Sexta

Stredovek
- Začiatok 476 - zánik Západorímskej ríše, ale uvádzajú sa aj roky 375 a 313
- Obdobie medzi antikou a renesanciou
- Za koniec stredoveku považujeme objavenie Ameriky (1492), ale aj napríklad dobytie
Konštantínopolu Turkami (1453) a zánik VRR, alebo 1517 - reformácia
- Vek rytierov, doba križiackych výprav
- Vznik rytierskych rádov (napr. templárski rytieri, rád nemeckých rytierov, Maltézsky rád...)
- Stavba katedrál, obrovských chrámov
- Kultúru stredoveku charakterizovali 2 hlavné stavebné štýly: románsky a gotický (gotika -
lomené oblúky)
- Základný výrobný prostriedok- pôda (léno) - feudalizmus
- Základný vzťah – feudál - poddaný, pán- vazal
- Feudum: hrad, kláštor, môže byť aj nehmotné- právo vyberať dane, právo vlastniť pivovar,
právo variť pivo...
- Kľúčovú úlohu zohrali rodiace sa mocnosti: Anglicko a Francúzsko

Anglicko (Britské ostrovy)

- V roku 407 odišli posledné rímske légie z Británie (Londýnium – založili Rimania). Ostrov
ovládalo pôvodné keltské obyvateľstvo. Morskou cestou sem však prenikli germánske kmene
(Anglovia, Sasi a Juti)
- Pôvodné obyvateľstvo ustúpilo do hôr.
- Nové kmene si na dobytom území založili kráľovstvá (pôvodne ich bolo 7)
- Írsko ostalo mimo invázie
- Čoskoro začala kristianizácia - 2 smermi; a) Rím sv. Augustín b) Írsko sv. Patrik
- Keltské jazyky miznú, nahrádza ich germanizovaná stará angličtina
- V 8. storočí začala invázia Normanov (ich sídla ležali v Škandinávii a ich výpravy mali polo-
kupecký, polovojenský a polopirátsky charakter), po prvýkrát v 10. storočí Normani založili
v severnom Francúzsku Normandiu a ako hrozba viedli kmene v južnej Británii k ich zjednoteniu
a budovaniu hradov, ktoré sa stávajú obranou proti nájazdníkom
- V 11. storočí však Normani obnovili nájazdy na ostrovy (voči Británii) a ich vyvrcholenie bolo
v bitke pri Hastingse v roku 1066, v ktorej si normandský vojvoda Wiliam l. (Dobyvateľ)
podrobil Britániu
- Podporil ho pápež, zavádza lénny systém, zaberá pôdu anglosaskej šľachte, silnie francúzsky
vplyv a posilňuje svoju moc - v Londýne sa nechá korunovať za kráľa
- Zmeny v krajine viedli k vytvoreniu centralizovaného štátu za vlády Plantagenetovcov
(francúzsky kráľovský rod), ktorí vládli v Anglicku od roku 1154-1485
- Najvýznamnejšími kráľmi z tohto rodu boli: Richard (Levie Srdce) a jeho brat
Ján l. - ktorý musel pod hrozbou občianskej vojny podpísať v roku 1215 Veľkú listinu slobôd
(Magna charta libertatum), ktorá ovplyvnila politický systém nielen v Anglicku, ale aj ústavu v
USA
- Ich vládu sprevádzalo súperenie s Francúzskom
Sexta

