Professional Documents
Culture Documents
- II. svetová vojna bola príliš silným impulzom na to, aby sa jej umelci vyhli;
- spisovatelia (umelci) si uvedomovali svoju nezastupiteľnú úlohu pri obnove základných hodnôt
civilizácie
- hrôzy, ktoré vojna priniesla, utrpenie vojakov i civilného obyvateľstva sa stali hlavnou témou
literatúry prvých povojnových rokov;
- spisovatelia si zvolili rôzne spôsoby zobrazovania – od heroizovania priamych účastníkov vojny, cez
polodokumentárne (s umeleckými prvkami) zachytenie dôležitých udalostí vojny až po pokusy
o kritiku (obyčajne ironizovanie) podmienok vojakov i civilného obyvateľstva vo vojnou zasiahnutých
oblastiach
- snahou všetkých je nájsť nový zmysel života, nové ciele pre ľudstvo;
- atómové bomby zhodené Američanmi na konci II. svetovej vojny na japonské mestá Hirošima
a Nagasaki rozpútali medzi mocnosťami tzv. „studenú vojnu“;
- spisovatelia reagujú na ťaživé pocity tých, ktorí prežili všetky hrôzy, ale nepoučili sa z utrpenia
a opäť sa dostali do sveta chaosu, napätia duchovnej krízy;
- nové vojnové konflikty v Ázii (Kórea, Vietnam), v ktorých sa výrazným spôsobom angažovali
predovšetkým USA, otriasali spoločnosťou;
- najmä mladí začínajúci spisovatelia sa snažia dištancovať od oficiálnej politiky, búriť sa, hľadať
istoty v inom ako oficiálnom spôsobe života – Beat generation (tzv. bítnici, porazená generácia) –
vo svojej tvorbe (prevažne básnickej recitovanej so sprievodom džezovej hudby, ale písali aj
poviedky) vyjadrovali nesúhlas s konzumnou spoločnosťou;
- na začiatku 60. rokov z nich vychádza mládežnícke hnutie hippies (deti kvetov), ktoré malo za cieľ
slobodu človeka, mier, lásku, ale (žiaľ) aj drogy, pohlavnú promiskuitu, svojím spôsobom života (a aj
tvorby) odmietali vojnu, násilie;
- presadzuje sa absurdná dráma, ktorá porušuje všetky platné princípy dramatickej tvorby od
kompozície (E-KO-KR-P-KA) cez konvencie platné pre kulisy, rekvizity a kostýmy až po príbehovosť
deja, repliky jednotlivých postáv;
- hrdinovia literárnych diel ovplyvnených touto filozofiou majú pocit absurdnosti a nezmyselnosti
života, žijú v beznádeji, zúfalstve, dostávajú sa nie vlastným pričinením do bezvýchodiskových
alebo nezmyselných (absurdných) situácií, ktoré nevedia a ani nemôžu ovplyvniť;
- vo východnej sú výrazne obmedzované možnosti sebarealizácie umelcov;
- mnohí spisovatelia emigrujú alebo sa stiahnu z verejného života – tvoria exilovú, resp. samizdatovú
literatúru;
ABSURDNÁ DRÁMA
absurdný (lit.) – zobrazujúci rozporné javy ako inšpiráciu na vyjadrenie určitej umeleckej myšlienky
- smer avantgardnej drámy, ktorý vzniká po II. svetovej vojne v 50. rokoch 20. st. vo Francúzsku
- vychádza z filozofie existencializmu – v centre je ľudská existencia, otázky zmyslu života uprostred
nepriateľského sveta; človek je v opozícii voči svetu, spoločnosti, inštitúciám;
- človek na začiatku nie je ničím a bude len tým, čím bude ochotný sa stať; z toho vyplýva absolútna
zodpovednosť človeka za to, čím je; človek je projektom seba samého, naozaj existuje dovtedy,
kým sa realizuje;
- človek osobnú slobodu dosiahne tým, že odmieta konvencie (ustálené spôsoby spoločnosti,
zvyklosti);
- jednotlivec musí prekonať životné pocity strachu, beznádeje, osamelosti vo svete, ktorý stojí proti
nemu, nezmyselnosti vlastného bytia;
- V DRÁME: postavy (veľmi málo postáv, najčastejšie iba dve) nevedia medzi sebou
komunikovať, hoci hovoria tým istým jazykom, dialógy alebo dlhé monológy nijako na seba
nenadväzujú, pretože sa nepočúvajú, každý si hovorí svoje;
- dej tvoria samostatné obrazy navzájom nesúvisiace; časté opakovanie situácií (pocity beznádeje,
neustáleho kolobehu dejín, monotónnosť života...);
- nechcú diváka poučovať, vychovávať, chcú mu otvoriť oči, aby videl, v čom žije;
Samuel BECKETT
Ak by ste mali čas, chuť, sily a odvahu pozrieť si filmovú adaptáciu tejto hry (v angličtine s českými titulkami), nech sa páči:
https://www.youtube.com/watch?v=6duCfxVbctE
- nie klasická divadelná hra, ale kabaretné predstavenie postavené na dialógoch naplnených
