LITERATÚRA PO ROKU 1945

- literatúra (umenie) je vždy odrazom svojej doby;

- II. svetová vojna bola príliš silným impulzom na to, aby sa jej umelci vyhli;

- spisovatelia (umelci) si uvedomovali svoju nezastupiteľnú úlohu pri obnove základných hodnôt
civilizácie

- hrôzy, ktoré vojna priniesla, utrpenie vojakov i civilného obyvateľstva sa stali hlavnou témou
literatúry prvých povojnových rokov;

- spisovatelia si zvolili rôzne spôsoby zobrazovania – od heroizovania priamych účastníkov vojny, cez
polodokumentárne (s umeleckými prvkami) zachytenie dôležitých udalostí vojny až po pokusy
o kritiku (obyčajne ironizovanie) podmienok vojakov i civilného obyvateľstva vo vojnou zasiahnutých
oblastiach

- snahou všetkých je nájsť nový zmysel života, nové ciele pre ľudstvo;

- svet sa rozdelil na dve politické zóny – VÝCHODNÚ a ZÁPADNÚ;

- v západnej pokračuje predvojnový pluralitný vývoj umenia;

- atómové bomby zhodené Američanmi na konci II. svetovej vojny na japonské mestá Hirošima
a Nagasaki rozpútali medzi mocnosťami tzv. „studenú vojnu“;

- to výrazným spôsobom ovplyvňuje aj tvorbu umelcov v tomto bloku;

- spisovatelia reagujú na ťaživé pocity tých, ktorí prežili všetky hrôzy, ale nepoučili sa z utrpenia
a opäť sa dostali do sveta chaosu, napätia duchovnej krízy;

- nové vojnové konflikty v Ázii (Kórea, Vietnam), v ktorých sa výrazným spôsobom angažovali
predovšetkým USA, otriasali spoločnosťou;

- najmä mladí začínajúci spisovatelia sa snažia dištancovať od oficiálnej politiky, búriť sa, hľadať
istoty v inom ako oficiálnom spôsobe života – Beat generation (tzv. bítnici, porazená generácia) –
vo svojej tvorbe (prevažne básnickej recitovanej so sprievodom džezovej hudby, ale písali aj
poviedky) vyjadrovali nesúhlas s konzumnou spoločnosťou;

- na začiatku 60. rokov z nich vychádza mládežnícke hnutie hippies (deti kvetov), ktoré malo za cieľ
slobodu človeka, mier, lásku, ale (žiaľ) aj drogy, pohlavnú promiskuitu, svojím spôsobom života (a aj
tvorby) odmietali vojnu, násilie;

- presadzuje sa absurdná dráma, ktorá porušuje všetky platné princípy dramatickej tvorby od
kompozície (E-KO-KR-P-KA) cez konvencie platné pre kulisy, rekvizity a kostýmy až po príbehovosť
deja, repliky jednotlivých postáv;

- vo filozofii sa výrazne presadzuje existencializmus = zdôrazňovanie osobnej slobody človeka,

odmietanie spoločenských konvencií a podriaďovanie sa im;

- hrdinovia literárnych diel ovplyvnených touto filozofiou majú pocit absurdnosti a nezmyselnosti
života, žijú v beznádeji, zúfalstve, dostávajú sa nie vlastným pričinením do bezvýchodiskových
alebo nezmyselných (absurdných) situácií, ktoré nevedia a ani nemôžu ovplyvniť;
- vo východnej sú výrazne obmedzované možnosti sebarealizácie umelcov;

- umelecká tvorba je podriadená predovšetkým komunistickej ideológii – jedinou metódou

zobrazovania reality vo všetkých druhoch umenia sa stáva socialistický realizmus;

- ideologická hodnota umenia vo všetkých formách výrazne prevyšuje estetickú;

- mnohí spisovatelia emigrujú alebo sa stiahnu z verejného života – tvoria exilovú, resp. samizdatovú
literatúru;
 ABSURDNÁ DRÁMA
absurdný (lit.) – zobrazujúci rozporné javy ako inšpiráciu na vyjadrenie určitej umeleckej myšlienky

absurdná dráma - dramatický text bez súvislého deja,

bez charakteristiky postáv
bez dialógu v klasickom chápaní (antidráma)

- smer avantgardnej drámy, ktorý vzniká po II. svetovej vojne v 50. rokoch 20. st. vo Francúzsku

- vychádza z filozofie existencializmu – v centre je ľudská existencia, otázky zmyslu života uprostred
nepriateľského sveta; človek je v opozícii voči svetu, spoločnosti, inštitúciám;

- Jean Paul Sartre: „Človek je odsúdený na slobodu.“

- človek na začiatku nie je ničím a bude len tým, čím bude ochotný sa stať; z toho vyplýva absolútna
zodpovednosť človeka za to, čím je; človek je projektom seba samého, naozaj existuje dovtedy,
kým sa realizuje;

- človek osobnú slobodu dosiahne tým, že odmieta konvencie (ustálené spôsoby spoločnosti,
zvyklosti);

- jednotlivec musí prekonať životné pocity strachu, beznádeje, osamelosti vo svete, ktorý stojí proti
nemu, nezmyselnosti vlastného bytia;

- V DRÁME: postavy (veľmi málo postáv, najčastejšie iba dve) nevedia medzi sebou
komunikovať, hoci hovoria tým istým jazykom, dialógy alebo dlhé monológy nijako na seba
nenadväzujú, pretože sa nepočúvajú, každý si hovorí svoje;

- jazyk chaotický; ich slová a činy sú v protiklade, rozpore;

- dej tvoria samostatné obrazy navzájom nesúvisiace; časté opakovanie situácií (pocity beznádeje,
neustáleho kolobehu dejín, monotónnosť života...);

- nechcú diváka poučovať, vychovávať, chcú mu otvoriť oči, aby videl, v čom žije;

- nie sú to hotové recepty na život, ale podnet na vnútorné znepokojenie;

- bez kulís, rekvizít, kostýmov;

- porušuje klasickú kompozíciu drámy (E – KO – KR – P - KA);

Samuel BECKETT

- írsky dramatik píšuci po francúzsky

- nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1969)
ČAKANIE NA GODOTA
- svetovo najhranejšia hra napísaná v 20. storočí
- je to ako džez – nevieš, čo to hrajú, ale môžeš si o tom myslieť, čo chceš 
- paralela s ľudským životom – človek ide nevediac kam, čaká nevediac na čo, zabíja čas
nezmyselnou komunikáciou, nerozumie druhým a druhí nerozumejú jemu
- Estragon, Vladimír + Pozzo, Lucky = všeľudské zovšeobecnenie
- bezvýchodiskovosť, beznádej
UKÁŽKA
VLADIMÍR:
Spal som, keď ostatní trpeli. Alebo azda spím teraz? Keď sa zajtra zobudím, alebo si len budem myslieť, že
som sa zobudil, čo poviem o dnešku? Že som tu so svojím priateľom Estragonom celý deň až do zotmenia
čakal na Godota? Že okolo prešiel Pozzo so svojím nosičom a rozprávali sme sa? Možno. Ale čo z toho
bude pravda? Estragon nebude vedieť nič. Povie mi o svojich ďalších ranách a ja mu dám mrkvu. Ťažký
pôrod obkročmo nad hrobom. Hrobár zdola z jamy neobratne priloží kliešte. Máme čas zostarnúť. Vzduch
je plný nášho plaču. Zvyk je však skvelý umŕtvovač. Aj na mňa sa niekto pozrie, aj o mne niekto povie:
„Aha, spí. Nič nevie. Nechajme ho spať.“ Už ďalej nevládzem. Čo som to povedal?

