Dejiny techniky (Verzia-25.2.

2004, Hambalík)

Dejiny techniky úzko súvisia s dejinami vedy preto veľmi často sú chápané
spolu – dejiny vedy a techniky (DVaT). V DVaT je prísna kontinuita. Je to súvislá
reťaz objavov a vynálezov.
Význam disciplíny pre inžinierov:
n má dať nový pohľad na vedu a techniku ako dynamickú aktivitu
n prehľad historických aktivít vo vede a technike

Revolúcie v DVaT

Počas vývoja v DVaT niekoľko krát nastali významné, revolučné zmeny:

1. Neolitická revolúcia
2. Poľnohospodárska revolúcia - najzákladnejšia technická revolúcia
3. Priemyselná revolúcia
4. 1. globálna technická revolúcia (Schreider-Baking - I. globálna revolúcia)
globálna je preto, lebo celú zemeguľu zachváti
veľmi veľa nepriaznivých javov, zásah do prírodných zdrojov

Veda

Súbor vedomostí z danej oblasti

Funkcie vedy:
n zhromažďovať poznatky
n vysvetľovať ich, (starovekí učenci vysvetľovali)
n získavať nové poznatky (celý moderný výskum - základy)
n pomáhať pri ich využívaní (zdôrazňuje sa v posledných desaťročiach)
Technické vedy musia predbiehať rozvoj techniky a zabezpečovať rozvoj materiálnej
kultúry.

Technika

a) Zručnosť, spôsob, postup určitej činnosti.

b) Náuka o ovládanie prírodných zákonov a o ich využití.
b) Súhrn pracovných prostriedkov, strojov, nástrojov a zariadení.

Cieľ disciplíny

Prehľad DVaT od paleontolitu po dnes v rámci vývoja spoločnosti.

Systematika DVaT

n začiatky techniky v praveku

n technika a veda v staroveku (tu už začína veda, Pithagoras atď.)
n pokroky vedy a techniky v staroveku
n vedecká revolúcia v 17. storočí (prvý stroj)
n priemyselná revolúcia, parný stroj, strojová výroba
n technicko-vedecká revolúcia (spaľovacie motory, turbíny, letectvo, elektrina,
oznamovacia technika …)
n vedecko-technická revolúcia 20. storočia
n vek informatiky

Verzia-25.2.2004, Hambalík 1
Východiská štúdia DVaT

n knižná literatúra
n časopisy
n technické múzeá
n technické poznatky

Knihy:
Kol. autorov: Zaniklé světy - velký atlas archeologie (Archeologie: Poznávání
minulosti, počátky člověka. Zemědělská revoluce. První města a státy. Říše starého
světa. Nový svět. Od konce starověku do počátku moderní doby), 1. české vydaní.
Baset, Praha, 1995.
Kočiš Gejza: Dejiny vedy a techniky. UPJŠ Košice, Filozofická fakulta, Prešov.
Kraváček František: Struční přehled dejín techniky. Univerzita Palackého, Olomouc.
Nečas, Zwettler: Dejiny vied a techniky. Pedagogická fakulta Masarykovej univerzity,
Brno.
Tibenský Ján: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku (1. a 2. diel). Obzor,
Bratislava, 1988.

Časopisy:

Historický obzor (populárno-vedecký časopis)

Technické múzeá:

SR:
Bratislava – Technické múzeum (železničná a pozemná doprava)
Košice - Slovenské technické múzeum
Banská Štiavnica - Banské Múzeum
Nitra - Poľnohospodárske múzeum

ČR:
Praha - Technické museum
Viedeň - Technische Museum
Budapešť - Hadtörténeti Múzeum

Technické pamiatky:

Rím - Koloseum, atď.

Tomášikovo (Jahodná) - vodný mlyn na malom Dunaji
Patince - parou poháňaná vodná prečerpávacia stanica atď.

Začiatky techniky v praveku

Bolo to dlhé obdobie, ktoré môžeme členiť (podľa Dána C. Thomsena) na:
paleolit (staršia doba kamenná, od 3 mil. rokov - 10 až 8 tisíc rokov pred n. l.)
mezolit (stredná doba kamenná, 10 až 8tisíc rokov pred n. l. - 6 až 5 tisíc r. pred n. l. )
neolit (6 až 5 tisíc r. pred n. l. - 5 až 4 tisíc rokov pred n. l.)
eneolit (novšia doba kamenná - celé 3 tisícročia pred n. l., začiatok metálnej revolúcie)

Verzia-25.2.2004, Hambalík 2
Vývoj človeka
a) Homo habilis - “človek schopný” (3-1 mil. rokov)
b) Homo erectus - “človek spriamený”(1 mil. rokov - 250 tisíc rokov)
a) a b) spolu
Pitecantropus
c) Homo sapiens - “človek rozumný” (350 tisíc rokov - 40 tisíc rokov) Neanderthales
d) Homo sapiens sapiens “človek rozumný - typu ľudského druhu” (40 - 35 tisíc
rokov) človek dnešného typu, začal kresliť, písať.

Paleolitická revolúcia
Je to začiatok používania a výroby nástrojov.

Paleolit starší (3 mil. - 230 tisíc r. pred n. l.).

n prvý nástroj bol “pästný klin”
industria jaderná (kameň skoro hotový našiel a len trošku upravil)
industria výštepná (museli štiepiť kameň, otľcť do tvaru pästného klina)
n sekeromlat, sekera - drevená rukoväť, spojenie lykové
n používanie ohňa (prvá výroba, opekanie mäsa)
n vývoj artikulovanej reči.

Stredný paleolit (230 tisíc - 40 tisíc r. pred n. l.)

n hroty kopijí
n nože (rezanie mäsa, opracovanie dreva, kože)
n škrabky na kože
n nástroje na obrábanie dreva (sekery, kliny)
n roznecovanie ohňa trením.

Mladší paleolit (40 tisíc - 10 až tisíc rokov pred n. l.)

n prvé znaky umenia najmä v oblasti Pyrenea v dnešnom južnom Francúzsku a
severnom Španielsku (Lascaux, Altamira – Santillane del Mar, objavili v r.
1868) cca 15000 rokov staré jaskyňomaľby
n prvá technológia - brúsenie, vŕtanie (luk s tetivou na rotačný pohyb)
n pílenie

Mezolit (10 - 5 tisíc rokov pred n. l.) kratšia doba

n ľudia už zdokonalili luk ako zbraň (prvé zariadenie na premenu mechanickej
energie na pohybovú)
n harpúny, udice a siete (už boli ihly)
n nástroje z kostí a parohov

Neolit (8 až 6 - 4 tisíc rokov pred n. l.)

n veľké kamenné kladivá, sekery a kliny na štiepenie dreva (klasické sa
zdokonaľovali)
n lovecké pasce (boli vlastne prvé automaty)
n neolitická revolúcia - vznik poľnohospodárstva, tzv. revolúcia
poľnohospodárska
n nové nástroje: drevené radlo (na oranie pôdy), kosák kamenný, drvidlá na
obilie
n zásobníky na obilie, prístrešky

Verzia-25.2.2004, Hambalík 3
 n nádoby - vznik hrnčiarstva (najstaršia keramika pochádza z Japonska)
n hrnčiarske pece 11 až 8 tisíc rokov pred n. l.
n hrnčiarsky kruh 5 až 4 tisíc rokov pred n. l.
n výroba odevov - spracovanie kože, šitie; textil - tkanie látok (základom bola
vlna neskoršie ľan, konope, bavlna)

Veda a technika v staroveku

Metálna revolúcia
Jej začiatky siahajú do neolitu - nachádzanie prírodných kovov:
Doba medená. Meď - tavila sa už v 7. tisícročí pred n. l. v Anatólii - rozšírila sa v 3.
tisícročí pred n. l.
Doba bronzová. Výroba bronzu - v 3. tisícročí pred n. l. v Mezopotámii (zliatina
Cu - Sn v pomere 9:1). Odlievalo sa do formy. - v Európe od 2. tisícročia pred n. l.
Vtedy sa začali vyrábať z bronzu vo väčšom množstve:

n zbrane (dýky, meče, kopije) Najvýznamnejším následkom metálnej revolúcie boli

zbrane
n nástroje (sekery, dláta, nože …)
n šperky (prstene, spony, ihlice)
n poľnohospodárske náradie (motyky, kosáky). Čo sa týka poľnohospodárskeho
náradia už bronz sa šetril tzn. radšej používali kosáky kamenné.
n Vznikajú veľké ríše (Starobabylonská ríša, Čína, Grécka ríša, Rímska ríša atď.).
Otroci, získaní v boji, sa stali hlavnou pracovnou silou ríš. Nastane urbanologický
vývoj miest (rímske aquadukty, vodovody, betónové potrubia atď.)
n Nastane ďalšia deľba práce. Rozlišujeme tu 4 etapy deľby práce:
1. poľnohospodárska
2. vznik remesiel
3. vznik obchodu (kupecký stav)
4. oddelenie duševnej práce od fyzickej.

Doba železná. Výroba železa 2000 - 1500 pred n. l. - začína výroba železa redukciou
železných rúd v nízkych peciach (Arménsko). Zhutňovanie železa začalo v 1. tisícročí
pred n. l..
Rozšírenie výroby železa v Európe okolo 700 - 600 rokov pred n. l. (keltské
kmene - ich meče sa ohýbali, lebo neboli ešte tak dokonalé ako rímske).
Staršia doba železná - hallstattská (700 - 500 - 450 rokov pred n. l.)
Mladšia doba železná - laténska (La Tène), 500- 100 rokov pred n. l. Kelti -
hrnčiarsky kruh.

Kováčstvo
n kovanie za studena
n tepanie
n kovanie za tepla
Sklárstvo a glazovanie asi v 4. tisícročí pred n. l. v Egypte a v Mezopotámii
(prvé sklo bolo matné) so zvýšením teploty nad 1500 0C už vzniklo číre sklo.
Glazovanie má pôvod technológie vo výrobe skla.
Urbanná revolúcia prebehla v staroveku. Vznikom veľkých ríš bola potreba vzniku
veľkých miest. Vznik mesta vyžadovalo dobre organizovanú dopravu veľkého
množstva materiálu a pohybu veľkého počtu ľudí. Napr. v Ríme celá doprava na
stavbu bola realizovaná v noci (veľký ruch, rachot kočišov rušili obyvateľov).

Verzia-25.2.2004, Hambalík 4
Mestské sídla vznikli veľmi rýchlo. Najznámejšie typy mestských budov (v ríši):
n paláce - Babylonská brána
n obytné budovy
n administratívne budovy (správne budovy)
n kasárne pre vojsko
n manufaktúry - remeselnícke dielne
n školské budovy
n obchody a sklady pre obchodov
n prístav (žeriavy, rampy)
n divadlá, amfiteátre, koloseá
n cirkusy a štadióny
n technické stavby (kanály napr. v Mezopotámii, regulačné práce na rieke v
Číne, rimanské aquadukty na polievanie. Mali gravitačný rozvod vody - na
pilieroch alebo na nekopaných vyvýšeninách)
Aquadukty pochádzajú z Asýrie, verejná komunikácia z Babylónu (1700 rokov
pred n. l.). Najstaršia priehrada nachádza sa v Egypte. Jej šírka je 80 m a výška
30 m. (Satren Eafre).

