JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

JOZEF MAK
 Život autora
• narodil sa v roku 1896 vo Zvolene
• chcel sa stať maliarom, študoval v Krupine a
v Leviciach na učiteľskom ústave
• 1914 narukoval na taliansky front
• od 1932 – tajomník Matice slovenskej
• redigoval detský časopis Slniečko
• 1945 emigroval, žil v Rakúsku, Bavorsku,
Taliansku a nakoniec v Argentíne
• založil tam zahraničnú Maticu slovenskú
• 1959 predseda SNR v zahraničí
• zomrel v roku 1960 v Argentíne (Luján)
 DIELO
• Poviedky a novely:
U nás doma (1923), Domov (1925), Medové srdce (1929), Žltý
dom v Klokočove (1927), Podpolianske rozprávky (1923),
Tomčíkovci (1933), Sedem sŕdc (1944), Šmákova mucha (1944)
• Romány:
Proroctvo doktora Stankovského (1930), Chlieb (1932), Jozef
Mak (1933), Na krížnych cestách (1939), Pisár Gráč (1940), Na
Bukovom dvore (1944), Andreas Búr Majster (1948), Svet na
trasovisku (1960)
• Tvorba pre deti a mládež: Janko Hrášok (1926,), Smelý zajko
(1930), Smelý zajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dubkáčik (1932),
Sokoliar Tomáš (1932), Zlaté hodinky (1934)
 Charakteristika tvorby
• usiluje sa vystihnúť sociálne a psychologické črty dedinského života: nad
príbehom dominuje hlas rozprávača, príbehová irónia a zobrazovanie
postavy v stave jej duševnej trýzne a utrpenia
• romány sú napísané sugestívnym jazykom, s bohatstvom vnútornej
expresie a psychologickou hĺbkou postáv
• jeho základným duševným stavom je utrpenie
• štylistickým špecifikom Hronského románov je oslovovanie postáv, ich
zaklínanie, aby sa vymanili zo stavu pasivity a životnej ťaživosti
• nad fabulou začína dominovať pozícia rozprávača, čomu zodpovedá aj
autorské hodnotenie situácií, výjavov a postáv a celý román sa napokon
vníma ako rozprávačský monológ
• téma osamelosti ľudského indivídua, straty základných istôt
• dominuje téma násilia a utrpenia, spočívajúceho v neschopnosti
komunikovať – jedna z podstatných tém literatúry 20. storočia
 Charakteristika tvorby
Expresionizmus
 zdôrazňuje subjektívnu, výrazovú stránku a usiluje sa
o stupňovanie výrazu (umeleckou nadsádzkou)
 usiluje sa poukázať na psychickú alebo duševnú
skutočnosť viac ako na vonkajšie udalosti
 pocity živelného odporu
 voluntarizmus – zdôrazňovanie, preceňovanie
významu vôle
 zvláštne príbehy zvláštnych postáv
 dramatickosť, drastickosť a kontrast
 Charakteristika tvorby
Lyrizácia
 dominuje expresionisticko-senzualistická
epika (zakladala sa na zmyslovom = citovom
vnímaní)
 psychické stavy postáv
 lyrizácia jazyka (metafory, personifikácie,
expresívne vyjadrovanie…)
 vnútorný monológ
 JOZEF MAK
ŽÁNER: román (expresionistický, sociálno-
psychologický)
DRUH: epika
FORMA: próza
PROSTREDIE: dedinské ( Liptov, dedina Hudákovo)
TÉMA: ponor do psychiky prostého človeka na pozadí
zložitej spoločenskej situácie
OBDOBIE: prelom 19. a 20. storočia, 1. sv. vojna (autor
sa nedotýka témy frontu, ale dopadu nešťastia vojny
na dedinského človeka)
 Vonkajšia kompozícia
• 75 kratších kapitol označených číslom
• viacero kapitol má začiatok pozvoľný, bez
dramatickosti, často s lyrizáciou v opise
prírodnej scenérie
• opakovanie motívu príchodu inovate v 63. a
75. kapitole (svadba – smrť)
• využíva kontrast:
a) postáv: Jozef - Jano, Maruša – Jula
b) citov a činov:
• Jozefova láska k matke - zahanbenie, že je
nemanželský;
• láska a dôvera voči Maruši - nečakané sklamanie;
• úžasná pracovná aktivita - nie je majiteľom
domu, v ktorom býva a ktorý sám postavil;
prudký cit a bohaté ľudské vnútro Jozefa a July -
neschopnosť vyjadriť svoje city slovom
Charakteristické znaky:
• obdobie hospodárskej krízy, podstatná však nie
je kríza, ale jej precítenie postavou
• fatalita (osudovosť) románu
• autor lyrizuje mnohé pasáže (napr. opis inovate),
• jedinečne pracuje s pásmom reči postáv a pásmom
reči rozprávača (rozprávač vstupuje do deja,
prihovára sa svojej postave, hovorí za ňu, pretože
Jozef Mak dostal pri narodení do daru od Boha
ukrižované ruky, ale nedostal ústa – o svojich
citoch nevie hovoriť, všetko sa odohráva v jeho
vnútri, ale nič nevypovie)
• Hlavná postava je komponovaná ako symbol
jednoduchého slovenského človeka, vďaka ktorému
národ prežil: prijíma beh dejín, tak, ako prichádza,
nebojuje proti veterným mlynom, nekladie si pre seba
riešenie celonárodných alebo celosvetových problémov,
snaží sa opäť a opäť vstať a pokračovať v ťažkom, ale
poctivom živote.
• „mak“ – zrnko v makovnici
Jozef Mak = človek-milión

