Dejiny Anglického štátu

Osídlenie Britských ostrovov

Po odchode Rimanov začiatkom 5.storočia obsadili germánske kmene Anglov, Sasov a Jutov
Britské ostrovy. V 7. storočí tu postupne vzniklo sedem kráľovstiev, ktoré medzi sebou
neustále viedli vojny (Kent, Essex, Sussex, Wessex, Northumberland, Mercia a East England)
Najsilnejšiu pozíciu získal Wessex. Do 11. storočia sa podarilo kráľom Wessexu zjednotiť
krajinu. Veľkým problémom v tomto období boli nájazdy Vikingov. Na istý čas problém
s Vikingami vyriešil kráľ Alfréd Veľký, ktorý ich niekoľkokrát porazil.

Normanské kráľovstvo
V  roku 1066 čelilo anglosaské kráľovstvo vážnej hrozbe. Tou hrozbou bola invázia
Normanov. V bitke pri Hastingse porazil normanský vojvoda Viliam Dobyvateľ posledného
anglického kráľa Harolda. Viliam zjednotil Anglicko, vytvoril silný feudálny štát a upravil
štátnu správu. Dal vypracovať tzv. Knihu posledného súdu (Domesday book), ktorá bola
prvým stredovekým štatistickým súpisom pôdy, obyvateľstva a majetku.

Definitívne upevnil kráľovskú moc jeho syn Henrich I. Vytvoril Kráľovsku radu(curia regis),
ktorá stála na čele štátnej správy a tzv. Veľkú radu (Great council), ktorá bola predchodkyňou
parlamentu. Po jeho smrti na trón nastúpil Henrich II. Plantagenet. Vládol nielen v Anglicku,
ale vlastnil aj obrovské majetky vo Francúzsku (väčšie ako francúzsky kráľ). Kvôli tomu sa po
jeho smrti francúzsky kráľ Filip II. August snažil vyhnať Angličanov z Francúzska.

Richard Levie srdce

Novým anglickým kráľom sa stal Henrichov syn Richard. Zúčastnil sa tretej križiackej výpravy
a počas jeho neprítomnosti a neskôr aj po jeho smrti vládol jeho brat Ján Bezzemok. Stratil
všetky majetky Plantagenetovcov vo Francúzsku. Bohatá šľachta ho v roku 1215 prinútila
podpísať tzv. Veľkú listinu slobôd (Magna charta libertatum). Panovník v nej potvrdil
rozsiahle slobody šľachty, čím bola kráľovská moc výrazne oslabená.

Storočná vojna (viď téma Francúzske kráľovstvo)

Vojna ruží
V dôsledku porážky v Storočnej vojne sa Anglicko dostalo do hlbokej krízy. Začala sa vojna
medzi dvoma šľachtickými rodmi, Yorkovcami (červená ruža) a Lancasterovcami (biela ruža)
o kráľovsky trón. V občianskej vojne sa obe rody takmer vyvraždili. Vojna prebiehala
v rokoch 1455- 1485 a skončila sa víťazstvom Henricha Tudora v bitke pri Bosworthe.
Anglický trón získala nová dynastia Tudorovcov, ktorá stabilizovala situáciu a pripravila
Anglicko k mocenskému nástupu v druhej polovici 16. storočia
 Dejiny Francúzska

Vznik Francúzskeho kráľovstva

Po rozpade Franskej ríše, kráľovská moc vo Francúzsku upadla. Krízu spôsobil vzrast moci
šľachty a nájazdy Normanov. Nepokoje sa ukončili v roku 987 , keď na trón nastúpil Hugo
Kapet. Vzniklo Francúzske kráľovstvo. Kapetovci sa snažili odstrániť moc bohatej šľachty,
oporu nachádzali v cirkvi a mestách. Kráľovskú moc upevnili až Ľudovít IX. Svätý a najmä Filip
IV. Pekný.

Filip IV. Pekný

Bezohľadne presadzoval suverenitu kráľovskej moci, čím sa dostal do konfliktu s cirkvou.

Avignonské zajatie pápežov(1309-1376)

Aby zlomil moc cirkvi v štáte nechal odstrániť pápeža a dosadil na trón svojho kandidáta
Klimenta V. Na Filipov nátlak presunul pápežské sídlo do francúzskeho mesta Avignon, čím
vlastne Filip kontroloval pápežskú politiku.

Zničenie templárov
Vyčerpanú štátnu pokladnicu sa pokúsil zaplniť majetkom rádu templárov. Templári boli
mnísi-bojovníci, ktorí bojovali v križiackych výpravách. V roku 1307 s pomocou pápeža obvinil
templárov zo sektárstva a celý rád bol zlikvidovaný. Filip IV. pekný po sebe zanechal silné
kráľovstvo.

Storočná vojna
Francúzsko - anglické vzťahy na začiatkom 14. storočia dostali do krízy, čo následne viedlo
k vzniku tzv. Storočnej vojny:
1 príčina - anglickí panovníci boli ako normanskí vojvodovia lénnikmi francúzskych kráľov
2.príčina - po vymretí Kapetovcov v roku1328 chcel anglický kráľ Eduard III. získať francúzsky
trón, ale francúzska šľachta zvolila za nového panovníka Filipa VI. Valois.
3. príčina - Filip VI. chcel ovládnuť Flandry, ktoré boli životne dôležité pre anglické
hospodárstvo.
V prvej fáze vojny mali prevahu Angličania. Zvíťazili v bitke pri Crécy (Kreščak) v roku 1346 pri
Poiters a v roku 1414 pri Azincourte. Obrat vo vojne nastal po vystúpení Jany z Arku.
Celonárodný odpor proti Anglickej okupácii vyvrcholil víťazstvom Francúzov v bitke pri
Castillone (1453). Angličanom vo Francúzsku zostalo iba mesto Calais. Po skončení storočnej
vojny sa Francúzsko stalo silnou európskou mocnosťou.

Svätá rímska ríša nemeckého národa

Špecifický mocenský feudálny útvar v stredoveku, svetskou hlavou ríše bol cisár, duchovnou
hlavou bol pápež. Od korunovácie Ota I. Veľkého boli rímskymi cisármi, iba nemeckí králi. Ak
sa nemecký kráľ chcel stať cisárom, musel podniknúť tzv. rímsku korunovačnú jazdu (akt
politickej prestíže), lebo iba pápež v Ríme ho mohol korunovať.
Boj o investitúru
Spory cisára a pápeža o dosadzovanie vysokých cirkevných hodnostárov. Boj o investitúru sa
skončil v roku 1122 tzv. Wormským konkordátom, ktorý vlastne znamenal kompromis medzi
oboma stranami, ale znížil vplyv panovníka na vysoké duchovenstvo.

Kurfirsti
Najvýznamnejším cisárom bol Fridrich I. Barbarossa. Po jeho smrti začala cisárska moc
upadať. K moci sa dostala vysoká šľachta, ktorá obvykle zvolila slabého cisára , aby ho mohla
ovládať. Uzákonila sa zásada, že cisára môžu voliť iba siedmi šľachtickí magnáti-
kurfirsti( kolínsky, trevírsky a mohúčsky arcibiskup, český kráľ, saský vojvoda, rýnsky falcgróf
a brandenburgský markgróf). Úpadok centrálnej moci a nezávislosť ríšskych kniežat spôsobili
hospodársku a politickú roztrieštenosť ríše

Rudolf Habsburgský
Pokúsil sa upevniť cisársku moc a získať cisársky titul dedične pre Habsburgovcov. Nepodarilo
sa mu to kvôli odporu šľachty a na istý čas cisársku korunu získali Luxemburgovci. Z tejto
rodiny pochádzal významný cisár a český kráľ Karol IV. Luxemburský. Po smrti posledného
z Luxemburgovcov Žigmunda sa cisárska koruna stala majetkom Habsburgovcov, ktorí zostali
na tróne až do zániku ríše v roku 1806.