Ak by ste mali čas, chuť, sily a odvahu pozrieť si filmovú adaptáciu tejto hry (v angličtine s českými titulkami), nech sa páči:
https://www.youtube.com/watch?v=6duCfxVbctE

Lasica & Satinský: SOIRÉE

- originálna podoba (slovenskej) absurdnej dramatiky

- nie klasická divadelná hra, ale kabaretné predstavenie postavené na dialógoch naplnených
paródiou, iróniou (sebairóniou), nonsensmi, gagmi, čiernym humorom

- L&S Soirée označovali ako stretnutie s obecenstvom

- hyperbolizovali ľudské slabosti, narážky na aroganciu moci, absurdita doby, v ktorej žil celý
socialistický blok

- hrali ju v bratislavskom Divadle na korze v roku 1968, potom bola zakázaná a obaja mali na
niekoľko rokov zákaz vystupovať na verejnosti

Opäť (neodolateľná ) ponuka pre odvážnych (nejaké ukážky sme pozerali na hodine, som si vedomý toho, že mnohým veciam
bez vysvetlenia nebudete rozumieť, ale azda (starí) rodičia  by mohli pomôcť...):
https://www.youtube.com/watch?v=wPoGJpAkTCA

Na tieto pojmy sa môžem pýtať v teste, ktorý (niekedy po stužkovej) budete písať, takisto sa objavili
v maturitných testoch:
NONSENS – je to vyjadrenie, ktorému zdanlivo chýba zmysel, má veľmi blízko k absurdite, využíva
paradox (vtipné, nezvyčajné spojenie protirečiacich výpovedí), slovné hračky;
vznikol v 19. st. v anglickej literatúre, objavuje sa vo všetkých žánroch literatúry, najmä v poézii a dráme
(absurdnej);

GAG – prostriedok situačnej komiky založený na neočakávanom zvrate; jeho vznik sa spája s érou
nemého filmu, ale využíva sa dodnes v komediálnych žánroch dramatického umenia;

ČIERNY HUMOR – druh humoru, ktorý nachádza komickosť v drastických situáciách – vojny, násilie,
nespravodlivosť, choroby, smrť – často na hrane spoločenského vkusu; zdôrazňuje absurditu sveta
a zároveň vytvára formu obrany (tým sa líši od cynizmu);
šibeničný humor je čierny humor v podaní postihnutých nešťastím

SATIRA – ostrý, útočný, uštipačný, bezohľadný výsmech, posmech

často postavený na hyperbole (zveličovaní)

IRÓNIA – pretvarovanie, posmešok, druh nepriameho pomenovania postavený na opačnom význame

(kladné hodnotenie má záporný význam)
SARKAZMUS = vyššie štádium irónie, ostrý, útočný, bezohľadný, uštipačný výsmech často postavený na
hyperbole (zveličovaní)

SATIRA = umelecké dielo kritizujúce cez výsmech spoločenské nedostatky

PALIMPSEST = textová koláž; autori si „vypožičiavajú“ mená, príbehy postáv, časti textov zo
známych literárnych diel, upravujú ich podľa svojej potreby

PROTOTEXT = druh textu, ktorý je odvodený (citovaný) z iného už existujúceho textu

PERSIFLÁŽ = výsmech, zosmiešňovanie, posmešné napodobňovanie celého diela (L&S – Hamlet)

UKÁŽKA ZO SOIRÉE:
S: Tak ako to bolo s tou dýkou?
L: Hamlet stál s dýkou nad vlastným strýkom. Vravím si: božemôj, ešte mu dačo vyparatí. Mohol mu
napríklad poodrezávať gombíky. Reku, zabránim tragédii. Zakričal som na Hamleta, celkom potichu
a podišli sme do temného kúta. Tam som mu dohováral: „Hamlet, nehanbíš sa? Strýko sa ti modlí a ty tu
hore-dole s dýkou? Veď sa nevie sústrediť!“ A on, že vraj nič, že je nervózny a už sa s tou dýkou blíži ku
mne a vraví mi: „Guildenstern, Guildenstern, choď do kláštora!“
S: Do kláštora? Teraz? V najlepšom veku?
L: Ale vtom sa našťastie otvorili dvere a vošiel sluha. Vraví Hamletovi: „Vaša Jasnosť, očakáva vás Jej
Jasnosť!“ Ja som hneď vedel – kráľovná Gertrúda volá Hamleta k sebe. Povedal som si – Guildenstern,
nechoď do kláštora, choď za Hamletom. A predbehol som ho takou skratkou – neviem, či ju poznáte: hore
po schodoch do veže a z veže po schodoch dolu do skladu.
S: Poznám. Kto by ju nepoznal?
L: A v tom sklade sú jedny tajné dvere...
S: Tajné dvere? Poznám. Kto by ich nepoznal?
L: Otvorím tie tajné dvere a viete, kde som sa ocitol?
S: V sušiarni?
L: Nie. Priamo v spálni kráľovnej Gertrúdy. Za bielou záclonou. Tak sa dívam spoza tej záclony, len jedným
okom, aby ma Gertrúda nezbadala – a ona tam bola sama. A len tak naľahko!
S: Naľahko?
L: Mala len negližé. A chodila hore-dolu po spálni.
S: Negližé nosila so sebou?
L: Áno, mala ho zrolované pod pazuchou. Chodila hore-dolu, ja za ňou a vtom som začul akýsi šuchot.
Obzriem sa a viete, kto vošiel tajnými dverami za záclonou?
S: Ja!
L: Veď vy ste boli na hradbách! Polónius! Tiež poznal tú skratku. Tak mu Vravím: „Počúvajte, Polónius,
sem sa dvaja nevmestíme!“ A on, že vraj kráľovná o ňom vie. A vynoril sa spoza záclony a vraví Gertrúde:

Hneď príde, povedzte mu doprosta, v origináli: (Povedzte mu, že svojím správaním

že to, čo stvára, je už neúnosné už mieru únosnosti prekročil
a že ho chránila len Vaša Milosť a iba Vaša Milosť ako štít ho
a stála medzi ním a veľkým hnevom. ochraňuje pred hnevom. Pst, pst...
Ja hneď tu zmĺknem – len ostro naň! Povedzte mu to priamo!)
Ruky bozkávam!

Takto ju nahuckával na Hamleta! Vo veršoch!

S: A čo vy?
L: Vravím si – idem ju odhuckať. Tiež vo veršoch. Pripravil som si takú nezáväznú básničku:
„Ja list vám píšem – no a čože?
Čo môžem riecť ja listom tým?“
... keď vtom vošiel do spálne rozzúrený Hamlet.
S: Neviem, čo je v poslednom čase taký nervózny. Aj ruky sa mu trasú, aj sa povráva, že sa na
Oféliu vykašľal...

Stanislav Štepka: Jááánošííík

 - tvorca tzv. AUTORSKÉHO DIVADLA (špecifická forma divadla, v ktorom autori píšu scenáre pre
konkrétny divadelný súbor, resp. pre seba a potom ich aj realizujú v javiskovej podobe)

„Vlastne ono to nie je divadelná hra, skôr by som to charakterizoval ako pásmo... proti tým, čo vyrábajú
falošné idoly, mýty a gýče.“
Stanislav Štepka o hre Jááánošííík

- fraškovitosť, epizodickosť, torzovitosť, textová koláž, paradoxnosť;

- základným stavebným prvkom je slovný humor a paródia (paródia mýtu vytvoreného okolo
Jánošíka, paródia na budovateľskú prítomnosť...);

- slovný humor je zvýrazňovaný plynulým prechádzaním z ľudovej reči do jazyka intelektuálov

a naopak, ale aj tým, že frazeologizmy sa niekedy chápu doslovne;

- nie je to „prázdny“ humor, ale skôr množstvo podnetov na zamyslenie sa, výsmech súčasnosti;

- veľa sa improvizuje, viaceré pasáže sa postupne menili, dopĺňali, aktualizovali;

- voľná kompozícia, nedelí sa na dejstvá, chýba klasická kompozícia drámy (e-ko-kr-p-ka);

- za každou relatívne samostatnou časťou prichádza pieseň, ktorá je úplným opakom deja (väčšinou
sentimentálne ladené piesne);

Tretia ponuka pre tých, ktorí sa chcú nielen učiť, ale aj vedieť, o čom sa to vlastne učia )

Filmová verzia Jááánošííík po tristo rokoch:

https://www.youtube.com/watch?v=X7C6WAYPfNQ

Pôvodná verzia v rozhlasovej podobe:

https://www.youtube.com/watch?v=kmAv2nycX8w