Systém húb

Ríša: Huby (Fungi)

Systém húb
Oddelenie: Slizovky
(Myxomycota)
Oddelenie: Chytrídiomycéty
(Bunkovky)
Oddelenie: Oomycéty
(Riasovky)
Oddelenie: Vlastné huby
Triedy: Spájavé plesne
(Zygomycetes )
Vreckaté huby
(Ascomycetes)
Bazídiové huby
(Basidiomycetes)
Oddelenie: Lichenizované
huby
 Oddelenie: Slizovky
(Myxomycota)
Stielka :
jednobunková
mnohojadrové plazmódium - vzniká
splynutím mnohých buniek meňavkovitého
tvaru
tvoria rôznofarebné slizovité povlaky na
rôznych organických substrátoch
saprofyty, parazity
nepohlavné rozmnožovanie: výtrusmi v
plodničkách, vegetatívne: delením
pohlavné rozmnožovanie
výskyt - chladnejšie tienisté a vlhké miesta v
lese, v záhradách, na zvyškoch mokrého
rozkladajúceho sa dreva

Oddelenie: Slizovky
(Myxomycota)
zástupcovia: Pazdierka
hnedá (Stemonitis
fusca)
Vlčinka
červená (Lycogala
epidendrum)
červené guľovité
plazmódiá
v lese na pňoch, na
práchnivejúcom dreve
Oddelenie: Chytrídiomycéty -
Bunkovky
saprofytné huby - žijú vo vlhkej pôde, vo
vode
 parazitné druhy - napádajú rastliny
ako jediné z húb vytvárajú počas
individuálneho vývinu pohyblivé štádiá
pomocou bičíkov - zoospóry
pri ich rozmnožovaní sa stretávame aj s
pohlavným procesom
zástupca- rakovinovec zemiakový
(Synchytrium endobioticum)- napáda
zemiakové hľuzy.

HUBY
Oddelenie: Oomycéty -
riasovky
Zástupcovia veľmi významných
patogénov poľnohospodárskych
plodín:
Pleseň zemiaková (fytoftóra)
(Phytophtora infestans)
  spôsobuje
chorobu zemiakov,
paradajok
 postihuje listy –
objavujú sa
žltohnedé škvrny.
Plazmopara viničová (Peronospora
viticola)
 je nebezpečným
 rýchlo sa šíriacim
parazitom viniča
hroznorodého
  prejavuje sa
žltými škvrnami na
listoch
Choroba viniča sa preniesla do
Európy zo Severnej Ameriky koncom
19. storočia.
Dodnes sa ju však nepodarilo
úspešne zvládnuť.

Oddelenie: Vlastné huby

(Eumycota)
Triedy: Spájavé plesne
(Zygomycetes )
Vreckaté huby
(Ascomycetes)
 Bazídiové huby
(Basidiomycetes)
Podhubie:
 jednobunkové
 najčastejšie
mnohobunkové

Trieda: Spájavé plesne

(Zygomycetes)
mikroskopické, saprofyty
niektoré pôvodcami chorôb – mykóz
človeka
nebezpečný je veľký počet spór -
vznikajú pri nepohlavnom spôsobe
rozmnožovania
u citlivých ľudí » alergie - spóry sú
súčasťou prachu
výskyt → zahnívajúce organické
substráty, syry, zaváraniny,
pekárenské výrobky

zástupca: Pleseň hlavičktá (Mucor

mucedo)
žije saprofyticky na zle uskladnených
potravinách
vytvára biele kožovité podhubie:
 zozelenie pri
tvorbe výtrusníc
 sčernie, keď
výtrusnice dozrejú
 Trieda: Vreckaté huby
(Ascomycetes)
najpočetnejšia skupina húb
hýfy vyrastajú z buniek - majú
v bunkovej stene otvor
významným znakom - tvorba
zvláštnych výtrusníc – vreciek:
vo vrecku je osem výtrusov –
askospór
okrem askospór vytvárajú aj konídie -
vznikajú na špecifických nosičoch
konídií – konídioforoch

Rad: kvasinkotvaré huby

(Saccharomycetales)
stielka - jedna bunka, rozmnožovanie -
pučaním,
  kvasinky : premieňajú cukor na kvasné
produkty:
 bez prístupu vzduchu na alkohol
 so vzduchom na ocot (ovocnú
kyselinu)
majú aj fermentačné schopnosti - pri
kvasných biotechnológiách v potravinárstve,
poľnohospodárstve, farmácií
i krmovinárstve
 pivné, vinné, maslové, mliečne -
význam pri výrobe niektorých druhov
syra

Zástupcovia:
Kvasinka pivná (Saccharomyces cerevisieae) -
skvasovanie sladu pri výrobe piva, výroba
pekárenských kvasníc = biomasa kvasinkových
buniek, liehu, vitamínov zo skupiny B.
Nevyskytujú sa vo voľnej prírode - kultivar.
Kvasinka vínna (Saccharomyces vini) - vyskytujú
aj vo voľnej prírode, napr. na bobuliach hrozna. Sú
pôvodcom kvasenia ovocných štiav.

Kvasinky rodu Candida – ochorenia slizníc, kože,

pľúc človeka

Rad: paplesňotvaré
huby
podieľajú sa na hnilobe ovocia, zeleniny,
skladovaných obilnín, krmiva, exotických
plodín, semien a iných produktov
prevažne saprofytické druhy
produkujú nebezpečné jedy – mykotoxíny -
môžu vyvolávať rôzne ochorenia (preto by
sa potraviny napadnuté paplesňou
nemali konzumovať ani po odstránení
mycélia)
patria sem aj veľmi užitočné huby:
 Penicillium notatum – ATB - penicilín
Niektoré penicilia sa využívajú pri výrobe
syrov

Aspergillus niger - znehodnocuje

potraviny, produkuje jed

Papleseň štetkovitá - Aspergillus

niger
 Rad: kyjaničkotvaré
huby
Kyjanička purpurová (Claviceps
purpurea) – ražná hubka - napadá
semenníky kvitnúcich obilnín (raž)
vytvára rožtekovité
sklerócium (námeľ) - obsahuje
jedovaté látky
Využívajú sa vo farmaceutickom
priemysle

Saprofyty , parazity
Smrčok jedlý (Morchella esculenta)
Ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta)
Hľuzovky (Tuber) - rastú pod povrchom pôdy v
teplých dubinách
patria sem aj veľké mäsité huby, ktorých výtrusorodá
vrstva pripomína klobúčik

Trieda: Bazídiové huby

(Basidiomycetes)
početná skupina húb
pomenovanie od bazídiospór - vznikajú na
kyjakovitých bunkách bazídiách -
vytvárajú súvislú výtrusorodú vrstvu – hyménium
bazídiá - jednobunkové - celistvé
- štvorbunkové – delené
jednobunkové bazídiá majú všetky naše klobúkaté
huby
plodnica je väčšinou rozlíšená na hlúbik a klobúk
 Rad: rôznotvaré huby
(Aphyllophorales)
saprofytické
i parazitické
často rastúce na
stromoch
zástupcovia:
Trúdnikovec pestrý
(Trametes versicolor)
Sírovec obyčajný -
jeho mladé, ešte
šťavnaté plodnice sú
jedlé
 Rad: pečiarkovité huby
(Agaricales)
Plodnice - rozlíšené na hlúbik a klobúk
Bazídiá - sú umiestnené na lupeňoch
alebo rúrkach
 počas rastu mladej plodnice spravidla
chránené čiastočnou plachtičkou
 z nej zostáva ako zvyšok na dospelej
plodnici na hlúbiku prsteň

Muchotrávky majú aj celkovú plachtičku -

 obaľuje spočiatku celú mladú plodnicu
 ako zvyšok na báze hlúbika pošva
 prípadne drobné útržky na klobúku
Sú to významné morfologické znaky
Hyménium s lupeňmi
Muchotrávka červená (Amanita
muscaria) - mierne
jedovatá huba
 Muchotrávka zelená (Amanita
phalloides) - smrteľne
jedovatá huba
Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) -
výborná jedlá huba
Plávka modrastá (Russula
cyanoxantha) - výborná jedlá
huba, z plávok jedna z najlepších
Rýdzik pravý (Lactarius deliciosus)
Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)
Pečiarka poľná (Agaricus camprestris)

Rúrkovité hyménium:
Hríb dubový (Boletus
aestivalis)
 Kozák osikový
(Leccinum
aurantiacum)
Suchohríb plstnatý
(Xerocomus
subtomentosus)
Hríb satanský
(Boletus satanas) –
jedovatá huba
bazídiové huby - mikroskopické
parazitické :
nevytvárajú plodnice
rozmnožujú sa viacerými druhmi spór
Sneti podnecujú vznik nádorov → napadajú
hospodárske rastliny

Hrdze na rozdiel od sneti, vytvárajú počas

vegetačného obdobia niekoľko druhov
spór.
Často počas svojho vývinu striedajú aj
dvoch hostiteľov - napr. - hrdza trávna:
spóry na jar klíčia na listoch dráča
potom infikujú obilniny
napadnutým rastlinám sa semenník zmení
na prachovitú hmotu tvorenú výtrusmi

Rad : Sneti