Uhorsko za vlády Anjuovcov

Príčiny šľachtickej anarchie

Po smrti Ondreja III. v roku 1301 krajina prepadla do úplnej šľachtickej anarchie:
1. Vymrela kráľovská dynastia.
2. Vzrast moci šľachty a úpadok kráľovskej moci.
3. Zlatá bula Ondreja II.
4. Mongolský (tatársky) vpád
Výsledkom týchto príčin bol totálny chaos a anarchia. Počas tohto obdobia sa našlo viacero
kandidátov na trón. Do výberu nového panovníka najviac hovorili práve šľachtickí
oligarchovia. Kto sa chcel stať kráľom, tak si musel získať najvýznamnejších oligarchov.
O trón sa pokúšal Karol Róbert z Anjou, Václav III. (syn českého kráľa)a knieža Oto Bavorský.
Vďaka prísľubom odmeny, oligarchovia podporili Karola Róberta z Anjou. Nový kráľ musel
za palatína vymenovať najväčšieho oligarchu Matúša Čáka Trenčianskeho (najväčší
oligarcha) . Okrem toho sa Matúš Čák stal aj taverníkom (kráľovským pokladníkom).Svoje
postavenie využíval vo svoj prospech a okrádal kráľovstvo. Kráľ Karol si to uvedomoval, ale
vedel, že prepustenie Matúša Čáka okamžite vyvolá konflikt s oligarchami. Nakoniec to už
bolo neúnosné a Karol Matúša Čáka prepustil. Konflikt s oligarchiou bol nevyhnutný.

Vláda Karola Róberta z Anjou

Ak chcel Karol Róbert z Anjou skutočne vládnuť musel skrotiť oligarchov. To bolo
jednoduché, pretože ich obrovský majetok im dával väčšiu moc, ako mál kráľ. Karol Róbert sa
v boji s oligarchami opieral o cirkev, slobodné kráľovské mestá a časť nižšej šľachty. Konflikt
sa spusti na východnom Slovensku. Mocný rod Omodejovcov sa dostal do sporu s mestom
Košice. Omodejovci boli oligarchovia, ktorí ovládali takmer celé východné Slovensko. Mesto
Košice požiadalo o pomoc kráľa. Omodejovci zase Matúša Čáka.
Kráľ zvolal armádu a k stretu došlo pri malej dedine Rozhanovce v roku 1312. V ťažkej bitke
nakoniec kráľovská armáda zo šťastím zvíťazila. Väčšina členov rodiny Omodejovcov
zahynula v bitke. Kráľ Karol Róbert sa rozhodol na výstrahu ostatným doslova zlikvidovať
všetky stopy po tejto rodine. Ich majetok bol rozdelený kráľovým prívržencom.
Matúš Čák sa stiahol na svoje územie (Považie a stredné Slovensko). Kráľ sa rozhodol, že
nechá územie Matúča Čáka na pokoji. Len na Považí mal Matúš Čák 30 hradov a dobýjať ich
postupne by stálo veľ času a prostriedkov. Karol Róbert si počkal. Matúš Čák bol totiž
omnoho starší a naozaj v roku 1321 Matúš Čák zomrel v roku 1321 a celé jeho územie
pripadlo kráľovi bez boja.
V roku 1317 kráľ Karol Róbert porazil ďalšiu skupinu oligarchov vedených pánmi z Kysaku
(Kőszegu) v bitke pri Debrecíne. Toto bolo pre oligarchov posledné varovanie a väčšina sa
kráľovi podriadila. Po smrti Matúša Čáka už kráľ pevne ovládal celé Uhorsko.

Reformy kráľa Karola Roberta

Karol Róbert si uvedomoval, že krajina potrebuje množstvo reforiem a panovník venoval
veľké úsilie, aby krajinu opäť pozdvihol. Veľkú pozornosť venoval najmä hospodárskym
reformám. V Uhorsku sa v tomto období našli bohaté zdroje drahých kovov (striebro pri
Banskej Štiavnici a zlato pri Kremnici). Uskutočnil reformu banského práva: - jednotlivé
„súkromníci“ mohli tieto vzácne kovy vyhľadávať, ale určitú časť museli odvádzať štátu).
Urobil reformu meny. Začal raziť kvalitné zlaté dukáty – floreny a strieborné mince – dukáty.
Mali tak vysoký obsah drahých kovov, že boli žiadané po celej Európe. Urobil aj vojenskú
reformu. Vytvoril banderiálny systém, čo bol v podstate mobilizačný systém kráľovskej
armády. Vytvoril systém podľa ktorého všetky kráľovské mestá, župy a významné rody
museli zostaviť do kráľovskej armády bandérium – vojenskú jednotku.

Zahraničná politika
Veľké úspechy dosiahol aj v zahraničnej politike. Známe je najmä Visegradské stretnutie
(1335) – na svoj hrad si pozval českého kráľa Jána Luxemburského a poľského kráľa Kazimíra
Veľkého = zhodli sa, že medzi sebou nemajú žiadne spory a dohodli sa na rozsiahlych
politických a obchodných vzťahoch medzi krajinami – tým sa aj celkovo upevnili vzťahy medzi
týmito krajinami.

Karol čelil aj niekoľkým atentátom na seba aj svoju rodinu. Jeho syna pred atentátom
zachránil Mikuláš Drugeth, rytier z jeho družiny, v tom období už pán Humenného a hradov
Brekov a Jasenov. Od tohto momentu hviezda rodiny Drugethovcov začala prudko stúpať.
Svojmu synovi Ľudovítovi odovzdal Karol Róbert kráľovstvo v oveľa lepšom stave, ako ho
získal.

Vláda Ľudovíta I. (Veľkého)

Pokračoval v šľapajach svojho otca a viedol veľmi úspešnú politiku. Po smrti Kazimíra
Veľkého ho požiadali, aby nastúpil na poľský trón – vznikla tak Uhorsko-poľská personálna
únia (sú to 2 samostatné štáty s jedným panovníkom). Do svojej smrti trávil Ľudovít I.
polovicu roka v Budíne a riešil starosti uhorského kráľovstva a polovicu roka v Krakove, kde
riešil záležitosti poľského kráľovstva. Po jeho smrti sa na trón dostal jeho zať Žigmund
Luxemburský.