Poznámky Starovek 1STREDOVEK

-pojem „stredovek“ sa objavil u talianskych humanistov v 15 st. „medziobdobie“ -od antiky

po renesanciu –prvýkrát ho použil pápežský knihovník Giovanni Andrea , v Nemecku
Christoph Keller , začiatok stredoveku: 476 alebo 313
-koniec: 1453, 1492, 1517, 1526
VČASNÝ STREDOVEK (5.- 12. st.)
- množstvo hosp., polit., spoločenských kultúrnych zmien,
- základom výrobného spôsobu bola pôda- léno, feudum,
- naturálne hosp., dvojpoľný systém, slabá deľba práce,
- vznik miest a prvých ranofeudálnych štátov  rozdielna úroveň,
- šírenie kresťanstva v Európe, islam v Arabskej ríši.
VRCHOLNÝ STREDOVEK (12. 15. st.)
- morová epidémia  čierna smrť,
- trojpoľné hosp., výkonnejšie nástroje,
- rozvoj obchodu  peňažné hospodárstvo,
- rozvoj miest: Benátky, Florencia, Janov, Lübeck,
- cechy, vznik prvých manufaktúr,
- vznik jednotných feudálnych štátov- Poľsko, Rusko, Francúzsko, Anglicko, Španielsko,
- vznik humanizmu.
NESKORÝ STREDOVEK (15.- pol. 17. st.)
- veľké zemepisné objavy  rozvoj obchodu,
- prechod od malovýroby k veľkovýrobe,
- rozvoj manufaktúr- Taliansko.
MEDIEVALISTIKA – špeciálna disciplína zaoberajúca sa stredovekom,
-feudum –léno  lénny vzťah –vazal- dostal od seniora (lénneho pána) doživotne majetok,
väčšinou pôdu – za to vykonával lénnu službu, najčastejšie vojenskú, senior svojho vazala
chránil,
-poddaní pracovali na pôde, za to odvádzali daň- feudálnu rentu, pracovali na rustikáli alebo
dominikáli....rustikál- pôda, na ktorej poddaný priamo pracoval, prenajímal si ju, akoby ju
priamo vlastnil, dominikál- pôda v priamej držbe pána, poddaný mal na ňu dosah, iba keď na
nej odvádzal rentu,
-feudalizmus poznal 3 typy renty:
1. naturálna -poplatok v podobe časti úrody, produktov výroby,
2. peňažná- daň v podobe peňažného výnosu,
3. robotná- povinným poplatkom poddaného bola práca na dominikáli(6 dní bez záprahu
alebo 3-4 dni so záprahom).
-benefícium- doživotne darovaná pôda sa menila na dedične darovanú pôdu,
-desiatok- 10. časť z feudálnej renty, platil sa cirkvi,
-deviatok- daň pre svetského feudála,
-v 9.-12. st. bolo poddanstvo nahradené nevoľníctvom, vzniklo z dojmu šľachty, že poddaní
majú veľa voľnosti, nevoľník bol pevnejšie zviazaný s pôdou, bol vnímaný ako samozrejmá
súčasť majetku, nemohol sa slobodne dávať deti na remeslá, ženiť sa.

FRANSKÁ RÍŠA

- začiatkom nášho letopočtu prenikli do E germ. kmene Frankov,

- v 5. st. sa usúdili na území dnešného Belgicka, Nizozemska - odtiaľ podnikali ďalšie útoky
na V, JZ,
Chlodovik I. z rodu Merovejovcov koncom 5. st. zjednotil franské kmene, prijal kresťanstvo,
rozšíril ríšu, pred smrťou ju rozdelil medzi svojich štyroch synov,
Chlotar I.- 6. st.- opäť zjednotil ríšu,
-zákl. správy ríše boli grófstva, na čele boli baróni, existovali staré kmeň. kniežatá- na čele
vojvodovia,
-k ríši patrili aj tzv. vonkajšie vojvodstvá na čele s vojvodami- duces,
-2 skupiny aristokracie - vojenská - vytvárala sa skupina obrnených jazdcov- rytierov 
lénny vzťah; - provinčná,
-vládcovia jednotlivých kráľovstiev medzi sebou súperili, zvyšoval sa význam šľachty, na
ktorej podporu bol panovník odkázaný,
- začiatkom 6. st. – Sálsky zákonník – Lex Salica,
Chlotar II.- zač. 7. st.- opäť zjednotil Franskú ríšu, ale šľachte Austázie a Burgundska musel
zaručiť široké práva, vodcovia šľachty sa stali poradcami kráľa, v r. 613 dostal Pipin Starší
úrad tzv. Maior Domus, ktorý vlastne zastupoval kráľa, od 7. str. to bol dedičný úrad,
Pipin II. - zjednotil Frankov, dobyl územie Raveny, kráľa dostal do svojej závislosti,
Karol Martel (Kladivo)-pokresťančovanie, vládol samostatne, 732 – bitka pri Poitiers -
zastavil prenikanie Arabov do ríše, zmena v armáde- pešo bojujúci rytieri sa menili na
obrnených rytierov,
Pipin III. Mladší, Krátky – nechal sa po súhlase pápeža v meste Siosson vyhlásiť za kráľa
 posledného merovejského kráľa Childericha III. prinútil vstúpiť do kláštora, založil tak
dynastiu Karolovcov, v r. 754 z vďaky za pomoc potvrdil tzv. Pipinovou donáciou nárok
pápeža na vládu v Ríme, Ravenne a v strednom Taliansku, pápež Štefan II. slávnostne
korunoval a pomazal Pipina III. za kráľa- 754, Pipin III. Porazil Longobardov a definitívne
tak zaistil pápežský štát v strednom Taliansku.
Karol Veľký (768 – 814)
- na trón nastúpil po smrti svojho otca Pipina III.,
- r. 774 dobyl Longobardské kráľovstvo a nechal sa vyhlásiť za longobardského kráľa (na
rozdiel od otca si toto územie ponechal),
- podnikal výpravy po celej Európe: Španieli, Sasi, Normani, Slovania, Avari, Longobardi,
Bavori,
- v r. 800 ho pápež korunoval za rím. cisára – tým sa na západe obnovilo cisárstvo
- za jeho vlády dosiahla ríša najväčší územný rozsah, zisky: Sasko, Španielska marka,
Bavorsko.
- zreformoval správu ríše tým, že v pohraničných oblastiach vytvoril marky – voj. jednotky
 zabezpečovali obranu ríše, na čele marky stál markgróf,
- staral sa o rast umenia a kultúry – staval katedrály, chrámy, školy, podporoval významných
vzdelancov,
- toto obdobie sa nazýva aj karolínska renesancia,
- po smrti K. Veľkého sa ríša začala rýchlo deliť, zachovať sa ju snažil jeho syn Ľudovít
Pobožný, ale podarilo sa mu to len na 20 rokov, Ľ. Pobožný r. 817 – zákon o jednote ríše –
Ordinatio Imperii  nástupnícky poriadok  porušil ho  odpor synov  otca zavreli do
kláštora
- 843 verdunská zmluva– ríša sa rozdelila na tri časti medzi synov Ľ. Pobožného:
Karol Holý – Z od Rýna
Ľudovít Nemec – V od Rýna
Lothar , cisár– S Talianska
 BYZANTSKÁ RÍŠA

 330 - Konštantínopol – hlavné mesto

 6. stor. – Justinián I.
 532 – povstanie Nika (zvíťazíš) - potlačené
 843 – povolené uctievanie obrazov
 863 – misia na V. Morave
 1018 – ovládnutie Bulharska
 1054 – vých. schizma (rozkol)
 1176 – bitka pri Myriokefalone – víť. seldžuckých Turkov
 1204 – dobytie križiakmi – lat. cisárstvo
 1261 – obnova byzantskej ríše – Michal VIII. Palaiologos
 1439 – Florentská únia
 1453 – dobytie Konštantínopolu Turkami – Mehmed II.

