You are on page 1of 26

SBORNK PRAC FILOZOFICK F A K U L T Y BRNENSK U N I V E R Z I T Y

STUDIA M I N O R A F A C U L T A T I S PH1LOSOPHICAE UNIVERSITATIS B R U N E N S I S


M 4, 1999

I V A N K U Z M A - UDMILA ILLSOV - JN TIRPK

RONDEL V HORNCH OTROKOVCIACH

Pred uplatnenm leteckej prospekcie sme poznali zo Slovenska kruhov prie-


kopov tvary iba z Buian a dve zo Svodna, zisten pomocou vekoplonch
vskumov.
Po zintenzvnen leteckho prieskumu sa situcia vrazne zmenila. Dnes evi
dujeme spolu u 24 kruhovch, resp. kruhu blzkych, tvarov a ich poet ne
ustle narast (Kuzma 1997, 47-58; 1998, 94-102 - strun prehad so zklad
nou literatrou). Nie vetky vak meme zaradi do obdobia mladho neolitu
a oznai ich termnom rondel, v zmysle defincie G. Tmku (1991, 11; tj. najm
hladisko asov, viac i menej koncentrick priebeh priekop a alie znaky).
Viacer mono poloi do doby bronzovej, pri alch pochdza z lokality
i mal mnostvo repovho materilu datovatenho do lengyelskej kultry,
tento vak zatia nepostauje na ich jednoznan zaradenie.

Obr. 1. Situan mapa lokality


130 I V A N K U Z M A - UDMILA ILLSOVA - J A N T1RPK

Najspoahlivejie (okrem rondelu v Ruindole-Borovej, kde bol uroben aj te


rnny vskum) mono zaradi rondel v Hornch Otrokovciach, okr. Hlohovec (obr.
1), potvrden ako geofyziklnym meranm, tak i zberovm materilom.
Horn Otrokovce sa nachdzaj na vchodnom okraji Povaskho Inovca,
6 km SV od Hlohovca. Samotn lokalita sa nachdza v JV asti katastra, na
zvaujcom sa pretiahlom chrbte (250-200 m.n.v.) s expozciou na JV,
v nadmorskej vke 223-215 m (obr. 2).

Obr. 3. Hom Otrokovce, pdne prznaky, 23. 11. 1988


R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C I A C H 131

Obr. 4. Horn Otrokovce, porastov prznaky, 7.6.1999

Na SV strane sa chrbt zvauje k Stolinmu potoku, vzdialenmu 500 m.


Objekt je umiestnen tak, e z jeho arelu je mon dobr vhad v juhov
chodnom a severovchodnom smere.
Z pedologickho hladiska le nlezisko v oblasti, ktor na irom zem od
Hlohovca, Leopoldova smerom k Topoanom a Partiznskemu pokrvaj hnedo-
zeme prevane typick a ilimerizovan. S vyvinut na spraiach, menej na zvet-
ralinch neognnych hornn. V oblasti bliie k pohoriu sa vyvinuli i oglejen ho
rizonty (Kolektv 1972). Hydrologick patr zemie lokality do povodia Nitry.
Klimaticky ide o mierne tepl oblas s priemernou teplotou v januri s 2,6 "C,
v jli 19,2 "C (pozorovacia stanica Radoin, meran za obdobie 1931-1960,
vzdialen 6 km SV od lokality, Petrovi 1968). Priemern ron hrn zrok je
585 mm, priemern poet dn so zrkami 10 mm a viac je 18,7 (stanica Mal
Ripany), priemern poet dn so snehovou pokrvkou je 36,7 (stanica Oponice).
Dvojit rondel sme zistili v roku 1988 (Kuzma - Kopeck - Rajtr 1990) ako
pdny prznak (obr. 3). Javil sa ako elipsovit dvojit kruhov priekopa, bez
viditench preruen. V nasledujcich rokoch sa ho podarilo v jeho Z tvrtine
132 I V A N K U Z M A - UDMILA ILLSOVA - JN TIRPK

overi iastone i ako porastov prznak, kde sa ostro javili obe priekopy. Neda
rilo sa vak vizulne lokalizova i vchody, kee cel rondel sa nachdza na
dvoch parcelch, z ktorch jedna bola vdy osiata plodinou, nevhodnou pre sle
dovanie porastovch prznakov. A v roku 1999, bolo mon po prv raz sledo
va cel priebeh priekop v JZ tretine, ktor bola osiata jameom a podarilo sa
zisti i JZ vchod (obr. 4). V SV polovici, osiatej penicou sa priekopy nerysova-
li, objavila sa tu vak, sce vemi nejasne sa rtajca, tmavia oblkovi lnia
o dke asi 200 m, prebiehajca mimo rondel vo vzdialenosti cca 150-200 m.
Nemono tak vyli (ak sa pozorovanie v budcnosti potvrd), e ide o prieko
pu, ohraniujcu ir arel rondelu. Rovnako vak nemono vyli, e ide
o priekopu stariu, kee v zberovom materili sa nachdzaj i repy kultry
s mladou linernou keramikou zdoben notovou hlavikou (obr. 6: 1).

0 50E 10OE 1?0E


- 7 r

0 J0E 100E I50E

Obr. 5. Osvitov tieov mapa. dynamika -10 a 24 nT, 256 stupov stupnica odtieov edej
farby (ierna a biela).

Vsledky leteckej prospekcie boli v roku 1995 potvrden geofyziklnym


prieskumom. Magnetometrick meranie bolo realizovan pomocou protnovho
magnetometre PM-2, na ploche 180 x 150 m s hustotou bodov 2 x 2 m. Z v
sledkov spracovania zskanch hodnt vyplynulo (obr. 5), e ide o dve ovlne
priekopy, a sce vntorn s hlavnou osou 125 m a vedajou 95 m, a vonkajiu
priekopu s hlavnou osou 160 m a vedajou osou 130 m. Ako je vidie, rondel
R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C 1 A C H 133

m tyri vchody, priom vonkajie maj predsunut krdlov koridor. Okrem


jasne vyprofilovanho fortifikanho systmu sa tu nachdzaj i alie loklne
magnetick anomlie, ktor indikuj sdliskov objekty (Kuzma - Hanzelyov -
Rajtr-Tirpk 1996).
Rondel mme na zklade vskytu krdlovch vstupov zaradi k Podhorskho
typu Buany-Svodn (1988, 244). Kontrukcia vchodov, poda doterajch po
znatkov, je identick s Buanmi (Bujn - Romsauer 1986), ke vntorn prie
kopa je jednoduch a iba vonkajia m krdlov koridory. Ich dka od vntor
nho okraja priekopy dosahuje 10-15 m, rka medzi nimi cca 5 m. rka vn
tornej i vonkajej priekopy dosahuje 5-7 m, vzdialenos medzi nimi je cca 10 m.
o sa vak tka rozmerov, zodpoved rondel z Hornch Otrokoviec, ke jeho
najv priemer dosahuje 160 m, Svodnskemu (160 m). Mono ho tak zaradi
medzi vek rondely s priemerom 140-300 m (Podhorsk 1988, 246). alie
kontrukn prvky, ako existencia palisd, prpadne in detaily zatia nepozn
me. Nie je vak vylen, e po detailnom geofyziklnom meran pomocou c-
ziovho magnetometra bude mon nae doterajie zistenia doplni a nsledne
sn i overi ternnym vskumom.
Od roku 1989 sme robili na ploche opevnenia a v jeho okol opakovan po
vrchov zbery. Mono kontatova, e vzhadom na dlh asov obdobie zberov
s nlezy repovho materilu pomerne skromn, ke sme v prvch piatich ro
koch nali iba niekoko atypickch repov. V nlezoch jednoznane prevauje
hrub keramika, jemn a zdoben je vrazne v menine. V keramickch tvaroch
s zastpen irokoroztvoren misy, knick misy, tenkostenn pohriky a al
ie tvary (obr. 6). Vzdobu tvor ornament jednak ryt a jednak maovan er
venou farbou. Vyskytuje sa ako samostatn, tak i vo vzjomnej kombincii.
Maovan je i vntorn strana ndob (obr. 6: 2,4,6, 13).
Najdleitejm nlezom je vak plastika stelickho typu (obr. 7). Hoci
z zemia Slovenska poznme niekoko plastk stelickho typu (Nmejcov-
Pavkov 1977, obr. 127; Bezinov - Cheben - Illov 1994, obr. 3-5; Farka
1986), v naom prpade ide o najvraznej exemplr tohto druhu. Mono pove
da, e celkove najviac zodpoved plastike zo Stelc (Podhorsk 1985, obr. 22,
obr. 44: 2).
Zachovan meraten rozmery poda Podhorskho (1983, obr. 5) s: V4 - 84
mm, 3 - 40 mm, 5 - 33 mm, T14 - 26 mm. Celkov vka plastiky by tak na
zklade indexov dielch rozmerov dosahovala 289 mm. Poda toho mono zaradi
fragment do skupiny vch figr s vkou 251-350 mm (Podhorsk 1985,103).
Zachovan fragment patr k typu s horizontlne tvarovanmi pahmi ramien,
z ktorch sa zachovalo iba prav. Vychdza skr z hornej polovice trupu, je iba
mierne zahnut smerom nadol a ukonen je pomerne ostrm zahrotenm. Hru je
ploch, so znzornenm ps, jeden z vnelkov chba. Nezachovala sa ani hlava
s krkom, ktor boli vytvoren so zobrazenm esu. Sved o tom ryt vzdoba
preveden krtkymi ryhami a siahajca na plecia a chrbt. Ilo teda o pln" es,
pomerne rozren v celom lengyelskom okruhu. Kee sprevdza sdlitn celky
najstarieho stupa lengyelskej kultry, me by povaovan za chronologick
prejav (Podhorsk 1985,67). Rytou vzdobou je znzornen i opasok.
Obr. 6. Vber repovho materilu.
R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C I A C H 135

Obr. 7. Plastika stelickho typu.

