BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

Maro Mauha Aby w osob Grof, Bro, kad pn Sedal na koa jak chudobn zeman1 Medzi najdleitejie zvzky achty voi ttu a panovnkovi bola vojensk povinnos. achtictvo sa skladalo z hlavnch zkladnch vsad osobnej slobody a slobodnho vlastnctva, ktor nepodliehalo daovej povinnosti. Jedinou verejnoprvnou povinnosou achticov bola vojensk sluba, poda ktorej bol kad achtic povinn osobne vykonva vojensk slubu na obranu krovstva.2 Samotn achtictvo sa teda svojou prapodstatou viazalo na lohu brni krajinu pred nepriateom so zbraou v ruke. Aj ke v novoveku sa roziruj monosti zskania achtickho titulu aj inou cestou, vojensk sluba ostva v Uhorsku stle zkladnm predpokladom achtickej kariry a militrne atribty typickm znakom achtica. achtick insurekcie a bandri magntov a preltov predstavovali dleit vojensk silu stredovekho a dlho aj novovekho Uhorska. Osobn as na vojenskch vpravch pod krovskm vedenm bola povinnosou kadho privilegovanho obyvatea a neas mohla znamena stratu stavovstva.3 Strun nrt brannho systmu v Uhorsku Od poiatkov uhorskho ttu sa organizcia vojenstva opierala o dve hlavn zloky, o stle a pohotovostn vojensk jednotky. Najvznamnejiu stlu vojensk silu predstavovala krovsk druina, ktorej lenmi boli okrem dvoranov a familirov aj vojaci z povolania sliaci za finann odmenu (stipendium). Pochdzali sasti z domceho slobodnho aj neslobodnho obyvatestva, sasti to boli naverbovan rytieri a oldnieri z cudziny. aliu as krovskho vojska tvorili krovsk servienti, ktor vlastnili menie majetky po celej krajine a v prpade potreby boli povinn vojenskou slubou. U v ranom stredoveku sa krajinsk teritorilne vojsko skladalo aj z pohotovostnch oddielov vojenskch koruhiev jednotlivch krovskch komittov (p). Tvorili ich krovsk hradn jobagini (iobagiones castri), ktor za pridelen majetky boli povinn slubou na krovskch hradoch, kde mali zva radncko-sprvne alebo niie velitesk funkcie. V prpade vojny nastupovali spolu s poddanmi hradu poda uritho ka do boja pod vedenm upana prslunej upy. Predpoklad sa, e upn oddiel mal priemerne okolo 400 vojakov, ale to zviselo od rozlohy a udnatosti prslunej upy, preto menie z nich mali oddiely o 100 200 vojakoch. Okrem toho tvorili sas pohotovostnho uhorskho vojska oddiely najbohatch cirkevnch a svetskch feudlov, ktor mali prvo bojova v oddiele pod vlastnou zstavou.4 Prslunci achty sa nachdzali takmer v kadom type vtedajieho vojska, ale najvie zastpenie mali v stolinom insureknom vojsku, ktor bude hlavnm predmetom tejto tdie. (obr. 1)
1

2 3 4

Kratik hystoryck vypsni o sbrn, pribezych a pipadnostch wesselch y smutnch slawn stolicy Turansk insurgens wydan lta pn 1799 v Pribovcch. Slovensk nrodn kninica Archv literatry a umenia (alej SNK ALU) sign. J 530. LUBY, tefan. Dejiny skromnho prva na Slovensku, s. 196, 197. Vojensk djiny eskoslovenska. II. diel (1526 1918), s. 36. KLEIN, Bohu RUTTKAY, Alexander MARSINA, Richard. Vojensk dejiny Slovenska, s. 111; Magyarorszg hadtrtnete I., s. 46 49. Prehadn schmu uhorskch brannch sl v 13. a 14. storo prina SEGE, Vladimr a kol. Slovensko. Vojensk kronika, s. 25. Odhaduje sa, e v druhej polovici 12. storoia tvorilo uhorsk vojsko spolu 30 000 muov.

51

Maro Mauha

Zlat bula kra Ondreja II. z roku 1222, ktor sa zaoberala vsadami krovskch servientov, prispela k vytvoreniu uzavretej triedy achticov. Nasledovnci Ondreja II. sa usilovali vybudova oporu svojej moci v mestch a v drobnej achte, o sa prejavilo povenm krovskch servientov, hradnch jobaginov, ako aj niektorch synov jobaginov (filii iobagiones) medzi achtu. Predmetom udelenia achtictva bolo zskanie zsluh vo vojnch a vsadou povenho do achtickho stavu bolo bojova pod krovou zstavou.5 Od druhej polovice 13. storoia sa veobecne vojnopovinn zloka obyvatestva stle astejie zana nazva achticmi (nobiles). T boli viazan povinnosou insureknej ustanovizne, ktorej zkladnm legislatvnym vchodiskom bola Zlat bula.6 V zvislosti od ohrozenia krajiny mal panovnk prvo vyhlsi generlnu alebo parcilnu insurekciu (insurrectio, nemesi felkels).7 Po vyhlsen insurekcie muselo mobilizova achtick pohotovostn vojsko poda kvt, ktor stanovovali poty ozbrojencov poda vekosti majetku. upn vojensk hotovos sa organizovala prevane ako ahk jazdeck, menej peie bandri (prpory), poda jednotlivch p. V roku 1403 je pre nich prv krt doloen pomenovanie bandrium (koruhva). Km v stredoveku tvorili upn koruhvy prevane oddiely ahkej jazdy, od 15. storoia zvanch husri (obr. 2), zaiatkom 16. storoia ich dopali u aj strelci z runc, ktor sa nemohli pri jazde uplatni.8 Vojensk povinnos bola viazan na vlastnctvo pdy. Od 14. storoia preto zaalo u vojnopovinnch obyvateov prevaova pomenovanie vlastnci, majitelia pdy (possesionati). Povinnosou slobodnch majiteov pozemkov bolo na vzvu kra narukova do krovskho vojska. Vlastnci mench pozemkov boli povinn narukova osobne, zo spolone spravovanho majetku musel narukova jeden mu. V prpade neschopnosti boli povinn njs za seba nhradu. Vlastnci vch pozemkovch majetkov boli povinn postavi poet vojakov mern ich majetku.9 Aj ke sa brann povinnos v druhej polovici 13. storoia vzahovala iba na vsadn vrstvy spolonosti, vojsko sa neskladalo iba zo achticov a jeho poet bol v ako poet vetkch bojaschopnch achticov v krajine. Kontingenty vemoov sa skladali z najatch poddanch a achticov patriacich medzi ich ea (familiaritu).10 Koncom 14. storoia mohla ma vojensk hotovos z zemia Slovenska okolo 12.000 muov. Toto vojsko sa skladalo z oddielov miest, cirkevnch feudlov, magntov a koruhiev stolc. Poetnos stolinch koruhiev nebola rovnak, vo vekch stoliciach (Bratislava, Nitra) mohlo s aj o 500 600 vojakov, v malch stoliciach (Turiec, Orava, Liptov) spravidla poet vojakov nedosahoval ani 100. Bojov hodnota vojenskej hotovosti, ktor sa skladala prevane z ud zvyknutch na usadl spsob ivota, vak bola nzka. Banderilny systm bol u za kra igmunda zastaran a v prvch fzach vojny asto neinn.11 U za vldy Albrechta Habsburskho a Vladislava Jagelovskho dolo k pokusom vybudova oldnierske vojsko a nespolieha sa na neprimerane vyzbrojen a pomaly schdzajcu sa krajinsk hotovos. Za vldy Mateja Korvna skutone prilo k vybudovaniu pomerne vekej stlej oldnierskej armdy, ktorej jadro

5 6 7

8 9

10

11

FGEDI, Erik. O stredovekej uhorskej achte slovenskho pvodu, s. 396. SEGE, Vladimr. Legislatvno-prvny rmec uhorskho vojenstva do sklonku 14. storoia, s. 7 10. SEGE, Vladimr. Vojenstvo v obdob aivho nepokoja, s. 13, 14. Slovo pochdza z latinskho insurg (-ere), povsta, vzti a vystihuje podstatu insurekcie, teda obranu krajiny pred bezprostrednm tokom nepriatea. V modernej slovenine je jeho najvstinejm ekvivalentom pojem mobilizcia. KLEIN, RUTTKAY, MARSINA, ref. 4, s. 126, 129, 164. V 15. storo sa tto povinnos pohybovala na 10 36 usadlost postavi jednho vojaka. KLEIN, RUTTKAY, MARSINA, ref. 4, s. 133. RZS, Gyula. A zsoldossg gazdasgi s trsadalmi elfelttelei s tpusai magyarorszgon a XIV. XV. szzadban, s. 176, 183. Smernice za vldy igmunda Luxemburskho predpisovali radej postavenie menieho, ale primerane vybavenho vojska a zdrazovali, aby t, ktor si nemu vstroj a vzbroj zabezpei, radej nenarukovali. KLEIN, RUTTKAY, MARSINA, ref. 4, s. 142.

52

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

tvorilo povestn ierne vojsko, ale po jeho smrti sa jeho vekos kvli neschopnosti zabezpei potrebn financie obmedzila a v roku 1493 bolo zruen.12 Zkony z obdobia vldy Mateja Korvna hovoria o troch hlavnch spsoboch obrany krovstva. Povinnos obrany krovstva pred nepriatemi mal predovetkm kr zo svojich reglnych prjmov. Ak by mu na to sily nestaili, vtedy mali vetci prelti, barni, ako aj ostatn klerici postavi svoje bandri. Ak by vak toto nepostaovalo, boli povinn by k dispozcii vetci achtici a zemepni akhokovek stavu, tak ako tomu bolo za ias ostatnch uhorskch krov.13 Uhorsk banderilny systm bol vo vojenstve 16. storoia anachronizmom kvli akopdnej mobilizcii, vzbroji a obmedzenmu pouitiu len vo vlastnej krajine. V prpade Uhorska sa vak habsbursk panovnci aj naalej, a do prvch desaro 18. storoia, stle opierali aj o tradin, stredovek formy brannch sl, achtick insurekciu a portlne vojsko.14 achtick insurekcie spolu s bandriami magntov a preltov predstavovali znan poet bojovnkov. V prvej polovici 16. storoia tvorilo uhorsk pohotovostn vojsko 7300 achtickch insurgentov a bandri vysokej achty 9798 jazdcov a 4525 peiakov.15 (obr. 3) Vek vznam op nadobudlo profesionlne oldnierske vojsko, aj ke bolo ovea nkladnejie. Habsburgovci preferovali predovetkm najmanie zahraninch oldnierov, pretoe ich jednotky boli takticky aj operane zdatnejie. Cudz oldnieri vak nebojovali z presvedenia, a preto pravidelne pustoili aj krajinu, ktor mali brni.16 Stla armda sa v habsburskej monarchii vyvinula a po skonen tridsaronej vojny. V roku 1649 nariadil cisr Ferdinand III., aby v trvalej slube zostalo spolu 19 plukov, ktor sa stali zkladom pravidelnej armdy habsburskej monarchie. V roku 1673 mala u 13 plukov pechoty, 12 plukov kyrysnkov a 2 pluky dragnov v celkovom pote 45 460 muov a na zaiatku 18. storoia stpol ich poet na viac ne 96 000 muov. Ani jeden z tchto prvch stlych plukov vak nebol uhorsk a uhorsk vojaci v nich slili len v malej miere. V druhej polovici 17. storoia sce vzniklo niekoko plukov na zem Uhorska, avak trvalou sasou pravidelnej armdy sa nestali a boli po ase rozpusten.17 V ase protihabsburskch povstan vyhlasovali insurekciu obidve bojujce strany. Odhaduje sa, e v prvej polovici 17. storoia sa na oboch stranch zastnilo 6 10 tisc prslunkov banderilnych vojsk. Maximlna sila insureknho vojska spolu s nevekmi 50 100 lennmi oddielmi uhorskch vemoov a preltov sa na prelome 17. 18. storoia odhadovala na 30 000 muov. Insurgenti bojovali ako v cisrskej, tak v povstaleckej armde aj v poslednom stavovskom povstan. V aprli 1705 sa na Rkociho vzvu dostavilo do povstaleckej armdy z 13 hornouhorskch stolc 1695 jazdcov a 1497 peiakov z celkovho potu 4536 achtickch rodn. Nedostavilo sa 1344 insurgentov.18 (obr. 4) Po potlaen protihabsburskho povstania Frantika II. Rkociho v roku 1711 bolo aj Uhorsko nten sa vo vej miere podiea na doplovan a vydriavan stlej armdy. Avak uhorsk
12

