10.

AVANTGARDA AKO VZDOR UMELCOV VOČI TRADIČNÝM UMELECKÝM

POSTUPOM
A. Vysvetlite, čím sa vyznačuje avantgardná poézia a charakterizuje jednotlivé umelecké smery, ktoré
ovplyvnili slovenských autorov. Na základe literárnych ukážok charakterizujte motívy, jazykové prostriedky
a organizáciu verša.
B. Charakterizujte odborný štýl a uveďte jeho základné znaky. Nájdite v texte ukážky odborné názvy a
vysvetlite ich pôvod. Oprate chyby v štylizácii ukážky.

charakteristika avantgardy, najmä slovenskej

 E.B. Lukáč- Dunaj a Seina (neosymbolizmus)
 J. Smrek- Cválajúce dni (vitalizmus)
 R. Dilong (katolícka moderna)
 R. Fábry- Uťaté ruky (nadrealizmus)
 L. Novomeský- Nedeľa (DAV)
 V. Beniak (poetizmus)

Avantgarda je kultúrne a umelecké hnutie 20. storočia. Ide o etapu vo vývoji moderného umenia.
Predchádzajúcou etapou bola moderna, s ktorou je avantgarda spojená spoločným
antitradicionalizmom a spoločenskou revoltou. Nasledujúcou etapou vo vývoji moderného umenia je
postmoderna.

 
Hlavnými znakmi avantgardy sú:
 
 odmietanie sociálnej nespravodlivosti (ľavicová orientácia)
 kolektivizmus (združovanie sa do skupín, spolkov, zväzov a klubov)
 programotvorné úsilie (jednotlivé prúdy zostavujú svoje umelecké manifesty, programy)
 experimentovanie s tvarom a obsahom umenia, t.j. hľadanie nových obsahov a foriem

Avantgarda vznikla pred vypuknutím 1. svetovej vojny, kedy došlo ku krachu humanistických ideálov.
V tomto období prebieha aj rozvoj vedy a techniky. Avantgarda verí v zázračnú moc techniky a zrodu
nového človeka. Predstavitelia sú presvedčení, že nové vynálezy a spoločenské vzťahy od základu
zmenia podstatu človeka.
 
Avantgardné umenie sa inšpirovalo novými vedeckými objavmi, technickými vynálezmi, životným
rytmom a novými formami veľkomestského života (film, šport, moderné dopravné prostriedky), ale aj
exotikou ďalekých krajín. V období 1. svetovej vojny vzniklo množstvo avantgardných smerov, prúdov
a hnutí. Medzi najznámejšie avantgardné prúdy patrí:

 
Expresionizmus zachytáva vnútorný subjektívny svet človeka a vníma ju ako jedinú realitu. Kladie
dôraz na neskreslené zobrazenie pocitu, strachu a prežitkov. Hlavný je dojem, neviaže sa
k realistickému zachyteniu skutočnosti. Predstaviteľom expresionizmu je napríklad Franz Kafka a iní.

Futurizmus prichádza s oslavou modernej civilizácie, techniky, zrýchlenému tempu života a odmieta

estetické tradície. Predstavitelia považujú vojnu za riešenie problémov. V poézii využívajú zvuk slova
a verša – onomatopoje (citoslovce) a kakofóniu (neľubozvučné zoskupenie hlások).
Konštruktivizmus je spojený s rozvojom techniky a racionálnym plánovaním. Dôraz kladie na subjekt,
konštrukciu (formu) literárneho diela, úsporné a logické vyjadrovanie. Najznámejším predstaviteľom
konštruktivizmu je Vladimír Majakovskij.

Dadaizmus vznikol vo Švajčiarsku ako reakcia na nezmyselnú vojnu. Založil ho Tristan Tzara. Dadaisti
sa búrili proti dobe i vojne, vracali sa k detskému veku, chceli zachytiť jeho bezstarostnosť a hravosť
ako protiklad k utrpeniu ľudstva v 1. svetovej vojne. Autori sa chceli priblížiť k detskej reči: vypúšťali
hlásky, komolili slová. Nezmyselná poézia mala poukázať na nezmyselnú vojnu.