Povrchfiguryje prirodzen, dobe hladen, bez zachovanch stp po malo


van. Farba povrchu sa men poda vyplenia od bledej hnedej cez siv a ier
nu. Materil plastiky je jemne plaven, skr tvrd. Vntorn as je pln, na
lome mono sledova, e figra bola vytvoren zrolovanm keramickej hmoty.
Technologick otvory pre pripojenie stehien sa nezistili. Jedin technologick
spoj je vertiklny, 7 mm hlbok otvor v krku, sliaci na nasadenie hlavy. Stopy
manipulcie s plastikou sa taktie nezistili.
Na zklade repovho materilu i plastiky mono datova rondel z Hornch
Otrokoviec jednoznane do stupa Lengyel I.
Na rozdiel od relatvne skromnho mnostva repovho materilu pochdza
z povrchovho zberu na ploche rondelu bohat kolekcia tiepanej industrie ako
i niekoko kusov industrie brsenej.
136 I V A N K U Z M A - UDMILA ILLSOV - JN TIRPK

Typologick zatriedenie a litologick urenie surovn kamennej industrie

Sbor artefaktov zo sdliska v Hornch Otrokovciach tvorila tiepan (380 ku


sov) a brsen industria (6 kusov). Prieskumom bolo zskanch 66 nstrojov, zvy
ok tvoria tpy, odpad, surovina s odbitiami a neopracovan surovina. Domi
nujcimi artefaktami boli tpy a epele. Je zaujmav, e bolo zastpench iba
niekoko jadier a dve krabadla. Pomerne vek kusy tvor neopracovan surovina
a surovina s poiatonmi odbitiami. Najvia epe dosahujca diku 42 mm je
z pazrika, alia o dke 41 mm s z rdiolaritu. Najastejie sa dka epel po
hybuje okolo 20 mm. Jadr i krabadla s nevrazn (obr. 9: 7-10, 11-12, 16-17,
naiel sa jeden, pomerne vek, pokoden hrot (pka ?, obr. 12: 15).
V skupine brsenej industrie, ktor je zastpen iba 6 kusmi, sa naiel jeden
vek, mieme pokoden sekeromlat (obr. 13: 5), pokoden sekery, jedna cel
sekera a pozoruhodn je polotovar sekery (obr. 13: 1). Sekerky s vyhotoven
zo zelench - aktinolitickch bridlc a sekeromlat je vyhotoven z pskovho
amfibolitu a uralitizovanho typu trvovozelenej farby.

Suroviny kamennej industrie


Na vrobu tiepanej industrie boli pouit (viac ako 98 %) kremit horniny -
silicity. Zvyok tvor vpenec, iln kreme. Najastejie sa pouval pazrik,
alej siv a tmavosiv rohovec, rdiolarit.
Rohovec
Do tejto skupiny patria vrstevnat i konkrecionlne silicity - teda aj rdiola-
rity a vetky kremit huzy a oovkovit tvary v karbontovch horninch
(Petrnek 1963). S spojen s okolitou horninou (na rozdiel od pazrikov). Na
minerlnom zloen rohovcov sa podiea kreme, chalcedn a opl, niekedy
kalcitov klence, zrnk pyritu a pigment. ast s i puklinky vyplnen mladm
kremeom alebo karbontom.
V sbore tiepanej industrie boli njden rohovce sivej farby. Ide o typ, ktor sa
vyskytuje nad horizontom rdiolaritov bradlovho psma. Niektor vrstvy rohov
cov v bradlovom psme maj sklen lesk, niektor maj viac - menej lesk matn.
Rohovce so sklenm leskom s tvoren viac chalcednom a oplom, in s mier
ne zrnit.
asto sa njdu artefakty resp. neopracovan suroviny a suroviny s poiato
nmi odbitiami, kde s rohovcom je aj as okolitej horniny.
Pazrik
Je kremit hornina, ktor v sedimentoch kriedy vytvra bizarn tvary, nepra
videln huzy. Na povrchu bva hned alebo biela patina. Na minerlnom zlo
en sa podiea Si02 - chalcedn a opl. asto obsahuje organick zvyky,
napr. silicifikovan ihlice hubiek a dierkovce. Poda prostredia vzniku je nie
koko farebnch ale aj kvalitou sa liacich druhov. Ide o jednoznan import
suroviny na lokalitu z oblasti junho i severnho Poska. Na tejto lokalite bolo
Obr.8. Vbr Stiepancj industrie, 1 - 2 4 - e p e l e ; 1: 1 2 , 2 : 9 , 3 : 9 1 , 4 : 2 0 , 5 : 4 5 , 6 : 1 3 , 7 : 16,8:
237, 9: 117, 10: 210, 11: 126, 12: 17, 13: 86, 14: 15, 15: 97, 16: 168, 17: 4, 18: 76,
19: 21,20: 216,21: 207,22: 3,23: 2,24: 146.
138 I V A N K U Z M A - UDMILA ILLSOVA - JN TIRPK

zastpench niekoko farebnch druhov. Ide napr. najastejie o pazrik sivej


farby, viac- menej zrnit, s mastnm, ojedinel sklenm. Menej je zastpen
pazrik bledohnedej farby, priesvitn, tzv. jurski podkrakowski (pomenovan
poda miesta vskytu).

Rdiolarit
Patr medzi aiu asto pouvan surovinu na tejto lokalite. Ide o kremit
horninu najastejie hnedej - tmavohnedej, ervenohnedej, bledohnedej farby,
tie zelenej a tmavosivej farby. Hned rdiolarity s pigmentovan hematitom,
tmavosiv a ieme organickou substanciou. Na minerlnom zloen sa po
dieali organick zvyky - radiolrie. Ich schrnky dodvali hornine oplovo -
chalcedonov zloku.
Rdiolarit a pazrik patria poda J. Petrnka (1963) do skupiny rohovcov.
V prpade rdiolaritu ide o rohovec, ktor je spojen s okolitou karbontovou
horninou. Pazriky tieto spojenia nemaj. Typickmi vskytmi rdiolaritov je
bradlov psmo, kde na porchu sa nachdzaj dodnes vrazn odkryt zdroje,
napr. Boleov (miesto s objavenou neolitickou dielou na spracovanie tejto su
roviny (Cheben - Illov - Hromada - Ovoldov - Pavelk 1995; Cheben -
Illov 1997), Sedmerovce, Nemov, Prusk a pod.

Obsidin
Patr do skupiny vulkanickch skiel, ktorch vznik je spojen s vulkanickou
innosou (kysl ryolitov vulkanizmus). Je najastejie tmavosivej, iernej a
smolnoiernej farby, m sklen lesk. Na povrchu sa nachdza v podobe hz
pokrytch na povrchu vrskavou a provitou krou sivej farby (kra sa nach
dza asto aj na artefaktoch). Obsahuje do 2 % vody (vy obsah vody nezaru
uje jeho dobr a vborn tiepatenos a lasturnat lom, vznik perlit). Obsi
din patr medzi surovinu, ktor na lokalitu prichdzala zo vzdialench oblast,
takmer importovan. Nachdza sa na vchodnom Slovensku v oblasti Zempln
skeho pohoria (Viniky).

Zelen bridlice
S to jemnozrnn metamorfovan horniny. V naom prpade ide o svetloze-
lenkast typy, mierne muhovitej, fakatej textty, jemnozm. Sekery boli uro
van iba litologicky, porovnvan so znmym materilom. Predpokladme, e
ide o aktinolitick a chloriticko - aktinolitick bridlice. Podobn sa nachdzaj
najbliie v Malch Karpatoch (pezinsko - perneck krystalinikum). Poznme
ich vak aj z inch (vzdialenejch) miest na Slovensku.

