Americká revolúcia

 Pôvodne mali v Severnej Amerike osady tieto krajiny:

 Anglicko
 Holandsko
 Francúzsko
 Španielsko
 V 7 ročnej vojne bojovali Anglicko a Francúzsko o svoje osady
 Vyhralo Anglicko
 Charakter osád
 Nepresadil sa feudalizmus
 Kolónie dodávali do Anglicka suroviny
 Sever posielal železnú rudu a uhlie
 Juh posielal tabak a cukrovú trstinu
 Anglicko dodávalo hotové výrobky
 Pôdu získavali od Indiánov
 Osadníci Anglických kolónii na Atlantickom pobreží dlhý čas udržiavali so svojou pôvodnou
domovinou dobré vzťahy
 Ak sa dobré vzťahy z rôznych dôvodov naštrbili, vznikli konflikty
 V nezhodách sa riešila otázka, do akej miery musí jednotlivec poslúchať nadriadenú moc
 Situácia sa zmenila po sedemročnej vojne
 Británia udržiavala vojenské posádky a kolóniách a žiadala aby osadníci financovali ich
udržiavanie novými daňami
 Odpor voči daniam rástol a tak Britská vláda ponechala len daň na čaj
 V roku 1773 nespokojný osadníci manifestovali voči Britskej politike tak, že vyhodili
privezený náklad do mora
 Bostonské pitie čaju
 Prvý kontinentálny kongres
 Philadelphia 1774
 Vytvorili deklaráciu práv a sťažností osád (žiadali rozsiahlu samosprávu, nie
nezávislosť) a začali vytvárať domobranu
 Druhý kontinentálny kongres
 Panovník odmietol s osadníkmi rokovať. Osadníci teda žiadali: ak panovník upiera
svojim poddaným „prirodzené slobody“ majú právo i povinnosť tieto slobody
obhajovať, aj keby to znamenalo úplný rozkol
 4. Júla 1776 kongres schválil vyhlásenie nezávislosti amerických štátov. (jedným z jeho
tvorcov bol Thomas Jefferson). Zároveň sa formovala armáda, na čele s Georgom
Washingtonom
 Princípy nezávislosti:
 Spravodlivý štát treba usporiadať tak, aby sa v ňom rešpektovali tzv. samozrejmé
pravdy, sloboda a rovnosť ľudí (ľudia sú si rovní pred Bohom, tak si musia byť
rovní aj pred zákonom). Najlepšie sa to uskutoční v demokratickej spoločnosti
zároveň si však uvedomovali, že ľudia sa odlišujú psychickými vlastnosťami, teda
tieto prirodzené slobody môžu slobodne užívať.
 Americký parlamentný systém:
 Došlo k oddeleniu moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu moc.
 Kongres (parlament USA) sa rozdelil na dve komory:
 Parlament
 Senát
  Vznikla inštitúcia prezidenta s rozsiahlymi právomocami (G. Washington)

Anglická revolúcia
 V 17. storočí politika Stuartovcov nevyhovovala viacerým skupinám
 Z Anglicka odišlo veľa obyvateľov na východné pobrežie Ameriky
 Vyzdvihovali osobnú slobodu, pracovitosť. Zodpovednosť a považujú sa za zakladateľov
USA
 Od Anglicka sa snažilo odtrhnúť aj Škótsko a Írsko, pretože im prekážala snaha Karola I.
Stuarta o absolutizmus
 Do Anglicka padli v roku 1639 Škótske vojská, financovanie tejto vojny bolo náročné a tak
bola potreba zvýšiť dane
 Dane sa v Anglicku zvyšovali sa súhlasom parlamentu
 Parlament si však dal podmienky aby boli potrestaní prívrženci kráľa, ktorý prenasledovali
členov parlamentu
 Panovník to odmietol a rozpustil parlament
 Príchod vojsk Škótov ho však presvedčil o opätovné zvolanie parlamentu
 Spoločnosť sa rozštiepila a vypukla občianska vojna
 Na čele parlamentu stál Oliver Cromwell
 Parlament vyhral a nechal popraviť kráľa
 Oliver Cromwell si nechal odhlasovať titul „Lord Protektor“
 Zrušil parlament a z Anglicka urovil republiku
 Po jeho smrti bol opäť povolaný kráľ
 Dôsledky revolúcie:
 Sformovanie dnešných politických strán
 Konzervatívci (bohatá vidiecka šľachta)
 Liberáli (nižšia šľachta)
 Bill of Rights
 Bez súhlasu parlamentu panovník neprijme žiadne rozhodnutie
 Veľkomocenský vzostup krajiny
 Vydanie navigačného aktu
 Z Anglicka a do Anglicka sa mohli vyvážať a dovážať tovary len na
Anglických lodiach, a tak oslabili Holandské loďstvo

