Franská ríša

Frankovia- jeden z germánskych kmeňov. Ktoré sa usadzovali na území bývalej

Západorimskej ríše. Usídlili sa na území dnešného Belgicka a severného Francúzska.
Zakladateľom ríše bol Chlodovik z rodu Merovejovcov.

Správa ríše:
V krajine sa rozvinul feudálno-lénny systém. Celá ríša sa delila menšie územné celky –
vojvodstva a grófstva. Vládu v týchto celkoch si udržala tzv. provinčná aristokracia.
V pohraničí sa vytvorili územia nazývane marky. V nich prevažovala tzv. vojenská šľachta, to
znamená rytieri, ktorí si chceli vojenskou službou vydobyť vlastné léna. Výbojmi sa hranice
ríše rozširovali a marky sa postupne menili na vojvodstva a grófstva. V novom pohraničí
potom vznikali ďalšie marky.

Postupne získali veľký vplyv správcovia palácov- majordómovia- väčšia časť reálnej politickej
moci (v 7.stor. to bol už dedičný úrad- ovládali krajinu- kráľovská moc upadala).

Majordóm Pipin II. (687- 714) – mal obrovskú moc, prvý významný majordóm. Jeho syn
Karol Martel sa preslávil svojim víťazstvom nad vojskami Arabov, ktoré porazil pri Tours
a Poiters (732). Táto bitka zastavila arabskú expanziu do Európy.

Pipin III. Krátky (751- 768)

Poskytol pomoc pápežovi proti Longobardom a získal si jeho podporu pri mocenskom
prevrate, ktorý plánoval. Zosadil z trónu posledného merovejovského kráľa Childericha III.
(donútil ho vstúpiť do kláštora) a vyhlásil sa za kráľa- v jeho osobe nastúpila nová dynastia
Karolovcov.
Najvýznamnejší kráľ z dynastie Karolovcov- Karol Veľký
Okolo roku 800 obnovil cisárstvo na Západe. Za jeho vlády dosiahla ríša najväčší územný
rozmach.
Karolínska renesancia:
V období jeho vlády došlo ku kultúrnemu rozkvetu. Karol Veľký podporoval vznik škôl,
rozšírenie vzdelanosti. Diela prepisované z originálov v čase karolínskej renesancie pokladali
talianski humanisti v 15.stor., keď ich objavili, za antické originály; snažili sa napodobňovať aj
písmo; tak vzniká s talianskej minuskuly latinka.

Franská ríša po smrti Karola Veľkého:

Ľudovít Pobožný
- vydal nástupnícky poriadok- Ordinatio Imperii (817)- cisárom sa mal stať vždy najstarší
kráľov syn- snaha o zachovanie poriadku v ríši. Po jeho smrti jeho synovia uzatvorili tzv.
Verdunskú zmluvu(843). Zmluva znamenala rozdelenie ríše.
- Karol Holý- územie západne od Rýna (Západofranská ríša, neskoršie Francúzsko)
- Ľudovít Nemec- územie východne od Rýna (Východofranská ríša, Svätá ríša rímska,
neskoršia Nemecká ríša)
- Lotar (najstarší syn) dostal Porýnsko so severným Talianskom a s cisárskym titulom
Mladší bratia mocenskými intrigami pripravili Lotara o jeho územie a trón. Ríša sa rozdelila
na Západnú a Východnú a v ďalšom období existovali samostatne, až do obdobia než sa
zmenili na Francúzske kráľovstvo a Sv. ríšu Rímsku Nemeckého národa.
 Byzantská ríša
Vznikla postupne z bývalej Východorímskej ríše. Jej centrom bolo mesto Konštantínopol,
ktoré sa v roku 330 n. l. stalo hlavný mestom Rímskej ríše. Z Byzantskej ríše sa vytvoril
jedinečný typ kultúry, v ktorej sa miešali antické, stredoveké a orientálne prvky. v Byzancii sa
uplatňoval systém vlády nazvaný cézaropapizmus (cisár je najvyššou hlavou štátu a cirkvi).
Plnoprávnym občanom bol každý kresťan, Byzantínci sami seba nazývali Rimanmi. Štátnym
jazykom bola gréčtina. Štátnym náboženstvom bolo kresťanstvo, od roku 1041 jeho
pravoslávna verzia.

Justinián
Najvýznamnejším panovníkom bol Justinian Veľký. Celý život sa snažil obnoviť bývalú
Rímsku ríšu no nebol úspešný. Vyčerpávajúca zahraničná politika dostala ríšu do krízy. Kríza
vyvolala obrovské ľudové povstanie Niká, ktoré nakoniec Justinian potlačil. Okrem iného
postavil najznámejšiu byzantskú stavbu Chrám božej múdrosti (Hagia Sofia).

Východná schizma
Je definitívne rozštiepenie cirkvi na východný a západný obrad, ktoré bolo spôsobené
mocenským sporom medzi pápežom a konštantinopolským patriarchom v roku 1054.
Základom problému bola nadvláda nad celou cirkvou. Kresťania sa rozdelili na cirkev
západnú ( rímsku, latinskú) a východnú ( ortodoxnú, grécku, pravoslávnu).

Cirkevné misie
Pomocou týchto misii sa šírila byzantská kultúra do okolitých štátov. Misie mali aj politický
význam, pretože upevňovali vplyv Byzancie v týchto štátoch. Byzantskú kultúru prijala Veľká
Morava ( Cyril a Metod), Kyjevská Rus, Bulharsko.

Dogmatické spory
Na rozdiel od západnej cirkvi, prebiehali vo východnej cirkvi neustále dogmatické spory
o vierouke. Jedným z veľkých sporov bolo spor o ikonoklazmus (obrazoborectvo). Bolo to
spoločensko-náboženské hnutie v Byzancii v 8. –9. storočí, ktorého zástancovia vystupovali
proti uctievaniu obrazov.

Rozmach ríše
Po období úpadku spôsobenej arabskou expanziou panovník Basileos II. Bulharobijca obnovil
prestíž ríše. V roku 1018 dokonca ovládol Bulharsko. Postupne začala ríša upadať. Na príčine
boli neustále útoky zo všetkých strán. Ríšu ohrozovali Frankovia, Arabi, ale i Slovania.

Zánik ríše
Od polovice 12. storočia sa ríša neustále oslabuje a nedokáže sa brániť voči vonkajším
nepriateľom. Vážnu hrozbu pre Byzanciu znamenala najmä turecká expanzia. V roku 1176
utrpeli Byzantínci porážku v bitke pri Myriokefalone. Po tejto bitke Turci získali takmer celú
Malú Áziu. Byzantská ríša definitívne zanikla v roku 1453, keď sultán Mehmed II. Dobyvateľ
dobyl Konštantinopol. Mesto bolo premenované na Istanbul a stalo sa centrom Osmanskej
ríše.
 Normani- Vikingovia

Pôvod
Od 7. storočia sa v Škandinávii začali tvoriť germánske kmeňové zväzy Normanov. Boli
zdatnými obchodníkmi a moreplavcami. Drsne podmienky v Škandinávii a nedostatok
potravín, spôsobili, že jedinou možnosťou, ako prežiť sa stala expanzia a koristnícke výpravy
( viking).

Expanzia
Za začiatok normanských výbojov považujeme rok 793 , kedy Normani prepadli ostrov Holy
Island v Írskom mori. Vďaka výbornej vojenskej organizovanosti a  moreplaveckým
schopnostiam boli ich nájazdy veľmi nebezpečné. Normanská expanzia smerovala na Britské
ostrovy, Francúzska, Itálie, Sicílie Ruska , Islandu a Grónska. Niektoré výpravy dosiahli
dokonca pobrežie Sev. Ameriky.

Kyjevská Rus
Náčelník Vikingov Rurik z dnešného Švédska dobyl zo svojou družinou mesto Novgorod.
Vikingovia postupne splynuli z miestnym slovanským obyvateľstvom, ale potomkovia Rurika
vládli v Novgorode naďalej. Rurikov vnuk Oleg dobyl Kyjev a založil Kyjevskú Rus, prvý štát
východných Slovanov.

Normandia
V 9. storočí podnikali Normani zničujúce nájazdy aj na Francúzsko. V roku 911 nakoniec
uzavreli mierovú zmluvu s francúzskym kráľom(Normani sa mohli usadiť v severnom
Francúzsku, dnešnej Normandii a normanský vojvoda bol vlastne vazalom francúzskeho
kráľa). Z tohto územia pokračovala expanzia Normanov.

Normanské Anglicko
V roku 1066 normanský vojvoda Viliam Dobyvateľ dobyl a obsadil Anglicko. V bitke pri
Hastings porazil posledného anglosaského kráľa a vytvoril normanské kráľovstvo v Anglicku.

Normanská Sicília
Skupina Normanov pod vedením Roberta Guiscarda obsadila Sicíliu a založila tu ďalší
významný normanský štát. Množstvo Normanov sa nechávalo najímať, ako žoldnieri do
osobnej gardy byzantského cisára ( varjažská stráž).

Škandinávske kráľovstva
V pôvodnom rodisku Normanov, Škandinávii vznikli skutočné stredoveké štáty v 10. storočí.
Postupne vznikli štátne útvary Nórsko, Dánsko a Švédsko.
 Arabská ríša
Vznik arabskej ríše
Do 7. storočia žili Arabi iba na Arabskom polostrove. Arabskú expanziu podnietil vznik
nového náboženstva – islámu. Toto nové náboženstvo vytvoril prorok Mohamed. Vzniklo
spojením prvkov kresťanstva, judaizmu a starého arabského kmeňového náboženstva.

Mohamed
Zakladateľom islámu bol prorok Mohamed. V roku 622 (rok hidžra- začiatok letopočtu)
verejne začína šíriť nové náboženstvo. Jeho učenie bolo spísané v koráne a sunne. Islam sa
zakladá na piatich základných stĺpoch:
Šaháda - je vyznanie viery v Alaha,
Zakad - je náboženská daň,
Salat - je cyklus piatich modlitieb za deň,
Hadžidž - je posvätná púť do Mekky,
Ramadán - mesačný pôst.
Centrom nového náboženstva i ríše sa stalo mesto Mekka.

Kalifát
Mohamedov nástupca na čele štátu sa nazýva kalif. Úrad kalifa vlastnili v rukách členovia
rodu Kurajšovcov, z ktorej pochádzal aj Mohamed. Expanzia arabskej ríše sa však začína až za
vlády rodiny Umajjovcov, ktorá preniesla centrum ríše do Damasku. Najväčší rozsah ríša
dosiahla za vlády Abbasovcov z Bagdadu( ríša siahala od Španielska po Indiu). V 10. storočí sa
ríša rozpadla na jednotlivé kalifáty.

Arabská kultúra
Arabská kultúra prevzala a rozvíjala všetky poznatky orientálnych a antických kultúr.
Významne rozvíjali geografiu (Ibn Fadlán, Ibn Idrisi), matematiku ( Al Chorezmi), či
Aristotelovu filozofiu (Averroes a Avicenna). Arabský jazyk sa stal kultúrnym jazykom
východu. Arabi rozvíjali celú plejádu vied i umenie.