Amfibolit
Zelenej farby, pskovanej textry (psiky zelenho amfibolu a bledho pla-
gioklasu), z ktorho je vyhotoven sekeromlat by mohol tie pochdza
z krystalinika Malch Karpt. Me s o uralitizovan typ (?).
R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C I A C H 139

Obr. 9. Vber tiepanej industrie, 1-6 - epele, 7-10 jadr, 11-12 - krabadla, 13-15 - t
py, 1 6 - 1 7 - j a d r ; 1: 132,2: 8,3: 1 4 , 4 : 7 0 , 5 : 2 1 3 , 6 - 1 5 , 7 : 6 , 8 : 331,9:217, 10: 157,
11:338, 12: 33.
Obr. 10. Vber tiepanej industrie. l - 1 6 - t e p y ; 1:261,2:219.3:257,4: 186,5:163,6:229,7:
212,8:200,9:247,10: 169,11:202, 12: 177,13: 164,14: 152,15: 154,16: 150.
R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C I A C H 141

Obr. II. Vber tiepanej industrie, 1-16- tpy: 1:225,2:279,3: 194,4:230,5: 130,6:223,7:
235, 8: 198,9: 258,10: 255,11: 191,12: 220,13: 153,14: 161,15: 158,16:298.
Obr. 12. Vyber Stiepanej industrie, 1 - 1 4 - t p y , 15-hrot, 16-18 - tpy; I: 139,2: 128,3:
68,4: 135.5: 289,6: 7 3 , 7 : 3 1 , 8 : 128,9:218. 10:273, 11: 195, 12: 131, 13: 127,14:
122, 15: 196,16: 244,17: 190, 18: 320.
R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C I A C H

Obr. 13. Brsen industra, 1-4 - sekery, 5 - sekeromlat: 1: 23,2: 306, 3: 305,4: 307,5: 27.
144 I V A N K U Z M A - L U D M I L A ILLSOV - JN TIRPK

Obr. 14. Pvod surovn


A rdiolarit
H siv rohovec
^ obsidin

^ zelen bidlice
Transport mimokarpatskch surovn - pazriky

Katalg kamennej industrie


Katalog kamennej industrie je zoraden poda siel nlezov artefaktov. Skrat
ky v texte znamenaj: s - surovina, v: vekostn indexy v tomto porad - dka -
rka - hrbka (vka), znaka u" veda sla znamen pokodenie - ulomenie
v danom smere. V texte s jednotliv horniny uveden skratkami:
IS - silici Ukovan hornina hnedastej farby, poet artefaktov 6
2P - pazrik sivej a bledosivej farby s kriedovou patinou - poet artefaktov 2
3 suroviny brsenej industrie (zelen bridlice a amfibolit), poet 6
4Ra - rdiolarit hnedej, okoldovohnedej a ervenohnedej farby, poet artefaktov - 58
5Ra - rdiolarit oranovej farby, poet artefaktov 2
6Ra - rdiolarit hnedej a zelenej, zelenej farby, poet artefaktov 19
70 - obsidin, poet artefaktov 34
8R - rohovec sivej a sivomodrastej farby, sklen lesk, poet artefaktov 34
9R - rohovec sivej farby, zrnit, nepriesvitn, poet artefaktov 11
I0R - rohovec bliie neuren, sivej sivozelenej a sivohnedastej farby, zrnit, nepriehadn
poet artefaktov 14
IIP - pazrik sivej farby, poet artefaktov 44
12P - pazrik sivohnedej farby, poet artefaktov 26
13P - pazrik kvrnit bledej sivej a tmevosivej farby, poet artefaktov 4
14P - pazrik sivohned, kvrnit, okraje presvitaj, poet artefaktov 17
15P - pazrik svetlosivej farby, priesvitn, poet artefaktov 2
16P - pazrik bledohnedej farby, priesvitn, poet artefaktov 8
17P - pazrik hnedosiv, priesvitn, 2 artefakty
18P - pazrik tmavohnedej farby, poet artefaktov 7
19Si - silicit bliie neuren, poet artefaktov 11
20K - kreme, 1 artefakt
21V - vpenec, 1 artefakt
R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C I A C H 145

Katalg
1 - tp, farba hned muhovit a siv, s: rdiolarit (6Ra), v: 39 x 27 x 6 mm
2 - epe, ulomen, s: pazrik sivohnedastej farby (12P), v: 42 x 17 x 4 mm (obr. 8:23)
3 - epe s retuou krabadla, farba hned bled, as kra, s: pazrik (16P), v: 32 x 17 x 4
mm (obr. 8: 22)
4 - epe, ulomen, farba siv, s: pazrik, zrnit typ, sivej farby (11 P), v: 22 x 1 6 x 3 mm
(obr. 8: 17)
5 - tep, s: rdiolarit bledej farby (4Ra), v: 40 x 25 x 12 mm
6 - jadro, s: obsidin (70), v: 20 x 20 x 15 mm (obr. 9:7)
7 - ulomen epe, s: rdiolarit hnedej fraby (4Ra), v: 17 x 1 8 x 4 mm
8 - hrot, farba siv, s: pazrik (14P), v: 22 x 8 x 2 mm (obr. 9: 2)
9 - epe, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 20 x 11 x 3 mm (obr. 8: 2)
10 - tp, s: rohovec sivej farby (8R), v: 18 x 1 7 x 4 mm
11 - tep, s: silicit (19Si), farba hnedastosiv, matn lesk, zrnit, v: 20 x 1 2 x 3 mm
12 - ulomen epe, bulbus, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 19 x 1 7 x 3 mm (obr. 8: 1)
13 - epe s retuou, as bulbus, farba bledosiv, muhovit, s: pazrik (14P), v: 24 x 12 x 2,5
mm (obr. 8: 6)
14 - epe, s: pazrik, farba siv, zrnit typ (I IP), v: 19 x 10 x 3 mm (obr. 9: 3)
15 - epe, s: pazrik bledosivej farby (11P), v: 1 8 x 7 x 2 mm (obr. 8: 14)
16 - tep, epeovit tvar, obsidin, as kra (70). v: 21 x 7 x 3 mm (obr. 8:7)
17 - epe, s: rohovec, farba siv, zmit typ (9R), v: 16 x 1 0 x 3 mm (obr. 8: 12)
18 - tep, s: pazrik sivej farby (11P), v: 9 x 7 x 3 mm
19 - tep s bulbusom, s: pazrik sivohnedej farby (12P), v. 19 x 11 x 3 mm
20 - epe, farba bled, hned muhovit, s: pazrik (13P), v: 15 x 11 x 5 mm (obr. 8:4)
21 - epe, ulomen, farba hned, okraje presvitaj, s: pazrik (I4P), v: 12x8x2 mm (obr.
8:19)
22 - tep epeovitho tvaru, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 14 x 1 8 x 4 mm
23 - polotovar sekery, as tela a tyla, s: zelen bridlica, farba zelenosiv, muhovit, tylo
obl, v: 44u x 37 x 7 mm (obr. 13: 1)
24 - tep, farba hnedooranov, s: rohovec (10R), v: 17 x 1 3 x 3 mm
25 - tep, s: rdiolarit okoldovohnedej farby (4Ra), v: 20 x 1 3 x 5 mm
26 - ostrie a telo sekery, ostrie obojstranne zbrsen, ploch rovn typ, s: zelen bridlica,
farba zelenosiv muhovit, v: 60 x 44 x 12 mm
27 - sekeromlat, mierne pokoden, s: zelen bridlica, v: 156 x 65 x 46 mm, prevt ikm,
priemer 25 mm (obr. 13: 5)
30 - tep, farba sivomodrast, s: rohovec (8R), v: 21 x 1 3 x 7 mm
31 - tep. s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: (obr. 12: 7)
32 - tep, s: obsidin (70), as kra, v: 10 x 1 2 x 4 mm
33 - tep krabadlovho tvaru, farba bledohned, s: pazrik (I6P), priesvitn, v: 21 x 15 x
5 mm (obr. 9: 12)
36 - tep, s: rohovec sivej farby (8R), v: 19 x 11 x 4 mm
37 - tep, farba sivohnedast, s: pazrik (11P), v: 12 x 11 x 3 mm
39 - tep, s: rdiolarit hnedooranovej farby (4Ra), v. 19 x 1 6 x 4 mm
40 - tep, farba hnedoruov, s: rdiolarit (4Ra), v: 16 x 1 4 x 3 mm
42 - tep hrotitho tvaru, s: pazrik hnedosivej farby (11 P), v: 18 x 1 2 x 4 mm
43 - ulomen epe, s: pazrik hnedosivej farby (I2P), v: 10 x 1 0 x 2 mm
44 - tep, s: pazrik (14P) hnedastej farby, zmit, matn lesk, v: 14 x 11 x 3 mm
45 - epe, farba bledosiv, priesvitn, s: pazrik (13P), v: 1 8 x 9 x 3 mm /obr. 8: 5)
46 - tep, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 1 7 x 9 x 3 mm
47 - tep, s: rohovec sivej farby (8R), v: II x 9 x 5 mm
146 I V A N K U Z M A - UDMILA ILLSOV - JN TIRPK

48 - tep, s: pazrik sivej farby (12P), v: 19 x 1 0 x 5 mm


49 - tep, s: pazrik hnedosivej farby (12P), v: 12 x 10 x 3 mm
57 - tep, s: pazrik (13P), farba bledosiv, v: 16 x 9 x 2 mm
58 - tep, s: pazrik hnedosivej farby (11P), v: 17 x 11 x 3 mm
62 - tep, s: pazrik hnedosivej bledej farby (11P), v: 15 x 1 0 x 2 mm
63 - tep, s: rohovec sivohnedastej farby (8P), zrnit, matn lesk, v: 19 x 1 2 x 6 mm
66 - zlomok epele, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v. 14 x 8 x 2 mm
68 - epe s bulbusom, s retuou, farba sivohnedast, okraje presvitaj, s: rohovec (8R),
1 8 x 5 x 4 m m ( o b r . 12: 3)
70 - tep epeovitho tvaru, s: pazrik (12P), v: 18 x 12 x 2 mm (obr. 9:4)
71 - hrot, ulomen, farba siv, s: pazrik (12P), v: 15 x 10 x 2 mm
73 - tep, s: rdiolarit (4Ra), v: 26 x 13 x 4 mm (obr. 12:6)
74 - tep, s: obsidin (70), v: 17 x 10 x 3 mm
75 - tep, farba sivohnedast, s: rohovec (8R), v: 17 x 13 x 2 mm
76 - epe, pokoden, s: obsidin (70), v: 15 x 8 x 2 mm (obr. 8:18)
77 - tep, s: rohovec hnedosivej farby (I0R), v: 15 x 1 0 x 3 mm
79 - tep, s: silicit (19Si) hnedastej farby, matn lesk, zrnit, v: 11 x l 1 x 3 mm
80 - tep, s: pazrik sivohnedej farby (11 P), v: 1 2 x 9 x 3 mm
81 - tep, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 15 x 11 x 4 mm
84 - tep, s: pazrik sivohnedej farby (11 P), v: 1 0 x 9 x 2 mm
86 - epe, s: obsidin (70), v: 17 x 9 x 2 mm (obr. 8:13)
87 - tep hrotitho tvaru, farba bledohned, okraje presvitaj, s: pazrik (14P), v: 17 x 9 x
4 mm
88 - tep, s: rdiolarit hnedosivej farby (4Ra), v: 20 x 1 4 x 4 mm
90 - tep, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 1 4 x 9 x 3 mm
91 - pokoden epe, farba siv, s: zmit pazrik (11P), v: 16 x 1 l x 2,5 mm (obr. 8: 3)
93 - tep, s: rohovec hnedej farby (9R), zmit, matn lesk, v: 1 6 x 5 x 3 mm
94 - tep, s: rohovec sivohnedej farby (8R), v: 1 4 x 9 x 2 mm
95 - pokoden epe, s: pazrik hnedej farby (14P), v: 12 x 1 2 x 2 mm
97 - epe, farba siv, stavba zrnit, s: pazrik (11 P), v: 22 x 8 x 2 mm (obr. 8: 15)
98 - tep, s: pazrik bledej hnedej farby (12P), v: 15 x 11 x 3 mm
100 - epe, ulomen, farba hnedosiv, s: pazrik (14P), v: 1 3 x 9 x 2 mm
101 - tep, s: pazrik hnedosivej farby (11P), v: 13 x 9 x 3 mm
103 - tep, farba sivomodrast, s: rohovec (8R), v: 19 x 1 2 x 5 mm
105 - tep, s. obsidin smolnoiernej farby (70), v: 1 5 x 1 5 x 3 mm
106 - ulomen epe, farba siv, bled, s: pazrik (11 P), v: 11 x 11 x 3 mm
107 - tep epeovitho tvaru, s: rdiolarit okoldovohnedej farby (4Ra), v: 25 x 13 x 5 mm
108 - tep, s: pazrik (12P), v: 14 x 10 x 2 mm
109 - tep s retuou, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 1 5 x 7 x 2 mm
110 - tep, s: pazrik sivohnedej farby (14P), v: 9 x 12 x 3 mm
111 - tep, farba siv, s: pazrik (11P), v: 15 x 13 x 4 mm
113 - tep, s: obsidin, as kra (70), v: 14 x 14 x 4 mm
117 - epe, s: obsidin (70), v: 20 x 9 x 2 mm (obr. 8: 9)
118 - tep, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 20 x 15 x 4 mm
120 - tep epeovitho tvaru s retuou, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 21 x 1 0 x 3 mm
121 - tep, s: pazrik (11 P), farba siv, zrnit stavba, matn lesk, v: 12 x 12 x 15 mm
122 - tep, s: rdiolarit, zrnit, matn (4Ra), v: 24 x 14 x 6 mm (obr. 12: 14)
123 - tep s retuou krabadla, farba sivohnedast, s: pazrik (12P), v: 18 x 14 x 4 mm
124 - tep epeovitho tvaru, s: pazrik bledosivej farby (14P), v: 19 x 14 x 3 mm
125 - tep, s: rohovec sivej a hnedej farby (1 OR), v: 17 x 1 3 x 4 mm
126 - epe, ulomen, bulbus, s: obsidin (70), v: 1 5 x 9 x 3 mm (obr. 8:11)
R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C I A C H 147

127 - as jadra, farba siv, s. pazrik (IIP), v: 15 x 10 x 4 mm (obr. 12:13)


128 - tep s retuSou, s: rohovec (10R), v: 20 x 13 x 4 mm (obr. 12:2)
130 - epe, as bulbus, farba oranovohned, s: rdiolart (4Ra), v: 27 x 15 x 3 mm (obr.
11:5)
131 - Step epeovitho tvaru, farba okoldovohned, s: rdiolart (4Ra), v: 15 x 11 x 3
mm (obr. 12: 12)
132 - epe, s: obsidin (70), v: 26 x 10 x 4 mm (obr. 9:1)
133 - Step, s: rohovec (1 OR), v: 23 x 12 x 5 mm
135 - Step epeovitho tvaru, farba si vomodrast, s: rohovec (8R), v: 20 x 16 x 4 mm (obr. 12:4)
141 - Step, s: rdiolart hnedoervenej farby (4Ra), v: 20 x 1 2 x 2 mm
144 - Step, as, farba bledohned, s: pazrik (16P), v: 13x11 x 2,5 mm
145 - Step, s: rdiolart hnedej a iernej farby (6Ra), v: 17 x 9 x 4 mm
146 - epe, s: rdiolart okoldovohnedej farby (4Ra), v: 41 x 18 x 5 mm (obr. 8:24)
149 - Step, farba hned, s: pazrik (18P), v: 21 .x. 15.x.6.mm
150 - Step s bulbusom, retu, farba sivohnedast, okreje presvitaj, s: pazrik (12P), v: 40 x
21 x 8 mm (obr. 10: 16)
152 - Step, s: rohovec sivohnedej farby (8R), v: 35 x 18 x 3 mm (obr. 10: 14)
153 - Step, s: rohovec (8R), v: 37 x 21 x 13 mm (obr. 11:13)
154 - Step epeovitho tvaru, s: pazrik (11P), v: 37 x 12 x 4 mm (obr. 10: 15)
157 - Step, s: silicifikovan hornina bledohnedej farby (1S), neprezran, zrnit, v: 32 x 26
x 4 mm (obr. 9: 10)
158 - tep, farba oranovohned a zelen, s: rdiolart (5Ra), v: 40 x 24 x 6 mm (obr. 11:15)
159 - Step, s: rohovec (9R), v: 23 x 16 x 7 mm, (obr. 12:1)
160 - Step, farba hnedosiv bled, okraje presvitaj, s: pazrik (I2P), v: 18 x 20 x 9 mm
161 - tep, s: rohovec (1 OR), v: 30 x 25 x 10 mm (obr. 11:14)
163 - Step s retuSou, farba hned, as kra, s: pazrik (18P), v: 33 x 20 x 8 mm (obr. 10:5)
164 - Step, farba biela kriedov, jadro bledosivej farby, s: pazrik (2P), vSia as je kra,
v: 37 x 20 x 9 mm (obr. 10: 13)
168 - epe, s: rdiolart okoldovohnedej farby (4Ra), v: 22 x 1 7 x 4 mm (obr. 8: 16)
169 - tep epeovitho tvaru, s: rdiolart okoldovohnedej farby (4Ra), v: 32 x 1 7 x 5 mm
(obr. 10: 10)
171 - Step, farba zelen, hned a as tmavosiv, s: rdiolart (6Ra), v: 23 x 1 9 x 8 mm
175 - Step, s: rohovec, sivomodrastej farby (8R), v: 26 x 1 6 x 4 mm
177 - tep, farba sivohned, tmav, s: pazrik (12P), v: 43 x 25 x 7 mm (obr. 10: 12)
183 - tep s retusou, bulbus, farba sivast tmavia, s: rohovec (8R), v: 29 x 1 9 x 4 mm
184 - tep, s: rohovec, farba sivohned, zrnit stavba, matn lesk (8R), v: 23 x 15 x 6 mm
186 - surovina, rdiolart hnedoruovej farby (4Ra), v: 26 x 17 x 8 mm (obr. 10: 4)
187 - as jadra, farba siv, okraje presvitaj, s: rohovec (8R), v: 24 x 1 7 x 9 mm
188 - Step, farba sivohned, s: pazrik (1 IP), v: 17 x 1 6 x 3 mm
189 - Step, farba hnedosiv, zmit stavba, matn lesk, neprezran, s: silicit (19Si), v: 23 x
14 x 5 mm
190 - tep, s: rdiolart ervenohnedej farby (4Ra), v: 29 x 18 x 3 mm (obr. 12: 17)
191 - hrot, farba sivomodrast a nahnedl, s: rohovec (8R), v: 30 x 1 6 x 4 mm (zab. II: II)
192 - Step, farba siv, s: pazrik (11 P), v: 27 x 22 x 8 mm
193 - tep farba siv, s: rohovec (8R), v: 20 x 19 x 4 mm
194 - tep s bulbusom, s: pazrik bledohnedej farby (16P), 21 x 1 9 x 5 mm (obr. 11:3)
195 - tep s bulbusom, s: rohovec sivej farby (8R), zmit, v: 19 x 17 x 4 mm (obr. 12: 11)
196 - hrot, pokoden, farba sivohned, okraje presvitaj, s: pazrik (12P), v: 50 x 35 x 8 mm
(obr. 12: 15)
198 - tep hrotitho tvaru, s: rdiolart okoldovohnedej farby a siv rohovec (6Ra), v: 30
x 22 x 8 mm (obr. 11:8)
148 I V A N K U Z M A - L U D M I L A ILLASOV - JN TIRPK

199 - tp, farba siv, s: pazrik (IIP), v: 19 x 15 x 4 mm


200 - tp, s: rdiolarit ervenofialovej farby (4Ra), v : 3 3 x 2 1 x 7 m m (obr. 10: 8)
201 - tp s bulbusom, s: rdiolarit okoldovohnedej farby (4Ra), v: 30 x 30 x 7 mm
202 - tp, s: rdiolarit hnedej a zelenej farby, matn, zrnit (6Ra), v: 32 x 25 x 10 mm
(obr. 10: 11)
203 - tp, farba hnedast a sivast, s: rohovec (10R), v: 35 x 22 x 7 mm
204 - tp epeovitho tvaru, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 22 x 11 x 4 mm
205 - tp, rdiolarit hnedoruovej bledej farby (4Ra), v: 30 x 21 x 7 mm
206 - epe, ulomen, s: pazrik sivohnedej farby (11 P), v: II x II x 3 mm
207 - epe, s: obsidin (70), v: 27 x 13 x 3 mm (obr. 8: 21)
208 - tep, farba hnedast, zmit stavba, matn lesk, s: rohovec (10R), v: 15 x 1 5 x 7 mm
209 - tep, pokoden, s: rdiolarit (4Ra), v: 12 x 12 x 3 mm
210 - ulomen epe, as bulbus, farba siv, bled, muhovit a kvrnit, okraje presvitaj,
s: pazrik (14P). v: 18 x 7 x 4 mm (obr. 8: 10)
211 - tep, farba hnedozelenkast, zrnit, lask matn, s: silicit (19Si), v: 15 x 1 0 x 3 mm
212 - tep epeovitho tvaru, farba siv, presvit, s: pazrik (12P), v: 25 x 1 8 x 2 mm (obr.
10: 7)
213 - epe, ulomen, s: pazrik sivej farby (I2P), v: 14 x 10 x 3 mm (obr. 9: 5)
214 - tep. as bulbus, s: pazrik sivej farby (IIP), v: 32 x 17 x 6 mm
215 - odtepzjadra, farba siv a erven, fakat stavba, s: rohovec (1 OR), v : 2 0 x 1 0 x 5 m m
216 - epe, pokoden, farba bledohned, s: pazrik (16P, priehadn), v: 14 x 11 x 3 mm
(obr. 8: 20)
217 - jadro, obsidin (70), v: 18 x 18 x 10 mm (obr. 9: 9)
218 - tep epeovitho tvaru, s: obsidin (70), v: 24 x 10 x 4 mm (obr. 12:9)
219 - tep, s: silicifikovan homina (IS), s matnm leskom, v: 26 x 14 x 5 mm (obr. 10: 2)
220 - tep epeovitho tvaru, s: pazrik (11 P), v: 31 x 17 x 5 mm (obr. 11:12)
222 - tep, s: pazrik (11 P) sivej farby, v: 18 x 13 x 3 mm
223 - tep s retuou, farba siv bled so skvrnami oxidu eleza, s: pazrik (14P), v: 23 x 25
x 8 mm (obr. 11:6)
224 - tep s retuou, s: rdiolarit okoldovohnedej a as oranovej farby (4Ra), v: 34 x 30
x 6 mm
225 - tep s retuou, farba siv a zelen, s. rdiolarit (4Ra), v: 24 x 20 x 4 mm (obr. 11:1)
226 - surovina, omlet, rdiolarit oranovohnedej farby (4Ra), v: 25 x 1 5 x 8 mm
227 - tep, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 17 x.lO.x.7 mm
228 - tep, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 29 x 24 x 8 mm
229 - tep, farba hnedast, zmit stavba, matn lesk, s: rdiolarit (4Ra), v: 30 x 1 8 x 7 mm
(obr. 10: 6)
230 - tep, farba siv bled, kvrnit, s: pazrik (13P), v: 22 x 17 x 7 mm (obr. 11:4)
231 - tep, farba bledohned, s: pazrik (I6P), v: 15 x 1 3 x 5 mm
232 - tep, s: pazrik hnedosivej farby (11P), v: 18 x 1 3 x 6 mm
233 - tep, s: rdiolarit zelenej farby, zrnit, matn lesk (6Ra), v: 26 x 15 x 10 mm
234 - tep, as kra, retu, s: obsidin (70), v: 32 x 18 x 5 mm
235 - tep, farba tmavosiv, s: pazrik (11 P), v: 27 x 23 x 7 mm (obr. 11:7)
236 - tep s retuou, as bulbus, s: pazrik sivej farby (11P), v: 23 x 23 x 6 mm
237 - tep epeovitho tvaru, s: obsidin (70), v: 20 x 16 x 2 mm (obr. 8: 8)
238 - tep, s: obsidin (70), v: 18 x 16 x 4 mm
239 - tep, s: obsidin (70), v: 14 x 13 x 3 mm
240 - tep, s. rohovec sivomodrastej farby (8R), v: 20 x 1 5 x 6 mm
241 - tep Skrabadlovho (trojuhonkovho) tvaru, najednej hrane retu, farba hnedoze
lenkast, matn, zrnit stavba, s: silicit (!9Si), v: 48 x 46 x 10 mm
242 - tep, s: rohovec sivej farby (8R), v: 17 x l 5 x 5 mm
R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C I A C H 149

