JOZEF BÄTORA

STÜDIE KU KOMUNIKACII
MEDZI STREDNOU A VYCHODNOU EURÖPOU
V DOBE BRONZOVEJ

k Ü

/]ll
BRATISLAVA 2006
 OBSAH

Ü vod................................................................................................................................................................ 9

1. Medené sekerky s jednÿm ostrim v strednej, vÿchodnej a juhovÿchodnej Europe

(Eneolit a starsia doba bronzovâ) .................................................................................................... 13

2. Hroby „remeselnikov" v strednej, zâpadnej a vÿchodnej Europe

(Zâver eneolitu a starsia doba bronzovâ) ...................................................................................... 55

3. Hroby s domami mrtvych na pohrebiskâch z doby bronzovej............................................. 121

4. Fajansa a jantâr v sevemej cash Karpatskej kotliny (Starsia doba bronzovâ)................... 193

5. Zvierad hrob z pohrebiska zo starsej doby bronzovej v Ludaniciach -

- Mÿtnej Novej Vsi .............................................................................................................................. 209

6. Problematika vÿchodnej hranice rozsirenia tzv. „ünëtickÿch" bronzov.............................. 223

7. K otâzke vÿskytu najstarsich zeleznÿch predmetov v Europe

(3. a 2. tisicrocie pr. Kr.) ......................................................................................................................239

8. Bronzovâ dÿka z obdobia tzv. trâcko-kimerského horizontu

z üzemia Slovenska............................................................................................................................. 249

Namiesto doslovu...
Eurâzijské civilizâcie a karpatskâ oblasf v dobe bronzovej (JozefVladâr) ...................................261

Literatüra.....................................................................................................................................................269

Summary.....................................................................................................................................................299

Zusammenfassung....................................................................................................................................305

Skratky 311
 1. MEDENE SEKERKY S JEDNYM OSTRIM
V STREDNEJ, VYCHODNEJ A JUHOVYCHODNEJ EUROPE
(Eneolit a starsia doba bronzovä)

UVOD

К pozoruhodnym artefaktom v obdobi mladeho a neskoreho eneolitu a na pociat-

ku doby bronzovej patria medem sekerky s jednym ostrim. Vzhladom na to, ze sa
s nimi stretavame v sirokom geografickom priestore, t. j. v strednej, juhovychodnej
a vychodnej Europe, na Kaukaze a v Prednej Azii, spaja sa s nimi cely rad otazok ty-
kajucich sa ich povodu, datovania, rozsirenia, kulturnych vplyvov a kontaktov a pod.
Ich prostrednictvom mozno sledovat' jednak existenciu interkultumych kontaktov,
jednak kontakty medzi jednotlivymi kulhimymi oblast'ami. V nasom pripade pojde
najma о sledovanie komunikacie medzi oblast’ou Karpatskej kotliny, severopontic-
kou oblast’ou Ukrajiny a Ruska a severnym Kaukazom. Samozrejme, neostane bez
povsimnutia ani volzsko-uralsky region leziaci v eurazijskej oblasti (obr. 1; 25).
Vzhladom na pomerne vellcy pocet nalezov medenych sekeriek s jednym ostrim
nebudeme v tejto studii venovat' pozomost’ vsetkym. Sustredime sa predovsetkym
na exemplare pochadzajuce z uzavretych nalezovych celkov, teda z hrobov, objektov
a depotov.
Problematikou sledovanych sekeriek sa zaoberal cely rad badatel’ov. Vo svojich
studiach im venovali pozomost’ napriklad E. Dullo (1936); M. Hell (1943); G. Mildeti-
berger (1950); M. V. Garasatiin (1951-1953); A. Benesova (1956); M. Roska (1956; 1957;
1959); F. Koszegi (1957); M. Novotna (1957); J. Deshayes (1960); A. Zaki (1960); J. Vladar
(1970); S. N. Korenevskij (1973; 1974; 1976; 1981); J. Bdtora (1982b); M. Gedl (2000); F. Go-
galtan (2000). Sekerky s jednym ostrim, resp. kadluby na ich odlievanie, prezentovane
v tychto studiach, pochadzaju prevazne z nestratifikovanych nalezov. Za poslednych
25 rokov pribudli v skiimanom priestore viacere nove nalezy takychto sekeriek, ktore
su kultume i stratigraficky dobre zaraditel’ne (pozri napr. Ecsedy 1982; Durman 1984;
Emodi/Halasi 1985; Hromada/Varsik 1994; Kovdcs 1996a; Priinas 1996; Denes/Szabo 1998;
Bratcenko/Klocko/Soltis 2000; Cernych/Isto 2002; Oberrauch 2000; Rezepkin 2000; Maran
2001; Kovari/Patay 2005). Niektore z tychto nalezov su aj absolutne datova^. To pri-
nasa svetlo do riesenia skumanej problematiky.

SEVERNY KAUKAZ A VYCHODNÄ EUROPA

- OBDOBIE VCASNEJ DOBY BRONZOVEJ

Kaukazskä oblast’

Najstarsie exemplare sekeriek s jednym ostrim na europskom kontinente pochadza­

ju z oblasti Kaukazu, kde je ich existencia spojenä s kuro-arakskou kultürou rozsirenou
najmä v Zakaukazsku a s majkopskou kultürou rozsirenou na sevemom Kaukaze.
14

Obr. 1. Mapa nâlezisk uzavretÿch nâlezovÿch komplexov s obsahom sekeriek s jednÿm ostrim,
resp. kadlubov na ich odlievanie, v strednej, juhovÿchodnej a vÿchodnej Europe (eneolit/vcasnâ
doba bronzovâ). 1 - Fresach; 2 - Pfatten; 3 - Bmo-Lisen; 4 - Vevcice, 5 - Vel’kÿ Meder; 6 - Bâczalmâs;
7 - Bâlkany-Abapuszta (Érpatak); 8 - Dunakömiöd; 9 - Fajsz; 10 - Kiskundoroszma; 11 - Nagy-
arpâd; 12 - Tapé; 13 - Zôk-Vârhegy; 14 - Corbasca; 15 - Izbicul Toplitei; 16 - Ostrovul Corbului;
17 - Vilcele (Baniabic); 18 - Virgis; 19 - Sarengrad; 20 - Vinkovci-Trznica; 21 - Kozarac; 22 - Topolje;
23 - Grica; 24 - Brekinska; 25 - Lohinja; 26 - Vranovici; 27 - Leget; 28 - Mala Gruda; 29 - Petra-
lona; 30 - Podlisja; 31 - Grecaniki; 32 - Verchnaja Majevka; 33 - Ostrov Samarskij; 34 - Dolinka;
35 - Simferopol; 36 - Pavlovo; 37 - Utevka; 38 - Koltubanki; 39 - Persin; 40 - Tamar-Utkul VII a VIII;
41 - Bickin-Buluk; 42 - Lebedi I; 43 - Saratovskaja; 44 - Mochosevskij; 45 - Klady; 46 - Majkop;
47 - Kostromskaja; 48 - Novosvobodnaja; 49 - Psebajskaja; 50 - Andriukovskaja; 51 - Kispek;
52 - Cegem III; 53 - Nalcik; 54 - Bamut; 55 - Velikent; 56 - Ilinskoje. Legenda: a - depot; b - hrob;
c - hrob s kadlubom; d - sidliskovÿ objekt.

V kuro-arakskej kultùreJe vÿroba sekeriek s jednÿm ostrim na viacerÿch zakau-

kazskÿch sidliskâch (napr. Sengavit, Kjul-tepe, Garni, Kvacchelebi, Karakepek-tepe)
i v Dagestane (Galgalatli) dolozenâ nâlezmi kadlubov na ich odlievanie, ktoré boli
vyhotovené z hliny, resp. z kamena (Muncaev 1975, 394). Tak ako vâcsina kovovÿch
vÿrobkov kuro-arakskej kultüry, aj sekerky s jednÿm ostrim pochâdzajü z jej neskorej
fâzy, datovanej do zaciatku 3. tisicrocia pred Kr. (Trifonov 2001, tab. 2).
 15

Takemuto datovaniu neodporuje ani nalez depotu medenych premetov z Dzrasenu

pri Jerevane v Armensku, ktory obsahoval popri dlhych plochych sekerkach a seke-
romlatoch i sekerku s jednym ostrim (Martirosjan/Mnacakanjan 1973, obr. 47:12).
Pre nami skumanu problematiku je dolezita predovsetkym skutocnost’, ze nalezove
komplexy s obsahom sekeriek s jednym ostrim sa vo vel’kom pocte zistili z obdobia
majkopskej kultury na severnom Kaukaze. Vyznamne je poznanie, ze kovove predme-
ty vyrabane nositel’mi majkopskej kultury su prevazne medeno-arzenove. Tento kov
E. N. Cernych oznacuje ako kov druhej majkopskej skupiny a na zaklade chemickych
analyz poklada za miesto jeho pravdepodobnej exploatacie Kafansku rudnu oblast’
v Armensku, teda v Zakaukazsku. Pozoruhodne je, ze cast’ artefaktov majkopskej
kultury je vyrobena z kovu s vysokym obsahom niklu, ktory E. N. Cernych oznacuje
ako kov prvej majkopskej skupiny (Cernych 1966, 36-39, 98-103). Tento kov sa vsak
nenachadza ani na severnom Kaukaze, ale ani v Zakaukazsku. Pochadza z juznych
oblasti, teda z priestoru siahajuceho od Indie po Malu Aziu (Muticaev 1975,399,400).
Vysledky vyskumu v severovychodnej Syrii na lokalite Tell Chazna I, na uzemi by-
valej Mezopotamie, poukazuju na to, ze rozvoj metalurgie majkopskej kultury mal
svoje korene v tejto oblasti. Viaceri badatelia dokonca fenomen majkopskej kultury
na severnom Kaukaze povazuju za vysledok mezopotamskeho vplyvu, ktory bol
v neskorourukskom obdobi spojeny aj s prenikanim osobitnych skupin populacie.
Hlavnou pricinou ich zaujmu o oblasti sevemeho Kaukazu mohla byt’ potreba fareb-
nych kovov - medi, ale aj zlata a striebra (Muticaev 2 005,14).
Sekerky s jednym ostrim v majkopskej kulture patria prevazne do 2. a 3. skupiny
sekeriek majkopskeho typu, ako ho vyclenil S. N. Korenevskij (1974). Podl’a neho ma
typ druhej skupiny kratke a typ tretej skupiny dlhe, mieme nerovnomeme sa rozsi-
rujuce telo. Oba typy sa vyskytuju predovsetkym v bohatych hroboch muzov, kde
boli sucast’ou inventara. Z vel’keho poctu davnejsie preskumanych hrobov mozno
spomenut’ mohylu 1 na lokalite Novosvobodnaja a mohylu 2 na lokalite Kostromskaja
(Hancar 1937, tab. XXXVII: 3-6; XLIII: 5, 6), ako i mohylu v Nalciku (Muticaev 1975,
obr. 61: 2, 3). Nedavno k nim pribudli exemplare najdene v mohylach na mohylniku
Klady, ktory bol skumany v rokoch 1979-1991. Nasli sa napriklad v hrobe 1 mohyly
4, v hrobe 1 mohyly 15, v hrobe 1 mohyly 28, v hrobe 1 mohyly 30 a v hrobe 5 mohy­
ly 31 (Rezepkin 2000, tab. 24:9; 28:18; 41:12; 47:11; 54:14; 53:12 a 56:17). Vo vsetkych
pripadoch ide o hroby z neskorej, tzv. novosvobodneckej fazy majkopskej kultury.
Sekerky z tychto hrobov su masivne, maju archaicky tvar a mozno ich povazovat’
za najstarsie exemplare sekeriek s jednym ostrim v Europe (obr. 2: 16). Dobre to
potvrdzuje absolutne datovanie hrobu 1 v mohyle 30 na mohylniku Klady (obr. 2).
Hodnota kalibrovanych dat C14je 3500-3342 rokov pred Kr. (68%) a 3508-3128 rokov
pred Kr. (95%). Tieto data zodpovedaju najnovsim absolutnym kalibrovanym datam
3500-3150 BC tripolskej kultury - fazy C2 na Ukrajine (Manzura 2000, 272) a mozno
ich paralelizovat’ s horizontom 9b v zmysle chronologie H. Parzingera (1993, 290).
Z d’alsich novych nalezov sekeriek s jednym ostrim mozno uviest’ hrobove nalezy
z lokality Velikent v Dagestane v severovychodnej cash Kaukazu, ktore boli ziskane
pocas vyskumu dagestansko-americkej expedicie v rokoch 1995-1999 (Gadziev et al.
1997, obr. 8; 2000, obr. 27 a 49). Dobre to dokumentuje inventar hrobu 1 pod mohylou
IV, ktory obsahoval bronzovu ihlicu (obr. 3:1), bronzovy ingot (obr. 3:2), zlatu drotenu
nausnicu (obr. 3: 3) analogicku striebornym nausniciam najdenym v hrobe jamovej
16

Obr. 2. Klady (mohyla 30, hrob 1). Vÿber z inventera hrobu neskorej fâzy majkopskej kultury
(podl'a: Rezepkin 2000). Bez mierky.
 17

Obr. 3. Velikent (navrsie IV, hrob 1). Hrobovy inventar blizky neskorej faze majkopskej kultury
(podl'a: Gadziev et al. 1997). Bez mierky.

kultury z Podlissja na Favobreznej Ukrajine a bronzovu sekerku s jednym ostrim

(obr. 3:4), tvarovo podobnu sekerkam z neskorej fazy majkopskej kultury, najma z jej
severozapadnej oblasti, t. j. z Kubane, Adygei a Kabardino-Salkarii.
K severokaukazskym naleziskam sekeriek s jednym ostrim pribudol nedavno
publikovany hrob 5 z mohyly 1 na lokalite Ilinskoje, ktory na zaklade absolutneho
datovania (2850-2496 cal. BC) mozno zaradit' do obdobia jamovej kultury. V dvojhrobe
muza vo veku 25-35 rokov a diet’at’a (dievca) vo veku 9-10 rokov sa okrem spomenutej
sekerky naslo desat’ silexovych streliek, dve okruhle kamenne drvidla a jeden medeny
hrot (Kaiser 2005, 281; Kalmykov!Korenevskij 2001, 61).
18

Obr. 4. Dolinka (mohyla 1 „Kurhan Bajram", centrâlny hrob 3). Inventar hrobu kemi-obskej
kultüry (podia: Necitajlo 1991).

Vÿchodoeurôpska oblast'

Nadciernomorskâ (severopontickâ) oblast'

Najstarsie exemplâre sekeriek s jednÿm ostrim sa vo vÿchodnej Europe okrem

Kaukazu objavujü v nadciernomorskej lesostepnej oblasti Ukrajiny predovsetkÿm
v hroboch kemi-obskej kultüry.
V prvom rade mozno spomenüt’ centrâlny hrob 3 z mohyly 1, nazÿvanej „Kurhan-
-Bajram", na lokalite Dolinka v Krymskej oblasti. Tento hrob obsahoval popri inÿch
nâlezoch exemplar sekerky s jednÿm ostrim (obr. 4:1; Necitajlo 1991, obr. 5:1). V d’al-
som hrobe preskümanom v tzv. „Zlatej mohyle" na lokalite Simferopol v Krymskej
oblasti, sa sice nenasiel hotovÿ exemplar sekerky s jednÿm ostrim, ale dva hlinené
kadluby, resp. dve polovice rôznych foriem na ich odlievanie (Necitajlo 1991, 31).
V podobe kadlubov v hroboch kovolejârov na lokalitâch Verchnaja Majevka (hrob 10
v mohyle 2) a Ostrov Samarskij (hrob 5 v mohyle 1 - obr. 5: 3-5) v Dnepropetrovskej
oblasti je dolozenâ vÿroba sekeriek s jednÿm ostrim tzv. samarského typu, ktoré vy-
clenila I. F. Kovaleva (1979, obr. 6; 1995, 28). V oboch pripadoch ide o hroby z postma-
riupolského obdobia, s jedincami ulozenÿmi vo vystretej poldtae. Kadluby z Verchnej
Majevky i Ostrova Samarského sü blizke kadlubom kuro-arakského metalurgického
okruhu na Kaukaze. Sekerky v nich odliate sü najblizsie majkopskÿm vzorom a ich
stepnÿm derivâtom (Kovaleva 1979, 68). Podl’a A. L. Necitajla aj krymské kadluby sa
rozmermi a konstrukciou (otvorenÿm bruskom) vel'mi podobajü dvojstrannÿm for-
mâm na odlievanie sekeriek s jednÿm ostrim 2. skupiny sekeriek majkopskej kultüry
 19

Obr. 5. Ostrov Samarskij (mohyla 1, hrob 6). Inventar hrobu kovolejara z postmariupolskeho
obdobia (podia: Kovaleva 1979). Bez mierky.
20

podra clenenia S. N. Korenevského (1974). Napokon, uz spomenutâ sekerka z mohyly

„Kurhan-Bajram" je typologicky blizka 3. skupine majkopskych sekeriek (obr. 4:1).
Od prikubânskych exemplârov sa tâto sekerka, podobne ako sekerky z Verchnodne-
provska, Stajky a Balki, odlisuje tÿm, ze bola zhotovenâ z cistej medi nekavkazského
pôvodu. Tâto skutocnosf, ako aj urcité odlisnosti v detailoch vyhotovenia umozriujü
o sekerke uvazovaf nie ako o importe, ale ako o miestnom vÿrobku (Necitajlo 1991,32;
obr. 5:1). Je to do urcitej miery prekvapujüce, pretoze d’alsie predmety, ktoré tüto se-
kerku v hrobe sprevâdzali (medené dlâto, piocha sekerka, nozik a najma dvojramennâ
vidlica - obr. 4: 2-4), patria nepochybne k charakteristickÿm artefaktom majkopskej
kultüry (Necitajlo 1991, obr. 5: 2-5).
Vcasné objavenie sa sekeriek s jednyrn ostrim (najma exemplar z Balaklavy na
Kryme) a hrobov kovolejârov v nadciernomorskej oblasti Ukrajiny a Ruska je moz-
né povazovaf za vÿsledok vplyvu z juhovÿchodu, z prostredia majkopskej kultury.
O intenzite tohto vplyvu svedcia viaceré eneolitické hroby, v pohrebnom rite ktorych
je vÿrazne pritomnÿ kaukazskÿ komponent, napriklad hrob 1 v mohyle 12 vo Svato-
ve, hrob 1 v mohyle 1 v Konstantinovke a hrob v mohyle v Petrovke (Necitajlo 1991,
obr. 2-14). V hrobe 1 vo Svatove sa nasiel prehnuty rnedeny nozfk-britva (obr. 6:1),
ku ktorému nachâdzame analogie este d’alej ako v oblasti Kaukazu, a to v severovÿ-
chodnej Sÿrii, na üzemi bÿvalej Mezopotâmie. Takÿto nozik (obr. 6: 3) sa nasiel na
lokalite Tell Chazna 1 vo vrstve datovanej do polovice 3. tisicrocia pred Kr. (Muncaev
2005, 14, 15). Ako uz bolo uvedené, oblast’ Mezopotâmie zohrala vÿznamnü ûlohu
pri rozvoji metalurgie majkopskej kultüry na sevemom Kaukaze. Je pozoruhodné, ze
k noziku-britve zo Svatova nachâdzame analôgiu i v stredoeurôpskom priestore, a to
na Morave v hrobe kultüry l’udu so snürovou keramikou v Morkûvkach (obr. 6: 2;
LudikovskÿlOndrâcek 1970-1971, obr. 2: 2).
V inventâri celého radu hrobov z nadciernomorskej oblasti sa objavuje i keramika
majkopskej kultüry, resp. jej napodobeniny, co v niektorÿch pripadoch umoznuje
uvazovat’ dokonca o migrantoch z oblasti Kaukazu (Necitajlo 2000, 61). Ide o hroby
tzv. zivotilovského typu, v inventâri ktorÿch sa keramika na jednej strane vÿrazne
odlisuje od keramiky stepnÿch kultür, na strane druhej je evidentne blizka neskorotri-
polskej keramike usatovského a gorodsko-kasperovského (gordinestského) variantu
(Kovaleva 1991, 75).
Z hl'adiska spracovâvanej problematiky je dôlezité, ze popri intenzivnom vÿchod-
nom vplyve mozno v nadciernomorskej oblasti pozorovat’ i kultüme vplyvy prichâ-
dzajüce zo zâpadu, zo stredoeurôpskej oblasti. Svedcia o torn viaceré prvky kultüry
gul’ovitÿch amfor, ktoré sa zistili v konstrukcii hrobov, v pohrebnom rite (napr. hrob
6 pod mohylou 1 v Baratovke) a najma v prftomnosti keramiky blizkej keramike kul­
türy gul’ovitÿch amfor v neskoroeneolitickÿch hroboch z tzv. ,,pre-jamového" obdobia
(napr. v hrobe 12 pod mohylou 23 v Bohuslave v oblasti dolného Dnepra). Ovel'a viac
uvedenÿch dokladov je vsak z obdobia vlastnej jamovej kultüry. V hroboch z tohto
obdobia sa okrem keramiky kultüry gul’ovitÿch amfor objavujü i charakteristické
silexové sekerky s obdlznikovÿm prierezom - Roscani, Camenca (Szmyt 1999, 51-60).
S viacerÿmi vÿzdobnÿmi prvkami kultüry gul’ovitÿch amfor sa stretâvame este i v na-
sledujücej katakombovej kultüre.
Dalsou z kultür, v ktorej sa objavujü vcasné exemplâre sekeriek s jednÿm ostrim
vo vÿchodnej Europe, je jamovâ kultüra. Sekerky ako sücast’ inventâra hrobov sa
 21

i\

Obr. 6. Medené noze-britvy. 1 - Svatovo, Ukrajina; 2 - Morkûvky, Morava; 3 - Tell Chazna 1,

Syria (podl'a: Necitajlo 1991; Ludikovsky/Ondrâcek 1970-1971; Muncaev 2005). Bez mierky.

zistili v dvoch oblastiach jej rozsirenia - jednak na pravobreznej a l’avobreznej Ukrajine

(stredné Podneprie), jednak vo volzsko-uralskom regione na uzemi Ruska.
V priestore l’avobreznej Ukrajiny sa sekerka s jednÿm ostrim nasla v hrobe 2 pod
mohylou preskûmanou este v roku 1913 na lokalite Grecaniki (Bratcenko/Klocko/Soltis
2000, obr. 4). Okrem sekerky sa v hrobe nasiel kamennÿ sekeromlat a zlomky nâdoby
s odtlackami snûry. V roku 1992 v tom to priestore pribudol novÿ nâlez z hrobu 2 pod
mohylou 1 na lokalite Podlissja. V hrobe bol pochovanÿ muz ulozenÿ v tzv. zabej
polohe, ktorâ patri k charakteristickÿm znakom pohrebného rîtu jamovej kultury
(obr. 7:1). Pozdlz ramena l’avej hornej koncatiny pochovaného bola ulozenâ medenâ
sekerka s jednÿm ostrim (obr. 7:5) so zvyskami drevenej rukovàti a na oboch stranâch
lebky neboztika sa naslo po jednom exemplâri nâusnice z masivneho striebomého
drôtu (obr. 7 :2 ,3; Bratcenko/Klocko/Soltis 2000, obr. 3). Oba uvedené exemplâre sekeriek
majü asymetricky rozsirené ostrie a evidentnâ je ich podobnost’ so sekerkami typu
Baniabic, ktoré boli rozsirené najmà v Karpatskej kotline a na severnom Balkâne.
Viditel’nâ je aj ich podobnost’ so sekerkami 3. skupiny tzv. majkopského typu. Od
nich sa vsak ciastocne odlisujü svojou rozsirenou cepel'ou. S. N. Bratcenko, V. I. Klocko
a O. B. Soltis (2000, 12) ich oznacujü ako typ Podlissja. V sûvislosti s blizsim chrono-
logickÿm zaradenim sekeriek tohto typu je obzvlâst’ dôlezitÿ ich vÿskyt na strednom
Povolzi a juznom Priurali.
22

Soltis 2000). Bez mierky.

Volzsko-uralsky region

V tejto oblasti, ktora sa nachadza na vychodnom okraji rozsi'renia jamovej kultury,

sa nasli sekerky s jednym ostrim alebo kadluby na ich odlievanie v siedmich hro-
boch. Datovane su do obdobia jamovej kultury, pripadne do prechodneho jamovo-
-poltavkinskeho obdobia, ktore z chronologickeho hl’adiska zodpoveda vcasnej faze
katakombovej kultury. Priznacnym pre sekerky z tejto oblasti je, ze ich ostrie je uzsie
alebo rovnako siroke ako tylova cast’. Ich dolezitou charakteristikou je, ze az na jeden
exemplar (Bickin-Buluk) boli tieto sekerky zhotovene z cistej medi, a m su blizke
exemplarom sekeriek s jednym ostrim z oblasti stredneho Podnepria na Ukrajine, ako
i medenym sekerkam typu Baniabic v strednej a juhovychodnej Europe.
K vyznamnym nalezom na strednom Povolzi patri hrob 1 pod mohylou 1 v Utev-
ke, datovany do obdobia jamovej kultury. Hrob okrem medenej sekerky s jednym
ostrim, blizkej sekerkam 2. skupiny majkopskeho typu (obr. 8: 1), obsahoval mede-
ny noz-dyku (obr. 8: 3), plochu medenu sekerku (obr. 8: 2), medene sidlo, medene
dlato? (obr. 8: 6), medeny predmet rydloviteho tvaru so zvyskami zeleza na homej
cash (obr. 8:5), hlinenu nadobu (obr. 8:9), kamenne kladivo (obr. 8:4) a dve unikatne
nausnice zo zlata, zdobene na povrchu jemnou granulaciou (obr. 8: 7, 8). Analogie
k tymto nausniciam mozno najst’ v bohatych hroboch majkopskej kultury na sever-
nom Kaukaze. Svedcia o tom nalezy z hrobov pod mohylami, napriklad na lokalitach
Novosvobodnaja, Nalcik a Bamut (Piotrovskij 1996, 69-72; Vasilev 1980, 49, 50), ktore
umozriuju paralelizovat’ hrob 1 pod mohylou 1 z Utevky s novosvobodneckou fazou
majkopskej kultury.
Dalsie dva hroby so sekerkami s jednym ostrim boli preskumane na strednom Po­
volzi na pohrebisku Tamar-Utkul’ VII a VIII. Hrob 4, ktory sa nachadzal pod mohylou
8 (Tamar-Utkul VII), obsahoval kovovy inventar vel’mi podobny inventaru z hrobu 1
 23

v Utevke. Nachâdzala sa v nom medenâ sekerka s jednÿm ostrim (obr. 9: 8), piocha
medenâ sekerka (obr. 9:9), medenÿ nôz-dÿka (obr. 9:10), medené sidlo (obr. 9:12), me-
dené dlâto (obr. 9:13) a medenâ tycinka s naaplikovanÿm zeleznÿm ostrim (obr. 9:11;
Morgunova/Kravcov 1991, obr. 2: 7-13). Hrob 4 pod mohylou 1 (Tamar-UtkuF VIII)
obsahoval hmcovitü nâdobu (obr. 9: 5), medenü sekerku s jednÿm ostrim (obr. 9: 7)
a kostenÿ artefakt (obr. 9: 6; Morgunova/Kravcov 1991, obr. 4: 9-11).
Popri nâlezoch medenÿch sekeriek s jednÿm ostrim za obzvlâst’ vÿznamnû treba
povazovat’ pritomnost’ zeleza v hroboch z pohrebisk Utevka a Tamar-Utkul’. Este vÿ-
raznejsie bol tento kov dolozenÿ na lokalite Bickin-Buluk v hrobe 2 pod mohylou 6.
V dvojhrobe muza a zeny bola pod pravou ramennou kost’ou muza ulozenâ bronzovâ
sekerka s jednÿm ostrim a pod hou zeleznÿ hrot kopije v tvare vavrinového listu (dlz-
ka 13,5 cm, max. sirka 4 cm, max. hrûbka 0,8 cm; obr. 10:1, 7,11). Na l'avej polovici
hrudnika muza lezala masivna spirâlovito stocenâ striebornâ nâusnica (obr. 10: 5)
a pod lebkou zeny sa nasla druhâ striebornâ nâusnica z jednoduchého drôtu s neu-
zavretÿmi koncami (obr. 10: 2-4). V juhozâpadnom rohu hrobovej jamy bol zlomok
kancieho kla (obr. 10:6), kônické kamenné kladivo (obr. 10:9) a dve pioché pieskovcové
brüsky (obr. 10:8,10). Tieto predmety boli pôvodne ulozené do schrânky z brezového

Obr. 8. Utevka (mohyla 1, hrob 1). Inventâr hrobu jamovej kultüry (podl'a: Vasilev 1980).
Bez mierky.
24

/—

0*2
______ _____ t,__ J

Obr. 9. Inventar hrobov jamovej kultury, resp. vcasnej fazy poltavkinskej kultury. 1-4 - Pavlovo,
mohyla 31, hrob 4; 5-7 - Tamar-Utkul' VIII, mohyla 4, hrob 1; 8-13 - Tamar-Utkul VII, mohyla 8,
hrob 4 (1-4 - podl'a: Cernych 1992; 5-13 - podl’a: Morgunova/Kravcov 1991). 1-4 - bez mierky.
 25

Obr. 10. Bickin-Buluk (mohyla 6, hrob 2). Inventar hrobu zo zäveru jamovej kultüry, resp.
vcasnej fäzy katakombovej kultury (podl'a: $ilov 1985). Bez mierky.
26

Obr. 11. Koltubanki. Inventar hrobu(?) zo zaveru jamovej kultury, resp. z pociatku poltavkinskej
kultury (podl’a: Kacalova 1961).

dreva ($ilov 1985,18-20, obr. 3 a 4). Sekerka z lokality Bickin-Buluk (obr. 10:11) sa od
exemplarov z vyssie uvedenych hrobov odlisuje nielen tym, ze ma ostrie sirsie ako
tylovii cast’ a tvarom je blizka podunajskym sekerkam typu Baniabic, ale aj tym, ze
bola zhotovena z arzenoveho bronzu, co ju nepochybne spaja so severokaukazskou
kulhimou oblast’ou. Podl’a S. N. Korenevskeho (1974, 26) ju mozno datovat’ do zaveru
jamovej, resp. uz do pociatku katakombovej kultury, co je v podstate v sulade aj
s datovanim V. I. Silova (1985, 30).
Do skupiny hrobov vo volzsko-uralskom regione, v inventari ktorych sa nacha-
dzaju sekerky s jednym ostrim, mozno zaradit’ aj hrob z lokality Koltubanki (obr. 11;
Kacalova 1961) a hrob 4 z mohyly 31 z pohrebiska v Pavlove (obr. 9:1-4; Cernych 1992,
obr. 28: 30-33). Oba hroby, datovane do jamovej kultury, resp. do vcasnej fazy poltav­
kinskej kultury, obsahovali popri sekerkach s jednym ostrim і medene dlato a sidlo,
ktore patrili k charakteristickemu sprievodnemu inventaru hrobov v tomto regione.
Ide o kombinaciu predmetov, priznacnu najma pre hroby majkopskej kultury, takze
jej vyskyt vo volzsko-uralskom regione mozno povazovat’ za vplyv z oblasti Kaukazu.
V tejto suvislosti je pozoruhodne, ze s takymto, pripadne s vel’mi blizkym zlozenim
medenych predmetov sa stretavame і v depotoch z neskoroeneolitickeho obdobia
v oblasti strednej Europy (vid’ text nizsie).
 27

Nalezy bohatych hrobov na pohrebiskach Utevka a Tamar Utkul’ poukazuju

na existenciu vyraznej socialnej diferenciacie v spolocnosti jamovej kultury. To
znamena, ze v ramci tamojsich spolocenstiev doslo k vydeleniu vodcov, ktori
sustred’ovali vo svojich rukach vel'ku moc a vyznamne bohatstvo. Aj tymto su
hroby zo stredneho Povolzia vel’mi blizke hrobom majkopskej kultury, jej novosvo-
bodneckej fazy na severnom Kaukaze. Najviac su si aj inventarom blizke hroby
na jednej strane z Utevky, na strane druhej z Nalciku, co umoznuje predpokladat’
kulturne spojenia medzi obomi geograficky znacne vzdialenym i kulturnymi
oblast’ami (Vasilev 1980, 54-57). V tejto suvislosti su zaujimave aj pozorovania
N. L. Morgunovej a A. Ju. Kravcova, ktori na zaklade nalezov z chvalinskeho
mohylnika pripisuju vyznammi ulohu pri vzniku priuralskej metalurgickej oblasti
kulturnym spojeniam so zapadnejsie leziacimi oblast’ami, t. j. s regionom Ukra-
jiny a Balkanu (Morgunova/Kravcov 1991, 49). Evidentne na to poukazuje i nalez
medeneho sekromlatu s krizovym ostrim z hrobu 2 v mohyle v Niznej Pavlovke
a pravdepodobne i medeny kladivovity nastroj z hrobu 4 v mohyle 12 v Uvaku
(Morgunova/Kravcov 1991, obr. 4: 2 a 4).
Do priameho suvisu s existenciou vysokej spolocenskej vrstvy v zavere jamo­
vej kultury a na pociatku poltavkinskej kultury na strednom Povolzi mozno dat’
pritomnost’ uz spomenutych predmetov zo zeleza, zistenych okrem lokalit Utevka,
Tamar-Utkul’ a Bickin-Buluk aj v hroboch v Boldyreve a Kardailove, ktore su o nieco
mladsie. Uvedene predmety mozno povazovat’ za dosial' najstarsie zelezne vyrobky
na europskom kontinente (Morgunova/Kravcov 1991, 49). Zelezna kopija z lokality
Bickin-Buluk podl’a spektralnej analyzy obsahovala vysoky obsah niklu (3,65%), co
poukazuje na to, ze bola zhotovena zo zeleznej rudy meteoritickeho povodu (Sramko/
Fomin/Solncev 1965,203). Zelezna ruda najdena v hrobe 1 pod mohylou v Boldyreve by
ale mala pochadzat’ zo „samazitovych" nid nachadzajucich sa na uzemi Sol’-Ilskeho
okresu na juhu Orenburskej oblasti (Morgunova/Kravcov 1991, 49). Hrob z lokality
Bickin-Buluk je datovany do vcasneho variantu katakombovej kultury v Kalmickych
stepiach (Sramko/Fomin/Solncev 1965, 204), t. j. v ramci absolutneho datovania do za-
veru 3. tisicrocia a na pociatok 2. tisicrocia pred Kr.
V suvislosti s medenymi sekerkami s jednym ostrim vo volzsko-uralskom regio-
ne ma osobitny vyznam nedavny nalez hrobu 4 pod mohylou 1 v Persine, v oblasti
Kargaly, ktora sa ukazuje ako najperifernejsia cast’ severovychodneho komplexu
cirkumpontickej metalurgickej provincie. V hrobe bol pochovany mladik-kovolejar
(vo veku 12-14 rokov), ulozeny na chrbte, s nohami v tzv. zabej polohe, ktora bola
charakteristicka pre pochovavanie v obdobi jamovej kultury. Pri 1’avej strane jeho lebky
sa nachadzal dvojdielny kadlub na odlievanie sekeriek s jednym ostrim (Cernych/lsto
2002, 52). Kadlub ma otvorenu brusnu cast' a svedci o tom, ze sa v nom odlievali
vel’mi jednoduche a starobyle formy sekeriek s neodsadenou tul’ajkou, blizke 1. typu
sekeriek tzv. majkopskeho typu, ku ktorym nachadzame analogie v kuro-arakskej
kulture a ktore sa spajaju so vseobecnou vyrobnou tradiciou juznych vzorov, teda
s oblast’ou iracko-mezopotamskou (Korenevskij 1974,16-18). Vyznamnou skutocnost'ou
je, ze k hrobu z Persina existuju kalibrovane data C 14, odobrate z brezoveho brvna,
ktore bolo sucast’ou prekrytia hrobovej jamy. Datovanie uskutocnene v Britskom
muzeu v Londyne ma nasledovne hodnoty: 2890-2670 cal. BC, t. j. 54% a 2910-2590
cal. BC, t. j. 95,4% (Cernych/lsto 2002, 53).
28

Obr. 12. Vilcele (Baniabic). Cast' depotu medenÿch sekeriek s jednyrn ostrim typu Baniabic
(podia: Vulpe 1970). Bez mierky.
 29

STREDNA A JUHOVYCHODNA EUROPA

- OBDOBIE MLADEHO A NESKOREHO ENEOLITU

Za najstarsie exemplare sekeriek s jednym ostri'm sa v skumanej oblasti z typolo-

gickeho hl’adiska povazuju sekerky typu Baniabic, ktore nemaju odsadenu tul’ajku
- typ Aa podia I. Bonu (1992,48). Okrem samotneho depotu z lokality Baniabic (teraz
Vilcele) v Rumunsku (obr. 12; Vulpe 1970, tab. 1-3) prevazna vacsina ich exemplarov
patri k ojedinelym nalezom, napriklad v Dolnom Piale na juhozapadnom Slovensku
(Vladdr 1970, obr. 1; 2), v Kisberi v Madarsku (Novotna 1957, tab. I: 2a, 2b), v Rudne
Malej v juhovychodnom Pol’sku (Cedi 2000, obr. 2), v Leskovaci v Srbsku (Garasanin
1951-1953, 69) a vo Vlcnove na vychodnej Morave (Rlhovsky 1992, tab. 5: 34). V roku
1982 k nim pribudol vyznamny nalez z Rumunska, reprezentovany jednym exem-
plarom sekerky typu Baniabic, ktora podl’a nalezovej situacie pochadza z kostroveho
hrobu preskumaneho v jaskyni Izbicul Toplitei v Sedmohradsku. Na zaklade sprie-
vodneho keramickeho materialu boli v jaskyni zistene hroby datovane do skupiny
Somogyvar-Gyula-Rosia (Bona 1992,49; Emodi/Halasi 1985,232-234, obr. 5a). Na staro-
bylost’ sekeriek typu Baniabic poukazuje najma ich typologicka blizkost’s 2. skupinou
sekeriek majkopskej kultury. K 3. skupine majkopskych sekeriek (novosvobodneckej
fazy) je neobycajne blizka tvarom i rozmermi sekerka s jednym ostrim z lokality Pistyn.
Najdena bola v masive Karpat na ukrajinskej strane - v Ivanofrankovskej oblasti
v blizkosti hranice s Pol’skom (Korenevskij 1974, 24). Druhym, priblizne v rovnakom
case sa vyskytujucim, pripadne iba o nieco mladsim archaickym typom sekeriek s jed­
nym ostrim v strednej a juhovychodnej Europe su sekerky typu Fajsz - typ Ab podl’a
I. Bonu (1992,48), ktore mozno podobne ako sekerky typu Baniabic spajat's obdobim
mladeho eneolitu. Mohol by na to poukazovat’ nalez z Kisberu v Madarsku, kde sa
s najvacsou pravdepodobnost'ou nasla sekerka typu Fajsz spolu so sekerkou typu
Baniabic (Novotna 1957,311). Spol'ahlivejsie to vsak dokumentuje depot z vysinneho
sidliska Stare Zamky v Brne-Lisni na Morave, ktory pozostaval z medenej sekerky
s jednym ostrim typu Fajsz/Corbasca, z plochej medenej sekerky, z dlata a sidla
(obr. 13; Benesovd 1956, obr. 1). Depot sa nasiel v najmladsej eneolitickej kultumej
vrstve patriacej ciastocne do stupria Jevisovice C l, ale najma do stupria Jevisovice
B, s materialom vucedolskej kultury, co dobre dokumentuju viacere nalezy. Urcity
opomy bod k presnejsiemu datovaniu depotu prinieslo nedavne absolutne datovanie
(metodou C14) vzoriek uhlikov pochadzajucich z nedalekeho sidliska jevisovickej
kultury (stuperi Jevisovice B) v Bme-Starom Liskovci (Medunovd-Benesova/Vitula
1994, 31). Vysledky merania /. Gorsdorfa (1994, 82) v Laboratoriu C14 v Berime pri-
niesli hodnotu 2890-2770 cal. BC. Uvedena hodnota dobre koresponduje s d’alsimi
C14 datami vucedolskej kultury a zodpoveda jej najstarsej vyvojovej faze (Benko et
al. 1989, 999, tab. 1).
Depotu z Bma-Starych Zamkov je blizky depot z Fajszu v Madarsku, ktory popri
troch sekerkach s jednym ostrim obsahoval aj dve medene dlata (obr. 14; Kalicz 1968,
tab. 1:16,17,19-21). Jedno z nich je podobne dlatu z Bma-Starych Zamkov (obr. 13:1).
Dlata z oboch spomenutych depotov su vel'mi blizke dlatam z hrobov majkopskej
kultury na severnom Kaukaze, co dobre dokumentuju ich exemplare z dolmenu I
na lokalite Novosvobodnaja-Carskaja (Hancar 1937, tab. XXXVI: 12, 13), z hrobu 5
mohyly 31 na lokalite Klady (Rezepkin 2000, tab. 53: 5, 7), ako aj z d’alsich hrobov na
зо

Obr. 13. Bmo-Lisen. Depot medenÿch predmetov so sekerkou s jednÿm ostrim typu Fajsz/
Corbasca (podl'a: Benesovâ 1956). Bez mierky.

Obr. 14. Fajsz (depot). 1, 4, 5 - medené sekerky; 2, 3 - dlata (podl'a: Kalicz 1968). Bez mierky.
 31

lokalitâch Vozdvizenskaja, Andrjukovskaja, Machocevskaja a zrejme і z hlavného

hrobu V Majkope (Hancar 1937, tab. XVI).
Pre poznanie vnütrokarpatskej a severobalkânskej produkcie sekeriek s jednÿm
ostrim typu Dumbravioara, ktoré A. Vulpe (1970, 32) povazuje za mladsie ako typ
Baniabic, su popri starsich nâlezoch dôlezité viaceré nové nâlezy z juhovÿchodného
Sedmohradska. V prvom rade mozno spomenût' nâlezy zo sîdliska skupiny Jigodin
V Leliceni, odkial’ pochâdzajü viaceré zlomky dvojdielnych hlinenÿch kadlubov
s otvorenou tylovou cast’ou na odlievanie takÿchto sekeriek (Roman/Dodd-Opritesku/
jânos 1992, 78, 79, tab. V: 9-12). K nim patria aj dva exemplâre sekeriek typu Dum­
bravioara z depotu V jaskyni Lublinit v üdoli potoka Varghis, vzdialenej iba 30 km
na juhozâpad od spomenutého sîdliska v Leliceni. Depot obsahoval okrem sekeriek
aj dva spirâlovito stocené nâramky (obr. 15; Dénes!Szabo 1998, obr. 4; 5). I. Dénes
a G. V. Szabo povazujû uvedené sekerky s najvâcsou pravdepodobnost'ou taktiez za
produkt skupiny Jigodin alebo kultüry Glina IH-Schneckenberg B, ktoré si boli tak
chronologicky, ako aj kultüme vel’mi blizke (Dénes/Szabo 1998, 96).
Na oboch sekerkâch typu Dumbravioara z depotu v jaskyni Lublinit sa zistili
stopy facetovania (obr. 15:1,2). Ide о prvok, ktorÿ sa vyskytuje aj na vnütomej strane
jedného zo sady kadlubov na odlievanie sekeriek s jednÿm ostrim zo sîdliska Z6k-
-Vârhegy v juhozâpadnom Mad’arsku. Nasli sa v sidliskovej jame 36/1977, datovanej
do vucedolskej kultüry (obr. 16: 4; Ecsedy 1982, tab. XIII: 3, obr. 41: 2). Uzavretÿ sid-
liskovÿ objekt obsahoval popri uvedenÿch odlievacîch formâch (obr. 16: 1-4, 10) aj
formy na odlievanie plochÿch sekeriek (obr. 16: 5, 6) a pocetnÿ keramickÿ materiâl

Obr. 15. Varghis (jaskyna Lublinit). Depot medenÿch predmetov. 1,2 - sekerky s jednÿm ostrim
typu Dumbravioara; 3, 4 - spirâlovité nâramky (podl'a: Dénes/Szabô 1998).
32

Obr. 16. Zok-Varhegy (sidliskova jama 36/77 vucedolskej kultury). Vyber inventara. 1-4,10 - hlinene
kadluby na odlievanie sekeriek s jednym ostrim; 5, 6 - hlinene kadluby na odlievanie plochych
sekeriek; 7 - fragment hlineneho teglika; 8 ,9 - hlinene jadra (podl'a: Ecsedy 1982). Bez mierky.
 33

Obr. 17. Vinkovci-Trznica. Cast' inventara kovolejârskej dielne z obdobia klasickej (âzy vuce-
dolskej kultüry (podia: Durman 1984). Bez mierky.
34

Obr. 18. Kozarac. Depot medenych sekeriek (podl'a: Zeravica 1993). Bez mierky.

pozostâvajûci z amfor, mis, hmcov a sâlok (Ecsedy 1982, obr. 29-37). Pozoruhodné
a vÿznamné je, ze v objekte na lokalite Zôk-Vârhegy sa nachâdzali spolu kadluby na
odlievanie typologicky starsich і mladsich foriem sekeriek s jedrtym ostrim. Starsie
- so sirokym listom cepele evidentne pripominajü este typ Fajsz (Ecsedy 1982, tab. XIV:
1,2,6) a mladsie - blizke typu Kozarac (Ecsedy 1982, tab. XIV: 3). Viac-menej podobnu
situâciu mozno konstatovat' і v süvislosti s nâlezom sady kadlubov v kovolejârskej
dielni z obdobia klasickej fàzy vucedolskej kultûry vo Vinkovci-Trznici v Chorvâtsku,
kde vsak evidentne prevlâdajü kadluby na odlievanie sekeriek typu Kozarac (obr. 17;
Dimitrijevic 1982,8; Durman 1984, obr. 2-4). Nâlezy odlievacich foriem v Zôku-Vârhegv
a vo Vinkovci-Trznici teda po prvÿkrât potvrdili dôlezitu skutocnosf, ze sa paralelne
vyrâbali typologicky starsie і mladsie exemplare sekeriek s jednyrn ostrim. Speci-
âlne nâlevné otvory na kadluboch, nachâdzajüce sa v ich brusnej cash (obr. 16: 1,
10; 17: 2, 8) a vÿnimocne і v priestore ostria (obr. 17: 1, 3), svedcia о velmi vcasnom
uplatneni sa tejto vyspelej techniky odlievania v juhokarpatsko-balkânskej oblasti uz v
obdobi mladého eneolitu. Je pozoruhodné, ze vo vÿchodoeuropskej oblasti sa s tÿmto
spôsobom odlievania vo vâcsej miere stretâvame az v obdobi tamojsej mladsej doby
bronzovej (kultüra s mnogovalikovou keramikou, kultûra zrubovâ a abasevska). Aj
na severnom Kaukaze sa odlievanie sekeriek prostrednictvom speciâlneho nâlevného
 35

Obr. 19. Mala Gruda. Inventar centralneho hrobu pod mohylou, datovany do obdobia 2800-
2700 cal. BC (podia: Primas 1996). Bez mierky.
36

Obr. 20. Vel’kÿ Meder (sidliskovÿ objekt 26/89 kultüry Kosihy-Caka-Makö). Vÿber keramického
inventera vràtane hlineného kadluba (7) na odlievanie sekeriek s jednÿm ostri'm typu Kozarac
(podla: Hrontada/Vnrsik 1994). Mierka: a -1-6; b - ostatné.
 37

otvoru objavuje az po zaniku majkopskej kultury, teda v obdobi severokaukazskej

kultury, do ktorej sa tato technika odlievania rozsirila z juhu, z oblasti severneho
Gruzinska a zakaukazskeho Priciernomoria (Korenevskij 1981, 38).
Sekerky typu Kozarac mozno povazovaf za artefakt charakteristicky pre vuce-
dolsku kulturu a ich vznik mozno evidentne spajat’ najma s vysokou urovnou rozvoja
metalurgie jej nositel’ov. Popri zlomkoch kadlubov na ich odlievanie a depotoch s ich
pocetnymi exemplarmi, najdenymi najma na uzemi Bosny na lokalitach Gric, Kozarac
(obr. 18) a Vranovici (Zeravica 1993, 30), to pine potvrdzuje tiez strieborny exemplar
sekerky z Malej Grudy v Ciemej Hore (obr. 19:1). Bola najdena v centralnom hrobe
pod mohylou v sprievode zlatych zausnic (Lockenringe - obr. 19: 6-10), dyky zo zlata
(obr. 19: 3), vruborezom zdobenej hlinenej misy a salky vucedolskeho charakteru
(obr. 19: 2, 5; Primas 1996, obr. 5; 7). Vychadzajuc z datovania ned’alekej (iba 250 m
vzdialenej) mohyly Velika Gruda do zaciatku 3. tisicrocia pred Kr. (2800-2700 cal. BC),
datovala M. Primas (1996,154) hrob z Malej Grudy do toho isteho obdobia najma na
zaklade vyskytu zlatych zausnic rovnakeho typu (typ Mala Gruda) v oboch hroboch.
Uvedene absolutne datovanie, ktore je obzvlasf dolezite pre sekerky s jednym ostrim
typu Kozarac, dobre koresponduje s datovanim klasickej fazy vucedolskej kultury
zo sidliska Gomolava (faza 3b) do obdobia 2910-2699 cal. BC (DurmanlObelic 1989,
tab. 1). Nie je v rozpore ani s datovanim jamy 34 s vucedolsko-zokskym materialom
na lokalite Zok-Varhegy do obdobia 2875-2501 cal. BC (Novotna 1998, 351).
Z juhokarpatsko-balkanskej oblasti, kde sa nachadzaju najpocetnejsie a evidentne
i najstarsie exemplare sekeriek typu Kozarac, sa v zavere eneolitu postupne ich vyroba
rozsirila aj do oblasti sevemej cash Karpatskej kotliny a do vychodoalpskej oblasti.
Popri starsich nalezoch odlievacich foriem z Nevidzian na juhozapadnom Slovensku
(Batora 1982b, obr. 1) ci zo Salzburgu-Reinbergu v zapadnom Rakusku (Hell 1943,
obr. 1: 1) a zlomku odlievacej formy zo sidliskovej jamy B2 kultury Kosihy-Caka-
-Mako na lokalite Domonyi v severnom Mad'arsku (Kalicz 1968, 79, tab. 10:1) o tom
svedci najma nedavny nalez kadluba v uzavretom sidliskovom objekte 26/89 kultury
Kosihy-Caka-Mako (obr. 20: 7), ktory bol preskumany vo Vel’kom Mederi na juznom
Slovensku (obr. 20; Hromada/Varsik 1994, obr. 1; 2: 6). Kadlub v ramci vucedolskej
kultury, kde boli rozlisene dva zakladne typy sekeriek s cylindricky predlzenou
tul’ajkou, sluzil na odlievanie ich starsieho typu, teda sekeriek s konvexnou hornou
cast’ou (Durman 1983, 86).
Intenzivne posobenie vucedolsko-zokskeho komplexu z oblasti juhopanonskeho
metalurgickeho centra v severnom smere sa prejavilo teda najma v prostredi kultury
Kosihy-Caka-Mako, ktora reprezentuje jeho neskoru fazu. V tom obdobi doslo k celko-
vemu zintenzivneniu miestnej metalurgie na juhozapadnom Slovensku, v zadunajskej
a sevemej cash Mad'arska. Poukazuju na to popri naleze hlinenej dyzy v sidliskovom
objekte v Tesarskych Mlynanoch (Batora 1989b, 12) tiez viacere hotove artefakty z me-
di, napriklad nozik z hrobu v Sali (Vladar 1967, obr. 92), alebo aj vrtakovity nastroj
zo sidliskoveho objektu v Jelsovciach (nepublikovany vyskum J. Batoru). Z uzemia
severneho Mad’arska mozno spomenut’ zlomok formy na odlievanie sekeriek s jed­
nym ostrim z lokality Salgotarjan-Pecsko (Bona 1992,49) a ojedinele nalezy viacerych
sekeriek blizkych typu Kozarac zo Zadunajska, ktore T. Kovacs (1996a, 116-118, obr. 1)
oznacuje ako typ Komlod (Balaton, Erd, Budapest-Obuda) na zaklade ich vyskytu
v depote z Dunakomlodu (obr. 21) a /. Bona (1992, 48) ich oznacuje ako sekerky typu
38
 39

B Kômlôd. V süvislosti s vyzarovamm

z metalurgického centra v juznom, resp.
juhozâpadnom Mad’arsku je zrejme
mozné spâjat' i vÿskyt sekeriek typu
Kozarac/Komlôd v juhovÿchodnom
a vÿchodnom Mad’arsku, napriklad na
lokalitâch Tapé - depot? (obr. 22: 1, 3),
Szihalom, Debredn, Emôd, Szeghalom,
kde nâlezy starsich typov sekeriek (typ
Baniabic a Fajsz) s jednÿm ostrîm üplne
absentujü.
Na rozvoji m etalurgie sekeriek
s jednÿm ostrim sa podiel’ali tiez nositelia
kultüry Somogyvâr-Vinkovci. Poukazujü
na to zlomky kadlubov na ich odlievanie
zo sidliskovej jam y na lokalitâch
Nagyarpâd-Diôstetô a Ravazd v juznom
Mad’arsku (Bôna 1992, 49; Ecsedy 1982,
obr. 43) a nepriam o i sekerka typu
Kozarac, ktorâ bola nâjdenâ v priestore
sidliska kultüry Somogyvâr-Vinkovci
v Nagyvejke v juznej Panônii (Kulczâr
1999, 20, obr. 1).
Zrejme s pôsobenim vucedolsko-
-zôkskeho metalurgického centra v juz­
nom smere do egejskej oblasti mozno
spâjat’ i depot z lokality Petralona v cen-
trâlnej Macedônii v sevemom Grécku,
ktorÿ okrem vàcsieho poctu plochÿch
sekeriek (obr. 23: 6, 7) obsahoval aj tri
sekerky s jednÿm ostrim (obr. 23: 1-4;
Maran 2001,275,276, obr. 1:1-7). Zvlâst’
jedna z tÿchto sekeriek je spolu so seker-
kou z lokality Triady pri Thessalonikâch
vel’mi blizka sekerkâm typu Kozarac
(Maran 2001, obr. 1:1, 8). Severogrécke
sekerky na zâklade tÿchto analôgii da-
tuje J. Maran v zmysle chronologického
systému stredného a juzného Grécka do
neskorej vcasnoheladskej fâzy I (FH I),
resp. do vcasnej stredoheladskej fâzy II
(FH II), t. j. v râmci absolütnej chronolo­
Obr. 22. Tapé. Depot(?) zlozenÿ z dvoch seke­
gie do obdobia medzi rokmi 2900-2500
riek s jednÿm ostrim typu Kozarac/Komlôd pred Kr. (Maran 2001, 278).
a z jednej plochej sekerky (podl'a: Kovâcs Urcitü formâlnu pribuznosf so se-
1996a). Bez mierky. kerkami typu Kozarac a najmâ Faisz
40

Obr. 23. Petralona. Depot medenÿch predmetov. 1-4 - jeden celÿ exemplar a tri zlomky sekeriek
s jednyrn ostrim typu Kozarac; 5 - dlato; 6, 7 - dve pioché sekerky (podl'a: Maran 2001).
Bez mierky.

majü sekerky typu Fresach, ktoré sü vsak oproti nim podstatne subtilnejsie, resp.
miniatürnejsie. Donedâvna boli znâme iba z hornatÿch oblasti Raküska (3 lokality
v Korutânsku a 1 lokalita v Salzburgu), no v roku 1998 k nim pribudol novÿ depot,
ktorÿ pozostàval zo styroch sekeriek a jedného medeného sidla (obr. 24:1-5). Nasiel
sa pri archeologickom vÿskume pod skalnym previsom nazÿvanÿm „Pigloner Kopf"
na lokalite Pfatten v juznom Tirolsku na severe Talianska a jeho votivny charakter je
nepochybnÿ (Oberrauch 2000,481). Z hl'adiska nami skümanej problematiky je dôlezité,
ze z drevenÿch uhlikov nachâdzajücich sa v patine dvoch sekeriek sa podarilo ziskat'
dve kalibrované AMS data C 14. Po ich vyhodnoteni za dobu ich najpravdepodobnej-
sieho deponovania mozno pokladat' obdobie 2586-2466 pred Kr. Uvedené datovanie
je v podstate zhodné s absolütnym datovanim nâlezovÿch komplexov kultüry zvon-
covitÿch pohârov v severnom Taliansku (Oberrauch 2000, 486, 487). Skutocnost', ze
oblast' rozsirenia sekeriek typu Fresach sa v podstate kryje s rozsirenim sekeriek typu
Kozarac v prialpskej oblasti, sa prihovâra za moznost’ ich lokâlnej produkcie (Oberrauch
2000, 487, obr. 9). Ich vÿroba zrejme nadviazala na predchâdzajûcu vÿrobu sekeriek
typu Kozarac, ktorâ sa do cirkumalpského regiônu rozsirila z vucedolsko-zôkskeho
metalurgického centra v juhokarpatsko-severobalkânskej oblasti.
 41

Э>
7

Obr. 24. Pfatten „Pingloner Kopf". Depot medenÿch predmetov. 1-4 - sekerky typu Fresach;
5 - sidlo; 6,7 - drobné nälezy (podla: Oberrauch 2000).

V süvislosti s vyssie uvedenÿm mozno vyslovit’ predpoklad, ze rozvinuta metalur-

gia vucedolsko-zökskeho komplexu prostredm'ctvorn oboch spomenutych kultür moh-
la ovplyvnif і metalurgiu kultüry l’udu so snürovou keramikou, najmä v jej mladsom
vÿvojovom obdobi. Popri davnejsi'ch nâlezoch medenÿch predmetov (najmä nozikov)
z Moravy, Ciech a Raküska poukazuje na to і novoodkryty hrob kultüry so snürovou
keramikou v Modriciach na juznej Morave, v ktorom sa nasla charakteristickâ misa
na nôzke s vnütornou vÿzdobou spolu s medenym nozikom podobnym exempläru
pochädzajücemu z hrobu kultüry Kosihy-éaka-Mako v Sali (Matejickovä 1999, obr. 3:9;
Vladar 1967, obr. 92). Iste nie je nâhodné, ze podobnÿ medenÿ nozik sa nasiel aj v hrobe
kultüry so snürovou keramikou v Köschingu v Hornom Bavorsku, ktorÿ je navyse
svojim metalografickym zlozenim blizky zäpadobalkanskym medenym artefaktom
z obdobia neskorého eneolitu (Tillmati/Pernicka/Ruthenberg 1996,378, obr. 3:5). V tejto
süvislosti je pozoruhodnÿ novÿ ojedinelÿ nälez medenej sekerky typu Kozarac aj na
üzemi Bavorska na lokalite Breitenlesau (Abels 2001, obr. 25 a 26).
42

Obr. 25. Мара nâlezisk uzavretÿch nâlezovÿch komplexov s obsahom sekeriek s jednym ostrim,
resp. kadlubov na ich odlievanie vo vÿchodnej Europe (starsia a strednà doba bronzovâ). 1 -Me-
zigirci; 2 - Steblivka (Stublo); 3 - Rybakovka; 4 - Chodosovici; 5 - Tarasivka „Bidnaja mohyla";
6 - Kolontajevka; 7 - Skakun; 8 - Privole; 9 - Prisib; 10 - Luhansk; 11 - Kramatorsk; 12 - Pokrov-
ka; 13 - Krasnovka; 14 - Solnecnogorje; 15 - Vaulovo; 16 - Fat'janovo; 17 - Volosovo-Danilovo;
18 - Gorkino; 19 - Balanovo; 20 - Curaciki; 21 - Surovikino; 22 - Kalinovka; 23 - Privolhoje;
24 - Veselaja Rosca; 25 - Kelemerskaja; 26 - Kostromskaja; 27 - Skacki; 28 - Bylym; 29 - Gatin-Kale;
30 - Galiat (Faskau); 31 - Dzurikau; 32 - Velikent III; 33 - Manas; 34 - Miatly; 35 - Belovodsk;
36 - Aleksandrovka. Legenda: a - depot; b - hrob; c - hrob s kadlubom.

STREDNÀ A VŸCHODNÂ EUROPA A SEVERNY KAUKAZ

- POCIATOK DOBY BRONZOVEJ

Z celkového poctu sekeriek s jednÿm ostrim alebo kadlubov na ich odlievanie

z pociatku doby bronzovej pochâdza iba mensia cast’ z uzavretÿch nâlezovÿch kom­
plexov (obr. 25). Za najmladsi variant sekeriek typu Kozarac su povazované sekerky
typu Stublo. Ich datovanie na pociatok doby bronzovej vychâdza zo sprievodnÿch
nâlezov v dépoté z eponymnej lokality Stublo (teraz Steblivka) na Volynsku v zâpadnej
Ukrajine (obr. 26: 2). Depot obsahoval sekerku s jednÿm ostrim typu Stublo a sekerku
 43

Obr. 26. Steblivka (Stublo). Depot medenÿch predmetov. 1 - sekerka s jednÿm ostrim blizka
typu Faskau; 2 - sekerka s jednÿm ostrim typu Stublo; 3-9 - nausnice tvaru vrbového listu;
10 - lunicovÿ zâvesok; 11-19 - nâramky (podl’a: Svesnikov 1974).
44

typu Faskau (obr. 26: 1), ktorâ patri

podia triedenia S. N. Korenevského do
skupiny stredobronzovÿch sekeriek 2,
15 na sevemom Kaukaze, v severnom
Osetsku, kde su spojené so severokau-
kazskou kultürou (Korenevskij 1981,
obr. 7; 11; Ryndina 1980, 38, 39). V dé­
poté bolo aj 10 zâusnic tvaru vrbového
listu (obr. 26:3-9), sedem tycinkovitÿch
nâramkov (obr. 26:11-17), dva nâram-
ky z plechového pâsika (obr. 26:18-19)
a lunicovÿ zâvesok z bronzového ple-
chu so zahnutÿmi koncami (obr. 26:10;
Antoniewicz 1929, 135-148, obr. 1-19).
Depot evidentne nie je homogénny,
pretoze obsahuje predmety starsieho
i mladsieho charakteru. Mozno oprav-
nene predpokladaf, ze starsie predme­
ty, ako sü napriklad sekerky s jednÿm
ostrim a zâusnice tvaru vrbového listu,
predstavujü v tomto dépoté, ktorÿ bol
do zeme ulozenÿ zrejme az v zâvere
starsej doby bronzovej, antikvované ar-
tefakty. Domnievame sa, podobne ako
V. I. Klocko (2001, 247, 250), ze najmlad-
sie exemplâre sekeriek typu Stublo je
5 cm
J mozné datovat’ najneskôr do pociatku
doby bronzovej. Tento predpoklad
Obr. 27. Mezigirci. Depot. 1 - medenâ sekerka potvrdzuje i nedâvny nâlez depotu
typu Stublo; 2, 3 - zlaté nâusnice tzv. irskeho v Mezigirci v Ivanofrankovskej oblas-
typu (podl'a: Klocko/Tkacuk 1999). ti na Ukrajine, ktorÿ pozostâval z me-
denej sekerky typu Stublo (obr. 27: 1)
a z dvoch zlatych zausnic tvaru vrbového listu (obr. 27:2,3), ktoré boli strcené v otvore
obucha sekerky (Klocko/Tkacuk 1999,94,95). Obe zâusnice mozno zaradit' k zausniciam
tzv. irskeho typu, ktoré boli prevazne zhotovené zo zlata a boli rozsfrené najmà na
üzemi îrska a Anglicka, kde sa vyskytujü v hroboch kultùry zvoncovitych pohârov
(Butler 1956, tab. IX: 3). V oblasti zâpadnej Ukrajiny nie je nâlez uvedenÿch zausnic
ojedinelÿ. Podobnâ zlatâ nâusnica sa uz dâvnejsie nasla v podolsko-volynskej mohyle
v Rusilove (Sulimirski 1957-1958,320) a jeden medenÿ exemplar sa objavil v Malopol’-
sku na lokalite Sulechow (Machnik 1982, obr. 1: 4).
Objavenie sa sekeriek typu Stublo na zâpadnej Ukrajine (Stublo, Mezigirci), resp.
im blizkych exemplârov v zâpadnej casti Pol’ska (Kwieciszewo, Radzikow, Strzelin
- Gedl 2000, obr. 4-6; Osno - Kostrzeivski 1964, tab. XXI: 6), mozno povazovat' najskôr
za vÿsledok pôsobenia vucedolskej metalurgickej tradicie sirenej z juhopanônsko-
-severobalkânskeho metalurgického centra prostrednictvom severnej casti Karpatskej
kotliny. Poukazujü na to nâlezy kadlubov na ich odlievanie z Nevidzian a Vel'kého
 45

Medera na Slovensku, datované do obdobia zâveru eneolitu a na pociatok doby

bronzovej (Bâtora 1982b; Hromada/Varsik 1994).
V dépoté zo Stubla je popri vnütrokarpatskej metalurgii vÿrazne zastüpenà
i severokaukazskà metalurgia reprezentovanâ sekerkou s jednÿm ostrim, ktoré je
bh'zka typu Faskau (obr. 26: 1; Antonieivicz 1929, obr. 1). Ukazuje sa, ze pôsobenie
severokaukazského metalurgického centra v smere zâpadnom a severozâpadnom
sa okrem uvedeného exemplâra sekerky zo Stubla, i ked’ zrejme iba prostredm'ctvom
katakombovej kultüry, prejavilo v prikarpatskej oblasti Ukrajiny, v juhovÿchodnom
Pol’sku a v Bielorusku. Svedcia o tom nâlezy sekeriek s jednÿm ostri'm, zdobené na
obuchu rebrovanim - charakteristickym predovsetkym pre sekerky severokaukazskej
kultüry (Korenevskij 1981, obr. 3: 5; Markovin 1960, obr. 6: 2) - napriklad zo Smoligova
v Luckej oblasti, z Bilousivky na Podoli, z Munina v juhovÿchodnom Pol’sku (Gedl
2000, obr. 3) a z lokality Anacki v oblasti rozsirenia stredodneperskej kultüry (Klocko
2001, obr, 5: 6, 7; 10: 7).
Formy na odlievanie sekeriek s rebrovanÿm obuchom sa zistili uz v hroboch
z vcasnokatakombového obdobia v Krasnovke (hrob 20 v mohyle 36) v Krymskej

Obr. 28. Kramatorsk. Inventàr hrobu kovolejara katakombovej kultüry. 1 - forma na odlievanie
sekeriek s jednÿm ostri'm kolontajevského typu (podia: Berezanskaja/Kravec 1989).
Mierka: a -1 ; b - ostatné.
46

Obr. 29. Belovodsk. Inventar hrobu 2 z mohyly 6 katakombovej kulti'iry (podia: Kaiser 2005).
Bez mierky.
 47

C^> C=b
1 2 crD 3 <^=rO)4 <==05
0 10 cm
L t.i- J^ .J

Obr. 30. Kolontajevka. Depot sekeriek s jednym ostrim kolontajevskeho typu (podl’a:
Korenevskij 1976).

oblasti a v Prisibe (hrob 9 v mohyle 1) v Luhanskej oblasti v sevemom Priciernomo-

ri. V nich odlievane sekerky boli tvarom blizke najma formam masivnych sekeriek
s otvorenou brusnou, resp. tylovou cast’ou, z oblasti Kubane, ktore boli najdene
v hrobe novotitorovskej kultury v Lebedi I (hrob 10 z mohyly 3) a v hrobe z vcasnej
fazy severokaukazskej kultury na lokalite Skacki pri Pjatigorsku (Necitajlo 1991, 79,
80). Kadluby z Krasnovky a Prisibu potvrdzuju existenciu vyroby sekeriek s jednym
ostrim s rovnakou technologiou odlievania tak v oblasti sevemeho Priciernomoria,
ako aj v severokaukazskom regione. V hrobe katakombovej kultury v Kramatorsku
na dolnom Done bol najdeny kadlub na odlievanie sekeriek s jednym ostrim, ktory
mal v tylovej casti zliabok na vyvalkovite clenenie obuchu sekerky (obr. 28: 1), co
ho tiez spaja so severokaukazskymi exemplarmi. Sluzil vsak na odlievanie sekeriek
v uzavretej forme, co bolo okrem severokaukazskej kultury charakteristicke najma
pre katakombovu a poltavkinsku kulturu. Popri pocetnych hroboch kovolejarov,
v ktorych boli formy na odlievanie takychto sekeriek (Pokrovka, Luhansk, Privole,
Kalinovka, Surovikino; Bdtora 2003), svedci o tom aj exemplar sekerky kolontajev­
skeho typu z hrobu 2 pod mohylou 6 v Belovodsku v oblasti Severskeho Donca
(obr. 29: 2). Hrob obsahoval okrem sekerky s jednym ostrim aj plochu medenu se-
kerku, dyku typu Manyc, dlato, medeny hak, sidlo, kamenny sekeromlat, kamennu
podlozku a keramiku, v ktorej je pozoruhodna pritomnost’ misy s krizovou nozkou
a s vnutornou vyzdobou, tzv. „kuril’nica" (obr. 29: 3-13; Kaiser 2003, obr. 9).
Sekerky s jednym ostrim su zname i z viacerych depotov, napriklad z Kolontajevky
(obr. 30); Rybakovky; Aleksandrovky, Privol’neho, Skakuna (obr. 31). Kov, z ktoreho
boli zhotovene, spajal £. N. Cernych (1966,61,62) s kaukazskymi arzenovymi bronzmi.
Ich porovnanie s obsahom arzenu v severokaukazskych sekerkach vsak ukazalo, ze
v kaukazskych exemplaroch je jeho obsah 0,6% a viac, kym u severopriciemomor-
skych je obsah arzenu ovel’a nizsi. Nemozno ich teda povazovat’ za kaukazske importy
(Korenevskij 1976, 25).
Hoci rebrovanie na tyle sekeriek s jednym ostrim bolo charakteristicke predo-
vsetkym pre sekerky severokaukazskej kultury, nachadzame ho aj na sekerkach tzv.
kostromskeho typu z obdobia katakombovej kultury v severnom Priciemomori. Moz-
no teda opravnene predpokladat', ze prave prostrednictvom tejto oblasti sa uvedeny
48

Obr. 31. Skakun. Depot sekeriek s jednym ostrim katakombovej kultury (podl’a: Gimbutas
1965). Bez mierky.

technologicko-vÿzdobnÿ detail na sekerkâch s jednym ostrim dostal nielen do vyssie

spomenutej, d'alej na severozâpad leziacej prikarpatsko-vychodopol’skej oblasti, ale
і na dolnÿ Dunaj. Dobre to dokladâ napriklad sekerka z Cernate§ti v kraji Buzäu
V Rumunsku (Oancea/Drambocianu 1976, obr. 1: 2).
Dunajskou cestou sa zrejme do oblasti strednej Eurôpy dostali aj dva exemplâre
dÿky typu Manyc, ktoré patria к charakteristickÿm reprezentantom kovového inven­
tera katakombovej kultury. Jedna dÿka pochâdza z kostrového dvojhrobu zachrâ-
neného vo Viedni-Esslingu vo vÿchodnom Rakusku (obr. 32: 1; Zimmermann 2003,
469, obr. 1:1), druhâ sa nasla v hrobe 7 pod mohylou v Sârrétudvare vo vÿchodnom
Mad'arsku (obr. 32: 2; Kalicz 1998, 173, obr. 13).
Popri sekerkâch s jednym ostrim tzv. kostromského typu sa s nositel’mi katakom­
bovej kultury spâjajü hlavne sekerky tzv. kolontajevského typu (obr. 30). Z hladiska
 49

spracovavanej problematiky je dolezite, ze s tymto typom sekeriek sa okrem nadcier-

nomorskej oblasti stretavame aj v oblasti stredodneperskej kultury - v hrobe 2 mohy-
ly 10 v Chodosovici (obr. 33:14; Artemenko 1964, obr. 5:19), v Pobalti (jeden exemplar)
a v oblasti dolneho Dunaja v Juhoslavii a v Rumunsku (styri kusy). Metalograficke
zlozenie tychto sekeriek je zname iba u jedneho exemplara z Brestovacu v Juhoslavii,
ktory bol odliaty z arzenoveho bronzu najpravdepodobnejsie kaukazskeho povodu
(Durman 1983, tab. 14; Korenevskij 1976,23-27). V tejto suvislosti je pozoruhodna sekerka
tzv. carevokurganskeho typu z lokality Derevjannoje na Podoli v prikarpatskej cash
Ukrajiny. Sekerka obsahovala zliatinu arzenu a bronzu. Tazisko rozsirenia tohto typu
je vo volzsko-uralskej oblasti. Takato zliatina nie je vobec obvykla u sekeriek z oblasti
severneho Priciernomoria a krajne je zriedkava i v predmetoch dokabanskeho obdobia
na sevemom Kaukaze. Mozno predpokladat’, ze sekerka z Derevjanneho bola odliata
z kovu pochadzajuceho z balkansko-karpatskej metalurgickej oblasti (Korenevskij 1976,
25). Pozoruhodna situacia, pokial’ ide o metalograficke zlozenie kovovych predmetov,
bola zistena v oblasti stredodneperskej kultury na bieloruskych pohrebiskach Cho­
dosovici, Palik a Sergejeva Griva. Z analyzovanych kovovych predmetov jedna cast’
bola zhotovena z cistej medi (99,9%), teda so zanedbatel'nou (prirodzenou) primesou
striebra, olova a zeleza. Tymto zlozenim je blizka medenym predmetom zhotovenym na
Balkanskom polostrove a v Prikarpati a poukazuje na ich pravdepodobne zhotovenie
z kovu juhozapadneho povodu. Druha cast' predmetov (napr. sekerka s jednym ostrim
z hrobu 2 v mohyle 10 v Chodosovici - obr. 33: 14) bola zhotovena zo zliatiny medi
a obsah arzenu (obsah medi sa pohyboval od 97,2 do 99,5% a arzenu od 0,32 do 2,7%).
Tato skutocnosf umoznuje uvazovat’ o ich zhotoveni z kovu kaukazskej proveniencie

Obr. 32. Dyky typu Manyc. 1 - Vieden-Essling, Rakusko; 2 - Sarretudvar, Mad’arsko;

3 - Pokrovskoje, Ukrajina (podia: Zimmermann 2003). Bez mierky.
50

Obr. 33. Chodosovici (mohyla 10, hrob 1). Inventar hrobu stredodneperskej kultüry. 14 - sekerka
s jednym ostrim kolontajevskeho typu (podl'a: Artemenko 1967). Bez mierky.
 51

(Artemenko 1964,85). Uvedené priklady poukazujü na existenciu vzâjomnÿch kultür-

nych kontaktov v obdobî vcasnej doby bronzovej medzi oblast'ou stredodneperskej
kultüry a karpatsko-balkânskym regiônom na strane jednej a medzi stredodneperskou
kultürou a kaukazskou oblast’ou na strane druhej.
Z hl’adiska blizsieho chronologického zaradenia vcasnobronzovÿch sekeriek s jed-
nÿm ostrim je dôlezitâ skutocnost’, ze v oblasti vÿchodnej Eurôpy sa vo viacerÿch
pripadoch vyskytli v hroboch ako sücast’ hrobovej vÿbavy. Takéto pozorovanie je
znâme najma v hroboch kultür rozsirenÿch v lesnÿch oblastiach Ruska. Okrem uz
spomenutého hrobu stredodneperskej kultüry v Chodosovici v Bielorusku (hrob 2
z mohyly 10), ktorÿ 1.1. Artemenko (1964, 86) datoval do jej neskorej fâzy, sü to nâlezy
v hroboch fat'janovskej kultury (Vaulovo - hrob 5 a 7, Gorkino, Fat’janovo, Solnec-
nogorje, Volosovo-Danilovo) a s hou ûzko spojenej balanovskej skupiny (Balanovo
- hroby 46 a 62). Okrem hotovÿch exemplârov sekeriek sa v dvoch pripadoch zistili
v hroboch kovolejârov kadluby na ich odlievanie. Vo fat’janovskej kultüre to bol hrob
21 na volosovo-danilovskom pohrebisku, v ktorom boli dva rôzne vel’ké kadluby na
odlievanie sekeriek s jednÿm ostrim a hlinenÿ téglik s vÿlevkou (Krajnov/Gazdjackaja
1987, tab. 18). V jej balanovskej (stredovolzskej) skupine to bol hrob kovolejâra (hrob 2
pod mohylou na lokalite Curadki v Cuvasii), ktorÿ obsahoval malÿ dvojdielny kadlub
na odlievanie sekeriek s jednÿm ostrim, hlinené valcovité jadro, medenü sekerku s jed­
nÿm ostrim (evidentne odliatu v uvedenom kadlube), d’alsi vàcsi dvojdielny kadlub
na odlievanie sekeriek s jednÿm ostrim s hlinenÿm valcovitÿm jadrom a medené sidlo
(obr. 34; Kachovskij 1963, obr. 6).
Sekerky oboch spomenutÿch kultür majü kruhovitÿ otvor pre nâsadu, avsak fat’ja-
novské exemplâre (1. skupina) majü odsadenü krâtku tul’ajku a balanovské exemplâre
(2. skupina) ju odsadenü nemajü (Korenevskij 1973, obr. 2). Je pozoruhodné, ze sekerky
oboch kultür boli zhotovené z cistej medi, ktorâ bola metalografickÿm zlozeram blizka
nielen cash predmetov v stredodneperskej kultüre, ale najma predmetom zo strednej
a juznej Eurôpy v obdobî vcasnej a starsej doby bronzovej (Mad’arsko, Juhoslâvia,
Rumunsko, Moldavsko, pravobreznâ a zâpadnâ Ukrajina; Cernych 1963, 369). V tejto
süvislosti je zaujimavÿ vÿskyt manzetovitÿch nâramkov v hroboch fat’janovskej kultüry
vo Vladycine, Mytisine, Severobirsku a Vorokse, blizkych nâramkom tzv. borotického
typu stredoeurôpskej ünëtickej kultüry (Bader 1971, obr. 8; 9: 1, 12, 13; 10: 7). Hrob 1
vo Vladycine, v ktorom bola pochovanâ zena, obsahoval okrem dvoch manzetovitÿch
nâramkov aj dve unikâtne obdlznikové plechové kovania a drôtenÿ nâkrcnik listovito
rozsirenÿ na oboch koncoch (Bader 1971, obr. 6 a 7). Aj v pripade uvedenÿch artefak-
tov ide o predmety unikâtne a cudzie v tomto kultürnom prostredi. Svoje analogie
majü v stredoeurôpskych kultürach vcasnej doby bronzovej. Popri ünëtickej kultüre
napriklad v kultürach episnürového prikarpatského vcasnobronzového komplexu,
v kultürnom okruhu plechovej industrie Rhône-Straubing-Kisapostâg a v kultüre
Monteoru v Rumunsku. Domnievame sa, ze napriek vel’kÿm podobnostiam uvede­
nÿch artefaktov nejde priamo o importy zo stredoeurôpskej oblasti, ale o predmety
zhotovené domâcimi kovolejârmi fat'janovskej kultüry vo volzsko-okskej oblasti na
zâklade inspirâcii z oblasti strednej Eurôpy, resp. zo stredoeurôpskych predlôh. Me­
denü surovinu im mohli poskytnüt’ med’naté loziskâ pieskovcov na strednom Povolzi
a Priurali. Ulohu urcitého sprostredkovatel'a kontaktov so stredoeurôpskym kultümym
priestorom mohla nositel'om fafjanovskej a balanovskej kultüry zabezpecovat’ pribuznâ,
52

Obr. 34. Curaciki (hrob 2). Inventar hrobu kovolejara fat’janovskej kultury (podl'a: Kachovskij
1963). Bez mierky.

zapadnejsie leziaca stredodneperska kultura, ktora mala s nimi tesne kultume spojenia.
Popri viacerych spolocnych crtach materialnej kultury a pohrebneho ritu o tom svedci
aj znacny pocet identickych kovovych vyrobkov (Bader 1971, 71). Pozoruhodne je, ze
stredodneperska kultura, ktorej prve nalezy su zname najnovsie uz aj z Mlodowa-Za-
kacia vo vojvodstve Przemysl v juhovychodnom Pol’sku (MachnikJPilch 1997,164,165),
ma v inventari svojej neskorej fazy nakrcniky typu „lunula" (Artemenko 1967, obr. 21),
ktore umoznuju uvazovat’o jej spojeniach nielen so strednou, ale i so zapadnou Europou
- s Irskom, Skotskom, Anglickom (Taylor 1968, obr. 1). Sprostredkovatel'om takychto
spojeni medzi geograficky znacne vzdialenymi oblast'ami mohla byt’ uneticka kultura
(vid’ kapitolu 6). Na takuto moznosf poukazuju nausnice tzv. irskeho typu a ozdoba
typu „lunula", vyskytujuce sa v depotoch unetickej kultury na uzemi Polska (Blajer
1990, tab. CXXI: 8; CXXII: 1).
 53

OTAZKA ABSOLUTNEHO DATOVANIA

SEKERIEK S JEDNYM OSTRIM

Z hl’adiska absolutnej chronologie mozno povazovat’ za najstarsie exemplare

sekeriek s jednym ostrim v Europe sekerky pochadzajuce z hrobov neskorej, tzv.
novosbobodneckej fazy majkopskej kultury na severnom Kaukaze. Dobre to potvr-
dzuje absolutne datovanie hrobu 1 v mohyle 30 na lokalite Klady (obr. 2:16). Hodnota
kalibrovanych dat C14 je 3500-3342 BC (68%) a 3508-3128 BC (95%). Tieto data zod-
povedaju najnovsim absolutnym kalibrovanym datam tripolskej kultury, fazy C2 na
Ukrajine (3500-3150 BC; Manzura 2000, 272) a mozno ich paralelizovat’ s horizontom
9b v zmysle chronologie H. Parzingera (1993, 290).
Zrejme podobne stare alebo iba o malo mladsie su exemplare sekeriek s jednym
ostrim v nadciernomorskej lesostepnej oblasti Ukrajiny, kde vystupuju v hroboch ke-
mi-obskej kultury na Kryme (Dolinka - mohyla „Kurhan-Bajram", Simferopol „Zlata
mohyla"; obr. 4:1) a v hroboch s jedincami vo vystretej polohe z postmariupolskeho
obdobia v Dneperskej oblasti (Verchnaja Majevka, Ostrov Samarskij; obr. 5: 3, 4). Ich
vcasne objavenie sa spolu s hrobmi kovolejarov v severopontickej oblasti je mozne
povazovat’ za vysledok intenzivneho vply vu z juhovychodu, z prostredia majkopskej
kultury. Potvrdzuju to tak hotove exemplare sekeriek, ako i kadluby, v ktorych sa
odlievali sekerky s jednym ostrim, blizke 2. a 3. skupine sekeriek majkopskej kultury
podl'a clenenia S. N. Korenevskeho (1974).
Ako d’alsia z kultur, v ktorej sa objavuju vcasne exemplare skumanych sekeriek vo
vychodnej Europe, je jamova kultura. Sekerky ako sucast’ inventara hrobov sa zistili
v troch oblastiach jej rozsirenia - na pravobreznej a l’avobreznej Ukrajine (stredne
Podneprie), vo volzsko-uralskom regione a v predseverokaukazskej oblasti na uzemi
Ruska. Z oboch posledne menovanych regionov pochadzaju hroby datovane metodou
C14. Vo volzsko-uralskej oblasti bol na lokalite Persin preskumany hrob kovolejara,
v ktorom bola forma na odlievanie sekeriek s jednym ostrim (odlievali sa v nej se­
kerky blizke 1. typu tzv. majkopskych sekeriek). Vzorka C14, odobrata z brezoveho
brvna prekryvajuceho hrob, ma nasledovne kalibrovane hodnoty: 2890-2670 BC, t. j.
54% a 2910-2590 BC, t. j. 95,4% (Cernychllsto 2002, 53). Takmer zhodne bol datovany
dvojhrob 5 z mohyly 1 v Ilinskom v predseverokaukazskej oblasti, ktorv obsahoval
okrem sekerky s jednym ostrim i desat’ silexovych streliek, dve ovalne drvidla a me-
deny hrot. Hodnota jeho kalibrovanych absolutnych dat sa pohybovala v rozmedzi
2850-2496 BC (Kalmykov/Korenevskij 2001, 61; Kaiser 2005, 281).
Uvedene absolutne data z Persina a z Ilinskeho su blizke absolutnym datam
najstarsich sekeriek s jednym ostrim v oblasti strednej a juhovychodnej Europy -
sekeriek typu Baniabic (obr. 12) a typu Fajsz/Corbasca (obr. 14). Hoci k sekerkam
typu Baniabic, ktore su typologicky blizke najma 2. skupine sekeriek majkopskej
kultury, absentuje nateraz priame absolutne datovanie, mozeme sa v tejto suvislosti
opriet’ o vysledky datovania sekeriek typu Fajsz/Corbasca, ktore sa vyskytuju pri-
blizne v rovnakom case, resp. su len o nieco mladsie. Exemplar sekery tohto typu sa
nasiel v depote na vysinnom sidlisku Stare Zamky v Brne-Lisni na Morave (obr. 13:
4).Ulozeny bol v najmladsej eneolitickej kulturnej vrstve s materialom vucedolskej
kultury, patriacej ciastocne do stupria Jevisovice C l, ale najma do stupria Jevisovice
B. Oporny bod k presnejsiemu datovaniu depotu prinieslo absolutne datovanie
54

(metôdou C14) vzoriek uhlikov pochâdzajücich z ned’alekého sidliska jevisovickej

kultüry v Brne-Starom Liskovci, datovaného do stupna Jevisovice B. Vÿsledky me-
rania v Laboratôriu C14 v Berline priniesli hodnotu 2890-2770 cal. BC (Gôrsdorf 1994,
82). Uvedenâ hodnota dobre koresponduje i s d'alsimi C14dâtami vucedolskej kultüry
a zodpovedâ jej najstarsej vÿvojovej fâze (Benkô et al. 1989, 999, tab. 1).
V tejto süvislosti je pozoruhodné absolütne datovanie typologicky mladsieho exem-
plâra sekerky s jednÿm ostrim typu Kozarac, pochâdzajüceho z hrobu pod mohylou
v Malej Grude v Ciemej Hore. M. Primas (1996,154) tüto sekerku datovala do obdobia
2800-2700 cal. BC (obr. 19:1). Vychâdzala pritom z absolütneho datovania ned'alekej,
iba 250 m vzdialenej mohyly Velika Gruda, ktorâ obsahovala i zlaté zâusnice rovna-
kého typu, aké boli v hrobe v Malej Grude. Uvedené datovanie je dôlezité aj z toho
dôvodu, ze z balkânsko-juhokarpatskej oblasti sa vÿroba sekeriek typu Kozarac, ako
artefaktu charakteristického pre vucedolskü kultüru, rozsirila i do oblasti sevemej
cash Karpatskej kotliny a do alpskej oblasti. Prâve v alpskej oblasti zrejme na vÿrobu
sekeriek typu Kozarac nadviazala vÿroba subtilnych sekeriek typu Fresach. Prihovâra
sa za to aj ich absolütne datovanie do obdobia 2586-2466 BC, ktoré poskytol novÿ
depot uvedeného typu sekeriek, nâjdenÿ pod skalnÿm previsom nazÿvanÿm „Piglo-
ner Kopf" v Pfattene v juznom Tirolsku na severe Talianska (obr. 24: 1-4; Oberrauch
2000, 486, 487). Uvedené datovanie je v podstate zhodné s absolütnym datovanim
nâlezovÿch komplexov kultüry zvoncovitÿch pohârov v sevemom Taliansku.
Pre presnejsie datovanie sekeriek s jednÿm ostrim z pociatku doby bronzovej
nâm oproti neskoroeneolitickÿm nateraz chÿbajü absolütne datované nâlezové cel-
ky obsahujüce ci uz hotové exemplâre sekeriek, alebo formy na ich odlievanie. Tak
sme, zial’, pri ich datovani nad’alej odkâzani iba na absolütne datovanie metôdou C14
jednotlivÿch kultür, resp. iba na konvencné data.
K najrozsirenejsim sekerkâm z pociatku doby bronzovej vo vÿchodnej Europe
patria sekerky tzv. kolontajevského typu, s ktorÿmi sa stretâvame vo viacerÿch kul-
türach vÿchodnej Eurôpy. V katakombovej kultüre je ich existencia okrem depotov
(napr. Kolontajevka - obr. 30, Rybakovka, Aleksandrovka, Privol’noje, Skakun - obr. 31)
dolozenâ najmà v podobe foriem na ich odlievanie v hroboch (napr. Pokrovka, Lu-
hansk, Privole), ktoré okrem Krasnovky a Prisibu patria prevazne do jej neskorej fâzy.
Tâto faza katakombovej kultüry je na pravobrezi Dnepra datovanâ do obdobia 2250-
2000 BC (Nikolova 1999, 128; obr. 11). Zrejme do tohto, resp. do chronologicky vel'mi
blizkeho obdobia mozno râmcovo zaradit’ aj sekerky kolontajevského typu, nâjdené
v hroboch stredodneperskej kultüry (obr. 33:14) i v hroboch fat'janovskej kultüry a jej
balanovskej skupiny v lesnej oblasti Ruska (obr. 34: 9).
V pripade sekeriek typu Stublo (Steblivka) urcitÿ vÿchodiskovÿ bod pre ich ab­
solütne datovanie dâva samotnÿ depot z eponymného nâleziska, ktorÿ je kultüme
spâjanÿ s episnürovou stryzôwskou kultürou (obr. 26). Jej pociatok podl’a S. Kadrowa
(1995, obr. 1) spadâ do obdobia okolo roku 2000 BC. Pritomnost' sekerky typu Faskau
v dépoté zo Stubla, ku ktorej nachâdzame analogie na pohrebisku Faskau v sevemom
Osetsku, kultüme spâjanom so severokaukazskou kultürou, sa prihovâra za datova­
nie o nieco starsie. Na oprâvnenost' starsieho datovania poukazuje datovanie zâveru
severokaukazskej kultüry do obdobia 2200 BC (Trifonov 2001, 80).
 2. HROBY „REMESELNIKOV"
V STREDNEJ, ZÂPADNEJ A VŸCHODNEJ EUROPE
(Zâver eneolitu a starsia doba bronzovâ)

Na pohrebiskâch a mohylnikoch z obdobia zâveru eneolitu a zo starsej doby bron-

zovej boli v strednej, zâpadnej a vÿchodnej Europe preskümané viaceré hroby, ktoré
sa svojou vÿbavou odlisuju od ostatnÿch. Ich vÿbava pozostâva obvykle z vÿrobnÿch
nâstrojov, polotovarov, zo suroviny, ale aj z hotovÿch vÿrobkov. Uvedené nâlezy
umozriujû tieto hroby povazovaf za hroby „remeselnikov" pochovanÿch s vÿrobnÿmi
nâstrojmi, ktoré pouzivali za svojho zivota pri vÿrobe jednotlivÿch druhov artefaktov.
Dalej su to hroby, v inventâri ktorÿch sa objavujü predmety poukazujüce na osobitné
spolocenské postavenie pochovanÿch. Casto boli zvÿraznené i üpravou samotnej
hrobovej jamy, resp. jej bezprostredného okolia, napriklad navrsenim mohylového
nâsypu. Treba povedaf, ze vo viacerÿch pripadoch obe kategôrie hrobov navzâjom
splÿvajû. Uvedené hroby nâm dâvajü moznost’ identifikâcie profesie ci zamestnania
pochovanÿch, ako aj ich spolocenského postavenia v danej komunite.
Ciel'om stüdie, vzhl'adom na jej sirokÿ geografickÿ râmec, nie je detailné a kom-
plexné riesenie vyssie uvedenej problematiky, ale skôr zhromazdenie doterajsich po-
znatkov a informée» o vÿskyte a vÿbave hrobov „remeselnikov" v rôznych kultümych
a geografickÿch oblastiach Eurôpy, ich vzâjomné porovnanie a hl'adanie podobnosti,
odlisnosti a suvislosti medzi nimi.