Franská ríša- Francúzsko

- Jedným z germánskych kmeňov, ktoré prenikli do Európy, boli Frankovia.
- Sídlili na území dnešného Belgicka a Nizozemska, na dolnom toku rieky Rýn
- Za zakladateľa považujeme (v 5. stor.) Chlodovika I. z dynastie Merovejovcov
- Ovládal takmer celé územie dnešného Francúzska
- Dal sa pokrstiť a pod zámienkou šírenia kresťanstva vykonával obrovskú expanziu na východ
(Nemecko) a juhozápad (Francúzsko)
- V 7. storočí (631) expanzia Frankov zasiahla aj územie Slovanov - bitka pri Vogastisburgu (buď
Bratislava alebo Devín), kde Frankom velil kráľ Dagobert a Slovanom franský kupec Samo -
Frankovia boli porazení
- Za vojenské služby Merovejovci dávali do osobného vlastníctva svojim verným léno, postupne
však moc panovníkov slabla a narastala moc feudálov
- Najvýznamnejší hodnostár – majordómus - správca paláca/hradu. Získaval politickú moc,
vyberal dane, veliteľ vojska - zvrhol kráľa a stal sa vládcom
- Jedným z najvýznamnejších majordómov bol aj Karol Martel, ktorý v roku 732 zastavil postup
Arabov do Európy v bitke pri Poitiers (Poatié). Význam majordóma tým vzrástol. Nastala
situácia, keď kráľ nosí len titul, skutočnú moc má majordómus. Jeho syn Pipin lll. Krátky (bol
malý) sa obrátil na pápeža s otázkou, kto má vládnuť. Pápež podporil Pipina, ten zvrhol kráľa
a založil novú dynastiu kráľov - Karolovci. Pipin lll. daroval na oplátku pápežovi územie, ktoré
dobyl od Longobardov v dnešnom Taliansku. Najvýznamnejším panovníkom v tejto dynastii bol
Karol Veľký (768 – 814)
- Veľký (veľký panovník)
- V roku 800 ho pápež korunoval za cisára - obnovenie cisárstva v západnej Európe
- Podnikol viac ako 50 výprav
- Franská ríša dosiahla za jeho vlády najväčší rozsah a rozmach (sever a stred Itálie, Bavorsko
a Sasko, vytlačil Arabov za Pyreneje, porazil Avarov)
- Aby ochránil hranice ríše, vytvoril marky (špeciálne vojensko-správne jednotky - vojaci strážili
a spravovali pohraničné územie), ktoré boli v neustálej pohotovosti
- Ríša nemala centrum, Karol cestoval skrz na skrz ríšou
- Šíril vzdelanosť a kultúru, pozýval na svoj dvor vzdelaných ľudí
- Zakladal školy pri kláštoroch, učili sa písať, čítať latinsky - karolínska renesancia
- Už za jeho vlády narastá moc veľkých vlastníkov pôdy (grófi a biskupi)
- Karolov nástupca a syn Ľudovít Pobožný musel čeliť dynastickým sporom vydaním
nástupnického poriadku - Ordinario imperii- zákon o jednote ríše: ríša sa nemala rozdeliť,
dedičom sa mal stať najstarší syn
- Po Ľudovítovej smrti došlo k sporu medzi jeho synmi
- 843- spísali Verdunskú zmluvu, ríša sa rozpadla a rozdelila na 3 časti
o A) západofranská ríša (dnešné Francúzsko) Karol Holý (Lysý)
o B) Stredná časť (Porýnie, sev. Itálie) Lothar l.- cisársky titul
o C) Východofranská ríša (územie Nemecka) Ľudovít Nemec (Slovania im
nerozumeli - nemí)
- Západofranskej ríši sa čoskoro po Verdunskej zmluve začalo hovoriť Francúzsko
- Tvorilo ho množstvo samostatných panstiev (Flandria, Normandia, Bretónsko, Burgundsko,
Champagne...) ktoré spolu bojovali o moc.
- Boje ukončilo až v roku 987 zvolenie parížskeho grófa Huga Kapeta za francúzskeho kráľa,
dynastiu Karolovcov vystriedala nová - Kapetovci. Aj oni museli bojovať o moc so šľachtou,
Sexta

navyše v 12. storočí pribudli boje proti anglickým kráľom, ktorí ovládali územie západného
pobrežia Francúzska (územie pod ich vládou bolo 6x väčšie ako francúzskeho kráľa)
- V roku 1328 vymiera dynastia Kapetovcov po meči a o francúzsku korunu sa uchádza anglický
kráľ. Francúzi ho odmietli a za kráľa si zvolili Filipa z rodu Valois, to (okrem iného) viedlo
k vypuknutiu storočnej vojny 1337- 1453.
- V prvej fáze mali prevahu Angličania (lukostrelci), v poslednej fáze však nastal obrat
v prospech Francúzska - proti Angličanom sa zdvihla vlna ľudového odporu na čele s Janou
z Arcu. Napriek jej poprave Angličanmi Francúzi vojnu vyhrali. Anglicko je oslabené, kým
Francúzsko odchádza z vojny posilnené a zjednotené.

Zrod mocností Anglicka a Francúzska napĺňal stredoveké dejiny Európy, za koniec stredoveku
považujeme roky 1453 (koniec storočnej vojny v západnej Európe), ale aj rok 1517
(reformácia cirkvi v strednej a západnej Európe). Okrem týchto európskych udalostí došlo
k veľkým zmenám aj na Pyrenejskom polostrove - 1479 vznik Španielskeho kráľovstva a 1516
porážka a vytlačenie Arabov z Európy. Na východe došlo v roku 1453 k pádu Byzantskej ríše
(VRR)- Konštantínopol dobyli Turci, narušil sa obchod a spojenie Európy s východom. Z toho
vznikla snaha nájsť inú cestu do Indie, ktorá viedla k zámorským objavom a plavbám. V roku
1492 bola objavená Amerika - koniec stredoveku.