Zrod modernej doby a nacionalizmus

Veľká francúzska revolúcia

Francúzsko v 18. storočí
● Vo Francúzsku ako absolutistickej monarchii vládol kráľ Ľudovít XVI. Z
rodu Bourbonovcov
● Francúzska spoločnosť bola stavovská s delením:
● Stav: duchovenstvo (2-2,5%) - privilegované
● Stav: šľachta (1,5-2%) - privilegované
● Stav: meštianstvo (96%) - neprivilegované
○ Privilegované stavy = mali výsady (napr. Neplatenie daní, nosenie
zbrane, právo lavice v kostole,...)
○ Neprivilegované stavy = povinnosť platiť dane!
● Kon. 18. st. Vo Francúzsku je obdobím 3 kríz:
1. Hospodárska /neúroda, nedostatok financií/
Politická /nerovnoprávnosť obyvateľstva/
2. Kultúrna /vplyv osvietencov - boj za slobodu/
Cesta k vypuknutiu revolúcie
● Kráľ Ľudovít XVI. Bezhlavo míňal štátne financie (napr. Na vojny ako za
nezávislosť USA či na márnivý život na kráľovskom dvore, čoho výsledkom
boli hospodárske problémy => vznik štátnych dlhov
● Riešením malo byť zavedenie novej všeobecnej pozemkovej dane pre
všetkých
● => potreba zvolať generálne stavy (=najvyššie zhromaždenie stavov
spoločnosti) - nezišli sa už 175 rokov
● Dňa 5. 5. 1789 zasadli generálne stavy vo Versailles, kedy sa rozhodlo o
spôsobe hlasovania => po stavoch a nie podľa počtu zúčastnených /D: 290
členov, Š: 270 členov, M: 589 členov/
● 3. stav nesúhlasil, premenoval sa na Národné zhromaždenie s mocou
prijímať zákony (i nové dane pre všetkých) pod heslom: sloboda - rovnosť -
bratstvo a protestne odišiel do Loptárne
Vypuknutie revolúcie
● hlavným cieľom NZ bolo prijatie ústavy (=najvyšší zákon), preto prijalo
premenovanie Ústavodarné (národné) zhromaždenie - členovia prisahali,
že sa nerozídu, pokým neprijmu ústavu
● reakciou kráľa bolo povolanie francúzskeho vojska pre “ochranu”
poslancov NZ => skutočne ich však chcel rozprášiť
● poslanci NZ na kráľovu reakciu odpovedali širokou radikalizáciou
verejnosti a 14.7.1789 dobytím väznice Bastila v Paríži kvôli zbraniam
(=počiatok revolúcie)
 ● pojem “revolúcia” pomenúva prevratné, radikálne zmeny politických,
hospodárskych či kultúrnych pomerov spoločnosti
Revolučné udalosti
● po vypuknutí francúzskej revolúcie vznikol tzv. “veľký strach” (=strach
poddanstva zo zhabania ich majetku šľachtou)
● v auguste 1789 Národné zhromaždenie prijalo
1. Dekrét o zrušení poddanstva (=augustové dekréty)
2. Deklarácia práv človeka a občana dňa 26.8.1789 /zo 17 článkov/
● tvorbou a prijatím 1. ústavy sa Francúzsko stalo konštitučnou monarchiou
(1789 - 1792), všetci získali občianske práva (ale nie politické!)
● podľa ústavy bola štátna moc rozdelená na:
1. zákonodarnú: Zákonodarné zhromaždenie (=1-komorový parlament so 745
poslancami)
2. výkonnú: kráľ (a ním menovaní ministri)
3. súdnu: súdny tribunál
Vznik prvej republiky
● keď sa do popredia dostávali myšlienky o vytvorení republiky, kráľ Ľudovít
XVI. sa v obave o vlastný život v r. 1791 pokúsil spolu so svojou rodinou o
útek, avšak neúspešne
● kráľ bol chytený, ako vlastizradca zosadený a popravený pod gilotínou v
januári 1793, podobne skončila i jeho manželka, Francúzmi nenávidená
Mária Antoinetta (dcéra Márie Terézie)
● zosadenie kráľa z trónu (=koniec monarchie) znamenalo vznik 1. republiky
vyhlásenej 21. 9. 1792 s novým parlamentom zvaným Konvent - v rukách
mal všetku moc
● na situáciu vo Francúzsku reagovali susedné krajiny, ktoré v r. 1793 vytvorili
tzv. protifrancúzsku koalíciu s cieľom zastaviť šírenie revolučných
myšlienok
○ išlo o Rakúsko, Prusko, Holandsko, Španielsko, Anglicko, ktoré
viedli sériu protifrancúzskych vojen
Jakobínsky teror
● obdobie vlády Konventu (v r. 1792 - 1795) s prevahou girondistov
(=umierení republikáni) bolo poznačené prehrami v bojoch s koaličným
vojskom a vzburami roľníkov pre drahotu a hlad
● zlú spoločenskú situáciu využili jakobíni (=radikálni republikáni), ktorí sa v
júni 1793 ujali v štáte vlády na čele s Maximiliánom Robespierrom
● nastalo upevnenie pomerov jakobínmi = vznik jakobínskej diktatúry
(teroru):
1. zavedenie všeobecnej brannej povinnosti
2. prijatie novej ústavy (iba formálne)
3. kontrola štátu cez Výbor pre verejné blaho, Výbor pre bezpečnosť,
Revolučný tribunál
=> začala krutovláda vraždením nepohodlných občanov gilotínou
 ● v júli 1794 zo strachu poslanci Konventu - termidori (júl = termidor)
(=najradikálnejší revolucionári) zatkli a popravili Robespierra a jeho
privŕžencov = koniec vlády jakobínov a nástup vlády direktória
Výrok z obdobia jakobínskeho teroru
“Revolúcia požiera vlastné deti.”

Napoleonské vojny
Od konzula k cisárstvu
● konzulát (=vláda 3 konzulov) = 1. obdobie vlády Napoleona Bonaparteho
(1799 - 1804), kedy bol 1. konzulom s výkonnou mocoou (v r. 1802 sa stal
doživotným konzulom)
● v r. 1804 dal vydať Občiansky zákonník (Code civil):
1. občianska (osobná) sloboda
2. rovnosť pred zákonom
3. súkromné vlastníctvo
4. náboženská sloboda
● v r. 1804 sa sám korunoval za cisára v chráme Notre-Dame
○ koniec 1. republiky => vznik 1. francúzskeho cisárstva
Vojenská expanzia
● viedol úspešné vojnové ťaženia so svojou armádou - GRANDE ARMÉE,
proti Rakúsku, Prusku, Anglicky i Rusku => ovládnutie strednej a západnej
Európy
●