KVET (FLOS)

 Kvet = reprodukčný orgán rastlín, ktorého úlohou je tvorba pohlavných buniek slúžiacich
na rozmnožovanie a zachovanie druhu.
 Reprodukčné orgány semenných rastlín sú listového pôvodu.
 Nahosemenné rastliny (borovicorasty) ich majú uložené v šišticiach, krytosemenné
rastliny (magnóliorasty) v kvetoch.

KVETY BOROVICORASTOV
 Často sa označujú ako „nepravé kvety“.
 Sú farebné odlíšené.
 Žlté kvetné šištice sú samčie a červené kvetné šištice sú samičie.
 Vyrastajú na jar na koncoch konárov ihličnatých stromov. Toto umiestnenie je
dôležité pre charakteristickú vetroopelivosť borovicorastov.

SAMČIA ŠIŠTICA: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici tyčinky
(výtrusné listy = mikrosporofyly = výtrusné listy nesúce výtrusnice). V každej tyčinke sú 2
voľné alebo zrastené peľové komôrky (výtrusnice = mikrosporangiá). V nich vznikajú
jednobunkové peľové zrná (mikrospóry).

SAMIČIA ŠIŠTICA: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici

usporiadané podporné listene. V ich pazuchách sa nachádzajú semenné šupiny (plodolisty =
makrosporofyly = výtrusné listy nesúce výtrusnice), ktoré nesú 2 nahé vajíčka (výtrusnice =
makrosporangiá).
Keďže vajíčka nie sú uzavreté v piestiku ako u magnoliorastov a aj vzniknuté semená nie sú
chránené oplodím, označujú sa ako nahé vajíčka (borovicorasty → nahosemenné rastliny).

STAVBA KVETU MAGNÓLIORASTOV

1. KVETNÉ LÔŽKO – premenená vrchná časť stonky (stonkový pôvod)

Na ňom sú usporiadané kvetné časti v kruhu alebo závitnici (vývojovo pôvodnejšie kvety –
napr. magnólia). Súčasťou sú aj nektáriá.
2. KVETNÉ OBALY sú listového pôvodu, lákajú opeľovače, nepodieľajú sa priamo na
rozmnožovaní.

Kvetné obaly môžu byť:

a) tvarovo a farebne nerozlíšené – vytvárajú okvetie (P - perigoneum) z okvetných lístkov,
napr. tulipán
 b) tvarovo a farebne rozlíšené na
 kalich (K – calyx) - najčastejšie zelený, tvorený z voľných alebo zrastených kališných
lístkov.
 koruna (C – corolla) - býva pestro sfarbená a tvorená z voľných alebo zrastených
korunných lupienkov.
3. REPRODUKČNÉ ORGÁNY – sú listového pôvodu, slúžia na pohlavné rozmnožovanie.

Patria k nim:
a) PIESTIK (samičí pohlavný orgán, ktorý vznikol zrastením jedného alebo viacerých
PLODOLISTOV (tzv gyneceum, označuje sa G), V piestiku prebieha tvorba vajíčiek.
b) TYČINKY (samčie pohl. orgány, tvorba peľových zŕn)

Stavba PIESTIKA: BLIZNA, ČNELKA a SEMENNÍK s vajíčkami

 VAJÍČKO (obr B) zodpovedá výtrusnici výtrusných rastlín

 vajíčko je obalené vajíčkovými obalmi (intergumenty), ktoré majú na vrchole
peľový vchod
 vo vnútri je zrelý zárodočný miešok, v ktorom je:
 centrálne jadro
 samičia pohl. b. = vajcová bunka (oosféra)
 okolo vajcovej bunky sú dve pomocné bunky
 protistojné bunky - 4

(Na každom plodoliste sa nachádza zárodočné pletivo (placenta) kde sa vytvárajú vajíčka. Vajíčko u rastlín je
mnohobunkový útvar, ktorý pokrývajú obaly - integumenty. V obaloch je otvor -mikropyla, peľový vchod, ktorý
umožňuje samčím gamétam preniknúť do vajíčka a oplodniť vajcovú bunku. Vo vnútri vajíčka sa nachádza
pletivo nucelus, ktorého jedna bunka - materská bunka sa zväčšuje a redukčne sa delí. Vzniknú 4 haploidné
bunky, ktoré tvoria samičiu megaspóru - nezrelý zárodočný miešok. U väčšiny rastlín tri z týchto buniek
zanikajú a zostane len jedna bunka, ktorá sa ďalej vyvíja. Tá vytvorí jednobunkový zárodočný miešok s jadrom.
Toto jadro sa tri krát za sebou delí, vznikne tak 8 jadier, ktoré tvorí 8 jadrový zrelý zárodočný miešok. )

TYČINKA je tvorená NITKOU a PEĽNICOU, v nej sa meiózou tvoria peľové zrnká

 peľové zrnko obsahuje:
 vyživovaciu (vegetatívnu) bunku – zabezpečuje klíčenie peľového
vrecúška po opelení
 rozmnožovaciu (generatívnu) bunku – z nej vzniknú 2 samčie
pohlavné (spermatické) bunky
 Súbor tyčiniek = andreceum – A

Kvety podľa prítomnosti pohlavných orgánov:

a) obojpohlavné (napr. tulipán) – prítomné tyčinky aj piestiky
b) jednopohlavné - kvety tyčinkové (samčie) a kvety piestikové (samičie)

Jednodomá rastlina a) obojpohlavné sú na tej istej rastline (väčšina rastlín, napr. tulipán....)
b) jednopohlavné kvety sú na tej istej rastline (napr. lieska, breza, gaštan...)
Dvojdomá rastlina - jednopohlavné kvety sú na dvoch rozličných jedincoch (vŕba, chmeľ,
topoľ, tis, kivi..., aby sme mali úrodu, potrebujeme dve rastliny)

Podľa súmernosti delíme kvety na:

a) pravidelné (cyklické) – kvet má viacero rovín súmernosti, ktoré ho rozdeľujú na 2 zhodné
polovice (napr. kvet jahody, tulipánu...). Tieto kvety sú vývojovo pôvodnejšie.
b) súmerné – kvet má jednu rovinu súmernosti (napr. kvet fialky, fazule).
c) asymetrické: bez roviny súmernosti.