GENERATÍVNE ORGÁNY

Kvet (flos)

Kvet je generatívnym (reprodukčným) orgánom rastlín v podobe skrátenej stonky.

Funkcia: → reprodukcia = pohlavné rozmnožovanie.
Význam pre človeka a živočíchy :
→ potrava pre organizmy (napr. hmyz - včely, čmele, motýle a vtáky - kolibríky...),
→ liečivé účinky (v kozmetike, parfumérii a farmácii),
→ okrasné druhy.
Poznáme 2 základné rozmnožovacie častice :
1. Výtrusy – vznikajú z telových buniek (paprade) – VÝTRUSNÉ RASTLINY.
2. Semená – vznikajú vždy z kvetov a predchádza tomu opelenie a oplodnenie –
SEMENNÉ RASTLINY.

I. Kvety borovicorastov (nahosemenné rastliny)

 nazývajú sa šištičky a sú farebné odlíšené,
 žlté kvetné šištičky sú samčie a červeno-fialové kvetné šištičky sú samičie,
 vyrastajú na jar na koncoch konárov ihličnatých stromov - toto umiestnenie je dôležité pre
charakteristickú vetroopelivosť borovicorastov (smrek, jedľa, borovica).

1) Samčia šištička.
Stredom prechádza vreteno, na ktorom sú
usporiadané tyčinky, ktoré sú usporiadané
v závitnici.

2) Samičia šištička.
Stredom šištičky prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané podporné listene.
V ich pazuchách sa nachádzajú semenné šupiny, ktoré nesú 2 nahé vajíčka.

II. Kvety magnóliorastov (krytosemenné rastliny)

 niektoré časti kvetov sú listového pôvodu (tyčinky, piestiky, kvetné obaly) a iba kvetné lôžko
je stonkového pôvodu,

1) Samčie pohlavné orgány.

Tyčinka (stapes) :

1
Peľnica : - tvoria ju 2 peľové vačky a v nich sa nachádzajú 4 peľové komôrky,
- v komôrkach je peľotvorné pletivo a z neho sa tvoria peľové zrnká,
- súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva androeceum (A) .

Samičie pohlavné orgány.

Piestik : - vznikol zrastaním jedného alebo viacerých plodolistov,
- označuje sa G – gynaeceum.
Piestik má 3 časti :
a) blizna : vrchná časť piestika, je vlhká, na blizne sa zachytávajú peľové zrná.
b) čnelka,
c) semenník : spodná časť piestika, v ktorej sa nachádzajú vajíčka (d).
Podľa postavenie semenníka voči kvetným obalom a tyčinkám môže byť semenník :
 vrchný, polospodný, spodný.

Kvetné obaly : - chránia pohlavné orgány a svojou farbou lákajú živočíchy – opeľovače (hmyz),
- kvetné obaly nemajú kvety borovicorastov.

a) tvarovo a farebne nerozlíšené kvetné obaly :

- vytvárajú okvetie (P – perigon = rovnakotvarý kvetný obal) z okvetných lístkov,
- napr. tulipán, veternica,

b) tvarovo a farebne rozlíšené kvetné obaly na :

o kalich ( K – calyx = rôznotvarý kvetný obal) : - najčastejšie zelený,
- tvorený z kalíšnych lístkov,
o koruna (C – corolla = rôznotvarý kvetný obal) : - tvorená z korunných lupienkov,
- býva pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín).

Kvety môžu byť :

a) obojpohlavné – majú tyčinky (A) aj piestik (G), napr . jabloň, tulipán,
b) jednopohlavné – majú len tyčinky (samčí kvet) alebo len piestik (samičí kvet).
Delia sa na rastliny:
 jednodomé – na jednej rastline sú samčie aj samičie kvety (kukurica, breza),
 dvojdomé - samčie kvety sú na jednej rastline a samičie na druhej rastline
(vŕba rakyta, pŕhľava dvojdomá, ginkgo dvojlaločné).

SÚKVETIA
Stonka je ukončená 1 kvetom (mak) alebo súkvetím – súbor kvetov (orgován).
Klasifikácia súkvetí :
1. jednoduché súkvetia :
a) strapcovité (racemózne) – dcérske stonky neprevyšujú materskú stonku, kvety rozkvitajú zdola
nahor, pri plošných súkvetiach z okrajov do stredu,

- strapec (napr. ríbezľa, vinič)

- klas (napr. skorocel)
- jahňada (napr. breza, lieska, jelša, vŕba)
- chocholík (napr. hruška, jabloň)
- okolík (napr. prvosienka)
- šúľok (napr. kukurica, pálka)
- hlávka (napr. ďatelina)
- úbor (napr. púpava, margaréta)
- šiška (napr. smrek)

2
b) vrcholíkovité (cymózne) – materská stonka je skrátená a dcérske stonky ju prevyšujú, kvety
rozkvitajú zhora nadol, pri plošných súkvetiach zo stredu ku okrajom,
- kosáčik (napr. mečík)
- skrutec = závinok (napr. nezábudka)
- vidlica (napr. silenka, cínia, durman)
- mnohoramenný vrcholík (napr. baza)

2. zložené súkvetia : – vznikli kombináciou rovnakých alebo rôznych súkvetí

- zložený klas (napr. pšenica) – klas kláskov
- zložený okolík (napr. mrkva) :

KVETNÉ VZORCE
Rozlíšenie kvetov podľa súmernosti :
a) pravidelné (cyklické) – kvet má viacero rovín súmernosti, ktoré ho rozdeľujú na 2 zhodné
polovice (napr. kvet jahody). Tieto kvety sú vývojovo pôvodnejšie,
b) súmerné – kvet má jednu rovinu súmernosti (napr. kvet fialky, fazule).
Stavba kvetu sa vyjadruje:
a) kvetným vzorcom – predstavuje symbolické vyjadrenie stavby kvetu pomocou medzinárodných
symbolov :
↓ - súmerný kvet P – okvetie
K – kalich
* - pravidelný kvet C – koruna
♀ - piestikový kvet (samičí kvet) A – tyčinky
♂ - tyčinkový kvet (samčí kvet) G – piestiky
- obojpohlavný kvet ∞ - veľký počet kvetných častí
[ ] – zrastajúce časti

Typy kvetných vzorcov :

tulipán :

* P 3+3 A3+3 G(3)

čítaj : pravidelný kvet, ktorého okvetie je tvorené z 3 okvetných lístkov
usporiadaných v 2 sústredných kružniciach, podobne sú usporiadané aj
tyčinky, vrchný piestik zrástol z 3 plodolistov.

prvosienka : * K(5) [C(5)A(5)] G(5)

čítaj: pravidelný kvet, ktorého kalich je zrastený z 5 kališných lístkov,

5 zrastených korunných lupienkov zrastá spolu s 5 tyčinkami, vrchný piestik
zrástol z 5 plodolistov.

b) kvetný diagram – predstavuje grafické vyjadrenie počtu a postavenie kvetných

orgánov pri pohľade na kvet zhora.