Novovek

Novovek (1492 – 1914)

• Bol 4. epochou – dobou ľudských dejín po praveku, staroveku a stredoveku.

• Začiatok: renesancia, reformácia, vznik kníhtlače...
• Môžeme ho rozdeliť na:
a) včasný (1492 – 1789) – na Slovensku od 1526 (Moháč).
b) vrcholný (1789 – 1914) v moderných krajinách.
• Podľa feudálnych vzťahov b) = obdobie neskorého feudalizmu, koniec podľa vyspelosti krajín.
Slovensko a Rusko v 19. storočí.

Včasný novovek (1492 – 1789)

• 1492 – objavenie Ameriky

• 1789 – Veľká francúzska revolúcia

Charakter
• Hospodárske zmeny, manufaktúry, zámorské objavy.
• Európska spoločnosť sa postupne zbavuje prepiatej náboženskej mystiky, uvoľňuje sa a viac sa začína
orientovať na pozemské a časové veci – humanizmus a renesancia.
• V Európe došlo k rozpadu cirkevnej jednoty, ktorú predstavoval katolicizmus, pretože vznikli nové kresťanské
hnutia (evanjelici, kalvíni a p.). Budú proti sebe bojovať, čo vyvrcholí veľkým vojnovým konfliktom – 30 ročnou
vojnou (1618 – 1648).
• V európskej politike rástla moc Habsburgovcov – budú vládnuť v Španielskej a Rakúskej ríši, čo vyvoláva
ďalšie vojnové konflikty, najmä s Francúzskom.
• Európskou mocnosťou bolo hlavne Španielsko, pretože dobylo takmer celú južnú Ameriku a v Európe malo
tiež veľkú ríšu.
• Koncom 16. st. sa v Európe formujú nové mocnosti – Holandsko, Francúzsko, po 30 ročnej vojne aj Anglicko
a Švédsko, ktoré postupne začínajú ovládať svetové moria.
• Vďaka kolonializmu a ovládnutiu morí sa do popredia európskej spoločnosti dostávajú mešťania, z ktorých sa
rodí moderná buržoázia. Sú to podnikatelia, výrobcovia, obchodníci či finančníci. Keďže majú ekonomicky
významné postavenie, túžia aj po politickom uplatnení – musia bojovať proti šľachte a tak v Európe, ale aj v
Amerike začne séria buržoáznych revolúcii od 16. storočia (do nekonečna). • Zásadný obrat vo vzdelaní – šíri
sa všeobecná vzdelanosť (nie len privilegovaní), aj vzdelanosť technická – využíva sa napr. vo vojenskej
technike.
• V štátnom systéme prevládal v Európe absolutistický spôsob vlády.
• V 1. pol. 18.

storočia sa na východe Európy objavil nový mocenský faktor – cárske Rusko, nastane úpadok Španielska,
upevní sa Rakúska monarchia, vznikne nový nemecký štát Pruské kráľovstvo, Severná Amerika rázne vstúpi
do dejín (vojna za nezávislosť, vznik USA, občianska vojna).

Svet bol krásny, zaujímavý, ale aj tragický.

Veľké zámorské (zemepisné) objavy a ich následky (15. – 16. storočie)

Osnova
1, Čo to boli veľké zámorské objavy (skratka ZO)?
2, Príčiny ZO, ich predpoklady a podmienky
3, a) portugalské ZO
b) španielske ZO
4, Dobytie strednej a južnej Ameriky Španielmi
5, Hospodárske a spoločenské následky ZO
1, Čo to boli veľké ZO?
• Boli to veľké zemepisné objavy, dosiahnuté plavbami po moriach a oceánoch, preto ich voláme zámorské
objavy. Hlavne v 15. a 16. storočí (tie najdôležitejšie). Budú objavené nové morské cesty, prielivy, ostrovy, ale
aj celý kontinent – Amerika. Čiže sa začíname učiť svetové dejiny.

2, Príčiny ZO
a, Dobytie Konštantinopolu (Carihradu) Osmanskou (Tureckou) ríšou.
To bol zároveň zánik Byzantskej ríše. Toto mesto bolo dovtedy hlavným mestom medzi Európou a Áziou a
stovky rokov tadiaľto putovali kupci a Turci ovládli obchodnú cestu medzi Európu a Áziou. Preto sa hľadá nová
cesta do Ázie. Obchodníci dovážali z bohatých východných krajín luxusné výrobky, látky, vzácne predmety,
korenia atď. Turci obchodníkov púšťajú len za veľké poplatky a to sa im nevypláca. Preto európski panovníci a
bohatí ľudia vyvinú snahu nájsť nové cesty na bohatý východ.

b, Akútny nedostatok zlata a striebra v Európe, jeho dostupné zdroje sa vyčerpávali.

Lebo od 12. storočia v Európe vznikalo peňažné hospodárstvo a peniaze, mince zo zlata a striebra.
Návrat k naturálnej výmene už nebol možný a preto bola snaha nájsť nové zdroje vzácnych kovov.
šírili sa zvesti, že na východe sú bohaté zeme, kde zlato padá z neba – napr. ostrovy Cipang (Japonsko).
Pridáva sa teda aj túžba ľudí ísť tam a zbohatnúť. Aby odvážni muži mohli objaviť nové cesty na východ a
nové bohaté zeme museli mať
a) lode stavajú ich panovníci, lebo sú drahé. Neveľké plachetnice odkázané na vietor (veslá sú nám nanič, keď
prestane fúkať uprostred Atlantiku). b) kompas v Európe známy vďaka Číňanom.
c) mapy boli obrovským problémom, lebo žiadne presné nejestvovali. Boli to mapy, ktoré zakresľovali len
Európu, Áziu a Afriku, aj to veľmi skreslene a nepresne.

Podľa takýchto máp bola odvaha plávať.

Preto posádky lodí tvorili odvážni muži (častokrát tam však boli aj rôzne živly, trestanci a dobrodruhovia).
Kadiaľ sa dalo dostať loďami na východ – do Indie?
a) Na juh, oboplávať Afriku, odtiaľ cez Indický oceán až do Indie. (nikto však nevedel, ako vyzerá juh Afriky,
lebo tadiaľ ešte nikto neplával).
b) Na západ cez Atlantik. Niektorí tvrdili, že táto cesta do Indie je dokonca kratšia (nikto netušil, že tam leží
Amerika).

3, a) Portugalské ZO
• Tvrdili, že najlepšia cesta do Indie bude okolo Afriky. Iniciátorom portugalských plavieb bol syn portugalského
kráľa Jána Henrich zvaný Moreplavec. • Portugalci najprv mapovali severnú a západnú Afriku.
• V rokoch 1487 – 1488 moreplavec Bartolomeo Diaz oboplával celé západné pobrežie Afriky a dostal sa na
jej najjužnejší cíp Mys dobrej nádeje (Diaz ho pôvodne nazval Mys búrok, ale kráľ ho premenoval). Bol to
obrovský úspech.
• 1498 ďalší Portugalec Vasco da Gama oboplával celú Afriku, preplával Indický oceán a pristál v Indii (mesto
Kalikat). Cesta do Indie okolo Afriky bola objavená!!!

3, b) Španielske ZO
• V ich službách sa preslávil Krištof Kolumbus, Talian z Janova. Tvrdil, že západná cesta cez Atlantik je
kratšia, ale keď sa uchádzal o službu v Portugalsku, tam tento plán nechceli prijať. Preto odišiel do
Španielska, kde ho prijal kráľovský manželský pár - Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky. Mal hlavne
kráľovninu dôveru. Sľúbil im, že donesie veľa bohatstva. Dali mu postaviť tri lode – Santa Maria, Pinta, Nina a
s nimi vyplával zo španielskeho prístavu Palos v roku 1492 na západ, cez Atlantický oceán. Konečne
12.10.1492 pristál na pevnine – v strednej Amerike, pravdepodobne na Bahamách. Ostrov, kde pristál
pomenoval San Salvador. Do roku 1504 sa plavil ešte trikrát, objavil ďalšie Karibské ostrovy a počas poslednej
plavby preskúmal časť pobrežia strednej a južnej Ameriky. Kolumbus celý čas tvrdil, že sa dostal do Indie a
preto obyvateľov týchto zemí nazval Indiánmi. Neprišiel však do Indie, ale objavil Ameriku – hoci to odmietal
uznať. Ďalší taliansky moreplavec Amerigo Vespuci (Florenťan) to ale jasne dokázal v roku 1501 – podľa neho
pomenovali kontinent. • V roku 1497 ďalší Talian v službách anglického kráľa Giovanni Caboto plával popri
brehoch severnej Ameriky. • Španiel Balboa v roku 1513 prvý krát uvidel ako Európan Pacifik – plával cez
Panamskú šiju. • Portugalci sa plavili brehom Číny a v roku 1542 priplávali k brehom Japonska. • V rokoch
1519 až 1522 prebiehala plavba okolo sveta. Bola to španielska plavba, ale v jej čele bol Portugalec Fernao
Magalhaes. Plávali cez Atlantik, potom na juh, našli prieliv medzi južnou Amerikou a Ohňovou zemou a tak
prešli z Atlantiku do Pacifiku.