• „Trp, Jozef Mak.

Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda,
že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je
pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“
 Postavy
Jozef Mak
• v jeho mene je drobnosť (početnosť, mnohosť), teda nie výnimočnosť
Jula
• objavuje sa až v 38. kapitole
• nízke dievča s utrápenými očami, ľavú ruku má chorú, od pleca až po
lakeť ju má vyschnutú
• rodina ju nechce vydať, lebo dom je napísaný na jej meno
• považujú ju za jednoduchú, lebo sa nebráni rozkazovaniu
• urobí robotu aj za troch
• plače ustavične, ale bez sĺz
• spája sa s ňou biela farba
 Postavy
Maruša
• najexpresionistickejšia postava v diele
• bývala krásna, láskavá, usilovná a starostlivá
• prekoná zmenu z krásneho a dobrého dievčaťa na
skazenú a škaredú ženu
• choroba jej zohaví tvrár a manželstvo s neľúbeným
mužom z nej spraví alkoholičku, tupú a nevšímavú
k vlastnému dieťaťu
• spája sa s ňou zelená farba
 Ďalšie postrehy
expresionistický pocit hrôzy a zhnusenia:

… a keď sa jej Jozef Mak prizrel, zdalo sa mu, že

má krvavé oči. Krvavé oči, že sa jej bezkrvné
pery, že sa jej trasú a že jej uschol dych.
Na Jozefa sa začala valiť hrôza. Zošediveli mu
líca, prsty nevedomky mrvili suché seno a
chladli.
 Ďalšie postrehy
postavy konajú pudovo, nekontrolovane:

Ani na ume nemal, aby Marušu objal, a nemohol

za to, že sa tak stalo… no a keď ju pocítil v
ramenách, zdivela v ňom krv.
 Ďalšie postrehy
lyrizácia prózy, napr. personifikuje prírodu do postavy panny –
nevesty v bielom inovaťovom závoji:

Inovať je najnádhernejší závoj.

Nijakej panne na svete neutkajú takú nádheru, akú si utká
príroda sama, keď sa jej zachce, hoc by to bola panna zo
sedemdesiatich kráľovských palácov. Ani príroda-panna si
ho nedožičí hocikedy, sťaby sa i jej závoj mal podrať,
pominúť, a vyberá si ho, oblieka iba vo výnimočných
prípadoch. Príroda-panna rada sa parádi cez celý rok, truhla
so šatami akoby nemala dna.
 Ďalšie postrehy
kultivovaný ľudový jazyk, veľmi expresívny, výrazne zachytí
nežnosť, ale aj akciu a zlosť či opitosť:

Tancovať, hmýriť sa neprestávali Janove hlavy.