243 - surovina, farba sivozelenkast, lesk matn, zrnit (9R), v: 49 x 31 x II mm


244 - tp, farba sivomodrast, s: rohovec (8R), v: 43 x 25 x 7 mm (obr. 12: 16)
246 - tep s retuou krabadla na hrane, farba hnedastosiv, zrnit stavba, lesk matn, s:
silicit (I9S), v: 33 x 2 4 x 9 mm
247 - tp, s: pazrik (IIP), zrnit stavba, v: 35 x 22 x 18 mm (obr. 10: 9)
248 - tp, farba oranovohned a tmavohned, as biela, s: pazrik (18P), v: 35 x 28 x 10
mm
249 - surovina, omlet transportom, farba oranov, rdiolart (5Ra), v: 26 x 20 x 6 mm
250 - tep, s: rdiolart okoldovohnedej farby (4Ra), v: 28 x 20 x 4 mm
251 - tep epeovitho tvaru, bulbus, farba bledosiv a tmavohned, priesvitn, s: rohovec
( 8 R ) , v : 3 0 x 12 x 5 mm
252 - tep, farba hnedosiv, s: pazrik (I2P), v: 36 x 21 x 7 mm
253 - tep, farba siv - hnedastosiv, s: pazrik (11P), v: 25 x 1 5 x 8 mm
255 - tep s retuou krabadla, s: rdiolart hnedej a oranovej farby (4Ra), v: 28 x 1 9 x 8 mm
(obr. II: 10)
256 - tep, farba sivomodrast s: rohovec (8R), v: 25 x 1 5 x 7 mm
257 - tep, rohovec (8R), v: 22 x 17 x 5 mm(obr. 10: 3)
258 - tep, s: rdiolart hned a zelen (6Ra), v: 33 x 34 x 15 mm (obr. 11:9)
259 - surovina, farba sivozelenkast, matn lesk, zmit stavba, s: rdiolart (6Ra), v: 30 x 28
x 18 mm
260 - tep, farba hned bled, neriesvitn, matn lesk, zmit stavba, s: silicifikovan hornina
(1S), v: 26 x 24 x 6 mm
261 - tep hrotitho tvaru, as retu, s: obsidin (70), v: 22 x 18 x 4 mm (obr. 10: 1)
262 - surovina, ry a ltkast zmit kreme (20K), v: 17 x 1 0 x 5 mm
263 - krabadlo, s: obsidin, as kra (70), v: 28 x 24 x 6 mm
264 - tep, s: rohovec sivej farby (8R), v: 12 x 1 0 x 2 mm
265 - tep, s: pazrik hnedosivej farby (11P), priesvitn, v: 16 x 1 5 x 4 mm
267 - tep, s: rohovec tmavosivej farby (8R), v: 15x11 x 3 mm
268 - tep, s: obsidin, as kra (70), v: 20 x 15 x 4 mm
269 - tep, s: rdiolarit okoldovohnedej farby (4Ra), v: 21 x 1 3 x 5 mm
270 - tep, s: rdiolarit, hnedej farby (4Ra), v: 23 x 17 x 7 mm
272 - tep, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 21 x 1 8 x 7 mm
273 - tep, farba siv tmav a tmavohned, s: rdiolarit (6Ra), v: 27 x 1 2 x 7 mm (obr. 12: 10)
274 - tep, s: obsidin, as kra (70), v: 23 x 13 x 5 mm
275 - tep, s: pazrik sivej farby (11P), v: 1 7 x 9 x 3 mm
276 - surovina, farba zelenkast a siv ilky, s: silicit (19Si), v: 19 x 18 x 4 mm
277 - tep, farba siv, s: rohovec (9R), v: 31 x 21 x 9 mm
278 - tep hrotitho tvaru, farba siv, s: rohovec (8R), v: 30 x 22 x 15 mm
279 - tep, farba zelen, as tmavohned, s: rdiolarit (6Ra), v: 28 x 24 x 6 mm (obr. 11:2)
280 - surovina, farba okoldovohned a as tmavosiv, rdiolarit (4Ra), v: 32 x 20 x 10 mm
281 - tep, farba bledohned, s: pazrik (18P,priesvitn), v: 1 8 x 1 0 x 4 mm
282 - tep, farba sivohned, zmit stavba, matn lesk, s: rohovec (10R), v: 20 x 13 x 6 mm
283 - tep, s: rohovec hnedej a sivej (8R), v: 15 x 1 0 x 5 mm
284 - tep, s: rdiolart oranovohnedej farby (4Ra), v: 15 x 1 3 x 6 mm
285 - tep, s: pazrik (14P) hnedej bledej farby, zmit, matn typ, v: 1 4 x 1 0 x 2 mm
286 - as jadra, s: obsidin (70), v: 14 x 1 5 x 7 mm
287 - tep, s: pazrik hnedej farby (14P), v: 1 2 x 7 x 4 mm
288 - tep, s: obsidin (70), v: 13 x 6 x 4 mm
289 - epe s retuou, s: obsidin smolnoiernej farby (70), v: 24 x 14 x 4 mm (obr. 12: 5)
290 - tep, s: pazrik hnedej bledej farby, as kra (18P), v: 38 x 20 x 8 mm
291 - surovina, vpenec (dolomit) sivej farby (21 V), v: 23 x 14 x 9 mm
150 I V A N K U Z M A - UDMILA ILLSOV - JN TIRPK

292 - Step. s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 12 x 1 0 x 6 mm


293 - Step, s: rdiolarit hned, as zelen a siv (4Ra), v: 46 x 20 x 7 mm
294 - nepln jadro, farba hnedosiv, priezran, s: pazrik (12P), v: 16 x 30 x 34 mm
295 - nedokonen jadro, s: obsidin, as kra (70), v: 21 x 1 5 x 9 mm
296 - jadro, asf kra, s: obsidin (70), v: 18 x 18 x 17 mm
297 - Step, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 31 x 25 x 15 mm
298 - Step, vrazn vek bulbus, farba siv, asf hned, jemne vrstevnat, psikov horni
na, s: pazrik (12P), v: 40 x 20 x 8 mm (obr. 11:16)
299 - tep s retuSou, farba siv a tmavohned, s: rohovec (8R), v: 27 x 1 5 x 6 mm
301 - Step sretuSou krabadla, polmesiacov tvar, farba hnedast a biela, as okrajovej
kriedovej horniny, s: pazrik (2P), v: 60 x 40 x 9 mm
302 - Step, s: silicifikovan hornina, ruovohnedastej farby (1 S), v: 54 x 40 x 11 mm
303 - tep, s: rdiolarit hned, zelen a siv (6Ra), v: 47 x 25 x 16 mm
304 - Step, s: rdiolarit hned a zelen (4Ra), v: 38 x 22 x 15 mm
305 - telo a ostrie sekery, neukonenej, s: zelen bridlica, v: 63 x 42 x 12 mm (obr. 13: 3)
306 - telo sekery ?, polotovar alebo klinu, s: zelen bridlica, v: 68 x 40 x 30 mm (obr. 13: 2)
307 - cel sekera, tylo vrazne obl, ostrie mierne obl, kopytovite klenut, s: zelen bridli
ca, v: 70 x 42 (15) x 17 mm (obr. 13: 4)
308 - Step, s: rdiolarit hned a zelen, as kra (6Ra), v: 45 x 35 x 13 mm
309 - surovina s odbitiami, rdiolarit hnedej a zelenej farby (6Ra), v: 54 x 47 x 18 mm
310 - surovina s odbitiami, rdiolarit hnedej a zelenej farby (4Ra), v: 85 x 35 x 20 mm
311 - poSkoden jadro, s: pazrik bledohnedej farby (18P), v: 35 x 27 x 19 mm
312 - Step, farba siv, sivozelenkast a sivomodrast, s: rohovec (8R), v: 55 x 47 x 20 mm
313 - surovina, rdiolarit zelenej, hnedej a as sivastej farby (6Ra), v: 36 x 30 x 10 mm
314 - surovina s odbitiami, as kra, farba hnedast a siv, lesk matn, s: rohovec (9R), v:
47 x 30 x 20 mm
315 - surovina, s: rohovec sivej farby (9R), as okolit bledohned karbontov hornina,
nepriesvit, v: 46 x 39 x 49 mm
317 - neukonen jadro, farba hned, as zmit as priezran, s: pazrik (17P). v: 41 x 27
x 21 mm
318 - surovina, rdiolarit (6Ra) bledosivohnedej farby, as okrajovej horniny, v: 42 x 31 x
16 mm
319 - surovina, rdiolarit hnedej a zelenej farby (4Ra), v: 51 x 35 x 20 mm
320 - surovina s odbitiami, masvna, farba siv tmav a bled a ra, s: pazrik (12P), v: 32
x 18 x 20 mm (obr. 12: 18)
322 - surovina s odbitiami do tvaru jadra, farba bledohned, as kra, s: pazrik (16P), v: 33
x 28 x 26 mm
325 - surovina s odbitiami, poiatky tvarovania jadra, farba siv tmav, s: pazrik (11P), v:
40 x 32 x 22 mm
326 - surovina s odbitiami, sekundrne stopy otlkania, farba siv bled, s: pazrik (15P), v:
50 x 36 x 36 mm
328 - surovina, rohovec (8R), hned Skvmy, v: 50 x 50 x 30 mm
330 - surovina s odbitiami, silicit (I9S) sivej farby, v: 45 x 38 x 24 mm
331 - jadro, s: rdiolarit sivej, hnedej a zelenej farby, fakat (6Ra), v: 43 x 38 x 28 mm (obr.
9: 8)
332 - surovina s odbitiami, tvarovanie jadra, s: rohovec sivej farby (9R), hned kvrny -
oxidy eleza, as kra, v: 60 x 50 x 35 mm
333 - surovina, rdiolarit hnedej sivej a zelenej farby (4Ra), v: 54 x 28 x 28 mm
334 - surovina s odbitiami, as kra.pazrik hnedej farby (18P), v: 45 x 33 x 19 mm
335 - surovina, farba hnedoruov, s: rdiolarit (4Ra), v: 41 x 33 x 22 mm
336 - surovina s odbitiami, farba hned a zelen (6Ra), v: 41 x 30 x 16 mm
R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C I A C H 151