HROBY METALURGOV

Najvÿraznejsiu skupinu medzi hrobmi „remeselnikov" tvoria hroby jedincov,

ktori sa zaoberali vÿrobou kovovÿch artefaktov. Nakol'ko tâto cinnosf pozostâvala
z viacerÿch pracovnÿch postupov (t’azba suroviny, jej tavenie, odlievanie a kovanie),
oznacujeme ju stresnÿm nâzvom metalurgia a hroby l'udi, ktori vykonâvali tûto
prâcu, ako hroby metalurgov - k o v o le jâ ro v a k o v âco v . S takÿmto ponimanim
vsetkÿch kovospracujücich cinnosti sa stretâvame v prâcach viacerÿch eurôpskych
bâdaterov. V zâpadnej Europe su to napriklad F. Bertemes (1999; 2005), I. 1. Butler/
J. J. van der Waals (2966), A. jockenhovel (1982; 1990), E. Kaiser (2003; 2005), D. Müller
(1982), M. J. Rowlands (1971); v strednej Europe T. Malinowski (1982) a M. Novotnâ
(1982); vo vÿchodnej Europe S. S. Berezanskaja/D. P. Kravec (1989) a V. S. Bockarev
(1975; 1978; 1980).
Pocetné nalezové sübory v hroboch poukazujü na to, ze uvedené, bezprostredne
na seba nadvàzujüce cinnosti boli vzâjomné üzko spâté. Svedci o torn i castÿ spoloc-
nÿ vÿskyt kovolejârskeho (odlievacie formy, hlinené dÿzy a tégliky) a kovâcskeho
(kamenné kladivâ, nâkovy a brüsky) inventâra v hroboch. Na druhej strane su vsak
hroby, v ktorÿch vystupujü iba nâstroje na obrâbanie kovov prevazne za studena - tie
mozno oznacif za hroby kovâcov.
Spomenuté kategôrie hrobov sa vyskytli vo vsetkÿch troch sledovanÿch oblastiach
Eurôpy a ich pocet dnes dosahuje asi 140 hrobov. Hroby s kovolejârsko-kovâcskym
56

Obr. 35. Мара lokalît hrobov kovolejârov z obdobia eneolitu v strednej a vÿchodnej Europe.
1 - Ludérov; 2 - Verchnaja Majevka; 3 - Ostrov Samarskij; 4 - Sirokoje; 5 - Simferopol;
6 - Lebedi I; 7 - Ilinskoje; 8 - Skacki pri Pjatigorsku; 9 - Persin.

inventârom vÿrazne prevlâdajü vo vÿchodnej Europe, kde ich evidujeme vyse 50,
naproti tomu v strednej a zâpadnej Europe je ich len 12 (obr. 35; 36; 37). Vyvâzenejsia
situâcia je v pocte hrobov iba s kovâcskym inventârom. Vo vÿchodnej Europe ich je
okolo 50, v zâpadnej a strednej Europe nateraz poznâme vyse 30 takÿchto hrobov.

Hroby kovolejârov

Vychodnâ Eurôpa a severnÿ Kaukaz

Vo vÿchodnej Europe k najstarsim hrobom kovolejârov patria tri hroby z postma-

riupolského obdobia, t. j. z prvej polovice 3. tisicrocia pred Kr., ktoré boli preskümané
na juznej Ukrajine. Ako prvÿ mozno spomenüf hrob kemi-obskej kultüry, odkrytÿ
v „Zlatej mohyle" pri Simferopole na Kryme, ktorÿ obsahoval dva hlinené kadluby na
odlievanie dvoch rôznych exemplârov sekeriek s jednÿm ostrim (Necitajlo 1991, 31).
 57

Obr. 36. Мара lokalit hrobov kovolejarov v severnom Priciernomori zo starsej a strednej doby
bronzovej. 1 - Pavlovka; 2 - Kamenka; 3 - Velika Krinica; 4 - Vasilevka; 5 - Pervomajevka;
6 - Kairy; 7 - Gromovka; 8 - Voskresenovka; 9 - Kalinovka (Chersonska oblasf); 10 - Novoje;
11 - Davydovka; 12 - Malaja Ternovka; 13 - Krasnovka; 14 - Luhansk; 15 - Prisib; 16 - Krama-
torsk; 17 - Sachtersk; 18 - Pokrovka; 19 - Styla; 20 - Novoaleksejevka; 21,22 - Lakedemonovka;
23 - Varenovka; 24 - Korotajevo; 25 - Vorosilovgrad; 26 - Aksaj; 27 - Birjukovo; 28 - Ust'-Ka-
gal’nickij; 29 - Cernisevskij; 30 - Privole; 31 - Krivoj Rog; 32 - Berjukovo; 33 - Chutor Krasnoje
Znamja. Pozndmka: Lokality 34-54 sii vyznacene na obr. 37.

Dalsim je hrob sirocanskej kultury z lokality Verchnaja Majevka v Dnepropetrovskej

oblasti (skupina mohyl XII, mohyla 2, hrob 10), ktory bol pozoruhodny tym, ze v horn
boli pochovani traja jedinci ulozeni na chrbte vo vystretej polohe (Kovaleva et al. 1977,
20). Za lebkami jedincov ulozenych v severnej a strednej cash hrobu sa nachadzal ko-
volejarsko-kovacsky inventar: dvojdielny hlineny kadlub a zlomok d’alsieho kadluba
na odlievanie sekeriek s jednym ostrim, hlinene jadro valcoviteho tvaru, hlineny teglik
s vylevkou, kamenna nakovka, kladivo, briiska a kremenny noz s vysokou retusou
(obr. 38). V tret’om hrobe, preskumanom ned’aleko Sokolova na lokalite Ostrov Samar-
skij v Dnepropetrovskej oblasti (hrob 6 z mohyly 1), bola dvojdielna hlinena forma
na odlievanie sekeriek s jednym ostrim (obr. 5; Klocko 1994, obr. 3:2). Pozoruhodne je,
ze vsetky tri spomenute hroby obsahovali hlinene kadluby na odlievanie toho isteho
typu sekeriek. Kadluby spajal spolocny archaicky prvok - v spodnej cash (na bruchu),
58

Obr. 37. Мара lokalit hrobov kovolejärov zo starsej (strednej) doby bronzovej v strednej
a vychodnej Europe. 34 - Veselaja Rosea I; 35 - Kalinovka (Proletarijskij rajon); 36 - 2uto-
vo; 37 - Pavlovka; 38 - Kijevka (Niznije Vedugi); 39 - Surovikino; 40 - Volosovo-Danilovo;
41 -Curaciki; 42 - Pepkino; 43 - Kalinovka (Surovikinskij rajon); 44 - Bylym; 45 - Niznä Mysl’a;
46 -Nitra; 47 - Matuskovo; 48 - Környe; 49 - Csepel; 50 - Dunaüjväros; 51 - Erfurt-Gispersleben;
52 -Sachsenburg; 53 - Franzhausen II; 54 - Gemeinlebarn.
Poznämka: Vyznaceny stvorec obsahuje lokality 1-33 zobrazene na obr. 36.

resp. na chrbte, boli po celej dlzke otvorene. Roztavenä med’ sa tak mohla do nich
vlievat’ nie iba otvorom v priestore tyla alebo speciälneho otvoru na hornej strane
formy, ako to bolo v pripade chronologicky mladsich exemplärov. Tento dolezity
technologicky detail späja juhoukrajinske hroby kovolejärov s hrobmi kovolejärov a
nälezmi kadlubov z oblasti sevemeho a severovychodneho Kaukazu. Dobre to do-
kumentuje najmä exemplär kadluba na odlievanie sekeriek s jednym ostrim z hrobu
kovolejära pod mohylou severokaukazskej kultury na lokalite Skacki pri Pjatigorsku
v centrälnej casti Kaukazu, kadlub zo sidliska Galgalatli I v Dagestane (Gadziev 1991,
obr. 31: 1) і dvojdielny kadlub a polovica d’alsieho exemplära z hrobu kovolejära
(hrob 10 z mohyly 1) novotitorovskej kultury na lokalite Lebedi I v oblasti Kubäne
(obr. 39: 1, 2, 7; Gej 1986, obr. 7: 1-4). Hrob v Lebedi I okrem uvedenych kadlubov
obsahoval і d'alsich 25 predmetov, z ktorych prevaznä väesina tizko siivisi s tavenim
 59

гттп

и fi«

Obr. 38. Verchnaja Majevka (hrob 10 z mohyly 2 v skupine mohÿl XII). Plan trojhrobu sirocanskej
kultüry s kovolejârskym inventarom (podia: Kovaleva et al. 1977). Mierka: a - 2,3; b - ostatné.
60

Obr. 39. Lebedi I (hrob 10 z mohyly 3). Inventar hrobu kovolejära novotitorovskej kultüry
(podl'a: Gej 1986). Bez mierky.
 61

Obr. 40. Persin (hrob 4 z mohyly 1). 1 - hrob kovolejâra jamovej kultury; 2 - detail nâlezu;
3 - rozlomenÿ kadlub (podl'a: Cernych et al. 2000).

rudy a odlievanfm kovu (obr. 3 9:3,11,14,17,18). Osobitne sa medzi nâlezmi vyruma

vysokolestenÿ serpentinovy sekeromlat, ktorÿ bol do hrobu ulozenÿ uz zlomenÿ (obr.
39:15; Gej 1986, obr. 4-9).
Hrob kovolejâra bol nedâvno (v roku 1998) objavenÿ aj v lesostepnej Orenburskej
oblasti medzi Uralom a Volgou - v Persine (hrob 4 z mohyly 1). Patri k najvychodnejsim
hrobom kovolejârov skümaného obdobia v Europe a kultüme ho mozno spâjat’s jamovou
kultürou. Svedci o tom najma ulozenie pochovaného jedinca (chlapca vo veku 12-13,5
roka) na chrbte, s nohami v tzv. zabej polohe (obr. 40; Cernych et al. 2000,70). V hrobe sa
62

Obr. 41. Sirokoje (hrob 3 z mohyly 1). Hrob kovolejara jamovej kultury s nalezom kadluba na
odlievanie dyk a dlat (podia: Kovaleva 1988).

pri lebke nasiel hlinito-pieskovcovy dvojdielny kadlub na odlievanie sekeriek s jednym

ostrim s otvorenou spodnou (brusnou) cast’ou. Kadlub bol zameme pred ulozem'm
do hrobu rozlomeny (obr. 40:1-3; Cernych et al. 2000, 66).
S jamovou kulturou mozno spajat’ aj hrob kovolejara z lokality Sirokoje (skupina
mohyl II, mohyla 1, hrob 3) v orelsko-samarskom medzirieci v Podnepri. Hrob ob-
sahoval kostru muza ulozenu na chrbte, s nohami v tzv. v zabej polohe. Pri pravom
ramene muza sa nachadzal kadlub na odlievanie listovitych dyk/nozikov a dlata
(obr. 41; Kovaleva 1988, obr. 5: 3, 4).
Hroby kovolejarov mozno vseobecne povazovat' za vyznamny doklad miestnej
kovolejarskej vyroby. Obzvlast' do popredia vystupuje tato skutocnost' v suvislosti
s riesenim interkulturnych a interregionalnych vzt'ahov medzi oblast’ou severneho
Priciemomoria a oblast’ou severneho Kaukazu v obdobi zaveru doby kamennej a na
pociatku doby bronzovej. Z vysledkovbadania A. L. Necitajla (1991; 1992) vyplyva, ze
 63

evidentne impulzy a vplyvy kaukazskych metalurgickych technologii sa do stepnej

oblasti Ukrajiny dostavali dvomi zakladnymi cestami - jednak cez oblast’ Kubane
a Krymu, jednak cez Don a Podonie. V takomto kontexte neprekvapuje ani skutocnost’,
ze v kadlube z vcasnokatakomboveho hrobu kovolejara v Prisibe, v oblasti dolneho
Donu, boli odlievane sekerky podobne neskoromajkopskym, resp. vcasnoseverokau-
kazskym exemplarom, ako i fakt, ze kadlub na odlievanie sekeriek s jednym ostrim
z vcasnokatakomboveho hrobu z Krasnovky v priazovsko-krymskej oblasti je vel’mi
blizky kadlubu z hrobu kovolejara novotitorovskej kultury v Lebedi I na sevemom
Kaukaze (obr. 39:1, 2; Gej 1986, obr. 1-4).
Uvedene juhoukrajinske a severokaukazske hroby kovolejarov okrem typologickej
podobnosti kadlubov na odlievanie sekeriek s jednym ostrim spajaju i viacere zhody
v pohrebnom rite. Napriklad na severnom Kaukaze v Lebedi I sa v inventari hrobu

Obr. 42. Krasnovka (hrob 20 z mohyly 36). Cast’ inventara hrobu kovolejara zo vcasnej fazy
katakombovej kultury. Bez mierky.
64

Obr. 43. Novoaleksejevka (hrob 6 z mohyly 1). Hrob kovolejara zo vcasnej fâzy katakombovej
kultùry. 1-6 - hrobovÿ inventar (podl'a: Pustovalov 1994).
 65

Obr. 44. Pokrovka (hrob 3 z mohyly 4). Inventar hrobu kovolejâra katakombovej kultüry
(podia: Pustovalov 1994).
66

Obr. 45. Luhansk (hrob 16 z mohyly 1). Inventar symbolického hrobu kovolejâra katakombovej
kultury (podl'a: Berezanskaja 1980).
 67

kovolejara nachadzala jedna cela dvojdielna forma na odlievanie sekeriek s jednym

ostrim a polovica druhej, na dolnom Podnepri vo Verchnej Majevke bola v hrobe
tiez jedna dvojdielna forma a zlomok d’alsej, v Ostrove Samarskom sa nasiel cely
dvojdielny kadlub a cylindricke jadro (Gej 1986, 25, 26).
V skumanej epoche je najvacsi pocet hrobov kovolejarov znamy z obdobia katakom-
bovej kultury, ktora nasledovala po jamovej kulture a bola rozsirena najma v stepnej
oblasti Ukrajiny. S. Z. Pustovalov (1994) uvadzal 23 hrobov, ale dnes ich pocet dosahuje
uz vyse 30. Hroby kovolejarov z katakombovej kultury sa vynimocne objavuju uz
od jej vcasnej fazy, ale ich prevazna vacsina patri do neskorej fazy. Do vcasnej fazy
mozno zaradit' hrob 9 z mohyly 1 v Prisibe (Luhanska oblast'), hrob 20 z mohyly 36
v Krasnovke (Krymska oblast’) a hrob 6 z mohyly 1 v Novoaleksejevke (pri Mariupole
v Doneckej oblasti). Hrob v Prisibe obsahoval formy na odlievanie sekeriek s jednym
ostrim kolontajevskeho typu, jednostrannu formu na odlievanie pravouhlych ingotov,
hlinenu dyzu a ulomok kremeria (Berezanskaja/Kravec 1989, 163, 164; Necitajlo 1991,
23). V hrobe z Krasnovky sa nachadzali dve dyzy, lyzica na odlievanie, odlievacie
formy pre rozne tvary odliatkov, forma na odlievanie sekerky s jednym ostrim (tvarom
podobna exemplaru z hrobu v Prisibe), hlinene jadra, kamenna podlozka, kovadlinka
a fragment kladivka (obr. 42; Necitajlo 1991,23,24). Hrob z Novoaleksejevky obsahoval
dve dyzy a tri formy na odlievanie trapezovitych a ovalno-obdlznikovych ingotov
(obr. 43; Berezanskaja/Kravec 1989, obr. 2: 7-9; Pustovalov 1994, obr. 6).
V ramci Ukrajiny su hroby kovolejarov v podstate sustredene v troch regionoch
- v Rostovskej oblasti na dolnom toku rieky Don, v priazovsko-krymskej oblasti a na
dolnom Podnepri (obr. 36; 37). Najviac hrobov kovolejarov pochadza z regionu dol-
neho Donu. Nie je to az tak prekvapujuce, pretoze tato oblast’ bola geograficky naj-
blizsie k oblasti sevemeho Kaukazu. V hroboch kovolejarov s mimoriadne pocetnym
inventarom nechybaju najma kadluby na odlievanie sekeriek s jednym ostrim (hrob
3 z mohyly 4 v Pokrovke - obr. 44: 2; hrob 16 z mohyly 1 v Luhansku - obr. 45; hrob
v Kramatorsku). Popri tychto hroboch sa objavuju i hroby, v ktorych sa z charakte-
ristickeho inventara metalurgov nachadzaju iba hlinene tegliky (hrob 5 z mohyly 2
v Sachtersku - obr. 46: 2; hroby 1 a 3 z mohyly 1 v Lakedemonovke; hrob 5 z mohyly
4 vo Varenovke; hrob v Korotajeve; rozruseny hrob v Style - obr. 46: 3), pripadne
i bnisky (hrob 5 z mohyly 3 v Aksaji).
Hrob 16 z mohyly 1 v Luhansku a hrob 5 z mohyly 3 v Aksaji boli zvlast’ zaujimave.
Hrob z Luhanska bol osobity tym, ze ide o symbolicky hrob, ktory v strednej a seve-
rovychodnej cash katakomby mal umiestneny charakteristicky inventar kovolejara:
dvojdielny kadlub na odlievanie sekeriek s jednym ostrim kolontajevskeho typu, dve
hlinene dyzy, hlineny teglik, kosteny nastroj zhotoveny z lopatky ovce, hrncovitu
nadobu a schranku musle typu Unio (obr. 45; Berezanskaja 1980, obr. 2 a 3). Hrob
z Aksaja bol vynimocny tym, ze v horn bol pochovany nie muz, ale zena vo veku
18-20 rokov (Vlaskin 1999, 65).
V zapadnom smere s oblast’ou dolneho Donu susedi Priazovie a Krymska ob­
last’, v ktorej su hroby kovolejarov o nieco menej pocetne. Okrem uz spominaneho
vcasnokatakomboveho hrobu 20 z mohyly 36 v Krasnovke sa v d’alsich hroboch
kovolejarov katakombovej kultury v tejto oblasti nevyskytli kadluby na odlievanie
sekeriek s jednym ostrim. Oproti oblasti Priazovia, kde sa takmer vo vsetkych hroboch
kovolejarov nachadzali hlinene tegliky, tu su zastupene predovsetkym hlinene dyzy
68

Obr. 46. Nâlezy z hrobov kovolejârov katakombovej kultûry. Sachtersk - plan hrobu 5
z mohyly 2 a jeho inventât (T, 2); Styla - hlinenÿ téglik (3) z rozruseneho hrobu (podl'a:
Berezanskaja/Kravec 1989).

(Malaja Temovka - hrob 7 mohyly 2; Gromovka - hrob 7 mohyly 1; Voskresenskaja -

hrob 3 mohyly 3; Kalinovka - hrob 4 mohyly 1; Davydovka - hrob 5 mohyly 1; Novoje).
Osobitné postavenie medzi hrobmi kovolejârov ma nielen v râmci tejto oblasti hrob
7 mohyly 2 z Malej Ternovky, ktorÿ obsahoval okrem dvoch hlinenÿch dÿz a siestich
rôzne vel’kÿch hlinenÿch lyzic s vÿlevkou aj trinâst' foriem na odlievanie ingotov
rôznych tvarov a velkosti (obr. 47; KubysevICernjakov 1985, obr. 2; 6; 7). V tÿchto
 69

Obr. 47. Malaja Ternovka (hrob 7 z mohyly 2). Inventar hrobu kovolejara katakombovej kultury
(podl'a: Pare 1999).
70

Obr. 48. Vasil'jevka. 1 - hrob kovolejâra katakombovej kultüry v superpozicii s mladsim hrobom;
2-5 - inventâr hrobu (podl'a: Kaiser/Plesivenko 2000).

formâch sa odlievali ingoty slüziace ako zâvazia vâh. Ich hmotnost’ sa podl’a vÿsled-
kov experimentalnych merani pohybovala od 42 do 186 gramov (Kubysev/Cernjakov
1985, 49; Pare 1999, 481). Podobnü vel’kost’ ako formy na odlievanie ingotov v Malej
Ternovke mali aj formy z hrobov kovolejârov na severokaukazskÿch lokalitâch
Lebedi I, £ernisevskij a Skacki pri Pjatigorsku. V tomto kontexte hrob kovolejâra
z Malej Ternovky mozno povazovaf za mimoriadne vÿznamnÿ doklad obchodnÿch
kontaktov a vyuzivania rovnakého vâhového systému v nadciemomorskej i v seve-
rokaukazskej oblasti (Necitajlo 1992, 27).
Ako uz bolo uvedené, trefou oblasfou, v ktorej sa koncentrujû hroby kovolejârov
v râmci katakombovej kultüry, je dolné Podneprie. K najvÿznamnejsim tu patri hrob
kovolejâra z lokality Kairy (hrob l l z mohyly 1) v Chersonskej oblasti. Obsahoval
dve hlinené lyzice rôznej vel’kosti, formu na odlievanie miniatümeho ingotu ovâlneho
tvaru, kostenü rukovàf na uchytenie hlinenej formy, dioritovÿ polyfunkcnÿ nâstroj
vyuzivanÿ ako podlozka-nâkovka a kvarcitové kladivko, silexovü cepiel’ku z kosâka
a schrânku musle Unio (Necitajlo 1991,87). Inventârom je tomuto hrobu vel’mi blizky
hrob kovolejâra 1 z mohyly 2 v Pervomajevke (Chersonskâ oblast’), v ktorom sa nasli
dve hlinené dÿzy, hlinenâ lyzica so zvyskami bronzoviny na dne, hlinenâ forma na
odlievanie ingotov pyramidovitého tvaru, kamennâ nâkovka, mlat, brüska, silexové
skrabadlo a nâdoba. Z d’alsich hrobov mozno spomenüt’ hrob 20 z mohyly 27 v Pav-
lovke v Nikolajevskej oblasti, obsahujüci dve hlinené dÿzy, kladivko, schrânku musle
Unio a nâdobu (Kljusincev 1991, obr. 3), ako aj hrob 20 z mohyly 1 vo Vasil’jevke v Zâ-
porozskej oblasti, v ktorom sa v drevenej krabici nachâdzali dve hlinené lyzice rôznej
vel’kosti, dve hlinené dÿzy, kônické kladivo z granitu, asymetrickÿ kladivovitÿ nâstroj
a fragment prepâlenej kosti z losa (obr. 48; Kaiser/Plesivenko 2000, obr. 9: 1-3, 5, 6).
Od ostatnÿch hrobov kovolejârov sa odlisuje hrob 7 z mohyly 4 vo Velikej Krinicji
v Zâporozskej oblasti, ktorÿ mozno zaradif k nepocetnej skupine symbolickÿch
 71

Obr. 49. Kalinovka (hrob 42 z mohyly 8). Inventar hrobu kovolejâra poltavkinskej kultury
(podia: èilov 1959). Bez mierky.
72

*Л\>\

Obr. 50. Zutovo (hrob 3). Inventar hrobu kovolejéra katakombovej kultüry (podl'a: Silov 1966).
 73

hrobov. Jeho inventar bol rozmiestneny v strede hrobovej jamy a pozostaval z hlinenej
lyzice so zvyskami bronzovej trosky, z dvoch kamennych kladiviek, z kla diviaka
a zo schanky musle Unio (Berezanskaja/Ljasko 1989, obr. 4).
Ako uz bolo spomenute, katakombova kultura zasiahla i do oblasti severneho
Kaukazu, kde sa tiez stretavame s hrobom kovolejara. Preskumany bol na lokalite
Veselaja Rosea I v Stavropolskom kraji (hrob 3 v mohyle 3). Hrob bol pozoruhodny
tym, ze okrem kovolejara v horn boli pochovane tri deti (dve vo veku 1-2 roky a jedno
v dojeenskom veku). V jeho mimoriadne bohatom inventari dominovali dve dvojice
hlinenych foriem na odlievanie sekeriek s jednym ostrlm. Hlina, z ktorej boli kadluby
vyhotovene, mala vel'mi zlu kvalitu, co opravriuje k uvahe, ze odlievacie formy neboli
zhotovene pre skutocne odlievanie, ale iba pre pohrebne ucely. Za takyto predpo-
klad sa prihovara i skutocnost’, ze kazda z dvoch cash mensieho kadluba sluzila na
odlievanie inej sekerky. Z d’alsfch predmetov hrobovej vybavy mozno spomenut’
bronzovy noz zasadeny do rukovati zhotovenej zo zvieracieho rohu, bronzove sidlo,
supravu 8 kamennych kovacskych nastrojov a skupinu troch nadob, z ktorych najpo-
zoruhodnejsia je misa na nozkach, tzv. kuril’nica. Okrem toho sa na dvoch detskych
kostrach nachadzali bronzove koraliky (Derzavin/Tichonov 1981,253-258). Ojedinely
nalez dvojdielnej formy na odlievanie sekeriek s jednym ostrim kolontajevskeho typu,
datovany taktiez do strednej doby bronzovej, pochadza evidentne z rozruseneho
hrobu kovolejara z pohrebiska Ajlama pri Bylym v Kabardino-Balkarii v severokau-
kazskej oblasti (Motzenbacker 1996, 53; Necitajlo 1991, obr. 2).
Hroby kovolejarov sa zistili aj v lesostepnej oblasti stredneho a dolneho toku rieky
Volgy. Podobne ako v inych oblastiach, aj tu sa hroby kovolejarov objavuju najma
v hrobovych celkoch katakombovej kultury a kultury poltavkinskej, ktora bola su-
casna s neskorou fazou katakombovej kultury. V prvom rade mozno spomenut' dva
hroby kovolejarov poltavkinskej kultury, preskumane na pohrebisku v Kalinovke
vo Volgogradskej oblasti. V hrobe 42 z mohyly 8 sa nasli dve kompletne sady foriem
na odlievanie sekeriek s jednym ostrim vratane stredovych valcovitych jadier, dvoj-
stranny kadlub na odlievanie dvoch ingotov, dve hlinene lyzice, styri hlinene dyzy,
maly konicky teglik(?), silexovy ustep a schranka musle Unio (obr. 49; Kacalova 1961,
26; Silov 1959, obr. 5 a 6). Hrob bol pozoruhodny aj tym, ze pochovany muz-kovolejar
mal na lebke evidentne stopy po umelej deformacii (Silov 1959,14). Hrob 13 z mohyly
55 v Kalinovke nemal taky reprezentativny inventar. Obsahoval dve hlinene dyzy,
maly kadlub na odlievanie ingotov, brusku, ohnute bronzove sidlo a hrncovitu na-
dobu (Silov 1959, obr. 2).
Dalsim hrobom kovolejara vo Volgogradskej oblasti je hrob 3 v Zutove, ktory
patril do obdobia katakombovej kultury, do jej manycsko-astrachanskeho variantu.
V hrobe sa nachadzali tri hlinene dyzy, tri pieskovcove brusky, kladivko zhotovene
z okruhliaka, ustep z kremena, kovove sidlo s drevenou rukovat’ou a hmcovita nadoba
(obr. 50; Silov 1966, obr. 39).
Podl’a novsich vyskumov do obdobia katakombovej kultury patri aj hrob kovole­
jara z lokality Surovikino vo Volgogradskej oblasti, ktory bol povodne £. V. Cuckinom
(1982,93-99) datovany do obdobia zrubovej kultury. Na taketo datovanie poukazuje
jeden cely kadlub na odlievanie sekeriek s jednym ostrim kolontajevskeho typu a po-
lovica druheho kadluba, zachovana v zlomkoch (obr. 51). Nadoby zrubovej kultury
pochadzaju evidentne z ineho hrobu (Gej 1986, 29).
74

Obr. 51. Surovikino. Cast' inventära hrobu kovolejära katakombovej kultüry (podla: Cuckin 1982).

Nie jednoznacne je datovanie hrobu kovolejära z mohyly 2, ktorä bola preskümanä

este v roku 1912 na lokalite Niznije Vedugi (predtym Kijevka) vo Voronezskej oblasti.
Hrob obsahoval hlinenü dvojdielnu formu s jadrom na odlievanie sekeriek s jednym
ostrim, zlomok hlineneho teglika, zlomok kamennej brüsky, kosteny krüzok a hm-
covitü nädobu (Tallgren 1926, obr. 47). Inventar je blizky zrubovej kultüre i kultüre
s mnogovalikovou keramikou. S. S. Berezanskaja a D. P. Kravec (1989,166) ho datujü
do obdobia katakombovej kultüry.
Hroby kovolejärov sa objavujü i vo fat’janovskej kultüre, ktorä bola rozsirenä sever-
nejsie, v lesostepnej oblasti Ruska. V hrobe 21 na volosovo-danilovskom pohrebisku
sa okrem styroch celych nädob nasli dva rözne vel’ke kadluby na odlievanie sekeriek
s jednym ostrim, hlineny teglik s vylevkou a kamennä brüska (obr. 52; Krajnov/
Gadzjackaja 1987, tab. 18). Podobny hrob kovolejära (hrob 2) sa zistil pod mohylou
na lokalite Curaciki (v Cuvasii), ktory patril balanovskej (stredovolzskej) skupine
fat'janovskej kultüry. Hrob obsahoval maly dvojdielny kadlub na odlievanie seke­
riek s jednym ostrim, hlinene valcovite jadro, bronzovü sekerku s jednym ostrim
(evidentne odliatu v uvedenom kadlube), d'alsi, väcsi dvojdielny hlineny kadlub na
odlievanie sekeriek s jednym ostrim, ktory bol ulozeny v jednej zo styroch nädob,
hlinene valcovite jadro a medene sidlo. Na zlomkoch d’alsej nädoby sa nachädzala
 75

silexovä sekerka. Okrem toho sa v hrobe nachädzal prevrtany zub medved’a a dva
üstepy z kremena (obr. 34; Kachovskij 1963, obr. 6). Pochovanie pod mohylou spä-
ja tento hrob s abasevskou kultürou, v ktorej bolo taketo pochovävanie obvykle.
Dobre to napokon potvrdzuje i Pepkinskä mohyla v stredovolzskej oblasti, v ktorej
bol v jednom z troch hrobov (v hrobe 1) kolektivny hrob s 27 jedincami muzskeho
pohlavia. Za lebkou kostry 8 z tohto hrobu sa nachädzal kovolejärsky inventär
- dvojdielny hlineny kadlub na odlievanie sekeriek s jednym ostrim vrätane hline-
neho cylindrickeho jadra, dva hlinene tegliky na nozkach, vel’kä plochä kamennä
näkova, kamenny mlat so zl’abom, kamenne kladivko, dve kamenne brüsky, dve
kostene zäpinky a dve charakteristicke hrncovite nädoby abasevskej kultury (obr. 53;
Chalikov/Lebedinskaja/Gerasimova 1966, obr. 7; tab. 7-10; Prjachin/Chalikov 1987, 130;
obr. 63: 12, 14, 21).

Obr. 52. Volosovo-Danilovo (hrob 21). Inventär hrobu kovolejära fafjanovskej kultury (podl'a:
Krajnov/Gazdjackaja 1987). Bez mierky.
76

Obr. 53. Pepkinskä mohyla. Inventar hrobu kovole jam (hrob 1, kostra 8) abasevskej kultüry
(podia: Chalikov/Lebcdittskajn/Gerasimoiw 7966; Prjacliin/Chalikirv 7987). Bez mierky.
 77

Strednä a zäpadnä Europa

Ako uz bolo spomenute, nateraz evidujeme v oblasti strednej a zäpadnej Euröpy

z obdobia zäveru eneolitu a starsej doby bronzovej celkom iba 12 hrobov s kovolejär-
skym inventärom. Je to v ostrom kontraste s pozorovaniami vo vychodnej Europe a na
Kaukaze, kde je ich pocet az takmer pät’näsobne vyssi. Najstarsim doteraz zistenym
hrobom kovolejära v stredoeuröpskej oblasti je hrob kultury zvoncovitych pohärov
z Luderova na strednej Morave, ktory okrem keramiky (klasickych zvoncovitych po­
härov) a medeneho sidla obsahoval kadlub na odlievanie medenych dyk s rukovät’ou
(obr. 54; Böhm 1929,139-152; Prochäzkovä 2001, obr. 28 a 29).

Obr. 54. Luderov. Inventar hrobu kovolejära kultury zvoncovitych pohärov (podl’a: Böhm 1929).
78

Obr. 55. Erfurt-Gispersleben. Plan a inventär hrobu kovolejâra ünétickej kultury (podl'a:
Müller 1982). Bez mierky.
 79

Obr. 56. Nitra. Inventar rozruseneho hrobu kovolejara ünetickej kultury (podl'a: Ruttkayovä 1996).

Dalsie hroby kovolejärov sü znäme az z obdobia nasledujücej unterwölblinskej

kultümej skupiny a ünetickej kultüry, kde sü charakterizovane predovsetkym pri-
tomnost'ou hlinenych dyz v hrobovom inventäri. V prvom rade mozno spomenut'
hrob 1057, ktory bol preskümany na pohrebisku unterwölblinskej kultürnej skupiny
vo Franzhausene II v Dolnom Raküsku. Bol to hrob kovolejara, v ktorom sa nasiel
kamenny otlkac, hlinenä dyza a tiez misa, na zäklade ktorej ho mozno datovat' do
stupna Gemeinlebam I/Leithaprodersdorf (Neugebauer/Gattringer 1989, obr. 10: 3, 4).
Dalsim hrobom kovolejara unterwölblinskej kultumej skupiny (s datovanim tiez do
stupna Gemeinlebarn I) je hrob 532 z Gemeinlebarnu „Maisgasse", ktory obsahoval
okrem jednej hlinenej dyzy aj formy na odlievanie, kancie kly, silex, pieskovcove
brusky a misu so zvieradmi kost'ami (Neugebauer et al. 1994,298; obr. 29:3,4). Z hrobov
ünetickej kultüry mozno uviesf hrob kovolejara z Erfurtu-Gisperslebenu v strednom
Nemecku, v ktorom boli dve hlinene dyzy, hlinene tkäcske zävazie a zlomky hmcovitoj
nädoby (obr. 55; Müller 1982, obr. 5). Dalsim je poruseny hrob kovolejara z Nitry-Ku-
peckej ulice, z ktoreho popri dvoch hlinenych dyzach pochadza i bronzove kladivo
v tvare sekerky blizkej saskemu typu (obr. 56; Ruttkayovä 1996,139-141). Osobitny je
symbolicky hrob kovolejara (hrob 50) z Matüskova, ktory okrem klasickej ünetickej
sälky obsahoval zlomky dvojdielneho pieskovcoveho kadluba na odlievanie trian-
gulamych dyk, styri hlinene dyzy, kancie kly a dva pieskovcove kamene ulozene v
strednej cash hrobovej jamy (obr. 57; Bdtora 2002, obr. 14).
V skümanom kontexte sü obzvläsf vyznamne hroby dvoch kovolejärov otomanskej
kultüry, preskümane na pohrebisku v Niznej Mysli na vychodnom Slovensku. Hrob
280 mal mimoriadne bohaty inventär. Z jeho obsahu mozno spomenüt' dvojdielny
pieskovcovy kadlub na odlievanie ihlic s gul'ovitou sikmo prepichnutou hlavicou,
exemplar bronzovej ihlice odliatej v uvedenom kadlube, hlinenü dyzu, masivne ka-
menne kladivo, bronzovü ihlu s uskom, bronzovy näramok, tri kancie kly a kostend
gamitüru pozostävajücu zo 49 näsiviek na odev, ktore boli zhotovene z kancich klov
(obr. 58:7,14-17; Olexa 1987, obr. 4-6). V hrobe 133 bol popri inych nälezoch aj dvojdiel­
ny kadlub z tufitu na odlievanie ihlic alebo sidiel (obr. 59:11; Olexa 1987, obr. 1-2).
Z mladsieho üseku starsej doby bronzovej sü znäme hroby kovolejärov nielen
z kostrovych, ale i zo ziarovych pohrebisk. Vyskytli sa vo vatyanskej kultüre v oblasti
Dunaja v strednom Mad’arsku. Bol to ziarovy hrob 1029, resp. 960 (podl'a Mozsolics
80

Obr. 57. Matiiskovo (hrob 50). Inventar symbolického hrobu kovolejàra unëtickej kultûry.
 81

Obr. 58. Niznâ Mysla (hrob 280). Inventar hrobu kovolejâra otomanskej kultûry (podia:
Olexa 1987).
82

Obr. 59. Niznâ Mysl'a (hrob 133). Inventar hrobu kovolejâra otomanskej kultûry (podfa:
Olexn 1987).
 83

Obr. 60. Dunaüjväros-Dunadülö (hrob 1029). Inventar ziaroveho hrobu kovolejära vatyanskej
kultüry (podl’a: Bona 1975). Bez mierky.

1967,102) na lokalite Dunaüjväros-Dunadülö a hrob z Csepelu (Bona 1992,52). V hrobe

1029 (960) z Dunaüjvärosa, ktory bol datovany do II fäzy kultüry Vatya, sa okrem
pieskovcoveho kadluba na odlievanie bronzovych polmesiacovitych zäveskov nasli
aj dve kamenne kladivä (obr. 60; Bona 1975, 55; tab. 46: 9).
Pozoruhodny je ziarovy hrob 15, ktory bol preskümany na pohrebisku severopa-
nönskej kultüry v Kömye-Fäcänykerti v sevemom Zadunajsku. Tento hrob kovolejära
(muz vo veku 31-40 rokov) okrem fragmentov umy gul’oviteho tvaru a zlomku d’alsej
nädoby obsahoval tri hlinene dyzy vel'mi podobne dyzam z vyssie spominaneho
symbolickeho hrobu kovolejära ünetickej kultüry v Matüskove na juhozäpadnom
Slovensku (Bändi/Nemeskeri 1970, 22, tab. X: 20-22).
Podl’a A. Mozsolicsovej sa odlievacia forma nasla i v hrobe v Cruceni v zäpadnom
Rumunsku, avsak blizsie kultüme zaradenie hrobu v rämci doby bronzovej autorka
neuvädza (Mozsolicz 1967, 102, obr. 20 - lokalita 33).
Na zäver tejto kategörie hrobov mozno spomenüf starsi nälez kostroveho hrobu
pod mohylou zo Sachsenburgu v strednom Nemecku. Hrob obsahoval okolo 300
hlinenych dyz, z ktorych sa zachovalo 80 kusov. Nasiel sa v nom aj mec sögelskeho
typu, bronzovä dyka, tri silexove strelky, dva kamenne nästroje a zlomok nädoby.
Tento hrob mozno datovat' do zäveru starsej a na pociatok strednej doby bronzovej
(obr. 61; Müller 1982,118, obr. 7).

Hroby koväcov

Vychodm Europa a severny Kaukaz

Vo vÿchodnej Europe, ako uz bolo spomenuté, je pocet zistenÿch hrobov koväcov

takmer takÿ istÿ ako v strednej a zäpadnej Europe - pohybuje sa okolo 30. K chrono-
logicky najstarsim patria hroby koväcov z obdobia majkopskej kultüry na sevemom
Kaukaze, preskümané na pohrebiskäch Novosvobodnaja - hrob 4 v mohyle 25, Batu-
rinskoje - hrob 10 v mohyle 1 a Inozemcevo - hrob pod mohylou (Korobkova/Sarovskaja
1983, 88-94). Vo vsetkÿch troch uvedenÿch hroboch sa nasli okrem ozdôb a zbrani
84

Obr. 61. Sachsenburg (kostrovÿ hrob pod mohylou). Inventar hrobu kovolejàra zo zâveru starsej
a pociatku strednej doby bronzovej (podia: Müller 1982).
 85

Obr. 62. Inventar hrobov koväcov majkopskej kultüry. 1-5,7-10 - hrob 4 v mohyle 25 z pohre-
biska Novosvobodnaja; 6 - hrob 10 v mohyle 1 z pohrebiska Baturinskoje (podl'a: Korobkova/
Sarovskaja 1983).
86

Obr. 63. Rostov na Done (hrob z roku 1904 v mohyle 3). Inventar hrobu kovaca katakombovej(?)
kultury (podia: Bratcenko 1976). Bez mierky.

tiez kamenne kladivka a nakovky, na ktorych sa podl’a G. F. Korobkovej a T. A. Sarov-

skej (1983,92) kovanim za studena zhotovovali ozdoby z listoviteho zlata a striebra.
Svedcia o tom stopy jemnych ryh na povrchu nakoviek, zistene trasologickou ana-
lyzou (obr. 62; Korobkova/Sarovskaja 1983, kresby 9; 11; 12). Podobne stopy jemnych
ryh sa zistili aj na nakove a kamennej tycinke z „obetneho komplexu" a z hrobu 5
v mohyle 31 na pohrebisku Klady, patriacom taktiez majkopskej kulture (Rezepkin
2000, tab. 5 3 :10,11,14).
Hroby kovacov boli zistene aj na chronologicky mladsich pohrebiskach, predo-
vsetkym z obdobia neskorej fazy jamovej kultury a z obdobia katakombovej kultury.
Ich rozsirenie sa koncentruje najma v stepnej oblasti Ukrajiny, t j. v priestore, kde
evidujeme aj najvacsi pocet hrobov kovolejarov. Vzhl’adom na pocet preskumanych
hrobov podra S. S. Berezanskej (1980,247,248) celkove nepatria hroby kovacov k vel’mi
castym nalezom. Svedci o tom napriklad i skutocnost', ze spomedzi 256 hrobov ka­
takombovej kultury z oblasti dolneho Podonia mozno za hroby kovacov viac-menej
povazovat’ iba 10-12 (Bratcenko 1976,154-195) a zo 170 hrobov neskorej fazy jamovej
a katakombovej kultury na Kryme mozno iba 6-7 hrobov oznacit’ za hroby kovacov
(Berezanskaja 1980, 248).
 87

Z lokalit s hrobmi koväcov mozno spomenüt' najmä naleziskä v oblasti dolneho

Podnepria (Babenkovo, Boisaja Belozerka, Ljubimovka), v oblasti dolneho toku rieky
Don (Privole, Rostov na Done) a v oblasti Krymu (Krasnoperekopsk).
Hrob 9 z mohyly 27 v Ljubimovke v Chersonskej oblasti obsahoval kostend ihlicu
s kladivkovitou hlavicou, bronzove sidlo, nöz, kamennü brüsku a cepiel'ku z kremena.
V hrobe 19 z mohyly 1 na lokalite Babenkovo v Chersonskej oblasti sa nachadzalo
medene sidlo, medeny nozik, kamennä näkovka a kamenne kladivko. V Bolsoj Belo-
zerke v Zäporozskej oblasti sa v hrobe muza vo veku 25-35 rokov (hrob 4 v mohyle
4) zistilo kamenne kladivko prizmatickeho tvaru, näkovka trojuholnikoviteho tvaru
s vertikälnymi zliabkami v rohoch (v kazdom po dva), silexovy hrot listoviteho tvaru
so stopami sekundämeho pouzitia a zlomok tylovej casti sekeromlatu (Berezanskajal
Ljasko 1989, obr. 5). Medeny nöz, sidlo a kamenne kladivo boli ulozene v hrobe 1
mohyly 3 v Privole vo Vorosilovgradskej oblasti. V mohyle 3 sa v hrobe z roku 1904
v Rostove na Done nachädzali dve kladivä, dve kamenne näkovy a dve silexove
cepele (obr. 63; Bratcenko 1976, tab. V). Od spomenutych hrobov sa odlisoval hrob 22
v mohyle 14 v Krasnoperekopsku v Krymskej oblasti tym, ze v nom boli pochovani
dvaja jedinci. Centrälne miesto v hrobe mal muz, pri ktorom sa nachadzalo kamenne
kladivo, näkovka, medeny nozik, zlomok medeneho sidla, dve musle a üstep z kre-
mena (Berezanskaja 1980, 246, 247).

Strednä a zäpadnä Europa

V rämci strednej a zäpadnej Euröpy evidujeme viac ako 30 hrobov koväcov. Ich
nevefky pocet je znämy z obdobia kultüry so snürovou keramikou. Z nich mozno
v prvom rade spomenüt’ hrobove nälezy z Moravy. Hrob 1 (muz vo veku 40-50 rokov)
v Teseticiach obsahoval popri keramike kamenny hraneny sekeromlat, silexovü se-
kerku, zlomky kosteneho nästroja a kamennü näkovu (Sebela 1999, tab. 108; 109; 206).
Na näkove sa mikroskopickou analyzou zistili zvysky medi (za informäciu dakujem
C. Sebelovi z Archeologickeho üstavu AV CR Brno), co je mimoriadne dölezite z hl’adis-
ka skümanej problematiky. V hrobe 1 z Velesovic v polohe I (1985) sa okrem pocetnej
keramiky a artefaktov z medi (dyka, sidlo, lopatka, zlomok plechu) nasli tri kamenne
artefakty, z ktorych jeden mal vyrazne vybrüseny siroky zliabok po obvode, druhy,
priblizne trojuholnikoviteho tvaru, mal zliabok po obvode iba naznaceny a treti artefakt
mal pozdlzny hranolovity tvar (Cizmär/Geisler 1998, tab. 34: 20-22). Pravdepodobne
do tejto skupiny hrobov mozno zaradit’ i hrob 15 z Nechvalina, ktory popri keramike
a predmetoch z kosti a medi (nozik, dve sidlä a dve drötene vlasove ozdoby) obsahoval
i kamenne nästroje (plochü sekerku, kamenny sekeromlat, dva silexove nästroje) a ka­
mennü näkovu pravidelneho obdlznikoveho tvaru (Sebela 1999, tab. 71-73; 203:13).
Hroby koväcov sü ovel’a pocetnejsie zastüpene v kultüre zvoncovitych pohärov,
co dobre dokumentujü ich nälezy na Morave, v Cechäch, vo vychodnom a juznom
Nemecku a v Holandsku (vyse 20 hrobov). Najnovsie k nim mozno zaradit’ hrob
z lokality Amesbury v juznom Anglicku. Okrem mimoriadne bohateho inventära
pozostävajüceho z troch medenych dyk, dvoch nätepnych dosticiek, 15 silexovych
streliek s tfnom v zäkladni, kamenneho kladiva a zvoncovitych pohärov je hrob po-
zoruhodny tym, ze v nom bol pochovany muz-imigrant, ktory, ako ukäzala analyza
izotopov kyslika zo zubov pochovaneho, pövodne pochädzal zo zäpadoalpskej oblasti.
88

Obr. 64. Kovâcske nâstroje z hrobov kultüry zvoncovitÿch pohârov z ûzemia Ciech a Moravy.
1-3 - Hrochûv Tÿnec-Sti'cany; 4 - Bylany; 5 - Stehelcevës I; 6 - Stehelcevës 111; 7 - Kostelec pri
Holesove (podla: Moucha 1989).
 89

Hrob teda dokladâ, ze metalurgovia, podobne ako jedinci zaoberajüci sa vÿmenou/

obchodom, boli vel’mi mobilni (Fitzpatrick 2 0 0 3 ,146-152; Bertemes 2005, 146).
Na Morave k hrobom kovâcov mozno zaradit' niekol’ko hrobov. Je to hrob
X z Holesova, v ktorom sa okrem keramiky, stiepanej industrie a nâtepnej dosticky
nasli dve kamenné nâkovy a kamenné kladivo (Ondrâcek/Sebela 1985, tab. 46:12,14;
45: 1). Hrob z Prosimëfic, obkolesenÿ dvojitou priekopou, obsahoval zvoncovitÿ
pohâr, atypické crepy, silexovü strelku a dva kamene, z ktorÿch jeden mal zrejme
funkciu nâkovy a druhÿ, pâfuholnikovitÿ, mal funkciu kovâcskeho kladiva (Per-
nicka 1961, tab. II: 14). V hrobe pod mohylou v Kostelci pri Holesove bola silexo-
vâ strelka, dno zvoncovitého pohâra a prizmatickâ kamennâ nâkova (obr. 64: 7;
Moucha 1989, obr. 1: 7). Z mohÿl v Turoviciach pochâdza popri reprezentativnom
hrobovom inventâri (zlaté nâusnice, nâtepné dosticky, silexové strelky, stiepanâ
industria a medenâ dÿka) i kamenné kladivo na kovanie a kamennâ nâkova (Moucha
1989, 216). Na kladive sa mikroskopickou analÿzou zistili podobné zvysky kovu,
t. j. medi a zlata, ako na „zlatom kladive" z hrobu 9 na lokalite Künzing-Bruck,
0 ktorom sa zmienujeme dalej (Bertemes/Schmotz/Thiele 2000, 59). Dve kamenné
kladivâ na kovanie sa nasli aj v rozrusenÿch hroboch z Predmosti (Medunovâ-Be-
tiesovâ 1962, 235-245).
V Cechâch mozno k hrobom kovâcov kultüry zvoncovitÿch pohârov zaradit’
hroby z viacerÿch lokalit, napriklad z Hrochûvho Tÿnca-Stican hrob 2 s kamennou
nâkovou a kamennÿm kladivom (Curda 1986, tab. II), z Bylân hrob 2 s bohatÿm
inventârom obsahujücim aj kladivo na kovanie (Pic 1910, tab. I), z Brandÿska hrob
2, v ktorom sa popri zvoncovitom pohâri nachâdzalo kamenné kladivo (Kytlicovâ
1960, obr. 6:1), z Neratovic ciastocne porusenÿ dvojhrob, z ktorého pochâdza okrem
troch silexovÿch streliek i kladivo na kovanie (Hâjek 1968, 77), zo Stehelcevsi hroby
1 a 2, v ktorÿch sa popri zvoncovitych pohâroch a d’alsom reprezentativnom inven-
târi (medené dÿky, nâtepné dosticky, medené dlâto, zlomok kancieho kla, silexové
strelky, sekeromlat z parohu) nasla aj kamennâ brüska, kovâcske kladivo, nâkova
a kladivo na kovanie (obr. 64: 6; Moucha 1989, 215, 216; obr. 1: 6).
Na üzemi vÿchodného Nemecka, na strednom Polabi a v oblasti rieky Saala sa
podl’a D. W. Müllera kovâcsky inventâr nachâdzal v hroboch kulhiry zvoncovitych
pohârov na piatich lokalitâch - Bottendorf: okrajové crepy zvoncovitého pohâra
a kamennÿ nâstroj podobnÿ sekerke s krizovÿm ostrim (Müller 1987, obr. 1: c, d);
Eulau: nezdobenÿ zvoncovitÿ pohâr a vâcsia ovâlna kamennâ sekerka (Müller 1987,
obr. 2: a, b); Großkayna: nezdobenÿ zvoncovitÿ pohâr a kamennÿ okruhliak trojuhol-
nikovitého tvaru so zâmerne zbrüsenÿmi uzsimi stranami, ktorÿ slüzil ako kladivo
na tepanie, resp. i na lestenie (Müller 1987, obr. 1: a, b); Nohra: zdobenÿ zvoncovitÿ
pohâr, tri trapézovité sekerky, tri facetované dlâta a silexovÿ üstep (Müller 1987,
176); Sandersdorf: zdobenÿ zvoncovitÿ pohâr a dlhÿ sekerovitÿ nâstroj s vyhlade-
nÿm povrchom, slüziaci ako brüska (Müller 1987, obr. 2: c, d). Najnovsie k tÿmto
nâlezom pribudol hrob z lokality Zwenkau v Sasku, ktorÿ okrem zlatej platnicky,
jantârovej perly a silexovÿch üstepov obsahoval pâf kamennÿch brüsok zhotovenÿch
z pieskovca rôznej zrnitosti a dve kladivâ na tepanie (Campen 2001, 50).
Z oblasti juzného Nemecka hroby kovâcov kultüry zvoncovitÿch pohârov reprezen-
tuje predovsetkÿm hrob 9 z lokality Künzing-Bruck v Bavorsku (Schmotz 1991, 35-39).
V hrobe pochovaného muza boli ulozené dva zvoncovité pohâre so zvyskami cerve-
90

Obr. 65. Künzing-Bruck (hrob 9). Plan a inventàr hrobu kovâca-metalurga kultury zvoncovitÿch
pohârov (podia: Berfemes/Schmotz/Thiele 2000). Bez mierky.
 91

Obr. 66. Lunteren (Veluwe). Inventar hrobu koväca-metalurga kultüry zvoncovitych pohärov
(podl'a: Butler/van der Waals 1966). Bez mierky.
92

Obr. 67. Soesterberg. Inventar hrobu koväca-metalurga (podl'a: Butlerivan der Waals 1966).
Bez mierky.

neho mal’ovania, viacere silexove strelky, nätepnä dosticka, medene sidlo, kancie
kly a skupina artefaktov z kamena - väcsi strkovy kamen s pracovnymi plochami,
trapezovity okruhliak s pracovnou plochou, zlomok kamennej sekerky s intenci-
onälne otupenym ostrim, pieskovec bez pracovnych stop a kamen so zliabkom,
slüziaci na vyhladzovanie ratist’ sfpov (obr. 65; Schmatz 1992, obr. 12-14). Vyznam-
nou skutocnost’ou je zistenie stop medi (25%) a zlata (75%) na jednom z uvede-
nych kamennych nästrojov, ktorv bol pouzivany vo funkcii kladiva (obr. 65: 3;
Bertemes/Schmotz/Thiele 2000, 58, Abb. 4). To potvrdzuje, podobne ako v pri'pade
kladiva z Turovic a näkovy z hrobu 1 kultüry zvoncovitych poharov v Teseticiach,
vyuzitie tychto kamennych nästrojov pri koväcskych präcach s med’ou, resp. so
zlatom. Dalsim hrobom tejto kategörie v oblasti juzneho Nemecka je hrob 2 z loka-
lity Dietfurt an der Altmühl, ktory popri zvoncovitom pohäri a dvoch silexovych
 93

strelkâch obsahoval styri kamenné sekerky - z nich dve mali intencionâlne otupené
ostrie (Goetze 1987, obr. 4-6).
Z ûzemia dnesného Holandska su hroby kovâcov kultüry zvoncovitÿch pohârov
znâme z Luntemu (Veluwe) a Soesterbergu. Hrob I z lokality Lunteren (Veluwe)
sa nachâdzal v kruhovom zl’abe pod mohylou a obsahoval zvoncovitÿ pohâr typu
Veluwe, medené sidlo, silexovû sekerku, sesf silexovÿch streliek, zlomok nâtepnej
dosticky, kamennu kovadlinu, dve kladivkâ a brusku (obr. 66). Z hrobu v Soester­
bergu pochâdza kamennâ kovadlina, kamenné kladivo, kamennÿ mlat so zl’abom,
dva neopracované kancie kly a nâtepnâ dosticka (obr. 67; Butler/van der Waals 1966,
obr. 13-16). Osobitne vÿznamnÿm nâlezom je mlat so zl’abom, pretoze je vel'mi blizky
mlatom, ktoré slûzili najmä na rozbijanie vel’kÿch kusov medenej suroviny.
Prekvapujûca je takmer üplnâ absencia kovâcskeho inventâra v hroboch prikar-
patského episnûrového kultumeho komplexu. Nateraz ojedinelÿ nâlez predstavuje
fragment kamenného mlatu so zl’abom (silicifikovanÿ pieskovec) z hrobu 1 nitrianskej
kultüry z pohrebiska v Cachticiach na zâpadnom Slovensku (Bâtora 1976,22). Podobné
mlaty so zl’abom sa vyuzivali pri dolovani medenÿch rüd a pri ich nâslednom spra-
covani. Dobre to dokumentujû napriklad pocetné nâlezy mlatov so zl’abom v Spanej
Doline na strednom Slovensku (Tocik/Bublovâ 1985, 47-135). Hrob z Cachtic, podobne
ako hrob zo Soesterbergu v Holandsku, mozno s najvâcsou pravdepodobnost’ou zaradif
к hrobom metalurgov podielajûrich sa na priprave medenej suroviny na tavenie.
Este prekvapujûcejsi je mâlopocetnÿ vÿskyt hrobov kovâcov v ûnëtickej kultüre, kto-
râ, ako je znâme, sa vyznacuje najrozsiahlejsou produkciou kovovej industrie v starsej
dobe bronzovej. Z nevellceho poctu hrobov kovâcov v ûnëtickej kultüre mozno uviesf
symbolickÿ hrob 1244 z Hrdlovky v severozâpadnÿch Cechâch (Benes 1998, obr. 1: 6)
a tri hroby (hrob 1, symbolickÿ hrob 2 a hrob 622) z pohrebiska v Jelsovciach na juho-
zâpadnom Slovensku, ktoré su datované do prechodného ûnëticko-mad’arovského
horizontu (obr. 68). Vo vsetkÿch troch hroboch z Jelsoviec sa nasli popri keramike
a bronzovÿch predmetoch (ihlice s gul’ovitou hlavicou a dÿka) aj kamenné kladivâ
a v hrobe 2 і kancie kly, ktoré patria к charakteristickej vÿbave hrobov kovolejârov
(Bâtora 2000, tab. 1:1-13; 53:1-9). V hrobe 1 a v hrobe 622 boli pochovani dospeli muzi
vo veku maturus II.
Z oblasti rozsirenia kultûrnej skupiny Unterwölbling evidujeme iba tri hroby tejto
kategôrie z pohrebiska Franzhausen I (hroby 748, 853 a 868), со je dost’ prekvapujuce.
Hroby 853 a 868 obsahovali kostry nielen rovnako starych muzov vo veku adultus-
-maturus (30-45 rocni), ale і vel'mi podobnÿ inventâr, t. j. jednouchü misu, bronzovü
dÿku a pâf kamennÿch artefaktov. Z hl'adiska spracovâvanej problematiky mozno
za vÿznamnû povazovat’ pritomnost’ bronzového zliatku v jednom z tÿchto hrobov
- v hrobe 868 (Neugebauer/Neugebauer-Maresch 1997, tab. 584; 588: 10). V pripade ka­
mennÿch artefaktov, ktoré maju prevazne miniatüme rozmery, mozno uvazovaf, ze
cast’ z nich (z vâpenca) bola vyuzitâ vo funkcii kladiviek pri jemnÿch kovotepeckÿch
prâcach a druhâ cast’ (z pieskovca) slüzila na povrchovü ûpravu kovovÿch artefaktov
vyhotovenÿch odlievanim. Takâto povrchovâ üprava ozdôb zo zlata je dobre doku-
mentovanâ napriklad na nâlezoch z pohrebiska otomanskej kultüry v Niznej Mysli
na vÿchodnom Slovensku. Pozorovanim makrostruktury povrchu ozdôb pomocou
elektrônového mikroskopu sa ukâzalo, ze boli lestené prirodnÿm materiâlom, prav-
depodobne tufitom (Mihok/Olexa/Briancin 1996, 6).
94

Obr. 68. Jelsovce (hrob 2). Inventar symbolického hrobu kovàca mad'arovskej kultùry, ûnëticko-
-mad'arovskej fâzy (podl'a: Bâtora 2000). Bez mierky.
 95

H ROBY VŸROBCOV éTIEPANEJ INDUSTRIE,

STRELIEK A RATIÔÏ DO SIPOV

Vÿchodnâ Europa a severnÿ Kaukaz

Medzi hrobmi „remeselnikov" vo vÿchodnej Europe patria к najpocetnejsie za-

stüpenÿm hroby vÿrobcov stiepanej industrie, v râmci ktorej bolo t’azisko vo vÿrobe
streliek a ratist’ do sipov. Podl’a S. S. Berezanskej (1980, 248) sa vyskytujü trikrât az
styrikrât castejsie ako hroby kovâcov. Su zastüpené takmer vo vsetkÿch kultürach
pocnüc eneolitom a konciac strednou dobou bronzovou.
Podl’a Ju. A. Smirnova (1983,176) v hroboch producentov stiepanej industrie pat­
ria к najstabilnejsim elementom patria tri komponenty - surovina, speciâlny nâstroj
a hotovâ produkcia.
K najstarsim hrobom skümanej kategôrie patria hroby z obdobia jamovej kultüry,
со dokumentuje hrob 3 z mohyly 1 na pohrebisku Primorske v Zâporozskej oblasti. Pri
kostre muza ulozeného v tzv. zabej polohe sa v hrobe nasla kamennâ nâkovka, nukleus,
dve skrabadlâ, 30 üstepov, schrânka musle Unio, bronzové sidlo a silexovÿ hrot strelky
(Berezanskaja/Ljasko 1989,22, obr. 2). Podobnÿ Charakter mal hrob 3 z mohyly 1 na lokalite
èiroka Balka v Chersonskej oblasti, hrob 22 z mohyly 9 v Tankove v Krymskej oblasti,
hrob 54 v mohyle 9 v Risove v Krymskej oblasti a hrob 9 z mohyly 1 v Oleksandrovke
vo Vorosilovgradskej oblasti (Berezanskaja/Ljasko 1989, 22).
Vzhl’adom na nie jednoznacné zaradenie medzi hroby vÿrobcov silexovej industrie
je zaujimavÿ hrob 2 z mohyly 3 v Jurevke na l'avobrezi Dnepra. Hrob obsahoval ko-
vadlinku, otlkac, dvebrüsky, silexové skrabadlâ, driapadlâ a üstepy. Podl’a Z. P. Marina
(1996, obr. 2: 1-15) mohli byt' kovadlina a otlkac vyuzité tak pri üprave medenÿch
predmetov, ako aj pri vÿrobe kamennej industrie.
Z obdobia neskorej fâzy jamovej kultüry mozno spomenüt’ hrob 2 v mohyle 2 na
lokalite Kosteski a iba râmcovo do obdobia ukrajinskej vcasnej doby bronzovej da-
tovanÿ hrob 116 z pohrebiska v Zalinijne (Gospital’nyj cholm) na l’avobrezi Dnepra.
Hrob obsahoval bronzovü plochü sekerku, dva retuséry z parohoviny s bronzovou
nâsadou, 11 silexovÿch streliek, 26 silexovÿch vÿrobkov (noziky, driapadlâ, skraba­
dlâ), 3 pâry brüsok so stredovÿmi zliabkami a brûsnu platnicku (obr. 69; Bratcenko
1996, 38, 45, obr. 4).
V râmci stredodneperskej kultüry sa objavuje niekol’ko hrobov, ktoré popri reme-
selnickych nâstrojoch (napr. kamenné podlozky), resp. pocetnÿch hotovÿch vÿrobkoch
(napr. silexové strelky), obsahujü viaceré „prestizne" artefakty poukazujüce na vysoké
spolocenské postavenie pochovanÿch „remeselnikov". Sü to kamenné sekeromlaty,
kamennÿ gul’ovitÿ mlat, bronzové sekerky, nâkrcniky a pod. V pripade tÿchto hrobov
mozno s najvâcsou pravdepodobnost’ou predpokladat', ze ide о bÿvalÿch „majstrov-
-remeselnikov", ktori, podobne ako v katakombovej kultüre, si v hrobovej vÿbave
zachovali doklad svojej pôvodnej „profesie" v podobe vÿrobnÿch nâstrojov (Pustovalov
1990, 98). Ako priklad takÿchto hrobov mozno uviest’ hrob 2 pod mohylou 10 a hrob
1 pod mohylou 11 na pohrebisku Chodosovici v polohe Moska v Gomelskej oblasti.
Oba hroby obsahovali kamenné strelky (10 a 27 exemplârov), üstepy (2 a 53 kusov),
noziky zo silexu (3 a 4), kamennü lestenü podlozku, kamennü sekeru a kamennÿ seke-
romlat. Okrem toho sa v hrobe 2/10 nachâdzalo bronzové sidlo a medenÿ sekeromlat
96

Obr. 69. Zalinijne (Gospital'nyj cholm; hrob 116). Inventar hrobu vyrobcu silexovych streliek
a ratist’ do sipov z obdobia vcasnej doby bronzovej (podl’a: Bratcenko 1996). Bez mierky.

a v hrobe 1/11 bron zovy ostep, bronzovy sekerom lat, bron zov e oku liaro v ite zävesky
a jantärovy zävesok (Artemenko 1967, tab. 6, obr. 46; 47; 76).
V räm d stred od neperskej kultury je napriek vel’kem u poctu silexovych artefaktov,
n ajm ä streliek, pozoruhod nä absencia retuserov z kosti alebo parohoviny, ako i fakt,
ze nateraz iba z jed n eh o hrobu m ohyly 3 v Ivankovici v Kyjevskej oblasti evid ujem e
 97

dve bnisky so zl’abom, ktoré sü obzvlâst’ pocetné v susednej katakombovej kultûre

(Artemenko 1967, obr. 39: 5, 6).
Najpocetnejsie su skûmané hroby zastüpené v katakombovej kultûre v nadciemo-
morskej oblasti Ukrajiny a Ruska, kde sa ich nâlezy koncentruju do styroch regiônov
(Smirnov 1983,170):
1. Vÿchodnÿ Manyc - skupina mohÿl Corgaj 1 (mohyla 3, hrob 6); Archarinské
pohrebisko (mohyla 28, hrob 5); prvâ skupina Vÿchodného Manyca (mohyla 6, hrob 2);
druhâ skupina Vÿchodného Manyca (mohyla 23, hrob 5); Vÿchodnÿ Manyc (mohyla
4, hrob 6; mohyla 19, hrob 7); pravÿ breh Manyca (mohyla 28, hrob 2); skupina mohÿl
„Traja bratia" (mohyla 27, hrob 1; mohyla 27, hrob 3; mohyla 28, hrob 3).
2. Prikubânie - Ulskij aul (mohyla 5, hrob 4); nâlezisko Suvorovskaja (mohyla 1,
hrob 12); osada Cholodnorodnikovskij (mohyla 2, hrob 5).
3. Ilavobrezie Dona - Balabinské pohrebisko (mohyla 37, hrob 13); Solenovskaja
(mohyla 1, hrob 6; mohyla 1, hrob 13; mohyla 1, hrob 19).
4. Strednÿ tok Severského Donca - Aleksandrovskoje (mohyla 1, hrob 49); mohyly
pri obci Zelobok (Zelobok I; Zelobok II); samota Spakovka (mohyla 2, hrob 5); samota
Cerepovka (mohyla 1, hrob 5).
Uvedenÿ süpis nâlezisk hrobov vÿrobcov silexovÿch artefaktov, streliek a ratist’ do
sipov v râmci katakombovej kultüry sa za poslednÿch takmer 20 rokov rozsiril о d’alsie.
V oblasti Severského Donca bol preskümanÿ v roku 1983 v Nikolajevke hrob 2 v mohy-
le 2 (muz vo veku 25-35 rokov), ktorÿ obsahoval popri inom inventâri aj subor nâlezov
slûziacich na vÿrobu drevenÿch ratist' sipov a silexovÿch streliek. Subor bol v hrobe
ulozenÿ na jednom mieste pred dolnÿmi koncatinami pochovaného a tvorili ho styri
retuséry z parohoviny, dva pâry pieskovcovÿch brûsok so zl’abom, musl’a, hrudka okra,
kamennÿ klin, kamennâ nâkovka, polotovar zo silexu, bronzové rydlo, kostené korâliky
a rybie zuby (Saniarov 1988,147,148, obr. 5; 6). Ned’aleko od uvedenej skupiny nâlezov
sa nasli tri kosti bipyramidâlneho tvaru na hranie (Saniarov 1988, obr. 5: 8).
Z d’alsich novÿch hrobov mozno uviest’ hrob z Vladimirovky v Chersonskej oblasti,
v ktorom bol pochovanÿ muz a diet'a. Vedl’a kostry muza sa nachâdzala nâdoba a ma-
lÿ zväzok sipov so silexovÿmi hrotmi, pri lebke mal muz ulozenû drevenü skrinku
s nâstrojmi, obsahujücu kostenÿ a drevenÿ retusér, pât’brüsiek, dva silexové ûstepy, 33
silexovÿch nâstrojov (skrabadiel, driapadiel a jadier), ratistia sipov, musl’u, zvieracie
zuby, bronzovÿ klinec a dva kostené nâstroje (Pustovalov 1994, 93). Dalej mozno spo-
menûf hrob 9 v mohyle 2 z Temovky v Zâporozskej oblasti, ktorÿ obsahoval niekol'ko
brûsiek so zl’abom, polotovary silexovÿch streliek, brûsku, vâcsi pocet predmetov zo
silexu (skrabadlâ, jadrâ), kamennÿ okruhliak (Pustovalov 1994,97) a hrob 11 v mohyle 8
z Nikol’ského na l’abobrezi dolného Dnestra, v ktorom boli popri inom inventâri aj
dve brusky so zl’abom (Toscev 1998, obr. 4:11-24).
K najreprezentativnejsim hrobom vÿrobcov silexovÿch artefaktov, streliek a ratisf
sipov v râmci katakombovej kultùry path bezpochyby hrob 13 z mohyly 37 na pohre-
bisku Balabinskoje I v Rostovskej oblasti na l’avobrezi Donu. Z tohto hrobu pochâdza
136 nâstrojov a ustepov z kremena, styri silexové strelky, pat’ polotovarov streliek,
dve kamenné nâkovky, styri kamenné brüsky so zl'abom, dva nâstroje na brüsenie,
kamenné kladivo, dva otlkace, brûska (oslicka), medenÿ nôz, sidlo a misa na nôzke
- kuril’nica (Smirnov 1983, 167-169).
 98

Obr. 70. Ordjonikidze (hrob 2 v mohyle 3). Hrob vÿrobcu silexovÿch streliek a ratist’ do sipov
z obdobia neskorej fâzy katakombovej kultüry (podl'a: Kaiser 2003). Bez mierky.
 99

Pozoruhodnÿ pn'klad hrobu vÿrobcu silexovÿch artefaktov prinieslo preskùma-

nie hrobu 14 V Zâporozi. V jeho inventâri sa popri odstepovaci z parohoviny a troch
kamennÿch otlkacoch nachâdzali silexové jadrâ, silexové nâstroje a üstepy. Posledne
menované silexové nâlezy predstavujü sériu vÿrobkov, ktoré dokumentujü jednotlivé
ptaDV vvroby nâstrojov od stiepania z jadier az po vvhotovenie nâstrojov (Plesivenko/
Antonov 2000, tab. VI; VII).
K reprezentativnym hrobom mozno zaradit’ aj hrob 2 v mohyle 3 v Ordzonikidze
(Nikopolscina) v Dnepropetrovskej oblasti. Tento hrob ma vsak uz synkretickÿ Cha­
rakter, pretoze sa v nom prelinajû prvky dvoch kultür - neskorokatakombovej kultüry
a kultüry s mnogovalikovou keramikou (Nikolova/Bunjatin 1991, 135). Jeho pocetnÿ
inventâr obsahoval nâdobu, silexové jadro, 43 neopracovanÿch üstepov, 48 retusova-
nÿch silexovÿch nâstrojov, 3 silexové strelky, 4 retüséry z parohoviny, 7 pieskovcovÿch
brüsok, pazür z orla, nâkovu z okruhliaka, 2 brüsky so zl’abom, bronzovü prehnutü
tycku a bronzovü nâusnicu (obr. 70; Nikolova/Bunjatjin 1991,130-133, obr. 2; 3).
K obom uvedenÿm hrobom je vel’mi blizky hrob 2 z mohyly 12, preskümanÿ vo
Filatovke na Kryme, ako aj hrob odkrytÿ na mohylniku „Kercik" pri Melechovskoj
v Rostovskej oblasti. Tu sa v rozmemej hrobovej komore katakomby, ktorâ neobsaho-
vala l’udskü kostru (zrejme kenotaf ), nachâdzali na dvoch miestach süstredené dve lebky
hovâdzieho dobytka, kosti vtâkov, nâstroje z kremena, kosti, rohoviny a bronzu, ako aj
polotovary a surovina, zvysky blizsie neurcenÿch drevenÿch a kostenÿch predmetov
a schrânky musiel Unio. Okrem toho sa vo vstupnej sachte nachâdzalo 16 silexovÿch
üstepov. Z nâstrojov mozno spomenüt’dvojdielnu pieskovcovü brüsku so zl’abom, brüsku
v tvare pravouhlej platnicky s priecnym zl’abom, brüsku kvadratického tvaru, omletü
pieskovcovü platnicku, kamennÿ otlkac, bronzové sidlo a priebojnik, retusér z rohoviny
a kostenÿ dvojzubÿ nâstroj na „vedenie" tetivy luku. Podl’a S. Ju. Kulika (1996, 50) tento
hrob vel’mi dobre ilustruje vÿrobnÿ procès spojenÿ so zhotovovanim silexovÿch streliek
do sipov і drevenÿch ratist’ к nim. Postup vÿroby silexovÿch streliek je podobne nâzome
dolozenÿ v hrobe 13 na pohrebisku Kairy v Chersonskej oblasti (Silov 1990,64, 65).
Osobitné postavenie medzi hrobmi katakombovej kultüry mâ hrob 1 z mohyly 3
na lokalite Burlackoje v Doneckej oblasti v severovÿchodnom Priazovi. Ako jedinÿ
z tÿchto hrobov obsahoval tak inventâr na zhotovovanie silexovÿch streliek a ratist’ do
sipov, ako aj inventâr slüziaci na vÿrobu brüsenej kamennej industrie (Sanzarov 1991,
obr. 5-7). Hrob sa od ostatnÿch odlisoval tiez ulozenim zomrelého muza v polohe na
bruchu, ale aj zvyskami hlinenej tvârovej masky (Sanzarov 1991, 248-250).
V nasledujücom obdobi kultüry s mnogovalikovou keramikou sa hroby vÿrobcov
silexovÿch streliek a ratist’ sipov vyskytujü v ovel’a mensej miere ako v katakombovej
kultüre. Podl’a R. A. Litvinenka (1998, 98-100) mozno do tejto kategôrie zaradit’ iba
8 hrobov, v inventâri ktorÿch boli pritomné najmâ kamenné brüsky so zl’abom, ktorÿch
pocet sa v jednom hrobe pohyboval od 1 do 10 exemplârov. Ide о hroby na lokalitâch:
Preslav (mohyla 1, hrob 13), Privole (mohyla 11, hrob 13), Niznebaraninovka (mohy-
la 5, hrob 10), Krasnaja Gusarovka „G" (mohyla 1, hrob 1), Cimljanka-II (mohyla 1,
hrob 3), Barvinovka (mohyla 8, hrob 1), Sokolovskij (hrob 2), Novogupalovka (mohyla
1, hrob 1). Vsetky uvedené hroby pochâdzajü zo vcasného chronologického horizontu
kultüry s mnogovalikovou keramikou a nachâdzajü sa v priestore medzi Dneprom,
Severskÿm Doncom a Azovskÿm morom, teda v oblasti, kde sa formovalo pociatocné
jadro tejto kultüry (Litvinenko 1998, 104).
100

AI A IA A

Obr. 71. Koniusza (hrob 3). Inventar hrobu vyrobcu silexovych streliek kultüry so snürovou
keramikou (podl'a: Budziszeivski/Tunia 2000). Bez mierky.
 101

Strednä a zäpadnä Europa

Hroby vyrobcov silexovych predmetov, streliek a ratist’ do sipov sü v oblasti stred-

nej a zäpadnej Euröpy zastüpene v mensej miere ako v oblasti vychodnej Euröpy.
K najstarsim patria hroby z obdobia kultüry so snürovou keramikou, co dokladajü
najmä hroby vyrobcov silexovych streliek z lokalit Koniusza, Mierzanowice, Zukow
a Zlota v Malopol’sku. Hrob 3 (muz vo veku adultus/maturus) z lokality Koniusza
obsahoval bohaty inventär, v ktorom dominovalo 16 silexovych streliek, 39 silexo­
vych üstepov, 3 retusovane artefakty a 2 kostene retusery (obr. 71). Silexove strelky
boli zhotovene zo styroch röznych surovin, co möze indikovat’ predpoklad, ze po-
chovany vyrobca nebol priamo zainteresovany na exploatäcii silexoveho materiälu
(Budziszeioski/Tunia 2000, 103-111, 129). V hrobe 100 v Mierzanowiciach sa popri ke-
ramike nachädzali 2 silexove sekerky, niekol’ko desiatok silexovych üstepov, 9 silexo­
vych streliek a fragment kosteneho retusera (Uzarowiczowa 1970, obr. 15). Hrob 1 (2)
v Zukowe obsahoval okrem nädoby so snürovou vyzdobou 21 silexovych streliek, 3
silexove üstepy, 2 cepiel’ky, 2 silexove sekerky, kostene dläto a 2 retusery z parohoviny
(Marciniak 1960,48, 49; tab. IV). V inventäri hrobu 15 na lokalite Zlota bola keramika,
2 silexove sekerky, 2 silexove noze, 8 silexovych streliek, 46 üstepov, kostene dläto
a retuser z parohoviny (Krzak 1958, obr. 28; 29).
Na üzemi Moravy je mozne z obdobia kultüry so snürovou keramikou zara-
dif k hrobom vyrobcov silexovych predmetov hrob 1 (muz vo veku 30-40 rokov)
z Hostic-Heroltic, ktory obsahoval okrem pocetnej keramiky 46 silexovych üstepov
a nästrojov, 2 kamenne sekerky, brüsku a kosteny dlätovity nästroj, pravdepodobne
retuser (Sebela 1999, tab. 21-23).
V nasledujücom obdobi kultüry zvoncovitych pohärov evidujeme niekol’ko hrobov,
v ktorych sa vyskytli retusery z parohoviny, hotove silexove artefakty a surovina.
Z üzemia Anglicka je to napriklad primärny hrob z Chilboltonu (Kinnes 1994, obr. na
s. 3,5, 7), primärny hrob z West Overtonu a hroby z lokalit Green Low, Smerril Moor
a Mouse Low (Smith/Simpson 1966, obr. 3 a 5 a tab. 1). Z oblasti vychodneho Nemec-
ka ide o hrob zo Stedtenu (obr. 72; Matthias 1964, obr. 2), z juzneho Pol’ska o hrob zo
Samborzca (Kamiehska/Kulczycka-Leciejewiczowa 1970, obr. 12) a z Ciech o hrob 116/78
z Radovesic (obr. 73; Turek 2003, obr. 5) Väcsinu tychto hrobov späja okrem uvedenych
artefaktov i vyskyt medenych dyk ci nätepnych dosticiek v ich inventäri.
V obdobi starsej doby bronzovej sü hroby vyrobcov silexovych artefaktov, silexo­
vych streliek a ratist’ do sipov dolozene iba v minimälnej miere. Na üzemi Anglicka
vo wessexskej kultüre k nim mozno zaradit’ hrob 85 z mohyly na lokalite Amesbury,
ktory okrem dvoch bronzovych dyk obsahoval dva retusery z parohoviny, dve brüsky
so zl’abom, tri kostene ihlice a kostene sidlo (Gerloff 1975, pl. 46E). S najväcsou prav-
depodobnost’ou do tejto kategörie patri aj hrob 38 z mohyly vo Winterborne Came,
v ktorom sa okrem troch bronzovych dyk nachädzali zlomky minimälne troch retu-
serov z parohoviny, kostend ihlica a kostene sidlo (Gerloff 1975, pl. 47B).
V oblasti strednej Euröpy do tejto kategörie hrobov patri hrob 17 na pohrebisku
kostianskej kultüry v Kost’anoch, ktory obsahoval popri dvoch medenych dykach
dve bronzove zäusnice, nährdelnik zlozeny z fajansovych peräl, sedem silexovych
streliek a okolo 60 kusov polotovarov a suroviny na vyrobu silexovych artefaktov,
predovsetkym streliek (obr. 74; Bätora 1991, obr. 9). V susednej nitrianskej kultüre na
102

Obr 72. Stedten. Plan a inventer hrobu vÿrobcu stiepanej industrie kultüry zvoncovitÿch
pohärov (podia: Matthias 1964). Bez mierky.
 103

Obr. 73. Radovesice (hrob 116/78). Plan a inventer hrobu vÿrobcu silexovÿch streliek kultury
zvoncovitÿch pohârov (podl'a: Turek 2003). Bez mierky.
104
 105

juhozäpadnom Slovensku za zmienku stoja hroby 177 a 262 na pohrebisku Mytna

Nova Ves a hrob 159 z pohrebiska Vycapy-Opatovce. V hrobe 177 boli dve näusni-
ce z medeneho drötu, ale aj dva polotovary silexovych streliek, silexove driapadlo
a 10 silexovych üstepov (obr. 75; Bätora 1991, obr. 7). Hrob 262 obsahoval popri ke-
ramike kamenny sekeromlat, diviad kel, näusnicu z medeneho drötu, kostene sidlo,
kostend ihlicu, silexovü cepiel’ku, silexovy üstep, 16 silexovych streliek a dva retusery
z parohoviny (obr. 118; Bätora 1991, obr. 32). V hrobe 159 vo Vycapoch Opatovciach
sa nasiel jeden polotovar silexovej strelky, 10 kusov suroviny, diviad kel a kostene
sidlo (Toäk 1979, 96; tab. XLI: 15-17).
Z mladsieho üseku starsej doby bronzovej mozno k tymto hrobom priradit’ ziarovy
hrob 72 z pohrebiska severopanönskej kultüry v Mosonyszentmiklösi-Jänoskäzapusz-
te v severozäpadnom Mad’arsku, z ktoreho pochädza kamenny otlkac, ale aj brüska
so zFabom na brusenie ratist' sipov (Uszoki 1963, tab. 21:1, 3).