Technika dopravy
n koleso (Sumeri 3. tisíc rokov pred n. l.)
n stavba ciest - Čína, Perzia, Grécko, Rímska ríša
n ekonomické cesty na dopravu tovaru a v Rímskej ríši aj pre vojsko
n dokonalý koňský postroj, podkúvanie koní
n veslice (5 tisíc rokov pred n. l.), plachetnice (3 tisíc rokov pred n. l.) vo vodnej
doprave.

Poľnohospodárska technika
n sýpky, stajne, zásobnice
n sušenie, pečenie, varenie, údenie, kvasenie ako technológie výroby pokrmov,
prvé kvasy sa požívali na výrobu vína, piva - vyššia úroveň kvasenia (Fínsko,
Kaukaz)

Textil
n ľan (Egypt), vlna (Mezopotámia), bavlna (India), hodváb (Čína), konope (Rím)
n technológie: zvláčňovanie, pradenie, tkanie, bielenie

pešia zóna 2,5 - 3m šírka 5-7m, sklon 5% stupné pre nasadenie na kone

Obr. 1. Rímske cesty

Verzia-25.2.2004, Hambalík 5
Literatúra:
Trebichavský: Letecká doprava včera dnes a zajtra. Alfa, Bratislava, 1971.
Musil J. I.: Po steskách k dálnicím. Nadas, Praha, 1987.
Nardini, B.: Leonardo Da Vinchi. Bratisalva, 1990.
Jílek a kolektív: Světové vynálezy v dátach. Mladá fronta, Praha.
Šarudiová, M.: Topografia na Slovensku v 19. Storočí. Slovenské technické múzeum
Košice, 1989.
Zajac - Šebeska J.: Historické pramene súčasnej fyziky. Alfa, 1990.
Koširiková - Janků: Doprava 1. Nadas, Praha, 1956.
Slavkovský Peter: Roľník a jeho práce. Veda, Bratislava, 1988.

Vznik vedy v staroveku

Vznik vedy súvisí so vznikom písma. Prvé piktografické písmo zostrojili 3500
rokov pred n. l. v Mezopotámii (Uruku a Ninive) a dostalo sa do Egypta (3 - 2 tisíce
rokov pred n. l.). Suméri najprv používali písma piktografické, neskoršie (od r. 2400 p.
n. l.) klínové kým Egypťania piktografické t. j. poloobrázkové, hieroglyfické. Suméri
najprv písali na kožu, potom na pergameny. Čínske písmo - 1400 pr. n. l. V roku 105
podľa n. l. objavili papier. Potom Arabi od nich prevzali a aj oni začali písať na papier.
Dnešné písmená vznikli z fenických. S prvými učencami vznikli prvé abstraktné
(myšlienkovo odvodené) vedné disciplíny:
1. filozofia
2. mytológia (veda zakladajúca na bájosloví)
3. úžitkové vedy (prvá bola medicína - liečebné postupy, farmácia, vznikom
pozemkov geodézia, architektúra - staviteľstvo, geografia - zemepis, biológia
4. popisné vedy (história - písomné pamiatky, právo - rímske právo, základy
etnografie, pedagogika
5. vedy exaktné - presné (matematika, mechanika, fyzika, astronómia - pozorovanie
hviezd, agronómia)
Exaktné - “presné na základe numerických výpočtov”

Staroveká technika

V prvom rade sa zdokonaľovali nástroje tesárske, kováčske, poľnohospodárske,

lekárske, a i. (lekárske boli i na báze chirurgických nástrojov). Najstaršie lekárske
nástroje v Mezopotámii (skalpel jednoduchý, dvojbritvový skalpel, nože, oxidiánový
nôž, pílka, trepan na otváranie lebky - Dr. Stodola - 40 rokov pracoval na tom, aby
mohol popísať vývin medicíny).
Stavebníctvo
Už sa poučili z predošlého vývoja a používali
n zdvíhacie zariadenia (kladkostroje)
n nakladacie a vykladacie rampy
n naklonenú rovinu, drevené sane
n rôzne páky a iné
Hnacie mechanizmy
Na pohon zariadení používali
n vodné koleso
n šlapacie koleso
n Archimedovu skrutku (špirálu) - pri čerpacích zariadeniach
Vodné stroje - poznali a využívali z nich:
n vodnú pumpu, vodomety, fontány
n vodný organ
n vodné hodiny

Verzia-25.2.2004, Hambalík 6
Zbrane
Z pechotných zbraní používali: dýku, meč, luk a šípy, kopiju, prak, štít, helmy.
Z vojenských strojov používali: katapult, balistu, škorpión.

Technika merania a pozorovania

1. čas - na meranie času používali veľký stĺp, nazývaný gnóm, postavený na námestí a
podľa tieňa sa usudzoval čas. Na tento účel sa používali aj presýpacie hodiny,
vodné hodiny. Prvé vodné hodiny boli odkvapkávacie.
2. hmotnosť - na meranie hmotnosti Egypťania zostrojili 5000 rokov pred n. l.
rovnoramenné váhy. Staroveká jednotka bola “šekel”. Váhy vyrobili z kameňa alebo
z bronzu. V múzeu v Káhire sa nachádzajú rovnoramenné váhy 5000 rokov staré, u
ktorých presnosť váženia bolo možné uskutočniť s presnosťou 1%.
3. dĺžka - na meranie dĺžky používali mierky:
Egypt: 1 šekel = 11.4 g (priemer zo 45 závaží!!!)
1 palec = 18,89 mm 1 šekel = 1/20 gera = 2beky 1 bek = 5,75g
1 piaď = 4 palce 50 šeklov = 1 mína (Insight on the Scriptures,
1 kráľovská lakeť = 7 piadí = 529 mm resp. Roháčkový preklad Biblie)
Názov “kráľovský lakeť” nie je odvodený z lakťa kráľa. Táto jednotka bola podložená
štátnym etalónom - kráľom schválená miera (zo žuly), ktorá sa musela dodržiavať.
Grécko:
1 daktylus (prst) = 20,5 mm
1 stopa = 16 d = 328 mm
1 stadion = 600 stôp = 196,8 m
Rím:
1 digitus (palec) = 18,5 mm
1 stopa = 16 d = 296,3 mm
1 passus (dvojkrok) = 5 stôp = 1, 4815 m
1 mille (míla) = 1000 p = 1481,5m
4. objem - rímska amfora = 26,8 l
grécka amfora = 27,5 l
Medzi mierami nebola jednotnosť. Len podstatne neskoršie, v stredoveku v roku 1800
uznali francúzsku sústavu meracích jednotiek za základ - vznikla “SI” sústava
jednotiek.

Astronomické pozorovania

Merchet - priezor - Egypťania (3 tisíce rokov pred n. l.)

Brúsené šošovky - Gréci (5 tisíce rokov pred n. l.)
Niťový kríž - Hipparchus, otec gréckej astronómie. On bol jeden z prvých, ktorý
používal metódy sférickej trigonometrie. Vypočítal presnú vzdialenosť Mesiaca od
Zeme, vypočítal veľkosť Mesiaca, objavil presný pohyb pri rotácii, zostavil prvý
hviezdny katalóg. Žil okolo roku 100 pred n. l. (180? Niceae, blízko Istambulu-125?).

Vznik exaktných vied v staroveku

Zásadným objavom pre vznik prírodných a exaktných vied bola abstrakcia

(vymedzenie znakov) a numerizácia (priradenia čísla, t.j. kvantifikácia). Na posúdenie
správnosti exaktnosti musíme mať metódu merania, preto pri posudzovaní prírodných
javov museli mať meranie.
Exaktná veda pracuje vedeckými metódami a preto získame pomerne presné
výsledky.

Verzia-25.2.2004, Hambalík 7
 Matematika
Vznikla vývojom ostatných numerických systémov. Dnes používame indicko-arabskú
desiatkovú pozičnú sústavu čísiel („0“- 1400 r. pred l.). Do Európy ju priniesli Arabi.
Babylonský numerický systém vznikol približne 3500 rokov pred n. l. a bola
to sústava pozičná a desiatková. Pomocou neho riešili úlohy aritmetické, kvadratické
rovnice, astronomické.
Egypťania vedeli vykonávať operácie so zlomkami a riešiť geometrické úlohy
pri realizácii stavieb.
Gréci vedeli vytvárať hypotézy a teórie a formulovať dôkazy. V 3. storočí po
n. l. budovali základy geometrie (kužeľosečky), vybudovali základy teórie čísiel
(Hipparchus - spôsoby výpočtu aproximáciou) a zaviedli matematické rovnice.
Thales z Miletu - “otec Gréckej matematiky” (6. st. p. n. l., 586), prírodné javy
sa snažil popísať ako zmeny jednej substancie – vody
Anaximandros – kritizoval Thalesa. Voda nemôže byť základom všetkého.
Pythagoras – sledoval výšku tónu struny, vznik matematickej fyziky
Platon, vlastným menom Aristokles (428/7-347 p. n. l.)- dráha planét môže byť
len dokonalá – kružnica ( Aristoteles prevzal túto myšlienku)
Aristoteles – pôvodne biológ, nástrojom jeho skúmania bol experiment
Archimedes – známy zákon o nadľahčovacej sile v kvapalinách
Demokritos - „Svet je plný atómov“, slovo atóm použil
Euklides - Euklidove vety
Eratosthenes - priemer Zemegule (sledoval zmenu tieňov)
Paralelne sa vyvíjala matematika aj v ďalších štátoch.
Indovia - indickí matematici zaviedli ako prví nulu (1400 r. pred l.). Poznali
hodnotu čísla „“, 2. a 3. odmocninu a i. a základy trigonometrie.
Čínania - mali celkom zvláštny numerický systém, od 4. storočia pred n. l..
Mayovia a Aztékovia majú osobitnú polohu z hľadiska matematiky. Používali
pozičnú numerickú sústavu dvadsiatkovú v kombináciou s päťkovou. Používali ju
hlavne pre kalendárne výpočty. Žiaľ výsledky tejto kultúry sa zachovali len v
zlomkoch.