337 - ulomen irok epe s retuSou krabadla na hrane, s: silicit sivohnedej farby (19Si),
v: 32 x 30 x 9 mm
338 - krabadlo, s: silicit ? (I9S), matn lesk, zrnit, polmesiacovit tvar, v: 43 x 20 x 7
mm (obr. 9: 11)
339 - irok epe, s: pazrik hnedej farby, zrnit (12P), v: 42 x 24 x 4 mm
340 - tp, s: rohovec sivej farby (9R), v: 33 x 21 x 8 mm
341 - tep, s: rdiolarit okoldovohnedej farby (4Ra), v: 32 x 22 x 6 mm
342 - epe s bulbusom, farba siv, zrnit stavba, matn lesk, s: silicit (19Si), v: 42 x 20 x S
mm
343 - tep, s: silicifikovan hornina (1S), via as kriedov kra bielej farby, v: 40 x 28
x 4 mm
344 - tep, s: pazrik tmavosivej farby (11 P), v: 34 x 29 x 12 mm
345 - tep, s: rohovec svetlosivomodrastej farby (9R), v: 38 x 23 x 13 mm
346 - surovina, rdiolarit hnedoruovej farby (4Ra), v: 26 x 16 x 13 mm
347 - as krabadla na epeli, s: pazrik hnedej farby (17P), v: 19 x 19 x 7 mm
348 - tep, s: rohovec sivomodrastej farby (8R), v: 26 x 27 x 11 mm
349 - tep, s: patinovan pazrik (15P), v: 30 x 38 x 8 mm
350 - tep: rohovec sivohnedej farby (9R), v: 25 x 1 5 x 9 mm
351 - tep, farba sivohnedast, s: pazrik (14P), v: 22 x 22 x 8 mm
352 - tep, farba si vohnedast, s: pazrik zrnit (14P), v: 30 x 11 x 7 mm
353 - tep, s: rdiolarit hned, zelen a siv (6Ra), v: 24 x 1 6 x 9 mm
354 - epe - s: rohovec sivomodrastej farby (8R), v: 1 6 x 7 x 3 mm
355 - tep, s: pazrik (IIP) sivohnedej farby, matn lesk, zrnit stavba, v: 26 x 1 5 x 4 mm
356 - tep, s: obsidin (70), v: 20 x 11 x 5 mm
357 - tep, s: rdiolarit hnedej a sivozelenej farby (6Ra), v: 25 x 13 x 7 mm
358 - tep, s: pazrik hnedosivej bledej farby (11P), zrnit typ, matn lesk, v: 20 x 20 x 6 mm
359 - as epele, bulbus, s: pazrik sivej farby (12P), zrnit typ, matn lesk, v: 19 x 1 5 x 5
mm
360 - tep, s: silicifikovan hornina bledohnedej farby (1 S), v: 27 x 17 x 7 mm
361 - tep, s: pazrik sivej farby, zmit typ (11 P), v: 24 x 1 8 x 4 mm
362 - tep, s: rdiolarit tmavohnedej farby (4Ra), v: 18 x 1 4 x 2 mm
363 - tep, s: pazrik sivej farby (11P), v: 20 x 1 5 x 4 mm
364 - tep, s: pazrik zrnit typ, farba siv (11P), v: 22 x 15 x 3 mm
364 - epe, s: pazrik hnedej farby (17P), zmit typ, matn lesk, vrazn retu, bulbus, v:
23 x 10 x 2 mm
365 - tep, s: obsidin (70), as kra, v. 22 x 15 x 2 mm
366 - tep epeovitho tvaru, s: pazrik sivohnedastej farby (I4P), v: 17 x 20 x 4 mm
367 - tep, s: obsidin (70), as kra, v: 1 6 x 7 x 3 mm
368 - tep, s: obsidin (70), v: 10 x 9 x 1 mm
369 - epe, s: obsidin (70), v: 16 x 6 x 3 mm
370 - tep, s: pazrik bledej hnedej farby (16P), v: 13 x 17 x 3 mm
371 - tep epeovitho tvaru, s: pazrik hnedosivej farby (11P), zmit typ, matn lesk, v:
22 x 12 x 5 mm
372 - epe, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 22 x 13 x 4 mm
373 - tep, s: rdiolarit hnedej farby (4Ra), v: 20 x 1 2 x 2 mm
374 - tep, s: pazrik sivej farby, zmit typ (11 P), v: 22 x 10 x 5 mm
375 - tep, s: pazrik hnedej farby, as kra, zmit typ (11 P), v: 18 x 1 0 x 5 mm
376 - tep, s: pazrik hnedej a sivej farby (14P), v: 18 x 13 x 2 mm
377 - tep, s: obsidin, as kra (70), v: 22 x 10 x 3 mm
378 - epe, s: obsidin (70), v: 18 x 8 x 2 mm
152 I V A N K U Z M A - UDMILA ILLSOV - JN TIRPK

379-382 - tpy, s: pazrik sivej farby (12P), v: 13 x 13 x 3 mm, 1 8 x 7 x 2 mm, 13 x 1 0 x 2


mm, 14 x 6 x 3 mm
383-384 - Stepy, farba siv, s: pazrik (11 P), zrnit typ, v. 15 x 9 x 3 mm, 1 2 x 9 x 4 mm
385 - tep, farba siv a hned, s: rdiolarit (4Ra), v: 15 x 10 x 4 mm
386-388 - tpy, s: rohovec, ilkov hnedosiv (10R), bledch farieb, v: 16 x 1 4 x 3 mm,
1 3 x 1 2 x 2 mm, 9 x 1 2 x 3 mm

Prca reprezentuje as vstupu IGCP/UNESCO project No. 442.

LITERATURA

Bezinov, G . - Cheben, I. - Hlasov, L . 1994: Sdliskov nlezy lengyelskej kultry z Bnoviec


nad Bebravou. In: S Z 30. Nitra, 11-48.
Bujn, J. - Romsauer, P. 1986: Siedlung und Kreisanlage der Lengyel-Kultur in Buany. Int.
Symp. Lengyel, Nitra, 27-35.
Farka, Z . 1986: Zchrann vskum v Bratislave-Mlynskej doline. In: Zbornk Slov. nr. Mz.
80. Hist. 26, Bratislava, 12-52.
Cheben, I. - Hlasov, . 1997: Rdiolarite mining pits in Boleov, Vlra pass. Man and flint.
Proceedings of the Vllth International Flint Symposium. Warszawa - Ostrowiec Swietokrzyski.
Warszawa, 57 - 62.
Cheben, I. - Illov, . - Hromada, J. - Ovoldov, L . - Pavelk, J., 1995: Eine oberfichen-
grube zur frderung von Rdiolarit in Boleov. S L A XVIII-2, Bratislava, 185 - 204.
Kolektv 1972: Slovensko. Prroda. Bratislava, 370-385.
Kuzma, I. 1997: Die grossen Kreise der ersten Bauern. Bilder der Jungsteinzeit in Zentraleuropa.
In: Gojda, M . - Bewley, R. H . - Visy, Z . - Braasch, O. - Doneus, M . - Kuzma, I. - Rajtr, J. -
Oexle, J. - Goguey, R. 1997: Aus der Luft - Bilder unserer Geschichte. Luftbildarchaologie in
Zentraleuropa, Dresden, 47-58.
Kuzma, I. 1998: Kruhov priekopov tvary na Slovensku (sasn stav). In.: Otzky neolitu
a eneolitu naich zem. Tumov-Hradec Krlov, 94-102.
Kuzma, 1. - Kopeck, M . - Rajtr, J. 1990: Vsledky leteckej prospekcie. A V A N S v r. 1988,
100-102.
Kuzma, 1. - Hanzelyov, E. - Rajtr, J. - Tirpk, J. 1996: New Results in Aerial Archaeology in
Slovakia: Experience with Reconnaisance, Geophysical Measurement and Follow-up Excava
tions. Archaeological Prospection, V o l . 3,71-79.
Nmejcov-Pavkov, V . 1977: Vskum vo Svodne v roku 1976. In: A V A N S v r. 1976. Nitra,
190-193.
Petrnek, J., 1963: Usazen horniny. Jejich sloen, vznik a loiska. C A V , Praha, 445-449.
Petrovi, . (ed.) 1968: Klimatick a fenologick pomery zpadoslovenskho kraja. Praha.
Podhorsk, V . 1983: K metodice a monostem studia plastiky lidu s moravskou malovanou kera
mikou. S P F F B U E 28,7-93.
Podhorsk, V . 1985: Tetice-Kyjovice 21. Figurln plastika lidu s moravskou malovanou kera
mikou. Bmo.
Podhorsk, V . 1988: Tetice-Kyjovice 4/. Rondel osady lidu s moravskou malovanou kerami
kou. Brno.
Tmka, G . 1991: Studien zu mittelneolithischen Kreisgrabenanlagen. Wien.
R O N D E L V HORNCH O T R O K O V C I A C H 153