Surrealizmus vznikol vo Francúzsku ako reakcia na vojnu. Autori odmietali opisovať skľučujúcu

skutočnosť a inšpiráciu hľadali vo svojom podvedomí, predstavách a ilúziách. Zveršovali momentálne
nápady. Z európskej literatúry je známy predstaviteľ tohto prúdu Andre Breton. Francúzskym
surrealizmom sa inšpiroval slovenský nadrealizmus (Rudolf Fábry), ktorý na rozdiel od francúzskeho
náprotivku vychádzal z literárnej tradície (napríklad Janko Kráľ) a predstavitelia vystupovali proti
fašizmu.

Poetizmus vznikol v Čechách. Oproti negativite vojnovej skúsenosti staval skutočnosť v jej pozitívnej
podobe – záujem o človeka, opojenie a radosť zo života, vnímanie sveta ako hry farieb, svetiel
a pohybu. Ovplyvnil tvorbu Laca Novomeského.

Vitalizmus je smer, ktorého predstavitelia v sebe neprechovávajú tragický životný pocit. Naopak,
tešia sa zo života – láska, krása, žena, príroda, aktívny život.

V slovenskej medzivojnovej poézii nájdeme vitalistický prístup k životu v tvorbe Jána Smreka.

Vitalistické básne obsahuje jeho básnická zbierka Cválajúce dni, v ktorej chápe lásku ako prirodzený,
bezproblémový vzťah a ženu zobrazuje ako ideálne krásnu. V básni Cválajúce dni oslavuje mladosť,
civilizáciu, pokrok, opojenie životom. Najaktívnejších príslušníkov svojej generácie označuje
symbolomstepili cowboyi. Mŕtvolami nazýva ľudí so starým myslením, ktorí nedržia krok s dobou.
Rýchlosť napredovania mladej generácie vyjadril slovami: „Hurrá, hurrá! / Z cesty nám!! / Pádime! /
Nevidíte?“
NÁUČNÝ (ODBORNÝ) ŠTÝL
-vo vedeckom a vzdelávacom prostredí
-vyžaduje presnosť, objektívnosť, odborné vyjadrovanie (termíny), vedecké zdôvodňovanie, používa
zložitejšie vety a súvetia
žánre (útvary) náučného štýlu
výklad, referát, diplomová práca, prednáška, štúdia a pod.

Jazykové prejavy náučného štýlu sa využívajú všade tam, kde treba sprostredkovať odborné
informácie a vedecké poznatky, čiže v informačnom, opisnom a výkladovom slohovom
postupe. V náučnom štýle sa používajú zložené súvetia s rozličnými vsuvkami, preto majú
náučné, najmä vedecké texty bohatú interpunkciu: čiarky, dvojbodky, bodkočiarky, pomlčky,
zátvorky, úvodzovky. 

LEXIKA NÁUČNÉHO ŠTÝLU

- prevládajú pojmové slová, nepoužívajú sa expresívne a emocionálne slová 
- terminológia - presné, jednovýznamové, ustálené názvy
- knižné slová 
- skratky, značky a skratkové slová ( akronymy)
- multiverbizácia

MORFOLÓGIA A SYNTAX N.Š.

1. ustálenie nových väzieb
2. zložené prídavné mená bez spojovníka a so spojovníkom
3. viacnásobný vetný člen
4. zhustené vyjadrovanie
- menné vyjadrovanie oproti slovesnému
- príčastia, prechodníky
5. pasívum
6. autorský plurál – 1. osoba plurálu alebo neosobné vyjadrenie
7. vsuvky – graficky umiestnené medzi pomlčkami alebo v zátvorke; bodkočiarky, dvojbodky
8. spájacie výrazy vo vete a medzi vetami
9. grafické označovanie jednotlivých odsekov teoretického náučného textu

Rozdiely medzi vedecko – náučným a populárno – náučným štýlom

VEDECKO – NÁUČNÝ ŠTÝL

- termíny, knižné slová
- prísne logická kompozícia
- náročná, ale stereotypná štylizácia z hľadiska morfológie a syntaxe
- presná vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie; bibliografia
- neutrálnosť, nezaujatosť výkladu

POPULÁRNO – NÁUČNÝ ŠTÝL

- voľnejší výber slov
- voľnejšia kompozícia, bohatšie členenie textu na odseky
- pestrejšia, pôsobivá štylizácia; beletristické a rečnícke prvky
- voľná citácia alebo parafrázovanie bez bibliografie
- silná didaktická a presviedčania zložka ( postoj autora)