Najväčší vlastenec je Miluša: ,,Ó mne ver sa také vlastenectvo hnusí, ktoré
má v škaredom odrodilstve hriechu svoj koreň“.

Jonáš Záborský – jeho dielo bolo nadčasové, chce zmeniť život na dedine reformami.
Napomáhal vzdelávaniu a šíreniu osvety. Bol označený za pansláva, prekladali ho z fari na
faru. Dva Dni v Chujave:1. časť – deň škaredý všíma si zaostalosť, nevzdelanosť,
alkoholizmus ľudu. Autor vidí, že ľud nevie využívať svoje práva, preto ho vykorisťujú.
Zvíšenie daní na výstavbu mosta po ktorom nesmel chodiť ľud. Peňažné tresty alebo
palicovanie, keď roľníkova ovca vbehla na panskú lúku, ale panský dobytok sa pásal na poli
sedliaka, Autor má rád ľud, chce mu pomôcť ,,moja zhovadilá masa“. 2. časť deň pekný
Chujava po reformách – ideál novej dediny. Otvorenie školy aj materskej škôlky, knižnice,
hasiči si kúpili srtiekačku. Spájali si polia a spoločne hospodárili.
 SVETOVÝ REALIZMUS
2. polovica 19. storočia spoločenská charakteristika: prudký rozvoj kapitalizmu, priemyselná
revolúcia – rozvoj výroby, obchodu, rozvoj prírodných vied – objavy, Vo filozofií vznikol
pozitivizmus - Auguste Comte – zdôraznil objektívne poznanie skutočnosti, za skutočné
pokladal iba to čo bolo skutočnosťou a čo sa dalo zmyslové overiť skúsenosťami
a experimentami. Vzniká realizmus – je to umelecká metóda zobrazenie sveta a človeka.
(pravdivého, skutočného, reálneho, objektívneho). Pri zachovaní detailov.

Romantizmus Ralizmus
1.svet: abstraktný, ideálny Reálny, skutočný, objektívny
2.hrdina: výnimočný, individualista Človek s každodennými starosťami, je
subjektivizmus spätý s prostredím a nesú jeho znak
3.kritika: vystupuje do individuálnej vzbury Cez analízu doby, obraz spoločnosti
a končí sa smrťou vyslovuje autor jej hodnoty
4.druhy, žáner: lyrika, epika, dráma, báseň epika, lyrika, dráma, romána poviedka

Carles Dickens – predstavuje Anglickú literatúru, preslávil ho román Pamäti Klubu

Pickwickovcov – pre nás sú známe chlapčenské romány, sociálny román Oliver Twist –
kritizuje kapitalistickú spoločnosť, ktorá je neľudská, založená na vykorisťovaní, ba aj detí
(autor sám ako 10 ročný pracoval v továrni, otec vo vezení dlžníkov) a spôsobuje im utrpenie
biedu a ponižovanie. Autor je idealista, odmieta revolučný prevrat, dobrom chce zmeniť
spoločnosť. Bol humanista a odmietal násilie. Oliver je sirota, narodil sa v chudobinci a matka
po pôrode zomrela, prvé roky prežije v ústave pre chudobných a neskôr sa ťažko prebíja sám
životom.
Román David Copperfield – autobiografické dielo.

Ruský realizmus
Rozvíja sa v podmienkach feudálneho ale aj kapitalistického Ruska.

Lev Nikolajevič Tolstoj – prvé realistické zobrazenie vojny Sevastopoľské Poviedky

Romány Vojna a Mier – o vojne s Napoleónom
Psichologický román Anna Kareninová – Žena nemala práva na vlastný citový život – bolo
podriadená dobovej morálke.

Anton Pavlovič Čechov je majster krátkej poviedky na malej ploche, nastoľuje a rieši vážne
ľudské a spoločenské problémy.
Cameleón - je majster lyrickej drámy, ukazuje vnútorný svet city a myšlienky.

Dostojevskij: Píše psychologicko-filozofické diela má sympatie s trpiacimi.

Román Zločin a Trest: - chudobný človek zabije úžerníka, odsúdia ho na nútené práce, ale
najväčším trestom sú výčitky svedomia.

Francúzsky realizmus
Honoré de Balzag – román Otec Goriot – je súčasťou ľudskej komédie asi 100ho romána.
Zobrazí Francúzsku spoločnosť v 19. storočí a je kritik morálky, odsudzuje egoizmus. Balzag
túžil dostať do vysokej aristokratickej spoločnosti. Veľa pracoval a zničil si zdravie.
Otec Goriot je o neopätovanej rodičovskej lásky. Dcéry ho milujú pokiaľ je bohatý. Ostal
chudobný a začnú sa za ňho hanbiť, neprídu ani na jeho pohreb. Dožije v chudobnom
penzióne, stará sa ňho chudobný študent, ktorý ho aj dá pochovať na vlastné náklady.
Henrik Ilsen – Nórska literatúra, bojovník za práva žien

Björson je ďalší Nór, ktorý okrem emancipácie presadzuje aj právo národov na

rovnoprávnosť

Český realizmus
Ján Neruda – bol novinár, výborný pozorovateľ, kritik, bol básnik, citlivý, súcitný,
sympatizuje s trpiacimi, prozaik, realista jeho próza predstavuje syntézu novinárskeho
básnického a spisovateľského talentu je majster charakteristiky, analyzuje charaktery, vzťahy
medzi nimi, tak ako ich poznal na malej strane v Prahe, kde prežil biedne detstvo. Otec bol
vojnový vyslúžilec matka slúžka, nemali peniaze na vzdelanie syna životom si niesol pocit
sociálnej krivdy a nespravodlivosti. Zobrazil celú galériu postáv od žobrákov až po vážených
ľudí – Pán Vojtíšek, ktorého ľudia majú radi, slušný vždy pozdraví, rozumný, ľudský.
Objavuje sa vo viacerých poviedkach knihy Povídky Malostanské.
 SLOVENSKÝ REALIZMUS (1875-1905)
Spoločenská charakteristika: silná maďarizácia, sociálny útlak, bieda, chudoba. Centrom
kultúry bol Martin – žily tam slovenský národovci, Predstaviteľ Svetozár Hurban Vajanský.
Signály nástupu realizmu: 1.signál Almanach a spolok Napred.
2.signál kritické listy – teoretický manifest realizmu - zásady
nového smeru (Vajanský, Škultéty). Zdôrazňuje národný
charakter realizmu. Cieľom literatúry má byť pomoc a záchrana
národa. Vzniká nový verš – sylobotanický (slabika (prízvuk).
3.signál zbierka Tatry a more – umelecký manifest od Vajanského.
4.signál dejiny slovenskej literatúry, ktoré zostavil Jaroslav Vĺček

Literatúra plní národnooslobodzovaciu funkciu. Autori nastoľujú vo svojich dielach otázku

Kto sa postaví na čelo národa. Šľachta bola odnárodnená. Rozširujúca sa buržoázia sleduje
len vlastný záujem – vlastný zisk. Zemianstvo by malo stáť na čele národa, lebo má slovenský
pôvod, je späté s pôdou, z roľníckym ľudom. Malo by aj majetky. Autori riešia takzvanú
zemiansku problematiku. Zemianstvo je feudálna vrstva v čase realizmu feudalizmus zaniká.

Vajanský: novela Letiace tiene (oblaky, ktoré odchádzajú). Román Suchá Ratolesť
(vetvička, halúzka) – zemianstvo zaniká ale silný jednotlivci môžu byť užitočný pre národ,
keď sa zblížia z národovcami. Autor pochopil, že táto koncepcia je nereálna. Neskôr jeho
zeman spácha samovraždu. Zeman už nie je schopný pomôcť ani sám sebe.

Martin Kukučín: poviedka Keď Báčik s Chochoľova umrie. Na jarmoku kupuje Ondrej
Tráva jačmeň od zemana Aduša Domanického (Domanický bez majetku) kupuje a dáva mu
zálohu. Mal si prísť do Domaníc po jačmeň na druhý deň. Adúš nemá ani peniaze ani jačmeň
a na radu Juráňovcov, si pýta 4 vzácne jasene. Zeman je nemajetný jeho kaštieľ chátra, nevie
zmeniť svoj život, čaká na smrť príbuzného, vraví že čosi zdedí a potom vráti. Takýto zeman
nepomôže sebe ani národu a zaniká spolu s feudalizmom. Kukučínovi je sympatická postava
Ondreja Trávu – priekupníka, obchodníka ,,podnikateľa“ predstavuje rodiacu sa buržoaziu,
páči sa mu aktivita, činorodosť. Do konca aj sny má podnikateľské – ľudia sa menia na ovce
s bohatou vlnou, ktorú strihá a na vagónoch vyváža.

Pavol Ország Hviezdoslav – epos Ežo Vlkolínsky – mladý zeman Ežo sa dostal do konfliktu
so svojou hrdou zemianskou matkou, ktorá nechce dovoliť, aby sa Ežo oženil so sedliačkou.
Žofka je bohatá sedliačka. Ežo pochopil, že jeho vrstva už zaniká ,,idú dolu Dunajom aj
s košútkami. Nemá predsudky a nelipne na tradíciách. Matka urazila Eža tým, že mu ponížila
Žofku ,,tú ledačicu si nikdy nevezmeš“. Pohrozila mu, že ho vydedí. Opustí rodičovský dom
svadbu mu vystrojí strýko a narodí sa mu syn. Ten udobrí otca so starou mamou.

Matka je konzervatívna a hrdá lipne na tradíciách je zaslepená. Zdravým jadrom v národe je

obyčajný pracovitý ľud. Epos Gábor Vlkolínsky, kde zeman Gábor nemá už ani majetok,
strechu nad hlavou. Rodičia mu prepili majetok. Stáva sa sluhom v sedliackej rodine, kde sa
aj ožení.

P.O. Hviezdoslav – je to najväčší národný básnik, je jeden z najväčších národných autorov.

Celým jeho dielom prechádza idea spravodlivosti a ľudskosti. Bol právnik, stal sa obhajcom
tích, ktorí pracujú. Pretože práca je hodnota ktorú si treba vážiť ,, ona je žitia obsahom
a cieľom je to dar boha“. Vyhýbať sa jej bolo podľa neho nemravné, nečestné, kritizuje tých,
ktorý nepracujú. Žijú z mozoľnatej práce ľudu. Vykorisťujú ho – príživníci, darmožráči.
Narodil sa na Orave vo Vyšnom Kubíne, v roľníckej rodine. Už ako chlapec pracoval na poli.
8 básnických cyklov – 1.sonety – obdivuje vesmír hviezdy, ale fantázií ustupuje poznanie, že
jeho miesto je na zemi, kde vládne zloba a nenávisť.