13

14

15

16 17 18

SEGE, Vladimr. Organizcia, vzbroj a taktika vojska kra Mateja Korvna, s. 58, 68. Kvli nedostatone vyplcanmu oldu rabujce oldnierske vojsko porazil prznane v bitke pri Sve v roku 1492 dolnouhorsk kapitn Pavol Kinii na ele panskch bandri a insureknho portlneho vojska. Dekrt z janura roku 1458. SEGE, Vladimr. Legislatvno-prvny rmec uhorskho vojenstva za kra Mateja Korvna, s. 8. Portlne vojsko (militia portalis) sa skladalo z poddanch vekch pozemkovch vlastnkov v prslunej stolici. Magyarorszg hadtrtnek I., ref. 4, s. 81. Podrobnejie k problematike pozri BOROSY, Andrs. A telekkatonasg s parasztsg szerepe a feudlis magyar hadszervezetben, 131 s. Medzi najvznamnejch magntov, ktor v 16. storo najmali vojakov za peniaze krovskej pokladnice, patrili Gapar erdi, udovt Pekri, Gabriel Perni, Jn a Melichar Balaa, Juraj Bubek a neskr Mikul Plfi a Juraj Turzo. Vojensk djiny eskoslovenska. II., ref. 3, s. 36, 38. Vojensk djiny eskoslovenska. II., ref. 3, s. 16, 17. Vojensk djiny eskoslovenska. II., ref. 3, s. 38. SEGE, ref. 7, s. 14.

53

Maro Mauha

achta si udrala stavovsk feudlnu stavu, a tm aj vojensk zriadenie uhorskho ttu. V dsledku toho tu aj po Satmrskom mieri existovali veda seba dve formy vojenskch jednotiek, vojensk hotovos uhorskho ttu a stle pluky habsburskej armdy.19 O vybudovanie stlej armdy sa vznamne zaslila Mria Terzia, avak v Uhorsku tento systm pre vek odpor stavov nepresadila. Najvznamnejmi vojnovmi udalosami, ktor sa odohrali aj v bezprostrednej blzkosti Slovenska, boli vojna o habsbursk dedistvo (1740 1748) a sedemron vojna (1756 1763). V boji o uznanie nstupnckeho prva novej panovnky Mrie Terzie jej uhorsk snem v roku 1741 odhlasoval vestrann pomoc ako protihodnotu za potvrdenie privilgi stavov. Vojensk pomoc z Uhorska pomohla krovnej, ktorej nstupnctvo viacer tty neuznali, zachrni rtiaci sa trn. Bola vyhlsen generlna insurekcia a poda starch tradci sa mala zbrane chopi kad zdrav osoba achtickho stavu. Z Uhorska dostala Mria Terzia postupne na pomoc a 40.000 muov achtickej insurekcie, portlneho vojska a naverbovanho peieho vojska.20 Pokia sa oddiely insurgentov zdrovali na zem Uhorska, mali dostva stravu z cisrskych skladov, ale mali za u sami plati, v cudzine ich vak bola povinn ivi krovn. Vaka uhorskej pomoci sa viedenskmu dvoru podarilo dosiahnu zvrat v alom priebehu vojny. Habsbursk vojsk potom postupne vyhnali z iech Bavorov aj Franczov, zmocnili sa Bavorska, zaznamenali vek vazstv v Taliansku a prenikli a do Franczska. V priebehu bojov sa postupne zlepovala kvalita insurgentov a sanosti na ich nedisciplinovan chovanie boli stle menej ast. V roku 1744 sa do vojny s Prusmi zapojilo dokonca ete viac insureknch jednotiek, aj ke prsne disciplinovanmu pruskmu vojsku u nedokzali inne vzdorova. Ako velitelia husrskych jednotiek v slubch Mrie Terzie vynikli traja dstojnci, Karol Ba, Frantiek Ndady a Andrej Hadik, ktor boli postupne poven do hodnosti ponch maralov. Andrej Hadik, husrsky vojensk velite, bol prslunk zemianskej rodiny, ktor pochdzala z Turca. Svoju kariru zaal vo vojne o posk dedistvo a v protitureckch vojnch v rokoch 1736 1739. Vrcholom jeho kariry bol podiel na dobyt Berlna v roku 1757. V roku 1774 bol poven na marala, ako jedin Uhor bol dlhiu dobu prezidentom Dvorskej vojnovej rady.21 (obr. 5) V truktre uhorskho vojska prevaovalo ahk jazdectvo, ktor malo v pomere k pechote vie zastpenie ako naprklad v cisrskej oldnierskej armde. ahk jazdeck oddiely mali v Uhorsku star tradciu aj z toho dvodu, e kad achtic chcel poda monosti bojova na koni. Ich prednosou bola schopnos manvrovania a rchleho prenikania do zzemia nepriatea, ako aj monos rchleho stupu.22 Prednosti uhorskho ahkho jazdectva zaali vyuva oskoro aj v cisrskej armde. Najtypickejmi jazdeckmi vojenskmi tvarmi regrutovanmi z Uhorska boli husri.23 (obr. 6, 7) U v tridsaronej vojne bojovalo niekoko husrskych oddielov. Ich prv pluky sa sformovali ale a na konci 17. storoia. Vek spechy proti Turkom dosiahli pod vedenm Jna Plfiho v bitkch pri Petrovaradne a pri Belehrade v roku 1717. Uhorsk vojsko

19

20

21 22

23

Oproti tomu v eskom krovstve, kde sa porkou na Bielej hore v roku 1620 vojensk zriadenie zem eskej koruny zrtilo, prestalo stavovsk vojsko existova. echy boli plne zapojen do budovania stlej armdy habsburskej monarchie, plne podriadenej panovnkovi. Vojensk djiny eskoslovenska. II., ref. 3, s. 10. Zkonn nariadenia o vojenstve z tejto doby pozri v prci ZACHAR, Jzsef. A Magyarorszgi hadgy jogi keretei 1648 1848, s. 1 32. SEGE, ref. 4, s. 51. O insurekcii z roku 1741 pozri prcu BLE, Gbor. Az 1741 vi insurrectio szervezse, s. 165 198. SKALA, Harald. Slvne asy cisrskej jazdy v 17. a 19. storo, s. 241. lohu koov vo vojenskej tradcii Uhorskho krovstva spomna v liste aj Matej Korvn Vaka doma vycvienm koom sme zvazili a podmanili si vetky susedn nrody SEGE, ref. 12, s. 64. Z bohatej literatry o tomto type vojska pozri napr. TTH, Z. A huszrok eredetrl, s. 657; BARCZY, Z., SOMOGYI, Gy. Magyar huszrok; BARCZY, Z., SOMOGYI, Gy. A magyar huszr. O uhorskch jazdeckch oddieloch v cisrskej armde pozri SKALA, ref. 21.

54

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

pod vedenm domcich veliteov z radov uhorskej achty podliehalo dvorskej vojenskej rade vo Viedni. Dstojncky zbor pozostval takmer vlune zo achticov a a poas povstania Frantika II. Rkociho sa do jeho radov dostali aj vojaci plebejskho pvodu. U bohatej aristokracie bola vojensk prprava sasou ich domcej vchovy. Niia achta nachdzala monos uplatnenia vo vojenskej slube v pohraninch posdkach a z ich radov sa regrutovali aj niie dstojncke kdre. Celkovo vak insurekn vojsko nebolo dostatone vycvien a disciplinovan, insurgenti asto svojvone opali vojensk tbory, alebo odmietali bojova pod cudzmi velitemi. Uhorsk vojsko bolo aj mlo spoahliv a v ase porky alebo stavovskho povstania sa bu rozutekalo domov, alebo sa pridalo na stranu nepriatea. Nezodpovedn velenie a bojov neschopnos uhorskch stolinch vojsk zaprinili aj viacer ahk vazstv tureckch vojsk.24 Insurekcie v Turianskej stolici Vojensk psomnosti samotnho archvu Turianskej stolice s, napr. v porovnan so susednou Liptovskou stolicou, pozoruhodne zachovan u od polovice 16. a astejie 17. storoia. Kombinciou archvnych prameov z rznych zdrojov si meme urobi pomerne detailn obraz o insurekcich v regine Turca v novoveku. Ten nm v tomto prpade me sli ako modelov prklad fungovania brannho systmu na rovni stolice. Napriek tomu, e Turianska stolica patrila k najmenm z uhorskch stolc a nemohla do boja postavi vek vojensk jednotky, bola od poiatku novoveku predmetom zujmu habsburskch panovnkov. Ferdinand I. sa u v roku 1529 obrtil listom na stolicu, resp. jej hlavnho predstavitea, upana Frantika I. Rvaia so iadosou o vyslanie vojska. Vyzva turiansku achtu (egregii et nobiles fideles nobis dilecti) na boj proti Turkom, ktor vyslali do Uhorska vek pozemn vojsko, ako aj lostvo. V mene obrany katolckej viery a krajiny ich vyzva, aby sa dostavili aj s kadm desiatym svojm poddanm na sviatok svtho Egdia do vojenskho tbora k pevnosti Tata.25 Prv dokument k achtickej insurekcii z prostredia Turianskej stolice pochdza u z roku 1550. Obsahuje spis prevane jazdeckch insurgentov z Turca, ktor sa mali zhromadi v Slovenskom Pravne na odchod do vojny pod vedenm uhorskho miestodritea a hlavnho kapitna.26 Spis je veden poda stolinch okrskov (processus) a tka sa hlavne kurilnych dedn ako Zturie, Turianske Jaseno, Zborie, Kevice a podobne. Z jednotlivch kurilnych dedn narukovali priemerne dvaja a tyria jazdci. Z vch kurilnych dedn, ako boli napr. Drakovce pochdzalo a es insurgentov z jednotlivch lni rodu tamojch zemanov (Drakovsk, Krasnec, Milko, Ceper, Ivanka), naopak z malho Lipovca to bol len jeden jazdec (Jn Dolinsk). Lepie situovan zemania (bene possesionati) nastupovali do vojny spolu so svojm jednm i viacermi poddanmi familirmi, ako naprklad Gapar Benick z Benc alebo

24 25

26

Vojensk djiny eskoslovenska. II., ref. 3, s. 116, 117, 119, 127, 253 256. armis equis aliisque rebus bellicis et cum decima parte colonorum vestrorum in campo castri nostri Tata convenire debeatis Linec, 1529. V tomto roku Turci prv krt nespene obliehali Viede. Slovensk nrodn archv, Spolon archv rodu Rvai (alej iba AR), korepondencia Frantika I. Rvaia, katua 71, . 4. Formulcia s kadm desiatym poddanm odzrkaduje nariadenie z roku 1463, ke bola v ase generlnej mobilizcie proti Turkom vyhlsen povinnos achticov jednho lnu narukova osobne a ak mal achtic poddanch, od kadch desiatich postavi jazdca. Z najchudobnejch zemanov, ktor ili viacer na jednej usadlosti, mal povinnos narukova len jeden z nich. SEGE, ref. 13, s. 13, 14. Expeditio ad bellum ex generosum dominorum locumtenenti et capitanei generalis regni Hungariae transcripta in Thothprona 1550. ttny archv Byta (alej iba A Byta), Turianska upa I. (alej iba T), vojensk psomnosti, katua 558, . 965, 1 2. Palatnskym miestodriteom Uhorska bol v tomto obdob turiansky upan Frantiek I. Rvai (1553) a krajinskm kapitnom Gapar erdi (1563).

55

Maro Mauha

Uriel Dvid zo Svtho Petra s jednm a Frantiek Justh s troma jazdcami.27 Vek pozemkov vlastnci odvdzali poet jazdcov poda potu poddanch. Vavrinec ri mal vystroji a 12 jazdcov a sprvca kltorskho majetku Mutnoki mal postavi 12 peiakov, poda zachovanch mien ilo o sedliakov.28 Vznamn cirkevn hodnostri boli povinn stava vojsko nielen z vlastnch poddanskch usadlost, ale aj z prjmov z desiatkov. Od stredoveku bolo ben, e vysok cirkevn hodnostri sa osobne zastovali na bojoch na ele svojich bandri.29 Vzhadom na pomerne mal poet odvedenho vojska, 56 jazdcov a 12 peiakov, ilo v tomto prpade bu o partikulrnu insurekciu, alebo sa prame nedochoval v plnosti. In nedatovan torzo evidencie potu kon, vozov a potravn odoslanch pre potreby vojska pochdza pribline z rovnakho obdobia.30 Naturlne dvky vtedy odovzdvali nielen kurilne dediny, ale aj portlne poddansk dediny. Naprklad Moovce ako najvie sdlo v Turci odovzdali a 29 kon, 29 lukien ovsa, 29 sliepok, 1 vola, 3 vozy sena a slamy, chleba v hodnote 2 zlatch a 3 achtele piva. Na porovnanie kurilne dediny Vrtky a Tomany (ktor boli v rmci spisu uveden spolu s ostatnmi ako Bona nobilium) odovzdali spolu 3 kone, 1 barana, 3 lukn ovsa, 6 sliepok, chlieb v hodnote 50 denrov, 1 achtel piva a voz sena a slamy. Celkovo odovzdala Turianska stolica do krovskho vojska pomerne vysok poet kon 246, rovnak poet lukien ovsa ako krmovinu, alej chlieb v hodnote 35 zlatch, 40 achtelov piva, 400 sliepok, 7 volov, 40 baranov a 36 vozov sena a slamy. Z druhej polovice 16. storoia mme v kongreganch spisoch doloen konanie viacerch insurekci, aj ke sa priame spisy insurgentov nezachovali. Z roku 1556 pochdza nariadenie uhorskej krovskej komory Turianskej stolici o vyslan vojakov do boja proti Turkom.31 Pravdepodobne na tomto zklade bola vykonan insurekcia v roku 1557.32 V roku 1558 op iadal stolicu o vojsko sm panovnk. Aj v roku 1562 panovnk opakovane iadal, aby stolica poslala jazdeck oddiel na posilnenie armdy vrchnho kapitna Zadunajska.33 Maximilin II. zasa v roku 1566 podobne povolal turianskych achticov na vojensk vpravu do tbora k mestu Rb. Ich jazdci a peiaci sa mali stretn pri Nitre, kde mali pokraova pod vedenm kapitna tefana Derfiho.34 V rokoch 1574 a 1596 je v stolici op doloen vyhlsenie insurekcie.35 Samotn insurekn spisy sa v stolinom, ale aj rodovch archvoch pravidelnejie zachovali a od 17. storoia. Z roku 1611 pochdza pomerne strun spis insureknch jazdcov Turianskej stolice, ktor sa mali zastni boja vo vojsku palatna. Za Rvaiovcov bol uveden Frantiek III. Rvai, ktor pravdepodobne viedol vojsko, ale poet jeho jazdcov nie je presne stanoven (cum suis equitibus).36 Magntska rodina riovcov zo Suian postavila 5 jazdcov, rovnak poet spolu postavila druh, zemianska lnia Rvaiovcov, menovite Martin (3) a Gapar (2) Rvai. Po troch jazdcoch postavilo Turianske jezuitsk prepotstvo, kremnick mestsk

27

28

29

30 31 32 33 34

35 36

Casparus Beniczky per se et colonus equites II. V roku 1463 bolo prv krt dovolen zaradenie tchto sedliakov so achticmi do spolonho oddielu, take nemuseli bojova v radoch tzv. portlneho vojska prslunej stolice. SEGE, ref. 13, s. 14. Meno najmocnejieho turianskeho magntskeho rodu Rvaiovcov je v psomnosti len spomenut avak bez udania potu jazdcov. Bohat cirkevn intitcie mali na svojich majetkoch usaden skupiny ud (predialisti), ktorch lohou bolo v prpade potreby vykonva vojensk slubu. KLEIN, RUTTKAY, MARSINA, ref. 4, s. 134. A Byta, T I., vojensk psomnosti, katua 558, . 965. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 1, . 198. A Byta, T I., vojensk psomnosti, katua 558, . 966, 1 4. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 1, . 199, . 202. iuxta articulos ad nostram personam in bellum venire tenerimi Viede, 5. jl 1566. AR, korepondencia Frantika I. Rvaia, katua 71, Correspondentiae et rescripta regia, . 345. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 1, . 212, katua 2, . 227. V tomto obdob bol hlavnm upanom Turca jeho brat Peter I. Rvai, ktor sa pravdepodobne pre zaneprzdnenos aenia nemohol zastni. Tto skutonos je dokladom toho, e aj ke najastejie bol

56

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

panstvo a spomedzi stredne situovanej achty Mikul Just a Martin (2) a Imrich (1) Benick. Po dvoch jazdcoch postavili Peter a Juraj Husrovci, ako aj rodina Dvidovcov z Turianskeho Petra. Najviac achticov vak nastpilo do boja s jednm koom. Boli to menovite Martin Rakovsk, Michal Platy, Michal Trnovsk, Juraj Jesensk, pn Rappach, a rodiny Ujfalui, Amade, Ztureck a Erdek (Erdegh). Jednotliv kurilne dediny (possesionum nobilium) postavili niekedy aj po dve jednho jazdca v nasledovnom porad: Vrtky a Lipovec, Tomany a Koty, Zborie, Mal Jaseno, Vek Jaseno, Dulice a Folkuov, Raka a Benice, Trnovo. Celkov poet jazdcov bol 43, teda bez jazdcov Rvaiovcov, ktorch bolo iste najviac, minimlne 5. Vina z nich teda patrila k strednej a niej achte. Tento spis tie neobsahoval pechotu, ktor mohla aj v prpade achtickho insureknho vojska tvori seln prevahu. Ovea podrobnej je insurekn spis z roku 1630.37 (obr. 8) Na ele insureknho vojska stl osobne hlavn upan Frantiek V. Rvai spolu so svojm bandriom (certis suis equitibus) bez udania konkrtneho potu jazdcov. Okrem neho sa zo sklabinskej vetvy Rvaiovcov osobne zastnil aenia aj Pavol Rvai so svojm samostatnm bandriom. Za kapitna insureknho vojska bol zvolen Frantiek Just z Necpl.38 Za Turianske prepotstvo mal pod vlajku stolice postavi tyroch jazdcov uhorsk kardinl, ktor ho spravoval.39 Za druh turiansky magntsky rod riovcov nastpili osobne tefan a Mikul a spolu s nimi ete dvaja al najat jazdci plebejskho pvodu. Kremnick mestsk majetok zastupovali dvaja jazdci. Za majetok rodov Tekeli a Amade zo Slovenskho Pravna nastpili traja jazdci. Osobne, kad spolu s jednm familirom sa zastnili Ladislav a Gapar Rvai z trebostovskej lnie Rvaiovcov. Okrem toho nastpili k vojsku dvaja lenovia rodu Just a dvaja Platyovci. Po dvoch jazdcoch mali da aj lenovia rodov Husr zo Suian, ale Petra Husra zastpil Juraj Litavai (Lythaway). Spomedzi rozvetvenho rodu Benickch nastpili traja jazdci osobne a tvrtho, Mikula Benickho, zastpil Jn Zelen. Spomedzi Dvidovcov z Turianskeho Petra sa dvaja nechali zastpi a len Ladislav Dvid nastpil osobne. Okrem toho nastpili osobne Rakovsk a Juraj Kerekni. Turianske stolin jazdeck vojsko bojovalo pod vlastnou stolinou zstavou a jeho zstavnkom (vexillifer) bol Mat Ivanka. Tchto achticov, ktor bez vnimky bojovali ako jazdci, meme pota do skupiny possesionati nobiles, teda takch, ktor mali poddanch. Aj medzi kurialistami (unius curiae nobiles) vak bojovala menia as ako jazdci. Boli medzi nimi prslunci rodov Ztureck, Rutkai, Krasnec, Drakci, Jesensk, Tomka, Orsg, Zorkovsk, epansk, Kevick, Jezernick, Lehock, Rakni, Feja, Erdek (Eordegh), Zeman a in. Spolu ich bolo 31. Medzi kurilnymi zemanmi vak kvli majetkovm pomerom prevldali peiaci. Regrutovali sa jednak spomedzi niektorch rovnakch zemianskych rodov ako v prpade jazdcov kurialistov (Tomka, Lehock, Ztureck), o doklad nerovnak majetkov postavenie medzi jednotlivmi lenmi rodu, ale hlavne spomedzi ich poetnch rodovch odno, ako boli v prpade Rutkaiovcov rody Miklian, Davko, ech, v prpade Jesenskovcov z Malho Jasena rody imkovi, Pavlovi, Jmbor, v prpade Zborskch rody Zrubka, Chovan, alebo v prpade Drakovskch zemanov rody apiar, Milko, Ilgo, Bohunka, Ivanka. Boli medzi nimi aj alie rody drobnch
veliteom insureknho vojska hlavn upan, nemuselo to tak by vdy. Nomina et numerus Comitatus Thurocziensis vigesima die septembris anno domini 1611. Penes dominum palatinum expeditorum. AR, katua 62, Doplnky . 10, Verejn administratva Turiec (1533 1728). Personalis expeditio dominorum magnatum et nobilium comitatus Thurocz ad mandatum Illustrissimi Domini Comitis Palatini, per suam celsitudinem constitutionem regni publicas. Anno domini 1630 facta. Magyar Orszgos Leveltr (alej len MOL), Rvay csalad P 585, 73 csom, s. 209 213. U poda zkonnho lnku 8 z roku 1463 sa stanovovalo, e za postavenie a vystrojenie stolinho vojska zodpovedaj upani a podupani, priom achtici stolice zvolia predstavitelia do ela vojska. SEGE, ref. 13, s. 13. Tto povinnos si vak nesplnil sed nihil dat.

37

38

39

57

Maro Mauha

zemanov, ako Kot, urdk, emanka, Zborsk, Tomni, Hroznovsk, Bada, Vachot, Konek, Bovsk, Sluch a i. Pe zemania, ktorch bolo spolu 90, mali tie svojho samostatnho vojvodcu, ktorm bol Jakub Bovsk (dux peditum nobilium). Ich zstavnkom bol zasa Frantiek Bovsk. Celkov poet jazdy bol viac ako 64 kon, priom nevieme presn poet jazdcov bandri dvoch najbohatch magntov v stolici Rvaiovcov. Poda odhadu meme predpoklada, e nebol vy ako 5 jazdcov u kadho z nich. Tento poet uvdza napr. spis generlnej insurekcie z roku 1641.40 Vdova Pavla Rvaia Albeta Teuffelov sa v tomto obdob starala o sklabinsk a blatnick majetky po svojom manelovi Pavlovi Rvaiovi, ktor zahynul v roku 1632 vo vojne v Lotrinsku. Sama mala vystroji p dobre vyzbrojench jazdcov (equites bene armatos). Novinkou v tomto spise je skutonos, e ak sa niektor z majetnejch achticov nemohol osobne dostavi k vojsku, platil za seba nhradu vo vke 1 a 4 zlat mesane. Vykpenie achty spod vojenskej povinnosti zdrazuje u snemov nariadenie z roku 1602, ktor przvukuje, e za tieto peniaze sa maj naja profesionlni oldnieri.41 V tomto spise mme rozpsanch jednotlivch kurialistov poda obc a nie poda rodov. Meme si preto urobi lep obraz o udnatosti jednotlivch kurilnych obc. Vo Vrtkach boli naprklad 4 krie, ktor mali spolu postavi 12 peiakov. Na jednu plnohodnotn kriu preto vychdzal stanoven poet troch peiakov. Podobne tomu bolo v Ztur, kde kria tefanovi postavila troch peiakov. V Drakovciach boli tie 4 krie, z ktorch okrem Ivankovskej, ktor mala postavi dvoch, odvdzali troch peiakov. Viacer kurilne alebo iastone kurilne dediny sa skladali len z jednej krie (Tomany, Valentov, Lehtka, Horn Kalnk, Bystrika). Niektor kurilne obce dokonca netvorili spolu ani jednu achtick kriu, ako napr. v Rakove alebo Malch Socovciach (curia media), ktor odviedli jednho, respektve dvoch peiakov. V tomto dokumente s samostatne spomenut aj sedemnsti stolin armalisti, ktor za seba platili finann protihodnotu v rozsahu 1 a 3, v jednom prpade a 6 zlatch. Stolin vojsko sa pred zaiatkom bojovch akci prezentovalo pred obyvatemi stolice na podujat zvanom lustra. Tto prehliadka (zvan aj mutra) mala preveri bojaschopnos nehomognnych insureknch jednotiek, zabezpei kompletnos vzbroje a vstroje.42 Prv raz sa s tmto termnom v Turci stretvame v roku 1643, ke sa konala lustra v centre stolice, v Martine.43 V tomto roku sa insurekcie zastnil hlavn upan Frantiek V. Rvai pod svojou osobnou zstavou (cum proprio vexilio). Okrem neho osobne nastpil aj jeho syn tefan a Ladislav III. Rvai, pvodne z trebostovskej zemianskej vetvy Rvaiovcov, ktor zskal pred niekokmi rokmi barnsky titul. Ani pri jednom z nich nie je op uveden poet lenov ich bandria. Vdova Pavla Rvaia okrem toho postavila op piatich jazdcov.44 Z predstaviteov magntskeho stavu nastpil osobne Mikul ri. Jezuitsk Znievske prepotstvo bolo limitovan na 6 jazdcov, ale tto sa op ako v minulosti na lustru nedostavili. Kremnick meania postavili troch jazdcov. Z prslunkov strednej achty nastpili traja Justovci, z ktorch Frantiek Just bol menovan kapitnom, alej tyria trebostovsk Rvaiovci, tyria Husrovci zo Suian, dvaja Benickovci a dvaja Platyovci. Spomedzi kurilnych zemanov (unus curiae nobiles et partiales) sa regruto40

41 42 43

44

Generalis insurectionis series anni 1641 AR, katua 62, Doplnky . 10, Verejn administratva Turiec (1533 1728), s. 23. DANGL, Vojtech KOPAN, Vojtech. Vojensk dejiny Slovenska. II., s. 112. DANGL, KOPAN, ref. 41, s. 47. Regestum Dominorum Baronum, Magnatum et Nobilium Comitatus istius Thurociensis, personaliter ea Comitatu ad mandatum Suae Sacratissimae Caesarae Regiaeque Maiestatis proprium in Castra profiscendorum, et in Generalis Lustra die 26 augusti hic in oppido Szenth Marthon celebrata Anno 1643. MOL, Rvay csalad P 585, 73 csom, s. 204 207. Poznme aj ich men, dvaja z nich patrili k turianskym zemanom (Erdek, epansk), ostatn (proch, Varga a Gci) patrili pravdepodobne k plebejskm familirom.

58

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

valo a 132 jazdcov a pech vojakov spolu. S uvdzan po mene poda jednotlivch dedn, ale bez rozlenia zaradenia k pechote i jazde. Najvie poty odviedli kurilne dediny, ako Doln Jaseno a Vek epn po 11, Folkuov 10 alebo Horn Jaseno a Drakovce po 8 vojakov. Z niektorch malch kurilnych dedn, ako napr. Vachotovice, Dolina alebo Blovce to bol iba jeden vojak. Vodcom peiakov (dux peditum) bol Mikul Kot. Tento zoznam vak neobsahuje vetkch, ktor boli poda svojho majetku v Turci povinn narukova v rmci insurekcie. Druh zoznam uvdza prslunkov achtickho stavu, ktor sa z tejto povinnosti z rznych dvodov vykpili. Boli medzi nimi jednak magnti, jednak stredn, ale aj ni achtici. Mesane platenou peanou sumou sa vykupovali aj vdovy, ako naprklad vdova tefana riho, ktor za svoj kurilny majetok v Suanoch zaplatila 8 zlatch. Podobne platili v peniazoch aj magnti, ktor vlastnili v Turci majetok, ale zdriavali sa mimo zemia stolice, ako napr. Frantiek Veelni, Mikul Ostroi, tefan Tkli alebo vdova tefan kiho, z ktorch kad zaplatil po dva zlat zo svojho majetku v Slovenskom Pravne. Peanou sumou 6 zlatch sa vykpili aj Rakovskovci z Kaamenovej alebo Gapar a igmund Rvaiovci. To, e v rmci lustry neboli spomenut viacer kurilne obce, m tie pvod vo vykupovan sa z vojenskej povinnosti. Takto sa vykpili sumou 4 zlat v Zorkovciach, sumou 3 zlat v Abramovej i sumou 2 zlat v Paratinej, Diakovej a Markoviciach. Celkov suma tch, ktor sa vyplatili z vojenskej povinnosti, bola 205 zlatch, ktor mali plati mesane. Je otzne, o oprvovalo jednotlivcov alebo spolumajiteov celch kurilnych podielov v obciach vykpi sa z vojenskej povinnosti (ako napr. rod Krasnecovcov v Drakovciach, ktor sa vetci vykpili za hodnotu 8 zlatch). Niekedy je uveden ako dvod vykpenia konkrtneho majitea kurilnej pdy jeho zl zdravotn stav (senex, aegrotus, inhabilis). Neplatili vak vetci, v prpade vkonu dleitej radnej funkcie, ako bol napr. stolin sdny prsan, bol tento osloboden bez nhrady (exemptus). Podobne sa pristupovalo k pohorelcom, ktor boli pietate christiana od platby osloboden.45 ast zoveobecujce tvrdenia, e achta z titulu svojho postavenia neplatila vbec iadne dane, treba do uritej miery poopravi. Predovetkm o sa tka mimoriadnych, vojenskch dan (subsidium)46 boli hlavne zemania jednho lnu kurialisti, kee nemali poddanch, zdaovan aj osobne. Preto sa volali aj nobiles taxati.47 Ale neboli to len oni. Dokument z roku 1671 nm pribliuje princp zdaovania achty kvli vojenskej dani (taxa seu contributio), ktor bola uren na vydriavanie nemeckch cisrskych vojakov.48 V kurilnej obci Folkuov platili nasledovnm spsobom. Za 12 sluhov zaplatili 1 zlat a 20 denrov, za 8 slok 40 denrov, za 1 hudobnka (a fidicine) 10 denrov, za 3 pastierov dobytka 15 denrov, za vkon remesiel 40 denrov a za 5 podeliarov spolu 12,5 denra. V obci sa nachdzali 4 samostatn achtick krie. Kria Tomkovcov, na ktorej pozemkoch sa urodilo 59 gbelov obilia, zaplatila zaho 7 zlatch a 8 denrov a za 15 vozov sena 75 denrov. Kria rodiny urdkovcov zaplatila od 36 gbelov obilia 4 zlat a 36 denrov a 60 denrov za seno. Tretia kria rodiny Lanch zaplatila za 35 gbelov obilia 4 zlat a 29 denrov a za 9 vozov sena 45 denrov. Posledn, tvrt kria Benickch zaplatila za 30 gbelov obilia 3 zlat a 60 denrov a za 12 vozov sena 60 denrov. Spolu zaplatili Folkuovania 24 zlatch a 11 denrov. Podobne vak platili aj na majetkoch strednej achty. V Necpaloch naprklad platili od dolnej krie Jna Justa a jeho bratov,

45

46

47 48

Limitatio facta tempore Lustrae die 26. augusti in oppido Zenth Marthon, pro capitaneo et aliis officialibbus pro personali insurrectione ordinatis. MOL, Rvay csald P 585, 73 csom, s. 208 209. Subsidium bola da vyberan na protitureck vojny a prv krt sa spomna v prvej tvrtine 15. storoia. SEGE, ref. 13, s. 6. LUBY, ref. 2, s. 192. Anno 1671 Taxam seu contributionem pro milite germano suae maiestatis A Nitra, fond Medansk Beckov, katua 52, fasc. 2.

59

Maro Mauha

ako aj od druhej hornej krie za rovnak poloky ako v prpade kurilnej obce a okrem toho aj za rodu na zemepanskch majeroch v Kostoliti a Blatnici. Vieme si predstavi, e aj takto zdaovanie prispievalo k odporu uhorskej achty voi habsburskmu dvoru, hlavne ak finanne achtu vyerpvalo, a navye ak sa oldnierske jednotky na uhorskom zem dopali nsilnost. Zo stolinch peaz sa v 16. a 17. storo financovala aj oprava protitureckch pevnost v Tekovskej stolici, konkrtne Levc. V roku 1559 prijal levick kapitn Bartolomej Horvt 100 zlatch na opevnenie pevnosti a v roku 1656 dostal prspevok na opevovacie prce Jn Lslfi.49 Aj ke poty odvedencov v jednotlivch kurilnych dedinch s v spisoch 17. storoia pomerne mal, skuton stav obyvateov tchto obc bol ovea poetnej. Naprklad v roku 1682 evidoval v Drakovciach podrobn insurekn spis spolu a 57 (prevane) zemanov, priom viacer boli uveden ete so synom, prpadne sluhom (cum famulo). Bolo medzi nimi aj viacero vdov, ktor ak hospodrili na majetku, museli tie prispieva dvkami na vydriavanie vojska. Sasou spisu vak boli v menom pote aj kvartalisti, eliari i podeliari. Na vydriavan predpsanho potu zemianskych odvedencov teda participovala cel komunita kurilnej dediny.50 V prpade, e zemania kurialisti neboli schopn vojenskej sluby, mohli namiesto seba odovzda aj urit mnostvo obilia.51 Stolin insurekn vojsko malo nrok aj na vojenskho duchovnho. V roku 1664 vyzval hlavn upan turianske evanjelick bratstvo, aby vyvolili spomedzi seba osobu za vojenskho kaza. Zvolen bol Juraj ry, kaz farnosti Svtej Mary, ktormu bol odhlasovan plat 12 zlatch. V roku 1683, ke vystrojila Turianska stolica vojsko na pomoc Turkami obliehanej Viedni, zastnil sa na vprave ako vojensk kaz Tom Finalis, farr kostola Svtej Heleny v Drakovciach v Turci. Ostatn farri v Turci sa mu mali sklada po 1 zlatom mesane na plat.52 V priebehu nepokojnho 17. storoia, plnho nielen bojov s Turkami, ale aj stavovskch povstan achty proti politike Habsburgovcov, bolo konanie insurekc ast. V kongreganch spisoch mme doloen napr. oznmenia Juraja Rkociho a imona Balau o vyhlsen insurekcie v roku 1644, oznmenie o vyhlsen insurekcie od Gapara Ilehziho v roku 1645, vyhlsenie insurekcie a nariadenie o vyslan vojakov vojenskm veliteom Pavlovi Nmethymu a Kritofovi Brandovi v roku 1664. Z roku 1665 pochdza pozoruhodn zkaz spolovania sa vojakov s Turkami.53 Vyhlsenie insurekcie v svislosti s Veelniho sprisahanm prebehlo v Turci v roku 1672.54 Turianska stolin achta vak vinou s idelmi stavovskch povstan sympatizovala. V roku 1678 sa napr. cel stolica pridala k Tkliho povstaniu.55 alie insurekcie boli vyhlsen aj v rokoch 1682 a 1684.56

49

50

51 52 53 54 55 56

A Byta, T I., daov psomnosti, ty domcej pokladnice, katua 589, . 1119 1120. V priebehu 17. storoia dostala Tekovsk stolica peniaze na obranu asto (napr. 1657, 1658, 1659, 1660 at.). Regesta insurectionalia equitum et peditum nec non portalium locorum in annis 1682, 83 et 84 A Byta, T I, vojensk psomnosti, katua 558, . Naprklad v roku 1704. A Byta, T I., vojensk psomnosti, katua 558, . 973, 1 15. KROVINA, Otto. Z histrie turianskeho evanj. seniortu a jeho sborov, s. 18, 23. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 5, . 241, . 242, . 259, . 260. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 6, . 267. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 9, . 273. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 10, . 277, 279.

60

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

Vyhlsenie insurekcie v svislosti s povstanm Frantika II. Rkociho prebehlo v Turci v roku 1703.57 Z tohto roku sa zachovala lustra pre potreby povstaleckho vojska, ktor sa konala poas generlnej stolinej kongregcie v Necpaloch.58 Poda nej vidme, e velenie stolinch jednotiek u bolo diferencovanejie. Kapitnom bol podupan Jozef Husr, ktor nastpil s almi dvoma jazdcami, podobne ako podkapitn (vice-capitaneus) Kritof Okolini. S dvoma jazdcami nastpil aj vice-dux tefan Benick. Zstavnk Michal Dvid a podzstavnk (vice-vexillifer) tefan Erdek (Erdgh) nastpili kad s jednm jazdcom. Novou hodnosou bol aj strmajster (vigiliarium magister), ktorm bol Zachari Felicides a podstrmajster (vice-vigiliarium magister) Kritof Ujhely. Velenie vojska bolo teda v rukch stredne postavench achticov. Spomedzi magntov nastpili op viacer Rvaiovci. Boli to Michal star Rvai so svojm bandriom a synmi Imrichom a Michalom. Gapar Rvai nastpil s jednm jazdcom a vdova Alexiana Rvaiov postavila dvoch jazdcov. Hlavn upan Frantiek VI. Rvai absentoval a jeho prbuzn igmund Rvai sa preukzal vyatm z insureknej povinnosti (exemptionales), zaviazal sa vak postavi za seba 1 jazdca. Z ostatnch magntov postavil 3 jazdcov Pavol Ujfalui, 2 Tom midek (Schmidegh) a Gapar Suog. Spomedzi strednej achty nastpili osobne, resp. za seba postavili jazdcov Peter Rvai z Trebostova (3), Husrovci (2), Justovci (5), Benick (4), Platy (7), Rakovsk (5), Prnai (2) a po jednom Jeremi midek, Jn Zborsk a Frantiek Gfor. Dovtedy neobvykle vek poty jazdcov dodali aj jednotliv kurilne dediny, ako aj portlne obce, kde ili achtici: Trnovo (9), Turiansky Peter (4), Bystrika (1)59, Martin (4), Tomany (2), Koty (8), Drakovce, (14) Zturie (9), Vrtky (9), Sklabia (1), tiavnika (1), Zborie (2), Horn a Doln Jaseno (11), Bel (3), Dulice (1), Folkuov (2), Blatnica (2), Prbovce (1), Rakovo (7), Valentov (3), Mal Socovce (1), Medzihz (3), Bodovice (4), Vachotovice (2), Kevice (4), Paratin (1), Jazernica (2), Markovice (2), Dvorec (4), Vek a Mal epn (10), Moovce (1), Raka (6), Zorkovce (2), Laclav (14), Abramov (4). Celkov poet jazdcov spomedzi magntov bol cca 20,60 spomedzi strednej achty 47 a z prostredia kurilnej achty to bolo a 153 jazdcov, z oho je vidno, e hlavn vojensk povinnosti v tomto obdob leali predovetkm na pleciach drobnch zemanov. Medzi insurgentami v tomto roku nenachdzame nijakch peiakov. Je pravdepodobn, e poiadavka povstaleckch vojsk sa v prpade achty tkala predovetkm ahkej jazdy, pretoe tto tvorila kostru armdy Frantika II. Rkociho. Pechota bola iste viac doplovan spomedzi sedliakov, ktor tie nali v povstaleckch vojskch vek uplatnenie.

57 58

59

60

A Byta, T I., kongregan spisy, katua 20, . 298. Anno 1703 die 5. decembris lustra in generali congregatione comitatus Thurocziensis in possesione Neczpll celebrata, ad personali insurrectione instituti hoc ordine. A Byta, T I., vojensk psomnosti, katua 558. Okrem toho mal nastpi aj Andrej Lehock, ktor bol vak na iados Rkociho komisra od tejto povinnosti omilosten, nakoko bol v tom ase u Rkociho v slube. Op len odhadujeme jazdcov Michala Rvaia starieho na cca 5 6.

61

Maro Mauha

Tabuka 1. Poty evidovanch insurgentov v Turci poda sledovanch rokov

Rok Jazda Pechota Spolu 1611 4863 0 min. 48 1630 7464 90 min. 164 1643 45 13266 177 1703 22065 0 cca 220 1741 48 0 48 179761 91 1 92 180562 70 200 270

Tabuka 2. Poty evidovanch jazdcov poda jednotlivch vlastnkov pdy

Rok Sklabinsk Rvaiovci riovci Znievske prepotstvo Mesto Kremnica Trebostovsk Rvaiovci Justovci Benickovci Husrovci Dvidovci Platyovci Ostatn possesionati zemania Kurialisti Spolu 1611 min. 567 5 3 3 5 3 3 2 2 1 8 8 min. 48 1630 min. 1068 4 4 2 4 2 4 2 3 2 5 31 min. 74 1643 min. 2069 1 6 3 4 3 2 4 0 2 ? ? min. 45 1703 cca 1270 071 6 4 3 5 7 5 2 7 16 153 cca 220 1741 12 0 10 5 ? ? ? ? ? 1 2072 ? min. 48

Z roku 1704 pochdza nariadenie o doplovan upnej insureknej jednotky a hlsenie o vekej dezercii insurgentov.73 Aj ke Turianskej stolici neostvalo ni in ako navonok podporova povstanie a v jeho prvch fzach meme dokonca u znanej asti miestnej achty predpoklada primn podporu poiadaviek konfederovanch stavov, vyerpanie dlhmi bojmi postupne prerstlo v odpor voi prli radiklnym postojom Rkociho a jeho prvrencov. Turianska stolica
61

62 63 64

65 66

67 68

69

70 71 72

73

daje pre tento rok erpme z publikovanho pramea GYALKAY, Jen. A magyar nemesinsurrectio 1797-ben, s. 162. daje pre tento rok erpme zo tdie GYALKAY, Jen. A magyar nemes insurrectio 1805-ben, s. 305, 306. Nebol udan poet vojakov bandria Frantika III. Rvaia, ktor bol minimlne 5 jazdcov. Nebol udan poet vojakov bandri dvoch magntov z rodu Rvai, ktor bol minimlne 5 jazdcov u kadho z nich. Poet jazdcov Michala Rvaia starieho len odhadujeme na 5. achtici jednho lnu s v tomto spise uvdzan bez udania i ilo o jazdcov, alebo peiakov, na zklade predchdzajcich spisov sa d predpoklada, e jedna zhruba ptina z tohto potu boli jazdci. Nebol udan poet vojakov Frantika III. Rvaia, ktor bol minimlne 5 jazdcov. Nebol udan poet vojakov bandri 2 magntov z rodu Rvai, ktor bol minimlne 5 jazdcov u kadho z nich. Nebol udan poet vojakov bandri 4 magntov z rodu Rvai, ktor bol minimlne 5 jazdcov u kadho z nich. Poet bandria Michala Rvaia starieho len odhadujeme na 5 jazdcov. riovci sa v spise nespomnaj, ostan prslunci magntskeho stavu postavili spolu 7 jazdcov. Tento poet je spolon pre vetku ostatn achtu a to ako vyiu, tak prevane stredn, ako aj niiu. Nakoko sa vinou skladali na jednho jazdca viacer, ned sa presne uri ich podiel na jeho financovan. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 21, . 299.

62

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

vtedy vyvinula petin aktivity na ukonenie bojov. Odpove prila oskoro, ke na tzv. krvavom povstaleckom sneme v Onde v roku 1707 boli predstavitelia stolice obvinen zo zrady, surovo zavraden boli dvaja jej najvznamnej vyslanci a ostatn lenovia delegcie zatknut.74 as stolinej achty vak aj poas povstania bojovala v cisrskych slubch. Habsburgovcom bol vern aj barn Peter II. Rvai, ktor v roku 1706 velil vojenskmu oddielu, ktor obsahoval niekoko desiatok drobnch achticov z Turca.75 Uplatnil sa nielen na zahraninch bojiskch Habsburgovcov, ale aj proti kuruckm povstalcom, za o bol v roku 1723 poven do grfskeho stavu. Z tohto obdobia pochdza aj spis prtomnch, ako aj zbehnutch, chorch, mtvych a zajatch achticov Turianskej stolice, ktor dal vyhotovi generl cisrskych vojsk tefan Steinville po znovuobsaden Turca v jli roku 1709.76 Spis uvdza konkrtnych jednotlivcov z jednotlivch rodov poda domovskej prslunosti a ich stanovisko k povstaniu, teda i sa doho aktvne zapojili, alebo s vern cisrovi. Pozoruhodn je, e v rmci jednotlivch rodov stli jednotlivci ako na strane Rkociho, tak na strane cisra, napr. Michal Rvai mlad zo Sklabine bol podplukovnkom kra, ale Imrich Rvai bol naopak plukovnkom Rkociho (apud Rakoczium colonellus). Podobne v Beniciach bojoval v cisrskej armde Imrich Benick (in militia suae maiestatis), ale Peter Benick bol v armde Rkociho. A rovnako to bolo aj s najniou achtou, ako naprklad Jn Lehock z Bystriky, ktor bol obyajnm Rkociho vojakom (miles Rakoczianus). Celkovo bola takmer polovica spsanch achticov osobne neprtomn, o znamenalo vinou angaovanos v kuruckom vojsku, teda neveru krovi (inter infideles). Disciplna achticov podliehajcich insureknej povinnosti bola asto nzka. V roku 1704 sa v Turci vyskytli prpady podplcania vojenskho sudcu, aby boli zemania osloboden od vojenskej sluby.77 Ben boli aj lekrske svedectv o neschopnosti vykonva vojensk slubu. achtici podliehali insurekcii vo svojej domovskej stolici aj ke ili v inch stoliciach. Zemanov vak mohli leglne v uritch prpadoch nahradi za finann protislubu poddan.78 Po relatvne dlhom obdob mieru v Uhorsku sa uhorsk insurekn vojsk znovu vraznou mierou podieali na vojnch v ase panovania Mrie Terzie. Vyhlsenie generlnej insurekcie v roku 1741 prebehlo v svislosti s jej nstupom na uhorsk trn. Z tohto roku s doloen intrukcie a urgencie na urchlen odvod a vystrojenie insureknho vojska, ako aj protest upnch armalistov proti spsobu odvodov insurgentov.79 Sedemnsteho novembra prebehla na generlnej kongregcii v Martine repartcia (repartitio), pri ktorej si majitelia pdy medzi sebou rozdelili nklady na vystrojenie 48 jazdcov, ktorch postavenie im prikzal palatn.80 Na jednu portu, ktorej hodnota bola sedem zlatch a 70 denrov, mali postavi jednho jazdca. Zo spisu sa ned presne rozdeli podiel strednej a niej achty na postaven jazdcov, pretoe jednho jazdca asto postavili spolu viacer majitelia pdy. Nevieme ani presne, kto z nich nastpil osobne. Najvy poet jazdcov vak postavili Rvaiovci (12) a Turianske prepotstvo (10). Mesto Kremnica postavilo 5 jazdcov a ostatn achtici spolu 21. Turianske insurekn vojsko sa v tomto obdob zastnilo priamych bojov. V roku 1742 boli viacer turianski insurgenti zajat v boji pri Uherskom Hraditi.81 V roku 1743 bolo insurekn vojsko po vazstvch nad
74 75 76

77 78 79 80

81

MAUHA, Maro. Priny a nsledky udalost Ondskeho snemu v Turianskej stolici, s. 98 114. Compagnia generosi domini Petri Revay. A Byta, T, kongregan spisy 1706. katua 23, . 301. Spis publikoval ako prame NOVK, Jozef. Turianske rody (Spis turianskych rodov z 18. storoia), s. 75 107. A Byta, T I., vojensk psomnosti, katua 558, . 973, 1 15. Prklady s z roku 1809 z Liptova. A Byta, Liptovsk upa, vojensk spisy, katua 77, . 476. A Byta, kongregan spisy, katua 42, . 336. Repartitio equitum qadraginta octo a parte inclyti comitatus Thurocziensis Domini terestres statuendorum anno 1741. A Byta, T I., vojensk psomnosti, katua 558. A Byta, T I., vojensk psomnosti, katua 558, . 979, 1 46.

63

Maro Mauha

Bavormi a korunovcii Mrie Terzie za esk krovn rozpusten. V roku 1744 dostala stolica oznam o vypuknut alej vojny s Pruskom a Franczskom. V tejto svislosti bola vyzvan na obranu vlasti a nsledne bola vyhlsen op generlna insurekcia.82 Aj poas tejto vojny sa turianske vojsko priamo zastnilo bojov. V roku 1745 padol v bitke pri Plese v Sliezsku velite turianskeho insureknho vojska. V tomto roku bol veliteom peieho insureknho vojska Jozef Rvai. V roku 1747 bolo turianske insurekn vojsko ubytovan v eskom Tbore.83 V roku 1753 dolo k hromadnmu teku vojakov z Beleznayho jazdeckho pluku do Poska. Aj v roku 1755 dolo k masovej dezercii uhorskch vojakov v Taliansku.84 Poslednm obdobm, ke sa na bojiskch uplatnili uhorsk insurekn vojsk, bolo obdobie napoleonskch vojen. Po zaveden veobecnej brannej povinnosti sa franczska armda vrazne posilnila a v roku 1794 prela do ofenzvy. Ke 2. februra 1797 kapitulovala pevnos v Mantove, napoleonsk armda sa pohla na Viede. Z Uhorska sa vtedy stle popri jednotkch regulrnej armdy uplatovali aj jednotky achtickej insurekcie a metianskej milcie. Uhorsk insurekn vojsko tvorili 3 peie prpory a 93 jazdeckch husrskych vadrn v celkovom pote 14.500 muov. Z zemia dnenho Slovenska pritom narukovalo pribline 1000 peiakov a 4800 jazdcov. Hlavnm veliteom jednotiek bol uhorsk palatn a arcikniea Jozef Habsbursk.85 V roku 1797 bola preto po menovan novho hlavnho upana Petra III. Rvaia aj v Turci vyhlsen generlna insurekcia. V svislosti s ou bola limitovan cena msa pre vojsko Liptovskej, Trenianskej a Oravskej stolice.86 V svislosti s touto jednou z poslednch achtickch insurekci v Uhorsku vbec sa dochoval zaujmav literrno-historick dokument. Ide o verovan bse (epos) turianskeho uitea Jna Mrzika, ktor v irom dobovom kontexte podrobne popisuje osudy turianskych insurgentov v priebehu aenia v roku 1798.87 (obr. 9) Dielo sa zana popravou franczskeho kra (ktor autor odsudzuje) a ozvenou revolunch udalost v Uhorsku (menovite sa spomna Martinovi, igrai, Hajnci, Lackovi). Na sneme v Bratislave, na ktorom sa zastnili z Turca podupan Juraj Just a stolin notr Anton Lehock, bola vyhlsen insurekcia. Nsledne sa v Martine konalo zhromadenie achty Turianskej stolice generlna kongregcia. Dielo zachytva krzu tohto archaickho spsobu brannho systmu, predovetkm nechu plnenia brannej povinnosti u vyej achty. T poda autora zvalila nklady hlavne na zemianstvo. Na ele stolinho bandria u nestl hlavn upan, ale aj navrhnut podupan Juraj Just alebo Jozef Benick sa urobili chormi, aby nemuseli osobne do boja. Veliteom insureknho vojska sa nakoniec stal podplukovnk Imrich Zai z Uhrovca, ktor nepochdzal z Turca. Velenie okrem neho malo pozostva zo strmajstra Pavla Nemea, poruka Jozefa Rakniho, pokladnka Prnaia a zstavnka Karola Batiza, ktor vak na posledn chvu tie ostali radej doma. Okrem nich boli lenmi vojska poruk Alojz Senei a prslunci rodov Rutkai, Erdek, Zorkci, Veli, Kot, Vladr, Bouc a podobne. Lekrom bol Karol Salmovsk a trubaom Vclav Ruika z Kremnice. Insurekcia sa zaala 9. jna slvnostnou prsahou pred stolinm domom. Vojsko sa vak na pochod vydalo a o es dn na trase ilina, Bytica (kde preno-

82 83 84 85

86 87

A Byta, T I., kongregan spisy, katua 45, . 338, katua 46, . 339. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 47, . 340, katua 49, . 342. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 53, . 389, 1 12, katua 55, . 407, 1 8. DANGL, Vojtech SEGE, Vladimr. Vojensk dejiny Slovenska. III. zvzok 1711 1914, s. 54; BERK, Istvn. A magyarsg a rgi hadseregben, s. 40. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 159, . 654, 1185 1420, katua 162, . 655, 1 216. Kratik hystoryck vypsni o sbrn, pribezych a pipadnostch wesselch y smutnch slawn stolicy Turansk insurgens wydan lta pn 1799 v Pribovcch. SNK ALU, sign. J 530. Dokument je psan v slovakizovanej etine (biblitine) s poetnmi latinskmi, menej maarskmi cittmi.

64

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

covali v katieli barna Kalia), Povask Bystrica, Ilava, Trenn, Stankovce (kde sa ist as zdrali), Podolie (kde sa ubytovali u Jna Rzgu), Trnava, Bratislava, alej cez Szombathely do Tanfalu a do Krmendu. U pri Szombathely sa stretli vetky insurekn vojsk na ele s knieaom Jozefom, jeho adjutantom Antonom Rvaiom, generlom Mikulom Plfim, plukovnkom Antonom Forgom a almi lenmi dstojnckeho zboru. V rmci dislokcie vojska sa Turania dostali do Mennesdorfu, kde tborili a do novembra. Do bojov vak nezasiahli a pri nvrate pri meste Tata prekroili Dunaj a cez arnovicu, Kremnicu a tubu sa vrtili nasp do Martina.88 Na prelome 18. a 19. storoia, ke insurekn vojensk systm smeroval k neodvratnmu zniku, boli v svislosti s napoleonskmi vojnami v Uhorsku vyhlsen spolu tyri insurekcie.89 (obr. 10, 11) Na zklade insurekcie z roku 1800 narukovalo 26.000 peiakov a 10.000 jazdcov. Ani toto achtick pohotovostn vojsko sa vak na bojisko nedostalo.90 Po uzavret mieru s Franczskom v roku 1801 sa ranen a chor turianski vojaci lieili v Turianskych Tepliciach.91 V svislosti s napoleonskmi vojnami dolo k vyhlseniu insurekcie aj v roku 1805. Krovsk Uhorsko bolo rozdelen na tyri vojensk ditrikty, priom zemie Turca patrilo k prvmu podunajskmu ditriktu spolu s Oravskou, Zvolenskou, Novohradskou, Trenianskou, Nitrianskou, Bratislavskou, Ostrihomskou, Petianskou a Bskou stolicou. Literatra uvdza, e v tomto roku bolo v Turci odvedench 70 insureknch husrov, ktor boli organizovan v rmci trenianskeho pluku. Zaujmav je, e sa dozvedme aj farbu ich uniformy lt vysok iapka (kov), tmavomodr nurovan kabt (attila) so ltmi gombkmi a tmavomodr nohavice, ktor bola spolon pre treniansky pluk. Okrem toho bolo v Turci odvedench 200 peiakov, ktor mali uniformu svetlomodrej farby s iernym kovom.92 V roku 1806 bola v Turci vyhlsen amnestia pre vojenskch zbehov.93 V roku 1809 bola v stolici op vyhlsen insurekcia kvli franczskym vojskm, priom stolica mala od palatna nariaden vystroji 75 jazdcov. Veliteom stolinej insureknej kohorty sa stal podplukovnk Jn Jesensk. V insureknom vojsku sa v tomto roku vyskytli dezercie, nepokoje a krdee. Stolin vojsko stratilo as svojej vzbroje v bitke pri Jgri, v ktorej boli aj zranen a padl.94 Uhorsk insurekn jednotky sa vbec posledn krt zastnili bojov pri Rbe 14. mja 1809, kde sa vak plne prejavila ich nefunknos v novch podmienkach napoleonskho ponmania vojenstva. Pri Rbe bojovalo 21.000 uhorskch insurgentov z celkovho potu 32.000 narukovanch achticov, ktorch zaiatkom leta sformovali do 17 pech prporov a 108 husrskych vadrn. Nevycvien a nedostatone vyzbrojen insurgenti nemali ani minimlne predpoklady postavi sa proti vojakom najmocnejej eurpskej armdy. U po prvom toku sa dali zva na bezhlav tek, priom stratili okolo 8000 muov.95 Rbska porka potvrdila neopodstatnenos tejto preitej formy brannch sl, preto listom z 18. novembra 1809 uhorsk palatn arcivojvoda Jozef Habsbursk

88

89 90 91 92 93 94

95

Tento pozoruhodn dokument priblil v prednke Moriamur pro rege nostro Posledn dejstvo achtickej insurekcie historik Vladimr Sege na konferencii achta v stredoveku a ranom novoveku, ktor sa konala 21. 22. 5. 2009 v Gyri. DANGL, Vojtech. Organizan vvoj raksko-uhorskho jazdectva, s. 5. SEGE, ref. 4, s. 63. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 168, . 657, 481 700, katua 172, . 658, 1 240. GYALKAY, ref. 62, s. 267, 305, 306. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 190, . 662, 1071 1324, katua 191, . 663, 29 350. A Byta, T I., spisy permanentnch deputci, katua 536, . 797, 798, katua 537, . 801, katua 539, . 804. Turianska stolica bola povinn v tchto vojnch postavi, podobne ako Oravsk, Liptovsk a Zvolensk stolica jednu stotinu jazdeckho vojska. DANGL, ref. 89, s. 5. SEGE, ref. 4, s. 66.

65

Maro Mauha

insurekn vojsk rozpustil a v skutonosti u neboli nikdy nasaden do bojov.96 Turianske vojsko, ktor bolo financovan zo samostatnej achtickej insureknej pokladnice, bolo v Turci oficilne rozpusten v nasledujcom roku.97 Oficilny znik insureknej povinnosti vak priiel a v druhej polovici 19. storoia. V roku 1811 stolica vypracovala zoznam stolinch insurgentov a vydva pravu o prepan osb z innej vojenskej sluby. Ete v roku 1813 vyhlsil palatn insurekciu kvli novej vojne s Franczskom.98 K zapojeniu insurgentov do boja vak v tomto obdob u nedolo. V druhej polovici 19. storoia sa ale stolin vojsko stle prezentovalo pri slvnostnch prleitostiach, ako naprklad v roku 1867, ke Turianska stolica vyslala upn bandrium do Budna na korunovciu Frantika Jozefa I. za uhorskho kra.99 V Turianskych Tepliciach sa nachdzala v prvej polovici 19. storoia insurekn vojensk nemocnica.100 Prvne bola intitcia insurekcie definitvne zruen po zaveden veobecnej brannej povinnosti v roku 1868.101 Vstroj a vzbroj insurgentov Zaobstarvanie dobrej vstroje a vzbroje bolo pre vinu prslunkov krajinskej hotovosti akm finannm problmom. Najm chudobnej zemania si nemohli zaobstara kompletn kvalitn vzbroj a iadalo sa od nich, aby mali aspo jednu innejiu zbra. Koncom stredoveku sa vslovne nariaovalo, e zemania vlastniaci aspo 50 poddanskch usadlost maj ma koen ochrann odev a prilbu. To znamen, e v mnohch prpadoch neboli ani t potrebne vystrojen.102 Vzbroj ahkoodenho jazdca, husra, sa na konci stredoveku skladala z tarovho alebo okrhleho ttu, kopije, nprsnho (krkovho) panciera, kovovej prilby alebo koenho klobka iaku.103 V novovekch insureknch spisoch sa pri stanovovan vojakov asto przvukuje, aby boli dobre vyzbrojen (bene armatos). V 16. a 17. storo, ke sa v Uhorsku ned hovori o stlom vojsku, nenachdzame jednotn vstroj ani uniformitu odevov.104 Vytvorenie celkovej predstavy o vzbroji a vstroji vak nara na problmy spsoben nedostatonm vskumom tchto otzok. Vojensk odev sa prli neodlioval od sdobho skennho metianskeho odevu. Rozdiel bol len v tom, e niektor oddiely mali odev odlinej farby. Pokrvky hlavy pozostvali z rozlinch druhov uhorskch klobkov, ale aj tureckch iapok a podobne. Ochrann zbroj mali iba vybran jazdeck oddiely. Uhorsk a chorvtske jazdectvo bolo vyzbrojen iba kopijou a kordom a malo asto len koen alebo skenn kabty. Hlavnmi zbraami boli v 16. storo v Uhorsku sen a bodn zbrane, able, palae, mee, kordy, kopije, halapartne a rzne druhy vojenskch sekier a akanov. Paln zbrane boli zastpen menej ako luky a kue. achtick insurekcia bola vyzbrojen asto iba dedinmi memi alebo abami.105 (obr. 12)

96 97

98 99 100 101 102 103 104

105

DANGL, ref. 89, s. 6. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 207, . 666, 431 565, katua 209, . 667, 1 228, A Byta, T I., vojensk psomnosti, katua 566, . 999, 1 12. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 219, . 668, 1259 1502, katua 230, . 670, 832 1050. A Byta, T II., spisy, katua 1066, . 2876, 5 155. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 258, . 675, 176 419. DANGL, ref. 89, s. 6. KLEIN, RUTTKAY, MARSINA, ref. 4, s. 164. SEGE, ref. 12, s. 63. Z maarskej literatry pozri napr. o vvoji sench zbran v Uhorsku LUGOSI, Jzsef TEMESVRY, Ferenc. Kardok, 254 s. O ovplyvovan uhorskej vzbroje tureckm vplyvom pozri CSILLAG, Ferenc. Magyar s trk fegyverek a XVI. szzad kzepn, s. 828 835. Vojensk djiny eskoslovenska. II., ref. 3, s. 113, 124.

66

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

Spomnan zbrane nachdzame asto v zemianskych testamentoch alebo spisoch majetku po ich smrti. V slovenskom testamente majetkovo stredne situovanho zemana Frantika Benickho, napsanho v roku 1576 v Hornej Miinej, je okrem inho hnutenho majetku spomnan kordowa ebla, boczegan men, abla stribrem obyt, sekerka strbrem obvinut a pozlacen a okrem toho tri jazdeck kone.106 V iastkovom inventri majetkovo sn podobne situovanho zemana Martina Rakovskho z Kaamenovej z roku 1584 s spomnan dwa tesaki zedranymi povy a geden iak.107 (obr. 13) Paln zbrane sa v prostred jazdy vo vom meradle rozrili a v priebehu 17. storoia. Ete koncom 16. storoia bolo zastpenie palnch zbran v oddieloch ahkej uhorskej jazdy pomerne nzke a tieto zvyajne bojovali tureckm spsobom, teda kopijami.108 Paln zbrane nachdzali uplatnenie pri obrane zemianskych rezidenci. Napr. sasou Justovskch katieov v Necpaloch bolo viacero palnch zbran. V rozdelen majetku medzi potomkov Mikula Justa z Necpl v roku 1623 sa spomnaj tyri del (bombarda maior) zvan szaklos, alej stredn delo (bombarda mediocris) a tyri puky (sclopus minor) zvan tessini puska a rvid puska.109 Samozrejme v neskorom obdob u bolo rozrenie palnch zbran aj u prslunkov drobnho zemianstva veobecn. Napr. sasou inventra majetku drobnho zemana kurialistu, Zacharia Koneka z Dvorca v Turci boli v roku 1772 flynti dve, karabin geden, pytole dwa pary, abla w zeleze gedna, a okrem toho dva kone.110 Insurekn oddiely boli najneskr od zaiatku 19. storoia vyzbrojovan z krajinskch intendanch skladov zbran. V roku 1816 vymhali straten zbroj z tchto skladov aj u turianskych insurgentov. Jednotliv stolin vojsk mali sami financova aj opravy tchto zbran.111 Zbrane pre insurgentov sa po postaven novho stolinho domu v 18. storo skladovali v om, ale niekedy aj na inch miestach. Napr. v roku 1810 boli premiestnen do Turianskeho Petra.112 Ete aj v roku 1827 bol umiestnen sklad insureknch zbran na hrade Sklabia.113 Zver Na prklade Turianskej stolice meme vaka dobre zachovanm archvnym prameom rekontruova fungovanie systmu insureknho vojska u od 17. storoia. Zkladom insureknej povinnosti nebolo samotn achtictvo, ale majetkov drba, ktor sa vak v stolinch podmienkach ku achtictvu viazala najastejie. Aj mesto Kremnica bolo ako zemepn, vlastniaci majetky v Turci (bval hjske panstvo) povinn postavi do turianskeho bandria predpsan poet jazdcov. Jazdcov boli povinn poskytn aj vek panstv, ako naprklad sklabinsko-blatnick panstvo Rvaiovcov s tm, e niektor lenovia rodu narukovali aj osobne. Ako jazdci narukovali osobne aj prslunci strednej achty, ktor v Turci reprezentovalo len zopr rodov (Husr, Justh, Benick, Platy). Naopak, spomedzi zemanov kurialistov vinou len menia as slila v jazdeckom vojsku. Kvli svojej nemajetnosti tvorili peie jednotky, ktorm velil sa-

106

107

108 109

110 111 112 113

Testament Francisci condam Beniczky pro consotre sua Cathatina Jakoffy et filio Horn Miin, 22. mj 1576. MOL, Beniczky csald, P 46, 1. csom, 1. jelzett, vrendezett iratok 1527 1585. Inventarium rerum mobilium et immobilium egregii Martini Rakovszky in possesione Kelemenfalva habbitis ad instantiam Barbarae filii eiusdem Anno 1585. MOL, Justh csald, P324, 3. csom, vrendezett iratok 1581 1590, s. 2. DANGL, KOPAN, ref. 41, s. 46. Litterae divisionales familiae Justh de Neczpall anno 1623 MOL, Justh csald, P 324, 5. csom, vrendezett iratok 1611 1660, s. 12. A Byta, T, rod Konek divisionales, 23.10.1772. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 246, . 673, 934 1170, katua 249, . 674, 1 196. A Byta, T I., vojensk psomnosti, katua 566, . 999, 1 12. A Byta, T I., kongregan spisy, katua 328, . 684, 201 470.