Fyzika
Mechanika - je základom fyziky. Je to učenie o formách pohybu. Začiatkom 4.
storočia pred n. l. sa sformulovala statika. Archimedes (287 - 212 pred n. l.) definoval
moment sily, ťažisko a základné zákony hydrostatiky.
Euklides (365 - 300 pred n. l.) a Ptolemaios (90 - 160 podľa n. l.) položili
základy optiky. Ptolemaios tvrdil, že “Zem je stredom vesmíru”.
Čínania už v roku 509 pred n. l. sa zaoberali magnetizmom (zostrojili prvý
kompas). Vytvorili tiež základy meteorológie. Mali Štátnu meteorologickú inštitúciu,
poznali vlhkosť vzduchu vedeli predpovedať záplavy.
Gréci a Rimania dali základ atomistike. Demokritos (460- 370 pred n. l.)
použil pojem “atóm”.

Astronómia
Starobabylonská astronómia - siaha do roku 2750 pred n. l..
Egypťania - vytvorili na základe astronómie astronomický kalendárny systém.
Indická astronómia - poznala rad súhvezdí. Astronómovia vytvorila lunárny
kalendár a zistili, že Zem vykonáva dvojaký pohyb.
Čínska astronómia - vznikla v 18. storočí pred n. l. od nástupu dynastie
Chang.
Grécka astronómia - Thales z Miletu, Anaximandros – žiak Thalesa,
Pythagoras.

Verzia-25.2.2004, Hambalík 8
Významné vynálezy a diela staroveku
2700 - 1680 pred n. l. - stavba pyramíd v Egypte.
2000 pred n. l. - výroba hodvábu v Číne.
1800 pred n. l. - Krétania začali používať pákový lis na hrozno a na olivy.
1400 pred n. l. - výroba pergamenu v Egypte.
1100 pred n. l. - Féničania vyvinuli prvé alfabetické písmo (už sme spomínali, že prvé
obrázkové tzv. piktografické písmo používali Sumeri už od začiatku 3.
tisícročia pred n. l., neskôr používali klinové písmo).
1000 pred n. l. - objavujú sa železné lopaty (najprv boli z dreva obité plechom) a
železné krompáče. V tej dobe Egypťania používajú indigo na farbenie.
8. strorčie pred n. l. - prvé vyobrazené kladky na asýrskom reliéfe.
700 pred n. l. - prvé tunely razené do skaly (ako odpadné stohy) v Ninive v
Jeruzaleme až 500 m dlhé.
Grék Glankos vynašiel kováčske zvarovanie.
600 pred n. l. - čerpacie kolesá na prečerpávanie vody, rotačné mlyny na obilie.
520 pred n. l. - Heraklitos (Grék) z Efesu zobrazil najstaršiu mapu vtedy známeho
zemského povrchu.
5. storočie pred n. l. - vynález kováčskych klieští, nožnice na strihanie ovci, tesárska
rámová pílka so železným listom, prvé ozubené súkolesia a ozubené
prevody.
450 pred n. l. - v Grécku používajú kladkové žeriavy.
400 pred n. l. - Archytas z Tarentu vynašiel skrutku.
4. storočie pred n. l. - začínajú budovať Veľký čínsky múr, dlhý asi 6000 km, vysoký
6,5 m a vežami vo vzdialenosti 120 m.
330 pred n. l. - Grék Diades vynašiel valčekové ložisko. Jeho uplatnenie v technike
nastalo až v 18. storočí. Grécka literatúra popisuje kladkostroje.
3. storočie pred n. l. - v Číne používajú kompas. V Európe sa začal používať až v
neskorom stredoveku. Archimedes zo Syrakúzi (287 - 212 pred n. l.)
vynašiel tzv. Archimedovu skrutku.
300 - 280 pred n. l. - na ostrove Faru pri Alexandrii postavili najvyšší maják všetkých
čias. Výšku mal 180 m, svetlo bolo vidieť do vzdialenosti viac ako 50
km.
2.storočie pred n. l. - v Egypte a v Indii používali tlač látok. Grék Filón popisuje
rôzne vojnové stroje ako šlapacie mechanizmy, pneumatické
a hydraulické zariadenia, Cardanov záves. Objavujú sa prvé
vretenové lisy, ktoré nahrádzajú lisy pákové. V Číne koňský
postroj s hrubým remeňom namiesto jarma. V krajinách
kultúrneho východu prvé ťažké železné pluhy. V Ilýnii sa
stavajú prvé vodné kolesá.
1. storočie pred n. l. - hoblík na opracovanie dreva. Na premenu otáčavého pohybu na
priamočiary sa používajú vačkové mechanizmy. Rimania
vyrábajú cement a používajú betón. Keltovia vyrábajú oceľ
nauhličovaním zvár železa.
1. storočie n. l. - Rimania konštruujú žeriavy s kladkostrojmi. Na pohon používajú
šlapacie kolesá.
69 n. l. - v Ríme budujú Coloseum pre 50 000 divákov.
2. storočie n. l. - v spisoch Gréckeho lekára Galena sa spomína mydlo. V Alexandrii
začína alchýmia. V Číne zdokonaľovali tkáčsky stav na
zložitejšie vzory.
105 n. l. - Tsai Lun, čínsky vynálezca vynašiel postup výroby papiera z hodvábnych
a ľanových handier (predtým vyrábali z konopy).

Verzia-25.2.2004, Hambalík 9
 V Európe sa výroba papiera rozšírila až v 11.-12. storočí, kde
papier nahradzoval veľmi drahý pergamen.
4. storočie n. l. - Zosimos z Panopola napísal 28 zväzkové dielo “Chemintika”
pojednávajúce o alchýmii, z ktorej sa zachovalo iba 24. kniha.
4 - 5 storočie n. l. - v Indii vynašli postup výroby cukru zahustením trstinovej šťavy.
Získali tak krištáľový cukor. V ďalších storočiach dostalo sa to
do Perzie, Číny potom cez Arabov do Španielska a za
križiackych ťažení na Sicíliu a do južného Talianska.
5 - 6 storočie n. l. - v Číne vynašli “doskotlač” pri ktorej písmena alebo obrázky
vyrezávali do drevenej dosky. Bol to prvý krok ku kníhotlači.

Veda a technika v stredoveku

Stredovek (500-1500) je obdobím feudalizmu. Rozpadom Západorímskej ríše začína
sa rozvoj feudálnej spoločnosti a toto obdobie sa končí obdobím reformácie. Časovo
to spadá do obdobia objavenia Ameriky (1492) respektíve začiatkom reformácie
(1517).
1. Ranný stredovek (500 - 900) - rozvoj feudalizmu
2. Vrcholný stredovek (900 - 1250) - rozkvet feudalizmu, cechovej výroby a
manufaktúr
3. Neskorý stredovek (1250 - 1500) manufaktúry.
V stredoveku nastal úpadok techniky, veda stagnovala ale vyvíjalo sa
poľnohospodárstvo a poľnohospodárska technika. Centrá vedy presunuli na východ do
arabského sveta a tie držali prednosť takmer 1000 rokov. Dodnes svedčia o tom
arabské čísla. V tej dobe vznikli tam i významné univerzity (napr. Univerzita v
Kordove).
V 15. storočí veda nabrala dych a 17. storočí sa vrátila do Európy. V 20. storočí vývoj
vedy poputoval do severnej Ameriky.
Môžeme teda tvrdiť, že vývoj vedecko-technického pokroku nie je pevne
viazaný na jedno územie, ale sa stále putuje na iné miesto. Veda vznikla v prvých
krajinách východu.

Poľnohospodárstvo

Bolo základom feudalizmu. Zdokonaľovala sa v tej dobe orba. Od 6. storočia sa v

západnej Európe používal inovovaný ťažký pluh s krájadlom, radlicou a odhŕňadlom
na obracanie pôdy. Pribudli brány a geple, k náradiu kosa, cepy a vidly.
10. storočie - do Európy prenikol chmeľ a technológia výroby piva.
9.storočie - Arabi destilujú alkohol. Do Európy sa táto technológia dostala až v 13.
storočí.
V tomto období dosiahli vyššie ťažné sily zvierat. Umožnili to vynálezy ako:
1. postroj s hydraulickým remeňom (Čína, 2. storočie - do Európy sa to dostalo až v
9. storočí),
2. podkúvanie koní.

Verzia-25.2.2004, Hambalík 10
Nové zdroje energie

V 9. storočí cez Arabov prenikli do Európy vodné kolesá. Najprv poháňali mlyny,
potom píly, kováčne a rôzne sústruhy. V 10. storočí sa na pohon mlynov používali
veterné ružice.

Remeslá

Textilníctvo - výrazný pokrok nastal v 12. storočí. Križiaci priniesli damaskový

tkáčsky stav, z Indie spriadacie kolesá, v 14. storočí pribudol zmotávací stroj,
kresná s využitím práce rúk a nôh a kolovrátok.
Metalurgia a kováčstvo - v 9. storočí sa objavil kľukový hriadeľ, v 11. storočí
zotrvačník, v 13. storočí s kováčskymi kladivami hámre.
Baníctvo - krušnohorská a banskoštiavnická banská technika.
Cechy - združenie remeselníkov tzv. artikuly.
Gildy - združenie obchodníkov v Taliansku.
Hansa - obchodný spolok severonemeckých prístavných miest, vznikol v roku 1241
(Lübeck, Hamburg, 14. storočie - 90 rokov). Bol medzinárodný kartel v obchodnom
podnikaní.
Zo sociálneho aspektu je dôležité, že vznikli sirotince.

Pokroky vedy v stredoveku a za feudalizmu

Arabská veda preberá v rannom stredoveku dedičstvo antickej vedy a prehlbuje ju. Až
vo vrcholnom a neskorom staroveku sa začína aktivizovať Európska veda.
Centrá vedy vznikajú v kláštoroch, vedeckých inštitúciách a vysokých školách.
Kláštory: Monte Cassino v Taliansku, Chartres vo Francúzsku, York a Winchester
v Anglicku, Fulda v Nemecku, atď.
Vedecké inštitúcie:
7. - 10. storočie v Číne (dynastia Tchang) “Snem učencov” a “Astronomický rok”
7. storočie - v Bagdade založili observatórium a centrálnu knižnicu.
1661 - v Berlíne založili štátnu knižnicu
1662 - v Londýne založili “Royal Society“ (vyslovuj rojal sosajty)
1666 - v Paríži zriadili inštitúciu “Academia Scientiarum” (scienciarum)
1670 - v Halle vznikla Academia Leopoldina
1675 - v Greenwich založili astronomické observatórium.

Vedecké časopisy
1682 - v Lipsku vychádza “Acta eruditerum”
1684 - v Holandsku vydávajú “Nouvelles de la République des Lettres”
1685 - v Paríži vychádza “Encyklopedia”

Vznik a rozvoj vysokých škôl

820 - v Salerne založili VŠ “Civitas Hippocratica“, ktorá od 11. storočia fungovala ako
univerzita
9. storočie - Carihrad univerzita (filozofia, medicína, prírodné vedy).
961 - Cordoba arabská univerzita v Španielsku (teológia, medicína, filozofia,
matematika, alchýmia, astronómia)
1088 - univerzita v Bologni (právo, od 1219 medicína, a potom ďalšie)
1160 - univerzita v Paríži, potom Oxford, Avignon, Marseille, Verona, Benátky.
13.storočie - Cambridge, Padova, Neapol, Touloise

Verzia-25.2.2004, Hambalík 11
1348 - Praha, Karol IV. zakladá univerzitu (Karlova univerzita)
1364 - univerzita v Krakove
1367 - univerzita vo Viedni
1409 - univerzita v Lipsku
1460 - univerzita v Bazileji (Bázel)
1464 - univerzita vo Florencii, Platonova akadémia
1467 - univerzita v Bratislave, Academia Istropolitana (vyvíjala činnosť len 18
rokov). Mala 4 fakulty: teologickú, filozofickú, právnickú a medicínu.
Zakladateľmi boli Vitezius Ján, kráľ Matej Korvín (Mathias Corvin). Bola
univerzita pápežská. Neskoršie sa kráľ Matej Korvín dostal do sporu s Jánom
Vitézeusom a univerzita zanikla. Učil tu aj Regiomontanus (vlastným menom
Ján Müller) z Lipska (1436, Königsberg-1476, Rím). V Ostrihome v roku
1467dokončil svoje významné dielo Tabulae primi mobilis, ku ktorému pripojil
aj sínusové tabuľky (sin 90o=60 000). V tlačenej forme vyšla neskoro, v roku
1490, ale až do roku 1589 významne vplýva na rozvoj astronómie!
1635 - univerzita v Trnave. Pôvodne mala fakultu sociológie a filozofie. Od roku
1667 pribudla teologická a ďalšie od 1679 do roku 1777. Táto univerzita
vznikla v Trnave z núdze, lebo všade boli Turci. Približne na pol storočie
namiesto Ostrihomu sa stala Trnava centrom obliehaného štátu. Neskoršie
univerzita sa presťahovala do Budapešti. Vyučovalo sa najprv v latinčine,
neskôr v taliančine a napokon v rôznych národných jazykoch. Trnavská
univerzita bola na nižšej úrovni. Bola arcibiskupská univerzita. Na čele
univerzity stál Peter Pázmány (čítaj pázmáň).
1657 - univerzita v Košiciach, Univerzita Cassoviensis. Založil ju jágerský (Agria dnes
Eger) arcibiskup sídliaci v Košiciach.

Vedecká revolúcia 17. Storočia

Rýchly proces rozvoja vied nastal už v 15. storočí a pripravil cestu vedeckej
revolúcie, ktorá prebehla v 17. storočí.
Leonardo da Vinci (1452 - 1519) - umelec, vedec, inžinier. Rozvinul
experimentálne metódy medicíny.
Giordano Bruno (1548 - 1600) - prírodovedec a astronóm.
Francis Bacon (1561-1626) - filozof, a prírodovedec. Bol zakladateľom
vedeckého výskumu. Základnou metódou bola pozorovanie.
Mechaniku rozvinuli Kopernik, Kepler, (dráha telies - paraboly, hyperboly),
Galilei, Huygens, Newton a. i.
Jou D. Bernal - rozčlenil vedecko-technickú revolúciu 17. storočia do 3 fáz:
1. obdobie renesancie (1440- 1540). V tomto období M. Koperník spochybnil
geocentrickú sústavu a nahradil ju heliocentrickou sústavou. Túto
heliocentrickú sústavu v jeho živote nikdy neobhájil.
2. obdobie konfesijných vojen (1540 - 1650). Kepler a Galilei obhájili
heliocentrickú sústavu. Harvey popísal krvný obeh (1628). Ako
predstavitelia novej vedy prichádzajú Francis Bacon a René Descartes
francúzsky matematik, fyzik a filozof.
3. obdobie reštaurácie (1650 - 1690). Veda preniká do celkom iných odvetví.
Tvorí základ vedecko-technického pokroku. V tomto období pracovali
Ch. Huygens, Boyle (chémia), Hooke (pružnosť). Zvlášť veľký význam mal
na rozvoj vedy Isaac Newton (matematik, fyzik - vypracoval mechanistickú
filozofiu).
Vedecko-technická revolúcia 17. storočia pripravila cestu priemyselnej revolúcie.

Verzia-25.2.2004, Hambalík 12
Vývoj mechaniky v období vedecko-technickej revolúcie
17. storočia
V 17. storočí nastali vo vede významné zmeny:
n začal exponencionálny rast počtu vedcov
n vznikli akadémie kde pracoval štáb ľudí, charakteristická bola tu tímová práca
n vedci už mali publikačné možnosti
n používanie národných jazykov
n rýchly rast vedomostí, nosných objavov a vynálezov.

Mikuláš Koperník (1473 - 1543) - poľský astronóm, ktorý spochybnil geocentrickú

sústavu a nahradil ju heliocentrickou sústavou.
Galileo Galilei (1564 -1642) - voľný pád (zákonitosti), rovnováha síl, základy statiky,
kyvadlo, základy teórie elasticity, vytvoril prvé ďalekohľady a získal dôkazy správnosti
heliocentrickej sústavy.
Johannes Kepler (1567 - 1630) - vyslovil 3 základné zákony pohybu planét, podal
ďalšie dôkazy heliocentrickej sústavy.
Christian Huygens (1629 - 1695) - zaoberal sa lomom svetla, šírením vlnového
rozruchu (3 hyghensove princípy), teóriou matematického kyvadla, skonštruoval
kyvadlové hodiny, zaviedol pojem moment zotrvačnosti a strednej sily.
Isaac Newton (1643 - 1727) - anglický zakladateľ klasickej mechaniky a fyziky. V
roku 1687 vydal “Phylosophiae Naturalis Principia Mathematica” (Matematické
princípy prírodnej filozofie). Newton tu vytvoril logický systém fyziky, ako
kvantitatívnu vedu. V tejto knihe využíval aj vtedy známe výsledky mnohých iných
bádateľov, vďaka ktorým klasická mechanika sa uplatnila u všetkých skupenstiev (v
hydro- a astromechanike).
Giovanni Evangelista Torricelli (1608 - 1647) - položil základy hydromechaniky,
objavil atmosferický tlak, vynašiel ortuťový tlakomer.
Otto von Guericke (1602 - 1686) - vysvetlil povahu tlaku vzduchu a vynašiel vývevu.
Robert Boyle (1627 - 1691) - Boyle - Mariottov zákon (p.V = n R.T) položil základy
novej chémie.
Blaise Pascal (1623 - 1662) - vyslovil Pascalov zákon, základný zákon hydrostatiky.
Robert Hooke (1615 - 1703) - vyslovil tzv. Hookov zákon (pružné napätie O=. ).

Významné objavy a vynálezy v epoche vedecko-technickej

revolúcie v 16. a 17. storočí
V prvej polovine 16. storočia nastal rozmach ťažby Cu na Slovensku. Plechy sa
vykovávajú vodnými kladivami.
V Nemecku sa objavili prvé valcovacie stolice.
V Anglicku nastal rozvoj manufaktúr (hlavne textilné manufaktúry).
V Európe začali pestovať zemiaky.
V Holandsku sa využívajú veterné ružice.
1530 - nemecký rezbár Jürgens vynašiel šlapací krídlový kolovrat
1550 - výroba bieleho pocínovaného plechu,
prvé strechové hodiny,
Bartol de Medina - amalgačný proces
1565 - v Anglicku vynašli stroj na rezanie železa
vynález tužky (tuha v drevenom držiaku)
1563 - Komjatice - prvá tlačiareň na Slovensku
1574 - Lazarus Ercker - prvé štúdie o hutníctve
Verzia-25.2.2004, Hambalík 13
1580 - Banská Bystrica - prvá manufaktúra na spracovanie železa (Brezno)
1582 - po dlhej prestávke od antickej civilizácie začína sa v Londýne zavádzať
vodovod do obytných budov
1589 - anglický vynálezca Wiliam Lee vyrobil prvý ručný pletací stroj
1590 - bratia Janssenovci vynašli zložitý, dvojšošovkový mikroskop (boli optici)
1592 - začína sa epocha rezaného skla
1597 - nemecký chemik Andreas Litavius napísal knihu Alchymia Collekta, v ktorej
popísal aj výrobu H2SO4
koniec 16. storočia v Taliansku a Holandsku sa začínajú používať prvé ďalekohľady.
Za vynálezcov uvádzajú rôzne osoby. Jeden z nich je Janssen (Holandsko).
1602 - v Anglicku 1. koľajová železnica konská
1603 - Galilei skonštruoval 1. primitívny teplomer s trubicou bez stupnice
1606 - Talian Carletti vynašiel výrobu čokolády
1609 - Galilei skonštruoval prvý hvezdársky ďalekohľad
1617 - v Anglicku evidujú už technické patenty, patentové právo uzákonili až v roku
1924
1624 - Cornelius Debell (Holanďan) skonštruoval prvú použiteľnú ponorku na ručný
pohon
1627 - Angličan Wingate vynašiel logaritmické pravítko
v Banskej Bystrici prvý banský odstrel pušným prachom
1631 - Vernier vynašiel prvý meračský nónius
1636 - Besson (Angličan) a Berg (Holanďan) vynašli mechanickú mláťačku
1640 - Johann Glauber pripravil čistú kyselinu soľnú
1641 - Galilei zostrojil kyvadlové hodiny
1643 - Torricelli vynašiel ortuťový barometer
1647 - Pascal zostrojil hydraulický lis
1650 - Guericke vynašiel vývevu a treciu mechaniku
1652 - Pascal zostrojil prvý mechanický počítací stroj
1660 - Boyle (anglický chemik) položil základy chémie v Anglicku
1668 - Newton skonštruoval prvý zrkadlový ďalekohľad
1669 - Brand (nemecký alchymista) objavil fosfor
1670 - vynález českého kryštálu
1673 - Van Leuwenhouk (Holanďan) zdokonaľuje mikroskop, ktorý takto zväčšuje až
300x
1681 - Denis Papin skonštruuje tlakový hrniec
1698 - Savery - patent na parnú pumpu

Priemyselná revolúcia
1. etapa - epocha zberu a lovu (trvalo približne 3 milióny rokov)
2. etapa - poľnohospodárska
3. etapa - priemyselná, priemyselná výroba (vedie sa teraz - asi 2 storočia)
4. etapa bude postindustriálnej spoločnosti

Vytváranie podmienok pre priemyselnú revolúciu:

a) spoločenské podmienky - dozrievanie feudalimzu
b) vedecko-technické - musela byť spoločnosť na určitej vedecko-technickej
vývojovej úrovni
n rozvoj hodinárstva (boli prvé stroje, mechanizmy)
n vznik rôznych prístrojov, mikroskop
n vznik nových oblastí vedy (náuka o teple, elektrine, vodnej energie, …)
n využitie vodnej energie, rozvoj manufaktúr
n vznik prvých textilných strojov

Verzia-25.2.2004, Hambalík 14
Priemyselná revolúcia bola veľká historická premena. Má tri charakteristické znaky:
1. manufaktúry sa menia na priemyselné podniky
2. ručná výroba sa mení na prevážne strojovú
3. malý rozsah výroby sa mení na charakter veľkovýroby (sériová výroba)

Priemyselná revolúcia sa začala v poslednej tretine 18. storočia v Anglicku, kde bol
dostatok uhlia a rúd, vlny a bavlny (dovážala sa z Egypta) a vznikli začiatky
kapitalistického podnikania v baníctve a hutníctve (tu ako prvý v odvetví sa objavil
finančný kapitál.