V prvej časti 2. letorostov – básnik citlivý a úprimný ,,Čo dávam, to dávam z úprimnosti duše
raz myšlienky kvet a zas teplý cit, je verný pravde mne odporným, čo prieči, len pravdy sa
cítim prostý obyčaj“. V druhej časti sa štylizuje do úlohy pútnika – zomrel mu otec, matka
a brat - časť smútku. Prežíva veľký smútok, pomôže mu práca. Tretia časť sa stáva básnikom
ľudu – jeho ochrancom. Kritizuje pánov, že žijú z jeho mozoľnatej práce, chce mať ničiacu
silu vetra, sopky, mora, aby zničil na zemi vykorisťovateľov a príživníkov - ,,a prečo niesom
víchrom“. Končí sa spomienkovou básňou na otca a matku – Poviedka a roľník.

3.Žalmy a Hymny – uvedomuje si, že sa blíži jeseň života – staroba, desí ho krutý princíp
života, bojí sa smrti, pomáha mu viera v boha

4.Prechádzky Jarom

5.Prechádzky Letom – Oslava krásy harmonickej prírody a prejavuje jej úctu, že do života
človeka vnáša energiu a pokoj. Zvážajú z poľa – na prechádzke si všíma prácu roľníkov na
poli, chváli ich za bohatú úrodu, ale kritizuje zaháľačstvo. Cíti, že jeho život sa pomaly končí.
Bojí sa o osud Slovanov.

6.Stesky – štylizuje sa do postavy Prométea pribitého na Kaukaz.

7.Dozvuky – uvedomuje si že nemá dosť síl na prácu pre národ, vyslovil radosť nad tým, že
,,ľud sa budí, ľud sa budí!“ Ľud má silu bojovať za práva ľudu.

8.Krvavé sonety – (spev o krvi) prvý básnický protest proti I. svet. Vojne. V časti sa zamýšľa
,,kto je vinný?“ Hovorí že je to túžba po moci a bohatstve pyšných jednotlivcov. ,,To ona
panovačnosť nadutá“ Egoizmus jednotlivca a národov. Kritizuje cirkev, že nezabránila vojne.
Zobrazuje vojnovú atmosféru.
Verš: A národ oboril sa na národ
S úmyslom vraždy, s besom skaziteľa
Kres sprásal pušiek zahrmeli delá.
Len stone pišťí vzduch, rvú vlny vôd
kde blesku kmitla hrozná Astarot (bohyňa vojny)
človek vo vojne zúri nimiž ani tiger nezúri
vojnou sa ničí palác kultúry

V poslednej časti túži po miery ,,Ó vráť sa skoro mieru milený, zavítaj ratolesť olivová a buď
nám zdrojom veselým i chnovou v snažení, ostňom, kovom v rameni“
Ó príď ty bohatstvo lásky priateľstvom.

Hájnikova Žena – veľká epika.

Konflikt: Morálny svet (svet chalúp (ľudu)) – svet kaštieľov (svet pánov)
Lyrická je láska, obdiv a úcta k prírode a k prác. Lyrické sú aj piesňové vsuvky. Ľudové
piesne vystihujú citovú atmosféru, piesne dopĺňajú dej. ,,Príde vĺčok vezmi tĺčok.“ Príde zlý
pán Artuš Viláni do hájovne a chce znásilniť hájničku. Ona sa musí braniť a háji svoju ženskú
česť a lásku k mužovi. Subjektívne úvahy autora o láske, mladosti, šťastí, manželstve. Chce
ukázať, že ľud je morálne čistý a páni sú amorálny.
Začína básňou pozdrav, úcta, obdiv k prírode a končí sa básňou zbohom, lúči sa s prírodou
a šťastie mladých ničí amorálny Artuš Viláni. Prikázal Miškovi zorganizovať poľovačku.
V tom čase príde k Hanke a chce ju získať. K obrane svojej ženskej cti a v mene vernosti,
ktorú dala pred bohom mužovi ho zabije (diabol, zbojník) Miško berie vinu na seba a súdia ho
za zločin, sám autor ho obhajuje, Hanka sa zblázni – rodičia ju vyženú z domu, prizná sa
a súd ju oslobodí.

V I. časti opisuje ich skromný príbytok, ich malú záhradku, tak veľkú ako treba aby
dochovala a kvetiny okolo celého príbytku. V IX časti opisuje ako sa prikráda k chalupe a ako
vbehne dnu, čoho sa Hanka zľakla s výkrikom ,,Miško, kde si!“ utekala cez pitvor. ,,Stoj!“
skríkol. V tom chytila záražec a udrela ho a zabila ho. V XV časti opisuje ako sa Michal
vracia domov, ako ho víta Hanka s dieťaťom.

Martin Kukučín: Bol lekár, narodil sa na Orave – Jasenová. Vyštudoval učiteľský ústav,
odišiel študovať medicínu do prahy. Pracuje v spolku Ďetvan , zbližuje sa s filozofiou
Tolstého ,,naprotiviť sa násiliu a mravné zdokonalenie človeka. Vzdelaním zobrazuje najmä
krv malého človeka – obyčajný jednoduchý ľud, stáva sa jeho ochrancom. Túži po harmónií,
pekných vzťahoch medzi ľuďmi a konflikty rieši často idealisticky - ,,Kukučínovsky“
(Zomrel v zahraničí a pochovali ho na národnom cintoríne v Martine) Prvé poviedky sú
obrazy z dedinského prostredia. Postupne prehlbuje psychologickú analýzu charakterov
postáv a prostredia. Z opisných realistických poviedok prechádza na psychologicko-
analitické poviedky. Často narába s humorom.

Poviedka Rysavá Jalovica – príbeh zo života dvoch susedov hrnčiara Adama Krta a jeho
kmotra Trnku. Dej sa týka kúpenej i stratenej rysavej jalovice. Nakoniec sa všetko končí
dobre, lebo jalovicu odviedla Trnková žena. Zobrazuje človeka aj s chybami. Krt aj trnka si
radi vypijú, preto ich chyby odpúšťa. Nehľadá sociálne príčiny alkoholizmu.

Psychologická poviedka Neprebudený – rozvíja tragický príbeh mrzáka, duševne zaostalého

husiara Ondráša Machuľu, ktorého život končí tragicky. Jeho tragédia je v tom, že ľudia sa
k nemu nesprávajú tak ako je schopný pochopiť.

Dias Ihrae – je cholerová epidémia. Na postave starého Sýkoru modeluje typ dedinského
úžerníka, ktorému záleží iba na peniazoch, keď sa richtárovi zadĺžia, zakáže synovi chodiť za
ich Evkou. Druhého syna dal na vojnu lebo ho podozrieval z krádeže peňazí. Jura chorého na
choleru nejde ani pozrieť iba náhodou na ňho natrafí u richtárovcov. Richtár Zima trpí
pretože v mladosti zviedol chudobné dievča a potom ho opustil. Zisťuje, že ženba s bohatou
dedičkou mu nepriniesla šťastie. Nevykonal nič užitočné pre svoju rodinu ani obec. Núti ho sa
zdôveriť rodine a začať nový život. Poviedka sa končí harmonickým záverom umožňujúcim
spisovateľovi uplatniť mravné hľadisko. Nastoľuje sociálno-morálny konflikt je to
najkritickejšia Kukučínova poviedka, ale záver vyznieva idealisticky.

Dom v Strání – ukazuje dynamiku spoločenského prostredia - zaniká feudalizmu sa spolu

s ním aj patriarchálne sedliactvo. Lipne na tradíciách otec – gazda má hlavné slovo v rodine -
vernosť pôde. Reprezentuje ho bežak (sedliak) Mate Berac, je to človek pracovitý,
spravodlivý a vážený, jeho deti už odmietajú rodové tradície. Dcéra Katica ide za slúžku do
mesta. Katica je pekná, zaľúbi sa do statkárskeho syna, je vypočítavá, chce sa vydať a stať sa
paňou. Niko sa nehanbí za Katicu. Jeho láska je úprimná je idealista. Anzula je múdra ako
Mate – chce oženiť syna s statkárskou dcérou – Dorica. Po čase pozve Anzula na slávnostný
obed Katicu aj Doricu. Katica zistí, že sa nehodí do pánskeho domu, nasleduje rozchod
z Nikom. Vie že by trpela rozchod je pre Nika veľmi bolestný, ale presvedčiť ho, že je
nevyhnutný. Na záver si Niko berie Doricu a Katica sedliaka. Mate zomiera a pri jeho posteli
sa všetci stretávajú. Jeho smrť symbolizuje zánik jeho vrstvy. Láska Katice a Nika ukázala
nemožnosť spojenia 2 spoločenských vrstiev. Statkárstvo sa spája s podnikateľskou vrstvou
(buržoaziou), ktorú predstavuje priateľ Nika Lachomme. Nastupuje kapitalizmus a prináša
pokrok.

Jozef Gregor Tajovský – kritický realista nastoľuje sociálny konflikt (ako žijú ľudia
a ukazuje ako kapitalizácia dediny človeka, túžba po majetku, zisku, peniazoch ničia pekné
vzťahy medzi ľuďmi, lásku rodičov a detí, manželov a pod.). stáva sa ochrancom ,,malých“
ľudí, vážil si dedinského pracovitého človeka, vzorom mu bol starý otec, ktorý ho
vychovával, bol z 10tich detí. Človek dobrý a veselý. Zobrazil ho v poviedkach Do Konca.
Bol bankový úradník. Zobrazil ťažký život dedinského človeka. Čím ukázal, že žije neľudsky
a preto kritizuje spoločnosť.
Maco Mlieč – Koniar u richtára, pásaval kravy, bol polohluchý. 40 rokov pracoval bez mzdy,
dali mu najesť, vypiť, pofajčiť, sľúbili opateru do smrti a potom slušne zahrabali (pochovali).
Bol spokojný a vďačný. Ochorel, prechladol na lakeť si prikladal surovú kapustu, nepomohol
mu ani pľúcnik, ani kapusta, ani pálenka. Dusilo ho až mu slzi tiekli. Občas mu pomohli
paholci, po Vianociach prišla tuhá zima. V telinci mu bolo zima, prikríval sa vrecami, slamou,
handrami , nevládal jesť. Išiel za gazdom porátať sa, nechce zomrieť s dlžobami. Gazda kázal
pripraviť mu posteľ v čeladnej. Zomrel, gazda mu prichystal parádny pohreb. Sluhovia gazdu
ohovárali, že mal ho za čo pochovať. Okrádal ho celý život.
Veselohra Ženský Zákon: rieši majetkové sociálne rozpory humorne. Hašterivým ženám,
matkám, ktoré chcú svojim deťom vybrať partnera sami, podľa majetku zostaví múdrosť
otcov.
Dráma: Statky Zmätky – ukazuje, že túžba ľudí po majetku (statky) ničí pekné vzťahy medzi
ľuďmi, vyvoláva v ľudských dušiach nepokoj (zmätky). Bohatý bezdetný Palčíkovci
nahovoria Ľavkovcov, aby si ich syn Ďuro zobral dobrú a pracovitú Zuzku a prišli bývať
k nim ako ich deti a ony na nich prepíšu majetok. Chcely by dostať dom aj lacné pracovné
sily. Ďuro je netrpezlivý. Háda sa s Palčíkom a ten ho vyženie z domu. Jadro dramatického
konfliktu v tejto hre tvorí zápas citovými metódami na jednej strane a charakteristickými
protikladmi hlavných postáv na druhej strane.

Božena Slančíková Timrava – meno má podľa studničky v rodnom chotári, kde rada
sedávala, kde sa ľudia chodili po práci osviežiť. Bolo samotárka – bola veľmi vzdelaná , bola
kritická pozorovateľka života. Kritizovala na dedine ľudskú hlúposť, zaostalosť, závisť,
pasivitu, lipnutie na nepekných tradíciách, ľudia odmietajú pokrok. Je za dedinu modernú
a vzdelanú.

Ťapákovci – nastala jar, prebúdza sa príroda. Aj ľudia sa dočkali prác na poli. U ťapákov sa
vždy oralo v piatok a preto, že streda im nevyhovuje, predtým mokrá pôda stvrdne.
U Ťapákov národa je veľa (16), bývalo ich aj 22. Štyria bratia s rodinami, najmenší Mišo
a dievka Anča 30 ročná nevydatá, je mrzáčka lámka jej telo pokazila. Nechodí len sa na
dlaniach a kolenách vláči po chyži, tvár má krásnu a podriek je pekná. Je nešťastná
z vnútornej bolesti, až je zlá, uštipačná a dostala prezývku Zmija. Závidí Paľovej žene Iľe
pracovitosť, správanie aj vzdelanie. Je Babicou a cíti sa ako pani je na seba pyšná, že je iná
ako Ťapákovci – prezývka Kráľovná. Iľa opustila Paľa chcela ho vytrestať a stala sa gazdinou
u učiteľa. Paľo nakoniec postaví dom a oni zažívajú lepší život.
Novela Hrdinovia: je prvou novelou s témou I. svet vojny, zachytáva 2 rôzne názory na vojnu
– názor ľudu: vojna je ľudské zlo, prináša len bolesť, utrpenie a je nezmyselná. Názor pánov:
účasť na vojne považujú za šťastie a prejav vlastenectva, pokiaľ nemusia ísť sami na vojnu, sú
,,hrdinovia“. Predstaviteľom pánov je notár Baláň, tvári sa ako vlastenec, ale keď má ísť na
vojnu prejaví sa ako sebec a zbabelec. Na strane ľudu stojí podnotár Šírický je ideálom
ľudskosti. Na vojne zachráni zraneného nepriateľskeho vojaka pričom zahynie. Počas vojny
ľudia prežívajú aj iné individuálne osudy. Jednej ženy muža alkoholika odvolali na vojnu a jej
sa zlepšil život, lebo nemusela žiť v strachu, že ju bude biť.
 LITERÁRNA MODERNA
Koniec 19. storočia a začiatok 20. storočia. S realizmom ju spája záujem o skutočnosť –
realitu, ktorú zobrazujú nie priamo, ale nepriamo, obrazne pomocou básnických obrazov –
symbolov, býva mnohoznačný často rozumom nepochopiteľný (iracionálny). Ide o zmyslové
pocitové umenie (autor vyjadruje svoje pocity a v prímatelovi ich tiež vyvoláva). More ako
symbol syli ako symbol tajomstva, ako symbol prírody. Autor vyjadruje stav duše, otrok –
bolesť, poníženie, túžba, útlak je to subjektívne umenie.
Smery: 1.Symbolizmus – stal sa základom pre ostatné smery LM
2.Impresionizmus – zdroj inšpirácie je dojem, zážitok
3.Futurizmus – velebí pokrok, technika, pohyb
4.kubizmus – (vytvoril Picasso) využitie plochy a stability (pokoj)
5.Kubofuturizmus – zlúčenie futurizmu a kubizmu

Charles Bodlaire – je zakladateľom symbolizmu – zbierka Kvety Zla – krása života vyplíva
z jednoty protikladov: život – smrť, láska – sklamanie, nenávisť, Radosť – smútok. Priznáva
sa k svojmu ľúbostnému zážitku. Cirkev ho za to kritizovala a dostal sa do väzenia pre
nemravnosť. Báseň Súvislosti – vyjadruje svoj obdiv k prírode ,,Príroda chrámom je“
Vyslovuje úctu – prírodu treba vnímať všetkými zmyslami vône, farby, zvuk spolu sa
dopĺňajú.
Človek a More – hľadá zhody a rozdiely medzi týmito živlami obaja skrývajú tajomstvá:
,,radosť aj smútok sú bratia, sú aj sokovia chránia miesto na zemi.

Mrcina: básnik po noci lásky spomína čo videl s milou. ,,To sladké ráno leta raz: mrcina
príšerná v zákrute cesty hnila.“ Zľakli sa, prežívajú zdesenie. Uvedomuje si nevyhnutný krutý
princíp, rozklad tela po smrti a jej splynutie s prírodou. Vyslovil bolestivé poznanie, že raz aj
jeho milá... Príma nevyhnutnosť smrti. Bodlaire patrí do skupiny prekliatych básnikov.

Artur Rimbaud: jeho poézia je plná mladosti slobody, bezprostrednosti – plný prirodzených
citov. Odmieta malomeštiacku morálku, konzumný spôsob života. Moje Bohéma: mladý
básnik túžiaci po slobode, voľnosti ,,šťastný holdoval som múze“ je oddaný poézií, je jedno
ako vyzerá, čo má oblečené : biedny kabát, deravé nohavice. Zmysel vidí v umení.

Apolinére – najmodernejší z moderných je kubofuturista – Most Mirabó – kubizmus,

futurizmus – pohyb,most, pod mostom mirabó tečie Seina“

Kubizmus pokoj Futurizmus pohyb

Most plynie Seina
Zostávam dni odchádzajú, láska, mladosť

Prežíva smútok, nostalgiu, uvedomuje si, že starne.

Zbierka Alkoholy – báseň Pásmo – je to lyrický cestopis – zážitky dojmy s ciest.

Vytvoril novú formu básne ,,Pásmo“ založená je na spájacej asociatívnej metóde ide o voľné
spájanie myšlienok, obrazov, ide o zážitky s ciest nedáva interpunkčné znamienko a ukazuje,
že všetko spolu súvisí. Ide jeden veľký zážitok, Forma básne sa dopĺňa s obsahom – báseň
Hodinky, Kravata
 SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA – KRASKOVÁ
BÁSNICKÁ ŠKOLA (1905-1918)
Ivan Krasko, Janko Jesenský (v próze je kritický realista a poézií modernista), Vladimír
Roy, Ivan Gall. Rozvíja sa v období silného národného a sociálneho útlaku (maďarizácia,
nezamestnanosť, vysťahovalectvo, bieda, chudoba). Autori prijali zásadu zložitú dobu treba
zložito vyjadriť – pomocou symbolov. Pestujú typ poézie: symbolizmus a impresionizmus. Sú
súčasťou trpiaceho národa, preto v svojom diele spájajú osobné (subjektívne) a národné
(objektívne cítenie), potláča sa európsky subjektivizmus. Častý je symbol otroka (poddaný),
otrokyňa – Slovenčina. Dôraz kladie na takzvané potrojné metrum (trojslabičné slová)

Ivan Krasko: zbierka Nox et Zolitudo (noc a samota) – lyricky je umiestnený do ovzdušia
noci, často temnej ,,búrnej aby zdôraznil pocit samoty človeka – smútok, čo má príčiny aj
subjektívne - sklamanie v láske aj objektívne – Krasková poézia vznikala ďaleko od domova
a často je spätá z podmienkou na rodný kraja najdrahšiu bytosť – matku.
Plachý Akord: o sklamaní v láske, bez lásky stráca zmysel života
Topole: prírodný motív mu pomáha vyjadriť stav svojej duše, častý symbol havranou čím
prehlbuje smútok.

Zbierka Vesper Dominicae: ,,Tam niekde v diaľke v čierňavých horách, dedinka Biela túli sa
k zemi, pokojná, tichá. V nej starodávne vážneho vzhľadu si domy čušia. Z tých v jednom iste
ustarostená matička moja samotná sedí pri starom stole kostnatou rukou podopiera čelo
vráskami zryté – starosti tiene vždy sedia na ňom tak som ho vídal od mala svojho...“

Zmráka sa: zmráka sa stmieva sa k noci sa chýli

Zbierka Verše: prechádza od subjektivizmu 1. zbierky (osobných pocitov) ku kolektívnemu
národnému cíteniu. Báseň Život - Uvedomuje si silu života, prekonáva okrem smútku aj
pesimizmus. ,,Volám ťa život do boja“ – tento verš vyznieva optimisticky. Uvedomuje si, že
je súčasťou utláčaného národa. Zbavuje sa svojej úbohosti, pokrytectva, chce rozptýliť hmlu
vo svojej duši. Báseň Ja – je sebakritika.
Stáva sa básnikom národným, sinom svojho národa Otrok: ,,som ten ktorému v uši znela
pieseň matky – otrokyne“ – utláčaný Slovenský národ – Slovensko. ,,Na to nesmie nikdy,
nikdy zabudnúť. Dozrieval som pod bičom otrokára“ – vie znášať údery osudu, cíti smútok,
bolesť, strach – ,,môj kabát skrivený narovnať sa bojí, no v očiach má skrytú iskru“ – nádej.
,,Som ten čo čaká na ston poplašného zvona“ – signál, výzva do boja. Prekonáva pasivitu,
chce, aby bol utláčateľ – otrokár potrestaný.

Janko Jesenský: Verše – hlavnú časť tvoria básne s ľúbostnou tématikou. V porovnaní
s Kraskom je ale optimista. Láska mu dodáva silu do života a no c skrýva jej krásu –
romantika: je šťastný, že je zaľúbený, lásku chápe ako prirodzený ľudský cit, odmieta
sentymentalizmus. N ženu hľadí ako na veľmi citlivú bytosť a ako na rovnocenného partnera
mužovi. Vo veršoch zaznievajú aj sociálne motívy.

Pieseň poddaných – vyjadruje svoj súcit s trpiacimi chudobnými aj s trpiacim národom. Je

jeho súčasťou. Využíva kontrast aby ukázal na sociálnu nerovnosť: chudobný (chalupa, riedke
mlieko, hrniec), bohatý (palác, víno, zlatá čaša).

V rokoch 1.svetovej vojny sa ocitol v ruskom zajatí zbierka Zo Zajatia – kritizuje cárizmus
píše aj básne sociálne, vlastenecké aj ľúbostné, lebo láska k vlasti, k žene mu pomáha vydržať
utrpenie. Píše aj príležitostnú občiansku poéziu ako obhajca humanizmu, kritik vojny
a fašizmu. Zbierka Proti noci, Čierne Dni. Uvítal koniec vojny, básňou Banská Bystrica
v ktorej ocenil aj SNP, je šťastný , že prišiel mier a že jeho otrokyňa je konečne slobodná.

Janko Jesenský ako prozaik. Kritik spoločnosti, malomeštiackej morálky, uplatňuje, humor,
iróniu a satiru, najlepšie sa prejavuje v poviedke: Malomestské Rozprávky – poviedky
z mesta - kritizuje egoizmus, pretvárku, túžbu po peniazoch, falošnú demokraciu (po slovách
nasledujú činy), karierizmus a iné, ideál človeka nachádza v človeku vzdelanom, je majster
charakteristiky. Uplatňuje svoj pozorovací talent, ako ho poznal za svojej advokátskej
kariéry. Spojil ho s rozprávačským majstrovstvom. Zastával názor, meria hodnotu človeka,
odkrýva podstatu meštiackej morálky, ktorej je žena často slúžkou muža a ,,predávajú ju do
manželstva“. Manželstvo nazval ,,hryzovisko“ dvoch ľudí, ktorých spája majetkový záujem,
vďaka jeho majstrovstvu sú diela pravdivým dokumentom o človeku a dobe. Román

Demokrati – je kritik ľudí, ktorý zneužívajú tento pojem na vlastnú kariéru.

Dej: v 1 .časti sa odohráva v starom meste, sústreďuje sa okolo úradníka, právnika Bondíka
a jeho lásky ku kuchárke Aničke. Chce dokázať falošnému demokratovi Tolkošovi, že je
ozajstný demokrat – ich vzťah vyvolá pobúrenie v meštiackej spoločnosti a preložia ho na iné
miesto. Tam sleduje jeho politickú kariéru – boj o moc.
 LITERATÚRA MEDZI SVETOVÍMI VOJNAMI
(1918-1945)
- Prudký rozvoj vedy a techniky a kapitalizmu
- svet sa rozdeľuje na 2 systémy socializmus, kapitalizmus
- v 20tych rokoch vzniká fašizmus
- občianska vojna v Rusku 1918
- vznikali gulagy (väzenské, pracovné, politické tábory)
- kapitalizmus sa dostáva do krízy
- veľká hospodárska kríza vyúsťuje do 2 svetovej vojny

Literárna charakteristika: - vznik filmu vplýva na literatúru do prózy sa dostávajú prvky

ako
montáž a strih
- vzniká rozhlasová hra
- pokračuje tradícia realizmu a LM
- vznikajú nové avantgardné smery
- vzniká expresionizmus (kladie dôraz na ostrosť myšlienky)
- Dadaizmus – odmieta pravidlá, zákony, logiku, sú stúpenci
alogickosti
- konštruktivizmus dôraz kladie na stavbu, formu textu.

Americká literatúra
Stratená generácia – americkí autori, ktorí dobrovoľne odchádzali na Európsky front, stratili
ideály a o takzvanom ,,Americkom raji“ (túžba prežiť dobrodružstvo, byť slávny a bohatý).
Mnohý po vojne stratili zmysel života. Takto ich nazvala Gertruda Steinová – tá prvýkrát
použila termín stratenej generácie, ľudia sa po vojne nevedeli prispôsobiť novej situácií. S ich
pocitmi sa stotožnili európsky spisovatelia.

Hemingway – Komu zvonia do Hrobu – hlavná postava, Američan Róbert Jordon, bojuje
ako dobrovoľník . Uvedomuje si nezmyselnosť boja proti presile, ale podriaďuje sa disciplíne
a nakoniec zomiera.

Zbohom zbraniam – je príbeh romantickej lásky ošetrovateľky a amerického poručíka, ktorý

slúži počas 1. svet. Vojny ako dobrovoľník v talianskej armáde. Henry je rozčarovaný
nezmyselným vraždením, hľadá s milou úkryt v švajčiarsku, kde Catherine po pôrode
zomiera. Román má voľnú kompozíciu. Dejové pásmo je popretkávané filozofickými
úvahami a zvláštnu atmosféru mu dávajú motívy z vojnovej tragiky.

Nemecká literatúra
Erich Maria Remarque: Na Západe nič nového - O pocitoch mladej generácie, ktorá sa
ocitla v nemeckých zákopoch I. svetovej vojny. Odošli rovno zo školských lavíc. Strácajú
ideály neveria v pravé ľudské hodnoty ,,Nie sme viac mládež, nechceme už dobiť svet. Sme
utečenci, utekáme pred sebou, pred vlastným životom. Mali sme 18 a začínali sme milovať
svet a bytie, museli sme však naň strieľať. 1. granát čo vybuchol zasiahol naše srdce, sme
odrezaný od aktivity pokroku. Už v to neveríme, veríme vo vojnu“ hovorí autorský rozprávač
Paul.

Anglická literatúra
Henry Barbusse – protivojnový naturalistický román Oheň – je symbolom vojny, skupina
prežíva na vlastnej koži, hrôzy vojny v najktutších podobách, zdôraznil ich v momente
totálneho fyzického vyčerpania, fyzického rozkladu a psychickej smrti – túžia zomrieť
a vychutnať poslednú minútu života. Kritizuje strojcov vojny ,,robotníci bitiek“ sú to tí ktorí
z nej bohatnú: trhovníci, kupci, finančníci, obchodníci, politici, historici, advokáti s nimi idú
všetci kňazi, priemyselníci

Romain Rolland: románová novela Peter a Lucia – stavia do ostrého kontrastu 1. svetovú
vojnu a lásku dvoch mladých ľudí. Nežná láska sa končí tragicky na veľký piatok 1918, keď
obaja zomierajú pri bombardovaní Paríža, pod troskami chrámu, tam dávajú si dávajú sľub
vernosti lebo Peter má odísť na front, je to tragická idyla, citový protest proti vojne. Chce
ukázať, že taký krásny cit ako je láska mladých ľudí nemá vo vojne šancu rozvinúť sa
a prežiť. Peter a Lucia sú zaľúbený a nevnímajú napätí, ktoré prežíva Paríž. Blíži sa nemecké
bombardovanie, stali sa svedkami bombardovania, ich oči boli plné lásky a hrôzy, videli ako
s kočiša tiekla krv, strach znásobil ich túžbu po telesnej láske.

Iný predstavitelia medzivojnového obdobia

Americký spisovateľ Theodor Dreiser román Americká tragédia

George Bernard Schow – Pingmalion - divadelná hra

Nemecký spisovateľ Thomas Mann – román Budembergovci

Ruský spisovateľ Maxim Gorkij – Podnik Artomanovovcov (zakladateľ nového

socialistického realizmu)

Nemecká pézia, pražský autor Franz Kafka román Proces

Česká literatúra
Vítezval Nezval – je predstaviteľ poetizmu, uplatňuje, fantáziu ,sen, city. Inšpiruje sa
cestovateľskými zážitkami

Báseň Abeceda – písmeno A nazváno buď prostu chatčí

Ó palmy přineste svůj rovník nad Vltavou
Šnek má svůj dům z nejž růžky vystrčí
A člověk neví kam by složil hlavu

Predstavuje chatrč pri Vltave, ktorá nie je ozajstným domovom človeka - básnik sociálneho
cítenia

B(otočné o 90°) vidí lampion – svetlo

B – druhé písmenko prsia milenkine

Jaroslav Saifert: nositeľ Nobelovej ceny 1984.

Jiří Wolker: Host do Domu - zbierka – veril že zlo v ľudskej spoločnosti možno odstrániť
láskou.
Zbierka: Težká hodina – kde sa predstavuje ako sociálny básnik .Píše sociálne balady,
Balada O Nenarodenem Díteti.
Prozaik Jaroslav Hašek – Osudy DobréhoVojáka Švejka – ide o špecifické zobrazenie 1.
svetovej vojny, vytvára satiru na dobu, ktorá vojnu spôsobila na armádu a celú Rakúsko-
uhorskú Monarchiu, hlavnou postavou je Heroikomický ľudský hrdina, ktorý sa bráni voči
moci a vojne tým že plní presne nezmyselné rozkazy a vďaka tomu že prijal diagnózu
,,notorický hlupák“.
Švejk sa rozpráva s vojakom o cisárovi tak, že pred súdom by boli odsúdený za vlastizradu,
obesený za urážku. ,,Císař je tak blbej jako poleno delá pod sebe a musejí ho krmit jako malý
díte, ma dvě kojny (dojky) monarchia jetak hlúpa, že by nemala ani existovat“ - je to
tragikomický román.

Karel Čapek – upozorňuje ľudstvo na nebezpečenstvo využitia vedy a techniky. Dráma

R.U.R – továreň vyrába veľa robotov, vzbúria sa ničia stroje, vraždia ľudí aj seba navzájom.
Dvaja sa zachránia ožijú ako ľudia a zachránia život na zemi.

Proti vojnová je hra Matka vo vojne stratila ,muža a 4 synov, piateho na vojnu nechce pustiť,
dáva mu do rúk pušku po vypočutí správy, že nepriateľské zabíjajú deti.
 SLOVENSKÁ POÉZIA MEDZI SVETOVÝMI
VOJNAMI (1918-1945)
Pre medzivojnovú slovenskú literatúru je príznačný pluralizmus básnického vývinu (viac
skupín, smerov a štýlov): a) Pokračuje tradícia Hviezdoslavovsko-kraskovskej poézie,
realizmus Hviezdoslav, LM (symbolizmus) Krasko
b) nadrealizmus
c) prechodná generácia – podporuje LM ale obohacuje poéziu
novými motívmi
d) katolícka moderna
e) socialistická (sociálne funkčná) poézia
g) básnické individuality (Smrek, Lukáč, a iný)

Martin Rázus: báseň Prométeus – táto báseň patrí k symbolizmu, vyjadruje bolesť básnik
nad svojim osudom, ale aj túžbu po čine (Titanizmus). Vyjadruje smútok nad tým, že trpí
Prométeus. Namiesto toho aby ho odcenili ho potrestali (zemský bohovia, vládcovia). Aby sa
svetlo dostalo do tmy (svet) smútku, smrti. Básnik sa stotožní s bolesťou Prométea.

Pre svoje postoje čestné a úprimné, zásadové či voči cirkvi, maďaronstvu alebo
čechoslovakizmu či ho zaznávaný, nespravodlivo obviňovaný zo šovinizmu a nacionalizmu.
Stal sa obrancom národa. Odklonil sa od modernizmu, píše národné básne, žiali nad krivdami,
ktoré na ňom páchajú. Hoj zem Drahá – stáva sa spevcom úbohých, bardom ukrivdených.

