Poklad Keltskych Minci Z Hrhova Uplna KN

Poklad Július
Fröhlich
keltských
mincí
z Hrhova
Národná banka Slovenska
Múzeum mincí a medailí Kremnica, 2017
Poklad Július
Fröhlich
keltských
mincí
z Hrhova
Poklad keltských mincí z Hrhova
Autor: © Július Fröhlich
Recenzenti: PhDr. Karol Pieta, DrSc. (Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied)
Mgr. Marek Budaj, PhD. (Slovenské národné múzeum – Historické múzeum)
Vydala: © Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica, 2017
Prvé vydanie
Fotografie, tabuľky, mapy: © Július Fröhlich, archív autora
Jazyková redakcia: Daniela Marsinová
Resumé: NBS – Oddelenie medzinárodných vzťahov
Grafický dizajn: © Matúš Lelovský
Tlač: PATRIA I, s. r. o., Prievidza
ISBN: 978-80-8043-230-0
Všetky práva vyhradené.
Obsah
7 . . . . . . . . . . . . . . . . Úvod
9 . . . . . . . . . . . . . . I Objavenie pokladu a miesto nálezu
19 . . . . . . . . . . . . . II Charakteristika nálezu, opis jednotlivých typov a katalóg mincí
21 . . . . . . . . . . . . . . . A Prvá zložka nálezu – mince zo skupiny Aténa Alkidemos
22 . . . . . . . . . . . . . . . . . Statéry typu Aténa Alkidemos
24 . . . . . . . . . . . . . . . . . Mince v hodnote 1/3 statéra typu Aténa Alkidemos
26 . . . . . . . . . . . . . . . . . Strieborné poldrachmy so sediacou postavou
29 . . . . . . . . . . . . . . . B Druhá zložka nálezu – napodobeniny audoleontského typu
30 . . . . . . . . . . . . . . . . . Tetradrachmy – typ hlava s účesom so zatočeným prameňom vlasov
35 . . . . . . . . . . . . . . . . . Tetradrachmy – typ s audoleontským monogramom
48 . . . . . . . . . . . . . . . . . Tetradrachmy – typ s trojuholníkovým ornamentom
53 . . . . . . . . . . . . III Typologický a metrologický rozbor nálezu, datovanie razby a predlohy mincí
55 . . . . . . . . . . . . . . . A Typologický a metrologický rozbor, datovanie razby a predlohy mincí skupiny Aténa Alkidemos
73 . . . . . . . . . . . . . . . B Typologický a metrologický rozbor, datovanie razby a predlohy

keltských imitácií filipovsko-audoleontských tetradrachiem
74 . . . . . . . . . . . . . . . . . Typologický a metrologický rozbor tetradrachiem – typ hlava s účesom

so zatočeným prameňom vlasov
78 . . . . . . . . . . . . . . . . . Typologický a metrologický rozbor tetradrachiem – typ s audoleontským monogramom
85 . . . . . . . . . . . . . . . . . Typologický a metrologický rozbor tetradrachiem – typ s trojuholníkovým ornamentom
88 . . . . . . . . . . . . . . . . . Chronologické určenie filipovsko-audoleontských imitácií
95 . . . . . . . . . . . . IV Hospodársko-spoločenský vývoj regiónu, dôvody a obdobie ukrytia depotu
97 . . . . . . . . . . . . . . . Význam mincovníctva pre hospodársko-spoločenské dejiny na juhu Slovenska
99 . . . . . . . . . . . . . . . Vznik a okolnosti uloženia pokladu
105 . . . . . . . . . . . . V Resumé
115 . . . . . . . . . . . . . . . Literatúra a pramene
119 . . . . . . . . . . . . . . . Poznámky
Úvod
Osudy pokladov bývajú opradené sieťou ta- o mincovníctve Keltov, ale umožňujú
jomstiev. Dôvody ich hromadenia, osoby, ktoré overiť i písomné správy, čo o tomto et-
cenný majetok vlastnili, i obdobie uloženia do niku zanechali viacerí antickí autori.
skrýše zostávajú väčšinou neznáme pre čas, Pokiaľ mincové poklady pozostávajú
ktorý uplynul od ukrytia cenností. I keď objavy z viacerých typov mincí, pochádzajúcich
pokladov siahajú často iba do nedávnej minu- navyše z rôznych regionálnych oblastí,
losti, pre ich hmotnú stránku, čo predstavuje môžu výrazne prispieť i k určeniu, resp.
mnohokrát nezanedbateľné množstvo drahého spresneniu obdobia ich vzniku či ukrytia.
kovu, zostávajú okolnosti mnohých nálezov Za hromadný nález takéhoto druhu, aj
neobjasnené. Historický význam niektorých keď obsahom nepatrí k najväčším hromad-
objavov tak zostane pre dejiny navždy stratený. ným nálezom keltských mincí na Slovensku,
Poklady z predhistorických a historických možno považovať i poklad mincí objavený
čias sú o to významnejšie, že poskytujú v Hrhove okres Rožňava. Ide však o súbor,
hmotné pamiatky s množstvom nezastupi- ktorý pozostáva z mincí dvoch odlišných
teľných informácií, ktoré nemôžu nahradiť regiónov osídlených v staroveku keltskými
žiadne iné pramenné materiály. Toto kon- kmeňmi. Hrhovský nález je preto mimoriadne
štatovanie sa v plnej miere vzťahuje i na dôležitý článok pri vyplňovaní medzery
hromadné nálezy keltských mincí. Často o počiatkoch keltského mincovníctva v celom
majú význam nielen pre posun poznatkov dunajsko-karpatskom sídelnom priestore.
7
8 Miesto nálezu
Objavenie pokladu I
a miesto nálezu
Významný poklad keltských mincí objavili hotovosti pred náhlym nebezpečenstvom, alebo
pomocou detektoru kovov za bližšie nezná- z dôvodu zabezpečenia počas krátkodobého
mych okolností. Stalo sa tak niekedy pred odpočinku. Vzhľadom na absenciu archeolo-
rokom 2012 v katastri obce Hrhov okres gicky doloženého osídlenia daného regiónu
Rožňava.1 Hrhov leží na juhovýchodných v dobe laténskej je málo pravdepodobné, že
svahoch Slovenského krasu v doline potoka mince boli majetkom, čo tam ukryl niekto
Turňa, ktorý sa o niekoľko kilometrov ďalej z blízkeho, resp. širšieho okolia. Podobne
vlieva do rieky Bodva. Severne a južne od zrejme možno upustiť aj od votívneho dôvodu
obce sú krasové planiny Horného a Dolného uloženia pokladu, pretože okolitý terén sa
vrchu. Charakter pôvodnej krajiny zmenila nevyznačuje žiadnymi prírodnými indíciami
v novoveku vodná nádrž Hrhov, vybudovaná ani neposkytuje iné archeologické nálezy
južne od obce. Ešte južnejšie od vodnej nádrže poukazujúce na lokalitu obetného charakteru.
sa nachádza Nižný vrch s nadmorskou výš- Spolu s mincami sa na mieste nálezu našiel
kou 533,1 m, ktorým v súčasnosti prechádza i zlatý sedlovito ohnutý prsteň z doby latén-
hranica oddeľujúca Slovensko od Maďarska. skej aj desať rôzne tvarovaných bronzových
Poklad keltských mincí bol ukrytý na sva- súčiastok. Drobné bronzové artefakty nasved-
žitom okraji bukovo-hrabového lesa rastúceho čujú, že poklad bol pravdepodobne uložený
v údolí potoka Turňa. Oblasť sa nachádza v obale z organického materiálu. Ten sa však
v blízkosti dôležitej komunikačnej trasy, ktorá vplyvom pôdnych a poveternostných vplyvov
od praveku až po neskorý stredovek spájala nezachoval. I keď kovové súčiastky obalu zo-
vo východo-západnom smere košickú kot- stali nepoškodené a fotografie dokumentujú ich
linu s Gemerom. Nepochybne bola súčasťou dobrý stav, vypovedacia hodnota je pomerne
diaľkovej cesty, čo sa na západe križovala malá a nemožno ich využiť pri spresnení
s Jantárovou cestou a východným smerom obdobia razenia mincí, resp. uloženia pokladu.
viedla do horného Potisia a ďalej k mestským Podobné plné krúžky z bronzu i duté bronzové
štátom severozápadného Pričiernomoria. krúžky s veľkým vnútorným priemerom sú
Fotografia miesta nálezu ukazuje, že však známe z plochých kostrových hrobov, kde
poklad bol rozptýlený na ploche nepresahu- sa na základe polohy v hroboch vyhodnocujú
júcej v priemere dva až tri metre v nepatrnej ako súčasti kožených opaskov, a datujú sa do
hĺbke, pod neveľkou vrstvou vápencových stupňa LT B2.2 Na základe hrhovského nálezu
skál a lesnej listovky. Podľa vzhľadu náleziska však treba uvažovať o viacúčelovom používaní
i jeho okolia sa dá usudzovať, že zrejme išlo takýchto drobných bronzových predmetov,
o krátkodobý a prechodný úkryt zhotovený v danom prípade napríklad ako súčiastok
9 v rýchlosti, buď na ochranu prenášanej transportného obalu (koženého mešca?).3
Údolie potoka Turňa a obec Hrhov (Görgő)
na mape II. vojenského mapovania
z rokov 1836 až 1852. Ráz krajiny sa v novoveku
pozmenil vybudovaním vodnej nádrže.
10
11
Bronzové súčiastky z miesta nálezu
pravdepodobne tvorili súčasť obalu
z organického materiálu
3 4
1
2
12
10
8
7
6
5
Bronzové súčasti z miesta nálezu Tabuľka I
Rozmery v mm
Pora-
dové Druh Zatriedenie D vonkajší d vnútorný v výška priemer priemer dĺžka rozmery Tvar
číslo predmetu podľa Bujna 2011 priemer priemer v priereze hlavičky nitu nitu podložky v priereze
polovica dutého
dvojdielneho polšošovkovitý
masívneho krúžku HBGR; B2 – C3 – s vonkajšou
1 45,8 12,7 6,3
so stredne veľkým A; s. 52, obr. 27 a vnútornou
vnútorným ryhou
priemerom
hrotito-
2 plný veľký krúžok VBGR; s. 32 – 33 49,8 37,1 4,3
-šošovkovitý
VBGR; D2, s. 34 hrotito-
3 plný malý krúžok 21,1 11,2 4,1
– 35, obr. 24a -šošovkovitý
4 plný malý krúžok VBGR; s. 36 – 39 20,1 10,3 5,9 okrúhly
dutá polguľovitá
puklička s ryhou šírka
5 30,2 23,9/17,2
na okraji a plochou prevliečky 5,3
prevliečkou
dutá polguľovitá
6 29,9 19,3/14,0
prevliečkou
dutá polguľovitá
7 26,4 22,5/14,8
prevliečkou
dutá puklička
šošovkovitého tvaru
8 dĺžka 35,1 šírka 19,7 7,8/3,5
s dvoma otvormi
a ryhou na okraji
nit s kruhovou
hlavičkou
9 10,4 5,0 13,6 12,6/12,1
a štvorcovou
podložkou
nit s kruhovou
hlavičkou
10 10,5 4,3 14,5 12,9/11,4
a štvorcovou
podložkou
14
Keltský sedlovito ohnutý
prsteň zo zlatého drôtu
Výrazným artefaktom s pomerne presnou vypo- sa vyskytovali až do konca pochovávania na

vedacou schopnosťou je však charakteristický pohrebiskách v závere stupňa LT C1.6 Ako
šperk doby laténskej, sedlovito ohnutý prsteň zo dokladajú nálezy z hornatej časti Sloven-
zlatého drôtu s hmotnosťou 7,04 g, ktorý sa na- ska, nedá sa vylúčiť ani ich ďalší vývoj.7
chádzal na mieste nálezu spoločne s mincami. O tom, či bol prsteň ako predmet z drahého
Jozef Bujna radí takýto prsteň typolo- kovu súčasťou hotovosti monetárneho charak-
gicky medzi včasné typy sedlovito ohnutých teru, alebo sa na miesto nálezu dostal z iného,
prsteňov z drahého kovu a označuje ho ako dnes neznámeho dôvodu, možno v súčasnosti
typ AR-J1.4 Na území Slovenska poznáme uvažovať nanajvýš hypoteticky. V každom
tieto typy z hrobovej výbavy, v ktorej kon- prípade je však zlatý laténsky šperk dôležitým
com stupňa LT B1 tvorili súčasť ženského artefaktom, s časovo značnou vypovedacou
kruhového kroja.5 Predpokladané nosenie hodnotou – dokumentuje používanie tohto typu
takýchto zlatých šperkov je podľa nálezov zo šperkov i v období ukrytia hrhovského pokladu.
slovenských keltských pohrebísk datované
približne medzi roky 380 až 320 pr. Kr. Sed- Z bližšieho okolia nálezu pochádzajú aj dva ďal-
lovité prstene však patrili k bežným keltským šie detektorové nálezy. Hoci priama súvislosť
výrobkom s dlhým obdobím používania medzi týmito dvoma náhodnými nálezmi a po-
15 a predovšetkým v bronzovom vyhotovení kladom keltských mincí so zlatým prsteňom nie
Železná kopija
je doložená, na pochopenie možných dôvodov keltskom trhu sa zaraďovali medzi najvyhľa-

transportu a ukrytia peňažnej hotovosti v tejto dávanejšie obchodné komodity.9 Z neskoro-
oblasti je dôležité v krátkosti informovať laténskej strednej Európy je známych viac
i o týchto dvoch nemonetárnych nálezoch. špecializovaných centier čiernej metalurgie.
Niekoľko desiatok metrov západne od Ich rozmiestnenie záviselo od výskytu že-
miesta, kde bol ukrytý poklad mincí, sa našla lezných rúd, pričom významnejšie strediská
aj železná laténska kopija dlhá 29 cm. Kopija sa nachádzali od západu až po východ stred-
má od plochy listu zreteľne odsadené stre- nej Európy. Z českých a moravských centier
dové rebro, čo ju radí ku starším formám. sa možno zmieniť o oppidách Stradonice,
Podobná kopija zo severomaďarskej oblasti je Hrazany, Staré hradisko. Viaceré lokality sa
datovaná do stredolaténskeho stupňa LT C1.8 nachádzajú aj na území východného Ma-
ďarska10 a v maďarskom hornom Potisí. Na
Západne od miesta objavu mincí vo vzdiale- Ukrajine popri menších dielňach to bolo
nosti asi 1,2 až 1,5 km sa nachádzal aj depot predovšetkým stredisko v Gališ Lovačke.11
25 až 30 kusov železnej suroviny bochní- Práve východná časť Karpatskej kotliny bola
kovitého tvaru, tzv. lúp. Hmotnosť každej už v staršej dobe železnej pod silným vplyvom
železnej lupy sa pohybovala okolo 2 kg. severného Pričiernomoria. Ľud východného
Železné lupy patrili k produktom špecia- Slovenska sa v dôsledku kontaktov s pri-
16 lizovanej hutníckej výroby a na európskom čiernomorskou oblasťou mohol veľmi skoro
Železný ingot bochníkovitého
tvaru, hmotnosť 2 036 g,
rozmery 113 × 106 × 50 mm
oboznámiť s novým kovom – železom. Vďaka ktorí tento kov potrebovali pre svoje kováčske
záujmu o novinku, ale i zásluhou miestneho dielne vyrábajúce široký sortiment nástrojov
nerastného bohatstva si nositelia kuštanovic- i zbraní, sa snažili s pôvodným obyvateľstvom
kej kultúry na východnom Slovensku veľmi udržiavať dobré obchodné vzťahy. Nálezy
rýchlo osvojili technologické postupy čier- železnej trosky v Zádielskej doline, vzdialenej
nej metalurgie a chopili sa výroby železa. od Hrhova iba niekoľko kilometrov, sú do-
V mladšej fáze kuštanovickej kultúry sa kladom čiernej metalurgie z doby laténskej.13
železo začalo všeobecne používať. Dá sa pred- Nie je však známe, či tavbu v tomto regióne
pokladať, že železná surovina sa stala dôleži- uskutočňovali v špecializovaných hutníc-
tou obchodnou komoditou, ktorú táto oblasť kych dielňach, s geometricky usporiadanými
mohla ponúknuť i cudzím záujemcom. Železo železnými pecami, alebo, čo je pravdepo-
vyrábali mimo územia osád, na miestach dosť dobnejšie, prebiehala v neusporiadaných
neprístupných a isto i náležite chránených.12 menších dielňach, ktoré pre blízkosť miest-
Širšie okolie Hrhova s depotom železných nych zdrojov často budovali mimo sídlisk.
ingotov naznačuje, že práve železo mohlo Produkty čiernej metalurgie spoločne
byť komoditou, za ktorou sem Kelti zo sused- so záujmom o ďalšie nerastné bohatstvo
ných oblastí opakovane prichádzali. Čierna mohli byť preto zjavne jedným z impulzov
metalurgia bola pravdepodobne doménou na postupné prenikanie Keltov do hor-
17 pôvodného domáceho obyvateľstva a Kelti, ských oblastí Slovenska a ďalej na východ.
Reverz zlatej mince
typu Aténa Alkidemos
18 v hodnote 1/3 statéra
Charakteristika II
nálezu, opis
jednotlivých typov
a katalóg mincí
Podľa získaných informácií a dostupnej do- tetradrachiem. Takéto imitácie sa vyskytujú
kumentácie obsahoval nález z Hrhova, okrem na juhu stredného Slovenska a v priľahlej
uvedeného sedlovito ohnutého prsteňa zo časti severného Maďarska. I keď sú v po-
zlata a bronzových artefaktov, predovšetkým klade zastúpené tri typy takýchto keltských
105 keltských mincí. Aj keď poklad v krát- napodobenín, ide o typy s podobnými cha-
kom čase po objavení rozptýlili, dokumentá- rakteristickými znakmi, ako sú hmotnosť
cia14 umožňuje informácie o náleze priblížiť mincí, ich obrazová náplň a v neposlednom
čo najširšiemu okruhu záujemcov. Okrem rade i zloženie a akosť mincového kovu.
hmotnej stránky je poklad cenný i svojou Vzhľadom na skutočnosť, že nie je jed-
štruktúrou, pretože pôvod mincí treba hľadať noznačné, či zlatý sedlovito ohnutý prsteň
v dvoch regionálne odlišných oblastiach. bol, alebo nebol súčasťou pokladu, či ho tam,
Prvá zložka nálezu, pozostávajúca z ôsmich prípadne, priložili iba vo chvíli hroziaceho
exemplárov, je skromnejšia než druhá. Do tejto nebezpečenstva, resp. odpočinku, môžeme
počtom menšej skupiny patria dva zlaté statéry, hovoriť o monetárnom depote, ktorého naj-
dve zlaté mince v hodnote 1/3 statéra a štyri bližšiu analógiu predstavuje hromadný nález
strieborné poldrachmy zo skupiny mincí typu keltských mincí z Levíc. Ten uskutočnili na
Aténa Alkidemos. Podľa najnovších archeolo- jeseň 1930 a obsahoval 126 strieborných mincí
gických výskumov i početných nálezov tohto a 5 kusov zlatých bójskych statérov.16 Niekoľko
typu mincí sa predpokladá, že ide o razby ďalších významných hromadných nálezov
z koridoru Jantárovej cesty ležiacej severne od keltských mincí z prechodného stupňa LT B2/
toku Dunaja.15 Práve štyri drobné strieborné LT C1, obsahujúcich však výhradne napodo-
mince z tejto zložky nálezu predstavujú typ beniny tetradrachiem audoleontského typu,
keltskej mince, ktorá je dôležitým článkom na pochádza zo slovenských Bátoviec a z oblasti
chronologické spresnenie počiatkov vzniku severného a severozápadného Maďarska.
celej skupiny mincí Aténa Alkidemos. V katalógu hrhovského pokladu je ku kaž-
Do druhej zložky nálezu sa radí 97 kelt- dému typu mince priradený zväčšený obrázok
19 ských imitácií filipovsko-audoleontských averzu i reverzu, všeobecný opis oboch strán
mince a uvedená najpoužívanejšia literatúra, považovať za fázy obrazových zmien typov
ktorá sa zaoberá príslušnou problematikou. mincí. Po sebe nasledujúce obrazové fázy
V číslovanom katalógu mincí z hrhovského lícových strán mincí sú v katalógu pri kaž-
nálezu sú v opisoch jednotlivých exemplá- dom z jednotlivých typov mincí – A, B, C, D,
rov zdôraznené predovšetkým rozdiely, E, F – odlíšené vzostupným radom rímskych
ku ktorým dochádzalo v dôsledku úprav čísel, obrazové fázy rubových strán sú značené
opotrebovaných alebo poškodených razi- rovnakými písmenami, ale pri každom type
diel. Jednotlivé renovácie razidiel môžeme číslované vzostupne arabským číslovaním.
Skratky a vysvetlivky
AI – FV Razidlá obrazových fáz lícových strán jednotlivých typov mincí pokladu z Hrhova
sú označené písmenami latinskej kapitály a vzostupným radom rímskych čísel.
A1 – F17 Razidlá obrazových fáz rubových strán jednotlivých typov mincí pokladu z Hrhova
sú označené písmenami latinskej kapitály a vzostupným radom arabských čísel.
Ag argentum (striebro)
Au aurum (zlato)
Av. lícová strana mince
Cu cuprum (meď)
Hrúbka najväčšia nameraná hodnota
Lit. citácia z literatúry
priemer najväčšia nameraná hodnota
Pb plumbum (olovo)
RFA röntgenovofluorescenčná analýza
Rev. rubová strana mince
Os uhol pootočenia obrazu reverzu oproti obrazu averzu
vyjadrený polohou hodinových ručičiek
Mince z hrhovského nálezu sú v texte a v katalógu mincí číslované nasledovne: č. 1 – 105.
20
Prvá zložka nálezu A
– mince zo skupiny
Aténa Alkidemos
Základným kritériom pri utrieďovaní peňaž- obrazovej i metrologickej. Najstaršie zlaté

nej zložky hromadného nálezu z Hrhova je keltské mince, ktoré sa u nás objavujú, razili
obrazová náplň mincí. Ikonografii keltských podľa macedónskych statérov Alexandra III.,
mincí sa venujú práce, ktoré v súčasnosti s obrazom bohyne Niké na reverze. Predpo-
tvoria pramennú základňu razieb typu Aténa kladaný pôvod týchto keltských napodobenín
Alkidemos. Poznatky o dostupných exemplá- na území strednej Európy však nie je stále jed-
roch tohto typu už v prvej polovici 20. storočia noznačne potvrdený, i keď ich ojedinelé nálezy
zhromaždil R. Paulsen.17 Na jeho prácu nadvia- v stredoeurópskom priestore tomu nasvedčujú.
zal K. Castelin systemizáciou a vytvorením re- Jeden z najstarších komplexných peňažných
latívnej chronológie zlatých bójskych razieb.18 systémov, čo Kelti na ľavom brehu Dunaja pou-
Na začiatku 21. storočia E. Kolníková19 na žívali, tvorila skupina zlatých mincí s obrazom
základe analýzy numizmatického materiálu Atény Alkidemos. Najnovšie nálezy a výskumy
z moravskej lokality Němčice nad Hanou dnes umožňujú priradiť k tejto skupine aj tri
poukázala na pôvod tejto skupiny mincí typy strieborných mincí, ktoré s najväčšou prav-
v naddunajskej časti koridoru Jantárovej cesty, depodobnosťou razbe zlatých nominálov pred-
predovšetkým na území dnešnej Moravy. chádzali. Možno preto hovoriť o bimetalickom
V súčasnosti sa predpokladá, že okrem morav- menovom systéme pozostávajúcom zo zlatých
ského územia razili tento typ mincí i v niekto- a strieborných mincí skupiny Aténa Alkidemos.23
rých ďalších keltských centrách. Jedno z nich Obrazová náplň väčšiny razieb tejto typologickej
predstavuje dolnorakúske kniežacie centrum skupiny vychádza z postavy, ktorá znázorňuje
Roseldorf,20 ďalšie hornosliezske obchodné grécku bohyňu Aténu Alkidemos, ochrankyňu
centrum Nowa Cerekwia21 ležiace v dnešnom mesta Pella. Na keltských razbách je však
Poľsku. Donedávna neobjasnenému pôvodu obraz gréckej bohyne pozmenený a na ruboch
strieborných mincí skupiny Aténa Alkidemos, zobrazovaná postava pripomína skôr stojaceho
o ktorých sa dlho predpokladalo, že ich razil bojovníka, ktorý drží v zdvihnutej ruke krátku
kmeň keltských Bójov na území Itálie, sa venuje bodnú zbraň. Obraz takéhoto bojovníka sa na-
novší príspevok autora tejto publikácie.22 chádza na všetkých zlatých minciach a jednom
Podobne ako v iných oblastiach Európy, tak type striebornej mince keltského bimetalického
i v stredoeurópskom priestore počiatky razenia menového systému skupiny Aténa Alkidemos.
keltských mincí ovplyvnilo mincovníctvo an- Osem mincí, ktoré obsahovala prvá zložka hr-
tického Stredomoria, a to po stránke ideovej, hovského pokladu, patrilo práve do tejto skupiny.
21
Statéry typu Aténa Alkidemos
(statéry, č. 1 – 2)
Statér typu Aténa

Alkidemos, Au
Av.: hrboľ – hrubý obraz hlavy v helme obrátenej vpravo. Lit.: Paulsen 1933, Tafel 3, Nr. 48 – 58; Kolníková 2012,
Rev.: hrubá napodobenina doľava kráčajúcej postavy 13 – 14, 89, Abb. 2: 4 – 11, 90, Abb. 3: 12 – 19, 170, Abb. 83:
bojovníka so štítom. 14 – 15; Castelin 1965, 11, typ A/2, Tafel 1/11.
Opísaný statér je prvým z dvoch nominálov I keď oba statéry predstavujú po výtvarnej
zlatých mincí bimetalického peňažného sys- stránke najmenej kvalitné mince, z hľadiska
tému skupiny Aténa Alkidemos, z ktorého sa kúpnej sily sú to, naopak, z celého hrhovského
v hrhovskom súbore nachádzali dva exem- súboru najhodnotnejšie nominály. Ich vysoká
pláre. Po výtvarnej stránke ide o obrazovo hodnota je daná nielen hmotnosťou každej
nevýrazné mince, čo budia dojem obehom z mincí, ale i akosťou kovu, ktorý pri tomto
značne opotrebovaných exemplárov. Rovna- type obsahoval aspoň 96 % zlata.24 Hrhovské
kou kvalitou razby ako dva statéry z Hrhova statéry sa vyznačujú pozoruhodne vysokou
sa však vyznačujú všetky známe statéry hmotnosťou – 8,35 g a 8,33 g –, keďže sta-
tohto typu. Príčinou málo prepracovaných, téry tohto typu mávajú väčšinou hmotnosť
nevýrazných, niekedy i ťažko identifikova- od 8,0 do 8,2 g. Vyššie hmotnosti mincí č. 1
teľných obrazov na oboch stranách statérov a 2 by preto mohli naznačovať, že exempláre
bola pravdepodobne nedokonalosť razidiel, z hrhovského pokladu pochádzajú z počia-
ktorými tieto najťažšie zlaté mince razili. točných fáz razenia tohto typu statérov.
22
1 statér: Au; 8,33 g; priemer 16,5 mm; hrúbka 3,4 mm; oblý okraj. 2 statér: Au; 8,35 g; priemer 16,3 mm; hrúbka 3,3 mm; oblý okraj.
Av.: razidlo AI. Hrboľ znázorňujúci nedokonalý obraz hlavy Av.: ako č. 1, razidlo AI.
v helme obrátenej vpravo. Rev.: ako č. 1, razidlo A1.
Rev.: razidlo A1. Hrubá napodobenina doľava kráčajúcej
postavy bojovníka so štítom.
Lit.: averz i reverz ako Paulsen 1933, Tafel 3, Nr. 48 – 54.
23
Mince v hodnote 1/3 statéra typu Aténa Alkidemos
(1/3 statéra, č. 3 – 4)
Minca v hodnote 1/3 statéra

typu Aténa Alkidemos, Au
Av.: Mierne barbarizovaný obraz hlavy v helme obrátenej dvojdielne štóly. Za postavou bojovníka, smerom zhora
vpravo; výrazný nos a pery sú štylizované. nadol, sú symboly v podobe písmen CIECIN. Na ľavom okraji
Rev.: Doľava kráčajúca postava bojovníka drží v ruke pred mincovej plochy pred štítom je zvýšený okraj mincového
sebou štít. Na vrchole štíta je znak v podobe písmena x. kotúčika, z ktorého v smere proti kráčajúcej postave
Pred prednou nohou bojovníka je symbol v tvare písmena Z. vystupujú neidentifikovateľné ostré výbežky.
V druhej ruke, zdvihnutej za hlavou, drží bojovník krátku Lit.: Paulsen 1933, Tafel 4, Nr. 80 – Tafel 5, Nr. 81; Kolníková
bodnú zbraň. Z úrovne lakťov stojacej postavy splývajú 2012, 14 – 15, 91, Abb. 4, 170, Abb. 83: Nr. 20, 22; Castelin 1965,
20, séria AA-II, Tafel 3/38.
Druhým zlatým nominálom zo skupiny Aténa doľava kráčajúca postava bojovníka so štítom,
Alkidemos, ktorý sa v poklade z Hrhova nachá- za ktorým je pseudolegenda vychádzajúca
dzal, je minca v hodnote 1/3 statéra. V nále- pravdepodobne z macedónskych predlôh. Po-
zovom súbore boli dve mince tejto hodnoty. dobne ako na väčšine iných keltských mincí do-
Tretinový diel statéra predstavuje v poradí chádzalo i pri tomto nominále k degradácii ob-
druhý hodnotovo najvyšší nominál, ktorý razovej náplne. Stávalo sa tak v dôsledku opráv
je známy z radu štyroch zlatých peňažných poškodených razidiel. Najmladšie varianty tre-
jednotiek menového systému Aténa Alkidemos. tinových dielov statéra boli štylizované do takej
Rad zlatých razieb doplňovali popri minciach miery, že na ich lícovej strane zostal z hlavy iba
v hodnotách statéra a 1/3 statéra ešte dva ďalšie vypuklý hrboľ a na rubovej strane obraz, ktorý
hodnotové diely – 1/8 statéra a 1/24 statéra. postavu bojovníka pripomínal len líniami nôh.
Na rozdiel od ikonograficky nevýrazných Tretinové diely statéra z hrhovského nále-
statérov sa najstaršie varianty tretinových zového súboru sa podľa hmotností i ikonogra-
statérových dielov vyznačovali detailne prepra- fickej stránky radia medzi staršie razby tohto
covanými a plne čitateľnými obrazmi na oboch nominálu, a to i napriek tomu, že hlava na aver-
stranách mincí. Na ich lícovej strane býva zoch mincí sa už vyznačuje čiastočným stup-
24 obraz hlavy v prilbe sprava, na rubovej strane ňom štylizácie, príznačným pre mladšie razby.
3 1/3 statéra: Au; 2,80 g; priemer 12,2 mm; hrúbka 2,6 mm; 4 1/3 statéra: Au; 2,76 g; priemer 12,0 mm; hrúbka 2,5 mm;
os 12:00; oblý okraj. oblý okraj.
Av.: Mierne barbarizovaný obraz hlavy v helme obrátenej Av.: ako č. 3, razidlo BI.
vpravo, výrazný nos a pery sú znázornené štylizovane. Rev.: ako č. 3, razidlo B1.
Rev.: Doľava kráčajúca postava bojovníka drží v ruke pred
sebou štít. Na vrchole štíta je znak v podobe písmena x.
Pred prednou nohou bojovníka je symbol v tvare písmena Z.
V druhej, za hlavou zdvihnutej ruke drží bojovník krátku
bodnú zbraň. Z úrovne lakťov bojovníka splýva dvojdielna
štóla. Za postavou bojovníka smerom zhora nadol sú
symboly v podobe písmen CIECIN. Na ľavom okraji mincovej
plochy pred štítom je zvýšený okraj mincového kotúčika,
z ktorého v smere proti kráčajúcej postave vystupujú
neidentifikovateľné ostré výbežky.
RFA: Au 100,00 %.25
Lit.: averz i reverz ako Paulsen 1933, Tafel 4, Nr. 80 – Tafel 5,
Nr. 81.
25
Strieborné poldrachmy so sediacou postavou
(poldrachmy, č. 5 – 8)
Poldrachma so sediacou
postavou opierajúcou
sa o štít, Ag
Av.: Hlava s diadémom sprava, pod bradou solárny symbol, ručičiek umiestnené symboly podobné písmenám Ǝ V –
okolo perlovec z drobných pukličiek.26 VVI X. Okraj obrazu lemujú pravidelne rozmiestnené
Rev.: Vo vzduchu „sediaca“ postava zľava, v skrčenej perličky z pukličiek.

ruke pred sebou drží neidentifikovateľný predmet, ľavou Lit.: Lambert 1844, 140/č. 27, tabuľka VIII/27; Scheers 1978,
pokrčenou rukou sa opiera o štít postavený kolmo na zem. 187/č. 888, Pl. XLIV/888; Hildebrandt 1989/99, 16, obr. 5.
Pri okrajoch mincového poľa sú od nôh v smere hodinových
Tento typ vzácnej striebornej mince nemá na ktorý sa touto mincou podrobnejšie zaoberal,
prvý pohľad žiadnu súvislosť so zlatými razbami bol V. Hildebrandt.28 Vo svojej práci o minco-
skupiny Aténa Alkidemos. V hrhovskom náleze vom systéme na území strednej Európy doby
sa vyskytli štyri exempláre tohto typu a nepo- laténskej však tento typ mince začlenil spo-
chybne tvoria najvýznamnejšiu súčasť celého ločne s typom striebornej drachmy s postavou
mincového súboru. A to nielen z pohľadu ich oce- stojaceho bojovníka29 a typom striebornej
nenia na numizmatickom trhu, ale predovšetkým drachmy s konskou protomou30 nesprávne do
z hľadiska významu pre numizmatické bádanie. mincovníctva severoitalských Bójov. Až v sú-
Do objavenia depotu v Hrhove bol známy časnosti E. Kolníková na základe bohatého
iba jeden exemplár mince tohto typu, ktorý nálezového materiálu a s poukazom na histo-
ležal prakticky nepovšimnutý v zbierkach rické udalosti upozornila, že i keltské strie-
severofrancúzskeho mesta Rouen, a to i na- borné mince, prisudzované doposiaľ kmeňu
priek skutočnosti, že prvýkrát bol publiko- severoitalských Bójov, treba spájať s mincov-
26 vaný už v roku 1844.27 Prvým bádateľom, níctvom Keltov nad stredným Dunajom.31
Práve výskyt štyroch exemplárov tejto vzác- Alkidemos a ich obrazových predlôh33 sa
nej mince v hrhovskom súbore umožnil na zá- môžeme domnievať, že strieborné razby patrili
klade obrazovej analýzy a zdokumentovaných k prvým minciam, ktoré začali Kelti v tomto
nálezov potvrdiť, že strieborné drachmy s kon- bimetalickom peňažnom systéme raziť.
skou protomou, strieborné drachmy s postavou I keď to archeologické výskumy zatiaľ
stojaceho bojovníka i poldrachmy so sediacou plne nepotvrdzujú, podľa obrazových vzorov
postavou patria nepochybne do rovnakého a písomných správ, čo o migračných pohyboch
mincového systému ako zlaté keltské razby Keltov zanechali antickí autori,34 možno pred-
zo skupiny Aténa Alkidemos a spoločne sa pokladať, že počiatky razby mincí tejto skupiny
podieľali na vzniku prvej bimetalickej menovej treba hľadať niekedy po roku 269 pr. Kr.
sústavy, čo vytvorili Kelti severne od Dunaja.32 Kľúčovou predlohou na vyslovenie tejto hy-
Vznik tohto menového systému bol ovplyv- potézy sa javí romano-kampánska bronzová
nený pohybom rozsiahlych keltských skupín, litra z obdobia krátko pred rokom 269 pr. Kr.,35
ktoré sa po rokoch 279/278 pr. Kr. vracali do ktorá je tak termínom post quem pre začiatok
dunajsko-karpatskej oblasti z expanzívnych mincovania skupiny mincí Aténa Alkidemos.
ciest po kultúrne vyspelých oblastiach východ- Obrazové predlohy reverzu unikátnych
ného Stredomoria a Apeninského polostrova. strieborných poldrachiem z hrhovského
Ideové impulzy a predlohy, ktoré stáli pokladu nájdeme na razbách tráckeho kráľa
pri vzniku keltského menového systému Lysimacha (297 – 281 pr. Kr.), predovšetkým na
skupiny Aténa Alkidemos, pochádzajú pre- minciach s obrazom bohyne Atény Nikeforos,
dovšetkým z mincovníctva macedónsko- ktorá sa opiera o štít. Inšpiráciou pri averze
-tráckej oblasti, z romano-kampánskych keltskej poldrachmy z hrhovského súboru
a etruských razieb z územia Itálie a čiastočne mohli byť zas mince seleukovských panovníkov
tiež z motívov, čo sa objavujú na niektorých Antiocha I. (281 – 261 pr. Kr.), príp. Antiocha II.
maloázijských, resp. sýrskych minciach (261 – 246 pr. Kr.). Ikonografiou helénskych
seleukovských panovníkov. Práve na základe vzorov a ich keltských imitácií zo skupiny
analýzy strieborných mincí skupiny Aténa Aténa Alkidemos sa zaoberá autor tejto knihy.36
27
5 poldrachma: Ag; 1,61 g; priemer 11,8 mm; hrúbka 2,3 mm.
Av.: razidlo CI. Obraz rovnaký ako pri vyššie uvedenom
typovom opise poldrachmy so sediacou postavou opierajúcou
sa o štít.
Rev.: razidlo C1. Obraz rovnaký ako pri vyššie uvedenom
typovom opise.
Lit.: averz i reverz ako Lambert 1844, 140/č. 27, tabuľka
VIII/27; Scheers 1978, 187/č. 888, Pl. XLIV/888; Hildebrandt
1989/99, 16, obr. 5.