Priemyselná revolúcia v Anglicku mala tri charakteristické etapy:

1. zdokonalenie a rozšírenie pracovných strojov v textilníctve (J. Kay - rýchlobežný
člnok, 1733, James Hargreaves - ručne poháňaný spriadací stroj Janny, 1764)
2. parný stroj (James Watt, 1769) sa stal univerzálnym energetickým zdrojom
priemyselnej výroby - vznikla veľkovýroba
3. vznik strojárstva - rozhodujúcim faktorom bola po zdokonaľovaní sústruhu
presnosť.

Priemyselná revolúcia zmenila do 40. rokov 19.storočia Anglicko na priemyselnú

veľmoc. V tomto období sa na Európskom kontinente priemyselná revolúcia iba
začínala. Ďalšou krajinou priemyselnej revolúcie bolo Holandsko, neskoršie
Francúzsko. Obdobie priemyselnej revolúcie vo Francúzsku spadá do doby
Napoleonovho cisárstva (1805 - 1814). Už v polovici 19. storočia bolo Francúzsko na
2. mieste na svete a na 1. mieste v Európe. V Nemecku priemyselná revolúcia sa
rozvinula po roku 1848 a rýchlo postupovala. V 70. rokoch nemecký priemysel bol
vybavený výbornou až špičkovou technikou tejto doby a v mnohých odvetviach sa
dostal na 1. miesto v Európe. Nemalý podiel mala v tom aj Nemecko - Francúzska
vojna, ktorú vyhrali Nemci. Víťazné Nemecko prostriedky získané z vojnovej odplaty
použilo na rozšírenie infraštruktúry.
V Uhorsku ako aj na území Slovenska sa zavádzanie textilných strojov
začiatkom 19. storočia zaostáva voči západnej Európe. Najvyspelejšie je tu
železiarstvo a baníctvo. Už v polovici 19. storočia nastáva tu prechod z malých tzv.
slovenských pecí na vysoké pece.
V Severnej Amerike viedol rozvoj kapitalistickej výroby k oslobodzovacej
vojne (1775 - 1783) a vytvoreniu USA. Prvé textilné stroje tu boli z Anglicka, no
čoskoro sa objavujú aj stroje vynájdené v USA. Občianska vojna (1861 - 1865) vývoj
zabrzdila ale už v 70 rokoch 19. storočia sa stali USA priemyselnou veľmocou.
Koncom 19. storočia dohnali Anglicko, a na začiatku 1. svetovej vojny (1914) mali už
takú výrobnú kapacitu, akú Anglicko, Francúzsko a Nemecko spolu.

Parný stroj
Prvé myšlienky.
Rýchlo postupujúca priemyselná revolúcia potrebovala všade použiteľný, spoľahlivý a
rýchlejší zdroj energie, ako zdroje vodné, veterné alebo zvieratami poháňané. Bola to
silná pohnútka na skonštruovanie parného stroja, ktorý sa javil v tej dobe ako
najreálnejšie riešenie tohto problému.
n prvé pokusy s horúcou parou sú veľmi staré. Už Heron Alexandrijský sa zaoberal
s myšlienkou využiť silu pary. Tieto myšlienky napísal aj v knihe Pneumatika.
Neskoršie skonštruoval zariadenie (vhodne upravenú dutú guľu), ktorá vykonávala
otáčavý pohyb vplyvom z nádoby rýchlo vychádzajúcej pary. Bolo to ale iba
zariadenie na demonštráciu sily horúcej pary, bez priamej použiteľnosti v praxi.
n Isaac Newton v 17. storočí navrhol “parovoz”.

Verzia-25.2.2004, Hambalík 15
Vývoj parného stroja
n Denis Papin (1647-1714) , fyzik v roku 1681 skonštruoval “Papinov hrniec”. Bol
to prvý vynález, ktorý otvoril cestu k využitiu horúcej pary. Neskoršie v roku 1690
postavil model atmosferického parného stroja s valcom a piestom.
n Thomas Newcomen (1663 - 1729) , kováč v baniach zdokonalil Papinov princíp
tak, že v dobe horného úvratu vstrekával studenú vodu. Vplyvom tejto úpravy tento
atmosferický “ohnivý stroj” mal na svoju dobu dostatočný výkon a veľmi rýchlo sa
rozšíril v Anglických baniach.
n Isaac Potter anglický mechanik v roku 1722 postavil v Novej Bani prvý
atmosferický parný stroj na Európskom kontinente. Tento stroj otáčal 3 piestné
čerpadlá a prečerpával 220 m3 vody.
n James Watt (1736 - 1819) škótsky vynálezca, asistent mechaniky na univerzite
v Glasgowe, fyzik, člen kráľovskej Royal Society vyvinul jednočinný vahadlový
parný stroj s kondenzátorom (Boultonova továreň pre bane, hute a i.). V rokoch
1781 - 84 skonštruoval Watt dvojčinný parný stroj s prevodom na rotačný pohyb.
Watt tu použil aj zotrvačník a od roku 1785 aj odstredivý regulátor na prívod pary.
Rýchlo vzniklo odvetvie strojárskej výroby.
(Na Slovensku Aurel Stodola, profesor na polytechnike v Zürichu, bol tvorcom teórie
parných turbín - získal zato zlatú medailu)

Prvý stroj v doprave

n Nicolas Joseph Cugnot (čítaj Küňó) postavil prvý parovoz
1763 - model parného voza
1769 - 72 dva vozy. Väčší slúžil na dopravu diel.
n 1790 - Nathan Read (Waren) postavil parovoz a k riadeniu ako prvý použil volant
n 1800 - Richard Trewithick (čítaj Trevisik) postavil prvý úspešný parný voz. V
rokoch 1802 - 3 podnikol už dlhšie cesty. Angličan Trewithick ako prvý postavil
parovoz na koľajnice. V rokoch 1802 - 7 postavil prvú lokomotívu, ktorá utiahla
až 10 ton rudy.
n 1814 - Georg Stevenson (čítaj Stívinson, 1781 - 1848), Angličan, banský
kurič,vynašiel prvú na svoju dobu výkonnú lokomotívu “Raketa”. Utiahol až 30 ton
nákladu.
1823 - založil továreň na výrobu lokomotívy
1829 - postavil železničnú trať Liverpool - Manchester. Jeho “Raketa”
dosiahla 48km/h a čoskoro až 61km/h.
n 1825 - prvá železničná trať Stockton - Darlington
n 1830 - Liverpool - Manchester, bola zavedená pravidelná osobná doprava
n 1839 - železnica Brno - Viedeň
n 1845 - železnica Olomouc - Praha
n 1846 - železnica Bratislava - Trnava

Verzia-25.2.2004, Hambalík 16
Významné objavy a vynálezy v priebehu 18. storočia
18. storočie - banská technika na Slovensku má svetovú úroveň
1709 - prvá úspešná tavby železa v Anglicku
1712 - Newcommen zostrojil prvý parný stroj
1714 - Fahrenheit (Nemec) zostrojil prvý, pomerne presný, ortuťový teplomer
(32 - 212 F)
1722 - Isaac Potter postavil prvý atmosferický parný stroj na Európskom kontinente k
čerpaniu spodných vôd
1733 - Kay vynašiel rýchlobežný člnok
1736 - továreň na výrobu výrobu H2SO4
1737 - Banská akadémia v Štiavnici
1741 - Goeffry vynašiel “tvrdé mydlo”, ako náhradu za “mazľavé mydlo”
1742 - Celsius (švédsky fyzik) vytvoril 100 dielnu stupnicu k teplomeru
1744 - sulfonácia indiga sa využíva na farbenie hodvábu
1745 - Klleirst vynašiel “leydenskú flašu” - prvý elektrický kondenzátor
1748 - Winterschmidt a na Slovensku Hell skonštruujú prvé stĺpcové vodné stroje
1752 - Benjamin Franklin vynašiel hromozvod
1753 - Jozef Karol Hell, vzdušný stroj na čerpanie banských vôd (B. Štiavnica)
1764 - James Hargreaves skonštruoval prvý ručne poháňaný spriadací stroj Janny
1765 - 69 -Watt získal patent na prvý číry parný stroj
1769 - 72 -Nicolas Cugnot postavil prvé dva parné vozidlá poháňané parným strojom
1774 - Carl Scheele (švédsky chemik) objavil chlór a jeho odfarbovací účinok
1778 - Kempelen, rodák z Bratislavy skonštruoval “hovoriaci automat”
1781 - 84 -James Watt zostrojil dvojčinný vahadlový parný stroj s prevodom na
rotačný pohyb
1783 - bratia Montgolfierovci vynašli balón plnený horúcim vzduchom
Sven Rimnan (Švéd) vyrobil prvý smaltovaný riad
1784 - Augustín Henry Cort (Angličan) získal patent na výrobu zvárkovej ocele v
pudlovacej peci s kamennouhlovým palivom
1789 - Nicolas Leblanc (francúzsky chemik) vynašiel metódy priemyselnej výroby sódy
1794 - 1800 - Henry Mandsley (anglický vynálezca) zdokonaľuje sústruh
1796 - Augustín Jozef Boramah vynašiel hydraulický lis
James Parker vynašiel “románsky cement”
1797 - Wilkinson vynašiel kuplovňu na výrobu šedej liatiny zo surového železa

Technicko-vedecká revolúcia alebo 2. priemyselná revolúcia

Priemyselnú revolúciu môžeme členiť na tri fázy:

1. koniec 17. storočia začiatok 18. storočia (v roku 1873) ukončenie veľkej
hospodárskej krízy
2. technicko-vedecká revolúcia od roku 1811 do 1945
3. vedecko-technická revolúcia od roku 1945 dodnes

Charakterizovali ich:
1. fázu - parné stroje (pracovné stroje)
2. fázu - elektrotechnika, spaľovacie motory
3. fázu - mikroelektronika, jadrová energia

Verzia-25.2.2004, Hambalík 17
Technicko-vedecká revolúcia (TVR) - vynálezy vznikli na empirickej báze (na
základe poznatkov). V tej dobe viedla technika pred vedou.
Vedecko-technická revolúcia (VTR) - v období od roku 1945 vedný základ už
predbieha techniku, na základe ktorého skonštruujú projekty

