SLOVÁCI V 

UHORSKU (II. časť - 15.- 16. stor.)

Vláda Žigmunda a boje o trón po smrti Albrechta Habsburského

- v roku 1387 prijala uhorská šľachta Žigmunda Luxemburského za kráľa
- v Uhorsku ho považovali za cudzinca a po smrti manželky Márie (dcéry Ľudovíta I. Veľkého, vďaka ktorej trón získal)
za uchvátiteľa trónu.
- jeho neobľúbenosť ešte viac vzrástla v r.1396, keď utrpel drvivú porážku od Turkov pri Nikopole, proti ktorým
zorganizoval križiacku výpravu
- v r.1404 vydal tzv. placetum regium, ktorým chcel obmedziť vplyv pápeža Bonifáca IX., ktorý podporoval
Žigmundovho nepriateľa Ladislava Neapolského
- v r.1405 vydal tzv. malý dekrét, ktorým upevnil postavenie mešťanov kráľovských miest (napr. zaviedol jednotné
miery, domácich kupcov zvýhodňoval oproti cudzincom,...)
- v r.1411 bol zvolený aj za nemeckého kráľa a v r. 1433 sa stal cisárom Svätej rímskej ríše
- v r.1419 prepuklo husitské revolučné hnutie za reformáciu cirkvi - vzniklo ešte za života Jána Husa (1369-1415)
- po smrti českého kráľa Václava IV. Luxemburského (brata Žigmunda) si Žigmund nárokoval nástupníctvo v Čechách
- v r.1420 vtrhol do Čiech a snažil sa potlačiť husitskú revolúciu, utrpel však porážku na hore Vítkov pri Prahe (1420)
- v tomto období južné pohraničie Uhorska ohrozovali Turci
- z Čiech podnikali husiti tzv. spanilé jazdy, na územie Slovenska útočili v r. 1428-1435
- v máji 1434 sa odohrala bitka pri Lipanoch, kde sa stretlo umiernené krídlo husitov (šľachta a mešťania na čele
s Pražanmi) s radikálnym krídlom táboritov a sirotkov (umiernení porazili radikálov) 
- v r.1436 boli slávnostne vyhlásené bazilejské kompaktáta = dohoda medzi cirkvou a husitskou šľachtou, ktorá
povoľovala prijímanie pod oboma spôsobmi
- v tomto roku (1436) Žigmunda súčasne uznali aj za českého kráľa
- zomrel v r. 1437 bez mužského potomka a na trón nastúpil jeho zať Albrecht Habsburský
- ten však v protitureckej výprave v r.1439 zomiera na epidémiu 
- Uhorsko sa ocitá v mocenskom zápase medzi kráľovnou vdovou Alžbetou a novým kráľom Vladislavom I. (z poľských
Jagelovcov), ktorého zvolila časť uhorskej šľachty
- kráľovnej sa však narodil Albrechtov syn Ladislav (neskôr zvaný Pohrobok), ktorého zverila do opatery nemeckému
cisárovi Fridrichovi III.
- do svojich služieb najala a zverila mu viaceré kráľovské mestá a hrady na území Slovenska Jána Jiskru z Brandýsa
- Vladislav I. padol v r. 1444 v bitke proti Turkom vo Varne a správcom krajiny počas neplnoletosti kráľa Ladislava
Pohrobka sa stal Ján Huňady
- v Uhorsku a najmä na území Slovenska začali prebiehať boje medzi Jiskrom a huňadyovcami (Huňadyho podporovala
protihabsbursky naladená šľachta)
- mnohí Jiskrovi žoldnieri od neho odchádzali a vytvárali skupiny tzv. bratríkov, ktorí na Slovensku rabovali kostoly,
kláštory, ale aj domy mešťanov a poddaných
- od r.1453 začína v Uhorsku vládnuť Ladislav V. Pohrobok, Jiskru vykázal z krajiny (neskôr ho povolal bojovať proti
bratríkom) a Huňadyho poveril funkciou krajinského kapitána
- v r.1456 sa Uhorsku podarilo nápor Turkov zastaviť pri obrane Belehradu
- v r.1457 po smrti Jána Huňdyho, ktorý v roku 1456 zomrel na mor, zomiera aj Ladislav V.

