LIST (fylom)

-je nadzemný, bočný orgán rastliny s obmedzeným rastom a spolu so stonkou tvorí výhonok
HLAVNÉ FUNKCIE LISTU:
a) fotosyntetická asimilácia – fotosyntéza
b) výdaj vody – vyparovanie vody (transpirácia)
– vytláčanie vody v podobe kvapiek (gutácia)
c) výmena plynov – O2 a CO2 s prostredím
DRUHOTNÉ FUNKCIE LISTU:
a) zásobná – ukladanie zásobných látok (pr. listové cibule – cibuľa, cesnak)
b) rozmnožovacia – zabezpečuje vegetatívne rozmnožovanie (pr. africká fialka)
MORFOLOGICKÁ STAVBA LISTU
čepeľ-plocha listu a podľa jej členitosti rozlišujeme listy na:
jednoduché zložené
(celistvá)

jabloň

(delená) agát

javor

stopka-pripája list na stonku, v spodnej časti môže byť pošva(trávy) alebo prílistky(ruža)
žilnatina- tvoria ju cievne zväzky, sú bohato rozkonárené – mechanická a vodivá funkcia
(spevnené sklerenchýmom)
ROZDELENIE LISTOV-má význam v taxonómii (systematike rastlín)
a) podľa členitosti listovej čepele
Jednoduché: celistvé (lipa, jabloň, gaštan jedlý)
delené (dub, javor)
Zložené: 3 početné (jahoda, ďatelina)
5 alebo 7 početné (pagaštan)
perovité (agát, ruža, malina)
b) podľa tvaru listovej čepele
okrúhly (kapucínka), 3-uholníkový (brečtan), srdcovitý (orgován),
obličkovitý (kopytník), šípovitý (povoja)
c) podľa okraja listovej čepele

d) podľa typu žilnatiny

e) podľa postavenia listov na stonke

• striedavé (jabloň, marhuľa)
• protistojné (orgován, hluchavka)
• praslenovité (vranovec, praslička)
• prízemná ružica listov (púpava)
 f) podľa pripojenia listov k stonke
1 stopkatý (lipa), 2 sediaci (nezábudka), 3 zbiehavý (divozel), 4 objímavý (mak),
5 prerastený (prerastlík okrúhlolistý), 6 zrastené listy (zemolez kozí)

KATEGÓRIE LISTOV NA STONKE

-podľa umiestnenia listov na výhonku a podľa vývinu rastliny rozlišujeme niekoľko kategórií
listov:
 klíčne listy - tvoria sa už v semene, ich úlohou je vyživovať klíčiacu rastlinu
ihličnany (viac klíčnych listov)
dvojklíčnolistové rastliny (2 klíčne listy)
jednoklíčnolistové rastliny (1 klíčny list)
 asimilačné listy - väčšina listov
- zabezpečujú fotosyntézu a výdaj vody
 listene - sú v hornej časti stonky
- v ich pazuchách spravidla vyrastajú kvetné stopky nesúce kvety
 kvetné lístky - premenené listy
- vyvinuli sa z nich kvety
ANATOMICKÁ STAVBA BIFACIÁLNEHO LISTU
BIFACIÁLNY LIST – na liste rozlišujeme rub a líce, vnútorné
usporiadanie pletív v listovej čepeli je rôzne v hornej i v spodnej časti
- je typický pre dvojklíčnolistové rastliny (javor, lipa, púpava, ...)
a – kutikula
b – vrchná pokožka
c – palisádový
parenchým
d – špongiový
parenchým
e – spodná pokožka
s kutikulou
f – prieduchy na
spodnej strane listu
cz – cievny zväzok
BIFACIÁLNY LIST
Vrchná pokožka = epiderma Spodná pokožka s prieduchmi
- jej bunky priliehajú tesne - výdaj vody a výmena plynov
k sebe a sú bez - má kutikulu
medzibunkových priestorov - obsahuje krycie pletivá
- má kutikulu Cievny zväzok
- obsahuje krycie pletivá - vodivé pletivo
Listový mezofyl je rozlíšený na: - kolaterálny CZ
Palisádový parenchým – bunky majú - obsahuje aj sklerenchým, ktorý chráni
pretiahnutý tvar, priliehajú tesne k sebe list pred roztrhnutím
a obsahujú veľa chloroplastov
Špongiový (hubový) parenchým – bunky
majú rôzny tvar, sú medzi nimi
medzibunkové priestory a obsahujú
menej chloroplastov
ANATOMICKÁ STAVBA MONOFACIÁLNEHO LISTU
MONOFACIÁLNY LIST – na liste nerozlišujeme rub a líce, vnútorné
usporiadanie pletív v listovej čepeli je rovnaké v hornej i v spodnej časti
- je typický pre jednoklíčnolistové rastliny (tulipán, cesnak, raž, ...)

a – kutikula
b – pokožka
c – nerozlíšený
listový mezofyl
f – prieduchy na
oboch stranách
listu
cz – cievny zväzok
MONOFACIÁLNY LIST
Vrchná aj spodná pokožka = epiderma
-sú tu prieduchy na oboch stranách Cievny zväzok
- má kutikulu - vodivé pletivo
- obsahuje krycie pletivá - kolaterálny CZ
Listový mezofyl - obsahuje aj sklerenchým,
- nie je rozlíšený na palisádový ktorý chráni list pred roztrhnutím
a špongiový parenchým
- sú v ňom medzibunkové priestory

OPADÁVANIE LISTOV
1.) Rastlina sa zbavuje škodlivého účinku zostarnutých častí (nahromadené nepotrebné produkty
metabolizmu, exkréty, vápnik, železo, mangán, . . .)
2.) Zastavenie transpirácie -> spomalenie vedenia vody

Listy zastavujú pred zimou rast a starnú:

 presun aminokyselín, proteínov, sacharidov, nukleových kyselín a iných dôležitých látok do
kmeňa a koreňov
 rozklad chlorofylu -> žltnutie (karotenoidy, xantofyly)
 u ihličnanov opadávajú listy v intervale 2 – 3 roky

MODIFIKÁCIE ( METAMORFÓZY ) LISTOV - listy sa tvarovo a funkčne prispôsobili podmienkam

prostredia
patria sem:
→ šupiny na púčikoch – ochranná funkcia (lieska)
→ dužinaté cibule – zásobná funkcia (tulipán, snežienka)
→ listové úponky – prichytávanie o pevnú oporu (hrach, vika)
→ listové tŕne – ochranná funkcia (kaktus, dráč)
→ listencové obaly – ochranná funkcia (kukurica)
→ dužinaté listy – zásobná funkcia, obsahujú v bunkách veľa vody (aloe, skalnica)
→ listy mäsožravých rastlín – lapacie zariadenia produkujúce tráviace enzýmy (rosička)

HOSPODÁRSKY VÝZNAM LISTOV

zelenina – listová, hlúbová a cibuľová
krmivá – výhonky niektorých rastlín
priemyselné rastliny – pr. tabak
koreniny – listy majoránky a vavrínu (bobkový list)
farmaceutický priemysel – výroba liečiv
čajoviny – pŕhľava, mäta, . . .
kozmetika