HROBY VYROBCOV BRÜSENYCH KAMENNYCH NÄSTROJOV

Vychodnä Europa

Popri hroboch vyrobcov silexovych streliek a silexovych nästrojov sa v skümanom

obdobi zistili aj hroby vyrobcov brüsenych kamennych nästrojov. Najreprezenta-
tivnejsie z nich sü znäme z oblasti katakombovej kultury na juznej Ukrajine. Patri
k nim predovsetkym hrob 2 z mohyly 2, preskumany na lokalite Sevcenko v Doneckej
oblasti. V tomto hrobe muza sa okrem hlinenej nädoby nachädzal polotovar kamen-
neho sekeromlatu z granitu, tri pieskovcove brüsky, tri otlkace a näkovka z kvarcitu
(obr. 76; Sanzarov 1991, obr. 8). Do tejto kategörie hrobov mozno dastocne zaradit’
i hrob 4 z mohyly 3 na lokalite Burlackoje, ktory popri predmetoch slüziacich na
vyrobu silexovych streliek a ratist' sipov obsahoval i nästroje na vyrobu brüsenych
kamennych nästrojov. Tento inventär, pozostävajüci zo sady piatich plochych brüsok
rözneho tvaru a speciälnej brüsky valcoviteho tvaru na robenie otvorov, sa nachädzal
osobitne ulozeny v drevenom puzdre (futräli) umiestnenom pri pravej dolnej konca-
tine pochovaneho muza (Sanzarov 1991, 246; obr. 7: 1-4, 6, 8).

HROBY PRODUCENTOV KOSTENYCH ARTEFAKTOV

A KORÄLIKOV Z KOSTI, PAROHOVINY A PERLETE

Vychodnä Europa

Hrob vyrobcu kostenych artefaktov je nateraz najvyraznejsie dokumentovany

v katakombovej kultüre v hrobe 21 z mohyly 16 na pohrebisku Brilevskoje v Cher-
sonskej oblasti na juznej Ukrajine. V hrobe muza boli ulozene predmety na dvoch
hromadäch za lebkou. Prvä hromada obsahovala otlkac z granitu, pieskovcovü
brüsku, silexove skrabadlo, dva üstepy z konskych zubov so stopami opracovania,
silexovü cepel’, tri silexove vrtäky a polyfunkcny nästroj typu driapadlo-pilka-nöz.
V druhej hromade sa nachädzala pieskovcovä brüska, hornä cast’ jelenieho parohu
so stopami pilenia, tri sidlä zhotovene z kosti vel’kej ryby, bronzove sidlo, dve kostene
106

Obr. 75. Ludanice, cast' Mytna Nova Ves (hrob 177). Inventar hrobu nitrianskej kultury s po-
lotovarmi silexovych streliek (1, 2).
 107

С М 2 <ZZZZZZZZZ)
Obr. 76. Sevcenko (hrob 2 v mohyle 2). Plan a inventer hrobu vÿrobcu brüsenÿch kamennÿch
nâstrojov katakombovej kultûry (podl'a: Sanzarov 2991). Bez mierky.
108

Obr. 77. Brilevskoje (hrob 21 z mohyly 16). Cast' inventära hrobu vyrobcu kostenych predmetov
katakombovej kultüry (podl’a: Evdokimov 1998). Bez mierky.

ihly z parohoviny, sedem kusov hracich kociek z kosti, z ktorych tri sü dokoncene
a styri sü polovyrobky. Okrem toho bol v hrobe kamenny otlkac a näramok zlo-
zeny z ösmich kostenych a troch bronzovych korälikov (obr. 77; Evdokimov 1998,
12-14, obr. 2-4).
Z vychodoeuröpskej oblasti evidujeme tiez ojedinely hrob so surovinou, resp.
s polotovarmi korälikov z perlete musli Unio (37 kusov). Nash sa v hrobe 2 mohyly
14 vo Vinogradnom, ktory patri k typu „postmariupolskych" hrobov s jedincami
pochovanymi vo vystretej polohe (Rassamakin 1988,17). Pozoruhodne je, ze ide o hrob
diet’at’a-chlapca, kde nie je üplne vylücenä ani magicko-ochrannä funcia perlete (Bie­
dermann 1992,188, 229).

Strednä Europa

Na rozdiel od vychodnej Euröpy je vyroba korälikov z kosti, parohoviny a perlete

dokumentovanä v strednej Euröpe viacerymi hrobmi producentov, ktore obsahujü
surovinu, polotovary, ale i hotove vyrobky. Z pohrebisk nitrianskej kultüry na ju-
 109

hozâpadnom Slovensku je znâmych doteraz 10 takÿchto hrobov (Branc - hroby 58

a 78, Jelsovce - hroby I, 469 a 495, Mÿtna Nova Ves - hroby 78 a 481, Nitra-Cermân
- hrob 4, Vÿcapy-Opatovce - hroby 5 a 106). K najreprezentativnejsim z nich patrî
hrob 78 z Mÿtnej Novej Vsi, v ktorom sa naslo popri piatich hotovÿch korâlikoch vyse
100 kusov ich polovÿrobkov v rôznom stâdiu opracovania. Nâzome dokumentujû
technologickÿ postup vÿroby od sekania masîvnych kosh', resp. parohov, cez postupné
obrusovanie a vrtanie az к finâlnym produktom (obr. 78). Podobnû nâlezovû situâciu
poskytol і hrob I z pohrebiska v Jelsovciach, ktorÿ obsahoval 196 kusov polotovarov
korâlikov (Bâtora 2000, tab. 54: 5-31), ako aj hrob 106 z pohrebiska vo Vÿcapoch-Opa-
tovciach s asi 300 polotovarmi (Tocîk 1979, tab. XXXIX: 1). Polovÿrobky korâlikov boli
v hroboch ulozené obvykle pri l’avej panvovej kosti, resp. pri dolnÿch koncatinâch.
Ich umiestnenie na hromade umoznuje predpokladat', ze sa pôvodne nachâdzali
v nejakom obale z organickej lâtky.
Okrem nitrianskej kultûry je vÿroba kostenÿch a parohovÿch korâlikov dolozenâ
і v oblasti rozsirenia mierzanowickej kultûry v Malopol’sku, со nâzorne dokumentuje
hrob 30 na pohrebisku Swiniari Stare (Kraussowie 1971, tab. II).
Antropologické analÿzy ukâzali, ze vo vsetkÿch pripadoch boli v hroboch s polo­
tovarmi korâlikov pochované dospelé zeny vo veku adultus-maturus. Otâzne je iba
antropologické zaradenie jedinca v hrobe 30 vo Swiniarach Starych (Kraussowie 1971,
123). Oprâvnene vsak mozno predpokladat', ze korâliky z kosti a parohoviny vyrâ-
bali zeny. Pocet hrobov s polotovarmi sa na spominanÿch pohrebiskâch pohyboval
od jedného do troch, najcastejsie sa vyskytovali dva hroby. Je otâzne, do akej miery
je tento pocet hrobov odrazom skutocného poctu producentiek korâlikov v danej
komunite. Enormne vysokÿ pocet hotovÿch vÿrobkov korâlikov poukazuje skôr na
ich pocetnejsie zastupenie v râmci jednotlivÿch komunit.
Vÿroba korâlikov z perlete je dolozenâ v hroboch v podobe pocetnÿch polotovarov
a hotovÿch vÿrobkov, podobne ako v pripade korâlikov z kosti a parohoviny. Svedcia
о torn viaceré hroby kostianskej kultûry na vÿchodnom Slovensku. V hrobe 54 vo Va-
lalikoch, cast’Vsechsvâtÿch, sa naslo 84 kusov polotovarov zo schrânok riecnych musli
(obr. 79) a v hrobe 101 na pohrebisku v Kosiciach cca 25 kusov (Pâstor 1969, tab. XVII:
14). V oboch pripadoch ide о hroby zien a polovÿrobky aj surovina sa nachâdzali bud'
v priestore panvy (Vsechsvâtÿch - hrob 54), alebo pri dolnÿch koncatinâch (Kosice
- hrob 101). Teda, opakuje sa tu situâcia pozorovanâ na pohrebiskâch nitrianskej kul­
tûry. Mozno taktiez predpokladat’, ze ide о hroby producentiek korâlikov z perlete.
V sûvislosti s vÿskytom pertet'ovÿch korâlikov v hroboch nie je celkom vylûcenâ ani
ich magickâ, ochrannâ, pripadne az ezoterickâ funkcia. Najnovsie na to poukâzala
D. Bialekovâ (2000, 21-24) v sûvislosti s hrobom diet’at’a (hrob 6) nitrianskej kultûry
z Pobedima na zâpadnom Slovensku, ktorÿ obsahoval 143 hotovÿch perlet’ovÿch
korâlikov.
V pripade producentiek („rem eselnicok") oboch druhov korâlikov sa vynâra
otâzka ich spolocenského postavenia vo vtedajsej komunite. Ich hrobovâ vÿbava
nevybocuje z râmca beznej vÿbavy hrobov zien, teda obsahuje zâusnice a nâus-
nice tvaru vrbového listu alebo z jednoduchého drôtu, kostené sidlâ, nâhrdelniky
zlozené z korâlikov z kosti, parohoviny a perlete. Iba zena pochovanâ v hrobe I
v Jelsovciach mala vo vÿbave okrem uvedenÿch artefaktov і medené sidlo. То vsak
nie je artefakt, ktorÿ by vÿrazne svedcil о osobitnom spolocenskom postaveni.
110

Obr. 78. Ludanice - Mytna Nova Ves (hrob 78). Plan a inventär hrobu vyrobkyne korälikov
z parohoviny; nitrianska kultüra (podl'a: Bätora 1991).
Obr. 79. Valaliky - Vsechsvätych (hrob 54). Inventar hrobu vÿrobkyne perlet’ovych korâlikov;
kostianska kultüra (podl'a: Batora 1982a).

HROBY PRADIAROV A TKÂCOV

Vÿchodnâ Europa

Hroby pradiarov-tkâcov sü v obdobi zâveru eneolitu a v starsej dobe bronzovej

pomeme zriedkavé. V râmci katakombovej kultüry sa zistili v styroch pripadoch,
z ktorÿch v prvom rade mozno spomenüt’ hrob z Jurievky a hrob 15 z mohyly 7
v Barvinovke (oba zo Zâporozskej oblasti), ktoré obsahovali kostené koliky z krosien
(Pustovalov 1994, 97).
Dalsim je hrob 2 z mohyly 7 na pohrebisku Govorucha vo Vorosilovgradskej
oblasti, v ktorom sa nachâdzali okrem keramiky a sücasti nahrdelnika aj zlomky
musle, silexovÿ üstep, opracovana kostend platnicka, platnicka trapézovitého tvaru
z bridlice, kostené sidlo, hreben z dreva a hlinenÿ praslen (Pislarij 1982,72,73; obr. 1-3).
Podl'a I. O. Pislarija ide o vÿrobné nâstroje sûvisiace s prvotnÿm spracovanim vlny a
priadze, spojené s tkâcstvom. Dalsim hrobom tkâca-pradiara katakombovej kultüry
bol hrob v Pivdennom Buzi (hroby pod mohylou na juznom Bugu), v ktorom sa
zistil inventâr podobnÿ iventâru z hrobu v Govoruche (Pislarij 1982, neocislovanâ
poznâmka pod ciarou na s. 77). K vÿrobnÿm nâstrojom oboch poslednÿch hrobov
tkacov mozno nâjst’ viaceré analogie v hroboch zo strednej doby bronzovej v oblasti
112

Obr. 80. Plany a inventar hrobov zrubovej kultury, pozostavajuci z pradiarsko-tkacskych

kostenych hrotov-hrebenov. 1-2 - Gubinicha II (hrob 14 z mohyly 3); 3-7 - Pokrovka (podia:
UsacukJLitvinenko 1999). Bez mierky.
 из

Obr. 81. Hrdlovka. Plan (A, B) a inventâr (1-6) symbolického hrobu tkàca ünëtickej kultùry
(podia: Bettes 1998). Bez mierky.
Obr. 82. Ludanice - Mytna Nova Ves (hrob 507). Plan a inventar hrobu garbiara nitrianskej
kultury.
 115

Zakaukazska. Napriklad v hrobe 65 v Arici bol praslen z kamena, v hrobe 104 kosteny
hreben a v hrobe 8 na pohrebisku Mecamori sa nasli dve hlavice vretien spolu s os-
mimi nadobami a bruskou (Pislarij 1982, 77). Ojedinele exemplare praslenov sa nasli
na volosovo-danilovskom pohrebisku fat’janovskej kultury (Krajnov 1972, 155) a na
pohrebisku Balanovo sa nasiel hreben s kostenymi zubami zasadenymi do dreveneho
podkladu (Bader 1963, 114,115, obr. 46-48).
Z nasledujucej zrubovej kultury je registrovanych 10 hrobov s pradiarsko-tkacskym
inventarom. K najcharakteristickejsim predmetom v ich inventari popri praslenoch patria
kostene hrebene, resp. kostene hroty vel'mi podobne sidlam (ich dlzka sa pohybuje prevaz-
ne od 8 do 12 cm), ktore boli v hroboch ulozene pravidelne vedl’a seba (UsacuklLitvinenko
1999, 205-207). Taketo ulozenie umoznuje podia I. A. Pislarija (1982, 78, 79) povazovat’
hroty za sucast' hrebenov, ktore boli pouzivane pri roznych pracovnych ukonoch spoje-
nych s prademm a tkanim. Na vsadenie uvedenych hrotov (zubov) do pravdepodobne
drevenej rukovati poukazuju evidentne pracovne stopy iba na ich dolnych poloviciach.
Dobre to dokumentuje osem exemplarov hrotov z hrobu 2 mohyly 2 v Cimljanke-II
a z hrobu 1-2 mohyly 2 v Semenovke (UsacuklLitvinenko 1999, obr. 4: 3,5).
Z cfalsich hrobov obsahujucich kostene hroty, resp. hrebene, mozno spomenut’ 3
hroby z Aleksandrovky (hrob 11 v mohyle 5, hrob 7 v mohyle 7, hrob 18 v mohyle 8),
ako aj hrob 14 v mohyle 3 v Gubiniche-Il, hrob 2 v mohyle 1 v Olefirovke, hrob 1
v mohyle 2 v Kotovke, hrob 1 v mohyle 3 v Uckoz-II a hrob 7 v mohyle 6 vo Verbovom
Logu-IV (obr. 80; UsacuklLitvinenko 1999, 205, 206, obr. 5; 6).
Ako je zname, hrebene mali vyznamnu funkciu aj ako toaletne, ceremonialne
a sakralne predmety (van den Boom 2001,186). Vychadzajuc z veFkosti hrotov a celko-
veho zhotovenia uvadzanych hrebenov je pravdepodobnejsie ich prakticke vyuzitie
vo forme pracovnych nastrojov.

Stredna Europa

V ramci strednej a zapadnej Europy k ojedinelym patri symbolicky hrob tkaca

(objekt 1245) z Hrdlovky v severozapadnych Cechach, ktory obsahoval 45 hlinenych
tkacskych zavazi a casti cfalsich najmenej 11 exemplarov, 473 zlomkov keramiky
a zlomky prepalenych kosti domacich zvierat (hovadzieho dobytka, svine, ovce alebo
kozy) a kosti jelena (obr. 81). Podl’a /. Benesa (1998,133) tkacske zavazia reprezentuju
kompletny subor jedneho tkacskeho stavu.

HROBY GARBIAROV

Vychodnd Europa

Opracovanie kozi a vyroba odevov a obutia z nich zohravali vyznamnu ulohu

v zivote obyvatefov jamovej kultury. Svedcia o tom pomerne pocetne doklady frag-
mentarne zachovanych kozenych vyrobkov v jej hroboch. Vo viacerych pripadoch
sa v inventari hrobov nachadzaju nastroje svedciace o vsetkych etapach koziarskej
vyroby od opracovania kozi az po sitie odevov. V tejto suvislosti mozno spomenut’
hrob 4 z mohyly 4 v Petropavlovke na l’avobrezi Dnepra (Marina 1996, 63, 64) a hrob
11 z mohyly 2 z Velikej Belozerky v Zaporozskej oblasti, oba datovane do obdobia
116

Obr. 83. Boguslav (hrob 3 z mohyly 27). Plan a inventor hrobu vÿrobcu drevenÿch predmetov;
jamovâ kultùra (podia: Marina 1996). Bez mierky.
 117

jamovej kultury. Hrob z Velikej Belozerky obsahoval kostene sidla, kostene hladidlo,
nakovu so stopami vpichov od ostrych sidiel, kostenu prepletacku, kremenne jadro,
silexovy ustep a nadobu so zahrotenym dnom. Do tejto skupiny hrobov patri aj hrob
7 v mohyle 6 z Augustinovky v Zaporozskej oblasti, hrob 15 v mohyle 2 zo Zimogorja
v Doneckej oblasti a hrob 20 v mohyle 4 z lokality Suvorovskaja v Stavropolskom
kraji (Berezanskaja/Ljasko 1989, 24).

Stredna Eurdpa

K hrobom garbiarom v stredoeuropskom priestore mozno zaradit’ hrob 507 z poh-

rebiska nitrianskej kultury v Mytnej Novej Vsi na juhozapadnom Slovensku. V hrobe
muza (vo veku maturus I) sa pri jeho l’avej panvovej kosti nachadzala skupina styroch
kostenych predmetov (povodne zrejme ulozena vo vrecku z organickej hmoty), po-
zostavajuca zo sidla a z troch skrabadiel nozoviteho tvaru, zhotovenych z plochych
zvieradch kosti (obr. 82; nepublikovany vyskum J. Batoru). Nozovite skrabadla mozno
povazovat’ za nastroje sluziace na st’ahovanie kozi zvierat a na nasledne odstranovanie
tukovitoj vrstvy z nich.
Pozoruhodne je, ze podia etnologickych pozorovani sa opracovanim kozi a zho-
tovovanim kozenych vyrobkov zaoberali hlavne zeny, avsak podia antropologickych
urceni pohlavia vsetci jedinci pochovani v hroboch s garbiarskym inventarom tak vo
vychodnej, ako aj v strednej Europe, boli muzi.

HROBY VYROBCOV PREDMETOV Z DREVA

Hroby spracovavatel'ov dreva a vyrobcov drevenych predmetov nie su pocetne

a nie je mozne v ich ramri rozlisit’ hroby debnarov a tesarov. Mozno k nim zaradit’
hrob 3 z mohyly 27 v Boguslave na lavobrezi Dnepra, datovanom do obdobia jamovej
kultury. Hrob obsahoval tylovu cast’ zlomeneho sekeromlatu, sekundame upravenu na
specialny nastroj, dve kremenne driapadla-rydla, nozik-rydlo, specialny nastroj v tva-
re lastovicieho chvosta, kamennu podlozku z granitu, kostenu ihlicu s kladivkovitou
hlavicou a tri musle z ulitnika druhu Nassa Periculata, s otvormi na zavesenie. Hrob
bol pozoruhodny tym, ze sa na lebke pochovaneho zachovali zvysky kozenej ciapky
(obr. 83; Marina 1996, 69-73, obr. 3; 4).

VYHODNOTENIE

Zo vzâjomného porovnania hrobov metalurgov vo vsetkÿch troch skümanÿch

oblastiach, t. j. v strednej, zâpadnej a vychodnej Europe, vyplynulo, ze kym vo vy­
chodnej Europe a na severnom Kaukaze su hroby kovolejârov zname uz z viacerÿch
eneolitickÿch a v râmci vÿchodoeurôpskej chronologie i vcasnobronzovÿch kultûr
(cca 8 hrobov), napriklad v kemi-obskej, sirocanskej, severokavkazskej, novotito-
rovskej a jamovej kultûre, v strednej a zâpadnej Europe z uvedeného obdobia tieto
hroby takmer üplne absentujü. Jedinÿm reprezentantom neskoroeneolitického hrobu
kovolejâra v stredozâpadoeurôpskom regiône je hrob kultüry zvoncovitÿch pohârov
z Ludérova na Morave.
118

V nasledujücom obdobi strednej doby bronzovej vo vÿchodnej Europe a na se-

vemom Kaukaze, ktorâ chronologicky zodpovedâ obdobiu starsej doby bronzovej
v strednej a zâpadnej Europe, registrujeme najvâcsi pocet hrobov kovolejârov v ka-
takombovej kultüre (az vyse 30 zo 44 hrobov), ktoré patria najmä do jej neskorej fâzy.
Tento veHcy pocet hrobov doplnajü este 2 hroby kovolejârov fat’janovskej kultüry, ktorâ
bola rozsirenâ v lesostepnej a lesnej oblasti Ruska. V stredozâpadoeurôpskom priestore
registrujeme v chronologicky paralelnom obdobi iba 3 hroby kovolejârov unëtickej
kultüry (Erfurt-Gispersleben, Nitra-Kupeckâ ulica, Matüskovo) a 2 hroby kultürnej
skupiny Unterwölbling (Franzhausen II, Gemeinlebam). Z kultür nasledujücich po
katakombovej a fat'janovskej kultüre, v zâverecnom obdobi vÿchodoeurôpskej strednej
doby bronzovej, t. j. v mnogovalikovej, abasevskej a zrubovej kultüre, je pocet hrobov
kovolejârov podstatne mensi. Je tak porovnatel’nÿ s ich poctom v strednej Europe, kde
sa vyskytli v otomanskej kultüre, v kultüre Vatya a v severopanonskej kultüre.
Vzâjomné porovnanie hrobov kovolejârov v strednej, zâpadnej a vÿchodnej Eu­
rope ukâzalo nielen vÿraznÿ rozdiel v ich dosial’ znâmom pocte, ale i v zlozeni ich
inventâra. V hroboch kovolejârov vo vÿchodnej Europe a na sevemom Kaukaze, bez
ohradu na ich blizsie kultürne zaradenie, v inventâri vÿrazne dominujü kadluby na
odlievanie sekeriek s jednÿm ostrim, pozostâvajüce obvykle z dvoch cash. Dalej sü
to hlinené tégliky (casto so stopami kovu), hlinené lyzice a dÿzy (1-4 kusy). Okrem
toho sa vo vÿbave tÿchto hrobov obvykle nachâdza i kovâcsky inventâr reprezen-
tovanÿ kamennÿmi kladivkami, nâkovkami, brüskami (vÿnimocne i dvojdielnymi
exemplârmi so stredovÿm zliabkom), stiepanou industriou a schrânkami musiel' Unio.
V stredozâpadoeuropskych hroboch sa tiez vyskytli odlievacie formy (v 6 hroboch),
ale slüzili na odlievanie rôznych predmetov (dÿka, ihlica, zâvesok). K rovnako castÿm
nâlezom tu patria hlinené dÿzy, ktoré sa zistili v 7 hroboch. Ich pocet v hroboch sa
pohybuje, podobne ako vo vÿchodnej Europe, od jedného do styroch exemplârov. Za
extrém mozno oznacit’ nâlez z mohyly v Sachsenburgu v strednom Nemecku, kde sa
pod mohylou zo zâveru starsej a pociatku strednej doby bronzovej naslo az okolo 300
exemplârov dÿz. Bohatost’ou inventâra, ale i jeho skladbou sa hrobom kovolejârov
z vÿchodnej Euröpy, najmä obdobia katakombovej kultüry, najviac priblizujü 2 hroby
kovolejârov z pohrebiska otomanskej kultüry z Niznej Mysle.
Porovnanie hrobov kovolejârov ukâzalo, ze kÿm v strednej a zâpadnej Europe
sü v nich zâsadne pochovani iba dospeli muzi, co sa potvrdilo i v pripade ziarovÿch
hrobov (napr. Kômye-Fâcânykert - hrob severopanonskej kultüry), v oblasti vÿchodnej
Euröpy sa stretâvame u tejto kategörie hrobov i s hrobom chlapca vo veku 12-13,5
roka (Persin - hrob jamovej kultüry) a zeny vo veku 18-20 rokov (Aksaj - hrob kata­
kombovej kultüry). Je otâzne, ci kovolejârsky inventâr tÿchto hrobov iba demonstruje
spolocenskü prislusnost’ pochovaného chlapca a nedospelej zeny k vrstve kovolejârov,
alebo skutocne poukazuje na to, ze v tejto geografickej oblasti metalurgickâ cinnost’
nebola iba doménou dospelÿch muzov. E. N. Cemych, S. V. Kuzminych, E. Ju. Lebe­
deva a V. Ju. Lunkov pripüst’ajü, ze chlapec z hrobu v Persine sa mohol krâtko pred
svojou smrt'ou podrobit' profesionâlnej iniciâcii (Cemych et al. 2000, 70).
Vsetky porovnâvané kultürne oblasti spâja vÿskyt symbolickÿch hrobov kovolejâ­
rov. Dobrÿm prikladom toho vo vÿchodnej Europe je symbolickÿ hrob katakombovej
kultüry z Luhanska (mohyla 1, hrob 6) a v strednej Europe symbolickÿ hrob ünëtickej
kultüry z Matüskova (hrob 50).
 119

I ked’ hroby kovolejârov ukazujü, ze ovel’a silnejsie vazby v metalurgickej cinnosti

boli medzi stepnou oblast’ou Ukrajiny a Ruska na strane jednej a sevemÿm Kaukazom
na strane druhej, mimo pôsobenia a sféry ich vplyvu neostala ani strednâ a juhovÿ-
chodnâ Eurôpa. Dobre to dokumentuje najmà rozsirenie sa vÿroby sekeriek s jednyrn
ostrim zâpadnÿm smerom v obdobi zâveru eneolitu. Dokladajü to nâlezy viacerÿch
exemplârov kadlubov na ich produkciu, ako aj ich pocetné hotové vÿrobky z priestoru
strednej a juhovÿchodnej Eurôpy.
V süvislosti s vyssie diskutovanÿmi problémami vystupuje do popredia otâzka,
preco v kultürach zâpadnej, ale najmâ strednej Eurôpy nie je znâmy vàcsi pocet hrobov
kovolejârov, teda pocet, ktorÿ by zodpovedal ürovni rozvoja metalurgie dosahujücej
mimoriadne vysokÿ stupen rozvoja, ako ukazuje vÿskum sidlisk i pohrebisk. Podobnâ
otâzka bola diskutovanâ ruskÿmi a ukrajinskÿmi kolegami uz v sedemdesiatych ro-
koch 20. storocia. Podia V. S. Bockareva (1975; 1978; 1980) v niektorÿch kulturach bolo
zvykom pochovâvaf zomrelÿch „remeselnikov" s ich vÿrobnÿmi nâstrojmi a v inÿch
nie. Analogicky by bolo mozné uvazovat’ i v pripade kultür rozsirenÿch v strednej
a zâpadnej Europe. Z predchâdzajûcej cash prâce vsak vieme, ze hroby inÿch ,,re-
meselnikov" sa v tejto oblasti vyskytujü takmer v kazdej kultüre, co uvedenÿ nâzor
plne nepotvrdzuje. Dokumentujü to najmà hroby kovâcov, ale aj hroby vÿrobcov
silexovÿch streliek a ratist' do sipov.
Ovel'a vyrovnanejsia situâcia bola pozorovanâ v celkovom pocte hrobov kovâcov
v skûmanÿch oblastiach. Napriklad v kultüre zvoncovitÿch pohârov v oblasti stred­
nej a zâpadnej Eurôpy sa pocet doteraz znâmych hrobov kovâcov pohybuje okolo
20 a vo vychodoeurôpskej katakombovej kultüre nieco vyse 20 hrobov. Treba vsak
povedat', ze ide o kultüry chronologicky nie sücasné, ale nâsledné. Je otâzne, do akej
miery zodpovedâ skutocne historickej situâcii uvedené pozorovanie, podl’a ktorého
v stredozâpadoeurôpskom priestore dominovali hroby kovâcov a obrâbacov kovov
v zâvere eneolitu a v oblasti vÿchodnej Eurôpy vo vcasnej dobe bronzovej.
Analÿza ukâzala, ze na rozdiel od hrobov kovolejârov je zlozenie inventâra
hrobov vÿrobcov silexovÿch streliek a ratist' do sipov v porovnâvanÿch oblastiach
vermi podobné. A podobnâ je i situâcia z chronologického hl’adiska. Kÿm v strednej
a zâpadnej Europe je najvàcsi pocet hrobov vÿrobcov silexovÿch streliek a ratist’
do sipov v kultüre so snürovou keramikou a v kultüre zvoncovitÿch pohârov, teda
v zâvere eneolitu, v oblasti vÿchodnej Eurôpy je ich zastüpenie opàtovne najvàcsie
vo vcasnobronzovej katakombovej kultüre. Pomeme pocetné, ale najmà obzvlâst’bo-
haté sü hroby vÿrobcov silexovÿch streliek v stredodneperskej kultüre na Ukrajine.
V nasledujücej kultüre s mnogovalikovou keramikou sü zastüpené v ovel’a mensej
miere ako v predchâdzajücom obdobi, co dobre koresponduje so situâciou pozoro-
vanou v kultürach mladsieho üseku starsej doby bronzovej v strednej a zâpadnej
Europe. Vo viacerÿch hroboch vÿrobcov streliek do sipov v stredoeurôpskej oblasti
(napr. Koniusza - hrob 3, Mÿtna Novâ Ves - hrob 262) sa vyskytol materiâl na vÿrobu
streliek az zo styroch rôznych druhov surovin, co umoznuje predpokladaf, ze v ro-
boch pochovani jedinci sa nepodiel’ali priamo na exploatâcii silexového materiâlu
(Budziszewski/Tunia 2000,128-130).
V oblasti vÿchodnej Eurôpy evidujeme aj hrob vÿrobcu kostenÿch artefaktov
(Brilevskoje - vÿrobca hracich kociek) a predmetov z dreva (Boguslav). V strednej
a zâpadnej Europe takéto hroby nateraz nie sü jednoznacne dolozené. Opacnâ situâcia
120

je u hrobov vÿrobcov koralikov z kosti, parohoviny a perlete. Vo vÿchodnej Europe

evidujeme takÿto hrob iba z postmariupolského obdobia na lokalite Vinogradnoje.
Zaujimavé opàt' je, ze ide o hrob dietat'a-chlapca, podobne ako v pripade hrobu
kovolejâra z lokality Persin. V strednej Europe sa zistilo az 13 hrobov, ktoré mozno
klasifikovat' ako hroby vÿrobcov koralikov. Pozoruhodnost’ou je, ze vsetky patria
dospelÿm zenâm vo veku adultus-maturus.
Dalsim remeslom, ktoré je dolozené v hroboch skümaného obdobia, je pradiarstvo
a tkâcstvo. V strednej Europe je vÿraznejsie dokumentované iba symbolickÿm hrobom
ünëtickej kultüry zo severozâpadnÿch Ciech (Hrdlovka - hrob 1245). Vo vÿchodnej
Europe je reprezentované vàcsim poctom hrobov a vo viacerÿch kultürach (kata-
kombovâ, fat’janovskâ a zrubovâ kultüra). K zâkladnÿm atribütom hrobov pradiarov
a tkâcov v strednej Europe patria tkâcske zâvazia, vo vÿchodnej Europe sü to kostené
koliky z tkâcskeho stavu a hrebene zhotovené z dreva a kosti.
Poslednou kategôriou su hroby garbiarov a vÿrobcov predmetov z dreva, ktoré
sü vo vÿchodnej Europe dolozené pocetnejsie ako v strednej Europe.
Dôlezitou sa zdâ byt’otâzka spolocenského postavenia pochovanÿch „remeselnikov"
v jednotlivÿch kultürach skümaného obdobia. Doterajsie prâce zaoberajüce sa sociâlnou
stratifikâciou v kultürach obdobia zâveru eneolitu a starsej doby bronzovej v zâpadnej
Europe, napriklad na üzemi Dânska (Randsborg 1974; Kristiansen 1984) a sevemého
Nemecka (Wüstemann 1977), v strednej Europe na üzemi Slovenska (Bâtora 1982a; 1991;
1999), Ciech, Pol’ska, Raküska a Mad’arska (Jockenhôvel 1990) sü na riesenie tejto otâzky
vhodnÿm vÿchodiskom. V oblasti vÿchodnej Eurôpy sü analÿzy zamerané priamo
na spolocenské postavenie majstrov-remeselnikov v jamovej a katakombovej kultüre.
A. T. Sinjuk (1983) ich v uz obdobi jamovej kultüry povazuje za samostatnü sociàlnu
skupinu, ktorâ zaujimala v râmci d’alsich spolocenskÿch vrstiev vysoké postavenie.
Dokonca hroby remeselnikov z Pavlovského pohrebiska porovnâva s bohatÿmi hrobmi
starovekÿch kultür, ktoré bâdatelia interpretujü ako hroby krâl’ov, resp. kmenovÿch nâ-
celnikov. Dokumentuje to najmà na priklade hrobu 3 z mohyly 27 v Boguslave (obr. 83).
Ide o hrob muza-remeselnika - vÿrobcu predmetov z dreva. V hrobe sa nachàdzala
unikâtna pokrÿvka zhotovené z tenkÿch osüpanÿch prütov, ktorâ prekrÿvala kostru.
Lebka pochovaného bola speciâlne upravenâ - ocné jamky boli vyplnené okrom a nos-
nÿ otvor smolnÿm tampônom, na cele sa nachâdzal obrâzok z okru (Marina 1996, 75).
Analÿzam hrobov majstrov-remeselnikov v nasledujücej katakombovej kultüre
sa venoval najmà S. Z. Pustovalov (1990). Osobitnü pozomost' venoval komplexnej
analÿze ekonomicko-sociâlnej struktüry pastierskych populâcii celej katakombovej
kultüry v severnom Priciernomori Ukrajiny a Ruska (Pustovalov 1992; 1994). Jeho
analÿzy ukâzali, ze v râmci spolocenskej stratifikâcie skümaného obdobia nepatrili
ani hroby „remeselnikov" iba do jednej spolocenskej vrstvy. Mozno predpokladat’,
ze najmà metalurgovia (kovolejâri, kovâci) a vÿrobcovia streliek a ratist’ sipov patrili
k vtedajsej najvyssej spolocenskej vrstve. Dalsia, prevaznâ cast' „remeselnikov", ako
boli napriklad pradiari a tkâci, garbiari a vÿrobcovia kostenÿch predmetov a korâli-
kov, patrila skôr do skupiny radového zâmoznejsieho obyvatel’stva (Pustovalov 1990,
98). Napriek urcitÿm nâznakom sa v râmci strednej a zâpadnej Eurôpy v obdobi
zâveru eneolitu a v starsej dobe bronzovej nepodarilo nateraz preukâzatel’ne dolozit'
„profesionâlnu" teritoriâlnu diferenciâciu tak, ako bola zistenâ v râmci katakombovej
kultüry vo vÿchodnej Europe (Pustovalov 1990, 99).
 3. HROBY S DOMAMI MRTVYCH
NA POHREBISKÂCH Z DOBY BRONZOVEJ

ÜVOD

Za poslednÿch tridsat' rokov sa na üzemi Slovenska realizovalo popri vÿskume

sidlisk niekol'ko rozsiahlych systematickÿch zâchrannÿch vÿskumov na pohrebis-
kâch zo starsej doby bronzovej (Cana, Jelsovce, Ludanice-Mÿtna Nova Ves, Niznâ
Mysl’a, Pata, Rumanovâ). Ich vÿsledkom bolo preskümanie vyse dvoch tisic prevazne
kostrovÿch hrobov, ktoré priniesli celÿ rad novÿch poznatkov. Jednÿm z nich sü domy
mftvych, ktorÿch existencia bola po prvÿkrât na Slovensku evidentne preukâzanâ
prâve na jednom z uvedenÿch novÿch vÿskumov v Ludaniciach, v cash Mÿtna Nova
Ves, v okrese Topolcany na juhozâpadnom Slovensku (dale) budeme v texte pouzivaf
len nâzov Mÿtna Nova Ves, pripadne aj Ludanice-Mÿtna Nova Ves).
Vÿskumom v Mÿtnej Novej Vsi bolo preskümanÿch 600 hrobov, ktoré patrili
nitrianskej a ünëtickej kultüre (staroünëtickâ fâza a klasickâ fâza). Spomedzi uvede­
nÿch hrobov sa osobitnou üpravou odlisovalo pat' hrobov nitrianskej kultüry (hroby
206, 262, 305, 509 a 513). Uprava na ürovni zistenia hrobovej jamy pozostâvala vo
vsetkÿch piatich pripadoch zo styroch kolovÿch jâm, ktoré sa nachâdzali v blizkosti
rohov hrobovej jamy a evidentne sa rysovali po zacisteni skûmanej plochy. LJprava
samotnej hrobovej jamy nebola natolTco jednotnâ ako v pripade kolovej konstrukcie.
Objavuje sa v nej popri symetricky (hroby 206 a 262) ci asymetricky (hrob 513) stup-
novito upravenom dne aj sirokÿ schodik pozdlz severnej steny (hrob 262) a drevené
stupne na dne pozdlz kratsich stien (hrob 509).
Ku skupine hrobov s domami mftvych mozno zaradit' i hrob z dâvnejsie sküma-
ného pohrebiska nitrianskej kultüry v Nitre na Partizânskej ulici (Vladâr/Bâtora 2004,
248) a hrob 31 z pohrebiska v Branci, ktorÿ mal na rozdiel od hrobov v Mÿtnej Novej
Vsi kolové jamy i v strede dlhsich stien (Vladâr 1973a, obr. 9).
V roku 1992 k trom spomenutÿm lokalitâm z üzemia juhozâpadného Slovenska
pribudla d'alsia - v Moravskej Novej Vsi na juhovÿchodnej Morave v bezprostrednej
blizkosti slovensko-moravskej hranice (obr. 84). Hrob 19 v Moravskej Novej Vsi mal
v blizkosti rohov hrobovej jamy kolové jamy (Stuchlik/Stuchlikovâ 1996, obr. 10), po-
dobne ako hroby z Mÿtnej Novej Vsi.
Mozno oprâvnene predpokladat', ze hroby s kolovÿmi jamami v blizkosti rohov
hrobovej jamy boli pôvodne prekryté l’ahsou drevenou stavbou stojacou nad hro-
bom, ktora imitovala vtedajsie obydlia - chaty/domy. Ich konstrukcia vo vcasnej dobe
bronzovej je dobre dokumentovanâ napriklad chatou ünëtickej kultüry (staroünëtickâ
fâza) so stvorkolovou konstrukciou z Biliny v severozâpadnÿch Cechâch (obr. 85: 2;
Hasek 1984, 19) a v obdobi neskorého eneolitu chatou rivnâcskej kultüry z Prahy-
-Bohnic (obr. 85:1; Schrânil 1928, obr. 8). V d'alsej cash prâce preto nazÿvame hroby
s podobnou konstrukciou ako domy mftvych. Z üzemia Slovenska aj z pril'ahlej
cash Moravy ide o prvé doklady tohto typu hrobov s domami mftvych. Z obdobia
nitrianskej kultüry nie sü znâme sidliskâ, takze hroby s domami mftvych tÿm, ze
122

Obr. 84. Мара lokalit s vÿsky torn hrobov s domami mrtvych na Slovensku a na juhovÿchodnej
Morave. 1 - Branc; 2 - Ludanice-Mÿtna Nova Ves; 3 - Nitra; 4 - Moravskâ Nova Ves.

imitovali vtedajsie obydlia, nepriamo prispievajü k poznaniu formy obytnych

stavieb na pociatku doby bronzovej. Iny typ domov mrtvych, ktory predstavujü
hroby s kolovymi konstrukciami vo vnütri hrobovych jam, je v skümanej oblasti
dolozeny iba v jednom hrobe ünetickej kultüry (staroünetickä fäza) v Mytnej Novej
Vsi (hrob 4). Z üzemia Moravy je tento druhy typ hrobov dolozeny v rämci kultü­
ry so snürovou keramikou na lokalitäch Boleradice, Podoli, Brno-Stary Liskovec
(Sebela 1993; Cizmafova 1984, 208) a v ramci ünetickej kultüry na lokalite Bratcice
uz dävnejsie (Krai 1956, 150).
V ovel’a väcsom pocte nez na üzemi Slovenska sa s domami mrtvych stretavame
na üzemi Nemecka, kde boli prve preskümane uz v druhej polovici 19. a na zaciatku
20. storocia v süvislosti s vyskumom mohyl ünetickej kultüry a kultüry so snürovou
keramikou na lokalitäch Leubingen (Höfer 1906, 2-99; Größler 1907, 1-87), Nienstedt
(Eichhorn 1908, 85-94), Poserna (Götze 1909, 188-191). K odkrytiu domov mrtvych
na viacerych lokalitäch v Nemecku, Holandsku a Sliezsku dochädza najmä v prie-
behu dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storocia v süvislosti s vyskumom mohyl
z obdobia starsej, strednej a mladsej doby bronzovej napriklad na lokalitäch Baven
(Piesker 1934, 156-158), Grünhof-Tosperhude (Kersten 1936, 56-87), Sottorf (Wegewitz
1936,33-39), Drouwen, Gasteren, Vries (Glasbergen 1954,142-145), Mikowice, predtym
Lampersdorf (Zotz 1936, 196-211), Obrot, predtym Obrath (von Richthofen 1926, tab.
3: c-o). Z oblasti dolneho toku Labe sa nimi zaoberal W. Wegewitz (1941, 75-82; 1949;
1994), sübome ich spracovala P. Ehrich (1945; 1948-1949). Z d’alsich bädatel’ov, ktori
sa venovali problematike hrobov s domami mrtvych v tejto oblasti mozno uviest’
H. Pieskera (1958) a /. Deichmüllera (1969). V Holandsku sa domami mrtvych v sögelskej
skupine zaoberal W. Glasbergen (1954) a v süvislosti s bohatym hrobom v Drouwene
ciastocne aj /. /. Butler (1990).
 123

* /
é m \ * î 4

W
uhv«®

Ob « Є % * ' • е е .Со ;=
{Я
>»vmi
I- г «Di
àS> « 'Л
S*
LJ# *> =
I «
£. О
si; *» # §
I ^ © e « « c r ^ C C C > ® e - •î V ty / j
/ ÉÊf'*«-? •î® Ъ* ^ £> cC5 ч
Ч ^*№ш»(!гажіл*лвпічг ^

; X %
1
%rth\*'4
3 cm
J

Obr. 85.1 - pôdorys chaty rivnâcskej kultüry z Prahy-Bohmc (podla: Schrânil 1928); 2 - pôdorys
chaty ünëtickej kultury z Bîliny (podla: Hasek 1984).
124

Obr. 86. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Pôdorys a profil hrobu 305 s umiestnenim nâlezov.

Obr. 87. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Pôdorys a profil hrobu 206 s umiestnenim nâlezov.
 125

Obr. 88. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Pôdorys a profil hrobu 513 s umiestnemm nalezov.

Obr. 89. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Pôdorys a profil hrobu 262 s umiestnemm nâlezov.
126

Obr. 90. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Pôdorys a profil hrobu 509 s umiestnenim nalezov.

Hroby s domami mrtvych v kultüre so snürovou keramikou sa skümali uz za-

ciatkom 20. storocia v Poseme (Götze 1909,188-191) ci v Sarmenstorfe vo Svajciarsku
(Reiner th 1928,202-220) a opätovne na viacerÿch miestach az v pät'desiatych rokoch 20.
storocia. Ich vÿsledkami v Durinsku sa v syntetickej stüdii zaoberal G. Behm-Blancke
(1953-1954). Hrobom s domami mrtvych v kultûre zvoncovitÿch pohärov z oblasti
severného Hesenska sa venoval £. Sangmeister (1951). Giastocne sa tejto problematike
venoval i LZ. Fischer (1956).
V ramci spracovania predluzickej a vcasnoluzickej kultüry sa otâzkou domov
mrtvych zaoberal v troch monografickÿch prâcach aj M. Gedl (1975; 1984; 1992). Pri
spracovani pohrebného ritu kultüry Chtopice-Veselé a nitrianskej kultüry sa spraco-
vävanou problematikou ciastocne zaoberal tiez autor tejto stüdie (Bätora 1991,91-142).
Nedâvno sa otâzke nälezov domov mrtvych na Morave venovali S. Stuchlik (2000)
a /. Peska (2001).

POHREBNŸ RITUS

Kolové stavby nad hrobmi

Charakteristickÿm znakom spracovavanej skupiny hrobov z üzemia juhozäpad-

ného Slovenska sü kolové jamy, ktoré sa nachâdzali obvykle v tesnej blizkosti (2 az
22 cm) rohov hrobovej jamy (hrob 305 v Mÿtnej Novej Vsi - obr. 86). V niektorych
pripadoch sa kolové jamy (jedna alebo aj viaceré) dotykali, resp. zasahovali do rohov
hrobovÿch jäm, napriklad jedna kolova jama (hroby 206 a 513 v Mÿtnej Novej Vsi
 127

- obr. 87; 88), viac kolovÿch jam (hrob 31 v Branci, hroby 262 a 509 v Mÿtnej Novej
Vsi - obr. 89; 90). V jednom pripade sa hrobovâ jama vyskytla і v strede dlhsej steny
hrobovej jamy (hrob 31 v Branci - obr. 91). Kolové jamy netvorili vzhl'adom na ich
umiestnenie sûcast’ konstrukcie vydrevenia hrobovej jamy, ale mozno ich povazovat’
za stopy po l’ahkej kolovej stavbe nesücej strechu, ktorâ prekrÿvala priestor hrobovej
jamy. Kolové jamy boli pomerne plytké - ich hlbka sa pohybovala od 5 do 27 cm,
ich priemer bol dost’ vel’kÿ - v rozmedzi od 37 do 52 cm. Steny hrobovÿch jam boli
kolmé az mierne zosikmené. Rovné a vakovito zaoblené dnâ ukazujû, ze boli do nich
vkladané rovno zrezané, pripadne mierne zaoblené, nezahrotené koly.
Mozno predpokladat', ze koly niesli strechu takej istej konstrukcie, akü mali domy
nositeldv nitrianskej kultûry (obr. 92). Vzhl’adom na to, ze nepoznâme sidliska nit-
rianskej kultûry, nie je mozné jednoznacne povedaf ci to bola strecha sedlovâ, alebo
inej konstrukcie. To, ze mohlo ist’ о strechu sedlovû, nepriamo dokladâ rytâ kresba na
kostenej trubici z hrobu kultury so snûrovou keramikou na lokalite Zlota v MalopoF-
sku. Kresba vyobrazuje rad poschodovÿch domov so sedlovÿmi strechami (obr. 93;
Bqbel 1992, 117-128, obr. 3).
Z d’alsich pribuznÿch kultür prikarpatského episnûrového kultûmeho komplexu
nie su doteraz znâme hroby s kolovou konstrukciu podobnou hrobom nitrianskej
kultûry. O to zaujimavejsi je vÿskyt takéhoto hrobu na ûzemi susednej juznej Mora-
vy na lokalite Moravskâ Nova Ves (hrob 19), s datovanim do protoûnëtickej kultûry
(obr. 94; Stuchlîk/Stuchlîkovâ 1996, obr. 10). Ide о pohrebisko nachâdzajûce sa blizko
moravsko-slovenskej hranice, v priestore z ktorého sû znâme viaceré doklady vplyvu
nitrianskej kultûry na pohrebnÿ ritus ûnëtickej kultûry (Prusânky - Meduna 1959,155;
£ejc - Ondràcek 1967, 307, 308; Kunovice - Houst'ovâ/Ondrâcek 1958,15).
Zdâ sa, ze kolové konstrukcie zistené na d’alsom pohrebisku ûnëtickej kultûry na
Morave - v hroboch 1 a 2 v Bratciciach (Krâl 1956,150) vzhl’adom na umiestnenie kolov,
ako aj ich hlbku, siahajûcu nizsie ako dno hrobovej jamy, nesûvisia s kolovou konstruk-

Obr. 91. Branc. Hrob 31.1 - pôdorys hrobu pred odkrytim; 2 - hrob s kostrou muza.
128

Obr. 92. Ludanice-Mytna Nova Ves. Hrob 262 nitrianskej kultury - rekonstrukcia hrobu s do-
mom mrtveho nad hrobom (podia: Bdtora 1999).
 129

0 5 cm
1 J

Obr. 93. Zlota, Pol’sko. Kostend trubica z hrobu kultùry so snürovou keramikou, s rytou vÿ-
zdobou zobrazujucou rad domov (podia: Bqbel 1992).

Obr. 94. Moravskâ Nova Ves-Hrusky. Hrob 19 protoùnëtickej kultùry - rekonstrukcia hrobu
s domom mrtvého (podia: Stuchlîk/Stuchlikovâ 1996).
130

о о

Obr. 95. Bratislava-Mlynskâ dolina. Hrob diet'afa so stopami po kolovej konstrukrii (objekt 118/86),
zo starsieho obdobia kultüry s lineâmou keramikou (podl'a: Egyhâzy-Jurovskà!Farkas 1993).

ciou nad hrobom, ale skôr s konstrukciou vydrevenia samotného hrobu. Podobne teda
ako V hroboch 2365 a 2351 na pohrebisku skupiny Unterwölbling vo Franzhasen II v
Raküsku (Neugebauer et al. 1991, obr. 19:1-4). Kolovym konstrukciâm nachâdzajûcimi
sa priamo v hrobovÿch jamâch sa zaoberâ nasledujüca subkapitola.
S kolovou konstrukciu nad hrobom mozno nepochybne spojit' і kolové jamy zistené
pri hrobe 13 z dâvnejsie znâmeho pohrebiska protoünëtickej a staroünëtickej kultüry vo
Wahlitzi na üzemi stredného Nemecka (Voigt 1955,33, tab. ХІІа). V tejto oblasti sü doloze-
né stopy po domoch mrtvych uz z neolitu v hroboch kultüry s lineâmou keramikou na
pohrebiskâch v Sondershausene, Amstadte (Kahlke 1954,65,66,69) a Wiedeckene (Helmke
1920, 67, 68). V blizkosti hrobov 24 a 28 v Sondershausene sa nachâdzali poloblükovito
alebo podkovovito rozmiestnené kolové jamy, ktoré mozno povazovat' za stopy stavieb
prekryvajücich hrobovü jamu. V tÿch istÿch hroboch sa nachâdzali kolové jamy і vo
vnütomÿch rohoch hrobovej jamy - boli sücast’ou dreveného oblozenia hrobu (obr. 103;
Kahlke 1954, 66, obr. 31; 32). K tÿmto hrobom mozno zaradif s najväcsou pravdepodob-
nost'ou і hrob diet'at'a zo zâpadného Slovenska z Bratislavy-Mlynskej doliny (objekt 118/
86), ktorého hrobovâ jama bola obklopenâ siestimi kolovÿmi jamami nesücimi zrejme
pôvodne jednoduchÿ pristresok (obr. 95; Egyhâzy-Jurovskâ/Farkas 1993, obr. 3).
So stopami kolovej konstrukcie iba vo vnütri hrobovej jamy sa stretâvame па neo-
litickom pohrebisku Rixheim vo vÿchodnom Francüzsku, kde bola zastüpenâ az v de-
viatich hrobov koncentrovanÿch v severnej casti pohrebiska (Peschel 1992, obr. 68).
Sücasnÿ vÿskyt kolovÿch jâm vo vnütri і mimo hrobovej jamy v tom istom hrobe
potvrdzuje predpoklad, ze s existenciou domov mrtvych nad hrobmi mozno spâjat-iba
hroby s kolovÿmi jamami nachâdzajûcimi sa mimo hrobovej jamy, resp. iba ciastocne
zasahujücimi do hrobovej jamy.
 131

Obr. 96. Hroby so stopami po kolovej konstrukcii domov mrtvych. 1 - Poserna, mohyla I a II
kultüry so snurovou keramikou; 2 - Burk, hrob ûnëtickej kultury 2/66; 3 - Praha-Jinonice, hrob
55 kultury so snurovou keramikou (1 - podl'a: Götze 1909; 2 - podia: Spehr 1967; 3 - podia:
Buchvaldek/Kovafik 1993).
132

Obr. 97. Bottendorf. Hroby kultury so snùrovou keramikou, so stopami po kolovej konstrukcii
domov mrtvych. 1 - hrob 8; 2 - hrob 14; 3 - hrob 10; 4 - hrob 9 (podl'a: Matthias 1974).
 Este vÿraznejsie nez v neolitickej kultüre s lineâmou keramikou su domy mrtvych
dolozené v oblasti stredného Nemecka v zâvere eneolitu v kultüre l'udu so snürovou
keramikou. Ukâzkové a pre nami skümanü problematiku mimoriadne dôlezité su
hroby s domami mrtvych, zistené na pohrebisku pri Poseme (obr. 96:1). Pod mohy-
lovÿm nâsypom hrobu I sa v rohoch symetricky stupnovito upravenej hrobovej jamy
nachâdzali kruhovité kolové jamy s priemerom 15-20 cm a pod mohylou v hrobe II
boli v rohoch tiez stupnovito upravenej hrobovej jamy stvorhranné kolové jamy, ktoré
siahali do hlbky 25 cm (Götze 1909,188-191). Na pohrebisku v Bottendorfe (obr. 97:1)
sa v rohoch hrobu 8 a v strede jeho dlhsich stien nachâdzali kolové jamy ciastocne
zahlbené do podlozia mimo hrobovej jamy a ciastocne do tzv. suchého mura z hliny,
ktory sa nachâdzal po obvode stien. Kolové jamy siahali do polovice 70 cm hlbokej
hrobovej jamy (Matthias 1974, 59, obr. 7: a). Umiestnenim kolov aj v strednej cash
dlhsich stien hrobovej jamy je hrob 8 velrni blizky hrobu 31 z pohrebiska nitrianskej
kultüry v Branci na juhozâpadnom Slovensku (obr. 91; Vladâr 1973a, 20,21). S kolovou
konstrukciou blizkou hrobom 206,262,305,509 a 513 v Mÿtnej Novej Vsi sa stretâvame
і na dalsom pohrebisku kultury so snürovou keramikou vo Svajciarsku - v mohyle 1
v Sarmenstorfe (Reinerth 1928, 206, obr. 5). Viaceré podobnosti medzi konstrukciou
domov mrtvych postavenÿch nad hrobmi nitrianskej kultury na juhozâpadnom Slo­
vensku a domami mrtvych v kultüre s lineâmou keramikou a v kultüre so snürovou
keramikou otvârajü nové problémy a otâzky tÿkajüce sa kultümej kontinuity a moz-
nosti pretrvâvania jednotlivych fenoménov pohrebného ritu bez vÿraznejsich zmien
v rozsiahlom geografickom priestore neobvykle dlhü dobu.
Potvrdzuje to aj skutocnosf, ze s kolovÿmi konstrukciami nad hrobovou jamou sa
stretâvame tiez v mladsom üseku starsej doby bronzovej, na pociatku strednej doby
bronzovej і v nasledujücich obdobiach vo viacerÿch castiach strednej a zâpadnej
Euröpy. V Dolnom Raküsku na pohrebisku ünëtickej kultüry v Unterhautzenthali
sa v blizkosti rohov hrobovej jamy hrobu V28 nachâdzali tri resp. styri kolové jamy
(Lauermann 1991,18). V mohyle ünëtickej kultüry v Szczepankowiciach vo УеІкороГ-
sku sa nachâdzala konstrukcia pozostâvajüca z kolov, podobnâ salasu alebo chate
(Sarnowska 1969, 22). V Anglicku na lokalite Wrangworthy Cross sa kolové jamy
nachâdzali v rohoch hrobovej jamy z obdobia wessexskej kultüry (Hawkes 1977,194).
Mimoriadne pocetné sü stopy domov mrtvych dolozené pod mohylami v sëgelskej
kultümej skupine rozsirenej v severozâpadnom Nemecku, Holandsku a v zâpadnej
cash Jutského polostrova. Dokumentujü to vysledky vÿskumov na lokalitâch Drouwen
(obr. 98; Butler 1990, obr. 14), Toterfout-Halve Milj, Vries, Gasteren (obr. 99; Glasbergen
1954, obr. 66; 67: 2, 3).
Obdobnü situâciu ako v sëgelskej skupine mozno pozorovaf v predluzickej
kultüre v Pol’sku, kde sa vo viacerÿch mohylâch і plochÿch hroboch (Skoroszow,
Mikowice, Bozejewice) zistili stopy kolovej konstrukcie pri hrobovej jame (obr. 100;
Gedl 1974, obr. 17 a 18; 1992,24,25; Cofta-Broniewska/Kosko 1982, obr. 55) a v mohylovej
kultüre v Dolnom Raküsku (hrob 29 v Pittene; HamplIKerchlerlBenkovsky-Pivovarovâ
1978-1981, tab. 28).
Osobitnü skupinu tvoria domy mrtvych na dolnom Polabi v dolnosaskej ob­
lasti, v regiône Harburg a Lüneburg, ktoré sü datované do prechodného obdobia
medzi starsou a strednou dobou bronzovou. Domy mrtvych tu boli casto spâlené
sücasne so zomrelÿmi, ktori boli ulozeni v ich interiéri. V spâlenÿch zvyskoch sa
134

Obr. 98. Drouwen. Hrob sögelskej skupiny s domom mrtveho s bohatym inventârom (podl’a:
Butler 1990).

nasli bronzové ozdoby, ktoré poukazujû na to, ze tarn boli pochované vÿlucne zeny
(Wegner 1996, 424).
Pozoruhodnâ situâcia bola aj v malopofskom Dacharzowe v mohyle trzcinieckej
kultüry. Nachâdzali sa tarn tesne vedl’a seba dva domy mrtvych (mensi a väcsi), ktoré
pozostâvali z drevenej sedlovitej konstrukcie prekrytej blokmi lomovych kamenov
 135

Obr. 99. Holandsko. Podorysy hrobov sogelskej skupiny, so stopami kolovych konstrukcii
domov mrtvych. 1, 2 - Vries; 3 - Gasteren; 4 - Landermarke; 5 - Bergsham; 6 - Vredenheim;
7 - Drenthe; 8 - Toterfout-Halve Mijl; 9 - Ermelov; 10 - Noordsche Veld; 11 - Westerbork (podra:
Glasbergen 1954).
Obr. 100. Pol'sko. Pôdorysy hrobov predluzickej (1, 2) a vcasnej fâzy luzickej kultury (3), so
stopami kolovÿch konstrukcii domov mrtvych. 1 - Rosciszowice, mohyla 2; 2 - Mikowice;
3 - Kietrz, lokalita 1, hrob 1328 (podia: Gedl 1975).

(obr. 101; Florek/Taras 2003, obr. 5; 16; 17). Ide о konstrukciu v principe blizku kon­
strukcii V „nacelnickej" mohyle v Leubingene v Durinsku, ale і konstrukciâm „müro-
vÿch komorovÿch hrobov" z eneolitickej bernburskej kultüry v Dolnom Sasku (Dirks
2001, obr. 11; 12). Vo vâcsom dome v Dacharzowe sa nachâdzali kostrové pozostatky
siestich jedincov - styroch zien a dvoch deti. V rnensom dome boli spâlené kosti
pravdepodobne muza. Râdiokarbônové datovanie ludskÿch kosti z vâcsieho domu
mrtvych ukâzalo, ze jedinci boli do neho ukladani postupne, pocas dlhej doby - od
 137

Obr. 101. Dacharzöw. Rekonstrukcia objektov (hrobov) - domov mrtvych, preskümanych pod
mohylou trzcinieckej kultüry (podl'a: Florek/Taras 2003).

17. az do 10. storocia pred Kr., t. j. od zäveru starsej doby bronzovej az do neskorej
doby bronzovej (Florek/Taras 2003, 55, 75).
Domy mrtvych sa vyskytovali i v mladsej a neskorej dobe bronzovej. Najnovsie to
dobre dokumentuje nalez z oblasti Odry vo vychodnom Nemecku. Na lokalite Gla­
sow-Streithof sa pri severovychodnom okraji ziaroveho pohrebiska nachädzal dom
mrtveho, ktoreho obdlznikovä plocha, ohranicenä 6 kolovymi jamami po stlpoch,
bola vydläzdenä vyse 1200 kamenmi. V strede domu sa nachädzal vefky kamen,
zäpadne od neho kamennä skrinka so spälenymi kost'ami a vychodne od neho bol
ulozeny v celosti zachovany hmiec s vysokym valcovitym hrdlom, bez spälenych
kosti (obr. 102; Sommerfeld 1997, 7, 8; obr. 5; 6).
Prekvapujüco sa s kolovou konstrukciou blizkou hrobom s domami mrtvych na
pohrebisku v Mytnej Novej Vsi stretävame i na latenskom pohrebisku Gemeinlebarn-
-Neubaugasse. Vo vcasnolatenskom hrobe 3791 bola pochovanä zena s bronzovymi
näramkami a dvomi nädobami (Neugebauer et al. 1994, obr. 11).

Kolove konstrukcie v hroboch

V süvislosti s nadzemnymi domami mrtvych je potrebne spomenüf vyskyt stop

po kolovych konstrukciäch vo vnütri hrobovych jäm. Sü to najcastejsie pripady, v kto-
rych boli koly organickou sücast’ou vydrevenia jamy, zrubu. Taketo drevom oblozene
a drevenym stropom prekryte hrobove jamy v podstate imitujü obydlia a tak ideovo
üzko süvisia so spracovävanou tematikou.
138

Obr. 102. Glasow. Rekonstrukcia a podorys domu mrtveho z neskorej doby bronzovej
(podra: Sommerfeld 1997).
 139

Obr. 103. Sondershausen. Hroby kultûry s lineârnou keramikou so stopami po vonkajsich

a vnûtomÿch kolovÿch konstrukciâch (podl’a: Kahlke 1954). Bez mierky.

Pôvod kolovÿch konstrukcii v rohoch hrobovÿch jam mozno hl'adat' uz v obdobf

neolitu. Vyskytli sa na uz spominanom pohrebisku kultûry s lineârnou keramikou
v Sonderhausene v strednom Nemecku (obr. 103; Kahlke 1954, obr. 31; 32). Vÿraznej-
sie su dolozené v tej istej oblasti v obdobi eneolitu v baalberskej kultüre. Napriklad
v hroboch I a II na lokalite Schalkenburg bei Quenstedt (obr. 104: 2, 3; Schröter 1976,
229, 230), v mohyle v Preußlitzi a v hrobe 2 vo Wallwitzi (obr. 104:1; Paul/Stolle 1987,
173, obr. lb). V stredoeurôpskom priestore sa tento typ hrobov vo vâcsom rozsahu
objavuje az v zâvere eneolitu v kultüre l’udu so snûrovou keramikou a v kultüre
zvoncovitÿch pohârov. Na Morave, t. j. na najblizsom üzemi к nami spracovâvané-
mu regiônu, sa kolové jamy umiestnené v rohoch hrobovej jamy vyskytli v hroboch
kultûry so snûrovou keramikou v Boleradiciach, v Podoli a v Bme-Starom Liskovci
(Cizmâfovâ 1984, 208; èebela 1993, 208). Na moravskej lokalite Tvorihrâz sa v uzsej,
juznej casti hrobu 3/91, patriacemu kultüre zvoncovitych pohârov, zachytili 2 kolové
jamy (Dvorak, P. 1993, obr. 139: 9). Zâpadnejsie, na üzemi Ciech sa vyskytli v dvoch
hroboch kultûry so snûrovou keramikou - v hrobe 55 v Prahe-Jinoniciach (obr. 96: 3;
Buchvaldek/Kovarik 1993, 140, obr. 37) a na lokalite Reporyje (Buchvaldek 1986, 92).
V strednÿch Cechâch v Brandÿsku sa v hrobe 22, patriacom kultüre zvoncovitych
pohârov, nachâdzali vo vnütomÿch rohoch hrobovej jamy kolové jamy s priemerom 20
cm (Kytlicovâ 1960,444). Podobnü konstrukciu mal і hrob kultûry zvoncovitych pohâ­
rov v Komwestheime v Badensku-Würtembersku (Sangmeister 1974,10). V Nemecku,
v oblasti Luzice, sa v hrobe kultûry so snûrovou keramikou na lokalite „Burkberg"
pri Bautzene v kamennom skrinkovom hrobe zistili stopy vertikâlne umiestnenÿch
kolov (Spehr 1967, 68). Na torn istom nâlezisku sa podobnâ konstrukcia vyskytla
і v hrobe 2/1966, ktorÿ vsak patril uz ünëtickej kultüre (obr. 96: 2; Spehr 1967, 64, 65).
O rozsirenie zvyku pouzitia kolovej konstrukcie vo vnütri hrobovej jamy aj v inÿch
oblastiach rozsirenia ünëtickej kultûry svedci hrob z Krosna Odrzanského (lebuskâ
kultürna skupina) v zâpadnom Pol'sku (Machnik 1977,144), hroby 1 a 2 v Bratciciach,
140

Obr. 104. Hroby baalberskej kultüry, so zvyskami po kolovych konstrukciäch. 1 - Wallwitz,

hrob 2; 2,3 - Schalkenburg bei Quenstedt, hrob I a hrob II (1 - podla: Paul/Stolle 1987; 2, 3 -podla:
Schröter 1976).
 141

Obr. 105. Ludanice-Mytna Nova Ves. Hrob 4 unetickej kultury, s kolovou konstrukciou
v rohoch hrobovej jamy.

hroby z Troskotovic a Suchohrdiel na Morave (Krai 1956, 150; Peska 2001, obr. 5: 5,
6) a hrob 4 v Mytnej Novej Vsi na juhozapadnom Slovensku (obr. 105; Batora 1991,
obr. 43). V skupine Unterwolbling v Rakusku, susediacej s unetickou kulturou, sa
v jej najstarsom stupni Gemeinlebarn I na pohrebisku Franzhausen II v hroboch 2351
a 2356 nachadzali stopy kolovej konstrukcie nie v rohoch, ale symetricky umiestnene
v dlhsich stenach hrobovych jam (Neugebauer/Gattringer 1989,57,58; 1991, obr. 19:1-4).
Pravdepodobne za stopy kolovej konstrukcie mozno povazovat’ priehlbiny v hrobe 3
v Alteglofsheime v Bavorsku, zistene v rohoch hrobovej jamy, ktore W. Schoniveifl
a H.-J. Werner (1987, 239) povazuju za pozostatky zvieradch nor.
S kolovou konstrukciou v hrobovej jame sa stretavame i vo vychodoeuropskej
oblasti uz v jamovej kulture (obr. 106). Najnovsie sa nimi zaoberala S. V. Ivanova
(2001,83-93). Tento typ hrobov, vyskytujucich sa predovsetkym v neskorej faze jamo­
vej kultury juzneho Ruska, juhozapadnej a vychodnej Ukrajiny, M. Gimbutas (1956,
71-80) nazyva „Hut-grave" (hrob v chate). Ide o hroby, ktore svojou konstrukciou
symbolicky imitovali dom-obydlie. V suvislosti s jamovou kulturou mozno spome-
nut' i hrob 12 z Gurbane§ti vo vychodnom Rumunsku (Rosetti 1959, obr. 17), hrob 17
142

Obr. 106. Juhozapadne Priciemomorie Ukrajiny. Stopy po kolovych konstrukciach v hroboch

a v bezprostrednej blizkosti hrobovych jam; jamova kultura (podra: Ivanova 2001).

z mohyly 4 v Chmelnickom na pravom brehu Dnepra (Kostjucenko 1960, 98) a hrob 9

z Popova v oblasti Rostova na Done (obr. 107:1; Stoljar 1958,382). Z obdobia zrubovej
kultury mozno uviesf hrob 2 z mohyly 15 v Zapovitne na Ukrajine (Otroscenko 1976,
175) a hrob 2 v mohyle na lokalite Odinocnoje (Pamjatniki 1993, tab. 22: 27). K ana-
lyzovanej skupine hrobov mozno zaradit’ i davnejsie znamy hrob z Majkopu, ktory
mal v rohoch umiestnene drevene stlpy s priemerom 26 cm (obr. 107: 2; Borkovsky
1936-1937,248). Z obdobia vcasnej doby bronzovej, z fat’janovskej kultury, su v oblasti
 143

Obr. 107. Hroby s kolovou konstrukciou v rohoch hrobovej jamy. 1 - Popov, hrob 9, jamova
kultura; 2 - Majkop, hrob pod mohylou, majkopska kultura (1 - podia: Stoljar 1958; 2 - podra:
Borkovsky 1936-1937).

homej a strednej Volgy zname stopy kolovych konstrukcii v rohoch hrobovych jam
z viacerych pohrebisk (Krajnov/Gadzjackaja 1987, 11). Osobitny vyznam ma v tejto
suvislosti preskumanie konstrukcie hrobu na nalezisku Resseta III na homej Oke,
v ktorom sa zistila aj unikatne zachovana truhla (Sorokin 1985, 85).
Podobne ako v pripade kolovych konstrukcii dokladajucich kolove stavby nad
hrobmi, aj s kolovymi konstrukciami, ktore suvisia s vydrevenim hrobovych jam a dre-
venymi truhlami sa stretavame i na pociatku strednej doby bronzovej. Najvyraznejsie su
dolozene v predluzickej kultrire a vo vcasnej faze luzickej kultury v Sliezsku, napriklad
v hrobe 1328 v Kietrzi (obr. 100: 3; Gedl 1975, obr. 12), ale stretavame sa s nimi i v juznej
cash strednej Europy - v Dolnom Rakusku na pohrebisku mohylovej kultury v Pittene
v hrobe 153a (Hampl/Kerchler/Benkovsky-Pivovarova 1978-1981, tab. 66-68), v Bavorsku
v prostredi neskorej mohylovej kultury a vcasnej fazy kultury popolnicovych poll' a na
juhozapadnom Slovensku v cadanskej (uvadzanej aj cakanskej) kulture (Luzany, Janiky
- Gedl 1984, 22; Paulik 1969, obr. 6; Studenikova 1994, obr. na s. 37).

Hrobove jamy

Hrobove jamy s kolovou konstrukciou nad hrobom na pohrebiskach v Mytnej

Novej Vsi a v Brand sa od prevaznej vacsiny hrobov odlisovali svojimi rozmermi,
kubaturou a upravou. Ich dlzka sa pohybovala od 195 do 241 cm, sirka od 82 do 152 cm
a hlbka od 100 do 139 cm, kubaturu mali prevazne 2,10-2,90 m l Kubaturou sa vyrazne
144

З 4

Obr. 108. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Hrob 262.1 - pôdorys hrobu pred odkrytim; 2 - hrob s ry-
sujûcou sa konstrukciou dreveného oblozenia v hlbke 110 cm; 3 - nâdoba vo vÿplni hrobovej
jamy; 4 - hrob s kostrou muza.

odlisoval hrob 262 v Mÿtnej Novej Vsi (4,53 m3) a hrob 31 v Branci (5,1 m3). Takmer
vo vsetkÿch hroboch s domami mrtvych boli zistené osobitné upravy hrobovej jamy.
Patri к nim predovsetkÿm stupnovité vyhlbenie hrobovÿch jâm symetricky (hrob 31
v Branci - obr. 91: 2) alebo asymetricky (hrob 262 v Mytnej Novej Vsi - obr. 89), ktoré
süviselo s konstrukciou ich dreveného oblozenia vrâtane stropu na spôsob hrobovej
komory. Stopy vydrevenia stien sa rysovali v hrobe 262 v Mytnej Novej Vsi v podobe
10-12 cm sirokého pâsu zeminy ciernosedej farby, ktorÿ prebiehal pozdlz severného,
zâpadného a vÿchodného okraja hrobovej jamy (obr. 108: 1). V pripade hrobu 31
 145

Obr. 109. Hroby so zrubovou konstrukciou. Zrubovâ kultüra (1, 2). 1 - Stratilatovka v povodi
Donca, mohyla I, hrob 2; 2 - Izjum v povodi Donca. Nitrianska kultiira (3,4). 3 - Jelsovce, hrob
444 a hrob 526 (1, 2 - podia: Gimbutas 1965; 3, 4 - podia: Bâtora 2000).
146

Obr. 110. Hroby s asymetrickou stupnovitou üpravou. 1 - Borodaevka (predtÿm Boaro) na

strednom Povolzi, hrob 7, mohyla F6, neskord fdza jamovej kultury; 2 - Kietrz v Sliezsku, hrob
2104, kultura so sm'irovou keramikou (1 - podl’a: Ran 1929; 2 - podia: Gedl 1974).
v Branci to bol 7 cm sirokÿ pruh sivociernej zeminy a 1-2 cm hrubÿ pâsik sivozltej
hlin>v ktory lemoval pôdorys hrobu (Vladâr 1973a, 20). Po vybrati vyplne jamy hrobu
262 v Mÿtnej Novej Vsi do hlbky 40 cm sa pozdlz sevemej steny vyrysoval cca 30 cm
siroky stupen. Takto züzenâ hrobovâ jama pokracovala az do hlbky 110 cm, kde sa
na jej dne ukâzali stopy dreveného oblozenia v podobe obdlznikovitého râmu sedej
farby, ktory lemoval okraje stupnovitého zahlbenia (vonkajsie rozmery: 177 x 80-85
cm). Na jeho dne, v hlbke 129-139 cm, bola ulozenâ kostra muza (obr. 108:2,4). V hrobe
31 v Branci sa po vybrati vyplne jamy do hlbky 60 cm vyrysovala piocha obdlzniko­
vitého tvaru (210 x 95 cm), orâmovanâ pravidelnÿm 8-10 cm sirokÿm tmavohnedym
pruhom zeme. Tâto piocha sa nachâdzala v strede hrobovej jamy a bola od sevemej
a juznej steny symetricky vzdialenâ (na oboch stranâch bol 20 cm sirokÿ stupen). Steny
stupnovitého zahlbenia sa smerom ku dnu postupne zuzovali. Na dne (210 x 60 cm)
bola v hlbke 120 cm ulozenâ kostra muza (obr. 91: 2; Vladâr 1973a, 20).
Hroby, ktoré by boli upravou hrobovej jamy podobné hrobu 262 v Mÿtnej Novej
Vsi a hrobu 31 v Branci, nie su nateraz znâme z oblasti rozsirenia nitrianskej kultüry
ani ostatnÿch kultür episnürového kultürneho komplexu. Pritomnost'ou drevené­
ho zrubu, ktorÿ orâmovâval priestor hrobovej jamy, su im vsak blizke hroby 444
a 526 z pohrebiska v Jelsovciach na juhozâpadnom Slovensku (obr. 109; Bâtora 1991,
obr. 11; 12). Podobnâ konstrukcia hrobovej jamy je znâma z prostredia kultüry zvon-
covitÿch pohârov z hrobu XIII v Smoline na Morave (Novotny 1958, obr. 3). Zvysky
humusovÿch vrstiev presÿtenÿch uhlikmi, ktoré sa zachovali pozdlz stien hornej
sachtovitej casti hrobu az do vÿsky 40-50 cm nad schodovitÿm odstupom vlastnej
hrobovej jamy (Novotny 1958, 302), umoznujü predpokladat’ aj vydrevenie tejto cash
hrobu. Stopy po drevenom oblozeni hrobovej jamy po celej dlzke vÿchodnej a zâ-
padnej steny sa podarilo zachytit’ i v d’alsom hrobe kultüry zvoncovitÿch pohârov na
moravskej lokalite Marefy I v polohe Clupy (Kalousek 1956, 80, obr. 6).
Stupnovitou üpravou, s asymetrickÿm umiestnenim hrobovej komory do jednej
strany, je hrobu 262 v Mÿtne Novej Vsi blizky hrob kultüry so snürovou keramikou
2104 z Kietrza v Sliezsku (obr. 110:2; Gedl 1974,35, obr. 218A: a). Vel’mi blizku analôgiu
mozno k nemu nâjst' vo vÿchodnej Europe v hrobe z obdobia neskorej fâzy jamovej
kultüry na lokalite Borodajevka (predtÿm Boaro) na strednom Povolzi. V hrobe 7 pod
mohylou F6 sa po vyhlbeni hrobovej jamy do hlbky 50 cm pozdlz juhovÿchodnej steny
ukâzal sirokÿ stupen (obr. 110:1; Rau 1929,44,45), zhodnÿ so sirkou schodika v hrobe
262 v Mÿtnej Novej Vsi. Zvysky kriznych brvien, siroké 20 cm, ktoré sa zachovali na
spomenutom schodiku v hrobe 7 v Borodajevke, umoznujü predpokladat’ podobné
vyuzitie schodika i v hrobe 262 v Mÿtnej Novej Vsi.
Symetrickâ stupnovitâ üprava hrobovÿch jâm, podobnâ üprave hrobu 31 v Branci,
je castâ najmâ v jamovej kultüre na Ukrajine a v juznom Rusku. Bola zistenâ napri-
klad v hrobe 10 pod mohylou 4 na lokalite Chmel’nickoje (Kostjucenko 1960, 95-98,
obr. 9), v hrobe 15 pod mohylou 1 a v hrobe 2 pod mohylou 2 na lokalite Marjanskoje
(Berezovec/Pokrovska/Furmanska 1960,106,109), v hrobe 3/1937/17 v Nikopole (Hdusler
1974, tab. 44: 2a, 2b), v hrobe 5/2 v Kolpackom (Hausler 1974, tab. 18: 6) atd’.
Za dôlezitÿ mozno povazovat’ vÿskyt symetrickej stupnovitej üpravy v hroboch
fat’janovskej kultüry z vcasnej doby bronzovej, zistenÿ v jej jaroslavsko-kalininskej
skupine na pohrebisku vo Vaulove v hroboch 5, 7, 9 a v Timofejevke v hroboch
2, 5, 7, 15 (Krajnov 1964, 56, 57, 59-61). Ich inventâr ukâzal, podobné ako v hroboch
148

З 4

Obr. 111. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. 1 - kostra muza v hrobe 262; 2 - detail hornej cash kostry
muza v hrobe 262; 3 - pôdorys hrobu 513 pred odkrvtim; 4 - hrob 513 s kostrou muza.

v Mÿtnej Novej Vsi a Brand, ze v nich boli pochovani jedinci s vÿnimocnÿm spolo-
censkÿm postavenim.
V hrobe 509 z Mÿtnej Novej Vsi sa v hrobovej jame zistili stopy po jednoduchsej
drevenej konstrukdi. V hlbke 85 cm sa pozdlz kratsej zâpadnej aj kratsej vÿchodnej
steny jamy nachâdzali tmavosedé pâsy siroké 16-30 cm, ktoré siahali az na dno v hlb­
ke 100 cm (obr. 90). Ide pravdepodobne о stopy po zotletej konstrukdi drevenÿch
stupnov, na ktorÿch pôvodne spodvali drevené brvnâ prekrÿvajûce telo pochovaného
jedinca. Tÿmto spôsobom vytvorenÿ duty priestor nebol vel'kÿ (dosahoval vÿsku
cca 30 cm). Nepriamo na to poukazuje popri zachovanej vÿske samotnÿch stupnov
 149

pozdlz stien і vel’kâ bikônickâ nâdoba nachâdzajûca sa z polovice vo vÿplni hrobovej

jarny a z polovice nad hrobovou jamou. Mozno oprâvnene predpokladat’, ze к jej iba
ciastocnému poklesu do vÿplne jarny doslo po prelomeni nie prilis vysoko sa nachâ-
dzajûceho dreveného krytu nad zomrelÿm. Konstrukcii hrobu 509 z Mÿtnej Novej
Vsi je ciastocne blizka konstrukcia hrobu 2 kultûry so snürovou keramikou z Holesic
V severnÿch Cechâch. Na dne hrobu pozdlz dlhsich stien jarny sa nachâdzali 15 cm
vysoké a 30 cm siroké stupne „lavice" zhotovené nie z dreva, ale nasypané z cistého
strkopiesku (Dobes 1993,179, obr. 5).

Drevené truhly

Popri stopâch vydrevenia hrobovÿch jâm v domoch mrtvych v Mÿtnej Novej Vsi
sa v hroboch 206 a 513 zistili stopy po ulozeni mrtvych do drevenÿch truhiel. V hrobe
206 sa truhla zacala rysovat- v hlbke 105 cm v podobe pravidelného stupnovitého
zahlbenia, ktoré bolo vyplnené sedociernou zeminou (obr. 87). Zahlbenie, ktoré
malo rozmery 195 x 65 x 15 cm a prebiehalo pozdlz dlhsich stien hrobovej jarny,
bolo mierne asymetricky posunuté к severnej stene. V dôsledku toho bol stupen
pri juznej stene sirokÿ 12-14 cm a pri severnej 4-6 cm. Mozno predpokladat’, ze islo
о truhlu zhotovenû z dosâk. Ich hrûbku sa nâm nepodarilo zachytit’. V tomto smere
detailnejsie pozorovania priniesol odkryv hrobu 513. V hlbke 110 cm sa vyrysovali
stopy truhly, pozostâvajûce z obdlznika orâmovaného bielym vâpnitÿm a bledo-
hnedÿm pâsom zeminy, sirokÿm 3-7 cm (obr. 88). Pri okrajoch na juznej strane sa
nachâdzali drevené uhliky. Orâmovanÿ priestor mal po vybrati vÿplne vnûtomé
rozmery 171 x 61-74 x 8-10 cm. Na dne stupnovitého zahlbenia sa popri jeho juznom
okraji a pod kostoru najmä v priestore trupu nachâdzala ciema mastnâ hlina. Truhla
bola zhotovenâ prevazne z dosâk hrubÿch 3-4 cm. Truhly zistené na pohrebisku
v Mÿtnej Novej Vsi patria к najstarsim truhlâm v râmci nitrianskej kultûry. Casovo
zrejme s nimi korespondujû hroby 22 a 104 na pohrebisku v Branci, v ktorÿch boli
tiez zachytené stopy truhiel (Vladâr 1973a, obr. 19; 20). Pochovanie zomrelÿch do
truhiel je znâme aj z pribuznej mierzanowickej kultûry v Malopol’sku, kde je naj-
vÿraznejsie dolozené prâve na eponymnej lokalite Mierzanowice (Szalewicz 1937,
52-56). Zvyk pouzitia trahie na pochovanie v kultûrach episnûrového kultûrneho
komplexu ûzko sûvisi z predchâdzajûcou kultûrou Chlopice-Veselé a kultûrou
zvoncovitÿch pohârov. Dokladajû to viaceré terénne pozorovania z ûzemia Sliezska
na lokalitâch: Kietrz, objekt 102 - hrob kultûry Chlopice-Veselé (Leczycki 1982, 67),
Pietrowice Wielke, hrob XIV - kultûra zvoncovitÿch pohârov (Bukowska-Gedigowa
1965, 55) a z Dolného Rakûska na lokalite Oberbierbaum, hrob V6 - skupina Ragel-
sdorf-Oggau (Neugebauer/Neugebauer-Maresch 1993-1994, 214).
Drevené truhly sû ojedinele znâme і z hrobov protoûnëtickej kultûry na Morave.
Napriklad v Opatoviciach pri Rajhrade, kde sa na dne hrobu III nachâdzala stup-
novitâ ûprava (Dezort 1963-1964, 52) a v uz spominanom protoûnëtickom hrobe 19
v Moravskej Novej Vsi, nad ktorÿm sa nachâdzal dom mrtveho, bola ulozenâ kostra
muza v trahie zhotovenej z kmena stromu (Stuchlîk/Stuchlikovâ 1996, obr. 10). Pocet-
nejsie sa truhly zhotovené najmä z kmenov stromov (dubov) vyskytujû v skupine
Unterwölbling tak v Dolnom Rakûsku (Franzhausen I a II - Neugebauer et al. 1990,
49), ako aj v Homom Rakûsku (Haid - Kloiber 1965, 159).
150

3 4

Obr. 112. Ludanice-Mytna Nova Ves. 1 - hrob 206 s kostrou muza; 2, 4 - hrob 206 s detailmi
homej a dolnej casti kostry; 3 - hrob 509 s kostrou muza.

Zvyk ukladania zomrelych do drevenych truhiel postupne v priebehu starsej

doby bronzovej narastal a v stredoeuröpskom priestore sa najviac rozsiril v ünetickej
kultüre. Jeho povod, podobne ako i pövod domov mrtvych, mozno hl'adat’ v oblasti
sevemeho Nemecka, Dänska a kultüry severoeuröpskych ojedinelych hrobov. Sprävne
na to poukäzal Th. Voigt (1955,32,33) v süvislosti so spracovanim pohrebiska ünetickej
kultüry na lokalite Wahlitz.
 151

Ulozenie pochovanÿch v hroboch

V kazdom z piatich hrobov s kolovou konstrukciou na pohrebisku v Mÿtnej Novej

Vsi bola symetricky v strede hrobovej jamy ulozena jedna l’udskâ kostra. Vsetky kostry
boli v podstate ulozené na pravom boku, iba kostry v hrobe 262 a 305 lezali ciastocne
na chrbte, vytocené na pravü stranu (obr. 111:1,2; 113:3). Homé і dolné koncatiny boli
skrcené, avsak ich ulozenie nebolo jednotné. V hrobe 513 boli horné koncatiny ohnuté
v ostrom uhle a smerovali к dolnej celusti, v hrobe 206 bola l’avâ homâ koncatina

з 4

Obr. 113. Ludanice-Mytna Nova Ves. Hrob 305. 1 - pôdorys hrobu pred odkrytim; 2 - detail
nâdoby nachàdzajùcej sa vo vrstve zeminy nad hrobovou jamou; 3, 4 - detaily homej cash
kostry muza v hrobe.
152

ohnuté v 90° uhle a smerovala pred telo, v hrobe 509 k cel'usti smerovala l’avâ horné
koncatina a pravâ, ohnuté v 100° uhle, smerovala k pravej panvovej kosti, v hroboch
262 a 305 boli zhodne mieme ohnuté horné koncatiny spojené dlanami a dotÿkali sa
horného oblüka pravej panvovej kosti.
Dolné koncatiny boli v hrobe 206,509 a 513 ohnuté v 70-110" uhle ulozené tesne pri
sebe, resp. sa prekrÿvali (obr. 112:1,3). V hrobe 262 a 305 boli dolné koncatiny ohnuté
v 45-110°, ale ich ulozenie nebolo také tesné ako u predchédzajücich troch hrobov.
V hrobe 31 v Branci bola kostra ulozené na pravom boku, homé koncatiny boli
vÿrazne skrcené a smerovali pred tvérovü cast’ lebky. Dolné koncatiny, ohnuté v 45°,
uhle sa navzéjom prekrÿvali (obr. 91: 2; Vladâr 1973a, 20, 21).

Orientécia pochovanÿch

Kostry v hroboch s kolovou konstrukciou v Mÿtnej Novej Vsi boli orientované

prevazne v smere zâpad (lebka) - vÿchod (dolné koncatiny). Malû odchÿlku od tejto
orientécie mala iba kostra v hrobe 509, ktorâ bola orientované v smere ZJZ-VSV.
Tvérové cast' smerovala na juh. Kostra v hrobe 31 v Branci bola orientované v smere
JZ-SV (Vladâr 1973a, 20).

Doklady obradov po pochovani zomrelého

Viaceré terénne pozorovania ukézali, ze po pochovani zomrelého sa bez-

prostredne, resp. po urcitom casovom odstupe, konala nad hrobom tryzna a d'alsie
rituélne obrady. Ich stopy sa priamo zachytili v hrobovej jame alebo v priestore
ned’aleko nej.
V zacistenom pôdoryse hrobu 305 v Mÿtnej Novej Vsi sa pri jeho vÿchodnom okraji
v bledohnedej vÿplni rysoval objekt poloblükovitého tvaru s vÿplnou sedociernej
farby (obr. 113: 1). Objekt mal po vybrati vÿplne rozmery 65 x 102 cm a od stredu
hrobovej jamy sa jeho dno sikmo zvazovalo k vÿchodnej stene hrobovej jamy az do
hlbky 48 cm (obr. 86). Po zacisteni bolo mozné pozorovat’ v homej cash objektu zvysky
niekol’kÿch zvieracich kosti. V samotnej vÿplni objektu sa v hlbke 10 cm nachédzala
pomerne vel’ké silexové strelka. Objekt mozno vzhl'adom na nélezovü situéciu po-
vazovat' za jamu, do ktorej boli zhrnuté zvysky hostiny nad hrobom. Vzhl’adom na
to, ze sa jeho vÿpln vÿrazne odlisovala od vÿplne samotnej hrobovej jamy, mozno
predpokladat’, ze objekt nebol vyhlbenÿ do bezprostredne zasypanej hrobovej jamy,
ale az po urcitom casovom odstupe. Tento odstup vsak nebol vel’kÿ, pretoze objekt
neporusoval, ale naopak respektoval okraje hrobovej jamy.
Stopy tryzny priamo vo vÿplni hrobovej jamy sa v niekol'kÿch pripadoch vyskytli
uz v hroboch kultüry so snürovou keramikou v Malopol’sku. Na lokalite K§iaznice
Wielke v hrobe I (4/1) sa vo vÿplni jamy od hlbky 20 cm az do 100 cm nachédzalo
vel’ké mnozstvo popola, musle, rozstiepané zvieracie kosti a riecne kamienky (Maclmik
1964, 341,342). V Mierzanowiciach v hrobe 108 sa nad kostrou (kostra sa nachédzala
v hlbke 140 cm) vo vrstve 85-130 cm nachédzali zvieracie kosti (ovce, kravy, vtéka,
zlomok dolnej cel'uste osipanej) a 161 zlomkov keramiky so snürovou vÿzdobou. Na
tom istom pohrebisku sa v priestore nad hrobom 105 nachédzali roztrüsené zvieracie
kosti, rohy a zlomky nédob (Uzaroiviczoïva 1970, 210, 211). Oba spomenuté hroby sü
 153

dokladom uskutocnovania rituälnych obradov v röznych fäzach samotneho pohrebu.

V hrobe 108 sa obrady zrejme uskutocnili v case, ked’ hrobovä jama bola iba ciastocne
prisypanä zeminou a v hrobe 105 vtedy, ked bola uz üplne zasypanä.
Zvysky tryzny priamo v hrobovej jame sa vyskytli i na pohrebiskäch geograficky
sice vzdialenej, ale civilizacne blfzkej fat’janovskej kultüry rozsirenej vo vychodnej
Europe v lesnatom päsme Ruska a tiez v mohyläch kultüry okrovych hrobov najmä
v stepnej oblasti medzi Dnestrom a üstim Dunaja (Häusler 1976, 67). Na pohrebisku
fat’janovskej kultüry vo Vaulove v hroboch 7 a 9 sa v strede hrobovych jäm nachädzali
zvysky ohniska, ktoreho popolovito-uhlikovä vrstva lievikovite zasahovala az na ich
dno (Krajnov 1941, 111). Ohniska sa vyskytli i na Skomorochovskom pohrebisku, kde
bolo nad hrobom 4 vel’ke ohnisko, a na Kuzminskom pohrebisku, kde ohnisko nad
hrobom 5 malo rozmery az 120 x 140 cm (Krajnov 1972, 199, 200). V hrobe 46 v Bala-
nove sa v hlbke 75 cm od povrchu nachädzala vrstva dobre zachovanych uhlikov zo
ziaroviska (Bader 1963,138). V mohyle 520 kultury okrovych hrobov na lokalite Smela
sa v strede 3,5 m vysokeho näsypu nachädzalo v hlbke 1,5 m ohnisko s crepmi, uhliky
a zvieracie kosti z hovädzieho dobytka, kona a vtäkov. Podobne na lokalite Doman-
tovo bolo v mohylovom näsype mohyly II ohnisko s popolom, uhlikmi a zvieracimi
kosfami (Häusler 1976, 67; Berezanskaja 1959, 59).
Analogicky ako na pohrebisku nitrianskej kultury v Mytnej Novej Vsi v hrobe
305, aj vo Vaulove boli v hroboch (5 a 7) fat’janovskej kultury pochovani vyznamni
jedinci, vodcovia (Krajnov 1972, 199, 200). Na zrejmü suvislosf odbavovania tryzny
a vynimocneho postavenia pochovanych jedincov poukazujü pozorovania z mladsie-
ho üseku vcasnej doby bronzovej v bohato vybavenych mohyläch ünetickej kultury
v strednom Nemecku (Helmsdorfd - Größter 1907,18) a Velkopol’sku (Szczepankowice,
Leki Male - Sarnowska 1969, 22, 26). Stopy ohnisk a popola sa zistili tiez v näsypoch
mohyl predluzickej kultüry v Sliezsku (Obröt, Wielka Lipa). Podl’a M. Gedla (1992,
23) ide o stopy doteraz nepoznanych kultovych praktik, ktore bezpochyby süvisia
s pohrebnym ritualom alebo kultom mrtvych.
Castejsie ako priamo vo vyplni hrobovej jamy sa so stopami tryzny a „zädusnych"
obradov stretävame v samotnych objektoch nachädzajücich sa obvykle v bezprostred-
nej alebo v nevel’kej vzdialenosti od samotneho hrobu.
V areäli sevemeho pohrebiska nitrianskej kultury v Jelsovciach, ktore sa nachädza
15 km juzne od pohrebiska v Mytnej Novej Vsi, bol preskümany objekt 507 s rozmermi
100 x 75 x 8 cm. Na jeho dne, takmer v strede, sa nachädzala skupina zvieracich kosti
a dva koräliky zhotovene z parohoviny (obr. 114). Osteologickä analyza M. Fabisa
zo Slovenskej pol’nohospodärskej univerzity v Nitre ukäzala, ze kosti pochädzajü
z dvoch osipanych (jedinca mladsieho ako 1 rok a jedinca starsieho ako 2 a pol roka).
Vzhl’adom na rozrusenost' kostroveho materiälu nie je vylücene, ze objekt bol urcity
cas po obradoch otvoreny. Podobny objekt ako v Jelsovciach bol preskümany v Kie-
trzi (objekt 101) na üzemi homeho Sliezska. Objekt s rozmermi 100 x 125 cm, ktory
sa nachädzal asi 60 cm od hrobu 102, patriaceho kultüre Chtopice-Vesele, obsahoval
zvysky ohniska, crep a hovädzie kosti (Leczycki 1982, 75). V geneticky blizkej stry-
zöwskej kultüre na pohrebisku v Zornive na Ukrajine sa pri hrobe zeny nachädzala
jama so stopami ohniska a zvyskami tryzny vo vyplni (Svesnikov 1974,128). Na d’al-
som pohrebisku stryzöwskej kultüry v Torgowici sa v severozäpadnej casti mohyly
v jame s rozmermi 100 x 80 x 30 cm nachädzala lebka psa, pät’ silexovych üstepov,
154

Obr. 114. Jelsovce. Rituâlny objekt 507, nachâdzajüci sa v bezprostrednej blizkosti hrobov
558 a 559.
 155

fragment silexovej sekery a na dne popol a uhliky (Nikolcenko/Kujan 1973,318). Zrejme

mimoriadne miesto pri vykonâvanÿch pohrebnÿch obradoch malo pochovanie celÿch
zvierat do osobitnÿch objektov nachâdzajücich sa v bezprostrednej blizkosti hrobovej
jamy, resp. v priestore mohyly. Dobre to dokumentuju dva pripady z pohrebi'sk stry-
zôwskej kultüry na Ukrajine. V mohyle 1 v Torgovici sa pri zapadnom okraji nâsypu
nachâdzala kostra ovce, ulozenâ na vrstve popola (Nikolcetiko 1975, 333) a v Zornive
sa pri juznom okraji hrobu starej zeny nachâdzal hrob psa so zvyskami ohniska a po­
pola (Svesnikov 1993, 26). Pravdepodobne podobnÿ ucel mali aj jamy (objekty 1/VI
a 2/VI) s hrobmi zvierat, zistené pri zapadnom okraji pohrebiska mierzanowickej
kultüry v Szarbii v Malopol’sku (Baczynska 1994,43). Za evidentné stopy tryzny mozno
povazovaf ohnisko s kosfami hovâdzieho dobytka, osipanej a crepmi, preskümané
v bezprostrednej blizkosti hrobu na pohrebisku ünëtickej kultüry v Miloviciach па
juznej Morave (Jüttner/Matzura/Petak 1925,133), najnovsie zaradené S. StuchUkom (1992,
240-244) do katastra obce Pavlov. Zrejme podobnÿ Charakter malo і ziarovisko (ob-
jekt 54) s rozmermi 54 x 67 x 20 cm, odkryté 14 m zâpadne od П. skupiny hrobov na
pohrebisku ünëtickej kultüry v Przeslawiciach v Sliezsku (Lasak 1988,48), a v mohyle
predluzickej kultüry na lokalite Oborniki Slqskie, kde bolo medzi hrobovou jamou
a kamennÿm vencom do podlozia zahlbenÿch päf ohnisk (Gedl 1992, 56).
Podobne ako pri stopâch tryzny zachytenej priamo v hrobovej jame, mozno pô-
vod zvyku vykonâvania tryzny v blizkosti hrobovej jamy v kultüre Chlopice-Veselé
і v nitrianskej kultüre hladaf v predchâdzajücej kultüre so snürovou keramikou.
Prihovâra sa za to і situâcia pozorovanâ na lokalite Petrowice Wielkie v Sliezsku.
V blizkosti hrobu, v ktorom bola l'udskâ kostra bez lebky, sa tam nachâdzala plytkâ
jama so zvyskami ohniska, zvieracimi kosfami a kosfami rÿb (Machnik 1979, 357). Aj
tu mozno oprâvnene predpokladaf, ze ide о pozostatky po pohrebnej hostine.
S neskorsou cinnost’ou po pohrebe zrejme süvisi aj dodatocné vkladanie milodarov
do nâsypu nad hrobom, ktoré je dolozené v mohylâch kultüry so snürovou keramikou
v Brzezinkâch a Lukawici (Machnik 1966, 75).

Ulozenie nâdob nad hrobom alebo v zâsype hrobovej jamy

Zaujimavÿm fenoménom pozorovanÿm v süvislosti s hrobmi s domami mrtvych

bol vÿskyt celÿch nâdob v priestore nad hrobovou jamou, resp. v jej vÿplni, nad
kostrou. Na pohrebisku v Mÿtnej Novej Vsi sa takéto ulozenie keramiky vyskytlo
v styroch z piatich predmetnÿch hrobov (obr. 86; 88; 89; 90; 108: 3; 111; 113:1, 2) a vy­
skytlo sa і v hrobe 31 s domom mrtveho v Branci (Vladâr 1973a, obr. 10). Nie je to vsak
jav, ktorÿ by bol specifickÿ iba pre hroby s domami mrtvych. Poukazujü na to nâlezy
v d’alsich hroboch na pohrebiskâch v Mÿtnej Novej Vsi, vo Vÿcapoch-Opatovciach,
Jelsovciach, v Nitre-Cermâni a v Branci. Takmer vo vsetkÿch pripadoch ide о hroby,
v ktorÿch sa nachâdzali drevené konstrukrie. Prevaznâ vâcsina nâdob bola ulozenâ
pôvodne v nâsype nad hrobom alebo priamo na strope drevenej hrobovej komory.
Nâdoby, ktoré boli zrejme na drevenom strope jamy, sa po jeho prehniti a zrüteni
dostali az 50 cm hlboko do jej vÿplne (hrob 31 v Branci, hrob 262 v Mÿtnej Novej Vsi
- obr. 108: 3). Tie, ktoré boli ulozené vo vyssej casti nâsypu, sa iba posunuli nizsie
a dostali sa tesne nad üroven zistenia hrobovej jamy (hrob 513 v Mÿtnej Novej Vsi
- obr. 88; 111: 3) alebo iba ciastocne do jej vÿplne (hrob 509 - obr. 90). Nâdoba v hrobe
156

Obr. 115. Ziesendorf. Profil hrobu s keramikou ulozenou na vrstve kamenov v homej casti
zäsypu hrobovej jamy (podl'a: Nilius 1967).

305 v Mytnej Novej Vsi, ktorä sa nachädzala az 25 cm nad ürovnou zistenia hrobovej
jamy, möze vsak byt' dokladom, ze hrob nebol vydreveny a ze nedoslo v priestore nad
nim k vellcym poklesom zeminy. Potvrdzoval by to i homogenny zäsyp hrobovej jamy,
ako aj kostra, ktorä nenesie stopy deformäcie spösobene pädom zeminy do duteho
priestoru po prehniti stropu hrobovej komory.
S celymi nädobami v priestore nad hrobom, resp. vo vyplni hrobovej jamy sa
v pribuznych kulturach episnüroveho prikarpatskeho kultümeho komplexu nestre-
tävame, co je do urcitej miery prekvapujüce. Vyskytuje sa vsak ojedinele v susednej
protoünetickej kulture na juznej Morave. V hrobe III v Opatovciach pri Rajhrade,
v ktorom boli zistene stopy dreveneho oblozenia, sa vo vyske 20 cm nad dnom na-
chädzal schodik, na ktorom bola ulozenä amforovitä nädoba (Dezort 1963-1964, 52).
V hrobe v Chrliciach sa asi 60 cm nad dnom v priestore nad hrudnikom kostry nachä-
dzal vakovity dzbän v crepoch (Stana 1957,164). Ovel’a vyraznejsie sü taketo nälezy
dolozene v dalsich süvekych kulturach najmä vo vychodnej a severozäpadnej Europe.
Na pohrebisku fat'janovskej kulhiry vo Vaulove sa v hrobe 4 nachädzala v zäsype
30 cm nad dnom nädoba, ktorä sa tarn dostala po zruteni stropu hrobovej komory
(Krajnov 1941,122). Na volosovsko-danilovskom pohrebisku sa nasli v priestore nad
hrobom 15 zlomky rozbitej nädoby spolu so styrmi zvieracimi zubami (Krajnov
1972,141). Na Timofejevskom pohrebisku sa nädoby nad hrobom vyskytli v hroboch
1 a 5 (Krajnov 1972,194).
V susednej balanovskej skupine sa na eponymnom nälezisku v Balanove zistili
nädoby v zäsype hrobov 17, 36, 40 a 46 (Bader 1963, 91-141). Nädoby sa nachädzali
v humusovitej zemine vyplnajucej lievikovity kräter, ktory sa vytvoril po zruteni
sa dreveneho stropu (Bader 1963, 169). V juhoruskej stepnej oblasti sa nädoby nad
hrobom objavujii v mohylovych näsypoch jamovej kulhiry (Kamysevacha, mohyla 7,
hrob 1 - Tallgren 1926, obr. 33) a v katakombovej kulture na strope hrobovej komory
(Lagery pri Rassypnoj Lese, mohyla 4, hrob 3 - Tallgren 1926, obr. 30; Häusler 1974,
163, tab. 34: 3).
 157

Crepy amfory, nâjdené pri plamrovam terénu v blizkosti hrobu 3 pod mohylou
snûrovej kultûry 1/64 pri Freienbessingene v strednom Nemecku (Behm-Blancke 1989,
136), s najvâcsou pravdepodobnost’ou taktiez sûviseli s ulozenim nâdoby nad hrobom.
V severnej casti Nemecka v Mecklenbursku-Pomoransku sa v hroboch z neskorej
doby kamennej tiez zistili nâdoby vo vÿplni jamy nad kostrou. V Ziesendorfe bola
v kostrovom dvojhrobe nâdoba (pohâr) ulozenâ v strede vÿchodnej casti hrobu na
vrstve kamenov (obr. 115), ktorâ ju oddefovala od pochovanÿch (Nilius 1967, 187;
Rassmatm 1993, tab. 20: c-i). Asi 80 cm juznejsie sa nachâdzali crepy dalsej nâdoby
a tri silexové strelky (Nilius 1967,187). Na d’alsej lokalite, v Klinku, sa v homej casti
kamenného zâvalu ziarového hrobu nachâdzala silexovâ strelka a vo vÿchodnej casti
bol v hlbke 60 cm malÿ pohâr (Rassmann 1993,139, tab. 9: p-s).
So zvykom ukladania nâdob do nâsypu nad hrobom sa stretâvame uz v neolite
v hroboch kultûry s lineârnou keramikou v strednom Nemecku na pohrebisku Son­
dershausen (Kahlke 1954,70). Svedcia о tom crepy nâdob kultûry s lineârnou kerami­
kou, nachâdzajûce sa vo vÿplni hrobovej jamy (hroby 24 a 28) a bezprostredne nad
nou (Kahlke 1954, 38, 40). Urcite nie je nâhoda, ze v oboch spomenutÿch hroboch sa
zistili stopy kolovej konstrukcie, ktoré podl’a D. Kahlkeho (1954, 65-70) sû sûcast'ou
konstrukcie domu mrtveho.
Existencia vyssie uvedeného zvyku je v ovel’a vâcsej miere dolozenâ v zâvere
eneolitu v mohylâch a hroboch kultûry l’udu so snûrovou keramikou. Poznâme
ho hlavne z ûzemia Malopol’ska z prostredia Lubaczowskej skupiny. Na lokalite
Lukawica v mohyle K sa nad ûrovnou hrobovej jamy nachâdzal pohâr a v zâsype
hrobu boli zlomky d'alsieho, v mohyle I sa 50 cm nad dnom hrobu nachâdzala jedna
nâdoba a na ûrovni rysujûcej sa hrobovej jamy d'alsia (Machnik 1966,74,75). V nâsype
mohyly VI v Brzezinkâch a v mohyle I z Lipie sa nad stredom pôdorysu hrobovej
jamy tiez nasli nâdoby (Machnik 1966,78). Z oblasti Sliezska je znâmy pripad vÿskytu
nâdoby nad hrobom v Kietrzi. V hrobe 2104 sa nad rysujûcim pôdorysom hrobovej
jamy nasli zvysky malej nâdoby zdobenej odtlackami snüry a niekol'ko inÿch crepov
(Gedl 1974, 35). Na ûzemi vÿchodnej Moravy bol v Kostelci, bol v mohyle III, patria-
cej kultûre so snûrovou keramikou, nad hrobovou jamou ulozenÿ pohârik a za nim
plytkâ misa s uskom (Cervinka 1911, 21). V Nemëticiach sa jedna nâdoba nachâdzala
v mohylovom nâsype (Schrânil 1928, obr. 9).
Nie pocetné je ulozenie nâdob nad kostrou dolozené і v kultûre zvoncovitÿch
pohârov. Na Morave v Lhâniciach sa nad hrobom 7 nachâdzala plytkâ misa (Kytlicovà
1960, 450) a na pohrebisku v Zlote v Malopol’sku bol v hrobe 5 nad kostrou ulozenÿ
dzbânik (Zurowski 1932, 132).
О torn, ze zvyk ukladania nâdob do nâsypu nad hrobom alebo do zâsypu hrobovej
jamy nad kostrou mal v stredoeurôpskom priestore dlhû tradiciu, svedcia jeho dokla-
dy v kultûrach starsej a pociatku strednej doby bronzovej. Vyskytol sa v niekol’kÿch
hroboch ûnëtickej kultûry na juhozâpadnom Slovensku (Dvory nad Zitavou - Tocik
1975; Ondrochov - Rejholcovâ 1958), na Morave (Nëmcice na Hané, hroby 79 a 97
- Cervinka 1926,16; èardicky, hrob 40 - Prochâzka/Chleborâd/Kalousek 1927,17) a v Dol-
nom Rakûsku (Unterhautzenthal, hroby V 81 a V l l l - Lauermann 1995,10,11,53,54).
Objavil sa і v pribuznej smiardowskej kultûre v severozâpadnom Velkopol’sku, kde sa
na pohrebisku v Smiardowe Krajenskom nachâdzali crepy z nâdob a ojedinele і celé
nâdoby v kamennÿch plâst’och hrobov (Schäfer 1987,115,117). Podobné pozorovanie
158

20 m

cp o
CP
o o CD

£
,0«
v £> °
o o
CP> <? CD O o
) _ 0 o 0o
r~> Q O O O CD Q> <§ i-------- -,
° O o° cp
CP° ) a<?
0<P <? °« 3 c < ? % 0 O a
CP
° cP ^ o ° ° O So °^C
Q^ ° CP «> O ^
o r S » <2?^, o ° P C?
I CP
O CP 509 P o
• ^ p c P ° CJ o .J0 0 0 ° c>o<t. r
j-
II C^>°° ,cg 0 0 6 c £ > * <?
II o o <22-, ° o o
“o _ <£p j 2
I <? o
___I t f < 6 o g ™ 0 0 0 ° ^
C ?°
- °n ° a o J* CPfP <=
r-P§o° CP - c 5 S “ ^ f ° CD o
0 ^ 0
CD O o £
o <P^<e o CD
p S ° O o ^ CD
O o
c? 2 <2 < ? ^ O ^ C P C P O O o
OO <8 o o I__ _
c O O O CD O l
k2G2 o
,8 C 0 0 < t> °°Z CD o
0
% <23- = S > ° l o % > ‘V ® ’ ° ' ^ ci i
0 ° ^ o ^ o <& % o ° & <=> O CP
L --------- ° CP
o O C>°
CP
% °e = o O -
1 1 <p^ O O
oc
p
5b .5?__<?_J2.

Obr. 116. Ludanice-Mytna Nova Ves. Celkovy plan pohrebiska nitrianskej a unetickej kultury
s vyznacenim hrobov s domami mrtvych.

je zname i z prostredia wieselburskej kultury v Rakusku, kde boli nadoby zasunute do

kamenneho pokrovu (Hamburg, pohrebisko 2 - Neugebauer 1990,10; 1994, 93), resp.
nad kostrou (Hainburg, pohrebisko 1, hrob K - BeningerlhAiihlhoferlGeyer 1930, 74c).
Vynimocne sa vyskytla nadoba v nasype nad hrobom 122 na pohrebisku marosskej
kultury Battonya v juznom Mad’arsku (Szabo 1994, 192). Na dlhe prezivanie tohto
zvyku poukazuje jeho vyskyt v zavere starsej doby bronzovej v hroboch macTarov-
skej kultury na juhozapadnom Slovensku (Jelsovce, hrob 110, Matuskovo, hrob 27
- Tocik 1979,172), boheimkirchenskej skupiny v Dolnom Rakusku (Statzendorf, hrob
7 - Willvotiseder 1937b, 278) a v Pol'sku na pociatku strednej doby bronzovej v mo-
hylach (Gogolowice) a plochych hroboch (Borek, Zbrojewsko) predluzickej kultury
\ ° 1992, 23, 49, 51, 63).
(Gedl
So zvykom davania celych nadob do nasypu nad hrobom alebo nad kostru do
vyplne hrobovej jamy uzko suvisi davanie iba cash rozbitych nadob, resp. iba crepov.
 159

Vseobecne sa i tento zvyk spaja s ritualnymi ukonmi pocas pohrebnych obradov

a s pohrebnymi hostinami (Krause 1988,48). Jeho rozsirenie sa geograficky i kultume
zvacsa kryje s vyssie uvadzanym pohrebnym zvykom ukladania celych nadob. Je
vsak dolozeny i na vychodnom Slovensku v neskoroeneolitickej skupine vychodo-
slovenskych mohyl (Budinsky-Kricka 1967, 327), v kostianskej kulture (Kosice, hroby
87 a 123 - Pastor 1969, 38, 45) a v Mad’arskom Potisi vo fiizesabonskej kulture (Gelej,
hroby 26, 52, 92,100 a 122 - Kemenczei 1979, 29) a v marosskej kulture (Battonya, hrob
132 - Szabo 1994, 192).

Umiestnenie hrobov v areali pohrebisk

V ramci pohrebiska nitrianskej a unetickej kultury v Mytnej Novej Vsi boli hro­
by s domami mrtvych umiestnene v jeho zapadnej polovici (obr. 116). Predbezna
detailnejsia chronologicka analyza pohrebiska ukazala, ze hroby sa nachadzaju
v strede jeho najstarsej casti, ktora patri do pociatocneho horizontu nitrianskej
kultury. V tejto najstarsej casti pohrebiska su umiestnene tak, ze vytvaraju nepra-
videlnu liniu v smere sever-juh, pricom vzdialenost’ medzi najsevemejsim hrobom
(hrob 509) a najjuznejsim hrobom (hrob 262) bola cca 30 m. Vzajomna vzdialenost’
hrobov s domami mrtvych bola zhodna, pohybovala sa okolo osmich metrov. Vy-
nimku tvorili hroby 305 a 513, ktore sa nachadzali bezprostredne pri sebe. Hoci
hroby s domami mrtvych su sucast’ou jednotlivych radov hrobov v ramci pohre­
biska, evidentny je u nich mierny odstup od ostatnych hrobov. Najvyraznejsie je
to mozne pozorovat’ pri hrobe 262, kde sa najma na juznej a vychodnej strane od
neho nachadzal pomerne vel’ky priestor. Vzdialenost' od ostatnych hrobov nie je
vsak vel’ka natol'ko, aby sme mohli uvazovat’ o prekryti tychto hrobov mohylovymi
nasypmi. V hroboch nachadzajucich sa v bezprostrednej blizkosti boli pochovane
prevazne zeny a deti. Vynimku v tomto smere tvoril hrob 206, v blizkosti ktoreho
sa nachadzali najma hroby muzov.
Na pohrebisku v Branci sa hrob 31 s domom mrtveho nachadzal tiez priblizne
v strede najvacsej skupiny hrobov nitrianskej kultury. Aj pri tomto hrobe je evident­
ny odstup od okolitych hrobov. Umiestneny bol v rade hrobov (podobne ako hroby
v Mytnej Novej Vsi), kde ho obklopovali hroby zien a deti (Vladdr 1973a, celkovy
plan). Na pohrebisku v Moravskej Novej Vsi na juznej Morave sa hrob 19 v ramci
pohrebiska protounetickej kultury nachadzal pri zapadnom okraji (obr. 117; Stuchlik
2001, obr. 1). Na protounetickom a starounetickom pohrebisku vo Wahlitzi v strednom
Nemecku sa hrob 13 nachadzal na konci radu pri zapadnom okraji III. komplexu
hrobov (Voigt 1955, tab. XXXVIII).

Antropologicko-demograficke poznatky

Antropologicka analyza /. ]akaba (1999, 58-67) ukazala, ze vo vsetkych piatich

hroboch z pohrebiska v Mytnej Novej Vsi boli pochovani muzi v rovnakej vekovej
kategorii - adultus I (20-30 rokov). Ich telesna vyska sa pohybovala od 167 do 174
cm. Muz vo veku maturus (40-50 rokov) bol ulozeny v hrobe 31 v Branci (Hanulik
1970, 86). V Moravskej Novej Vsi-Hruskach bol v hrobe 19/11 pochovany muz vo
veku 40-60 rokov.
160

Obr. 117. Moravskâ Nova Ves. Celkovÿ plan pohrebiska protoùnëtickej kultüry s vyznacem'm
hrobu s domom mftveho - hrob 19 (podia: Stuchlik 2001).
 161

Pozoruhodne sü stopy po zraneniach najmä na lebkäch, pozorovane na väcsine

kostier. Najvyraznejsia je impresivna zlomenina ovälneho tvaru s rozmermi 28 x
41 mm na Favej strane celovej kosti kostry v hrobe 206, ktorü sme zaregistrovali uz
pocas vyskumu v terene (obr. 112: 2). Zranenie bolo sposobene z prednej strany
uderorn tupym, zaoblenym predmetom, napriklad tylovou cast’ou kamenneho se-
keromlatu, kladivom alebo kyjakom. Podobne zranenie bolo zistene na lebke stareho
muza pochovaneho na pohrebisku nitrianskej kultury v Prikazoch na Morave. Podia
/. Wankela (1889, 104) to boli tri rany zasadene taktiez tupym, vpredu zagul’atenym
predmetom. Z d’alsich pripadov podobnych zraneni mozno spomenut’ zranenia zistene
v hromadnom hrobe zo vcasnej doby bronzovej v Elbene (stredne Nemecko), kde sa
na lebkäch troch pochovanych jedincov nachädzali kruhovite jamy s ostrym lomom
(Grimm 1978, 3). V Mytnej Novej Vsi sa na lebke z hrobu 262 zistili stopy viacerych
uderov, v dosledku ktorych sa na nej nachädzali az styri otvory (dva sposobene tupym
a dva hrotitym predmetom), na lebke z hrobu 509 sa zaregistrovali viacere zlomeniny
na pravej temennej i spänkovej kosti a v hrobe 305 zlomenina sänky. Vzhl’adom na
Charakter uvedenych zraneni mozno oprävnene predpokladat’, ze boli vo väcsine pri­
padov bezprostrednou pricinou smrti pochovanych jedincov. Popri dokladoch zraneni
na lebkäch boli truamaticke stopy pozorovane i na inych castiach kostier. V Mytnej
Novej Vsi mal jedinec v hrobe 305 zlomeniny styroch rebier (dvoch na l’avej a dvoch na
pravej strane hrudneho kosa), zlomeninu l’aveho predlaktia a lavej lopatky a v hrobe
262 bola na kostre pochovaneho pozorovanä vyliecenä zlomenina Favej lakt’ovej kosti
nedaleko zäpästia. Stopy po zlomeninäch kosh' l’aveho predlaktia u viacerych jedincov
sa zistili aj na pohrebisku nitrianskej kultury v Branci. V tejto süvislosti antropolog
M. Hanulik (1970,285) poukazuje na moznost' vysvetlenia pricin takehoto zranenia ako
obranneho reflexu. Zo vsetkych jedincov pochovanych v hroboch s kolovymi jamami
na pohrebisku v Mytnej Novej Vsi iba kostra z hrobu 513 nemala stopy zraneni.

ANALYZA MATERIÄLU Z HROBOV

Keramika

Styri z piatich analyzovanych hrobov (262, 305, 509, 513) v Mytnej Novej Vsi
obsahovali keramiku (obr. 118: 26, 27; 119: 6; 120: 7; 121: 8). Jej nälezy pochädzajü
aj z hrobu 31v Branci (obr. 122: 9). Keramika sa vyskytovala v hroboch po jednom
exempläri, iba v hrobe 262 boli dva kusy. Okrem jedneho z dvoch exemplärov nädob
v hrobe 262 nebola keramika v ostatnych hroboch ulozenä pri kostre na dne hrobovej
jamy, ale v priestore nad riou, resp. v hornej cash jej zäsypu (vid- kapitolu o ukla-
dani keramiky nad hrobom). Vo vsetkych pripadoch ide o pomerne vel’ke nädoby,
vyska ktorych sa pohybuje od 22 do 31 cm. Z typologickeho hradiska sü si nädoby
vel’mi podobne. Ich telo mä bikönicky tvar (zaobleny lorn) a plynulo prechädza do
nizkeho valcoviteho hrdla. Dno majü uzsie ako üstie. Umiestnenie üch tesne pod
okrajom je na väcsine exemplärov zhodne. Na dzbänkovitom hrnci z hrobu 262 v
Mytnej Novej Vsi bolo ucho posunute nizsie, takmer do stredu vysokeho könic-
keho hrdla (obr. 118: 26). Na nädobe z Branca bolo ucho umiestnene tiez takmer
v strede jej hornej konickej steny (obr.122: 9). Aj ked' d’alsim späjajücim prvkom je
162
 163

vÿzdoba pozostâvajuca z odtlackov snury na hrdle nâdob, su tu viaceré dekoracné

prvky, ktoré spolu s d'alsîmi detailmi stvâmenia spôsobujü, ze kazdâ z tÿchto nâdob
je svojskâ. Nâdoby z Mÿtnej Novej Vsi predstavujû dva zâkladné keramické tvary,
a to уеГкё dvojkônické nâdoby (vsetky okrem jedného z dvoch exemplârov v hrobe
262 a dzbânovitÿ hmiec (z hrobu 262 ). Usporiadanie snürovej vÿzdoby je variabilné.
Popri zâkladnom usporiadam vÿzdoby do horizontâlnych pâsov na hrdle, hroby 262,
513 - obr. 118: 26, 27; 119: 6) sa objavuje snûrovâ vÿzdoba v podobe krokvice (hrob
262 - obr. 118:27), resp. v podobe vertikâlnych pâsov tiahnucich sa zvâzkovite z hrdla
к vydutine (hrob 305 - obr. 121: 8).

Obr. 119. Ludanice-Mÿtna Novâ Ves. Inventar hrobu 513.

164

Obr. 120. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Inventar hrobu 509.

 165

Obr. 121. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Inventar hrobu 305.

166

Obr. 122. Branc. Inventar a rekonstrukcia hrobu 31 (podia: Vladär 1973a).

V stivislosti s velkymi dvojkonickymi nädobami vystupuje do popredia otäzka ich

povodu. Stretävame sa s nimi v kulhire Chlopice-Vesele a vo vcasnej faze mierzanowic-
kej kultury v Malopol’sku. Patria vsak skor k zriedkavejsim tvarom, na co poukazuje
i fakt, ze zo sidliska Iwanowice „Gorza Klin" nie je znämy ani jeden exemplar vel’kej
dvojkönickej nädoby (Machnikowie/Kaczanowski 1987). Ani v nasledujücej vcasnej faze
mierzanowickej kultury sa vel'ke dvojkönicke nädoby neobjavujü vo väcsom pocte,
hoci napriklad na sidlisku Babia Göra v objekte 62 sü zastüpene dvomi exemplärmi
 167

(Kadrow 1991, tab. 1:1; II: a). K tomuto typu nädob patri zrejme i torzo homej casti hm-
covitej nädoby z Prerova na Morave (Sebela et al. 1990, obr. 1:1), ktorü autori zarad’ujü
do kultüry Chlopice-Vesele. Nädoba je na okraji zdobenä presekävanim a na hrdle
dvomi presekävanymi plastickymi listami. Plastickä presekävanä lista sa vyskytla i na
exempläri z hrobu 305 v Mytnej Novej Vsi (obr. 121:8). Na fragmente nädoby z Prerova
(Sebela et al. 1990, obr. 1: 5) sa popri charakteristickej vyzdobe pozostävajücej z dvojic
odtlackov snüry pod uchom nachädza plastickä vyzdoba tzv. füzov. Tento vyzdobny
prvok sa vyskytol pod uchom vel’kej dvojkönickej nädoby z hrobu 31 v Branci (obr.
122:9; Vladär 1973a, tab. IV: 22). Je to vyzdobny prvok, ktory je charakteristicky najmä
pre keramiku z obdobia zäveru eneolitu a vcasnej doby bronzovej v sirsom priestore
strednej Euröpy. Z d’alsich prvkov vyzdoby mozno spomenüt' vpichmi zdobeny okraj
päsikoveho ucha na nädobe z hrobu 509 v Mytnej Novej Vsi. Ide o prvok, ktory sa
objavil pri vyzdobe na päsikovom uchu vellcej dzbänkovitej amfory z hrobu kultüry
so snürovou keramikou v Kromerizi na Morave (Sebela 1979, tab. II: 3) a stretävame sa
s nim i pri vyzdobe ucha vel’kej amforovitej nädoby z jaskyne Certova diera v Stram-
bergu na Morave, ktoru autori Sebela et al. (1990, obr. 4:1) zarad’ujü do mierzanowickej
kultüry. Kombinäcia vpichovanej vyzdoby a odtlackov snüry sa vyskytla i na viacerych
nädobäch pochädzajücich z pohrebisk nitrianskej kultüry na juhozäpadnom Slovensku
(Mytna Novä Ves - hroby 110,117, 209 a 242, Jelsovce - hrob 24).
VeHce dvojkönicke nädoby pochädzajüce z hrobov 262, 305, 509, 513 v Mytnej
Novej Vsi a z hrobu 31 v Branci majü viacere tvarove podobnosti aj v susednej nagy-
revskej kultüre v strednom Mad’arsku, najmä v jej type Okörhalom. Popri hladkych
dvojkönickych nädobäch (napr. nädoba z hrobu 2 v Szande - Bona 1960, tab. IV: 5) sü
to viacere exempläre s plastickou listou umiestnenou na vydutine v spodnej alebo
homej casti nädoby. Podobne nie je az takou vzäcnost’ou vyskyt slamovania dolnych
casti nädob, tak ako v type Ökörhalom (Szanda, hrob 2 - Bona 1960, tab. IV: 9). Uve-
dene vel’ke dvojkönicke nädoby sü svojou tektonikou blizke i vel’kym amforovitym
nädobäm zo skupiny Leitha na üzemi vychodneho Raküska (Mödling-Jennyberg II
- Ruttkay 1981, tab. 7:11,12).
Ovel’a viac nez v kultüre Chlopice-Vesele a v mierzanowickej kultüre registrujeme
vel’ke dvojkönicke nädoby v kultüre so snürovou keramikou najmä na üzemi Mo-
ravy, Dolneho Raküska, Malopol’ska a Zakarpatskej Ukrajiny. V rämci Malopol’ska
sa vyskytli napriklad v hroboch kultüry so snürovou keramikou v Mierzanowiciach
(Uzarowiczowa 1970, obr. 15a) a na lokalite Bosutow (Krauss 1960, obr. 3: 2). Plastickä
presekävanä päska na hrdle nädoby pod okrajom, akä sa vyskytla na nädobe z hrobu
305 v Mytnej Novej Vsi, sa objavuje tiez na nädobäch typu Kfiaznice Wielke v Pol’-
sku, napriklad v Miemowe (kopec II, hrob 11 - Kempisty 1978, obr. 25:1) a v Sokoline
(Machnik 1966, tab. XXXI). Vystupuje i v oblasti dolneho toku rieky Traisen v Dolnom
Raküsku, napriklad v hrobe 1188/12 vo Franzhausene II a v hrobe 9/3 vo Franzhausene-
-Mitte (Neugebauer 1994, obr. 7:7,8). Snürovä vyzdoba pozostävajüca z krokvicoviteho
omamentu, ktorä sa objavuje na vel’kej dvojkönickej nädobe z hrobu 262 v Mytnej
Novej Vsi, mä svoje predlohy na viacerych exempläroch v sevemej skupine oderskej
snürovej keramiky (Schroeder 1951, tab. 5: 1; 10: 3; 21: 1, 4, 8), v kultüre so snürovou
keramikou v strednom Nemecku (Söllmitz-Cretschwitz, hrob 2/67 - Bach et al. 1975,
tab. XXXIX; Schloßvippach - Bücke/Bartel/Gail 1989, obr. 22: 5 a pod.) a v Malopol’sku
(Zemiki Görne, hroby 47, 67, 85 a 100 - Kempisty 1978, obr. 82:1; 99:1; 114; 116:1).
168

>- 5 cm

Obr. 123. Ludanice-Mytna Nova Ves. Inventar hrobu 206.

Od ostatnych vel'kych dvojkönickych nadob pochädzajücich z hrobov s domami

mrtvych v Mytnej Novej Vsi sa svojou tektonikou odlisuje dzbänovity hrniec näjde-
ny v zäsype hrobu 262 (obr. 118: 26). Jeho dvojkönicke telo, mieme odsadene od
vysokeho ciastocne von vyhnuteho cylindrickeho hrdla, pripomina dzbäny s uchom
„nagyrevskeho typu" z Alsönemedi-Nagyhegy (Kalicz 1958, tab. 1:1). Päsikove ucho
na rozdiel od nagyrevskych dzbankov vsak nespäja hrdlo s homou cast’ou tela, ale je
umiestnene na hrdle, podobne ako na dzbäne z hrobu 8 v Cake (Vladär 1966, obr. 26:2).
Odlisne stvärnenie mä i dvojkönickä nädoba z hrobu 509 v Mytnej Novej Vsi (obr.
120: 7), ktorä ostrym lomom vydutiny a dvojkönickym tvarom pripomina nädobu
adlerberskej kultüry z Ladenburgu v hornom Poryni (Köster 1966, tab. 16).
 169

Medenâ industrie

Vÿrobky z medi sa vyskytli vo vsetkÿch piatich hroboch s domami mrtvych na

pohrebisku V Mÿtnej Novej Vsi, ако і v hrobe 31 v Branci. Najpocetnejsia je medenâ
industria v tvare vrbového listu. Typovo je zastùpenâ v Mÿtnej Novej Vsi prstenmi
(hrob 206 - obr. 123: 1 a 2, hrob 513 - obr. 119: 3) a nozikmi (hrob 513 - obr. 119: 4),
v Branci nozikom (hrob 31 - obr. 122: 2). Prstene nemajû stredové rebro, со mozno
v râmci chronologického vÿvoja medenej industrie tvaru vrbového listu povazovat’
za archaickÿ znak umoznujûci v sûlade s ostatnÿm inventârom datovat' hroby do
vcasnej fâzy nitrianskej kultûry. Na rozdiel od prstenov sa na noziku z hrobu 31
v Branci nachâdzalo vÿrazné stredové rebro (obr. 122: 2), ktoré je na tejto industrii
vseobecne povazované za mladsi chronologickÿ prvok. V hrobe 31 v Branci sa nasli
tri kusy plechovÿch kovani, ktoré majû v podstate tvar vrbového listu s vÿraznÿm
stredovÿm rebrom a su na okraji zdobené vybijanfm (obr. 122: 4, 6, 7). Tiez sa priho-
vârajû za mladsie datovanie hrobu, t. j. do klasickej fâzy nitrianskej kultûry. V râmci
nitrianskej kultûry patria plechové kovania к pomerne zriedkavÿm nâlezom a na
pohrebiskâch sa obvykle vyskytujû iba v jednom hrobe, napriklad v Komjaticiach
(hrob 8 - Bâtora 1978, obr. 4: 7), v Nitre-Cermâni - Vladâr/Bâtora 2004, obr. 2-5, 12),
v Trnovci nad Vâhom (hrob 1 - Ozdani 1977, 2), v Sali II (hrob 7 - Tocik 1979, tab.
LXIII: 12-17), v Tvrdosovciach (hrob 23 - Tocik 1979, tab. LIV: 20, 21), v Holesove
(hrob 116 - Ondrâcek/Sebela 1985, tab. 13: 3, 7, 9-11, 20, 21). Obdobnâ situâcia bola
pozorovanâ і vo vÿchodoslovenskej kostianskej kultûre, kde sû plechové kovania
nateraz znâme iba z hrobu 37 na pohrebisku v Kosiciach (Bâtora 1982a, obr. 4: 19,
20). Je zaujimavé, ze vo vâcsine uvedenÿch hrobov sa plechové kovania vyskytujû
spolu s trubickami z medeného plechu. Terénne pozorovania v hroboch umoznili
v niekol’kÿch pripadoch blizsiu interpretâciu ich viacnâsobnej funkcie. Zvâcsa boli
umiestnené (samostatne alebo spolu s trubickami) v priestore panvy pochovaného
a mozno ich povazovat’ za sûcasti ozdoby opaskov (Branc - hroby 31 a 55, Nitra-
-Cermân - hrob 69, Safa II, hrob 7). Dve malé plechové kovania, umiestnené medzi
dvomi trojicami medenÿch rûrok vo funkcii rozdel’ovacov (nâhrdelnika?), boli
v hrobe 8 v Komjaticiach (Bâtora 1978, obr. 4: 7), pâf plechovÿch kovani ulozenÿch
v rade pod temenom lebky (pôvodne boli zrejme navlecené na pâsiku z organickej
hmoty) sa naslo v hrobe 116 v Holesove (Ondrâcek/Sebela 1985, 27). Kovaniami na-
vzâjom spojené medené trubicky boli v hrobe 328 v Mÿtnej Novej Vsi a v hrobe 37
v Kosiciach. V tÿchto pripadoch je mozné о nich uvazovaf ако о sûcasti hudobného
nâstroja - pist'aly (Novotny 1982, 104, 105). Podl’a J. Vladàra (1973a, 148) v hroboch
s kovaniami boli pochovani vÿznamnejsi jedinci - nâcelnici. Za takûto interpretâciu
sa prihovâra і speciâlna ûprava hrobovej jamy, ako je to v Branci v hrobe 31 - kolo-
vâ stavba nad hrobom, stupnovitâ ûprava a vydrevenie stien і stropu a v hrobe 62
- kruhovÿ zl’ab s priemerom 5 x 5,20 m, obopinajûci hrobovû jamu (Vladâr 1973a,
obr. 10; 12; 13).
Dalsim vÿraznÿm kovovÿm artefaktom bol nâramok z hrobu 305 v Mÿtnej Novej
Vsi, zhotovenÿ z medenej pâsikovej tycinky obdlznikovitého prierezu, s mierne sa
prekrÿvajûcimi koncami (obr. 121: 2). Ako ukazujû pozorovania z inÿch pohrebisk
(Jelsovce, hrob 444 - Bâtora 1991, obr. 33: 10, Tmovec nad Vâhom, hrob 1 - Ozdani
1977, tab. II: 1), tento typ nâramku bol charakteristickÿ pre hroby muzov zo vcasnej az
170

Obr. 124. Kostené trubice z hrobov nitrianskej kultûry. 1, 2, 4 - Ludanice-Mÿtna Nova Ves
(1 - hrob 441; 2 - hrob 108; 4 - hrob 367); 3 - Aleksince (hrob 5); 5 - Jelsovce (hrob 364); 6 - ùerny
Brod (hrob 62).
 171

klasickej fâzy nitrianskej kultüry. Osobitnâ konstrukcia hrobov a ich bohatÿ inventâr
svedcia o vÿnimocnom postaveni tÿchto muzov vo vtedajsej spolocnosti.
Z menej vÿrazného kovového inventâra mozno spomenût’ zlomky nâramku (hrob
206 - obr. 123:7), nâusnice z dvojitého drôtu (hrob 262 - obr. 118:25), torzo medeného
sidla kruhovitého prierezu (hrob 509 - obr. 120:4) z Mÿtnej Novej Vsi a zlomok prstena
z jednoduchého drôtu (hrob 31 - obr. 122:1) v Branci.

Fajansové korâliky

Zo spracovanej skupiny hrobov sa iba v hrobe 509 v Mÿtnej Novej Vsi vyskytli dva
fajansové korâliky diskovitého tvaru (obr. 120:2,3). Hrob mozno na zâklade sprievod-
ného materiâlu zaradif do vcasnej fâzy nitrianskej kultüry, t. j. do obdobia, v ktorom
fajansové korâliky neboli v oblasti strednej Eurôpy este pocetné a je potrebné pocitaf
s ich importom. Pocetnejsie exemplâre v jamovej a katakombovej kultüre umoznujü
predpokladaf, ze miesta, odkial' boli do stredoeurôpskej oblasti importované prvé
fajansové korâliky, je treba hladaf v priestore Kaukazu a juhoruskÿch stepi (Kamenka,
Malaja Kamysevka - Häusler 1974,154). Viaceré poznatky z nasej analÿzy pohrebného
ritu, hrobovÿch konstrukcii a materiâlu z hrobov nitrianskej kultüry ukazujü, ze medzi
oboma spomenutÿmi kultürnymi oblast’ami existovali kultürne kontakty.
Pozoruhodné je, ze importované fajansové korâliky z pociatku doby bronzovej sa
nachâdzajü prevazne v inventâri hrobov muzov s vyssim spolocenskÿm postavenim.
Potvrdzuje to okrem samotného hrobu 509 v Mÿtnej Novej Vsi napriklad inventâr
hrobov 83 a 86 na pohrebisku nitrianskej kultüry v Holesove (Ondrâcek/Sebela 1985,
tab. 10: 1-8, 18; 11: 5-9, 12-14, 18, 26, 28) a inventâr chronologicky sücasného hrobu
230 (stupen Gemeinlebam I) na pohrebisku kultümej skupiny Unterwôlbling vo Fran-
zhausene I v Dolnom Raküsku (obr. 136; Neugebauer 1994, obr. 38: 2-4). Vÿznamnÿ je
ich pomeme pocetnÿ vÿskyt v hroboch deti vo veku infans I a II, napriklad na poh­
rebisku nitrianskej kultüry v Holesove (hroby 86,173 a 388 - Ondrâcek/èebela 1985,23,
38,74). Situâcia na pohrebisku nagyrévskej kultüry v Szigetszentmiklôsi pri Budapesti
potvrdzuje, ze to nie je nâhodné pozorovanie, ved’ z 9 hrobov s fajansovÿmi korâlikmi
az 7 patrilo det’om vo veku infans I-II (Zoffmann 1995, tabela I). Vo vâcsom mnozstve
sa fajansové korâliky objavujü az v klasickej a nitriansko-ünëtickej fâze nitrianskej
kultüry, kedy mozno pocitaf uz aj s ich postupnou domâcou produkciou. Podobnü
situâciu mozno pozorovaf tiez v inÿch chronologicky sücasnÿch kultürach strednej
Eurôpy (Bàtora 1995,188, 189).

Predmety z kosti a parohoviny

Kostené trubice
K mimoriadne zaujimavÿm artefaktom patria kostené trubice, ktorÿch dva
exemplâre sa nasli v hrobe 206 v Mÿtnej Novej Vsi (obr. 123: 5, 6). Trubice boli na
okrajoch a v strede zdobené rytÿmi okruznÿmi liniami. Dlzka oboch exemplârov
bola rovnakâ, t. j. 130 mm, vonkajsi priemer sa pohyboval od 12 do 21 mm a vnü-
tomÿ priemer od 7 do 18 mm. Podl'a osteologického posudku M. Fabisa (Slovenskâ
pol'nohospodârska univerzita v Nitre) boli trubice zhotovené z pravej a l’avej holen-
nej kosti ovce alebo kozy. S vel’kou pravdepodobnost’ou boli vyrobené z koncatin
172

Obr. 125. Kostené trubice z hrobov glazkovskej skupiny na pohrebisku Vercholensk v Pribaj-
kalsku (podia: Okladnikov 1978).
 173

jedneho zvierat’a. Na pohrebisku v Mytnej Novej Vsi sa kostene trubice po jednom

exemplari vyskytli este v d'alsich deviatch hroboch (obr. 124:1,2,4). V ramci pohrebisk
nitrianskej kultury su zname nalezy trubic zhotovenych z holennych kosti oviec alebo
koz aj na d’alsich siedmich lokalitach (Branc, Ciemy Brod, Jelsovce, Nitra-Cerman, Sal'a
I, Tvrdosovce). Ojedinele boli vyhotovene z dlhych kosti vtakov (Aleksince - obr. 124:
3) a z kosti zajaca (Mytna Nova Ves). Zo susednej protounetickej kultury pochadza
zdobena kostena trubica z hrobu 23/91 v Moravskej Novej Vsi (Stuchlik/Stuchlikovd
1996, obr. 26:8). Vsetky spominane nalezy kostenych trubic v ramci nitrianskej kultury
pochadzaju z hrobov jej starsej vyvojovej fazy.
Kostene trubice sa vyskytli aj v susednych episnurovych kulturach. Z kostian-
skej kultury mozno spomenut’ 5 exemplarov z hrobu 148 na pohrebisku v Kosiciach
(Pastor 1969, tab. XXIII: 12-16), z mierzanowickej kultury nalez z hrobu CXXXVIII
v Iwanowiciach „Babia Gora" (Kadrow/Machnikowie 1992, tab. XIX: El), nalez z hrobu
zo Sandomierza-Krukowa (Wrobel 1985, obr. 3: 1-14, 17) a zo Samborzeca (Machnik
1978, tab. XVIII: 18), zo stryzowskej kultury nalez zo sidliska v Stryzowe (Gtosik 1961,
tab. II: 11; VI: 11; X: 15; XI: 2,12).
Vyskyt kostenych trubic v nitrianskej a protounetickej kulture mozno povazovat’
za dedicstvo predchadzajucej kultury so snurovou keramikou. Poukazuje na to ich
pomeme casty vyskyt v hroboch kultury so snurovou keramikou na uzemi Malopol'ska
- hrob III (69/3) na lokalite K§iaznice Wielkie (Machnik 1964, tab. II: 6), objekt 3 (Tunia
1979, obr. 13e) a hrob na lokalite Koniusza (Machnik 1979, obr. 212: A, f), ako aj hrob
II na lokalite Zlota (Bqbel 1992, obr. 3). Ojedinele sa objavuju i na uzemi strednych
Ciech (Praha-Liben, hrob - Borkovskyj 1933,4) a Dolneho Rakuska (Franzhausen-Ost,
hrob 2000 - Neugebauer et al. 1990, obr. 12). Starsie predlohy pre nalezy kostenych
trubic v stredoeuropskom priestore je mozne hl’adat’ uz v eneolitickych kulturach
juznej Ukrajiny a v pribajkalskej oblasti. Dobre to dokumentuju ich nalezy v dnepro-
-doneckej kulture pri Azovskom mori na pohrebisku Mariupol (Makarenko 1933, tab.
X: 40), v Pribajkalskej oblasti v ziarovom hrobe na pohrebisku Ziloj (Okladnikov 1950,
397) a na vercholenskom pohrebisku (obr. 125; Okladnikov 1978, 88, 92). V suvislosti
s otazkou povodu kostenych trubic je dolezity ich pomeme casty vyskyt v hroboch
jamovej kultury, napriklad na Ukrajine v Chmelnickom (10 kusov - Kostjucenko 1960,
obr. 10), v Marjanskom (hrob 15 v mohyle 1 - Berezovec/Pokrovska/Furmanska 1960,
obr.: 8), na dolnom Done (13 kusov v hrobe 6 z mohyly 7 v Donskoj - Melentev 1966,
93-96), v Povolzi (hlavny hrob 3 v mohyle 1 pri Cerebaeve a hrob 5/3 v Skatovke -
Sinicyn 1959, obr. 4:1; 56:6). Vyskytli sa tiez v hroboch vcasnej fazy zrubovej kultury,
napriklad v Piksjasi (v mohyle 3 - Stepanov 1955, obr. 28), v Gerasimovke (v ziarovom
hrobe mohyly 13 a v mohyle 14 - Fedorova-Davydova 1969, obr. 1:1; 1973, obr. 1: 12).
Z volzsko-uralskeho medziriecia su zname kostene tmbice aj zo sidlisk zrubovej
kultury (Preobrazenka I a Mimyj - Pamjatniki 1993, tab. 42:11; tab. 55:14).
Nie jednoduchou otazkou je, na aky ucel sluzili kostene tmbice. V hrobe 206 v Myt­
nej Novej Vsi boli oba ich exemplare ulozene v blizkosti panvovych kosti pochova-
neho jedinca (obr. 112: 4). Podobne, prevazne pri pravej panvovej kosti, boli ulozene
tmbice aj v ostatnych hroboch nitrianskej kultury. Taketo umiestnenie v miestach,
kde sa obvykle vyskytuju i silexove strelky, silexove nastroje, ustepy a sidla umoz-
nuje predpokladat’, ze boli ulozene spolu vo vrecusku, pripadne v tulci z organickej
hmoty. Ich pomeme casty vyskyt v hroboch spolu s loveckym inventarom (Mytna
174

Obr. 126. Hroby kultüry so snürovou keramikou s kancîmi klami ulozenÿmi pred tvârovou
cast'ou lebky (1) a priamo na lebke (2) Fudského jedinca.l- Freienbessingen; 2 - Erfurt-Gispersle-
ben (podl’a; Behm-Blancke 1989).
 175

Nova Ves - hroby 108,441,442 a 450; Nitra-Cermän - hrob 57) umoznuje uvazovaf, ze
trubice slüzili azda ako väbnicky na priläkanie divej zveri pri love. Podobne kostene
trubice z eneolitickeho hrobu 8 v Mariupoli na juznej Ukrajine a z hrobu jamovej
kultury 5/3 na lokalite Skatovka na Povolzi sü interpretovane ako sücasti hudobneho
nästroja, tzv. pannovej pist’aly (Häusler 1960, 323, 324). Nie je vylücene, ze aj kostene
trubice z hrobov nitrianskej kultury mohli slüzit' ako hudobny nästroj - pist’ala alebo
flauta (Bätora/Stassikovä-Stukovskä 1993,370-375). Ako je znäme, flauta bola dölezitym
atributom kultovej cinnosti. Bola spojenä s carovanim üspesnosti lovu, ürodnosti a
znovuzrodenia (Häusler 1960, 332). Podl’a L. L. Galkina {1975, 187-189) sa v zrubovej
kultüre kostene trubice pouzivali pri dojeni. Islo najmä o rituälny spösob dojenia,
ktory vykonävali spravidla carodejnici a zariekaci.
V Pribajkalskej oblasti sü podobne kostene trubice povazovane za ihelniky. V nie-
kol'kych pripadoch sa ihly nasli ulozene priamo v nich (obr. 125: 8; Okladnikov 1950,
obr. 87: 2).

Kancie kly
Na pohrebisku v Mytnej Novej Vsi sa kancie kly vyskytli v hroboch 206, 262
a 305, teda v troch z piatich hrobov s domami mrtvych, v Branci sa nasli v hrobe 31
(Vladär 1973a, 20, 21). Na kloch z hrobov 262 a 305 sa zachovali otvory na zavesenie
(obr. 118: 24; 121: 5-7, 9,10). Popri beznom ulozeni na hrudniku alebo pri panve po-
chovaneho sa v hrobe 305 dva kancie kly nachädzali pred tvärovou cast'ou lebky - vo
vzdialenosti 15 cm (obr. 86; 113:3,4). Oba kly, Iavy a pravy, boli navzäjom prekrizene.
Mali mimoriadne vel’ke rozmery. Ich kolmä dlzka od korena po spie dosahovala vyse
15 cm. Takmer rovnakä dlzka klov oprävnuje k predpokladu, ze pochädzajü z jedneho
statneho diviaka. Ulozenie oboch klov v blizkosti lebky a fakt, ze v priestore hrudnika
sa nachadzali dalsie tri mensie exempläre, umoznujü uvazovat' o torn, ze povodne
patrili k sücasti ozdoby hlavy zomreleho. Mohlo ist’ o celenku alebo ciapku, na ktorü
boli prisite. V rämci nitrianskej kultüry nie je podobne ulozenie kancich klov z inych
pohrebisk znäme. Ojedinele je i v pribuznych episnürovych kultürach. V kostianskej
kultüre na vychodnom Slovensku sa pred lebkou pochovaneho nachädzali dva vel’ke
kancie kly bez otvorov v hrobe 70 na pohrebisku v Kosiciach (Pastor 1969, tab. XIII:
1-2) a v mierzanowickej kultüre v Malopol’sku boli ulozene tri exempläre pri lebke
v hrobe VI na pohrebisku v Iwanowiciach v polohe „Babia Göra" (Kadrow/Machnikowie
1992, tab. II: 1-4).
S aplikäciou kancich klov pri vyzdobe hlavy sa stretävame castejsie v predchä-
dzajücej kultüre so snürovou keramikou. Najvyraznejsie je tento fenomen dolozeny
v oblasti stredneho Nemecka. V hrobe 3 pod mohylou 1/64 vo Freienbessingene boli
pred tvärovou cast'ou lebky ulozene 4 kancie kly (obr. 126: 1; Behm-Blancke 1989,
obr. 7) a v Erfurte (Nordhäuser Straße) to boli 2 exempläre. V hrobe na lokalite
Erfurt-Gispersleben sa kancie kly nasli in situ priamo ulozene na lebke zomreleho
(obr. 126: 2; Behm-Blancke 1989, obr. 1, tab. V-VII), co näs predpoklad o podobnom
pövodnom umiestneni kancich klov v hrobe 305 v Mytnej Novej Vsi robi vel’mi
pravdepodobnym.
Na tych istych lokalitäch vychodnej Euröpy a Dalekeho vychodu, na ktorych sa
vyskytujü kostene trubice (vid’ predchädzajücu subkapitolu), sa stretävame i s umiest-
nenim prevazne dvojic kancich klov na lebkäch. Napriklad v eneolitickych hroboch
176

Obr. 127. Ludanice-Mytna Nova Ves. Detail kresby nachadzajucej sa na vruitomej strane pra-
veho kancieho kla z hrobu 305.

VI, XXXa, LVI, LXXXVI v Mariupole na juznej Ukrajine (Makarenko 1933, tab. IV; XX;
XXXVI: 1, 2; XXXVII; XLV), v pribajkalskej oblasti v hrobe 1 v Isakove, v hrobe 11
v Ponomareve (Okladnikov 1950,185, obr. 35) a v hrobe 23 vo Vercholensku (Okladni­
kov 1978, obr. 19). Kancie kly sa objavuju i v Bulharsku na tellovom sidlisku v Russe,
kde tvorili sucast’ ozdoby prilby (Makkay 1982, 8, obr. 3). V hrobe 8 na pohrebisku
v Mariupole sa na lebke namiesto celych kancich klov nachadzali obdlznikove plat-
nickovite nasivky (Makarenko 1933, obr. 9). Analogicke exemplare su zname v Mol-
davsku z lokality Izvoare, datovanë do obdobia Cucuteni В (Makkay 1982,8). V oblasti
strednej Europy sa vyskytuju prevazne v mladsom obdobi, napriklad v hroboch
1 a 7 na pohrebisku strzyzovskej kultury na lokalite Raciborowice vo vychodnom
Polsku (Slusarski/Slusarska-Polanska 1988, obr. 4: 1-14; 9: 16-20), v hroboch kostian-
sko-otomanskej fazy pohrebiska otomanskej kultury v Niznej Mysli na vychodnom
Slovensku (Gasaj/Olexa 1992, tab. 8: 2) a na opevnenom sidlisku hatvanskej kultury
v Torokszentmiklosi-Terehalome v mad’arskom Potisi (Tarnoki 1992, obr. 88). P od ob^
platnicky spolu s kancimi klami z eponymnej lokality Vatina vo Vojdine tvorili sucast’
prilby (Makkay 1982, 4, obr. 4).
Oba exemplare kanach klov v hrobe 305, к to re sa nachadzali pri lebke, maju stopy
dll^ho pouzivania. Poukazujii na to poskodene stare a nanovo vyvrtane d’alsie otvory.
Obdobna situacia bola pozorovana napriklad i na pohrebisku mierzanowickej kultury
v Iwanowiciach na „Babej Gore" v hrobe CXVII (Machnik 1978, tab. XXIII: 11).
Na pravom exemplari kla z hrobu 305 v Mytnej Novej Vsi sa z vnutornej strany
v najsirsej cash nachadza vygravirovany obrazec (obr. 127). Pozostava z tenkych
rytych ciar vymedzujucich plochu pretiahnuteho trojuholnika, ktory je vo vniitri
vyplneny sikmymi nepravidelnymi ryhami smerujvicimi oproti sebe z oboch jeho
dlhsich stran. Takto rozcleneny priestor pozostava z nepravidelnych kosostvorcov.
Na vrchole pretiahnuteho trojuholnika sa nachadza zvazok nepravidelnych ryh
a ryte jamky. Obrazec je pravdepodobne stylizovanym zobrazenim ryby so supi-
nami a chvostom. Oko predpoklada^ho stvarnenia ryby je totozne s kruhovitym
otvorom na upevnenie. Aj toto, na vnutornej strane kla „ э к ^ ё " zobrazenie „ryby"
 177

poukazuje spolu s umiestnemm klov

pri lebke na vynimocne postavenie
pochovaneho muza v hrobe 305.
Ozdoby z kanci'ch klov, umiestne-
ne v hroboch pri lebke alebo priamo
na nej, sluzili na oznacenie zvlast-
nej osobnosti. V hrobe kultury so
snurovou keramikou z Erfurtu-Gis-
perslebenu v strednom Nemecku bol
podl’a G. Behma-Blanckeho (1989, 125)
pochovany saman alebo posadnuty
kriaz. Ako ukazuju etnologicke pa-
ralely napriklad z oblasti zadnej Indie
v kmeni „nahych Nagajov", ozdoby
z kanci'ch klov patrili k oznaceniu
bojovnikov a nacelnikov (obr. 128;
Behm-Blancke 1989,120).

Pazury z laby medved'a

V hrobe 262 v Mytnej Novej Vsi sa
naslo pat’ kusov pazurov z laby med-
ved’a (obr. 118: 17-21). Dva exemplare
boli vo vyplni nadoby nachadzajucej
sa pred kost’ami predkolenia dolnych
Obr. 128. Zadna India. Nacelnik kmena Nagajov koncatin pochovaneho a tri exemplare
s vyzdobou z diviacich klov na hlave a na krku sa nachadzali medzi kost’ami predko-
(podl’a: Behm-Blancke 1989). lenia jeho pravej dolnej koncatiny
a uvedenou nadobou. Nalez mozno
povazovat’ za unikatny, pretoze z obdobia vcasnej doby bronzovej v stedoeuropskom
priestore nie su z hrobov zname pazury z laby medved’a. Zo sidliskovych objektov
pochadzaju iba ich ojedinele nalezy. Mozno spomenut’ pazur z laby medved’a, najdeny
v sidliskovom objekte mad’arovskej kultury na opevnenom sidlisku v Dvomikoch, cast’
Posadka, na juhozapadnom Slovensku (za informaciu d’akujem J. Bartikovi z Archeo-
logickeho muzea SNM v Bratislave). O nieco pocetnejsie nez pazury sa v hroboch zo
starsej doby bronzovej vyskytuju medvedie zuby, kde su ako amulety sucast’ou nahr-
delnikov, napriklad na juhozapadnom Slovensku v Jelsovciach v hrobe 373 - uneticka
kultura; v Dolnom Rakusku v Gemeinlebarne A v hrobe B12 - skupina Unterwolbling
(Bertemes 1989, 127), na juznej Morave v Brne-Lisni v hrobe unetickej kultury (Skutil
1936, 150) a v strednych Cechach v Uneticiach v hrobe 21 - uneticka kultura (Ryztier
1880, 300) a v Radime v hrobe kultury zvoncovitych poharov (Dvorak, F. 1931, 42).
Je prekvapujuce, ze i vo vychodnej Europe v oblasti fat’janovskej kultury, kde bol
kult medved’a mimoriadne rozsireny, patria nalezy medvedich pazurov k vel’mi zried-
kavym. Popri pocetnych nalezoch medvedich zubov sa tu vyskytuju hroby medved’ov
pochovanych na regulamych pohrebiskach napriklad vo Vaulove a v Cholmovogor-
sku. V hrobe 13 vo Vaulove bol medved’ pochovany ako clovek a v jeho vybave sa
nasli kremenne ustepy a kusky cerveneho okra (Krajnov 1964, 34). Vo fafjanovskej
178

Obr. 129. Anglicko. Tycinky z parohoviny z hrobov kultüry zvoncovitych pohärov. 1 - Smer-
rill Moor; 2-4 - Green Low; 5 - Mere, hrob 6a; 6 - Haddon Field; 7, 8 - Mouse Low (podl'a:
Smith/Simpson 1966).
kul tu re bol kult medved’a spojeny s dobytkarstvom, v ktorom mal medved ochrannü
funkciu (Krajnov 1972, 198).
Zrejme ochrannü funkciu ineho druhu (stavebna obeta) doklada nälez celej
medvedej lebky spolu s lebkami d’alsich zvierat na dne priekopy opevnujücej areal
mimo „hradu" na tellovom sidlisku hatvanskej kultüry v Jäszdozsi-Käpolnahalome
v Madarskom Potisi (Stanczik/Tarnoki 1992, 127).
 179

Pazury a zuby medved’a sa vo viacerych oblastiach Europy pouzivali ako ochranny

prostriedok proti urieknutiu a rozlicnym carom. Zname su aj z neskorsieho obdobia,
najma z doby rimskej, v ramci ktorej sa pomeme casto vyskytuju v ziarovych hroboch
(Schmid 1941, 48).
Uz v obdobi eneolitu a vcasnej doby bronzovej sa v roznych oblastiach Europy
stretavame s vyuzitim nielen medvedich pazurov, ale i pazurov inych dravych zvierat
na kultove ucely. Z jamovej kultury na juznej Ukrajine mozno spomemit’ 4 pazury
vlka alebo vacsieho psa z hrobu 7/6 v Donskom (Melentev 1966, obr. 40:2) a z predka-
takomboveho obdobia 4 pazury blizsie neurceneho zvierat’a (dravca) z hrobu 19/9 vo
Vinogradnom (Rassamakin 1991, obr. 4: 2), z hatvanskej kultury v mad’arskom Potisi
mozno uviest’ depot z telloveho sidliska z vrstvy 11 v Jaszdozsi-Kapolanhalome,
v ktorom sa popri ozdobach zo zlata, bronzovych sekerkach a koralikoch z fajansy
a jantaru nasli zuby psa a pazury z vtaka (Stanczik/Tarnoki 1992, 124, 125). V tejto
suvislosti mozno spomemit’ i zaujimave nalezy z mladsej doby bronzovej z oblasti
severozapadnej Europy, napriklad na lokalite v Maglehoi sa nasiel pazur rysa v na-
dobe obsahujucej carodejnicke a uzdravovacie prostriedky a v Hoidegaarde bol pazur
sokola v kozenom vrecku podobnym obsahom (Schmid 1941, 49).

Kosteny tercik
Z hrobu 31 v Brand pochadza kosteny tercik kruhoviteho tvaru s otvormi po obvo-
de (obr. 122: 5; Vladar 1973a, tab. IV: 31). Na pohrebisku v Brand to vsak nebol jediny
exemplar. Kostene terdky sa tarn zistili v d’alsich troch hroboch (18,179,298). V ramci
nitrianskej kultury sa kostene terdky nasli na pohrebisku v Mytnej Novej Vsi v hroboch
74 a 230, v Nitre-Cermani v hrobe 52, kde sa spolu s nimi nasla i kruhova platnicka
z medi {Vladar/Batora 2004, obr. 5:22; 6:2), vo Vel’kom Grobe boli v hrobe 40 (Chropovsky
1960, tab. XV: 5). Vo vychodoslovenskej kostianskej kulture sa kostene terdky nevy-
skytli. Vo vacsom pode vystupuju v pribuznej mierzanowickej kulture v Malopol’sku,
napriklad na lokalitach Krakow-Nowa Huta nalezisko 5, Iwanowice - „Babia Gora",
Zemiki Gome, Mierzanowice {Kempisty 1978, 118, 140, 146, 148; Bazielich/Machnik
1986, obr. 3; 4; 6). Zname su tiez z oblasti rozsirenia strzyzovskej kultury (Turkowice
- Gajewski et al. 1970, pi. 158:12; Raciborowice - Machtiik 1978, tab. XXV: 26).
Na zaklade sidliskoveho materialu datuju M. Bazielichova a J. Machnik {1986,172)
kostene terdky z Krakowa-Nowej Huty do obdobia klasickej fazy mierzanowickej
kultury. Hrob 31 v Brand mozno na zaklade sprievodneho materialu suhlasne datovat’
do klasickej fazy nitrianskej kultury. Dalsie hroby s kostenymi tercikmi na lokalitach
Branc, Mytna Nova Ves a Nitra-Cerman obsahovali starobyly inventar a mozno ich
datovat’ do vcasnej fazy nitrianskej kultury. Podobne do vcasnomierzanowickej fazy
mozno datovat’ nalezy kostenych terdkov v Zemikach Gomych {Kempisty 1978,310,
311). Kosteny tercik z Velkeho Grobu je najmladsi, patri do prechodnej nitriansko-une-
tickej fazy nitrianskej kultury. Antropologicke analyzy ukazuju, ze kostene terdky sa
nachadzali v hroboch prevazne dospelych muzov s bohatym inventarom. Zaujimavy
je rozdiel v ulozeni tercikov v hroboch. Kym v oblasti nitrianskej kultury boli ulozene
vzdy pri lebke (prevazne za lebkou), v oblasti mierzanowickej kultury prevlada ich
ulozenie pri panve, resp. pri kolenach. Z takehoto rozdielneho umiestnenia v hroboch
s najvacsou pravdepodobnost’ou vyplyva aj ich odlisna funkcia. Obvykle symetricke
rozmiestnenie otvorov po okraji terdkov poukazuje na to, ze boli na odev alebo na iny
180

podklad zrejme prisite. Podl’a M. Bazielichovej a /. Machnika (1986,173) mohli byt’ terciky
znakom mod a sucasne i predmetom magickeho charakteru, podl'a /. Vladara (1973a,
155) ich mozno povazovat’ za amulety, ktore patrili k inventaru hrobov bojovnikov,
resp. spolocensky vyssie postavenych jedincov.

Tycinky z parohoviny
V ramci artefaktov z kosti a parohoviny patria k zaujimavym nalezom dva exem­
plare tycinkovitych predmetov s prihrotenymi, resp. zaoblenymi koncami, zhotovene
z parohoviny ktore sa nasli v hrobe 262 v Mytnej Novej Vsi (obr. 118: 30, 31). Dlzka
kompletne zachovaneho exemplara bola 157 mm, sirka 13-16 mm a hrubka 11 mm.
Oba uvedene artefakty su nateraz v ramci kultur episnuroveho komplexu ojedinele.
Pocetne ich analogie su vsak zname z inventara hrobov predchadzajucej kultury so
snurovou keramikou, ako i kultury zvoncovitych poharov. Z prostredia kultury so
snurovou keramikou mozno v prvom rade spomenut’ nalezy z uzemia Malopol’ska
- Zemiky Gome - hrob 42a (Kempisty 1978, obr. 60: 3), Zukow - hrob 1 (Machnik 1966,
tab. XXXVIII: 2), Zlota - hrob 16, dva exemplare (Machnik 1966, tab. XXXVIII: 3, 6),
Bronocice (Milisauskas/Kruk 1984,36). Na uzemi Moravy sa vyskytli napriklad v hro­
be diet’ata v Detkoviciach (Cizmdfovd/Smid 1976, obr. 2: 1), v Drahlove (Sebela 1986,
tab. 18:1), v mohyle 1 v Podoli a v hrobe 5 v Pavlove (Rakovsky/Sebela 1991, obr. 3:10).
Ojedinele sa tycinky z parohoviny nasli aj v hroboch kultury so snurovou keramikou
v severnych Cechach na pohrebisku vo Vikleticiach (Buchvaldek/Koutecky 1970, obr.
85: 5) a v Dolnom Rakusku v Ossame (Neugebauer 1994, obr. 6: 3).
Vyrazne su zastupene v materiali hrobov kultury zvoncovitych poharov v za-
padnej Europe, najma v Anglicku na lokalitach Chilbolton - primarny hrob (Kinnes
1994, 7), West Overton - hrob 6b, Mere - hrob 6a, Green Low, Haddon Field, Smerill
Moor, Mouse Low (obr. 129; Smith/Simpson 1966, obr. 3:1; 5). Ojedinele sa vyskytuju
v Nemecku (Stedten - Matthias 1964, obr. 2: f, g) a v Pol'sku (Samborzec - Kamienska/
Kulczycka-Leciejewiczowa 1970, obr. 12).
Podobne ako ine kostene artefakty, aj tycinky z parohoviny sa nachadzaju i v Pri-
bajkalsku, kde predstavuju dolezitu sucasf materialnej kultury. Vyskytuju sa preto
v mimoriadne vel’kom pocte. Napriklad na Vercholenskom pohrebisku ich bolo najde-
nych az 22 exemplarov. Podl'a A. P. Okladnikova (1978, 87) sluzili tycinky zhotovene
z jelenieho parohu ako retusery pri vyrobe silexovych kamennych nastrojov. Zrejme
podobnu funkciu mali exemplare zo strednej a zapadnej Europy.

Kostene Mice
V hroboch s domami mrtvych na uzemi Slovenska sa vyskytli tri zakladne typy
kostenych ihlic - ihlica s tercovito rozsirenou hlavicou s otvorom v strede (Mytna
Nova Ves, hrob 262 - obr. 118: 32), ihlica s otvorom v mieme lopatkovito rozsirenej
hlavid (Branc, hrob 31 - obr. 122: 8) a sabl’ovito prehnuta ihlica s otvorom v rozsi­
renej cash, zhotovena z kandeho kla (Mytna Nova Ves, hrob 509 - obr. 120: 1). Prve
dva typy ihlic sa v nitrianskej kulture, ale aj v inych suvekych kulturach vyskytuju
pomerne casto. Tretia ihlica, zhotovena z diviacieho kla, je v ramci nitrianskej kul­
tury ojedinela. Znama je z juzneho Nemecka (Anzing - Ruckdeschel 1978, tab. 5: 6)
a zo susednej skupiny Unterwolbling v Rakusku (Haid - Perthoieser 1972-1973, 1-8;
Gemeinlebarn A, hrob 198 - Bertemes 1989, tab. 53). Charakteristicka je vsak najma
pre skupinu Adlerberg v severnom Porÿni (Ludwigshafen Mundenheim, hrob 5
- Koster 1966, tab. 9: 1-2, 22).
Na pociatku doby bronzovej sa kostené ihlice vyskytovali prevazne v hroboch
muzov. Iba vynimocne sa s nimi stretâvame v hroboch zien, naprfklad v Prikazoch
na Morave, kde sa v hrobe mimoriadne starej zeny vyskytli az dva exemplâre ihlic
(Wankel 1889, obr. 2 a 3 na strane 99).

Kostené sidlâ
Na pohrebisku v Mÿtnej Novej Vsi sa kostené sidlâ vyskytli v hroboch 206, 262,
305 a 513, teda v styroch z piatich hrobov s domami mrtvych (obr. 123: 8; 118: 29;
121:1; 119: 5). Vsetky exemplâre sidiel boli zhotovené pozdlznym rozstiepenim du-
tych zvieracich kosti a zahrotenim jedného z koncov. Pre blizsie datovanie hrobov
sü irelevantnÿm materiâlom.

Kamennâ industria

Kamennÿ hladenÿ sekeromlat

Jedinÿm hladenÿm kamennÿm nâstrojom v spracovâvanom sübore nâlezov bol
kamennÿ sekeromlat z hrobu 262 v Mÿtnej Novej Vsi (obr. 118:28). Sekeromlat zhoto-
venÿ z amfibolitu je svojim lod’kovitÿm tvarom v râmci nitrianskej kultüry ojedinelÿ.
Je blizky viacerÿm sekeromlatom kultüry so snürovou keramikou z üzemia Moravy
(Kostelec, skupina I, mohyla 2 - èebela 1986), kultüry Chlopice-Veselé (Krakôw-
-Nowa Huta, hrob 13 - Machnik 1978, tab. XVI: 13; Wierzebnik - Sawicka 1922-1924,
obr. 2), kultüry mierzanowickej (Zerniki Gôme, hrob 96 - Kempisty 1978, obr. 192:1)
a strzyzôwskej kultüry (Raciborowice, hrob 7 - Slusarski/Slusarska-Polanska 1988,
obr. 9: 24) z üzemia Pol’ska. Ojedinele sa s mm stretâvame i v skupine Unterwôlb-
ling v Raküsku (Gemeinlebam A, hrob 267 - Bertemes 1989, tab. 64) a v kostianskej
kultüre na vÿhodnom Slovensku (Valaliky, cast’ Vsechsvàtÿch, hrob 49 - Bâtora 1982a,
obr. 38: 22). O dlhsom prezivani tohto typu sekeromlatov svedci jeho vÿskyt v hrobe
19 na pohrebisku ünëtickej kultüry vo Vel’kom Grobe na juhozâpadnom Slovensku
(Chropovskÿ 1960, tab. XI: 19).
Podl’a typologie vypracovanej M. Zâpotockym (1992) mozno sekeromlat z hrobu 262
zaradit’ k sekeromlatom s obojstrannÿm ostrim skupiny ID IB-2 (Typ Lunden). Tento
typ sekeromlatov mozno podl’a M. Zâpotockého (1992, 131) povazovat’ za priznacnÿ
severskÿ element. Jeho vÿskyt v strednej a vo vÿchodnej Europe je potrebné z toho
dôvodu povazovat’ za vel’mi dôlezitÿ.
Ulozenie sekeromlatu v hrobe 262 v Mÿtnej Novej Vsi pri pravej ramennej kosti
pred telom pochovaného nebolo nâhodné (obr. 89; 111:2). Stretâvame sa s nim najma
v kultüre so snürovou keramikou v hroboch muzov s osobitnou üpravou hrobovej
jamy (napr. v Sliezsku hrob 2104 v Kietrzi - Gedl 1974,37; v strednom Nemecku v Nie-
dertopfstedte - Timpel 1960, 226). Takto ulozené sekeromlaty sprevâdzajü najbohat-
sie hroby bojovnikov a vodcov fat’janovskej kultüry vo vÿchodnej Europe. Samotné
umiestnenie sekeromlatu vzhl’adom ku kostre (pred lebkou, za lebkou, pri pâse, pri
dolnÿch koncatinâch) odrâza podl’a D. A. Krajnova (1972,193) spolocenské postavenie
pochovanÿch. Potvrdzujü to viaceré nâlezy kamennÿch a bronzovÿch sekeromlatov
v stredodunajskej oblasti v hroboch z obdobia vcasnej doby bronzovej v Raküsku
182

(Franzhau sen I, hrob 840 - Neugebauer/Gattringer 1984, obr. 8; Fran zh ausen II, hrob 711
- Neugebauer/Gattringer 1988, obr. 9: 3, 4; A lbern d o rf - Pittioni 1965, 18), v M ad’arsku
(H ernadkak, hrob 39 - Schalk 1992, 68; Battony a hroby 92 a 122 - Szabo 1994, 19 1 ,1 9 2 ),
v Srbsku (M okrin, hroby 57 a 208 - Giric 1971, tab. XIX, LVI).

Silexove strelky, skrabadlo a tistepy

Z piatich analyzovanych h robov v M ytnej N ovej Vsi sa v styroch n asli silexove
strelky. V troch hroboch (305, 509 a 513 - obr. 119: 1, 2; 120: 5, 6; 121: 3, 4) sa nasli po
dvoch exem plaroch a v hrobe 262 az 16 kusov (obr. 1 18:1-16). V ychadzajuc z triedenia
silexovych streliek m ierzanow ickej kultury v M alopol’sku W. Borkowskym (1987, 167)
na styri zaklad ne typy, prevaznu vacsinu exem p laro v z u v ed en y ch h robov m ozno
priradit’ k I. a II. typu. Iba niekol’ko kusov patri typu III. Strelky svojou m orfologiou
su blizsie strelkam kultury so snu rovou k eram ikou nez strelkam kultury zvoncovi-
tych poharov. Su blizke II. typu silexovych streliek kultury so snurovou keram ikou
v ram ci triedenia /. Machnika (1966,48), teda strelkam trojuholnikoviteho tvaru s hlbsim
vru bom v zakladni a so zaoblenym i krid elkam i. D lzka streliek sa pohyb ovala od 14
do 41 m m a rozpatie k rid eliek od 11 do 21 m m . Ich rozna velTcost’ - „k a lib er" - m ala
zrejm e svoj prakticky vyznam pri love. M ozno pred pokladat’, ze vacsie exem p lare
sa pou zivali na lov vysokej a diviacej zveri, m en sie na lov zajacov, pernatej zveri
a vtakov (Bdtora 1994, 11, 12).
P ocet streliek v h ro b o ch n itrian sk ej k u ltu ry n a jca stejsie d o sah u je p o cet do 10
kusov. V iac ak o 10 k u so v sa o b ja v u je iba v y n im o cn e, n ap rik lad na p o h reb isk u
v H o leso v e na M orave sa v h ro be 310 n ach ad za lo 15 streliek (Ondrdcek/Sebela 1985,
tab. 30: 1-15). O d lisna situ acia je v p ribu zn ej m ierzan o w ick ej k u ltu re v M alopol’-
sku, kde bo lo p resk u m an y ch n ieko l’k o hrobov, k to re o b sa h o v a li v y se 20 k u so v
silex o v y ch streliek. N ajp o cetn ejsie zastu p en ie m ali v h ro b e 87 v M ierzan o w iciach ,
kde bo lo u lo zen y ch az 25 streliek (Machnik 1967, 74). T rad icia d avan ia v acsieh o
poctu streliek do h robov z rejm e sp o civa v p red ch ad zaju cej k u ltu re so sn u rov ou
k eram iko u a v k u ltu re C hlop ice-V esele. D o k u m en tu je to n ap rik lad 21 silex o v y ch
streliek v h ro be 1 ku ltu ry so sn u rov ou k eram iko u v Z u k o w e (Marciniak 1960, 48),
15 silex o v y ch streliek v h ro b e 89 ku ltu ry C hlo p ice-V esele v M ierz a n o w icia ch (Uza-
rowiczowa 1970, obr. 8: e), 9 ex em p laro v v ziarov o m h ro b e vo W ierzeb n iku (Sazvicka
1922-1924, 297) a 8 kusov v h ro b e v i v h ro bo ch stred o d n ep ersk ej kultury, kde bolo
n ap riklad v hrobe 1 m ohyly 11 na lo k alite C h o d o so v ici u lo zen y ch az 27 k u so v (Ar-
temenko 1967, obr. 27: 1-27). V y ch ad zaju c z p o zo ro v an ia, ze n a jb o h a tsie v y b av en y
h ro b 262 na poh rebisk u v M ytnej N ovej V si o bsah o v al i n a jv ia c silex o v y ch streliek,
sa u k azu je su vis m edzi p o cto m streliek v h ro b e a sp o lo cen sk y m p o stav en im po-
ch o van eh o. N apokon, uz d av n ejsie na to p o u k azal L. S. Klein (1967, 210, 222-227)
a S. N. Bratcenko (1989, 70-82).
V ysledky petrografickej analy zy L. Illasovej (Prirod oved na fakulta UK F v N itre)
ukazali, ze strelky z hrobov v M ytnej N ovej Vsi boli zhotovene prevazne z radiolaritu,
lim nokvarcitu a rohovca. Iba jed en exem p lar bol z opalu. Taketo zlozenie silexov ych
surovin v podstate koresponduje s pozorovaniam i aj na inych pohrebiskach nitrianskej
kultury (Valde-Nowak 1988a, 33-41; Bdtora 1991, 98-101). R adiolarit cokolad ovoh ne-
dej farby ziskavali nositelia nitrianskej kultury p red ovsetkym z pohori brad loveh o
pasm a zapadneho Slovenska (oblast' Bielych Karpat a Jav om ik ov na strednom Povazi),
 183

hlavne v üseku nazÿvanom kysucko-pieninskâ séria (Bâtora/Illâsovâ 1987,236), ako aj

v sevemÿch oblastiach bradlového pâsma medzi Nemsovou a Pruskÿm. Povrchovÿm
prieskumom sa podarilo lokalizovat' t'azobné polia napriklad v katastri Vrsateckého
Podhradia, Krivoklâtu a Bolesova (Pavelcîk 1993,67-73). Loziskâ râdiolaritu na Povazi
boli znâme uz obyvatel’stvu moravskej snürovej keramiky (Kopacz/Sebela 1992, 70).
Limnokvarcit sa ziskaval v priestore Ziarskej kotliny na strednom Slovensku
v katastroch obd Slaskâ, Lutila, Jelsovÿ potok a Kopernica, kde su dodnes viditel’né
stopy po povrchovÿch lomoch. Nie je vylücené ani jeho ziskavanie zo sekundârnych
lozisk na dolnom toku rieky Hron (Bâtora 1991,100).
V Mÿtnej Novej Vsi sa v hrobe 262 popri silexovÿch strelkâch nachâdzalo skrabadlo
a cepel’ zhotovenâ z limnokvarcitu (obr. 118: 22, 23) a v inventâri hrobu 206 boli dva
neopracované üstepy zo sedého pazürika a rohovca (obr. 123: 3, 4).

