FRANSKÁ RÍŠA

V téme Zánik rímskej ríše máte mapu - pozrite sa, kde sa pôvodne rozkladala Franská ríša ešte ako barbarský štát.
 pôvodne sa nachádzala na území dnešného Belgicka a Holandska
 rozšírila sa na dnešné Francúzsko (po Pyreneje), Nemecko (po Dunaj) a sever Talianska

VZNIK FRANSKEJ RÍŠE:

481 n.l. kráľ Chlodovik z dynastie Merovejovcov zjednotil kniežatstvá do jednej veľkej ríše
└► správu krajiny si osvojili podľa rímskeho vzoru – rozdelili územia na správne jednotky:
grófstva na čele s barónom a kniežatstvá na čele s vojvodom

└►na čele krajiny stál kráľ, ale skutočnú moc v krajine mali majordómovia = správcovia palácov
(o ich silnom postavení svedčí to, že ich funkcia sa stala dedičnou)

Spomedzi majordómov vynikali dvaja:

 Karol Martel – zastavil postup Arabov, nedovolil im preniknúť cez Pyreneje
 Pipin III. Krátky – zosadil samotného kráľa a prevzal jeho pozíciu „pipinova donácia“ – urobil to so súhlasom
pápeža (pápeža na svoju stranu získal tak, že porazil Longobardov a ich územie venoval pápežovi – stalo sa
základom pápežského štátu - Vatikán)

 K moci sa tak dostala dynastia Karolovcov, z ktorej najslávnejší panovník bol Karol Veľký

VLÁDA KAROLA VEĽKÉHO:

V r. 800 bol korunovaný za cisára (definitívne porazil Longobardov – za čo sa mu pápež odvďačil tým, že ho
korunoval) – obnovilo sa tým kresťanské cisárstvo (ako Svätá ríša rímska)

 rozširoval hranice Franskej ríše za pomoci šírenia kresťanstva = christianizácia (podmaňoval si okolité
územia pod zámienkou šírenia kresťanskej viery)
 územno-správne reformy: územie celej ríše rozdelil na marky (vojensko-správne jednotky) - na čele stál
markgróf (dôležité postavenie mali hlavne pohraničné marky – chránili krajinu, boli akýmsi nárazníkom
pred nepriateľom) spomínala som ich pri feudalizme – kuk tam
 štát riadila vrstva úradníkov = štátna byrokracia
 za jeho vlády sa začalo šíriť vzdelanie (keďže potreboval veľa vzdelaných ľudí na riadenie byrokracie) –
zakladali sa školy, prepisovali knihy – samotný kráľovský dvor sa stal centrom kultúry => hovoríme
o období karolínskej renesancie

(Čo je to renesancia, viete z literatúry – skúste si spomenúť, v ktorej literárnej pamiatke zo svetovej stredovekej
literatúry sa spomína Franská ríša, kráľ Karol či šírenie kresťanstva – pomôcka = boli tam rytieri ☺)

ROZPAD A ZÁNIK FRANSKEJ RÍŠE:

ríša sa rozdelila v roku 843 n.l po smrti Ľudovíta Pobožného na tri časti:
1. západne od Rýna - územie dostal Karol Holý - vzniklo z nej dnešné Francúzsko
2. východne od Rýna – územie dostal Ľudovít Nemec – vzniklo z neho dnešné Nemecko
3. sever Talianska - územie dostal Lotar

(Pôvodne panovník nechcel krajinu deliť, mala pripadnúť najstaršiemu synovi, no jeho synovia sa po otcovej smrti
Verdúnskou zmluvou dohodli na delení)
 BYZANTSKÁ RÍŠA

VZNIK BYZANTSKEJ RÍŠE: (voľné miesta doplňte podľa vedomostí – alebo textov – Zánik rímskej ríše)
 Začiatok sa datuje do  r. 330 n.l – keď rímsky cisár Marcus Aurelius vytvoril hlavné mesto z gréckej osady
Byzantion – mesto nazval Konšantínopol
 Od roku 395 n.l. – existovala ako časť Rímskej ríše, ktorú rozdelil na 2 časti a nazývala sa Východorímska ríša
 Definitívne sa osamostatnila v r. 476 keď zanikla Západorímska ríša, a tým celé Rímske cisárstvo

Ak si chcete odpovedať na otázku, prečo západorímska ríša zanikla a východorímska nie, musíte si spomenúť, čo sme
si hovorili o stabilite jednotlivých ríš, keď ešte existovali spoločne a aj o barbarských štátoch

Dôvody, prečo sa ríša rozvíjala a nezanikla:

1. Do Európy v 5.stor. prichádzali barbarské kmene, ktoré hľadajú miesto na usadenie sa. Byzantská ríša s týmito
kmeňmi aj bojovala, ale skôr ich využívala vo svoj prospech – nechávala ich usadiť sa na hraniciach a využívala
ich ako nárazníkový štát (tzn. usadila ich za hranicami, a keď prišiel ďalší kmeň, ktorý chcel dobyť ríšu, musel
bojovať najprv s usadlíkmi na hranici).
2. Mala výhodnú obchodnú polohu medzi Čiernym a Stredozemným morom.
3. Narozdiel od Západorímskej ríše mali prevažne slobodných roľníkov, ktorí obrábali pôdu (nie otrokov), čiže
nedošlo ku kríze v hospodárstve, ale skôr k rozvoju.