Táto plavba dokázala guľatosť Zeme. Bola to aj plavba tragická, Magalhaes sa do Španielska nevrátil, prišla
len 1 loď a 22 námorníkov na nej. • Španieli a Portugalci si potom vzájomnými zmluvami rozdelili sféry vplyvu.
• V 16. a 17. storočí objavovali nové svety a cesty najmä Holanďania a Angličania. • V 18. storočí John Cook
objavil Austráliu a Antarktídu. 4, Dobytie strednej a južnej Ameriky Španielmi
• Španieli začali od objavenia Ameriky tento kontinent postupne dobýjať. Okrem portugalskej Brazílie dobyli
celú strednú a južnú Ameriku. Viedli tam krvavé vojny, v čele ktorých stáli dobrodruhovia conquistadori. Za
obeť im padli staré indiánske civilizácie a ríše – Aztécka v Mexicu, ktorú dobyl Hernando Cortez, Mayovia na
mexickom poloostrove Yucatan a Inkovia v Peru a Kolumbii, ktorých územia dobyl Francisco Pizzaro. Získali
tak obrovské bohatstvo a stali sa svetovou veľmocou. Stredná a južná Amerika sa oslobodí až v 1. polovici 19.
storočia. 5, Následky ZO
• Rozšírenie obchodu s Východom.
• Príliv zlata, striebra a korenia do Európy.
• Nahromadené bohatstvo v Európe sa stalo základnou podmienkou formovania kapitalizmu.
• Spoločenské zmluvy v Európe – ľudia sa viac sústredia na pozemské veci, človek sa chápe ako najvyššia
bytosť, vzniká humanizmus.
• Naruší sa katolícka jednota Európy, začne sa hnutie za nápravu katolíckej cirkvi – reformácia.
• Panovníci začínajú vládnuť absolutisticky.

Reformácia v Nemecku a jej dosah (16. storočie)

• Slovo reformácia z latinčiny – obnovenie, pretvorenie, zlepšenie. Týmto pojmom sa v 16. storočí označujú
hnutia namierené proti katolicizmu a pretože protestovali proti katolíckej cirkvi, toto hnutie sa nazýva
protestantizmus – nemeckí protestanti sú evanjelici alebo luteráni – evanjelická cirkev augsburského
vyznania!!!
• Reformácia v Nemecku začala v roku 1517 keď 31.10. kazateľ Martin Luther (umiernená, šľachtická
reformácia) pribil na dvere kostola vo Wittenbergu 95 téz proti predávaniu odpustkov a proti bohatstvom
skazenej morálke katolíckej cirkvi. Hlavný spor bol o odpustkoch, či ony môžu zabezpečiť spásu ľudstva a
tento spor vyústil do rozštiepenia vtedajšej cirkevnej – katolíckej jednoty cirkvi. Pokračovali v šírení myšlienok
Jána Husa. • Luther získaval postupne tisícky stúpencov, ktorí volali po reforme cirkvi. Boli to aj veľmi bohatí a
vplyvní ľudia – nemecké kniežatá a šľachta. Pápežstvo sa začalo obávať o svoju moc a výsadné postavenie a
hrozí Lutherovi kliatbou. Ten však pokračuje ďalej.

Miestami hrozili aj vojnové konflikty medzi katolíkmi a luteránmi. Preto sa do týchto problémov zaangažoval
cisár SRRNN Karol V. z rodu Habsburgovcov - katolík. Chcel zachrániť katolícku jednotu ríše, hl. Nemecka,
ale nemal úspech, lebo čoraz viac šľachticov sa pridáva k reformácii, videli totiž možnosť získať obrovské
cirkevné majetky. • V roku 1547 prerástli tieto spory v otvorenú vojnu. Preto Karol V. videl jediné riešenie v
rokovaniach s luteránmi. Bolo ich veľa a definitívnou bodkou bolo až podpísanie mieru v roku
1555 – Augsburský náboženský mier a podľa neho bola v ríši povolená aj evanjelická cirkev, ale podľa hesla
"Kto má moc, má aj slobodu vierovyznania." mali slobodu náboženstva len bohatí, ale ich poddaní museli mať
vyznanie rovnaké, ako páni. • Karol V. sa v roku 1556 vzdal cisárstva.
Reformácia a protireformácia v Európe

• Tomáš Märzer – 1524 – 1525 nemecká sedliacka vojna proti feudalizmu – bola neúspešná. Radikálna
reformácia – žiadajú zlepšiť vtedy veľmi zlé sociálne podmienky a nápravu cirkvi. • Reformácia v Nemecku mala
obrovský dosah – spustila reformáciu takmer v celej Európe.
• Výsledkom bol vznik nových reformovaných cirkví, vierovyznaní a teda aj protestantov.
Ktoré to boli?
• Luteráni – evanjelická cirkev augsburského vyznania (neskôr evanjelici).
Myšlienky: Človek môže spasiť svoju dušu sám úprimnou vierou v Boha, príkladným životom a prácou v prospech
spoločnosti. Prestali uznávať celibát. Autori: Martin Luther a Filip Melanchton.
V roku 1530 vznikla evanjelická cirkev anglikánskeho vyznania viery.
Kde sa rozšírilo luterstvo? Uhorsko, Dánsko, Poľsko, Švédsko, časť Švajčiarska, aj stredoslovenské mestá...
• Kalvíni – reformácia, ktorú v Európe podporovali mešťania. Najmä vo Švajčiarsku.
Autori: Ján Kalvín (pôvodom Francúz) a Ulrich Zwingli. Ján Kalvín žil v Ženeve a tu začal hlásať kalvinizmus. Stal
sa v Ženeve duchovným a svetským vládcom, zaviedol tu prísny náboženský poriadok, z kostolov dal odstrániť
všetku výzdobu, zakázal tance, zábavu, hru v karty atď. Kto s ním v Ženeve nesúhlasil, dal ho vyhnať a popraviť.
Žiadal prísnu mravnosť. Hlavné idey kalvinizmu: Orientuje ľudí na pozemský život, nabáda ich k väčšej
hospodárskej aktivite, usilovnosti a sporivosti. Idea predestinácie (predurčenia) – človek má svoj osud
predpísaný, už dopredu je jasné, či pôjde do neba, alebo nie, ale má sa správať po celý život tak, akoby jeho
duša mala byť spasená.

Hlavná téza: O Božom predurčení osudu každého človeka.

Kalvín bol dosť krutý, prezývali ho ženevským pápežom.
Kde sa kalvinizmus ujal? Švajčiarsko, časti Nemecka, Francúzsko, Anglicko, Škótsko, Holandsko, Uhorsko,
neskôr aj severná Amerika.
• Okrem reformácie sa v Európe šíri aj protireformácia – rekatolizácia – hnutie proti protestantom s cieľom obrátiť
ich naspäť na katolícku vieru. V čele stojí pápež, katolícka cirkev a Habsburská dynastia. Protireformáciu
uskutočňovali jezuiti – príslušníci rádu Bratstvo Ježišovo (existujú aj dnes). Vznikol v Španielsku a jeho tvorca sa
volal Ignác z Loyoly. Bol to španielsky šľachtic. Rád vznikol v roku 1534. Jezuiti robili všetko na obnovenie
katolíckej jednoty (aj atentáty na nekatolíckych kráľov, inkvizičné súdy – mučenie a upaľovanie kacírov). Nikdy
však nebola obnovená, veľké vojny vyvrcholené 30 ročnou. Otázka náboženstva bola vtedy otázkou moci.

Náboženské vojny v Európe (16. storočie)

Náboženské vojny vo Francúzsku

• Takmer celá druhá polovica 16. storočia. Spôsobili veľký úpadok Francúzska. Boli motivované nábožensky a
politicky, boli to boje o moc nad Francúzskom.
Kto tu vlastne bojoval proti sebe?
a) skupina mocnej katolíckej šľachty.
b) skupina protestantskej šľachty, ktorá prijala kalvinizmus a volali sa hugenoti (z franc. -
sprisahaní). Okrem šľachty to boli aj bohatí mešťania. Náboženské vojny trvali vyše 30 rokov
(1562 – 1598) a vyžiadala si vyše 30 tisíc ľudských životov. Kto reprezentoval súperiace vierovyznania?
a) katolíci boli vedení mocnou rodinou Guisovcov (najmladšia vetva slávneho Lotrinského
vojvodcovského rodu). b) hugenoti boli vedení rodinou Bourbonovcov – Antoin Bourbon – kráľ Navarrský (jeho
manželka
bola Jana Navarrská) a jeho brat princ Coudé. Neskôr sa stal vodcom hugenotov Henrich
Bourbon Navarrský (syn Jany a Antoina). • Medzi nimi sa zmietal kráľovský rod Valois, reprezentovaný
poslednými kráľmi – bratmi
Karolom IX. (1560 – 1574), ktorý na trón nastúpil ako 10 ročný, bol chorý, roztomilý a lenivý a
Henrichom III. (1574 – 1589), ktorý bol vysoký, chudý, uštipačný a inteligentný. Nemal však
rešpekt, pretože bol homosexuál – chodil často v ženských šatách, zdobil sa náramkami a zbožňoval
parfémy. Dostal prezývku Princ Sodomský. Veľký vplyv na nich mala matka Katarína Medicejská. V roku 1589
vymrela dynastia Valois.
• Vyvrcholením náboženských vojen bola tzv. Bartolomejská noc (23. – 24. 8. 1572) – v kalendári bol sviatok
svätého Bartolomeja.
Čo sa tu stalo?
23. 8. 1572 sa v Paríži konal sobáš vodcov hugenotov Henricha Navarrského a princeznou Margot z Valois
(sestra Karola IX a Henricha III).
Tento sobáš mal zmieriť obe zápasiace skupiny, ale svadobná noc sa zmenila na masaker proti hugenotom, ktorí
prišli na svadbu svojho vodcu. Kostolné zvony o pol druhej ráno dali signál katolíkom k vraždeniu hugenotov,
ktorých tu zomrelo asi 3 tisíc. Vraždenie aj v iných mestách. • Týchto vojen medzi katolíkmi a hugenotmi bolo 8 –
ôsma sa nazýva vojna troch Henrichov (Henrich III, Henrich Navarrský a Henrich Guise). Bola ukončená, lebo v
roku 1589 bol zavraždený posledný Valois – Henrich III!!!
• Na francúzsky trón nastúpil v roku 1589 Henrich Navarrský – nová dynastia Bourbonovcov (až do roku 1830).
Henrich Navarrský dostal meno Henrich IV (1589 – 1610 – zavraždený). Bol výborným kráľom, dal štát do
poriadku, nastolil mier a vládol absolutisticky. Aby ho Francúzi prijali, prestúpil na katolícku vieru: "Paríž stojí za
jednu omšu." V roku 1598 vydal zákon – Nantský edikt – zrovnoprávňuje protestantov a katolíkov.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nepovinné klebety
• Henrich IV. nikdy s Margot nežil, nemali ani žiadne deti. Mali hneď oddelené spálne, Margot ho nikdy
nemilovala. • Čím bol Henrich IV starší, tým radšej mal mladšie ženy – aj 15 ročné. Mal húf nemanželských detí.
• V roku 1600 sa znovu oženil s Máriou Medicejskou, ktorú prezývali tučná bankárka. S ňou mal syna, budúceho
kráľa Ľudovíta XIII. Doporučujem pozrieť si film Kráľovná Margot.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Holandská revolúcia (1572 – 1579/1581)
• Skôr než ju začneme preberať, musíme si niečo povedať o Habsburgovcoch (niečo o nich už vieme – dúfam). V
16. storočí sa tento rod stal pánom Európy a sveta, vytvorili obrovskú ríšu. Čo do nej patrilo?
Rakúske krajiny (od 13. storočia), Burgundsko (časť Francúzska, od 15. storočia), Španielsko (od roku 1516 –
Karol I – španielsky kráľ – od roku 1519 cisár SRRNN), České kráľovstvo a Uhorsko (od roku 1526), Neapolsko,
Nemecko, Nizozemsko a stredná a južná Amerika. Vlastníkmi tohoto všetkého boli v polovici 16. storočia títo
skvelí bratia: Karol V (jeho syn bol Filip II) a Ferdinand I. Rozdelili si toto všetko a v roku 1556 vytvorili
habsburské ríše – španielsku (Karol V) a rakúsku (Ferdinand I). • Karol V bol od roku 1519 cisárom SRRNN a keď
v roku 1556 odstúpil zo všetkých trónov, prešla cisárska koruna na rakúskych Habsburgovcov – na Ferdinanda I
(1526 – 1564).
A teraz k veci:
• Holandská revolúcia bola prvou revolúciou v dejinách ľudstva. Prebehla v krajine, ktorá sa volala Nizozemsko (v
16. storočí súčasťou Španielskej habsburskej ríše, dnes Belgicko a Holandsko).
• Nizozemsko sa skladalo zo 17 samosprávnych provincií (10 južných – šľachta, 7 severných – mešťania). Bolo
veľmi bohaté, vďaka zámorskému obchodu. Žila tu bohatá buržoázia a šľachta, ktorá prijímala myšlienky
reformácie – hlavne kalvinizmu. Vznikali tu snahy oslobodiť sa z katolíckej – španielskej nadvlády.
• Španielsky kráľ Filip II (1556 – 1598, syn Karola V) bol fanatický katolík a sníval
o znovuzjednotení všetkých habsburských zemí a vytvorení svetovej katolíckej ríše, čo by stálo veľa
peňazí a tie chcel získať v Nizozemsku. Rozhodol sa ho zotročiť najprv nábožensky – násilne tu
začal presadzovať katolicizmus. Preto v roku 1572 začala proti Filipovi II revolúcia – za náboženskú
a politickú slobodu. Proti Filipovi II boli najmä kniežatá Egmont a Hoorn, ktorí boli popravení v
rámci represií. Revolúciu začali tzv. uhorskí gézovia (žobráci) a potom sa pridávali aj bohatí mešťania a šľachta.
Vodcom revolúcie sa stal Viliam Oranžský. V roku 1579 severné nizozemské provincie zvíťazili a odtrhli sa od
Španielska, vytvorili spoločný štát – Utrechtskú úniu. Táto sa v roku 1581 premenovala na Spojené nizozemské
provincie – Holandská republika (diplomaticky uznaná až v roku 1648). Južné provincie sa nepridali, zostali pod
nadvládou španielskych Habsburgovcov. • V roku 1609 uznalo Španielsko nezávislosť SNP. A teda: Holandsko
sa stalo prvým kapitalistickým štátom v dejinách, pretože zvrhlo španielsku feudálnu, absolutistickú nadvládu.
Bola tu nastolená sloboda náboženstva a politická moc bola v rukách generálnych stavov – parlament a v čele
štátu stál miestodržiteľ – rodina Oranžských.
Dianie v Holandsku ale neovplyvnilo dianie v Európe, pretože feudalizmus, bol ešte prisilný.
• Holandsko je v 17. storočí najbohatšou krajinou a prvou koloniálnou mocnosťou. V Amerike založili Nový
Amsterdam – New York.

Vznik panovníckych – absolutistických režimov v Európe

• Absolutizmus bol ďalším charakteristickým prvkom včasného novoveku. Čo je absolutizmus? Je to taký spôsob
vlády, keď panovník nepodlieha žiadnemu inému štátnemu orgánu a to vo výkonnej ani zákonodarnej moci a teda
vládne neobmedzene – absolutisticky. Jeho moc sa odvodzovala od Božej vôle. Takáto forma vlády bola známa
už v antike a aj v stredoveku.

V modernom ponímaní sa absolutizmus presadil v novoveku v 16. až 18. storočí temer vo všetkých európskych
monarchiách. Ako absolutizmus fungoval?
Panovníci nezvolávali stavovské snemy, štát sa centralizoval. Takáto forma vlády mala mnohé pozitívne stránky,
pretože obmedzovala svojvôľu veľkých feudálov, ktorí sa museli podriadiť obecným zákonom.
a) pokrokový absolutizmus – keď sa panovník opieral o mešťanov a nízku šľachtu a častokrát presadil v štáte
náboženský protestantizmus (najmä v Z a S Európe). b) menej pokrokový (habsburský) absolutizmus – keď bol
panovník opretý o šľachtu a katolícku cirkev.
Kde a kto nastolil absolutizmus?
• Francúzsko
Panovníci dynastie Valois – Ľudovít XI (1461 – 1483) a František I (1515 – 1547).
Panovník dynastie Bourbon – Henrich IV (1589 – 1610). Absolutizmus tu vyvrcholí v 17. – začiatku 18. storočia za
vlády Ľudovíta XIII (1610 – 1643) a najmä jeho syna Ľudovíta XIV (1643 – 1715) – Kráľ Slnko ("Štát som ja." –
základný princíp absolutizmu). Ľudovít XIV bol z dynastie Bourbonovcov, kráľom sa stal 5-ročný, štát zaňho
spravoval kardinál Mazarin až do roku 1665, kedy Ľudovít XIV nastúpil na trón. Čo dôležité urobil?
a) Viedol dôležité výboje mimo Európy, i v Európe, tu však nemal väčšie úspechy.
V rokoch 1701 – 1714 bojoval s rakúskymi Habsburgovcami o španielsky trón – tu totiž v roku 1700 vymreli
španielski Habsburgovci. Táto vojna má meno Vojna o španielske dedičstvo. Ako skončila?
Bourbonovci získali španielsky trón, ale pod podmienkou, že v oboch krajinách nesmie vládnuť ten istý panovník
– čiže Ľudovít XIV nenastúpil na španielski trón a vznikla nová dynastia – španielski Bourbonovci.
b) V hospodárstve sa vyvíja kapitalizmus – manufaktúry a presadila sa ekonomická teória merkantilizmus, čo je
prednostný rozvoj priemyselnej výroby pred poľnohospodárstvom. Kráľ Slnko rád tancoval, zabával sa, podnikal
divoké večierky vo Versailles, poľovačky, ženy...
• Španielsko
Začiatky absolutizmu sú spojené s tvorcami Španielskeho kráľovstva, manželmi Izabelou Kastílskou a Ferdinanda
Aragónskeho. Ich vnuci Karol V a Ferdinand I boli pokračovateľmi absolutizmu v Španielskej a Rakúskej
habsburskej ríši. • Rusko
Tu bol tvorcom absolutizmu 1. ruský cár – Ivan IV Hrozný (1547 – 1584) – z dynastie Rurikovcov.

