Otázka č. 13.

Umelecké zobrazenie skutočnosti v literatúre európskeho realizmu

1. Popíšte systém slovných druhov v slovenskej gramatike. V podčiarknutej vete ukážky 1

určite slovné druhy a ich gramatické kategórie.

2. Uvedte spoločenské podmienky vzniku realizmu, charakterizujte ho ako umelecký smer,

vymenujte hlavných predstaviteľov a ich diela. Zamerajte sa na rozbor dvoch vami vbraných
diel, ktoré vás zaujali.

Európsky realizmus

Charakteristika realistickej literatúry

 Obdobie 2. polovice 19. storočia – začiatok 20. storočia (na Slovensku o 50 rokov
neskôr)
 Charakteristika obdobia: doba veľmi revolučná: obdobie, kedy definitívne zaniká
feudalizmus a nastupuje kapitalizmus.
 V popredí sú peniaze, súkromné vlastníctvo, rozvíjajú sa prírodné vedy a priemysel.
 Vzniká nový filozofický smer – pozitivizmus - Francúz August Comte – reálne je
všetko to, o čom sa môžeme pozitívne zmyslami alebo rozumom presvedčiť.
 Do literatúry sa preniesol ako realizmus = skutočné, pravdivé zobrazovanie osôb
a sveta.

Francúzska realistická literatúra

Honóre de Balzac

 pochádza z rodiny zbohatlíkov, jeho otec chcel, aby študoval právo, odchádza do
Paríža na štúdia a popri tom si privyrábal písaním tzv. literatúry na objednávku,
nakoniec vyštudoval literatúru a nie právo
 žil veľmi bujarým životom (ženy, alkohol)a na následky takéhoto životného štýlu
zomrel (v úmrtnom liste mal napísané, že zomrel na vyčerpanie organizmu)
 napísal rozsiahle literárne dielo pod názvom Ľudská komédia, obsahuje okolo 100
románov

Otec Goriot

je obchodník s cestovinami – bohatý, prosperujúci, ale v zmenených dobových podmienkach

sa mu prestalo dariť a s obchodovaním skončil. Ubytoval sa v penzióne v Paríži a v tomto
penzióne platilo pravidlo, že čím bol človek chudobnejší, tým vyššie býval. Zomiera mu
manželka a on sám vychovával 2 dcéry – Anastáziu a Delfínu a peniazmi a prepychom im
chcel nahradiť matku. Vychoval ich rozmaznane a keďže boli zvyknuté na bohatstvo, otec im
našiel aj vhodných ženíchov ( bankára a grófa = boháči). Hoci žili v prepychu, neboli šťastné
a to otca Goriota mrzelo. Obe sestry si navzájom závideli a obe žili v spoločnosti, ktorá im
nedovoľovala, aby sa stretávali so svojim otcom. Chodili k nemu len potajme, a to len vtedy,
keď od neho niečo potrebovali a on bol tak zaslepený láskou k nim, že im dal všetko, že by
dokonca aj kvôli nim vraždil. Otec Goriot nakoniec tak schudobnie, že žije iba o vode a chlebe
a dokonca ochorie až tak, že svoje dcéry navštíviť nemôže. V ponzióne sa zoznamuje so
študentom Eugenom Rastignacom, ktorého cieľom je dostať sa do vyššej spoločnosti.
Pomohol mu otec Goriot, ktorému sa Eugen páčil a dohodil ho za milenca ku svojej dcére
Delfíne. Keď videl, že Delfína je s Eugenom šťastná, za posledné peniaze im prenajal byt, aby
sa mali kde stretávať. Dcéry sa od otca odvrátili, staral sa o neho len Eugen, ktorý si dokonca
požičal peniaze na pohreb otca Goriota. Dcéry neprišli ani na pohreb, poslali iba prázdne
koče so svojím erbom.

Otec – typ milujúceho otca, nekritický... Dcéry – nevďačné, sebecké, vypočítavé

Lev Nikolakevič Tolstoj

 život prežil v Jasnej Poľane a jeho osobný lekár bol Slovák Dušan Makovický, ktorý
o ňom nakoniec napísal knihu pod názvom Jasnopolianske zápisky

Anna Kareninová – spoločenský román, príbeh je o žene, ktorá kvôli milencovi opustí svoju
rodinu – manžela a dieťa. Dej románu sa začína v rodine moskovského úradníka Oblonského.
Ten bol svojej manželke neverný, ľutuje to a po neúspešných pokusoch o zmierenie so
svojou ženou sa rozhodne pozvať na návštevu svoju sestru Annu Kareninovú. Anna prichádza
do Moskvy z Petrohradu, prehovorí so švagrinou a situácia sa urovná.