VLÁDA JUSTINIÁNA I.
 Najväčší rozvoj dosiahla za Justiniána I - svoju vládu opieral o tri piliére:
1. Armáda – snažil sa obnoviť niekdajšiu slávu Rímskej ríše – rozšíriť svoju Byzantskú ríšu o územia, ktoré mala
kedysi. Podnikal mnohé výboje smerom do okolitých oblastí. V čase najväčšej slávy zaberala územie Balkánu –
Egypta – Malej Ázie -Afriky – Pyren. polostrova – Apeninského polostr. (pozrite mapu na konci)
2. Zákon – krajinu stabilizoval vydaním zákonníka občianskych práv CORPUS IURIS CIVILIS – bola to
kombinácia rímskeho práva a Justiniánových zákonov
3. Cirkev – v ríši vyznávali kresťanské náboženstvo, ale len oni sa považovali za pravých nástupcov Kristovej Cirkvi
(napríklad len byz. cisár mohol niesť pravý titul „cisár Rimanov“. Neuznávali rímskeho pápeža (pôvodne to bol
len jeden z biskupov – vysvetlíme si v ďalšom učive o kresťanstve) Preto sa byzantský cisár vyhlásil sám za hlavu
Cirkvi – spojil svetskú a cirkevnú moc do jednej osoby => zaviedol CÉZAROPAPIZMUS ( spojenie cisár
a pápež) – zároveň vytvoril vlastnú cirkevnú hierarchiu – jemu podriadení boli patriarchovia (niečo ako
arcibiskup dnes)

Za takto podriadených považovali aj rímskych pápežov – viac o sporoch medzi rímsou a byzantskou cirkvou bude
v učive o kresťanstve.

 po smrti Justiniána I. dochádza postupne k úpadku ríše. Najčastejšie konflikty viedli s Bulharmi, neskôr Arabmi –
až definitívny zánik spôsobili Turci svojimi útokmi
 Byzantská ríša zanikla v roku 1453

ARABSKÁ RÍŠA

Nebudeme sa jej venovať podrobne, ale keďže to bola jedna z trojice najväčších ríš na začiatku stredoveku, patrí sa
spomenúť aspoň kľúčové body - zvlášť, keď je islam v dnešnej dobe dosť aktuálna téma.
 základný spôsob obživy pôvodných Arabov bol obchod – sami seba označovali pojmom „synovia púšte“ =
beduíni – ktorí v pôvodnej Arabskej ríši (skôr ako sa rozšírila do Európy) sprostredkovali obchod medzi Indiou
a Sýriou
 strediskom života bola Mekka
 žili v rodoch – klanoch – kmeňoch na čele so šejkom
 náboženstvo mali spočiatku polyteistické - napr.- jeden z kmeňov v Mekke (Kurajšovci) uctieval čierny kameň =
Kaábu

Rozmach Arabskej ríše:

 v 7. stor. – Mohamed (z rodu Kurajšovcov) – začal ohlasovať vieru v jedného boha Alaha. Mohamed, ako posol
tohto boha, mal zjavenia (súry) a z nich sa stalo učenie zhrnuté do posvätnej knihy Korán. Vzniklo tak nové
náboženstvo moslimov – Islam.
 keďže Mohamed takto poprel predchádzajúce náboženstvo, musel ujsť z Mekky v r. 622 (šiel do Mediny – tento
útek sa volá hidžra) a rok úteku sa stal nový začiatkom moslimského letopočtu

 Mohamed potom budoval silnú Arabskú ríšu – základom novej ríše sa stala náboženská myšlienka „oddať sa
božej vôli“ „Kto padne pri šírení islamu, padne pre vieru – ako mučeník má nárok na vstup do raja.“
Prečo boli Arabi takí úspešní v rozširovaní ríše, vieme ľahko pochopiť z tejto vety.

Arabská ríša sa postupne rozšírila do Perzie, Byzancie, Sýrie, Palestíny, Egypta – až na Pyrenejský polostrov (dnešné
Španielsko) – pred prienikom cez Pyreneje do západnej Európy ich zastavila Franská ríša (konkrétne Karol Martel)

Úloha: Keďže téma islam sa dnes veľmi často objavuje v médiách a vo svete, nezaškodí sa v nej trochu orientovať.
Skúste nájsť na internete odpovede na tieto otázky:
a) Akých je päť pilierov islamu – ktoré vyznáva každý moslim 1. ŠAHADAH (VYZNANIE VIERY), 2. SALÁH (MODLITBA),
3. ZAKÁH, 4. PÔST, 5. PÚŤ DO MEKKY
b) Aký je rozdiel medzi sunnitmi a šiítmi
c) Čo znamenajú pojmy: Džihád, Šáría, Imám
MAPY: Franská ríša
Byzanská ríša:
Arabská ríša: