Ruský absolutizmus a „Severná vojna“

Poľnohospodárstvo a remeslá:

- Rusko bolo v 17. storočí veľmi zaostalou krajinou, prevládali tu feudálne vzťahy a feudálny
spôsob výroby; najväčším vlastníkom pôdy bol panovník, ktorý mal v Rusku titul cár – spôsob
vlády – samoderžavie – autokratický politický systém – režim osobnej moci panovníka; pôda
patrila kniežatám a bojarom – vysoká šľachta (najbohatšia vrstva spoločnosti), poľnohospodárstvo
malo extenzívny charakter (zväčšovala sa plocha obrábanej pôdy, nezvyšovala sa úrodnosť/bonita
pôdy – intenzívne poľnohospodárstvo), pretrvávalo tu nevoľníctvo – cár a šľachta pripútavali
roľníkov k pôde a prehlbovali ich závislosť
- remeselná výroba sa rozvíjala iba v niektorých odvetviach, bolo tu málo manufaktúr

Potreba získať prístup k moru:

- Rusko nemalo prístup k Čiernemu a Baltskému moru, preto krajina nemala možnosť rozvíjať
obchod a námorníctvo (jediný prístav, cez ktorý mohli obchodovať, bol zamŕzajúci Archangeľsk pri
Bielom mori)
- strediskom ruského trhu bola Moskva, ale väčšinu obchodu sústreďovali vo svojich rukách
cudzinci
- v roku 1613 začína panovať v Rusku dynastia Romanovcov – cár Michail Fiodorovič
Romanov

Pravoslávna cirkev:

- popri cárovi mala v ruskej spoločnosti vedúce postavenie ruská ortodoxná cirkev; upevňovala
absolutistické postavenie cára a udržiavala obyvateľstvo v strachu pred akoukoľvek vzburou proti
zriadeniu

Vláda Petra I. Veľkého:

- najvýznamnejším panovníkom Romanovskej dynastie bol Peter I. Veľký (1689 - 1725)

- urýchlil orientáciu Ruska na západ, vyznačoval sa reformistickými názormi, sám bol veľmi
vzdelaný – cestoval po európskych krajinách a oboznamoval sa s technikou a novými
technológiami, hospodárskou a kultúrnou vyspelosťou krajín, získaval spojencov pre plánovanú
vojnu proti Švédsku

Zahraničná politika:

- viedol výbojné vojny s cieľom rozšíriť územie Ruska – snaha vybojovať „okno do Európy“ – t.j.
prístup k nezamŕzajúcim moriam
- tzv. severná vojna (1700 - 1721) – prístup k Baltskému moru ovládali Švédi – ruský cár sa spojil
proti nim s Poliakmi, Sasmi a Dánmi; švédsky kráľ Karol XII. spočiatku úspešne čelil svojim
protivníkom (porazil ich v bitke pri rieke Narve v roku 1700); po reorganizácii armády cár Peter I.
porazil Švédov v rozhodujúcej bitke pri rieke Poltave na Ukrajine v roku 1709 - získal prístup
k baltskému moru
- „severná vojna“ sa skončila v roku 1721 Nyštattským mierom, ktoré Švédsko podpísalo pod
tlakom protišvédskej koalície
Vnútorná politika – reformy:
 Reforma armády – lepšie vyzbrojená, začali sa vyrábať kvalitnejšie delá a vybudoval
veľké námorné vojsko s vojnovým loďstvom; reorganizácia armády – velitelia neboli
menovaný podľa pôvodu, ale podľa schopností
 Daňová reforma – reformy si vyžiadali zvýšený príjem do štátnej pokladnice, zaviedol
množstvo nových daní – napr. „daň od hlavy“, ktorú platili roľníci a mestské obyvateľstvo
- zaviedol sekularizáciu cirkevného majetku
 Reforma štátnej správy – krajinu rozdelil na gubernie (okresy) – na čele s gubernátormi;
vytvoril kolégiá – ústredné úrady, z ktorých neskôr vznikli ministerstvá; inšpirovaný
deľbou moci v európskych krajinách, povolil vznik Štátnej dumy (zákonodarný orgán),
ktorá mala neskôr obmedzovať moc panovníka – štátna správa ostala v rukách vysokých
feudálov
 Reforma kultúry a školstva - zjednodušil a zjednotil písmo, prekladali sa knihy (najmä
z oblasti techniky) a svetové diela do ruského jazyka; začali sa vydávať prvé noviny
Petrohradské novosti
- v roku 1703 založil nové hlavné mesto Ruska – Petrohrad (Sankt Peterburg – pri ústí
rieky Nevy do Fínskeho zálivu) – neskôr centrum svetového obchodu
- zakladal vyššie školy technického zamerania, založil múzeum Cárov kabinet kuriozít
a Akadémiu vied
 Reforma priemyslu a obchodu – mala najväčší význam, podporoval zakladanie
manufaktúr (súkromných aj štátnych), majiteľom poskytoval finančné pôžičky
- pozýval cudzích majstrov a podnikateľov do Ruska a udeľoval im výsady (sám pôsobil
niekoľko rokov v Holandsku inkognito ako tesár)
- domácu výrobu chránil clom a podporoval obchod – poskytoval vojenské objekty pre
priemyselné podniky
- podporoval stavby prieplavov

Vláda Kataríny II.:

- po smrti Petra I. začala v Rusku upadať centrálna moc – obdobie palácových prevratov
- situácia sa zmenila po smrti Petra III., keď na trón nastúpila Katarína II. (1762 - 1796)
- ctižiadostivá cárovná viedla výbojná vojny s cieľom získať prístup k Čiernemu moru, čo sa jej
podarilo – porazila Turkov a krymských Tatárov – mnohí boli zavraždení, ostatných dala vyhnať,
takže územie pri pobreží ostalo vyľudnené – zaviedla nútené presídľovanie obyvateľov
z vnútrozemia – územie na pobreží sa tak stalo obilnicou Ruska (a neskôr Európy)
- podieľala sa na 1. delení Poľska v roku 1772 (medzi Pruskom, Ruskom a Rakúskom – Poľsko
prišlo o 2/5 svojho územia); 2. Delenie Poľska sa uskutočnilo v roku 1793 a 3. delenie Poľska bolo
v roku 1795 – Prusko získalo záp. Poľsko po Varšavu, Rusko – Litvu, Bielorusko a Ukrajinu
a Rakúsko získalo Halič a Krakovsko (Poľsko prestalo existovať na viac ako 100 rokov)
- upevnila v Rusku absolutizmus a nevoľníctvo

Nevoľnícke povstania:

- vykorisťovanie nevoľníkov viedlo k niekoľkým vzburám a povstaniam – vodcovia povstaní - Ivan

Bolotnikov, Stenka Razin
- najväčšie nevoľnícke povstanie vypuklo v roku 1773 pod vedením Jemeľjana Pugačova –
k roľníkom sa pridali aj kozáci (samostatná etnická a historická skupina žijúca v juhoeurópskych
stepiach a na území ázijského Ruska ) a uralskí robotníci – vypukla sedliacka vojna; Pugačov
sľuboval roľníkom slobodu, pôdu a zrušenie daní – Pugačovovo povstanie bolo potlačené a vodca
v roku 1775 popravený
- šľachta si upevnila svoje postavenie a ostala nezdaniteľná