DATOVANIE HROBOV S DOMAMI MRTVYCH

Ako ukâzala predchâdzajüca analÿza inventâra, vsetky hroby s domami mrtvych

z pohrebiska v Mÿtnej Novej Vsi mozno datovaf do vcasnej fâzy nitrianskej kultüry,
t. j. na pociatok stupna BAI. Casovo je s nimi süvekÿ tiez hrob 19 z pohrebiska v Mo­
ravskej Novej Vsi, patriaci protounëtickej kultüre. Hrob 31 z pohrebiska v Brand je
mozné v râmci analyzovanej skupiny hrobov povazovaf za mladsi. Vÿraznÿ kovovÿ
inventâr umoznuje jeho datovane na pociatok klasickej fâzy nitrianskej kultüry.
V süvislosti so skutocnosfou, ze na pohrebisku v Mÿtnej Novej Vsi sa zistilo az
5 hrobov s domami mrtvych v râmci jednej vÿvojovej fâzy, vystupuje do popredia
otâzka ich vzâjomného chronologického postavenia. Z umiestnenia hrobov tohto
typu v râmci pohrebiska prevazne v radoch (hroby 262, 305, 509 a 513) je zrejmé, ze
zomreli boli do nich pochovani postupne (obr. 116). Mimo radov je vysunutÿ iba hrob
206. Akékol’vek pokusy blizsie urdf, ktorÿ z hrobov s domami mrtvych je najstarsi,
by mali bez celkovej analÿzy pohrebiska iba spekulativny Charakter.

SPOLOëENSKÉ POSTAVENIE POCHOVANŸCH V DOMOCH MRTVYCH

V süvislosti s domami mrtvych vystupuje do popredia otâzka, kto v nich bol

pochovanÿ? Uz samotnâ üprava a centrâlne umiestnenie hrobov v râmci vcasnej
fâzy pohrebiska v Mÿtnej Novej Vsi aj hrobu na pohrebisku v Brand naznacuje, ze
nejde o pochovanie beznÿch clenov komunity. Viaceré artefakty ulozené v hroboch
poukazujü na to, ze islo o jedincov, ktori vykonâvali urdté obrady spojené s kultom.
V tejto süvislosti mozno spomenüf pazüry z laby medved’a (Mÿtna Novâ Ves, hrob 262
- obr. 118:17-21), poukazujüce na existendu kultu medved'a, ktorÿ bol spojenÿ s dobyt-
kârstvom (Krajnov 1972,198) a kostené trubice (Mÿtna Novâ Ves, hrob 206) zhotovené
z dutÿch kosti dolnÿch koncatin oviec alebo kôz (obr. 123: 5, 6; 124; 125), ktoré mohli
slüzif ako hudobné nâstroje - pist’aly alebo flauty, casto spojené s carovanim üspesnosti
lovu, ürodnosti a znovuzrodenia (Häusler 1960, 32), vyuzivali sa vsak aj pri rituâlnom
dojeni, ktoré vykonâvali spravidla carodejnici a zariekad (Galkin 1975,187-189).
Dalsiu skupinu predstavujü artefakty svedciace o spolocenskom postaveni pocho-
vanÿch v domoch mrtvych. V prvom rade medzi ne patri bojovÿ sekeromlat (Mÿtna
184

Nova Ves, hrob 262 - obr. 118: 28), ktorÿ uz v kultüre so snurovou keramikou patril
к vÿbave bojovnickej elity (Fischer 1956, 140). Dobre to dokumentuje hrob bojovnika
kultury l’udu so snurovou keramikou z Wallendorfu (Fischer 1956, 126). V suvislos-
ti s kamennÿmi artefaktmi mozno spomenûf і mimoriadne vysokÿ pocet streliek
(16 kusov) v hrobe 262 v Mÿtnej Novej Vsi (obr. 118: 1-16). Z d’alsich artefaktov je to
napriklad kostenÿ terdksotvorm i na okraji (Branc, hrob 31 - obr. 122:5), ktorÿ mohol
byt’ znakom mod v hroboch bojovnikov alebo vyssie postavenÿch jedincov a sücas-
ne і predmetom magického charakteru, amuletom (Vladdr 1973a, 154, 155; Bazielich/
Machnik 1986, 173). Medené plechové kovania opaska (Branc, hrob 31 - obr. 122: 4,
6, 7) mozno povazovaf za charakteristickÿ inventar hrobov vÿnimocnÿch jedincov
- nâcelm'kov (Vladdr 1973a, 148). Mimoriadne vel’ké exemplâre kancich klov v hrobe
305 v Mÿtnej Novej Vsi (obr. 113: 3, 4; 121: 9, 10), ktoré boli pôvodne umiestnené na
lebke ako sücasf celenky alebo ciapky, patrili к oznaceniu bojovnikov a näcelnikov.
Podobnÿmi klami, umiestnenymi priamo na lebke, bol vybavenÿ jedinec v hrobe kul-
türy so snurovou keramikou v Erfurte-Gisperslebene, ktorÿ bol charakterizovanÿ ako
hrob samana, resp. posadnutého knaza (obr. 126: 2; Behm-Blancke 1989,125). Do tejto
kategörie patri napriklad aj primârny hrob pod mohylou v anglickom Chilboltone
(Kinnes 1994, 7) a hrob v stredonemeckom Stedtene (Matthias 1964, obr. 2: f, g).
Popri predmetoch hrobovej vÿbavy je osobitné postavenie pochovanÿch v domoch
mrtvych zvÿraznené і konanim tryzny nad hrobom, ktorej zvysky sa podarilo za-
chytif v hrobe 305 v Mÿtnej Novej Vsi (obr. 86). Spätost' medzi odbavovanim tryzny
a vÿnimocnÿm postavenim pochovanÿch je dolozenä najmä v bohato vybavenÿch
mohylâch unëtickej kultöry v strednom Nemecku (Helmsdorf - Größter 1907, 18)
a Vel’kopol’sku (Szczepankowice, Leki Male - Sarnowska 1969, 22, 26).
Z uvedeného teda vyplÿva, ze v hroboch s domami mftvych boli pochovani jedinci
s vÿnimocnÿm spolocenskÿm postavenim. Pozorovania z pohrebisk v Mÿtnej Novej
Vsi a v Brand vsak ukazujü, ze aj v râmci tejto kategörie existovala urcitä diferenciâcia.
Kvalitou і kvantitou hrobovej vÿbavy, ako і ùpravou (drevenâ komora) a kubatûrou
hrobovej jamy (4,53 m3) sa od hrobov s domami mrtvych vÿrazne odlisuje hrob 262
v Mÿtnej Novej Vsi (obr. 108; 111:1, 2; 118) a hrob 31 v Brand (5,1 m3) (obr. 122). Oba
hroby mozno oznacit bezpochyby za hroby vodcov-nâcelnikov, ktori mohli plnif aj
ülohu samanov. Z d’alsich styroch hrobov z pohrebiska v Mÿtnej Novej Vsi charakte-
rom a umiestnenim hrobovej vÿbavy dastocne splna kriteriâ hrobov samanov hrob
206 (obr. 123) a hrob 305 (obr. 121). Zvysné hroby, teda hrob 509 (obr. 120) a hrob 513
(obr. 119), svojim inventârom pripominajü hroby lovcov-bojovnikov.
Zvlâstnost’ou hrobov s domami mrtvych na pohrebisku v Mÿtnej Novej Vsi je,
ze vsetci piati v nich pochovani muzi mali vek 20-30 rokov, patrili teda do vekovej
kategörie adultus I (Jakab 1999, 58-67). Dalsou zvlâstnost’ou je zistenie pocetnÿch
traumatickÿch stop na lebkâch і na postkraniâlnom skelete pochovanÿch. Vo vâcsine
pripadov ide о smrtel'né poranenia. Vzhl’adom na skutocnosf, ze nâsilné zâsahy na
lebkâch boli zistené aj v inÿch hroboch z toho istého horizontu na pohrebisku v Mÿt­
nej Novej Vsi, mozno opravnene predpokladaf, ze ide о nâsledky bojovÿch stretnuti,
ktoré postihli vsetky kategörie obyvatel’stva danej komunity.
Hroby s domami mrtvych na pohrebisku v Mÿtnej Novej Vsi museli byf pomerne
dlhü dobu v teréne viditel'né. Svedci о tom predovsetkÿm fakt, ze neboli ani v jednom
pripade porusené mladsimi hrobmi. Skutocnosf, ze ani jeden z uvedenÿch hrobov
 185

(ani dalsie okolité hroby) nebol porusenÿ sekundâmym zâsahom (vykradacmi) pocas
celého trvania pohrebiska, umoznuje predpoklad, ze tâto cast' pohrebiska bola po dlhü
dobu tabu. Aj toto pozorovanie by sa za vyssie uvedené osobitné sociâlne postavenie
pochovanÿch v domoch mrtvych prihovâralo.

OTÄZKA PÔVODU HROBOV S DOMAMI MRTVYCH

NA LJZEMI SLOVENSKA

Uz predchâdzajüce analÿzy pohrebného ritu a materiâlu z hrobov naznacili, ze

domy mrtvych boli rozsirené v sirokom geografickom priestore Eurôpy a vyskytovali
sa takmer pocas celého pravekého vÿvoja. Z toho dôvodu ich mozno povazovat’ za
jeden z dôlezitych pramenov pre sledovanie vzâjomnÿch vplyvov a kontaktov nie-
len medzi jednotlivÿmi kultürami, ale і medzi kultûmymi oblast’ami. Vÿznamnâ sa
v tomto kontexte ukâzala geografickâ poloha üzemia Slovenska v oblasti stredného
Dunaja v sevemej cash Karpatskej kotliny, vdaka ktorej sa stalo dôlezitou kultümou
krizovatkou, ktorou prechâdzali civilizacné prüdy z juhu na sever, z vÿchodu na zâpad
a opacne. Evidentne sa tâto skutocnost’ prejavila pri domoch mrtvych. V pohrebnom
rite і v artefaktoch pochâdzajücich z domov mrtvych su evidentné doklady kultümych
vplyvov, resp. spojeni ûzemia Slovenska s dvomi odlisnÿmi kultürnymi oblast’ami
Eurôpy - so zâpadnou a severozäpadnou Euröpou so silnÿmi tradiciami megalitickÿch
kultür a s vÿchodnou Euröpou s tradiciami stepnÿch a lesostepnÿch kultür.

Spojenia so zâpadnou a severozäpadnou Euröpou

Vyskyt domov mrtvych v nitrianskej a protoûnëtickej kultüre na ûzemi juhozâ-

padného Slovenska a juhovÿchodnej Moravy mozno povazovat’ za vÿsledok silného
pôsobenia tradicii pohrebného ritu predchâdzajùcej kultùry so snürovou keramikou.
Najmä v severozâpadnej oblasti jej rozsirenia (stredné Nemecko, Durinsko) sa pred-
stava hrobu ako domu mrtveho infiltrovala do duchovného zivota jej nositel'ov z pred-
châdzajûcich neolitickÿch, ale najmä eneolitickÿch kultür, ktoré boli silne ovplyvnené
megalitickÿm kultümym okruhom. Uz na pohrebisku kultùry s lineâmou keramikou
v Sondershausene v strednom Nemecku (Kahlke 1954,65,66) su dolozené viaceré javy
pohrebného ritu, ktoré v stredodunajskom priestore vystupujü az о niekolko tisicroci
neskôr, na pociatku doby bronzovej. Patri к nim napriklad aj ukladanie nâdob do nâ-
sypu nad hrobom, ktoré je dolozené na viacerÿch pohrebiskâch v skümanej oblasti.
Pôvod zvyku ukladat’ zomrelÿch do drevenÿch truhiel, ktory registrujeme takmer
na vsetkÿch vcasnobronzovÿch pohrebiskâch s kostrovÿmi hrobmi v stredodunajskej
oblasti, mozno hl’adat’ v regiône sevemého Nemecka, Dânska a kultùry severoeuröp-
skych ojedinelÿch hrobov.
Popri pohrebnÿch zvykoch sa kultürne spojenia so severozâpadoeurôpskou kul­
tümou zonou prejavili aj v nâlezovom materiâli hrobov s domami mrtvych z ùzemia
Slovenska. Dobre to dokumentuje sekeromlat lod'kovitého tvaru z hrobu 262 v Mÿtnej
Novej Vsi (obr. 118:28), ktory je mozné zaradit' к sekeromlatom s obojstrannÿm ostrim
- typ Lunden (Zdpotockÿ 1992,131). Mozno ho povazovat’ za charakteristickÿ severskÿ
element. Uvedené kultürne spojenia sa dajü sledovat' aj na d’alsich nâlezoch, napriklad
186

Obr. 130. Medene dyky nitranskej kultury (1, 2) z juhozäpadneho Slovenska a skupiny Sin­
gen (3,4) z juhozäpadneho Nemecka. 1 - Nitra-Cerman, hrob 69; 2 - Sala-Dusikaren, hrob 7;
3 - Singen, hrob 33; 4 - Singen, hrob 69 (1, 2 - podra: Vladär 1974; 3, 4 - podl’a: Krause 1988).

snürovü vyzdobu - krokvice - na nädobe z hrobu 262 v Mytnej Novej Vsi, ktorä ma
najpocetnejsie predlohy na nädobäch kultury so snürovou keramikou v Nemecku,
najmä v oblasti sevemej oderskej skupiny (Schroeder 1951, tab. 5: 1; 10: 3; 21: 1, 4, 8)
a v strednom Nemecku (Bach et al. 1975, tab. XXXIX; Biicke/Bartel/Gall 1989, obr. 22: 5).
Dalsia nädoba z hrobu 509 v Mytnej Novej Vsi (obr. 120: 7) ostrym lomom vydutiny
a celkovym stvämemm vel'mi pripomina nädobu adlerberskej skupiny z Ladenburgu
vhomom Poryni (Köster 1966, tab. 11:16) a nie je ojedinelym artefaktom, ktory pouka-
zuje na podobnost’ so vcasnobronzovymi nälezmi z Porynia. Patri k nim i kostend ihlica
z toho isteho hrobu (obr. 120: 1), ako aj d'alsi exemplar z hrobu 335. Ide o sablovito
prehnutü ihlicu vyhotovenü z kancieho kla. V tejto süvislosti mozno upozomit’ na
velTcü podobnost' medenych dyk z pohrebiska Singen v juhozapadnej cash Nemecka
(hroby 33 a 69) s dykami z pohrebisk nitrianskej kultury z Nitry-Cermana (hrob 69)
a §ale-Dusikame (hrob 7) na juhozapadnom Slovensku (obr. 130; Vladär 1974, tab. 2: 22,
23). Ze nejde o podobnost' iba tvarovü, ale aj o blizke metalograficke zlozenia dyk
z oboch uvedenych oblasti, poukäzali H. Schickler (1977,625) a tiez R. Krause (1988,55).
V pripade artefaktov z prostredia skupiny Adlerberg a Singen zrejme nejde o nähodnü
podobnost’ s nälezmi z hrobov nitrianskej kultury. Najskor ich mozno povazovat’ za
vysledok kulhimych spojeni, pri ktory ch sprostredkujücu ulohu zohrävala rieka Dunaj.
Jej tok v smere zäpad-vychod däval k tomu dobry predpoklad. Za taküto moznost'
by sa prihoväralo i chemicke zlozenie medenych predmetov najrozsiahlejsej skupiny
(clustra 2 - so 132 vzorkami), ktorä bola vyclenenä pri metalografickej analyze kovo-
vych predmetov z pohrebiska v Jelsovciach na juhozäpadnom Slovensku. Zlozenie
medi v tejto skupine je blizke medi, ktorâ vystupuje na pohrebisku kultümej skupiny
Unterwölbling v Gemeinlebarne A v Raküsku, v adlerberskej skupine, v skupine Ries
a Singen v juznom a zâpadnom Nemecku (Bâtora/Pernicka 2000, obr. 3). Za vÿznamnÿ
v tomto kontexte mozno povazovaf i nâlez fajansového korâlika zo Singenu, ktorÿ
ma podobné chemické zlozenie ako korâliky z Ostroznej Novej Vsi na juznej Morave.
R. Krause (1988, 101) uvazuje o jeho moznom importe z üzemia Moravy. Na znâme
vzt'ahy juhonemeckej straubinskej kultüry ku kultüram z oblasti stredného Dunaja
a Karpatskej kotliny poukâzal uz dâvnejsie H. ]. Hundt (1961,145-176). Novsie sa rysu-
jüce kultume spojenia medzi skupinou Singen a Adlerberg v zâpadnej casti Nemecka
a skupinou Unterwölbling (Gemeinlebam A) v Raküsku (Köster 1966,83) a nitrianskou
kultürou na juhozâpadnom Slovensku (Mÿtna Nova Ves) naznacujü existenciu vza-
jomnÿch vÿmennÿch kontaktov uz na pociatku doby bronzovej.
Komunikacnâ üloha Dunaja v smere zâpad-vÿchod a naopak nestratila na svojom
vÿzname ani v neskorsom obdobi. Dobre to dokumentujü keramické nâlezy (dzbânky
tokodského typu) z juznÿch ù e c h v üdoli Vltavy (Hoste), ktoré majü bezpochyby
svoj pôvod v Karpatskej kotline (obr. 131; Benes 1984, obr. 11).

Obr. 131. Dzbânik typu Tokod z juhoceskej lokality Hoste (podl’a: Benes 1984).
188

Spojenia so stepnou a lesnou oblast'ou

vychodnej Euröpy

Este intenzivnejsie nez so zàpadnou a se-

verozâpadnou oblast’ou Euröpy sa v hroboch
s domami mrtvych z üzemia Slovenska pre-
javili vplyvy a spojenia s vychodoeuröpskou
kultümou oblast'ou. Vyplynulo to, prirodze-
ne, z celkovej kultürno-historickej situacie,
v ktorej sa oblast’ severnej cash Karpatskej
kotliny v zâvere eneolitu a na pociatku doby
bronzovej nachâdzala. Uz z charakteristiky
J. Vladâra (1973b, 253-255) vyplynulo, ze
expanziou obyvatel’stva kultüry Chlopice-
-Veselé spoza severného oblüka Karpât na
üzemie Slovenska zacala silnâ infiltrâcia vy-
chodoeurôpskych kultümych vplyvov, co sa
nâsledne prejavilo i v zmene celkovej kultümej
orientâcie. V dôsledku uvedenej expanzie tu
doslo k novej kvalite vzt’ahov medzi oboma
kultümymi oblast’ami. Z toho dôvodu sa popri
samotnom trojrozmernom archeologickom
materiâli vplyvy z oblasti vychodnej Euröpy
Obr. 132. Holesov. Hrob 294 nitrianskej
kultüry, obsahujüci aj lebku hovadzie­ vÿrazne prejavili v pohrebnom rite.
ho dobytka (podl’a: Ondrâcek/èebela V prvom rade mozno spomenüf samotnü
1985). üpravu hrobovÿch jâm, ktorâ pozostâvala zo
stupnovitého zahlbenia (hrob 262 v Mÿtnej
Novej Vsi a hrob 31 v Branci). I ked’ sa s nim
stretâvame aj v severozâpadnej oblasti rozsirenia kultüry so snûrovou keramikou
(Poserna - Götze 1909,188-191) a v kultüre zvoncovitÿch pohârov (hrob XIII v Smoline
na Morave - Novotny 1958, obr. 3), ovel’a skôr a pocetnejsie je zastüpené v hroboch vo
vychodnej Europe (jamovâ kultüra). Dalej je mozné uviest’ hroby s kostrami ulozenÿmi
v drevenÿch zruboch obdlznikovitého a stvorcového tvaru na pohrebisku nitrianskej
kultüry v Jelsovciach na juhozâpadnom Slovensku (hroby 444 a 526 - obr. 109: 3, 4).
Priame analogie k nim mozno nâjst’ ojedinele uz v hroboch ,,pre-jamovej kultüry" v ob­
lasti stredného Donu (Svatove - Bratcenko 2003, obr. 2) a pocetnejsie najmä v hroboch
zrubovej kultüry v regiöne homého toku Donca (Kamysevka a Stratilatovka - Tallgren
1926, obr. 33 a 34; Izjum - obr. 109: 1, 2; Gimbutas 1965, obr. 358). Podobnost’ medzi
hrobmi z oboch uvedenÿch oblasti je i napriek vel'kej vzdialenosti az prekvapujüca.
V nitrianskej kultüre (Holesov na Morave, hroby 294 a 407 - obr. 132) je dolozenÿ
dokonca aj takÿ detail, ako je ulozenie lebiek hovadzieho dobytka do hrobovej jamy
(Ondrâcek/èebela 1985, obr. 117; 151).
V jednom z hrobov s drevenÿm zrubom na pohrebisku v Jelsovciach (hrob
444) mala kostra muza dolné koncatiny ulozené v tzv. zabej polohe (obr. 109: 3;
133:2). Ide o ulozenie, ktoré je priznacné predovsetkÿm pre hroby jamovej kultüry.
Okrem Ukrajiny a juzného Ruska sa objavuje i v nam geograficky blizkej oblasti,
 189

Obr. 133. Hroby s kostrami ulozenÿmi v tzv. zabej polohe. 1 - Suchohrdly, Morava; 2 - Jelsovce,
Slovensko; 3 - Sandomierz, Pol'sko; 4 - Bachmutskij Ujezd, Rusko; 5 - Kietrz, Pol’sko; 6 - Kéte-
gyhâza, Madarsko (podra: Stuchlik 2000; Bâtora 1991; KamienskalKulczycka-Leciejewiczowa 1970;
Gorodcov 1907; Machnik 1979; Ecsedy 1979).
190

Obr. 134. Мара stredoeuröpskych lokah't s kostrami ulozenÿmi v tzv. zabej polohe a vyznacenÿm
areâlom rozsirenia a zâsahu jamovej kultùry v strednej a vÿchodnej Europe. 1 - Königshofen,
2 - Nohra, 3 - Kbely u Prahy, 4 - Cerhenice, 5 - Suchohrdly, 6 - Jelsovce, 7 - Nitra-Cermân, 8 - Nit-
ra-Dolné Krskany, 9 - Sala, 10 - Kétegyhâza, 11 - Kost’any, 12 - Lesné, 13 - Kietrz, 14 -Miemowo,
15 - Samborzec, 16 - Zukôw, 17 - Püspokladâny.

vo vÿchodnom Mad'arsku (obr. 133: 6; Kétegyhâza, mohyla 3, hrob 6 - Ecsedy 1979,

obr. 10). V stredoeurôpskom priestore sa ulozenie zomrelÿch v tzv. zabej polohe ob-
javuje v zâvere eneolitu v kultùre so snùrovou keramikou na vÿchodnom Slovensku
(Lesné) a v juznom Pol’sku (Kietrz - obr. 133: 5), kde vystupuje ojedinele і v kultùre
zvoncovitÿch pohârov (Sandomierz - obr. 133: 3). V starsej dobe bronzovej sa popri
nitrianskej kultùre stretâvame s takto ulozenÿmi dolnÿmi koncatinami aj v hroboch
staroùnëtickej fâzy ùnëtickej kultùry (obr. 134) na Slovensku (Nitra-Dolné Krskany,
obiekt 16 - Brezinovâ 2005, obr. 4: 3), na Morave (Suchohrdly, hrob 5 - obr. 133: 1),
v Cechâch (Kbely u Prahy - Stockÿ 1926, 16; Cerhenice, hrob 15 - Dvorak 1932, 112)
a vo vÿchodnom Nemecku (Nohra, hrob 6 - Schmidt-Thielbeer 1955,108).
Uskutocnovanie tryzny priamo nad hrobom, ktoré bolo zistené v hrobe 305 v Mÿt-
nej Novej Vsi, ma zrejme tiez svoje korene v oblasti vÿchodnej Eurôpy. Poukazujù na
to ohniskâ s popolom a uhlikmi, nachâdzajùce sa v nâsypoch mohÿl jamovej kultùry
na Ukrajine (Smela, Domantovo - Häusler 1976,67). Novÿ rozmer vÿchodoeurôpskych
 191

kultümych vplyvov, zapocaty expanziou kultüry Chfopice-Vesele juhozäpadnym

smerom, sa prejavil v znacnej miere i v obsahu nitrianskej kultüry. Z keramickeho
materiälu mozno v tejto süvislosti spomenüt’ vel’kü dvojkönickü nädobu zdobenü
odtlackami nepravej snüry, ktorä bola ulozenä na strope zrubu v hrobe 526 na poh-
rebisku v Jelsovciach. Takä istä vyzdoba bola na spodnej casti nädoby, ktorä sa nasla
vo vrstve IV/1 v Barci na vychodnom Slovensku (Häjek 1961, obr. 6). Analogickä vy­
zdoba nepravej snüry sa vyskytuje na keramike stredodneperskej a jamovej kultüry
na Ukrajine (Vladär 1973b, 258). Objavuje sa na sidlisku v Strelici (Artemenko 1967, obr.
13:4,7,17) a v strednej i vrchnej kultümej vrstve na sidlisku v Michajlivke (Lagodovska/
Saposnikova/Makarevic 1962, tab. V: 2, 5, 6, 8, VI: 2; XVIII: 10, 12). Zrejme za vysledok
vychodnych vplyvov mozno povazovaf i keramiku zdobenü textilnymi odtlackami
a slamovanim, pochädzajücu z viacerych hrobov zo vcasnej fäzy nitrianskej kultüry
na juhozäpadnom Slovensku (Mytna Nova Ves, hroby 85, 330 a 454; Cierny Brod,
hrob 79 - Veliacik 1969, obr. 5: 4).
Z metalurgickych vyrobkov sa v hroboch s domami mrtvych vyskytla aj medenä
industria v tvare vrboveho listu (Mytna Nova Ves, hroby 206 a 513; Branc, hrob 31),
ktorä mä svoje korene v oblasti sevemeho Kaukazu (Dagestan) a v pril’ahlej äzijskej
oblasti (Vladär 1973a, 256). Podobne o tomto kultümom priestore treba hl'adat’ povod
fajansovych korälikov (Mytna Novä Ves, hrob 509), ktorych nepocetne exempläre sa
objavujü na pociatku doby bronzovej v stredodunajskej oblasti (Bätora 1995,188). Cesta
ich pravdepodobneho transportu smerovala z Kaukazu do severnej casti Karpatskej
kotliny cez juhoruske stepi, pozdlz Ciemeho mora, cez Ukrajinu, juzne Pol’sko, prie-
smyky Karpät a Moravskü bränu (Novotny 1959,14; Vladär 1973a, 152).
Viacere kostene artefakty, ktore sa vyskytli v hroboch s domami mrtvych majü
svoj prapovod vo vychodoeuropskej, resp. äzijskej oblasti. Jednym z tychto artefaktov
sü kostene trubice zhotovene z holennych kosti oviec alebo koz (Mytna Novä Ves,
hrob 206), pripadne z kosh' vtäkov, ktorych ücel nie je jednoznacny (obr. 124). V inven-
täri episnürovych vcasnobronzovych kultür ich mozno povazovat’ za bezprostredne
dedicstvo kultüry so snürovou keramikou. Ich starsie predlohy je vsak mozne hl’adat’
uz v eneolitickych kultürach juznej Ukrajiny a pribajkalskej oblasti. Dobre to doku-
mentujü nälezy z dnepro-doneckej kultüry pri Azovskom mori na pohrebisku Mariu­
pol (Makarenko 1933, tab. X: 40) a na pohrebiskäch Ziloj a Vercholensk v Pribajkalsku
(obr. 125; Okladnikov 1950, 397; 1978, 88, 92). Pomerne casto sa vyskytujü i v hroboch
jamovej kultüry a vcasnej fäzy zrubovej kultüry v stepnej oblasti Ukrajiny.
Aplikäcia kancich klov na celenku, resp. na ciapku, sa v stredozäpadoeuröp-
skom priestore objavila v hroboch kultüry so snürovou keramikou (obr. 126; Er­
furt-Gispersleben; Erfurt-Nordhäuser Straße; Freienbessingen - Behm-Blancke 1989,
120,125, obr. 1) a näsledne i v hrobe nitrianskej kultüry (Mytna Novä Ves, hrob 305
- obr. 113: 3, 4). Korene tohto zvyku mozno hl’adaf taktiez v oblasti juznej Ukrajiny
a Pribajkalska. Iste nie je bez zaujimavosti, ze ide prevazne o tie iste lokality a casto
i hroby ako v pripade kostenych trubic (Mariupol a Vercholensk).
Nateraz ojedinely nälez pazürov (5 kusov poslednych clänkov) z laby medved’a
v hrobe 262 v Mytnej Novej Vsi mozno bezpochyby späjat’ s vychodoeuröpskou ob-
last’ou. Najskor s jej lesnym päsmom, v ktorom bola rozsirenä fat’janovskä kultüra.
Präve v nej bol kult medved’a mimoriadne rozsireny, o com svedcia i regulärne hroby
medved’ov v rämci pohrebisk vo Vaulove a v Cholmovogorsku (Krajnov 1964, 33).
192

Pohrebisko nitrianskej kultüry v Mÿtnej Novej Vsi späja najmä s pohrebiskom fat'-
janovskej kultüry vo Vaulove okrem dokladov kultu medved’a viac javov, ktoré su
spolocné pre obe pohrebiska. V prvom rade su to hroby jedincov s vÿnimocnÿm
postavenim v danej komunite (vodcov, nâcelnikov, samanov), s osobitnou üpravou
hrobovej jamy (stupnovitâ üprava a vydrevenie, kolové konstrukcie v rohoch hrobo-
vej jamy), s osobitnÿm inventârom (dyka z kosti medved'a, zub medved'a, kamenny
sekeromlat) a s ich centrâlnym umiestnenim v râmci pohrebiska. Dalej je to vÿskyt
celÿch nâdob v nâsype nad hrobom, resp. v zâsype hrobovej jamy nad kostrou, stopy
tryzny nad hrobom vÿnimocného jedinca a umiestnenie kamenného sekeromlatu pred
tvârou pri pravej ramennej kosti. Osobitne vÿznamnÿ je vÿskyt regulârneho hrobu
celej ovce alebo kozy v okrajovej cash oboch pohrebisk.
Hroby s domami mrtvych z üzemia juhozâpadného Slovenska ukâzali, ze nielen
cast' materiâlnej kultüry, ale najmä pohrebné zvyky kultüry so snürovou keramikou
v mimoriadnej intenzite prezivali d'alej v nitrianskej kultüre. Ich doklady sü skutocne
pocetné a v detailoch vel’mi podobné. Oprâvhujü preto к domnienke, ze aj üzemie
juhozâpadného Slovenska bolo pôvodne osidlené nositel’mi kultüry so snürovou
keramikou. Okrem nedâvno preskümanÿch dvoch hrobov v Trencine (Cheben 2005,
obr. 3; 4) bola pozorovanâ і znacnâ koncentrâcia nâlezisk kamennÿch sekeromlatov
snürového typu v blizkosti horskÿch prechodov Malÿch a Bielych Karpât tak na
strane moravskej (Bânov, Nivnice, Slavkov, Suchâ Loz), ако і na strane slovenskej
(Bzince pod Javorinou, Brezovâ pod Bradlom). То naznacuje, ze expanzia kultüry
so snürovou keramikou v juhovÿchodnom smere sa sirila z üzemia Moravy (Bâtora
1989a, 208). Napriek ojedinelÿm nâlezom kamennÿch sekeromlatov snürového typu
na dolnom Povazi (Krizovany nad Dudvâhom), dolnom Ponitri (Stefanovicovâ, Kom-
jatice) a Pozitavi (Zlaté Moravce, Volkovce) je otâzne, ci zâsahom kultüry so snürovou
keramikou bola vÿraznejsie dotknutâ і juznâ, nizinnâ cast' juhozâpadného Slovenska,
alebo iba jeho podhorské a horské oblasti, podobne ako na vÿchodnom Slovensku
(Budinskÿ-Kricka 1967, obr. 53). Keramickÿ materiâl z pohrebiska v Mÿtnej Novej Vsi,
ktoré patri к najsevernejsim pohrebiskâm nitrianskej kultüry na Ponitri (nachâdza sa
blizko horskej oblasti), mâ mimoriadne archaickÿ Charakter. Popri prvkoch kultüry
so snürovou keramikou sü v nom zakonzervované este aj prvky bosâckej kultümej
skupiny, со by umoznovalo predpokladat', ze reziduâ neskoroeneolitického obyvatel’-
stva prezivali v horskÿch oblastiàch juhozâpadného Slovenska az do pociatku doby
bronzovej. Urcitÿm signâlom v tomto smere by mohol byt’ і vÿskyt troch pravdepo-
dobne eneolitickÿch mohÿl na vÿchodnom üpâti Povazského Inovca v Nemeckâch
(Budinskÿ-Kricka 1947, 60).
 4. FAJANSA A JANTÂR
V SEVERNEJ CASTI KARPATSKEJ KOTLINY
(Starsia doba bronzovâ)
Vÿznamnü zlozku nâlezového inventâra v jednotlivÿch kulturach a kulturnych
skupinâch starsej doby bronzovej v severnej casti Karpatskej kotliny tvoria popri
medenej a bronzovej industrii nâlezy fajansu a jantâru. Ich prvÿ vÿskyt v stredo-
dunajskej oblasti mozno zaregistrovat' uz v zävere eneolitu v kulhire zvoncovitych
pohârov na juznej Morave (Ledce I - Hâjek 1941-1942, tab. 6), vo vychodnom Rakusku
(Leopoldsdorf - Pittioni 1954,273, obr. 193:8) a v severozâpadnom Mad'arsku (Sarröd
- Kâroly 1971-1972,173), ako і v protounëtickej kultùre na Morave (Marefy - Ondrâcek
1967, 410, obr. 18: 8).

Obr. 135. Мара rozsîrenia fajansovych korâlikov v starsej dobe bronzovej v severnej casti Kar­
patskej kotliny a v pril'ahlÿch oblastiach. Legenda: a - nâlez z hrobu, resp. sidliska; b - nâlez
z depotu.
194

o
®
o
A'
O
a
o
<0 <9
o 2 c* o
\ v*
\
$ (ad
0 b 5 cm

Obr. 136. Franzhausen I, Rakusko. Inventar hrobu 230 (muz) zo starsej fazy kulturnej skupiny
Unterwolbling, stupen Gemeinlebam I (podia: Neugebauer 1994). Mierka: a -1 ; b - 2-5.

FAJANSA

Po sporadickom vyskyte v zavere eneolitu sa fajansa v podobe koralikov vo vacsom

mnozstve objavuje na pociatku doby bronzovej. Jej vyskyt sa viaze na pritomnost’ no-
sitelov kultur episnuroveho prikarpatskeho vcasnobronzoveho kultumeho komplexu,
reprezentovanych nitrianskou, kostianskou, mierzanowickou a stryzowskou kulturou
(obr. 135). V kulture Chlopice-Vesele, ktora tvorila geneticky zaklad (protostupen) spome-
nutych kultur, sa fajansove koraliky prekvapujuco nezistili. V ramri fajansovych koralikov,
ktore sa objavuju v priebehu starsej doby bronzovej, mozno vyclenit’ styri zakladne typy
 195

Ob г. 137. Holesov, Morava. Inventar hrobu 173 (diefa, infans I) zo starsej fâzy nitrianskej kultüry
(podl'a: Ondrâcek/èebela 1985). Bez mierky.

- diskovité (sosovkovitého prierezu), clânkované, valcovité a südkovité. Na pohrebis-

kâch nitrianskej kultùry sa objavujü predovsetkÿm diskovité korâliky, ktoré, ako ukâzal
vÿskum pohrebiska v Jelsovciach a Mÿtnej Novej Vsi, su charakteristické predovsetkÿm
pre jej starsie obdobie (Bâtora 2000, 340). Zaujimavost’ou je, ze v tomto starsom obdobi
nitrianskej kultury sa vyskytujù prevazne v hroboch muzov (napr. hrob 562 v Jelsovciach,
hroby 509 a 548 v Mÿtnej Novej Vsi) a v hroboch deti (napr. hrob 611 v Jelsovciach). Sirsiu
geografickü platnost' zvyku vkladaf takéto prilohy do hrobov muzov a deti potvrdzujü
aj diskovité fajansové korâliky z hrobu muza (hrob 230) na pohrebisku Franzhausen I
v Dolnom Rakùsku (obr. 136). Hrob patril do starsej fâzy kultümej skupiny Unterwölbling,
teda do stupna Gemeinlebam I (Neugebauer 1994, obr. 38:2-4). Potvrdzuje to tiez inventâr
z hrobov deti vo veku infans I a II (hroby 86,173,388) na pohrebisku nitrianskej kultury
v Holesove (obr. 137; OndrâcekJSebela 1985, 23, 38, 74) a na pohrebisku nagyrévskej kul­
tùry v Szigetszentmiklùsi pri Budapesti (obr. 138), kde z deviatich hrobov obsahujùcich
fajansové korâliky az sedem patrilo det’om (Zoffmann 1995, tabela I).
V obdobi klasickej fâzy nitrianskej a kostianskej kultùry pocet fajansovÿch korâlikov
vÿrazne narastal. Oproti predchâdzajùcemu obdobiu sù vsak takéto prilohy zastùpené
iba v inventâri hrobov zien. Dobre to dokumentuje pohrebisko v Branci, kde sa naslo
az 578 fajansovÿch korâlikov. Predstavuje to asi dve tretiny z celkového poctu korâ­
likov znâmych z pohrebisk nitrianskej kultùry (z ùzemia juhozâpadného Slovenska
pochâdza asi 850 kusov a z vÿchodnej Moravy vyse 200 kusov). Najviac korâlikov, az
300 kusov, sa naslo v zenskom hrobe 160 v Branci (obr. 139; Vladâr 1973a, 152).
196

Obr. 138. Szigetszentmiklôs, Mad'arsko. Inventar hrobov deti (hroby 88 a 97) z pohrebiska
nagyrévskej kultury (podia: Kalicz-SclireiberlKalicz 1995). Bez mierky.
 197

Obr. 139. Branc, Slovensko. Inventar hrobu zeny (hrob 160) z klasickej fazy nitrianskej kultury
(podia: Vladdr 1973a). Bez mierky.

V obdobi nitriansko-unetickej fazy a v nasledujucej klasickej faze unetickej kultury

sa vyskytuju fajansove koraliky v pomeme vel’kom pocte. Tvarom su zvacsa podobne
koralikom predchadzajucej nitrianskej kultury, t. j. maju kruhovy tvar a sosovkovity
prierez. Z viacerych nalezisk mozno spomenuf napriklad koraliky z hrobu 61 vo
Vel’kom Grobe (Chropovsky 1960, tab. XVII: 11,12), z hrobu 270 vo Vycapoch-Opatov-
ciach, z hrobov 1 a 9 v Banove ci z hrobu 5 hurbanovskej skupiny unetickej kultury
v Hurbanove (Tocik 1979, tab. XLVIII: 17; LXXV: 4; LXXVI: 2; LXXXI: 16). V chrono-
logicky paralelnej susednej wieselburskej kulturnej skupine a v kulturnej skupine
Unterwolbling v Dolnom Rakusku, ale aj v straubinskej kulture v Bavorsku patria
198

Obr. 140. Vsechsvätych, Slovensko. Inventar hrobu 49 z obdobia kostianskej kultury (podia
Pastor 1978).
 199

O br. 141. N iznâ M ysl’a,

Slovensko. Rekonstrukcia
zâstery a o k raja su kne,
ktoré pozostâvajü z 2178
exem p lâro v fajan so v ÿ ch
korâlikov pochâdzajücich
z hrobu otomanskej kultü-
ry (podl’a: Furmânek/Pieta
1985). Bez mierky.

fajansové korâliky stale k pomeme zriedkavÿm a vzâcnym nâlezom (Hicke 1987, tab.
IV: e; Weiss 1998, obr. 2: 8-10).
Popri kruhovitÿch korâlikoch dvojkônického prierezu sa objavujü v tom obdobi
aj clânkované exemplâre, nie su vsak tak pocetné. Clânkované korâliky sa vyskytujü
tiez iba v hroboch zien, napriklad v hroboch 357, 398 a 410 v Jelsovciach ci v hrobe
149 v Mÿtnej Novej Vsi (Bâtora 2000, 368).
Vo vÿchodoslovenskej kostianskej kultüre sa tiez stretâvame s dvomi zâkladnÿmi
typmi fajansovÿch korâlikov - s jednoduchÿmi valcovitÿmi a s clânkovanÿmi. Okrem
nich sa tu vsak objavujü i fajansové imitâcie schrânok musli druhu Dentalium, ktoré
bÿvajü taktiez sücast'ou nâhrdelmkov. Takÿto nâhrdelnik sa nasiel napriklad v hrobe 49
vo Vsechsvatÿch (obr. 140; Bâtora 1982a, obr. 39: 5; 40). Pocas celého vÿvoja kostianskej
kultüry prevlâdajü v hroboch valcovité korâliky a ich mnozstvo od jej starsej vÿvojovej
fâzy narastâ. V jej zâvere a v nasledujücej otomanskej kultüre ich pocet dosahuje vrchol.
Svedcia o tom niektoré hroby z pohrebiska v Niznej Mysli, ktoré obsahujü az 3252, resp.
3566 korâlikov (Olexa 2003, obr. 73; 74). Korâliky v tÿchto hroboch vsak neboli sücast’ou
nâhrdelmkov, ale sücast'ou zâsteriek a lemov sukni (obr. 141; Furmânek/Pieta 1985, obr.
25; 27; 28). Kÿm vyskyt fajansovÿch korâlikov na vÿchodnom Slovensku vrcholi v mlad-
som üseku starsej doby bronzovej - v otomanskej kultüre, tak na üzemi juhozâpadného
Slovenska mozno konstatovaf üplne opacnü situâciu. V paralelnej mad’arovskej kultüre
sa fajansové korâliky vôbec nevyskytujü. Je mozné vyslovif predpoklad, ze v tomto
priestore uz boli üplne nahradené jantârovÿmi korâlikmi (vid text nizsie).,
V tejto süvislosti je potrebné spomenüf prekvapujüci nâlez zo sidliskového objektu
vëterovskej kultüry v Blucine na juznej Morave. Pocas vÿskumu M. Salasa v rokoch
1983-1984 sa tam naslo niekolko küskov sklenej hmoty (Olczak 1993, 279). Podl’a
J. Olczaka ide bud' o najstarsi doklad tavenia skia v strednej Europe (doteraz neznâme
ohnivko v rozvoji sklârstva v praveku), alebo o zatial’ nevysvetlitel’nü kontaminâciu
sklenej hmoty vo vëterovskom objekte v neskorsom obdobi (Olczak 1993, 293 a po-
znâmka 4). Autor vÿskumu M. Salas vzhl’adom na dôkladné terénne pozorovania
taküto moznosf vsak nepripüst'a.
200

Obr. 142. Sakevskaja, Rusko. Fragmenty a rekonstrukcia ciapky s naaplikovanÿmi fajansovymi

korâlikmi z hrobu 32 v mohyle 4 katakombovej kultüry (podl'a: Sislina/Orfittskaja/Golikov 2005).
 201

Z ûzemia juhozâpadného Slovenska je z celého obdobia starsej doby bronzovej

znâmych doteraz iba 1100-1200 kusov fajansovÿch korâlikov, co je oproti vÿchodné-
mu Slovensku, kde ich je znâmych vyse 10 000 exemplârov, asi desat’nâsobne mensi
pocet. I tento statistickÿ üdaj nastol'uje uz dlhsie diskutovanu otâzku proveniencie
fajansovÿch korâlikov.
Uz spomenutÿ malÿ pocet tÿchto korâlikov v hroboch protoùnëtickej kultûry, v hro-
boch neskorej fâzy kultûry zvoncovitÿch pohârov a v hroboch vcasnej fâzy nitrianskej
kultûry umoznuje predpokladaf, ze v tom obdobi boli korâliky do stredodunajskej
oblasti importované. Vÿskyt fajansovÿch korâlikov v type Sofievka (na pohrebisku
Sofievka) na Ukrajine, s datovanim do obdobia 2950-2750 BC (Klochko/Stolpiak 1995,
243), ako aj ich pocetnejsie nâlezy z obdobia jamovej a katakombovej kultûry (Kamenka,
Malaja Kamysevka, Sakevskaja - obr. 142) naznacujû, ze do stredoeurôpskej oblasti
mohli byf importované z regiônu vÿchodnej Eurôpy (Tallgren 1926, obr. 33; 34; Hciusler
1974, 154). Prâve tam a v predoâzijskej oblasti mozno hl'adaf i pociatky produkcie
mensich dielni a technologie vÿroby, ktorâ bola ûzko spàtâ s metalurgiou.
Ako cesta predpokladaného importu do strednej Eurôpy mohla slûzif trasa vedûca od
Kaukazu juhoruskÿmi stepami popri Ciemom mori na Homÿ Dnester, d’alej cez Ukrajinu,
juzné Pol'sko, (Novotny 1959, 14; Vladâr 1973b, 152), horskÿmi prechodmi v Karpatoch
a cez Moravskû brânu. Novsie vÿskumy vsak ukazujû, ze t'azisko kultûmych spojeni
medzi strednou a vÿchodnou Eurôpou sa uskutocnovalo pozdlz toku Dunaja.
Prudkÿ nârast poctu fajansovÿch korâlikov v obdobi klasickej fâzy jednotlivÿch
kultûr episnûrového kultûrneho komplexu, ako i v nasledujûcom obdobi ûnëtickej
kultûry na juhozâpadnom Slovensku a otomanskej kultûry v Potisi umoznuje pred­
pokladaf uz ich domâcu produkciu (Harding 1971, 188-200; Bâtora 1995, 188, 189).
Moznosf takejto vÿroby indikujû i pocetné blizke loziskâ oxidacnej medenej rudy,
ktorâ bola potrebnâ na ich vÿrobu. V neposlednom rade to bola i rozvinutâ metalur-
gia, ktorâ vÿrazne vplÿvala na nârast tejto produkcie. Za ich domâcu vÿrobu v tom
obdobi sa okrem mnozstva prihovâra i skutocnosf, ze korâliky pri sekundâmom
otvârani hrobov zostâvali v hroboch bez povsimnutia.
Priame doklady vÿroby korâlikov doteraz v severokarpatskom priestore chÿba-
jü. Mozno tu pozorovaf dve oblasti ich vÿraznejsej koncentrâcie - severozâpadnû
(juhozâpadné Slovensko, severozâpadné Mad'arsko, vÿchodné Rakûsko) s 21 nâle-
ziskami a severovÿchodnû (vÿchodné Slovensko, severovÿchodné Mad’arsko) s 18
nâleziskami. Na severozâpadnû oblasf ûzko nadvâzuje oblasf juznej a vÿchodnej
Moravy s 15 nâleziskami. K severovÿchodnej oblasti mâ blizko oblasf Malopol’ska
so 7 nâleziskami (obr. 135).
V priebehu d’alsieho vÿvoja starsej doby bronzovej dochâdza v severozâpadnej
cash Karpatskej kotliny k postupnému ûstupu az vytrateniu sa fajansovÿch korâ­
likov z inventâra hrobov nitrianskej, ûnëtickej a wieselburskej kultûry. K urcitému
oziveniu ich pouzitia dochâdza opàtovne az v zâvere starsej a na pociatku strednej
doby bronzovej. Naopak, v severovÿchodnej casti Karpatskej kotliny dochâdza v zâ­
vere kostianskej kultûry a v otomansko-füzesabonskom kultûrnom komplexe este
k nârastu ich pouzitia. Ukazuje sa, ze fajansa bola v tom obdobi vÿmennÿm artiklom
najmâ medzi komunitami v râmci jednotlivÿch kultûr alebo kultûmych oblasti. Takâto
vÿmena sa predpokladâ napriklad medzi szôregskou skupinou marosskej kultûry
a kultûrou Vatya (Bôna 1975,105-109).
 I
202

R. Krause (1988, 101) v sü vislosti s nâlezom fajan sovéh o korâlika na pohrebisku

v Singerie u vazuje o m oznom im porte z tejto oblasti vzhl'adom na jeh o podobné che-
m ické zlozenie s k orâlikom z O stro zn ej N ovej Vsi na ju zn ej M orave. Tiez analÿza ko­
râlika z M elku-Spielbergu v D olnom Raküsku prekâzala jeho zafarbenie med’ou, ktorâ
m ôze pochâdzat’ z oblasti Z âp ad n ÿ ch K arpât, p ripad n e zo Sed m oh rad sk a ( Gimbutas
1965,55). N apriek tÿm to prikladom fajansa zrejm e uz nebola vÿznam nÿm vÿm ennÿm
artiklom vo vâcsom rozsahu a na vàcsie vzd ialenosti. V m ladsom üseku starsej doby
bron zovej sa hlavnÿm vÿm ennÿm artiklom nam iesto fajansy stâva jantâr.
Pri rieseni otâzky pro ven ien cie fajansy zohrâvajü popri ch ron o log ickÿ ch a ty-
pologickÿch analÿzach vÿznam nû ülohu i ch em ické analÿzy fajansovÿch korâlikov
p o ch â d z a jü cich z rô zn y ch o b la sti stred n ej, zâp ad n ej a v ÿ ch o d n e Eurôpy. Prvü
vàcsiu sériu takÿchto analÿz priniesli uz v roku 1956 bâd atelia J. F. S. Stone a L. C.
T hom as, ktori porovnanim zlo zen ia anglickÿch fajan sovÿch korâlikov so zlozenim
eg y p tsk ÿch fajansovÿch perâl d osli k zâveru, ze korâliky v A nglicku sü im portované
z ü zem ia Egypta pod unajskou cestou ( Stone/Tlwmas 1956, 7-84). R. G. N ew ton a C.
R enfrew v roku 1970 vsak nanovo preskü m ali vzorky z A nglicka. D ospeli k novÿm
poznatkom a korigovali nâzor J. F. S. Stona a L. C. Thom asa v torn zm ysle, ze korâ­
liky v A nglicku m aju d om âci pôvod (Newton/Renfrew 1970, 199-206). D alsi anglicki
bâd atelia A. Harding a S. E. Warren (1973) analÿzam i preukâzali, ze an glické korâliky
sa od k orâlikov z eurüpskej pevniny, ale osobitne od eg y p tsk ÿch a stred om orskÿch
korâlikov vÿrazne o dlisujü tak obsahom d n u , ako aj obsahom zlata a striebra. V A n g ­
licku boli term âlnou neu trônovou aktivacnou m etodou (ide o ned estrukcnü m etôdu)
an alyzované i vzorky zo slovenskÿch n âlezisk v B ranci a K osiciach (Harding/Warren
1973, 64) a z m oravskÿch n âlezisk v Kyjove, Jiriko v iciach a O strozn ej N ovej Vsi. Pre
analÿzu korâlika z B ranca bol priznacnÿ vysokÿ obsah zlata. Pre korâliky z M oravy
bol najsig nifik antnejsim znakom v an alÿ ze vysokÿ obsah antim ônu a kobaltu. Prâve
vysokÿ obsah tÿchto p rvkov je podl'a A. Hardinga a S. E. Warrena (1973) ukazovatel'om
m oznej lokâlnej p rod ukcie.
K rieseniu otâzky proveniencie fajansovÿch korâlikov prispel analÿzam i aj A rcheo-
logickÿ ü stav SAV v N itre v sp o lu p râci s V ÿskum nÿm üstavom sklârskym v Trencine
(na tom to m ieste d’akujem E. D ragü novej a J. Su rovcov i za v yh od n oten ie em isnÿch
spektrâlnych analÿz). Z hrobov pohrebiska nitrianskej kultüry v M ÿtnej N ovej Vsi boli
dané na analÿzu tri fajansové korâliky. A nalÿza korâlikov d iskovitéh o tvaru z hrobov
453 a 509 u kâzala, ze boli zho to ven é z h ru bozrn n éh o k eram ick éh o m ateriâlu, na lo-
m ovej pioche so stopam i zâm ern éh o farbenia do m od ra, p rav d ep od ob n e glazürou.
Farbiacim prvkom bola med’. N a farbivo bol ako su rovin a n ajskô r p ou zitÿ m alachit.
C hem ické zlozenie korâlikov (Bâtora 1995, obr. 1; 2) ukazuje na najvacsi podiel (86,45% )
SiO : (je to su rovina na vÿrobu skia), nasled ujü N a ,0 (3,6% ), K ,O (2,6% ), C uO (2,37% ),
A1,Ô3 (2,1% ) a C aO (1,3% ). O d chem ickéh o zlozenia d iskov itÿch korâlikov sa o d lisuje
analÿza cleneného korâlika z hrobu 5 17 z M ÿtnej N ovej V si, ktorÿ patril do obd ob ia
ünëtickej kultüry. A nalÿza u kâzala nasled o vn é zastü p en ie: S i 0 2 (pre n ed ostatocn é
m nozstvo vzorky sa obsah ned al stanovif), N a,O (0,25% ), K ,O (0,32% ), A l,O 3(l,0 % ),
C aO (0,98% ), M gO (0,1% ) a Fe^O, (0,45% ). V zorka m â pod statne nizsi obsah K,O ,
A l20 3a C aO , üplne v nej chÿba C uO , na d ruhej stran e vsak v nej p ribud lo zastü p e­
nie M gO a F e ,0 3. V uved enÿch an alÿ zach chÿbajü najsig n ifik an tn ejsie prvky, znâm e
napriklad z analÿz k orâlikov zo su sed n éh o M ad’arska, a to med' v spojeni so zlatom ,
 203

arzénom, antimônom a cinom. Vysokÿm obsahom S i0 2je prvâ vzorka z Mÿtnej Novej
Vsi blizka egyptskej fajanse, ktorej jadro tvori kremitÿ piesok, ako i zlozeniu skia,
ktoré najcastejsie obsahuje 65-78% CaO (Encyklopedie 1987, 652). Vzorky v konecnom
dôsledku poukazujü na to, ze korâliky boli vyrâbané v rôznych dielnach. Dobre to
tiez dokumentuje mapa a diagram v prâci R. Krauseho (1988, 101), v ktorej sa tento
autor zaoberâ pohrebiskom zo starsej doby bronzovej v Singerie v juhozâpadnom
Nemecku. Analÿzy korâlikov z Kosic na vÿchodnom Slovensku sa vÿrazne odlisujü
od analÿzy korâlikov pochâdzajücich z lokalit na juhovÿchodnej Morave. Tiez sa od
nich vÿrazne odlisuje analÿza korâlikov z Mÿtnej Novej Vsi. Mozno sa teda domnie-
vat’, ze i na üzemi severnej cash Karpatskej kotliny existovali v obdobi starsej doby
bronzovej viaceré centra lokâlnej produkcie tak, ako ich na zâklade koncentrâcie
nâlezov fajansy v strednej Europe predpokladâ A. Harding (1971,188-200).
Na zâver mozno uviest’ zaujimavÿ nâlez v sidliskovom objekte z obdobia mladej
fâzy ünëtickej kultüry v Teseticiach-Kyjoviciach, kde sa v hromadnom hrobe pri kostre
zeny nasiel nâhrdelnik pozostâvajûci zo 199 kusov korâlikov valcovitého a sosovko-
vitého tvaru, ktoré vyzerali ako fajansové. Ich geochemickâ a petrografickâ analÿza
ukâzala, ze ide o kamenné korâliky zhotovené z ilovca pochâdzajûceho z oblasti
pohoria Chriby. Ide teda o takmer dokonalü imitâciu fajansovÿch korâlikov (Cizmâf
et al. 1993). Tento poznatok môze vniesf nové svetlo do hodnotenia fajansovÿch ko­
râlikov najmà z üzemia vÿchodného Slovenska, kde ich je v kostianskej a otomanskej
kultüre znâmych niekol’ko tisic (Bâtora 1995,189).

JANTAR

Jantar, zivica tret’ohornej borovice Pinnus eucciunifera, sa vyuzival uz v obdo­

bi starsieho praveku ako surovina na vyrobu ozdob. Vzhl’adom na to, ze sa jeho
loziska nachadzaju iba v urcitych oblastiach, je vhodnym pramenom na studium
kultumych a obchodnych kontaktov. Taketo konstatovanie umocnuje i ta skutocnost’,
ze najnovsou metodou infracervenej spektrometrie sa da jednoznacne urcit’ povod
jantaru, co v stredoeuropskych pomeroch znamena odlisif baltsky jantar od jantaru
inej proveniencie (Beck 1966, 295).
Napriek urcitym indiciam vsetky doteraz analyzovane vzorky jantaru z uzemia
Mad’arska (Beck/Sprinz 1981, 208) a najnovsie i z Jelsoviec na uzemi juhozapadneho
Slovenska (Beck 2000, 593-600) ukazali, ze ide o baltsky jantar - sukcynit. Niet teda
pochybnosti, ze jantar bol do Karpatskej kotliny privezeny od Baltickeho, resp. Se-
vemeho mora. Podobne ako pri fajanse, mozno i pri jantari pozorovat’ v severokar-
patskom priestore dve centra jeho vyskytu, pricom centrum v severozapadnej cash
je vyraznejsie (obr. 143). Na uzemi juhozapadneho Slovenska registrujeme 16 lokalit,
vo vychodnom Rakusku 4 lokality, v severozapadnom Mad'arsku 2 lokality a v pri-
l’ahlej oblasti Moravy 12 lokalit. V severovychodnom centre registrujeme 10 lokalit.
Na zaklade vyskytu jantaru v hroboch, na sidliskach a v depotoch je mozne stanovit’
pravdepodobny priebeh ciest jeho transportu od Sevemeho a Baltickeho mora do stre-
doeuropskej oblasti (Gimbutas 1965, obr. 15). Do Karpatskej kotliny sa pravdepodobne
jantar dostaval z jeho lozisk na brehu Gdanskeho zalivu. Transport sa uskutocnoval
cestou smerujucou na juh, ktorej jedna vetva v okoli Bydgosca odbocovala do udolia
204

Obr. 143. Мара rozsi'renia jantärovych korälikov zo starsej doby bronzovej v severnej casti
Karpatskej kotliny a v pril'ahlych oblastiach. Legendär a - nälez z hrobu, resp. zo sidliska;
b - nälez z depotu.

rieky Notec smerom na Povartie a do stredneho Pood па, kde sa rozdel’ovala do dvoch
smerov. Zäpadny smer, ktory bol pravdepodobne hlavny, sa pozdlz rieky Bystrzyca
cez Libovske sedlo a priesmyk Dusznicka dostäval na Polabie. Vychodnä vetva isla
d’alej po rieke Odre na Moravu a cez Moravsku bränu popri rieke Morave k Duna-
ju. Pravdepodobne jedna vetva tejto „jantärovej cesty" smerovala na Slovensko cez
Jablunskovsky priesmyk v Beskydäch a odtial’ na Povazie. Do severovychodnej casti
Karpatskej kotliny sa jantär dostäval pravdepodobne cestou veducou ponad obluk
Karpät a popri rieke Poprad do udolia Homädu a Potisia. Existencia tejto cesty je naj-
problematickejsia, pretoze nateraz chybajü nälezy jantäru na lizemi juzneho Pol'ska,
t. j. medzi homym tokom Odry a riekami Poprad a Dunajec. Nie je vylucene, ze sa
jantär do oblasti vychodneho Slovenska dostäval udolim Vähu smerom na vychod
popod masiv Vysokych Tatier.
Na uzemi juhozäpadneho Slovenska sa näleziskä jantäru sustred’ujü do üdoli
dvoch paralelne vedl'a seba zo severu na juh pretekajücich riek - rieky Väh a rieky
Nitra. Vsetky nälezy jantäru v tomto regione (okrem depotu v Nitrianskom Hrädku
 205

- Markova 1999, obr. 4 a 5) pochadzaju z hrobov, kde tvoria sucast’ nahrdelnikov.

Najstarsie exemplare jantarovych koralikov sa objavuju v zavere klasickej fazy
unetickej kultury a ich pocet vyrazne narasta najma v uneticko-mad’arovskej faze
(Jelsovce, Sladkovicovo, Matuskovo). Dobre to dokumentuje situacia pozorovana na
pohrebisku v Jelsovciach, kde sa jantarove koraliky objavili az v 86 hroboch (Batora
2000,436-439). Ani v jednom pripade sa v hrobe na uzemi juhozapadneho Slovenska
nevyskytli spolu jantar s fajansou. Obdobne tomu bolo na pril’ahlom uzemi juznej
Moravy a vychodneho Rakuska. Jantar sa o nieco skor ako v severozapadnej casti
Karpatskej kotliny objavuje v strednych Cechach, najma na lokalitach v prazsko-
-slanskej oblasti, ako i v oblasti zapadneho Polska. Na druhej strane sa ukazuje, ze
k celkove vyraznejsiemu pouzitiu jantaru dochadza v oblasti vychodneho Slovenska
(obr. 144) a homeho Potisia o nieco neskor ako na juhozapadnom Slovensku. Vynimku
tvoria iba nepocetne nalezy jantaru v hroboch z druheho horizontu na pohrebisku
otomanskej kultury v Hemadkaku (Schalk 1992,138). Ako uz bolo spomenute, v tejto
oblasti napriek nastupu jantaru nad’alej pretrvava pouzivanie fajansy. V zavere starsej
doby bronzovej a na pociatku strednej doby bronzovej fajansa i jantar vystupuju spolu
v hromadnych nalezoch bronzovych predmetov kosziderskeho horizontu. Depoty
s takymto obsahom sa nachadzaju najma v opevnenych osadach otomanskej kultury
(Barca, Spissky Stvrtok, Jaszdozsa-Kapolnahalom - depot I a II). V hromadnych nale­
zoch kosziderskeho horizontu sa okrem jantaru casto objavuje i zlato (Remete-homa
jaskyna, Kolesd, Kotegyan - Mozsolics 1988, 51-55; Kovacs 1968, 206-210).
I na uzemi zapadneho Polska bol jantar v niekofkych pripadoch sucast’ou depotov
bronzovych predmetov (Wojcieszyn, Przysieka Polska, Radzikow, Siedlce, Wroclaw-
-Gadow Maly - Blajer 1990,232,237,249,279). Obdobne sa vyskytlo i zlato, napriklad

Obr. 144. Kosice-Barca, Slovensko. Jantarovy nahrdelnik z opevneneho sidliska otomanskej

kultury (foto: J. Kratky).
206

Obr. 145. Мара rozsîrenia zlatÿch ozdôb zo starsej doby bronzovej v severnej casti Karpat-
skej kotliny a v pril’ahlÿch oblastiach. Legenda: a - nâlez z hrobu, resp. zo sidliska; b - nâlez
z depotu.

v dépoté z Wasoszu (Blajer 1990, 723). Vo vsetkÿch tychto pripadoch vsak ide о de-
poty starsie, datované do zâveru Reineckeho stupna BAI a do zaciatku stupna BA2.
Analogicky su datované і depoty obdobného charakteru v Cechâch (Kozi Hrbety u
Horomëric, Kosmonosy, Mladâ Boleslav - Schrânil 1921, 53; Turek 1932, 56, 57).
V sûvislosti s jantârom vystupuje do popredia otâzka, со bolo vÿmennÿm ar-
tiklom za jantâr? Ukazuje sa, ze к predmetom vÿmeny patrili aj produkty metalurgie
bronzu a zlata. Tento predpoklad evokuje skutocnost’, ze nâlezy vÿrobkov zo zlata
sa v masovejsom meradle v stredoeurôpskej oblasti objavujû sucasne s jantârom
(len pre zauji'mavost' obdobnû situâciu mozno sledovat’ v zâvere eneolitu naprfklad
v kultüre zvoncovitych pohârov, kde sa spolu s jantârom v hroboch objavuje zlato
- Svobodovy Dvory, okr. Hradec Krâlové, Leopoldsdorf pri Viedni atd'.). V hroboch
klasickej a neskorej fâzy unëtickej kultüry a v hroboch madarovskej kultüry oba druhy
artefaktov casto vystupuju spolu, napriklad na juhozâpadnom Slovensku v Jelsov-
ciach a Trencianskych Biskupiciach, na juznej Morave v Kyjoviciach a Opatoviciach
u Rajhradu. Podobne je tomu v klasickej fâze otomanskej kultury v hornom Potisi
 207

Obr. 146. Spissky Stvrtok, Slovensko. Zlate näusnice sibinskeho typu z opevneneho sidliska
otomanskej kultüry (foto: J. Krätky).

(Niznä Mysl'a, Hernädkak). Vyznamne je v tejto süvislosti to, ze jantär a zlato vystupujü
spolu v hroboch ünetickej kultüry na üzemi zäpadneho Polska (Leki Male, Barwice -
Knapowskn-Mikotajczykowa 1957, obr. 61) a v depote zo stredneho Nemecka (Rödenau - von
Brunn 1959, tab. 81). Rozsfrenie zlatych ozdob sa v skümanej oblasti takmer uplne kryje
s rozslrenim jantärovych ozdob a vlastne tiez naznacuje smerovanie a cesty kultümych
a obchodnych kontaktov (obr. 145). Dobrym dokladom spojem s vnütrokarpatskymi
kulhirami sü napriklad tzv. sibinske näusnice zhotovene zo zlata alebo z bronzu (obr.
146). Ich najväcsiu koncenträciu mozno pozorovat’ v severovychodnom Mad’arsku
Obr. 147. Мара rozsirenia näusnic sibinskeho typu zo starsej doby bronzovej v sevemej casti
Karpatskej kotliny a v prilahlych oblastiach.

a v pril'ahlej casti vychodneho Slovenska. Smerovanie kultumych kontaktov na zäpad

a na sever od Karpatskej kotliny dokladajü ich nälezy na Morave, vo vychodnom
Raküsku, v strednych Cechäch, v strednom Nemecku, v zäpadnom Porsku a v Ma-
lopol’sku (obr. 147).
V uvedenom kontexte za mimoriadne vyznamne mozno povazovat’ nedavne nälezy
z hradiska v Bemstorfe v Bavorsku datovane medzi 16.-14. stör. pr. Kr. Okrem depotu
zlatych predmetov (plechovy diadem a dalsie deformovane sucasti odevu) sa tarn nasli
dva artefakty z jantäru. Ide o platnicku, ktorä mä na prednej strane gravuru stylizovanej
tväre bradateho muza a jantärove pecatidlo s näpisom „PA-NWA а TI". S najväcsou
pravdepodobnost’ou ide o System lineämeho pisma B. Pismenä zodpovedaju і ho-
momorfnym znakom kretskeho hieroglifickeho pisma. Vyskyt pisma znamenä novu
kvalitu pri definicii pojmu „vplyv", pretoze je vylucene, aby podobne znaky mohlo
pisat’ alebo citaf domäce obyvatel’stvo. Ich vznik sa pripisuje najskör nejakej cudzej
skupine l’udi, ktori docasne sidlili na hradisku. Do üvahy prichädza vsak і moznost’, ze
tu vyznamnü ülohu zohrali mykenske kontaktne zony, akymi boli seveme Taliansko
alebo Karpatskä kotlina (Gebhard 1999,10-18; Gebhard/Rieder 2 0 0 2 ,128-132).
 5. ZVIERACI HROB Z POHREBISKA ZO STARSEJ DOBY
BRONZOVEJ V LUDANICIACH-MŸTNEJ NOYE] VSI

OPIS LOKALITY

V rokoch 1982-1989 a 2003 bolo pod vedenim autora tejto publikâcie skûmané
pohrebisko zo starsej doby bronzovej v Ludaniciach, v miestnej casti Mÿtna Nova
Ves, okr. Topolcany (dalej iba Mÿtna Nova Ves, resp. Ludanice-Mÿtna Nova Ves) na
juhozâpadnom Slovensku (obr. 148). Pohrebisko sa nachâdza v juhovÿchodnom okraji
intravilânu obce v styroch sükromnÿch zâhradâch v polohe Mrtvice na pravej cca 3 m
vysokej sprasovej terase rieky Nitry, ktorâ sa z inundacného üzemia dviha pomeme
prudko, takze v teréne vytvâra evidentnÿ stupeh. Samotnâ piocha lokality je rovnâ,
postupne na juznej strane jazykovito vybieha do inundacného ûzemia a severovÿchod-
nÿm smerom sa mierne dviha. Geograficky patri do oblasti Podunajskej pahorkatiny.
Pokrytâ je vrstvou nivnej pôdy. Jej podlozie tvori spras az sprasovitâ hlina.
Vÿskumom na pioche 7000 m2bolo preskümanÿch 600 hrobov patriacich nitrian-
skej a ünëtickej kultüre. Spomedzi uvedeného poctu hrobov sa vÿrazne odlisoval
hrob 6, nachâdzajüci sa na severozâpadnom okraji pohrebiska (obr. 149), ktorÿ
namiesto ludskej kostry obsahoval kostru zvierata.

NÂLEZOVÂ SITUÂCIA

Hrob 6 (obr. 150 a 151) sa v sonde V rysoval v podobe hnedého obdlznikovitého

fl’aku. Hrobovâ jama po vybrati zeminy mala zaoblené rohy, zosikmené steny a dno
rovné, jej dlzka bola 190 cm, sirka 92 cm a hlbka 40 cm. Na dne hrobovej jamy bola
ulozenâ kostra ovce/kozy na pravom boku, s lebkou orientovanou na zâpad a zadnou
cast'ou orientovanou na vÿchod. Predné a zadné koncatiny boli ohnuté. Kosti z tela, t. j.
hrudnÿ kôs a cast chrbtice, sa nezachovali. Pri celovej kosti sa nachâdzalo medené sidlo
(1), v priestore medzi sânkou a krcnÿmi stavcami bola ulozenâ nâusnica z dvojitého
medeného drôtu (2), medzi poslednÿm krcnÿm stavcom a prednÿmi koncatinami
bola medenâ dÿka (3), v mieste, kde sa pôvodne nachâdzala hrudnâ chrbtica, lezala
cyperskâ ihlica (4), vo vÿchodnej casti hrobovej jamy za zadnÿmi koncatinami sa
nasiel velky bezuchÿ hrniec (5) a vo vÿplni hrnca bola silexovâ strelka (6).

Opis nâlezov:
1. Medené sidlo s jednÿm koncom zahrotenÿm a druhÿm obdlznikovitého
prierezu; rozmery: dl. 54 mm, pr. 3 mm (obr. 152: 3).
2. Nâusnica z dvojitého spirâlovito stoceného medeného drôtu; rozmery: pr. 18
mm, hr. drôtu 1 mm (obr. 152: 2).
3. Medenâ dÿka trojuholnikovitého tvaru, s rovnou ovâlne ukoncenou cepel’ou
a oblükovitÿm tylom s tromi sumerne rozmiestnenÿmi nitmi; rozmery: dl.
110 mm, max. s. 45 mm, max. hr. 3 mm (obr. 152: 5).
 210
Obr. 148. Mapa Slovenska s vyznacenou lokalitou Ludanice, cast' Mytna Nova Ves, okr. Topolcany, juhozapadne Slovensko.
 211

20 m -----------
__I
О

e «*> о о
0 с?
° ° ° °о Ъ
О
П О
Ч

о о
рР CD с? О
С *> 0 <?
S CD О О ° 0° -
Ф <? L____
<П ° О <Р°
° х0 4? _
О й? чй О 9, ^ <S t5L— <Р /О с? 5С? с? о
С? о
'-'V, “ с?65 °с £ * £ > Б ^ Ъ 0 & 0 0 о* Бя \
^ & < ъ' о0 о 0^ О 0 О °— С “З„ О о ^ о * ^ !
I О с ?, <3?<? ° <Р Л
о ^
о
S°
І-
?С
і=з 0
__і _ О О rN fO
о
с>
4 -
о с
° о .-0 0 ° 0 0<ь
o t f à i
< ?*
° о
*
о <=\
c^ оSоо P О^ ,—
о о ö S о о о Д З _ д а “ я *0 С?(Р <=>
О
C2 0 - q $ £ ° .
О <=>о °
> ° * Р-чр^О о о Оо Sсэ о
о О ^ О I
л о
СР° <=> Ч, О o fa ^ o cjb ° о .< ?
!
? 8 о о £g " — 0<
р о о оf * * ï cP L—I
о О ° ОО О О
5С#С - - ° ^ H
9 _ о О 9 => О & О ° о

sP 0-^3° <ig>
J * Oö ^
г ^ - Р
0 °
O OH
2 ° ö ° c £ < s P = ° O ° Çj O CD СД
I___
c? O
1 " CD CD 0<^456 ^ r _. <P
o° Q
о CD о о CD О О о

Obr. 149. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Plan pohrebiska s vyznacenÿm hrobom 6 (plnÿ krûzok).

4. èabl’ovito prehnutâ mierne deformovanâ cyperskâ ihlica zhotovenâ

z jednoduchého medeného drôtu s ciastocne zachovanÿm viacnâsobnÿm
vinutim (vinutie na usku hlavice chÿba); rozmery: dl. 103 mm, hr. drôtu 3 mm
(obr. 152: 4).
5. Vel'kÿ bezuchÿ hrniec dvojkônického tvaru so zaoblenÿm lomom, s malÿm
dnom, s horizontâlne von vytiahnutÿm okrajom v strednej cash tela sa
nachâdza vÿzdoba pozostâvajüca z trojice rytÿch horizontâlnych linii, z ktorych
na niekol’kÿch miestach sùmeme vybiehajü zvâzky vertikâlnych linii, resp.
і polobluk rytÿch linii; materiâl obsahuje primes piesku; farba je sedohnedâ;
rozmery: v. 330 mm, pr. dna 95 mm, pr. üstia 220 mm (obr. 152: 6).
6. Silexovâ strelka trojuholnikovitého tvaru, zhotovenâ z hnedého râdiolaritu
s jemnou bocnou retusou, s ciastocne poskodenÿm jednÿm kridlom; rozmery:
dl. 24 mm (obr. 152:1).
212

0 1m
1 ______.________ і________ .________ і-------------1

Obr. 150. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Plan hrobu 6 so zvieracou kostrou a hrobovvm inven-
târom (1-6).
Obr. 151. Ludanice-Mvtna Nova Ves. Fotodokumentada hrobu 6.
214

Obr. 152. Ludanice-Mÿtna Nova Ves. Inventar hrobu 6.

 215

ANALYZA INVENTARA A DATOVANIE HROBU

Medena triangularna dyka (obr. 152:5) je svojim stvarnenim vel’mi blizka dykam
typu Hurbanovo podia triedenia ]. Vladara (1974, 33). Ide o nezdobene exemplare
dyk s tromi nitmi v zaoblenom tyle, s hladkym listom, pripadne so stredovym reb-
rom. Exemplar z Mytnej Novej Vsi sa od tohto typu lisi tym, ze nema poloblukovito
formovane tylo, ale jeho stvarnenie je este bh'zke dykam predchadzajucej nitrianskej
kultury, ktore maju tylo iba mierne zaoblene. Potvrdzuju to napriklad ich nalezy
z pohrebiska Nitra- Cerman - exemplar s tromi nitmi (dyka typu Vycapy-Opatovce)
z hrobu 52 a exemplar s piatimi nitmi v tyle (dyka typu Nitra) z hrobu 69 (Vladdr/
Batora 2004, obr. 5: 21; 6: 3). Dyky oboch typov, teda typu Vycapy-Opatovce, ako
aj typu Nitra, su sice datovane inventarom do starsej fazy nitrianskej kultury, ale
exemplar dyky z hrobu 6 v Mytnej Novej Vsi poukazuje na ich dlhsie trvanie, t. j.
do prechodnej nitriansko-unetickej fazy unetickej kultury.
Cyperska ihlica svojim celkovym stvarnenim (samotne vinutie a sabl’ovite pre-
hnutie) ma archaicky charakter a mozno ju zaradit’ ku vcasnym exemplarom v ramci
unetickej kultury na uzemi Slovenska (obr. 152: 4). Prihovara sa za to i sprievodny
inventar v hrobe (silexova trojuholnikova strelka, triangularna dyka), vratane ke-
ramiky (vel’ka hrncovita nadoba zdobena zvazkami horizontalnych a vertikalnych
rytych linii). Podobne starobyly je aj inventar hrobu 137 na pohrebisku v Mytnej
Novej Vsi, v ktorom bola cyperska ihlica sprevadzana jednouchym hrncom zdo-
benym zvazkami rytych linii a dvomi drotenymi nausnicami so spatnou sluckou
(Noppenring), ako aj inventar dvojhrobu 390, v ktorom sa nachadzala aj ihlica
s hlavicou stocenou do ocka. Podobna kombinacia ihlic sa zistila v hrobe 19 vo
Vel’kom Grobe (Chropovsky 1960, tab. XI: 20, 21). Hroby mozno zaradit’ do staro-
unetickej, t. j. do nitriansko-unetickej fazy v ramci unetickej kultury, resp. vcasnej
etapy klasickej fazy unetickej kultury na uzemi Slovenska. Je pozoruhodne, ze vo
vsetkych pripadoch sa cyperske ihlice vyskytli iba v hroboch muzov. Opravnene
preto mozno predpokladaf, ze aj v pripade hrobu 6 z Mytnej Novej Vsi islo o zviera
„muzskeho" pohlavia, teda barana alebo capa.
Medene sidlo (obr. 152: 3) s jednym koncom zahrotenym a druhym obdlzniko-
viteho prierezu patri k standardnym tvarom sidiel vyskytujucich sa uz od obdobia
eneolitu az do konca doby bronzovej. Ide o chronologicky malo citlivy artefakt.
Nausnica zhotovena z dvojiteho spiralovito stoceneho drotu (obr. 152: 2) patri
k ozdobam, ktore sa vyskytuju tak v oblasti unetickej a wieselburskej kultury, ako
aj unterwolblinskej skupiny v Rakusku. Tazisko vyskytu tychto nausnic spada do
klasickej fazy uvedenych kultur. Ide o kultury, ktorych kovova industria bola vy-
razne ovplyvnena metalurgickou vyrobou unetickej kultury.
Trojuholnikova silexova strelka zhotovena z radiolaritu hnedej farby (obr. 152:1)
nepatri k charakteristickym nalezom unetickej kultury. Urcitu vynimku tvori une-
ticka cast’ pohrebiska v Branci, kde sa vyskytla az v styroch hroboch. Vyskyt strel-
ky v hrobe 6 v Mytnej Novej Vsi mozno povazovat’ za archaicky prvok suvisiaci
s dedicstvom predchadzajucej nitrianskej kultury, pre ktoru boli silexove strelky
obzvlast’ typicke.
Vel’ky bezuchy hrniec dvojkonickeho tvaru so zaoblenym lomom, malym dnom
a s okrajom horizontalne vytiahnutym dovonka je v strednej casti tela zdobeny
 216
7^47

Obr. 153. Мара lokah't zvieracich hrobov z eneolitickÿch a starobronzovÿch pohrebisk v strednej
a vychodnej Europe. 1 - Bergholz; 2 - Fafjanovo; 3 - Gleina; 4 - Govjadino; 5 - Cholmogorje;
6 - Lesieczynce; 7 - Mÿtna Nova Ves; 8 - Mokrin; 9 - Suscevo; 10 - Torgovica; 11 - Trencin-Bis-
kupice; 12 - Vaulovo; 13 - Vel'ky Grob; 14 - Zerniki Gome; 15 - Zorniv.

trojicou rvtÿch horizontâlnych linii, z ktorÿch na niekol’kÿch miestach sümerne

vybiehajû zväzky vertikâlnych linn, resp. aj poloblûky rytÿch linii (obr. 152: 6).
Material, z ktorého bol hrniec zhotovenÿ, obsahoval primes piesku, cim je blizky
vel’kÿm hrncovitÿm nâdobâm predchâdzajûcej nitrianskej kultûry. K samotnému
tvaru nâdoby su znâme viaceré analogie v hroboch zo zâverecnej fâzy nitrianskej
kultûry (Vÿcapy-Opatovce, Vel'kÿ Grob) a hurbanovského typu ûnëtickej kultûry
(Hurbanovo). Vÿzdoba rytÿmi zvâzkami horizontâlnych a vertikâlnych linii je z ûze-
mia Slovenska znâma z prostredia ümëtickej kultûry iba na keramike z d'alsich
hrobov na pohrebisku v Mÿtnej Novej Vsi (hroby 4 a 137). Poloblûkovité ryté Unie
na nâdobe z hrobu 6 pripominajû vÿzdobu rytÿch trojuholnikov, ktorâ sa vyskytla
na hrnci ûnëtickej kultûry z hrobu 452 v Jelsovciach (Bâtora 2000, tab. 40: 16). Ide
o vÿzdobu, ktorâ sa objavuje na keramike staroûnëtickej fâzy ûnëtickej kultûry najmä
v centrâlnej a severozâpadnej oblasti jej rozsirenia. Vyskytuje sa napriklad v strednvch
Cechâch na staroûnëtickom pohrebisku v Dolnÿch Pocerniciach (Hasek 1959, tab. VII:
5; XX: 4), v Lovosiciach - Tschinkelova tehelna (Moucha 1961, tab. XV: 3) a v Sliezsku
 217

na keramike z lokality Kurzatkowice-Podgaj, kde bola tiez kombinovanä s vyzdobou

pozostävajücou zo zväzkov ryh (FranzenVerzierung; Zieh 1996, tab. 54:4, 5). Povod
vyzdoby rytych trojuholnikov mozno zrejme hl’adat’ v protounetickej kultüre, kde
patrf k castym vyzdobnym motivom na keramike v sliezskej marsovickej skupine
(Seger 1904, obr. 20; 26; 29-31).
Zo strucnej analyzy hroboveho inventära vyplyva, ze hrob mozno datovat’ do zä-
veru nitriansko-ünetickej fäzy, resp. na zaciatok klasickej fazy ünetickej kultüry.

ZVIERACIE HROBY

Predbeznä paleozoologickä analyza kostrovych pozostatkov zvieracej kostry, ktorü

uskutocnil C. Ambros (Archeologicky üstav SAV v Nitre) ukäzala, ze ide o kostru
ovee, resp. kozy. Zial-, vzhladom na vel’mi zle zachovanie kostroveho materiälu nebolo
mozne jednoznacne urcenie pohlavia maleho prezüvavca.

Obr. 154. Trencin-Biskupice. Plan hrobu 440 s kostrou psa (1) a s dvomi nädobami (2,3) kultury
so snürovou keramikou (podl'a: Cheben 2005).
218

Obr. 155. Stryzôw (Pol'sko). Hrob psa s dvomi nâdobami stryzöwskej kultüry (podl’a: Gurba
1950; Behrens 1964).

Nâlezové okolnosti, t. j. umiestnenie hrobu v rade hrobov l’udi, ako і jeho ulo-
zenie, orientäcia a vÿbava podobnâ vybave hrobov muzov, poukazujü na to, ze ide
о unikâtny hrob zvierat'a (ovce/kozy). Z obdobia starsej doby bronzovej, kde je dato-
vanÿ aj hrob 6 z Mÿtnej Novej Vsi, sü samostatné hroby zvierat v areâli regulârnych
pohrebisk pomerne zriedkavé. Doteraz ich evidujeme z lizemia strednej a vÿchodnej
Eu ropy z patnastich lokalit (vid’ nizsie katalög lokalit a obr. 153). Ich prevaznâ väcsina
pochâdza zo sirsie ponatého priestoru strednej Euröpy, siahajüceho od vÿchodného
Nemecka po zâpadnü Ukrajinu. Spâjajü sa v podstate s dvomi odlisnÿmi kultürnymi
prostrediami. Na jednej strane s kultürou so snürovou keramikou (Trencin-Biskupice
- obr. 154, Leczieczynce, Zemiki Gôme) a episnürovou stryzôwskou kultùrou (Torgovi-
ca, Zorniv), na strane druhej s prostredim unëtickej kultüry (Gleina, Mÿtna Nova Ves,
VelTcy Grob). Z druhovej skladby zvierat je tu zastupenâ ovca/koza, pes, kôn a tel'a. Vo
vÿchodnej Europe sa samostatné hroby zvierat koncentrujû na pohrebiskâch fafjanov-
skej kultûry v lesnatej oblasti Ruska, kde sa vyskytli v siestich hroboch. Ide prevazne
о hroby malÿch prezûvavcov, t. j. oviec/kôz (Fat’janovo, Govjadino, Suscevo, Vaulovo).
Z pozoruhodnejsich hrobov mozno spomenut’ hrob 10 na pohrebisku vo Vaulove,
kde bol barânok alebo kozliatko ulozené v hrobovej jame so zrubovou konstrukciou
a drevenÿm oblozenim stien. Hrob sa nachâdzal na severovÿchodnom okraji pohre-
biska (Krajnov 1941, 115). Na opacnom, juhozâpadnom okraji tohto pohrebiska bol
lokalizovanÿ hrob 13, v ktorom bol pochovanÿ medved'. Pri jeho kostre sa naslo viac
kûskov kremena, oker a kamen slüziaci pravdepodobne na roztieranie farby (Krajnov
1941,116). Hrob medved'a bol zistenÿ tiez v areâli pohrebiska fat’janovskej kultûry na
lokalite Cholmogorje (Krajnoi’/Gazdjackaja 1987, 65).
V suvislosti so spracovâvanou problematikou mozno spomenüf і samostatné
hroby zvierat v areâli pohrebisk inÿch pravekÿch obdobi. Z predchâdzajuceho
obdobia stredného eneolitu su znâme z pohrebisk badenskej kultüry napriklad
v Madarsku, со dobre dokumentuje osipanâ pietne ulozenâ na pravom boku na
vÿchodnom okraji pohrebiska v Mezôcsâte (Kalicz 1999, obr. 10). Zo sidliska stryzô-
 219

Obr. 156. Sopron (Mad’arsko). Skrinkovÿ hrob diviaka-kanca s bohatÿm inventarom z doby
laténskej. 1 - celkovÿ plan pohrebiska; 2 - plan hrobu; 3-8 - hrobovÿ inventâr (podl'a: Mârton
1933-1934).
220

wskej kultüry na eponymnej lokalite Stryzow je znämy hrob psa, ktory bol ulozeny
na pravom boku a pri nom boli dvenädoby so snürovou vyzdobou (obr. 155; Gurba
1950, 159; Behrens 1964, 38).
Z mladsieho obdobia mozno spomenüt’ pozoruhodny skrinkovy hrob s kostrou
psa, preskümany v areäli ziaroveho pohrebiska z pilinsko-gävskeho horizontu
v Levoci na vychodnom Slovensku (Javorsky 1980,127, obr. 60; Bätora 2005c, obr. 7)
a kostrovy hrob diviaka-kanca na okraji pohrebiska z doby latenskej v Soproni
v zäpadnom Mad’arsku, ktory obsahoval aj mimoriadne bohaty inventär (obr. 156;
Märton 1933-1934, obr. 7; tab. 36 a 38).