Byzantská ríša

 pomenovanie Byzancia pre VRR - podľa prístavu Byzantion,

 r. 330 cisár Konštantín prebudoval prístav na nové hl. mesto – Konštantínopol = Carihrad
(tento názov používali Slovania, keďže v ňom sídlil cisár/cár) = Istanbul,
 v BR spočiatku prevládalo úsilie obnoviť rím. ríšu - vláda cisára Justiniána I.,
 Justinián I.
- rozšíril územie BR o Taliansko, Balkán, M.Áziu, Palestínu, S Afriku, Pyrenejský a
Apeninský polostrov,
- uzavretím mieru sa mu podarilo ukončiť dlhotrvajúce boje s Perzskou ríšou, no BR
bola veľmi oslabená,
- r. 532 povstanie Niká, kt. sa mu podarilo potlačiť ,
- po jeho smrti nastalo obd. dlhotrvajúcej krízy; BR stratila takmer všetky dobyté
územia (Taliansko obsadili Longobardi, afr. územia + Pyrenej. polostrov získali
Arabi) ostali len Balkán a Malá Ázia.
 štátnou cirkvou bolo kresťanstvo cézaropapizmus = nadvláda štátu nad cirkvou;
panovník je najvyšším predstaviteľom cirkvi,
 v 5. a 6. st. bola štátnym jazykom latinčina; koncom 6. st. sa administratívnym i
liturgickým jazykom stala gréčtina,
 rozhodujúcim hľadiskom pri vyjadrovaní štátnej príslušnosti boli dve hodnoty :
- Romaios = Riman
- christianos orthodoxos = pravoverný kresťan ,
 ikonoklazmus (obrazoborectvo) = spoločensko-náboženské hnutie namierené proti
uctievaniu obrazov,
- starokresťanská tradícia zakazovala zobrazovanie bytostí (Boh , Ježiš , …)
- pápež Gregor I. vyslovil názor, že čím je písmo pre nevzdelaných, tým je obraz pre
negramotných…Od tohoto obdobia sa začali obrazy umiestňovať do kostolov a začala
sa im vzdávať úcta, veriaci pripisovali ikonám zázračné vlastnosti ikony sa stali
predmetom poverčivosti, preto r.730 byzantský cisár Lev III. Sýrsky ediktom zakázal
uctievanie obrazov, čím sa snažil obnoviť čistotu starých kresťanských tradícií.
Pápež Gregor III. jeho konanie odsúdil a obrazoborectvo preklial,
- problém trval až do r. 843 kedy bolo uctievanie obrazov v BR povolené.
 východná schizma (rozkol, rozluka) bola dovŕšením dlhého procesu, kt. začal v 6.st.v
kresťanskej cirkvi (medzi V a Z)
V 9.st.nastalo mocenské súperenie medzi pápežom Mikulášom I. a patriarchom Fotiom o
rozdelení sfér vplyvu na slovanskom území, Balkáne a v strednej Európe.
Spor vyvrcholil 16.7.1054, keď pápežský legát kardinál Humbert položil na hl. oltár
Chrámu sv. Sofie exkomunikačnú bulu proti patriarchovi rozdelenie cirkvi na východnú
a západnú,
 cirkevné misie zohrávali dôležitú úlohu pri presadzovaní byzant. záujmov v zahraničí;
- kto prijme byzant. kultúru už nie je nepriateľom BR, misia na VM- Konštantín
a Metod.
 Macedónska dynastia - panovník Basileos II. Bulharobijca opäť priviedol BR
k rozkvetu , r.1018 ovládol Bulharsko.
 Dynastia Komnénovcov panovala v BR v obd. bojov so seldžuckými Turkami.
Panovníci: Alexej I. – začiatok územ. Výbojov,
Manuel I. – rozšíril sféry vplyvu na Balkáne , boje s Turkami.
 Koncom vlády Manuela I. sa BR dostala do krízy neschopnosť brániť sa voči
nepriateľom
- r. 1176 v bitke pri Myriokefalone v M.Ázii utrpela BR porážku od seldžudských
Turkov, čo znamenalo koniec byz. veľmocenského postavenia v Prednej Ázii,
- r.1204 , počas 4.križiackej výpravy, križiaci dobyli Konštantínopol a na území
rozbitej BR zriadili Latinské cisárstvo, kt. trvalo až do r. 1261, keď Michal VIII.
Palaiologos (posledná byz. dynastia) bez boja obsadil Konštantínopol obnova
Byzantskej ríše.
 Florentská únia 1439
- išlo o spojenectvo medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou, kt. bolo spečatené listinou
Laetentur coeli , kt. bola podpísaná 6.7.1439,
- po dobytí Konštantínopola Turkami únia stroskotala ( ľudia ju nikdy neakceptovali ),
- 29.5.1453 osmanský sultán Mehmed II. / Dobyvateľ / dobyl Konštantínopol = zánik
BR.

Arabská ríša

- do 7.st. žili Arabi len na Arabskom polostrove,

- hidžáz – karavánová cesta spájajúca Stredomorie s Indiou
a Čínou, ohrozovaná cudzími kmeňmi,
 výraznú zmenu spôsobil vznik nového náboženstva - islamu = Arabi vybudovali rozsiahlu
ríšu od Indie po Pyrenejský polostrov,
- islam v arabčine znamená podriadiť sa Božej vôli,
- moslimovia- vyznávači islamu,
- prorok Mohamed- zakladateľ islamu, pokladal sa za nástupcu Abraháma, Mojžiša,
Ježiša Krista.
 Mohamed
- narodil sa okolo r. 570 v Mekke,
- vyzýval k ničeniu pohanských modiel čím si znepriatelil bohatých obchodníkov,
- r. 622 musel so svojimi prívržencami ujsť do Mediny, tento rok sa zároveň pokladá za
1.rok moslimského letopočtu(hidžra),
- bojoval proti odporcom a neveriacim, išlo o svätú vojnu – džihád,
- r. 630 dobyl Mekku,
- r. 632 zomiera, islam sa začal rýchlo šíriť.
 Korán - posvätná kniha moslimov, v kt. je spísané Mohamedovo učenie,
 ďalším zdrojom Božieho slova islamu je sunna, kde sú opísané Mohamedove skutky
a výroky,
 každý moslim musí uctievať Korán a plniť 5 základných povinností :
- 5x denne sa pomodliť (na svitaní, napoludnie, popoludní, po západe slnka a večer)
otočený smerom k Mekke,
- vysloviť vyznanie viery (1 Boh, 1 prorok),
- postiť sa 1 posvätný mesiac - ramadán od východu po západ slnka,
- aspoň raz za život vykonať púť do Mekky,
- platiť náboženskú daň – zakát,
 po Mohamedovej smrti sa jeho nasledovníci nedohodli v otázke voľby nástupcu. Postupne
sa vytvorili 2 zákl. smery islamu:
- šíti: Mohamedovým nástupcom (kalifom) sa môže stať len niekto z jeho príbuzných,
uznávajú len Korán,
- sunniti: kalifom sa môže stať každý moslim spolu s Koránom uznávajú aj sunnu.
 kalif - Mohamedov nástupca. Tento úrad zahŕňal úlohy politického vedenia a ochrany
islamského náboženstva.
Kalifovia neboli nábož. vodcami, ani vykladači islamu, ale vládcami islam. štátov.
Prvým kalifom sa stal Abú Bakr.
Ďalší kalif- Omar I. bol zakladateľom arabskej veľkoríše; dobyl Sýriu, Palestínu,
Mezopotámiu, Egypt, Perziu čím rozšíril sféry vplyvu ,zaviedol nový islamský kalendár,;
r. 644 bol zavraždený
Omarov nástupca, Osman, bol r. 656 taktiež zavraždený = nástupnícke spory. Zvíťazili
- UMAJJOVCI , kt. preniesli centrum štátu z Mekky do Damasku,
- ABBÁSOVCI rozdelili štát na provincie. Na čele každej provincie stál emir. Veľkú moc
mal aj kalifov zástupca – vezír. Abbásovci zrovnoprávnili všetkých moslimov bez ohľadu
na ich národnosť, taktiež preniesli hl. sídlo štátu z Damasku do Bagdadu.
 v 10.st. sa z ríše vyčlenil Córdobský kalifát (v dnešnom Šp.), neskôr Maghrib v S Afr.,
osamostatnil sa aj Egypt.
Vo východných obl. vládla dynastia Sasánovcov.
 Arabská (moslimská) kultúra sa vyvinula spojením pôvodnej primitívnej arab. kultúry
s kultúrami národov, ktoré si Arabi podmanili (helenistické, iránske, egyptské, sýrske
prvky).
- hl. centrami kultúry boli mestá: Damask, Káhira, Bagdad, Córdoba
- Arabi boli dobrí obchodníci v diaľkovom obchode = rozvoj geografie, geografi opísali
celú Arab. ríšu . V 10.st. Ibn Fadlán opísal cesty po S Európe a Rusku. Ibrahím ibn Jakub -
Ďaleký východ + strednú Európu, Ibn Idrisí – Balkán.
- Arabi prijali Aristotelovu filozofiu = vykladači Aristotel. filozofie:
Ibn Sina ( Avicena )
Ibn Rušd (Averroes )
Prostredníctvom Arabov sa Aristotel. názory dostali cez Pyreneje do Európy
-rozvoj písomníctva, poézie, dejepisectva,
-v obd. včasného stredoveku sa arabčina stala medzinárodným kultúrnym jazykom,
-pre islam. umenie je charakteristická ornamentálna výzdoba (arabesky) tvorená
geometrickými al. rastlinnými vzormi,
-Arabi stavali mešity, jednoduché mešity neskôr ozdobovali kopulami a minaretmi (minaret
- veža mešity, odkiaľ vyvolávač zvoláva moslimov na modlitby).

KRIŽIACKE VÝPRAVY
- začiatok r. 1095 – podnet dal pápež Urban II.
- cieľ – dobyť a udržať Svätú zem
- dôsledky – pozdvihnutie rytierskeho ducha, vznik nových rytierskych reholí, používanie
erbov, zvýšenie hygieny, rozvoj finančníctva.