Vláda Mateja Korvína

- v r.1458 zvolili uhorské stavy za uhorského kráľa Mateja Korvína (syna Jána Huňadyho)
- ten si ako prvú úlohu vytýčil likvidáciu bratríckych skupín na východnom Slovensku, čo sa mu po niekoľkých rokoch aj
podarilo: posledný bratrícky tábor pri Veľkých Kostoľanoch dobyl v r.1467
- vybudoval žoldniersku armádu tzv. čierny pluk, ktorý tvorilo 20-30 tis. vojakov najmä z radov bývalých Jiskrových
a bratríckych bojovníkov
- Matej Korvín podnikol v 60. a 70. rokoch 15.st. tri protiturecké výpravy (len čiastočne úspešné) a tiež sa obrátil aj
proti českému kráľovi Jurajovi Poděbradskému
- dobyl Moravu a v r. 1469 sa dal (časťou českej a moravskej šľachty)zvoliť za českého kráľa
- po dohode s Poděbradského nástupcom Vladislavom Jagelovským mu patrili: Morava, Sliezsko a Lužice
- obmedzil moc vysokej šľachty a podporovali ho stredná a nižšia šľachta a mestá
- ako prvý uhorský panovník udeľoval županskú hodnosť dedične
- obmedzil placetum regium (mal rezervovanejší postoj voči pápežskej kúrii)
- zavádzal nové dane, ktoré potreboval na nákladný život
- za jeho vlády prenikali do krajiny myšlienky humanizmu a renesancie
- v r.1465 bola v Bratislave založená najstaršia univerzita na Slovensku – Academia Istropolitana
- v r.1485 dobyl Dolné Rakúsko a svoje sídlo ustanovil vo Viedni
- neočakávane zomrel v r. 1490, začali sa zápasy o trón
- uchádzali sa oň: Ján Korvín (Matejov nemanželský syn - liptovské knieža), Vladislav II. Jagelovský (dobrácky,
neschopný panovník, ktorý vyhovoval uhorskej šľachte), Ján Albrecht (mladší Vladislavov brat, ktorý 1490 vtrhol na
Východné Slovensko, ale vytlačili ho)

Cesta k Moháčskej katastrofe

- za uhorského kráľa napokon zvolili Vladislava II. Jagelovského
- za jeho vlády vzrástla hospodárska a politická moc šľachty, ktorá obmedzila kráľovskú moc (kráľ sa stal povoľným
nástrojom v jej rukách)
- tak sa položili základy (koncom 15. a zač.16.st.) stavovskej monarchii.
- šľachta mala v rukách všetku moc a obmedzovala nielen svojich poddaných, ale aj mešťanov
- mestá neboli schopné úspešne súperiť so šľachtou, stratili politický vplyv
- zlá situácia vyústila v r. 1514 k vypuknutiu sedliackeho povstania pod vedením sedmohradského zemana
Juraja Dóžu (začalo ako križiacka výprava proti Turkom, pretože šľachta o účasť v ňom nemala záujem, prihlásili sa
najmä poddaní, ktorých bolo okolo 40 tis.
- tí sa však obrátili proti pánom, po počiatočných úspechoch sa však šľachta s poddanými krvavo zúčtovala
- výsledkom povstania boli drastické zákony z r.1514, ktoré nastolili nevoľníctvo = poddaný bol naveky pripútaný
k pôde, trvalo až do r.1785, keď ho Jozef II. svojimi reformami zrušil
- v r.1516 po smrti Vladislava II. nastupuje na trón jeho syn Ľudovít II., posledný z rodu Jagelovcov
- počas jeho nedospelosti krajina upadala; razia sa menejhodnotné mince, dochádza ku povstaniam baníkov
v stredoslovenských mestách
- Turci hrozia novými vpádmi, rozhodujúca bitka sa udiala 29. augusta 1526 pri Moháči
- Uhorské vojsko aj so svojim panovníkom Ľudovítom II. podľahlo tureckej presile (Ľudovít sa utopil v dunajských
močiaroch)
- ním vymrel Jagelovský rod na uhorskom tróne
- Turci obsadili južnú časť Uhorska (na 150 rokov) a otvorili si cestu do strednej Európy
- na uhorskom tróne sa rozpútali boje o moc medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským