PRVOTNOPOSPOLNÁ SPOLOČNOSŤ

Prvé písomné záznamy máme spred 5500 rokov. Celé obdobie predtým, t. j. takmer celé obdobie
odkedy existuje človek, voláme predhistorickou dobou - PRAVEKOM

PRAVEK – najstarší a najdlhší úsek dejín ľudskej spoločnosti, obdobie od vzniku ľudského rodu až
po zrod civilizovanej spoločnosti. Delí sa na dobu kamennú, dobu bronzovú a dobu železnú

DOBA KAMENNÁ sa delí na:

- PALEOLIT (staršia doba kamenná, trvala od 600 tisíc p.n.l. až po oteplenie po tretej dobe ľadovej asi
do 12 tisíc p.n.l.)

- MEZOLIT (stredná doba kamenná, trvala asi od 12 tisíc p.n.l. do 5 tisíc p.n.l.)

- NEOLIT (mladšia doba kamenná, trvala v Európe od 5 tisíc p.n.l. do 3 tisíc p.n.l. a na Blízkom
východe od 6 tisíc p.n.l. do 4 tisíc p.n.l.)

Obdobie paleolitu
Od zbierania potravín k ich výroba

Obživa:
Základným problémom pravekého človeka bolo zabezpečiť si dostatok potravy. V celom období
paleolitu sa ľudia živili tým, čo v prírode našli - lovili veľké i malé divé zvieratá (mamut, medveď, sob),
zbierali bobule, ovocie, korienky. Lov zvierat závisel od prírodných podmienok. Na savanách ľudia
lovili bizóny a kone, v tundre mamuty, nosorožce a soby. Pri vodných tokoch lovili ryby a vodné
vtáky, zbierali ulitníky.

Oheň:
Človek pomerne skoro objavil oheň a naučil sa ho používať na prípravu stravy, ako zdroj tepla v
jaskyniach, alebo ako ochranu pred divou zverou. Najskôr používal oheň z blesku, neskôr si dokázali
sami zapáliť vhodné drevo.

Bývanie:
Ďalším problémom pravekého človeka bola ochrana pred zlým počasím a divými zvieratami.
Spočiatku žil v menších spoločenstvách (neorganizovaných alebo čiastočne organizovaných tlupách) v
jaskyniach, skalných dierach. Na miestach kde neboli vhodné jaskyne alebo previsy si museli budovať
sami príbytky. V savanách a pri sezónnych lovoch si stavali prístrešky v podobe stanov.

Nástroje:
- z kremeňa (okruhliaky – štiepanie, )
- pazúrik, obsidián, - pästný klin
- z kostí a rohov, aby si pomohol pri obstarávaní obživy, príprave príbytku, zbrane proti
nebezpečným zvieratám; = pracovné nástroje a špecializované nástroje
Deľba práce medzi mužom a ženou, matriarchát (na čele rodu matka)
Tlupa sa zmenila na rod = pokrvné zväzky.

Duchovný život:
- potreba dorozumievania sa = vývoj reči – vývin mozgu a hlasových orgánov
- obety, obrady
- fetišizmus (uctievanie modiel, fetišov - nadprirodzené sily prebývajú vo veciach)
- animizmus (viera v nadprirodzené sily - bytosti, kt. ovládajú človeka a celý jeho život)
 - totemizmus ( uctievanie totemov – živých a neživých predmetov, kt. často pokladali za svojich
predkov)
- lovecká mágia, kult matky, kult mŕtvych (manizmus)

Prvé formy umenia sa zrodili z magicko – náboženských obradov.

Prvou formou umenia bolo sochárstvo, rytectvo a maliarstvo.
Maľba: Jaskynné maľby – realistické zobrazenia, často v skutočnej veľkosti. (Španielsko – Altamira,
južné Francúzsko , jaskyňa pindal).
Námet: zver, ľudské postavy v zvieracích maskách Technika : rytie rydlami, nátery farieb Ako farbivo
sa používala farebná zemina – hnedá, červený oker, rastlinné šťavy, uhlie, prach z minerálov, sadza.
Spojivom mohla byť krv, živica, med, vajce, tuk.
Umiestnenie : steny a strop jaskýň, v niektorých jaskyniach sa na podlahe našli odtlačky ľud. nôh a
amulety. Slúžili ako obradné siene na kultové úkony loveckej mágie. Obrazy zvierat sa často
prekrývali, boli izolované alebo sa objavujú pokusy zobraziť dej.
Jaskynné maľby – geometrická abstrakcia ( stredná Európa, východná Európa)
Odtlačky rúk na stenách jaskýň
Makarónovité obrazce - najstarší maliarsky prejav
Sochárstvo: Sošky ľudí a zvierat (amulety), drobné predmety z kosti, kameňa a slonoviny zdobené
rezbou (náčelnícke palice). Charakteristickým pre toto obdobie boli sošky ženských postáv – Venuší,
ktoré sa viažu ku kultu plodnosti. Žena bola symbolom plodnosti a preto ju zobrazovali tak, aby
zdôraznili jej ženskosť – prehnane plné, veľké, zaokrúhlené tvary, telo zdeformované opakovaným
materstvom. Materiál – mäkký kameň, slonová kosť, hlina
Úžitkové umenie: Šperky, čelenky