Technicko-vedecká revolúcia

Bolo to pokračovanie priemyselnej revolúcie (1873 - 1945). Charakterizovali ju:

n zmena v technike (spaľovacie motory, elektrina)
n zmena v organizácii výroby (fordizmus, taylorizmus, normalizácia …)
n do popredia nastupuje veda ako výrobná sila
Henry Ford (1863 - 1947) zakladateľ známej automobilky FORD v USA. V roku
1913 zaviedol pásovú výrobu. V roku 1920 v jeho továrňach prekročila výroba
automobilov 1 000 000 ks, pri medziročnom náraste až 20 000 ks. Prvý typ opustil
výrobu v roku 1909 a stál 1900 $ a so zvyšovaním kapacity výroby zlacnil výrobky až
o 470 $.
Friderik Taylor (1856 - 1916) veľké zásluhy má vo vedeckej organizácii práce. Meral
čas jednotlivých operácií aby mohol odstrániť nadčasovosť operácií. V technickej
oblasti získal asi 100 patentov ako patenty na spôsob výpočtu oceľových konštrukcií.
K hlavným zmenám patrili v tomto období nahradzovanie málo účinných parných
strojov novými, účinnejšími zdrojmi energie ako spaľovacími motormi a neskoršie sa
na tento účel využívala elektrická energia.
Rozšírenie elektrickej energie spôsobil prevrat vo výrobe. Objavil sa účinný a z
hľadiska prostredia čistejší, málo škodlivý zdroj energie. elektromotor poháňal
pracovné stroje, elektrické zdroje svetla osvetľovaly výrobné haly. Nebol zanedbateľný
ani jeho spoločenský význam v kultúre, šírení vzdelania, správ a informácii.
Rozšírenie a využitie elektrickej energie patrí k najväčším vymoženostiam
vedecko-technickej revolúcie.

Vývoj náuky o elektrine

Systematické bádanie s elektrinou súvisiacich vecí začalo koncom 18.storočia,
ale už podstatne skorej boli známe niektoré javy, ako napr. elektrické údery dravých
rýb, efekty pri trení atď. Bez nárokov na úplnosť menujeme z nich niektoré významné.
n Luigi Galvani (1737 - 1798) - taliansky lekár a prírodovedec sa domnieval, že
objavil živočíšnu elektrinu, v skutočnosti však objavil “galvanizmus”, teda elektrinu
vznikajúcu pri dotyku dvoch rôznych kovov, spojených so žabím svalstvom
(galvanoskop, galvanometer, galvanický článok).
n Alessandro Volta (1745 - 1827) - taliansky fyzik, profesor v Paríži, člen Royal
Society, zostrojil prvý trvalý zdroj elektrického prúdu (Voltov stĺp, galvanický
článok so Zn - Cu elektródami ponorených do slanej vody). Volta tým položil
základy elektrodynamiky a na jeho česť je jednotka základnej veličiny elektrického
napätia 1 Volt (V).
n André Marie Ampére (1775 - 1806) - francúzsky fyzik a matematik, člen Royal
Society a ďalších akadémii vied vypracoval základy elektromagnetizmu a zákony
vzájomného pôsobenia elektrického prúdu. Podľa neho je pomenovaná ďalšia
základná jednotka elektriny, jednotka elektrického prúdu 1 Ampér (A).
n Humphry Davy (1778 - 1829) - anglický fyzik a chemik, člen Royal Society a
akadémie vied, vytvoril elektrochémiu.
1807 - získal elektrolýzou draslík a vodík
1811 - elektrický oblúk medzi uhlíkovými elektródami
Neskôr získal elektrolýzou rad iných prvkov.

Verzia-25.2.2004, Hambalík 18
n Georg Simon Ohm (1787 - 1854) - nemecký fyzik, profesor Mníchovskej
univerzity, člen Royal Society v roku 1826 na základe dlhoročného systematického
merania vyslovil “Ohmov zákon”, základný zákon elektrotechniky (závislosť medzi
troma veličinami: intenzitou prúdu, napätím a elektrickým odporom, I=U/R). Podľa
neho je pomenovaná jednotka elektrického odporu 1 Ohm ().
n Michael Faraday (1791 - 1867) - anglický fyzik a chemik, člen Royal Soceity a
Institut la Frances a iných významných akadémií vied. Patrí k najvýznamnejším
fyzikom všetkých čias. V roku 1820 zostrojil prvý laboratórny elektromotor. V
roku 1831 objavil elektromagnetickú indukciu, teda princíp výroby elektrickej
energie. Podľa neho pomenovali základnú jednotku kapacity elektrického
kondenzátora 1 F (je to veľmi veľká jednotka a v praxi sa v tejto veľkosti málokedy
vyskytuje).
n Štefan Annius (Ányos) Jedlik (1800 - 1895), popredný maďarský fyzik, pedagóg
slovenského pôvodu. Navštevoval fyzikálny kabinet peštianskej univerzity, ktorý
viedol Adam Tomcsányi a vo Viedni Constantin Ettinghausen. Zaoberal sa
elektromagnetizmom a zdrojmi elektrickej energie (elektromagnetické a
galvanické). Skonštruoval galvanické články, olovený akumulátor so sieťovou
elektródou, elektromotor, model unipolárneho samobudiaceho dynama (1856),
elektrický trolejový vozík, kapacitný násobič napätia tzv. “intenzátor”(1863).
Zdokonalená verzia získala na Viedenskej výstave “medailu za progres” v roku
1873.
n Heinrich Hertz (1857 - 1894) - nemecký fyzik, v začiatkoch asistent Hermanna
von Helmholtza, zaoberal sa hlavne elektromagnetickým vlnením. Ako prvý
dokázal, že svetlo vo svojej povahe je v podstate elektromagnetické vlnenie. Podľa
neho je pomenovaná jednotka frekvencie 1 Hertz (Hz).

Spojovacia technika (oznamovacia technika)

n Wiliam Cooke a Charles Wheatstone - v roku 1837 ako prvý využili elektrinu v
praxi keď postavili prvú železničnú telegrafnú linku
n Samuel Morse - Američan od roku 1840 vyrába telegrafné prístroje a vybudoval
najdlhšiu telgrafnú linku (64km). Vynašiel “Morseovku”, dnes už medzinárodne
uznávanú sadu znakov, na bezrečové dorozumievanie pomocou telegrafných a
iných drôtových a bezdrôtových oznamovacích zariadení.
1866 - položil transatlantický telegrafný kábel
n Alexander Graham Bell (1847 - 1922) - americký fyziológ, profesor Bostonskej
univerzity, vynálezca. Narodil sa v Škótsku a len neskoršie, v roku 1871, sa
vysťahoval s rodičmi do USA. V roku 1876 skonštruoval prvý telefón, ktorý sa stal
po doplnení mikrofónom, od T. A. Edisona, čoskoro obľúbeným a veľmi rýchlo
zmenil celý svet. Patent na telefón získal až neskoršie, po dlhých súdnych sporoch v
rokoch, kedy sa potvrdilo jeho prvenstvo.

Bezdrôtová telegrafia
n Guglielmo Marchese Marconi (1874 - 1937) - taliansky inžinier a vynálezca. Prvý
patent získal už v roku 1897.
1901 - rádiotelegrafické spojenie medzi Anglickom a Amerikou
1902 - vynašiel magnetický detektor
1905 - vynašiel vodorovnú smerovú anténu
1915 - rádiový prenos hovorenej reči medzi Parížom a Washingtonom
n Alexander Stepanovič Popov (1859 - 1905) - ruský fyzik, študoval Hertzove
pokusy a okrem iných zostrojil iskrový prístroj antény. V roku 1894 vysielal prvý
rádiogram. V roku 1896 zhotovil vysielač, ktorý po zdokonalení v roku 1901 mal
dosah 102 km.
n Nicola Tesla (1856 - 1943) - elektrotechnický inžinier chorvátskeho pôvodu
(krátko študoval aj v Prahe), ktorý pôsobil v USA. Zaujímali ho hlavne oblasti

Verzia-25.2.2004, Hambalík 19
 vysokých napätí a vysokých frekvencií a viacfázové stroje. Základné objavy mal z
točivých magnetických polí, prenosu elektrickej energie a bezdrôtovej telegrafie. V
roku 1891 skonštruoval transformátor, neskoršie v roku 1885 vytvoril rotačné
magnetické pole a on zkonštruoval aj viacfázový elektrický stroj. Najprv pracoval u
Edisona, neskoršie založil vlastnú firmu. Dlhé roky mal spory s Marconim o priorite
vynálezov (mal 41 patentov), ktoré vyriešil Federálny súd USA v roku 1943. Ten
zrušil základné Marconiho patenty (asi 10 ks).
n Jozef Murgaš (1864 - 1929) - Slovenský vynálezca, priekopník bezdrôtovej
telegrafie. Pracoval v USA. V rokoch 1903 - 1911 získal 12 patentov USA pre
bezdrôtovú telegrafiu. Najvýznamnejší z nich bol “Tonsystem”. Založil spoločnosť a
postavil veľkú vysielaciu anténu. V roku 1920 sa uchádzal o miesto profesora
elektrotechniky v Prahe. Odmietli ho a on sa vrátil do USA.

Ďalšie oblasti elektrotechniky

n František Křižík (Čech), Pavel Nikolajevič Jabločkov v osvetľovacej technike
skúmali oblúkový odpor.
n Thomas Alva Edison (1847 - 1931) - americký vynálezca. Založil pri New Yorku
výskumné laboratórium (park Nero, odkiaľ pochádza aj jeho prezývka - kúzelník z
parku Nero), v ktorom s týmom spolupracovníkov získal asi 1300 patentov.
1879 - žiarovka
1881 - dynamo (elektrický generátor)
Písací stroj, tlačidlový telegraf, elektromer, elektrický automobil a lokomotíva,
kinematograf, fonograf atď.
Jeho firma Edison Company stavala od roku 1882 elektrárne.
V roku 1896 vypísali konkurz na stavbu prvej vodnej elektrárne pri Niagarských
vodopádov. Prihlásili sa Edison a Tesla. Práve tu dokázal Tesla, že jeho stroje
založené na báze vysokofrekvenčných zariadení dokázali menšími stratami vyrobiť
elektrickú energiu ako Edisonove (ten bol zástancom použitia jednosmerného prúdu a
nedokázal oceniť význam striedavého prúdu) a vyhral konkurz.
n Werner von Siemens (1816 -1892) - nemecký inžinier, spolu s Johann Georg
Halske v roku 1879 postavil prvú elektrickú lokomotívu v Berlíne. Prvá elektrická
trať bola Berlín - Lichtenfeld. V roku 1896 bola už elektrifikovaná 23 000 km trať.
Jeho najvýznamnejším objavom bol v roku 1866 dynamoelektrický princíp. Podľa
nej na vybudenie generátora postačí zvyškový magnetizmus, ktorý sa vyskytuje
vždy v železe. Tento objav bol veľmi významný pre praktické využitie elektrickej
energie. Postavil aj prvú potrubovú poštu.
n Filip Lenard (1862 - 1947), fyzik, Bratislavčan, študoval katódové lúče -
fosforenciu - fluorescenciu. Pôsobil na viacerých univerzitách v Nemecku,
predovšetkým v Heidelbergu. Vypracoval dynamickú teóriu telies (1900). Za svoje
objavy získal Nobelovú cenu v roku 1905.
n Gejza Boleman (1876 - 1961), strojný inžinier, rodák z Banskej Štiavnice, ktorý sa
zaoberal elektrotechnikou a fyzikou. Skonštruoval avomet typu Blatný, zdokonalil
Wagnerovo kladivko na prerušenie elektrického prúdu, skonštruoval originálny
prístroj na registráciu Lissajousových kriviek. Napísal aj niekoľko veľmi kvalitných
vysokoškolských učebníc fyziky, ktoré sa používali ešte aj koncom 19. storočia.
Prudký nárast výroby železa (ocele) po zavedení nového spôsobu tavenia podľa F.
Siemensa a Peirra Martiniho umožnil aj rýchly rozvoj iných odvetví priemyslu. Po roku
1890 nastala éra veľkej elektrifikácie priemyslu s mohutným rozšírením výrobných
kapacít.