Veľká Francúzska revolúcia

 Rozdelenie spoločnosti:
 Absolutistický panovník – Ľudovít XVI.
 Privilegované stavy
 Šlachta a Duchovenstvo
 Nemuseli platiť dane, tvorili 2% obyvateľstva
 Neprivilegovaný stav
 Roľníci, remeselníci, mešťania
 Platili dane
 Príčiny:
 Prepych dvora
 Finančná kríza, pôžičkami dochádzalo k zadlžovaniu štátu
 Neúroda z roku 1788
 Najviac postihla roľníkov – chýbala im základná potravina (chlieb)
 Nákladná zahraničná politika
  7 ročná vojna, ktorú Francúzsko prehralo, zapríčinila zväčšenie
finančného dlhu
 Neustále sa zvyšujúce dane
 Voľne sa šírili myšlienky osvietenstva
 Najpopulárnejšia sa stala myšlienka:
 „človek je svojou podstatou dobrý, len spoločnosť je skazená,
treba ju napraviť“
 V roku 1789 sa v krajine šírili nepokoje. Panovník sa rozhodol situáciu riešiť, dostať ľudí
pod kontrolu. Preto po 150. rokoch zvolal do Versailles stavy (fr. parlament), dňa 5.5.1789
(nezasadal od roku 1614)
 Spôsob hlasovania:
 Hlasovalo sa podľa stavov, teda 3 hlasy. Tretiemu stavu sa hlasovanie nepáčilo,
keďže šľachta a duchovenstvo si hlasy spojili. Tretí stav hlasovanie opustil
a vyhlásil sa za Národné zhromaždenie, za jediného reprezentanta ľudu.
 14. Júl 1789
 Útok na Bastilu (väzenie), symbol neobmedzenej moci panovníka
 Priebeh a význam Francúzskej revolúcie
 Fázy:
 Ústavodarné zhromaždenie: 1789 – 1791
 Zákonodarné zhromaždenie: 1791 – 1792
 Konvent: 1792 – 1795
 Direktórium: 1795 – 1799
 1. fáza Ústavodarné zhromaždenie zrušilo:
 Kráľ bol rozhorčený, dal príkaz zaútočiť vojensky, vypukli ľudové povstania.
 Symbol revolúcie – Francúzska trikolóra (červená, modrá, biela)
 Ľudové nepokoje vyvrcholili dobytím bastily – 14.7.1789
 Začiatok revolúcie
 Ústavodarné zhromaždenie zrušilo:
 Feudálne privilégiá
 Poddanské povinnosti
 Cirkevný desiatok
 Vydalo deklaráciu ľudských a občianskych práv
 Človek má určité základné práva, ktoré mu nemožno odobrať
 Ľudia sú si rovní, majú právo sa slobodne vyjadriť
 Právo na vlastníctvo
 Na základe ústavy, ktorú vydali v roku 1797 sa Francúzsko stáva Konštitučnou
monarchiou – moc panovníka je spútaná parlamentom/ obmedzená ústavou
 Kráľ mal právo veta a mohol menovať ministrov (tí ale podliehali národnému
zhromaždeniu)
 Národné zhromaždenie tvorili volený majetný obyvatelia
 Kráľ bol aj výkonným orgánom ale jeho rozhodnutia boli viazané na súhlas
zákonodarného zboru
 Zahraničná intervencia:
 Francúzsko-nemecké kniežatá a cisár František I plus francúzski
emigranti.
 Francúzska armáda bola v zlom stave (chýbalo vedenie, väčšina šľachticov
odišla. Armáda sa tak zradikalizovala)
 2.fáza
 Voľbami do zákonodarného zhromaždenia sa začala druhá fáza revolúcie.
V zhromaždení sa stretlo niekoľko skupín:
  Girondisti
 Umiernení – pravica
 Stačili im už dosiahnuté úspechy
 Chceli konštitučnú monarchiu
 Jakobíni
 Radikálni – ľavica
 Chceli zmeny
 Chceli republiku
 Dochádzalo k neustálym konfliktom s panovníkom, ktorý využil právo veta.
 Panovník sa pokúsil ujsť za hranice
 (okolité štáty vydali deklaráciu, v ktorej sa dohodli, že obnovenie poriadku vo
Francúzsku je v záujme Európy, odohrávajú sa koaličné vojny, v rokoch 1792 –
1795 1. koaličná vojna – Rakúsko a Prusko vs Francúzsko)
 Vojna sa radikalizovala – vystúpila skupina sansculloti – chudobní
 Došlo k uväzneniu kráľa aj s rodinou – uskutočnili sa voľby do Konventu
 3. fáza
 Teror bol vystupňovaný do obrovských rozmerov.
 Spočiatku mali prevahu Girondisti (rozhodli a zosadení kráľa a vyhlásili vo
Francúzsku republiku, neskôr bol kráľ popravený)
 V konvente sa presadila otázka o osude kráľa. Girondisti si uvedomovali, že
popravu kráľa negatívne príjmu monarchie. Jakobíni a cordeliéri však navrhovali
popravu kráľa.
 21.6.1793 bol kráľ popravený
 Poprava kráľa naozaj zhoršila medzinárodné postavenie krajiny
 Girondisti chceli zatknúť ľudových rečníkov, parížsky ľud na to reagoval
povstaním – obkľúčili Konvent. Nastáva prenasledovanie
 Girondisti boli zatknutí, nastáva Jakobínska diktatúra.
 Diktatúra Jakobínov:
 V čele bol Maximilián Robespierre.
 Najradikálnejšia zložka
 Uvedomovali si, že nestačí vyhovieť požiadavkám najchudobnejších, tým
by stratili strednú vrstvu.
 Reformy:
 Stanovené maximá cien
 Rozpredať skonfiškovanú pôdu roľníkom
 Mali právo na bezplatné vzdelanie, sociálnu podporu
 Vnútorná politika
 Teror, zastrašovanie ľudí
 Zaviedli nový kalendár (týždne boli dekádami)
 Nepriatelia boli popravený gilotínou
 Každý každého podozrieval (Revolúcia požiera vlastné deti, 85%
obetí bolo z tretieho stavu – 25% mešťanov, 28% roľníkov, 31%
sansculotov)
 Robespierre popravený
 5. fáza Direktóriu.
 Konvent dal popraviť vodcov a vytvoril novú vládu. Vrátili sa Girondisti. Obnovila
sa sloboda podnikania, voľný trh. V roku 1795 prijali novú ústavu. Vládu tvorilo
5členné výkonné direktórium. Situáciu v štáte bolo potrebné upokojiť - vzrastá
moc armády. (Napoleon) 9.11.1799 uskutočnil štátny prevrat – koniec revolúcie.