Av.: ako č. 5, razidlo CI.
Rev.: ako č. 5, razidlo C1.

Rev.: ako č.5, razidlo C1. Vodorovný skúšobný zásek
smerujúci od okraja mince až do pása postavy. Slúžil na
overenie, či jadro mince neobsahuje menej hodnotný kov.
8 poldrachma: Ag; 1,70 g; priemer 13,0 mm; hrúbka 2,2 mm;

os 4:00.
Rev.: ako č. 5, razidlo C1.
28 RFA: Ag 97,30 %; Au 1,45 %; Cu 1,25 %.

Druhá zložka nálezu B
– napodobeniny
audoleontského typu
Druhú zložku hrhovského pokladu tvoria zas kôň bez jazdca s gréckym nápisom
keltské mince audoleontského typu. Po- ΑΥΔΩΛΕΟΝ—ΤΟΣ.38 Keltské imitácie audo-
dobne ako mince skupiny Aténa Alkidemos leontského typu však na averzoch zobrazujú
aj audoleontské napodobeniny začali Kelti ovenčenú bradatú hlavu, aká sa nachádza aj
raziť na základe ideovo-hmotných podnetov, na minciach macedónskeho kráľa Filipa II.
s ktorými prišli do kontaktu počas expan- (vládol v rokoch 359 – 336 pr. Kr.). Z tetra-
zívnych ciest na juhovýchodný Balkán. drachiem Filipa II. prevzali Kelti na svoje
Mincovníctvo keltských kmeňov sídliacich imitácie i obraz jazdca na koni. Jediným
v Karpatskej kotline však čerpalo z iných obra- prvkom, čo sa udržal na keltských imitáciách
zových vzorov a vyvíjalo sa iným smerom ako z reverzov originálnych mincí paeónskeho
mincovníctvo keltských kmeňov usadených kráľa Audoleonta, je grécka legenda. Tá sa
v susednej naddunajskej časti Jantárovej cesty. na keltských napodobeninách objavuje od
Pre Keltov z Karpatskej kotliny boli inšpi- verne prevzatej podoby až po značne zbar-
račnými predlohami tetradrachmy Filipa II. barizované formy. Vzhľadom na uvedené
Macedónskeho a paeónskeho kráľa Audo- obrazové prvky prevzaté z razieb Filipa II.
leonta. Jednou zo skupín mincí, ktoré Kelti a na legendu kopírovanú z mincí Audoleonta
v strednom Podunajsku razili a ktoré sú by bolo správnejšie nazývať tieto imitácie
i podstatnou súčasťou hrhovského pokladu, „filipovsko-audoleontskými keltskými napodobe-
sú keltské napodobeniny tzv. audoleontského ninami“. S ohľadom na historicky zaužívané
typu.37Spoločným prvkom keltských mincí pomenovanie však odborná literatúra zotrváva
takéhoto typu je legenda, alebo jej nedoko- na pôvodnom názve „ audoleontské imitácie“.
nalé napodobeniny, vychádzajúca z nápisu na
rube tetradrachmy paeónskeho kráľa Audo- Poklad mincí z Hrhova obsahoval 97 kelt-
leonta (vládol v rokoch 315 – 286 pr. Kr.). ských audoleontských napodobenín. Za-
Na averze staršieho typu tetradrachmy stúpené sú v ňom tri typy tetradrachiem
tohto panovníka je hlava en face a na reverze audoleontského typu.
29
Tetradrachmy – typ hlava s účesom so zatočeným prameňom vlasov
(č. 9 – 27)
Tetradrachma
audoleontského typu hlava
s účesom so zatočeným
prameňom vlasov
Typ „mit Arabeskenlocke“
(s arabeskovitým zatočeným
prameňom vlasov, podľa Pinka
1939/1974, 69, XXII/422),
Typ „Y auf Postament“
(Y na podstavci, podľa
Göbla 1973, Taf. 34/422).
Av.: Bradatá mužská hlava sprava s fúzami prekrývajúcimi meandrovitým symbolom. Pod bruchom koňa je symbol
hornú peru; pery a koreň nosa sú zvýraznené pukličkami. V umiestnený na podstavci z dvoch veľkých proti sebe
Účes za uchom je ukončený vlnovito splývajúcim prameňom postavených písmen L. Okolo obrazu je pravidelný perlovec
vlasov. Na hlave je tzv. „obrátený“ trojradový vavrínový z drobných pukličiek.
veniec. Obraz averzu je značne plastický, predovšetkým Lit.: Petrikovitch 1903, 92 – 93, 96, obr. 2 v strede; Pink
v partii s vavrínovým vencom. Okraj mince lemuje 1939/1974, XXII/422; Göbl 1973, Taf. 34/422/3; Dessewffy
pravidelný perlovec z drobných pukličiek. 1910, Táb. XII/325; Dembski 1998, Taf. 85/1340; Kostial 1997,
Rev.: Kôň v kroku doprava s výrazne zdvihnutou prednou 721; Ziegaus-Sammlung Flesche 2010, 561; Castelin 1978, 123,
nohou, na ňom je jazdec zobrazený bez spodnej časti tela. 202/Nrm. 1226, 1227; Allen 1987, s. 57/xxxi(b), Plate VIII/128,
Postava koňa i jazdca sú značne štylizované. Za hlavou jazdca Plate XXIII/S 126; Scheers 1978, 198/č. 923, Pl. XLVII/923;
sa začína legenda symbolmi V LI, pokračuje symbolom V La Tour 1892/1992 PL.XLVI/ 9731; Muret-Chabouillet 1889,
pred hlavou koňa a končí sa pod zdvihnutou prednou nohou 229, č. 9731 – 9733.
Mince s hlavou so zatočeným prameňom vlasov pár razidiel ale v závislosti od stupňa opotre-
dostupné v známych zbierkach dokazujú, že bovania či poškodenia postupne upravovali
exempláre tohto typu razili viacerými pármi a renovovali. Úpravy averzného razidla (v hr-
razidiel.39 Tetradrachmy tohto typu vyskytu- hovskom náleze typ D) sú označené rímskymi
júce sa v hrhovskom súbore však poukazujú na číslicami od I do II. Úpravy reverzného razidla
použitie jediného páru razidiel. Tento základný zachycuje arabské číslovanie od 1 do 4.
30
11 tetradrachma: Ag; 13,83 g; priemer 22,0 mm; hrúbka 5,4 mm.
Av.: ako č. 9, razidlo DI.
Av.: razidlo DI. Obraz je rovnaký ako uvedený typologický
opis tetradrachmy s hlavou so zatočeným prameňom vlasov, Rev.: ako č. 9, razidlo D1. Šikmý skúšobný zásek cez brucho
pričom spodná časť úzkeho oka je zdola ohraničená tenkou koňa.
oblúkovitou líniou, pukličky znázorňujúce pery sú výrazné,
brada v dolnej časti je cibuľovito zakončená.
Rev.: razidlo D1. Obraz rovnaký ako vyššie uvedený
typologický opis. Hlava jazdca má tvar polmesiaca
s klinovitým nosom. Z čiarok vytvorená hriva koňa je
výrazná, nohy zvieraťa sú naznačené dvojitými líniami
v kĺboch doplnenými pukličkami a zakončené sú výraznými
plnými kopytami. Pod zdvihnutou prednou nohou koňa sa
nachádza symbol meandrovitého tvaru. Na trupe koňa badať
stopy skúšobného dobového záseku. Jeho funkciou bolo zistiť
a prezentovať, že jadro mince obsahuje rovnako kvalitný 12 tetradrachma: Ag; 13,50 g; priemer 22,6 mm; hrúbka 5,1 mm.
drahý kov, aký bol viditeľný na povrchu mince. Av.: razidlo DII. Na rozdiel od predchádzajúceho obrazu
Lit.: identické razidlá averzu a reverzu ako Pink 1939/1974, z razidla DI je oko takmer kruhového tvaru ohraničené
XXII/422; Göbl 1973, Taf. 34/422/3. zdola kratšou líniou. Oproti predchádzajúcemu variantu sú
pukličky na perách malé, na niektorých razbách nebývajú
pre opotrebovanie razidla vyrazené vôbec, a zakončenie
brady je široké. Stopy opotrebovania razidla sa prejavujú tiež
čiarami smerujúcimi lúčovite k okrajom mince a viditeľné sú
smerom k okrajom plochy.
Rev.: razidlo D2. V porovnaní so základným reverzným
razidlom D1 je nos jazdca kratší, odlišná je konská hriva
a iným spôsobom je tiež ukončené zalomenie meandrovitého
symbolu pod prednou nohou koňa. Smerom k okrajom
plochy vidieť opotrebovanie razidla prejavujúce sa čiarami
10 tetradrachma: Ag; 13,86 g; priemer 22,4 mm; hrúbka 5,4 mm; smerujúcimi lúčovite k okrajom mince. Šikmý skúšobný
os 8:00. zásek vedie cez trup jazdca.
Av.: ako č. 9, razidlo DI. Lit.: identické razidlá ako Ziegaus-Sammlung Flesche
2010, 561; Kostial 1997, 721; Allen 1987, Plate VIII/128, Plate
Rev.: ako č. 9, razidlo D1. Na hornej časti pravej prednej nohy
XXIII/S 126; Castelin 1978, 123, 202/Nrm. 1227.
koňa sa začína šikmý zásek.
RFA: Ag 97,00 %; Au 1,20 %; Cu 1,80 %.
31
13 tetradrachma: Ag; 13,64 g; priemer 23,0 mm; hrúbka 5,1 mm; 16 tetradrachma: Ag; 13,59 g; priemer 22,8 mm; hrúbka 5,0 mm.
os 8:00; súkromná zbierka p. č. 7076. Av.: ako č. 12, razidlo DII.
Av.: ako č. 12, razidlo DII. Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Jemný skúšobný zásek v spodnej
Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Jemný skúšobný zásek smeruje časti konského trupu.
šikmo cez hruď jazdca.
RFA: Ag 96,55 %; Au 1,03 %; Cu 2,11 %; Pb 0,31 %.

Av.: ako č. 12, razidlo DII.
14 tetradrachma: Ag; 13,66 g; priemer 24,0 mm; hrúbka 4,9 mm. Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Šikmá skúšobná ryha cez trup
Av.: ako č. 12, razidlo DII. jazdca a brucho koňa.
Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Zvislý klinovitý zásek vedie cez
hrivu koňa.

15 tetradrachma: Ag; 13,67 g; priemer 22,1 mm; hrúbka 5,0 mm. Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Šikmá skúšobná ryha cez brucho
Av.: ako č. 12, razidlo DII. koňa.
Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Stopy záseku cez hrudnú časť
koňa.
32
19 tetradrachma: Ag; 13,88 g; priemer 22,1 mm; hrúbka 5,3 mm. 22 tetradrachma: Ag; 13,66 g; priemer 22,7 mm; hrúbka 5,2 mm.
Av.: ako č. 12, razidlo DII. Av.: ako č. 12, razidlo DII.
Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Šikmý klinovitý zásek cez trup Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Krátky šikmý klinovitý zásek
koňa. cez pás jazdca a hrivu koňa.
Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Vodorovný klinovitý zásek cez pás Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Krátky klinovitý zásek cez brucho
jazdca a šiju koňa. koňa.
Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Šikmý klinovitý zásek cez spodnú Rev.: ako č. 12, razidlo D2. Jemný zvislý klinovitý zásek
časť jazdca a zadnú časť koňa. cez trup koňa.
33
Rev.: razidlo D3. Hlava jazdca je menšia ako na razidle D1.
Symbol pod zdvihnutou prednou nohou koňa má podobu
písmena Π. Vodorovný klinovitý zásek vedie cez šiju koňa
a spodnú časť jazdca.
Lit.: Identické razidlo reverzu ako Dessewffy 1910, Táb.
XII/325; Dembski 1998, Taf. 85/1340.

Rev.: ako č. 25, razidlo D3. Vodorovný klinovitý zásek cez
spodnú časť koňa.

Rev.: razidlo D4. Hlava jazdca je menšia než na razidle D1.
Smerovanie meandrovitého symbolu pod zdvihnutou
prednou nohou koňa je orientované opačným smerom ako
na razidle D1.
Lit.: identické razidlo na reverz ako Castelin 1978, 123, 202/
Nrm. 1226.
34
Tetradrachmy – typ s audoleontským monogramom
(č. 28 – 95)
Tetradrachma
s audoleontským
monogramom
Typ „mit
Audoleonmonogramm“
(podľa Pinka 1939/1974, 70,
XXII/429 – 432).
Av.: Bradatá mužská hlava sprava s esovitými fúzami papuľou koňa písmeno Ω, medzi prednými nohami symbol
a pery zvýraznené dvoma pukličkami. Úzke oko je podobný písmenu S. Pod bruchom koňa je tzv. audoleontský
zospodu lemované poloblúkom. Na hlave je „obrátený“ monogram. Konská hlava má predimenzovane veľké
trojradový vavrínový veniec. Spod prednej časti venca zahrotené ucho, orámované oko a otvorenú papuľu zakončenú
splýva oblúčikovitá girlanda v strede oblúčikov zdobená pukličkami. Hriva je znázornená radom pukličiek. Pri okraji
pukličkami. Obraz averzu je značne plastický, predovšetkým mince sa nachádza pravidelný perlovec z drobných pukličiek.
v partii s vavrínovým vencom. Okraj mince lemuje Lit.: Pink 1939/1974, 70, XXII/429 – 432; Göbl 1973, Taf.
pravidelný perlovec z drobných pukličiek. 35/429/1 – 4; Dessewffy 1910, Táb. XII/326 – 328; Dembski
Rev.: Kôň v kroku doprava s výrazne zdvihnutou prednou 1998, Taf. 86/1343 – 1347, 1349; Kostial 1997, 128, č. 723;
nohou, na ňom je jazdec zobrazený bez spodnej časti tela. Ziegaus-Sammlung Flesche 2010, 214, č. 563; Castelin 1978,
Trup koňa i jazdca sú značne štylizované. Jazdcovu hlavu 123, 201/Nrm. 1218 – 1219; Allen 1987, s. 57/xxxi(a), Plate
s ostrou briadkou a klinovitým nosom zdobí účes z troch VIII/124 – 127, Plate XXIII/S 125; Torbágyi 2008, 87 – 93;
prameňov vlasov, v spodnej časti zopnutých do krátkeho La Tour 1892/1992 PL.XLVI/ 9740; Muret-Chabouillet 1889,
vrkoča. Za hlavou jazdca je niekoľkokrát zalomená čiara, pred 230, č. 9739 – 9742.
35
Tetradrachma s audoleontským monogra- Hrhovský poklad je so 68 exemplármi nielen
mom je druhým typom zo skupiny audo- najväčším súborom keltských mincí s audoleont-
leontských keltských imitácií s obráteným ským monogramom, ale podstatne rozširuje i po-
vavrínovým vencom na averze, vyskytu- čet známych variantov lícovej a rubovej strany.
júcim sa v hrhovskom náleze. Množstvom Analýza mincí z hrhovského nálezu pritom
68 exemplárov v ňom tvorí najpočetnejšiu ukazuje, že všetky mince tohto typu vyrazili jed-
skupinu. Mince s audoleontským monogra- ným základným párom razidiel, ktorých averz-
mom sa nachádzajú vo viacerých verejných nú-spodnú alebo reverznú-vrchnú časť podľa
zbierkach a objavujú sa často i v ponukách potreby renovovali. Stávalo sa tak predovšetkým
aukčných spoločností. Doposiaľ však nebol z dôvodu opotrebovania, prípadne drobnej-
zaznamenaný žiadny hromadný nález s min- šieho poškodenia horného či dolného razidla.
cami tohto typu. Analýzou tetradrachiem Jednotlivé fázy úprav averzného razidla
s audoleontským monogramom sa podrobne tohto typu tetradrachmy (v hrhovskom
zaoberala maďarská bádateľka M. Torbágyi, náleze typ E) sú číslované rímskymi čísli-
ktorá vo svojej práci uvádza štyri averzné cami od I do IV, úpravy reverzného razidla
a osem reverzných obrazových variantov.40 zachycuje arabské číslovanie od 1 do 17.
Av.: razidlo EI. Obraz je rovnaký ako v uvedenom Av.: ako č. 28, razidlo EI.
typologickom opise tetradrachmy s audoleontským Rev.: ako č. 28, razidlo E1.
monogramom.
Rev.: razidlo E1. Obraz rovnaký ako uvádza vyššie uvedený
typologický opis, pričom konská hriva je znázornená radom
desiatich pukličiek, v orámovaní konského oka sú dve
pukličky.
Lit.: Averz je identický ako Göbl 1973, Taf. 35/422/1, reverz
tohto variantu nie je známy.
36
Av.: ako č. 28, razidlo EI. Av.: ako č. 28, razidlo EI.
Rev.: razidlo E2. Na rozdiel od predchádzajúceho obrazu je Rev.: ako č. 30, razidlo E2.
pozmenená hlava jazdca aj jeho zadná ruka. Kôň má inak
tvarované ucho a hrivu tvorí deväť pukličiek, v orámovaní
oka chýbajú pukličky.
Lit.: Tento typ reverzu literatúra neuvádza.

Av.: ako č. 28, razidlo EI.
Rev.: ako č. 30, razidlo E2. Razené razidlom s prasklinou za
zadnou rukou jazdca.
Rev.: ako č. 30, razidlo E2.

Rev.: ako č. 30, razidlo E2. Razené razidlom s prasklinou za
zadnou rukou jazdca.
37
Av.: razidlo EII. Oproti predchádzajúcemu razidlu EI sa Av.: ako č. 36, razidlo EII.
vytratil z obrazu predný oblúčik girlandovej výzdoby pod Rev.: razidlo E4. V porovnaní s predchádzajúcou obrazovou
vavrínovým vencom. Oko na tvári je väčšie. fázou má jazdec inú hlavu a prepracované obe ruky. Odlišná
Rev.: razidlo E3. Hlava jazdca má polmesiačkovitý tvar, je lomená čiara za hlavou jazdca. Oko koňa je zvýraznené
jazdec má inak skrčenú zadnú ruku. Tvar konského ucha pukličkou. Audoleontský monogram pod bruchom koňa je
je odlišný, hrivu koňa tvorí sedem pukličiek a oko je bez pozmenený.
pukličky. Pozmenený je tiež audoleontský monogram pod Lit.: rovnaký reverz ako Dembski 1998, Taf. 86/1344
bruchom koňa. a Torbágyi 2008, 88 – R2a.
Lit.: Pink 1939/1974, XXII/429; Göbl 1973, Taf. 35/429/1;
averz identický ako Torbágyi 2008, 88 – A2; reverz ako
Castelin 1978, 123, 201/Nrm. 1219.

Av.: ako č. 36, razidlo EII.
37 tetradrachma: Ag; 13,55 g; priemer 24,8 mm; hrúbka 4,7 mm;
os 6 : 00.
RFA: Ag 97,60 %; Cu 1,10 %; Au 1,30 %.

38
41 tetradrachma: Ag; 13,70 g; priemer 23,8 mm; hrúbka 4,7 mm; 43 tetradrachma: Ag; 13,58 g; priemer 24,5 mm; hrúbka 4,7 mm.
os 6 : 30; súkromná zbierka p. č. 7075.
Rev.: razidlo E7. Razidlo bolo pravdepodobne renovované,
Rev.: razidlo E5. Jazdec má inú hlavu a odlišnú spodnú časť pričom niektoré obrazové prvky, napríklad audoleontský
trupu. Lomená čiara za hlavou jazdca i jeho predná ruka monogram, zostali nezmenené.
majú tiež inú podobu. Hriva koňa je z ôsmich pukličiek, oko
Lit.: Dembski 1998, Taf. 86/1343; reverz podobný ako
je bez pukličky. Audoleontský monogram pod bruchom koňa
Torbágyi 2008, 88 – R2.
i S pod jeho prednou nohou sú pozmenené.
RFA: Ag 96,56 %; Cu 2,02 %; Au 1,06 %; Pb 0,36 %.
Lit.: Castelin 1978, 201/Nrm. 1218; Ziegaus-Sammlung
Flesche 2010, 214, č. 563; Allen 1987, Plate VIII/124, Plate
XXIII/S 125; Kostial 1997, 128, č. 723; reverz rovnaký ako
Torbágyi 2008, 88 – R2.

Rev.: razidlo E8. Niektoré časti obrazu majú stopy dvojrazby.
Audoleontský monogram je asymetrický.

Rev.: razidlo E6. Trup jazdca i koňa je štíhly, hlava jazdca
nemá klinovitý nos a kôň je bez hrivy.
39
Av.: razidlo EIII. Kvalitou vypracovania je obraz Av.: ako č. 45, razidlo EIII.
porovnateľný s variantom EI. Girlanda pod vavrínovým
vencom je krátka. Nad úzkym okom je zvýraznený
nadočnicový oblúk. Rozdiely v obraze sú zreteľné v partii
okolo ucha a v detailoch bokombriadky. Pod pukličkou
znázorňujúcou dolnú peru je ďalšia menšia puklička.
Rev.: razidlo E9. Razidlo s rovnakou hlavou jazdca ako na
variante E2. Rozdiely v množstve detailov svedčia však
o mladšej obrazovej fáze.
Lit.: averz ako Göbl 1973, Taf. 35/429/3; resp. ako Torbágyi
2008, 88 – A3, reverz ako Torbágyi 2008, 88 – R5.

Av.: ako č. 45, razidlo EIII.

Rev.: ako č. 45, razidlo E9. Degenerovaný obraz
z opotrebovaného razidla E9. Ucho koňa je zaoblené. Zo
symbolu S pod zdvihnutou konskou nohou zostala iba
skupina šiestich pukličiek. Av.: ako č. 45, razidlo EIII.

40
Av.: ako č. 54, razidlo EIV.


Av.: razidlo EIV. Došlo k prepracovaniu girlandovitej
výzdoby. Pukličky znázorňujúce pery sú umiestnené inak. Av.: ako č. 54, razidlo EIV.
Rev.: razidlo E10. Hlava jazdca má tvar polmesiaca. Rev.: ako č. 54, razidlo E10.
Audoleontský monogram je pozmenený. Hrivu koňa
tvorí deväť pukličiek.
Lit.: averz ako Torbágyi 2008, 88 – A1, reverz ako Torbágyi
2008, 88 – R1.

41 Rev.: ako č. 54, razidlo E10.
Av.: ako č. 54, razidlo EIV. Časť obrazu má stopy dvojrazby.
Rev.: ako č. 54, razidlo E10. Nepatričnú časť kovu v línii nosa, čo vznikla pri dvojrazbe,
odstránili mechanicky.

Rev.: ako č. 54, razidlo E10. 63 tetradrachma: Ag; 13,45 g; priemer 26,5 mm; hrúbka 4,2 mm.
Av.: ako č. 62, razidlo EIV. Časť obrazu má stopy dvojrazby.

Rev.: ako č. 54, razidlo E10. Jazdec má oko znázornené 64 tetradrachma: Ag; 13,49 g; priemer 25,0 mm; hrúbka 4,9 mm.
pukličkou. Audoleontský monogram je menej výrazný. Av.: ako č. 54, razidlo EIV.
Rev.: razidlo E11. Pod trupom jazdca vidieť výraznú pukličku.
Papuľa koňa je zvonovito rozšírená a pred jeho hlavou badať
stopy nedokonalej opravy razidla.
42
Av.: ako č. 54, razidlo EIV. Av.: ako č. 54, razidlo EIV.
Rev.: ako č. 64, razidlo E11. Rev.: razidlo E12. Na hlave jazdca a jeho zadnej ruke došlo
ku zmene obrazu. Upravili tiež hornú časť audoleontského
monogramu. Chvost koňa je na začiatku širší.
Lit.: reverz ako Torbágyi 2008, 88 – R1a.


Rev.: ako č. 64, razidlo E11. Obraz s dvojrazbou. V dôsledku
70 tetradrachma: Ag; 13,49 g; priemer 23,9 mm; hrúbka 4,7 mm;
opotrebovania razidla je konská papuľa zatvorená.
os 8 : 00.
RFA: Ag 97,10 %; Cu 1,80 %; Au 1,10 %.
43
71 tetradrachma: Ag; 13,33 g; priemer 23,5 mm; hrúbka 5,0 mm. 75 tetradrachma: Ag; 13,33 g; priemer 23,3 mm; hrúbka 4,7 mm;
os 8 : 00; súkromná zbierka p. č. 7077.
RFA: Ag 97,19 %; Cu 1,44 %; Au 1,11 %; Pb 0,26 %.

Av.: ako č. 54, razidlo EIV. Obraz s dvojrazbou.
Rev.: ako č. 68, razidlo E12. 76 tetradrachma: Ag; 13,54 g; priemer 23,7 mm; hrúbka 4,9 mm.
Rev.: razidlo E13. Predná ruka jazdca je v porovnaní
s predchádzajúcou fázou obrazu kratšia. Odlišuje sa aj hlava
jazdca. Hlava a predná noha koňa sú vztýčené vyššie, iný tvar
má tiež jeho ucho.


Rev.: razidlo E14. Hlava jazdca má iný tvar. V orámovaní
konskej hlavy je oko znázornené pukličkou. Inú podobu má
aj audoleontský monogram.

44
Rev.: razidlo E15. Oproti predchádzajúcej obrazovej fáze
došlo ku zmene v zaoblení špičky konského ucha a hornej
časti prednej zdvihnutej nohy koňa. Jazdec nemá oko
zvýraznené pukličkou. Objavujú sa výrazné neopravené
defekty razidla.





45 Rev.: ako č. 78, razidlo E15.


Rev.: razidlo E16. Došlo k úprave hlavy aj predĺženiu papule
Rev.: ako č. 78, razidlo E15. koňa. Zvýraznená je zadná ruka jazdca.
Rev.: ako č. 78, razidlo E15. Rev.: ako č. 89, razidlo E16.
46
Rev.: ako č. 89, razidlo E16. Rev.: ako č. 89, razidlo E16a. Došlo k úprave palca jazdcovej
zadnej ruky.

Rev.: razidlo E17. Renováciou razidla získal kôň nové
stvárnenie predovšetkým v rebrovanej konskej hrive,
ktorú uzatvára oblá línia. Konská hlava má skrátenú
papuľu a menšie ucho. Nohy koňa sú menej realistické
ako v predchádzajúcich obrazových fázach. Upravený je
i audoleontský monogram. Opravu razidla evidentne robila
iná osoba ako majster pôvodného razidla typu Pink 429.

47
Tetradrachmy – typ s trojuholníkovým ornamentom
(č. 96 – 105)
Tetradrachma
s trojuholníkovým
ornamentom
Typ „mit
Dreiecksornament“
(podľa Pinka 1939/1974,
68, XXI/413).
Av.: Vavrínovým vencom ozdobená bradatá mužská hlava niekedy spojuje viackrát zalomená čiara. Pomerne
sprava má esovito zatočené fúzy a spodnú peru zvýraznenú realisticky zobrazený kôň stojí na základni pozostávajúcej
pukličkou. Esovito tvarované ucho je v hornej časti z vodorovnej, niekoľkokrát zalomenej línie. Špecifický tvar
vyplnené pukličkou a za uchom splýva spod venca niekoľko konskej hrivy je vytvorený rebrovito umiestnenými čiarkami
prameňov vlasov. Oko je zhora i zdola rámované výraznou uzavretými z vonkajšej strany dlhým oblúkom. Hlava koňa
líniou, dúhovku zvýrazňuje poloblúk. Okraj mince lemuje má tvar osmičky, ucho je zjednodušene znázornené dopredu
pravidelný perlovec z drobných pukličiek. smerujúcou čiarou. Pod konskou papuľou sa nachádza menší
Rev.: Postava koňa i jazdca sú štylizované. Kôň v kroku trojuholníkový a niekedy i ďalší geometrický ornament
doprava má zdvihnutú prednú nohu, jazdec na koni je podobný gréckemu písmenu ∑. Okolo obrazu je pravidelný
zobrazený bez spodnej časti tela. Trup jazdca pozostáva perlovec z drobných pukličiek.
z dvoch častí, z ktorých vpredu i vzadu vyčnieva niekoľko Lit.: Pink 1939/1974, 68, XXI/413; Göbl 1973, Taf. 33/413/1 – 3;
ostňov. Z pliec jazdca smeruje dozadu šikmá línia Dessewffy 1910, Táb. XXXI/776; Dembski 1998, Taf. 85/1331;
pravdepodobne znázorňujúca plášť. Na hlave má jazdec Ziegaus-Sammlung Flesche 2010, 209, č. 552; Allen 1987,
helmu s chocholom a pred aj za hlavou trojuholníkové s. 58/xxxiiii(b), Plate XXIII/S128; Scheers 1978, 198,
ornamenty s pukličkami na vrcholoch. Oba ornamenty PL.XLVII/922.
48
Tento typ tetradrachmy zaradil K. Pink v kata- prinajmenšom na regionálnu blízkosť typov
lógu východokeltských mincí do skupiny au- Pink 429 a Pink 413. Spojujúcim článkom sú
doleontských napodobenín s tzv. „novým rever- reverzy oboch mincí. Minca č. 95 z hrhovského
zom“. I keď typ s trojuholníkovým ornamentom nálezu naznačuje, že „rebríkovitá hriva“ na
nemá na prvý pohľad žiadnu výraznejšiu súvis- jej reverze mohla byť kopírovaná práve podľa
losť s dvoma predchádzajúcimi typmi keltských reverzu typu Pink 413. Všetky tetradrachmy
audoleontských imitácií, reverz tetradrachmy z hrhovského pokladu zdobené trojuholníko-
č. 95 z hrhovského pokladu – s audoleontským vým ornamentom razili jedným párom razidiel
monogramom (typ Pink 429) – poukazuje upravovaným podľa stupňa opotrebovania.
96 tetradrachma: Ag; 13,62 g; priemer 24,4 mm; hrúbka 5,0 mm. 97 tetradrachma: Ag; 13,69 g; priemer 23,5 mm; hrúbka 5,0 mm;
os 7:30; súkromná zbierka p. č. 7074.
Av.: razidlo FI. Obraz zhodný s typologickým opisom
tetradrachmy s trojuholníkovým ornamentom. Av.: ako č. 96, razidlo FI.
Rev.: razidlo F1. Obraz zhodný s vyššie uvedeným Rev.: ako č. 96, razidlo F1.
typologickým opisom. RFA: Ag 97,09 %; Cu 1,59 %; Au 1,15 %; Pb 0,17 %.
Lit.: Averzné i reverzné razidlo je identické s Allen 1987,
Plate XXIII/S128; Scheers 1978, PL.XLVII/922.