Interpretäcia zvieracich hrobov

Podl’a H. Behrensa (1964, 63), ktory uskutocnil podrobnü analyzu neolitickych

a eneolitickych hrobov zvierat, existujü tri moznosti ich interpretäcie. Moze ist’
o pochovanie totemoveho zvierat’a, o pohreb vysokoväzeneho, resp. obävaneho
zvierat'a a o obetu pre bozstvo.
Hoci nebolo mozne jednoznacne urcenie pohlavia maleho prezüvavca pochova-
neho v hrobe 6, podl’a ulozenia kostry a obsahu hrobovej vybavy predpokladäme,
ze ide o hrob barana, resp. capa, ktory v danej komunite pozival mimoriadnu üctu.
Vychädzajüc z mytolögie je baran symbolom vitality, sily a cielavedomosti a cap sa
pokladanä za stelesnenie ziadostivosti a vitality, ale v negativnom zmysle (Bieder­
mann 1992,30,31,44, 45). Pohreb zvierat’a v hrobe 6 mozno interpretovat’ ako doklad
obety, ktorej ciel’om bolo ochranovat’ na pohrebisku pochovanych predkov. Mohlo
by ist’ o podobne rituälne pozadie ako v pripade stavebnych obeti (Paulik 2004, 2),
ake poznäme napriklad z opevneneho sidliska otomanskej kultüry v Spisskom
Stvrtku, kde sa nasla obetnä jama (Vladär 1975, 217).
Nie je vsak vylücenä ani interpretäcia hrobu 6 ako symbolickeho hrobu, kde
miesto mrtveho cloveka, ktoreho telo z nejakych dovodov (napr. ümrtie d’aleko
od osady, utopenie, roztrhanie divou zverov a pod.) nebolo k dispozicii, pochovali
zviera. V tomto pripade bolo zviera pochovane podl'a rituälnych zvyklosti ako muz,
vrätane orientäcie tela v smere zäpad-vychod, ako i milodarov, ktore poukazujü
na vysoko spolocensky postavenü osobnost’ (bojovnik?). Je pozoruhodne, ze v bez-
prostredne susediacich hroboch boli bez vynimky pochovani iba muzi - v hroboch
137 a 189 vo veku juvenis (18-22 rokov) a v dojhrobe 29 vo veku adultus II a matu-
rus. Obaja muzi v hrobe 29 mali na lebkäch stopy smrtel’nych zraneni, co by tiez
nepriamo podporovalo predpoklad, ze ide o symbolicky hrob.
Na üzemi Slovenska sa so symbolickymi hrobmi stretävame pocas celej starsej
doby bronzovej. Najstarsie z nich sa objavujü v nitrianskej kultüre, v jej vcasnej fäze.
Najpocetnejsie sü zastüpene präve na pohrebisku v Mytnej Novej Vsi (hroby 116,
117 a 308). V rämci ünetickej kultüry mozno spomenüt’ hrob 50 z Vel’keho Grobu,
ktory obsahoval kostru tel'at’a s nädobou (Chropovsky 1960, 33) a hrob 50 z Matüs-
kova s kancimi klami, s kadlubom na odlievanie triangulärnych dyk a so styrmi
hlinenymi dyzami (obr. 57; Bätora 2002, obr. 14).
 221

KATALOG

Lokality so samostatnymi hrobmi zvierat v areäli pohrebisk zo zäveru eneolitu

a starsej doby bronzovej v strednej a vychodnej Europe. Cisla lokalit v katalögu
zodpovedajü cislam uvedenym na mape (obr. 153).

1. Bergholz (Nemecko)
V kamennej skrinke hrobu bola kostra ovce (18-21 mesacnä) ulozenä na pravom
boku, s orientäciou v smere sever-juh. V hrobe sa okrem kostry nasli dva crepy,
ktore umoznujü datovanie hrobu do obdobia neolitu az doby bronzovej (Schu­
mann 1889, 429, 430).
2. Fat’janovo (Rusko)
V areäli pohrebiska fat’janovskej kultüry bol preskümany hrob ovce/kozy
(Krajnov/Gazdjackaja 1987, 65).
3. Gleina (Nemecko)
V areäli pohrebiska ünetickej kultüry sa zistil hrob obsahujüci kostru kona. Hrob
sa nachädzal severne od hlavneho hrobu, na okraji pohrebiska, a bol prekryty
väpencovymi kamenmi. Pri lebke kona boli zvysky uzdy zhotovenej z dvoch
klov diviaka, ktore mali po dva otvory na vnütornej strane (Schultz 1932, 5).
4. Govjadino (Rusko)
V areäli pohrebiska fat’janovskej kultüry bol preskümany hrob ovce/kozy
(Krajnov/Gazdjackaja 1987, 65).
5. Cholmogorje (Rusko)
V areäli pohrebiska fat’janovskej kultüry bol preskümany hrob medved’a (Krajnov/
Gazdjackaja 1987, 65)
6. Lesieczynce (Ukrajina)
Pod mohylou kultüry so snürovou keramikou (podolsko-volynskä skupina) sa
severne od centrälneho hrobu zistila kostra mladeho barana (Sulimirski 1957-
1959, 347, 348).
7. Ludanice-Mytna Nova Ves (Slovensko)
V hrobe 6 ünetickej kultüry bola pochovanä ovca/koza bohato vybavenä milo-
darmi (vid- text vyssie).
8. Mokrin (Srbsko)
V hrobe 31, ktory sa nachädzal priblizne v strede pohrebiska marosskej kultüry,
bola kostra zvierat'a ulozenä na pravom boku, orientovanä v smere vychod-zä-
pad, s ohnutymi prednymi i zadnymi koncatinami, bez hroboveho inventära
(§andor-Chicideanu/Chicideanu 1989, 17, pozn. 62).
9. Suscevo (Rusko)
V areäli pohrebiska fat’janovskej kultüry bol preskümany hrob ovce/kozy
(Krajnov/Gazdjackaja 1987, 65).
222

10. Torgovica (Ukrajina)

V mohyle 1 stryzowskej kultury sa pri zapadnom okraji jej nasypu v hlbke 0,5 m
okrem dvoch kostrovych hrobov l’udi nachadzala na vrstve popola kostra ovce
(.Nikolcenko 1975, 333).
11. Trencxn-Biskupice (Slovensko)
V areali ziaroveho pohrebiska luzickej kultury boli preskumane dva hroby (424
a 440) kultury so snurovou keramikou. V hrobe 440 bol pochovany pes s dvomi
zdobenymi poharmi (obr. 154; Cheben 2005, obr. 2-4).
12. Vaulovo (Rusko)
- Na severovychodnom okraji pohrebiska sa v hrobe 10 nachadzali na dne hro-
bovej jamy zvysky kostry mladeho baranka, resp. kozliatka. Hrob so zvyskami
dreveneho oblozenia a zrubovej konstrukcie neobsahoval hrobove prilohy
(.Krajnov 1941, 114,115).
- Na juhozapadnom okraji pohrebiska v hrobe 13 bola kostra medved’a, sa naslo
viac kuskov kremena, okra a kamen sluziaci pravdepodobne na roztieranie farby
(.Krajnov 1941, 116).
13. Vel’ky Grob (Slovensko)
V hrobe unetickej kultury na juhovychodnom okraji pohrebiska (hrob 50) sa na­
chadzala kostra zvierat’a, pravdepodobne terat’a, a jednoucha salka (Chropovsky
1960, 32, 33, tab. XV: 13).
14. Zemiki Gome (Pol’sko)
Na pohrebisku kultury so snurovou keramikou bola v hrobe 41 ulozena kostra
kobyly a zrebca (Kempisty 1978, 274).
15. Zomiv (Ukrajina)
Pod mohylou stryzowskej kultury, bezprostredne pri juznom okraji hrobu starej
zeny (hrob 1), sa v jame nepravidelneho tvaru nachadzala kostra stareho psa
nizkeho vzrastu, ulozena na l’avom boku, orientovana lebkou na vychod (Sves-
nikov 1993, 26).
 6. PROBLEMATIKA VYCHODNEJ HRANICE ROZSIRENIA
TZV. „ÜNETICKYCH" BRONZOV

V obdobi starsej doby bronzovej v oblasti strednej Europy nadobudla mimoriadne

vysoky stupen rozvoja metalurgickä vyroba. Dokazom toho je nielen celkovy närast
poctu kovovych artefaktov, ale i podstatne zvysenie kvality ich technickeho vyhotove-
nia vd’aka pouzitiu novych metalurgickych a technologickych postupov. Vysledkom
takehoto vyvoja bolo i objavenie sa viacerych üplne novych typov kovovych arte­
faktov, napriklad dyka na palici (Dolchstab), sekera na palici (Stabaxt), dyka s plnou
rukovät’ou, hrot ostepu, kovovä nädoba a pod. Na uvedenom trende vyvoja mali
zäsluhu najmä nositelia ünetickej kultüry. Je vseobecne zname, ze kovovä industria
ünetickej kultüry sa v priebehu starsej doby bronzovej rozsirila i d’aleko za hranice
jej kompaktneho osidlenia, takze sa s nou stretävame tak v kultürach bezprostredne
susediacich, ako aj v kultürach vzdialenejsich.
V tejto kapitale je pozornosf zameranä na otäzku vyskytu kovovej industrie
ünetickej kultüry, tzv. ünetickych bronzov, a to v oblastiach leziacich vychodne od
prietoru jej süvisleho osidlenia - na oblast’ stredneho a vychodneho Slovenska, na
vychodne Mad’arsko, zäpadne Rumunsko, vychodne Pol’sko (najmä na oblast’ vy­
chodne od toku riekyVisly), na Kaliningradskü oblast’ Ruska (Sambijsky polostrov)
a na zäpadnü Ukrajinu.
V uvedenom priestore nebola skümanä problematika doteraz komplexnejsie riese-
na. Prvym badateFom, ktory upriamil pozomosf na tüto otäzku bol /. Pasternak (1933a;
1933b). Autor vyclenil vychodnü perifemu skupinu ünetickej kultüry, do rämca ktorej
zahmul i pohrebisko v Pocapoch a mohyly prikarpatskej kultüry.
Neskor sa tejto problematiky okrajovo dotkli vo svojich präcach viaceri bädate-
lia, napriklad O. N. Bader (1939; 1966), O. A. Krivcova-Grakova (1947), L. Hajek (1961),
]. Dqbrowski (1968; 1997), D. A. Krajnov (1971), J. Okulicz (1973), 1. K. Svesnikov (1974),
]. Machnik (1977), I. V. Ryndina (1980), B. Zieh (1996). V süvislosti s publikovanim
jednotlivych druhov medenej a bronzovej industrie z üzemia Slovenska a Polska sa
touto otäzkou v rämci edicie Prähistorische Bronzefunde (PBF) ciastocne zaoberali
napriklad M. Novotna (1970; 1980; 1984), M. Gedl (1980), A. Szpunar (1987) a W. Blajer
(1990).
Süpis zozbieranych kovovych vyrobkov v skümanej oblasti ukäzal, ze sa tu
stretävame s osmimi zäkladnymi typmi artefaktov, ktore patrili k charakteristickym
atribütom ünetickej kultüry najmä v obdobi jej klasickeho stupna. Sü to hrivny a nä-
kreniky z tycinky obvykle kruhoveho prierezu, s koncami stocenymi do ocka, d’alej
tzv. skoby (Spangenbarren), sekerky s nizkymi postrannymi listami, sekery na palici
(Stabäxte), obojstranne dläta, dyky triangulärne, dyky s plnou rukovät’ou, dyky na
palici (Dolchstäbe), näramky, ihlice a hroty ostepov.
Najpocetnejsie sa vyskytujücim artefaktom ünetickeho charakteru boli bronzo-
ve sekerky, ktorych sme zaevidovali vyse 40 exemplärov. Vyskytli sa prakticky vo
vsetkych skümanych regiönoch (obr. 157). Najviac ich je znämych z üzemia vychod­
neho Slovenska z Kosickej kotliny a z vychodnej casti Pol’ska, kde sa ich nälezy kon-
224

Obr. 157. Мара nalezisk bronzovych sekeriek s postrannymi listami (cieme body) a sekeriek
na palici „Stabaxte" (ciemy stvorcek) unetickeho charakteru v priestore na vychod od oblasti
jej siivisleho osidlenia (I) a oblasti severnej (II) a juznej (III) periferie. 1 - Barca; 2 - Belczewo;
3 - Bracovce; 4 - Hemadkak; 5 - Chylczyce; 6 - Kodien; 7 - Kosice; 8 - Kost'any; 9 - Levoca;
10 - Krakow-Pleszow; 11 - Malborg; 12 - Milachowo; 13 - Mochowoje; 14 - Oborin; 15 - nezna-
me nalezisko (Miizeum Olstyn); 16 - Plock; 17 - Pruszczyn; 18 - Rusy; 19 - Sokal; 20 - Spisska
Nova Ves; 21 - Sterlawki Wielkie; 22 - Szarbia; 23 - Tiszafiired; 24 - Vsechsvatych; 25 - Zlatnik;
26 - Zlotoria; 27 - Zydow.

centruju najma v oblasti homeho a dolneho toku rieky Visly a v severozapadnej casti
Mazurskeho Pojazerja. V malom pocte (2-3 exemplare) sa vyskytli aj na Sambijskom
polostrove v Kaliningradskej oblasti Ruska, na Zakarpatskej Ukrajine a v severovy-
chodnom Mad'arsku.
Z typologickeho hladiska su najvyraznejsie zastupene sekerky tzv. saskeho typu, so
zahrotenym tylom, v Pol’sku oznacovane ako typ Wrodaw-Szczytniki (Szpunar 1987,
20). Tento typ sekeriek, najma variant so sirsim telom a menej vykrojenou spodnou
cast'ou, patri z chronologickeho hladiska k najstarsim linetickym sekerkam. Potvrdzuje
to aj ich vyskyt v hrobovych celkoch kostianskej kultury na vychodnom Slovensku
- v hrobe 15 v Kost'anoch, v hrobe 47 vo Vsechsvatych (obr. 158: 5) a mierzanowickej
kultury v Malopol'sku - v hrobe 23/XI v Szarbii (obr. 166: 8). Svedci to o kultumych
 225

kontaktoch oboch episnurovych kultur s unetickou kulturou uz v jej predklasickom

obdobi. Najvacsi vyskyt sekeriek saskeho typu vsak zaznamenavame v skumanom
priestore az v nasledujucom obdobi vyvoja linetickej kultury. Najlepsie to doklada
nalez 9 exemplarov sekeriek na otomanskom viacvrstvovom sidlisku v Barci pri Kosi-
ciach na vychodnom Slovensku. Ich nalez vo vrstve Barca I (Hajek 1961, obr. 11), ktora

Obr. 158. Vyber predmetov unetickeho charakteru z oblasti stredneho a vychodneho Slovenska.
1 - Cana; 2 - Tomal'a (predtym Safarikovo); 3 - Kosice; 4 - Kostany; 5 - Vsechsvatych; 6 - Kosice;
7 - Oborin (podia: Novotna 1970; 1980).
226

Obr. 159. Sekerky na palici (Stabaxte) z pohrebiska Tiszafiired vo vychodnom Mad'arsku.

1, 3 - hrob B 54; 2 - hrob 115 (podia: Kovdcs 1995).

podia stratigrafickych pozorovani reprezentuje uz mladsi usek otomanskej kultury,

poukazuje na to, ze sekerky saskeho typu v tomto geografickom priestore prezivali
ovel’a dlhsie ako na materskom uzemi unetickej kultury. Potvrdzuje to i nalez dvoch
ich exemplarov na pohrebisku Tiszafiired-Majoroshalom vo vychodnom Mad'arsku
(obr. 162:6), ktore T. Kovacs na zaklade sprievodneho inventara datoval do prechodu
medzi horizontom Hajdusamson-Apa a horizontom Koszider (Kovdcs 1995, 183).
O nieco menej pocetne sekerky unetickej kultury v skumanom priestore reprezen-
tuju exemplare s nizkymi postrannymi listami so zaoblenym tylom (Spisska Nova Ves,
Oborin, Pruszczyn - obr. 158: 7; 166: 6), s rovnym tylom (Sokal, Zlotoria, Chylczyce
- obr. 169: 3) alebo s vrubom v tyle (Kodien, Kosice - obr. 158: 6).
Osobitny typ tvoria sekerky na palici (Stabaxte), ktorych dva exemplare sa
vyskytli v hrobe B 54 a v hrobe 115 (obr. 159) na pohrebisku Tiszafiired vo vychod­
nom Mad'arsku (Kovdcs 1995, obr. 2: 1; 4: 2-4). Oba exemplare maju nasadenie na
tylovu cast’ podobnu ako uneticke dyky na palici (Dolchstabe). Dokonca v ramci
severnej periferie unetickej kultury sa vyskytol i analogicky exemplar sekerky
 22 7

na palici na lokalite Przecmino, v severozapadnom Pol’sku (Bukowski 1998, obr.

47). Sekerky na palici z Tiszafiiredu, datovane do prechodu medzi horizontom
Hajdusamson-Apa a horizontom Koszider (Kovacs 1995, 183), su dobrym dokla-
dom prezivania metalurgickych tradicii unetickej kultury az do pociatku strednej
doby bronzovej.
V suvislosti so sekerkami mozno spomenut’ i dve bronzove dlata typu Skarbieni-
ce. Jedno sa naslo v hrobe neskorej fazy mierzanowickej kultury v Mierzanowiciach
(hrob 55 - obr. 166:7) v Malopol’sku (Salewicz 1937, obr. 17: g), druhe v hrobe neskorej
fazy kostianskej kultury v Kosiciach (hrob 146 - obr. 158:3) na vychodnom Slovensku
(Pastor 1969, tab. XXIII: 3). K obom exemplarom mozno pocetne analogie najst’ najma
v klasickej faze unetickej kultury ci uz v hroboch (napr. Rebesovice na Morave, hrob
287 - Ondracek 1962, obr. 44: 3) alebo v depotoch (napr. Lekowo a Slupy - Blajer 1990,
tab. LIII: 1; XCVIII: 12).

Obr. 160. Мара nalezisk bronzovych dyk linetickeho charakteru (ciemy bod) a dyk na palici
„Dolchstabe" (ciemy trojuholnik) unetickej kultury v priestore na vychod od oblasti jej siivisleho
osidlenia a oblasti severnej a juznej periferie. 1 - Barca; 2 - Hemadkak; 3 - Kosice (?); 4 - Kost'any;
5 - Piliny; 6 - Tiszafiired; 7 - Trepcza; 8 - Velijuona (Vilkijos); 9 - Vsechsvatych; 10 - Vyskovce
nad Ipl'om; 11 - Zlotoria; 12 - udolie Ipl'a, 13 - Santovka (Mad'arovce).
228

Obr. 161. Dyky (1-3, 6) a dyky na palici „Dolchstabe" (4, 5) unetickeho charakteru z oblasti
stredneho a vychodneho Slovenska. 1 - Barca; 2, 3 - Vsechsvatych; 4 - Vyskovce nad Ipl'om;
5 - udolie Ipl'a; 6 - Kosice? (podia: Vladdr 1974-, Koviics 1996b) Kemenczei 1991).
 229

K d’alsim artefaktom unetickeho charakteru, ktore sa vyskytli v skumanej oblasti,

patria triangularne dyky, dyka s plnou rukovat’ou a tzv. dyka na palici „Dolchstab".
Najpocetnejsie z nich su zastupene triangularne dyky a dyky na palici, ktorych vyskyt
sa koncentruje najma na oblast’ dolneho Poiplia, na juh stredneho a vychodneho Slo-
venska a na severovychodne Mad’arsko (obr. 160). Triangularne dyky maju obvykle
tylovu cast' zaoblenu a v nej 5 otvorov pre nity. Vystupuju v hroboch kostianskej
kultury na vychodnom Slovensku, kde na niekol’kych exemplaroch mozno sledovat’
negativne stopy po osadeni dyk do drevenych rukovati (Kost'any, hrob 15; Vsechsva-
tych, hrob 2 - obr. 161: 2, 3). Objavuju sa vsak i v prostredi otomanskej kultury, kde
je osobitne dolezita vyzdoba nachadzajuca sa na homych castiach cepeli v podobe
visiacich srafovanych trojuholnikov a srafovanych vodorovnych pasov (napr. Bra-
covce, Barca III - obr. 161:1), resp. do praveho uhla ohnutych pasov, tzv. polovicnych
uhlovych krizov (Tiszafiired, hrob B 115 - obr. 162: 5), ktora sa casto vyskytuje najma
na unetickych dykach s plnou rukovat’ou (Uenze 1938,15). V skumanej oblasti to dobre
dokumentuje exemplar takehoto typu dyky, ktoreho pravdepodobnym naleziskom su
Kosice na vychodnom Slovensku (obr. 161: 6). Z dyky s plnou rukovat’ou pochadza
zrejme i fragment rukovati, najdeny pri vyskume opevnenej osady zo starsej doby
bronzovej v Trepczy v juhovychodnom Pol’sku (Gancarski/Ginalski 2001, obr. 8a).
Jednym z najvyraznejsich reprezentantov bronzovej industrie unetickej kultury
su dyky na palici (Dolchstabe), ktorych nalezy sa v skumanom regione, ako uz bolo
uvedene, koncentrovali v juhozapadnej cash stredneho Slovenska na Poipli - udolie
IpFa (obr. 161: 5), Santovka (Mad’arovce), Vyskovce nad Ipl’om (obr. 161: 4) a v se-
verovychodnom Mad'arsku (Piliny - obr. 162: 4) v priestore rozsirenia hatvanskej
kultury. Takato vyrazna koncentracia tak vyznamnych artefaktov, akymi dyky na
palici bezpochyby boli, na malom geografickom priestore, nuti zamysliet’ sa, ci ide
o importy, o dary, o vojnovu korist’, alebo o miestne napodobeniny unetickych vy-
robkov nositel’mi hatvanskej kultury (Kovdcs 1995,178). Tyka sa to rovnako aj vyssie
spommanych nalezov sekeriek na palici (Stabaxte) z pohrebiska v Tiszafiirede.
Najviac vzdialeny od centralnej oblasti rozsirenia unetickej kultury v smere na
vychod je nalez celeho exemplara dyky na palici s bronzovou rukovat’ou na lokalite
Velijuone v Lotyssku (Dqbroivski 1968, tab. II: 1). Spolu s d’alsimi ojedinelymi pred-
metmi unetickeho charakteru dobre dokumentuje prenikanie bronzovej industrie
unetickej kultury v severovychodnom smere popri pobrezi Baltickeho mora.
Okrem sekeriek s mzkymi postrannymi listami su z unetickych bronzov v skuma­
nom regione najvyraznejsie zastupene hrivny (Ringbarren) zhotovene obvykle z hrubej
bronzovej tycinky s koncami stocenymi do ocka (obr. 163). Doteraz je ich znamych okolo
30 exemplarov a vzhl’adom na pomeme konstantnu hmotnost’ niet pochyb, ze sluzili
ako forma platidla pri vymene tovaru. Ich najvacsi pocet pochadza z juhu stredneho
Slovenska, kde sa vsak vyskytli v depotoch az z pociatku strednej doby bronzovej
(Gemer, Hodejov), a z pril’ahlej casti sevemeho Mad’arska je ojedinely nalez z lokality
Zarank a depot z lokality Szeleveny (obr. 162:2), kde vystupuju v prostredi hatvanskej
kultury. Ojedinele nalezy hrivien su zname zo Spisa na vychodnom Slovensku (Busovce,
Spisska Teplica, Vel'ky Slavkov - obr. 164:1-3), z Oravy (obr. 164: 4-6), Turca (Blatnica,
cast’ Sebeslavce) a z Liptova (Liptovska stolica) na sevemom Slovensku, ako aj zo Zemi
Chelminskiej vo vychodnej cash Pol’ska (Kytrzyn - obr. 166: 1). Na uzemi Rumunska
vystupuju v hroboch muresskej kultury (Beba Veche, Periam, Deva) a kultury monteoru
230

Obr. 162. Vyber predmetov ünetickeho charakteru z vychodnej casti Mad'arska. 1 - okolie
Miskolca; 2 - Szeleveny; 3 - neznäme nälezisko (Muzeum Miskolc); 4 - Piliny; 5, 6 - Tiszafüred
(podl'a: Hampel 1896; Kalicz 1968; Koos 1989; Koväcs 1995).

(Pietrosa Mica, Cande§ti). V prikarpatskej casti Ukrajiny sü znäme z hrobov neskorej

fäzy podolskej skupiny podkarpatskej kultury (Gorodenka - obr. 169:2; Svesnikov 1974,
obr. 19:1,2). Pre nami skumanu problematiku je vyznamny hromadny nalez suroviny
v podobe tzv. skobovitych hrivien (Spangenbarren), pochädzajüci pravdepodobne
z okolia Miskolca (obr. 162: 1; Hampel 1896). Tak ako skobovite hrivny, aj hrivny kru-
hovite evidentne plnili ülohu „platidla" a prostrednictvom vymennych kontaktov sa
dostävali do susednych i do vzdialenejsich kultürnych oblasti (Lenerz de Wilde 1995).
 231

Do skupiny vyrobkov majucich svoj povod, resp. vzor, v metalurgickej vyrobe

linetickej kultury mozno nepochybne zaradit' plechove manzetovite naramky blizke
nararnkom tzv. borotickeho typu a manzetovite naramky odlievane, s rebrovanym
povrchom (obr. 165). K manzetovitym nararnkom blizkym borotickemu typu s naj-
vacsou pravdepodobnost’ou patri aj dosial ojedinely naramok z uzemia vychodneho
Polska, pochadzajuci zo Szyliny Wielkej v Mazurskom Pojazeri (obr. 166:4; Dqbrowski
1968, tab. XVIII: 14). Problemom vsak je, ze tento naramok by mal pochadzat’ z de-
potu datovaneho sprievodnymi nalezmi az do neskorej doby bronzovej. Vzhl’adom
na to, ze ide o nalez spred vyse storocia, mozno opravnene pochybovat', ci naramok
skutocne bol sucast’ou neskorobronzoveho depotu. V tom to pripade je mozne tiez
predpokladaf, ze ide o antikvovanie starsieho predmetu v mladsom depote.

Obr. 163. Мара nalezisk hrivien-nakrcnikov (ciemy bod) a tzv skobovitych hrivien „Span-
genbarren" (ciemy trojuholnik) unetickeho charakteru v priestore na vychod od oblasti jej
siivisleho osidlenia a oblasti sevemej a juznej periferie. 1 - Beba Veche; 2 - Busovce; 3 - Deva;
4 - Orava; 11 - Periam; 12 - Predeal; 13 - Sarata Monteoru; 14 - Sebeslavce; 15 - Spisska Teplica;
16 - Szeleveny; 17 - Szoreg; 18 - Vel’ky Slavkov; 19 - Zarank; 20 - okolie Miskolca.
232

Obr. 164. Hrivny a nakrcniky z oblasti stredného a vÿclwdného Slovenska. 1 - Busovce; 2 - Spis-
skâ Teplica; 3 - Vel'kÿ Slavkov; 4-6 - Orava (podia: Novotna 1984).
 233

Naramky blizke naramkom borotickeho typu sa vyskytli az vo fat’janovskej kulture

rozsirenej v lesostepnej oblasti europskej casti Ruska (obr. 167). Uz v roku 1939 pou-
kazal na stredoeuropsky povod tychto naramkov O. N. Bader (1939, 115) a upriamil
pozornost’ na analogicke nalezy v unetickej kulture. Neskor O. A. Krivcova-Grakova
(1947, 32) dokonca hovori priamo o unetickom povode manzetovitych naramkov
z pohrebiska vo Vladycine. V praci z roku 1966 O. A. Bader korigoval svoj stars! nazor
a manzetovite naramky uz nepovazoval za importy z oblasti unetickej kultury, ale za
produkty domacej fat’janovskej metalurgie (Bader 1966, 79-83). S tymto nazorom sa
neskor stotoznil aj D. A. Krajnov (1971, 12). Pripust’a vsak moznost’, ze spolocenstva
fat'janovskej kultury ziskali pociatocne skusenosti s metalurgiou prostrednictvom
kontaktov so stredodneperskou kulturou, kde sa objavuju aj predmety, ktore mozno
spajat’s Prikarpatim (Krajnov 1971,17). Domnievam sa, ze ide o dolezite pozorovanie,
ktore umoznuje predpokladat’, ze stredodneperska kultura mohla byt’ dobrym spo-
jovacim clankom medzi kultumou oblast’ou strednej Europy a lesostepnou oblast’ou
vychodnej Europy. Teda, jej prostrednictvom mohla byt’ inspirovana i vyroba manzeto­
vitych naramkov blizkych borotickemu typu vo fat'janovskej kulture. V tejto suvislosti
je pozoruhodne, ze hrob vo Vladycine, ktory obsahoval dva manzetovite naramky,
sa od ostatnych hrobov odlisoval aj pritomnost'ou nakrcnika z drotu ukonceneho
vrbovym listom a dvomi plechovymi obdlznikovymi kovaniami (obr. 167:4-7; Bader
1966, tab. VIII). Zaujimave je, ze stredodneperska kultura, z ktorej prve nalezy su naj-
novsie zname uz aj z MIodowa-Zakacia v juhovychodnom Pol’sku (Machnik/Pilch 1997,
164,165), ma v inventari svojej neskorej fazy nakrcniky typu „lunula", umoznujuce
uvazovat’ o jej spojeniach nielen zo strednou, ale i so zapadnou Europou. Nakrcniky
typu „lunula" maju pocetne paralely v zlatych nakrcnikoch rozsirenym najma v Irsku,
Skotsku a v Anglicku (Taylor 1968, 259-265). V tejto suvislosti je potrebne spomenuf
ozdobu typu „lunula" z depotu unetickej kultury z Weglinu v juhozapadnej casti
Polska, ale i viacere exemplare nausnic tzv. irskeho typu, ktore mali tvar sirokeho
listu, boli zhotovene prevazne zo zlata a povodne boli rozsirene najma na uzemi
Irska a Anglicka. Z juvychodnej casti Polska pochadza ich medeny exemplar zo Su-
lechowa v Malopol’sku (Machnik 1982, obr. 1:4). J. Sulimirski (1957-1958,320) spomina
nausnicu takehoto typu aj zo Zastowa (vzhl’adom na to, ze ide o dve bezprostredne
susediace obce, je viac nez pravdepodobne, ze ide o ten isty nalez). V prikarpatskej
oblasti Ukrajiny sa zlata nausnica irskeho typu nasla v podolsko-volynskej mohyle
v Rusilove (Sulimirski 1957-1958,320). Nalezy nausnic tohto typu vo vychodnej casti
Polska, resp. na Ukrajine, kde k nim pristupuju i nakrcniky typu „lunula", mozno
s najvacsou pravdepodobnost’ou povazovat’ nie za vysledok priamych kultumych
kontaktov s oblast'ou zapadnej Europy, ale skor za vysledok spojeni s unetickou kul­
tumou oblast’ou, ktora mohla plnit’ funkciu prostrednika medzi obomi spomenutymi,
navzajom geograficky znacne vzdialenymi kultumymi oblast’ami. Na takuto moznost’
poukazuju spomenute artefakty vyskytujuce sa v zapadnej casti Polska v depotoch
unetickej kultury, ako napriklad depot z Wasoszu, ktory obsahoval zlatu nausnicu tzv.
irskeho typu, ako aj uz spominany depot z Weglinu, s ozdobou typu ,,lunula"(B/a/'er
1990, tab. CXXI: 8; CXXII: 1).
Nalezy odlievanych manzetovitych naramkov s rebrovanym povrchom sa v ramci
skumanej oblasti koncentrovali v sevemom az severovychodnom Mad’arsku na lo-
kalitach Borsodgeszt, Miskolc? (obr. 162: 3) a Nogradmarcal, kde ich mozno spajat’
Obr. 165. Мара nâlezisk tzv. manzetovitÿch nâramkov z plechu (tzv. borotického typu - ciemy stvorcek; rebrované - cierny krüt'ok) v priestore
na vÿchod od oblasti suvislého osidlenia, resp. od severnej a juznej periférie ûnëtickej kultüry. 1 - Borsodgeszt; 2 - Hordejevka; 3 - nezname
nâlezisko (Mûzeum Miskolc); 4 - Mytisin; 5 - Nôgrâdmarcal; 6 - Severobirsk; 7 - Szylina Wielka; 8 - Vladycin; 9 - Voroksa.
 235

Obr. 166. Vÿber predmetov ünëtického charakteru z vÿchodnej casti Polska. 1 - Kçtrzyn; 2 - Zer-
niki Gome; 3 - Mochowoje; 4 - Szylina Wielka; 5 - Zlotoria; 6 - Pruszczyn; 7 - Mierzanowice;
8 - Szarbia ( podl'a: Salewicz 1937; Okulicz 1973; Baczynska 1994; Dtfbrowski 1997).

s hatvanskou kulturou (Koôs 1989,434-437). Ojedinelÿ je vychodnejsie vysunuty nâlez

rebrovaného nâramku z mohylmka v Hordejevke na Ukrajine, ktory bol zhotovenÿ zo
zlata (obr. 169:1; Klocko 1998, obr. 1: 22). Prototypy к nemu, ako aj к ostatnÿm rebro-
vanÿm nâramkom mozno hl'adat' v ünëtickej kulture (von Brunn 1959, tab. I: 2; 64: 9,
10; 93:1, 3). Mad’arské nâlezy môzu byf podl'a /. Koôsovej (1989, 435, 436) vÿsledkom
obchodnÿch kontaktov medzi hatvanskou a ünëtickou kultürou.
236

Obr. 167. Manzetovité nâramky a plechové kovania z oblasti rozsirenia tat'janovskej kultùry
V Rusku. 1 - Mytisin; 2, 3 - Severobirsk; 4-7 - Vladycin (podfa: Badcr 1966; Krajnov 1971).
 237

K poslednym artefaktom unetickeho charakteru, ktore evidujeme v skumanej

oblasti, patria cyperske ihlice a ihlice s tercovitou ci veslovitou hlavicou (obr. 168).
Pocetnejsie nalezy cyperskych ihli'c sa koncentrovali jednak v oblasti sutoku rieky
Tisy a rieky Maros v juhovychodnej cash Madarska (Pitvaros, Szoreg, Tiszasziget)
a v zapadnom Rumunsku (Beba Veche, Orsova), jednak na juhu stredneho Sloven-
ska (Tornala) a na vychodnom Slovensku (Nizna Mysl'a, Streda nad Bodrogom).
Ojedinele su dva nalezy z Ukrajiny (Sabatinovka a Putiatynce - obr. 169: 4) a jeden
nalez z Malopol’ska (Zemiki Gome, hrob 99 - obr. 166: 2). Uvedene nalezy ihlic sa
nachadzali v roznom kulhimom prostredi a minimalne v dvoch chronologickych
horizontoch. Starsie ihlice sa vysky tli v skupine Szoreg a Pitvaros v juznom Mad’arsku
a v otomanskej kulhire (Nizna MysFa) na vychodnom Slovensku. Mladsie exemplare
v trzcinieckej kulhire v Malopol’sku (Zerniki Gome, hrob 99 - obr. 166: 2) a vo fiize-
sabonsko-pilinskom horizonte na juhu stredneho Slovenska (Tomal’a - obr. 158: 2)

Obr. 168. Мара nalezisk tzv. cyperskych ihlic (ciemy bod) a ihlic s tercovitou a veslovitou hlavi­
cou (dem y trojuholnik) v priestore na vychod od oblasti suvisleho osidlenia, resp. od sevemej
a juznej periferie linetickej kulhiry. 1 - Beba Veche; 2 - Cana; 3 - Kost'any; 4 - Liptovska Ondra-
sova; 5 - Megyaszo; 6 - Nizna Mysl'a; 7 - Orsova; 8 - Pitvaros; 9 - Putiatynce; 10 - Sabatinovka;
11 - Streda nad Bodrogom; 12 - Szoreg; 13 - Tiszasziget; 14 - Tornala; 15 - Zemiki Gome.
238

Obr. 169. Vÿber predmetov unëtického charakteru zo zâpadnej Ukrajiny. 1 - Hordejevka;

2 - Gorodenka; 3 - Chylczyce; 4 - Putiatynce (podia: Svesnikov 1974; Klocko 1998).

a na Vÿchodoslovenskej nizine (Streda nad Bodrogom). Cyperské ihlice, podobne

ako viaceré uz uvedené artefakty, su dokladom prezivania metalurgickych tradicii
ùnëtickej kultùry az do pociatku strednej doby bronzovej.
Ihlice s tercovitou, resp. veslovitou hlavicou sa vyskytli v bâdanom regiöne iba
na sevemom Slovensku (Liptovskâ Ondrasovâ - Lissauer 1904, 579), na dolnom toku
rieky Homad na vychodnom Slovensku (Cana, Kost’any - obr. 158:1, 4) a v severo-
vychodnom Mad’arsku (Megyaszö). Ich vÿskyt je spojenÿ so zâverom kostianskej
kultùry, resp. so starsim obdobim otomanskej kultùry.
Predmety ùnëtického charakteru v skùmanej oblasti doplna hrot ostepu, ktoiÿ sa
nasiel v hrobe 35 na pohrebisku Battonya v juhovÿchodnom Mad’arsku (Szabo 1999,
obr. 14: 6).
Zâverom mozno konstatovat', ze v skùmanej oblasti pochâdza zo 75 lokalit celkom
143 kovovÿch artefaktov ùnëtického charakteru. V obdobi klasickej fâzy ùnëtickej
kultùry sa spomenuté nâlezy vyskytujù v iwienskej, mierzanowickej, kostianskej,
prikarpatskej podolskej a hatvanskej kultùre, v periamskej kultùre, v kultùre Monte-
oru a vo fat’janovskej kultùre. Bronzy ùnëtického charakteru prezivajù v niektorÿch
oblastiach az do pociatku strednej doby bronzovej, napriklad v kultùre trzcinieckej,
v otomansko-pilinskom horizonte a na mohylniku v Hordejevke na Ukrajine.
Za mimoriadne dôlezité v sùvislosti so skùmanou problematikou mozno povazovat’
skutocnost’, ze metalografické analÿzy kovovÿch artefaktov z oblasti ukrajinského
Predkarpatia, Podolia a Volyne ukâzali, ze ich podstatnâ cast’ bola zhotovenâ z medi
karpatsko-sedmohradského pôvodu (Ryndina 1980, 37). Prâve preto ich evidentnâ
typologickâ gravitâcia ku kovovÿm artefaktom zâpadnejsie leziacich kultùr vrâtane
ùnëtickej kultùry nie je az takâ prekvapujùca.
 7. K OTÂZKE VŸSKYTU
NAJSTARSICH ZELEZNŸCH PREDMETOV V EUROPE
(3. a 2. tisicrocie pred Kr.)
Doba zeleznâ v Europe zaci'na az 8. storocim pred Kr., àvsak so zelezom a z neho
zhotovenÿmi predmetmi sa stretâvame na tomto kontinente uz ovel’a skôr, a to v 3. ti-
sicroci pred Kr. Reprezentujü ich nâlezy z vÿchodnej Eurôpy, kde sa zelezné vÿrobky
objavujü podobne vcasne ako na üzemi Mezopotâmie, Anatolie a Egypta (obr. 170).

ZELEZNÉ PREDMETY Z 3. TISICROClA PRED KR.

Vÿchodnâ Eurôpa

V râmci vÿchodnej Eurôpy sa najstarsie zelezné predmety objavujü v hroboch

jamovej kultüry vo volzsko-uralskom regiône. Pozoruhodné je, ze ide vo vsetkÿch
pripadoch o hroby muzov, obsahujûce medené sekerky s jednÿm ostrim, ktoré mozno
povazovaf za dobrÿ prostriedok na datovanie. Z nâlezisk na strednom Povolzi mozno
uviest’ hrob 1 pod mohylou 1 na lokalite Utevka, ktorom sa okrem medenej sekerky
s jednÿm ostrim nachâdzali medenÿ nôz (dÿka), piocha medenâ sekerka, medené
sidlo, medené dlâto(?), medenÿ predmet rydlovitého tvaru so zvyskami zeleza na
hornej cash (obr. 8: 5), hlinenâ nâdoba, kamenné kladivo a dve unikatne nâusnice
zo zlata, zdobené na povrchu jemnou granulâciou. Analogie k tÿmto nâusniciam
mozno nâjsf v bohatÿch hroboch novosvobodneckej fâzy majkopskej kultüry (napr.
Novosbobodnaja, Nalcik, Bamut) na severnom Kaukaze (Vasilev 1980,49, 50; Piotrov-
skij 1996, 69-72).
Dalsim hrobom so zeleznÿm artefaktom, preskümanÿm na strednom Povolzi, je
hrob 4 nachâdzajüci sa pod mohylou 8 na pohrebisku v Tamar-Utkul’ VII. V hrobe bol
kovovÿ inventâr vel’mi podobnÿ inventâru hrobu 1 z Utevky. Nasla sa v nom medenâ
sekerka s jednÿm ostrim, piocha medenâ sekerka, medenÿ nôz (dÿka), medené sidlo,
medené dlâto a medenâ tycinka s naaplikovanÿm zeleznÿm ostrim, pripominajüca
hrotité oblükovité driapadlo (obr. 9:11). Sprievodné nâlezy umoznujü datovat’ hrob nie
neskôr ako do poslednej tretiny 3. tisicrocia (Morgunova/Kravcov 1991, obr. 2: 7-13).
Najvÿraznejsim zeleznÿm artefaktom bol hrot kopije v tvare vavrinového listu
(dl. 13,5 cm, max. s. 4 cm a max. hr. 0,8 cm - obr. 10: 7), ktorÿ obsahoval 3,65% Ni
a 0,1% Co. Nasiel sa v hrobe 2 pod mohylou 6 na lokalite Bickin-Buluk. Ulozenÿ bol
pod medenou sekerkou s jednÿm ostrim v dvojhrobe muza a zeny (Silov 1985,18-20,
obr. 3 a 4). Podia S. N. Korenevského (1974,26) mozno hrob na zâklade medenej seker­
ky s jednÿm ostrim datovaf do zâveru jamovej, resp. uz do pociatku katakombovej
kultüry v Kalmickÿch stepiach. V râmci absolütneho datovania teda do zâveru 3. a na
pociatok 2. tisicrocia pred Kr. (Sramko/Fomin/Solncev 1965, 204).
Vysokÿ obsah niklu v analyzovanÿch zeleznÿch predmetoch podla ruskÿch
kolegov (Sramko/Fomin/Solncev 1965, 203) poukazuje na to, ze boli zhotovené zo
zeleznej rudy meteoritického pôvodu. Podl’a novsich prâc vsak analÿzy meteoritov
240

Obr. 170. Мара nâlezisk zeleznÿch predmetov vo vÿchodnej Europe, Anatôlii a na Prednom
Vÿchode v 3 tisicroci pred Kr. 1 - Alaça Hüyük; 2 - Trôja; 3 - Tarsus; 4 - Tilmen Hüyük; 5 - Sa-
marra; 6 - Tepe Sialk; 7 - Dorak; 8 - Tell Chagar Bazar; 9 - Georg Tepe; 10 - Mari; 11 - Tell Asmar;
12 - Kish; 13 - Uruk; 14 - Ur; 15 -Ubaid; 16 - Utevka; 17 - Tamar Utku! VU; 18 - Gerasimovka;
19 - Bickin-Buluk.

ukâzali, ze zelezné meteority priemerne obsahovali 6-20% niklu, takze pôvod zelez­
nÿch predmetov obsahujucich menej ako 5% niklu sa nepovazuje za meteoritickÿ
(Yalcin 1998, 82).
Vÿskyt spomenutÿch zeleznÿch predmetov mozno dat’ do priameho süvisu s existen-
ciou vysokej spolocenskej vrstvy v zâvere jamovej kultüry a na pociatku poltavkinskej
kultùry na strednom Povolzi, resp. katakombovej kultüry v Kalmickÿch stepiach. Ide
o predmety, ktoré nemali zrejme praktickü funkciu a mozno ich povazovat’ za najstarsie
zelezné vÿrobky zistené na eurôpskom kontinente (Morgunova/Kravcov 1991,49).
Mozno k nim priradit’ aj zvlâsf vÿznamnÿ nâlez bimetalického noza katakombo­
vej kultüry, ktorÿ sa nasiel v hrobe 1 pod mohylou 14 v Gerasimovke v Belgorodskej
oblasti. Nôz pozostâval z medenej obdlznikovej tycinky, na ktorü bola za horüca
nakovanâ zelezné plechovâ cepel’ v tvare vrbového listu (obr. 171). Je unikâtny,
pretoze svojim tvarom üplne zodpovedâ medenÿm nozom katakombovej kultüry.
Metalografickâ analÿza ukâzala, ze medena cast’ nozxka obsahovala arzén (viac
 241

ako 1%) a bola evidentne vyrobenâ z medi kaukazského pôvodu. Podl’a analÿzy
zeleznâ cepe! nozika bola zhotovenâ z chemicky vel’mi cistého zeleza a takmer
neobsahovala nikel. Zrejme islo o zelezo ziskané tavbou z rudy v redukcnej peci.
Na rozdiel od vâcsiny predchâdzajücich predmetov mozno jednoznacne povedaf,
ze nebola zhotovenâ zo zeleza meteoritického pôvodu. Zelezo, podobne ako med'
na zhotovenie nozîka, zrejme tiez pochâdza z kaukazskej oblasti. Pece na tavenie
zeleza sa zistili v Zakaukazsku na üzemi Gruzînska a najstarsie z nich su datované
do 18. storocia pred Kr. (èramko/Maskarov 1993,169 ). V prîpade noza z Gerasimovky
ide o najstarsi nâlez svojho druhu vo vÿchodnej Europe, pretoze bimetalické noze
a dÿky, obvykle s bronzovou rukovât’ou a zeleznou cepel’ou, sa objavujü v tejto
oblasti az v neskorej dobe bronzovej v belozerskej kultüre v 11. az 10. storoci pred
Kr. (èramko/Maskarov 1993, 165).
Nâlez z Gerasimovky poukâzal na dôlezitÿ fakt - vo vÿchodnej Europe sa uz
v zâvere 3. tisicrocia popri zeleze meteoritického pôvodu vyuzivalo i zelezo vytavené
z rudy. Tüto skutocnost’ potvrdili aj analÿzy 12 zeleznÿch predmetov pochâdzajücich
z 3. tisicrocia pred Kr., ktoré boli objavené v Mezopotâmii, Egypte a v Anatôlii. Analÿza
ukâzala, ze 6 tÿchto predmetov bolo bohatÿch na nikel, teda zhotovenÿch zo zeleza
meteoritického pôvodu, zvysné boli z vytavenej zeleznej rudy (Pleiner 2000, 8).

Oblast’ Anatolie

V süvislosti s vÿskytom najstarsich zeleznÿch predmetov vo vÿchodnej Europe

v 3. tisicroci nemozno nespomenüt’ nâlezy z Anatolie. Nateraz su tam znâme zo 4 lo-
kalit. K najstarsim patri zeleznÿ tordovanÿ nâramok z pociatku 3. tisicrocia z hrobu
M 3 na lokalite Tilmen Hüyük. Zial, nie su k dispozicii metalografické analÿzy, ktoré
by umozhovali urcit', ci bol nâramok zhotovenÿ zo zeleznej rudy meteoritického
pôvodu, alebo bol vytavenÿ z rudy. Najviac, az sest’ predmetov zo zeleza pochâdza
z lokality Alaça Hüyük. Datované sü do vcasnej doby bronzovej II, teda do obdobia
2800-2500 pred Kr. Ide predovsetkÿm o zeleznü dÿku so zlatou rukovat’ou z nâcel-
nickeho hrobu K. Analÿza zvysku jej skorodovanej cepele preukâzala nizky obsah
niklu, co umoznuje vylücit' jej zhotovenie zo zeleznej rudy meteorického pôvodu.
Dalej sü to dve zelezné ihlice so zlatÿmi hlavicami a zâvesok v tvare pismena ,,n",

V/ / / / / / / / / / / / / / //////////A
A \W \ WW W W W W NW W vcl
/ / / / / / / / / / / / / / / / / / /fl
aswwn w w w w n \ N \\4
[ ( / / / / / / / / / / / / / / / ' /s s //////////A
L .^ ^ W W W W W W W W W W W W W 'J
r ' " / / / / / z / ///////////////////»■
\\\ \W \ \\ \\ \\\\ \\\ \
' { ( ' ///S / / / / / / S S ' ' / ////////z f
\ \ \ \ v w w
' / / / / / / / / / / ////////y/z/y
^\\\w\w\\v//>)//Àÿ}
XXU\V\V\x\\\x\\>

0 c
1_i_ _ I2 cm

Obr.171. Gerasimovka (Rusko). Pôdorys a inventâr hrobu 5 pod mohylou 14 katakombovej

kultüry, s bimetalickÿm nozikom (3) tvaru vrbového listru (podl’a: SramkolMaskarov 1993).
242

Obr. 172. Mapa nälezisk zeleznych predmetov v Euröpe, Anatölii a na Prednom Vychode
v 2. tisicroci pred Kr. (po 12. stör, pred Kr.). 1 - Alaga Hüyük; 2 - Alisar; 3 - Bogazköy; 4 -Kusura;
5 - Kültepe; 6 - Teil Acana; 7 - Korucutepe; 8 - Karagüngüz; 9 - Ugarit; 10 - Byblos; 11 - Nuzi;
12 - Lapithos; 13 - Kaurion; 14 - Archanes; 15 - Hagia Triada; 16 - Phaestus; 17 - Kakovatos;
18 - Dendra; 19 - Asine; 20 - Voronez; 21 - Semidvorky; 22 - Ljubovka; 23 - Taslik; 24 - Kardailovo
II; 25 - Boldyrevo I; 26 - Boldyrevo IV; 27 - Gänovce; 28 - Pandal; 29 - Vorwohlde; 30 - Bialobrzeg;
31 - Drenthe (Baageroosterelde); 32 - Castelluccio; 33 - Montrox; 34 - Nagoman I; 35 - Nago-
mari II; 36 - Mziani; 37 - Kolchida.

ktore pochädzajü z näcelnickeho hrobu M. Jeden polmesiacovity tercik sa nasiel

v hrobe M.C. a zlomok nozika v hrobe T.M. Cast’ z uvedenych predmetov bola ana-
lyzovanä a obsah niklu sa v nich pohyboval od 2,4% do 2,7%, co opät' poukazuje na
to, ze zelezo nemalo meteoriticky pövod (Yalcin 1998, 84).
Do rovnakeho casoveho obdobia (2800-2500 pred Kr.) mozno zaradit' i nälez
hlavice kyja z Tröje II. Podl’a chemickeho zlozenia a makroskopickych znakov ide
pravdepodobne o zoxidovanu zeleznu rudu. O nieco mladsia je zeleznä lupa z loka-
lity Tarsus, datovanä do vcasnej doby bronzovej III, t. j. do obdobia 2400-2100 pred
Kr. Do toho isteho obdobia mozno chronologicky zaradit" aj 12 cm dlhy kus zeleznej
tycinky z Bogazköy (Yalcin 1998, 85; poznamka 20).
 243

ZELEZNE PREDMETY Z 2. TISI'CROCIA PO 12. STOROClE PRED KR.

V 2. tisicroci pred Kr. sa podobne ako v predchadzajucom 3. tisicroci stretavame

s vyskytom zeleznych vyrobkov. Popri Anatolii, Mezopotamii, Egypte a vychodnej
Europe, po prvykrat aj v Grecku, v strednej, zapadnej a juznej Europe (obr. 172).
V prvej polovici 2. tisicrocia je zeleznych predmetov v celej skumanej oblasti pomeme
malo, ale od zaciatku druhej polovice 2. tisi'crocia ich pocet postupne narasta. V za-
vere 2. tisicrocia, od zaciatku 12. storocia pred Kr., su zelezne predmety uz natol’ko
pocetne, ze prestavaju byt’ niecim vynimocnym. Svedci o tom evidentny narast ich
poctu v celom vychodnom Stredomori. Zelezne predmety na Cypre su zname z ne-
skorocyperskeho obdobia III A-B z nalezisk - Enkomi (7 ks), Dali (Idalion), Bamboula,
Hala a Sultan Tekke a z pohrebisk - Kouklia, Evreti, Asproyi. Z Krety su z neskoro-
minojskeho obdobia IIIC z lokality Mouliana. Z neskoroheladskeho odbobia IIIC.l
pochadzaju z Grecka z nalezisk Asine, Mykeny, Perati, Kerameikos a z Egejskych
ostrovov z lokalit Naxos, Euroea a Rhodos (Waldbaum 1978, 29-34).
V severobalkanskom regione k najstarsim doteraz znamym zeleznym predmetom patri
zelezna sekerka s tul’ajkou z vychodneho Rumunska, najdena v mohyle 1/1967 na lokalite
Lapuf, ktora je na zaklade sprievodnych bronzovych a zlatych predmetov a keramiky
datovana do zaveru stupna BD a do pociatku stupna HA (Laszlo 1977, 58). Podobne je
datovana i rukovat’ zelezneho noza z tretieho depotu z Rozavlea. Do stupna HA mozno
zaradit’ aj dyku z Tirolu, ihlicu z Banatu a naramok z Bobda. Nie jednoznacne je datovanie
zelezneho meca s jazykovitou rukovat'ou z Banatu. Vsetky uvedene nalezy mozno datovat'
do 13.-11. storocia pred Kr. (Boroffka 1991,1,2; Pleiner2000,23). Spomenuta ihlica z Banatu
a dyka z Tirolu maju zelezne jadro a bronzovy povrch, cim je pozoruhodne dolozena
kontinuita medzi metalurgiou bronzu a metalurgiou zeleza (Laszlo 1977, 66).
Podobne vcasne nalezy zeleznych predmetov ako v Rumunsku su zname i zo sever-
neho Bulharska. Su to napriklad zelezne mece z Popova, Topcii, Omarceva a Kruseta.
Sem mozno zaradit' i noz a jeden par pinziet z hrobu pod mohylou z lokality Vajze
vo vychodnom Albansku (Pleiner 2000, 24). Pozoruhodnym nalezom z 12. storocia
pred Kr. je aj zelezna tycka vlozena do bronzoveho ingotu, ktory sa nasiel ako sucast’
depotu bronzovych predmetov v Suchdole v strednych Cechach (Casparie 1984, 60).

Vychodna Europa

V Orenburskej oblasti na juznom upati Uralu je svojim obsahom (poctom i zloze-

nim) unikatny inventar hrobu 1 pod mohylou 1 v Boldyreve I, ktory mozno spajat' uz
s poltavkinskou kulturou a datovat’ do zaciatku 2. tisicrocia pred Kr. (obr. 173). V hrobe
bol pred kostrou pri pravej panve ulozeny nastroj hoblikoviteho tvaru, pozostavajuci
z medeneho hrotu s nedovretymi lalokmi pre nasadu, do ktorej bola upevnena z jednej
strany zelezna cepel’ a z druhej strany dreveny hak (obr. 173:10). Tesne vedl’a bolo zelezne
dlato so zvyskami drevenej rukovati (obr. 173:9). Za chrbtom pochovaneho sa nachadzal
osobitny ritualny komplex. V jeho strede bol ulozeny zelezny disk (pr. 11 cm) husto po-
sypany okrovym farbivom. Na disku stala salocka zhotovena z kriedy a v jej vnutri bol
prasok zeleznej rudy. Ned'aleko disku bola medena kopija, dve medene sidla, skrabadlo
z kvarcitu, kamenne drvidlo z okruhliaka a dva skorodovane kusky zeleza. O nieco d’alej,
pri stene hrobovej jamy, sa nachadzal medeny nozik (Morgunova/Kravcov 1991,42).
 I

244

-560

Obr. 173. Boldyrevo (Rusko). Podorys a inventar hrobu 1 pod mohylou 1 poltavkinskej kultury.
9,1 0 - zelezne predmety (podl’a: Morgunova!Kravcov 1991).

Analyza zeleznej cepele z nastroja hobh'koviteho tvaru ukazala 5,3-5,5% obsah Ni

a 0,52% obsah Co. Zelezne dlato obsahovalo este vyssi obsah niklu, t. j az 9,45% (Pleiner
2000, 27). Vysoky obsah niklu poukazuje na meteoriticky povod zeleza. V hrobe 1
pod mohylou 1 v Boldyreve sa vsak nasla i zelezna ruda, ktora by mala pochadzat'
z kamazitovych rud nachadzajucich sa na uzemi Sol’-Ilskeho a Ilekskeho okresu na
juhu Orenburska (Morgunova/Kravcov 1991, 49).
Hrob z Boldyreva I bol pozoruhodny aj tym, ze sa v nom nachadzala prikryvka
z tmavej kory, sucast'ou ktorej bolo vyobrazenie vtaka s rozprestretymi kridlami, vy-
plnene bielou korou. Na lebke pochovaneho jedinca bola celenka z bielej kory a pod
lebkou hlinena „poduska" (obr. 173: 1). Podobne do zaciatku 2. tislcrocia pred Kr.
mozno datovat' hrob 6 pod mohylou 2 na pohrebisku v Boldyreve IV a hrob 1 pod
mohylou 1 na nalezisku v Kardailove I, kdesa tiez nasli zelezne predmety (Morgunova/
Kravcov 1991, pozn. 2 na s. 48).
Vo vychodnej Europe sa vyskyt zeleznych artefaktov v 2 tislcroa pred Kr.
spaja predovsetkym so zrubovou kulturou. Uz v jej vcasnej taze su po prvykrat
hodnoverne dolozene stopy ziskavania zeleza z rudy, teda jeho lokalnej produkcie.
Vel'mi dobre to dokumentuje nalez taviacej pece a zeleznej trosky vo Voronezi
 245

na Povolzi, ktora je datovana do 15. az 14. storocia pred Kr. (Casparie 1984, 59;
Pleiner 2000, 27). Okrem toho sa tam naslo zelezne stvorhranne sidlo (obr. 174: 1;
Grakov 1958, obr. 5: a). So zrubovou kulturou sa spaja i nalez zeleznej tycinky
z lokality Semidvorki, nachadzajucej sa tiez vo Voronezskej oblasti (obr. 174: 3;
Grakov 1958, obr. 5: b).
Zelezne vyrobky zrubovej kultury, z jej mladsej sabatinovskej fazy (1400-1150 pred
Kr.), reprezentuje nozik najdeny na dne zahlbeneho sidliskoveho objektu v Ljubovke
v Charkovskej oblasti a sidlo odkryte v obydli na sidlisku v Tasliku v Nikolajevskej
oblasti. Oba predmety patria k vyrobkom zhotovenym jednoduchou technologiou
z taveneho zeleza (Sramko/Maskarov 1993,163).
Ako uz bolo uvedene, v 2. tisicroci pred Kr. sa dolezitym centrom vyroby zeleza
stava zakaukazska oblast’ na uzemi dnesneho zapadneho Gruzinska. V tomto regi-
one sa na 4 lokalitach podarilo preskumat’ 35 peci na tavenie zeleza, kde sa ziskali
priame doklady spracovania suroveho zeleza. Zakaukazske naleziska su na zaklade
radiokarbonoej metody rozne datovane. Dielne v Nagomari 1 a 2 su datovane do
18. storocia pred Kr., dielne v Mziani do 15. storocia pred Kr., dielne v Kolchide do
14.-13. storocia pred Kr. (Sramko/Maskarov 1993, 169). Treba vsak poznamenat’, ze
taketo vcasne datovanie spochybnila I. N. Medvedskaja, ktora argumentuje tym, ze
do 14.-13. storocia pred Kr. zelezo poznala iba mala elitna cast' spolocenstva. Preto
sa domnieva, ze Zakaukazske naleziska nemozu byt' starsie ako z 12. storocia pred
Kr. Medvedskaja (1990, 273).

Oblast’ Anatolie

V oblasti Anatolie evidujeme z prvej polovice 2. pred Kr. tisicrocia menej nâlezov
ako v predchâdzajücom 3. tisicroci. Mozno k nim zaradit’ zeleznu ihlicu a fragment
neidentifikovaného zelezného predmetu z Alisaru v centrâlnej Anatôlii, datované
medzi roky 1900-1700 pred Kr., a fragment zelezného predmetu z Kusura, s datovanim
do obdobia 1800-1600 pred Kr. Z obdobia rokov 1800-1200 pred Kr. je z lokality Alaça
Hüyük znâmy celÿ rad zeleznÿch predmetov, napriklad dva klince, ihlica, platnicka,
dÿka, strelka, nâramok, zlomok noza.
Z druhej polovice 2. tisicrocia, z obdobia 1450-1200 pred Kr., je viac zeleznÿch
predmetov znâmych aj z lokality Bogazkôy. Je to napriklad sidlo, sekerka, hrot ostepu
a klinec. Podobne ako predmety z Bogazkôy je datovanÿ nâlez zeleznej sekerky a hrotu
ostepu z Büyükkale a zeleznâ troska, dve strelky do sipu a lopatka z Tell Acana.
Z uvedenÿch anatolskÿch nâlezov zeleznÿch predmetov bola analyzovanâ iba malâ
cast’ a aj ta spravidla obsahovala menej ako 3% niklu, co sa prihovâra za nemeteoritickÿ
pôvod suroviny slüziacej na ich zhotovenie. O torn vsak, ze meteoritické zelezo bolo
znâme aj obyvatel’om Anatolie, svedcia rôzne chetitské texty z 2. tisicrocia pred Kr.,
ktoré hovoria o „ciemom zeleze z neba" (Yalcin 1998, 93).
Zo zachovanÿch textov v staroasÿrskych kolôniâch vyplÿva, ze zelezo na pociatku
2. tisicrocia bolo veFmi hodnotnÿm kovom. Jeden sekel zeleza mal hodnotu 8 sekelov
zlata. V inÿch textoch sa uvâdza, ze zelezo malo 40-krât vàcsiu hodnotu ako striebro.
V starochetitskÿch textoch zo 16. storocia pred Kr. sa zelezo ako mimoriadne hodnot-
nÿ material spomina casto v süvislosti s krâl’om a krâl’ovnou a pravdepodobne tak
symbolizuje legitimitu sily a nadvlâdy (Yalcin 1998, 88).
246

Obr. 174. Zelezné predmety z 2. tisicrocia po 12. stor. pred Kr. z rôznych cash' Eurôpy. 1 - Voronez
(Rusko); 2 - Dendra (Grécko); 3 - Semidvorky (Rusko); 4 - Drenthe (Holandsko); 5 - Ganovce
(Slovensko).

Grécko

Pozoruhodné je, ze v 3. tisicroci pred Kr. z Grécka nie je znâmy vÿskyt predmetov
zo zeleza ani z pevninskej, ani z ostrovnej cash a nepocetné sü tiez nâlezy z prvej
polovice 2. tisicrocia, napriklad na lokalite Archanes, datovanej v ramci minojského
obdobia do 17. storocia pred Kr. V druhej polovici 2. tisicrocia pocet lokalit so zeleznÿ-
mi artefaktmi aj tu narastâ. Objavujû sa vo vcasnÿch kralovskÿch hrobkâch na Kréte,
v mykénskych kopulovÿch hroboch (tholoi) na lokalitâch Archanes a Phaestrus, ale
aj na Peloponéze v Dendre, Kakovatose a Volose.
 247

Vsetky spomenuté nâleziskâ sü datované do 14.-13. storocia pred Kr. Chemickâ

analÿza platnicky z obradného prstena z I. krâl’ovskej hrobky v Dendre ukâzala, ze
bola zhotovenâ zo zeleza s vysokÿm obsahom niklu (3-10%), zrejme meteoritického
pôvodu (obr. 174: 2). Mozno predpokladat’, ze zeleznâ cast' prstena mala ochrannü
alebo magickü funkciu (Pleiner 2000,11).

Strednâ a zâpadnâ Eurôpa

V süvislosti so spracovâvanou problematikou sü osobitne vÿznamné nâlezy naj-

starsich zeleznÿch predmetov v strednej a zâpadnej Europe. V prvom rade mozno
spomenüt’ nâlez zelezného predmetu v Gânovciach na severovÿchodnom Slovensku,
ktorÿ pochâdza z vÿplne kultovej studne otomanskej kultüry (obr. 174:5). Tento pred-
met, datovanÿ do obdobia 1465-1435 pred Kr., bol od pociatku povazovanÿ za dÿku,
resp. za rukovàt' dÿky (Vlcek/Hâjek 1963,429). Jej pôvod sa obvykle spâjal s importom
z Chetitskej rise ci zo sirsej oblasti vÿchodného Stredomoria (Furmânek/Veliacik/Vladâr
1991,248; Novotnâ 1994,31). PodFa najnovsej interpretâcie V. Furmânka {2000,153-159)
zeleznÿ predmet mozno povazovaf za kosâk, ktory vyhotovili remeselmci otomanskej
kultüry podl’a domâcich bronzovÿch predlôh. Jeho spektrâlna analÿza ukâzala, ze bol
zhotovenÿ z metalurgického zeleza a vôbec neobsahuje nikel. V. Furmânek predpo-
kladâ, ze to bolo metalurgické zelezo, vznikajüce v malÿch mnozstvâch ako vedl’ajsi
produkt pri taveni medenej rudy, ktorâ v oblasti Slovenska obsahovala okrem inÿch
prvkov i zelezo {Furmânek 2000,159).
Chronologicky blizky nâlezu z Gânoviec je nâlez oxidovanej zeleznej rudy v areâli
opevnenej osady v Pandale vo èvajciarsku, datovanej do zâveru starsej doby bron-
zovej, do stupnov BA2/BB1. V spâlenom horizonte D, z ktorého pochâdza uvedenÿ
nâlez, sa nasli viaceré fragmenty brezovej kôry {Rageth 1977,58,59). Pozoruhodné je,
ze v Gânovciach sa nasli celé nâdoby z brezovej kôry.
K uvedenÿm stredoeurôpskym nâlezom mozno priradit’ i chronologicky blizky
nâlez fragmentu zelezného predmetu vo Vorwohlde v Dolnom Sasku v Nemecku,
ktorÿ sa zistil v centrâlnom hrobe M pod mohylou B patriacej do tzv. Sôgelskej sku-
piny zo zâveru starsej doby bronzovej. Predmet bol zrekonstruovanÿ a publikovanÿ
ako prsten. Jeho analÿza ukâzala, ze ide o zoxidované zvysky cistého zeleza. O tomto
nâleze sa viackrât diskutovalo a niektori nemecki kolegovia ho berü s rezervou, pre-
toze podl’a nich mohlo ist’ o zvysky zeleznej hrudky.
Do zâveru starsej doby bronzovej je datovanÿ tiez nâlez z Bialobrzegu vo Vel’ko-
pol'sku. Spolu s crepmi a zvieracimi kost’ami sa tam nasla i zeleznâ troska {Lipinska
1975,174).
Dalsim chronologicky blizkym nâlezom je nâlez zelezného sidla, resp. dierkovaca,
z lokality Drenthe (Baageroosterelde) v Holandsku (obr. 174:4), ktorÿ bol na zâklade
dendrochronolôgie datovanÿ do obdobia okolo roku 1350 pred Kr. Analÿza ukâzala,
ze predmet bol zhotovenÿ redukcnÿm procesom zo zeleznej suroviny a vykovanÿ
do pozadovanÿch rozmerov. Ide vsak o technologickÿ spôsob vÿroby, akÿ bol v tejto
oblasti Eurôpy znâmy az o 500 rokov neskôr {Casparie 1984; Charles 1984).
Pozorovania z volzsko-uralského regiônu, ako i zo sevemej casti Karpatskej kot-
liny ukazujü, ze pri pociatocnej metalurgii zeleza vÿznamnü ülohu zohrâvali bohaté
sküsenosti metalurgov s metalurgiou farebnÿch kovov, t. j. medi a bronzu. Nateraz
248

nie uspokojivo zodpovedanou otâzkou ostâva, preco metalurgia zeleza nenadobudla

v uvedenom obdobi a v uvedenÿch oblastiach d’alsi rozvoj, ale naopak doslo k jej
zâniku a nanovo sa objavuje az o niekol'ko storoci neskôr, v zâvere doby bronzovej.

Taliansko

Z üzemia Talianska sü z 2. tisicroda pred Kr. znâme iba dva zelezné predmety, a to
zeleznÿ krüzok z hrobu 23 na lokalite Castelluccio pri Syraküzach na Sicilii, datovanÿ
do 14. storocia pred Kr., a zeleznÿ predmet tydnkovitého tvaru z kolektivneho hrobu
v Montroxe na Sardinii (Pleiner 2000, 28).

ZHRNUTIE

Pozorovania najmà z volzsko-uralského regiônu a z Anatolie ukazujü, ze pri po-

ciatoôiej metalurgii zeleza vÿznamnü ülohu zohrâvali bohaté sküsenosti metalurgov
s metalurgiou farebnÿch kovov - medi a bronzu. Ako surovina sa vyuzivalo tak zelezo
meteoritického pôvodu, ako i zelezo vytavené z pozemskÿch lozisk.
Jednotlivé nâlezy zeleznÿch predmetov z 3. a 2 tisicrocia po 12. storode pred Kr.
ukazujü, ze islo prevazne o predmety mimoriadnej hodnoty, ktoré neslüzili na prak-
tické pouzitie. Nâlezy zeleznÿch predmetov spolu s d'alsim inventârom v hroboch,
ako aj üprava hrobovej jamy ukazujü, ze ich vlastnikmi boli jedinci s mimoriadne
vysokÿm spolocenskÿm postavenim - rodovi nâcelnici (vodcovia) a samani (knazi).
 8. BRONZOVA DŸKA
Z OBDOBIA TZV. TRÂCKO-KIMERSKÉHO HORIZONTU
Z ÜZEMIA SLOVENSKA

V strednej a mladsej dobe bronzovej neboli kultürne kontakty medzi strednou

a vÿchodnou Eurôpou natol’ko intenzivne ako v predchâdzajücom obdobf star-
sej doby bronzovej. Dokladâ ich niekol’ko starsîch i novsich nâlezov bronzovÿch
predmetov. Zo starsîch mozno uviest’ dÿky-meciky z juhovÿchodného PoFska -
z Przemysla, Jaroslawa a Rozubowîc (Czopek 1998, obr. 56; 2003, obr. 32: c, d; Klocko
1995, obr. 36:1, 2) a cast’ rukovàti dÿky, ktorâ bola v dépoté bronzovÿch predmetov
v Sajôvâmosi v severnom Mad’arsku (obr. 175: 3; Furmânek 1998, 262, 263, obr. 1: 6).
Analogie k rukovàti dÿky su znâme z depotu bronzovÿch predmetov z Lozova
v Moldavsku, datovanom do stupna BD (obr. 175:4; Dergacev 1975,68-70). K starsim
nâlezom patria dÿky s prelamovanou rukovat’ou z Kâcsu a Sârvâru v severovÿchod-
nom Mad’arsku. Svojim stvârnenim su blizke dÿkam typu Krasnyj Majak, ktoré su
charakteristické pre neskorü fâzu sabatinovskej kultüry v stepnej oblasti Ukrajiny
(Furmânek 1998, 264, obr. 2).
Z novsich nâlezov za pozomost’ stoji bronzovâ dÿka z Kirchdorfu v Tirolsku
v juznom Raküsku (obr. 175:1; Harb/Steiner 2001, obr. 2 a 3), ktorâ plne zodpovedâ aj
v detailoch vyhotovenia nadciemomorskÿm formâm dÿk charakteristickÿch pre kultüru
zrubovü a vcasnü fâzu sabatinovskej kultüry (obr. 175: 2; Bockarev/Leskov 1980).
Pomeme malÿ pocet nâlezov vÿchodoeurôpskeho charakteru v strednej Europe
poukazuje na to, ze tâto oblasf, najmà vsak Karpatskâ kotlina bola v obdobi strednej
a mladsej doby bronzovej hospodârsky, ako i „politicky" a vojensky konsolidovanâ.
Sama intenzivne kultürne vplÿvala na susedné oblasti. Centrâ jej metalurgickej vÿroby,
rozprestierajüce sa v sevemej cash Karpatskej kotliny a v Sedmohradsku, vÿznamne
vplÿvali aj na metalurgickü vÿrobu v zâpadnej, sevemej a vÿchodnej Europe (Furmâ­
nek 1998,265). Z hl’adiska skümanej problematiky je dôlezitâ pritomnosf bronzovÿch
predmetov karpatského charakteru v nadciemomorskej oblasti. Az prekvapujüca je
aj podobnâ kombinâcia predmetov (kosâky a sekerky s tul’ajkou) v depotoch z oboch
porovnâvanÿch oblasti. Dobre to dokumentuje napriklad depot bronzovÿch predme­
tov z Orechova na dolnom Podnepri (Kaiser/Popondopulo 2004, 7-19).
Po urcitom „ütlme" v strednej a mladsej dobe bronzovej je mozné v zâvere doby
bronzovej v stredoeurôpskom priestore opàtovne evidovat’ zintenzivnenie kultürnych
vplyvov a kontaktov s oblast’ou vÿchodnej Eurôpy a sevemého Kaukazu. Prejavujü
sa najmâ v pritomnosti predmetov nomâdskeho charakteru (zbrane, sücasti konskÿch
postrojov a pod.), svedciacich o prieniku trâcko-kimerského etnika.
K najnovsim nâlezom takéhoto typu patri nâlez bronzovej dÿky v Malom Cetine
(okr. Nitra) na juhozâpadnom Slovensku. Na nâlez upozornil v jüli 1999 bÿvalÿ
pracovnik Archeologického üstavu SAV v Nitre Juraj Balko. Dÿku mal ulozenü
v obÿvacej izbe svojho domu ako starozitnosf jej nâlezca Jozef Kozâr. Podrobné
stüdium tohto nâlezu ukâzalo, ze ide o unikâtnu dÿku typu Gamôw, ktorâ sa na-
sla pri vÿkope zâkladov stavby rodinného domu J. Kozâra este v mâji roku 1983.
250

Obr. 175. Bronzove dyky. 1 - Kirchdorf, Rakusko; 2 - Uljanovka, Ukrajina; 3 - Sajovamos, Ma-
d'arsko; 4 - Lozovo, Moldavsko (podl’a Harb/Steiner 2001; Bockarev/Leskov 1980; Furmanek 1998;
Dergacev 1975).

Udajne bola vyzdvihnuta z hlbky 2 m pri hlberu juhovychodneho rohu zakladovej

sachty. Okrem dyky sa v mieste jej nalezu udajne nachadzal i crepovy material,
ktory sa, zial’, nezachoval.
Nalezisko je lokalizovane v strede intravilanu obce na l’avostrannej nive rieky Nitry
v nadmorskej vyske 130 m. Z geografickeho hladiska lezi Maly Cetin na zapadnom
okraji Zitavskej sprasovej pahorkatiny v aluvialnej rovine, ktoru tvoria mladotret’ohome
sedimenty pokryte cemozemnymi a nivnymi podami (Vlastivedny slovnik II, 303).

Opis nalezu

Bronzova dyka s rukovatou (obr. 176) bola odliata v celosti. Rukovat' je prelamo-
vana piatimi kruhovitymi otvormi s priemerom 6 mm (piaty otvor je prekryty hlavi-
cou) a styrmi dvojicami mensich kruhovych otvorov s priemerom 3-4 mm, ktore sa
nachadzaju medzi vel'kymi otvormi. Okrem prelamovania je rukovat’ zdobena rytou
vyzdobou pozostavajucou z lime prebiehajucej pozdlz oboch jej okrajov a kruhovitymi
liniami lemujucimi vacsie kruhove otvory. V spodnej casti rukovati vytvaraju ryte linie
trojuholnikovity obrazec. Rukovat' je v hornej cash ukoncena hribovitou hlavicou,
od cepele je oddelena zastitou obdlznikoviteho tvaru, ktorej kridla sa ku koncom
 251

□
□
□

Obr. 176. Malÿ Cetin, okr. Nitra. Dÿka typu Gamow.

252

Obr. 177. Мара rozsirenia dyk typu Gamow, resp. kabardino-pjatigorskeho typu. 1 - Gamow;
2 - Maly Cetin; 3 - pohorie Matra; 4 - Pecs; 5 - Stramberk; 6 - Ananino; 7 - Navki; 8 - Staroje
Achmilovo; 9 - Tatarskoje Bumazevo; 10 - Abadzechskaja; 11 - Blagodarnoje; 12 - Kamenno-
mostkoje; 13,14 - Kislovodsk, „Berezovka"; 15- Kislovodsk, Klin Jar; 16- Kislovodsk, Mebel-
naja fabrika; 17 - Kolca Gora; 18 - Kubanskoje; 19 - Psekupsk; 20 - Serzen Jurt; 21 - Zajukovo;
22 - Zmejskaja (doplnena тара V. Podborskeho 1967).

mierne rozsiruju. V hornej casti jedneho z kridel sa nachadza kruhovity otvor, ktory
sa dlhodobym pouzivam'm dyky poskodil (predral). СереГ т а tvar pozdlzneho listu,
ktory sa v strednej casti mierne rozsiruje. Na oboch stranach cepele, pri jej koreni,
sa nachadza v dlzke 18 mm jemne zubkovanie, tzv. ricasso. Pozdlz cepele prebieha
vyrazne stredove rebro. Rozmery: celkova dl. 29,2 cm, dl. rukovati 11 cm, dl. cepele
18,2 cm, max. s. cepele 2,9 cm, dl. zastity 7,2 cm, hmotnost' 22,67 dkg.

Analyza a vyhodnotenie

Dyka z Maleho Cetina je nateraz prvou dykou typu Gamow z uzemia Slovenska
a popri nalezoch z Gamowa (Pol’sko), §trambergu (Morava), Pecsu a oblasti pohoria
Matra (Madarsko) je tak piatym exemplarom z oblasti strednej Europy. Celkovym
stvarnenim rukovati je skumana dyka z uvedenych nalezov najblizsia dyke z Gamo­
wa a dyke z Kotouca pri Strambergu (Podborsky 1967, obr. 62: 1, 2). Od tychto, ale
і dalsich stredoeuropskych, vychodoeuropskych a kaukazskych dyk typu Gamow,
resp. dyk kabardino-pjatigorskeho typu, sa nasa dyka podstatne odlisuje tym, ze je
cela zhotovena z bronzu, к у т spominane dyky sii spravidla bimetalicke, t. j. cepe!
maju zeleznii a rukovaf bronzovu.
 253

Okrem tohto podstatneho rozdielu mozno pozorovat’ i viacere detailne odlisnosti

v konstrukcnom vyhotoveni. Je to predovsetkym skutocnost’, ze ram rukovati dyky
z Maleho Cetina je naznaceny iba ryhou a jej vnutoma cast’ je uplne prelamovana.
Prelamovanie pozostava z piatich vel’kych kruhovych otvorov (styroch viditelnych
a jedneho prekryteho hlavicou) a zo styroch dvoji'c malych kruhovych otvorov. Dalsim
dolezitym detailom je vyskyt zubkovania, tzv. ricassa, v hornej casti (pri koreni) na
oboch stranach listu cepele v dlzke 1,8 cm.
Z oblasti najvacsieho vyskytu dyk skumaneho typu, t. j. zo sevemeho Kaukazu
(nateraz je odtial’ evidovanych najmenej 14 exemplarov), su doteraz zname iba dve
celobronzove dyky (obr. 177). Prvou je dyka z Kislovodskej kotliny z pohrebiska Klin-
-Jar (AndrejevalKozenkova 1986, obr. 1: 1) a druhou je dyka z hrobu 70 z pohrebiska
v Serzen Jurt v Ceceno-Ingusetii (Kossack 1980, obr. 5: 8). Dyka z pohrebiska Klin-Jar
ma stvamenie rukovati blizke nasej dyke (obr. 178: 1). Ciastocne je odlisna hlavica,
ktora je stlacena. Zastita, podobne ako na exemplari z Maleho Cetina, sa ku koncom
rozsiruje a ma v jednom z kridiel jeden kruhovity otvor. Cepel’je celkove sirsia a krat-
sia a nachadza sa na nej ploche siroke rebro. Okrem dyky sa v hrobe z Klin-Jaru
zachovalo i plutvovite bronzove kovanie z jej posvy (obr. 178: 5).
Celkovym stvamenim je k dyke z Maleho Cetina blizsia dyka z hrobu 70 z pohre­
biska Serzen Jurt (obr. 179:1). Jej rukovat’ je taktiez prelamovana piatimi kruhovymi
otvormi, avsak namiesto dvojic malych kruhovych otvorov sa na nej nachadzaju
dvojice trojuholnikovitych zahlbeni. List cepele je u oboch porovnanych exemplarov
najsirsx v strednej cash.
V oboch pripadoch ide z chronologickeho hl’adiska o mimoriadne dolezite nalezove
celky. Celok z klin-jarskeho pohrebiska obsahoval okrem dyky bronzove plutvovite
nakoncie posvy, bronzovu pracku, dva bronzove naramenniky a zlomky hlinenej
nadoby (obr. 178: 2-5). Podia M. V. Andrejevovej a V. I. Kozenkovej (1986, 255) dyka
z uvedeneho pohrebiska patri v ramci dyk kabardino-pjatigorskeho typu k najstarsim
typom, datovanym od 9. az do polovice 8. storocia pred Kr.
Obzvlast’ vyznamna je v nalezovom komplexe pritomnost’ plutvoviteho bronzo-
veho nakoncia posvy, ku ktorej priamu analogiu nachadzame i v oblasti strednej
Europy, v davnejsie znamom hrobe 169 na pohrebisku v Bme-Obranoch (obr. 180: 6;
Stegmann-Rajtar 1986, obr. 2: 6). Jeho datovanie do konca 9. storocia, pripadne na za-
ciatok 8. storocia pred Kr. dobre koresponduje s datovanim celku z Klin-Jaru, ktoreho
archaickost’ potvrdzuju i zlomky keramiky, ktora je charakteristicka pre keramiku
zapadokobanskej skupiny kobanskej kultury (Andrejeva/Kozenkova 1986, obr. 1: 6).
Dyka z lokality Serzen Jurt bola v hrobe 70 sprevadzana d’alsimi bronzovymi pred-
metmi vel’mi archaickeho charakteru. Bola to plocha sekerka, dlato s tul’ajkou, hrot
ostepu, strelka, uzke dlato, naramok s hladkym rebrovanim a naramok s perlet’ovito
clenenymi rebrami (obr. 179:2-8; Kossack 1980, obr. 5:1-7). Vacsina tychto predmetov
ma analogie v nalezoch neskorokobanskeho obdobia, ktore A. M. Leskov synchro-
nizoval s belozerskym obdobim zrubovej kultury. V. I. Kozenkova (1975,98-101) dyku
datovala na koniec 9. az do prvej polovice 8. storocia pred Kr.
Vychadzajuc z uvedeneho datovania oboch severokaukazskych dyk, ako aj z da-
tovania hrobov 6 a 38 v Stillfriede a hrobu 169 s plutvovitym nakoncim posvy z Br-
na-Obran (Stegmann-Rajtar 1994, 324) mozno i pri dyke z Maleho Cetina uvazovat’
o jej datovani uz do 9. storocia pred Kr. Taketo datovanie je v sulade s Kossackovym
254

Obr. 178. Kislovodsk. Nalezovy celok z pohrebiska Klin-Jar (podia: Andrejeva/Kozenkova 1986).
 255

Obr. 179. Serien Jurt. Inventar hrobu 70 (podl'a: Kozenkova 1975).

256

Obr. 180. Bmo-Obrany. Inventar hrobu 169 (podl'a: Stegmann-Rajtâr 1986).

 257

datovanim viacerych stredoeuropskych nalezov kimerskeho charakteru do stupna

HB2 (Kossack 1980, 109-143), ako aj s datovanfm starsieho horizontu kimerskych
bronzov Prugy-Santovka, ktory pre oblast’ Karpatskej kotliny vyclenila C. Metzner-
-Nebelsick (1994, 408).
Taketo datovanie podporuju i najnovsie data C H, ziskane na sfdlisku v Subotive
na Ukrajine, ktore umoznuju datovanie expanzie Kimerov do oblasti strednej Europy
nie neskor ako v obdobf rokov 820-800 BC (Klochko et al. 1998, 672).
Dolezitou otazkou, ktora vystupuje do popredia v suvislosti s nalezom dyky
v Malom Cetfne, je otazka jej povodu. Spektralna analyza, ktoru uskutocnil T. Smida
(Vyskumny ustav zvaracsky v Bratislave), ukazala, ze rukovat’ dyky obsahovala
95,39% Cu a 4,61% Sn a cepel’ 96,14% Cu a 4,65% Sn (na tomto mieste srdecne d’aku-
jem T. Smidovi za promtne vyhotovenie analyzy). Teda, rukovat’ i cepel-, ktore mali
takmer zhodne chemicke zlozenie, obsahovali iba med’ a cfn. Tymto zlozenim sa
dyka z Maleho Cetfna odlisuje od chemickeho zlozenia rukovati dyky typu Gamow
z Kotouca pri Strambergu, ktora obsahovala okrem medi a cfnu i kobalt, nikel, zinok,
antimon, olovo, zelezo, mangan, striebro, bizmut a arzen. Kym taketo chemicke
zlozenie dava predpoklad i na miestny povod vyroby dyky z Kotouca pri Stram­
bergu, v pripade dyky z Maleho Cetina umoznuje uvazovat’ skor o importe z oblasti
Kaukazu oblasti. Chemicke zlozenie rydzej medi z niektorych lozisk na Kaukaze je
vel’mi blizke chemickemu zlozeniu dyky z Maleho Cetina (Misutov 1967, 220-223).
V suvislosti s otazkou povodu, resp. s identifikaciou oblasti, kde bola dyka vyho-
tovena, je nie zanedbatel’ny technicky detail, teda uz spominana zubkovita uprava,
tzv. ricasso, v hornej casti cepele (obr. 176). Pokial’je nam zname, vychadzajuc najma
z najnovsich prac V. I. Klochka (1993; 1995), ricasso sa na dykach a mecoch v pontic-
ko-severokaukazskej oblasti nevyskytuje. Na druhej strane sa s nim stretavame na
mecoch zo zaveru strednej, z mladsej a neskorej doby bronzovej v stredoeuropskej
a zapadoeuropskej oblasti (Cowen 1955, 64; Kleemann 1941-1942,139,140; Podborsky
1970,113). Tato skutocnost' by sa teda prihovarala za moznost’ vyhotovenia ricassa
na dyke z Maleho Cetina v oblasti strednej Europy. Islo by vlastne o sekundarnu
„stredo-zapadoeuropsku" upravu na hotovom vyrobku importovanom z oblasti
sevemeho Kaukazu. Na evidentne obojstranne kultume spojenia skumanych oblasti
v obdobi neskorej doby bronzovej poukazuju popri zlomku harfovitej spony z vrstvy
na sidlisku v Zmejskom (Kozenkova 1975, obr. 1: A l) najma nalezy z hrobu 70 na
lokalite Serzen Jurt - hrot ostepu a rebrovane naramky, ktore maju svoje predlohy
v stredoeuropskom regione (obr. 179: 2, 5, 6; Kozenkova 1975, obr. 3 :1 ,1 0 ,1 1 ). Uka-
zuje sa, ze sprostredkovatel’sku ulohu medzi oboma kulturnymi oblast’ami mohli
zohravat’ aj macedonski bronziari (Bouzek 1974, 338).
Za ucelom zistenia technickych detailov vyhotovenia nasej dyky bola popri spek-
tralnej analyze uskutocnena i jej rontgenologicka analyza, ktoru urobil P. Gabriska
(Vyskumny ustav zvaracsky v Bratislave, za co mu na tomto mieste srdecne d'aku-
jem). Analyza preukazala, ze dyka bola odliata v jednom kuse. Nie jednoznacnu
odpoved’ dala analyza na otazku, ci hlavica rukovati bola samostatne odliata a na-
razena dodatocne na rukovat’, alebo bola odlievana spolu tak, ze na konci rukovati
sa pri odlievani vytvoril kolac, ktory bol kovanim natiahnuty do tvaru hribovitej
hlavice. Na rontgenovej snimke nebolo mozne jednoznacne identifikovat' tzv. stu-
deny spoj. Obdobny problem bol pozorovany tiez pri rontgenologickej analyze
 258
Obr. 181. Мара rozsirenia nalezov kimerskeho charakteru na uzemi Slovenska. 1 - Blatnica; 2 - Dvorm'ky, cast' Posadka; 3 - Ganovce; 4 - by-
vala Liptovska stolica; 5 - Maly Cetin; 6 - Ockov; 7 - Prasnik; 8 - Santovka; 9 - Senica; 10 - Sal'a; 11 - byvala Turcianska stolica; 12 - Zlate
Moravce.
 259

Obr. 182. Santovka, okr. Levice. Depot bronzovÿch predmetov z obdobia tzv. trâcko-kimerského
horizontu (podl’a: Nevizânsky 1985).
260

stramberskej dyky. Podl’a P. Misutova (1967,223), ktory jej analyzu uskutocnil, mozno
predpokladat’, ze homogenitu materiälu vyrobcovia dosiahli vzäjomnym pretavem'm
materiälu a hlavicu stramberskej dyky odliali samostatne. Podobny technologicky
postup mozno predpokladaf i pri vyrobe dyky z Maleho Cetina.
Okrem dyky z Maleho Cetina v poslednom obdobi pribudol k charakteristickym
„kimerskym nälezom", uz dävnejsie znamym z üzemia Slovenska (hrobove nälezy:
Senica, Dvorniky cast’ Posädka, depoty: Blatnica, Ganovce, Santovka - obr. 181; 182,
ojedinele nälezy: Ockov, Podhradie, Turcianska stolica, Sal’a), nälez bronzoveho
kovania - hlavice näcelnickej palice (Keulenzepter) z priestoru hradiska Tlsta hora,
leziacom medzi obcou Prasnik a mestom Vrbove (Kolnik 1999, obr. 1). Dalej mozno
spomenuf, i ked’ stary, ale do odbornej literatüry iba nedävno uvedeny nälez zlatej
näsivky zo Zlatych Moraviec (Kemenczei 1995, obr. llh ; Bätora 1998, obr. 13: 5). V sü-
vislosti so starymi nälezmi je potrebne upozomit’ na nälez z roku 1903, ktory üdajne
pochädza z hrobu näjdeneho v byvalej Liptovskej stolici (Foltiny 1961, 179). Podl’a
novsej literatüry inventär tohto hrobu pochädza z lokality Batina v byvalej Juhoslävii
(Chochorowski 1993).
Ukazuje sa, ze prienik nomädskych Kimerov do strednej Euröpy, resp. Karpatskej
kotliny v zävere doby bronzovej, podobne ako dävnejsie prienik nositel'ov jamovej
kultüry, nebol nähodny. Vtedy malo üzemie terajsieho vychodneho Madarska, juz-
neho a juhovychodneho Slovenska stepny Charakter. Teda, prirodne podmienky boli
vel’mi blizke ich vychodiskovej nadciemomorskej oblasti.
 N am iesto d o slo v u ...

EURAZIJSKE CIVILIZACIE A KARPATSKA OBLAST

V DOBE BRONZOVEJ

Problematika rozmanitosti a intenzity kultumych kontaktov uzemia Slovenska

s blizsimi ci vzdialenejsimi oblast’ami v roznych obdobiach praveku sa dostala cel-
kom zakonite do popredia pozomosti europskeho badania uz v dobe po vydani vy-
nimocnych a pre europsku vedu fundamentalnych publikacii G. Childa - The Dawn
of European Civilization (Londyn 1925) a najma The Danube in Prehistory (Oxford
1929). Upozomenia na viacere vyznamne nalezy aj z uzemia Slovenska (deponovane
najma v zahranid) inspirovali v dobe po vzniku Ceskoslovenskej republiky badatel’ov
k zintenzivneniu vyskumu Slovenska, ktore bolo po archeologickej stranke dovtedy
vlastne terra incognita. A to aj napriek skutocnosti, ze niektore skvele archeologicke na­
lezy, ktore sa najma v druhej polovici 19. storoda a neskor v case pred prvou svetovou
vojnou dostavali do zbierok roznych muzei v Uhorsku i v Rakusku, upozorhovali na
vyznam uzemia Slovenska v praveku Europy (Tocik/Vladdr 1971,365 nn.). Pravda, medzi
nalezmi cudzej proveniencie nechybali ani vyrobky vychodoeuropskeho povodu.
Po vydani zakladnej, dnes uz klasickej prace J. Eisnera Slovensko v praveku (Bra­
tislava 1933), ktora dala dovtedajsim poznatkom a chronologii praveku premyslenu
vedecku koncepciu a zaclenila uzemie Slovenska do toku europskeho vyvoja, sa
zacala aj era zachrannych a neskor aj systematickych vyskumov. Predstavili europ-
skemu badaniu Slovensko ako vyznamnu krizovatku europskych kultur, a to uz
od podatkov rolnickej civilizacie (6. tisicrocie pred Kr.). Svedda o tom aj vyrobky
cudzej proveniencie na sidliskach a pohrebiskach z mladsej doby kamennej, v dobe
bronzovej, ale najma zo sklonku praveku (Vladar 1983,1 5 nn.).
Objasnit’ spomenute hlbinne historicke problemy nemozno bez uvedomenia si
konkretnych determinujucich skutocnosti, najma ulohy cudzich kultumych podnetov
a napokon i expanzii etnik z inych oblasti do severokarpatskeho prostredia, s dolozi-
tel’nou kontinuitou vyvoja od najstarsich obdobi mladsej doby kamennej. To je vlastne
aj dovod vydania tejto prepotrebnej monografie Jozefa Batoru. Bez zvelicenia mozno
konstatovat’, ze vplyvy zo severopontickych, kaukazskych, ale aj eurazijskych oblasti,
ako o tom svedd aj tato monografia, su dominantne a zohravali vermi dolezitu ulohu
nielen v praveku karpatskeho prostredia.
J. Batora sa viac ako dve decenia programovo venuje zlozitej problematike tychto
vzt’ahov, ktore su v stredoeuropskom prostredi tradicne a uz trvalo v popredi badania.
V tejto suvislosti ide aj o znamy fakt, ze vd’aka svojej geografickej polohe bolo uzemie
Slovenska od neolitu skutocnou krizovatkou Europy. Preto aj pritomnost’ importov
ci napodobenin cudzich predloh ma svoj vyznam v usili o paralelizaciu kulturneho
vyvoja so vzdialenejsimi uzemiami. V pripade spomenutej monografie J. Batoru ide
o problematiku zahrnujucu obdobie od sklonku kamenneho veku az po koniec doby
bronzovej. Tomuto ciel'u je podriadena struktura publikacie, respektujuca dosledne
chronologicke hl'adiska.
262

Osem kapitol tejto monografie, s iivodom do dejin bâdania, zahfna dynamickÿ

casovÿ üsek, ked’ sa v stredoeuropskej oblasti a zvlâsf v Potisi zacali objavovaf prvé
kultüme vplyvy a prieniky vàcsich ci mensich etnickÿch skupin zo stepnÿch vÿcho-
doeuropskych oblasti smerom na zâpad.
V najstarsom casovom horizonte ide o kulturne kontakty etnik zo sklonku neolitu
a zaciatku eneolitu (Vizdal 1977), ako to okrem iného dokladâ aj pritomnost’ niekto-
rÿch vÿrobkov (kamennâ industria z povodia Bugu) ci ozdôb vÿchodného pôvodu
(Vel'ké Raskovce, Tibava a i.). Najnovsie vÿsledky archeologickÿch vÿskumov totiz
jednoznacne potvrdili, ze aj v stepnÿch zônach severného Pricernomoria na prelome
neolitu a eneolitu zilo rol’nicko-pastierske obyvatel’stvo, dokumentované sidliskami
trvalého charakteru. V sücasnosti sa uz nepochybuje ani o ülohe klimatickÿch zmien,
ktoré mali neraz za nâsledok rôzne etnické posuny a neskôr aj invâzie tÿchto etnik
zâpadnÿm smerom, najmà neskôr, na prelome 2. a 1. tisicrocia pred Kr. Tieto expanzie
mali rôzne priciny a nesûviseli iba s kolonizâciou novÿch üzemi, s hl'adanim vyho-
vujücejsich priestorov, ale na sklonku doby bronzovej nepochybne aj s vojenskÿmi
akciami a lüpeznÿmi prepadmi (Lichardus/Vladâr 1996, 25-93; Romsauer 1998, 83 nn.).
Kvôli historickej pravde vsak treba konstatovat’, ze najvÿznamnejsie podnety pre
riesenie tÿchto problémov priniesli uz v obdobi druhej svetovej vojny vÿskumy
V. Budinského-Kricku na üzemi vÿchodného Slovenska. Preskümal tam aj mohyly
dovtedy neznâmej kultüry a pomenoval ich kultürou vÿchodoslovenskÿch mohÿl
(Budinsky-Kricka, 1967,352 nn.; Vladâr 2005,250 nn.; tu je uvedenâ zâkladnâ literatüra
k tejto problematike i k nâlezovÿm fondom z vrstvy IV/1 v Kosiciach-Barci).
Autor v prvej kapitole svojej monografie o sekerkâch s jednÿm ostrim v strednej,
vÿchodnej a juhovÿchodnej Europe aj vd'aka novÿm slovenskÿm vÿskumom presved-
civo dokladâ, resp. precizuje, viaceré chronologické roviny takÿchto kontaktov od
samÿch pociatkov v obdobi po zâniku badenskej kultüry az do konca ich vÿskytu na
spomenutÿch teritôriâch (kultüra Kosihy-£aka - vcasnâ doba bronzovâ). Casovÿ oblük
vÿskytu sekeriek s jednÿm ostrim zacina v oblasti Kaukazu (kuro-arakskâ a majkop-
skâ kultüra) a konci v severokarpatskej oblasti na pociatku vcasnej doby bronzovej.
J. Bâtora tieto dôlezité skutocnosti dokumentuje mapou rozsirenia (podobne ako vo
vsetkÿch svojich stüdiâch), ale najma publikovanim uzavretÿch nâlezovÿch celkov
z celého üzemia ich vÿskytu, kde nechÿbajü ani sekerky tohto typu z hrobov pod
mohylami, v ktorÿch sa nachâdzajü mrtvi s dolnÿmi koncatinami ulozenÿmi v tzv.
zabej polohe (obr. 7; Podlissja, hrob jamovej kultüry). Prirodzene, aj vÿskyt hrobov
s podobnÿm pohrebnÿm ritom na üzemi Slovenska (kultüra vÿchodoslovenskÿch
mohÿl, kostianska a nitrianska kultüra) umoznuje preciznejsiu synchronizâciu kul-
türneho vÿvoja karpatskej oblasti s vÿchodoeurôpskou zônou na samom sklonku
eneolitu. Napokon, je uz dolozenÿ aj expanziou jamovej kultüry do tohto prostredia
(Kosice-Barca, vrstva IV/1; Hâjek 1961, 61 nn., obr. 5-7; Vladâr 2005, 250 nn.).
Z hl’adiska poznania kultümeho vÿvoja üzemia Slovenska vo vcasnej a starsej dobe
bronzovej je vel'mi vÿznamnâ aj problematika tzv. „hrobov remeselnikov" v strednej,
zâpadnej a vÿchodnej Europe (2. kapitola). Autor v nej süstredil a interpretoval vsetky
dôlezité nâlezové sübory, ktoré umoznujü z novÿch aspektov objasnif aj problematiku
sociâlno-ekonomického vÿvoja a rôzne strânky kontaktov blizsich ci vzdialenejsich
eurôpskych oblasti v obdobi pred vznikom fenoménu - opevnenÿch osâd zo sklonku
starsej doby bronzovej v karpatskej oblasti. Dôlezité sü fakty, ale predovsetkÿm ich
 263

interpretâcia. Ide nepochybne o eurôpsky problem, ktorému sa vo vedeckej spisbe uz

od polovice uplynulého storocia venuje zvÿsenâ pozomost'. Hroby kovâcov, vyrobcov
stiepanej industrie, streliek a ratisf do sipov, vyrobcov brüsenÿch a kamennÿch nâstro-
jov ci producentov kostenÿch artefaktov a korâlikov z kosti, parohoviny a perlete, ale
aj hroby pradiarov, tkâcov a garbiarov objasnujü spomenutü problematiku v sirokÿch
eurôpskych kontextoch. Vÿsledky analÿzy su tu nespome dôlezité najmä preto, ze ide
o problematiku, ktorej sa donedâvna len minimâlne venovala pozomosf, a to najmä
v süvislosti s publikovanim spomenutÿch artefaktov. Zaujimavâ je aj autorova otâzka
preco v kultürach zâpadnej, ale najmä strednej Eurôpy nie je znâmy vâcsi pocet hrobov ko-
volejârov, teda pocet, ktorÿ by zodpovedal ûrovni rozvoja metalurgie, ktorâ, ako ukazuje vÿskum
sidlisk i pohrebisk, dosahovala mimoriadne vysokÿ stupeh rozvoja?“.
Zvlâst’ dôlezitou, az exkluzivnou problematikou hrobov s domami mrtvych na
pohrebiskâch zo vcasnej doby bronzovej na Slovensku sa autor zaoberâ v 3. kapitale.
Tâto problematika, ktorej venoval svoju pozomost’ uz skôr, bola pozitivne akceptovanâ
eurôpskym bâdanim. Je doplnenâ novÿmi poznatkami, ktoré vyplynuli z vÿsledkov
najnovsich vÿskumov. Tu su spojitosti s eurâzijskou oblast’ou zvlâst’ markantné. Ide tu aj
o problémy vÿnimocnÿch hrobov spolocenskej elity - suvekej nobility (Lichardus/Vladâr
1996,3 9 nn.).
Problematike fajansovÿch a jantârovÿch korâlikov na pohrebiskâch zo starsej doby
bronzovej sa J. Bâtora venuje vo 4. kapitale. Mozno len sühlasif s nâzorom, ze aj „... na
üzemi Slovenska existovali v obdobi starsej doby bronzovej viaceré centra lokâlnej produkcie tak,
ako ich na zâklade koncentrâcie nâlezov fajansovÿch korâlikov v strednej Europe predpokladâ
A. Harding.“ Imitâcia fajansovÿch korâlikov (napr. Tësetice-Kyjovice) okrem iného
upozorhuje tiez na nevyhnutnost’ ich analÿz, pretoze aj na üzemi Slovenska su zo
starsieho obdobia doby bronzovej znâme korâliky egyptskej ci vÿchodostredomorskej
proveniencie, najmä na pohrebiskâch kostianskej a nitrianskej kultüry. V süvislosti
s jantârom poukazuje na vÿznam najnovsich nâlezov v Bavorsku (Bemstorf) pre
kontakty s mediterânnou oblast’ou a Karpatskou kotlinou.
V nasledujücej 5. kapitole publikuje autor nâlezy zo zvieracieho hrobu (ovca/koza)
na pohrebisku zo starsej doby bronzovej v Ludaniciach, v casti Mÿtna Novâ Ves. Aj
v tomto pripade ide o vÿznamnÿ dôkaz poukazujüci najmä na vzt’ahy k vÿchodoeu-
rôpskej fat’janovskej kultüre podobne, ako aj d’alsie artefakty (pazüry medved’a a i.)
nachâdzajüce sa na pohrebiskâch nitrianskej kultüry.
Vel’mi diskutovanej problematike vÿchodnej hranice rozsirenia tzv. ünëtickÿch
bronzov sa J. Bâtora venuje v 6. kapitole. Ako vyplÿva z metalografickej analÿzy spe-
cifickÿch kovovÿch vÿrobkov, nâlezy z vÿchodoeuropskej oblasti potvrdzujü, ze ich
provenienciu treba hl’adat’ v karpatsko-sedmohradskom prostredi. Na druhej strane
zasa pritomnosf charakteristickÿch „vÿchodnÿch" kovovÿch (medenÿch a bronzo-
vÿch) vÿrobkov v stredodunajskej oblasti poukazuje na skutocnost', ze ich pôvod
treba hl’adat’ v eurâzijskych zônach.
Predposlednâ, 7. kapitola sa zaoberâ vedecky zvlâst’ inspirativnou problematikou
vÿskytu najstarsich zeleznÿch predmetov v Europe v 3. a 2. tisicroci pred Kr. Autor
sleduje vÿskyt zeleznÿch artefaktov v uzavretÿch nâlezovÿch celkoch, predovsetkÿm
vo vÿchodoeuropskej a anatolskej oblasti, pretoze donedâvna sa objavenie takÿchto
vÿrobkov v stredoeurôpskej a zâpadoeurôpskej zone dâvalo vÿlucne do süvislosti
s Chetitmi (napr. objavenie zelezného vÿrobku v kultovej studni otomanskej kultüry
264

Obr. 183. Nâlezy s moti'vmi kriza alebo svastiky a hâkov. 1-3 - zo sachtovÿch hrobov v Myké-
nach; 4-6 - z hrobu 3 mohyly 2 v Novych Jabalaklâch (podla: Penner 1998).

v Gânovciach pri Poprade). Problematikou gânovského nâlezu sa naposledy zaoberal

aj V. Furmânek (2000, 153-160; tu je uvedenâ aj zâkladnâ literatüra). K tejto proble-
matike jestvuje rozsiahla literatüra, ktorà je uvedenâ v niektorÿch prâcach ruskÿch
archeolôgov zaoberajücich sa otâzkami metalurgie jamovej kultüry (Bâtora 2005b; tu
je uvedenâ zâkladnâ literatüra). Najnovsie objavy ruskÿch bâdatel'ov vsak presved-
cujùco potvrdzujû, ze vo vÿchodoeuropskej oblasti sa vÿrobky zo zeleza nachâdzajü
uz na prelome 3. a 2. tisicrocia pred Kr. (Vladâr 2005, 257).
 265

Napokon posledna, 8. kapitola uzatvara problematiku vychodoeuropskych kultur-

nych vplyvov v praveku europskeho prostredia. Ide o publikovanie bronzovej dyky
z obdobia tzv. tracko-kimerskeho horizontu z Maleho Cetina, ktora je dosiar vobec
prvou dykou typu Gamow z uzemia Slovenska. Je najskor importom z kaukazskej
oblasti, ale sucasne aj dolezitym svedectvom, ako pise autor expanzie Kimerov do
oblasti strednej Europy (dovedna sa dosial' naslo pat’ exemplarov) nie neskor ako v obdobi
rokov 820-800 pred Kr."
J. Batora sa problemom, ktorymi sa zaobera v tejto monografii, nepochybne ve-
nuje programovo. Tato pozoruhodna publikacia je svedectvom jeho mnohorocneho
zaujmu o otazky, ktorym sa v takychto dimenziach dosial - s vynimkou ruskych
a ukrajinskych badatel’ov - nikto vlastne nevenoval. Uz len samotne spristupnenie
rozsiahlej nalezovej zakladne z eurazijskej oblasti je vyznamnym edicnym cinom,
pretoze najnovsia literatura je v podstate nedostupna a napokon aj uplne nevy-
hovujuco zastupena v stredoeuropskych kniznych fondoch. Pravda, v monografii
J. Batoru ide nielen o dokladnu znalost’ tejto literatury, ale aj o perfektne kresbove
spristupnenie klucovych nalezov, teda aj o optimalne „prekreslenie" spomenutych
nalezov (nie reprodukciu obrazkov roznych kvalit). Takto jeho praca aj po vizual-
nej stranke umocriuje skutocnu vypovednu hodnotu archeologickych prameriov,
bez poznania ktorych sotva mozno riesit’ problemy vzt'ahov stredoeuropskej,
a uz vobec nie karpatskej oblasti k eurazijskym kulturam, ktore boli de facto do
nedavna europskemu badaniu nezname. Vacsina eponymnych lokalit, napriklad
typu Sintasta, su zname z vyskumov, ktore sa realizovali az v poslednych dvoch
deceniach uplynuleho storocia (Gening!Zdanovic!Gening 1992; Lichardus/Vladdr 1996,
25-93; Penner 1998; tu je uvedena zakladna literatura k problematike eurazijskej
oblasti a jej kulturnych vzt’ahov k mykenskemu a vobec vychodostredomorskemu
civilizacnemu prostrediu).
Na zaver
O neutichajucom zaujme europskych badatel’ov o problematiku, ktora je aj
predmetom studia prof. J. Batoru, europsky uznavaneho badatel’a, svedci rozsiahla
literatura uvedena v monografii. Riesi mnohe zavazne problemy, ktore vyplynuli
z analyzy rozsiahlych nalezovych fondov z roznych blizsich ci vzdialenejsich oblasti,
prirodzene, s akcentom na vychodoeuropsku i azijsku kultumu sferu, a to dosledne
vo vzt’ahu k nalezom pochadzajucim z uzemia Slovenska a strednej Europy v obdobi
na sklonku eneolitu a v dobe bronzovej.
Po prekvapujucich vyskumoch v Sintaste, ale aj na inych lokalitach uvadzanych
a coraz castejsie citovanych mnohymi badatel’mi, sa akosi zrelativizovali „petrifikovane"
pravdy, ktore sme povazovali za nemertne. Zacalo sa uvazovat’ aj o inych moznostiach
interpretacie historickych faktov a suvislosti. Vseobecne zname nalezove komplexy
z hrobiek mykenskych vladcov (Schliemann 1966) mali a maju totiz stale viac paralel
vo viacerych, od seba znacne zemepisne vzdialenych oblastiach. Prekvapujuce je, ze
prave vychodoeuropske nalezove subory su chronologicky starsie o niekollco storoci.
Dokonca, niektore su az z prelomu 3. a 2. tisicrocia pred Kr. (Kuznetsov 2006,643,644).
Staci vari porovnaf iba skvele nalezy z hrobov pod mohylami z lokality Novyje Jaba-
lakly (Baskirsko) s nalezmi zo sachtovych hrobov v Mykenach (obr. 183; Penner 1998,
16 nn., obr. 2; 3; 5).
BP1
266

Obr. 184. Model opevnenej osady otomanskej kultüry v Spisskom Stvrtku.

Upozomil som uz na vzt’ahy a spojitosti vyvoja na zadatku eneolitu, teda tiszapol-

gârskej kultüry so zapadodemomorskou oblast’ou. Ale takéto spojitosti sü i s kultümym
komplexom Varna. Pravdaze, tieto kontakty sü vo vseobecnosti jednoznacne akceptované
aj napriek tomu, ze sü bâdatel’mi rôzne interpretované (Lichardus/Vladâr 1996, 25 nn.).
Aj monografia M. Gimbutasovej (1994), vychâdzajüca z vÿsledkov interdisciplinârnych
vÿskumov, objasnuje neobycajne komplikovanü problematiku kontaktov dvoch vel’-
kÿch kultümych okruhov, indogermânskych a neindogermânskych etnik od vzniku
eneolitu az po sklonok eneolitu. Râmcovo ide o obdobie 4500-2500 rokov pred Kr.,
charakterizované hlbokÿmi strukturâlnymi zmenami tejto epochy. Dâva ich do sü-
vislosti s invâziami jamovej kultüry az do zâpadoeurôpskych oblasti.
J. Bâtora riesi vÿznamné problémy, ktoré süvisia najmâ s nasledujücim obdobim
pritomnosti invâznych vin jamovej kultüry v karpatskom prostredi zo sklonku eneolitu
a vcasnej doby bronzovej. Nadviazal tak organicky na udivujüce vysledky najnovsich
vÿskumov ruskÿch archeolôgov, ktoré priam ponükajü nové interpretâde a korigujü
aj mnohé hypotézy. Dnes uz nemozno pochybovat’ o vzt’ahoch vel’kého kultümeho
komplexu badenskej kultüry so severopontickou jamovou kultürou a najma o üz-
kych kontaktoch neskoroeneolitického kultümeho komplexu s tÿmto civilizacnÿm
prostredim. Strucne povedané, je to priamy kontakt nielen so severopontickÿmi, ale
aj so vzdialenejsimi eurâzijskÿmi stepnÿmi civilizâciami a ich prostrednictvom aj
s mocnou Chetitskou risou v Anatôlii a mezopotâmskymi dvilizâciami.
Zâverom môjho doslovu mozno konstatovat', ze J. Bâtora upriamil pozomost' v tej­
to publikâcii na riesenie kardinâlnych problémov eurôpskej archéologie - na obdobie
 267

sklonku kamenného veku a starsiu dobu bronzovû. Obdobia, ktoré vytvorili zäkladnu
pre vznik opevnenÿch osâd, najstarsich mestskÿch aglomeracii v stredodunajskom
і eurôpskom prostredi (obr.184). Z tohto hl’adiska ma osobitné postavenie vÿvoj v se-
verokarpatskom prostredî a najmä v Potisi. Teda v oblastiach, ktoré boli viac ci menej
v dosahu kultûmych, ale aj etnickÿch zâsahov z vÿchodoeurôpskych oblash' (Vladâr
1973b, 253 nn.).
Prâce, ktoré s konecnou platnost'ou riesia „vsetky t’aziskové problémy", nemôzu
byf prâce podnetné. Na rozdiel od nich tâto publikâcia, vychâdzajuca zo sucasného
stavu bâdania, aj ked’ uzatvâra mnoho aktuâlnych problémov, sûcasne upozornuje aj
na mnoho otvorenÿch otâzok, ktoré za terajsieho stavu vÿskumu sotva mozno riesit'.
Со je vsak dôlezité, akcentuje nevyhnutnosf hlbsieho stûdia otvorenÿch problémov
aj vo vzt'ahu к eurâzijskÿm civilizâciâm.
je nespomé, ze kultümy vÿvoj v severokarpatskej oblasti bol v spomenutom obdobi
v blizkom kontakte s rôznymi severopontickÿmi a kaukazskÿmi kultürami, ktorÿ sa
realizoval nielen cez karpatské priesmyky, ale і cez dolné Podunajsko. Neskôr, po vzni-

Obr. 185. Depot bronzovÿch predmetov v chate 5 otomanskej kultüry v Spisskom Stvrtku.
268

ku kultürneho komplexu so spirälovou

keramikou, sa objavujü koncom vcasnej
doby bronzovej mnohe spolocne sperific-
ke prejavy na rozsiahlych üzemiach eurä-
zijskej oblasti, ale aj na üzemi mykenskej
kultüry. Severoponticke stepne vplyvy,
ktore sa objavujü v tom istom casovom
horizonte aj na greckej pevnine, ci uz ide
o spolocne mohyly, hroby v kamennych
skrinkäch i v sachtovych hroboch, alebo
ide o bojove vozy, okrühle parohove boc-
nice üzd a cfalsie, predstavujü charakte-
risticke artefakty, ktore mozno dat’ do
Obr. 186. Zlaty näramok z depotu odkryteho süvislosti iba s prenikanim ci expanziou
v chate 5 na akropole opevnenej osady oto­ novych etnickych skupin z Priciemomo-
manskej kultüry v Spisskom Stvrtku. ria do Stredomoria. Napriklad aj tycove
uzdy, pyrauny, pithosy, rozne sücasti vy-
stroja a odevov sa vtedy dostävali z Anatölie a Kaukazu cez Cierne more do oblasti
dolneho Dunaja, az do karpatskej oblasti.
Kaukazske dial’kove spojenia viedli nespome aj severopontickou oblast’ou. Zdä
sa, ze systematicky bol organizovany najmä diaFkovy obchod. Potvrdzuje to neskor
aj struktura depotov roznych vyrobkov na opevnenych sidliskach otomanskej a ma-
d’arovskej kultüry, specificke kultove prejavy spojene s antropofagiou, evidentnä
diferenciäcia najvyssej vrstvy spolocnosti, vrcholiaca vznikom rodovej aristokracie
(akropola v Spisskom Stvrtku, dolozitefna aj depotmi nobility a i. - obr. 185; 186).
Zdä sa, ze najdolezitejsiu „sprostredkovatel'skü" ülohu, pokiar ide o karpatske
prostredie, zohrala kultüra s „mnogovalikovou keramikou", rozsirena od stredneho
Donu az do Dobrudze. Vznikla nepochybne z podlozia katakombovej a neskorej jamo-
vej kultüry, vd’aka dnes uz aj s nespochybnitel’nym kontaktom s kultümym komplexom
Abasevo v uralskej oblasti. A präve v oblasti vychodne od Uralu sü tieto strukturälne
zmeny pozorovatel’ne v kultümom komplexe Sintasta (sidliskä, pohrebiskä).
Viacere predchädzajüce stüdie J. Bätoru, a jednoznacne tato publikäcia, sü skutocne
vademecum - orientujüce v zlozitostiach krystalizäcie civilizäcie doby bronzovej na
üzemi Slovenska a Karpatskej kotliny pred vznikom opevnenych osäd, najstarsich
mestskych aglomeräcii v euröpskom vyvoji. Kontinuitu kultürneho vyvoja od sklonku
eneolitu potvrdzuje aj vznik civilizäcie doby bronzovej. V jednotlivych kultürach sü
dolozitefne nielen vplyvy, ale aj importy z vychodoeuröpskych oblasti, ako to pre-
svedcivo dokumentuje podnetnä monografia. Som presvedceny, ze bude pozitivne
prijatä euröpskymi bädatel'mi, ktori sa venujü problematike euräzijskej oblasti a jej
vyznamu pre vznik a vyvoj kultür euröpskeho Fudstva v dobe bronzovej. Napokon,
sücasny stav bädania uz umoznuje vyslovit' aj näzor, ze v procese genezy mykenskej
kultüry zohrali svoju ülohu okrem tradicne znämych civilizäcii aj vplyvy z euräzij-
skych oblasti.

Jozef Vladär
 LITERATÜRA

Abels 2001 - B.-U. Abels: Eine Kupferaxt aus Breitenlesau. Arch. Jahr Bayern 2000,
2001, 35-37.
Andrejeva/Kozenkova 1986 - M. V. Andrejeva/V. I. Kozenkova: Kompleks nacala I. ty-
sjacelet'ja do n. e. iz urocisca Klin-Jar (Kislovodskaja kotlovina). Sovetskaja Arch.
1986, 253-258.
Antoniewicz 1929 - W. Antoniewicz: Der Stublo in Wolhynien aufgefundene Bronze­
schatz. Eurasia Septentrionalis Ant. 4,1929,135-148.
Artemenko 1964 - 1.1. Artemenko: Neoliticeskie stojanki i kurgany epochi bronzy bliz
s. Chosodovici Gomelskoj obl. BSSR. In: Pamjatniki kamennogo i bronzovogo
vekov Evrazii. Moskva 1964, 31-87.
Artemenko 1967 - 1.1. Artemenko: Plemena verchnego i srednego Podneprovja v epo-
chu bronzy. Moskva 1967.
Äyräpää 1933 - A. Äyräpää: Über die Streitaxtkulturen in Rußland. Eurasia
Septentrionalis Ant. 8,1933,1-160.
Bqbel 1992 - J. Bqbel: Wyobrazenie wioski prahistorycznej na zabytku ze Zlotej, woj.
Tamobrzeskie. Spraw. Arch. 44,1992, 117-128.
Baczynska 1994 - B. Baczynska: Cmentarzysko kultury mierzanowickiej w Szarbi, woj.
Kieleckie. Studium obrzqdku pogrzebowego. Krakow 1994.
Bader 1939 - O. N. Bader: K istorii pervobytnogo chozjajstva na Oke i na Verchnom
Povolze v epochu metalla. Vestnik drevnej istorii 3. Moskva 1939.
Bader 1963 - O. N. Bader: Balanovskij mogil’nik. Iz istorii lesnego Povolzja v epochu
bronzy. Moskva 1963.
Bader 1966 - N. O. Bader: Fafjanovskij metall i jego sredneevropejskie svjazi. Sbor.
Närod. Muz. Praha. A - Hist. 20,1966, 79-83.
Bader 1971 - O. N. Bader: Pogrebenija na Vladycinskoj stojanke i vopros o fafjanovskoj
bronze. Sovetskaja Arch. 1971, 55-72.
Bach et al. 1975 - A. u. H. Bach/W. Gall/R. Feustel/M. Teichert: Beiträge zur Kultur
und Anthropologie der mitteldeutschen Schnurkeramik. II. Alt- Thüringen 13,
1975, 43-109.
Bändi/Nemeskeri 1970 - G. Bändi/J. Nemeskeri: Das bronzezeitliche Brandgräberfeld
von Kömye-Fäcänkert. Alba Regia 11,1970 (1971), 7-34.
Bätora 1976 - J. Bätora: Zächranny vyskum na pohrebisku zo starsej doby bronzovej
v Üachticiach. AVANS 1975,1976, 21-23.
Bätora 1978 - J. Bätora: Pohrebisko nitrianskej kultüry v Komjaticiach. Arch. Rozhledy
30,1978, 37-41.
Bätora 1982a - J. Bätora: Ekonomicko-sociälny vyvoj vychodneho Slovenska v starsej
dobe bronzovej. Slov. Arch. 30,1982, 249-314.
Bätora 1982b - J. Bätora: Hlineny kadlub z Nevidzian. Arch. Rozhledy 34, 1982,
70, 71.
Bätora 1989a - J. Bätora: Anfänge der Bronzezeit in der Südwestslowakei. In: Das
Äneolithikum und die früheste Bronzezeit (C14 3000-2000 b. c.) in Mitteleuro­
pa: Kulturelle und chronologische Beziehungen. Acta des XIV. Internationalen
Symposiums Prag - Liblice 20-24. 10. 1986. Praehistorica 15,1989, 207-212.
270

Bâtora 1989b - J. Bâtora: Medené sekeromlaty z Dolnÿch Obdokoviec a Volkoviec. Prispe-

vok k pociatkom metalurgie na homom Pozitavi. Arch. Rozhledy 41,1989, 3-15.
Bâtora 1991 -J. Bâtora: The Reflection of Economy and Social Structure in the Cemeteries
of the Chlopice-Veselé and Nitra Cultures. Slov. Arch. 39, 1991, 91-142.
Bâtora 1994 - J. Bâtora: Hunting in the Early Bronze Age in Slovakia. In: Bronze Age
in Slovakia. Pam. a Müz. 1994,11,12.
Bâtora 1995 - J. Bâtora: Fayence und Berstein im nördlichen Karpatenraum während
der Frühbronzezeit. In: Handel, Tausch und Verkehr im bronze- und früheisenze­
itlichen Südosteuropa. Prähist. Arch. Südosteuropa 11,1995,187-196.
Bâtora 1998 - J. Bâtora: Praveké osidlenie Zlatÿch Moraviec a horného Pozitavia. In:
Zlaté Moravce. Martin 1998, 127-154.
Bâtora 1999-]. Bâtora: Gräber mit Totenhäusem auf frühbronzezeitlichen Gräberfeldern
in der Slowakei (Beitrag zu Kulturverbindungen zwischen Mittel-, West- und
Osteuropa). Prähist. Zeitschr. 74, 1999,1-57.
Bâtora 2000 - J. Bâtora: Das Gräberfeld von Jelsovce/Slowakei. Ein Beitrag zur
Frühbronzezeit im nordwestlichen Karpatenbecken. 1, 2. Kiel 2000.
Bâtora 2001 - J. Bâtora: Die Frage der östlichen Verbreitungsgrenze der sog. Aunjetitzer
Bronzen. In: Neolit i poczqtki epoki brqzu w Karpatach polskich. Krosno 2001,
251-272.
Bâtora 2002 - J. Bâtora: Contribution to the problem of „craftsmen" graves at the end
of aeneolithic and in the early bronze age in central, western and eastern Europe.
Slov. Arch. 50, 2002,179-228.
Bâtora 2003 - J. Bâtora: Kupferne Schaftlochäxte in Mittel-, Ost- und Südosteuropa
(Zu Kulturkontakten und Datierung - Äneolithikum/Frühbronzezeit). Slov. Arch.
51, 2003,1-38.
Bâtora 2005a - J. Bâtora: Hrobovÿ inventâr pohrebisk zo zâveru enolitu a starsej doby
bronzovej ako indikätor „zamestnania" a sociâlneho postavenia pochovanÿch.
ätud. Zvesti AÜ SAV 37, 2005,13-22.
Bâtora 2005b - J. Bâtora: K otâzke vÿskytu najstarsich zeleznÿch predmetov v Europe
(3. a 2. tisicrocie pred Kristom). In: J. Labuda (Ed.): Montänna archeolögia na
Slovensku. Banskâ étiavnica 2005, 19-25.
Bâtora 2005c - J. Bâtora: Eine Tierbestattung auf dem frühbronzezeitlichen Gräberfeld
von Ludanice, Ortsteil Mÿtna Novâ Ves in der Südwestslowakei. In: B. Horejs/
R. Jung/E. Kaiser/B. Terzan(Hrsg.): Interpretationsraum Bronzezeit. Bernhard
Hänsel von seinem Schülern gewidmet. Bonn 2005, 521-529.
Bâtora/Illâsovâ 1987 - J. Bâtora/L. Illâsovâ: Petrografické analÿzy kamennÿch artefaktov
z Jelsoviec a Mÿtnej Novej Vsi. Acta Interdisciplinaria Arch. 5. Nitra 1987, 234-242.
Bâtora/Pernicka 1999- J. Bâtora/E. Pernicka: Metallographische Analyse der Kupferar­
tefakte aus Jelsovce in der Südwestslowakei. Anschnitt 9,1999,175-182.
Bâtora/Pernicka 2000 - J. Bâtora/E. Pernicka: Chemische Zusammensetzung der
Kupferartefakte aus dem frühbronzezeitlichen Gräberfeld in Jelsovce. In: J. Bâ­
tora: Das Gräberfeld von Jelsovce/Slowakei. Ein Beitrag zur Frühbronzezeit im
nordwestlichen Karpatenbecken. 2. Kiel 2000, 579-592.
Bâtora/Stassikovâ-Stukovskâ 1993- J. Bâtora/D. Stassikovâ-Stukovskâ: Einzellängsflöten aus
der Frühbronzezeit in der Slowakei? In: Actes du XIIeCongres International des Scien­
ces Préhistoriques et Protohistoriques, Bratislava 1991.4. Bratislava 1993,370-375.
 271

Bazielich/Machnik 1986 - M. Bazielich/J. Machnik: Plytki kostiane kultury mierza-

nowickiej zo stan. 5 (Wyciaze) w Kraköwie-Nowej Hucie. Spraw. Arch. 38,1986,
157-175.
Beck 1966 - C. W. Beck: Bemerkungen zur infrarotspekroskopieschen Herkunftsbes­
timmung von Berstein. Jahrb. RGZM 13,1966, 292-295.
Beck 2000 - C. W. Beck: Provenace of the Amber Finds in the Early bronze Age Ceme­
tery at Jelsovce near Nitra in Slovakia. In: J. Bätora: Das Gräberfeld von Jelsovce/
Slowakei. Ein Beitrag zur Frühbronzezeit im nordwestlichen Karpatenbecken. 2.
Kiel 2000, 593-600.
Beck/Sprincz 1981 - C. W. Beck/E. Sprincz: A Szegedi Mora Muzeum bronzkori
borostänykö gyöngyeinek eredete. Arch. Ert. 108,1981, 206-210.
Behm-Blancke 1953-1954 - G. Behm-Blancke: Die schnurkeramische Totenhütte Thürin­
gens, ihre Beziehungen zum Grabbau verwandter Kulturen und zum neolithischen
Wohnbau. Alt-Thüringen 1, 1953-1954 (1955), 63-83.
Behm-Blancke 1989 - G. Behm-Blancke: Zum Weltbild und zur Gesellschaftsstruktur
der Schnurkeramiker. Alt-Thüringen 24,1989, 117-150.
Behrens 1964 - H. Behrens: Die neolithisch-frühmetallzeitlichen Tierskelettfunde der
Alten Welt. Berlin 1964.
Benes 1984 - A. Benes: Pravekä osada z doby bronzove na soutoku Luznice a Vltavy.
Tyn nad Vltavou 1984.
Benes 1998 - J. Benes: Tier- oder Handwerkerbestattungen? Ein Beispiel zweier Aun-
jetitzer Objekte in Hrdlovka (Nordwestböhmen). In: Archäologische Arbeitsge­
meinschaft Ostbayern/West- und Südböhmen, 7. Treffen. Rahden/Westf. 1998,
130-134.
Benesovä 1956 - A. Benesovä: Nälez medenych predmetü na Starych Zämcfch v Bme-
-Lisni. Pam. Arch. 47,1956, 236-244.
Beninger/Mühlhofer/Geyer 1930 - E. Beninger/F. Mühlhofer/E. Geyer: Das frühbron­
zezeitlichen Reihengräberfeld bei Hainburg-Teichtal. Mitt. Anthr. Ges. Wien 60,
1930, 65-142.
Benkö et al. 1989 - L. Benkö/F. Horväth/N. Horvatindc/B. Obelic: Radiocarbon and
Thermoluminiscence dating of Prehistoric sites in Hungary and Yugoslavia. Ra­
diocarbon 31,1989, 992-1002.
Berezanskaja 1959 - S. S. Berezanskaja: Dva kurhana jamnoj kul’tury v strednom Pod-
neprove. Kratkie Soob. Inst. Arh. 9,1959 (1960), 56-60.
Berezanskaja 1980 - S. S. Berezanskaja: Pervyje mastera - metallurgi na teritoriji Ukrajiny.
In: Pervobytnaja archeolohija - poiski i nachodki. Kyjiv 1980, 243-256.
Berezanskaja/Kravec 1989 - S. S. Berezanskaja/D. P. Kravec: O metallurgiceskom remesle
piemen doneckoj katakombnoj kul’tury. In: Pervobytnaja archeolohija. Kyjiv 1989,
156-179.
Berezanskaja/Ljasko 1989 - S. S. Berezanskaja/S. M. Ljasko: Vyvcennja remesla za vorob-
nicimi kompleksamy z pamjatok doby bronzy. Archeolohija (Kyjiv) 3,1989,18-30.
Berezovec/Pokrovska/Furmanska 1960 - D. T. Berezovec/E. F. Pokrovska/A. I. Furmanska:
Kurhany epochy bronzy poblizu s. Marjanskoho. Arch. Pam. Ukrajinskoj RSR 9,
1960,102-126.
Bertemes 1989 - F. Bertemes: Das frühbronzezeitliche Gräberfeld von Gemeinlebam.
Kulturhistorische und Paläometalurgische Studien. Text, Katalog. Bonn 1989.
272

Bertemes 1999 - F. Bertemes: Die Giessergräber in Mitteleuropa. In: Konferenz „Die

Rolle des Handwerks und seiner Produkte in vorschriftlichen und schrifthistori­
schen Gesellschaften im Vergleich". Berlin 3.-6.12. 1999. Manuskript.
Bertemes 2005 - F. Bertemes: Frühe Metallurgen in der Spätkupfer- und Frühbronzezeit.
In: H. Meller (Hrsg.): Der geschmiedete Himmel. Halle (Saale) 2005,144-148.
Bertemes/Schmotz/Thiele 2000 - F. Bertemes/K. Schmotz/W.-R. Thiele: Das Metallur­
gengrab 9 des Gräberfeldes der Glockenbecherkultur von Künzing, Lkr. Deggen­
dorf. In: Archäologische Arbeitsgemeinschaft Ostbayern/West- und Südböhmen,
9. Treffen. Rahden/Westf. 2000, 53-60.
Bialekovä 2000 - D. Bialekovä: Hrob skrcenca z Pobedima. In: P. Cech/M. Dobes (Ed.):
Sbornik Miroslavu Buchvaldkovi. Most 2000, 21-26.
Biedermann 1992 - H. Biedermann: Lexikon symbolov. Bratislava 1992.
Blajer 1990 - W. Blajer: Skarby z wczesnej epoki brqzu na ziemiach polskich. Wroclaw
- Warszawa - Krakow - Gdansk - Lodz 1990.
Bockarev 1975 - V. S. Bockarev: Pogrebenija litejscikov epoki bronzy. In: 150 let Odessko-
mu archeologiceskomu muzeju. AN SSSR. Tezisy dokladov. Odessa 1975, 55-57.
Bockarev 1978 - V. S. Bockarev: Pogrebenija litejscikov epochi bronzy (metodologiceskij
peresmotr). In: Problemy archeologii 2. Sbornik statej v pam jaf profesora
M. I. Artamonova. Leningrad 1978, 48-53.
Bockarev 1980 - V. S. Bockarev: Hroby kovolitcü doby bronzove. In: J. Malina:
Archeologie vcera a dnes aneb: Maji archeologove sede hmoty vice za nechty nez
za usima? 2. Ceskö Budejovice 1980,103-110.
Bockarev/Leskov 1980 - V. S. Bockarev/. A. M. Leskov: Jung- und spätbronzezeitliche
Gußformen im nördlichen Schwarzmeergebiet. PBF XIX/1. München 1980.
Böhm 1929 - J. Böhm: Pffspevky к moravske prehistorii. Cas. Vlast. Spolku Mus.
Olomouc 41-42,1929 (1932), 139-152.
Bona 1960 - 1. Böna: The Cemeteries of the Nagyrev Culture. Alba Regia 1,1960,11-23.
Bona 1975 - 1. Böna: Die mittlere Bronzezeit Ungarns und ihre südöstliche Beziehungen.
Budapest 1975.
Böna 1992 - I. Bona: Bronzeguß und Metallbearbeitung bis zum Ende der mittleren
Bronzezeit. In: W. Meier-Arendt (Hrsg.): Bronzezeit in Ungarn. Frankfurt am Main
1992, 48-65.
Borkovsky 1936-1937 - 1. Borkovsky: Nälez v Majkopu a jeho interpretace. Obzor Pra-
ehist. 10,1936-1937, 246-259.
Borkovskyj 1933 - J. Borkovskyj: Problemy stredoevropske snürove kultury. Pam. Arch.
39,1933, 3-12.
Borkowski 1987 - W. Borkowski: Neolithic and Early Bronze Age Heart-Sheped Arrow-
-Heads from the Little Poland Upland. Arch. Interregionalis 8,1987,147-181.
Born/Hansen 2001 - H. Bom/S. Hansen: Helme und Waffen Alteuropas. Berlin 2001.
Boroffka 1991 - N. Boroffka: Die Verwendung von Eisen in Rumänien von den Anfängen
bis in das 8. Jahrhudert v. Chr. Vortrag gehalten zu Ehren von Dr. John Alexander
auf dem Symposium Europe in the 1st Millenium В. C. New York, 3rd-4th April
1986. Institute Archaeology Oxford. Berlin 1991,1-38.
Bouzek 1974 - J. Bouzek: Macedonian Bronzes. Their Origins, Distribution and
Relation to Other Cultural Groups of the Early Iron Age. Pam. Arch. 45, 1974,
278-341.
 273

Bouzek 1983 - J. Bouzek: Caucasus and Europe and the Cimmerian problem. Sbor.
Närod. Muz. Praha. A - Hist. 37, 1983, 177-231.
Bratcenko 1976 - S. N. Bratcenko: Nizneje Podonje v epochu srednej bronzy (Periody-
zacija i chronolohija pamjatnikov). Kyjiv 1976.
Bratcenko 1989 - S. N. Bratcenko: Luk i strily eneolitu - bronzy Pivdnja Schidnoj Evropy.
Archeolohija (Kyjiv) 62,1989, 70-82.
Bratcenko 1996 - S. N. Bratcenko: Do problemy rannbronzovoj industryji schidnoj
Evropy. In: Drevnije kul’tury vostocnoj Ukrajiny. Luhansk 1996, 32-57.
Bratcenko 2003 - S. N. Bratcenko: Radiocarbon Chronology of the Early Bronze Age of
the Middle Don Svatove, Luhansk Region. Baltic-Pontic Stud. 12, 2003,185-208.
Bratcenko/Klocko/Soltis 2000 - S. N. Bratcenko/V. I. Klocko/O. B. Soltis: Metalevy sokyry
jamnoj kul'tury serednoj Naddniprjanscini. Archeolohicnyj litopys livobereznoj
Ukrajiny. 1, 2. Kyjiv 2000, 8-14.
Bfezinova 2005 - G. Bfezinova: Nitra v bronzovej a zeleznej dobe. Nitra 2005, 33-44.
Biicke/Bartel/Gall 1989 - S. Bücke/H. J. Bartel/W. Gall: Beiträge zur Kultur der mittel­
deutschen Schnurkeramiker. 3. Alt-Thüringen 24, 1989, 33-116.
Budinsky-Kricka 1947 - V. Budinsky-Kricka: Slovensko v mladsej dobe kamennej. In:
Slovenske dejiny. I. Bratislava 1947, 55-67.
Budinsky-Kricka 1965 - V. Budinsky-Kricka: Gräberfeld der späten schnurkeramischen
Kultur in Vesele. Slov. Arch. 13,1965, 51-106.
Budinsky-Kricka 1967 - V. Budinsky-Kricka: Vychodoslovenske mohyly. Slov. Arch.
15,1967, 277-388.
Budziszewski/Tunia 2000 - J. Budziszewski/K. Tunia: A Grave of the Corded Ware Cul­
ture Arrowheads Producer in Koniusza, Southern Poland. Revisited. In: S. Kadrow
(Ed.): A Turning of Ages Jubilee Book Dedicated to Professor Jan Machnik on His
70thAnniversary. Krakow 2000, 101-135.
Buchvaldek 1986 - M. Buchvaldek: Kultura se shürovou keramikou ve stredni Evrope.
I. Skupiny medzi Harcem a Bilymi Karpaty. Praehistorica 12. Praha 1986.
Buchvaldek!Koutecky 1970 - M. Buchvaldek/D. Koutecky: Vikletice ein schnurkera­
misches Gräberfeld. Praehistorica 3. Praha 1970.
Buchvaldek/Kovafik 1993 - M. Buchvaldek/J. Kovarik: Pohrebiste se shürovou kerami­
kou v Praze-Jinonidch. Doplnek ke Katalogu snürove keramiky v Cechäch. VI.
Praehistorica 20,1993,119-174.
Bukowska-Gedigowa 1965 - J. Bukowska-Gedigowa: Cmentarzysko kultury pucharow
w Pietrowicach Wielkich, pow. Racibörz. Rocznik Muz. Gornosl^skiego Bytom.
Arch. Zeszyt 3. Bytom 1965, 41-63.
Bukowski 1998 - J. Bukowski: Pomorze w epoce brqzu w swietle delkosieznych kon-
takthw wymiennych. Gdansk 1998.
Butler 1956 - J. J. Butler: The Late Neolithic Gold Ornament from Benison. Palaeohis-
toria 5,1956, 59-71.
Butler 1990 - J. J. Butler: Bronze Age and Amber in the Netherlands (I). Palaeohistoria
32,1990 (1993), 47-110.
Butler/van der Waals 1966 - J. J. Butler/J. J. van der Waals: Bell Beakers and Early Metal-
-working in the Netherlands. Palaeohistoria 12,1966 (1967), 41-139.
Campen 2001 - I. Campen: Grab eines steinzeitlichen Metall-handwerkers? Arch.
Deutschland 2/2001 (April-Juni), 2001, 50.
274

Casparie 1984 - W. A. Casparie: The Three Age Footpaths XVI (Bou) and XVIII (Bou) in the
Raised Bog of Southeast Drenthe (The Netherlands). Palaeohistoria 26,1984,41-94.
Cofia-Broniewska/Kosko 1982 - A. Cofta-Broniewska/A. Kosko: Historia pierwotna
spoloczenstw Kujaw. Warszawa - Poznan 1982.
Cowen 1955 - J. D. Cowen: Eine Einführung in die Geschichte der bronzenen
Griffzungenschwerter in Süddeutschland und den angrenzenden Gebieten.
Ber. RGK 36, 1955, 52-155.
Cuckin 1982 - E. V. Cuckin: K istorii metalloobrabotki srubnych piemen. In: Pamjatniki
Kalmykii kamennogo і bronzovogo vekov. Elista 1982, 93-99.
Czopek 1998 - S. Czopek:Kamen - br^z - zelazo. Rzeszow 1998.
Czopek 2003 - S. Czopek: Pradzieje Polski pofudniowo-wschodniej. Rzeszow 2003.
Cernych 1963 - E. N. Cernych: Spektral’nyje issledovanija mednych izdelij iz mogil’ni-
kov Balanovskogo і Fafjanovskogo tipov. In: O. N. Bader: Balanovskij mogil'nik.
Moskva 1963, 363-369.
Cernych 1966 - E. N. Cernych: Istorija drevnejsej metallurgii vostocnoj Evropy. Moskva
1966.
Cernych 1992 - E. N. Cernych: Ancient metallurgy in the USSR. Cambridge 1992.
Cernych et al. 2000 - E. N. Cemych/S. V. Kuzminych/E. Ju. Lebedeva/V. Ju. Lunkov:
Issledovanie kurgannogo mogilnika u s. Persin. In: Archeologiceskie pamjatniki
Orenburzja 4. Orenburg 2000, 63-78.
Cernych/Isto 2002 - E. N. Cemych/K. Dz. Isto: Nacalo eksploatacii Kargalov: radiougle-
rodnye daty. Rossijskaja Arch. 2002, 44-55.
Cervinka 1911 - 1. L. Cervinka: Pokoleni s kulturou keramiky snürove (durynske) na
Morave. Cas. Vlast. Spolec. Mus. Olomouc 109,1911,1-32.
Cervinka 1926 - I. L. Cervinka: Predvekä pohrebiste v Nemcicich na Hane. Brno
1926.
Cizmäf et al. 1993 - M. Cizmär/M. Dockalovä/M. Gregerovä/E. Kazdovä/P. Kosturik/I.
Mräzek/P. Prochädzkovä: Unikätny nälez hromadneho pohrbu v sidlistni jäme
ze stars! doby bronzove v Tesetidch-Kyjovicich, okr. Znojmo. Sbor. Praci Fil. Fak.
Brno E 38,1993,15-57.
CizmäfIGeisler 1998 - M. Cizmär/M. Geisler: Hroby kultury se snürovou keramikou
z prostoru dälnice Brno - Vyskov. Pravek. Suppl. 1. Brno 1998.
Cizmäfovä 1984 - J. Cizmärovä: Hroby kultury s keramikou snürovou z Bma-Stareho
Liskovce. Arch. Rozhledy 36,1984, 208-215.
Cizmäfoval Smid 1976 - J. Cizmärovä/M. Smid: Prispevek k poznäni kultury snürove
na Prostejovsku. Arch. Rozhledy 28,1976, 530-536.
Curda 1986 - T. Curda: Zächranny vyskum pohrebiste kultury zvoncovitych pohärü
v Hrochove Tynci-Sticanech. Zprav. Kraj. Muz. Vychod. Cechy. Spol. Vedy 13/1,
1986, 32-45.
Dqbrowski 1968 - J. Dqbrowski: Zabytki metalowe epoki br^zu miedzy dolna Wisla
a Niemnem. Wroclaw - Warszawa - Krakow 1968.
Dqbrowski 1997 - J. Dqbrowski: Epoka brqzu w pölnocno-wschodniej Polsce. Bialystok
1997.
Deichmüller 1969 - J. Deichmüller: Ein Palisadenhügel mit Baumsargbestattung im
Totenhaus bei Tarmstedt, Kreis Bremenwörde. Neue Ausgr. u. Forsch. Nieder­
sachsen 4,1969, 48-57.
 275

Dénes/Szabô 1998 - 1. Dénes/G. V. Szabö: Der frühbronzezeitliche Bronzedepotfund aus

der Höhle 1200/9 in der Enge des Vargyas-Baches (Cheile-Varhisului) in Südost-
-Siebenbürgen. In: H. Ciugudean/F. Gogatlan (Ed.): The Early and Middle Bronze
Age in the Carpathian Basin. Alba Julia 1998, 89-110.
Dergacev 1975 - V. A. Dergacev: Bronzovyje predmety XIII-VIII vv. do n. e. iz Dne-
strovsko-prutskogo mezdurecja. Kisinov 1975.
Derzavin/Tichonov 1981 - V. L. Derzavin/B. G. Tichonov: Pogrebenije litejscika epochi
srednej bronzy na Stavropole. Sovetskaja Arch. 1981, 252-258.
Deshayes 1960 - J. Deshayes: Les origines de la métallurgie Danubienne. Acta Arch.
Acad. Seien. Hungaricae 12,1960, 73-81.
Dezort 1963-1964-]. Dezort: Protoünëtické hroby v Opatovidch u Rajhradu. In: Sbomik
III. Karlu Tihelkovi k pëtasedesâtinâm. Brno 1963-1964, 50-56.
Dimitrijevic 1982 - S. Dimitrijevic: Die frühe Vinkovci-Kultur und ihre Beziehungen
zum vucedoler Substrat im Lichte der Ausgrabungen in Vinkovci (1977-1978).
Zagreb 1982, 7-36.
Dirks 2001 - U. Dirks: Ein Mauerkammergrab der jungneolithischen Bemburger Kul­
tur auf dem Hochberg bei Remlingen, Ldkr. Wolfenbüttel. Nachr. Niedersachsens
Urgesch. 70, 2001,105-139.
Dobes 1993 - M. Dobes: Katalog snûrové keramiky v Cechâch. VII. Chomutovsko.
Praehistorica 20,1993,175-196.
Dullo 1936 - E. Dullo: Die kaukasischen Äxte der Bronzezeit. Prähist. Zeitschr. 27,
1936, 66-172.
Durman 1 983-A. Durman: Metalurgia vucedolskog kultumog kompleksa. Opuscula
Arch. 8,1983,1-87.
Durman 1984 - A. Durman: Ostava kalupa vucedolskog ljevaca bakra iz Vinkovaca.
In: Arh. Istrazivanja u istoenoj Slavonii i Baranji. (Vukovar 1981). Zagreb 1984,
37-52.
Durman/Obelic 1989 - A. Durman/B. Obelic: Radiocarbon Dating of the Vucedol Culture
Complex. Radiocarbon 31,1989,1003-1009.
Dvorak, F. 1931 - F. Dvorak: Nâlezy ünëtické kultury na Kolinsku II. Pam. Arch. 37,
1931, 2-11.
Dvorak, F. 1932 - F. Dvorak: Nâlezy ünëtické kultury na Kolinsku III. Pam. Arch. 38,
1932, 8-14.
Dvorak, P. 1993 - P. Dvorak: Lid se zvoncovitymi pohâry. In: Pravëké dejiny Moravy.
Brno 1993, 218-230.
Ecsedy 1979 - I. Ecsedy: The people of the pit-grave kurgans in eastern Hungary.
Budapest 1979.
Ecsedy 1982 - 1. Ecsedy: Àsatâsok Zök-Varhegyen (1977-1982). Elözetes jelentés. Janus
Pannonius Müz. Évk. 27,1982 (1983), 59-105.
Egyhâzy-Jurovskâ/Farkas 1993 - B. Egyhâzy-Jurovskâ/Z. Farkas: Hrobové celky zo sid-
liska Lnk v Bratislave-Mlynskej doline. In: Kultové a sociâlne aspekty pohrebného
ritu od najstarsich das po sücasnost’. Bratislava 1993,19-27.
Ehrich 1945 - P. Ehrich: Die vorgeschichtlichen Totenhäuser und der Hausgedanke im
Bestattungsbrauch. Dissertationsarbeit. Hamburg 1945.
Ehrich 1948-1949 - P. Ehrich: Die vorgeschichtlichen Totenhäuser und der Hausgedanke
im Bestattungsbrauch. Hammaburg 1,1948-1949, 200-216.
276

Eichhorn 1908 - G. Eichhorn: Die Ausgrabung des Nienstedter Grabhügels durch

Professor Klopfleisch aus Jena. Jahresschr. Vorgesch. Sächs.-Thüring. Länder 7,
1908, 85-94.
Eisner 1933 - J. Eisner: Slovensko v praveku. Bratislava 1933.
Emödi/Halasi 1985 - 1. Emödi/G. Halasi: Descoperiri archeologice in Pestera Izbucul
Toplitei. Stud. §i Cere. Istor. Veche Arch. 36,1985, 232-234.
Encyklopedie 1987 - Mala ceskoslovenskä encyklopedie (Pom - S). Praha 1987.
Evdokimov 1998 - G. L. Evdokimov: Pogrebenie mastera - kostoreza iz Brilevskogo
mogil'nika. In: Problemy izucenija katakombnoj kuFturno-istoriceskoj obscnosti
(KKIO) i kulturno-istoriceskoj obscnosti mnogovalikovoj keramiky (KIOMK).
Zaporozje 1998, 10-19.
Fedorova-Davydova 1969 - E. A. Fedorova-Davydova: Pamjatniki epochi bronzy na r.
Kindele. In: Ekspedicii Gosudarstvennogo Istoriceskogo Muzeja. Doklady na sessii
Ucenogo Soveta GIM 5-7. fevralja 1969. Moskva 1969, 74-79.
Fedorova-Davydova 1973 - E. A. Fedorova-Davydova: Obrjad truposozzenija u srubno-
-alakulskich piemen Orenburzja. In: Problemy archeologii Urala i Sibiri. Moskva
1973,165-173.
Fischer 1956 - U. Fischer: Die Gräber der Steinzeit im Saalegebiet. Vorgesch. Forsch.
15. Berlin 1956.
Fitzpatrick 2003 - A. P. Fitzpatrick: The Amesbury Archer. Current Arch. 184, 2003,
146-152.
Florek/Taras 2003 - M. Florek/H. Taras: Dacharzöw. Cmentarzysko kultüry trzciniec-
kiej. Lublin 2003.
Foltiny 1961 - S. Folity: Über die Fundstelle und Bedeutung der angeblich aus
Kisköszeg stammenden Hallstattzeitlichen Bronzen des Römisch-Germanischen
Zentralmuseums in Mainz. Jahrb. RGZM 8,1961,175-189.
Furmänek 1998 - V. Furmänek: Östliche Einflüsse in der Bronzeindustrie der südöstli­
chen Urnenfelderkultur in der mittleren und jüngeren Bronzezeit. In: B. Hänsel/J.
Machnik (Hrsg.): Das Karpatenbecken und die osteuropäische Steppe. Prähist.
Arch. Südosteuropa 12. München - Rahden/Westf. 1998, 261-266.
Furmänek 2000 - V. Furmänek: Eine Eisensichel aus Gänovce. Zur Interpretation des
ältesten Eisengegenstandes in Mitteleuropa. Praehist. Zeitschr. 75, 2000,153-160.
Furmänek/Pieta 1985 - V. Furmänek/K. Pieta: Pociatky odievania na Slovensku. Bra­
tislava 1985.
Furmänek/Veliacik/Vladär 1991 - V. Furmänek/L. Veliacik/J. Vladär: Slovensko v dobe
bronzovej. Bratislava 1991.
Gadziev 1991 - M. G. Gadziev: Rannezemledelceskaja kultura severo-vostocnogo
Kavkaza epochy eneolita i rannej bronzy. Moskva 1991.
Gadziev et al. 1997 - M. G. Gadziev/P. L. Kohl/R. G. Magomedov/D. Stronach: The 1995
Daghestan-American Velikent Expedition. Eurasia Ant. 3, 1997, 181-222.
Gadziev et al. 2000 - M. G. Gadziev/P. L. Kohl/R. G. Magomedov/D. Stronach: Daghes­
tan-American archaeological investigations in Daghestan, Russia 1997-99. Eurasia
Ant. 6, 2000, 47-123.
Gajeivski et al. 1970 - L. Gajewski/J. Gurba/A. Kutylowski/Z. Slusarski: Le neolithique
et le bronze ancien dans le sud-est de la Pologne. Inventaria Arch. Pologne. Fasc.
XXV: PL 151-159. Warszawa 1970.
 277

Galkin 1975 - L. L. Galkin: Odno iz drevnejsich prakticeskich prisposoblenij skotovo-

dov. Sovetskaja Arch. 1975,186-192.
Gallus/Horväth 1939 - S. Gallus/T. Horvath: Un peuple cavalier prescythique en
Hongrie. Budapest 1939.
Gancarski/Ginalski 2001 - J. Gancarski/J. Ginalski: Osada obronna z wczesnej epoki
brqzu w Trepczy, gm. Sanok. In: Neolit i poczatki epoki brqzu w Karpatach polskich.
Materialy z Sesji Naukowej. Krosno, 14.-15. 12. 2000. Krosno 2001, 305-318.
Garasanin 1951-1953 - M. V. Garasanin: Schaftlochäxte aus Kupfer in den Sammlungen
serbischer Museen. Ber. RGK 34,1951-1953 (1954), 61-76.
Garasanin 1959 - M. Garasanin: Neolithikum und Bronzezeit in Serbien und Macke-
donien. Ber. RGK 39,1959,1-130.
Gasaj/Olexa 1992 - D. Gasaj/L. Olexa: Niznä Mysl’a ein bronzezeitliches Handelszen­
trum in der Ostslowakei. Bergische Universität Gesamthochschule Wuppertal.
Wuppertal 1992.
Gebhard 1999 - R. Gebhard: Der Goldfund von Bernstorf. Bayer. Vorgeschbl. 64,
1999, 1-18.
Gebhard/Rieder 2002 - R. Gebhard/K. H. Rieder: Zwei bronzezeitliche Bemstenobjekte mit
Bild- und Schriftzeichen aus Bemstorf (Lkr. Friesing). Germania 80, 2002,115-133.
Gedl 1974 - M. Gedl: Neoliticzny grob szkelietowy z Kietrza, pow. Glubczyce. Spraw.
Arch. 26,1974, 35-40.
Gedl 1975 - M. Gedl: Kultura przedtuzycka. Wrodaw - Warszawa - Krakow - Gdansk
1975.
Gedl 1980 - M. Gedl: Die Dolche und Stabdolche in Polen. PBF VI/4. München 1980.
Gedl 1984 - M. Gedl: Wczesnohizyckie groby z konstrukcjami drewnianymi. Wrodaw
- Warszawa - Krakow - Gdansk - Lodz 1984.
Gedl 1992 - M. Gedl: Die Vorlausitzer Kultur. PBF XXI/2. Stuttgart 1992.
Gedl 2000 - M. Gedl: Miedziane topory ze schylku III tysiaclecia przed Chrystusem
z terenu Polski. Rocznik Przemyski 36, 2000, 3-10.
Gej 1986 - A. N. Gej: Pogrebenie litejscika novotitorovskoj kultury iz Niznego Priku-
banja. In: Archeologiceskie otkrytija na novostroikach. 1. Moskva 1986,13-32.
Gening/Zdanovic/Gening 1992 - F. V. Gening/G. B. Zdanovic/V. V. Gening: Sintasta.
Archeologiceskie pamjatniki arijskich piemen Uralo-Kazachstanskich stepej.
Celjabinsk 1992.
Gerloff 1975 - S. Gerloff: The Early Bronze Age Dagers in Great Britain. PBF VI/2.
München 1975.
Gimbutas 1956 - M. Gimbutas: The Prehistory of Eastern Europe. I. Cambridge - Mas­
sachusetts 1956.
Gimbutas 1965 - M. Gimbutas: Bronze Age Cultures in Central and Eastern Europe.
Paris - Hague - London 1965.
Gimbutas 1994 - M. Gimbutas: Das Ende Alteuropas. Der Einfall von Steppennomaden
aus Südrußland und die Indogermanisierung Mitteleuropas. Innsbruck 1994.
Giric 1971 - M. Giric: Mokrin nekropola ranog bronzanog doba. Diss. et Monogr. 11.
Beograd 1971.
Glasbergen 1954 - W. Glasbergen: Barow Excavations in the Eighr Beatitudes The
Bronze Age Cemetery between Toterfout and Halve Milj, North Brabant II. The
Implications. Palaeohistoria 3,1954,1-204.
278

Goetze 1987 - B.-R. Goetze: Glockenbecher-Gräber von Dietfurt an der Altmühl. Arch.
Korrbl. 17,1987,169-175.
Gogaltan 1999-2000 - F. Gogaltan: Über die frühbronzezeitlichen Beile und Äxte im
Banat. An. Banatului. Arh. - Istor. 7-8,1999-2000, 229-251.
Gorodcov 1907 - V. A. Gorodcov 1907: Rezul’taty archeologiceskich issledovanij
v Bachmutskom ujezde Jekaterinoslavskoj gubemii 1903 g. Trudy XIII. Archeolo-
giceskogo sjezda v Jekaterinoslave 1905 g. 1. Jekaterinoslav 1907, 211-365.
Görsdorf 1994 - J. Görsdorf: 14C-Datierungsergebnisse des Siedlung Bmo-Liskovec.
In: A. Medunovä-Benesovä/P. Vitula: Siedlung der Jevisovice-Kultur in Bmo-Stary
Liskovec. Brno 1994, 80-87.
Götze 1909 - A. Götze: Neolithische Gräber bei Posema, Kreis Weißenfels. Prähist.
Zeitschr. 1,1909,188-195.
Grakov 1958 - B. N. Grakov: Starejsie nachodki zeleznych vescej v evropejskoj casti
territorii SSSR. Sovetskaja Arch. 1958, 3-9.
Grimm 1978 - H. Grimm: Paläopathologische Befunde an Menschenresten aus der
Bronzezeit in der DDR als Hinweise auf Lebensablauf und Bevölkerungsgeschichte.
Ausgr. u. Funde 23,1978,1-10.
Größter 1907 - H. Größler: Das Fürstengrab im großen Galgenhügel am Paulsschachte
bei Helmsdorf (im Mansfelder Seekreise). Jahresschr. Vorgesch. Sächs.-Thüring.
Länder 6,1907,1-87.
Gurba 1950-J. Gurba: Grob psa kultury ceramiky sznurowej we wsi Strzyzöw gm. Ho-
rodlo, pow. Hrubieszöw. Ann. Univ. Mariae Curie-Sklodowska 5 F, 1950,159-167.
Häjek 1941-1942 -L. Häjek: Bemsteinfunde in der mitteldeutschen Glockenbecherkultur.
Sudeta (N. F.) 2,1941-1942, 21-32.
Häjek 1961 - L. Häjek: Zur relativen Chronologie des Äneolithikums und der Bron­
zezeit in der Ostslowakei. In: Kommission für das Äneolithikum und die ältere
Bronzezeit, Nitra 1958. Bratislava 1961, 59-76.
Häjek 1968 - L. Häjek: Kultura zvoncovitych pohärü v Cechäch. Arch. Stud. Mat. 5.
Praha 1968.
Hampel 1896 - J. Hampel: Neuere Studien über die Kupferzeit. Zeitschr. Ethn. 28,
1896,57-91.
Hampl/Kerchler/Benkovsky-Pivovarovä 1978-1981 - F. Hampl/H. Kerchler/Z. Benkovsky-
-Pivovarovä: Das miteibronzezeitliche Gräberfeld von Pitten in Niederösterreich.
1. Mitt. Prähist. Komm. Österr. Akad. 19-20,1978-1981.
Hancar 1937 - F. Hancar: Urgeschichte Kaukasiens. Wien 1937.
Hanulik 1970 - M. Hanulik: Antropolögia starobronzovej populäcie juhozäpadneho
Slovenska reprezentovanä kostrovymi nälezmi z Branca pri Nitre. Kandidätska
dizertacnä präca. Bratislava 1970.
Harb!Steiner 2001 - 1. Harb/H. Steiner: Ein Bronzefund östlicher Herkunft aus Kirchdorf
in Tirol. Arch. Österreich 12, 2001, 39-45.
Harding 1971 - A. Harding: The Earliest Glass in Europe. Arch. Rozhledy 23, 1971,
188-200.
Harding/Warren 1973 - A. Harding/S. E. Warren: Early Bronze Age Faience Beads from
Central Europe. Antiquity 47, 1973, 64-66.
Häsek 1959 - 1. Häsek: The early Unetician Cemetery at Dolni Pocemice near Prague.
Fontes Arch. Pragenses 2. Praha 1959.
 279

Häsek 1984 - 1. Häsek: Obydli a sidliste v oblasti üneticke kultury. Cas. Närod. Muz.
Praha. Hist. 153,1984,1-27.
Hawkes 1977 - Chr. Hawkes: Zur Wessex-Kultur. Jahresber. Inst. Vorgesch. Frankfurt
a. M. 1977,195-199.
Hänsel/Machtiik 1998 - B. Hänsel/J. Machnik (Hrsg.): Das Karpatenbecken und die osteu­
ropäische Steppe. Prähist. Arch. Südosteuropa 12. München - Rahden-Westf. 1998.
Häusler 1960 - A. Häusler: Neue Funde steinzeitlicher Musikinstrumente in Osteuropa.
Wiss. Zeitschr. Univ. Halle-Wittenberg. Ges.-Sprach. IX/3, 1960, 321-332.
Häusler 1974 - A. Häusler: Die Gräber der älteren Ockergrabkultur zwischen Ural
und Dnepr. Berlin 1974.
Häusler 1976 - A. Häusler: Die Gräber der älteren Ockergrabkultur zwischen Dnepr
und Karpaten. Berlin 1976.
Hell 1943 - M. Hell: Zwei Tonmodelen für Schaftlochäxte aus Kupfer vom Reinberg
in Salzburg und der Beginn der alpinen Kupfergewinnung. Prähist. Zeitschr. 30,
1943, 55-66.
Helmke 1920 - P. Helmke: Bobachtungen an neolithischen Anlagen. Germania 4,
1920, 67-68.
Hicke 1987 - W. Hicke: Hügel- und Flachgräber der Frühbronzezeit aus Jois und Oggau.
Wiss. Arbeiten Burgenland 75. Eisenstadt 1987.
Höfer 1906 - P. Höfer: Der Leubinger Grabhügel. Jahresschr. Vorgesch. Sächs.-Thüring.
Länder 5,1906,1-99.
Houstovä/Ondräcek 1959 - A. Houst’ovä/J. Ondräcek: Üneticke hroby v Kunovicich.
Pravek Vych. Moravy 1,1959,14-16.
Hromada/Varsik 1994 - J. Hromada/V. Varsik: Neskoroeneoliticky hlineny kadlub
z Vel’keho Mederu. Stud. Zvesti AÜ SAV 30,1994, 49-58.
Hurtdt 1961 - H.-J. Hundt: Beziehungen der "Straubinger" Kultur zu den Frühbronze­
zeitkulturen der östlich benachbarten Räume. In: Kommission für das Äneolithi-
kum und die ältere Bronzezeit, Nitra 1958. Bratislava 1961,145-176.
ChalikovILebedinskajalGerasimova 1966- A. Ch. Chalikov/G. V. Lebedinskaja/M. M. Ge-
rasimova: Pepkinskij kurgan (abasevskij celovek). Joskar-Ola 1966.
Charles 1984 - J. A. Charles: The Middle Bronze Age Iron Punch of Southeast Drenthe.
Palaeohistoria 26,1984, 95-99.
Cheben 2005 - 1. Cheben: Kostrove hroby kultury so snürovou keramikou z Trencina.
In: I. Cheben/I. Kuzma (Ed.): Otäzky neolitu a eneolitu nasich krajin - 2004. Nitra
2005,151-160.
Childe 1925 - G. Childe: The Dawn of European Civilization. London 1925.
Childe 1929 - G. Childe: The Danube in Prehistory. Oxford 1929.
Childe 1950 - V. G. Childe: Prehistoric Migrations in Europe. Oslo 1950.
Chochorozvski 1993 - J. Chochorowski: Ekspansja kimmeryjska na tereny Europy srodkowej.
Krakow 1993.
Chropovsky 1960 - B. Chropovsky: Gräberfeld aus der älteren Bronzezeit in Vel’ky Grob.
In: B. Chropovsky /M. Dusek /B. Polla: Pohrebiskä zo starsej doby bronzovej na
Slovensku. I. Gräberfelder aus der älteren Bronzezeit in der Slowakei. I. Bratislava
1960,12-136.
Ivanova 2001 - S. V. Ivanova: Pochovanija z otvoramy vid zerdin u jamnoj kultury
pivnicno-zachidneho Pricomomorja. Archeolohija (Kyjiv) 2001, 83-93.
280

Jakab 1999 - J. Jakab: Anthropologische Analyse der Gräber mit Totenhäusern des
frühbronzezeitlichen Gräberfeldes in Mytna Nova Ves. Praehist. Zeitschr. 74,
1999, 58-67.
Javorsky 1980 - F. Javorsky: Vyskum a prieskumy expedicie Archeologickeho üstavu
SAV na Spisi. AVANS 1978,1980,123-131.
Jockenhövel 1982 - A. Jockenhövel: Zeugnisse der primären Metallurgie in Gräbern der
Bronze- und alteisenzeit Mitteleuropas. Arch. Polski 27,1982, 293-301.
Jockenhövel 1990 - A. Jockenhövel: Bronzezeitlicher Burgenbau in Mitteleuropa
Untersuchungen zur Struktur Frühmetallzeitlicher Gesellschaften. In: Orientalisch-
ägäische Einflüsse in der europäischen Bronzezeit. Ergebnisse eines Kolloqiums.
Bonn 1990, 209-228.
Jüttner/Matzura/Petak 1925 - R. Jüttner/J. Matzura/A. Petak: Ein südmährischer Fund
aus der Mönitzer Zeit. Sudeta (Bodenbach) 1, 1925,131-136.
Kacalova 1961 - N. K. Kacalova: Kultumaja prinaldeznost' kalininskogo „litejscika"
i koltubanskogo pogrebenija. Soob. Gosud. Ermitaza 21,1961, 24-27.
Kadrow 1991 - S. Kadrow: Iwanowice, Stanowisko Babia Göra. I. Rozwöj przestrzenny
osady z wczesnego okresu epoki brqzu. Krakow 1991.
Kadrow 1995 - S. Kadrow: Gospodarka i szpoleczenstwo wczesny okres epoki brqzu
w Malopolsce. Krakow 1995.
Kadrow/Machnikowie 1992 - S. Kadrow/A. u. J. Machnikowie: Iwanowice, Stanovisko
Babia Göra. II. Cmentarzysko z wczesnego okresu epoki brqzu. Krakow 1992.
Kahlke 1954 - D. Kahlke: Die Bestattungssiten des donauländischen Kulturkreises der
jüngeren Steinzeit. I: Linienbandkeramik. Berlin 1954.
Kachovskij 1963 - V. F. Kachovskij: Curacikskij kurgan v Cuvasii. Sovetskaja Arch.
1963,169-177.
Kaiser 2003 - E. Kaiser: Studien zur Katakombengrabkultur zwischen Dnepr und Prut.
Arch. Eurasien 14. Mainz am Rhein 2003.
Kaiser 2005 - E. Kaiser: Frühbronzezeiliche Gräber von Metallhandwerkern mit
Gußformen für Schaftlochäxte im osteuropäischen Steppenraum. In: B. Horejs/
R. Jung/E. Kaiser/B. Terzan (Hrsg.): Interpretationraum Bronzezeit. Bernhard
Hänsel von seinem Schülern gewidmet. Bonn 2005, 265-291.
Kaiser/Plesivenko 2000 - E. Kaiser/A. G. Plesivenko: Die bronzezetlichen Grabsitten im
unteren Dneprgebiet. Eurasia Ant. 6, 2000,125-208.
Kaiser/Popandopulo 2004 - E. Kaiser/Z. Ch. Popandopulo: Drei bronzezeitliche Hort­
funde aus dem unteren Dneperraum. Praehist. Zeitschr. 79, 2004, 5-35.
Kalicz 1958 - N. Kalicz: Die frühbronzezeitlichen Brandbestattungen in der Umgebung
der Gemeinde Alsönemedi. Acta Arch. Acad. Seien. Hungaricae 9,1959,195-209.
Kalicz 1968 - N. Kalicz: Die Frühbronzezeit in Nordostungam. Budapest 1968.
Kalicz 1999 - N. Kalicz: A kesö rezkori Baden kultüra temetöje Mezöcsät-Hörcsögösön
es Tiszavasväri-Gyepäroson. Herman Otto Müz. Evk. 37,1999, 57-101.
Kalicz-Schreiber/Kalicz 1995 - R. Kalicz-Schreiber/N. Kalicz: Bronzkori urnatemetö
Szigetszentmiklös hatäräban. Räckevei Müzeumi Füzetek 2. Räckeve 1995.
Kalmykov/Korenevskij 2001 - A. A. Kalmykov/S. N. Korenevskij: Novoje pogrebenie
s bronzovym toporom epochi srenej bronzy i z stepnogo Predkavkazja. In: Ma-
terialy po izuceniju istoriko-kul'turnego nasledija Severnogo Kavkaza 2. Moskva
2001, 52-63.
 281

Kalousek 1956 - F. Kalousek: Lid se zvoncovitymi pohäry na Bucovsku (Morava). Cas.