Verzia-25.2.2004, Hambalík 20
Najvýznamnejšie vynálezy 19.storočia
1800 - 9. decembra 1800 zaviedli metrickú sústavu vo Francúzsku
1807 - Fulton skonštruoval prvý riečny parník
Davy získal elektrolýzou draslík a vodík
1810 - konzervovanie potravín so sterilizáciou
1811 - Davy vytvoril elektrický oblúk medzi dvoma elektródami
1820 - Faraday zostrojil prvý laboratórny elektromotor
1826 - Ohmov zákon
1831 - Faraday objavil elektromagnetickú indukciu
1833 - Joseph Wittworth vynašiel spôsob rezania závitu
1837 - Wiliam Cook a Charles Whatstone postavili prvý železničný telegraf
1840 - Jozef Maximilian Petzval (slovenský fyzik) skonštruoval trojšošovkový objektív
s veľkou svetelnosťou (portrétový a krajinkový)
1846 - Richard Hol (Američan) vynašiel tlačiarenskú rotačku
Christian Schönbein (Nemec) vynašiel nitrocelulózu
1852 - Charls Goodyear vynašiel tvrdú gumu (ebonit) z kaučuku
1855 - Lamblot (francúzsky inžinier) vynašiel železobetón
1856 – Jedlik Ányos skonštruoval samobudiace dynamo
1859 - Gaston Platné vynašiel olovený akumulátor
1864 - Siemens - Martinove (siemens-martinskej) pece na výrobu plávkovej ocele
1866 - Wiener Siemens vynašiel dynamo (generátor jednosmerného prúdu)
1875 - Karl Linde (nemecký fyzik) skvapalnenie vzduchu, základ chladiacej sústavy
1879 - Edison vynašiel žiarovku
1866 - Henrich Hertz objavil elektromagnetické vlny
1871 - Edison vynašiel kinematografickú kameru
1886 - Lóránd Eötvös vynašiel torzné gravitačné kyvadlo (meral v okolí Banskej Š.)
1887 - Bosch vynašiel magnetické zapaľovanie pre spaľovacie motory
1893 - Ford vyrobil prvý automobil
1895 - Gilette (Američan) vynašiel žiletku
Conrad Röntgen (nemecký fyzik) objavil lúče X (Kölliker - röntgenové lúče)
1897 - Braun (Nemec) vynašiel katódovú trubicu
1900 - John Browing vynašiel automatickú pištoľ
M. Planck (Nemec) publikoval kvantovú teóriu (hypotézu) a otvoril nové
dimenzie vo vedeckom bádaní, kde už dominuje iné ako newtonovské chápanie
sveta
Američan K. Landsteiner prišiel na to, že existujú krvné skupiny (A, B, 0)

Verzia-25.2.2004, Hambalík 21
 Náuka o teple meranie teploty
Teplo - zdroj pohybu

Názor starovekých filozofov

Aristoteles - 4 živly: oheň, voda, vzduch, zem

Kvantifikácia tepla a chladu

Medicína - temperovanie - temperatúra

Teplomer - nevyhnutný pre vedecké bádanie tepla.
Na báze rozpínania kvapaliny a plynov pracuje väčšina tradičných teplomerov.
V už v minulosti sa sním zaoberali napr. Galilei, Guericke, Torricelli

Prakticky použiteľný teplomer

Gabriel Daniel Fahrenheit (1686 - 1736) v roku 1724 zostrojil teplomer. Stupnica
bola lineárna a teplomer meral teplotu v rozpätí 32 oF - 212 oF (prešiel všetky sklárske
dielne).
René Antoine Reaumur (čítaj Römúr, 1683 - 1757) 0 oR - 80 oR
Anders Celsius (1701 - 1744), Švéd skonštruoval teplomer so 100 dielnou stupnicou.
Pôvodne stupnicu ohraničovali dva významné body: bod topenia (100 oC) a bod varu
(0 oC). Po jeho smrti sa tieto dva body vzájomne vymenili takže dnes bod topenia je 0
o
C a bod varu 100 oC. Medzi týmito bodmi je stupnica lineárne delená na 100 dielikov.
Neskoršie vznikli teplomery využívajúce iné princípy ako bimetalové, tlakové,
odporové, termoelektrické, spektroskopické, magnetické atď.

Rozlíšenie pojmov teplo a teplota

Joseph Black (1728 - 1799) profesor, anglický chemik v roku 1760 definoval kalóriu
(cal), ako jednotku tepla.
Antoine Laurent Lavoasier (1743 - 1794), Pierre Simon Laplace (1749 - 1827)
skonštruovali kalorimeter

Energia, práca, účinnosť

Robert Mayer (1814 - 1878) nemecký lekár, v roku 1842 objavil ekvivalenciou
mechanickej energie a tepla
Thomas Jang (1773 - 1829) v roku 1807 ako prvý použil výraz “energia”
Jean Poscelet (1788 - 1867) v roku 1826 ako prvý použil výraz “práca”
James Prescotte Joule (1818 - 1889) v roku 1843 publikoval prácu o chemických a
tepelných účinkoch elektrického prúdu (Jouleove teplo)

Termodynamika a stupnica teploty

William Thomson, od roku 1892 známy ako lord Kelvin of Largs (1824 - 1917)
anglický fyzik v roku 1853 vyslovil prvú hlavnú vetu termodynamiky na 10. Generálnej
konferencii o mierach a váhach. V roku 1954 zaviedli do SI termodynamickú stupnicu
teploty s jednotkou kelvin (K). Kelvin bod topenia T0 (teplota topenie ľadu) označil
teplotou 273,15 K
t[oC] = T[K] - T0 kde T0 = 273,15 K
Pojmy “energia” “účinnosť” rýchlo prenikli do jednotlivých oblastí techniky. Na báze
náuky o teple konštruovali tepelné stroje.

Verzia-25.2.2004, Hambalík 22
Parné stroje

Denis Papin (1647 - 1712) základné experimenty s parou

Thomas Newcomen (1663 - 1729) skonštruoval prvý parný stroj
James Watt skonštruoval jedno a dvojčinný parný stroj

Spaľovacie motory

Princíp bol známy od polovice 18. storočia. Rozvoj nastal v druhej polovici 19.
storočia.
Jeana Lenoir (1822 - 1900), Belgičan, v roku 1860 skonštruoval prvý použiteľný
dvojtaktný spaľovací motor na svietiplyn.
Nicolas Augusta Otto (1832 - 1891) skonštruoval štvortaktný motor na svietiplyn. Na
tomto princípe pracuje väčšina spaľovacích motorov dodnes.
Gottlieb Daimler (1834 - 1900) vynašiel benzínový motor
1883 skonštruoval rýchlobežný benzínový motor so spaľovaním pomocou
žiarivej rúrky.
1885 - motocykel
1886 - automobil, motorový čln
Fridrich Benz (1844 - 1929) v roku 1885 skonštruoval benzínový motor s
elektrickým zapaľovaním.
Rudolf Diesel (1858 - 1913) v roku 1893 skonštruoval vznetový motor na naftu.

Parné a plynové turbíny

Karl Gustav Laval (1845 - 1913), švédsky inžinier v roku 1889 vynašiel axiálnu
parnú turbínu, ktorá sa otáčala rýchlosťou 30 000 ot./min.
Charles Parson (1854 - 1931), anglický inžinier v roku 1884 skonštruoval reaktívnu
(pretlakovú) správnejšie “aktívnoreaktívnu” parnú turbínu, ktorá začala novú éru
v lodnej doprave.
Holzwart (Nemec) skonštruoval prvú plynovú turbínu.
Frank White (čítaj Vájt) anglický konštruktér skonštruoval prvé revolučné
bezvrtuľové lietadlá s prúdovým motorom. Jeho prúdové motory od roku 1936
sériovo vyrába firma Thomson - Hutson Ltd.
Stredisko raketového výskumu v Prenemüde budujú Nemci od roku 1937 pod vedením
Dornberga a Wernhera von Brauna (V1, V2) - neskoršie sa Braun (1912 - 1977)
zúčastnil v programe Apollo a sa stal členom ústrednej správy NASA .

Vodné turbíny

James Francis (1815 - 1892) Angličan, v roku 1849 skonštruoval radiálnu pretlakovú
turbínu pre spády 0,5 až 300 m.
Lester Pelton (1829 - 1908) Američan, v roku 1884 vynašiel rýchlobežnú vodnú
turbínu pre veľké spády.
Viktor Kaplan (1876 - 1934) Rakúšan, v roku 1912 vynašiel vysokovýkonnú
vrtuľovú turbínu s axiálnym prietokom a nastaviteľnými lopatkami.
Aurel Stodola (1859 - 1942) Slovenský vedec z Liptovského Mikuláša, profesor v
Zürichu, nositeľ zlatej Wattovej medaily Royal Society (1940). Založil teóriu parných
a plynových turbín a bol tvorcom výrobného programu firiem Brown, Boreri, Boden.
V roku 1903 publikoval prácu “Die Dampfturbinen und die Ausschichten der
Wärmkraftmaschinen”.

Verzia-25.2.2004, Hambalík 23
Automobily:

1900 - Mercedes - Daimler

1910 - Austro - Daimler
1919 - Ford
1920 - Mercedes 28/95K, šesťvalec OHC
1960 - Fiat 1100
1966 - Wartburg 353
1965 - Renault R16 …
1969 - Mercedes C 111, wankelový motor

Vedecko-technická revolúcia
Od druhej polovice 20.storočia, od roku 1945 nastáva nová etapa vedecko-
technického pokroku vedecko-technická revolúcia (Berral) alebo 3. priemyselná
revolúcia. V tejto etape určujúcim činiteľom rozvoja sa stáva veda.