SLOVANIA V STREDNEJ EURÓPE A POČIATKY SLOVENSKÝCH DEJÍN

Pravlasť Slovanov- 3 teórie:
1. Balkán,
2. Dunajská kotlina, teda čiastočne aj územie dnešného Slovenska- tzv. autochtónna
teória- teória o pôvodnosti slovanského obyvateľstva na tomto území,
3. – S od Karpát medzi riekami Visla a Dneper,(čes. slavista Niederle).
 začiatok sťahovania v 4. st.  na územie dnešného Slovenska prišli v 4. – 5. st.  1.
časť na V Slovensko, ďalšia na SJ a JV povodím rieky Tisy cez maďarskú nížinu, ďalšia časť
zo S spoza Karpát, ďalej na Moravu a do Čiech sa dostávali územím Sliezska,
- antickí autori volali Slovanov Anti, Vinidi, Venedi,
- v pol. 6. st. vtrhli do Podunajskej nížiny kočovní Avari (Obri, Huni) strediskom ich ríše
bolo územie okolo Debrecína, na čele bol kagan Bajan,
- žili z koristi na úkor podrobeného obyvateľstva,
- Slovanov využívali vo svojich bojoch – stavali ich v prvých radoch – befulci,
- stavali si kruhové pevnosti – hrinky,
- zač. 7. st. sa pokúsili dobyť Konštantínopol – neúspešne,
- ich oslabenie využili Slovania  povstali proti Avarom  na čele Samo – Samova ríša
(623 – 658),
- Slovania zvíťazili nad Avarmi, bojovali aj proti franskému kráľovi Dagobertovi 631-632,
- 632 – bitka pri Wogastisburgu – zvíťazili Slovania,
- Samo vtiahol aj do Durínska, pridali sa k nemu Česi a lužickí Srbi,
- Samova ríša – bola prvým pokusom Slovanov vytvoriť si vlastný štát,
- centrom bola Dolná Morava, Dolné Rakúsko JZ Slovensko.

PRIBINOVO KNIEŽATSTVO
- 7.– 8. st. – výroba železných nástrojov, kováčstvo, kovotepectvo, kovolejárstvo, výroba
keramiky na hrnčiarskom kruhu  obchodná výmena,
- výstavba opevnených hradísk – na s Slovenska s rozvinutou remeselníckou výrobou
- rozvoj php – kosáky, lemeše, čeriesel, žarnovy,
- zač. 9. st. – vznik nadkmeňového útvaru s centrom v Nitre (od malých Karpát po Spiš),
- 828 – výstavba kráľovského kostola v Nitre za vlády Pribinu – vysvätil ho salzburský
arcibiskup Adalrám,
- 833 – knieža Mojmír z Moravského kniežatstva ovládol Nitrianske kniežatstvo  vznik
Veľkej Moravy a Pribina ušiel s družinou do Zadunajska  k Ratbodovi – vládcovi
V marky, neskôr k Bulharom, Chorvátom a napokon sa usadil pri Blatenskom jazere v
Panónii – na území, kt. dostal od Ľudovíta Nemca ako léno,
- pojem VM zaviedol byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos v r. 946,
- jadrom VM bolo územie na Z ohraničené Českomoravskou vysočinou, na S Jesenníkmi, na J
Dunajom, na V územím Slovenska,
- obyvatelia VM sa volali Sloveni, Slovieni, jazykom bola (staro) slovienčina, latinskí
a franskí autori označujú Slovanov – Slavi, Sclavi.

KNIEŽA RASTISLAV (846 – 870)

- spočiatku mal dobré vzťahy s Východofranskou ríšou (na trón ho dosadil Ľ. Nemec)
- budoval systém opevnených hradísk,
- podporoval odboj markgrófa Ratboda proti Ľ. Nemcovi  Ľ. Nemec v r.855 zaútočil na
VM,
- podporoval syna Ľ. Nemca Karolmana, ktorý bojoval proti otcovi, Rastislav zaútočil aj proti
Pribinovi, ktorý v bojoch s Moravanmi v r. 861 zahynul,
861 – Rastislav požiadal pápeža Mikuláša I. o vyslanie vierozvestov, ktorí ovládajú slovanský
jazyk  pápež nevyhovel,
862 – Rastislav požiadal o to isté byzant. cisára Michala III.  863 prišli na VM Konštantín
a Metod,
KONŠTANTÍN – vyštudoval teológiu a filozofiu,
- zostavil hlaholiku z malých písmen gréckej abecedy,
- položil bohoslužobné knihy a časť SP,
- napísal Proglas – predslov k evanjeliám,
METOD- vyštudoval právo,
- vysvätený v Ríme, opát v kláštore,
- preložil bohoslužobné knihy a byzantské cirkevné právo – Nomokánon, napísal Zakon
sudnyj ljudem-zbierku slovanských právnych predpisov,
-na VM založili školu na výchovu kňazov – teológia, hudba, hlaholika, gramatika, liturgia,
- potreba vysvätiť kňazov  867 – cesta do Ríma  zastávka u Koceľa v Panónii + 50
učeníkov,
- zastávka v Benátkach – obhajoba staroslovienčiny pred trojjazyčníkmi (latinčina, gréčtina,
hebrejčina),
867 – pápež Hadrián II. schválil slovienskú liturgiu a bohoslužobné knihy,
- Konštantín ochorel – vstúpil do kláštora v Ríme – Cyril  t 869,
- Metod – cesta späť – zastávka u Koceľa  cesta do Ríma, kde získal vyššie vysvätenie
a poverenie legáta pre oblasť Panónie a VM (legát – pápežský vyslanec),
- cesta na VM – bol zajatý vojakmi bavorských biskupov a uväznený,
869 – výprava Ľ. Nemca proti VM  neúspešná,
- Svätopluk uzavrel prímerie s Karolmanom  Rastislav to pokladal za zradu a chcel
Svätopluka zajať,
- Svätopluk zajal Rastislava a vydal ho Frankom  zomiera oslepený vo väzení,
- Svätopluk vo väzení Bavorov,
- na VM dosadení franskí správcovia Engelšalk a Viliam na VM  vzbura pod vedením
kňaza Slavomíra, ktorú mal v r. 871 potlačiť Svätopluk, ten sa spojil so Slovanmi a porazil
Frankov, stal sa vládcom VM,
- 873 – Metod sa dostal z väzenia  útoky nem. kňazov  cesta Metoda do Ríma, kde opäť
obhájil liturgiu u pápeža Jána VIII. - 880 – Bula Industriae Tuae,
- útoky nem. kňazov a nitr. biskupa Wichinga, v Ríme dosiahol zákaz slovienskej liturgie
u pápeža Štefana V.
- 885 t Metod  po jeho smrti prenasledovanie slovanských kňazov – ich odchod do
Bulharska k jazeru Ochrid, Čiech, Dalmácie, Chorvátska  Gorazd, Angelár, Kliment –
zostavili cyriliku z veľkých písmen gréckej abecedy
- Svätopluk 871 – 894  rozšíril ríšu, pripojil Vislansko, Čechy, Panóniu, územie Lužických
Srbov, Zátisie,soľné bane v Sedmohradsku,
- dostal sa do sporu s Východofranskou ríšou – panovník Arnulf, ktorý sa spojil s Maďarmi r.
892 zaútočil na VM,
- po smrti Svätopluka sa stal ústredným kniežaťom Mojmír II., Nitriansko získal Svätopluk
II., tretí syn sa volal Pre(d)slav,
- 896 – Maďari vtrhli do Podunajskej nížiny  oslabenie VM,
- 907 – 3-dňová bitka medzi Bavormi a Maďarmi pri BA (prvýkrát sa BA spomína ako
BREZALAUSPURC) – zvíťazili Maďari, VM sa už nespomína  907 zánik VM,
- výstavba hradských miest (osady s hradiskom) – Staré Mesto, Valy, BA, Nitra, Pobedin,
Devín,
- útočištné hrádky – Sv. Jur, Valy nad Bojnou,
- spol. vrstvy – knieža, veľmoži s družinou, klérus,
- roľníci, nevoľníci – rabi  dušníci  darca (donátor)nevoľníkov daroval Cirkvi , ktorá sa
modlila za jeho dušu,
Význam VM:
- Slovieni a Moravania vytvorili v strednej Európe silný štátny útvar, ktorý bránil franskej
rozpínavosti, dosiahol samostatnosť v cirkevnej oblasti,
- šírenie kresťanskej kultúry, liturgia v domácom jazyku = unikátny jav v katolíckej cirkvi,
ktorý sa nevyskytol nikde inde až do 20. st.
Archeologické nálezy:
- strieborné predmety a okrasy zo Zemianskej Vrbovky (7 – 8 st.),
- strieborné, bronzové predmety z opaskov (7. – 8. st.),
- keramika pražského typu, podunajs. JZ Slov.,
- kovoví slovanskí bôžikovia,
- rukoväť meča z Blatnice – 9. st.,
- veľkomoravský dvorec Pobedim,
- kostol na Martin. vrchu v Nitre.

SLOVÁCI V UHORSKU
Začlenenie Slovákov do Uhorského štátu. Vláda Arpádovcov
9. – 10. st. – obsadenie Dunajskej kotliny Maďarmi,
- knieža Arpád  boj so Slovienmi a Bavormi,
- výpravy Maďarov do okolitých krajín  ich porážka -955 na rieke Lech pri Augsburgu–
Oto I., Boleslav I.,
 Maďari prešli a usadlý spôsob života,
- prerušilo sa súvislé slovienske osídlenie medzi Dunajom, Tisou, v Zadunajsku a na
Slovensku - od 10. st. môžeme hovoriť o Slovákoch,
970 – ústredné knieža Gejza – obmedzil moc kmeňových náčelníkov, začal budovať
centralizovaný štát  získal Sedmohradsko (sobášom), Nitriansko mal jeho brat Michal,
neskôr syn Štefan,
- šírenie kresťanstva – bavorskí misionári, pražský biskup Vojtech  pokrstenie Gejzu
a Vajka  Štefan 997 – veľkoknieža,
- 1000 – Štefan – 1. uhorský kráľ, prvé razené mince,
- 1018 – obsadenie Slovenska poľským panovníkom Boleslavom Chrabrým  neskôr po
dohode sa ho vzdal,
- šírenie kresťanstva, fary, biskupstvá, benediktínsky kláštor na Zobore – majetky,
arcibiskupstvo v Ostrihome, nové biskupstvá,
- kraj rozdelil na župy – komitáty – na čele župan, menšie správne jednotky – hradské
obvody, vyhlásenie za svätého,
- výpravy nemeckých panovníkov do Uhorska,
Ondrej I. – zriadil Nitrianske údelné vojvodstvo pre brata Bela – 1048 = 1/3 kráľovstva,
nezávislé postavenie, vlastné mince, vojsko,
-ďalší králi – Gejza,
-Ladislav I. sv.  začlenenie Slovenska do uhorského štátu – koncom11. st.
Koloman – odňal Nitrianske vojvodstvo bratovi Álmošovi, oslepil ho i jeho syna Belu – 1105
= zánik samostatného nitrianskeho údelu,
Belo III. – spojenec s Byzantskou ríšou, získanie Srbska, Bulharska, dalmátske mestá uznali
uhorskú zvrchovanosť, okupoval Halič, spolupráca s pápežskou kúriou,
Ondrej II. – dostal sa na trón po sporoch medzi ním a bratom Imrichom, viedol expanzívnou
politikou – 17 výprav do Haliča, účasť na 5. križiackej výprave  rozdával majetky za voj.
zásluhy, prenajímal kráľovské majetky Židom a Izmaelitom  odpor šľachty a cirkvi 
vydal Zlatú bulu – 1222 – vydal ju v prospech nižšej šľachty – boj iba pri obrane krajiny, za
hranicami krajiny museli po 3 mesiacoch dostať žold, zákaz udeľovať komitáty a majetky
cudzincom, cudzinci nesmeli byť povýšení do šľacht. stavu, právo odporu šľachty – ius
resistendi,
- výsady v prospech cirkvi – neplatenie daní, duchovenstvo bolo vyňaté z právomoci
svetských súdov,
Belo IV. – snažil sa získať rozdané majetky,
- povolil Kumánom usadiť sa v Uhorsku, čo bolo príčinou pre vpád Tatárov do Uhorska 
1241, – bitka pri Slanej – víťazstvo Tatárov, ničenie Uhorska, 1242 – odtiahli,
- na Z Slovenska vtrhol rakúsky vojvoda Fridrich Babenburský (t1246),
- neskôr na územie Slovenska vtrhol český panovník Přemysl Otakar II. – vypálenie Nitry,
- uhorské vojská sa spojili s rakúskymi, keď sa Rudolf Habsburský stal cisárom, čo sa
nepáčilo P. Otakarovi  boj pri Moravskom poli  pri Durnkrute, 1278 t P. Otakar,
Ladislav IV. Kumánsky – za jeho neplnoletosti vládla jeho matka Alžbeta Kumánska,
- 1290 – zavraždený v kumánskom tábore,
- v krajine sa o moc snažila vysoká šľachta – oligarchia (magnáti),
Ondrej III. – pochádzal z vedľajšej vetvy Arpádovcov,
- v krajine feudálna anarchia (bezvládie),
- vysokí feudáli si vytvárali boj. družiny – familiári,
- panovník hľadal oporu v nižšej a strednej šľachte – vytváral boj. družiny – jobagióni,
- získal BA a Z Slovensko, odkiaľ vyhnal Rakúšanov,
- 1291 – mestské výsady v BA,
- 1299 – mestské výsady Prešovu, Šarišu, Sabinovu – udelené Sasom, ale týkali sa aj
ostatných obyvateľov – oslobodení od naturálnych dávok županom, boli vyňatí z ich súdnej
právomoci, zbavení povinnosti služby vo vojsku, kráľ im zaručoval obranu,
- 1301 t – vymrel rod Arpádovcov.

SLOVENSKO ZA VLÁDY ANJUOVCOV

- po r. 1301 vyvrcholila feudálna anarchia,
- chorvátska šľachta pozvala do Uhorska Karola Róberta z Anjou,
- 2. skupina pod vedením M. Čáka Trenčianskeho  trón čes. kráľovi Václavovi II., resp.
Václavovi III. – ten sa trónu vzdal v prospech Ota Bavoského, ktorý bol v Uhorsku zajatý 
s podporou pápežskej kúrie sa stal r. 1308 uhorským kráľom Karol Róbert z Anjou,
- M. Čák – palatín, taverník, zneužíval svoje právomoci  1311 – kráľ ho zbavil všetkých
hodností,
- spory medzi KE mešťanmi a Abovcami – Omodejovcami, ktorí sa spojili s M. Čákom -
rozhodujúca bitka – jún 1312 pri Rozhranoviciach – porazení Omodejovci, ich majetky
rozdelil kráľ medzi svojich stúpencov,
- M. Čák – t 1321,
- K. Róbert – Uhorsko dosiahlo najv. hosp. a mocenský rozmach,
- opieral sa o ľudí z Talianska a o nižšiu a strednú šľachtu a duchovenstvo,
- REFORMY: zaviedol žold. vojsko  banderiálny systém (voj. jednotky, kt. museli
vytvoriť stolice, zemepáni, mestá),
- zaviedol portálnu daň  daň od sedliackej usadlosti,
- zaviedol zlatú menu – dukáty - florény + groše + denáre,
- zemepanská banská sloboda  platenie dane – urbura  1/12 – 1/15 z hodnoty vydolovanej
rudy,
- zaviedol banské komory v Kremnici a Smolníku,
- 1335 – Višegrád – stretli sa K. Róbert + čes. J. Luxemburský + poľ. Kazimír Veľký –
urovnanie vzájomných sporov, slobodný prechod kupcov.
Ľudovít I. Veľký – syn K. Róberta,
- 1351 – vydal dekrét, kt. potvrdil Zlatú bulu, išlo o zrovnoprávnenie zemanov s vyššou
šľachtou, majetky v prípade vymretia rodu pripadli kráľovi, slobod. sťahovanie poddaných po
zaplatení dávok, deviatok – platili poddaní a mešťania nekráľ. Miest,
- 1370 – uzatvorená uhor. – poľs. únia, podľa nej Ľ. Veľký neskôr stal aj poľ. Kráľom,
- kráľovná Mária (dcéra Ľ. Veľkého a manželka Ľ. Luxemburského),
- nároky na trón si uplatnil aj Karol Malý – vtrhol do Uhorska – 1385, dal sa korunovať, bol
zavraždený,
- Mária a jej matka Alžbeta sa dostali do zajatia stúpencov K. Malého  vnútorné boje
v krajine.

Žigmund Luxemburský (1387 – 1437)

- anarchia v Uhorsku,
- Žigmund prenajímal kráľ. majetky, dával do zálohy, udeľoval ich za zásluhy  odpor uh.
šľachty, xenofóbne (proticudzinecké) postoje,
- bojoval proti Turkom – pri Nikopole 1396 – prehral  dostal sa do väzenia,
- bojoval proti čes. husitom, s Benátkami o dalmátske prístavy,
- 1404 – vydal placetum regium – zákaz publikovať pápežské buly bez súhlasu panovníka,
- 1405 – malý dekrét – upevnil postavenie mešťanov kráľ. miest v súdnej, administratívnej
a hosp. oblasti, zaviedol jednotné miery,
- slobodný pohyb domácim obchodníkom, právo mešťanov byť súdenými pred vlastným
richtárom,
- dal do zálohu 13 spišských miest Poľsku (do r. 1772),
- mal zásluhu na zvolaní kostnického koncilu (1414 – 1418),
- získal titul čes., nem., uhor. kráľa + rímskonem. cisára.

Albrecht Habsburský (1437 – 1439)

- zať Žigmunda Luxemburského,
- bojoval proti Turkom a zomrel na epidémiu červienky,
- vdove kráľ. Alžbete sa narodil syn Ladislav Pohrobok – bol urýchlene korunovaný
a zverený do výchovy nem. kráľovi Fridrichovi III.,
- záujmy Alžbety a jej syna bránil čes. šľachtic Ján Jiskra z Brandýsa,
- uhorským panovníkom sa stal Vladislav I. Jagelovský (1440 – 1444), t pri Varne v boji
proti Turkom,
- správu krajiny mali v rukách 7 kapitáni, neskôr gubernátor krajiny Ján Huňady – 1456
bojoval proti Turkom pri Belehrade, zomrel na mor,
- Ladislav V. Pohrobok (1453 – 1457)
- 1453 – udelil 1. erb Prešovu,
- zomrel krátko pred sobášom s francúzskou princeznou.

Bratríci – bývalí husitskí bojovníci samostatne pôsobiaci na Slovensku, Morave a v Poľsku

v rokoch 1445 – 1467, časť z nich boli zbehovia z Jiskrovho vojska.
Husiti – prívrženci nábožensko-reformačného hnutia v Čechách, stúpenci učenia majstra Jána
Husa. Po roku 1419 sa rozdelili na umiernených kališníkov (ku ktorým patrili Pražania
a česká šľachta) a radikálnych táboritov pomenovaných podľa mesta Tábor, založeného
v r.1420. Radikálne krídlo predstavovali aj spolubojovníci Jána Žižku, ktorí sa po jeho smrti
(1424) začali nazývať sirotkovia.

Matej Korvín (1458 – 1490) - syn Jána Huňadyho

- 1458 – kráľ. vojská porazili bratríkov pri Blatnom potoku (t kapitán Aksamit),
- 1462 – zmierenie Jiskru s Matejom, ktorý mu dal 40 000 zlatých, povýšil ho za uhorského
baróna + majetky v J časti krajiny,
- 1467 – pri Veľkých Kostoľanoch dobyl MK posledný bratrícky tábor,
-vytvoril žoldnierske vojsko – čierne vojsko (20 000 – 30 000 jazdcov),
- boj proti čes. kráľovi Jurajovi z Poděbrad (1468 – 1471),
- 1469 – po dobytí Moravy sa dal časťou čes. a mor. šľachty zvoliť za čes. kráľa,
- 1479 – uzatvoril mier s čes. kráľom Vladislavom Jagelovským , MK zostala Morava,
Sliezsko, Lužica a titul čes. kráľa,
- obmedzil moc vysokej šľachty,
- udeľoval županskú hodnosť dedične,
- povyšoval príslušníkov šľacht. rodov za zásluhy,
- obnovil placetum regium,
- zakázal slobodné sťahovanie poddaných,
- zaviedol nové dane – daň z komína, vojenskú daň – subsídium,
- získal časť Rakúska, Viedeň sa stala jeho sídlom,
- podporoval šírenie vzdelanosti a human. a renes.
- 1465- pápež Pavol II. povolil zriadenie univerzity, činnosť začala v r. 1467 – Academia
Istropolitana, zásluhu na jej činnosti mal arcibiskup a jej kancelár Ján Vitéz

Vladislav II. Jagelovský – „kráľ Dobrze“ ( 1490 – 1516)

- po smrti MK šľachta neprijala kandidatúru Matejovho nemanželského syna Jána Korvína,
- ďalšia časť šľachty podporovala brata V. Jagelovského – Jána Albrechta – vtrhol na
S Slovensko – bol porazený,
- uhorským kráľom sa stal Vladislav II. Jagelovský – dobrácky ale neschopný panovník,
nesamostatný, sľúbil uhors. šľachte, že nebude vyberať dane zavedené MK,
- uzavrel zmluvu s Habsburgovcami a vzájomnom nástupníctve – Maximián I. Habsburský sa
vzdal nároku na uhor. trón a V. II. Jagelovský sa vzdal území v Rakúsku, ktoré dobyl MK,
dohodli sobáše svojich detí.

DÓŽOVO POVSTANIE

-príčiny: šľachta svojvoľne postupovala proti poddaným, obmedzovala ich sťahovanie,

- priebeh-1514 – ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakóc vyhlásil križ. výpravu proti Turkom,
- uh. šľachta podcenila nebezpečenstvo, nepodporovala výpravu,
- hlásili sa tu poddaní, chudobní remeselníci, študenti,
- príkaz presunúť križiakov (40 000) na juh  odmietli  otvorená vzbura – na čele
sedmohradský zeman Juraj Dóža,
- porážka v lete 1514 pri Temešvári – Ján Zápoľský,
- dôsledky – upálenie J.D, popravy, drastické zákony - začína upevňovanie feudálnych
vzťahov  nevoľníctvo- pripútanie k pôde, zákaz sťahovať, zákaz nosiť zbraň, rôzne dávky,
poplatky, robota,
- Štefan Verbőci – Tripartitum – spísané uh. obyčajové právo – snem ho neschválil, ale
dodržiavalo sa.
Ľudovít II. Jagelovský (1516 – 1526)
- anarchia,
- Ľudovít II. bol neplnoletý  vládli 3 miestodržitelia  regentská rada,
- zlá fin. situácia, menej hodnotné medené mince  povstanie baníkov v BB, BŠ, Kremnici
a Hodruši  1525 - 1526 – bolo potlačené,
- 29.8.1526 – bitka pri Moháči – porážka uhor. vojsk Turkami (t V. II. Jagelovský),
- Turci prenikli do Podunajskej nížiny a ovládli túto oblasť na 150 rokov,
- končí sa obdobie stredoveku v Uhorsku.

KULTÚRA OBDOBIA STREDOVEKU

ROMÁNSKA KULTÚRA
10.-12.st. u nás 11.-13. st
Románska kultúra je kultúrou raného stredoveku, názov z Roma- Rím-vychádza
z cirkevných a rímskych vzorov.
-rozvoj vzdelanosti, prostredníctvom kňazov, mníchov, vznikali cirkevné školy pri kláštoroch
a kapitulách, učilo sa v latinčine, základ vzdelania tvorilo 7 slobodných umení -geometria,
logika, aritmetika, gramatika, rétorika, hudba, astronómia.
-mnísi v kláštoroch opisovali staré antické dielavznik knižníc.
Literatúra- v latinčine- legendy- u nás o sv.Svoradovi a Benediktovi a o sv. Štefanovi;
v Čechách- Kosmasova kronika česká, Rusko- Nestor-Povesť dávnych liet.
-kroniky, duchovné piesne, úradné písomnosti, právne spisy,
Hudba-svetská, ľudová, cirkevná.
Veda a technika- prvé veterné mlyny- Anglicko, Normandia, 1.x v Európe- buzola, dovoz
papiera do E, výroba papiera v Nemecku v 12. st., u nás zlaté dukáty.
Architektúra- vychádzala z antiky, z Ríma, zákl. stavebným materiálom bol kameň, cirkevné
stavby- rotundy a baziliky, na vidieku –menšie rotundy s kruhovým pôdorysom a výklenkom
pre oltár- apsidou, polkruhovitý oblúk, malé okenné otvory, krížová a valená
klenbaRotunda sv. Juraja v Skalici, Rotunda sv. Martina v Prahe, rotunda v Bíni, veža
a palác Spišského hradu, benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku a Dražovciach.
Sochárstvo: prevládajú náboženské motívy-na stĺpoch- reliéfy a sochy .
Maliarstvo-nástenná maľba-fresky, knižná maľba a ornamenty, iluminácie v knihách,
kódexy- ručne písané knihy, zlatá farba,
-kovotepecké, rezbárske, zlatnícke diela, relikviáre,
-kresťanské školy nadviazali na tradíciu rímskeho vzdelávania, benediktíni- kláštorné školy,
-scholastika(z latins.schola=škola) –myšlienkový systém, ktorý bol schopný vysvetliť
a odôvodniť cirkevné dogmy(dogma-Bohom zjavená pravda), počiatky sú v karolínskej
renesancii.

GOTICKÁ KULTÚRA
12.-15. st., u nás 13.-16. st.