Keď Jozef udrel fľašou medzi oči jednej, všetky hneď
skrvaveli a všetky rovnako rozzevené ústa rovnako
schrčali.
Jozef chcel ich vidieť všetky a chcel sa rehotať diabolsky, ale
pred oči tislo sa mu tisíc a tisíc rúk, zastreli mu svet, mykali
ho, socali, teplou krvou oblievali a nezrozumiteľne hučali.
 Ďalšie postrehy
reč postáv je plná zámlk a nedopovedaných viet:

A čím viac sa díva Jozef Mak, tým väčšmi sa mu duša mračí,

lebo nevie, nevie, ako povedať Jule aspoň jediné láskavé
slovo, ako sa k nej prihnúť aspoň trochu, ako sa jej aspoň
nejakým úškľabkom poďakovať za obsah plachtičky
(poznámka: za syna), čo vlečie pred sebou, a za jedenásť
ciest. Nič nevie Jozef Mak, iba hlavu by si vedel preťať.
Pomôž mi, Jula!
Ó, Jula vďačne, veď je na to stvorená na svet.
 Ďalšie postrehy
rozprávač sa niekedy správa ako bábkoherec, hovorí za svoje postavy,
domýšľa, čo chceli povedať, čo by sa patrilo, aby povedali. Je vševediaci
a vždy prítomný:

Prvý raz sa jej pozrel do očú a videl najsamprv, aká je Jula nesmierne čistá.
Potom to, že pricloňuje trochu oči a viečka má biele, priezračné, i celú
pleť takú jasnú, čistú, hladkú a bielu, a nevedel, iba tak cítil, že táto
jasnota pochodí od troch vecí: od materstva, od únavy a od radosti.
Hej, nepekná Jula bola takáto zázračne krásna.
A umná, dobrotivá.
Skoro celkom priclonila oči mihalnicami, aby nepomýlila Jozefa Maka, keď
sa cez srdce díva na ňu. Nech sa len díva…
 ÚLOHY
Načrtnite stručný prierez dejinami slovenského románu. Charakterizujte
literárny druh – román. Vymenujte typy románu. Pomocou ukážky
interpretujte nosnú ideu románu Jozef Mak.

Jozef Mak sa musel odvrátiť i prvý i druhý raz a musel ísť do kúta.
Tu sedí a biedny je.
Nuž a kto je biedny, tomu nemôžeš inšie priložiť, iba biedu, tak počúvaj,
Jozef Mak, aby si mal biedy ešte viac.

Trp, Jozef Mak.

Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je
kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete
obyčajný Jozef Mak.
 ÚLOHY
Inovať je nádhernejší  závoj. Nijakej panej na svete
neutkajú takú nádheru, akú si utká sama príroda, keď sa
jej zachce, hoc by to bola panna zo sedemdesiatich
kráľovských palácov. Ani príroda – panna si ho nedožičí
hocikedy, sťaby sa i jej závoj mal podrať, pominúť, a
vyberá si ho, oblieka iba vo výnimočných prípadoch.

Nájdite v ukážke dôkaz lyrizácie prozaického textu.

Urobte morfologický rozbor podčiarknutých slov v texte.
nádhernejší
Prídavné meno: akostné, mužský rod, singulár, N, pekný (2. stupeň)
panej
Podstatné meno: konkrétne, všeobecné, životné, ženský rod, singulár,
G, pani
zachce
Sloveso: činnostné, plnovýznamové, 3. os., singulár, prítomný,
oznamovací, činný, dokonavý vid
zo
Predložka: vokalizovaná, prvotná, jednoduchá, G
jej
Zámeno: privlastňovacie, rod, číslo, pád, vzor: môj
iba
Častica