12.

LYRIZAČNÉ TENDENCIE V SLOVENSKEJ PRÓZE

A. Charakterizujte lyrizačné tendencie v slovenskej próze so zameraním na prózu naturizmu a jej
charakteristické znaky. V literárnych ukážkach vyhľadajte a pomenujte umelecké jazykové prostriedky.
Porovnajte mýty lásky, rozprávkovosti a prírody.
B. Vetné členy. V ukážkach č. 2 – 3 určte v podčiarknutých vetách vetné členy a ich vzájomné vzťahy.

medzivojnová próza- naturizmus

 D. Chrobák- Drak sa vracia
 M. Figuli- Tri gaštanové kone
 F. Švantner- Malka
 J.C. Hronský- Jozef Mak (sociálno-psychologické dielo)

3. Literárny naturizmus (próza)

V 20-tych rokoch sa začína s slovenskej literatúre objavovať tzv. Lyrizácia prózy, ktorá vyústila v
roku 1930 do vytvorenia samostatného literárneho smeru, ktorý nazývame Lyrizovaná próza. V
roku 1940 lyrizovaná próza zaniká, pretože nedokázala pravdivo zobraziť spoločenskú a
politickú situáciu na Slovensku. Lyrizácia sa prejavuje v literatúre z toho dôvodu, že po I. sv.
vojne nastáva kríza (prevládajú diela s vojnovou tematikou) a prejavuje sa snaha
niektorých autorov presadiť citovosť v literatúre. Predstavitelia lyrizovanej prózy: Ľudo
Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner
Znaky lyrizovanej prózy:

1. Zobrazenie výnimočných postáv vo výnimočnom prostredí

2. Orientácia na dedinský život, základný rozpor medzi životom „tam hore“ a „tam dolu“
3. Postupný odklon od reálneho zobrazenia skutočnosti
4. Hl. postava je málokedy zobrazená v konkrétnom čase, pohybuje sa v rovine fantazijnej
5. Veľkú pozornosť autori venujú vnútornému životu postáv
6. Subjektivizácia deja – vlastná predstava autora, skracuje sa dej na úkor zobrazenia
psychiky človeka
7. Žánre – novela, rozprávka
8. Využívanie básnických prostriedkov – metafory, personifikácie a tzv. ja rozprávanie –
rozprávačom je autor
9. Stráca sa pásmo rozprávača a postáv
10. Rozprávkovosť, tajuplnosť, fantázia
11. Spojenie človeka s prírodou – naturizmus
12. Využívajú sa 3 mýty (mýtus prírody, života, lásky). Mýtus – rozprávanie, ktoré
vyjadrovalo predstavy ľudí o prírodných silách a o bohoch.

UMELECKÉ JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY

  majú estetickú funkciu. Rozlišujeme na figúry a trópy.

Trópy – nepriamo označujú javy a predmety na základe podobnosti. Patria k nim:

- Metafora – prenesenie významu na základe podobnosti /horela roľa, slnko sadá/
-  Personifikácia – zosobnenie  /cesto rastie, slnko sa smeje/
-  Prirovnanie - /rapoce ako straka/
- Metonymia – prenesenie významu na základe vnútornej podobnosti /dedina mlčí /
-  Hyperbola – zveličenie /nevidel som ťa 100 rokov/
-  Eufemizmus – zjemnenie /pominul sa – zomrel/
-  Irónia –Skutočný  význam je opačný ako ten, čo z danej formulácie vyplýva
-  Symbol – konkrétna poredstava, ktorá slúži k označeniu abstraktného pojmu /srdce – láska /
-  Básnický prívlastok – /červené líčka, zlatisté lúče/
 Figúry – sú založené na opakovaní , hromadení slov/hlások
-  Anafora – opakovanie slov na začiatku veršov
-  Epifora – opakovanie slov na konci vešov
-  Epanastrofa – na konci jedného a začiatku druhého vrša
-  Epizeuxa – opakovanie slov za sebou
-  Onomatopoja – zvukomalebnosť – zoskupovanie hlások ma napodobniť zvuk alebo vyvolať
citový dojem
-  Oxymoron – spojenie slov s protichodným významom /láska neláskava/
-  Aliterácia – opakovanie hlások na začiatku nasledujúcich slov
-  Inverzia – vzniká zmenou slovosledu vo vete pod vplyvom požiadaviek básne
-  Apostrofa – rečnícke oslovenie – oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu /ty
Štedrý večer, ty tajomný sviatok/

VETNÉ ČLENY
 Základné (hlavné) vetné členy:
 (2) podmet – vyjadrený alebo nevyjadrený
 (1) prísudok – slovesný alebo neslovesný (menný)
 Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy:
 (3) predmet – podľa zhody v páde ho delíme na priamy a nepriamy
 (4) príslovkové určenie – miesta, času, spôsobu a príčiny
 (5) prívlastok – zhodný a nezhodný; a prístavok – voľný zhodný prívlastok
 (6) doplnok – má zvláštne postavenie, viaže sa naraz k dvom vetným členom. Poznáme
podmetový (napr. Otec prišiel unavený.) alebo predmetový (napr. Otca sme našli
unaveného.) doplnok
Typy skladov
1. prisudzovací sklad
-je spojenie podmetu a prísudku v dvojčlennej vete
-podmet môže byť aj nevyjadrený
(Mama varí.)((oni)Píšu.)
2. určovací sklad
-je spojenie nadradeného a podradeného vetného člena
-nadradený vetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradeným vetným členom
-nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený
(môj pes - Čí pes? Môj.)(rúbať drevo - Čo rúbať? Drevo.)
3. priraďovací sklad
-je spojenie rovnocenných členov viacnásobného vetného člena
(Vysypali sme zbytočnosti a odpadky.)
- tvoria ho rovnocenné vetné členy
- môže byť vytvorený ktorýmkoľvek viacnásobným vetným členom:
- viacnásobný vetný člen sa skladá z dvoch alebo viacerých rovnocenných vetných členov, ktoré sú k
sebe pripájajú zvyčajne priraďovacími spojkami a, i, aj, alebo, či, ale, no, ani (v zápore) alebo
bezspojkovo
-Viacnásobné vetné členy neoddeľujeme čiarkami, ak sú spojené jednoduchými spojkami a, i, aj, ani,
alebo, či.
-Viacnásobné vetné členy oddeľujeme čiarkami, ak sú spojené opakovanými spojkami aj-aj, ani-ani,
či-či a ostatnými priraďovacími spojkami ale, no, lež, ba, dokonca, buď...