Po jeho smrti prežívalo Rusko vnútorné boje a zahraničnú intervenciu, čiže absolutizmus oslabol. Znovu sa v
Rusku začne uplatňovať až za vlády novej dynastie Romanovcov (1613 – 1917) a to hlavne v podobe dvoch
slávnych cárov – Petra I a Kataríny II (17. – 18. storočie). Peter I Veľký
Bol dobrý vojak, v rokoch 1700 – 1721 vedie so Švédmi tzv. Severnú vojnu – o prístup Ruska k Severnému moru.
Peter I vyhral a tak mohol nadviazať obchodné styky so Z Európou. Reformoval všetko, čo sa dalo – armádu,
školstvo, hygienu, hospodárstvo. Dal postaviť hlavné mesto Sankt Peterburg (kde sme asi omylom získali striebro
na MS v hokeji). Bol to múdry muž, fešák, atlét – mal 207 cm – "chlap ako hora".
Katarína II
Porazila Turkov a pre Rusko získala Čierne more – sever. Bola pôvodne z Nemecka, cárovnou sa stala po smrti
svojho muža Petra III. Osvietenský absolutizmus (aj v Prusku), ale nikdy neprekročili svoj tieň – nezrušili
nevoľníctvo!!!
• Anglicko
Ďalší absolutistický štát – vzorový. A teraz podrobnejšie!
Tvorcom absolutizmu tu bol kráľ Henrich VIII (1509 – 1547) z dynastie Tudorovcov (1485 – 1603). Absolutizmus
Henricha VIII bol znásobený aj tým, že okrem svetskej moci sa stal aj hlavou cirkevnej moci – v roku 1533 odtrhol
anglickú cirkev od pápežstva a vznikla tzv. anglikánska cirkev a on bol jej hlavou! Hlavným dôvodom tohto kroku
bola jeho snaha rozviesť sa s 1. manželkou – Katarínou Aragónskou a oženiť sa s Annou Boleynovou. Pápež mu
to nechcel povoliť, tak sa od neho odtrhol a rozviedol ho jeho arcibiskup. Mal 6 žien (z toho dve poslal na
popravisko – Annu Boleynovú a Katarínu Howardovú). Z týchto 6 manželstiev mal 3 deti – Máriu s Katarínou
Aragónskou, Alžbetu a Annou Boleynovou a Eduarda s Janou Seymourovou. Keď v roku 1547 Henrich VIII
zomrel, na trón nastúpil jeho jediný syn Eduard VI – bol chorý a zakrátko zomrel.
Potom na trón nastúpila Mária, ktorú prezývali Krvavou, kvôli častým popravám a vraždeniu anglikánov. Chcela
obnoviť katolicizmus. Zomrela bezdetná v roku 1558 po 5 ročnom vládnutí. Po nej nastúpila na trón Alžbeta I
(1558 – 1603), za jej vlády bola znovu obnovená anglikánska cirkev. Za jej vlády celkový pokoj a poriadok a
hospodársky rozmach v podobe manufaktúr a námorného obchodu. V zahraničnej politike podporovala
protestantských panovníkov, najväčším nepriateľom jej bolo katolícke Španielsko na čele s Filipom II, ktorý ju
chcel vojensky zničiť a tak dal postaviť obrovskú flotilu, nazývanú Armada, ale nemal úspech. Alžbeta zvaná
Anglická sa nikdy nevydala. Zomrela v roku 1603 a tým pádom vymrela dynastia Tudorovcov.

Na trón nastúpila nová dynastia zo Škótska, a to Stuartovci (1603 – 1688). (Kráľovná Alžbeta – film).
• Pruské kráľovstvo
Bol to nový štát, ktorý vznikol na území rozdrobeného Nemecka v roku 1701 spojením Pruska a Brandenburska.
Hneď od svojho vzniku to bol štát absolutistický, vojenský (povinná vojenská služba tu bola 16 rokov) a
hospodársky vyspelý (manufaktúry a ťažba železa). Vládna vrstva – junkeri (vojenský a statkársky stav).
Ktorá dynastia tu vládla?
Hohenzollernovci (stanu sa neskôr nemeckou cisárskou dynastiou 1870 – 1918!).
Pozor na nich! Báli sa ich aj Bourbonovci a Habsburgovci. Prví slávni králi: Friedrich Viliam I – "vojenský kráľ" a
Friedrich II Veľký (syn) nazývaný Veľký Fritz. Za jeho vlády sa rozvíjali manufaktúry, reformoval armádu, školstvo
i právny poriadok. Bol súčasníkom Márie Terézie, dokonca si ju chcel vziať, ale ona ho nechcela a to podľa mňa
urobila veľkú chybu. 30 – ročná vojna (1618 - 1648) – vyvrcholenie náboženských bojov v Európe

Osnova
1, Charakter a príčiny 30 – ročnej vojny
2, Fázy a priebeh vojny
3, Vestfálsky mier (1648), koniec vojny a jej výsledky
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
1, Charakter a príčiny 30 – ročnej vojny
• 1. veľký medzinárodný vojenský konflikt v Európe.
• Vyvrcholenie náboženských sporov v Európe, ktorá je aj katolícka aj protestantská. Hlavné príčiny vojny
a) Náboženská nejednota Nemecka (protestanti a katolíci).
b) Snaha Habsburgovcov o nadvládu v Európe – pozor, sú katolíci – vládnu v dvoch ríšach, v rakúskej a
španielskej a sú aj cisármi Svätej ríše rímskej národa nemeckého (SRRNN).
Nepriateľské tábory vo vojne
a) tábor katolícky – Habsburgovci, pápež, katolícke štáty (nemecké), tzv. Katolícka liga.
b) tábor protihabsburský – zväčša nekatolícky – Francúzsko, Dánsko, Švédsko, Holandsko, Anglicko a s nimi
všetci protestanti z Rakúskej habsburskej ríše – českí, uhorskí, nemeckí, ktorí vytvorili tzv. Protestantskú úniu. 2,
Fázy a priebeh vojny
• Česká vojna (1618 – 1620)
• Falcká vojna (1620 – 1623)
• Dánska vojna (1625 – 1629)
• Švédska vojna (1630 – 1635)
• Francúzsko-švédska vojna (1635 – 1648)
V 1. – 4. fáze zvíťazili Habsburgovci (Ferdinand II, Ferdinand III), posledná nebola dobojovaná, lebo tábory už
nevládali a od roku 1644 začali rokovať o mieri.
3, Vestfálsky mier (1648), koniec vojny a jej výsledky
• V roku 1648 uzavretý Vestfálsky mier (podľa nemeckého štátu Vestfálsko).
• Habsburgovci síce dosahovali vojenské víťazstvá, ale len na území, kde vládli – Česko, Nemecko. Žiadne nové
územia nezískali.
• Vojensky silné vyšli z vojny Švédsko a Francúzsko a mali aj územné zisky (V Severnom mori a na Rýne).
• Najviac sa bojovalo v Česku a Nemecku – zomrela tu jedna tretina obyvateľov. • Holandsko si potvrdilo
nezávislosť. • 30 – ročná vojna ešte viac prehĺbila rozdiely medzi Z, Strednou a V Európou – hlavne hospodárske
a politické. Osobnosti vojny
• Švédsky kráľ Gustáv Adolf – zahynul v boji v roku 1632.
• Dánsky kráľ Kristián IV.
• Francúzsky kráľ Ľudovít XIII (zomrel v roku 1643).