Moravskeho Mus. Brno. Vedy Spol. 41, 1956, 53-100.
Kamienska/Kulczycka-Leciejewiczowa 1970-J. Kamienska/A. Kulczycka-Leciejewiczowa:
The Neolithic and Early Bonze Age Settlement at Samborzec in the Samdomierz
District. Arch. Polona 12,1970, 223-246.
Kärolyi 1971-1972 - M. Kärolyi: Adatok Nyugat-Dunäntül kora- es közepsö bronzkori
törtenetehez. Savaria 5-6,1971-1972,167-194.
Kemenczei 1979 - T. Kemenczei: Das mittelbronzezeitliche Gräberfeld von Gelej. Reg.
Füzetek. Ser. 11/20. Budapest 1979.
Kemenczei 1984 - T. Kemenczei: Die Spätbronzezeit Nordostungarn. Budapest 1984.
Kemenczei 1991 - T. Kemenczei: Die Schwerter in Ungarn II (Vollgriffschwerter). PBF
IV/9. Stuttgart 1991.
Kemenczei 1995 - T. Kemenczei: Zu früheisenzeitlichen Goldfunden aus dem
Karpatenbecken. In: B. Hänsel (Hrsg.): Handel, Tausch und Verkehr im bronze
und frühenzeitlichen Südosteuropa. München - Berlin 1995, 331-348.
Kempisty 1978 - A. Kempisty: Schylek neolitu i poczatek epoki brazu na Wyzynie
Malopolskiej w swietle badan nad kopcami. Rozprawy Uniw. Warszawskiego
121. Warszawa 1978.
Kersten 1936 - K. Kersten: Das Totenhaus v. Grünhof-Tesperhude. Offa 1,1936, 56-87.
Kinnes 1994 - 1. A. Kinnes: British Bronze Age Metalwork A 17-30 Beaker and Early
Bronze Age Grave Groups. London 1994.
Kleemann 1941-1942 - O. Kleemann: Der Bronzefund von Weissing und seine Bedeutung
für die Kulturgruppenforschung Ostmitteleuropas. Prähist. Zeitschr. 32-33,1941 -
1942, 60-168.
Klejn 1967 - L. S. Klejn: Reiche Katakombengräber. Ethnogr.-Arch. Zeitschr. 8, 1967,
210-234.
Kljusincev 1991 - V. N. Kljusincev: Pogrebenie litejscika na reke Ingulec. In: Kata-
kombnye kul’tury Sevemoho Pricernomorja. Kyjiv 1991, 254-261.
Klocko 1998 - V. J. Klocko: Die Süd- und Westbeziehungen der Ukraine rechts des
Dnepers im 2. und frühen 1. Jahrtausend v. Chr. In: Das Karpatenbecken und die
osteuropäische Steppe. München - Rahden/Westf. 1998, 343-351.
Klocko 2001 - V. I. Klocko: Rozvitok ozbroennja „snurovich" kultur Ukraini, jak vi-
dobrazennja etno-kultumich procesiv v regioni. In: J. Czebreszuk/M. Kryvalcevic/
P. Makarowicz (Ed.): Od neolitizacji do poczatköw epoki brqzu. Poznan 2001,
241-258.
Kloäko/Tkacuk 1999 - V. I. Klocko/I. M. Tkacuk: Skarb doby rannoj bronzy z s. Mezigirci.
Arch. Vydkryttja v Ukrajiny 1998-1999. Kyjiv 1999, 94, 95.
Klochko 1993 - V. I. Klochko: Weapons of the Tribes of the northern Pontic Zone in thr
16th Centures B.C. Baltic-Pontic Stud. 1. Poznan 1993.
Klochko 1994 - V. I. Klochko: The Metallurgy of the Pastoral Societies in the Light of
Copper and Bronze Processing in the Northern Pontic Steppe - Forest Steppe
Pastoral Populations: 4500-2350 BC. Baltic-Pontic Stud. 2,1994,135-166.
Klochko 1995 - V. I. Klochko: Zur bronzezeitlichen Bewaffnung in der Ukraine. Eurasia
Ant. 1,1995, 81-163.
Klochko 2001 - V. I. Klochko: Weaponry of societies of the Northern Pontic cultrure
circle: 5000-700 BC. Baltic-Pontic Stud. 10. Poznan 2001.
282

Klochko et al. 1998 - V. I. Klochko/N. N. Kovalyukh/V. V. Skripkin/I. Motzenbäcker: The

Chronology of the Subotiv Settlement. Radiocarbon 40, 1998, 667-673.
Klochko/Stolpiak 1995 - V. I. Klochko/B. Stolpiak: Glass Beads from Sofievka Cemete­
ry. In: Cemeteries of the Sofievka type 2950-2750 BC. Baltic-Pontic Stud. 3, 1995,
243-246.
Kloiber 1965 - A. Kloiber: Ein neues Gräberfeld der frühen Bronzezeit in Hörsching:
HAID. Jahrb. Oberösterr. Musver. 110,1965, 158-161.
Klusincev 1991 - V. N. Kljusincev: Pogrebenije litejscika na reke Ingulec. In: Kata-
kombnye kul’tury Severnoho Pricemomorja. Kyjiv 1991, 254-261.
Knapowska-Mikolajczykowa 1957 - A. Knapowska-Mikolajczykowa: Wczesny okres
epoki brazu w Wielkopolsce. Fontes Arch. Posnanienses 7, 1957, 31-112.
Kolnlk 1999 - T. Kolnik: Unikäme nälezy z Prasnika. Stud. Zvesti AÜ SAV 33, 1999,
193-196.
Koos 1989 - J. Koös: Ritka bronzkori kardisz a Herman Otto müzeumban. Herman
Otto Müz. Evk. 27,1989, 431-437.
Kopacz/Sebela 1992 - J. Kopacz/L. Sebela: Chiped Stone Industries of the Moravian
Corded Ware Culture. Przegl^d Arch. 39,1992, 67-85.
Korenevskij 1973 - S. N. Korenevskij: Metalliceskie vtulcatye topory Uralskoj gorno-
-metallurgiceskoj oblasti. Sovetskaja Arch. 1973, 39-53.
Korenevskij 1974 - S. N. Korenevskij: O metallicekich toporach majkopskoj kultury.
Sovetskaja Arch. 1974,14-32.
Korenevskij 1976 - S. N. Korenevskij: O metalliceskich toporach sevemogo Pricemomorja,
srednego i niznego Povolzja epochi srednej bronzy. Sovetskaja Arch. 1976,16-31.
Korenevskij 1981 - S. N. Korenevskij: Vtulcatye topory - oruzie bliznego boja epochi
srednej bronzy sevemogo Kavkaza. In: Kavkaz i srednjaja Azija v drevnosti i sred-
nevekove (istorija i kultura). Moskva 1981, 20-41.
Korobkova/Sarovskaja 1983 - G. F. Korobkova/T. A. Sarovskaja: Funkcional'nyj analiz
kamennych i kostjanych izdelij iz kurganov epoki rannej bronzy u stanic No-
vosvobodnoj i Baturinskoj. In: Drevnie kultury evrazijskich stepej po materialam
archeologiceskich rabot na novostrojkach. Leningrad 1983, 88-94.
Kossack 1980 - G. Kossack: „Kimmerische" Bronzen. Bemerkungen zur Zeitstellung
in Ost- und Mitteleuropa. Situla 20-21,1980, 109-143.
Köster 1966 - Chr. Köster: Beiträge zum Endneolithikum und zur Frühen Bronzezeit
am nördlichen Oberrhein. Prähist. Zeitschr. 43-44,1965-1966,1966, 2-95.
Kostjucenko 1960 - 1. P. Kostjucenko: Mogilnik epochi bronzi poblizu chut. Chmel’nic-
kogo. Arch. Pam. Ukrajinskoj RSR 9,1960, 88-101.
Kostrzewski 1964 - J. Kostrzewski: Skarby i luzne znaleziska metalowe od neolitu
do wczesnego okresu zelaza z gömego i srodkowego dorzecza Wisly i gömego
dorzecza Warty. Przeglqd Arch. 15,1964, 5-133.
Köszegi 1957 - F. Köszegi: Keleti tipusü baltäk a Magyar Nemzeti Müzeumban. Folia
Arch. 9,1957, 47-62.
Koväcs 1968 - T. Koväcs: A kötegyhäzi ekszerlelet. Arch. Ert. 95,1968, 206-210.
Koväcs 1995 - T. Koväcs: Auf Mitteleuropa weisende Beziehungen einiger Waffen­
funde aus dem östlichen Karpatenbecken. In: B. Hänsel (Hrsg.): Handel, Tausch
und Verkehr im bronze- und früheisenzeitlichen Südosteuropa. München - Berlin
1995,173-185.
 283

Koväcs 1996a - T. Koväcs: Anknüpfungspunkte in der bronzezeitlichen Metallkunst

zwischen den südlichen und nördlichen Regionen des Karpatenbekens. In: N.
Tasic (Ed.): The Yugoslav Danube Basin and the neighbouring regions in the 2nd
millenium B. C. Belgrade - Vrsac 1996,115-125.
Koväcs 1996b - T Koväcs: Halberds in Hungary and adjacent territories. In: T. Koväcs
(Hrsg.): Studien zur Metallindustrie im Karpatenbecken und den benachbarten
Regionen. Budapest 1996, 89-101.
Kovaleva 1979 - J. F. Kovaleva: Vytjanutje pogrebenija Dneprovskogo areala Volgo-dne-
provskoj kul’tumo-istoriceskoj obscnosti epochi eneolita. In: Kurgannyje drevnosti
stepnogo Podneprovja (III-I tys. do n. e.). Dnepropetrovsk 1996, 61-79.
Kovaleva 1988 - I. F. Kovaleva: Kulturnyje kompleksy tak nazyvajemych dlinnych
kurhanov epoki bronzy. In: Archeologiceskie pamjatniki Podneprovja v Systeme
drevnostej vostocnoj Evropy. Dnepropetrovsk 1988, 20-33.
Kovaleva 1991 - J. F. Kovaleva: Pogrebenija s majkopskym inventarem v levobereze
Dnepra (K videleniju zivotilovskogo kulturnogo tipa). In: Problemy archeologiji
Podneprovja. Dnepropetrovsk 1991, 69-88.
Kovaleva 1995 - 1. F. Kovaleva: Metalliceskie topory postmariupol'skoj kul’tury (o mifo-
tvorcestve v archeologii). In: Problemy archeologii drevnej i srednevekovoj istoriji
Ukrajiny. Charkov 1995, 26-30.
Kovaleva et al. 1977 - I. F. Kovaleva/S. S. Volkovoj/Z. P. Marina/V. A. Lichacev/
V. A. Popcov: Issledovanija kurgannych mogil'nikov v stepnom mezdurece rek
Orely i Samary. In: Kurgannyje drevnosti stepnogo Podneprovja III-I tys. do n. e.
Dnepropetrovsk 1977, 8-113.
KovarilPatay 2005 - K. Köväri/R. Patay: A Settlement of the Makö Culture at Üllö new
Evidence for Early Bronze Age Metalworking. Commun. Arch. Hungariae 2005,
83-137.
Kozenkova 1975 - V. I. Kozenkova: K voprosu o rannej date nekotorych kinzalov
tak nazyvaemogo kabardino-pjatigorskogo tipa. In: Trako-Skifskie kulturnye
svjazi. Stud. Thracica 1. Sofija 1975, 91-102.
Krajnov 1941 - D. A. Krajnov: Vaulovskij mogil’nik. Trudy Gosud. Istor. Muz. 12,1941,
105-155.
Krajnov 1964 - D. A. Krajnov: Pamjatniki fafjanovskoj kultury Jaroslavsko-kalininskaja
gruppa. Arch. SSSR. Svod Arch. Istocnikov. Vypusk Bl-20. Moskva 1964.
Krajnov 1971 - D. A. Krajnov: Metallurgija u piemen fafjanovskoj kul'tury. Kratkie
Soob. 127,1971,10-17.
Krajnov 1972 - D. A. Krajnov: Drevnejsaja istorija Volgo-Okskogo mezdurecja Fat'ja-
novskaja kul'tura II tysjaceletie do n. e. Moskva 1972.
Krajnov/Gazdjackaja 1987 - D. A. Krajnov/O. S. Gazdjackaja: Fat'janovskaja kul'tura
Jaroslavskoje Povolze. Moskva 1987.
Krai 1956 - J. Krai: Uneticke hroby v Bratcicich na Morave. Arch. Rozhledy 8, 1956,
150-154.
Krause 1988 - R. Krause: Die endneolithischen und frühbronzezeitlichen Grabfunde auf
der Nordstadtterasse von Singen am Hohentwiel. Forsch, u. Ber. Vor- u. Frühgesch.
Baden-Württemberg 32. Stuttgart 1988.
Krawss 1960 - A. Krauss: Cmentarzysko kultury ceramiki sznurowej w Bosutowie,
pow. Krakow. Mat. Arch. 2,1960, 61-67.
284

Kraussowie 1971 - J. a A. Kraussowie: Cmentarzysko kultury mierzanowickiej w Swi-

niarach Starych, pow. Sandomierz. Mat. Arch. 12,1971,109-131.
Kristiansen 1984 - K. Kristiansen: Krieger und Häuptlinge in der Bronzezeit Dänemarks.
Jahrb. RGZM 31,1984,187-208.
Krivcova-Grakova 1947 - O. A. Krivcova-Grakova: Chronologija pamjatnikov fat’janov-
skoj kul'tury. Kratkie Soob. Inst. Istorii 16,1947, 22, 23.
Krzak 1958 - Z. Krzak: Cmentarzysko kultury zlockiej na stanowisku „Grodzisko II"
we wsi Zlota, pow. Sandomierz. Arch. Polski 2,1958, 329-388.
Kubysev/Cernjakov 1985 - A. I. Kubysev/I. T. Cernjakov: K problemu suscestvovanija
vesovoj sistemy u piemen bronzovogo veku stepej vostocnoj Europy (na materia-
lach pogrebenija litejscika katakombnoj kul’tury). Sovetskaja Arch. 1985, 39-54.
Kulczär 1999 - G. Kulczär: Kora bronzkori baltalelet Tolna megyeböl. Ösregeszeti
Levelek I. Budapest 1999, 20, 21.
Kulik 1996 - S. Ju. Kulik: Nabor instrumentarija mastera-lucnika iz niznedonskogo
pogrebal’nogo kompleksa. In: Severo-vostocnoje Priazovje v sisteme evrazijskich
drevnostej 1. Doneck 1996, 49-51.
Kuznetsov 2006 - P. F. Kuznetsov: The emergence of Bronze Age chariots in eastern
Europe. Antiquity 80, September 2006, 638-645.
Kytlicovd 1960 - O. Kytlicova: Eneoliticke pohrebiste v Brandysku. Pam. Arch. 51,
1960, 442-474.
Lagodovska/SapoSnikova/Makarevic 1962 - O. F. Lagodovska/O. G. Saposnikova/
M. L. Makarevic: Michajlivske poselennja. Kyjiv 1962.
Lasak 1988 - 1. Lasak: Cmentarzysko ludnosci kulturi unietyckiej w Przeclawicach.
Stud. Arch. 18. Wroclaw 1988.
Ldszlo 1977 - A. Läszlö: Anfänge der Benutzung und der Bearbeitung des Eisens auf
dem Gebiete Rumäniens. Acta Arch. Acad. Seien. Hungaricae 29,1977, 53-75.
Lauermann 1991 - E. Lauermann: Die Bronzezeit im Raum Stockerau. Stockerau 1991.
Lauermann 1995 - E. Lauermann: Ein frühbronzezeitliches Gräberfeld aus Unterhau-
zenthal, NÖ. Stockerau 1995.
Leczycki 1982 - S. W. Leczycki: Zespöl obiektöw kultury Chlopice-Vesele z Kietrza,
woj. Opole, Stan. D. Spraw. Arch. 34,1982, 67-76.
Lenerz de Wilde 1995 - M. Lenerz de Wilde: Prämonetare Zahlungsmittel in der Kupfer-
und Bronzezeit Mitteleuropas. Fundber. Baden-Württemberg 20,1995, 229-328.
Lichardus/Vladär 1996 - J. Lichardus/J. Vladär: Karpatenbecken-Sintasta-Mykene. Ein Beit­
rag zur Definition der Bronzezeit als historischer Epoche. Slov. Arch. 44,1996,25-93.
Lipinska 1974 - A. Lipinska: Wykaz nabytköw Muzeum Archeologicznego w Poznaniu
w latach 1969-1971. Fontes Arch. Posnanienses 25,1974 (1975), 166-177.
Lissauer 1904 - A. Lissauer: Erster Bericht über die Tätigkeit der von der Deutschen
anthropologischen Gesellschaft gewählten Komm ission für prähistorische
Typenkarten. Zeitschr. Ethn. 36, 1904, 537-607.
Litvinenko 1998 - R. A. Litvinenko: Pogrebenie KMK s proizvodstvennym inventa-
rem. In: Problemy izucenija katakombnoj kurturno-istoriceskoj obsenosti (KKIO)
i kul’turno-istoriceskoj obsenosti mnogovalikovoj keramiky (KIOMK). Zaporozje
1998, 97-105.
Ludikovsky/Ondräcek 1970-1971 - K. Ludikovsky/J. Ondräcek: Hrob se snürovou kera-
mikou z Morküvek. Sbor. Csl. Spolec. Arch. 4,1970-1971, 35-39.
 285

Machnik 1964-]. Machnik: Groby kultury ceramiky sznurovej w Ksiaznicach Wielkich,

pow. Kazimierza Wielka. In: Studia i materialy do badan nad neolitem Matopolski.
Prace Kom. Arch. Krakow 4 , 1964, 339-367.
Machnik 1966 - J. Machnik: Studia nad kultura ceramiki sznurovej w Malopolsce.
Wroclaw - Warszawa - Krakow 1966.
Machnik 1967 - ]. Machnik: Stosunki kulturowe na przelomie neolitu i epoki brazu
w Malopolsce. Materialy do Prahistorii Ziem Polskich. 3/1. Warszawa 1967.
Machnik 1977 - J. Machnik: Frühbronzezeit Polens (Übersicht über die Kulturen
und Kulturgruppen). Prace Kom. Arch. 15. Wroclaw - Warszawa - Krakow
- Gdansk 1977.
Machnik 1978 - J. Machnik: Wczesny okres epoki brazu. In: Prahistoria Ziem Polskich.
III. Wczesna epoka brqzu. Wroclaw - Warszawa - Krakow - Gdansk 1978, 9-136.
Machnik 1979 - J. Machnik: Krag kulturowy ceramiki sznurowej. In: Prahistoria Ziem
Polskich. II. Neolit. Wroclaw 1979, 337-411.
Machnik 1982 - J. Machnik: Uwagi o wyrobach metalowych z poczatköw epoki br^zu
na poludniowo-wschodniej Polsce. In: Pamietnik Muzeum miedzi. I. Legnica
1982, 79-100.
Machnik/Pilch 1997 - J. Machnik/A. Pilch: Zaskakujace odkrycie zabytkow kultury
srodkowodnieprzanskiej w Mlodowie-Zakaciu kolo Lubaczowa w woj. Przemys-
kim. Spraw. Arch. 49,1997, 143-170.
Machnikowie/Kaczanowski 1987 - A. u. J. Machnikowie/K. Kaczanowski: Osada i cmen-
tarzysko z wczesnego okresu epoki br^zu na „Görze Klin" w Iwanowicach.
Wroclaw 1987.
Makarenko 1933 - M. Makarenko: Marijupilskyj mohyl’nik. Kyjiv 1933.
Makkay 1982 - J. Makkay: The Earliest Use of Helmets in South-East Europe. Acta
Arch. Acad. Seien. Hungaricae 34, 1982, 3-22.
Malinowski 1982 - T. Malinowski: Groby odlewcow w kulturze luzickiej na ziemiach
Polskich. In: Pamietnik miedzi. I. Legnica 1982, 249-270.
Manzura 2000 - 1. V. Manzura: Vladejuscie skipetrami. Stratum 2, 2000, 237-295.
Maran 2001 - J. Maran: Der Depotfund von Petralona (Nordgriechenland) und der
Symbolgehalt von Waffen in der ersten Hälfte des 3. Jahrtausends v. Chr. Zwischen
Karpatenbecken und Ägäis. In: R. M. Boehmer/J. Maran (Hrsg.): Lux Orientis.
Festschrift für Harald Hauptmann. Rahden/Westf. 2001, 275-284.
Marciniak 1960 - J. Marciniak: Materialy neolityczne z Zukowa, pow. Sandomierz.
Mat. Arch. 2,1960, 43-56.
Marina 1996 - Z. P. Marina: Jamnye pogrebenija levoberezja Dnepra s proizvodstvennym
inventarem. In: Problemy acheologii Podneprovia. Dnepropetrovsk 1996, 63-77.
Markovä 1999 - K. Markovä: Zum Bemsteinfunde in Nitriansky Hrädok. In: J. Bätora/J.
Peska (Ed.): Aktuelle Probleme der Erforschung der Frühbronzezeit in Böhmen
und Mähren und in der Slowakei. Nitra 1999, 211-229.
Markovin 1960 - V. I. Markovin: Kultura piemen Severnogo Kaukaza v epochu bronzy.
Mat. i Issled. Arch. SSSR 93. Moskva 1960.
Martirosjan/Mnacakanjan 1973 - A. A. Martirosjan/A. O. Mnacakanjan: Prierevanskoj
klad drevnej bronzy. Kratkie Soob. 134,1973, 122-127.
Märton 1933-1934 - L. Märton: A korai La Tene sirok leletanyaga. Dolgozatok (Szeged)
9-10,1933-1934, 93-165.
286

Matejickovä 1999 - A. Matejickovä: Eneoliticke hroby z Modric. Pravek (N. R.) 9,1999,
211 - 221 .
Matthias 1964 - W. Matthias: Ein reich ausgestattetes Grab der Glockenbecherkultur
bei Stedten, Kr. Eisleben. Ausgr. u. Funde 9, 1964,19-22.
Matthias 1974 - W. Matthias: Kataloge zur mitteldeutschen Schnurkeramik. IV. Süd-
harz-Unstrut-Gebiet. Veröff. Landesmus. Vorgesch. Halle 28. Berlin 1974.
Meduna 1959 - J. Meduna: Üneticke hroby v Prusänkäch na Morave. Arch. Rozhledy
11,1959,155-160.
Medunovä-Benesovä 1962 - A. Medunovä-Benesovä: Nälezy zvoncovitych pohärü
z Predmosti u Prerova. Sbor. Csl. Spolec. Arch. 2,1962, 235-245.
Medunovä-Benesovä/Vitula 1994 - A. Medunovä-Benesovä/P. Vitula: Siedlung der Jevi-
sovice-Kultur in Brno-Stary Liskovec (Bez. Brno-mesto). Brno 1994.
Medvedskaja 1990 - I. N. Medvedskaja: D. A. Chachutajsvili, Proizvodstvo zeleza
v drevnej Kolchide. Tbilisi 1987 (rec.). Sovetskaja Arch. 1990, 269-273.
Melentev 1966 - A. N. Melentev: Raskopki kurganov epoki bronzy pod Novocerkas-
skom v 1962 g. Kratkie Soob. Inst. Arch. 106,1966, 92-98.
M etzn er-N ebelsick 1994 - C. M etzn er-N eb elsick : D ie frü h eisen zeitlich e
Trensenentwiecklung zwischen Kaukasus und Mitteleuropa. In: P. Schauer (Hrsg.):
Archäologische Untersuchungen zum Übergang von der Bronze- zur Eisenzeit
zwischen Nordsee und Kaukasus - Kolloquium Regensburg 1992. Regensburg.
Beitr. Prähist. Arch. 1,1994, 383-447.
M etzner-N ebelsick 2002 - C. M etzner-N ebelsick: Der „Thrako-Kim m erische"
Formenkreis aus der Sicht der Urnenfelder- und Hallstattzeit im südöstlichen
Pannonien. Vorgesch. Forsch. 23. Rahden/Westf. 2002.
Mihok/Olexa/Briancin 1996 - 11. Mihok/L. Olexa/J. Briancin: Spösob vyroby zlatych
predmetov z doby bronzovej z Niznej Mysle. Arch. Technica 10,1996, 5-15.
Mildenberger 1950 - G. Mildenberger: Zwei kupferzeitliche Schafthalsäxte aus
Mitteldeutschland. Jahresschr. Mitteldt. Vorgesch. 34,1950, 27-31.
Milisauskas/Kruk 1984 - S. Milisauskas/J. Kruk: Settlement Organisation and the Ap-
pearence of Low Level Hierarchical Societies during the Neolithic in the Bronocice
Microregion, Southeastern Poland. Germania 62,1984,1-30.
Misutov 1967 - P. Misutov: Zpräva o spektralni analyze a technologii vyroby dyky
s kfizovym jilcem ze Stramberka. Arch. Rozhledy 19, 220-223.
Morgunova/Kravcov 1991 - N. L. Morgunova/A. J. Kravcov: Drevnejamnaja kultura
Priuralja (po materialam Orenburgskoj oblasti). Sovetskaja Arch. 1991, 35-50.
M otzenbdcker 1996 - I. M otzenbäcker: Sammlung Kossnierska der digorische
Formenkreis der kaukasischen Bronzezeit. Bestandskataloge 3. Berlin 1996.
Moucha 1961 - V. Moucha: Funder der Üneticer Kultur in der Gegend von Lovosice.
Fontes Arch. Pragenses 4. Praha 1961.
Moucha 1989 - V. Moucha: Böhmen am Ausklang des Äneolithikums und am Anfang
der Bronzezeit. Praehistorica 15, 1989, 213-219.
Mozsolics 1946-1948 - A. Mozsolics: Steppen hagyomänyok a magyarorszägi bronz-
korban. Arch. Ert. 63-68, 1946-1948, 68-74.
Mozsolics 1967 - A. Mozsolics: Bronzefunde des Karpatenbeckens. Budapest 1967.
Mozsolics 1988 - A. Mozsolics: Der Hortfund aus Oberen Remete-Höhle. Acta Arch.
Acad. Seien. Hungaricae 40,1988, 27-64.
 287

M üller 1982 - D. M üller: Die späte A unjetitzer Kultur des Saalegebietes im

Spannungsfeld des Südostens Europas. Jahresschr. Mitteldt. Vorgesch. 65, 1982,
107-127.
Müller 1987 - D. Müller: Gräber von Metallwerkem aus der Glockenbecherkultur des
Mittelelbe-Saale-Gebietes. Ausgr. u. Funde 32, 1987,175-179.
Muncaev 1975 - R. M. Muncaev: Kavkaz na zare bronzovogo veka. Moskva 1975.
M uncaev 2005 - R. M. Muncaev: M ezopotam ija, Kavkaz i cirkum pontijskaja
metalurgiceskaja provincija. Rossijskaja Arch. 2005,13-24.
Necitajlo 1991 - A. L. Necitajlo: Svjazi naselenija stepnoj Ukrainy i Severnogo Kavkaza
v epochu bronzy. Kyjiv 1991.
Necitajlo 1992 - A. L. Necitajlo: Osoblivosti vplyvu metalovyrobnictva Kavkazu na
pivnicne Pricomomorja za doby serednoj bronzy. Archeolohija (Kyjiv) 1992, 22-29.
Necitajlo 2000 - A. L. Necitajlo: Transregionalnyje svjazy v kul'tumogeneze vostoc-
nojevropejskych stepej v epochu paleometalla (na primere kavkazsko-stepnych
vzaimodejsvij). In: Drevnyje obscestva juga vostocnoj Jevropy v epochu paleo­
metalla (rannyje kompleksnyje obscestva i voprosy kul’tumoj transformaciji).
Sankt-Peterburg 2000, 56-64.
Neugebauer 1990 - J.-W. Neugebauer: Ausgrabungen im Teichtal. ln: Archaeologie in
Hainburg Steinzeit-Bronzezeit-Eisenzeit. Wien 1990, 3-11.
Neugebauer 1991 - J.-W. Neugebauer: Die Nekropole F von Gemeinlebam, Niederöster­
reich. Mainz am Rhein 1991.
Neugebauer 1993 - J.-W. Neugebauer: Archäologie in Niederösterreich, St. Pölten und
das Traisental, NÖ. St. Pölten - Wien 1993.
Neugebauer 1994 - J.-W. Neugebauer: Bronzezeit in Ostösterreich. St. Pölten - Wien
1994.
Neugebauer et al. 1994 - J.-W. Neugebauer/Chr. Blesl/A. Gattringer/Chr. Neugebauer-
Maresch/F. Preinfalk/M. Reichel: Rettungsgrabungen im Unteren Traisental im
Jahre 1994 12. Vorbericht über die Aktivitäten der Abteilung für Bodendenkmale
des Bundesdenkmalamtes im Raum St. Pölten - Traismauer. Fundber. Österreich
33,1994 (1995), 297-342.
Neugebauer/Gattringer 1988 - J.-W. Neugebauer/A. Gattringer: Rettungsgrabungen im
Unteren Traisental im Jahre 1988. Fundber. Österreich 27,1988, 65-98.
NeugebauerlGattringer 1989 - J.-W. Neugebauer - A. Gattringer: Rettungsgrabungen im
Unteren Traisental im Jahre 1989. Fundber. Österreich 28,1989, 55-100.
Neugebauer/Neugebauer-Maresch 1993-1994 - J.-W. Neugebauer/Ch. Neugebauer-Mare-
sch: (Glocken-) Becherzeitliche Gräber in Gemeinlebam und Oberbierbaum, NÖ.
Mitt. Anthr. Ges. Wien 123-124,1993-1994,193-219.
Neugebauer/Neugebauer-Maresch 1997 - W. Neugebauer/K. Neugebauer-Maresch:
Franzhausen. Das frühbronzezeitliche Gräberfeld I. Fundber. Österreich. Mate­
rialhefte Reihe A 5/1. Wien 1997.
Nevizänsky 1985 - G. Nevizänsky: Bronzovy depot tzv. träcko-kimerskeho horizontu
zo Santovky. Arch. Rozhledy 37, 1985, 601-606.
Newton/Renfrew 1970 - R. G. Newton/C. Renfrew: British Faience Beads Reconsidered.
Antiquity 44,1970,199-206.
Nikolcenko 1975 - J. M. Nikolcenko: Raboty Rovenskogo Kraevedceskogo Muzeja.
Archeologija odkrytia 1972 goda. Moskva 1975, 332, 333.
288

Nikolcenko/Kujan 1973 - Ju. M. Nikolcenko/E. F. Kujan: Raboty Rovenskogo Kraeved-

ceskogo Muzeja. Archeologija odkrytia 1972 goda. Moskva 1973, 318-319.
Nikolova 1999 - A. V. Nikolova: Radiocarbon dating of graves of the Yamnaya and
Catacomb cultures on the Dnieper right bank. In:The foundations of radiocarbon
chronology of cultures between the Vistula and Dnieper: 3150-1850 BC. Baltic-
Pontic Stud. 7,1999,103-128.
Nikolova/Bunjatin 1991 - A. V. Nikolova/ K. P. Bunjatin: Pogrebenije „mastera" s Ni-
kopolsciny. In: Katakombnyje kuftury Severnoho Pricernomorja. Kyjiv 1991,
128-136.
Nilius 1967 - 1. Nilius: Ein spätneolithisches Steinpackungsgrab aus der Gemarkung
Ziesendorf, Kr. Rostock. Ausgr. u. Funde 12,1967,184-188.
Novotnä 1957 - M. Novotnä: Nälezy medenych sekeriek s jednym ostrim na Slovensku.
Slov. Arch. 5,1957, 309-316.
Novotnä 1970 - M. Novotnä: Die Äxte und Beile in der Slowakei. PBF IX/3. München
1970.
Novotnä 1980 - M. Novotnä: Die Nadeln in der Slowakei. PBF XIII/6. München 1980.
Novotnä 1982 - M. Novotnä: Metalurgia medi a bronzu v dobe bronzovej na Slovensku.
Arch. Polski 27,1982, 359-369.
Novotnä 1984 - M. Novotnä: Halsringe und Diademe in der Slowakei. PBF XI/4.
München 1984.
Novotnä 1994 - M. Novotnä: Svedectvä predkov. Martin 1994.
Novotnä 1998 - M. Novotnä: Zur Chronologie der Bronzehortfunde im Karpatenbec­
ken. In: Tradition und Inovation. Festschrift für Christian Strahm. Rahden/Westf.
1998, 349-369.
Novotny 1958 - Boh. Novotny: Hroby kultury zvoncovitych pohärü u Smolina na
Morave. Pam. Arch. 49,1958, 297-311.
Novotny 1959 - Boh. Novotny: Spojeni jihozäpadniho Slovenska se Zakarpatim a Pri-
cemomofim v mladsi dobe kamenne. Acta Univ. Carolinae. Phil, et Hist. 3, 1959,
13-19.
Novotny 1982 - Boh. Novotny: Schnurkeramische Erscheinungen in der Slowakei.
Jahresschr. Mitteldt. Vorgesch. 65,1982,101-106.
Oancea/Drambocianu 1976 - A. Oancea/V. Drambocianu: Doua topoare descoperite in
judetul Buzäu. Stud. §i Cere. Istor. Veche Arch. 27,1976, 565-566.
Oberrauch 2000 - H. Oberrauch: Ein Depotfund von vier Kupferäxten am Pigloner
Kopf (Südtirol). Arch. Korrbl. 30, 2000, 481-498.
Okladnikov 1950 - A. P. Okladnikov: Neolit i bronzovyj vek Pribajkalja. Istoricko-arche-
ologiceskoje issledovanie. I, II. Mat. i Issled. Arch. SSSR 18. Moskva - Leningrad
1950.
Okladnikov 1978-A. P. Okladnikov: Vercholenskij mogil’nik-pamjatnik drevnej kultury
narodov Sibiri. Novosibirsk 1978.
Okulicz 1973 - J. Okulicz: Pradzieje ziem pruskich od pöznego paleolitu do VII w. n.
e. Wroclaw - Warszawa - Krakow - Gdansk 1973.
Olczak 1993 - ]. Olczak: Czy w Blucinie na Mora wach - w osadzie kultury wieter-
zowskiej - odkryto slady najstarszej pracowni szklarskiej w Europie srodkowiej?
In: Miscellanea archaeologica Thaddaeo Malinowski dedicata quae Franciscus
Roznowski redigendum curavit. Sfupsk - Poznan 1993, 279-291.
 289

Olexa 1987 - L. Olexa: Gräber von Metallgießern in Niznâ Mysl’a. Arch. Rozhledy 39,
1987, 255-275.
Olexa 2003 - L. Olexa: Niznâ Mysl’a. Osada a pohrebisko z doby bronzovej. Kosice
2003.
Ondrâcek 1962 - J. Ondrâcek: Ünëtické pohrebistë u Rebesovic na Moravë. Sbor. Csl.
Spolec. Arch. 2,1962, 5-100.
Ondrâcek 1963- J. Ondrâcek: Nâlezy mëranovicko-nitranského typu na Moravë. Arch.
Rozhledy 15,1963, 405-415.
Ondrâcek 1967 - J. Ondrâcek: Moravskâ protoünëtickâ kultura. Slov. Arch. 15, 1967,
387-446.
Ondrâcek/Sebela 1985 - J. Ondrâcek/L. Sebela: Pohrebistë nitranské skupiny v Holesovë
(Katalog nâlezû). Stud. Muz. Kromëriz '85. Gottwaldov 1985.
Otroscenko 1976 - V. V. Otroscenko: Pogrebenija s truposozzeniem u piemen srubnoj
kul'tury Nizneho Podneprovja. In: Eneolit i bronzovyj vek Ukrajiny. Kyjiv 1976,
172-190.
Ozd’âni 1977 - O. Ozd’âni: Tmovec nad Vâhom. Nâlezovâ sprâva 8031/77 (Archiv AU
SAV Nitra). Nitra 1977.
Pamjatniki 1993 - Pamjatniki srubnoj kul’tury Volgo-Uralskoje mezdurece. Arch. Rosii.
Svod Arch. Istocnikov Bl-10. Tom I. Saratov 1993.
Pare 1999 - Ch. F. E. Pare: Weight and Weighting in Bronze Age Central Europe. In:
Eliten in der Bronzezeit. 2. Mainz 1999, 421-514.
Parzinger 1993 - H. Parzinger: Studien zur Chronologie und Kulturgeschichte der
Jungstein-, Kupfer- und Frühbronzezeit zwischen Karpaten und mittleren Taurus.
1, 2. Mainz am Rhein 1993.
Parzinger 2005 - H. Parzinger: Mitteleuropa und der Eurasische Steppenraum während
der Frühbronzezeit. In: Der Griff nach Sternen. Wie Europas Eliten zu Macht und
Reichtum kamen. Internat. Symposium in Halle (Saale) 16.-21. Februar 2005. Halle
2005,103,104.
Pasternak 1933a - J. Pasternak: Östliche Peripherien der Aunjetitzer Kultur. In:
Contributions a l'histoire sw. l'Ukraine au VII Congrès International des Sciences
historiques a Warsowie 1933. Lemberg 1933.
Pasternak 1933b - J. Pasternak: Persa bronzova doba v Galiciny v svitly novych rozko-
pok. Zapiski Naukovogo Tovaristva Imeni èevcenka 152/11. U Lwowi 1933,1-45.
Pâstor 1969 - J. Pâstor: Kosické pohrebisko. Kosice 1969.
Pâstor 1978 - J. Pâstor: Ôana a Valaliky, pohrebiskâ zo starsej doby bronzovej. Kosice
1978.
Paul/Stolle 1987 - M. Paul/Th. Stolle: Baalberger Gräber von Wallwitz, Saalkreis. Ausgr.
u. Funde 32,1987,172-175.
Paulik 1969 - J. Paulik: Mohyla z mladsej doby bronzovej v Luzanoch. Zbor. SNM 63.
Hist. 9,1969, 3-51.
Paulik 2004 - J. Paulik: Starobronzovâ stavebnä obeta na devinskom hradisku. Muzeum
(Bratislava) 50, 2004,1, 2.
Pavelcik 1993 - J. Pavelcik: Bosâckâ kultumi skupina. In: Pravëké dejiny Moravy. Brno
1993, 200-204.
Penner 1998 - S. Penner: Schliemanns Schachtgräber und der europäische Nordosten.
Saarbrück. Beitr. Altkde. Bonn 60. Bonn 1998.
290

Pernicka 1961 - R. M. Pernicka: Eine unikate Grabanlage der Glockenbecherkultur bei

Prosimerice, Südwest-Mähren. Sbor. Praci Fil Fak. Brno 10, E 6, 9-54.
Pertlwieser 1972-1973 - M. Pertlwieser: Die Welser Heide in der Vorzeit. Arch.
Oberösterreich 22, 1972-1973,1-8.
Peschei 1992-Ch. Peschei: Regel und Ausnahme Linearbandkeramische Bestattungssitten
in Deutschland und angrenzenden Gebieten, unter besonderer Berücksichtigung
der Sonderbestattungen. Internat. Arch. 9. Buch am Erlbach 1992.
Peska 2001 - J. Peska: Hrob kultury se snürovou keramikou s vnitfni konstrukci z Bys-
trocic u Olomouce. Pravek (N. R.) 11, 2001,131-161.
Plc 1910 - J. L. Pic: Nove hroby se zvoncovitymi nädobami. Pam. Arch, a Mistopis.
24, 1910,1-8.
Piesker 1934 - H. Piesker: das Totenhaus im Hügelgrab zu Baven (Kr. Celle). Prähist.
Zeitschr. 25, 1934, 156-158.
Piesker 1958 - H. Piesker: Untersuchungen zur älteren Lüneburgischen Bronzezeit.
Lüneburg 1958.
Piotrovskij 1996 - Ju. Ju. Piotrovskij: Izdelija iz zolota i serebra na Severnom Kavkaze
v epochu rannej bronzy. In: Ermitaznyje ctenija pamjati B. B. Piotrovskogo (14. II.
1908-15. X. 1990). Tezisy dokladov. Sankt-Petersburg 1996, 69-72.
Pislarij 1982 - 1. O. Pislarij: Pro tkactvo v doby midi-bronzy ta rannoho zaliza. Arche-
olohija (Kyjiv) 1982, 70-81.
Pittioni 1954 - R. Pittioni: Urgeschichte des österreichischen Raumes. Wien 1954.
Pittioni 1965 - R. Pittioni: Ein zweites Schafthalsbeil von Typus Krtenov aus Nie­
derösterreich. Arch. Austriaca 37,1965,18-24.
Pleiner 2000 - R. Pleiner: Iron in Archaeology The European Bloomery Smelters.
Praha 2000.
Plesivenko/Antonov 2000 - A. G. Plesivenko/L. Antonov: Kurgan Voznesenskij. Stratum
Plus 2000, 505-515.
Podborsky 1967 - V. Podborsky: Stramberskä dyka s knzovym jilcem a otäzka rozsifeni,
püvodu a datoväni techto dyk v Evrope. Arch. Rozhledy 19,1967,194-200.
Podborsky 1970 - V. Podborsky: Mähren in der Spätbronzezeit und in der Schwelle der
Eisenzeit. Brno 1970.
Primas 1996 - M. Primas: Velika Gruda I. Hügelgräber des frühen 3. Jahrtausends v. Chr.
im Adriagebiet. Velika Gruda, Mala Gruda und ihr Kontext. Universitätsforsch.
Prähist. Arch. 32. Bonn 1996.
Prjachin/Chalikov 1987 - A. D. Prjachin/A. Ch. Chalikov: Abasevskaja kul’tura. In:
Epocha bronzy lesnoj polosy SSSR. Arch. SSSR. Svod Arch. Istocnikov. Moskva
1987,124-131.
Prochäzka/Chleboräd/Kalousek 1927 - M. Prochäzka/A. Chleboräd/F. Kalousek: Predvekä
pohrebiste v Sardickäch u Bucovic. Brno 1927.
Prochäzkovä 2001 - P. Prochäzkovä: Hrob kovolitce z Luderova - The Grave of a Metal-
-Caster from Ludefov. In: Archeologicke zrcadleni. Olomouc 2001, 26, 27.
Pustovalov 1990 - S. Z. Pustovalov: Ob obscestvennom polozenii katakombnych maste-
rov-remeslennikov. In: Problemy issledovanija pamjatnikov archeologii Sevemogo
Donca. Lugansk 1990, 97-99.
Pustovalov 1992 - S. Z. Pustovalov: Vozrastnaja, polovaja i socialnaja charakterystyka
katakombnoho naselenija Severnoho Pricernomorja (po materialam pogrebalnoho
obrjada). Kyjiv 1992.
 291

Pustovalov 1994 - S. Z. Pustovalov: Ecomomy and Social Organisation of Northern

Pontic Stepp - Forerst-Steppe Pastoral Populations: 2750-2000 BC/Catacomb
Culture. Baltic-Pontic Stud. 2, 1994 (1995), 86-134.
Rageth 1977 - J. Rageth: Die bronzezeitliche Siedlung auf dem Pandal bei Savognin
(Oberhalbstein GR). Die Grabungskampagne von 1973. Jahrb. SGUF 60, 1977,
43-101.
Rakovsky/Sebela 1991 - 1. Rakovsky/L. Sebela: Hroby se snürovou keramikou v Pavlove.
Arch. Rozhledy 43,1991, 206-221.
Randsborg 1974 - K. Randsborg: Social Stratifikation in Early Bronze Age Denmark: a
Study in the Regulation of Cultural Sytems. Prähist. Zeitschr. 49, 1974, 38-61.
Rassamakin 1988 - Ju. A. Rassamakin: Otnositel’naja chronolohia pozdneeneolityceskych
pohrebenij Bassejna r. Molocnaja. In: Novyje pamjatnyki jamnoj kul'tury stepnoj
zony Ukrajiny. Kyjiv 1988,14-27.
Rassamakin 1991 - Ju. A. Rassamakin: O pogrebenijach predkatakombnoho vremeni v
severo-zapadnom Priazove. In: Katakombnyje kul’tury Severnoho Pricernomorja.
Istocniki - Problemy - Issledovanija. Kyjiv 1991, 42-56.
Rassmann 1993 - K. Rassmann: Spätneolithikum und frühe Bronzezeit im Flachland
zwischen Elbe und Oder. Lübstorf 1993.
Rau 1929 - P. Rau: Neue Funde aus Hockergräbern des Wolgadeutschen Gebiets.
Eurasia Septentrionalis Ant. 4,1929, 41-57.
Reinerth 1928 - H. Reinerth: Die schnurkeramischen Totenhäuser von Sarmenstorf.
Mannus 6,1928, 202-220.
Rejholcovd 1958 - M. Rejholcovä: Ondrochov - Nälezovä spräva 109/58 (Archiv AÜ
SAV v Nitre). Nitra 1958.
Rezepkin 2000 - A. D. Rezepkin: Das frühbronzezeitliche Gräberfeld von Klady und
die Majkop-Kultur in Nordwestenkaukasien. Rahden/Westf. 2000.
Roman/Dodd-Opritescu/Jänos 1992 - P. Roman/A. Dodd-Opritescu/P. Jänos: Beiträge
zur Problematik der Schnurverzierten Keramik Südosteuropas. Mainz am Rhein
1992.
Romsauer 1998 - P. Romsauer: Interakcie spolocenstiev s usadlym a jazdecko-nomäd-
skym spösobom zivota v 1. tisicrocf pred n. 1. na zäpadnom Slovensku. In: Acta
Nitriensia I. Nitra 1998, 83-104.
Rosetti 1959 - D. V. Rosetti: Movilele funerare de la Gurbane§ti (r. Lehlin, reg. Bucu-
re§ti). Mat. §i Cerc. Arh. 6,1959, 791-816.
Röska 1956 - M. Röska: A fajszi tipusü rezbaltäk. Folia Arch. 8,1956, 43-46.
Röska 1957 - M. Röska: A dunakömlödi (Tolna m.) reszlelet es Erdely - Der kupfer­
ne Depotfund von Dunakömlöd (Kom. Tolna) und Erdely/Siebenbürgen. Janus
Pannonius Müz. Evk. 2,1957, 5-12.
Röska 1959 - M. Röska: A Bänyabükki reszlelet. Folia Arch. 11,1959, 25-35.
Rowlands 1971 - M. J. Rowlands: The archaeological Interpretation of prehistoric
Metalworking. World Arch. 3, 1971, 210-224.
Ruckdeschel 1978 - W. Ruckdeschel: Die frühbronzezeitlichen Gräber Südbayerns.
Text, Katalog. Bonn 1978.
Rutikay 1981 - E. Ruttkay: Jennyberg II. Beitrag zur Erforschung der Leitha-Gruppe.
In: Die Frühbronzezeit im Karpatenbecken und in den Nachbargebieten. Internat.
Symposium Budapest-Velem 1977. Budapest 1981,171-187.
292

Ruttkayovä 1996 - J. Ruttkayovä: Archeologicky vyskum v Nitre na Kupeckej ulici.

Arch. Rozhledy 48, 1996,139-141.
Ryndina 1980 - N. V. Ryndina: Metall v kulturach snurovoj keramiki ukrajinskogo
Predkarpatja, Podolii i Volyni. Sovetskaja Arch. 1980, 24-42.
Ryzner 1880 - C. Ryzner: Rädove hroby bliz Ünetic. Pam. Arch. a Mistopis. 11, 1880,
289-308,353-368.
Rihovsky 1992 - J. Rihovsky: Die Äxte, Beile, Meißel und Hämmer in Mähren. PBF
IX/17. Stuttgart 1992.
Salewicz 1937 - K. Salewicz: Tymczasowe wyniki badan prehistoricznych w Mierza-
nowicach (pow. Opatowski, woj. Kieleckie). Z Otchlani Wieköw 12,1937, 39-59.
Sandor-Chicideanu/Chicideanu 1989 - M. Sandor-Chicideanu/I. Chicideanu: Zu den
Grabsitten der Periam-Pecica-Kultur. Dacia (N. S.) 33,1989, 5-38.
Sangmeister 1951 - E. Sangmeister: Die Jungsteinzeit im nordmainischen Hessen. III.
Die Glockenbecherkultur und die Becherkulturen. Schriften zur Urgeschichte
III/l. Meisunken 1951.
Sangmeister 1974 - E. Sangmeister: Zwei Neufunde der Glockenbecherkultur in
Baden-Württemberg. Ein Beitrag zur Klassifizierung der Armschutzplatten in
Mitteleuropa. Fundber. Baden-Württemberg 1,1974,103-156.
Sanzarov 1988 - S. N. Sanzarov: Pogrebenija doneckoj katakombnoj kul’tury s igral’nymi
kostjami. Sovetskaja Arch. 1988, 140-158.
Sanzarov 1991 - S. N. Sanzarov: Pozdnekatakombnyje pogrebenija iz severo-vostocnoho
Priazovja. In: Katakombnyje kul’tury Sevemoho Pricemomorja. Kyjiv 1991,235-253.
Sarnowska 1969 - W. Sarnowska: Kultura unietycka w Polsce. I. Wroclaw - Warszawa
- Krakow 1969.
Sawicka 1922-1924 - 1. Sawicka: Neoliticzny grob cialopalny w Wierzbniku, w pow.
Ilzeckim. Przeglqd Arch. 2,1922-1924 (1925), 296-302.
Seger 1904 - H. Seger: Das Gräberfeld von Marschwitz, Kr. Ohlau. Schlesiens Vorzeit
Bild u. Sehr. (N. F.) 3,1904, 27-42.
Schalk 1992 - E. Schalk: Das Gräberfeld von Hemädkak. Studien zum Beginn der
Frühbronzezeit im nordöstlichen Karpatenbecken. Universitätsforsch. Prähist.
Arch. 9. Bonn 1992.
Schäfer 1987 - K. Schäfer: Die Schmirtenauer Kultur - Zur Ordnung der frühen Bron­
zezeit - im Netze-Warthe-Raum. Bonner Hefte Vorgesch. 23. Bonn 1987.
Schickler 1977 - H. Schickler: J. Vladär, Die Dolche in der Slowakei. PBF VI/3. München
1974 (Rez.). Fundber. Baden-Württemberg 3,1977, 624-630.
Schliemann 1966 - H. Schliemann: Mykenae. Darmstadt 1966.
Schmid 1941 - E. Schmid: Die Bärenkralle in vor-und frühgeschichtlicher Zeit. Sachsens
Vorzeit 5,1941 (1942), 37-50.
Schmidt-Thielbeer 1955 - E. Schmidt-Thielbeer: Ein Friedhof der frühen Bronzezeit bei
Nohra. Jahresschr. Mitteldt. Vorgesch. 39,1955, 93-114.
Schmotz 1991 - K. Schmotz: Eine Handwerkerbestattung des Endneolithikums aus
Künzing, Lkr. Deggendorf, Ndb. Ausgr. u. Funde in Altbayern 1989-1991. Katalog
des Gaubodenmuseums Straubing. Straubing 1991, 35-39.
Schmotz 1992 - K. Schmotz: Einige Gräbergruppe der Glockenbecherkultur von
Künzing, Lkr. Deggendorf. In: K. Schmotz (Ed.): Vorträge des 10. Niederbayerischen
Archäologentages. Buch am Erlbach 1992, 41-68.
 293

Schönweiß/Werner 1987 - W. Schönweiß/H.-J. Werner: Neuentdeckte Hockerbestattun­

gen bei Mintraching und Alterglofsheim, Ldkr. Regensburg. Bayer. Vorgeschbl.
52,1987, 231-239.
Schränil 1921 - J. Schränil: Studie o vzniku doby bronzove v Cechäch. Praha 1921.
Schränil 1928 - J. Schränil: Die Vorgeschichte Böhmens und Mährens. Berlin -
Leipzig 1928.
Schroeder 1951 - R. Schroeder: Die Nordgruppe der Oderschnurkeramik. Berlin 1951.
Schröter 1976 - E. Schröter: Baalberger Gräber auf der Schalkenburg bei Quenstedt,
Kr. Hettstedt. Ausgr. u. Funde 221,1976, 229-233.
Schultz 1932 - W. Schultz: Die ältesten Trensenknebel aus Mitteldeutschland. Jahres-
schr. Vorgesch. Sächs.-Thüring. Länder 20. Halle 1932,1-38.
Schumann 1889 - H. Schumann: Steinkistengrab mit Thierskelet aus Bergholz im
Randowthal. Zeitschr. Ethn. 21,1889, 428-431.
Sinicyn 1959 - 1. V. Sinicyn: Archeologiceskie issledovanija Zavolzskogo otrjada. In:
Drevnosti Niznego Povolzja. I. Mat. i Issled. Arch. SSSR 60. Moskva 1959, 39-205.
Sinjuk 1983 - A. T. Sinjuk: Kurgany epochi bronzy Srednego Dona (Pavlovskij mogi-
l’nik). Voronez 1983.
Skutil 1936 - J. Skutil: Moravske praehistoricke vykopy a nälezy 1931. Obzor Praehist.
9,1930-1935,1936,140-164.
Slusarski/Slusarska-Polahska 1988 - Z. Slusarski/M. Slusarska-Polanska: Badania sta-
nowisk kultury strzyzowskiej w Raciborowicach Kolonii, woj. Chefm, w latach
1956,1958 i 1959. Spraw. Arch. 40,1988,167-195.
Smirnov 1983 - J. A. Smirnov: Pogrebenija masterov izgotovitelej drevkov i kremne-
vych nakonecnikov strel. In: Drevnosti Dona materialy rabot donskoj ekspedicii.
Moskva 1983,164-187.
Smith/Simpson 1966 - I. F. Smith/D. D. Simpson: Excavation of a Round Barrow an
Overton Hill, North Wilshire. Proc. Prehist. Soc. 32,1966,122-141.
Sommerfeld 1997 - Ohr. Sommerfeld: Vorbericht über die Ausgrabungen in Glasow, Uecker-
Randow-Kreis, Fpl. 14/15. In: Beiträge zum Oder-Projekt 2. Berlin 1997, 7-14.
Sorokin 1985 - A. N. Sorokin: Raboty Mezoliticeskogo otrjada Desninskoj ekspedicii.
Archeologija odkrytia 1983 goda. Moskva 1985, 84-85.
Spehr 1967 - R. Spehr: Neue Aunjetitzer Gräber vom „Burker Berg" bei Bautzen. Ausgr.
u. Funde 12,1967, 60-73.
Staha 1957 - C. Stana: Casne üneticke hroby a sidliste v Chrlicich u Bma. Arch. Roz-
hledy 9,1957,162-167.
Stanczik/Tärnoki 1992 - 1. Stanczik/J. Tämoki: Jäszdözsa - Käpolnahalom. In: Bronzezeit
in Ungarn, Forschungen in Teil-Siedlungen an Donau und Theiß. Frankfurt am
Main 1992,120-127.
Stegmann-Rajtär 1986 - S. Stegmann-Rajtär: Neuerkenntnisse zum Grab 169 von
Brno Obrany (M ähren). In: Hallstatt Koloquium Veszprem 1984. Mitt. Arch. Inst.
Ungar. Akad. 3,1986, 443-448.
Stegmann-Rajtär 1994 - S. Stegmann-Rajtär: Vyvoj stredodunajskych popolnicovych
poli v neskorej dobe bronzovej (HaB) a vznik halstatskej kultury. Slov. Arch.
42, 1994, 319-333.
Stepanov 1955 - P. D. Stepanov: Kurgany epochy bronzy u s. Piksjasi Moldovskoj ASSR.
Kratkie Soob. Inst. Istorii 59,1955, 74-80.
294

Stocky 1926a - A. Stocky: LJnetickä keramika v Cechäch. Pam. Arch. 35,1926,1-19.

Stoljar 1958 - A. D. Stoljar: Raskopky kurganov u sela chut. Popova v godach 1950-51.
Mat. i Issled. Arch. SSSR 62. Moskva 1958, 348-416.
Stone/Thomas 1956 - J. F. Stone/L. C. Thomas: The use and distribution od faience in
the ancient east and prehistoric Europe. Proc. Prehist. Soc. 22,1956, 37-84.
Studenikova 1994 - E. Studenikova: Burial Mounds of the Bronze Age in Janiky. In:
Bronze Age in Slovakia. Pam. a Muz. 1994, 29-32.
Stuchlik 1992 - S. Stuchlik: Pohrebiste üneticke kultury z Pavlova, okr. Breclav. Pravek
(N. ft.) 2,1992, 237-253.
Stuchlik 2000 - S. Stuchlik: Unetickä kultura a episfmrovy kultumi okruh na Morave.
In: 150 lat Muzeum Archeologicznego w Krakowie. Krakow 2000, 281-296.
Stuchlik 2001 - S. Stuchlik: Die Besiedlung Ostmährens durch die Aunjetitzer Kultur
und den epischnurkeramischen Komplex zu Beginn der Bronzezeit. In: Mensch
und Umwelt während des Neolithikums und der Frühbronzezeit in Mitteleuropa.
Internationale Archäologie. Arbeitsgemeinschaft, Symposium, Tagung, Kongress
2. Rahden/Westf. 2001, 221-230.
Stuchlik/Stuchlikovä 1996 - S. Stuchlik/J. Stuchlikovä: Pravekä pohrebiste v Moravske
Nove Vsi-Hruskäch. Brno 1996.
Sulimirski 1957-1958 - T. Sulimirski: Polska Przedhistoriczna. II. Londyn 1957-1958.
Svesnikov 1974 - 1. K. Svesnikov: Istorija nasselenja Peredkarpat’ja, Podylja i Volyni
v kinci III - na pocatku II tysjacolytja do nasoj ery. Kyjiv 1974.
Svesnikov 1993 - 1. K. Svesnikov: Novy pochyvannja pocatku bronzovoj doby na za-
chidnyj Volyni. Stud. Arh. 1. Kyjiv 1993, 23-31.
Szabö 1994 - J. J. Szabö: Bronzkori nyelhätas bronz baltäk Battonyäröl. In: A kökortöl
a közepkorig - Von der Steinzeit bis zum Mittelalter. Tanulmänyok Trogmayer
Otto 60. születesnapjära. Szeged 1994, 191-200.
Szabö 1999 - J. J. Szabö: Früh- und mittelbronzezeitliche Gräberfelder von Battonya.
Budapest 1999.
Szaleivicz 1937 - K. Szalewicz: Tymczasowe wyniki badan prehistorycznych w Mier-
zanowicach (pow. Opatowski, woj. Kieleckie). Z Otchlani Wieköw 12,1937, 39-
59.
Szmyt 1999 - M. Szmyt: Between West and East. People of the Globular Amphora
culture in Eastern Europe: 2950-2350 BC. Baltic-Pontic Stud. 8. Poznan 1999.
Szpunar 1987 - A. Szpunar: Die Beile in Polen. I. PBF IX/16. München 1987.
Sebela 1979 - L. Sebela: Prispevek k poznänf snürove kultury na Kromerizsku. Stud.
Muz. Kromefiz '79. Gottwaldov 1979, 43-58.
Sebela 1986 - L. Sebela: Postaveni kultury se snürovou keramikou v moravskem eneolitu
a jejf vztah k vyvoji v Karpatske kotline. Kandidätskä dizertace. Brno 1986.
Sebela 1993 - L. Sebela: Lid se snürovou keramikou. In: Praveke dejiny Moravy. Brno
1993, 204-218.
Sebela 1999 - L. Sebela: The Corded Ware Culture in Moravia and in the Adjacent Part
of Silesia (Catalogue). Brno 1999.
Sebela et al. 1990 - L. Sebela/J. Peska/V. Janäk/E. Grepl: K otäzce sidlisf epishüroveho
kultumiho komplexu na vychodni Morave. Arch. Iuvenis 1,1990,11-27.
Silov 1959 - V. P. Silov: Dva pogrebenija litejscikov-metalurgov. Soob. Gosud. Ermitaza
16,1959, 41-45.
 295

èilov 1966 - V. P. Silov: Pogrebenie litejscika katakombnoj kul’tury v Niznem Povolze.

Kratkie Soob. Inst. Arh. 106, 1966, 88-91.
èilov 1985 - V. P. Silov: Kurgan v urocisca Bickin-Buluk i problema chronologii nacala
srednej bronzy Kalmykii. Sovetskaja Arch. 1985,17-33.
èilov 1990 - Ju. A. Silov: Pogrebenija masterov nacala - serediny II. tys. do n. e. v kur-
gane u s. Kairy: Obrjady i mify. In: Problemy pervobytnoj archeologii Severnogo
Pricemomorja. Cherson 1990, 64-66.
èislina/Orfinskaja/Golikov 2005 - N. èislina/O. Orfinskaja/V. Golikov: Headdress from
the Catakomb Culture Grave of the Shakhaevskaya Burial Ground in the Rostov
Region. In: Archaeological Textiles Newsletter 40. Newsletter 2005, 6-8.
èramkolFominlSolncev 1965 - B. A. èramko/L. D. Fomin/L. A. Solncev: Pervaja na-
chodka izdelija iz meteoritnogo zeleza v vostocnoj Evrope. Sovetskaja Arch.
1965,199-204.
èramko/Maskarov 1993 - B. A. éramko/Ju. G. Maskarov: Issledovanie bimetaliceskogo
noza iz pogrebenija katakombnoj kultury. Rossijskaja Arch. 1993,163-170.
Tallgren 1926 - A. M. Tallgren: La pontide préskythique après l'introduction des Mé­
taux. Eurasia Septentrionalis Ant. 2. Helsinki 1926.
Târnoki 1992-}. Tâmoki: Törökszentmiklös-Terehalom. In: Bronzezeit in Ungarn Forschun­
gen in Teil-Siedlungen an Donau und Theiß. Frankfurt am Main 1992,128-130.
Taylor 1968 - J. J. Taylor: Early Bronze Age gold neck-rings in western Europe. Proc.
‘ Prehist. Soc. 34,1968, 259-265.
Tillman/Pernicka/Ruthenberg 1996 - A. Tillman/E. Pemicka/K. Ruthenberg: Schnurke­
ramische Bestattungen aus Kösching, Lkr. Eichstätt, und Bergheim, Lkr. Neuburg
- Schrobenhausen, Oberbyem. In: I. Campen/J. Hahn/M. Uerpmann (Hrsg.): Spuren
der Jagd - die Jagd nach Spuren. Festschrift für Hansjürgen Müller-Beck. Tübingen
1996, 363-380.
Timpel 1960 - W. Timpel: Neolithisches Holzkistengrab mit Tonverstrich von Nieder­
topfstedt, Kr. Sondershausen. Ausgr. u. Funde 5,1960, 224-229.
Tocik 1963 - A. Tocik: Die Nitra-Gruppe. Arch. Rozhledy 15,1963, 716-774.
Tocik 1963-1964 - A. Tocik: Nälezy otomanskej kultüry na juhozäpadnom Slovensku.
Sbomik III. Karlu Tihelkovi kjjëtasedesâtinâm. Brno 1963-1964, 97-100.
Tocik 1975 - A. Tocik: Dvory nad Zitavou - Nälezovä spräva 7372/75 (Archiv ALJ SAV
Nitra). Nitra 1975.
Tocik 1979 - A. Tocik: Vÿcapy-Opatovce a d’alsie pohrebiskä zo starsej doby bronzovej
na juhozäpadnom Slovensku. Nitra 1979.
Tocik/Bublova 1985 - A. Tocik/H. Bublovä: Prispevok k vÿskumu zaniknutej t’azby medi
na Slovensku. ètud. Zvesti AÜ SAV 21,1985, 47-135.
Toctk/Vladar 1971 - A. Tocik/J. Vladär: Strucny prehlad sücasného stavu bädania
v Toscev 1998 - G. N. Toscev: Cultura catacombelor si contactele ei in Partea de
vest a arealului. Thraco-Dacica 19,1998, 51-69.
Trifonov 2001 - V. A. Trifonov: Popravki k absoljutnoj chronologii kultur epoki eneolita
- srednej bronzy Kavkaza, stepnoj i lesostepnoj zon vostocnoj Evropy (po dannym
radiouglerodnogo datirovanija). In: Bronzovyj vek vostocnoj Evropy: Charakteris­
tika kultur, chronologija i periodizacija. Samara 2001, 71-82.
Tunia 1979 - K. Tunia: Cmentarzysko kultury ceramiki sznurowej w Koniuszy, woj.
Krakow. Spraw. Arch. 31,1979, 47-77.
296

Turek 1932 - R. Turek: Nekolik ünetickych nälezü na Mladoboleslavsku. Pam. Arch.

38, 1932, 56, 57.
Turek 2003 - J. Turek: Remeslna symbolika v pohrebrum ritu obdobi zvoncovitych
pohärü. Suroviny, vyroba a struktura spolecnosti v zäveru eneolitu. In: Sedmdesät
neustupnych let. Plzen 2003,199-217.
Uenze 1938 - O. Uenze: Die triangulären Vollgriffdolche der Frühbronzezeit. Vorgesch.
Forsch. 11. Berlin 1938.
UsacuklLitvinenko 1999-A. N. Usacuk/R. A. Litvinenko: Orudija prjadenija i tkacestva
v pamjatnikach srubnoj obscnosti. In: Tekstil' epoki bronzy evrazijskich stepej.
Moskva 1999, 204-216.
Uszoki 1963 - A. Uszoki: Bronzkori temetö Mosonszentmiklös-Jänoshäzapusztän.
Arrabona 5, 1963, 5-89.
Uzarowiczowa 1970 - A. Uzarowiczowa: Groby kultury ceramiki sznurowej z cmen-
tarzyska wielokulturowego w Mierzanowicach, pow. Opatow. Wiadomosci Arch.
35,1970, 201-234.
Valde-Nowak 1988a - P. Valde-Nowak: Zabytky kamienne w grobach grupy nitrzanskiej.
Acta Arch. Carpathica 27,1988, 31-59.
Valde-Nowak 1988b - P. Valde-Nowak: Etapy i strefy zasiedlenia Karpat polskich
w neolicie i na poczatku epoki brqzu. Wroclaw - Warszawa - Krakow - Gdansk
- Lodz 1988.
van den Boom 2001 - H. van den Boom: Zur symbolischen Bedeutung des Kammes
in der Vorgeschichte. In: C. Dobiat/K. Leidorf (Hrsg.): Archäologisches Zellwerk.
Festschrift für Helmut Roth zum 60. Geburtstag. Internat. Arch. Stud. Honoraria
16. Rahden/Westf. 2001,181-196.
Vasilev 1980 - I. B. Vasilev: Mogil’nik jamno-poltavkinskogo vremeni u s. Utevka
v srednem Povolze. In: Archeologija vostocnoevropejskoj lesostepi. Voronez
1980, 32-58.
Veliacik 1969 - L. Veliacik: Archeologicky vyskum v Ciernom Brode (okr. Galanta)
roku 1966. Arch. Rozhledy 21,1969, 301-319.
Vizdal 1977 - J. Vizdal: Tiszapolgärske pohrebisko vo Vefkych Raskovciach. Kosice 1977.
Vladdr 1966 - J. Vladär: Zur Problematik der Kosihy-Caka-Gruppe in der Slowakei.
Slov. Arch. 14,1966, 245-336.
Vladär 1967 - J. Vladär: Ziarovy hrob skupiny Kosihy-Caka v Sali. Arch. Rozhledy
19,1967, 295-302.
Vladär 1970 - J. Vladär: K otäzke chronologickeho postavenia sekeriek s jednym ostrim.
Stud. Zvesti AÜ SAV 18,1970, 5-18.
Vladär 1973a - J. Vladär: Pohrebiskä zo starsej doby bronzovej v Branci. Bratislava 1973.
Vladär 1973b - J. Vladär: Osteuropäische und mediterrane Einflüsse im Gebiet der
Slowakei während der Bronzezeit. Slov. Arch. 21,1973, 253-357.
Vladär 1974 -}. Vladär: Die Dolche in der Slowakei. PBF VI/3. München 1974.
Vladär 1975 - J. Vladär: Komplexny vyskum opevneneho sidliska otomanskej kultüry
v Spisskom Stvrtku. AVANS 1975, 1976, 215-223.
Vladär 1979 - J. Vladär: Das Karpatenbecken, das Kaukasusgebiet und das östliche
Mittelmeerraum in der mykenischen Schatgräberzeit. Rapports, co-rapports,
com m unikation tchechoslovaques pour le IVe Conrges de 1’ A ssociation
internationale d'etudes Sud-Est Europeen. Prague 1979,15-50.
 297

Vladär 1983 - J. Vladär: Dävne kultury a Slovensko. Ars Slovaca Ant. 18. Bratislava
1983.
Vladär 2005 - Vladär: Praveky chirurgicky zäkrok v Nitre a polyfunkcne destilacne
pristroje. In: Almanach Nitra 2005. Nitra 2005, 297-305.
Vladär/Bätora 2004 - J. Vladär/J. Bätora: Pohrebiskä nitrianskej kultury v Nitre. In:
K pocte Vladimirovi Podborskemu. Prätele a zäci k sedmdesätym narozeninäm.
Brno 2004, 243-255.
Vlaskin 1999 - N. M. Vlaskin: Pogrebenie „metalurga" epoki srednej bronzy. Donskaja
Arch. 2 (3), 1999, 65-68.
Vlastivedny slovnik II - Vlastivedny slovnik obci. II. Bratislava 1977.
Vlcek/Häjek 1963 - E. Vlcek/L. Häjek: A ritual well and the find of an Early Bronze Age
iron dagger at Gänovce near Poprad (Czechoslovakia). In: A Pedro Bosch-Gimpera
en el septuagesimo aniversario de su nacimiento. Mexico 1963, 427-439.
Voigt 1955 - Th. Voigt: Das frühbronzezeitliche Gräberfeld von Wahlitz, Kreis Burg.
Halle/Saale 1955.
von Brunn 1959 - A. W. von Brunn: Die Hortfunde der frühen Bronzezeit aus Sachsen-
Anhalt, Sachsen und Thüringen. Berlin 1959.
von Richthofen 1926 - B. von Richthofen: Die ältere Bronzezeit in Schlesien. Berlin
1926.
Vulpe 1970 - A. Vulpe: Äxte und Beile in Rumänien. I. PBF IX/2. München 1970.
Waldbaum 1978 - J. C. Waldbaum: From Bronze to Iron. Göteborg 1978.
Wankel 1889 - J. Wankel: Näklo a Ph'kazy na Morave. £as. Vlast. Spolec. Mus. Olomouc
23,1889, 97-105.
Wegewitz 1936 - W. Wegewitz: Ein Totenhaus unter einem bronzezeitlichen Hügelgrab
in der Feldmark Sottorf, Kr. Harburg. Nachrbl. Dt. Vorzeit 12,1936, 36-39.
Wegewitz 1941 - W. Wegewitz: Totenhäuser und andere Grabformen der älteren Bron­
zezeit im Niederelbegebiet. Die Kunde 9,1941, 75-82.
Wegewitz 1949 - W. Wegewitz: Die Gräber der Stein-und Bronzezeit im Gebiet der
Niederelbe, die Kreise Stade und Harburg. Hildesheim 1949.
Wegewitz 1994 - W. Wegewitz: Das Abenteuer der Archäologie, Erlebte Vorgeschichte.
Oldenburg 1994.
Wegner 1996 - G. Wegner: Leben - Glauben - Sterben vor 3000 Jahren. Bronzezeit in
Niedersachsen. Eine niedersächsische Ausstellung zur Bronzezeit - Kampagne
des Europarates. Hannover 1996.
Weiss 1998 - R.-M. Weiss: Ein Grabfund der frühen Bronzezeit aus Magdolning,
Lkr. Regensburg. Ein Beitrag zum frühesten Glas in Mitteleuropa. Beiträge zur
Archäologie in der Oberpfalz. Regensburg 1998, 225-240.
Willvonseder 1937a - K. Willvonseder: Die ältesten Glasfunde aus Östrerreich. Forsch,
u. Fortschritte 13,1937, 3, 4.
Willvonseder 1937b - K. Willvonseder: Zwei Gräberfelder der älteren Bronzezeit in
Statzendorf, NÖ. Mitt. Anthr. Ges. Wien 67,1937, 276-287.
Wröbel 1985 - H. Wröbel: Grob ludnosci kultury mierzanowickiej z Sandomierza-
-Krukowa. Spraw. Arch. 37,1985, 73-79.
Wüstemann 1977 - H. Wüstemann: Versuch einer sociologischen Gliederung der
älterbronzezetlichen Grabausstattungen (Periode I bis III). Archäologie als
Geschichtswissenschaft. Sehr. Ur- u. Frühgesch. 30,1977,131-153.
298

Yalcin 1998 - Ü. Yalcin: Frühe Eisenverwendung in Anatolien. Istanbuler Mitt. 48,

1998, 79-95.
Zacharuk 1959 - Ju. N. Zacharuk: Pogrebenija v kamennych grobnicach okolo s. Po-
povcev, Ternopol’skoj oblasti. Kratkie Soob. Inst. Arch. 8, 1959, 129-132.
Zaki 1960 - A. Zaki: Toporki miedziane na pölnocnych stokach Karpat. Acta Arch.
Carpathica 2,1960, 87-105.
Zäpotocky 1992 - M. Zäpotocky: Streitäxte des mitteleuropäischen Äneolithikums.
Weinheim 1992.
Zeravica 1993 - Z. Zeravica: Äxte und Beile aus Dalmatien und anderen Teilen
Kroatiens, Montenegro, Bosnien und Herzegowina. PBF IX/18. Stuttgart 1993.
Zieh 1996 - B. Zieh: Studien zur regionalen und chronologischen Gliederung der
nördlichen Aunjetitzer Kultur. Vorgesch. Forsch. 20. Berlin - New York 1996.
Zimmermann 2003 - T. Zimmermann: Zwischen Karpaten und Kaukasus - Anmer­
kungen zu einer ungewöhnlichen Kupferklinge aus Wien-Essling. Arch. Korrbl.
33, 2003, 469-477.
Zoffmann 1995 - Z. K. Zoffmann: Die Leichenbrandfunde der Nagyrev und Vatya
Kultur von der Fundstelle in Szigetszentmiklös-Felsötag. In: Kalicz-Schreiber:
Bronzkori umatemetö Szigetszentmiklös hatäräban. Räckevei Muzeum Füzetek
2. Räckeve 1995,173-180.
Zoltai 1909 - L. Zoltai: Jelentesek müzeumunk äsatäsairöl. Jelentesek Debrecen sz.
kir. väros müzeumänak es közmüvelödesi könyvtäränak 1909 evi müködeseröl
es ällapotäröl. Debrecen 1909, 29-46.
Zotz 1936 - L. Zotz: Schlesische Hügelgräber der mittleren Bronzezeit mit Grabhäusem.
Prähist. Zeitschr. 27,1936,196-211.
Zuroivski 1932 - J. Zurowski: Pierwsze slady kultury pucharöw dzwonowatych
w Polsce. Wiadomosci Arch. 11,1932,117-168.
 SK RA TKY

Skratky casopisov, periodik, sérii a edicii sit uvâdzané podl'a pravidiel skracovania v slovenskom
jazyku, resp. v zmysle publikâcie „Pokyny na ûpravu rukopisov" (Archeologicky ûstav SAV. Nitra
1999), resp. publikâcie „Abkürzungsverzeichnis für Zeitschriflen. Ausgabe 1993" (Ber. RGK 73, 1992,
477-540).

Acta Arch. Acad. Seien. Hungaricae = Acta Archaeologica Academiae Scientiarum Hungaricae.
Budapest
Acta Arch. Carpathica = Acta Archaeologica Carpathica. Krakow
Acta Interdisciplinaria Arch = Acta Interdisciplinaria Archaeologica. Nitra
Acta Nitriensia = Acta Nitriensia. Zbomik Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Nitra
Acta Univ. Carolinae. Phil, et Hist. = Acta Universitatis Carolinae. Philosophica et Historica.
Praha
Alba Regia = Alba Regia. Székesfehérvar
Alt-Thüringen = Alt-Thüringen. Jahresschrift des Museums für Ur- und Frühgeschichte
Thüringens. Weimar
An. Banatului. Arh. - Istor. = Analele Banatului. Arheologie - Istorie. Timifoära
Arm. Univ. Mariae Curie-Sklodowska = Annales Universitatis Mariae Curie-Sktodowska.
Lublin
Anschnitt = Der Anschnitt. Zeitschrift für Kunst und Kultur in Bergbau. Bochum
Antiquity = Antiquity. Cambridge - Oxford
Arch. Austriaca = Archaeologia Austriaca. Beiträge zur Paläoanthropologie, Ur- und
Frühgeschichte Österreichs. Wien
Arch. Deutschland = Archäologie in Deutschland. Stuttgart
Arch. Ért. = Archaeologiai Értesitô. A Magyar Régészeti és Müvészettôrténeti Târsulat Tudo-
mânyos Folyôirata. Budapest
Arch. Eurasien = Archaeologie in Eurasien. Berlin - Mainz am Rhein
Arch. Interregionalis = Archaeologia Interregionalis. Préhistoire de la grande plaine de
l'Europe. Krakow - Warszawa
Arch. Iuvenis = Archaeologia Iuvenis. Brno
Arch. Jahr Bayern = Das archäologische Jahr in Bayern. Stuttgart
Arch. Korrbl. = Archäologisches Korrespondenzblatt. Urgeschichte, Römerzeit, Frühmitte­
lalter. Mainz am Rhein
Arch. Oberösterr. = Archäologie in Oberösterreich. Linz
Arch. Österreich = Archäologie Österreichs. Wien
Arch. Pam. Ukrajinskoj RSR = Archeologicni Pamjatky Ukrajinskoj RSR. Kyjiv
Arch. Polona = Archaeologia Polona. Wroclaw - Warszawa - Krakow
Arch. Polski = Archeologia Polski. Warszawa - Wroclaw
Arch. Rosii. Svod Arch. Istoönikov. Saratov = Archeologija Rosii. Svod Archeologiöeskich
Istoönikov. Saratov
Arch. Rozhledy = Archeologické rozhledy. Praha
Arch. SSSR. Svod Arch. Istoönikov = Archeologija SSSR. Svod archeologiöeskich istocnikov.
Moskva - Leningrad
Arch. Stud. Mat. = Archeologické studijni materiäly. Praha
Arch. Technica = Archeologia Technica. Zkoum ânf vÿrobm ch objektu a technolögii
archeologickymi metödami. Brno
Arch. Rosii. Svod Arch. Istoönikov = Archeologija Rosii. Svod Archeologiöeskich Istoönikov.
Saratov
Archeolohija (Kyjiv) = Archeolohija. Kyjiv
312

Arrabona = Arrabona. A Györi Xantus Janos Müzeum Évkônyve. Budapest - Gyôr

Ars Slovaca Ant. Bratislava = Ars Slovaca Antiqua. Bratislava
Ausgr. u. Funde = Ausgrabungen und Funde. Nachrichtenblatt für Vor- und Frühgeschichte.
Berlin
Ausgr. u. Funde in Altbayem = Ausgrabungen und Funde in Altbayern. Straubing
AVANS = AVANS. Archeologické vÿskumy a nâlezy na Slovensku v roku. Nitra
Baltic-Pontic Stud. = Baltic-Pontic Studies. Poznan
Bayer. Vorgeschbl. = Bayerische Vorgeschichtsblätter. München
Ber. RGK = Bericht der Römisch-Germanischen Kommission. Frankfurt am Main
Bonner Hefte Vorgesch. = Bonner Hefte zur Vorgeschichte. Bonn
Commun. Arch. Hungariae = Communicationes Archaeologicae Hungaricae. Budapest
Current Arch. = Current Archaeology. London
Cas. Moravského Mus. Brno. Vëdy Spol. = Casopis Moravského Musea v Brnë. Védy
spolecenské. Brno
Cas. Närod. Muz. Praha. A - Hist. = Casopis Nârodm'ho Musea. Rada A - Historie. Praha
Cas. Vlast. Spolku Mus. Olomouc = Casopis Vlasteneckého spolku musejnfho v Olomouci.
Olomouc
Cas. Vlast. Spolec. Muz. Olomouc = Casopis Vlastivëdného spolku müzejnîho v Olomouci.
Olomouc
Dacia (N. S.) = Dacia (Nouvelle Série). Revue d'Archéologie et d'Histoire Ancienne.
Bucarest
Die Kunde = Die Kunde. Zeitschrift für Ur- und Frühgeschichte. Hannover - Hildesheim
Diss. et Monogr. = Dissertationes et Monographiae. Beograd
Dolgozatok (Szeged) = Dolgozatok a M. Kir. Ferencz Jözsef-Tudomänyegyetem Archaeolögiai
Intézétébôl. Szeged
Donskaja Arch. = Donskaja archeologia. Rostov na Donu
Ethnogr.-Arch. Zeitschr. = Ethnographisch-Archäologische Zeitschrift. Berlin
Eurasia Ant. = Eurasia Antiqua. Zeitschrift für Archäologie Eurasiens. Berlin
Eurasia Septentrionalis Ant. = Eurasia Septentrionalis Antiqua. Helsinki
Folia Arch. = Folia Archaeologica. Annales Musei Nationalis Hungarici. Budapest
Fontes Arch. Posnanienses = Fontes Archaeologici Posnanienses. Poznan
Fontes Arch. Pragenses = Fontes Archaeologici Pragenses. Pragae
Forsch, u. Ber. Vor- u. Frühgesch. Baden-Württemberg = Forschungen und Berichte Vor- und
Frühgeschichte in Baden-Württemberg. Stuttgart
Forsch, u. Fortschritte = Forschungen und Fortschritte. Berlin
Fundber. Baden-Württemberg = Fundberichte aus Baden-Württemberg. Stuttgart
Fundber. Österreich = Fundberichte aus Österreich. Wien
Germania = Germania. Anzeiger der Römisch-Germanischen Kommission des Deutschen
Archäologischen Instituts. Frankfurt am Main
H am m aburg = H am m aburg. Vor- und F rü hgesch ichtlich e Forschungen aus dem
Niederelbischen Raum. Hamburg
Herman Otto Müz. Evk. = A Herman Otto Mûzeum Évkônyve. Miskolc
Internat. Arch. Buch am Erlbach = Internationale Archäologie. Buch am Erlbach
Internat. Arch. Stud. Honoraria = Internationale Archäologie. Studia Honoraria. Rahden/
Westf.
Inventaria Arch. Pologne = Inventaria Archaeologica Pologne. Warszawa
Istanbuler Mitt. = Istanbuler Mitteilungen. Tübingen
Jahrb. Oberösterr. Musver. = Jahrbuch des Oberösterreichischen Musealvereines. Linz
Jahrb. RGZM = Jahrbuch des Römisch-Germanischen Zentralmuseums Mainz. Mainz
Jahrb. SGUF = Jahrbuch der Schweizerischen Gesellschaft für Ur- und Frühgeschichte. Zürich
- Frauenfeld - Basel
 313

Jahresber. Inst. Vorgesch. Frankfurt a. M. = Jahresbericht des Instituts für Vorgeschichte der
Universität Frankfurt am Main. München
Jahresschr. Mitteldt. Vorgesch. = Jahresschrift für Mitteldeutsche Vorgeschichte. Halle/Saale
- Berlin
Jahresschr. Vorgesch. Sächs.-Thüring. Länder = Jahresschrift für die Vorgeschichte der Säch­
sisch-Thüringischen Länder. Halle
Janus Pannonius Müz. Evk. = A Janus Pannonius Muzeum Evkönyve. Pecs
Kratkie Soob. = Kratkie Soobscenija. Akademija Nauk SSSR. Moskva - Leningrad
Kratkie Soob. Inst. Arh. = Kratkie Soobscenija Instituta Arheolohii. Kyjiv
Kratkie Soob. Inst. Istorii = Kratkie soobscenija o dokladach i polevych issledovanijach Instituta
istorii materiafnoj kuITuri. Moskva - Leningrad
Kratkije Soob. Inst. Arch. Leningrad = Kratkije soobscenija o dokladach i polevych
issledovanijach Instituta Archeologii. Leningrad
Mannus = Mannus. Deutsche Zeitschrift für Vor- und Frühgeschichte. Ergänzungsband.
Leipzig
Mat. Arch. = Material)' Archeologiczne. Krakow
Mat. i Issled. Arch. SSSR = Materialy i Issledovanija po Archeologii SSSR. Moskva - Lenin­
grad
Mat. §i Cerc. Arh. = Materiale §i Cercetäri Arheologice. Bucurefti
Mitt. Anthr. Ges. Wien = Mitteilungen der Anthropologischen Gesellschaft in Wien. Wien
Mitt. Arch. Inst. Ungar. Akad. = Mitteilungen des Archäologischen Instituts der Ungarischen
Akademie der Wissenschaften. Budapest
Mitt. Prähist. Komm. Österr. Akad. = Mitteilungen der Prähistorischen Kommission der
Österreichischen Akademie der Wissenschaften. Wien
Muzeum (Bratislava) = Muzeum. Metodicky, studijny a informacny casopis pre pracovnikov
müzei a galerii. Bratislava
Nachr. Niedersachsen Urgesch. = Nachrichten aus Niedersachsens Urgeschichte. Hannover
- Hildesheim
Nachrbl. Dt. Vorzeit = Nachrichtenblatt für Deutsche Vorzeit. Leipzig
Neue Ausgr. u. Forsch. N iedersachsen = Neue Ausgrabungen und Forschungen in
Niedersachsen. Hildesheim
Obzor Praehist. = Obzor prehistoricky. Organ Spolecnosti ceskoslovenskych prehistorikü.
Praha
O ffa = O ffa. B erich te und M itteilu n g en zur U rg esch ich te, F rü h g esch ich te und
Mittelalterarchäologie. Kiel - Neumünster
Opuscula Arch. = Opuscula Archaeologica. Zagreb
Palaeohistoria = Palaeohistoria. Acta et Communicationes Instituti Bio-Archaeologici
Universitatis Groninganae. Groningen
Pam. a Müz. = Pamiatky a müzeä. Revue pre kultüme dedicstvo. Bratislava
Pam. Arch. = Pamätky archeologicke. Praha
Pam. Arch, a Mistopis. = Pamätky archaeologicke a mistopisne. Praha
PBF = Prähistorische Bronzefunde. München - Stuttgart
Prace Kom. Arch. = Prace Komisji Archeologicznej. Wroclaw - Warszawa - Krakow -
Gdansk
Prace Kom. Arch. Krakow = Prace Komisji Archeologicznej. Oddz. PAN w Kraköwie. Krakow
Praehist. Zeitschr. = Praehistorische Zeitschrift. Leipzig
Praehistorica = Praehistorica. Praha
Pravek (N. R.) = Pravek. Nova Rada. Sbornik prispevkü moravskych a slezskych archeologü.
Brno
Pravek Vych. Moravy = Pravek vychodni Moravy. Sbornik pro pravek a casnou dobu
historickou. Gottwaldov - Brno
314

Pravek. Suppl. Brno = Pravek. Sbornik prispevku moravskych a slezskych archeologü.

Supplementum. Brno
Prähist. Arch. Südosteuropa = Prähistorische Archäologie in Südosteuropa. München - Berlin
- Rahden/Westf.
Prähist. Zeitschr. = Prähistorische Zeitschrift. Leipzig - Berlin
Proc. Prehist. Soc. - Proceedings of Prehistoric Society. Cambridge
Przeglqd Arch. = Przegl^d Archeologiczny. Poznan - Wroclaw - Warszawa - Krakow -
Gdansk
Radiocarbon = Radiocarbon. Published annually by The American Journal of Science. New
Haven
Reg. Füzetek = Regeszeti Füzetek. Budapest
Regensburg. Beitr. Prähist. Arch. = Regensburger Beiträge zur prähistorischen Archäologie.
Regensburg - Bonn
Rocznik Muz. Gornoslqskiego Bytom = Rocznik Muzeum Gomoslqskiego w Bytomiu.
Bytom
Rocznik Przemyski = Rocznik Przemyski. Przemysl
Rossijskaja Arch. = Rossijskaja Archeologija. Moskva
Rozprawy Uniw. Warszawskiego = Rozprawy Uniwersytetu Warszawskiego. Warszawa
Saarbrück. Beitr. Altkde. Bonn = Saarbrücker Beiträge zur Altertumskunde. Bonn
Sachsens Vorzeit = Sachsens Vorzeit. Leipzig
Savaria = Savaria. A Vas Megyei Müzeumok Ertesitö. Szombathely
Sbor. Ösl. Spolec. Arch. = Sbornik Ceskoslovenske spolecnosti archeologicke pri CSAV. Brno
Sbor. Närod. Muz. Praha. Hist. = Sbornik Närodniho muzea v Praze. Historia. Praha
Sbor. Prad Fil. Fak. Brno = Sbornik prari Filosoficke fakulty Bmenske university. Brno
Schlesiens Vorzeit Bild u. Sehr. (N. F .) = Schlesiens Vorzeit in Bild und Schrift. Zeitschrift des
Vereins für das Museum Schlesischer Altertümer in Breslau (Neue Folge). Wrodaw
Sehr. Ur- u. Frühgesch. = Schriften für Ur- und Frühgeschichte. Berlin
Situla = Situla. Razprave Narodnega muzeja v Ljubljani. Ljubljana
Slov. Arch. •- Slovenskä archeolögia. Casopis Archeologickeho üstavu Slovenskej akademie
vied v Nitre. Nitra
Soob. Gosud. Ermitaza = Soobscenija Gosudarstvennogo Ermitaza. Leningrad
Sovetskaja Arch. = Sovetskaja archeologija. Moskva
Spraw. Arch. = Sprawozdania archeologiczne. Wrodaw
Stratum = Stratum. Mezdunarodnyj archeologiceskij zumal. Sankt Peterburg - Kisinov -
Odessa
Stratum Plus = Stratum plus. Mezdunarodnyj archeologiceskij zumal. Sankt Peterburg - Ki­
sinov - Odessa
Stud. Arch. = Studia Archeologiczne. Warszawa - Wrodaw
Stud. Arch. Kyjiv = Studija Archeolohicne. Kyjiv
Stud. Arch. = Studia Archeologiczne. Warszawa - Wrodaw
Stud. Muz. Kromeriz = Studie Muzea Kromerizska. Kromeriz - Gottwaldov
Stud. §i Cere. Istor. Veche Arch. = Studii §i Cercetäri de Istorii Veche §i Arheologie.
Bucure§ti
Stud. Thracica = Studia Thracica. Sofija
Sudeta (Bodenbach) = Sudeta. Zeitschrift zur Vor- und Frühgeschichte. Bodenbach
(Podmokly)
Sudeta (N. F.) = Sudeta (Neue Folge). Zeitschrift zur Vor- und Frühgeschichte. Leipzig
Stud. Zvesti AU SAV = Studijne zvesti Archeologickeho üstavu Slovenskej Akademie vied.
Nitra
Thraco-Dadca = Thraco-Dacica. Bucure§ti
Trudy Gosud. Istor. Muz. = Trudy Gosudarstvennogo istoriceskogo muzeja. Moskva
 315

Universitätsforsch. Prähist. Arch. = Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie.

Bonn
Veröff. Landesmus. Vorgesch. Halle = Veröffentlichungen des Landesm useum s für
Vorgeschichte Halle. Halle/Saale - Berlin
Vorgesch. Forsch. = Vorgeschichtliche Forschungen. Berlin - Rahden/Westf.
Jahresschr. Vorgesch. Sächs.-Thüring. Länder = Jahresschrift für die Vorgeschichte der
sächsisch-thüringischen Länder. Halle/Saale
Wiadomosci Arch. = Wiadomosci Archeologiczne. Organ muzealnictwa i konserwatorstwa
archeologicznego. Warszawa
Wiss. Arbeiten Burgenland = Wissenschaftliche Arbeiten aus dem Burgenland. Eisenstadt
Wiss. Zeitschr. Univ. Halle-Wittenberg. Ges.-Sprach. = Wissenschaftliche Zeitschrift der Martin
Luther-Universität Halle-Wittenberg. Gesellschaft-Sprachwissenschaft
World Arch. = World Archaeology. London and Southampton
Z Otchlani Wieköw = Z Otchlani Wieköw. Kwartalnik popularnonaukowy polskiego
towarzystwa archeologicznego i numizmatycznego. Poznan
Zbor. SNM. Hist. = Zbornik Slovenskeho närodneho müzea. Histöria. Bratislava
Zeitschr. Ethn. = Zeitschrift für Ethnologie. Berlin
Zprav. Kraj. Muz. Vychod. techy. Spol. Vedy = Zpravodaj Krajskeho muzea vychodnich te c h
v Hradci Krälove. Spolecenske Vedy. Hradec Krälove