Professional Documents
Culture Documents
Avantgarda – týmto termínom označujeme viaceré protitradičné umelecké smery v prvej polovici 20.
storočia. Ide o nové umelecké smery, ktoré využívali nové myšlienky a postupy. Tieto smery
vyjadrovali odmietavý postoj k meštiackej spoločnosti, vôľa k experimentovaniu, básnici chceli
zmeniť spoločnosť a mnohí výrazne protestovali proti vojne, napr. futurizmus, expresionizmus,
kubizmus.
Futurizmus - tento smer obdivoval vedu, techniku a jej budúcnosť. Hl. téma je oslava technického
sveta a priemyselnej spoločnosti. V literatúre chcel oslobodiť slovo z vedy, aby mohlo vyjadriť
onomatopojou (zvukomaľbou) rachot strojov a lietadiel, aby pôsobilo zrakovo (typogramy – využitie
veľkosti a rozvrhnutia písma, aby zdôvodnili jeho vizuálnu hodnotu). Za zakladateľa futurizmu sa
považuje talianský básnik Filippo Tommaso Marinetti. Autor diela Manifest futurizmu- zachytáva
pohyb v časovo rozložených fázach. Vychádza z teórie oslobodených slov, preto odstraňuje
interpunkciu, pravidelný rytmus a rým, obmedzuje prídavné mená a príslovky, preferuje slovesá
a podstatné mená, ktoré vyjadrujú dynamickosť sveta, slová skladá bez ohľadu na logické väzby
a pravidlá syntaxe.
(príklady na typogramy)
Kubizmus- využíval geometrické tvary, uplatňovali myšlienky slobody a dôraz sa kládol na úpravu
básní. Vonkajšia realita bola rozkladaná na najjednoduchšie geometrické tvary. K významným
predstaviteľom patrí Pablo Picasso a Georges Braque. Literárny kubizmus zdôrazňoval obraz alebo
slovo, ktoré vyvolávajú nečakané asociácie. Básnici využívali
typografické úpravy veršov, aby zdôraznili ich vizuálnu hodnotu. Významným predstaviteľom
literárneho kubizmu je Guillaume Apollinaire – fran. básnik, pracoval ako bankový úradník. Zomrel
na následky španielskej chrípky. Autor básnickej zbierky Alkoholy – obsahuje báseň Pásmo – ide
o lyrický cestopis, v ktorom zachytil osobité videnie sveta, použil reťazenie najrôznejších dojmou,
zážitkov a spomienok. Ide o spontánny prúd predstáv, obrazov, voľné radenie zdanlivo nesúvislých
tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma, je narušená logická súvislosť veršov, bez
interpunkcie, striedajú sa rozdiely medzi lyrikou a epikou. Táto „všehochuť“ pocitov a obrazov dáva
dohromady mnohotvárny prúd – dynamický obraz skutočnosti. Básnická zbierka Kaligramy –
napísaná počas 1.sv. vojny, tvoria ju básne – obrazy (vytvorené pomocou tlačiarenskej techniky
a usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rozmanitých tvarov podľa obsahu básne.
Spojil tak poéziu s maliarstvom.
Kaligramy - ukážky
Dadaizmus(1915-1922)
- literárny, myšlienkový a umelecký smer, ktorý vznikol vo Švajčiarsku počas 1. sv. vojny v Zűrichu,
kde založil Hugo Ball kabaret Voltaire. Stretávali sa tu dadaistický umelci, ktorý tu vystavovali svoje
diela.
- dadaizmus reaguje na absurditu doby a vojny a umelci vedome provokujú a šokujú svojimi dielami
- 1918 dadaistický manifest – obviňoval expresionistov zo sentimentu
- Tristan Tzara bol na čele dadaistov.
Marcel Duchamp
- preslávil sa z Ready-Made
Poslednou veľkou avantgardou je surrealizmus, ktorý vznikol vo Francúzsku v 20. rokoch 20. storočia
a vyvinul sa z dadaizmu. Jeho zakladateľom bol André Breton. Surrealizmus hľadá námety v snoch, v
podvedomí, v šialenstve, v náhode, v humore a fantázii. Veci, ľudia, krajiny situácie sú obyčajne
zobrazené realisticky, ale ich vzťahy sú fantastické. Surrealizmus je teda opakom realizmu. Vytvára
nadzemské a neskutočné obrazy. Je to smer, ktorý je založený na snahe spontánne a bez rozumovej
kontroly vyjadrovať to, čo sa deje v ľudskom podvedomí. Predstavy a sny bezprostredne zaznamenáva
v podobe tzv. automatického textu dadaistickou metódou automatického písania. V roku 1924 vyšiel
prvý Manifest surrealizmu, v ktorom umelci odmietali náboženstvo, koloniálny útlak, fašizmus.
Hlavnými predstaviteľmi výtvarného surrealizmu boli Španiel Salvador Dalí, Belgičan René
Magritte, Francúz Joan Miró, a iní. Surrealistické hnutie bolo v podstate nejednotné.