Charakteristické znaky:
n ovládnutie jadrovej energie
n rozvoj kozmonautiky
n veľký rozvoj mikroelektroniky a kybernetiky a chémie, komplexná automatizácia a
robotizácia, rozvoj výroby SAPO
n začiatok “veku informatiky”, vytvárajú sa nové podmienky života ľudstvu
Najdôležitejším činiteľom vedecko-technickej revolúcie je kybernetizácia.
Norbert Wiener (1894 - 1964) americký matematik, vydal v roku 1948 publikáciu:
Cybernetics or Control and Communikation in the …
Kybernetika je náuka o riadení a odovzdávaní informácií v živých
organizmoch a strojoch.
Kybernetizácia znamená, že partnerom človeka vo výrobe sa stáva samoregulujúci
systém, riadený počítačom.

V jednotlivých obdobiach vzťah človeka k jednotlivým pracovným prostriedkom

môžeme charakterizovať nasledovne:
1. Predpriemyselné formácie človek - nástroj
2. Priemyselná revolúcia človek - stroj
3. Technicko-vedecká revolúcia človek - automat
4. Vedecko-technická revolúcia človek - počítač

Ďalšie výrazné znaky vedecko-technickej revolúcie:

n podstatný skok v používaní prírodných materiálov
17. storočie - 19 prvkov
18. storočie - 28 prvkov
19. storočie - 50 prvkov (v začiatku 20 na konci 60)
v blízkej budúcnosti takmer všetky prvky
n rozšírené použitie kovov a ich zliatin
n pokroky chémie
n biologické procesy sa začleňujú do technických systémov (biotechnológie) a
vytvárajú sa technické zariadenia na báze živých organizmov a kybernetiky
n rýchle rozširovanie medzinárodných ekonomických a vedecko-technických
spoluprác (vznik medzinárodných a regionálnych organizácií)
n rast úžitkovej hodnoty výrobkov (miniaturizácia, tvar, výkon, spoľahlivosť,
životnosť, likvidovateľnosť, znovupoužiteľnosť, nízka cena, dostupnosť …)
Poznámka: Neprecenilo ľudstvo význam vedy a techniky pre spoločnosť?
n veda a technika rozvinula hmotný blahobyt, výrobu potravín
Verzia-25.2.2004, Hambalík 24
n na druhej strane sa rozvinula výroba zbraní hromadného ničenia, nepremyslená
industrializácia. Nastalo vážne narušenie životného prostredia, ktoré urýchľuje
klimatické zmeny a hrozí ekologická katastrofa.
Z toho vyplýva, že vedu a techniku musíme využívať rozumne.

Perspektívy vývoja vedy a techniky

Prognózy “Rímskeho klubu” hovoria, že ľudstvo stojí na prahu vzniku nového
typu spoločnosti, ktorá sa bude líšiť od priemyselného obdobia tak, ako sa toto líšilo
od spoločnosti poľnohospodárskeho obdobia. Ľudstvo vchádza do “post
industriálneho” veku, ktorý môžeme v súčasnosti charakterizovať takto:
n napriek tomu, že existuje jadrová energia, kozmické lety, SAPO, životné
podmienky ľudí sa zostrujú. Je to dôsledok toho, že v terajšom veku nastalo
n rýchle čerpanie surovín a palív
n znečistenie životného prostredia
n hrozba klimatických zmien
n zväčšovanie ozónovej diery
n populačná explózia
n pokles zdrojov potravín
Aká bude veda a technika v budúcnosti?
n pokroky bezodpadových technológií
n objavy nových syntetických materiálov
n ďalší rozvoj mikroelektroniky a regulačných prvkov pre automatizáciu celých
výrobných komplexov (závodov, liniek)
n rozvoj biotechnológie na základe chémie
n génové inžinierstvo
Čo musí priniesť veda a technika budúcej generácie?
n vyriešiť energetickú krízu
n vyriešiť ekologické problémy
n náhradu klasických surovín a materiálov
n zabezpečiť dostatok potravín
n odstrániť hrozbu klimatických zmien
Ako ovplyvní ďalší vývoj vedy a techniky celú situáciu? Na túto otázku existuje
dvojznačná odpoveď:
n živelný a nekontrolovaný vývoj vedy a techniky vedie ku katastrofe
n iba cieľavedomá spolupráca celého ľudstva vyrieši problémy v globále. Ich úspešné
vyriešenie je v možnostiach vedy a techniky.

Prognózy:

Anglický kňaz Thomas Robert Malthus (1766 - 1834) predpovedal, že ľudstvo

zahynie hladom a epidémiami, ak neurobí rázne opatrenia. Odporúčal konkrétne
kontrolu pôrodnosti a ustálenie stavu obyvateľstva zemegule na 600 miliónov.

Kolektív MIT Massachussets Institut of Technology vedený Medowsom vypracoval

prognózu publikovanú pod názvom “Hranice rastu”. Mali dve prognózy:
1. úbytok surovín vyvolá katastrofu
2. klimatizačné zmeny vyvolá katastrofu

Verzia-25.2.2004, Hambalík 25
Najvýznamnejšie vynálezy a objavy 20. storočia
1901 - Japonec Takamine Jokiči izoluje adrenalín (hormón)
1902 - E. Rutherford a F. Soddy (fyzici) objavili rozpad rádioaktívnych prvkov
1903 - Ciolkovskij položí základy raketového a vesmírneho výskumu
1905 - Einstein publikuje špeciálnu teóriu relativity
1910 - Rutherford (Angličan)objaví atómové jadro a protón
1913 - Ford dáva do prevádzky prvé výrobné pásy na veľkosériovú výrobu aut
1915 - P. Langevin (Francúz) vynašiel spôsob generovania ultrazvuku
1916 - Einstein publikuje niektoré tézy všeobecnej teórie relativity
Brearley (Angličan) vynašiel nerezovú oceľ
1917 - v USA premitajú prvý farebný kinofilm (technicolor)
1919 - zavedenie svetového času
Rutherford uskutoční prvú umelú premenu atómového jadra
1920 - O. Loewi dokázal, že nervové končatiny odovzdávajú “chemické odkazy”
Bohr - teoreticky odôvodnil periodickú sústavu prvkov
1924 - O. Barnack navrhol kinofilmový fotoaparát
1925 - Cotroën skonštruoval prvý samonosnú karosériu automobilu
Marconi uskutoční prvé interkontinentálne spojenie medzi Sidney a London
Heisenberg vypracoval kvantovú mechaniku
1926 - J. L. Baird (Škót) predvedie farebný televízor
R. H. Goddan vypúšťa prvú kozmickú loď s tekutým palivom
R. H. Morgen vypracoval génovú teóriu zdedenia vlastností
1928 - A. Fleming objavil penicilin
P. Drinker vynašiel železné plúca
Geiger - Müllerová trubica na meranie rádioaktivity
1930 - E. O. Lawrence (USA) – pod jeho vedením postavili cyklotrón
1931 - E. Brüche, M. Knoll, E. Ruska (Nemci) vynašli elektrónový mikroskop
1932 - J. Chadwick (Angličan)objavil neutrón
1934 - I. a F. Joliot Courie objavili umelú rádioaktivitu
1935 - Fermi pomocou bombardovania atómového jadra neutrónmi uskutoční premenu
jadra
R. A. Watson - Watt (Angličan) objavil princíp RADAR-u
A. C. F. Richter - meranie rádioaktivity pomocou Richterovej stupnice
1936 - A. Lallemand skonštruoval elektronickú kameru
1938 - O. Hahn a F. Strassmann uskutočnia prvé štiepenie atómového jadra pomocou
bombardovania jadra neutrónom
1939 - I a F. Joliot Courie objavili možnosť uskutočnenia nukleárnej reťazovej reakcie
V Nemecku skonštruovali prvé prúdové lietadlo Heinkel HE - 178
1940 - K. Landsteiner a A. S. Wiener (Američania) objavili krvnú skupinu Rh
1941 - K. Zuse predvedie svoj programom riadený počítač
1942 - E. Fermi a L. Szilárd (čítaj Silárd) v Chicagu skonštruujú prvý pokusný uránový
atómový reaktor
J. V. Atanasoff (Američan) skonštruoval prvý funkčný elektrónkový počítač
Raketa A4 dosiahne vesmír
1946 - V USA na pensylvanskej univerzite dajú do prevádzky prvý elektronický
počítač ENIAC
1947 - prekročenie zvukovej rýchlosti americkým lietadlom riadeným C. Yeagerom
1948 - J. Bardeen, W. H. Brittain a W. Shockley skonštruujú prvý hrotový tranzistor
(USA)
1951 - C. Ginsbury (USA - Kalifornia) skonštruuje prvý videomagnetofón
1954 - v ZSSR dali do prevádzky prvú atómová elektráreň na zemi
1955 - v USA dali do prevádzky prvú atómovú elektráreň
E. Müller vynašiel iónový mikroskop, pomocou ktorého vidno atómy
Verzia-25.2.2004, Hambalík 26
1956 - Položili prvý podmorský telefónny kábel medzi USA a Veľkou Britániou
1957 - v Sovietskom zväze vypustili prvú umelú družicu Zeme Sputnik 1.
1959 - J. S. Kilby (USA) vynašiel integrovaný obvod
1961 - A. Gagarin - prvý kozmický let človeka
1962 - firma Unimation Inc. v Conecticute vyrobila prvý priemyselný robot
1963 - dali na trh prvý kazetový magnetofón
1965 - A. A. Leontiev - prvý človek, ktorý vystúpil do vesmíru
1969 - N. Amstrong a E. Aldrin vstúpili na povrch Mesiaca
1971 - M. E. Hoff (USA) autor prvého mikroprocesoru (nahradil cca. 2300 tranzistor)
dali do prevádzky prvú Sovietsku vesmírnu stanicu
1973 - S. Cohen a L. Boyer (USA) položili základy génovej chirurgie
1979 - Sony a Philips vyvinuli prvú CD platňu
1980 - predáva sa prvý osobný počítač (PC)
1990 - Hubbleov teleskop postavili na obežnú dráhu

Paturi, F. R.: Kronika techniky. Bratislava, Fortuna Print 1993. (sig: 8363)
Jílek, F. a kol.: Svetové vynálezy v datech. Praha, MF 1977. (sig: 2214)
Tibenský, J.: Dejiny vedy a techniky na Slovensku. Martin, Osveta 1979. (sig: 1481)
Potočan, J.: Filozofia vedy a techniky. Bratislava, STU 1995.
Zeithammer, K.: Vývoj techniky. Praha, ČVUT 1994.
Borec, T.: Dobrý deň, pán Ampére. Alfa, Bratislava, 1973.
Bednár, R.: Najväčší génovia západnej civilizácie. Book&Book - edícia Literatúra
faktu, Bratislava, 1995.

Verzia-25.2.2004, Hambalík 27