67

Maro Mauha

mostatn velite. Vojensk sila turianskeho insureknho vojska nebola vek, priemerne to bola nepln stotina jazdcov a jedna-dve stotiny peiakov, nakoko Turiec patril k najmenm uhorskm stoliciam. Archvne pramene Archv literatry a umenia, Slovensk nrodn kninica, Martin. Magyar Orszgos Levltr Budapest, Beniczky csald. Magyar Orszgos Levltr Budapest, Justh csald. Magyar Orszgos Leveltr Budapest, Rvay csald. Slovensk nrodn archv, Spolon archv rodu Rvai, korepondencia Frantika I. Rvaia. Slovensk nrodn archv, Spolon archv rodu Rvai, verejn administratva Turiec. ttny archv Byta, Turianska upa I., daov psomnosti, ty domcej pokladnice. ttny archv Byta, Turianska upa I., kongregan spisy. ttny archv Byta, Turianska upa I., spisy permanentnch deputci. ttny archv Byta, Turianska upa I., vojensk psomnosti. ttny archv Byta, Turianska upa, rod Konek divisionales. ttny archv Nitra, fond Medansk Beckov. Zoznam bibliografickch odkazov BARCZY, Z., SOMOGYI, Gy. A magyar huszr. Budapest, 2000. BERK, Istvn. A magyarsg a rgi hadseregben. Budapest, 1926. 45 s. BOROSY, Andrs. A telekkatonasg s parasztsg szerepe a feudlis magyar hadszervezetben. Budapest : Akadmiai Kiad, 1971. 131 s. CSILLAG, Ferenc. Magyar s trk fegyverek a XVI. szzad kzepn. In Hadtrtnelmi Kzlemnyek, 1966, ro. 13, . 4, s. 828 835. DANGL, Vojtech KOPAN, Vojtech. Vojensk dejiny Slovenska. II. diel. 1526 1711. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1995. 224 s. DANGL, Vojtech SEGE, Vladimr. Vojensk dejiny Slovenska. III. diel. 1711 1914. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1996. 241 s. DANGL, Vojtech. Organizan vvoj raksko-uhorskho jazdectva (1866 1914) so zreteom na Slovensko. In Vojensk histria, 2001, ro. 5, . 4, s. 3 25. BLE, Gbor. Az 1741 vi insurrectio szervezse. In Hadtrtnelmi Kzlemnyek, 1910, s. 165 198. FGEDI, Erik. O stredovekej uhorskej achte slovenskho pvodu. In Historick asopis, 1982, ro. 30, . 3, s. 395 403. GYALKAY, Jen. A magyar nemesinsurrectio 1797-ben. In Hadtrtnelmi Kzlemnyek, 1925, ro. 26, s. 160 164. GYALKAY, Jen. A magyar nemesinsurrectio 1805-ben. In Hadtrtnelmi Kzlemnyek, 1925, ro. 26, s. 254 310. KLEIN, Bohu RUTTKAY, Alexander MARSINA, Richard. Vojensk dejiny Slovenska. I. diel. Strun nrt do roku 1526. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1993. 177 s. LUBY, tefan. Dejiny skromnho prva na Slovensku. Bratislava, 2002. 630 s. LUGOSI, Jzsef TEMESVRY, Ferenc. Kardok. Budapest : Zrnyi Katonai Kiad, 1988. 254 s. MAUHA, Maro. Priny a nsledky udalost Ondskeho snemu v Turianskej stolici. In Memorialis historick spis slovenskch stolc. Ed. Milo Kovaka, Eva Augustnov. Martin : Slovensk nrodn kninica 2008. s. 98 114. 68

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

Magyarorszg hadtrtnete I. Ed. Jzsef Borus. Budapest : Zrnyi Katonai Kiad, 1984. 671 s. NOVK, Jozef. Turianske rody (Spis turianskych rodov z 18. storoia). In Kmetianum, 1976, ro. 4, s. 75 107. RZS, Gyula. A zsoldossg gazdasgi s trsadalmi elfelttelei s tpusai magyarorszgon a XIV. XV. szzadban, In Hadtrtnelmi Kzlemnyek, 1962, ro. 9, . 1, s. 160 217. SEGE, Vladimr a kol. Slovensko. Vojensk kronika. Bratislava : Perfekt, 2007. 200 s. SEGE, Vladimr. Legislatvno-prvny rmec uhorskho vojenstva do sklonku 14. storoia. In Vojensk histria, 1999, ro. 3, . 1, s. 3 19. SEGE, Vladimr. Legislatvno-prvny rmec uhorskho vojenstva za kra Mateja Korvna. In Vojensk histria, 2001, ro. 5, . 2, s. 3 19. SEGE, Vladimr. Organizcia, vzbroj a taktika vojska kra Mateja Korvna. In Vojensk histria, 2007, ro. 11, . 3, s. 55 69. SEGE, Vladimr. Vojenstvo v obdob aivho nepokoja. In Nealeko od Trenna Pamtnica k 300. vroiu bitky pri Trenianskej Turnej. Ed. Vladimr Sege, Boena eov. Trenianska Turn Bratislava, 2008, s. 11 29. SKALA, Harald. Slvne asy cisrskej jazdy v 17. a 19. storo. Preov : Universum, 2005. 371 s. KROVINA, Otto. Z histrie turianskeho evanj. seniortu a jeho sborov. Martin : Knhtlaiarsky astinrsky spolok, 1929. 372 s. TTH, Z. A huszrok eredetrl. In Hadtrtnelmi Kzlemnyek, 1970, ro. 83, . 4, s. 657. Vojensk djiny eskoslovenska. II. diel (1526 1918). Praha : Nae vojsko, 1986. 589 s. ZACHAR, Jzsef. A Magyarorszgi hadgy jogi keretei 1648 1848. In Hadtrtnelmi Kzlemnyek, 1995, ro. 108, . 2, s. 1 32. ZACHAR, Jzsef. A magyar huszr. Budapest : Corvina kiad, 2000.
Military duty of the nobility in the modern age ( on example of Turiec County) The duty to defend the country with a gun in hand belonged to the basic duties of each Hungarian nobleman. On the basis of this duty the nobility as a privileged social group had rationalized the degree of their political rights since the Middle Ages. The noble military readiness formed readiness part of the Hungarian troops. It was organized according to the traditional administrative division of the kingdom into counties. On the kings appeal the general insurrection was organized by particular county administrators who during the early Middle Ages personally led their infantry and cavalry troops into battle under their county flag. The insurrection troops fought at their own expense only in the territory of their native country, if the sovereign wanted them to fight abroad, he needed the approval of the Diet and had to cover all their expenses. Therefore the insurrection troops were of limited use at battlefields in the modern age. With regard to military abilities, war strategy and tactics, modern mercenary troops were much more suitable. The use of foreign armies had overwhelming consequences at Hungarian battlefields as the mercenaries treated Hungary as a hostile country and plundered the country the same way as the hostile Ottoman Turks did. The use of foreign mercenaries in Hungary was one of the main arguments of the noble opposition against the Habsburgs that resulted in several known rebellions. On example of small Turiec County we can get an idea how the insurrection system worked in regional scale. It was bound to land possession. Fighting contingents had to be set up by each feudal landowner in a particular county, if it was a nobleman, an ecclesiastical institution or a royal town. For the nobleman his duty to fight was personal but at the same time expressible in money or perquisites. Therefore in certain cases the noblemen could exempt themselves from the duty by payment.

69

Maro Mauha

Die Wehrpflicht des Adels in der Neuzeit (auf Beispiel der Gespanschaft Turiec) Die Pflicht das Land mit Gewehr in der Hand zu wehren gehrte zu den Grundpflichten jedes ungarischen Adelsmannes. Gerade auf Grund dieser Pflicht hatte der Adel wie privilegierte gesellschaftliche Schicht vom Mittelalter das Ma seiner politischen Rechte zu ergrnden. Der Adelstruppenteil bildete einen Bereitschaftsteil des ungarischen Heeres. Er organisierte sich auf Grund traditioneller administrativer Teilung des Knigreiches auf Gespanschaften. Auf Grund der Herausforderung des Knigs organisierten die Generalinsurrektion in einzelnen Gespanschaften Gespane, die whrend der Frhneuzeit persnlich Infanterie- und Kavallerieregimente unter Gespanschaftsfahne in den Kampf leiteten. Das Insurrektionsheer wurde auf eigene Kosten nur auf dem Gebiet des Heimatlandes gekmpft, sobald es der Herrscher im Ausland verwendet wollte, musste auer der Zustimmung des Parlaments auch alle seine Kosten decken. Deshalb hatte das Insurrektionsheer in der Neuzeit nur eine beschrnkte Verwendung. Auch vom Gesichtspunkt des Vermgens und der Taktik der Kriegfhrung entsprachen mehr moderne Sldnerheere. Die Verwendung dieser auslndischen Heere auf ungarischen Kamppltzen hatte erschtternde Folgen, weil sich die Sldner in Ungarn wie im Feindesland auffhren haben und plnderte hier ebenso wie die feindlichen Trken. Gerade die Verwendung von Sldner in Ungarn war ein von Hauptargumenten der Adelsopposition gegen Habsburg und fhrte zu mehreren bekannten Standesaufstnden. Auf Beispiel der kleinen Gespanschaft Turiec knnen wir einen Anblick ber das Insurrektiossystem im regionalen Mastab. Dieses wurde mit Bodenbesitzung gebunden. Kampfkontingente musste deshalb jeder feudale Bodenbesitzer in der Gespanschaft errichten, ob es sich um einen Adelige, eine Kirchenveranstaltung oder eine knigliche Freistadt handelt. Die Pflicht zu kmpfen war fr Adelige was persnliches, aber auch im Naturalrecht ausgedrckt - in bestimmten Fllen knnten sich die Adelleute aus der Wehrpflicht freikaufen.

70

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

Obr. 1 Idealizovan predstava o typoch uhorskch vojakov zo 16. storoia

Obr. 2 Vyobrazenie husra zo zaiatku 16. storoia

71

Maro Mauha

Obr. 3 Uhorsk peiak zo 16. storoia

Obr. 5 Pon maral Andrej Hadik

72

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

Obr. 4 Uhorsk husr zo zaiatku 18. storoia

73

Maro Mauha

Obr. 6 Husrska vstroj a vzbroj po roku 1767

74

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

Obr. 7 Uhorsk peie vojsko z polovice 18. storoia

75

Maro Mauha

Obr. 8 Insurekn spis Turianskej stolice z roku 1630

76

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

Obr. 13 iak a tt uhorskej proveniencie zo 16. storoia

77

Maro Mauha

Obr. 9 Slovensk verovan dokument o turianskej insurekcii z roku 1799

78

BRANN POVINNOS ACHTY V NOVOVEKU NA PRKLADE TURIANSKEJ STOLICE

Obr. 10 Boj uhorskch husrov s Franczmi v roku 1792

Obr. 11 Uhorsk insurgenti z obdobia napoleonskch vojen

79

Maro Mauha

Obr. 12 Typy uhorskch abl zo 16. a 17. storoia

80