Veľká Morava

Rozvoj Slovanov
Po Samovej smrti nemáme žiaden písomný prameň, ktorý by nás informoval o dianí na tomto
území. Jediný zdroj informácií, poskytujú archeologické vykopávky, ktoré potvrdzujú nerušený vývoj
Slovanov na tomto území v 7. a 8. storočí. Začiatkom 9. storočia sa nám objavujú prvé tri zmienky
o dianí na našom území, samozrejme vo franských prameňoch.
828 - salzburský biskup Adalram prišiel vysvätiť kostol do Nitry; dôvod: Pribina sa oženil s franskou
šľachtičnou, a tak jej dal postaviť kostol aj napriek tomu, že Slovania neboli kresťania.
830 - existujú dve slovenské kniežatstvá: 1. Nitrava – panovník Pribina, 2. Morava – panovník
Mojmír. Nikto netvrdí, že oni sú zakladatelia týchto kniežatstiev. Pravdepodobne už vládu zdedili. Sú
to najstarší známi panovníci v našich dejinách.
833 – Mojmír vyhnal Pribinu a spojil obe kniežatstvá do podoby jednotného štátu Veľká Morava.

Vývoj pred vznikom Veľkej Moravy

Nitrianske kniežatstvo sa dotvorilo pomerne rýchlo koncom 8. storočia v bojoch proti oslabeným
Avarom. V Karpatskej kotline došlo k hospodárskym, spoločenským a mocenským premenám.
Franský kráľ Karol Veľký sa rozhodol skoncovať s avarskou mocou a roku 791 prenikol až k rieke
Ráb. O 4 roky neskôr úplne zničili moc Avarov a tí sa poddali kráľovi Karolovi, avarskí hodnostári sa
nechali aj pokrstiť. Tento úpadok využili naddunajskí Sloveni a rýchlo sa striasli ich nadvlády.
Už v závere 8. Storočia sa sformovali najstaršie štátne útvary naddunajských Slovenov – Nitrianske
kniežatstvo na juhozápade Slovenska a Moravské kniežatstvo na južnej Morave a v priľahlých
oblastiach Dolného Rakúska.
Na čele Nitrianskeho kniežatstva stál Pribina, ktorý šíril kresťanstvo. Stal sa prvým kristianizátorom,
oženil sa s bavorskou kresťanskou a v roku 829 dal postaviť prvý kostol v Nitre. Kristianizácia
predstavovala veľký zlom v dejinách našich predkov. Pohanstvo, ktorého sa museli vzdať nebolo len
náboženstvom, ale aj spôsobom života. Po vpáde Mojmíra do Nitry Pribina utiekol a po mnohých
peripetiách dostal do léna územie v Dolnej Panónii pri rieke Zale ústiacej do Blatenského jazera –
sídlo Blatnohrad. Mal syna Koceľa a zomrel v Blatnohrade (861).
Mojmír I. stál na čele Moravského kniežatstva. Jeho kniežacím sídlom sa stalo mohutné hradisko
vybudované na riečnom ostrove rieky Moravy pri dnešných Mikulčiciach. Tu vládol kniežací rod
Mojmírovcov, ktorý rozšíril územie kniežatstva. Aj tu sa začalo šíriť kresťanstvo. Prichádzali tu
najmä misionári z biskupstva v Pasove (v Nemecku). Podľa tradície mal roku 831 pasovský biskup
Reginhar pokrstiť všetkých Moravanov. To sa týkalo iba kniežaťa, jeho rodiny a kniežacej družiny.

Vznik Veľkej Moravy

Mojmír z územia Nitrianskeho kniežatstva vyhnal Pribinu a v roku 833 spojil Moravské a Nitrianske
kniežatstvo a vytvoril 1. štát našich predkov - Veľkú Moravu. Na tieto udalosti susedská Franská
ríša nezareagovala, pretože mala v tom čase vnútorné problémy. Potomok Karola Veľkého, Ľudovít
Nemec sa usiloval podriadiť si všetkých Slovanov žijúcich na východných hraniciach jeho kráľovstva.
Knieža Mojmír sa však bezprostrednému podriadeniu vzpieral, preto ho Ľudovít Nemec v roku 846
nechal zosadiť, no nedovolil ani návrat Pribinu. Situáciu riešil tak, že Pribinovi dal do dedičnej držby
Panónske kniežatstvo. Pribinovo kniežatstvo sa rozprestieralo v južnom Zadunajsku a jeho sídlom
sa stal Blatnohrad. Ľudovít Nemec namiesto Mojmíra dosadil jeho synovca Rastislava.

Knieža Rastislav
Počas jeho vlády nastal hospodársky vzostup centrálnych oblastí VM, rástol počet sídlisk
a obyvateľov. Rastislav využíval rozpory s Frankmi vo svoj prospech a uzatváral dočasné
spojenectvá s jednotlivými odbojnými veľmožmi. Roku 855 podporil vzburu správcu Východnej
marky Ratboda a roku 861 sa zapojil do sprisahania proti kráľovi Ľudovítovi Nemcovi, na čele
ktorého stal Ľudovítov syn Koloman. Rastislav to využil a k VM si pripojil severovýchodnú časť
Zadunajska. V tomto čase územie bývalého Nitrianskeho kniežatstva spravoval Rastislavov synovec
Svätopluk ako údelný vojvoda. V tomto období bol aj Nitriansky hrad nanovo opevnený.

Rastislav si uvedomoval problémy Veľkej Moravy a to: 1. problém – Slovania neboli kresťania
2. problém – VM potrebuje silného spojenca
Obracia sa k Byzantskej ríši, aby sa ubránil tlaku Frankov. V roku 863 Rastislav rieši problémy ríše, a
tak vysiela poslov k byzantskému cisárovi Michalovi III. a požiadal ho o vierozvestcov a prijatie
kresťanstva. Byzantský cisár vyhovie a posiela na územie VM diplomatickú misiu Konštantína
a Metoda.

Činnosti Konštantína a Metoda

Christianizácia: - urobil sa formálny krst elitnej spoločnosti (vladár, šľachta...) → takto VM prijala
kresťanstvo. Potrebovali vytvoriť štruktúru miestneho duchovenstva → zakladajú Veľkomoravské
učilište s cieľom vychovať 1. generáciu slovanských kňazov. Konštantín začal prekladať
bohoslužobné knihy do staroslovienčiny. Pre túto potrebu vytvoril nové písmo – hlaholika – bolo
vytvorené z malých písmen gréckej abecedy.
Najznámejšie slovanské texty z Veľkej Moravy: Kyjevské listy, Proglas (úvod omšovej knihy
preložený do staroslovienčiny), Evanjelium sv. Jána (asi 1. text preložená do staroslovienčiny).
Na Veľkú Moravu začali prichádzať franskí kňazi pod vedením Wichinga – chcú vplyv Franskej ríše
a západného kresťanstva. Vznikol spor medzi Franskými kňazmi a byzantskou misiou. Konštantín a
Metod obhajovali svoje činy v Ríme pred pápežom, ktoré pápež uznal. Metod bol vyhlásený za
Panónskeho biskupa, neskôr arcibiskupa. Konštantín zo zdravotných dôvodov vstupuje do kláštora v
Ríme a prijíma meno Cyril, kde neskôr zomrel. Metod sa vracia späť sám na VM.

Politické pomery
Politické pomery vo Veľkej Morave ovplyvnili zlé vzťahy medzi Rastislavom a Svätoplukom.
Svätopluk zradil Rastislava a na love ho vydal Frankom, ktorí ho zajali a oslepili. Frankovia neskôr
zajali aj Svätopluka. Frankovia na Veľkú Moravu dosadili svojich regentov Wiliama a Engelšalka
(franskí šľachtici),ktorí riadili Veľkú Moravu. Proti ním sa začal formovať Veľkomoravský odboj proti
Frankom pod vedením kňaza Slavomíra (pravdepodobne príbuzný vládnuceho rodu). Svätopluk
požiadal Frankov, aby ho prepustili pod podmienkou, že im pomôže zničiť odboj VM; no Svätopluk
nadviazal kontakt s Moravanmi a vlákal vojsko Frankov do pasce. V roku 871 sa Svätopluk stal
panovníkom Veľkej Moravy. Za jeho vlády dosiahla Veľká Morava najväčší územný rozmach. Mal
zložité vzťahy s biskupom Metodom. Presadil k Metodovi, ako biskupa framnského kňaza Wichinga.
Kým Metod žil, Svätopluk sa neodvážil nič robiť, no keď Metod zomrel, Svätopluk dal vyhnať z VM
všetkých slovanských kňazov. Preto sú dnes Slováci súčasťou západného kresťanstva.

Zánik Veľkej Moravy

Po smrti Svätopluka nastúpil na trón jeho syn Mojmír II. Medzi nim a jeho bratom Svätoplukom II.
vznikali prvé problémy. Príčiny zániku Veľkej Moravy:
1. vnútorné príčiny: spor medzi bratmi.
2. vonkajšie príčiny: tlak Franskej ríše a invázia maďarských kmeňov na území VM
V roku 907- sa odohrala bitka medzi Bavormi a Maďarmi niekde pri Bratislave – Veľká Morava v
tomto období už neexistovala. Tento rok považujeme za zánik Veľkej Moravy.