RÍŠA: HUBY

Oddelenie Trieda Rad Zástupcovia

nádorovky (Plasmodiophora) – kapustovité
Slizovky rakovinovec zemiakový
(Myxomycota) plasmopara viničová – peronospóra
fytoftóra zemiaková
Spájavé plesne pleseň hlavičkatá (Mucor mucedo)
(Zygomycetes)
kvasinka pivná (Saccharomyces cerevisieae)
Kvasinkotvaré
kvasinka vinná (Saccharomyces vini)
(Saccharomycetales)
rod: Candida – ochorenia kože, pľúc
Paplesňotvaré huby Penicillium (notatum) chrysogenum
Vreckaté huby (Eurotiales) Aspergillus niger
(Ascomycetes) Kyjaničkotvaré huby kyjanička purpurová (Claviceps purpurea) – námeľ (sklerócium),
(Clavicipitales) ražná hubka
smrčok jedlý (Morchella esculenta)
Čiaškotvaré huby
ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta)
(Pezizales)
hľuzovky (Tuber)
Rôznotvaré huby trúdnikovec pestrý (Trametes versicolor)
Vlastné huby (Aphyllophorales) sírovec obyčajný
(Eumycota)
Hyménium s lupeňmi:
muchotrávka červená (Amanita muscaria) - mierne jedovatá huba
muchotrávka zelená (Amanita phalloides) - smrteľne jedovatá huba
bedľa vysoká (Macrolepiota procera) - jedlá huba
plávka modrastá (Russula cyanoxantha) - jedlá huba
Bazídiové huby
rýdzik pravý (Lactarius deliciosus)
(Basidiomycetes) Pečiarkovité huby
kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)
(Agaricales)
pečiarka poľná (Agaricus camprestris)
Rúrkovité hyménium:
hríb dubový (Boletus aestivalis)
kozák osikový (Leccinum aurantiacum)
suchohríb plstnatý (Xerocomus subtomentosus)
hríb satanský (Boletus satanas) – jedovatá huba
 HUBY

Mykológia – veda, ktorá sa zaoberá štúdiom húb

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA
- mikroskopické a aj makroskopické
- jednobunkové a aj mnohobunkové
- eukaryotické stielkaté organizmy
- výživa:
1) Heterotrófne
a) Saprofytické huby – živiny čerpajú z odumretých organizmov
b) Parazitické huby:
Obligátne parazitické – živiny čerpajú zo živých organizmov
Saproparazitické – v životnom cykle sa vyskytuje štádium parazitické a aj
saprofitické
Fakultatívne parazitické – žijú saprofiticky a len za určitých podmienok
parazitujú
c) Symbióza – spolužitie s rastlinnými organizmami
Mykoríza – symbióza s koreňmi vyšších rastlín a vláknami húb (mycéliom)
muchotrávka červená – breza, hríb dubový - dub
Lichenizmus – symbióza rias a siníc s hubami – vzniká lišajník (morfologicky
a ekologicky odlišný organizmus)
Endomykoríza – hubové vlákna žijú vo vnútri koreňa mladej rastliny a produkujú
látky podporujúce jej vývin

STAVBA BUNKY HÚB

Bunková stena obsahuje chitín (nikdy nie celulózu, chitín sa nachádza vo vonkajšej kostre hmyzu)
Plastidy neobsahujú – bez asimilačných farbív → neprebieha fotosyntéza
Zásobná látka je glykogén alebo tukové kvapôčky (nikdy nie škrob ako u rastlín)

STAVBA TELA HÚB

- Telo tvorí stielka (thallus):
- jednobunková – jednobunkové huby
- vláknitá – mnohobunkové huby: vytvárajú hubové vlákna – hýfy
Hýfy sa môžu vytvárať z buniek, ktorým priehradky:
- oddeľujúce jednotlivé bunky zanikli – vznikla jednobunková trubica – sipho
(viac jadrové)
- sa zachovali, sú delené na bunky – priehradkovité (bunka obsahuje 1 alebo viac
buniek)
- rôsolovitá, bez bunkovej steny - plazmódium

ROZMNOŽOVANIE HÚB
A) Nepohlavné rozmnožovanie
- delením buniek na 2 dcérske
- pučaním
- fragmentáciou – časťami hýf
- spórami – výtrusmi (vytvárajú sa na konídiách, vo vreckách alebo bazídiách)

B) Pohlavné rozmnožovanie
Hyfogamia – dochádza k splývaniu rozlíšených vláken. Z výtrusov najprv vyrastá prvotné podhubie,
ktorého vlákna sú rozlíšené na + vlákna a - vlákna. Sú to mnohobunkové hubové vlákna tvorené
diplodnými jednojadrovými bunkami.
V priaznivých podmienkach sa priblížia k sebe dve prvotné hubové vlákna z pohlavne odlíšených
výtrusov. V mieste dotyku sa bunkové steny rozpustia a cytoplazma s organelami obidvoch buniek sa
premieša.
Pohlavne odlíšené jadrá ale nesplývajú, a tak vzniká osobitný stav – dvojjadrovosť bunky. Takáto bunka
potom vytvára druhotné podhubie. Obidve jadrá každej bunky sa delia súčasne. Z druhotného podhubia
môže vyrásť plodnica, ktorá je takisto tvorená dvojjadrovými bunkami.
Koncové bunky plodnice vytvárajú:
- u bazídiových húb bazídium (výtrusonosná stopka)
- u vreckatých húb vrecko (ascus).
Bazídiá vytvárajú tenkú výtrusorodú vrstvu – hymenium, vrecká vytvárajú thécium.

V bazídiu splývajú dve pohlavne odlíšené jadrá. Vzniknutý diploidný útvar hneď prejde meiózou a
vzniknú 4 haploidné jadrá, z ktorých sa vytvoria 4 výtrusy – bazídiosóry spojené stopkou s bazídiom.

Vo vrecku tiež splývajú dve pohlavne odlíšené jadrá. Vo vzniknutom diploidnom jadre prebehne meióza
a po nej spravidla mitóza. Vznikne tak 8 výtrusov – askospór.

Vreckaté huby sa často rozmnožujú aj nepohlavne pomocou konídií. Vytvárajú na povrchu špeciálny
útvar – konídiofor.

FUNKCIA HÚB
- reducenty organických zvyškov, zabezpečujú kolobeh minerálnych látok
- potrava živočíchov, človeka
- využitie vo farmaceutike a biotechnológiách
- sú pôvodcami chorôb rastlín, živočíchov i človeka
1. ODDELENIE: SLIZOVKY (MYXOMYCOTA) ∙ rakovinovec zemiakový
∙ výskyt: chladné a tienisté, vlhké miesta (les, záhrady, - rakovina zemiakov
rozkladajúce sa drevo) ∙ plasmopara viničová –
∙ žijú: saprofyticky, paraziticky peronospóra
∙ stielka: jednobunková al. mnohojadrové plazmódium - ochorenia viniča
(splynutím mnohých buniek meňavkovitého tvaru)
∙ pazdierka hnedá
∙ vytvárajú rôznofarebné slizovité povlaky na rôznych
∙ vlčinka červená
organických substrátoch
∙ rozmnožovanie:
- nepohlavné: výtrusmi v plodničkách, vegetatívne
delením
- pohlavné: spájaním myxomonád a myxoaméb
2. ODDELENIE: VLASTNÉ HUBY (EUMYCOTA)
∙podhubie: jednobunkové alebo mnohobunkové (častejšie)
2A. Trieda: Spájavé plesne (Zygomycetes) ∙ pleseň hlavičkatá (Mucor
∙ výskyt: zahnívajúce organické substráty, syry, mucedo)
zaváraniny, pekárenské výrobky, pôvodcovia chorôb – - saprofytická - zle uskladnené
mykóz, alergie – veľký výskyt spór (nepohlavné potraviny
rozmnožovanie) - tvorí biele kožovité podhubie,
∙ mikroskopické zozelenie pri tvorbe výtrusníc a
∙ žijú: saprofyticky sčernie, keď výtrusnice dozrejú
∙ mycélium rozkonárené sifonické (rúrkovité, bez
priehradok), staršie hýfy s priehradkami
∙ rozmnožovanie:
- pohlavné – spájaním: vytvoria sa 2 pohlavne rozlíšené
kopulačné výbežky, kde sa nahromadia diploidné jadrá
→ vznikne bunková stena a vytvorí sa gametangium
(jadrá majú funkciu gamét) → v mieste ich dotyku sa
rozpustia bunkové steny a jadrá obidvoch gametangií sa
spárujú → celý útvar sa obalí hrubou bunkovou stenou a
vznikne diploidná zygospóra, z ktorej po období pokoja
vyklíči nové hubové vlákno.
- nepohlavne – výtrusmi: tvoria sa vo výtrusniciach Pohlavné rozmnožovanie
(sporangiách). Sporangium nesie sporangiofor, ktorý
vyrastá z podhubia. Výtrusy sa tvoria na povrchu
výtrusnice.
2B. Trieda: Vreckaté huby (Ascomycetes)
∙ najpočetnejšia skupina húb
∙ hýfy vyrastajú z buniek, ktoré majú v bunkovej stene
otvor
- významným znakom je tvorba zvláštnych výtrusníc –
vreciek, vrecká môžu byť v plodniciach roztrúsené,
alebo tvoria súvislú výtrusorodú vrstvu – técium.
- vo vrecku je obyčajne osem výtrusov – askospór
- okrem askospór vytvárajú aj konídie, ktoré vznikajú na
špecifických nosičoch konídií – konídioforoch
Rad: kvasinkotvaré huby (Saccharomycetales) ∙ kvasinka pivná
∙ stielka jednobunková, rozmnožuje sa najmä pučaním (Saccharomyces cerevisieae) –
(na bunke sa vytvorí hrbolček, ktorý sa zväčšuje až do výroba piva (na skvasovanie
veľkosti dospelej bunky a rozdelí sa jadro, útvar sa sladu) a na výrobu pekárskych
niekedy oddelí, čím vznikne nová bunka alebo zostáva kvasníc
spojený s materskou bunkou a vytvára sa nepravé ∙ kvasinka vínna
mycélium) (Saccharomyces vini) – výroba
- najvýznamnejšie sú pivné, vinné, mliečne, maslové vína, nachádza sa voľne v
kvasinky, premieňajú cukor na kvasné produkty, bez prírode na bobuliach hrozna
prístupu vzduchu na alkohol a so vzduchom na ocot ∙ kvasinky rod Candida –
(ovocnú kyselinu), produkujú vitamíny B. ochorenia slizníc, kože, pľúc
- majú aj fermentačné schopnosti, čo sa využíva človeka
priemyselne pri kvasných biotechnológiách v
potravinárstve, poľnohospodárstve, farmácií
i krmovinárstve
Rad: paplesňotvaré huby (Eurotiales) ∙ Penicillium notatum – huba,
- podieľajú sa na hnilobe ovocia, zeleniny, skladovaných liečenie bakteriálnych ochorení,
obilnín, krmiva, exotických plodín, semien a iných antibiotikum penicilín, niektoré
produktov druhy penicilia sa využíva pri
- sú prevažne saprofytické druhy výrobe syrov
- niektoré druhy produkujú nebezpečné jedy ∙ Aspergillus niger –
– mykotoxíny, ktoré môžu vyvolávať rôzne ochorenia znehodnocuje potraviny,
(preto by sa potraviny napadnuté paplesňou nemali produkuje jed
konzumovať ani po odstránení mycélia)
- patria sem aj huby, ktoré sú pre človeka veľmi užitočné
Rad: kyjaničkotvaré huby (Clavicipitales) ∙ kyjanička purpurová
- ich vrecká sa nachádzajú v bankovitých plodniciach (Claviceps purpurea) –ražná
- patria sem prevažne parazitické huby hubka – námeľ
napadá semenníky kvitnúcich

2C. Trieda: Bazídiové huby (Basidiomycetes)
- početná skupina húb
- pomenovanie triedy je odvodené od bazídiospór, ktoré
vznikajú na kyjakovitých bunkách bazídiách, ktoré
vytvárajú súvislú výtrusorodú vrstvu – hyménium
- bazídiá môžu byť jednobunkové – celistvé, alebo
štvorbunkové – delené
jednobunkové bazídiá majú všetky naše klobúkaté huby
- plodnica je väčšinou rozlíšená na hlúbik a klobúk
tráv aj obiloviny (raž), vytvára
rožtekovité sklerócium
(námeľ) - obsahuje látky, ktoré
sú pre človeka jedovaté.
(farmaceutický priemysel, na
výroba liečiv)
Rad: čiaškotvaré huby (Pezizales) ∙ smrčok jedlý (Morchella
- saprofytické i parazitické huby, ktorých vrecká s esculenta)
askospórami sú uložené tesne vedľa seba v hornej časti ∙ ušiak obyčajný (Gyromitra
miskovitej plodnice, tvoria výtrusorodú vrstvu. Horná časť esculenta)
plodnice je obyčajne intenzívne a nápadne sfarbená (do ∙ hľuzovky (Tuber) – rastú pod
červena, hneda, zelena) povrchom pôdy v teplých
- patria sem aj veľké mäsité huby, ktorých výtrusorodá dubinách
vrstva pripomína klobúčik
Rad: rôznotvaré huby (Aphyllophorales) ∙ trúdnikovec pestrý (Trametes
- sú saprofytické i parazitické, často rastúce na stromoch versicolor)
∙ sírovec obyčajný - jeho mladé,
ešte šťavnaté plodnice sú jedlé
Rad: pečiarkovité huby (Agaricales) Hyménium s lupeňmi:
- plodnice rozlíšené na hlúbik a klobúk ∙ muchotrávka červená
∙ bazídiá sú umiestnené na lupeňoch alebo rúrkach, počas ∙ muchotrávka zelená
rastu mladej plodnice spravidla chránené čiastočnou ∙ bedľa vysoká
plachtičkou, z ktorej zostáva ako zvyšok na dospelej ∙ plávka modrastá
plodnici na hlúbiku prsteň. Muchotrávky majú aj celkovú ∙ rýdzik pravý
plachtičku, ktorá obaľuje spočiatku celú mladú plodnicu. ∙ kuriatko jedlé
Z nej zostáva ako zvyšok na báze hlúbika pošva, prípadne ∙ pečiarka poľná
drobné útržky na klobúku Rúrkovité hyménium:
∙ hríb dubový
∙ kozák osikový
∙ suchohríb plstnatý
∙ hríb satanský