V rovnakom čase prichádza do Moskvy z Petrohradu statkár Levin, ktorý chce požiadať
o ruku princeznú Kitty Ščerbackú, Oblonského švagrinú. Princezná ho odmietne, pretože je
zamilovaná do vzhľadného armádneho dôstojníka Vronského. Na plese sa objavuje Anna
Kareninová a často tancuje s Vronským. Napriek tomu, že nedávno švagrinej vysvetľovala, že
v živote je dôležitá rodina a dobré vzťahy medzi manželmi, ocitá sa v situácii, keď začína
milovať niekoho iného ako svojho manžela.

S Vronským sa stretáva čoraz častejšie. Annin manžel si dlho nepripúšťa, že mu je Anna

neverná, nakoniec sa mu však sama priznáva. Má syna Seriožu, ktorého nechce opustiť.
Napriek tomu odchádza s Vronským do Talianska. Aj keď Vronskému porodila dcéru, stále
myslí na syna, ktorého opustila a nemôže sa s ním stretnúť – Seriožovi totiž povedali, že
zomrela. V tejto chvíli si Anna uvedomuje, že Seriožu navždy stratila. Spoločnosť ju odmieta
a zavrhuje pre pomer s Vronským, ktorý trvá, hoci ešte nie je rozvedená. Vo chvíli, keď už
nevie, ako ďalej, začína zo všetkého obviňovať Vronského a podozrieva ho z nevery. Jediné
východiskoz tejto situácie nachádza v smrti, preto sa vrhne pod kolesa idúceho vlaku.
Vronskij dobrovoľne odchádza do vojny.

- spoločnosť ju odsúdila, mala milenca, opustila syna – neuniesla tento tlak

Fiodor Michajlovič Dostojevskij

 bol prívržencom tzv. utopického socializmu, za takéto myšlienky bol stíhaný,

zatkli ho, bol odsúdený na trest smrti, neskôr mu ho zmiernili na 4 roky
nútených prác na Sibíri

sociálno-psychologický román Zločin a trest – hl. postava Raskoľnikov sa dostane do väzenia

za to, že zabil starenu úžerníčku. Zastáva názor, že silný jedinec (vzorom mu je Napoleon)
môže v záujme spoločenského postoja aj vraždiť. ( ‘’Nezabil som človeka, ale princíp). Silný
musí byť preto, aby dokázal niesť zodpovednosť za svoje činy. V takomto presvedčení zabije
starú úžerníčku, ale aj jej sestru, ktorá sa stala náhodným svedkom vraždy. Práve pre druhú
vraždu začne prežívať vnútorné muky, až z nich fyzicky ochorie. So svojím trápením sa zverí
prostitútke Soni Marmeladovej, ktorú k prostitúcii dohnala zlá sociálna situácia. Soňa
Raskoľnika presvedčí, aby sa priznal. Napokon s ním odchádza na nútené práce na Sibír. Pod
vplyvom jej sebaobetujúcej lásky sa jeho duša obrodí, dá sa na cestu pokánia a prebudí sa v
ňom viera v človeka. Posolstvo jeho trápenia je, že väčším trestom za zločin sú výčitky
svedomia a nie väzenie.

Slovné druhy a gramatické kategórie

Slová zadeľujeme do 10 slovných druhov, ohybné, neohybné, plnovýznamové,

neplnovýznamové, majú vetnočlenskú platnosť, nemajú VP

OHYBNÉ – skloňujeme, časujeme, stupňujeme

Podstatné mená
-označujú osoby, zvieratá, veci a javy, pýtame sa na ne otázkami Kto? Čo?
Poznáme:
- všeobecné – dom
- vlastné- Martina
- zvieracie – hrochy
- pomnožné - plavky
-gramatické kategórie (vzor, číslo, pád, rod) skloňujeme
Podstatné mená - vzor kuli, gazdiná

Vzor kuli – podstatné mená mužského rodu, cudzie, životné, všeobecné aj vlastné mená
zakončené na – i,í,y,e,é,ä napr. Goethe, abbé, pony
Vzor gazdiná – podstatné mená ženského rodu zakončené na – á, utvorené od podstatných
mien mužského rodu, napr. kráľovná, švagriná, šľachtičná
Skloňovanie slova pani
Ak stojí podstatné meno pani samostatne, skloňuje sa. (Počúval nejakú paniu.)
Ak sa podstatné meno pani spája s nejakým menom ( pani učiteľka, pani Lukáčová), tak je
slovo pani nesklonné

Prídavné mená
-vyjadrujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a vlastnícke vzťahy, pýtame sa na ne otázkami Aký?
Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?
Druhy prídavných mien:
- akostné – nie sú odvodené, dajú sa stupňovať (napr. šťastný, čistý, milý, cudzí, rýdzi)
- vzťahové – sú odvodené, nedajú sa stupňovať (napr. filmový, letný, domáci, prezidentský)
- privlastňovacie – niekomu/niečomu privlastňujú, (matkin, páví)
- gram. kat. (rod, vzor, číslo, pád) stupňujeme, vzor pekný, cudzí, páví, matkin, otcov)

Zámená
-odkazujú alebo ukazujú na osoby, veci a javy
- osobné, opytovacie, privlastňovacie, zvratné, neurčité, ukazovacie, vymedzovacie
-patria tu slová : ja, ty, on, ona, môj, tvoj náš, ten, tá to, tie, všetci, nikto
-pýtame sa na ne otázkami : Čí?, Čia? Čie?

Číslovky

-vyjadrujú počet alebo poradie. Pýtame sa na ne otázkami Koľko? Koľký (v poradí)?

-rozdeľujeme ich na – základné, radové, skupinové, druhové, násobné

-patria tu slová : tri, štvrtina, druhý, tretí, dvoje, jednaké, jednako, dvojaké, dvakrát, veľakrát

Slovesá – (osoba, číslo, čas, spôsob, rod, vid) časujeme

vyjadrujú dej, činnosti a stavy, pýtame sa na ne otázkou Čo sa robí? Čo sa deje?
Delia sa na :
Plnovýznamové
1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu (vlastniť, vziať, stratiť...)
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu (kráčať, cestovať...)
2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli
(šedivieť, starnúť, uzdraviť sa...)
pomocné
-nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým
slovom – modálne – chcieť, smieť, musieť....
NEOHYBNÉ

Príslovky – miesta, času, spôsobu, príčiny

vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti deja. Pýtame sa na ne otázkami Kde? Kedy? Ako? Prečo?
-patria tu slová : dole, vpravo, hore, naokolo, zhora, zdola, potiaľ

Predložky – prvotné a druhové

vyjadrujú okolnosti a vzťahy medzi slovami

-patria tu slová : v, pod, nad, vedľa, z, do, s, na

Spojky - priraďovacie ( zlučovacie, stupňovacie, vylučovacie, odporovacie) a podraďovacie

-vyjadrujú vzťahy priradenosti a podradenosti

-patria tu slová : a, aj, keď, že, i, buď, no, ba, veď.čiže, keďže, žeby, keby, akoby, a preto,

Častice
-vyjadrujú postoj k slovu a k výpovedi
-patria tu slová: bezpochyby, akiste, určite, istotne, zrejme, áno, nie
Citoslovcia
-pomenúvajú city, vôľu a napodobňujú zvuky
-patria tu slová : ach, joj, fuj, fíha, óha, ejha, ó, hm-hm, jaj,pst, hybaj, hej, hľa, heš, šic, kšá.
bác, čľup, bum, šuch, frk, mňau, hav, kikirikí, tik-tak, gága,

Plnovýznamové slovné druhy – podstatné mená, prídavné mená, zámená,číslovky, slovesá,

príslovky – majú aj vetnočlenskú platnosť ( sú vetným členom vo vete). Podstatné mená,
prídavné mená, zámená, číslovky sa skloňujú, slovesá sa časujú. Príslovký sú neohybné
slovné druhy, spolu s niektorými prídavnými menami sa dajú stupňovať.

Neplnovýznamové slovné druhy - predložky, spojky, častice, citoslovcia – nemajú

vetnočlenskú platnosť a sú neohybné.

Úloha: urč slovné druhy a gramatické kategórie vo vete:

Viem to už desať rokov.