Básnická skladba Stretnutie – vedie fiktívny rozhovor, najmä s matkou. Vyjadril lútosť nad
tým, že opustil otcovský dom a cíti sa ako ,,kameň v panskej záhrade“, prežíva pocit cudzoty,
vyhnanstva, osamotenia, Chýba mu domov, vyslovil nádej bude svet lepší ,,Ó mati drahá
verte mi raz inak bude na zemi. Tmavá jar v behu stávekom, keď bude človek človekom
a bude chlebu mieru boj v ňom bude mať, otec môj“

Štefan Krčméry: bol tajomník Matice Slovenskej, šéfredaktor Slovenských pohľadov. Bol
redaktor národných novín. Bol básnik, prozaik, historik a kritik, esejista (esej – odborná
umelecká úvaha, analýza), prekladateľ. Jeho vzorom boli Štúrovci.

Zbierka: Piesne a Balady: báseň Prostá pieseň hôrna – grúň a hoľa sú symbolom Slovenska.
On je ich vnukom čím vyjadruje puto, lásku k Slovensku.

Emil Boleslav Lukáč: predstaviteľ neosymbolizmu, hlási sa k dolorizmu (bolestníctvo). Je

pesimista pochybuje o rôznych javoch a veciach sveta, preto pre jeho slovník sú príznačné
antonymá.

Zbierka O láske neláskavej – je to ľúbostná báseň, túži po láske, ale nechce byť priveľmi
milovaný, bojí sa sklamania bolesť zo straty lásky.

Zbierka Dunaj a Seina (hnus mesta), Dunaj je symbolom domova, Seina je symbolom
cudziny. Domov je pre ňho čarokrásna vlasť. Básnik vyjadril kladný vzťah k domovu
pomocou básnického prívlastku (epiteton). Obdiv vyslovil k domovu a prírode.
Epiteton: Dobrý, milý, krásny
Seina – vyjadril záporný vzťah k mestu. Epiteton: cudzí, chromý, ubitý, odporný
Protivojnové zbierky: zbierka Elixír – nápoj, ktorý dodáva človeku energiu. Odsúdil fašizmus, ktorému dodáva
silu krv (smrť) iného človeka

Zbierka Moloch: bol pohanský boh, ktorý vyžadoval ľudské obete

Zbierka Bábel: poézia aj básnik počas vojny trpia.

Ján Smrek – je optimista, má radosť zo života z každej jeho podoby. Miluje prácu prírodu, pohyb, lásku a iné.
Báseň o Sťahovaní Domu – vyslovil úctu k práci, stavanie domu je poézia – je jedno čo človek robí pre ňho je
každá práca nádherná. Častý je motív mladých jazdcov na koňoch.

Báseň Cválajúce Dni – vyjadril lásku k žene – je najväčšou inšpiráciou pre básnika. Žena je milenka, žena ako
matka, žena je symbolom života.
Básnická skladba Básnik a Žena – obraz domova.
Báseň U nás – píše o domove je to spomienka na domov. Pochádza z roľníckeho domova. Vyjadril lásku
k domovu, nechal tam srdce a chce svoj domov chrániť. Je vitalista, optimista. Civilizmus – velebí pokrok.
Vyslovil úctu k zraku a očiam, vďaka nim sa cíti bohatý vlastní všetky krásy života, odmieta majetky.

Báseň Oči: Nech nemám nič, ni zem, ni dom

Ďakujem očiam svojim dvom,
že skrze ne mi väčšie statky náležia

Zbierka Hostina – je protivojnová zbierka trápi ho, že človek zabíja človeka. ,,Človek človeku nôž v biedne
srdce vnára“. Trpí básnik lebo umiera aj poézia.

Nadrealizmus
Zdrojom inšpirácie je sen, fantázia podvedomie. Básnik zachytí to čo cíti pod vplyvom reality. Realitou je vojna.
Vojna vyvoláva chaos. Nadrealistické metafory: ruka, ktorá pláva, ryba, ktorá strieľa. Básnik túži, aby ruka
hladkala a ryba plávala. Nadrealisti pestujú ideál ,,kíčovitej krásy“. Čierny kašeľ komína: vzniká v porovnaní
s tradičnou poéziou. Vzniká takzvaná antipoézia. Odmietajú ho až sa vysmievajú rýmovačkám. Vytvárajú
antipoéziu.

Rudolf Fábry – Uťaté ruky: ,,Smrť slávikom a pinkavám“ sú symboly tradičnej poézie. Tradičnú poéziu chce
zničiť 20 ročný básnik. Vzdáva úctu nadrealizmu – Bretónovi, Nezvalovi. Bretón je zakladateľom, vysmieva sa
tradičnej poézií, pokúša sa o rým, táto poézia škodí jeho duši. V ňom sa rozkladá sen.

Sociálne funkčná poézia

Sociálne funkčná poézia je socialistická, autori, básnici zo silným sociálnym cítením (súcit s trpiacimi,
vykorisťovanými), vyzývajú do boja za premenu spoločnosti a kritizujú kapitalizmus.

Laco Novomestský
Laco Novomestský je moderný básnik, zakladateľ slovenského poetizmu, naplnil modernú formu sociálnym
obsahom.

Fiasko (báseň)- epická línia, báseň, lyrický hrdina vyjadril smútok nad tým, že jeho milá krajčírka šije plesové
šaty, ktoré si ale nikdy na ples, na tanec neoblečie.

Slúžka (báseň)- výpoveď, obžaloba kapitalistickej spoločnosti, vyslovená ústami mladej slúžky, ktorá ťažko
pracuje od rána do noci a nemôže prežiť to, po čom túžia mladí, uvažuje o smrti⇒ tragická balada
Katolícka moderna
Autori – vzdelaný kňazi, kňazská inteligencia, píšu v duchu krestanského humanizmu. Píšu básne o bohu,
o človeku ale aj prírode a vlasti. Vyjadrujú svoj postoj k spoločenskému dianiu.

Symbolizmus+impresionizmus
Rudolf Dilong: vyjadril obdiv a súhlas s francúzskym symbolizmom, ale aj Bretónom
Báseň August 1968 – neničia sa len ideály (Don Quichote), vojsko sila ničí aj národ

Janko Silan: Piesne z Javoriny – láska k vlasti, Oslnenie básnik chráni lásku.
 SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ PRÓZA (1918-1945)
Je pre ňu príznačný pluralizmus: - Pokračuje tradícia kritického realizmu (Timrava,
Jesenský, Tajovský)
- Naturalistický realizmus Ladislav Nadaši Jége – román
Adam Šangala
- Sociálno-psychologický realizmus (pravdivý opis človeka
a prostredie – dedinské alebo mestské prostredie. Redukujú
opisnosť Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak, Milo
Urban - Živý Bič
- Socialistický realizmus Peter Jilemnický – román
Kompas v nás
- Je príznačná tendencia v próze – ornamentálna próza. Dej
sa odohráva v prirode.
- Lyrizovaná próza Ľudo Ondrejov – Zbojnícka Mladosť
Dobroslav Chrobák – Drak sa Vracia, František
Švantner – Nevesta Hôľ, Margita Figuli – Tri
Gaštanové kone

Naturalistický Realizmus
Ladislav Nadši Jége - Adam Šangala – historický román (17. storočie). Hlavný hrdina
jednoduchý človek z ľudu, búri sa proti krutému útlaku a biede. Musel opustiť aj rodnú
Oravu, Matku. Otca obesili za pytliactvo a jemu hrozil trest. Lebo zvesil otca. Cítil sa
ponížený a zúfalý. Cestou sa zapletie do potýčky s nezmámim grófom, vidí ako pán bije
poddaného. Autor s naturalistickým detailom zobrazuje túto bitku. Zeman bil chlapa silným
korbáčom kadiaľ ho zachytil po hlave, po tvári ažho krv zaliala, z celej sily po chrbte rukách
a hlave. Asi pätnásťročné dievča žalostne plakalo a prosilo so založenými rukami pána, aby
ňaníčka nebil. Zdivený pán šibal i dieťa, ktoré od úderu spadlo na zem. Zaliaty krvou otec mu
zachytil korbáč. Pán ho nazval zemiackym psom. Adam bráni sedliaka a dieťa. Pán sa ho
snažil udrieť päsťou po tvári, ale Adam ho odstčil. Šibal ho poriskom valašky po ruke, že mu
hneď odkvacla, bil pána kadiaľ ho zasiahol. Adam musel utiecť lebo pána začal brániť dobitý
sedliak. Aby unikol väzeniu dal sa zverbovať za vojaka. Stretol sa s pánom, hrozilo mu
mučenie a znovu je na útek. napokon sa usadí v Trňove, kde sa ožení a založí rodinu. Po
piatich rokoch ho chytia a popravia.

sociálno-psychologický realizmus
Jozef Cíger Hronský – román Jozef Mak – sociálno-psychologický realizmus. Týmto
románom sa stal autor predchodcom lyrizovanej prózy, používa básnické prostriedky:
epiteton, – Julin biely úsmev (mŕtvy) – metafora, zomrela šťastná – inovať si sadla na jej biely
úsmev – naveky zostala šťastná, je nemanželské dieťa chudobnej vrstvy, ktorá sa ťažko
pretĺkala životom. Jeho matka sa trápila už od jej narodenia. 1. ukážka hmla, je človek milón
– je jeden z mnoha trpiacich na svete. Stáva sa drevorubačom s nadľudským úsilím si postavil
dom na bratovom pozemku a keď sa chce oženiť s Marušou musí odísť za vojaka. Keď sa
vrátil v jeho dome býva brat Jano s Marušou, tá sa za Jana vydala. Brat je zlý, Marušu bije je
nešťastná zničená, začala piť. Keď ju uvidel, zošedivela mu tvár.