paródiou, iróniou (sebairóniou), nonsensmi, gagmi, čiernym humorom
- hyperbolizovali ľudské slabosti, narážky na aroganciu moci, absurdita doby, v ktorej žil celý
socialistický blok
- hrali ju v bratislavskom Divadle na korze v roku 1968, potom bola zakázaná a obaja mali na
niekoľko rokov zákaz vystupovať na verejnosti
Opäť (neodolateľná ) ponuka pre odvážnych (nejaké ukážky sme pozerali na hodine, som si vedomý toho, že mnohým veciam
bez vysvetlenia nebudete rozumieť, ale azda (starí) rodičia by mohli pomôcť...):
https://www.youtube.com/watch?v=wPoGJpAkTCA
Na tieto pojmy sa môžem pýtať v teste, ktorý (niekedy po stužkovej) budete písať, takisto sa objavili
v maturitných testoch:
NONSENS – je to vyjadrenie, ktorému zdanlivo chýba zmysel, má veľmi blízko k absurdite, využíva
paradox (vtipné, nezvyčajné spojenie protirečiacich výpovedí), slovné hračky;
vznikol v 19. st. v anglickej literatúre, objavuje sa vo všetkých žánroch literatúry, najmä v poézii a dráme
(absurdnej);
GAG – prostriedok situačnej komiky založený na neočakávanom zvrate; jeho vznik sa spája s érou
nemého filmu, ale využíva sa dodnes v komediálnych žánroch dramatického umenia;
ČIERNY HUMOR – druh humoru, ktorý nachádza komickosť v drastických situáciách – vojny, násilie,
nespravodlivosť, choroby, smrť – často na hrane spoločenského vkusu; zdôrazňuje absurditu sveta
a zároveň vytvára formu obrany (tým sa líši od cynizmu);
šibeničný humor je čierny humor v podaní postihnutých nešťastím
PALIMPSEST = textová koláž; autori si „vypožičiavajú“ mená, príbehy postáv, časti textov zo
známych literárnych diel, upravujú ich podľa svojej potreby
UKÁŽKA ZO SOIRÉE:
S: Tak ako to bolo s tou dýkou?
L: Hamlet stál s dýkou nad vlastným strýkom. Vravím si: božemôj, ešte mu dačo vyparatí. Mohol mu
napríklad poodrezávať gombíky. Reku, zabránim tragédii. Zakričal som na Hamleta, celkom potichu
a podišli sme do temného kúta. Tam som mu dohováral: „Hamlet, nehanbíš sa? Strýko sa ti modlí a ty tu
hore-dole s dýkou? Veď sa nevie sústrediť!“ A on, že vraj nič, že je nervózny a už sa s tou dýkou blíži ku
mne a vraví mi: „Guildenstern, Guildenstern, choď do kláštora!“
S: Do kláštora? Teraz? V najlepšom veku?
L: Ale vtom sa našťastie otvorili dvere a vošiel sluha. Vraví Hamletovi: „Vaša Jasnosť, očakáva vás Jej
Jasnosť!“ Ja som hneď vedel – kráľovná Gertrúda volá Hamleta k sebe. Povedal som si – Guildenstern,
nechoď do kláštora, choď za Hamletom. A predbehol som ho takou skratkou – neviem, či ju poznáte: hore
po schodoch do veže a z veže po schodoch dolu do skladu.
S: Poznám. Kto by ju nepoznal?
L: A v tom sklade sú jedny tajné dvere...
S: Tajné dvere? Poznám. Kto by ich nepoznal?
L: Otvorím tie tajné dvere a viete, kde som sa ocitol?
S: V sušiarni?
L: Nie. Priamo v spálni kráľovnej Gertrúdy. Za bielou záclonou. Tak sa dívam spoza tej záclony, len jedným
okom, aby ma Gertrúda nezbadala – a ona tam bola sama. A len tak naľahko!
S: Naľahko?
L: Mala len negližé. A chodila hore-dolu po spálni.
S: Negližé nosila so sebou?
L: Áno, mala ho zrolované pod pazuchou. Chodila hore-dolu, ja za ňou a vtom som začul akýsi šuchot.
Obzriem sa a viete, kto vošiel tajnými dverami za záclonou?
S: Ja!
L: Veď vy ste boli na hradbách! Polónius! Tiež poznal tú skratku. Tak mu Vravím: „Počúvajte, Polónius,
sem sa dvaja nevmestíme!“ A on, že vraj kráľovná o ňom vie. A vynoril sa spoza záclony a vraví Gertrúde:
„Vlastne ono to nie je divadelná hra, skôr by som to charakterizoval ako pásmo... proti tým, čo vyrábajú
falošné idoly, mýty a gýče.“
Stanislav Štepka o hre Jááánošííík
- základným stavebným prvkom je slovný humor a paródia (paródia mýtu vytvoreného okolo
Jánošíka, paródia na budovateľskú prítomnosť...);
- nie je to „prázdny“ humor, ale skôr množstvo podnetov na zamyslenie sa, výsmech súčasnosti;
- za každou relatívne samostatnou časťou prichádza pieseň, ktorá je úplným opakom deja (väčšinou
sentimentálne ladené piesne);
Tretia ponuka pre tých, ktorí sa chcú nielen učiť, ale aj vedieť, o čom sa to vlastne učia )