Vznikla vo Francúzsku, nazvaná podľa kmeňa Gótov, rozvoj v Anglicku, Nemecke,

Čechách, Taliani ju neprijali.
V 12. st. dochádza k zosvetščeniu vzdelanosti i umenia, vo F vznikla rytierska móda,
(najprv pážatá- učili sa jazdu, šerm, plávanie, od 14 rokov- panoši,21- pasovanie za
rytiera) kultúra na hradoch, galantné vystupovanie rytierov na šľachtických dvoroch.
Šľachta- honosné vystupovanie, galantnosť, nádherný odev, zbrane, povinnosť slúžiť
urodzeným dámam, rytierske turnaje na šľ. dvoroch.
 Vzdelanosť- cirkevné školy, ale aj mestské, v 12. st.- 1. univerzita v Bologno, Oxford,
Paríž, 1348- Karlova univerzita v Prahe, 1467- Academia Istropolitana v BA, Cambridge,
Padova, Salerno.
Literatúra-ľúbostná dvorná poézia, hrdinské ódy, eposy,povesti, kroniky, 13. st.-
Anonymova, Kronika Jána z Turca-15. st.
-speváci- trubadúri, minnesangri, igrici, tvorba rytierskych spevov, dominuje cirkevná
hudba- gegoriánsky chorál.
Veda a technika- zlaté mince, kolovrátok, pohon vodným kolesom, 1. zmienka
o okuliaroch, 1. mapa Uhorska- 16.st.- autor Roseti.
Architektúra- 1. gotická stavba-1144-opátsky chrám v Saint Denis.katedrály- trojloďové-
Remeš, Viedeň- Chrám sv. Štefana, Praha- Chrám sv. Víta, Paríž- Notre Dame, BA- Dóm
sv. Martina, PO- Kostol sv. Mikuláša, Levoča-Kostol sv. Jakuba, KE- Dóm sv.
Alžbety(1400-1444)- Majster Štefan, Bardejov- Chrám sv. Egídia- bazilika, Prešov-
gotická brána radnice.
-svetské stavby- Karlštejn, Karlov most, Staromestská radnica, šikmá veža v Pise-
pôvodne zvonica, meštianske domy. Znaky- štíhle stĺpy, lomený oblúk, špicatosť- cieľ-
ilúzia nadpozemského, rebrová i hviezdicová klenba, maľba na sklo- okná, odľahčenie
muriva, dômyselný podporný systém,
-najst. G kostoly u nás- 1244- Kaplná pri Trnave.
Gotické mesto tvorilo uzavretý celok s múrmi, vodnou priekopou, pevnostné
bašty, šachovnicový pôdorys.
Sochárstvo- sochy svätcov, z dreva i kameňa, lemy, záhyby na odeve, voľne stojace
skulptúry v zvlnených rúchach, oduševnený výraz, námety- Ukrižovaný, Pieta, Madona
s Ježišom,
-neskorá G- diela Majstra Pavla z Levoče- krídlový oltár- vyše 18 m.

KYJEVSKÁ RUS

- vých. Slovania, obchod. strediská Kyjev a Novogrod,

- podnikanie Normanov – Varjagov,
- pred r. 830 sa knieža Rurik (Norman) zmocnil Novgorodu,
- okolo r. 850 – 2. časť družiny sa zmocnila Novgorodu,
- 882 – novgor. knieža Oleg – ovládnutie Kyjeva  predpoklady na utvorenie jednotného
štátu,
- 988/989 – knieža Vladimír prijal kresť. z Byzantskej ríše,
- Jaroslav Múdry – 11. st. – podpora kresťanstva, zbierka ruského obyčajového práva –
Ruská pravda,
Vladimír Monomach – 12. st. – ešte jednotný štát, ale postupne sa Kyjevská Rus menila na
zväzok menších a väčších kniežatstiev  knieža sídlil vo Vladimíre nad Kľazmou,
1240 – vpád Mongolov – Tatárov  rozpad staroruského štátu,
- 14. – 15. st. – vznik Moskovského kniežatstva,
- Ivan I. Kalita (mešec) – mal právo vyberať pre Mongolov od ostatných kniežat, sídlom
kniežaťa i metropolitu bola Moskva,
- Dimitrij Donský – 1380 – bitka na Kulikovom poli, víťazstvo nad Mongolmi,
- Ivan III. – 1480 – odmietol platiť poplatky Zlatej horde,
- Ivan IV. Hrozný – ako prvý ruský panovník sa dal korunovať za cára – 1547,
- v Rusku vznikla prvá kníhtlačiareň,
- rozvoj Ruska, kontakty s vyspelou Európou, príchod odborníkov z cudziny.
POĽSKÝ ŠTÁT
- zjednocovanie v 9. st. – Poľania, Pomorani, Vislania, Mazoviania, Kujavania, Slezania,
Mešek (10. st.) z rodu Piastovcov položil základy poľskému štátu, uzavrel spojenectvo
s Čechmi, dal sa pokrstiť, zaslúžilsa o šírenie kresťanstva, bojoval s nemcami, zvíťazil.
Boleslav Chrabrý (10. – 11. st.) - expanzívna politika – zač. 11. st. – PL  najväčší štátny
útvar v strednej Európe (ovládol časť Čiech, územie dnešného Sl., Kyjev) – neskôr
Budišínsky mier – vzdal sa Č. a Uh.-1018
- dobrá štátna správa, úrady, hradská sústava, ktorá sa opierala o kráľ. hrady – správca územia
menovaný kráľom,
-zriadenie arcibiskupstva v Hnezdne,
- 1024/25 – B. Chrabrý získal kráľ. Korunu- 1. poľský kráľ,
- po jeho smrti úpadok Poľska,
- rozvoj  14. st. – Kazimír Veľký, založil univerzitu v Krakove, dohoda s čes. kráľom
Jánom Luxemburským,
16. st.- podpísanie lublinskej únie –Poľsko sa spojilo s Litvou.

ČESKÝ ŠTÁT
- kmene – Česi, Pšovania, Děčania, Lemuzovia, Charváti,
- štát vytvorili Přemyslovci,
- 937 – zriadenie biskupstva – 1. pražský biskup – Vojtech (misie),
- 929 – zavraždený knieža Václav (sv.), misie, zomrel ako mučeník,
- 10- st. – spojenie Čiech do jednotného štátneho celku s centrom v Prahe,
- existovala hradská sústava – vlastníkom pôdy bol knieža – pôdu dával ako léno členom
svojej družiny – dominikál,
- pôda udeľovaná obciam – rustikál.
Přemysl Otakar I.
Přemysl Otakar II.
Václav II.
Luxemburgovci – Ján Luxemburský, Karol IV. – rozkvet čes. kráľovstva,
- 1348 – založil Karlovu univerzitu, vybudoval- Karlov most, Nové mesto pražské, Karlštejn,
Václav IV., Žigmund Luxemburský, Albrecht Habsburský, Juraj z Poděbrad

NORMANI

- žili na území Škandinávie,

- vytvárali kmeňové zväzy, na čele voj. velitelia, vytvárala sa šľachta,
- zlé podmienky pre php, rozvíjal sa chov dobytka,
- produkcia potravín bola obmedzená  expanzia do iných oblastí,
- ich výboje sa začali v r. 793 – dobyli kláštor Lindisfarne na ostrove Holy Island v Írskom
mori,
- ďalšie útoky na Britské ostrovy, Fr., Apeninský polostrov, Rusko, Island, Grónsko,
S Amerika – r. 1000 Leif Erikson,
- 842 – vypálili Londýn,
- bojoval s nimi Alfred Veľký – anglosaský – zjednotil Anglicko,
- 878 – porazil Normanov pri Edingtone  Anglicko sa rozdelilo na dve časti: dánsku
a anglosaskú,
- po r. 920 ovládli Anglosasi aj dánsku časť,
- 845 – Normani dobyli Paríž,
- 911 – boli vo Fr. porazení, ale fr. kráľ im dal do léna oblasť S Francúzska – Normandiu,
vojvoda z Normandie Viliam Dobyvateľ v r. 1066 – bitka pri Hastingse – dobyl Anglicko
a stal sa anglickým kráľom,
- 2. časť Normanov dobyla J Apeninského polostrova a založila Kráľovstvo obojakých
Sicílií,
- 10. st. – v Škandinávii sa vytvárali ďalšie štáty – napr. Nórsko
Harald Krásnovlasý
Sven
Knut Veľký

DEJINY FRANCÚZSKA DO KONCA STOROČNEJ VOJNY

- po r. 843 získal Z Franskej ríše Karol Holý  z tejto časti sa vytvorilo Francúzsko
- 877 – šľachta si vymohla dedičnú držbu šľachtických lén, čím sa oslabila centrálna
panovnícka moc,
- 987 – panovníkom sa stal parížsky gróf Hugo Kapet  založil dynastiu Kapetovcov (vyše
300 rokov),
- rozvoj miest, obchodu,
- boj miest so svetskými a cirkevnými feudálmi, panovník udeľoval mestám zvláštne výsady,
Ľudovít IX. Svätý (13. st.) - upevnil kráľovskú moc.
Filip IV. Pekný – konflikt s cirkvou – s pápežom Bonifácom VIII., ktorý vydal v r. 1302 bulu
Unam Sanctam – tvrdil, že kresťanskí králi majú moc z pápežovej milosti, s tým nesúhlasil
Filip – 1303 prepadnutie a smrť pápeža,
- presadil zvolenie pápeža Klementa V., ktorý presídlil do Avignonu 1309 – 1376 
avignonské zajatie pápežov,
1307 - zrušil rád templárov, veľmajstra a niektorých členov dal popraviť, skonfiškoval ich
majetok,
1328 – zomrel franc. kráľ Karol IV. – vymrela kapetovská línia, nárok na trón si robil
anglický kráľ Eduard III., Francúzi zvolili Filipa VI. z vedľajšej vetvy Kapetovcov z rodu
Valois  chcel si podmaniť flanderské mestá, ktoré boli odberateľmi anglickej vlny 
storočná vojna 1337 – 1453
1346 – bitka pri Crécy  t Ján Luxemburský, víť. Anglicka,
1356 – bitka pri Poitiers  víť. Anglicka,
- obrat vo vojne, víť. Fr.  dobyli späť väčšinu stratených území,
1374 – mier,
1415 – bitka pri Azincurte  víť. Anglicka, ang. kráľ Henrich V. sa stal fr. regentom
- nároky na trón mal Karol VII.,
- ľudové hnutie, vystúpenie Jany z Arcu  8. 5. 1429  bitka pri Orleáns  víť. Fr.,
- zajatie Jany Burgunďanmi  predali ju Angličanom za 10 000 zlatých  súd  t Jany,
- 1453 - bitka pri Castilone  víť. Fr.,
- Anglicku zostalo mesto Calais,
Ľudovít XI. – posilnenie kráľovskej moci.

DEJINY ANGLICKA DO NÁSTUPU TUDOROVCOV

5. – 7. st. – germánske kmene Anglov, Sasov, Jutov,

6. – 7. st. – 7 ranostredovekých štátov Kent, Wessex, Sassex, Essex, Východné Anglicko,
Mercia, Northumbria,
- koniec 8. st. – útoky Normanov,
- Viliam Dobyvateľ (1066 – 1087) – dobyl a zjednotil Anglicko, rozdeľoval pôdu, zabratú
anglosaskej šľachte normanskej šľachte, vybudoval štátnu správu – grófstva, šerifovia,
- podriadil si cirkev, 1086 – Kniha posledného súdu (Domesday Book)- 1. veľké stredoveké
štatistické dielo – údaje o php, pôde, obyvateľstve, dobytku a pod  stanovenie daní,
- spory medzi Anglosasmi a Normanmi,
- Henrich I. – rozvoj súdnictva, financií, správy, koruny
- vznikla kráľ. rada  neskoršie vláda – lord komorník, stolník, sudca, pokladník
- veľká rada  parlament
- po smrti Henricha I. – 19- ročná občianska vojna
- Henrich II. Plantagenet – vládol v Anglicku, Normandii, fr. dŕžavách Anjou, Maine,
Akvitánii  mal viac pozemkov ako fr. kráľ  Filip II. August začal bojový konflikt proti
Anglicku
- Richard I. Levie srdce – 12. st. – zúčastnil sa na 3. križiackej výprave, bol zajatý
Rakúšanmi, počas jeho neprítomnosti vládol jeho brat Ján, ktorý sa neskôr stal kráľom  Ján
Bezzemok (stratil všetky územia vo Fr.)- 1215 – Veľká listina slobôd (Magna charta
libertatum) – kráľ potvrdil šľachte a duchovenstvu slobody (slobodná voľba biskupov
a opátov, dodržiavanie obyčajového práva, slobodné obchodovanie, zákaz zavádzania daní
bez súhlasu parlamentu, zákaz zajatia a väznenia bez súdneho rozhodnutia, slobody pre mesto
Londýn a ďalšie mestá)
1455 – 1485  vojna ruží: Lancasterovci + S (červená ruža) ↔ Yorkovci + J (biela ruža)
- 1485 – bitka pri Bosworthe – Richard III. (krutý panovník z Yorkovcov) ↔ Henrich Tudor
(z Lancasterovcov)  víť. Henricha + sobáš s Alžbetou Jorkskou – nástup dynastie
Tudorovcov (do 1603)  mocenský rast Anglicka.

RÍMSKONEMECKÁ RÍŠA

- nadväzovala na starú antickú tradíciu, podľa ktorej je štát nielen určité územie, ale i pravý
pojem vyjadrujúci jednotu a zvrchovanosť ústrednej moci  jednota všetkých kresťanov
i celého sveta
- svetskou hlavou ríše bol cisár, duchovnou pápež
- Oto I. Veľký (962) – nemecký kráľ, bol zároveň aj rímskym cisárom  rímska korunovačná
jazda
- Oto III. – chcel dôsledne naplniť ideu cisárstva, v Poľsku a Uhorsku vznikli samostatné
cirkevné organizácie, Uhorsko získalo aj kráľovskú korunu
- Ríšska cirkev – súhrn všetkých kostolov, ktoré vznikli v Nemeckej ríši a ktoré podliehali
rímsko-nemeckému cisárovi
- spor medzi cisármi a pápežmi – boj o investitúru – právo dosadzovania biskupov
- spor vyvrcholil v 11. st. medzi cisárom Henrichom IV. a pápežom Gregorom VII. –
nariadenie, že duchovný nesmel prijať úrad z rúk laika,
- Henrich IV. zvolal synodu, ktorá zosadila pápeža, ale ten Henricha exkomunikoval z cirkvi,
poddaní ho nesmeli počúvať  1077 sa Henrich pokoril v Canosse, pápež ho prijal späť do
Cirkvi a tak dokázal svoju prevahu nad svetskou mocou.
Wormský konkordát- konkordát – zmluva medzi svetskou a cirkevnou mocou 1122 voľba
biskupa bola výlučne cirkevnou záležitosťou – mala sa konať za kráľovej prítomnosti, kráľ
dal biskupovi žezlo ako znak svetskej moci, pápežskí zástupcovia mu dali prsteň a berlu ako
znak duchovnej moci duchovnej moci  kráľovský vplyv na vysoké duchovenstvo sa znížil
- od 13. st. cisára volilo 7 kurfistov – 3 duchovní hodnostári, 4 svetskí
Fridrich I. Barbrossa
Rudolf Habsburský
Albrecht Habsburský
Karol IV. – 1356 – Zlatá bula
Žigmund Luxemburský
- do roku 1806 – cisári Habsburgovci  zánik ríše

CIRKEV A KRESŤANSTVO V STREDOVEKU

V stredoveku mala C monopol na vzdelanie, v 11. st.-12.st. túto funkciu prevzali
stredoveké univerzity: Oxford, Cambridge, Boologna, Sorbonna, UK v Prahe, Academia
Istropolitana v BA. C zachovávala vzdelanie pre neskoršie generácie, aj keď v skrytej forme,
vzdelaní mohli byť len mnísi.
Základ. cirkevnou jednotkou bola diecéza, na čele kresťanských obcí boli biskupi.
Najvyššie stál rímsky biskup- pápež. Biskupi rozhodovali o nábož., ale i polit. veciach.. Na
Západe boli biskupi, na Východe patriarchovia. Zo začiatku sa biskupi i patriarchovia
zhromažďovali na snemoch- konciloch. Ale už v 4. st., keď sa kresťanstvo stalo v Ríms. ríši
štát. náboženstvom, sa črtali názorové rozdiely v Z a V cirkvi. V r. 1054 tieto rozpory
vyvrcholili tzv. východnou schizmou, keď sa pápež a patriarcha navzájom exkomunikovali=
definitívny rozchod medzi Z a V Cirkvou. Západná cirkev zaviedla v 11. storočí celibát.
Šírenie kresťanstva a vzdelanosti zabezpečovali mnísi. Žili tvrdým asketickým životom,
niektorí boli pustovníci. Zakladatelia prvých mníšskych rádov boli sv. Basileios na Východe ,
od r. 330 a sv. Benedikt z Nursie na Západe. Mnísi stáli najnižšie v cirkevnej hierarchii.
Z mníšskeho stavu stál najvyššie opát. Mnísi sa združovali v kláštore. Kláštory –
centralizované organizácie úplne podriadené pápežskej autorite, cirkvi, jej záujmom;
nezávislé od šľacht. a kráľ. moci.
Kláštor bol dlhý čas jediným predstaviteľom vzdelanosti v stredoveku. Vzorom pre mníšske
rehole a rády bol rád sv. Benedikta z Nursie. 1. kláštor založil Benedikt v 5. st. a vypracoval
prísne pravidlá nábož. života. Mnísi sa riadili zásadou Modli sa a pracuj- Ora et labora. Veľa
bened. kláštorov vzniklo v 10.-11. st., najvýznamnejší bol v Cluny, ktorý vznikol v r. 910 ako
1. románska stavba. Rády zakladali aj cisterciáni, kartuziáni. V kláštoroch sa študovalo,
opisovali sa knihy, boli pútnickými miestami, strediskami lekárskej a sociálnej starostlivosti.
- snahy o reformu v Cirkvi  clunyjské reformné hnutie – vychádzalo z benedikt. kláštora v
Cluny, existovalo v 10. st.  šírenie z Fr. do Anglicka, Španielska, Nemecka, Talianska
-cisár Oto III.(10. st.) – chcel dôsledne naplniť ideu cisárstva, obnoviť rímske impérium na
kresťanských základoch, v Poľsku a Uhorsku vznikli samostatné cirkevné organizácie,
Uhorsko získalo aj kráľovskú korunu,
- Ríšska cirkev – súhrn všetkých kostolov, ktoré vznikli v Nemeckej ríši a ktoré podliehali
rímsko-nemeckému cisárovi, neskôr sa však vlastnícke právo panovníka voči cirkvi stretlo
s novým chápaním pápežských právomocí, začal sa boj o investitúru – právo dosadzovania
biskupov
1073 -pápež Gregor VII. – odchovanec z Cluny, presadzoval teóriu o nadradenosti pápeža
všetkým kresťanom,
- spor vyvrcholil v 11. st. medzi cisárom Henrichom IV. a pápežom Gregorom VII. –
nariadenie, že duchovný nesmel prijať úrad z rúk laika
- Henrich IV. zvolal synodu, ktorá zosadila pápeža, ale ten Henricha exkomunikoval z cirkvi,
poddaní ho nesmeli počúvať  1077 sa Henrich pokoril v Canosse, pápež ho prijal späť do
Cirkvi, a tak dokázal svoju prevahu nad svetskou mocou
Wormský konkordát- konkordát – zmluva medzi svetskou a cirkevnou mocou 1122 voľba
biskupa bola výlučne cirkevnou záležitosťou – mala sa konať za kráľovej prítomnosti, kráľ
dal biskupovi žezlo ako znak svetskej moci, pápežskí zástupcovia mu dali prsteň a berlu ako
znak duchovnej moci duchovnej moci  kráľovský vplyv na vysoké duchovenstvo sa znížil,
Pápež Inocent III.(12.-13. st.) – myšlienka pápežskej svetovlády,
-chcel, aby všetci panovníci Z kresťanstva uznali pápežskú moc ako najvyššiu autoritu 
Cirkev sa tak začala vzďaľovať od svojho duchovného poslania a pretvárala sa na politickú
mocnosť  pokusy o reformu – františkánske hnutie – sv. František z Assisi (žobravá rehoľa
– korene sociálnej nespravodlivosti a zla videli v bohatstve kňazstva a rehoľníctva) – r. 1223
schválená pápežom; dominikáni – žobravá rehoľa,
- Filip IV. Pekný – konflikt s cirkvou – s pápežom Bonifácom VIII., ktorý vydal v r. 1302
bulu Unam Sanctam – tvrdil, že kresťanskí králi majú moc z pápežovej milosti, s tým
nesúhlasil Filip – 1303 prepadnutie a smrť pápeža,
- Filip IV. presadil zvolenie pápeža Klementa V., ktorý presídlil do Avignonu  avignonské
zajatie pápežov1309 – 1376 - lesk, prepych, bohatstvo, zavádzanie nových daní,
- tlak verejnej mienky spôsobil, že pápež Gregor XI. sa v r. 1377 vrátil do Ríma, ďalší pápež-
Urban VI. – ostal v Ríme,
- fr. kardináli v Avignone zvolili Klementa VII.
-dvojpápežstvo mal ukončiť koncil v Pize 1409 –bol zvolený Alexander V.→trojpápežstvo,
- koncil v Kostnici 1417 – koniec pápežskej schizmy-zvolený nový pápež Martin V.
-dôležitými pokusmi o reformu katolícke C bolo vystúpenie J. Wiklefa a J. Husa.Na rozdiel
od sv. Františka, ktorý chcel reformovať C zvnútra, Wiklef a Hus sa stali tvrdými cirkevnými
kritikmi. Zavrhovali základy, na ktorých bola vybudovaná.
John Wiklef- bol angl. mysliteľom a cirk. reformátorom. V Oxforde vyštudoval filozofiu,
teológiu a právo, kritizoval pomery v C, podporoval kráľa Eduarda III., ktorý odoprel platiť
pápežovo lénny poplatok, vystupoval proti svetskej moci C , bol proti pápežstvu
a transsubtanciácii.1531- povstanie lolardov. Pod vplyvom jeho učenia, potlačené.
Pokračovaním učenia Wiklefa bol husitizmus v Čechách. Jan Hus po kňazskej vysviacke
prednášal filozofiu na KU, stal sa dekanom FF. Pôsobil ako kazateľ v betlehemskej kaplnke,
kde sa hlásalo v češtine, kritizoval bohatstvo cirkvi, predávanie odpustkov, spálil pápežskú
bulu, pápež Ján XXIII. Nad ním vyhlásil kliatbu a interdikt(zákaz náboženských úkonov) nad
miestami, kde bude Hus. Hus odišiel na vidiek. Bol pozvaný na snem do Kostnice, kde mal
odvolať svoje názory, keďže ich však obhajoval, bol odsúdený ako kacír a v júli 1415
upálený→čo malo vplyv na vypuknutie husitského revolučného hnutia v Čechách.
Otázku cirkevnej reformy riešil koncil v Bazileji 1431-1447, došlo k rozporom medzi
koncilom a pápežom, rokovalo sa aj so zástupcami husitov, ktorí dosiahli , že v Čechách bolo
povolené prijímanie pod oboma spôsobmi(Telo +Krv)-tzv. bazilejské kompaktáta., uzavrela
sa únia medzi pravoslávnou a katolíckou C 1439, koncil znamenal koniec konciliarizmu a
víťazstvo monarchistického pápežstva.

STREDOVEKÁ SPOLOČNOSŤ

V stredoveku bola spoločnosť hierarchicky usporiadaná, ľudia boli rozdelení do troch

stavov: 1. duchovenstvo, šľachta, 3. poddaní. Okrem týchto základných skupín existovalo
množstvo ďalších spoločenských vrstiev.
Právo. Bolo vytvorených množstvo právnych noriem. Najstaršou formou bolo zvykové-
obyčajové právo. Postupne vznikali právne normy so záväznou písomnou podobou. V 11.
a 12. st. sa šírila nová forma práva, ktorá dávala poddanému pôdu do dedičného prenájmu-
emfyteutické, zákupné alebo nemecké právo. Toto prinášalo poddanému výhodnejšie
postavenie, ale vyhovovalo aj zemepánom. Zemepán vlastnil pôdu a nehnuteľnosti, na
ktorých žili poddaní. Poddaných však nemohol vyhnať, lebo mali zaručený prenájom.
Poddaných deti mali zaručené, že takýto dedičný prenájom bude pokračovať.
Väčšina ľudí sa venovala v stredoveku poľnohospodárstvu a chovu dobytka. V 12. st.
hovoríme o agrárnej revolúcii, zvýšila sa produkcia php. , masovo sa zavádzali železné
nástroje. Keď sa zvýšila produkcia, vznikli špeciálne skupiny obyvateľov, ktoré sa zaoberali
remeslom. Remeslá sa koncentrovali v mestách. Vďaka agrárnej revolúcii mohli teda
vzniknúť mestá v pravom zmysle slova. Došlo k 2. veľkej spoločenskej deľbe práce.
Remeselníci boli organizovaní v cechoch. Agr. revolúcia ovplyvnila priemerný vek
obyvateľov v E- z 25 na 30-35 rokov. Priaznivý vývoj prerušila veľká morová epidémia-
1347-1352, počet obyv. poklesol o 30%.
Mestá. Vznik miest - 1. skupinou boli staré antické mestá v Taliansku, Španielsku,
Francúzsku, Nemecku. Tie sa pretvorili na stredoveké mestá.- Rím, Miláno, Paríž, Barcelona..
2. skupina miest vznikla na križovatkách ciest z najvýznamnejších obchod. A remeselníckych
osád, ktoré sa nachádzali pod hradmi- Praha, Krakov, mníchov, Budín, BA. 3. skupina miest
vznikla na prv hustejšie neosídlenom mieste z nejakého konkrétneho dôvodu, napr. banské
mestá. Niekedy panovníci zakladali mestá na strategicky dôležitých bodoch.
Civilizácia včasného stredoveku je dedinskou civilizáciou. Až s rozvojom hosp. a rastom
počtu obyv. v 11.-12. st. začali mestá opäť nadobúdať význam a hrať dôležitú ekonomickú,
kult. a politickú úlohu.
Mestá a mešťania získavali rôzne privilégiá, ale boli aj podradené inej feudálnej vrchnosti-
kráľovi, cirkev. a svets. feudálom. Najcharakteristickejším znakom aktivity miest
v stredoveku bol boj za získanie čo najväčšej slobody.
Mešťania boli osobne slobodní. Mestá mali hosp. privilégiá. Najvýzn. bolo právo skladu-
výsadné obchodné právo na istom území- cudzí kupci tu museli predať tovar za ceny obvyklé
v danom meste. Míľové právo zabezpečovalo monopolné výrobné postavenie. Trhové právo
zabezpečovalo možnosť konania trhov.