Av.: ako č. 96, razidlo FI.
Rev.: ako č. 96, razidlo F1.
49
99 tetradrachma: Ag; 13,80 g; priemer 24,5 mm; hrúbka 5,1 mm. 101 tetradrachma: Ag; 13,52 g; priemer 24,5 mm;
Av.: ako č. 96, razidlo FI. hrúbka 4,8 mm.
Rev.: ako č. 96, razidlo F1. Av.: ako č. 100, razidlo FII.
100 tetradrachma: Ag; 13,48 g; priemer 23,5 mm;

hrúbka 5,0 mm; os 6 : 00. 102 tetradrachma: Ag; 13,51 g; priemer 24,1 mm; hrúbka 5,1 mm.
Av.: razidlo FII. Horná časť ucha je oproti predchádzajúcej Av.: ako č. 100, razidlo FII.
fáze tvarovaná odlišne. Rev.: ako č. 100, razidlo F2.
Rev.: razidlo F2. Lomená čiara tvoriaca základňu obrazu
je kratšia než pri variante F1. Nad hlavou jazdca chýba
prepojenie medzi oboma trojuholníkovými ornamentmi
a trojuholníkový ornament pod papuľou koňa zostal bez
ďalšej ozdoby.
RFA: Ag 96,70 %; Cu 2,10 %; Au 1,20 %.

hrúbka 4,9 mm.
Av.: ako č. 100, razidlo FII.
50
hrúbka 5,4 mm.
Rev.: razidlo F3. Došlo k celkovej úprave obrazu. Pozmenili
lomenú čiaru tvoriacu základňu obrazu a upravili aj
trojuholníkovú výzdobu okolo hlavy jazdca. Iný tvar majú
tiež trup, hlava jazdca a symboly pod konskou papuľou.
51
Averz poldrachmy
so sediacou postavou
52 na reverze
Typologický III
a metrologický rozbor
nálezu, datovanie razby
a predlohy mincí
Podľa základných typologických znakov patria obrazové a hmotnostné znaky napovedajú,
mince z hrhovského depotu do dvoch odlišných že razbu všetkých mincí hrhovského súboru
skupín keltských razieb. Prvú skupinu tvoria ovplyvnili predovšetkým inšpiračné pod-
razby s obrazom Atény Alkidemos, pôvodom nety súvisiace s migráciou Keltov v čase ich
z naddunajského koridoru Jantárovej cesty, vojnových konfliktov v Macedónii, Trácii
druhú skupinu keltské napodobeniny filipov- a Grécku medzi rokmi 310 až 279/278 pr. Kr.
ských a audoleontských tetradrachiem, ktorých Zmienky o udalostiach tých čias sú zazna-
miesto pôvodu sa dá predpokladať na juhu menané v písomných správach antických
stredného Slovenska a v severnom Maďarsku. autorov a prejavujú sa i v archeologických
Hromadný nález mincí z Hrhova, oboha- prameňoch, predovšetkým v hrobovej výbave
tený sedlovito ohnutým zlatým prsteňom, je keltských pohrebísk v Karpatskej kotline.41
významnou sondou, ktorá poodhaľuje v oboch Okrem toho, že na konci stupňa LT B2
monetárnych častiach nálezu niektoré doposiaľ a začiatku LT C1 sa na keltských pohrebiskách
neznáme súvislosti medzi jednotlivými typmi v Karpatskej kotline začínajú objavovať he-
keltských mincí. Zatiaľ čo nové pohľady na lénske importy z územia Macedónie a Grécka,
mince patriace do bimetalického peňažného na tom istom území sa v hrobovej výbave
systému Aténa Alkidemos umožňuje predovšet- keltských bojovníkov nachádza i značné
kým strieborná poldrachma so sediacou posta- množstvo artefaktov, ktorých pôvod treba
vou (č. 5 – 8 v katalógu), obrazová analýza kelt- hľadať na kmeňových územiach západokelt-
ských filipovsko-audoleontských napodobenín ských Sennonov, Belgov a Volkov Tektoságov.
zas poodhaľuje doteraz neznáme súvislosti Podľa dobových písomných prameňov boli
medzi všetkými tromi typmi tetradrachiem, práve príslušníci týchto keltských kmeňov
ktoré sa v hrhovskom náleze vyskytli. priamymi účastníkmi vojnového ťaženia
Napriek tomu, že keltské mince oboch do Macedónie a Grécka. Okrem importova-
skupín pokladu pochádzajú z rozdielnych ných archeologických artefaktov začínajú
regiónov a odlišujú sa po ikonografic- Kelti v stupni LT B2 helénske predmety
53 kej aj metrologickej stránke, ich hlavné každodennej potreby v domácom prostredí
i napodobovať, čo má taktiež odraz v hrobo-
vej výbave plochých keltských pohrebísk.
Podobne ako Kelti sídliaci v Karpatskej
kotline napodobňovali niektoré helénske pred-
mety každodennej potreby, tak sa vplyvy civi-
lizačne vyspelých mediteránnych kultúr začali
po rokoch 279/278 pr. Kr. výrazne prejavovať
aj pri formovaní keltského mincovníctva. Bolo
to predovšetkým mincovníctvo Macedónie,
Trácie, ale i razby z územia Itálie, ktoré mali
hlavný podiel nielen na konštituovaní prvých
mincových systémov Keltov v dunajsko-kar-
patskom priestore, ale i na vytváraní obrazovej
podoby najstarších keltských mincí. Ku dvom
takýmto stredoeurópskym keltským peňažným
systémom patria i razby z hrhovského pokladu.
Veľká miera poznatkov o histórii Kel-
tov v oblasti Karpatskej kotliny a stredného
Podunajska, vzťahujúca sa k obdobiu LT B1
až LT C1, pochádza z výsledkov výskumov
plochých keltských pohrebísk. Tie však, až
na výnimočné prípady,42 poskytujú minimum
archeologicky overených nálezových pamiatok,
ktoré by mohli výraznejšie prispieť k osvetle-
niu počiatkov keltského mincovníctva v stredo-
európskom sídelnom priestore. Na rozšírenie
poznatkov o formovaní mincových systémov
stredoeurópskych Keltov preto treba využívať
aj všetky dostupné analýzy. Tie by mali čerpať
nielen z písomných informácií starovekých
autorov, z neveľkého počtu archeologicky
overených hmotných pamiatok nefunerálneho
pôvodu, ale i z typologicko-metrologického
rozboru keltských mincí a ich historicky zná-
mych antických vzorov. Hromadný nález mincí
z Hrhova možnosti takýchto analýz poskytuje.
54
Typologický a metrologický A
rozbor, datovanie razby
a predlohy mincí skupiny
Aténa Alkidemos
Numizmatický výskum považuje za najstaršie Na názoroch o datovaní mincí typu Aténa
zlaté mince, ktoré začali raziť Kelti v naddu- Alkidemos sa súčasná numizmatika dodnes
najskom sídelnom priestore, napodobeniny nezjednotila. Niektoré názory predpokla-
zlatých statérov s postavou Atény Niké.43 Ich dajú začiatok razby tohto typu v závereč-
vzorom boli razby macedónskeho kráľa Ale- ných dekádach 3. storočia pr. Kr.,46 iné ho
xandra III. (336 – 323 pr. Kr.). Podľa súčasných posúvajú k polovici 3. storočia pr. Kr.47
poznatkov sa však o nich dá uvažovať iba ako Najnovší obsiahly materiál, použiteľný pri
o prvých pokusoch Keltov raziť vlastné mince. datovaní mincí Aténa Alkidemos, poskytuje
Súčasťou prvej, s najväčšou pravdepodob- predovšetkým nálezový fond z moravskej loka-
nosťou bimetalickej menovej sústavy sa v stred- lity Němčice nad Hanou. Podľa tam získaných
nom Naddunajsku stali až zlaté mince typu archeologických predmetov je počiatok tohto
Aténa Alkidemos. Zlaté menové jednotky tohto moravského výrobného a obchodného centra
peňažného systému tvorili statér s priemer- datovaný na koniec stupňa LT B2, t. j. do rokov
nou hmotnosťou 8,17 g a jeho čiastkové diely 260/250 pr. Kr., s rozkvetom v stupňoch LT C1
v hodnotách 1/3 statéra, 1/8 statéra a 1/24 sta- – LT C2, t. j. v rokoch 260/250 – 125 pr. Kr.48
téra,44 strieborné zas drachma a poldrachma. V Nemčiciach nad Hanou sa predpokladá
V numizmatike sa dlho akceptoval názor, i razba zlatých mincí typu Aténa Alkidemos.
podľa ktorého reverzy keltských mincí typu Ako ukazujú najnovšie nálezy keltských
Aténa Alkidemos boli ovplyvnené obrazovou mincí, pochádzajúce predovšetkým z nad-
podobou tetradrachiem macedónskeho kráľa dunajskej časti Jantárovej cesty, ale i poklad
Filipa V. (221 – 211 pr. Kr.). Na ich reverzoch z Hrhova, tak pri chronologickom zaradení
sa nachádzal obraz bohyne Atény Alkidemos, zlatých keltských mincí s postavou Atény
ktorú ako ochrankyňu ľudu, miest a štátov Alkidemos treba prihliadať aj na hospodár-
zobrazovali v splývajúcom rúchu, s prilbou na sko-spoločenskú situáciu stredoeurópskych
hlave, v ľavej ruke so štítom aigis, podľa povestí Keltov. Už samotná existencia keltských
zhotoveným z kože Titana alebo Gorgony, centier na trase Jantárovej cesty, ako i kontakty
v pravej ruke s kopijou. Z obrazových atribútov keltského etnika s vyspelými stredomorskými
na minciach tohto panovníka, pozostávajúcich civilizáciami predstavovali významný impulz
zo značky „x“ na štíte bohyne Atény Alkidemos na vytvorenie vlastnej meny. Mediteránny
a z monogramov pri jej nohách, vychádzali i hy- svet v období rozvoja keltskej civilizácie
potézy, že s razbou keltských napodobenín tohto v 3. storočí pr. Kr. už približne tristo rokov
55 typu sa nemohlo začať pred vládou Filipa V.45 úspešne využíval výhody fungujúcej peňažnej
výmeny. Hospodárske predpoklady na razbu Atény Alkidemos, Atény Promachos a Dia
mincí v prostredí strednej Európy navyše hromovládcu, je na keltských imitáciách
po rokoch 279/278 pr. Kr. urýchlil návrat skupiny Aténa Alkidemos znázorňo-
rozsiahlych keltských skupín z bojov v Mace- vaná postava bojovníka. Opásaný je vý-
dónii a Grécku. Bohatá korisť, technologické razným opaskom, v jednej ruke má štít
poznatky a praktické skúsenosti sa v pomerne a v druhej, zdvihnutej ruke drží dýku.
krátkom čase po ich návrate odzrkadlili Vychádzajúc z časového rámca antic-
v podobe niektorých predmetov, ktoré začali kých mincí, ktoré sa na obrazovej podobe
Kelti vyrábať podľa gréckych originálov. keltských razieb mohli podieľať, možno
S obdobnou situáciou, akú odrážajú archeo- začiatok keltského napodobovania zlatých
logicky zdokumentované a chronologicky mincí typu Aténa Alkidemos predpokladať
datované keltské predmety každodennej najneskoršie v polovici 3. storočia pr. Kr.53
potreby vyrábané podľa gréckych vzorov už Význam pokladu z Hrhova však spočíva
v keltskom prostredí, preto treba počítať i pri predovšetkým v tom, že popri dvoch zlatých
formovaní keltských peňažných systémov. keltských statéroch (č. 1 – 2 v katalógu), dvoch
Predpoklady na razbu vlastných mincí boli zlatých minciach v hodnote 1/3 statéra (č. 3 – 4
u Keltov podložené skúsenosťami, ktoré keltskí v katalógu) typu Aténa Alkidemos, obsahoval
remeselníci získali od vyspelých helenistic- aj štyri strieborné poldrachmy (č. 5 – 8 v kata-
kých civilizácií. Okrem tam nadobudnutých lógu). Na averze týchto poldrachiem je hlava
nehmotných podnetov, urýchľujúcich zave- s diadémom. Na reverze zobrazená sediaca
denie peňažného obehu v keltskom sídelnom postava zľava drží v pokrčenej ruke pred sebou
priestore, dokumentuje používanie a obľubu neidentifikovateľný predmet a ľavou pokrče-
gréckych mincí v prvej polovici 3. storo- nou rukou sa opiera o štít postavený kolmo
čia pr. Kr. aj ich zvýšený prílev do rôznych na zem. Okolo obrazu sa tiahne legenda Ǝ V –
častí Keltmi osídlenej strednej Európy.49 VVI X. Tento typ striebornej keltskej mince je
Na skutočnosť, že vzor použitý pri razbe mimoriadne vzácny. Doposiaľ bol známy iba
tohto typu mincí nemožno vidieť iba v tetra- jeden exemplár, ktorý sa prinajmenšom už od
drachmách Filipa V., ale i iných antických 19. storočia nachádza v zbierkach severofran-
minciach, poukazuje okrem historických cúzskeho mesta Rouen.54 Reverz tejto keltskej
predpokladov aj analýza obrazovej náplne razby čerpal námetovo z ikonografie razieb
zlatých nominálov typu Aténa Alkidemos50 tráckeho vládcu Lysimacha (323 – 281 pr. Kr.).
a ich systémovo príbuzných radov.51 S obra- Na reverzoch jeho mincí sa začiatkom 3. sto-
zovými motívmi Atény Alkidemos sa stretá- ročia pr. Kr. objavuje obraz sediacej Atény
vame na razbách viacerých helenistických Nikeforos, opierajúcej sa o kruhový štít.55
panovníkov. Je evidentné, že Kelti pri napo- Tento typ keltskej mince si zasluhuje mi-
dobovaní typu Aténa Alkidemos mohli čer- moriadnu pozornosť. Spolu s dvomi ďalšími
pať inšpiráciu z viacerých predlôh razených keltskými razbami vytvára skupinu striebor-
širším okruhom antických vládcov. Ide pritom ných razieb patriacich do keltského bimetalic-
o vzory staršieho pôvodu než doteraz uvá- kého mincového systému Aténa Alkidemos.56
dzaná „inšpiračná“ tetradrachma Filipa V.52 Tieto tri strieborné razby sú navyše nezastu-
Na rozdiel od pôvodných helenistic- piteľným článkom, ktorý napomáha k spres-
56 kých predlôh, s mytologickými postavami neniu časového pôvodu celej bimetalickej
keltskej peňažnej sústavy zahrňujúcej tak týchto troch typov strieborných mincí ani
zlaté, ako i strieborné mince typu Aténa ich vzťah ku zlatým keltským razbám typu
Alkidemos s postavou stojaceho bojovníka. Aténa Alkidemos. Rudolf Paulsen v katalógu
Numizmatický výskum doposiaľ nedo- bójskych razieb opísal typ A a typ B z troch
kázal spoľahlivo vyriešiť problém pôvodu nasledovných typov strieborných mincí.
Typ A, drachma
s konskou protomou
Av.: Hlava sprava s diadémom, pod bradou sú dva obrazce Rev.: Konská protoma sprava, legenda ROMA – VIII,
meandrovitého tvaru, okolo sa tiahne perlovec z pukličiek. pod konskou papuľou solárny symbol. Okolo perlovec
z pravidelných pukličiek.
Lit.: Paulsen 1933, 21 – 23, Taf.VIII/183 – 187.
57
Typ B, drachma
s postavou bojovníka
Av.: Hlava s diadémom sprava, pod bradou dva obrazce okrajom štítu je zvislá lomená kľukatka a symbol Π, vpravo
meandrovitého tvaru. Okolo perlovec z pukličiek. za postavou symbol E, po pravom okraji zvisle legenda
CIECIN alebo jej variácie. Okolo perlovec z pukličiek.
Rev.: Postava stojaceho bojovníka, ktorý kráča doľava, pred
sebou drží štít a v napriahnutej ruke za hlavou dýku. Spod Lit.: Paulsen 1933, 21 – 23, Taf.VIII/188 – 194; Forrer
štítu a napriahnutej ruky splývajú štóly. Pod spodným 1908/1968, 194
Tretí typ striebornej keltskej razby, v hrhov- postava bojovníka, pomenovanie Aténa
skom poklade zastúpený štyrmi exemplármi Alkidemos je vzhľadom na historicky za-
(č. 5 – 8 v katalógu), pozornosti R. Paulsena žitý názov vhodné používať i naďalej.
unikol, a to i napriek tomu, že táto minca O zlatých razbách skupiny Aténa Alkide-
bola v čase jeho pôsobenia už publikovaná. mos sa od počiatkov vedeckej numizmatiky
Strieborné mince typov A s konskou zaznamenalo veľa serióznych, ale i menej
protomou a B s postavou bojovníka boli akceptovateľných názorov. Za zmienku stojí
už v počiatkoch numizmatického bádania napríklad vyjadrenie vlastenecky orien-
v centre širokého záujmu najmä pre ich tovaného moravského historika F. Bočka
ikonografickú podobu so zlatými tretino- z prvej polovice 19. storočia. Ten považo-
vými dielmi statérov označovaných ako typ val typ Aténa Alkidemos za mince razené
Minerva/Aténa Alkidemos.57 Tieto typy sú, Slovanmi v časoch Veľkomoravskej ríše,
až na rozdiely v detailoch reverzov, takmer predovšetkým s odkazom na zbroj bojov-
identické s rubovým obrazom striebor- níka a legendu na rube, ktorú čítal ako
ných mincí typu B s postavou bojovníka. Pegnaze.58 Ešte ďalej zašiel známy český
Strieborné razby typov A, B, C i zlaté národný buditeľ V. Hanka, ktorý na základe
mince s postavou stojaceho bojovníka Bočkovej interpretácie zlaté mince sfalšoval
ukazujú na prácu rovnakých mincových a za hlavou na averze ich „vylepšil“ opisom
58 dielní. Napriek tomu, že na ich rube je ΡΛCTHCΛ.., ktorý sa mal čítať ako Rastislav.59
Typ C, poldrachma
so sediacou postavou
opierajúcou sa o štít
Av.: Hlava s diadémom sprava, pod bradou solárny symbol. pokrčenou rukou sa opiera o štít postavený kolmo na zem.
Okolo perlovec z drobných pukličiek. Okolo legenda Ǝ V – VVI X a perlovec z pukličiek.
Rev.: Vo vzduchu „sediaca“ postava zľava, v pokrčenej Lit.: Lambert 1844, 140/č. 27, tabuľka VIII/27; Scheers 1978,
ruke pred sebou drží neidentifikovateľný predmet, ľavou 187/ č. 888, Pl.XLIV/888; Hildebrandt 1989/99, 16, obr. 5.
Pravde bližšie názory o tomto type mincí drachmy typov A s konskou protomou a B
sa začali objavovať začiatkom 20. storočia, s postavou stojaceho bojovníka hornoital-
keď nemecký bádateľ R. Forrer pripiso- ským Bójom.63 Bójovia prenikli na Apeninský
val striebornú drachmu typu B s postavou polostrov spoločne s príslušníkmi iných kelt-
bojovníka spoločne so zlatými nominálmi ských etník v rámci svojej expanzie na začiatku
s Aténou Alkidemos už Keltom, i keď ne- 4. storočia pr. Kr. V roku 387 pr. Kr. sa dostali
správne kmeňu švajčiarskych Raetov.60 až do Ríma, aby sa následne usadili v úrodnej
Významný prínos priniesla práca R. Paul- oblasti južne od povodia rieky Pád, v okolí
sena. Ten v katalógu bójskych razieb zdoku- dnešnej Bologne a Modeny. Ako sa domnie-
mentoval zlaté mince s Aténou Alkidemos, ale val Pink, na území „cisalpinskej Galie“ mali
i nálezové a zbierkové exempláre strieborných Bójovia podľa vzoru hlavy Minervy v prilbe,
drachiem typov A s konskou protomou a B prevzatého z lícovej strany rímsko-kampán-
s postavou bojovníka.61 Súčasne zhrnul i pre- skych mincí, a podľa obrazu bojujúcej gréckej
hľad predchádzajúcich názorov na skupinu bohyne Atény Alkidemos – ochrankyne mesta
typu Aténa Alkidemos.62 Ako vyplýva už zo Pella –, prevzatého z reverzu tetradrachiem
samotného názvu Paulsenovej práce, mince macedónskeho kráľa Filipa V., začať s razbou
skupiny Aténa Alkidemos považoval za bójske. strieborných drachiem typu B s postavou
V názore Paulsena zotrval i rakúsky nu- stojaceho bojovníka. Pink zdôrazňoval, že
59 mizmatik K. Pink, prisudzujúci strieborné jedine tetradrachmy Filipa V. so znakom X na
štíte bohyne Atény a monogramom EP, resp. didrachiem s nápisom ROMANO z rokov 269
EF po stranách, mohli byť predlohou striebor- až 242 pr. Kr. datuje razbu strieborných kelt-
ných drachiem hornoitalských Bójov. Obdobie ských mincí do polovice 3. storočia pr. Kr.68
razby macedónskych tetradrachiem s Aténou Tento názor sa na základe súčasných po-
Alkidemos považoval za terminus a quo vzniku znatkov ukazuje pravdepodobnejší.
drachiem hornoitalských Bójov.64 Zdôvodnil to Podrobnú analýzu vzťahujúcu sa na pôvod
aj historickou situáciou, v ktorej sa ocitli hor- a datovanie strieborných drachiem aj zla-
noitalskí Bójovia, dlhodobí nepriatelia Ríma. tých mincí typu Aténa Alkidemos načrtla
Bójovia, využívajúci každú príležitosť odporu E. Kolníková pri hodnotení mincovníctva
proti Rímu, ponúkli služby svojich žoldnier- laténskeho centra v Němčiciach nad Hanou.69
skych bojovníkov aj kartáginskému vojvodcovi Táto bádateľka, pracujúca pôvodne s Pinkovou
Hanibalovi v druhej púnskej vojne a zúčastnili teóriou o hornoitalskom pôvode striebor-
sa protirímskych bojov v službách Filipa V. ných drachiem s Aténou Alkidemos, ktoré
Podľa Pinka sa mali Bójovia na základe Strabó- sa za severnú dunajskú hranicu mali údajne
novej informácie,65 po konečnej porážke od dostať prostredníctvom obchodu a tam sa stať
Rimanov v roku 191 pr. Kr., presunúť k stred- koncom 3. alebo začiatkom 2. storočia pr. Kr.
nému Dunaju. Pink sa domnieval, že niektorí vzorom miestnej razby zo zlata, nedávno
Bójovia sa dostali až ku svojim súkmeňovcom v komentovanom katalógu razieb z keltského
na územie v dnešných Čechách, kam priniesli výrobného a obchodného centra v Němči-
aj hornoitalské strieborné drachmy, možno ciach nad Hanou vyslovila domnienku, že
i razičov, a dali podnet na razbu zlatých staté- vzory pre strieborné i zlaté nominály s Até-
rových dielov typu Aténa Alkidemos.66 Takéto nou Alkidemos treba hľadať v macedónskej
vysvetlenie však nemá oporu v archeologických oblasti a nie na území hornej Itálie.70
dôkazoch a naposledy ju na základe analýzy Všetky uvedené domnienky o severoital-
Strabónovej informácie odmietol i G. Dobesch. skom pôvode strieborných mincí skupiny
Tento autor konštatuje, že Strabón si pomýlil Aténa Alkidemos neboli v skutočnosti nikdy
hornoitalských Bójov s hercynskými Bójmi, doložené žiadnymi archeologickými dôkazmi.
ktorí sa k Dunaju dostali neskoršie, a to až po Opraviť preto nesprávny a nepodložený názor
zrážke s Kimbrami okolo roku 114 pr. Kr.67 o hornoitalskom pôvode strieborných typov
S iným datovaním strieborných mincí typu skupiny Aténa Alkidemos umožňuje inventari-
B s postavou stojaceho bojovníka prišiel zácia strieborných exemplárov skupiny Aténa
B. Ziegaus. Na základe rímsko-kampánskych Alkidemos so známymi miestami nálezov.71
60
Keltské strieborné mince skupiny Aténa Alkidemos Tabuľka II
Drachma – typ A (Pulsen Drachma – typ B (Pulsen Poldrachma –typ C (Lambert,

1933, 183 – 187) hlava 1933, 188 – 194) hlava 1844 : tab. VIII/27) hlava sprava/
Číslo Nálezisko Publikácia
sprava/konská protoma, sprava/ postava bojovníka, sediaca postava zľava, opierajúca
hmotnosť v gramoch hmotnosť v gramoch sa o štít, hmotnosť v gramoch
neznáme 1,41 1 (Lambert, 1844: tab. VIII/27;
1.
(stredná Európa?) 1,749 g = 27 greinov. Scheers 1978, 888
2. Hrhov 1,61 č. 5 v katalógu
6. Veľký Slavkov 3,265 Hlinka 1980
Kolníková – Koháček 2009,
7. Južná Morava 3,00
309 – 310, č. 1, obr. 1.1
8. 3,29 Paulsen 1933, č. 188; Tab. 9/188
9. 3,14 Paulsen 1933, č. 189; Tab. 9/189
10. Nižbor 2,978 Paulsen 1933, č. 190; Tab. 9/190
11. 3,08 Paulsen 1933, č. 191; Tab. 9/191
12. 2,35 Paulsen 1933, č. 192; Tab. 9/192
13. 3,27 Paulsen 1933, č. 193; Tab. 9/193
14. 3,00 Paulsen 1933, č. 194; Tab. 9/194
15. 3,10 Dembski 1998, Tab. 29/ 589
16. 3,291 Castelin 1978, č. 1135
17. Spiš ? Informoval M. Soják
18. okres Zvolen 3,12 Nepublikované, zistenie autora
19. 4,19 Paulsen 1933, č. 183; Tab. 8/183
20. 4,18 Paulsen 1933, č. 184; Tab. 8/184
21. 4,04 Paulsen 1933, č. 185; Tab. 8/185
22. 4,276 Paulsen 1933, č. 186; Tab. 8/186
23. 3,87 Paulsen 1933, č. 187; Tab. 8/187
24. 4,055 Zieghaus – Slg. Flesche 2010, č. 438
25. okolie Popradu ? Militký 2015, 42, pozn. 98 pod čiarou
1 Scheers 1978, 888, uvádza hmotnosť tejto mince 1,41 g, čo je

pravdepodobne nesprávny údaj. V staršej práci Lamberta,
1844: tab.VIII/27 je zaznamenaná hmotnosť mince 27 greinov,
t. j. 1,749 g. Lambertov údaj sa tak javí vierohodnejší, pretože
61 sa blíži hmotnostiam štyroch exemplárov z nálezu v Hrhove.
Mapa s lokalizovanými nálezmi strieborných mincí typov A, B, C a mincí v hodnote 1/3 statéra s legendou CIECIN
Legenda:
strieborné mince typu A
strieborné mince typu B
strieborné mince typu C
zlaté mince s nápisom CIECIN (alebo jeho obdobou)
62
Rozmiestnenie nálezísk strieborných mincí a zlatých razieb typu Aténa Alkidemos preto
typov A, B a C ukazuje, že všetky lokalizované umožňujú vysloviť domnienku, že celú túto
nálezy pochádzajú z územia, ktoré sa rozpre- skupinu mincí razili stredoeurópski Kelti. Pri
stiera na sever od Dunaja. Podobne na sever- súčasnom množstve evidovaných keltských
nej strane Dunaja sa najčastejšie nachádzajú mincí a nálezísk skupiny Aténa Alkidemos75
i zlaté mince v hodnote 1/3 statéra s legendou je najpravdepodobnejšie, že dielne, v ktorých
„CIECIN“, pričom najväčšia koncentrácia tieto typy razili, sa nachádzali v koridore
nálezov pochádza z lokalít v koridore trasy stredoeurópskej časti Jantárovej cesty.
Jantárovej cesty. Dnes je to územie Dolného Existuje tiež názor, že miestom pôvodu
Rakúska, Moravy a Sliezska. Z územia hor- strieborných razieb typov A, B, a C mohlo byť
nej Itálie nie sú dodnes známe žiadne nálezy Slovensko.76 Táto hypotéza vychádza prav-
strieborných typov. Podobne aj z množstva depodobne zo skutočnosti, že najväčší počet
lokalizovaných nálezov zlatých razieb v hod- nálezových lokalít týchto strieborných mincí
note 1/3 statéra s legendou „CIECIN“ pochádza leží na slovenskom území. Na základe jednot-
z hornej Itálie iba jeden exemplár,72 pri ktorom nej ikonografie strieborných a zlatých mincí
sa dá predpokladať, že sa tam dostal prostred- skupiny Aténa Alkidemos je však pravdepo-
níctvom aktivít stredoeurópskych Keltov. dobnejšie, že strieborné mince tejto skupiny
Neoverený nález drachmy typu A s kon- sa na slovenské náleziská dostali obdobným
skou protomou, údajne z okolia slovenského spôsobom ako aj zlaté razby s Aténou Alkide-
Popradu,73 naznačuje, že i tri ďalšie exem- mos. Miesto vzniku ikonograficky rovnakých
pláre drachiem typu A, uložené v Budapešti, zlatých razieb s Aténou Alkidemos v nad-
môžu pochádzať taktiež zo strednej Európy. dunajskej časti koridoru Jantárovej cesty je
Italské územie doteraz neposkytlo žiadny v súčasnosti jednoznačne akceptované.
nález drachmy typu A s konskou protomou, K začleneniu strieborných typov A, B, C
čo je dôležitým argumentom na odmietnu- a zlatých keltských razieb s postavou stojaceho
tie hypotézy o hornoiltalskom pôvode tohto bojovníka do spoločnej skupiny Aténa Alki-
typu keltskej mince. Na Apeninskom polo- demos oprávňujú zhodné typologické a ikono-
strove však evidujú niekoľko desiatok nálezov grafické znaky umiestnené na oboch stranách
romano-kampánskych bronzových litier typu mincí, ako i štýl ich výtvarného stvárnenia
Crawford 17/1a,74 ktoré boli jednou z výraz- a remeselného vypracovania. Všetky tieto cha-
ných ideových predlôh keltských drachiem rakteristické prvky ukazujú na prácu jedného
typu A (pozri obrázok č. 4 na str. 66). okruhu mincových dielní, ktoré pravdepo-
Koncentrácia nálezov a spoločné charak- dobne vychádzali z práce majstra, čo zhotovil
teristické znaky strieborných typov A, B, C prvé razidlá mincí skupiny Aténa Alkidemos.
63
Ikonografická previazanosť mincí skupiny Aténa Alkidemos s nápisom
1 1
2
4
5 6
Legenda k najdôležitejším ikonografickým súvislostiam:

1 Hlava s diadémom a výrazne profilovaným nosom
2 Solárny symbol
3 Meandrovitý symbol pod bradou
4 Písmeno, resp. symbol X na štíte
5 Postava kráčajúceho bojovníka so štítom a s dýkou
64 6 Nápis CIECIN alebo jeho obdoba
Ako už bolo uvedené, helenistické predlohy Mincovníctvo macedónsko-tráckej oblasti
s obrazom bohyne Atény Alkidemos umož- ovplyvnilo aj obrazovú podobu mincí skupiny
ňujú stanoviť začiatok razby keltských mincí Aténa Alkidemos. Postava gréckej bohyne
skupiny Aténa Alkidemos len približne, a to Atény Alkidemos, prípadne boha Dia (pozri
najneskoršie do polovice 3. storočia pr. Kr. obrázky č. 9 - 15 na s. 67) sa v mierne pozme-
Pri časovom spresnení vzniku celej skúmanej nenej podobe, s postavou stojaceho bojovníka,
skupiny keltských razieb majú nezastupi- dostala na rub striebornej drachmy typu B
teľnú úlohu práve tri strieborné mince. Tie i na reverzy zlatých keltských statérových
odzrkadľujú pomerne zložitý vplyv mincov- dielov. Pričinila sa tiež o názov celej skupiny,
níctva troch civilizačne vyspelých oblastí ktorý sa používa dodnes. Pôvodné helenis-
antického sveta, s ktorými boli stredoeu- tické razby s Aténou Alkidemos ukazujú, že
rópski Kelti v intenzívnych kontaktoch. vzor nie je možné hľadať iba v jedinej minci,
ktorou mala byť tetradrachma macedón-
Prvou bola stredná Itália s romano-kam- skeho kráľa Filipa V., ako tvrdili bádatelia
pánskymi razbami. Z mincí tohto regiónu v minulosti.77 Analýza predlôh (pozri obrázky
prevzali Kelti obrazový motív rubu, asi ich č. 9 – 15 na s. 67) naznačuje, že na obrazovej
najstaršej striebornej razby, ktorou bola podobe keltských mincí s postavou stojaceho
drachma typu A s konskou protomou (pozri bojovníka sa podieľal širší okruh antických
obrázok č. 4 na s. 66). Romano-kampánske razieb s bohyňou Aténou Alkidemos,78 resp.
razby mali pravdepodobne ešte staršie ko- s bohom Diom (pozri obrázok č. 9 na s. 67).
rene v etruskom mincovníctve, čo dokladá Mince tráckeho kráľa Lysimacha so se-
rub mince mesta Cosa (pozri obrázok č. 5 na diacou bohyňou Aténou Nikeforos, opiera-
s. 66), prípadne v minciach kartáginských júcou sa o štít (pozri obrázok č. 7 na s. 67),
(pozri obrázok č. 6 na s. 66). Romano-kam- prípadne tetradrachmu pergamonského
pánske razby svojím písmom – rímskou kráľa Eumena I. (pozri obrázok č. 8 na s. 67),
kapitálou – ovplyvnili tiež epigrafickú stránku môžeme zasa považovať za predlohy keltskej
keltských strieborných mincí i zlatých 1/3 poldrachmy typu C so sediacou postavou.
statérov zo skupiny Aténa Alkidemos. Iný trácky vplyv sa prejavuje na reverze
Druhou oblasťou, ktorá výrazne ovplyv- vzácneho tretinového dielu keltského statéra
nila podobu mincí skupiny Aténa Alkidemos, s hlavou Ammona, resp. s hlavou v attickej
bol macedónsko-trácky región. Kelti stadiaľ prilbe.79 Obrazovým vzorom tejto mince
prevzali predovšetkým hmotnostný štandard, mohla byť hlava boha Ammona (pozri obrázok
ktorý sa odzrkadlil v hmotnostiach drachiem č. 16 na s. 67) alebo portrét v attickej prilbe
typu A s konskou protomou a B s postavou vyskytujúci sa na minciach tráckeho kráľa
stojaceho bojovníka. Štyri keltské drachmy Lysimacha (pozri obrázky č. 17 a 18 na s. 67).
sa hmotnosťami blížili hmotnosti macedón- O portréte zo strieborných keltských mincí
skych, resp. tráckych tetradrachiem. Hmot- typov A, B, C sa v staršej literatúre písalo ako
nosť zlatých keltských statérov typu Aténa o hlave Minervy/Bellony, ktorá mala mať
Alkidemos sa zas približovala hmotnosti inšpiráciu v romano-kampánskych vzoroch,
zlatých macedónskych statérov vychádzajúcich predovšetkým v romano-kampánskej di-
pôvodne z attického hmotnostného štandardu. drachme a litre,80 na ktorých je hlava Romy
65 vo frýgickej čapici.81 Portrét na averzoch
uvedených romano-kampánskych mincí je poskytuje barbarská (pravdepodobne keltská)
však od averzov strieborných keltských razieb imitácia drachmy niektorého zo seleukov-
typov A, B, C značne vzdialený a neexistujú ani ských panovníkov (pozri obrázok č. 1 na s. 66).
žiadne iné stredoitalské mince oprávňujúce Táto drachma mohla napodobovať napríklad
uvádzať, že na keltských imitáciách je hlava mince seleukovského vládcu Antiocha I. alebo
Minervy/Bellony. Vyobrazenie hlavy na kelt- Antiocha II. (pozri obrázky č. 2 a 3 na s. 66),
ských razbách typov A, B či C je celkom odlišné ktorých portréty sú charakteristické výrazne
a ide skôr o zbarbarizované stvárnenie hlavy profilovanými nosmi a podobajú sa portrétom
s diadémom spínajúcim bohatý účes. Obraz na averzoch keltských strieborných razieb
hlavy s diadémom bol obľúbený od konca 4. sto- typov A, B, C. Mince seleukovských panov-
ročia pr. Kr., a to hlavne na razbách macedón- níkov tak naznačujú, že treťou inšpiračnou
skych, tráckych a seleukovských panovníkov. oblasťou keltského mincovníctva koridoru
Veľmi podobný portrét, aký sa vyskytuje na naddunajskej časti Jantárovej cesty mohla
strieborných keltských razbách typov A, B, C, byť Malá Ázia a východné Stredomorie.
Typy A, B, C averz 1 2 3
Typ A reverz 4 5 6
66
Typ C reverz 7 8
Typ B reverz 9 10 11 12
Zlaté razby reverz 13 14 15
Typ s hlavou Ammona 16 17 18

v attickej prilbe
67
Keltské strieborné mince skupiny Aténa Alkidemos Tabuľka III
Keltské imitácie Antické vzory
Typ Literatúra Panovník/Územie Obdobie Literatúra

barbarská (pravdepodobne
averz
keltská) napodobenina internetový predaj ebay/
drachma typu Paulsen 1933, 183 – 187 1 281 – 246 pr. Kr.
Antiocha I. alebo Antiocha II. numismatik lanz/29/3/2012
A s konskou protomou
drachma – averz
averz drachma typu B Paulsen 1933, 188 – 194; Antiochos I. Soteros Houghton-Lorber
2 281 – 261 pr. Kr.
s postavou bojovníka Forrer 1968, 194 tetradrachma – averz 2002, Pl. 19/378
Lambert 1844, 140/č. 27,
averz tabuľka VIII/27); Scheers
Antiochos II. Theos Houghton-Lorber
poldrachma typu C so 1978, 187/č. 888, Pl. 3 261 – 246 pr. Kr.
tetradrachma – averz 2002, Pl. 24/503
sediacou postavou XLIV/888; Hildebrandt
1989/99, 16, obr. 5.
Romano-kampánska
4 krátko pred rokom 269 pr. Kr. RRC 1974, 17/1a
oblasť, AE litra, reverz
reverz drachma
typu A s konskou Paulsen 1933, 183 – 187 5 Etrúria, COSA, AE krátko po roku 273 pr. Kr. HNI 2001, 210
protomou
Kartágo, AE šekel, minc. SNG Cop., North
6 300 – 264 pr. Kr.
Kartágo alebo Sardínia, reverz Africa,144 – 145
Lambert 1844, 140/č. 27, Trácia, Lysimachos AR,

7 asi 297 – 281 pr. Kr. SNG Delepierre, 841 – 849
tabuľka VIII/27); Scheers tetradrachma, reverz
reverz poldrachma typu
1978, 187/č. 888, Pl. Pergamonské
C so sediacou postavou SNG France 5, Mysie,
XLIV/888; Hildebrandt 8 kráľovstvo, Eumenes I., 263 – 241 pr. Kr.
1989/99, 16, obr. 5. 1610 – 1620
tetradrachma, reverz
Baktria Diodotos I., Houghton-Lorber
9 255 – 250 pr. Kr.
statér, reverz 2002, 628d, 629.1
10 Filip V. tetradrachma, reverz asi 220 pr. Kr. SNG München 1124
Egypt, Ptolemaios I. Soteros,
11 323 – 285 pr..Kr. SNG Cop., Egypt, 25 var.
reverz drachma typu B Paulsen 1933, 188 – 194;
Antigonos II. Gonatas
s postavou bojovníka Forrer 1968, 194 12 asi 271 – 270 pr. Kr. SNG Cop., Macedonia, 1199
Sicília, Syrakúzy,
13 asi 278 – 276 pr. Kr. SNG Cop., Sicily, 809 – 812
Pyrrhos, AE, reverz
14 Seleukos I. Nikator, AE, reverz 312 – 281 pr. Kr. Houghton-Lorber 2002, 17
15 Peloponéz, Argos AE, reverz SNG Cop., Argolis, 57 – 58

Trácia, Lysimachos AR, SNG Cop., Thrace, 1082
16 323 – 281 pr. Kr.
averz 1/3 statéra s hlavou tetradrachma, AU statér, averz – 1085, 1095 – 1133
Kolníková 2012,
Ammona/ s hlavou
č. 4/23 a 90/5; 17 Trácia, Lysimachos AE, averz 323 – 281 pr. Kr. SNG Cop., Thrace, 1149 – 1163
v attickej prilbe
18 Trácia, Lysimachos AE, averz 323 – 281 pr. Kr. SNG Cop., Thrace, 1149 – 1163
68
Na základe nálezového a zbierkového fondu začali Kelti v tom čase vyrábať podľa he-
mincí bimetalického peňažného systému nad- lénskych vzorov už na domácom území.
dunajských Keltov z koridoru Jantárovej cesty Strieborné keltské mince skupiny Aténa
možno predpokladať, že strieborné mince typov Alkidemos sú veľmi vzácne a zrejme ich razili
A, B, C a zlaté tretinové diely statérov s čitateľ- v neveľkom počte, čo naznačuje, že produk-
nými nápismi napodobovali svoje helenistické cia strieborných mincí typov A, B a C bola
predlohy najvernejšie. Kvalitné ikonografické v histórii tohto bimetalického menového
stvárnenie a vysoké hmotnosti ich zaraďujú na systému iba okrajovou krátkodobou záleži-
začiatok celého časového radu. Preto ich možno tosťou. Súčasne to však vyvoláva otázku, čo
považovať za najstaršie razby celej skupiny. bolo dôvodom obmedzenej razby strieborných
Kľúčovou obrazovou predlohou na chro- nominálov a čo, naopak, viedlo k intenzív-
nologické určenie celej skupiny keltských nej produkcii zlatých mincí. Presné dôvody,
imitácií je však strieborná drachma typu A ktoré spôsobili disproporciu medzi malým
s konskou protomou. Tá sa zdá byť nielen počtom strieborných a väčším množstvom
najstaršou z troch strieborných typov A, B a C, zlatých mincí tejto skupiny, nie sú v súčas-
ale možno i najstaršou razbou z celej skupiny nosti známe. Jednou z príčin však mohol byť
keltského menového systému Aténa Alki- nedostatok striebra v rukách ich emitentov.
demos. Vzorom pre ňu bola pravdepodobne Zlaté mince tejto skupiny sú, naopak, známe
romano-kampánska bronzová litra z obdobia v celej šírke nominálnych jednotiek od statéra,
krátko pred rokom 269 pr. Kr. (pozri obrázok 1/3 statéra, 1/8 statéra až po 1/24 statéra. Exis-
č. 4 na s. 66),82 ktorá sa tak javí termínom tuje veľa variantov zlatých razieb s obrazom
post quem pre začiatok mincovania skupiny Atény Alkidemos na rube. Najstaršie razby mali
mincí Aténa Alkidemos.83 Takémuto datovaniu najvyššie hmotnosti a najkvalitnejšie vyobra-
neodporujú ani dve ďalšie mince s motívom zenia. Postupujúcim časom dochádzalo nielen
konskej protomy, a to etruská minca z bronzu k poklesu hmotností jednotlivých nominálov,
(pozri obrázok č. 5 na s. 66),84 resp. kartágin- ale i k úpadku kvality obrazového stvárne-
ský bronzový šekel, pravdepodobne sardín- nia. Veľmi stabilná však zostala akosť kovu,
skeho pôvodu (pozri obrázok č. 6 na s. 66).85 z ktorého mince razili. Mincový kov týchto
I keď to archeologické pramene zatiaľ razieb obsahoval väčšinou viac než 97 % zlata.86
jednoznačne nepotvrdzujú, vznik kelt- Dostupnosť zlatého kovu, znalosť techno-
ského mincovníctva v Naddunajsku treba logického postupu, pomocou ktorého Kelti
spájať s pohybmi keltských skupín, ktoré pri svojich zlatých razbách s Aténou Alkidemos
po rokoch 279/278 pr. Kr. opúšťali viaceré dosahovali vysokú rýdzosť, boli zrejme tiež
oblasti vyspelého Stredomoria a smerovali dôvody, prečo mince s Aténou Alkidemos razili
do Karpatskej kotliny a stredného Naddunaj- až do začiatkov budovania oppíd, t. j. približne
ska. Numizmaticky podloženú domnienku do konca tretej štvrtiny 2. storočia pr. Kr.
o začiatku razby striebornej drachmy Razenie a obľuba zlatých mincí presiahla
typu A s konskou protomou a celej skupiny jedno storočie a ako dokumentujú početné
keltských razieb Aténa Alkidemos niekedy nálezy,87 razby tohto typu boli platidlom akcep-
krátko po roku 269 pr. Kr. podporuje tiež tovaným ďaleko od miest svojho pôvodu. Medzi
zvýšený prílev helénskych predmetov kaž- takéto miesta patrí i slovenský Hrhov ležiaci
69 dodennej potreby aj laténske výrobky, ktoré v okrese Rožňava.
Hromadný nález z Hrhova obsahoval iba Maďarska a v južnej časti stredného Sloven-
osem razieb zo skupiny Aténa Alkidemos, ska v širšom povodí rieky Ipeľ. Malá zložka
z toho štyri zlaté. Hlavnú zložku hrhovského pokladu z Hrhova, pozostávajúca z mincí
pokladu tvorili strieborné tetradrachmy skupiny Aténa Alkidemos, sa do prenášanej
tzv. audoleontských typov. Na základe vý- hotovosti dostala pravdepodobne v dôsledku
skytu audoleontských imitácií sa uvažuje, vysokej akosti týchto razieb, a to i napriek
že ich razili Kelti v severnej časti stredného značnej vzdialenosti od miest ich pôvodu.
Prehľad metrologických údajov, použitých razidiel a prvkového

zloženia kovu mincí skupiny Aténa Alkidemos z Hrhova Tabuľka IV
Číslo Max. Max. hrúbka Razidlo Razidlo Zloženie mincového kovu v %

Druh mince Hmotnosť g Os
v katalógu priemer mm mm averz reverz Ag Au Cu Pb
1 statér 8,33 16,5 3,4 AI A1
2 statér 8,35 16,3 3,3 AI A1
3 1/3 statéra 2,80 12,2 2,6 12 BI B1 100,00
4 1/3 statéra 2,76 12,0 2,5 BI B1
5 poldrachma 1,61 11,8 2,3 CI C1
8 poldrachma 1,70 13,0 2,2 4 CI C1 97,30 1,45 1,25
Malý počet mincí skupiny Aténa Alkidemos dielov statérov poslednej zo sérií Aténa Alki-
neposkytuje dostatočný priestor na rozsiahly demos, série AA – V, poklesla až na 2,517 g.90
rozbor tejto zložky pokladu. Na prvý pohľad Pri jednej zo zlatých razieb, mince v hod-
je však zrejmé, že hmotnosti zlatých statérov note 1/3 statéra (č. 3 v katalógu), sa podarilo
prevyšujú priemernú hmotnosť tohto nomi- zistiť akosť mincového kovu. Nameraná
nálu, ktorá pri známych exemplároch tohto hodnota ukazuje na stopercentný obsah
typu činila 8,17 g.88 Podobne je to i pri tretino- zlata, čo je celkom výnimočná rýdzosť (mohla
vých dieloch statéra. Tie podľa Castelinovej byť spôsobená chybou merania; tolerancia
chronologickej schémy bójskych razieb patria výsledku merania v tomto prípade pred-
do série AA – II s priemernou hmotnosťou stavuje 2,3 %). I pri zohľadnení prípustnej
2,723 g.89 Ako statéry, tak aj ich tretinové chyby v meraní však akosť tretinového
diely naznačujú, že zlaté mince z hrhovského dielu statéra z Hrhova potvrdzuje, že ide
pokladu, a to napriek svojim barbarizovaným o typ platidla uznávaného a ďaleko rešpek-
obrazom, patrili pravdepodobne do star- tovaného práve pre vysokú rýdzosť zlata.
ších fáz razby tohto typu mincí. Predurčujú Vzácne strieborné poldrachmy (č. 5 – 8 v ka-
ich na to vysoké hmotnosti, ktoré postupne talógu) sa vyznačujú relatívne vysokou hmot-
70 znižovali. Priemerná hmotnosť tretinových nostnou vyrovnanosťou od 1,60 g do 1,70 g.
Priemerná hmotnosť štyroch exemplárov tohto v porovnaní s poldrachmou typu C so sediacou
typu je 1,6525 g. postavou nižšia,93 ich priemerný obsah striebra
Veľmi zaujímavé výsledky poskytuje analýza je nižší než 94 %.94 Obsah striebra v poldrachme
mincového kovu jednej z poldrachiem (č. 8 typu C so sediacou postavou je 97,30 %. To
v katalógu). Podľa výsledkov röntgenovo- ukazuje, že surovina na zhotovenie poldrachmy
fluorescenčnej analýzy obsahuje mincová typu C pochádzala asi z iných zdrojov ako
zliatina 97,30 % striebra, 1,45 % zlata a 1,25 % kov, z ktorého boli o pár desaťročí neskoršie
medi. Takéto zloženie mincového kovu je razené drobné mince typu Roseldorf/Němčice.
takmer totožné so zložením mincového Kov poldrachmy typu C so sediacou postavou
kovu, z ktorého vyrazili keltské imitácie naznačuje, že minca bola vyrobená z podob-
filipovsko-audoleontských tetradrachiem ného striebra ako filipovsko-audoleontské
pochádzajúcich z hrhovského nálezu. I tieto napodobeniny. A to i napriek skutočnosti, že
tetradrachmy sa vyznačujú približne 97 % pôvod týchto razieb je v rozdielnych regiónoch.
obsahom striebra aj podobným obsahom zlata Dôležitý poznatok poskytuje vodorovný
a medi. Mincová zliatina poldrachiem typu C zásek, ktorý sa nachádza na rube jednej z hr-
so sediacou postavou tak vyvoláva otázku, hovských poldrachiem typu C (č. 7 v katalógu).
aké striebro použili na ich zhotovenie. Funkciou tohto záseku bolo overiť, či celá minca
Vychádzajúc z domnienky, že miesto pôvodu obsahovala rovnako kvalitné striebro. Kelti,
strieborných razieb typov A, B, a C zo skupiny rovnako ako všetky ostatné civilizácie, totiž
Aténa Alkidemos leží v naddunajskej časti svoje mince tiež často falšovali. Na oklamanie
koridoru Jantárovej cesty, dalo by sa očakávať, príjemcov sa z rúk vydavateľov dostávali do
že i tieto razby budú mať podobné zloženie obehu mince, ktoré obsahovali drahý kov iba na
ako mladšie strieborné mince typu Roseldorf/ svojom povrchu, pričom ich jadro vyrobili z me-
Němčice. Keltské strieborné razby typu Rosel- nej hodnotného kovu. Táto razba dokumentuje,
dorf/Němčice i zlaté typy s Aténou Alkidemos že sa dostala mimo územia svojho pôvodu a v cu-
pochádzajú, aspoň čo sa týka územia dnešnej dzom prostredí mincu ako menej známe platidlo
Moravy, väčšinou z totožných lokalít.91 Predpo- podrobili mechanickej skúške kvality kovu. Po-
kladá sa preto, že i strieborné razby typu Rosel- dobné skúšobné záseky kovu mali v hrhovskom
dorf/Němčice tvorili v mladších etapách súčasť poklade aj všetky tetradrachmy typu Pink 422 –
bimetalického peňažného systému skupiny hlava s účesom so zatočeným prameňom vlasov.
Aténa Alkidemos.92 Analýzy mincovej zliatiny Obrazy averzov a reverzov všetkých ôsmich
typov Roseldorf/Němčice a striebornej mince hrhovských mincí zo skupiny Aténa Alkidemos
typu C zo skupiny Aténa Alkidemos však uka- dokazujú, že každý z troch zastúpených typov
zujú na odlišnosti v prvkovom zložení. Rýdzosť mincí vyrazili jedným, typovo príslušným
striebra v razbách typu Roseldorf /Němčice je párom razidiel.
71
Kombinácie razidiel averzu a reverzu mincí skupiny Aténa Alkidemos
Skupina mincí Athéna Alkidemos
typ Statér 1/3 statéra poldrachma
averz ai bi ci
r
a
z
i
d
l
o
reverz ai bi ci
spolu
počet mincí 2 2 4 8
Analýza keltských mincí s postavou bojov-

níka naznačuje, že menový systém skupiny
Aténa Alkidemos bol výsledkom pôsobenia
niekoľkých činiteľov. Prvým bol vplyv hmot-
ných a nehmotných transferov sprostred-
kovaných do stredoeurópskeho priestoru
Keltmi z expanzívnych výprav po Apeninskom
polostrove, juhovýchodnom Balkáne a vý-
chodnom Stredomorí. Druhým predpokladom
bol prirodzený hospodársko-spoločenský
rozvoj keltskej civilizácie. Dlhodobo stabilná
a vysoká rýdzosť zlata urobila z razieb sku-
piny Aténa Alkidemos obľúbené a ďaleko
od miest pôvodu akceptované platidlo.
72
Typologický a metrologický B
rozbor, datovanie razby a predlohy
keltských imitácií filipovsko-
-audoleontských tetradrachiem
Numizmatické bádanie zaraďuje tzv. audoleontské averzoch keltských napodobenín je bradatá hlava,
imitácie do okruhu východokeltského mincovníc- na reverzoch jazdec na koni. V oboch prípadoch
tva. Tieto strieborné razby však nenapodobujú iba ide o motívy pochádzajúce z mincí Filipa II.
tetradrachmy paeónskeho vládcu Audoleonta (315 Obrazové vzory z razieb Filipa II., ale i le-
– 286 pr. Kr.), ale i razby macedónskeho panov- genda ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ, prevzatá z mincí
níka Filipa II. (359 – 336 pr. Kr.). Výstižnejšie by Audoleonta,96 patria časovo do druhej polovice
preto bolo nazývať ich filipovsko-audoleontskými 4. storočia pr. Kr. Paeónsky panovník totiž asi
imitáciami. V hrhovskom poklade tvoria keltské v roku 306 pr. Kr. nasledoval príklad diadochov,
napodobeniny tohto typu počtom i hodnotou dra- t. j. nástupcov Alexandra III., a začal používať
hého kovu podstatnú časť nálezového komplexu. titul BAΣIΛEΩΣ. Po tomto roku Audoleontos svoje
Archeologické nálezy dokumentujú, že tetradrachmy razil už podľa mincí Alexandra III.,
inšpiračné podnety na razbu tohto typu mincí s hlavou Herakla na averze, so sediacim Diom
priniesli do Karpatskej kotliny podobné skupiny a s nápisom ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ BAΣIΛEΩΣ na
Keltov ako tie, ktoré po rokoch 279/278 pr. Kr. reverze.97 Vplyv týchto mladších razieb Audole-
smerovali z Macedónie a Grécka do naddunaj- onta sa však na vzhľade keltských tetradrachiem
ského koridoru Jantárovej cesty. audoleontského typu neodzrkadlil. Motívy ma-
Chronologické zaradenie mincových predlôh cedónskych i paeónskych predlôh tak nevylu-
však nevylučuje ani úvahy o skoršom začiatku čujú, že napodobovať filipovsko-audoleontské
razby filipovsko-audoleontských napodobenín, razby mohli Kelti už koncom 4. alebo začiatkom
k čomu mohlo dôjsť už na prelome 4. a 3. storo- 3. storočia pr. Kr. Archeologické nálezy však
čia pr. Kr. Naznačujú to prinajmenšom tie keltské zatiaľ na takéto skoré datovanie neoprávňujú.
imitácie, ktoré legendu paeónskeho panovníka Skupine tzv. audoleontských imitácií sa venujú
kopírujú bezchybne a do najmenších detailov.95 takmer všetky základné práce, ktoré sa zaoberajú
Hoci obrazové motívy svojich mincí prevzali problematikou stredoeurópskeho a východokelt-
Kelti žijúci na strednom Podunajsku z lícovej a ru- ského mincovníctva.98 Podľa starších nálezov sa
bovej strany tetradrachiem Filipa II., pomenovanie audoleontské napodobeniny pripisovali keltským
celej skupiny týchto keltských imitácií pochádza kmeňom v oblasti dnešného severného Maďar-
z mena paeónskeho panovníka Audoleonta. Nápis ska (župy Nógrád a Héves). Niektoré nálezy zo
ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ alebo jeho nedokonalé variácie sa Slovenska však naznačujú, že miesto pôvodu tejto
objavujú na ruboch väčšiny keltských razieb tejto skupiny bolo rozľahlejšie a zahrňovalo pravdepo-
skupiny. Napriek tomu však obrazovú náplň celej dobne aj slovenskú časť novohradského i priľahlé
73 skupiny imitácií prevzali Kelti z mincí Filipa II. Na časti hontianskeho a gemerského regiónu.99
Typologický a metrologický rozbor tetradrachiem
– typ hlava s účesom so zatočeným prameňom vlasov
Keltská tetradrachma, ktorá má na averze sa vyznačujú razby typu Pink 422. K tejto dvo-
hlavu ozdobenú účesom s výrazne zatočeným jici patrí i tretí typ keltskej tetradrachmy, ktorý
prameňom vlasov, patrí do skupiny audoleont- sa však v poklade z Hrhova nevyskytuje. Ide
ských imitácií. Karl Pink ju nazýva skupinou o tetradrachmu typu Pink 434 s triskelesom.101
s „obráteným vavrínovým vencom“.100 Tak- Trojica tetradrachiem nesúcich rukopis jedného
zvaný obrátený trojradový vavrínový veniec, autora tak podporuje hypotézu o migrujúcich
ktorý sa na razbách tejto skupiny vyskytuje, remeselníkoch, ktorí zhotovovali razidlá, prí-
vznikol pravdepodobne nesprávnou prácou padne mince aj razili pre suverénnych a navzá-
keltského rytca, kopírujúceho z pôvodnej ma- jom nezávislých keltských vydavateľov, ovláda-
cedónskej predlohy ovenčenú hlavu Dia. júcich samostatné hospodársko-územné celky.
Na averze keltskej imitácie typu Pink 422 je Domnienku, že filipovsko-audoleontské imi-
bradatá mužská hlava sprava, s fúzmi prekrý- tácie emitovali od seba nezávislí keltskí vlád-
vajúcimi hornú peru. Pery a koreň nosa sú zvý- covia alebo predstavitelia spoločensko-územ-
raznené pukličkami. Účes za uchom je ukon- ných celkov navodzujú skúšobné záseky, resp.
čený vlnovito splývajúcim prameňom vlasov. kontramarky, ktoré sa na niektorých keltských
Averz mince je plastický, predovšetkým v partii razbách vyskytujú. V hrhovskom náleze sú ta-
s vavrínovým vencom. Okraj ohraničuje pravi- kéto skúšobné záseky na overenie kvality kovu
delný perlovec vytvorený z drobných pukličiek. viditeľné na poldrachme typu C so sediacou
Plochu reverzu vyplňuje obraz koňa postavou (č. 7 v katalógu) a na ruboch všetkých
v kroku doprava s výrazne zdvihnutou pred- devätnástich tetradrachiem typu Pink 422.
nou nohou. Jazdec na koni je zobrazený bez Na dvoch ďalších typoch filipovsko-audo-
spodnej časti tela. Trup koňa i postava jazdca leontských napodobenín tvoriacich súčasť
sú štylizované. Za hlavou jazdca sa začína pokladu z Hrhova sa žiadne mechanické stopy
legenda z písmen V LI, pokračuje písmenom po testovaní akosti kovu nevyskytujú. Hrhovské
V pred hlavou koňa a končí sa pod zdvihnu- tetradrachmy typu Pink 422 sú tak svedectvom,
tou prednou nohou písmenom Π. Pod bru- že mince sa pravdepodobne dostali na cudzie
chom koňa na podstavci zostavenom z dvoch územie, na ktorom ich miestna autorita podro-
veľkých, proti sebe postavených písmen L, bila akostnej kontrole. Razby, čo splňovali poža-
je umiestnený symbol V. Okolo obrazu je dované kritériá, pripustili do ďalšieho obehu.
pravidelný perlovec z drobných pukličiek. V hrhovskom súbore majú stopy po skúške
Detaily obrazov na oboch stranách mince, tvar ostrého záseku, ktorý je na jednom konci
averz s vysokým reliéfom, ale i štýlové stvárne- široký a hlboký, na druhom sa postupne zužuje.
nie a remeselné vyhotovenie ukazujú, že razidlá Takýto tvar mohol vzniknúť napríklad pou-
na tento typ mince urobil majster, ktorý prav- žitím železného sekáča, ktorý bol v laténskej
depodobne zhotovil i razidlá na ďalší typ kelt- dobe bežným nástrojom a niekedy sa vysky-
skej tetradrachmy – Pink 429 s audoleontským tuje aj v hrobovej výbave keltských bojovní-
monogramom. Mince typu Pink 429 taktiež kov. Najvýraznejšie záseky sú pozorovateľné
tvorili súčasť hrhovského nálezového súboru na tetradrachmách v katalógu hrhovského
74 a nesú rovnaké charakteristické znaky, akými nálezu označených číslami 14, 19, 21 a 25.
Skúšobný zásek na overenie
kvality kovu
(č. 19 v katalógu)
Podobné skúšobné záseky, vytvorené však Priemerná hmotnosť devätnástich tetra-

iným typom nástroja, vidieť aj na minciach drachiem typu Pink 422 je 13,65 g, pričom
hromadného nálezu z Levíc z jesene 1930,102 na najľahší exemplár má hmotnosť 13,46 g,
tetradrachmách z detektorových nálezov z Če- najťažší 13,88 g. Tieto údaje ukazujú, že keltské
boviec okres Veľký Krtíš, prípadne na tetra- tetradrachmy kopírovali hmotnosti tetra-
drachmách typu Hont.103 Domnienku o overo- drachiem macedónskeho kráľa Filipa II. Jeho
vaní kvality mincí zvlášť poverenými osobami najťažšie strieborné mince vážili 14,4 g a boli
znásobuje predovšetkým množstvo geometric- asi základom nezávislého hmotnostného štan-
kých a obrazových kontramariek. Množstvo dardu, ktorý Filip II. prevzal z hmotnostného
takýchto obrazových značiek, ktoré sa na skú- štandardu Chalkidského spolku. Hmotnosti
šaných a plnohodnotných keltských minciach tetradrachiem s nápisom ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ,
nachádzajú opakovane, museli vybraní kontro- ktoré razil paeónsky panovník Audoleontos
75 lóri vyraziť špeciálne vyrobenými nástrojmi.104 pred rokom 306 pr. Kr., mali nanajvýš 12,5 g.
zloženia kovu tetradrachiem typu Pink 422 Tabuľka V
Číslo Max. Max. Razidlo Razidlo Zloženie mincového kovu v %

v katalógu priemer mm hrúbka mm averz reverz Ag Au Cu Pb
9 tetradrachma 13,69 22,2 5,4 DI D1
10 tetradrachma 13,86 22,4 5,4 8 DI D1 97,00 1,20 1,80
11 tetradrachma 13,83 22,0 5,4 DI D1
12 tetradrachma 13,50 22,6 5,1 DII D2
13 tetradrachma 13,64 23,0 5,1 8 DII D2 96,55 1,03 2,11 0,31
priemerná hmotnosť 13,65
Jeho tetradrachmy s legendou ΔΩΛΕΟΝΤΟΣ Pink 429 s audoleontským monogramom je

BAΣIΛEΩΣ, razené po zlomovom letopočte 13,52 g (priemer zo 68 exemplárov), priemerná
306 pr. Kr., boli zasa razené podľa vzoru hmotnosť typu Pink 413 s trojuhloníkovým
tetradrachiem Alexandra III. s hmotnosťami ornamentom činí 13,60 g (priemer z 10 mincí).
približne 17 g. Je preto evidentné, že hmot- Znehodnocovanie meny, príznačné
nostný štandard, čo používali Kelti pri napo- pre celé obdobie peňažných dejín, sa pre-
dobovaní filipovsko-audoleontských typov, javuje i v mincovníctve Keltov, ktorí pri
nevychádzal z paeónskeho mincovníctva, ale niektorých typoch mincí zámerne znižo-
sa riadil podľa macedónskeho kráľa Filipa II. vali hmotnosti jednotlivých nominálov
Podobnými priemernými hmotnosťami ako alebo zhoršovali akosť mincovej zliatiny.
typ Pink 422 sa v hrhovskom súbore prezentujú Takýto trend, spočívajúci v poklese hmot-
i dva ďalšie typy keltských filipovsko-audole- ností, je pozorovateľný aj na razbách typu
76 ontských imitácií. Priemerná hmotnosť typu Pink 422. Zatiaľ čo priemerná hmotnosť
tetradrachiem tohto typu dosiahla v hr- Všetkých devätnásť tetradrachiem typu
hovskom súbore 13,65 g, hmotnosť tetra- Pink 422 hrhovského komplexu vyrazili jedným
drachmy zhodného typu, ktorá sa našla na párom razidiel, ktoré však niekoľkokrát upravo-
Pohanskom vrchu pri obci Kotmanová okres vali. Menej namáhané spodné razidlo s obrazom
Lučenec, je iba 12,714 g. Zaujímavé však hlavy upravili iba raz – odráža sa to na dvoch va-
je, že akosť kovu zostáva v tomto prípade riantoch lícovej strany mince (razidlo DI – DII).
nezmenená. Tetradrachma z Kotmanovej Horné razidlo, držané voľne v ruke, sa opotrebú-
obsahuje 98,07 % Ag, 1,27 % Au, 0,44 % Cu, valo rýchlejšie a museli ho opravovať viackrát.
0,16 % Pb a 0,06 Bi.105 Takáto kvalita minco- Hrhovské razby tohto typu dokumentujú, že re-
vého kovu sa takmer zhoduje s prvkovým verzné razidlo renovovali trikrát. Hrhovský de-
zložením kovu dvoch tetradrachiem z hr- pot spolu so základným razidlom tak informuje
hovského nálezu (č. 10 a 13 v katalógu). o štyroch variantoch reverzu (razidlo D1 – D4).
Kombinácie razidiel averzu a reverzu tetradrachiem typu Pink 422
typ tetradrachma typu Pink 422 – hlava s účesom so zatočeným prameňom vlasov
averz DI DII
r
a
z
i
d
l
o
reverz D1 D2 D3 D4
spolu
počet mincí 3 13 2 1 19
Okrem kombinácií obrazových variantov hmotnosti zaznamenaný pri type Pink 422 tak
typu Pink 422, ktoré poskytuje hrhovský naznačujú, že razba keltských tetradrachiem
nález, sú známe i ďalšie obrazové varianty s účesom so zatočeným prameňom vlasov
tohto typu, ktoré sa však v hrhovskom de- nebola jednorazovou ani krátkodobou zále-
pote neobjavili. Tie pritom nepochádzajú žitosťou. Skôr sa dá uvažovať o niekoľkoroč-
iba z razidiel, ktoré prešli procesom obnovy, nom období produkcie. Kvalita zhotovených
ale i z novo zhotovených razidiel. Použitie razidiel napovedá, že všetky známe súbory
viacerých razidiel, ako i trend v poklese mohli byť výsledkom práce jedného majstra.
77
– typ s audoleontským monogramom
Keltská tetradrachma s audoleontským mono- i jazdec sú vyobrazení štylizovane. Jazdcovu

gramom typu Pink 429 patrí podobne ako pred- hlavu zdobí v základnom variante (č. 28 a 29
chádzajúci typ Pink 422 do skupiny keltských v katalógu) účes z troch prameňov vlasov,
imitácií s tzv. „obráteným vavrínovým vencom“. ktoré sú v spodnej časti zopnuté do krátkeho
Nielen ikonografické znaky, ale predovšetkým vrkoča. Na neskorších obrazových variantoch
spôsob vyhotovenia jednotlivých obrazových má hlava jazdca tvar polmesiaca s klinovitým
prvkov ukazujú, že razidlá oboch typov kelt- nosom, v niektorých prípadoch aj s jedno-
ských tetradrachiem boli dielom jednej osoby. duchým okom znázorneným pukličkou. Za
Všetky charakteristické znaky dovoľujú k pred- hlavou jazdca je viackrát zalomená čiara, ktorá
chádzajúcej dvojici priradiť i tretiu razbu typu je pozostatkom skomolenej legendy, pred
Pink 434 s triskelesom. Autora, ktorý zhotovil papuľou koňa písmeno Ω a medzi prednými
základné súbory razidiel týchto troch typov nohami symbol podobný písmenu S. Pod
mincí, tak možno považovať za „majstra razidiel bruchom koňa sa nachádza tzv. audoleontský
typov Pink 422, Pink 429 a Pink 434“. Z jednot- monogram. Konská hlava má predimenzo-
ného štýlu jeho autorskej práce vyžaruje nielen vane veľké a zahrotené ucho, orámované oko
vysoká remeselná zručnosť, ale i vycibrené a otvorenú papuľu zakončenú pukličkami.
umelecké cítenie. Prejavuje sa to vo výtvarne Hrivu tvorí pás pukličiek. Pri okraji mince je
dokonalom, i keď čiastočne štylizovanom pravidelný perlovec z drobných pukličiek.
stvárnení ním vytvorených mincových obrazov. Šesťdesiatosem tetradrachiem s audoleont-
Portrét na averze tetradrachmy s audo- ským monogramom predstavuje v hrhovskom
leontským monogramom sa veľmi podobá depote najväčšiu skupinu mincí jedného typu.
portrétu na averze tetradrachmy s hlavou Takýto veľký súbor keltských razieb typu
s účesom so zatočeným prameňom vlasov. Na Pink 429 sa doposiaľ nevyskytol v žiadnom hro-
oboch je bradatá mužská hlava sprava s esovi- madnom náleze. Neexistujú dokonca informá-
tými fúzmi. Na hlavách sú tiež rovnaké pery, cie ani o tom, že by tetradrachmy tohto typu
zvýraznené dvoma pukličkami, i rovnako vôbec boli súčasťou nejakého publikovaného
úzke oko, zospodu lemované poloblúkom. hromadného nálezu. Keltské razby s audole-
Od predchádzajúceho typu sa obraz averzu ontským monogramom sa však vo viacerých
odlišuje oblúčikovitou girlandou, ktorá splýva verejných zbierkach nachádzajú a pomerne
spod prednej časti vavrínového venca a v strede často sa objavujú aj v aukčných ponukách.
oblúčikov je zdobená pukličkami. Averz tohto Analýzou tetradrachiem s audoleontským
typu, podobne ako pri predchádzajúcom type, monogramom sa podrobne zaoberala ma-
je tiež značne plastický, predovšetkým v partii ďarská bádateľka M. Torbágyi. Analyzovala
s vavrínovým vencom. Okraj mince lemuje predovšetkým dvadsať exemplárov tohto typu,
pravidelný perlovec z drobných pukličiek. ktoré sa nachádzajú v numizmatickej zbierke
Na reverze tetradrachmy je kôň v kroku Maďarského národného múzea. Vo svojej
doprava s výrazne zdvihnutou prednou nohou, práci rozlišuje štyri averzné (A1 – A4) a osem
na ňom jazdec bez spodnej časti tela. Kôň reverzných (R1 – R8) obrazových variantov.106
78
Hrhovský hromadný nález počet averzných, tak predovšetkým z dôvodu opotrebovania,
ale predovšetkým reverzných obrazových prípadne drobnejšieho poškodenia razidla.
variantov, ako i počet ich kombinácií značne Úpravy reverzného razidla sú najčastejšie
rozširuje. Poskytuje štyri averzné (EI – EIV) viditeľné v drobných rozdieloch rytých častí
a sedemnásť reverzných (E1 – E17) obrazových obrazu (v umiestnení a tvare jednotlivých
variantov. Analýza mincí z pokladu pritom symbolov, v úpravách trupu, rúk a hlavy
ukazuje, že všetky razby typu Pink 429, ktoré jazdca). Obrazy zároveň ukazujú, že nie-
sa v hrhovskom súbore vyskytli, pochádzajú ktoré obrazové prvky zhotovovali pomocou
z jedného, základného páru razidiel, ktorých puncov (pukličky, punc v tvare polmesiaca
averznú-spodnú alebo reverznú-vrchnú na zhotovenie hlavy jazdca – razidlá E2,
časť však podľa potreby renovovali. Dialo sa E9, resp. klinovité punce na nos jazdca).
typ tetradrachma typu Pink 429 – s audoleontským monogramom
averz EI EII EIII EIV
r
a
z
i
d
l
o
reverz E1 E2 E3 E4 E5 E6 E7 E8 E9 E10 E11 E12 E13 E14 E15 E16 E17
spolu
počet mincí 2 6 2 3 1 1 1 1 9 10 4 8 1 1 11 6 1 68
Mince hrhovského súboru dokumentujú, K úpadku ostrosti obrazu na averze začalo

že averzné razidlo si udržiavalo pomerne dochádzať až pri razidle EIV. Kvalita razidla sa
dlho svoju pôvodnú kvalitu. Obrazy averzov postupne zhoršovala a na minciach sa objavujú
z razidla EI – EIII, t. j averzy mincí, ktoré sú niektoré chyby, v hrhovskom súbore pozorova-
v katalógu evidované pod číslami 28 až 53, teľné od tetradrachmy v katalógu evidovanej pod
nemajú žiadne defekty ani sa na nich nepre- číslom 54. Na portréte sa začínajú vyskytovať
javujú stopy používania výraznejšie opotre- praskliny v niektorých partiách vavrínového
bovaného razidla. Dvadsaťšesť tetradrachiem venca, zhoršuje sa kresba girlandy a postupne sa
s audoleontským monogramom, ktoré vyrazili vytráca, až celkom zanikne obraz ucha. Detaily na
averzným razidlom fázy EI – EIII, sa preto averze poslednej tetradrachmy tohto typu (č. 95
vyznačuje veľmi dobrou kvalitou obrazu. v katalógu) už splývajú a portrét je nevýrazný.
79
V hrhovskom súbore sa nachádzalo štyri- lomenému písmenu S. Posledným prvkom, čo
dsaťosem exemplárov typu Pink 429, ktorých sa zachoval z pôvodnej predlohy paeónskeho
averz vyrazili razidlom EIV. Pravdepodobne to kráľa Audoleonta, je samotný audoleontský
bolo posledné razidlo, ktoré slúžilo na razbu znak pod bruchom koňa. Tento symbol má však
averznej strany tejto emisie tetradrachiem na keltskej razbe podobu pseudoantropomorf-
s audoleontským monogramom. Týmto nej rukoväti krátkeho keltského mečíka, ktorý
averzom sa asi skončila aj celková história poukazoval na vysoký status svojho majiteľa.
tetradrachiem typu Pik 429, čo dokumen- V poradí druhý obrazový variant reverzu
tuje predovšetkým reverzné razidlo E17. (razidlo E2) sa vyznačuje predovšetkým
Dôkladnejšiu analýzu väčšiny hromadných pozmenenou hlavou jazdca, na čo pravde-
nálezov antických mincí umožňujú práve re- podobne použili punc v tvare polmesiaca.
verzy razieb, ktoré sa vyznačujú vyššou rôzno- Zaujímavý pohľad poskytuje tiež reverz
rodosťou, keďže boli najčastejšie razené horným, tetradrachmy (č. 44 v katalógu) s obrazovým
v ruke držaným razidlom. Preto sa aj rýchlejšie variantom E8. Niektoré časti obrazu sa vyzna-
opotrebúvali a museli ich viackrát opravovať. čujú stopou po dvojrazbe, ktorá vznikla asi
Pri analýze reverzných razidiel si zasluhujú úderom na horúci a plastický mincový kotúčik.
pozornosť dve tetradrachmy v katalógu evi- Podobne nedokonalý mincový produkt pred-
dované pod číslom 28 a 29. Zastupujú variant stavuje aj portrét na averze tetradrachmy (č. 62
tetradrachmy typu Pink 429 s audoleontským v katalógu). V línii nosa nesie stopy dvojrazby.
monogramom, ktorý nebol doteraz známy. De- Po spozorovaní chyby a vychladnutí mince časť
taily a línie razby na averze, ale predovšetkým kovu, čo prevyšoval obvyklú výšku reliéfu,
na reverze tohto variantu naznačujú, že môže mechanicky odstránili. Nepodarky naznačujú,
ísť o prototyp keltskej tetradrachmy s audole- že mince razili na mincové kotúčiky, ktorých
ontským monogramom. Pomerne netradičným kov si udržiaval značný stupeň tvárnosti.
výtvarným stvárnením zaujme predovšetkým Kvalita reverzného razidla sa začala
hlava jazdca na reverze razby. Okrem trojpra- výraznejšie zhoršovať v obrazovej fáze E14.
menného účesu, dolu zopnutého do krátkeho Na razidle E15 sú pred hlavou koňa i za
vrkôčika, sa vyznačuje výrazne zašpicatenou trupom jazdca viditeľné už výrazné de-
briadkou a nosom klinovitého tvaru. O prí- fekty, ktoré sa zväčšujú na razidle E16.
slušnosti tohto typu ku skupine filipovsko- Posledná oprava razidla E17 vyznieva už
-audoleontských keltských imitácií, pomeno- skôr ako pokus o vytvorenie iného reverz-
vaných podľa paónskej predlohy s legendou ného obrazu, ktorý sa pôvodnému reverzu
ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ, nasvedčuje reverz tohto kelt- typu Pink 429 výtvarne i štylisticky vzďaľuje.
ského variantu (razidlo E1), na ktorom sú stopy Už letmý pohľad na razidlo E17 presvedčí,
po gréckom nápise. Pod papuľou koňa je pekne že jeho opravu robil iný remeselník, menej
vypracované písmeno Ω, v tradíciách keltskej zručný než „majster razidla typu Pink 429“.
symboliky stvárnené v tvare lýry. Pozostatkom I tak je však vhodné venovať sa tomuto
audoleontskej legendy je tiež symbol medzi poslednému variantu tetradrachmy s audo-
prednými nohami koňa, ktorý sa podobá ostro leontským monogramom podrobnejšie.
80
Reverzy tetradrachiem
typu Pink 429 z razidla E17
(č. 95 v katalógu) vľavo
a typu Pink 413
(č. 105 v katalógu) vpravo
Pri renovácii razidla E17 opravili predovšetkým oblou líniou. Podobná „rebríkovitá“ hriva je
defekty za trupom jazdca a pred hlavou koňa, i na keltských tetradrachmách typu Pink 413.
charakteristické pre razidlo E16. Z predchá- Vzniká otázka, či je „ rebríkovitá“ hriva na
dzajúceho obrazového variantu ponechali razidle E17 iba kópiou konskej hrivy z re-
opotrebovaním už značne zúžený trup koňa verzu mince typu Pink 413, alebo razidlo E17
a jazdca. Zásadným spôsobom prepracovali predstavuje pomyselný prechodný článok
nohy koňa, jeho hlavu s uchom a predovšetkým medzi typom Pink 429 a typom Pink 413.
konskú hrivu. Na rozdiel od hrivy z pukličiek, Značne neumelý a dosť primitívny obraz z ra-
charakteristickej pre všetky predchádza- zidla E17 naznačuje skôr prvú možnosť,
júce varianty, na razidle E17 zobrazili hrivu t. j. odkopírovanie hrivy z typu Pink 413.
pomocou krátkych čiarok ohraničených
81
zloženia kovu tetradrachiem typu Pink 429 Tabuľka VI
Číslo Max. Averz Reverz Zloženie mincového kovu v %

Max. prie- Razidlo, Razidlo,
v kata- Druh mince Hmotnosť g hrúbka Os podľa podľa
mer mm averz reverz
lógu mm Torbágyi1 Torbágyi1 Ag Au Cu Pb
28 tetradrachma 13,29 24,8 4,7 EI E1 0 0

36 tetradrachma 13,76 25,8 4,7 EII E3 A2 0
37 tetradrachma 13,55 24,8 4,7 6 EII E3 A2 0 97,60 1,30 1,10
38 tetradrachma 13,81 25,0 4,7 EII E4 A2 R2a
41 tetradrachma 13,70 23,8 4,7 6:30 EII E5 A2 R2 96,56 1,06 2,02 0,36
43 tetradrachma 13,58 24,5 4,7 EII E7 A2 R2
45 tetradrachma 13,47 22,5 5,2 EIII E9 A3 R5
54 tetradrachma 13,59 23,3 5,0 EIV E10 A1 R1
82
64 tetradrachma 13,49 25,0 4,9 EIV E11 A1 0
68 tetradrachma 13,54 23,0 4,7 EIV E12 A1 R1a
70 tetradrachma 13,49 23,9 4,7 8 EIV E12 A1 R1a 97,10 1,10 1,80
75 tetradrachma 13,33 23,3 4,7 8 EIV E12 A1 R1a 97,19 1,11 1,44 0,26
94 tetradrachma 13,34 22,5 5,0 EIV E16a A1 0
83 1 Torbágyi 2008, 88. Melinda Torbágyi pozná 4 varianty averzu (A1 – A4) a 8 variantov reverzu (R1 – R8).
Priemerná hmotnosť zistená zo šesťdesia- typu Pink 429 obiehali iba v mieste svojho
tich ôsmich hrhovských tetradrachiem typu pôvodu, kde kvalitu razieb garantoval emi-
Pink 429 je 13,52 g. Najvyšiu hmotnosť, 13,85 g, tent a ich kontrola nebola preto potrebná.
má tetradrachma evidovaná v katalógu razieb Kvalitu meny dokumentujú i vzdiale-
pod číslom 39, najnižšiu hmotnosť 13,29 g nosti, ktoré jednotlivé typy keltských mincí
zasa minca zaznamenaná pod číslom 28. v niektorých prípadoch prekonali. Tetra-
Mincový súbor z Hrhova poskytuje dôležitú drachma s audoleontským monogramom sa
informáciu aj o vzťahu hmotnosti a rozmerov cestou obchodnej výmeny dostala západným
mince. Rozmery jednotlivých razieb dokumen- smerom až do laténskeho výrobného a ob-
tujú nepriamu úmernosť medzi priemerom chodného centra pri moravskej obci Němčice
a hrúbkou mincového kotúčika. Tenšia minca nad Hanou, kde je registrovaný nález tetra-
má širší mincový kotúčik, razba s menším drachmy typu Pink 429.107 Východnú hranicu
priemerom je, naopak, hrubšia. Tento vzťah výskytu tetradrachiem typu Pink 429 vyme-
naznačuje, že každý mincový kotúčik zhoto- dzujú nálezy dvoch exemplárov z ukrajin-
vili individuálne. Vopred odvážené množstvo ského hradiska Gališ-Lovačka pri Mukačeve
kovu pravdepodobne roztavili v otvorenej a jednej tetradrachmy pri Mukačeve.108
priehlbni, čím vznikli, a to v závislosti od Obľuba tetradrachiem typu Pink 429 sa
tvaru individuálnych priehlbní, buď hrub- neodráža iba v ich výskyte na vzdialených
šie mincové kotúčiky s menším priemerom, lokalitách, ale tiež v skutočnosti, že táto keltská
alebo väčšie, avšak tenšie mincové kotúčiky. imitácia sa stala aj predlohou sedmohradskej
Akosť mincového kovu typov Pink 429, razby typu Tulghieş-Miresu Mare s audoleont-
Pink 422 aj Pink 413 je identická. Röntge- ským monogramom.109 Ideový podnet na razbu
novofluorescenčná analýza tetradrachiem dáckej mince prenikol do horného Potisia po
s audoleontským monogramom, v katalógu tých istých komunikačných trasách, po ktorých
razieb evidovaných pod číslami 37, 41, 70 a 75, sa tam zo stredného Podunajska dostali i kelt-
dokladá približne 97 % obsah striebra. Prv- ské peniaze. Typ Tulghieş-Miresu Mare si z pô-
kové zloženie mincového kovu dokumentuje, vodnej audoleontskej symboliky zachoval iba
že všetky tri typy filipovsko-audoleontských audoleontský monogram a z mince samotnej
imitácií z hrhovského hromadného nálezu sa dá dedukovať, že jej autorom bola iná osoba
zhotovili zo suroviny rovnakého pôvodu. ako „majster razidiel typov Pink 413, Pink 422
Keltské tetradrachmy hrhovského pokladu a Pink 429“. Constantin Preda kladie razbu
s audoleontským monogramom nemajú, tohto typu do staršej fázy dáckeho mincovníc-
na rozdiel od typu Pink 422, žiadne stopy tva, pričom takéto chronologické zaradenie
po mechanickej skúške kvality kovu. Dá sa podporuje hromadný nález mincí z rumunskej
preto predpokladať, že razidlá typu Pink 422 lokality Tulghieş, v ktorom sa našla i helenis-
a Pink 429 vznikli na objednávku dvoch tická tetradrachma mesta Priene, z obdobia
odlišných subjektov, ktoré neboli od seba rokov 230 až 190 pr. Kr.110 Maloázijská tetra-
hospodársky ani územne závislé. Absencia drachma, štýlová odlišnosť, ale i zjednodušená
stôp po mechanickej kontrole kvality kovu symbolika sedmohradskej razby naznačuje,
súčasne naznačuje, že hrhovské tetradrachmy že je v porovnaní s typom Pink 429 mladšia.
84
– typ s trojuholníkovým ornamentom
V hromadnom náleze z Hrhova typ Pink 413 re- trojuholníkové ornamenty s pukličkami na
prezentovalo desať exemplárov. Tetradrachmu vrcholoch. Oba ornamenty sú na niektorých
s trojuholníkovým ornamentom radí K. Pink exemplároch spojené viackrát zalomenou
v katalógu východokeltských mincí do skupiny čiarou. Pomerne realisticky zobrazený kôň stojí
audoleontských napodobenín s tzv. „novým na základni z niekoľkokrát zalomenej čiary.
reverzom“. Aj keď razby s trojuholníkovým Špecifický tvar konskej hrivy dosiahli rebrovito
ornamentom nemajú na prvý pohľad žiadnu umiestnenými čiarkami, uzavretými z vonkaj-
výraznejšiu súvislosť s dvoma predchádzajú- šej strany dlhým oblúkom. Hlava koňa má tvar
cimi typmi keltských audoleontských imitá- osmičky, ucho znázorňuje dopredu smerujúca
cií, reverz tetradrachmy č. 95 z hrhovského čiara. Medzi papuľou a zdvihnutou prednou
pokladu – s audoleontským monogramom nohou koňa je menší trojuholníkový a nie-
(typ Pink 429) – poukazuje prinajmenšom na kedy i ďalší geometrický ornament podobný
regionálnu blízkosť typov Pink 429 a Pink 413. gréckemu písmenu Σ. Ornamenty sú zbarbari-
Spojujúci článok predstavujú ich reverzy. zovaným pozostatkom troch koncových písmen
Reverz mince č. 95 z hrhovského nálezu nápisu ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ. Okolo obrazu sa vinie
naznačuje, že „rebríkovitú hrivu“ koňa mohli pravidelný perlovec z drobných pukličiek.
okopírovať práve z reverzu typu Pink 413. Podľa jazdca s helmou ozdobenou chocho-
Tetradrachma s trojuholníkovým orna- lom je razba typu Pink 413 veľmi blízka
mentom má tak ako všetky ostatné filipov- keltskej imitácii typu Pink 402.111 Na reverze
sko-audoleontské napodobeniny na averze typu Pink 402 sa nachádza úplný a nesko-
doprava otočenú bradatú mužskú hlavu, molený nápis ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ, ktorý sa
ktorú zdobí vavrínový veniec. Portrét má v ničom neodlišuje od paeónskej predlohy.
esovito zatočené fúzy a spodnú peru zvýraz- Ďalším keltským typom, ktorý sa dvom
nenú pukličkou. Esovito tvarované ucho je predchádzajúcim razbám podobá nielen
v hornej časti vyplnené pukličkou a za uchom portrétom na averze, ale i jazdcom s chocho-
splýva niekoľko prameňov vlasov. Oko zhora lom, je minca typu Pink 415 s trojzubcom.112
i zdola rámuje výrazná línia, dúhovku zvý- Často diskutovanou býva otázka, či predlo-
razňuje zasa poloblúk. Okraj mince lemuje hou keltských imitácií boli filipovské tetra-
pravidelný perlovec z drobných pukličiek. drachmy s kráľovským alebo olympijským ví-
Na reverze mince je kôň v kroku doprava ťazným jazdcom.113 Helma na hlave jazdca, ako
so zdvihnutou prednou nohu, jazdec na i šikmá línia na jeho chrbte naznačujú, že vzo-
ňom je zobrazený bez spodnej časti tela. Kôň rom reverzu tetradrachmy typu Pink 413 bola
s jazdcom sa vyznačuje značným stupňom skôr Filipova razba s kráľovským jazdcom. I na
štylizácie. Trup jazdca pozostáva z dvoch častí, nej je totiž jazdec s prikrývkou hlavy a plášťom.
z ktorých vpredu i vzadu vyčnieva niekoľko Tetradrachmy s trojuholníkovým ornamen-
ostňov. Z pliec jazdca smeruje dozadu šikmá tom patria k malému počtu keltských napodo-
línia, ktorá môže byť pozostatkom plášťa benín, ku ktorým sú známe i menšie menové
z filipovského vzoru. Jazdec má na hlave helmu jednotky, v danom prípade strieborná minca
85 s chocholom, priestor pred a za hlavou zdobia s hmotnosťou 3,23 g.114 Existencia drobných
nominálov je dôkazom hospodársko-spo- z hrhovského súboru vyrazili jedným pá-
ločenského rozvoja príslušného keltského rom razidiel, opravovaným v závislosti od
útvaru, v ktorom výmenný obchod začal stupňa poškodenia. Z hrhovského depotu sú
ustupovať intenzívnemu používaniu peňazí. známe dve fázy averzného razidla (FI – FII)
Podobne ako pri dvoch predchádzajúcich a tri varianty reverzného obrazu (F1 –F3).
tetradrachmách všetky mince typu Pink 413
typ tetradrachma typu Pink 413 – s trojuholníkovým ornamentom
averz FI FII
r
a
z
i
d
l
o
reverz F1 F2 F3
spolu
počet mincí 4 5 1 10
Priemerná hmotnosť tetradrachiem tohto typu tri typy filipovsko audoleontských keltských
zistená z desiatich hrhovských exemplárov je napodobenín. Dá sa preto predpokladať, že
13,60 g. Najnižšia hmotnosť 13,48 g a najvyššia všetky razili v rovnakom časovom horizonte.
hmotnosť 13,80 g potvrdzujú vysokú hmotnostnú Kontrolné záseky na akosť kovu na jednom
rovnomernosť súboru, s minimálnymi odchýl- z typov keltských imitácií zasa naznačujú,
kami jednotlivých razieb od zisteného priemeru. že vydavateľmi mincí boli pravdepodobne
Hmotnostnou vyrovnanosťou, takmer hospodársko-spoločensky suverénne územné
identickými priemernými hmotnosťami, ale jednotky, ktorých obyvateľstvo čerpalo zo spo-
i rovnako vysokou akosťou striebra sa v hrhov- ločných historických koreňov, čo sa odzrkadlilo
skom nálezovom komplexe vyznačujú všetky v jednotnom charaktere ich mincovníctva.
86
zloženia kovu tetradrachiem typu Pink 413 Tabuľka VII
Číslo Max. Max. hrúbka Razidlo Razidlo Zloženie mincového kovu v %

v katalógu priemer mm mm averz reverz Ag Au Cu Pb
96 tetradrachma 13,62 24,4 5,0 FI F1
97 tetradrachma 13,69 23,5 5,0 07:30 FI F1 97,09 1,15 1,59 0,17
100 tetradrachma 13,48 23,5 5,0 6 FII F2 96,70 1,20 2,10
101 tetradrachma 13,52 24,5 4,8 FII F2
87
Chronologické určenie filipovsko-audoleontských imitácií
Chronologické spresnenie razby filipovsko- Až prehodnotenie niektorých hromadných

-audoleontských keltských napodobenín nálezov a ich zosúladenie s výsledkami archeo-
vnáša lepšie svetlo nielen do počiatkov logických výskumov posunuli počiatok razenia
keltského mincovníctva, ale sprostredkúva filipovsko-audoleontských keltských napo-
i jasnejší pohľad na civilizačný pokrok, ktorý dobenín k polovici 3. storočia pr. Kr. Zásluhu
sa v Karpatskej kotline odohrával v stre- v odbúraní starších názorov na chronologické
dolaténskych stupňoch LT B2 až LT C. určenie má predovšetkým M. Szabó. Ten
Dve monetárne zložky hromadného nálezu podľa hromadného nálezu z maďarskej obce
z Hrhova, regionálne však odlišné, poskytujú Egyházasdengeleg, ktorý obsahoval viac ako
tiež mimoriadnu príležitosť na konfrontá- 80 keltských tetradrachiem s „trujzubcom
ciu ich časového zaradenia. Predpokladané a triskelesom“ (typ Pink 415), uloženého v ke-
obdobie vzniku mincí možno navyše porovnať ramickej nádobe revidoval staršiu domnienku
s časom používania sedlovito ohnutého zlatého o čase vzniku audoleontských napodobenín. Na
prsteňa a niekoľkých drobných bronzových základe rozboru bohatého laténskeho arche-
artefaktov, ktorých analógie sa vyskytujú v ko- ologického materiálu z 3. a 2. storočia pr. Kr.
strových hroboch v laténskom stupni LT B2. pochádzajúceho zo slovenského a maďar-
Ako začiatok mincovania skupiny mincí ského územia dospel k záveru, že audole-
Aténa Alkidemos sa javí termínom post quem ontské imitácie museli raziť už v posledných
rok 269 pr. Kr. Termín vychádza predovšetkým piatich dekádach 3. storočia pr. Kr.117
z analýzy troch strieborných mincí, ktoré pat- Oporu takémuto datovaniu poskytuje
ria do keltského menového systému Aténa Alki- i nedávna revízia hromadného nálezu
demos. Kľúčovú razbu na chronologické urče- 268 audoleontsko-filipovských napodobe-
nie celej skupiny keltských imitácií predstavuje nín z maďarskej obce Zichyújfalu,118 ktorý
strieborná drachma s konskou protomou. Tá obsahoval 262 tetradrachiem „s triskelesom“
sa zdá najstaršou razbou nielen z troch typov (Pink 434). Melinda Torbágyi pri revízii tohto
strieborných mincí skupiny Aténa Alkidemos, depotu porovnala typologické aj metrologické
ale pravdepodobne i najstarším typom z tohto charakteristiky niekoľkých typov audoleont-
keltského menového systému. Vzorom bola ských imitácií a poukázala na ich vzájomnú
pravdepodobne romano-kampánska bronzová previazanosť. Podľa prepojenia medzi typmi
litra z obdobia krátko pred rokom 269 pr. Kr. Pink 408 s písmenom Π, Pink 377 – 381– typ
Zatiaľ čo začiatok razenia mincí skupiny Hont; Pink 415 s trojzubcom, Pink 402, Pink 434
Aténa Alkidemos, niekedy medzi rokmi 269 s triskelesom, Pink 429 s audoleontským mo-
až 250 pr. Kr,. predstavitelia archeologic- nogramom, M. Torbágyi datuje audoleontské
kej i numizmatickej komunity v súčasnosti imitácie na koniec 3. storočia pr. Kr. Nevylučuje
viac-menej akceptujú,115 názory na vznik však pritom ani možnosť ich vzniku už v pro-
skupiny tzv. audoleontských imitácií nie sú strednej tretine 3. storočia pr. Kr. Podľa nej však
také jednoznačné. Veľmi dlho tzv. audoleontské na to zatiaľ neexistujú jednoznačné dôkazy.
(správnejšie filipovsko-audoleontské) imitácie Podobnou previazanosťou, akú pozorovala
datovali do posledných desaťročí 2. storo- pri niektorých audoleontských imitáciách
88 čia pr. Kr.,116 zrejme podľa chronológie K. Pinka. M. Torbágyi, sa vyznačujú i všetky tri typy
filipovsko-audoleontských tetradrachiem z hr- možno predpokladať razbu filipovsko-audole-
hovského mincového súboru. Tetradrachma ontských imitácií. Rôznorodosť typov i doklady
s účesom so zatočeným prameňom vlasov (typ o kontrole kvality mincí (záseky, obrazové
Pink 422) a tetradrachma s audoleontským mo- a geometrické kontramarky) dokladajú, že
nogramom (typ Pink 429) ukazujú navyše na tieto mince emitovali buď jednotlivci, alebo
prácu jedného autora. Tomuto majstrovi sa dá spoločensko-územné jednotky, hospodársky
pripísať i autorstvo tetradrachmy s triskelesom i územne samostatné. Ich sídla s mincovými
(typ Pink 434). Prinajmenšom na regionálnu dielňami sa nachádzali v priestore, ktorý sa za-
spojitosť ukazuje tiež reverz tetradrachmy typu čínal na západe približne v oblasti maďarských
Pink 429 s audoleontským monogramom (č. 95 obcí Zichyújfalu a Dunaújváros, pokračoval se-
v katalógu z Hrhova) a reverz tetradrachmy verovýchodným smerom do Poiplia a mohol sa
s trojuholníkovým ornamentom (typ Pink 413). končiť až v povodí rieky Slaná. Miesta pôvodu
Spojitosť s audoelontskými typmi nemajú filipovsko-audoleontských napodobenín tak le-
iba všetky tri typy tetradrachiem z Hrhova, ale žia na územiach bývalých historických stolíc
aj niektoré keltské razby zo starších nále- Hont, západná časť Gemera (Slovensko), Novo-
zov na území Slovenska. Ide predovšetkým hrad a Heveš ( Maďarsko). I keď archeológia do-
o hromadný nález z Bátoviec okres Levice posiaľ neposkytla žiadne vecné dôkazy, je dosť
a hromadný nález z Levíc. V týchto dvoch pravdepodobné, že dostatočný a pravidelný
nálezových súboroch sa vyskytli keltské razby, prísun striebra, ktorý intenzívna razba ťažkých
ktoré podľa Pinkovej klasifikácie nepatria do tetradrachiem vyžadovala, mohli poskyto-
skupiny tzv. audoleontských imitácií, hoci vať bohaté rudonosné oblasti Štiavnických vr-
typologické i metrologické znaky ich do tejto chov, Slovenského rudohoria aj pohoria Mátra.
skupiny zaraďujú. Ide predovšetkým o tetra- Mince typu Aténa Alkidemos, ktoré sa
drachmu typu Hont (Pink 377 – 381) a tetra- v hrhovskom náleze našli spoločne s filipovsko-
drachmu tzv. levického typu (Pink 382). -audoleontskými keltskými napodobeninami,
Stále však existuje niekoľko typov keltských dokladajú vznik oboch skupín v podobnom
mincí, ktorých zaradenie medzi filipovské časovom horizonte. Pri časovom zaradení audo-
alebo filipovsko-audoleontské keltské imi- leontských imitácií sa dá, okrem už uvedených
tácie nie je jednoznačné. Obe skupiny totiž argumentov, oprieť tiež o chronológiu dác-
z predlôh Filipa II. prevzali na svoje averzy keho mincovníctva, ktorú rumunskí bádate-
bradatú hlavu a na reverzy motív s jazdcom lia vypracovali na základe detailného štúdia
na koni. Ak sa však na reverze nenachádza dáckych mincí, nálezových súvislostí, ale aj
žiadny pozostatok z legendy ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ, celkovej historickej situácie overenej výsled-
keltské razby sa väčšinou zaraďujú medzi kami archeologického výskumu.119 Rumun-
napodobeniny filipovského typu, čo sa týka ská numizmatika rozlišuje dve fázy dáckeho
napríklad aj tetradrachiem tzv. levického typu. mincovníctva, pričom prvá fáza je datovaná
Pri lepšom zatriedení keltských razieb do od polovice 3. do polovice 2. storočia pr. Kr. Do
skupiny filipovsko- audoleontských napo- tejto staršej etapy dáckeho mincovania patrí
dobenín môže preto napomôcť typologická i tetradrachma typu Tulghieş-Miresu Mare
analýza niektorých hromadných nálezov. s audoleontským monogramom.120 Jej pred-
Geografická dislokácia hromadných i ojedi- lohou bola s najväčšou pravdepodobnosťou
89 nelých nálezov vytvára predstavu o tom, kde
Hromadné nálezy filipovsko-audoleontských imitácií Tabuľka VIII
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
DUNAÚJ-
HRHOV SPIŠSKÝ EGYHÁ- VÁMOS-
BÁTOVCE ZICHY- VÁROS BONY- SIÓA-
TYP okr. HRHOV LEVICE ZASDEN- GYÖRK VÁC MOHORA
(Disnoš) ÚJFALU (Sztalin- HÁD GÁRD
Rožňava (Görgö) GELEG (Györk)
város)
Pink
min. 15 ? 4
377-381
Pink
126
382
Pink
1 9
408
Pink
10
413
Pink
min. 2 ? 63+20 ? 23 20 ? 20-30?
415
Pink
19
422
Pink
68
429
Pink
1
433
Pink
? 262 239 ? ?
434
Pink
32
457
Paulsen
2
48-54
Paulsen
2
80-81
Paulsen
5
259-260
Lam-
bert 4
VIII/27
Počet
mincí 105 ? cca 50 ? 131 268 cca 300 ? 63+20 ? 23 20? 20-30 ? ?
spolu
Kerényi
Ondrouch Tor- Tor- Tor-
1960, 1-6,
1937, 16-22, bágyi bágyi bágyi
Publi- Nepubli- Ondrouch Ondrouch I. Tábla; Bíróné Bíróné Bíróné Bíróné
tab. I-III; 2012, 2012, 2012,
kácia kované 1964, č. 7 1964, č. 28 Torbágyi Sey 1972 Sey 1972 Sey 1972 Sey 1972
Ondrouch 552, 552, 552,
2012, 552,
1964, č. 29 Abb. 7:1 Abb. 7:3 Abb. 7:4
Abb. 7:2
90
2
3
4
10
9 7
8
5
6
Hromadné nálezy
filipovsko-audoleontských
imitácií (číslovanie nálezísk
12
zodpovedá Tabuľke VIII) 11
práve o niečo staršia, avšak obrazovo bo- Opodstatnene preto možno so začiatkom
hatšia stredoeurópska tetradrachma typu razby filipovsko-audoleontských imi-
Pink 429 s audoleontským monogramom. tácií v oblasti severného Maďarska a na
Historické udalosti aj archeologické pa- juhu stredného Slovenska počítať najne-
miatky dokumentujú, že hospodársko-spolo- skoršie medzi rokmi 270 až 250 pr. Kr.
čenský rozvoj keltských kmeňov, ktoré sídlili Ak prihliadneme na kvalitu, štýlovú
v rozdielnych častiach dunajsko-karpatskej úroveň niektorých typov audoleontských
oblasti, bol na prelome laténskych stupňov imitácií, ale aj na celkové historické pozadie
LT B2 a LT C na porovnateľnej úrovni. Potvr- doby, tak existuje niekoľko dôvodov, ktoré
dzujú to i nálezy, ktoré dokladajú rozmach umožňujú obdobie vzniku niektorých z naj-
laténskeho osídlenia v moravskom centre starších typov123 týchto mincí predpokladať
pri Němčiciach nad Hanou,121 ako aj výsledky i skôr. Mladším časovým horizontom za-
archeologických výskumov v oblasti horného čiatku prvých emisií audoleontských kelt-
Potisia.122 Vzhľadom na porovnateľný hospo- ských napodobenín mohlo byť obdobie, ktoré
dársko-spoločenský stupeň rozvoja, v akom nasledovalo krátko po rokoch 279/278 pr. Kr.,
sa nachádzal naddunajský koridor Jantárovej t. j. po návrate rozsiahlych keltských skupín
cesty a centrálne oblasti Karpatskej kotliny, z juhovýchodnej Európy. Starším horizontom
je pravdepodobné, že do rovnakého časového razby prvých audoleontských imitácií sa javí
91 horizontu spadali i počiatky ich mincovníctva. posledná dekáda 4. storočia pr. Kr. Argumenty
vedúce k úvahám o skoršom vzniku niekto- helenistické mince razili prevažne v období
rých typov keltských mincí sú nasledovné: 310 pr. Kr. až 250/240 pr. Kr. K nim primie-
šané keltské mince javia často známky dlho-
Medzi rokmi 310 až 279/278 pr. Kr. podnikali dobého obehu. Možno preto o nich príkladne
Kelti rozsiahle expanzívne, vojensko-korist- uvažovať ako o imitáciách, ktoré mohli Kelti
nícke ťaženia do Macedónie a Grécka. V závere raziť už krátko po rokoch 279/278 pr. Kr., a to
staršej a na začiatku strednej doby laténskej sa na základe inšpiračných podnetov a podľa
v Karpatskej kotline začali objavovať predmety helenistických vzorov v súvislosti s návratom
macedónskeho a gréckeho pôvodu, ktoré tieto rozsiahlych keltských skupín z expanzívnych
udalosti dokladajú. Otázkam pôvodu, priestoro- ciest. Takýto typ reprezentuje napríklad
vého rozšírenia a datovania vybraných archeo- hromadný nález z Balkánu127 a zo Zemunu.128
logických dokladov, ktoré v Karpatskej kotline Známe sú i ďalšie hromadné nálezy tohto typu
odrážajú konflikty Keltov v juhovýchodnom vrátane nálezov z horného Potisia,129 ktorého
Stredomorí, sa v poslednom čase systematicky keltské obyvateľstvo udržiavalo s kmeňmi na
venuje niekoľko bádateľov.124 Okrem dokumen- strednom Podunajsku intenzívne kontakty.
tovateľných hmotných artefaktov sa však do Druhý typ nálezov obsahuje staršie grécke
Karpatskej kotliny dostávali i archeologicky razby, predovšetkým životné razby Filipa II.
ťažko postihnuteľné nehmotné transfery. Aj tie a Alexandra III., ako i mince niektorých
však nepochybne prispievali k urýchleniu gréckych polis. Keltské mince, čo sa v ta-
hospodárskeho i spoločenského rozvoja kelt- kýchto typoch hromadných nálezov objavujú,
ských kmeňov v strednom Podunajsku. Rozvoj sú takmer vernými napodobeninami svojich
významných laténskych sídel je archeologicky gréckych predlôh. Dá sa o nich predpokla-
zdokumentovaný na samotných okrajoch dať, že zastupujú najstaršie keltské razby,
Karpatskej kotliny už od prechodného hori- ktoré snáď z reprezentačných a prestížnych
zontu LT B2 – LT C1 (t. j asi od roku 270 pr. Kr.) dôvodov razili príležitostne niektorí keltskí
a pretrvával v nich až do roku 120 pr. Kr. vodcovia, pričom tieto mince ešte netvorili
K takýmto významným laténskym centrám, súčasť pravidelného peňažného obehu.
ktoré mali i vlastné dielne spojené s razením Verné keltské imitácie mohli vo východ-
mincí, patria výrobné a obchodné centrum nej, ale i v strednej Európe vznikať už od
pri Němčiciach nad Hanou,125 výšinné hra- prelomu 4. a 3. storočia pr. Kr. Za takýto typ
disko Gališ-Lovačka na Ukrajine126 a nepo- nálezu sa dá považovať napríklad hromadný
chybne i ďalšie doposiaľ nepoznané sídla. nález z rumunskej lokality Scărișoara, ob-
Migrácia Keltov v oblasti Balkánu a vý- sahujúci deväť tetradrachiem gréckeho
chodného Stredomoria sa odráža vo viacerých mesta Histria z polovice 4. storočia pr. Kr.
hromadných nálezoch, ktoré okrem hele- a dve kvalitné napodobeniny filipovských
nistických razieb obsahovali aj ich keltské tetradrachiem, prípadne hromadný nález
napodobeniny. Podľa mincí, ktoré sa v hro- z bulharskej lokality Meçica, v ktorom boli
madných nálezoch objavili, možno charakte- originálne tetradrachmy Filipa II. spolu
rizovať dva typy takýchto nálezov. V prvom s keltskými napodobeninami jeho mincí.130
type nálezov prevládajú z helenistických
mincí posmrtné razby Filipa II., jeho syna V žiadnom zo známych hromadných ná-
92 Alexandra III. a celej plejády diadochov. Tieto lezov nebol zatiaľ zaznamenaný spoločný
výskyt audoleontských keltských imi- panovníci, titulom BAΣIΛEΩΣ, čo sa nachádza
tácií a originálnych gréckych mincí. na mladšom type jeho mincí. Vplyv týchto
I tak však existujú predpoklady, že nie- mladších razieb Audoleonta sa však na vzhľade
ktorý z typov audoleontských imitácií mohol keltských tetradrachiem audoleontského
vzniknúť už v závere 4. storočia pr. Kr. Po typu neodzrkadlil. Motívy macedónskych
obrazovej stránke na to zvádza predovšet- i paeónskych predlôh preto naznačujú, že
kým keltská imitácia typu Pink 402, tetra- s napodobovaním filipovsko-audoleontských
drachma, ktorá z výtvarného i remeselného imitácií nesúcich nápis ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ
hľadiska veľmi verne napodobuje svoje alebo niektorú z jeho variácií mohli Kelti
filipovsko-audoleontské vzory. Predovšetkým začať predovšetkým podľa staršieho z dvoch
nápis ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ je na nej zaznamenaný typov Audoleontových tetradrachiem. To sa
v tvare, ktorý sa od svojho paeónskeho vzoru mohlo udiať krátko po ukončení ich razby,
v ničom neodlišuje. Táto forma legendy sa t. j. koncom 4. alebo na začiatku 3. storočia
však vyskytovala iba na prvom type mincí, čo pr. Kr. Archeologické nálezy však na ta-
paeónsky vládca Audoleontos razil približne kéto skoré datovanie zatiaľ neoprávňujú.
do roku 306 pr. Kr. Niekedy v tom čase totiž
nasledoval príklad diadochov, t. j. nástupcov Všetky uvedené analógie a úvahy nazna-
Alexandra III., a začal používať titul BAΣIΛEΩΣ. čujú, že počiatky razenia filipovsko-au-
Potom razil svoje tetradrachmy už podľa mincí doleontských imitácií na juhu stredného
Alexandra III. s hlavou Herakla na averze, so Slovenska a v severnom Maďarsku treba
sediacim Diom, s nápisom ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ predpokladať medzi rokmi 279/278 pr. Kr.
BAΣIΛEΩΣ na reverze a s vyššou hmotnosťou až polovicou 3. storočia pr. Kr. Existujú však
okolo 17 g.131 Treba počítať s tým, že Audo- tiež indície, ktoré naznačujú, že razenie
leontos stiahol z obehu starší typ svojich niektorých typov tejto skupiny sa mohlo
mincí a chcel sa honosiť, rovnako ako okolití začať už na prelome 4. a 3. storočia pr. Kr.
93
94
Hospodársko- IV
-spoločenský vývoj
regiónu, dôvody
a obdobie ukrytia depotu
Vývoj na juhu stredného