Milo Urban: Živý Bič – nefrontový román. Ukazuje ako vojna ovplyvnila osudy ľudí
v Oravskej dedine Ráztoky, hrdina je dedinský kolektív, ľud. Na vojnu reaguje ako jeden
človek (1 duša – una anima) – spájajú ľudí, pocity strach z vojny bolesť svoj individuálny
osud. Autor niektoré charakterizuje ako symboly, monumenty vojny (monumentalita)
Ondej koreň – symbol fyzického utrpenia – vrátil sa do rástok v zaprášenej vojenskej
uniforme, ktorá odstávala od predčasne vyschnutého tela. Vietor mu nadnášal prázdny rukáv
v ktorom nebolo ruky. Tvárou od pravého oka tiahla sa mu dlhá jazva, ktorá odniesla kus
energického nosa, prešla cez ústa, skončila na brade, bola nasiaknutá krvou a robila dojem, že
je živá, aby ju každý videl a na ňu nezabudol robila dojem rany čo vznikla pod úderom biča,
tvár pod ňou akosi stuhla, zmeravela a dostala slávnostný výraz pamätnej tabule, pevne
pribitej dvojicou hnedých očí na hlave.
Eva Hlavajová – symbol trpiacej ženy, nevie žiť bez svojho muža Adama, žiada notára
Okolického – symbol zla, panskej pýchy, aby Adama vyreklamoval z vojny. Okoloický ju
znásilní, čaká s ním dieťa a dedina ju odsúdi.
Štefan Ilčík – syn starej Ilčíčky – symbol trpiacej matky, ktorá prežila tú najväčšiu bolesť –
smrť Štefana. Zošalela zmenila sa na ,,metamorfózu čiernej ženy (každému pripomínala
smrť)“. Štefan je symbolom živelného odporu násiliu, neľudskosti. Chce dezertovať,
odchádza na vojnu tam ho zabijú vlastný velitelia, zabil veliteľa.
Adam Hlavaj je symbol uvedomelého odporu, dezertuje a skrýva sa v horách. Príroda ho
ochraňuje, cíti sa ako ,,šťastné detsko pri matke“. Chce sa porátať s notárom Okolickým ako
chlap s chlapom. Stretáva sa so zbabelcom, trasie sa od strachu, nazve ho starou babou.
Okolický sa vyskočil, nazlostil sa, Adam urazil jeho panskú hrdosť. Okolický čakal, kedy ten
sedliak, to hovädo kľakne si pred ním a poprosí o odpustenie. Okolický vypustil zo seba:
,,tvoja žena bola pri mne“ a doložil, že sama sa mu ponúkala, že jej vravel má muža ale ona sa
mu vysmiala a tiahla ho k pohovke. Vraj sa psila aj s inými. Tomuto neveril schytil ho za krk.
Okolický odpadol. Hlavaj sa s odporom odvrátil a odpľul si a zahodil pušku do snehu. Adam
sa postavil na čelo vzbury. Okolický chce ujsť v kope sena, ľudia ho zbadajú. Okolický chce
ujsť a utopí sa.

Lyrizovaná próza
(próza naturizmu – prírody) vznikla v 30tych rokoch – hospodárska kríza vyúsťuje do 2
svetovej vojny. Civilizácia ničí ľudskosť – lyrizovaná próza hľadá ľudskosť v človeku,
v prírode mimo civilizácie. Príroda je miesto deja, zúčastňuje sa na deji
na osudoch hrdinov, je jedna s postáv (LP – personifikácia) ,,vetrík mu šepká, smreky to
vravia“. Dôraz sa kladie na vnútorný svet postavy, myšlienky. Čím sa redukuje dej. Používajú
sa básnické prostriedky na zobrazenie duše človeka. Vzorom pre LP sa stali ,, severské ságy,
vrchárska francúzska, rumunská literatúra. Žáner je novela alebo románová novela s prvkami
rozprávky (ježibaba, drak, dobro víťazí nad zlom)

Ľudo Ondrejov: Zbojnícka mladosť – zobrazil citový svet mladého chlapca Jerguša
Lapina, je dieťaťom samoty . Kde prežíva ťažký ale krásny detský život (ťažký že žije sám
s matkou a súrodencami). Hľadá hrob svojho otca v horách stretáva sa so zbojníkom.
Turoňom, sníva svoj sen o poklade v jaskyni, o lepšom živote. Zlo spozná až vtedy, keď zíde
z vrchov medzi ľudí.

Dobrosklav Chrobák: Drak sa Vracia – je to príbeh o chlapcovi Martinovi Lepišovi, starý

hrnčiar našiel dieťa a vychoval ho .Raz našli dedinčania starého Lepiša mŕtveho pod Peklom
baňa na hlinu). Podozrenie vrkli na chlapca. Stal sa pre dedinu symbolom zla. Spájajú s ním
každé nešťastie. Keď prepukli suchá ktosi povedal, že Martin má múku vo vreciach u ňho
našli len hlinu, keď sa pozbieral opustil dom aj svoju milú Evu, ktorá čaká sním dieťa. Eva sa
vydala za Šimona soka v láske. Vydala sa nie z lásky. Po dvoch rokoch sa Drak vrátil, láska sa
stratila. Šimon žiarli, bojí sa, že Evu stratí. Rozhodne sa sekerou zabiť Draka. Číha na Draka,
nezabije ho preto lebo vidí ako Drak bral do Dlaní z hniezda vypadnuté vtáča a ohrieva ho
dychom. Cíti, že toto je schopný len dobrý človek. Drak chce získať naspäť stratenú lásku
a dôveru ľudí. Rozhodol sa pomôcť dedine, zachrániť voly od vyhynutia, zahnať ich cez
tatranské doliny, priesmyky na zelené lúky do Poľska. Vošiel k richtárovi ako neznámi muž.
Vošiel s obnaženou hlavou s klobúkom pridŕžaným oboma rukami na prsiach. Čím prejavil
slušnosť a úctu. Keď sa ho opýtajú čo chce – kopať znovu hlinu pod peklom, chce sa vrátiť
domov. Dedina mu nedôveruje. Ľudia mu nedôverujú preto musí ísť s nimi niekto kto ho
postráži, aby nepredal dobytok. Ide s ním Šimon. Cestou ho stále upodozrieva. Keď sa dostali
k cieľu zbadal Šimon, že Drak sa rozpráva s akými si ľuďmi a myslel si, že predáva čriedu.
Ušiel s koliby, vrátil sa do dediny. Nahnevaní dedinčania podpálili jeho dom a zrazu zbadali
približujúci sa mrak prachu, to sa vracal Drak naspäť s čriedou. Drak sa vrátil sa aj so svojou
milou, čím Šimon pochopil , že Drak nie je zlodej ani Sok. Pochopila to aj Eva a usmiala sa
na svojho muža. Drak získal naspäť aj svoje meno.

Margita Figuli: Tri Gaštanové Kone – autor rozvíja morálny, etický konflikt, ľúbostnú
drámu o láske, ale na sociálnom pozadí – ako sa žila – Mako chce vydať svoju dcéru za
bohatého gazdu, hoci ani miluje iného. Hlavné postavy: vnútorne čistá a citovo bohatá
Magdaléna a jej dvaja nápadníci Peter – ,,ušľachtilý tulák“ (tak ho nazve sok v láske), lebo
nemá domov, rodinu, putuje obchoduje s drevom a násilnícky boháč Jano Zápotočný,
bezohľadný sebec a hmotár, ktorý Magdalénu i proti jej vôli dostane za ženu, hoci vie že si
s Petrom sľúbila vernosť. Peter chce postaviť dom vrátiť sa po Magdalénu na troch
gaštanových koňoch. Vzťah ku koňom určuje charakter postáv. Pre Petra a Magdalénu sú
kone symbolom lásky. Tam, kde ich priviaže tam sa stretnú – víťazstvo lásky. Zápotočný kone
týra sú pr neho tovarom. Je to zlý človek. Mlátil koňa tak, že s pysku mu syčala krv.
Magdaléna ho neudržala, splašil sa a ostala ležať pod jeho bruchom. Stačil zásah kopytom
aby dokonala.

František Švantner: románová novela Nevesta Hôľ – svoje dielo nazval ,,prípitkom
k životu, keď iný oslavujú smrť.“ Oslava života, prírody dobra a ľudskosti v človeku. Mladý
hájnik po skončení štúdia prichádza v do rodnej dediny s úmyslom oženiť sa so Zuzou dcérou
mlynára. Zunu nenachádza zmizla ďaleko od ľudí (ktosi podpálil mlyn a otec zahynul
a skrýva sa pred nimi v prírode). Hájnik ju išiel hľadať zunu. Od uhliara Tava sa dozvedá že
Zuna je v prírode. ,,Je čistá ako divá ľalia, hoľe si ju vychovali a stala sa ich nevestou“. Vzťah
človeka a prírody. Príroda človeka očarí. Cíti rešpekt voči prírodným živlom. Človek sa stáva
takisto súčasťou prírody. Majú jedno srdce. Prežíva radosť, ktorá je silná ako zelená mäkká
ozimina. Odvšadiaľ mi išiel v ústrety teplý šepot. Zuna je čistá ako biela ľalia ako púčik. Ešte
sa jej ani včela nestihla dotknúť. Vravelo to ihličie, kosodreviny, skalnaté ruže, osamelé
jelenice, vravela to šuvarina, lišajníky, korene vtácí.

Slovenská dráma
Ivan Stodola – pokračuje vtradícií, kritickorealistickej drámy (Tajovský). Píše veselohry,
politické satiry, kritizuje a vysmieva sa malomeštiackej morálke – karierizmus, egoizmus,
bezcitnosť, pretvárka, pokrytectvo. Náš pán minister – s truhlára minister, Čaj u Pána
Senátora

Nepolitická satyra veselohra – satyra na falošné chápaný humanizmus dobročinných spolkov..

Ide im o reklamu - Jožko Púčik a Jeho Kariéra – malý ,,človiečik“ – nenápadný čestný
úradník. Obvinia ho zo sprisahania spolkových peňazí, spreneverí ich správa Rohatý (dostane
sa do väzenia a robí ,,kariéru“). Stáva sa známi píšu o ňom v novinách, spolky sa o ňho bijú.
Najskôr je nešťastný . Keď zistí že jeho sestre, rodine ktorú finančne podporoval, pomáhajú
iný, že sa má lepšie ako pred tým. Nakoniec sa priznáva ku krádeži . Peniaze sa nájdu, je
nevinný. Jožka prepustia z vezenia a prestane robiť kariéru.
Tragédia Bačova Žena – rozvíja morálno-sociálny konflikt, ide o príbeh ženy Evy a jej vzťah
k 2 mužom. Bača Ondrej musel odísť za prácou do Ameriky (hospodárska kríza,
nezamestnanosť, vysťahovalectvo)Pri banskom nešťastí stratil pamäť, po istom čase ho
vyhlásia za mŕtveho . Eva sa stala vdovou. Prežiť Eve pomohol bača Mišo. Eva sa vydala za
Miša a už má 2 deti. Dostáva sa do konfliktu so svokrou, matka Ondreja. Tá jej vyčíta, že sa
vydala cíti, že Ondrej žije. Nikto nevidel jeho mŕtvolu. Pri železničnom nešťastí sa Ondrejovi
vráti pamäť. Prišiel na Slovensko ako pán kúpil celé panstvo aj s kaštieľom. Chce majetok
prepísať na Evu, ona odmietne. Obaja muži jej dajú na výber. Nechce stratiť deti, je ochotná
vzdať sa oboch mužov, ale túto možnosť jej nedali. Nakoniec sa zabije. Autor ukazuje aj ako
kruto zasiahla civilizácia do prírodného života.

Július Barč Ivan – je zakladateľ modernej psychologicko-analitickej drámy, obhajuje

charaktery, medziľudské vzťahy

Tragédia Matka – Paľo odíde do Ameriky za prácou, vráti sa chudobný čo mu brat Jano
nevie odpustiť. Jano mu závidí aj dievča. Matka ťažko znáša spory a nepriateľstvo , ktoré
vyvoláva Jano. Matka chce predísť tragédií, preto pošle Paľa z domu. Paľo cíti, že matka ho
má rada. Paľo onedlho prechádza pozvať ich na svadbu, dôjde k hádke a Jano vezme nôž.
Matka zhasne svetlo, zakričí, že je Paľo tu v kúte, do kúta sa schúlila sama a Jano zabije
matku. Jano čin oľutuje, oplače a zmieri bratov.
 SVETOVÁ LITERATÚRA PO ROKU 1945
Po roku 1945 sa stáva hlavnou témou druhá svetová vojna. Autori zachytili otrasné udalosti
vojny, utrpenie človeka. Chceli zapôsobiť na city čitateľa. Psychologická metóda zobrazenia
– nejde o schematické zobrazenie vojnových udalostí (vznikala aj taká literatúra, kde sa
zobrazovali vojnové témy - ,,Pomníková“). Západná literatúra a najmä Americká najviac
zasiahli do kontextu literatúry. Nadväzovali na predvojnové umelecké smery a súčasne
experimentovali s novými. V literatúrach socialistických krajín vládol jednotný socialistický
realizmus od roku 1948.

Americká literatúra
Najviac zasiahla do kontextu svetovej literatúry. Z hľadiska histórie sú Spojené Štáty mladou
krajinou, vedeli sa rýchlejšie zbavovať predsudkov a konvencií starej Európy.

John Steinback – sociálno-kritický román Ovocie Hnevu: je o osudoch troch generácií

rodiny Joudoucov, ktorá ako mnohí počas hospodárskej krízy prišla o farmu v Oklahome.
Odchádzajú za prácou do bohatej a úrodnej Kalifornie. Domáce obyvateľstvo ich neprijalo.
Každý z rodiny musel ísť svojou cestou. Nádej s ktorou tam išli sa vytratila.

Jerome Salinger a jeho psychologický román Kto Chytá v Žite – nastoľuje problémy
mládeže – mladý hrdina príbeh rozpráva s odstupom jedného roka v anotácií sedemnásťročný
hrdina Holden Coufield. Vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov skoro tri dni sa túla
predvianočným New Yorkom. Sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému
poľu, kde sa hrajú deti. Jeho úlohou je strážiť deti a ich hru. Je to prejavom jeho ľudskosti
k ľudom. Voči svetu sa bráni pomocou čierneho humoru. Nechce aby ho zahubilo zúfalstvo.
Vráti sa domov, prežíva veľké šťastie z radosti, ktorú vidí na svojej sestričke. Je to prejav
osobnosti – človek musí niekam patriť. Je to ja rozprávanie (Ich Erzählung).

Vojnové diela:
Joseph Heller – Hlava XXII – nikto jej neprešiel cez rozum. Je to vojenský zákon, ktorý
nariaďuje istý počet letov na nepriateľské pozície v južnom Taliansku. Veliteľom umožňuje
zákon manipulovať s vojakmi. Kapitán Josarian sa bráni humorom(čierna komédia),
rozhodne sa dezertovať.

Norman Mailer – ako dvadsaťročný bojoval v druhej svetovej vojne v tichomorí a na

vlastnej koži skúsil, čo je letecké a delostrelecké bombardovanie, boj v džungli,
vyčerpávajúce pochody prieskumných hliadok. Po skončení vojny vydal naturalistický román
Nahí a Mŕtvi.

Americká poézia beatníci:

Básnikov spája túžba po slobode jednotlivca, ich básne stali textami pre hudbu.
Alex Gigsberg – Vytie – zobrazuje zúfalstvom naplnenú mladú generáciu príčinu vidí
v modernej neľudskej civilizácií. Spoločnosť je Moloch, je založená na mašinérií, peniazoch
a sile.

Americká dráma:
Tennessee Williams – Električka zvaná Túžba, ktorú neskôr sfilmovali. Dej sa odohráva v
New Orealnse, kde premávajú po tej istej trase električky Túžba a Cintorín. Hlavná postava
nervovo chorá Blanche, žije v spomienkach a túži po úprimnej láske. Jej švagor Stanley, drsný
realista, ju psychicky trýzni, vysmieva sa jej a ničí jej ilúzie. Nakoniec ju odvezú do ústavu
pre chorobomyseľných, pretože ani sestra nechce uveriť, že ju švagor znásilnil. Opäť víťazí
pokrytectvo a hrubá sila.

Dráma Mačka na horúcej plechovej Streche – epický príbeh je stručný. V bohatej južanskej
rodine zomiera na rakovinu starý otec. Už pred jeho smrťou najbližší príbuzný intrigujú, aby
získali čo najväčší podiel z dedičstva. Proti nim stojí osamelá Maggie, manželka
najmladšieho syna. Hoci ju ostatný podceňujú pretože pochádza z chudobnej rodiny. Je
cieľavedomá vie presadiť svoju vôľu a v túžbe po majetku bezohľadne ide za svojim cieľom i
keď musí medzi príbuznými tancovať ako mačka na horúcej plechovej streche.

Francúzska literatúra
Atoine De Saint-Exupéry – bol vojenským pilotom, zahynul, je veľký humanista. Malý
princ – rozprávka pre dospelých o láske priateľstve, hľadaní zmyslu života.

Existencializmus – po vojne človek prežíva bolesť, neistotu, strach, beznádej ba až krajné

zúfalstvo. Ukazuje východisko oslobodzuje človeka, zdôrazňuje voľbu činu. Zakladateľ Jean
Paul Sartre – román Hnus – hrdina je znechutený všetkými vecami i ľuďmi okolo seba aj
samým sebou, všetkým pohŕda. Opustí mesto a všetko čo sa mu hnusilo a cíti sa oslobodený.
Poviedka Múr – skúma pocity človeka odsúdeného na smrť, odsúdili ho bol nevinný.

Albert Camus: Hra Caligula – zobrazí imperátora ako neľútostného vládcu, využíva
neobmedzenú moc na to aby si dokázal totálnu slobodu, neskoro si uvedomil, že keď ničí
všetkých okolo seba ničí aj sám seba. Zomiera rukami sprisahancov. Je to absurdná hra.

Román Cudzinec – zachytil pocit vyhnanstva človeka uprostred ľudí. Hrdina necíti ľútosť,
smútok ako sa patrí, je pasívny, je obvinený z vraždy, ktorú nevykonal. Odmieta útechu kňaza
so slovami každý človek je odsúdený na smrť, keď stratí nádej žiť, cíti sa slobodný.

Román Mor – dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny, v meste vypukol mor. Vojna aj
choroba je zlo ničiace človeka. Zlo možno potlačiť, poraziť, vojna sa skončí, choroba ustúpi.
Len lekár Rieox vie že radosť ľudí je ustavične ohrozená. Bacil moru nikdy neumiera
a navždy nezaniká vie, že celé desaťročia môže driemať v nábytku v bielizni, trpezlivo čaká
v izbách, pivniciach, kufroch, v starých papieroch a príde deň keď mor zobudí svoje potkany
a pošle ich umierať do niektorého šťastného mesta. Zlo nemožno zničiť.

Absurdná dráma
Chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia
postáv a rozuzlenie v závere hry..

Samuel Beckett – Čakanie na Godota – na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci

a čakajú na akéhosi Godota, na scénu prichádza dvojica, ktorá vedie na reťazi otroka. Pán sa
správa povýšenecky a kruto. Na konci dejstva príde chlapec a oznámi, že Godot príde zajtra.
V druhom dejstve sa nič nemení. Pán je slepí a je odkázaný na pomoc otroka. Godot vôbec
neprichádza.

Eugene Jonesco – Stoličky – manželia, ktorý chcú spáchať samovraždu pozvú rečníka
a hostí, hostia neprídu, rečník reční prázdnym stoličkám.

Kráľ Umiera – ukazuje, že každý človek sa bojí smrti.

Dürenmatt – Návšteva Starej Dámy – tragická komédia. Dej sa odvíja od chvíle, keď do
mesta prichádza stará miliardárka, ktorú kedysi tehotnú opustil milenec z mesta. Clair
Zachariasová sa chce milencovi pomstiť. Ponúkne radným pánom miliardu za jeho smrť. Hoci
sa zo začiatku naoko zdráhajú, nakoniec si všetci želajú jeho smrť. Albert Illa chce odísť
z mesta no znemožnia mu to. Tragédia vyvrcholí jeho zavraždením. Vinníka polícia nehľadá,
všetci kamuflujú prirodzenú smrť. Cliare si odváža mŕtvolu.

Nemecká literatúra
Nemeckí autori sa vyrovnávali s pocitom viny za vojnové hrôzy, ktorú spôsobilo nemecko
ľudstvu.

Heinrich Böll – Kde si bol Adam – dej sa odohráva na Slovensko-Maďarskom pohraničí.

Zobrazuje vojakov ako nástroj v rukách iných. Aj nemeckí vojaci chápali nespravodlivosť
vojny, no nemali možnosť vojnu zastaviť.

Anna Seghersová – Siedmi Kríž – z koncentračného tábora sa podarilo utiecť siedmim

Nemcom. Šiestich postupne chytia a mŕtvych či živých obesia. Siedmi kríž ostane prázdny.

Epické divadlo – Bertol Brecht – pôsobí na diváka, chce ho akosi vtiahnuť do deja, pôsobí
na jeho city aj rozum. Mnohé hry nemajú záver. Divák môže rozhodnúť ako skončiť hru.

Matka Guráž a jej Deti – príbeh matky, ktorá stratí vo vojne dvoch synov a nemú dcéru.

Kaukazský Kriedový Kruh – príbeh sa odohráva na Kaukaze. Utláčaný národ povstal proti
gubernátorovi a zabil ho, jeho žena uteká s paláca a zabúda na svoje dieťa. Zachráni ho
slúžka, ktorá s ním utečie do hôr. Matka sa neskôr vráti po syna. Sudca musí rozhodnúť
komu dieťa viac patrí. Využije šalamúnovú skúšku s kriedovým kruhom. Obe ženy chytia
dieťa za ruku. Slúžka sa bojí aby trhnutím nezranila dieťa, vzdáva sa boja. Sudca videl
v tomto geste prejav materinskej lásky a prisúdil dieťa slúžke.

Talianská literatúra
Neorelaizmus – hrdinami sa stávajú jednoduchý ľudia vidieka veľkomestských biednych
štvrtí. Využívajú biedny jazyk – hovorovú reč. Dominujú sociálne problémy.

Pier Paolo Pasolini – Búrlivý Život – hlavná postava povalač, bitkár, žije v biednej špinavej
štvrti. S partiou prepadáva ľudí a kradne v bohatých štvrtiach. Je odsúdený na dva roky za
bitku. Keď sa rodina odsťahuje do lepšej časti Ríma. Chce zmeniť svoj život, chce uniknúť zo
sveta biedy násilia a neresti. Začne uznávať nové hodnoty – ľudskosť. Chce ich prejaviť pri
záchrane ľudí počas povodne. Prechladol, obnovila sa mu tuberkulóza a zomiera.

Alberto Moravia – román Rimanka – hrdinka chudobné dievča chce sa vydať mať deti, žiť
čestným životom. Podľahne negatívnemu prostrediu stane sa prostitútkou. Zásluhu na tom má
aj matka. Zaľúbi sa do študenta je bohatý a nezodpovedný. Zradí svojich priateľov, členov
antifašistickej skupiny. Pod ťarchou výčitiek svedomia spácha samovraždu. Čaká dieťa
a chce ho vychovať čestne, našla zmysel života.

Vrchárka – román o vojne utrpení a násilí. Príbeh rozpráva hlavná hrdinka Cesira. Musela
s dcérou opustiť obchod a mesto a skryť sa pred vojnou v horách. Znášajú ťažký osud
utečencov. Okradnú ich a obe sa stanú obeťou násilia mnohých vojakov, ktorí prišli
s oslobodzovacou armádou. Vracajú sa fyzicky a psychicky zlomené do Ríma a túžia znovu
žiť.

Anglická literatúra
Rozhnevaní mladí muži. Hlavný predstaviteľ John Osborn – Obzri sa v Hneve – hlavný
hrdina Jimmy Potter. Nemôže si nájsť primerané zamestnanie. Svoj hnev prenáša na ženu.
Obviňuje ju z neschopnosti vytvoriť harmonické manželstvo. Zatajuje tehotenstvo, odíde
k rodičom. Hra je krutou výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať si životnú
perspektívu. Spoločnosť uznáva ľudí úspešných bohatých a preto mladý túžia byť takí.

John Wain – Ponáhľaj sa Dolu – hrdina sa ožení bez lásky s dcérou bohatého továrnika.
Opustí milenku. Milá spácha samovraždu. Autori vyslovili hnev na spoločnosť a na seba.

Ruská literatúra
Hlavná téma veľká vlastenecká vojna. Autori ju zobrazujú dvoma spôsobmi. Zobraziť človeka
ako hrdinu aj hrdinstvo civilného obyvateľstva prekonávať útrapy.

Šalachov – Osud Človeka – hrdina prežil občiansku vojnu, hladové roky – od hladu mu
zomrela v náručí matka aj sestra. Prežil koncetračný tábor odkiaľ sa mu podarilo utiecť. Túži
dostať sa domov. Príde domov nájde zničený dom a rodinu. Nájde opusteného chlapca.
Nachádza zmysel života.

Fedejev – Román Mladá Garda – o skupine mladých ľudí, ktorý viedli ilegálny boj proti
fašizmu. Zomierajú za vlasť a mier – pomníková literatúra z dôrazom na hrdinstvo v boji
proti fašizmu.

Psychologická próza na rôzne postoje a pocity človeka: strach, bolesť, zrada, dezertér.
Valentin Rasputin – autor psychologických próz , novela – Ži a Pamätaj – rieši
etnicko-morálne problémy človeka. Dej sa odohráva v posledných mesiacoch druhej svetovej
vojny v malej sibírskej dedinke. Hlavná postava Andrej Gurkov – jednoduchý vojak nie
hrdina ani zbabelec. Po vyliečení ťažkého zranenia dostal príkaz vrátiť sa k svojej jednotke.
S túžby žiť a uvidieť svoju ženu sa stal dezertérom. Po príchode do rodnej dediny mu pomáha
žena. Ukrýva sa v horách. Nasťona zistí, že čaká dieťa. Dedina ju odsudzuje, svokrovci ju
vyhnali z domu. Nemá strach o seba bojí sa o muža. Jej dobrovoľná smrť v rieke Angare je
vyvrcholením tragického príbehu.

Téma Kult osobnosti – Stalinský kult osobnosti. Alexander Solženicin: Za proti Sovietsku
činnosť bol odsúdený na 8 rokov práce na sibíri – Gulagy. Bol falošne obvinený za to že
verejne kritizoval režim. Súostrovie Gulag, Rakovina.
Novela Jeden Deň Ivana Denisoviča: - získal svetové uznanie, novela je svedectvom
o období kultu osobnosti. Opisuje všedný deň v tábore od budíčka do večierky. Drsnou
pravdivosťou vyvoláva v čitateľovi pocit rozhorčenia a súčasne súcitu voči ľudom, ktorí sa
často v tábore ocitli ani nevediac prečo. Človek drhne ako kôň, ani nemá kedy rozmýšľať, ako
sa sem dostal a ako odtiaľto odíde.
 SLOVENSKÁ POÉZIA PO ROKU 1945
Je motivicky rôznorodá Hlavný motív je domov, je konkretizovaný obrazom matky, otca,
rodiny, Slovenskom - národom. Príroda ba aj slovenská zem. Domov predstavuje útočisko
pred vojnovou hrôzou – bolesťou sveta. Je to miesto kde sa môžem vrátiť, nemusím sa
hambiť za svoje slzy, je mojou oporou. Ide o návratovú poéziu, je to moderná poézia,
prevláda v nej verš báseň bez rýmu – apolinérovo pásmo.
Epizácia lyrický hrdina čosi prežíva – lyrický príbeh.

Kostra: Moja rodná – lyrický hrdina žije ďaleko od svojho domova, zomrela mu mama.
Šepkať slová moja rodná - spomína
Cudzí svet je zlý – mladý muž študuje
Vyjadril hodnoty domova: vernosť, jeho domov je chudobný roľnícky domov, ovsík –
zdrobnelina je vyjadrením lásky k domovu, uprímnosť čistotu lásky.
Modlí sa z svoj domov - mladý muž sa vracia domov.
Oheň praská v kozube západu (vojna) – vidí vlasť v ohrození

Ave Eva – skladba je vyjadrením obdivu k žene, ako milenke, k matke, udržovateľke života,
ako večnej inšpirácií básnika. Ste ako piliere nádherných katedrál, ste ako liany prší z vás
kvet i semä.
Zbierka Každý deň: -báseň každý deň – stretnúť človeka to stačí, ktorý bremená vláči, padá
a z povrchu vzletí – silná osobnosť, ktorá dokáže prekonávať prekážky.

Pavol Horov – typ regionálneho básnika. Ospieval ,,valaly“(dediny rodného zemplína)

Zbierky z motívom domova sú Zemplínske Variácie.
Zbierka Návraty: návratová poézia, v spomienkach sa vracia do rodného kraja, rodnej zeme.
Táto poézia sa volá aj zemitá.

Nioba Matka Naša (zbierka): - pásmo, chce ukázať strach matky o svoje dieťa a jej veľkú
bolesť nad jeho stratou. Motív strachu je znásobený: sú tam 2 ,,strachy“ lebo matka a jej syn
prežili 2 svetové vojny. Vyjadril krutosť vojny. ,,Bezhlavé kŕdle vtákov vrážajú do seba
krídlami padajú k zemi“
Metafora vojny: vietor a požiar ničí všetko okolo seba (stratil v 2 svetovej vojne otca)

Vojtech Mihálik: zbierka Plebejská košeľa – básnik silného sociálneho cítenia. Básnik si
uvedomuje, že sme rozdelený spoločensky, je hrdý na svoj pôvod. Žije šťastný a veselý
v plebejskej košeli.
Báseň Za mamou – fiktívny rozhovor, vyjadril vďačnosť za to ako ho vychovala. Odovzdala
mu ,,mravný princíp chudoby“: skromnosť, obetavosť, česť, pracovitosť. Chcel by mravný
princíp vniesť do života, lebo ,,ľudia sú od peňazí studení“. Bohatý – nadvláda vecí nad
človekom.

Andrej Plávka: je autor regionálny – Liptov, dôkazom sú zbierky Liptovská píšťala, 3

Prúty Liptova. Liptov je jeho najsilnejším inšpiračným vzorom. Vyznáva sa z lásky
k Liptovu. Jeho matke, ľudu, prírode a tradíciám. Jeho rodná dedina bola zaplavená vodami
Liptovskej mary. Domov mu nahrádza príroda – konkrétne miesta: Biela skala, Sivý vrch.
Matka mu zomrela a jej obraz nachádza v prírode. Pozri na tej lúčke koľká kvetín krása.
V každej snova mati, tebe usmieva sa. Inšpiračným zdrojom je aj história, najmä SNP. Vyzýva
človeka na tvorbu nových dejín.
Verš: podaj mi zbierku človek
chcem cítiť svoje teplo
a teraz sa mi priznaj
stvárať chceš raj či peklo

Miroslav Válek: - príznačný je pre neho záujem o človeka súčasnosti. Už v 1. zbierke

Dotyky. Aj jemu je vlastný motív domova. Napríklad ho konkretizuje obrazom starej mamy,
ktorá mala život ťažký ,,život jej prešiel ako keď plesneš bičom – tak to bolelo“.
Zbierka Príťažlivosť: báseň Domov – sú ruky na ktorých smieš plakať. Domov ťa pritúli,
pochopí nemusíš sa hambiť za svoju bolesť, slzy. Domov je chladná voda v zarosenom džbáne.
Domov je miesto je miesto odpočinku. Ruky, ktoré môžu pritúliť , zachrániť, zohriať ale aj
priložiť prsty na hrdlo a stisnúť. Len domov má právo na jeho život.

Milan Rúfus – obraz domova má u neho iné dimenzie. Pre jeho je domov celá zem. Kritika
mu vyčítala, že jeho poézia je smutná. Ale jeho trápi bolesť každého človeka napríklad:
Rakvy z Vietnamu, Hlad v Azií, o bolesti človeka. Všíma si aj drámy ktorými prešlo
Slovensko. Zdôrazňuje humánnosť, ľudskosť. Základnými motívmi sú domov, detstvo –
zbierka Až Dozrieme - báseň Na Chotári malá jeseň sedí – básnický, lyrický obraz jesene.
Obraz matky: zachytil smútok matky a bolesť, že syn opustil domov. Epiteton: smutná
mama..., do kvásku jej slzy padajú, na cestu mi robí koláč biely.

Zbierky: Chlapec maluje dúhu, Zvony, Stôl chudobných. Obľúbené boli pre neho
Dobšinského rozprávky.

Motív domova nachádzame aj u mladších básnikov – Feldek: báseň Náboženstvo, Usmiaty

otec.

Mihalkovič báseň Ľútosť

Lýdia Vadkerti – Gavorníková: zbierka Víno, zdôrazňuje témy: vzťah muža a ženy, lásku
materstvo a spolu vytvárajú domov.

Štefan Moravčík – záhorák

Daniel Hevier: zbierka Motýlí kolotoč

Píše sa aj popézia: Filan, Peteraj.