a východného Slovenska
Archeologický výskum venoval juhu stredného časť Slovenska sa v druhej polovici 3. storo-
a východného Slovenska dlho iba okrajovú čia pr. Kr. stali prosperujúcou baštou laténskej
pozornosť. Poznatky o dobe laténskej vy- kultúry v severnej časti Karpatskej kotliny.133
plývali predovšetkým z náhodných nálezov, Súčasne sa predpokladá, že laténske osídlenie
a preto sa i názor, že Kelti pri svojom po- z juhu Slovenska prenikalo pozdĺž riek Ipeľ,
stupe do Potiskej nížiny sotva zabrali územie Slaná,134 Hornád a pozdĺž menších prítokov
na strednom a východnom Slovensku na aj hlbšie do hornatých oblastí stredného
dlhší čas, ukazoval dlho opodstatnený.132 i východného Slovenska. Tam Kelti smerovali
Nové objavy na strednom a východnom predovšetkým ako prospektori hľadajúci suro-
Slovensku však naznačujú, že južná časť vinové zdroje potrebné na zabezpečenie svojich
Slovenska nadobúdala významné postavenie remeselných aktivít. Bohatý archeologický
už od záveru staršej doby laténskej. Historické materiál zo sídlisk, pohrebísk či náhodných
udalosti aj ojedinelé nálezy postupne potvr- nálezov poukazuje na špecializovanú výrobu
dzujú predpoklad, že rozhodujúce zmeny v sle- doloženú predovšetkým hrnčiarstvom, kováč-
dovanej oblasti nastali koncom 4. a začiatkom stvom, smaltovníctvom, ale i mincovníctvom.
3. storočia pr. Kr. Zmeny, čo priniesli Kelti od Kelti na juhu stredného Slovenska najhus-
ohybu Dunaja nad Budapešťou, viedli k tomu, tejšie osídľovali nižšie polohy Juhosloven-
95 že celé severovýchodné Maďarsko i priľahlá skej kotliny. Ich pobyt je však zaznamenaný
i pozdĺž vodných tokov, ktoré poskytovali domáceho obyvateľstva a Kelti, ktorí tento kov
prirodzené komunikačné spojenie s ostat- potrebovali pre svoje kováčske dielne produ-
nými, menej prístupnými oblasťami.135 kujúce široký sortiment nástrojov i zbraní, sa
Podobný obraz počiatkov keltského osíd- snažili s domácim ľudom udržiavať čo najlep-
lenia, ktorý sa dá spájať s keltskou expanziou šie obchodné vzťahy. Nálezy železnej trosky
v 3. a 2. storočí pr. Kr., poskytuje i východo- v Zádielskej doline, 140 ktorá je od Hrhova
slovenský región. V stredolaténskom období taktiež vzdialená iba pár kilometrov, nazna-
sú odtiaľ známe niektoré otvorené sídliská. čujú, že hutníctvo tam bolo v dobe laténskej
Predovšetkým na juhu horských oblastí však asi jednou z aktivít, z ktorej prosperoval celý
popri Keltoch až do konca 3. storočia pr. Kr. žil región. Východné výbežky Spišsko-gemer-
aj pôvodný ľud mladohalštatskej kultúry.136 ského rudohoria a rádius dostupnosti miest-
Špecifikom východného Slovenska a celej nych zdrojov železných rúd nepresahoval od
východnej časti Karpatskej kotliny je pomerne Čečejoviec (i Hrhova) vzdialenosť 50 km, čo
silný vplyv severného Pričiernomoria. V dô- sa z paleoekonomického hľadiska považuje pri
sledku kontaktov s Pričiernomorím sa tak ľud získavaní určitých druhov surovín za únosné.141
východného Slovenska veľmi skoro oboznámil Výsledky archeologických výskumov do-
so železom. Dokladajú to nálezy pochádzajúce kladajú, že keltská kolonizácia, ktorá sa začala
z výroby železa v neskorej dobe halštatskej na začiatku 3. storočia pr. Kr. a smerovala
v Čečejovciach okres Košice vidiek, ktoré od ohybu Dunaja pri maďarskej obci Vác ďalej
nemajú na území Slovenska ekvivalent.137 na východ, sa zastavila až na severovýchodných
Vďaka záujmu o tento nový kov, podporenému hradbách Karpatského oblúka. Bohaté keltské
dostatkom miestnych nerastných zdrojov, si pamiatky z okolia ukrajinského Mukačeva
nositelia kuštanovickej kultúry na východ- sú dokladom, že tento región Kelti osídľovali
nom Slovensku rýchlo osvojili technologické prinajmenšom od prechodného obdobia LT B2/
postupy čiernej metalurgie a začali s výrobou LT C1. Intenzívnu keltskú kolonizáciu doku-
železa. V mladšej fáze kuštanovickej kultúry mentuje husté laténske osídlenie, pozostatky
sa železo začalo všeobecne používať. Dá sa rozsiahlej hutníckej činnosti i významné regio-
preto predpokladať, že železná surovina bola nálne laténske centrum Gališ-Lovačka, kde sa
dôležitou obchodnou komoditou, ktorú oblasť predpokladá aj činnosť minciarskych dielní.142
ponúkala i v dobe laténskej. Výroba železa pre- Pri osvetľovaní expanzie Keltov do východ-
biehala mimo územia osád, na miestach dosť ných častí Karpatskej kotliny majú kľúčový
neprístupných a iste i náležite chránených.138 význam pohrebiská. Ich výskum bol dobre
Archeologické výskumy potvrdzujú, že domáce zdokumentovaný v slovenskej Ratke okres
obyvateľstvo a Kelti žili na niektorých lokali- Lučenec a v Drni okres Rimavská Sobota.143
tách v symbióze až do konca 3. storočia pr. Kr.139 Pohreby z týchto lokalít poskytujú dostatok
Hrhov s depotom železných ingotov, ako archeologicky dobre datovateľných artefaktov
i doklady železiarstva z neďalekého neskoro- dokladajúcich, že pohrebisko v Drni používali
halštatského sídliska v Čěčejovciach nazna- od stupňa LT B2 až do záveru stredolaténskeho
čujú, že práve železo mohlo byť komoditou, za stupňa LT C1. V rámci absolútnej chronológie
ktorou sem Kelti prichádzali opakovane i zo to svedčí o jeho nepretržitom používaní od
vzdialenejších oblastí. Čierna metalurgia však, polovice 3. do tretej štvrtiny 2. storočia pr. Kr.144
96 pravdepodobne, zostala doménou pôvodného
Nálezy zo sídlisk a pohrebísk, ako i nálezy sa stali v druhej polovici 3. storočia pr. Kr.
mincí tak poskytujú dostatok dôkazov, že baštou keltskej moci a že sa tam začalo obdobie
južná časť stredného a východného Sloven- najväčšej prosperity laténskej kultúry, ktorá
ska, severovýchod Maďarska i horné Potisie trvala až do druhej polovice 2. storočia pr. Kr.145
Význam mincovníctva pre hospodársko-spoločenské dejiny na juhu Slovenska
Kelti priniesli na juh stredného a východného Stredomorí sa odzrkadľuje i v nálezoch na

Slovenska, ako i do oblasti horného Potisia strednom a východnom Slovensku. V pre-
nové technologické postupy. Ich remeselná chodnom období laténskych stupňov LT B2/
zručnosť sa odzrkadlila v hromadnej výrobe LT C1 sa tam mohli dostať viaceré grécke
rôznych úžitkových i ozdobných predme- razby ako napríklad zlatý statér Alexandra III.
tov, ktoré nielenže uspokojovali ich vlastné a Lysimacha z Veľkej Lomnice okres Poprad,
potreby, ale mohli ich ponúkať i širšiemu prípadne bronzové mince Demetria Polior-
okruhu odberateľov. S rozvojom remeselnej keta z Kamenice nad Hronom a ďalšie.147
činnosti sa preto rozmáhala aj obchodná vý- O rozvoji keltského mincovníctva v regióne
mena s blízkymi či vzdialenejšími oblasťami. produkujúcom audoleontské napodobeniny
Poznanie civilizačných výdobytkov antického však informujú predovšetkým imitácie zo star-
Stredomoria, zmeny v spoločenskej organi- šej fázy keltského mincovníctva. Prvé pokusy
zácii smerujúcej pravdepodobne k nadkme- razenia keltských mincí v oblasti stredného
ňovému zriadeniu prispeli k tomu, že Kelti sa Podunajska môžeme na základe niektorých
stali prvým etnikom, čo v stredoeurópskom indícií predpokladať už na prelome 4. a 3. storo-
sídelnom priestore zaviedlo peňažný obchod. čia pr. Kr. Formovanie regionálnych mincových
Prílev gréckych mincí do Karpatskej kotliny systémov Keltov tam však prebiehalo predovšet-
začal vzrastať začiatkom 3. storočia pr. Kr.146 kým po rokoch 279/278 pr. Kr., pričom od polo-
Kelti ich prinášali z expanzívnych ciest po vice do konca 3. storočia pr. Kr. sa už dá počítať
juhovýchodnom Stredomorí. Bez ohľadu s rozsiahlejšou mincovou produkciou. Rozmach
na to, z akých dôvodov sa antické mince do keltského mincovníctva na juhu stredného
Karpatskej kotliny dostávali, podnecovali Slovenska dokladajú nielen hromadné nálezy
Keltov do vlastnej razby. Za prítomnosti filipovsko-audoleontských keltských imitácií
majstrov, ktorí dokázali zhotoviť razidlá, vrátane hromadného nálezu z Hrhova, ale i oje-
s osvojením znalostí potrebných na prípravu dinelé nálezy z ďalších lokalít (Banská Štiav-
mincových polotovarov, ale i so zvládnutím nica, Drienovo, Horné Plachtince, Pokoradz,
organizácie mincovej činnosti tak aj Kelti Radvaň, Selce, Skalník, Vyškovce nad Ipľom,
usadení v karpatsko-dunajskom priestore Hodejov, Stará Bašta, Čebovce, Kotmanová).148
začali pravdepodobne od konca 4. a začiatku Podobný obraz o staršom horizonte kelt-
3. storočia helenistické mince napodobo- ského mincovania poskytujú tiež východo-
vať a postupne ich produkciu aj zvyšovať. slovenské nálezy keltských mincí z lokalít
Prísun gréckych razieb dokumentu- Kežmarok, Spišský Hrhov, Spišská Nová Ves,
97 júci keltskú expanziu po juhovýchodnom Hôrka, Kurima, okolie Košíc, Trhovište?,
Veľký Slavkov, Jánovce-Machalovce, Veľký expanzívnych cestách Keltov v juhovýchod-
Šariš, Sedliská, Podčičva a predovšetkým nom Stredomorí po rokoch 279/278 pr. Kr.
hromadný nález keltsko-dáckych tetra- spôsobili, že Kelti v karpatsko-dunajskom
drachiem z Ptičia v okrese Humenné.149 priestore vytvorili prvé peňažné systémy.
Do rovnakej časovej fázy patria i nálezy Tie svojimi počiatkami v druhej štvrtine
zo severovýchodnej oblasti keltského min- 3. storočia pr. Kr. plne korešpondujú s ob-
covníctva, s centrom razby na výšinnom dobím vzniku najstarších keltských imitácií
hradisku Gališ-Lovačka pri ukrajinskom statérov Filipa II., čo sa v západokeltských
Mukačeve. Nálezy keltských razieb zo star- oblastiach Európy na základe vyhodno-
šieho horizontu keltského mincovníctva tenia archeologických a numizmatických
poznáme nielen z tohto významného cen- prameňov datuje do roku 275 pr. Kr.151
tra, ale aj z iných miest horného Potisia.150 Niekedy v tom čase možno pravdepodobne
Hospodársko-spoločenský rozvoj, hro- predpokladať i začiatok razby filipovsko-
madná výroba vynucujúca si diaľkový obchod, -audoleontských strieborných tetradrachiem
hmotné i nehmotné transfery pozorovateľné pochádzajúcich z územia bývalých stolíc Hont,
v stredoeurópskom sídelnom priestore po Gemer, Novohrad, Heveš.
Smery inšpiračných podnetov a najstaršie mincové systémy Keltov v strednej Európe
A
B
D C
etrúria trácia
latium macedónia
campania galatia
sýria
A – bimetalická peňažná sústava skupiny Aténa Alkidemos a Roseldorf/Němčice

B – skupina mincí s lýrovitým znakom
C – skupina audoleontsko-filipovských imitácií
D – lysimachovské imitácie
98
Pri návrate keltských skupín z juhovýchodného až na území Bavorska (typ Pink 282 – 283), ale
Stredomoria došlo v strednom Podunajsku k ich najviac na strieborných tetradrachmách zo seve-
rozdeleniu viacerými smermi, čo sa odzrkadlilo rozápadnej časti Maďarska a rakúskeho Burgen-
aj v ikonografii či hmotnostnom štandarde ich landu (typ Pink 284) a možno i na strieborných
razieb. Prúd Keltov, ktorý pokračoval Jantáro- drachmách so sediacou Aténou (typ Pink 596).
vou cestou na Moravu a Sliezsko, začal raziť Na území juhozápadného Slovenska vznikla
mince typu Aténa Alkidemos. Ďalšie skupiny v tom čase skupina mincí s lýrovitým znakom.
smerovali zo stredného Podunajska proti toku Na najstarších keltských razbách je evidentné,
Dunaja a dostali sa až k dnešnému Bavorsku. Na že popri podnetoch prevzatých z rôznych anti-
minciach tohto keltského prúdu sa odzrkadľuje ckých predlôh obohacovali keltskí vydavatelia
vplyv mincí tráckeho vládcu Lysimacha. Prejavil svoje mince o motívy a symboly, ktoré zodpo-
sa na imitáciách zlatých statérov, ktoré sa našli vedali ich vlastným duchovným predstavám.
Vznik a okolnosti uloženia pokladu
Tovarová výmena uskutočňovaná pomocou hotovosti začleniť aj kvalitné cudzie mince,

peňazí, ako vyplýva z hromadných mincových v krajnom prípade i nezmincovaný drahý kov.
nálezov pochádzajúcich zo staršej etapy kelt- Mnohé monetárne hromadné nálezy
ského mincovníctva, bola v Karpatskej kotline naznačujú, že mohli byť peňažným majetkom
rozsiahlejšia než v okolitých Keltmi koloni- tezaurovaným predovšetkým na obchodný
zovaných regiónoch.152 To je nielen dôkazom účel. Väčšina prepravovaných peňažných pro-
hustého osídlenia, ale i svedectvom rozvi- striedkov určite splnila zamýšľané uplatnenie
nutého hospodárstva s pokročilým stupňom a použili ich na nákup požadovaných tovarov.
špecializácie. O jej vysokom stupni vypovedajú Hromadné nálezy mincí, ktoré boli pri
remeselné výrobky, ktoré sa dostali ďaleko od obchodných cestách ukryté a po stáročiach
miest svojho zhotovenia, ale i značný počet objavené, predstavujú teda iba nepatrnú časť
mincových typov, čo Kelti razili prinajmenšom peňažného obeživa, čo premiestnili medzi
v každej hospodársko-spoločensky nezávis- jednotlivými regiónmi. Preto má každý hro-
lej územnej jednotke dunajsko-karpatského madný nález mincí podstatnú vypovedaciu
sídelného priestoru. Pokiaľ obchodné zámery hodnotu a môže osvetliť v akej dobe sa obcho-
smerovali za hranice lokálnych sídlisk, tak dovalo, odkiaľ hotovosť pochádzala, kde ležalo
rozsah pripravovaných obchodov vyžadoval, miesto obchodu, prípadne o aký druh tovaru
aby ekonomicky zdatní jednotlivci, prípadne mal kupujúci záujem. Značný počet hromad-
skupiny osôb zhromaždili zodpovedajúcu ných nálezov prepravovaných na účel nákupu
peňažnú hotovosť. Musela byť pripravená patrí do kategórie „obchodných hotovostí“.
v podobe, ktorá bola akceptovateľná i v mieste Za takúto hotovosť môžeme považovať
realizácie obchodného zámeru. Pri zhromaž- napríklad nález mincí z Veľkej Gorazdovky153
ďovaní peňažnej hotovosti pravdepodobne vy- pri ukrajinskom Mukačeve. Tvorilo ju viac
užívali predovšetkým dostupné vlastné razby. ako 100 tetradrachiem typu Huși-Vovriești
Niekedy však časové okolnosti, ale i nedosta- vyrazených z kvalitného striebra. Pôvod
99 tok domácich mincí nútili do pripravovanej týchto filipovských napodobenín je v povodí
rieky Prut, ktorá je súčasťou rumunsko- prechodný typ medzi statérmi typu Aténa
-moldavskej hranice. Podľa výskytu tohto Alkidemos (typ Paulsen 48 – 58) a najstaršími
typu mincí v balkánskom hromadnom náleze typmi mušľovitých statérov. Podľa zatiaľ uzná-
z roku 1990154 možno ich datovať do polovice vanej relatívne chronologickej schémy možno
3. storočia pr. Kr. Všetky obehom výrazne ich razbu predpokladať bezprostredne po
opotrebované razby z Veľkej Gorazdovky majú razení statérov typu Aténa Alkidemos. Javí sa
testovacie záseky a k nim pridané geomet- preto veľmi pravdepodobné, že za obdobie ich
rické a obrazové kontramarky potvrdzujúce vzniku treba považovať už približne tretiu štvr-
pravosť mincí. Na niektorých exemplároch sa tinu 3. storočia pr. Kr. Vzhľadom na datovanie
nachádzajú až tri odlišné kontramarky, ktoré statérov skupiny Aténa Alkidemos sa tak otvára
sú dokladom, že mince sa dostali do obehu i otázka prípadnej revízie uloženia levického
v niekoľkých suverénnych oblastiach. Každá hromadného nálezu z roku 1930. Eva Kolníková
kontramarka zrejme legalizovala používanie uloženie tohto súboru datovala predovšetkým
cudzích mincí na území ovládanom subjek- podľa keramickej nádoby minimálne na začia-
tom, ktorý kontrolu cudzích mincí nariadil. tok 2. storočia pr. Kr., možno i skôr.156 V súčas-
Vzdialenosť medzi miestom nálezu a miestom nosti sa však nedá vylúčiť, že tento mincový
pôvodu týchto mincí presahuje 600 km. Počet súbor mohol byť uložený už aj niekedy na konci
až troch kontramariek na jednej minci môže druhej tretiny 3. storočia pr. Kr. K osvetleniu
preto označovať počet nezávislých hospodár- rokov ukrytia levického pokladu však musí
sko-územných celkov, v ktorých pripustili prispieť predovšetkým vyhodnotenie arche-
mince do obehu predtým, ako skončili v skrýši. ologického výskumu rozsiahleho birituál-
Za podobný typ ukrytej „obchodnej ho- neho pohrebiska v centre tohto mesta.157
tovosti” sa dá pokladať i hromadný nález Celkom iný typ depotov tvoria hromadné
objavený v západoslovenských Leviciach nálezy keltských mincí, ktoré počtom razieb
v roku 1930.155 Levický nález je hrhovskému alebo materiálnou hodnotou prevyšujú nielen
pokladu veľmi blízky predovšetkým svojím zlo- možnosti jednotlivca, ale i hospodársky po-
žením. Obsahoval totiž 126 tetradrachiem typu tenciál užšieho okruhu osôb. Takéto mincové
Pink 382, pričom všetky razby majú hlboký súbory sa najčastejšie interpretujú ako „kme-
testovací zásek. Záseky vedú k úvahe o cudzom ňové poklady” a sú typologicky homogénne,
pôvode mincí, ktoré sa do depotu dostali až po pretože v nich bývajú tezaurované hlavne
overení ich kvality. Z tohto pohľadu sa v súčas- razby domáceho pôvodu. Majitelia ich pravde-
nosti otvára otázka, kde hľadať miesto pôvodu podobne ukrývali v časoch hroziaceho vonkaj-
týchto razieb. Pri existencii testovacích zásekov šieho nebezpečenstva. Za takýto typ pokladu
je viac ako pravdepodobné, že miesto vzniku možno považovať napríklad hromadný nález
tetradrachiem „levického typu” nie je možné keltsko-dáckych mincí z Ptičia okres Humenné,
spájať s laténskym centrom na území dnešného ktorý obsahoval 237 tetradrachiem s celkovou
mesta Levice, ale ani s jeho bezprostredným hmotnosťou 2,9 kg,158 prípadne poklad z maďar-
okolím. Podobnosť s hrhovským nálezom skej obce Zichyújfalu s 268 tetradrachmami,
umocňuje i päť zlatých statérov typu Paul- zložený s výnimkou piatich exemplárov
sen 259 a 260, ktoré boli súčasťou levického výhradne z tetradrachiem typu Pink 434.159
mincového súboru. Tento typ statéra sa pova- Niektoré z nálezov už miestom ulože-
100 žuje za „bójsku” razbu, ktorá predstavovala nia na kopcoch, pri vodných prameňoch
a predovšetkým v rôznych druhoch pravekých naznačujú, že niektoré z typov mincí mohli
svätýň vypovedajú o „obetných depotoch”. byť tezaurované ihneď potom, ako opustili
Takéto poklady často pozostávali z rôznych mincovú dielňu. Tetradrachmy bez skú-
typov mincí, ktoré pochádzali aj zo značne šobných zásekov, navyše vyrazené takmer
vzdialených regiónov a neraz do nich ako novými razidlami, možno pokladať za razby
obetu pridali i šperky z drahých kovov.160 vydané i tezaurované na totožnom mieste.
Podľa dostupných informácií sa však miesto Takými sú tetradrachmy typu Pink 429
hromadného nálezu z Hrhova či jeho okolie s audoleontským monogramom, z ktorých
nevyznačujú žiadnymi znakmi obetnej lokality. predovšetkým dva exempláre, považované za
Podobne nie je zatiaľ v okolí lokality doložené prototypový variant (č. 28 a 29 v katalógu)
žiadne významnejšie laténske osídlenie. vyzerajú ako mince, čo sa nedostali do obehu.
Z uvedených dôvodov možno preto ťažko Neskoršie obrazové varianty tetradrachiem
považovať hrhovský nález za votívne depó- typu Pink 429, však aj napriek tomu, že ich
nium, prípadne za majetok, ktorý ukryl niekto vyrazili opotrebovanými razidlami, tiež javia
z blízkeho okolia. Poklad z Hrhova svojím iba minimálne stopy používania. Tento fakt
zložením a miestom objavenia najviac pri- spoločne s vysokými hmotnosťami exem-
pomína nález mincí z Veľkej Gorazdovky pri plárov napovedá, že i neskoršie varianty
Mukačeve, čo bolo v dobe laténskej centrom tetradrachiem s audolentským monogramom
významnej hutníckej oblasti. Dôkazy takejto mohli byť do „obchodnej hotovosti“ ukladané
analógie sú iba nepriame, v oboch prípadoch bezprostredne po opustení mincovej dielne.
sa však opierajú o pozostatky hutníckych Podobné znaky, akými sa v hrhovskom
aktivít, ktoré v širšom okolí Hrhova predsta- súbore vyznačujú tetradrachmy typu Pink 429,
vuje depot železných „lúp”, stopy metalurgickej t. j. minimálny stupeň opotrebovania, absencia
činnosti v Zádielskej doline, prípadne sídlisko testovacieho záseku či vysoká hmotnosť, majú
s pozostatkami železiarstva v Čečejovciach. aj keltské razby typu Pink 413 s trojuholníko-
Štruktúra pokladu z Hrhova, skladajúceho vým ornamentom. I o tomto type sa preto mô-
sa z vysokoakostných mincí pochádzajúcich žeme domnievať, že zastupuje mince, ktorých
z niekoľkých regiónov, tiež naznačuje, že miesto pôvodu aj tezaurácie bolo blízke, a preto
s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o súčasť nevyžadovali dodatočnú kontrolu kvality.
transportovanej „obchodnej hotovosti”. To sa však nedá tvrdiť o tetradrachmách
O tvorbe súboru keltských mincí obja- typu Pink 422 s účesom so zatočeným pra-
veného v Hrhove vypovedá jeho samotné meňom vlasov. Všetky mince tohto typu
zloženie. Tri typy filipovsko-audoleontských znehodnotili skúšobným zásekom, čo pouka-
keltských imitácií, ale i prítomnosť razieb zuje na emisiu vyžadujúcu overenie kvality
zo skupiny Aténa Alkidemos naznačujú, že na cudzom území. Stopy kontroly, aj keď
tvorba pokladu prebehla zrejme v krátkom iba občasnej, nesú tiež razby skupiny Aténa
časovom úseku, keď do „obchodnej hoto- Alkidemos. Skúšobný zásek sa v tomto prípade
vosti“ pridávali všetky kvalitné razby, čo sa vyskytuje len na jednej z poldrachiem typu C
ku keltskému „obchodníkovi“ dostali. Obe- so sediacou postavou (č. 7 v katalógu).
hom neopotrebované exempláre, ktoré boli Testovacie záseky tak prezrádzajú,
vyrazené tými istými razidlami a v súbore sa že transportovanú „obchodnú hotovosť“
101 vyskytujú i v niekoľkonásobnom zastúpení, z hrhovského nálezu pravdepodobne
nezhromažďovali v naddunajskej časti podielom drahého kovu, je tak pravdepodobne
koridoru Jantárovej cesty ani v mieste pô- svedectvom cieľavedomej tvorby „obchodnej
vodu tetradrachiem typu Pink 422. hotovosti“. Keltský kupec sa pritom dôsledne
Počet mincových typov, čo sa do hrhov- usiloval, aby vylúčil prítomnosť falošných
ského pokladu dostali, ukazuje taktiež na mincí, ktoré by mohli viesť k poškodeniu
vysokú mincovú aktivitu, ktorá musela byť dobrých obchodných vzťahov. Kvalita pokladu
v čase zhromažďovania „obchodnej hoto- naznačuje, že mohlo ísť o dlhodobo sa opaku-
vosti“ na jednom zo svojich vrcholov. júce obchody, výhodné pre obe obchodujúce
Rozvoj mincovníctva i hospodársko-spo- strany. Určitú formu bezkonfliktného spo-
ločenský rozkvet boli nepochybne vyús- lunažívania nakoniec potvrdzujú i výsledky
tením procesu duchovných a hmotných archeologických prieskumov na pohrebiskách
transferov sprostredkovaných Keltmi do z prechodného obdobia stupňov LT B2 a LT C1,
dunajsko-karpatského priestoru počas ich ktoré dokladajú, že na juhu stredného Slo-
expanzívnych ciest po juhovýchodnom venska prežíval pôvodný ľud a nové keltské
Stredomorí po rokoch 279/278 pr. Kr. obyvateľstvo v symbióze až do konca 3. storo-
O rozkvete keltskej civilizácie v čase ulože- čia pr. Kr. Podobný obraz splynutia kultúr, aký
nia pokladu vypovedá aj miesto ukrytia. Hoci je zaznamenaný na juhu stredného Slovenska,
miesto nálezu bolo v minulosti značne odľahlé sa dá predpokladať i na juhu východného
a pomerne pusté, i tak išlo o lokalitu, ktorá sa Slovenska, kde pôvodnými obyvateľmi boli
nachádzala v blízkosti diaľkovej východozá- nositelia kuštanovicekj kultúry. Ich doménou
padnej komunikačnej trasy spájajúcej stredné bola v horských oblastiach čierna metalurgia.
Podunajsko s horným Potisím a s gréckymi So značnou mierou pravdepodobnosti
kolóniami severozápadného Pričiernomoria. možno preto oprávnene pokladať keltské
Cieľom cesty keltského „obchodníka“ však mince ukryté v Hrhove za „obchodnú ho-
neboli asi tieto vzdialené oblasti, ale skôr tovosť“, ktorá bola majetkom Kelta prená-
niektorá z horských lokalít na východných šajúceho finančné prostriedky so záme-
výbežkoch Spišsko-gemerského rudohoria. Ar- rom získať v regióne železnú surovinu.
cheologické nálezy naznačujú, že tento región Pomerne dobre datovateľný nálezový
lákal bohatstvom nerastných surovín nielen komplex je tak nielen významným dokladom
keltských obchodníkov, ale i keltských pro- samotného mincovania v oblasti filipovsko-
spektorov. Veľmi pravdepodobne bolo cieľom -audoleontských imitácií, ale predovšetkým aj
keltského obchodníka blízke alebo vzdialenej- svedectvom hospodárskeho rozkvetu keltskej
šie okolie Hrhova so zámerom získať v regióne civilizácie v prechodnom období laténskych
zhutnené železo. Dokazuje to nielen objavený stupňov LT B2 a LT C1. Poklad keltského
depot železných lúp, ale i pozostatky hutníc- obchodníka, ktorý však za dramatických
kej činnosti v neďalekej Zádielskej doline, okolností nenaplnil svoj obchodný zámer –
prípadne stopy železiarstva v Čečejovciach. pravdepodobne nákup železnej suroviny –,
Mincový komplex z Hrhova, zložený aj tak potvrdzuje záujem Keltov o nerastné
z dôsledne vybraných razieb s vysokým bohatstvo horských oblastí južného Slovenska.
102
Na základe všetkých predchádzajúcich úvah
sa preto dá predpokladať, že k ukrytiu na-
zhromaždenej peňažnej hotovosti v Hrhove
došlo zhruba v polovici 3. storočia pr. Kr.
Takéto časové určenie sa opiera predovšet-
kým o typologicko-metrologickú ana-
lýzu filipovsko-audoleontských keltských
imitácií a ich predlôh, prihliada na obdobie
vzniku keltských mincí skupiny Aténa
Alkidemos a berie do úvahy aj prítomnosť
sedlovito ohnutého laténskeho prsteňa
zo zlata a bronzových súčiastok, ktoré
mohli byť súčasťou transportného obalu.
103
104
Resumé V
The trove of Celtic
coins from Hrhov
In late 2011, a metal detector user found were part of the find could have had multiple
a very interesting and important treasure uses. Similar bands, based on their occur-
trove of Celtic coins in the cadastral territory rence in graves, are often described as parts of
of the village of Hrhov in Rožňava district. leather belts and are dated to the LT B2 phase.
The find was spread over an area with
a three-metre diameter on the edge of a for- Two other detector finds have been made in the
est. The fact that it was placed at a shallow area where the coins were found. While no direct
depth below the surface suggests that the connection has been established between these
stash was made in a hurry, either because two chance finds and the trove of Celtic coins
of an imminent danger, or for a short rest. and the gold ring, these non-monetary finds
Although the trove was broken up shortly may shed light on the potential reasons for the
after its discovery, this publication aims to transportation and concealment of the money.
make it accessible for a wider audience. A few dozen meters west of the hiding place,
The treasure trove contained 105 Celtic a 29 cm long La Tène iron spear was found. The
coins, one gold saddle-shaped ring of the La spearhead’s central rib is distinctly set back
Tène period and ten bronze items, which from the surface of the leaf, which identifies it
were probably part of a transport package of as an older form. West of the location, about 1.2
unknown organic material. The saddle-shaped to 1.5 km away, a cache was discovered contain-
ring is among the early types of Celtic rings ing 25 to 30 pieces of loaf-like iron ingots. The
made of precious metal. These are known in weight of each ingot was around 2 kg. Several
the Slovak territory from grave finds, which forms of iron semi-finished products can be
suggest that at the end of LT B stage they identified as the products of specialized metal-
were a typical item of jewellery for women. work, which were amongst the most sought-
The saddle-shaped rings were common Celtic -after commercial commodities in the Euro-
products with a longer period of use and, pean Celtic market. All the three discoveries
especially in their bronze version, they existed were made in a remote mountain environment
until the end of interment in burial grounds which was far from the known trade routes
at the end of the LT C1 phase. As evidenced and very sparsely populated in ancient times.
by the findings from the mountainous part of The set of Celtic coins with a gold ring and
Slovakia, their further development cannot be bronze items, which is relatively easy to date,
105 excluded either. Some of the bronze items that represent evidence not only of coin minting
itself, but above all, of the economic devel- first investigator to study this coin in detail
opment of Celtic society in this part of the was V. Hildebrandt. In his work on the coin
Carpathian Basin, which was accelerating in system of La Tène period in Central Europe, the
the transition period of LT2 B2 and LT C1. coin of this type, together with a type of silver
The significance of the treasure trove lies drachm portraying the figure of a standing
primarily in its monetary part. It consists of warrior (Paulsen 1933, 188-1944) and a silver
two groups of Celtic coins originating from two drachm with horse protome (Paulsen 1933,
different regions. 183-187) were wrongly assigned to the coins
Amounting to eight specimens in number, of the Boii in Northern Italy. It is precisely
the first component is more modest than the the occurrence of four specimens of this
second. It consists of two gold staters (cata- rare coin in the trove at Hrhov which, com-
logue numbers 1-2), two gold third-staters bined with image analysis and documented
(numbers 3-4) and four silver half-drachms finds, enables us to confirm that the silver
(numbers 5-8) from the Athena Alkidemos drachms with a horse protome and silver
coin group. Archaeological research and drachms with a figure of a standing warrior
numerous finds of this type of coins suggest and a seated figure belong to the same coin
that the coins come from the part of the Am- system as the Celtic gold coins of the Athena
ber Road north of the Danube. It is precisely Alkidemos group. Together, these groups
the four silver coins from this component represent the first bimetallic monetary system
of the find that provide robust evidence for created by the Celts north of the Danube.
the chronological specification of the whole The imagery of the Celtic gold coins of the
Athena Alkidemos group of coins. Most of Athena Alkidemos group could be based on
the gold and silver coins in this typological the coins of several Hellenistic sovereigns,
group portray the figure of the Greek goddess not just the tetradrachm of Philip V, as was
Athena Alkidemos, the city-goddess of Pella. originally believed by K. Pink. Following the
Celtic versions of this coin modify the image time frame of these Hellenistic designs, it
of the Greek goddess and the figure depicted can be assumed that the Celts began copy-
on the reverse side of the coin tends to look ing the Athena Alkidemos design of gold
more like a standing fighter holding a stabbing coins no later than mid-third century BC.
weapon in his raised hand. The high weight of The importance of the trove from Hrhov lies
the gold staters and third-staters from Hrhov above all in the fact that this treasure trove, in
suggests they were amongst the first coins addition to the two Celtic gold staters (Cata-
minted in the Athena Alkidemos group. logue numbers 1-2) and two gold third-stater
Amongst the most extraordinary items coins (Catalogue numbers 3-4) of the Athena
in the find are the silver half-drachms with Alkidemos group, also included four silver
a seated figure (numbers 5-8). There is nothing half-drachms (Catalogue numbers 5-8). The
that would link this type of precious silver obverse of these half drachms depicts a head
coin with the Athena Alkidemos group of gold with a tiara and the reverse portrays a seated
coins at first sight. Before the find at Hrhov, figure on the left. The reverse was inspired by
the only known coin of this type was one that the iconography of the Thracian ruler Lysi-
remained largely overlooked in the collections machos (323-281 BC). This type of Celtic coin
106 of Rouen – a city in the north of France. The deserves extraordinary attention as it, along
with two other Celtic coins, form a group of sil- might have been the work of an artist who
ver coins that were probably part of the Celtic played a key role in making the first dies for
Athena Alkidemos coin system. Furthermore, the coins of the Athena Alkidemos group.
these three silver coins are an indispensable Although the Hellenistic coin designs
element that helps to date the entire bimetal- with portraits of the goddess Athena Alki-
lic monetary system, including both gold and demos only set the mid-3rd century BC as
silver coins of the Celtic Athena Alkidemos the latest date for the start of their mint-
group with the figure of a standing warrior. ing, the Celtic silver coins of types A, B and
It took a long time for the origin of these C make a key contribution to the precise
three types of silver coins and their relation dating of the establishment of the Athena
to the Celtic gold coins of Athena Alkidemos Alkidemos bimetallic monetary system.
group to be reliably established by numis- The design that provides the key to precisely
matics. Paulsen’s Catalogue on Boiian coins dating the entire group of Celtic imitations
distinguishes a type A and a type B out of the featuring Athena Alkidemos is the silver
three following types of silver coins. Type drachm of the A type with a horse protome,
A is a drachm with a horse protome (Paulsen which appears to be the oldest coin not only of
1933, 183-187), while type B is a drachm the three silver types (A, B, C), but potentially
with a figure of a warrior (Paulsen 1933, of the entire group from the Celtic Athena
188-194). The third type, C, is a half-drachm Alkidemos monetary system. The drachm
with a seated figure leaning against a shield was probably based on a Romano-Campanian
(Lambert 1844, 140/27, table VIII/27). bronze litra dated shortly before 269 BC (RRC
The concentration of the finds, as well 17/1a), which seems to be the terminus post
as the common features of the silver A, B, C quem for the beginning of Celtic minting of
types and the gold coins of the Athena Alk- the entire Athena Alkidemos group. This dating
idemos type, allow us to conjecture that the withstands also in the context of two other
whole group of these coins was minted by the coins with a horse protome motif – an Etruscan
Celts in Central Europe. Based on the cur- coin made of bronze (HNI 2001, 210) and a Car-
rent numbers of the Celtic coins registered thaginian bronze shekel, probably of Sardinian
and the number of Athena Alkidemos group origin (SNG Cop., North Africa, 144-145).
find sites, there is reason to believe that the We may therefore conclude that the
workshops of all types of gold and silver coins first coins of the Celtic Athena Alkidemos
were most probably situated in the corridor bimetallic monetary system may have been
of the Amber Road north of the Danube. struck shortly after 269 BC.
Identical typological and iconological An analysis of Celtic coins of the Athena
features on both sides of the coins together Alkidemos group depicting the figure of
with similarities in their artistic rendition and a warrior suggests that several factors played
craftsmanship suggest that the silver coins a role in the establishment of this bimetallic
of type A, B and C and the Celtic gold coins monetary system. The first was the effect of
with the figure of a standing warrior can be tangible and intangible transfers which the
classified within a common Athena Alkidemos Celts brought into the Central European area
group. The above characteristic elements when they returned from their expansion
107 point to one group of coin workshops. They campaigns in the Apennine Peninsula, the
south-east Balkans and the Eastern Medi- however, we can speak of two variants of
terranean. Another factor was the organic the obverse (DI-DII) and four variants of
economic and social development of the the reverse (D1-D4) within the Hrhov set.
Celtic civilisation. Given the stable high The second type of Philip-Audoleon im-
purity of the gold in the Athena Alkidemos itations found in the trove from Hrhov was
coins, the currency became popular and was represented by 68 Celtic coins of the Pink 429
accepted even far from its place of origin. type with an Audoleon monogram (numbers
That may also explain why the hoard found 28-95). This is the most numerous group
in the eastern Slovak village of Hrhov in- within the Hrhov set of coins. Until the find
cluded eight coins originating from the part in Hrhov, there was no record of any hoard
of the Amber Road north of the Danube. containing the Pink 429 type coins. An analysis
The Hrhov hoard also included 97 Celtic im- of tetradrachms with an Audoleon monogram
itations of a coin type known as the Audoleon carried out by the Hungarian researcher Ms
tetradrachm. Audoleon imitations have been M. Torbágyi (Torbágyi 2008, 87-93), iden-
found in the southern part of central Slovakia tified four obverse and eight reverse design
and in the adjacent part of northern Hungary. variants. The Hrhov hoard also contained four
The coins minted by the Celtic tribes settled in obverse variants (EI-EIV), but as many as
the Carpathian basin used different designs seventeen variants of the reverse (E1-E17). All
and followed a different development from the Hrhov variants were struck using a sin-
those minted by Celtic tribes in the part of the gle pair of dies that were repaired whenever
Amber Road north of the Danube. These Celtic they became too badly worn or damaged.
coins were inspired by the tetradrachms of Especially noteworthy among the Pink 429
Philip II and of the Paeonian king Audoleon. type tetradrachms from Hrhov are two coins,
The trove from Hrhov includes three types of recorded in the catalogue as numbers 28 and
Celtic imitations of Philip and Audoleon coins. 29, which represent a previously unknown
The first type is represented by Pink 422 variant of the Pink 429 type. The minting
type tetradrachms (numbers 9-27). Their details and lines on the obverse, but partic-
obverse depicts a head with a curled strand ularly on the reverse side of this variant,
of hair (the mit Arabeskenlocke type), wearing suggest that these may be prototypes of the
a laurel wreath which has three overlapping Celtic tetradrachms with an Audoleon mono-
rows of bay leaves. The hoard contained 19 gram. Of particular interest is the relatively
tetradrachms of this type with an average unusual design of the rider’s head depicted
weight of 13.65 g, all struck from high quality on the reverse side of the coin: in addition
silver making up 96-97% of the coins’ weight. to a short three-strand braid, it has a mark-
The reverse side of all tetradrachms of this type edly pointed beard and a wedge-shaped nose.
found in Hrhov shows a trace of a test nick Evidence of this coin types adherence to the
used to evaluate metal quality and authenticate group of Celtic Philip-Audoleon imitations
the coins. The nicks suggest that tetradrachms named after the Paeonian model with the
had spread outside their territory of origin and legend ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ is provided by the
were tested for authenticity. All tetradrachms reverse of this Celtic variant (die E1) includ-
of this type from the Hrhov hoard were struck ing a part of the Greek inscription. Below
108 using one pair of dies. Owing to their repairs, the muzzle of the horse is a well-worked
letter Ω, which has, in line with Celtic sym- The quality of the metal used in the
bology, the form of a lyre. Another remnant Pink 429, Pink 422 and Pink 413 coin types
of the Audoleon legend is a symbol of a frac- is identical. X-ray fluorescence analysis
tured letter S between the horse’s forelegs. found a silver content of approximately
The reverse of the tetradrachm recorded as 97% in the tetradrachms with an Audoleon
number 95 in the catalogue of the Hrhov hoard monogram recorded in the catalogue under
provides an interesting and important insight numbers 37, 41, 70 and 75. The elemental
into the Pink 429 type Celtic coins. It was composition of the coin metal shows that
struck using die E17, which was already quite all three types of Philip-Audoleon imita-
damaged and worn at that time and needed to tions from the Hrhov hoard were made
be repaired. The last repair of this die, however, using raw materials of the same origin.
resembles more an effort to create a different The geographic area known for finds of the
reverse design that was quite distant artisti- Pink 429 type tetradrachms is delimited by
cally and stylistically from the original reverse the La Tène production and trading centres
of the Pink 492 type. The die E17 suggests that near the Moravian village of Němčice nad
it was repaired by a different artisan, inferior Hanou to the west, and by the Ukrainian city
in skill to the “master of the Pink 492 type of Mukachevo to the east (two tetradrachms
die”. During the renovation of die E17, the legs were found at the nearby fortification Gališ-
of the horse, its head, its ear and especially its -Lovačka and one tetradrachm was found
mane were significantly reworked. The mane outside the city limits of Mukachevo).
on die E17 is not dotted, which was a character- It can be assumed that the Transylvanian
istic feature in all previous variants, but it is coinage of the Tulghieş-Miresu Mare type
rather depicted using short dashes enclosed by with an Audoleon monogram (Preda 1973,
a curved line. Similar “ladder-like” manes can 79-82; Pl. X: 12-15) was based on this type of
be seen on the Celtic tetradrachms of the Pink Celtic imitation. From the original Audoleon
413 type (catalogue numbers 96-105). Over- symbolism, only the Audoleon monogram
all, however, the reverse of the tetradrachm was preserved in the Tulghieş-Miresu Mare
with an Audoleon monogram struck using the type, with the coin itself suggesting that it was
E17 die appears unrefined, even primitive. created by somebody other than the master of
The average weight of the 68 tetradrachms the Pink 429 die. C. Preda dates the striking
of the Pink 429 type from Hrhov is 13.52 g. of this Dacian type to a later phase of Dacian
The dimensions of the individual coinages minting. Such chronological placement is sup-
show a relationship between the diameter ported by a hoard of coins at the Romanian site
and thickness of the coin blanks. A thin- of Tulghieş, which included a Hellenic tetra-
ner coin has a wide blank, while coins with drachm from Priene dated to 230-190 BC. The
a smaller diameter are thicker. This rela- Anatolian tetradrachm, stylistic differences
tionship suggests that each blank may have and the simplified symbolism of the Transyl-
been produced individually. A weighted vanian coinage all indicate that the Dacian
amount of metal was melted in open moulds minting is more recent than the Pink 429 type.
with cavities of different shapes, produc- The last type of Philip-Audoleon tetra-
ing either thick coin blanks with a smaller drachms in the Hrhov hoard is represented by
109 diameter or large, but thinner coin disks. the Pink 413 type with a triangular ornament
(the mit Dreiecksornament type). Within the cat- style of work shows high craftsmanship and
alogue of eastern Celtic coins, K. Pink organ- discriminating artistic feeling which are
ised this type into the group of Audoleon imita- manifested in the masterful although par-
tions with the so-called “new reverse”. While at tially stylised rendering of his coin pictures.
first sight there is only little that the type with The improved chronology of the mint-
a triangular ornament has in common with the ing of the Celtic Philip-Audoleon imitations
two previous types of Audoleon imitations, the reveals the origins of Celtic minting and offers
reverse of tetradrachm no. 95 of the trove from a clearer view of the civilizational prog-
Hrhov (the Pink 429 type) suggests at least ress achieved in the Carpathian basin in the
a geographical relationship with the Pink 429 middle La Tène phases from LT B2 to LT C.
and Pink 413 types. This hypothesis is sup- The fact that the Hrhov hoard contains
ported by the fact that the reverse sides of both monetary components from two different
coins show a horse with a “ladder-like mane”. regions also offers a special opportunity to
The design of the Pink 413 type tetradrachm re- review their dating. The probable period of
sembles that of the Pink 402 type Celtic imita- origin of the coins may also be compared
tions. On average, each of the ten Pink 413 type with the period of use of the saddle-shaped
tetradrachms found in Hrhov weighs 13.60 g. gold ring and the several small bronze ar-
The Hrhov hoard offers two obverse (FI-FII) tefacts, analogues of which can be found in
and three reverse (F1-F3) variants of the die. skeleton graves in the La Tène phase LT B2.
The number and diversity of tetradrachm In recent years, mainly Hungarian research-
types found in the hoard of Philip-Audoleon ers have contributed to a more precise dating
imitations at Hrhov enable us to compare the of the imitations of Philip and Audoleon coins.
individual types side-by-side and reflect upon M. Szabó has revised an older assumption
the person who produced the coin dies for on the time of origin of the Philip-Audoleon
these masterpieces of miniature sculpture. The imitations based on a hoard containing more
Hrhov hoard discloses certain correspondences than 80 Celtic tetradrachms with triskeles
between some of the coin types and proves and trident (Pink 415 type) stored in a ceramic
that the Pink 429 type of tetradrachm with an vessel in the Hungarian village of Egyházas-
Audoleon monogram belongs together with the dengeleg. Based on an analysis of a wide
Pink 422 type of coins to the group of Celtic variety of La Tène archaeological material
imitations with “a reverse laurel wreath”. The from the 3rd and 2nd century BC he concluded
iconographic character and particularly the that the Audoleon imitations must have been
production method of the individual picture struck as recently as the last five decades of
components show that the dies for both coin the 3rd century BC (Szabó 1983, 53-54).
types were made by the same person. All these This dating was also supported by a new
characteristic features allow the Pink 434 analysis of a hoard of 268 Philip-Audoleon
type of coins with triskeles to be added to imitations in the Hungarian village of Zichyú-
the previous two types as well. The manufac- jfalu, which contained 262 tetradrachms with
turer who produced the basic sets of dies for triskeles (Pink 434). When re-analysing this
these three types of coins can be considered hoard, M. Torbágyi compared the typological
to be the “master of the Pink 422, Pink 429 and metrological characteristics of several
110 and Pink 434 types of coin dies”. His consistent Audoleon imitations and noted their mutual
links. Accordingly, she dated the origin of added to them often have signs of long-term
the Audoleon imitations to the end of the 3rd circulation, and therefore it is reasonable
century BC. She does not exclude the possi- to believe the Celts minted these imitations
bility of their origin in the 2nd third of the soon after 279/278 BC. Examples of such finds
3rd century BC, however, there is no unam- include a hoard from the Balkans (CH IX, 196:
biguous evidence (Torbágyi 2012, 539-543). Meadows – Wartenberg 2002; Wartenberg –
The coins of the Athena Alkidemos type Kagan 1999) and from Zemun (Hunter 1967).
which were found at Hrhov alongside the The start date for the Audoleon imita-
Philip-Audoleon imitations give evidence, tions’ minting could even be as early as the
however, that both groups of coins must last decade of the 4th century BC. The argu-
have originated around the same time. ments for this earlier date of origin of some
Historical events and archaeological types of Celtic coins are based on coins of
monuments indicate that the economic and the Paeonian king Audoleon and some Celtic
social development of civilisations in different tetradrachms which were their very faithful
parts of the area between the Danube and the imitations. The Pink 402 type tetradrachm
Carpathians were at a comparable level during is one such Celtic coin. The shape of the
the transition from the La Tène LT B2 to LT C1 inscription ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ on it does not
phases. In view of the similar level of eco- differ from the Paeonian model. This form
nomic and social development in the corridor of the legend appeared only on the first type
of the Amber Road north of the Danube and of coins that the Paeonian king Audoleon
in the central part of the Carpathian Basin, minted approximately up to the year 306 BC.
it is more than probable that minting would At about that time he followed the example
develop in both areas around the same time. of the diadochi, successors of Alexander III,
The first minting of the Philip-Audoleon and adopted the title of BAΣIΛEΩΣ. He then
imitations in northern Hungary and in minted tetradrachms based on the coins of
the southern part of central Slovakia Alexander III with the head of Heracles on the
may be thus dated to the period between obverse, and a seated figure of Zeus and the
the years 270 and 250 BC at the latest. inscription ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ BAΣIΛEΩΣ on the
Considering the quality and style of some reverse, weighing approximately 17 g (Head
types of Audoleon imitations and the over- 1911/1963, 237). It is supposed that Audoleon
all historical background, there are several withdrew the older type of his coins from
reasons for which an even earlier origin of the circulation and, like the neighbouring rulers,
oldest types of these coins could be assumed. he tried to boast about the title BAΣIΛEΩΣ,
The latest start date for minting could be in the which appears on the later type of his coins.
period after the years 279/278 BC when large The look of the Celtic tetradrachms of the
Celtic groups returned from the south-eastern Audoleon type, however, does not reflect the
Europe. This is confirmed by some finds of influence of Audoleon’s later coins. The very
hoards containing Hellenistic coins of Philip II, well imitated Philip-Audoleon tetradrachms
his son Alexander III, and many other diado- with the inscription ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ therefore
chi that were mostly minted posthumously. do not exclude the view that the Celts could
These Hellenistic coins were produced mainly have started minting them as early as the end
111 in the period 310 to 250/240 BC. Celtic coins of the 4th century or the beginning of the 3rd
century BC. Such early dating does not yet social organisation probably oriented towards
have support in archaeological finds, however. supra-tribal structures helped the Celts to be-
The given analogies and considerations come the first ethnic group to introduce mon-
support the view that the minting of the ey-based trade in the central European area.
Philip-Audoleon imitations in the southern Around the same time, the Celts also started
part of central Slovakia and in northern minting silver Philip-Audoleon tetradrachms
Hungary should be dated between the in the territory of the former Counties of
years 279/278 BC and the middle of the 3rd Hont, Gemer, Novohrad and Heveš. In the
century BC. There is also evidence sug- neighbouring regions, the Celts introduced
gesting that minting of some of the oldest other coin systems, bimetallic monetary
types of this group might have started at system of the Athena Alkidemos group,
the turn of the 4th and the 3rd century BC. a group of coins with a lyre symbol, and
Archaeological research, historical events a group based on the coins of Lysimachos.
and sporadic finds are gradually building A number of hoards from the early stages
a picture of major changes taking place in the of Celtic minting, which started after the Celts
southern part of central and eastern Slovakia returned from their Balkan expeditions after
at the end of the 4th century and the begin- 279/278 BC, serve as evidence for the view
ning of the 3rd century BC. The changes were that exchange of goods for money was more
brought about by the Celts returning from widespread in the Carpathian Basin than in
their expansion campaigns in south-east the surrounding regions colonised by the Celts.
Europe and continuing to the north-east, This is evidence of dense population as well as
from the Danube bend above Budapest to the a developed economy with an advanced degree
boundary of the Carpathian Basin. The La of specialization. Its high level is witnessed
Tène settlements from the southern part of by craft products which spread far from their
Slovakia penetrated along the Ipeľ, Slaná, and place of origin, and by a great number of coin
Hornád Rivers as well as along smaller trib- types minted by the Celts at least in every
utaries deeper into the mountainous areas economically and socially independent terri-
of central and eastern Slovakia. The Celts torial unit of the inhabited area between the
came there as prospectors looking for new Danube and the Carpathians. Cash needed to
mineral resources, or as traders buying raw be gathered for wealthy individuals or groups
materials for their craftsmen’s workshops. to conduct trade across territorial bounda-
They brought new technological procedures ries. The preferred source of such cash was
to the southern areas of central and eastern their own coinage. However, when time was
Slovakia and the upper Tisa region. Their short or there was a lack of domestic coins,
craftsmanship was reflected in the large-scale they sometimes included quality foreign
manufacture of various useful and decorative coins and, in the last resort, even non-minted
objects for their own needs as well as a grow- precious metals into the prepared cash.
ing range of customers. The development of The way of cumulating the Hrhov hoard
artisanship brought about expansion of trade may be partly conjectured from its compo-
both with neighbouring and more distant sition. The inclusion of three types of Celtic
regions. Knowledge of the latest developments Philip-Audoleon imitations with coins from
112 in the Ancient Mediterranean and changes in the Athena Alkidemos group suggests that the
treasure was probably gathered over a shorter outside their territory of origin, and only
period. A Celtic “trader” added to the collected full-value coins were put into circulation.
cash all the quality mintages that he had avail- Signs of metal quality tests, apparently
able. The tetradrachms showing no circulation conducted at random, can be also observed on
wear which had been struck with the same coin coins from the Athena Alkidemos group. A test
die and are present in multiple items in the set nick can be found on one of the C type half-
imply that some of the coin types might have drachms with a seated figure (catalogue No 7).
been collected straight from the coin mak- Testing nicks on coins thus indicate
er’s workshop. When the tetradrachms have that the “trading cash” from the Hrhov
no test nicks after being struck with almost hoard was most probably not collected
new dies, it may be concluded that they were in the corridor of the Amber Road north
issued and collected at the same place. These of the Danube, nor at the place of ori-
include the Pink 429 type tetradrachms – with gin of the Pink 422 type tetradrachms.
an Audoleon monogram – of which two items, The circumstances under which the
assumed to be a prototype variant (catalogue treasure was discovered and the evidence of
No 28 and 29), look like coins never put into blacksmithing in the neighbourhood indi-
circulation. The later variants of the Pink 429 cate that the treasure trove of coins with
type tetradrachms with pictures show also a gold ring from Hrhov may be categorised
just minimal signs of use despite being made as “trading cash” that was collected and
with heavily worn coin dies. The low wear and transported with a view to buy goods in the
also the high weight of the coins suggest that eastern part of the Spišsko-Gemerské Rudo-
also the later tetradrachm variants with an horie mountain range. It is very probable,
Audoleon monogram might have been added although not certain, that the plan was to buy
to a collection of “trading cash” immediately iron. The supporting evidence for this is the
after leaving the coin-making workshop. cache of iron ingots found in the neighbour-
Similar signs typical for the Pink 429 type hood, the remains of metallurgic activities
tetradrachms in the Hrhov set, i.e. minimal in Zádielská Valley and the remains of iron
signs of wear, absence of test nicks and high metallurgy in the nearby village of Čečejovce.
weight, can also be observed on Celtic coins The find of multiple types of items which
of the Pink 413 type with a triangular or- is relatively easy to date represents not only
nament. Therefore, it can be assumed that persuasive evidence of coin-making in the
with this type of coins the place of origin region where the Celts imitated the Phil-
was the same as the place of collection or ip-Audoleon models, but in particular it is
at least not very far away, and therefore no evidence of the economic development of
additional quality control was necessary. Celtic civilisation in the transitional period
This does not apply to the Pink 422 type between the La Tène LT B2 and LT C1 phases.
tetradrachms with curled strands of hair. The treasure trove, most probably the prop-
All the coins of this type have been deval- erty of a Celtic trader who failed in his trading
ued with a test nick. This seems to mean plan under dramatic circumstances, confirms
that they are coins issued by an issuer Celtic interest in the mineral resources of the
which had to be tested for authenticity mountainous regions of southern Slovakia.
113
Based on all the previous considerations
it can be assumed that the “trading cash”
was hidden at Hrhov approximately in the
middle of the 3rd century BC. The main
evidence for this dating is the typolog-
ical and metrological analysis of Celtic
Philip-Audoleon imitations and their
Hellenic models. It takes account of the
time of origin of Celtic coins of the Athena
Alkidemos group and considers also the
presence of the saddle-shaped La Tène
gold ring and bronze artefacts that might
have been part of the transport package.
114
Literatúra a pramene
ALLEN, D., 1987. Catalogue of the Celtic Coins in the ČIŽMÁŘ, M. – KOLNÍKOVÁ, E. – NOESKE, H., Ch.,
British Museum with supplementary material from 2008. Němčice-Víceměřice – ein Handels-und
other British Collections. Volume I. Silver Coins of the Industriezentrum der Latènezeit in Mähren.
East Celts and Balkan Peoples. Ed. J. Kent/M.Mays. In: Germania 86, 2. Halbband, s. 655 – 700.
Cambridge: The Trustees of The British Museum. ČIŽMÁŘOVÁ, J., 2004. Encyklopedie Keltů na
BALAŠA, G., 1960. Praveké osídlenie stredného Moravě a ve Slezsku. Libri. Praha.
Slovenska. Bratislava: Osveta. DEMBSKI, G., 1998. Münzen der Kelten. Skira editore Milano,
BELJAK, J. – BELJAK PAŽINOVÁ, N. – MITÁŠ, V., 2015. Miláno/Viedeň: Kunsthistorisches Museum Wien.
Stredné a horné Poiplie. Svedectvo archeológie. Nitra. DESSEWFFY, M., 1910. Barbár Pénzei.
BENADIK, B., 1971. Obraz doby laténskej na Slovensku. Budapešť: Hornyászky V.
In: Slovenská archeológia. Roč. 19, č. 2, s. 465 – 498. DOBESCH, G., 1993. Anmerkungen zur Wanderung der
BENADIK, B., 1984. Keltské mince v hroboch na Slovensku. mitteleuropäischen Boier. In: Tyche, s. 8 – 9.
In: Slovenská numizmatika. Č. 8, s. 97 – 104. EISNER, J., 1927. Mince tzv. barbarské na Slovensku
BIDZIĽA, V. I., 1970. Z istorii čornoj metalurgii a v Podkarpatské Rusi. In: Numismatický časopis
Karpatskogo uzgirija rubežou našoj eri. československý. Roč. III, s. 1 – 27. Praha.
In: Archeologija. 1970, s. 32 – 48. FITZPATRICK, A., P., 2005. Gifts for the golden gods:
BIRÓNÉ-SEY, K., 1972. Két kelta éremlelet a Nemzeti Iron Age hoards of torques and coins. In: Studien zu
Múzeumban. Two Celtic Coin Hoards in the Hungarian Fundmünzen der Antike (SFMA), Band 20, s. 157 – 182.
National Museum. In: Folia archeologica. Č. 23, s. 29 – 42. FORRER, R., 1908/1968. Keltische Numismatik
BOUZEK, J., 2009. Keltové českých zemí der Rhein-und Donaulande. Strasburg/Graz:
v evropském kontextu. Praha: TRITON. Akademische Druck – u. Verlagsanstalt.
BUDINSKÝ-KRIČKA a kol., 1966. Pravek východného FRÖHLICH, J., 2013a. Niekoľko keltských mincí z juhu
Slovenska. Košice: Východoslovenské nakladateľstvo. stredného Slovenska: Hontiansko-novohradsko-
BUJNA, J., 2005. Kruhový šperk z laténskych -gemerský región. In: Numizmatika. Roč. 23, s. 9 – 18.
ženských hrobov na Slovensku. Nitra: Filozofická FRÖHLICH, J., 2013b. Nález keltských mincí z Horných
fakulta UKF, Archeologický ústav SAV. Orešian-Majdánu na Slovensku. Zlato a pôvod
BUJNA, J., 2011. Opasky ženského odevu z doby laténskej. Nitra: keltských mincí typu Athéna Alkidemos. In:
Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta. Numismatický sborník. Roč. 27, č.1, s. 9 – 32.
CZAJLIK, Z., 1998 – 1999. Quellen zur prähistorischen FRÖHLICH, J., 2014. Vzácny nález statéra Filipa II.
Eisengewinnung in Ostungarn. In: Archaeologica Macedónskeho v moravskom laténskom centre Němčice
Austriaca. Band 82 – 83. s. 515 – 519. nad Hanou. In: Folia numismatica. Roč. 28, č. 1, s. 3 – 18.
CASTELIN, K., 1965. Die Goldprägungen der FRÖHLICH, J., 2016. Keltské mince s konskou
Kelten in den böhmischen Ländern. Graz: protómou a skupina Athéna Alkidemos. In:
Akademische Druck – u. Verlagsanstalt. Numismatický sborník. Roč. 30, č.2, s. 166 – 192.
CASTELIN, K., 1978. Keltische Münzen. Katalog der FURGER-GUNTI, A., 1982. Der „Goldfund von
Sammlung des Schweizerischen Landesmuseums Saint-Louis“ bei Basel und ähnliche keltische
Zürich. Band I. Zürich: Th. Gut & Co. Verlag. Schatzfunde. In: Zeitschrift für Archäologie und
Kunstgeschichte, Band 39, Heft 1, s. 1 – 47.
ČIŽMÁŘ, M. – KOLNÍKOVÁ, E., 2006. Němčice-obchodní
a industriální centrum doby laténské na Moravě. FURMÁNEK, V. – MARKOVÁ, K., 2008. Včelince.
In: Archeologické rozhledy. Roč. 58, č. 2, s. 261 – 283. In: Archeologické pamätníky Slovenska. Zv. 9. Nitra:
Slovenská akadémia vied, Archeologický ústav.
FURMÁNEK, V. – SANKOT, P., 1985. Nové laténské
nálezy na středním Slovensku. In: Slovenská
115 archeológia. Roč. 33, č. 2, s. 273 – 310.
FURMÁNEK, V. – VELIAČIK, L. – VLADÁR, J., 1991. KOLNÍKOVÁ, E., 2002. Laténezeitlicher burgwall Gališ-
Slovensko v dobe bronzovej. Bratislava: Veda, -Lovačka (Mukačevo) im Lichte der Münzfunde.
vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. In: Carpatica 15, Karpati v davnicu, s. 99 – 115.
GÖBL, R., 1973. Ostkeltischer Typen-Atlas. KOLNÍKOVÁ, E., 2003. Fundmünzen in den laténezeitlichen
Braunschweig: Klinkhardt & Biermann. Burgenwällen und anderen Höhenlagen in der
HEAD, B., V., 1911/1963. Historia Numorum. A Manual Slowakei. In: Slovenská archeológia. 51 (2), s. 223 – 246.
of Greek Numismatics. London: The CLARENDON KOLNÍKOVÁ, E., 2006. Význam mincí z moravského
PRESS. Oxford. Reprint. Spink & Son Ltd. laténskeho centra Němčice nad Hanou pre keltskú
HELLEBRANDT, M., 1999. Corpus of Celtic Finds in Hungary numizmatiku. In: Numismatický sborník 21, s. 3 – 56.
III. Celtic finds from Northern Hungary. Budapešť. KOLNÍKOVÁ, E., 2008. Keltské mince v dejinách
HILDEBRANDT, H., J., 1989/1999. Das latènezeitliche Slovenska. In: Zborník Slovenského národného
Münzsystem im mittleren Europa. Teile múzea, séria C, História. 46, s. 11 – 30.
3. und 4. In: Jahrbuch für Numismatik und KOLNÍKOVÁ, E., 2012. Němčice ein Macht-, Industrie-
Geldgeschichte. Roč. 48/49, s. 7 – 28. und Handelszentrum der Latènezeit in Mähren
HLINKA, J., 1980. Ojedinelý nález keltskej striebornej und Siedlungen am ihren Rande. Kommentierter
mince vo Veľkom Slavkove, okres Poprad. In: Fundkatalog I. Münzen. Brno: Archeologický
Slovenská numizmatika VI, s. 257 – 259. ústav akademie věd České republiky.
HNI 2001. Historia Numorum Italy. ed. N.K.Rutter. KOLNÍKOVÁ, E. – KOHÁČEK, R., 2009. Nové keltské mince
Londýn: The Trustees of The British Museum. z južnej Moravy. In: Numismatický sborník 24, s. 309 – 316.
HOLZER, V., 2009. Ergebnisse der bisherigen KOTIGOROŠKO, V., G., 1995. Frakijcy verchnego
archäologischen Forschungen über die keltische Potisja (III.v. do n.e. – IV.v.n.e.). Užhorod.
Zentralsiedlung in Roseldorf/NÖ im Rahmen des KOVÁR, B., 2008. Neskorá doba laténska v Pohroní
Forschungsprojektes „Fürstensitz-Keltenstadt“ a Poiplí so zameraním na etnickú otázku.
Sandberg. In: Roseldorf. Interdisziplinäre Forschungen In: Študijné zvesti AÚ SAV 43, s. 53 – 62.
zur größten keltischen Zentralsiedlung Österreichs. KŘÍŽOVÁ, V., 1970. Hanka a zlaté mince, zvané Rastslavovy.
Forschung im Verbund. Schriftenreihe 102, s. 1 – 78. In: Moravské numismatické zprávy 12, s. 44 – 48.
HOUGHTON, A. – LORBER, C., 2002. Seleucid Coins LAMBERT, Ep., 1844. Essay sur la numismatique
a Comprehensive Catalogue. With metrological gauloise du nord-oueste de la France, Paris.
Tables by Brian Kritt. Part I, Seleucus I through
LA TOUR DE, H., 1892/1992. Atlas de Monnaies
Antiochus III. Volume I, Introduction, Maps, and
Gauloises. Burgan, C./Florange M. (eds.) Paris.
Catalogue. Volume II, Appendices, Indices, and Plates.
Lancaster/Londýn, New York: Classical Numismatic MEADOWS, A. – WARTENBERG, U. (eds.) 2002.
Group, Inc., American Numismatic Society. Greek hoards. In: Coin Hoards, Volume IX.
Royal Numismatic Society. Londýn.
HUNTER, V., J., 1967. A Third Century Hoard from
Serbia and its Significance for Celtic History. MIELCZAREK, M., 1989. Ancient Greek Coins
In: Museum Notes. 13, s. 17 – 40, Plates V-XII. Found in Central, Eastern, and Northern Europe.
Wroclaw-Warsaw-Kraków-Gdansk-Lodz.
CHIRILĂ, E. – CHIDIOȘA, N. – ORDENTLICH, I. –
KISS, N., 1972. Münzhort von Șilindia. Oradea. MIHOK, L., 1994. K počiatkom výroby železa. (Ako
sa vyrábalo prvé železo na území Slovenska.)
KERÉNYI, A., 1960. Sztálinvárosi kelta éremlelet. In:
In: Slovenská archeológia. Roč. 42, č. 1, s. 69 – 90.
Numizmatikai Közlöny. 68 – 69, s. 1 – 6, 83, I. Tábla.
MILITKÝ, J., 2008. Mincovnictví v době laténské. In:
KOLNÍKOVÁ, E., 1964. Nález rímskeho aes grave
Archeologie pravěkých Čech 7. Doba laténská. Ed. Venclová, N.
s keltskými mincami v Nitre. In: Slovenská
Praha: Archeologický ústav AV ČR, s. 122 – 128.
archeológia. 12 (2), s. 391 – 408.
MILITKÝ, J., 2015. Oppidum Hradiště u Stradonic.
KOLNÍKOVÁ, E., 1980. Hromadný nález keltsko-
Komentovaný katalog mincovních nálezů a dokladů mincovní
-dáckych mincí z Ptičia. Príspevok k hospodársko-
výroby. Praha: Abalon, s. r. o, Archeologický ústav AV ČR.
-spoločenským dejinám východného Slovenska.
In: Slovenská numizmatika. 6, s. 23 – 98. MIROŠŠAYOVÁ, E., 1994. Sídlisko z neskorej
doby halštatskej v Čečejovciach. In: Slovenská
archeológia. Roč. 42, č. 1, s. 37 – 68.
116
MURET, E. – CHABOUILLET, M. A., 1889. Catalogue RUDNICKI, M., 2013. Skarb złotych monet celtyckich
monnaies Gauloises de la Bibliothèque nationale Paris: z Gorzowa nad Przemszą. In: Wiadomości
E.Plon, Nourrit et Cie, IMPRIMEURS-ÉDITEURS. Numizmatyczne. Roč. LVII, č. 1 – 2, s. 1 – 91.
NOVOTNÝ, B., 1959. Spojení jihozápadního Slovenska se RUDNICKI, M., 2014. Nowa Cerekwia. A Celtic Centre for
Zakarpatím a Přičernomořím v mladší době kamenné. Craft and Commerce of Interregional Importance north
In: Acta Univ. Carolinae Phil. et. Hist. 3. Praha, s. 13 – 20. of the Carpathians. Iron Age Crafts and Craftsmen in
ONDROUCH, V., 1937. Barbarské mince z Levic. In: Bratislava. the Carpatian Basin. In: Proceedings Of The International
Časopis pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi. Colloquiumfrom Târgu Mureş, 10 – 13 October 2013.
Roč. XI, č. 1, s. 16 – 22, Tab.I – III. Praha. Ed. Sándor Berecki. TÂRGU MUREŞ, 33 – 70.
ONDROUCH, V., 1961. Mince Keltov a Dáko- SAMUEL, M., 2007. Nová polykultúrna lokalita
Getov na Slovensku. In: Moravské v Leviciach. In: Archeologické výskumy a nálezy na
numismatické správy 8, s. 5 – 55. Brno. Slovensku v roku 2005. S. 173 – 174, obr. 88. 1, 2.
ONDROUCH, V., 1964. Nálezy keltských, antických SCHEERS, S., 1978. Monnaies Gauloises de Seine-Maritime.
a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava: Rouen: Mesée Départemental des Antiquités.
Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. SILLS, J., 2003. Gaulish and Early British
PAULSEN, R., 1933. Die Münzprägung der Boier. Gold Coinage. Spink. London.
ARCHÄOLOGISCHES INSTITUT DES DEUTSCHEN SNG Cop. 1981. Sylloge Nummorum Graecorum.
REICHES RÖMISCH – GERMANISCHE KOMMISSION In: The Royal Collection of Coins and medals Danish
FRANKFURT (MAIN). Viedeň – Lipsko: VERLAG National Museum. Volume one: Italy-Sicily. New
HEINRICH KELLER/ANTON SCHROLL & Co. Jersey: SUNRISE PUBLICATIONS, INC.
PETRIKOVITCH, J., 1903. Keltické mince v Uhorsku. SNG Cop. 1982. Sylloge Nummorum Graecorum.
In: Sborník Museálnej Slovenskej spoločnosti. Roč. In: The Royal Collection of Coins and medals Danish
VIII, s. 89 – 98, Turčiansky sv. Martin. National Museum. Volume two: Thrace and Macedonia.
PIETA, K. 2014. Hradiská vo Folkušovej-Necpaloch New Jersey: SUNRISE PUBLICATIONS, INC.
a Blatnici. Juhovýchodné prvky v púchovskej kultúre. SNG Cop. 1982. Sylloge Nummorum Graecorum. In: The
In: Slovenská archeológia. Roč. 62, č.1, s. 125 –165. Royal Collection of Coins and medals Danish National
PINK, K., 1936. Die Goldprägung der Ostkelten. In: Museum. Volume three: Thessaly to Aegean Islands.
Wiener prähistorische Zeitschrift. 23, s. 8 – 41. New Jersey: SUNRISE PUBLICATIONS, INC.
PINK, K. 1939/1974. Die Münzprägung der Ostkelten und ihrer SNG Cop., 1982. Sylloge Nummorum Graecorum. In: The
Nachbarn. Dissertationes Pannonicae Ser. II. Fasc.15. Royal Collection of Coins and medals Danish National
Lipsko – Braunschweig: Klinkhardt & Biermann. Museum. Volume eight. Egypt-North Africa-Spain-
Gaul. New Jersey: SUNRISE PUBLICATIONS, INC.
Pošvář, J., 1956a. Mincovní regál v říši Velkomoravské.
In: Numismatické listy 11, s. 139 – 147. SNG DELEPIERRE, 1983. Sylloge Nummorum Graecorum.
France. Bibliothèque nationale. Cabinet des mèdailles.
POŠVÁŘ, J., 1956b. Omyl nebo pia fraus?
Collection Jean et Marie Delepierre. Paríž.
In: Numismatické listy 11, s. 183 – 184.
SNG France 5, 2001. Sylloge Nummorum Graecorum.
PREDA, C., 1970: Über die Anfänge der „barbarischen“
France 5. Département des monnaies, médalles et
Münzprägung vom Typ Philipps II. In: Jahrbuch für
antiques. Mysie. Bibliothéque nationale de France.
Numismatik und Geldgeschichte, 20, s. 63 – 77, Tafel 13,1 – 9.
Numismatica Ars Classica. Paríž – Zürich.
PREDA, C., 1973. Monedele Geto-Dacilor. Bukurešť:
SNG München, 2001. Sylloge Nummorum Graecorum.
Editura Academiei Republicii Socialiste România.
Deutschland. 10./11. Heft, Makedonien:
REPKA, D., 2015. Odraz historických udalostí Könige. Mníchov: Hirmer Verlag GmbH..
staršej doby laténskej v hrobovej výbave na
SOJÁK, M., 2005. Osídlenie Temnej jaskyne pod Spišským
keltských pohrebiskách v Karpatskej kotline.
hradom. In: Východoslovenský pravek VII, s. 83 – 100.
Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa.
SOVA-GMITROV, P., 1961. Poklad barbarských mincí z Veľkej
RRC: CRAWFORD, M., H., 1974. Roman Republican Coinage
Gorazdovky. In: Študijné zvesti AÚ SAV. 4, s. 127 – 138.
I–II. Cambridge: Cambridge University Press.
STRABÓN: Geógrafika. http://perseus.uchicago.edu/.
117
SUTER, P., J., 1984. Neuere Mittellatène-Grabkomplexe
aus dem Kanton Bern. Ein Beitrag zur Latène
C-Chronologie des schweizerischen Mittellandes.
In: Jahrb. SGUF 67, 1984, s. 73 – 93.
SZABÓ, M., 1971. The Celtic Heritage in
Hungary. Budapešť: Corvina.
SZABÓ, M., 1983. Audoleon und die Anfänge der
Ostkeltischen Münzprägung. In: Alba Regia 20, s. 43 – 56.
ŠIMEČEK, Z., 1986. Kult památek na sklonku
18. a v první polovině 19. století a tzv.
velkomoravské mince. In: Denárová měna na
Moravě. S. 391 – 414. Moravské museum. Brno.
TORBÁGYI, M., 1991. Griechischer Münzumlauf
im Karpatenbecken. In: Acta archeologica.
Roč. XLIII., č. 1 – 2, s. 25 – 55.
TORBÁGYI, M., 2008. Der „Zichyújfalu“ typ mit
Audoleonmonogramm. In: Numismatische
Zeitschrift 116./117. Band, s. 87 – 93.
TORBÁGYI, M., 2012. Der Münzfund von
Zichyújfalu 1873. In: Vjesnik Archeološkog
Muzeja u Zagrebu. Roč. XLV, s. 537 – 552.
VENCLOVÁ, N. a kol., 2008. Výrobní areály a aktivity.
In: JIRÁŇ L. – VENCLOVÁ, N. (red.). Archeologie
pravěkých Čech/7. Doba Laténská. s. 53 – 82. Praha.
WARTENBERG, U. – KAGAN, J., H., 1999. Some
Comments on a New Hoard from the Balkan Area.
In: AMANDRY, M. – HURTER, S., (eds.). Travaux
de Numismatique Grecque offerts à Georges Le Rider.
s. 395 – 407, Pl. 40 – 45. Londýn: Spink.
WINKLER, J., 1958. O mincích Daků a Gétů. In:
Numismatický sborník. Roč. 5, s. 5 – 43 (1 – 39).
ZIEGAUS, B., 1997. Datierung boischer Münzen durch
eine Analyse von Schatzfunden. In: LEHRBERGER, G.
– FRIDRICH, J. – GEBHARD, R. – HRALA, J. (Eds.):
Das prähistorische Gold in Bayern, Böhmen und
Mähren: Herkunft – Technologie – Funde. In:
Památky archeologické – Suplementum 7. Band I,
s. 213 – 221. Praha: Institute of Archeology.
ZIEGAUS, B., Sammlung Flesche, 2010. Kelten
Geld. Sammlung Christian Flesche. Mníchov:
Staatliche Münzsammlung München.
118
Poznámky
1 Autor získal fotodokumentáciu 11 Bidziľa, 1970, s.34, Ris.1; 6 Ris. 8. 27 Lambert, 1844, 140/ č. 27, tabuľka
mincí a predmetov z hrhovského 12 Budinský-Krička a kol. 1966, VIII/27; Scheers, 1978, s. 888;
nálezu od anonymných osôb s. 142 – 147. Hildebrandt, 1989/1999, s. 16,
s odstupom niekoľkých rokov od obr. 5.
13 Tamtiež, 149.
jeho objavenia. Za poskytnutie 28 Hildebrandt, 1989/1999, s. 15 – 16.
fotodokumentácie touto cestou 14 Fotodokumentáciu získal autor
anonymne s odstupom niekoľkých 29 Pulsen, 1933, Tafel 9, Nr. 188 – 194.
ďakuje všetkým, ktorí sa
podieľali na jej zhotovení. Autor rokov od čias nálezu. 30 Tamtiež, Tafel 8, Nr. 183 –187.
má k dispozícii informáciu 15 Kolníková, 2012, s. 13 – 24, 89 – 96, 31 Kolníková, 2012, s. 13 – 14.
o mieste nálezu. Pretože úkryt 170, 175, 177. 32 Fröhlich, 2016.
bol iba provizórnym úložiskom
16 Ondrouch, 1937; Ondrouch, 1961, 33 Tamtiež, s. 178 –186.
„obchodnej hotovosti“, čo nemá
25, č. 29; Ondrouch, 1964, 35, č. 29.
pre vyhodnotenie nálezu zásadný 34 Keltskú expanziu podrobne
význam, toto miesto sa z dôvodu 17 Pulsen, 1933. opisuje J. Bouzek, 2009, s. 86 – 108.
ochrany lokality neuvádza. 18 Castelin, 1965. Odkazy na pramene k vybraným
2 Bujna, 2011, s. 34, obr. 24a; s. 39, 19 Kolníková, 2012. historickým udalostiam staršej
obr. 24b; s. 52, obr. 27. doby laténskej, v ktorých sú
20 Holzer, 2009, s. 1 – 78.
zaznamenané kontakty Keltov
3 Soják, 2005, 87, 94, obr.11, 95 21 Rudnicki, 2014, s. 33 – 70. s obyvateľmi strednej Európy
obr.12. Pri výskume Temnej
22 Fröhlich, 2016. a vojnové konflikty Keltov
jaskyne pod Spišským hradom
s Macedónskom a Gréckom
v rokoch 2002 až 2004 objavili 23 Fröhlich, 2016.
v období 310 – 279/278 pr. Kr.,
zvyšok koženého predmetu, 24 Castelin, 1965, s. 12; Kolníková, zhrňuje D. Repka, 2015, s. 21 – 40.
v ktorom bolo uložených 15 2012, s. 186 – 187; Fröhlich, 2013b,
strieborných denárov rímskeho 35 Fröhlich, 2016, 178 –186.
s. 11, 18, 19.
cisárstva z 1. – 2. st. 36 Tamtiež, s. 178 –186.
25 Analýza zloženia kovu opisovaných
4 Bujna, 2005, s. 71 – 73, obr. 56 – typ mincí bola realizovaná na 37 Pink, 1939/1974, s. 64 – 70; Eisner,
AR-J1, obr. 57. energiovo disperznom, 1927, s. 6, 12 – 14.
5 Tamtiež, s. 142 – 143. Podľa J. Bujnu röntgenovofluorescenčnom 38 Audoleontos razil dva typy
je včasný typ sedlovito ohnutého spektrometri EAGLE III µProbe tetradrachiem. Prvým typom bola
drôteného prsteňa zo zlata metódou nedeštrukčnej analýzy tetradrachma s hmotnosťou asi
typický pre stupeň LT B1 (asi roky z povrchu kovu do hĺbky 50 až 70 12,5 g, s nápisom ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ
380 – 320 pr. Kr.) a na Slovensku mikrometrov. Čas merania jedného na reverze (Forrer, 1908/1968,
sú známe štyri takéto prstene. Boli kusa kovu bol 100 sekúnd. Na s. 164, Fig 321a). Po roku 306 pr. Kr.
súčasťou hrobovej výbavy v stupni budenie fluorescenčného žiarenia nasledoval paeónsky panovník
LT B1c. Peter J. Suter (1984, 85, 92) sa použila RTG lampa s ródiovou príklad diadochov, t. j. nástupcov
považoval sedlovité prstene za anódou, napätie 40 kV, prúd 20 až Alexandra III., a začal používať
charakteristické pre mladší stupeň 1000µA. Priemer röntgenového titul BAΣIΛEΩΣ. Podľa mincí
LT B2. lúča bol 300 µm. Detektor spektra Alexandra III. s hlavou Herakla
bol polovodičový Si (Li), chladený na averze, so sediacim Diom
6 Tamtiež, s. 152.
kvapalným dusíkom. a s nápisom ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ
7 Pieta, 2014, s. 132, obr. 7:2, 135.
26 Termín „puklička“ sa používa BAΣIΛEΩΣ na reverze začal vtedy
8 Hellebrandt, 1999, s. 109, pl. miesto v minulosti bežne raziť druhý typ tetradrachmy
LXXIII: 10, 11. používaného slova „bodka“, lebo s hmotnosťou asi 17 g (Head
9 Venclová a kol. 2008, s. 69. reliéf mincí býva plastický a bodka 1911/1963, s. 237).
10 Czajlik, 1999, s. 515 – 519. sa na ňom javí ako výseč z povrchu 39 Tetradrachma tohto istého typu
gule, t. j. ako puklička. pochádzajúca z ojedinelého
119
nálezu na Pohanskom vrchu 50 Paulsen, 1933, č. 48 –158. skupiny, ako i jej vplyvom na
v katastri obce Kotmanová okres 51 Tamtiež, č. 188 – 199. niektoré ďalšie keltské razby.
Lučenec ukazuje na razbu iným 72 Castelin, 1978, s. 114, 195, č. 1136.
52 V poslednom čase sa otázkou
párom razidiel, vyrobených však
mincových predlôh keltských 73 Militký, 2015, s. 42, pozn. 98 pod
evidentne majstrom, čo zhotovil
imitácií skupiny Aténa Alkidemos čiarou.
i súpravu razidiel mincí typu
zaoberali: Kolníková, 2012, s. 12 74 RRC 1974, 17/1a.
Pink 422 z hrhovského pokladu:
– 22; Rudnicki, 2013, s. 49 – 53;
Fröhlich, 2013a, s. 9, 11, obr. 1.1. 75 Kolníková, 2012.
Fröhlich, 2013b, s. 23 – 28;
40 Torbágyi, 2008, s. 87 – 93. Fröhlich, 2016. 76 Militký, 2015, s. 42.
41 Repka, 2015. 53 Fröhlich, 2013b, s. 28; Fröhlich, 77 Pink, 1936, s. 17.
42 Archeologicky overenými 2016. 78 Fröhlich, 2013, s. 23 – 28.
prameňmi poskytujúcimi 54 Lambert, 1844, s. 140, č. 27, tab. 79 Kolníková, 2012, č.4/23 a 90/5.
záchytné indície na datovanie VIII/27; Scheers, 1978, s. 187/č. 888,
najstarších keltských mincí 80 RRC 135, 22/1; 138, 17/1a.
Pl. XLIV/888; Hildebrandt,
z oblasti Karpatskej kotliny 1989/1999, s. 16, obr. 5. 81 Ziegaus, 1997, s. 216.
a stredného Podunajska sa 82 RRC 17/1a.
55 SNG Delepierre, 1983, Planche 21/
zaoberajú napr. práce z výskumov
841 – 845, Planche 22/846 – 849. 83 Podrobnejšie o problematike
keltských pohrebísk: Benadik,
56 Fröhlich, 2016. počiatkov skupiny Aténa
1984, s. 97 – 104; Pavúk, 1964,
Alkidemos: Fröhlich, 2016.
s. 323 – 336. Datovaniu napomáhajú 57 Paulsen, 1933, č. 59 – 87.
tiež výsledky výskumov z lokalít 84 HNI 2001, s. 210.
58 Pošvář, 1956a, s. 140 – 141; Šimeček,
sídliskového charakteru, napr. 85 SNG Cop., North Africa, 144 – 145.
1986, s. 402 – 403 s odkazmi na
z laténskeho centra v slovenskej
staršiu literatúru. 86 Kolníková, 2012, s. 186 – 189,
Nitre: Kolníková, 1964, s. 391 – 408;
59 Šimeček, 1986, s. 404 – 414; tab. 1. Priemerný obsah zlata
z ukrajinského hradiska Gališ-
Křížová, 1970, s. 44 – 48; Pošvář, v razbách typu Aténa Alkidemos
-Lovačka pri Mukačeve: Kolníková,
1956a, s.139 – 147; Pošvář, 1956b, z hromadného nálezu z Horných
2002, s. 99 – 115. Datovanie
s. 183 – 184. Orešian-Majdánu bol 97,01 %:
pôvodu mincí môže často
Fröhlich, 2013, s. 18 – 19.
upresňovať i sprievodný materiál, 60 Forrer, 1908/1968, s. 49, 194,
aký predstavuje napr. nádoba, obr. 360. 87 Paulsen, 1933, s. 11 – 21, Fundkarte.
v ktorej bol uložený hromadný 61 Paulsen, 1933, s. 21 – 23, 88 Castelin, 1965, s. 11.
nález audoleontsko-filipovských tab. VIII-IX, č. 183 – 194. 89 Tamtiež, s. 20.
keltských imitácií v maďarskej obci
62 Paulsen, 1933, s. 28. 90 Tamtiež, s. 21.
Egyházasdengeleg: Szabó, 1983,
s. 53 – 54. 63 Pink, 1936, s. 17. 91 Kolníková, 2012, s. 69 – 77, 85
64 Tamtiež, s. 17. Karte 1.
43 Paulsen, 1933, č. 1 – 33.
65 Strabón V., s. 13. 92 Fröhlich, 2016, s. 183 – 187.
44 Castelin, 1965, s. 17, Tab. I; s. 25,
Tab. II. 66 Pink, 1936, s. 18. 93 Kolníková, 2012, s. 187 – 188, tab. 2.
45 Pink, 1936, s. 17. 67 Dobesch, 1993, s. 9. 94 Fröhlich, 2013a, s. 16, obr. 14.
46 Ziegaus, 1997, s. 216. 68 Ziegaus, 1997, s. 216. 95 Jednou z najstarších filipovsko-

-audoleontských napodobenín je
47 Militký, 2008, s. 127. 69 Kolníková, 2006, s. 13 – 18.
pravdepodobne tetradrachma typu
48 Čižmář-Kolníková, 2006, s. 267. 70 Kolníková, 2012, s.15. Pink 402, s verne okopírovanou
49 Mielczarek, 1989; Torbágyi, 1991; 71 K prehľadu vývoja názorov legendou ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ.
Čižmářová, 2004, s. 256 – 258; o strieborných i zlatých 96 Forrer, 1908/1968, s. 164, Fig 321a.
Kolníková, 2006, s. 43 – 48; Čižmář razbách skupiny Aténa
97 Head, 1911/1963, s. 237.
– Kolníková, 2006, s. 278, obr. 9. Alkidemos pozri Fröhlich,
a 10.; Kolníková, 2012, s. 58 – 66; 2016. Práca sa podrobnejšie 98 Forrer, 1908/1968, s. 163 –166; Pink
Čižmář – Kolníková – Noeske, zaoberá problematikou 1939/1974, s. 67 – 70; Biróné-Sey
2008, s. 676 – 690; Fröhlich, 2014, inšpiračných predlôh, miestom 1972, s. 29 – 42; Eisner, 1927, s. 6,
120 s. 4, obr. 1. a obdobím pôvodu mincí tejto 12 – 14; Ondrouch, 1961, s.15.
99 Fröhlich, 2013a, s. 9 – 14. pohrebiskách v Karpatskej kotline imitácií typu Huşi Vovrieşti. Tie
100 Pink 1939/1974, s. 69 – 70, zhrňuje D. Repka, 2015. Jeho boli do objavenia nálezu datované
XXII/422, s pôvodným práca obsahuje popri odvolávkach do záveru 3. storočia pr.Kr., ale
pomenovaním „mit Arabeskenlocke“ na antické písomné pramene balkánsky nález naznačuje, že
(s arabeskovitou lokňou). Göbl, i odkazy na práce autorov, ktorí uvedený typ razili najneskoršie
1973, Taf. 34/422, nazýva tento typ sa hmotnými archeologickými v polovici 3. storočia pr. Kr.
„Y auf Postament“ (Y na podstavci). prameňmi odrážajúcimi keltskú 128 Hunter, 1967, s. 17 – 40, Plates
migráciu zaoberajú podrobne. V – XII. Súbor z juhosrbského
101 Tamtiež, s. 70, XXII/434.
125 Čižmář – Kolníková-Noeske, 2008. Zemunu obsahoval celkovo 107
102 Ondrouch, 1937.
126 Kotigoroško, 1995, s. 19 – 23, mincí. Z nich bolo 93 mincí
103 Fröhlich, 2013a, s. 10 – 12. helenistického pôvodu
Kolníková, 2002.
104 Pink, 1939/1974, s. 22 – 23; Preda a 14 keltských razieb. Keltské
127 Podrobnosti o tomto náleze
1973, s. 562, PL. LXXVIII, B; PL. tetradrachmy boli zastúpené
boli publikované v CH IX, 196:
LXXIX; Sova-Gmitrov, 1961, s. 133, typom „Larissa“ (Pink 226 – 227),
Meadows –Wartenberg, 2002;
obr. 8. napodobeninou Filipa. II. (typ
resp. Wartenberg – Kagan,
Pink 102), tzv. „Eselsohrtyp“
105 Fröhlich, 2013a, s. 15, tab. 1 č. 1. 1999, s. 395 – 407, Pl.. 40 – 45;
(typ Pink 156) a barbarskými
106 Torbágyi, 2008, s. 87 – 93. 402 – 405. Komplex helenistických
imitáciami Alexandra III. (typ
a keltských razieb sa našiel na
107 Kolníková, 2012, s. 55, Nr. 927; Abb. Pink 580). Virginia Joyce Hunter
území Balkánu v roku 1990. Presné
62:927; Abb. 85:927. datovala na základe helenistických
miesto nálezu nie je známe, ale je
108 Kolníková, 2002, s. 100, 108, 115 mincí ukrytie súboru okolo
veľmi pravdepodobné, že k jeho
Abb. 2:8. roku 220 pr. Kr. S prihliadnutím
objaveniu došlo na území Srbska
na značnú opotrebovanosť
109 Preda, 1973, s. 79 – 82; Pl. X:12 – 15. alebo západného Rumunska.
keltských mincí, ktoré porovnávala
110 Chirilă-Chidioșa-Ordentlich-Kiss, Balkánsky nález obsahoval
s čerstvými razbami tých istých
1972, s. 70 – 72. 78 regulárnych tetradrachiem
typov, však považovala keltské
helenistických vládcov
111 Pink, 1939/1974, s. 67, XXI/402. razby za ešte o niekoľko rokov
a 20 keltských imitácií, z toho
staršie.
112 Tamtiež, s. 68 – 69, XXI/415; Allen, 2 imitácie Filipa II. (359 – 336),
1987, 57/XXIX nazýva túto razbu 17 keltských imitácií typu 129 Kotigoroško, 1995, s. 17 – 18.
„typ s vtáčkom“. Huşi Vovrieşti (bližšie o tomto 130 Preda, 1970, s. 63 – 68.
113 Pink, 1939/1974, s. 15. type: Preda, 1973, s. 111 – 131, 131 Head, 1911/1963, s. 237.
Pl. XXI – Pl. XXVII) a 1 keltskú
114 Tamtiež, s. 68, XXI/414. 132 Benadik, 1971, s. 469.
napodobeninu Alexandra III.
115 Militký, 2008, s. 127. Medzi helenistickými razbami 133 Furmánek – Marková, 2008, s. 85.
116 Biróné-Sey, 1972, s. 29 – 42. bolo 50 mincí s menom Alexander 134 Tamiež, s. 85.
117 Szabó, 1983, s. 53 – 54. III. (336 – 323), jedna minca
135 Balaša, 1960, s. 65 – 72; Furmánek
Filipa III. (323 – 316), tri Demetria
118 Torbágyi, 2012, s. 539 – 543. – Sankot, 1985, s. 273 – 310; Kovár,
Poliorketa (306 – 283), desať razieb
2008; Beljak – Beljak Pažinová –
119 Preda, 1973, s. 450 – 451. Lysimacha (323 – 281), štyri razby
Mitáš, 2015.
120 Tamtiež, s. 79 – 82; Pl. X:12 – 15. Seleuka I. (312 – 280), päť razieb
Antiocha I. (293 –281), jedna 136 Budinský – Krička a kol. 1966,
121 Čižmář-Kolníková-Noeske, 2008. s. 147 – 171.
minca Antiocha II. (266 – 246),
122 Kotigoroško, 1995, s. 19, 23. tri tetradrachmy Eumena 137 Mihok, 1994, s. 69; Miroššayová,
123 Jednou z najstarších filipovsko- Pergamonského (263 – 241) a jedna 1994.
-audoleontských napodobenín je tetradrachma tráckeho kráľa 138 Budinský – Krička a kol. 1966,
pravdepodobne tetradrachma typu Orsoaltia (asi 300 pr. Kr.). Skladba s. 142 – 147.
Pink 402, s verne okopírovanou helenistických mincí v poklade
139 Furmánek – Marková, 2008, s. 87.
legendou ΑΥΔΩΛΕΟΝΤΟΣ. naznačuje, že k jeho ukrytiu
došlo okolo roku 240 pr. Kr. 140 Budinský – Krička a kol. 1966,
124 Odraz historických udalostí z čias
Čas ukrytia pokladu viedol s. 149.
keltskej expanzie na Balkán
v hrobovej výbave na keltských i k prehodnoteniu začiatku 141 Miroššayová, 1994, s. 53.
121 produkcie východokeltských
142 Kotigoroško, 1995, s. 19 – 23.
143 Furmánek-Sankot, 1985,
s. 273 – 310.
144 Tamtiež 1985, s. 299.
145 Szabó, 1971, s. 16.
146 Torbágyi, 1991; Mielczarek,
1989; Ondrouch, 1964, s. 65 – 69;
Kotigoroško, 1995, s. 17 –18;
Kolníková 2012, s. 58 – 65, obr.
65 – 79.
147 Ondrouch, 1964, s. 65, č. 118, s. 69,
č. 137.
148 Balaša, 1960, s. 70 – 71; Ondrouch,
1964, mapa 1; Furmánek-Sankot
1985, s. 274 –275; Fröhlich, 2013a.
149 Ondrouch, 1964, mapa 1;
Kolníková, 1980; Kolníková, 2003,
224 Abb.1, 237 – 239.
150 Kotigoroško, 1995, 17 – 18,
Kolníková, 2002.
151 Sills, 2003, s. 107 – 124.
152 Winkler, 1958, 19(15).
153 Sova-Gmitrov, 1961, s. 127 – 138.
154 Nález bol publikovaný v CH IX,
196: Meadows – Wartenberg,
2002; resp. Wartenberg – Kagan,
1999, s. 395 – 407, Pl. 40 – 45;
s. 402 – 405.
155 Ondrouch, 1937, s. 16 – 22,
tab. I – III.
156 Kolníková, 2008, s. 23.
157 Samuel 2007, s. 173 – 174.
158 Kolníková, 1980.
159 Torbágyi, 2012.
160 Fitzpatrick, 2005; Furger-Gunti,
1982.
122

Poklad Keltskych Minci Z Hrhova Uplna KN

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Poklad Keltskych Minci Z Hrhova Uplna KN

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Poklad Július

9 . . . . . . . . . . . . . . I Objavenie pokladu a miesto nálezu

19 . . . . . . . . . . . . . II Charakteristika nálezu, opis jednotlivých typov a katalóg mincí

21 . . . . . . . . . . . . . . . A Prvá zložka nálezu – mince zo skupiny Aténa Alkidemos

22 . . . . . . . . . . . . . . . . . Statéry typu Aténa Alkidemos

24 . . . . . . . . . . . . . . . . . Mince v hodnote 1/3 statéra typu Aténa Alkidemos

26 . . . . . . . . . . . . . . . . . Strieborné poldrachmy so sediacou postavou

29 . . . . . . . . . . . . . . . B Druhá zložka nálezu – napodobeniny audoleontského typu

30 . . . . . . . . . . . . . . . . . Tetradrachmy – typ hlava s účesom so zatočeným prameňom vlasov

35 . . . . . . . . . . . . . . . . . Tetradrachmy – typ s audoleontským monogramom

48 . . . . . . . . . . . . . . . . . Tetradrachmy – typ s trojuholníkovým ornamentom

53 . . . . . . . . . . . . III Typologický a metrologický rozbor nálezu, datovanie razby a predlohy mincí

73 . . . . . . . . . . . . . . . B Typologický a metrologický rozbor, datovanie razby a predlohy

74 . . . . . . . . . . . . . . . . . Typologický a metrologický rozbor tetradrachiem – typ hlava s účesom

78 . . . . . . . . . . . . . . . . . Typologický a metrologický rozbor tetradrachiem – typ s audoleontským monogramom

85 . . . . . . . . . . . . . . . . . Typologický a metrologický rozbor tetradrachiem – typ s trojuholníkovým ornamentom

88 . . . . . . . . . . . . . . . . . Chronologické určenie filipovsko-audoleontských imitácií

95 . . . . . . . . . . . . IV Hospodársko-spoločenský vývoj regiónu, dôvody a obdobie ukrytia depotu

97 . . . . . . . . . . . . . . . Význam mincovníctva pre hospodársko-spoločenské dejiny na juhu Slovenska

99 . . . . . . . . . . . . . . . Vznik a okolnosti uloženia pokladu

115 . . . . . . . . . . . . . . . Literatúra a pramene

Výrazným artefaktom s pomerne presnou vypo- sa vyskytovali až do konca pochovávania na

je doložená, na pochopenie možných dôvodov keltskom trhu sa zaraďovali medzi najvyhľa-

Mince z hrhovského nálezu sú v texte a v katalógu mincí číslované nasledovne: č. 1 – 105.

Základným kritériom pri utrieďovaní peňaž- obrazovej i metrologickej. Najstaršie zlaté

Statér typu Aténa

Minca v hodnote 1/3 statéra

Rev.: Vo vzduchu „sediaca“ postava zľava, v skrčenej perličky z pukličiek.

6 poldrachma: Ag; 1,60 g; priemer 12,3 mm; hrúbka 2,2 mm.

7 poldrachma: Ag; 1,70 g; priemer 12,2 mm; hrúbka 2,2 mm.

8 poldrachma: Ag; 1,70 g; priemer 13,0 mm; hrúbka 2,2 mm;

28 RFA: Ag 97,30 %; Au 1,45 %; Cu 1,25 %.

17 tetradrachma: Ag; 13,54 g; priemer 23,3 mm; hrúbka 4,9 mm.

18 tetradrachma: Ag; 13,68 g; priemer 22,7 mm; hrúbka 5,0 mm.

26 tetradrachma: Ag; 13,52 g; priemer 24,3 mm; hrúbka 4,6 mm.

27 tetradrachma: Ag; 13,46 g; priemer 23,7 mm; hrúbka 4,7 mm.

34 tetradrachma: Ag; 13,61 g; priemer 23,5 mm; hrúbka 5,1 mm.

35 tetradrachma: Ag; 13,67 g; priemer 23,2 mm; hrúbka 5,3 mm.

39 tetradrachma: Ag; 13,85 g; priemer 23,2 mm; hrúbka 4,8 mm.

40 tetradrachma: Ag; 13,63 g; priemer 23,7 mm; hrúbka 4,8 mm.

44 tetradrachma: Ag; 13,75 g; priemer 27,7 mm; hrúbka 4,5 mm.

42 tetradrachma: Ag; 13,72 g; priemer 25,8 mm; hrúbka 4,4 mm.

49 tetradrachma: Ag; 13,56 g; priemer 21,8 mm; hrúbka 5,3 mm.

46 tetradrachma: Ag; 13,53 g; priemer 23,4 mm; hrúbka 4,9 mm.

47 tetradrachma: Ag; 13,61 g; priemer 23,0 mm; hrúbka 5,0 mm.

53 tetradrachma: Ag; 13,55 g; priemer 22,2 mm; hrúbka 5,1 mm.

54 tetradrachma: Ag; 13,59 g; priemer 23,3 mm; hrúbka 5,0 mm.

58 tetradrachma: Ag; 13,54 g; priemer 23,9 mm; hrúbka 4,9 mm.

60 tetradrachma: Ag; 13,56 g; priemer 23,8 mm; hrúbka 4,7 mm.

61 tetradrachma: Ag; 13,50 g; priemer 23,8 mm; hrúbka 4,7 mm.

66 tetradrachma: Ag; 13,38 g; priemer 25,0 mm; hrúbka 4,6 mm.

67 tetradrachma: Ag; 13,55 g; priemer 24,3 mm; hrúbka 4,3 mm.

72 tetradrachma: Ag; 13,53 g; priemer 24,5 mm; hrúbka 4,5 mm.

73 tetradrachma: Ag; 13,32 g; priemer 24,2 mm; hrúbka 4,6 mm.

77 tetradrachma: Ag; 13,51 g; priemer 23,2 mm; hrúbka 4,6 mm.

74 tetradrachma: Ag; 13,51 g; priemer 25,1 mm; hrúbka 4,6 mm.

82 tetradrachma: Ag; 13,58 g; priemer 23,3 mm; hrúbka 5,0 mm.

79 tetradrachma: Ag; 13,36 g; priemer 23,2 mm; hrúbka 5,1 mm.

83 tetradrachma: Ag; 13,46 g; priemer 23,0 mm; hrúbka 4,8 mm.

80 tetradrachma: Ag; 13,38 g; priemer 23,1 mm; hrúbka 4,9 mm.

84 tetradrachma: Ag; 13,47 g; priemer 23,6 mm; hrúbka 4,7 mm.

45 Rev.: ako č. 78, razidlo E15.

89 tetradrachma: Ag; 13,50 g; priemer 23,3 mm; hrúbka 4,7 mm.