DIE KREISGRABENANLAGE IN HORN OTROKOVCE

Vor der Einfhrung der Luftbildprospektion waren aus der Slowakei Kreisgrabenanlagen nur
aus Buany zwei aus Svodin bekannt, die durch grlchige Grabungen festgestellt wurden. He
ute evidiert man insgesamt bereits 24 kreisfrmige, bzw. einem Kreis nahe Gebilde, und ihre Zahl
nimmt stets zu (Kuzma 1997, 47-58; 1998, 94-102 - kurze bersicht mit grundlegender Litera
tur). Nicht alle knnen jedoch in den Zeitabschnit des Jungneolithikums gereiht und mit dem
Terminus Rondell bezeichnet werden. Mehrere knnen in die Bronzezeit angesetzt werden, bei
weiteren stammt von der Lokalitt auch eine kleine Menge von in die Lengyel-Kultur datierbarem
Scherbenmaterial, das allerdings vorderhand nicht zu ihrer eindeutigen Einstufung gengt.
A m verllichsten kann vorlufig das Rondell in Horn Otrokovce, Bez. Hlohovec, eingestuft
werden (Abb. 1). Horn Otrokovce befindet! sich am Ostrand des Povask Inovec, 6 km nordstlich
von Hlohovec. Die Lokalitt selbst liegt im SO-Teil des Katasters, auf einem gestreckten, sich sen
kenden Rcken (250-200 m U. d. M.) mit der Exposirion nach SO, in 223-215 m berseehhe (Abb. 2).
An der NO-Seite senkt sich der Rcken zu dem entfernten Bach Stolin potok. Das Objekt ist so
situiert, da aus seinem Areal eine gute Sicht in S O - bis NO-Richtung mglich ist.
Vom pedologischen Gesichtspunkt liegt die Lokalitt im Gebiet, das im breiteren Raum von
Hlohovec, Leopoldov in Richtung nach Topoany und Partiznske vorwiegend von Braunerde
und ilimerisierten Baunerdebden bedeckt ist. Sie sind auf Lsen entwickelt, weniger auf verwit
terten neogenen Gesteinen. Im Raum nher zum Gebirge entwickelten sich auch Gley-Horizonte
(Kollektiv 1972). Hydrologisch gehrt das Gebiet mit der Lokalitt in das Nitra-Flugebiet.
Klimatisch handelt es sich um eine mig warme Region mit durchschnittlicher Temperatur im
Jnner - 2 , 6 C , im Juli 19,2 C . Die durchschnittliche jhrliche Niederschlagsmenge betrgt 585
mm, die durchschnittliche Zahl von Tagen mit Niederschlgen von 10 mm und mehr betrgt 18,7,
die durchschnittliche Zahl von Tagen mit Schneebedeckung beluft sich auf 36,7.
Entdeckt wurde das Doppelrondell im J. 1988 (Kuzma - Kopeck - Rajtr 1990) als Boden
merkmal (Abb. 3). Es skizzierte sich als ovaler doppelter Kreisgraben, ohne sichtbare Unterbre
chungen. In den nachfolgenden Jahren konnte es in seinem Westviertel teilweise auch als Be
wuchsmerkmal beglaubigt werden, in welchem sich beide Gben scharf skizzierten.. Erst im J.
1999 konnte zum estenmal der ganze Verlauf der Grben im SW-Drittel eines Gerstenfeldes ver
folgt werden, und es konnte auch der SW-Eingang festgestellt werden (Abb. 4). In der NO-Hlfte
mit Weizenbewuchs skizzierten sich die Grben nicht, es tauchte hiert jedoch, zwar sehr unkler
sich skizzierend, eine dunklere bogenfrmige Linie von etwa 200 m Lnde auf, die auerhalb des
Rondells in ca. 150-200 m Entfernung verlief. Es kannn aber nicht ausgeschlossen werden (falls
die Beobachtungg in Zukunft besttigt wird), da es sich um einen graben handelt, der das breitere
Areal des Rondells umgrenzte. Ebenfalls kann nicht ausgeschlossen werden, da es sich um einen
lteren Graben handelt, da sich im Lesefundmaterial auch Scherben der Kultur mit jngerer Line
arkeramik mit Notenkopfverzierung befinden (Abb. 6: 1).
Die Ergebnisse der Luftbildprospektion wurden im J. 1995 durch eine geophysikalische Erkun
dung besttigt. Eine magnetometrische Messsung realisierte man mit Hilfe des Protonmagnetometers
P M - 2 auf der Flche von 180x150 m mit 2x2 m Punktdichte. Aus den Ergebnissen der Aufarbeitung
der gewonnen Werte ging hervor (Abb. 5), da hier zwei Ovalgrben vorliegen, und zwar ein innerer
mit der Hauptachse von 125 m und der daneben von 95 m, und ein uerer Graben mit der Hauptach
se von 160 m und der Nebenachse von 130 m. Wie zu sehen ist, wies das Rondell vier Eingnge auf,
wobei die ueren eine vorgeschobene Flgelform hatten. Auer dem deutlich profilierten Fortifika-
tionssystems befinden sich hier auch weitere lokale magnetische Anomalien, die auf Siedlungsob
jekte hinweisen (Kuzma - Hanzelyov - Rajtr - Tirpk 1996).
154 I V A N K U Z M A - L U D M I L A ILLSOV - JN TIRPK

Das Rondell kann auf Grundlage des Vorkommens der flgeifrmigen Eingnge zu Typ Bufa
n - Svodn gereiht werden (Podhorsk 1988, 244). Die Konstruktion der Eingnge ist, nach den
bisherigen Erkenntnissen, mit BuCany identisch, da der Innengaben einfach ist und nur der uere
mit flugelfrrmigen Korridoren versehen ist (Bujna - Romsauer 1986). ihre Lnge erlangt vom
Grabeninnenrand 10-15 m, die Breite zwischen ihnen betrgt ca. 5 m. Die Breite des Innen- wie
auch Auengrabens mit 5-7 mm und die Entfernung zwischen ihnen ca. 10 m. Was jedoch die
Ausmae anbelangt, entspricht das Rondell in Horn Otrokovice, da sein grter Durchmesser
160 m betrgt, dem Svodiner (160 m). Man kann es somit zwischen die grroen Rondelle mit
einem Durchmesser von 140-300 m reihen (Podhorsk 1988,246).
Seit dem J. 1989 wurden auf der Hache der Befestigung und in ihrem Umkreis wiederholte O-
berflchenbegehungen durchgefhrt. Es kann konstatiert werden, da in Anbetracht der langen
Zeit hindurch erfolgten Aufsammlung von Lesefunden das Scherbenmaterial verhltnismig
bescheiden ist, da in den ersten vier Jahren lediglich einige atypische Scherben gefunden wurden.
In den Funden dominiert eindeutig Grobkeramik, die feine und verzierte ist deutlich in der M i n
derheit. In den Keramikformen sind weitmundige Schsseln, konische Schsseln, dnnwandige
Becher und weitere Formen vertreten (Abb. 6). Die Verzierung bildet teils ein eingeritztes, teils
ein mit Farbe gemaltes Ornament. Sie kommt sowohl selbstndig als auch in gegenseitiger Kom
bination vor. Bemalt ist auch die Gefinnenseite (Abb. 6 : 2 , 4 , 6 , 1 3 ) .
Der wichtige Fund ist jedoch eine Plastik des Stfelicer Typs (Abb. 7). Obzwar aus dem Gebiet
der Slowakei mehrere Plastiken des Stelicer Typs bekannt sind (Nmejcova-Pavkov 1977,
Abb. 127; Bezinov - Cheben - Hlasov 1994, Abb. 3-5; FarkaS 1986), handelt es sich in diesem
Falle um das ausgeprgteste Exemplar dieser Art. Es kann gesagt werden, da es im allgemeinen
am meisten der Plastik aus Stelce entspricht (Podhorsk 1985, Abb. 22, Abb. 44: 2).
Die erhaltenen mebaren Ausmae (nach Podhorsk 1983, Abb. 5) betragen: V 4 - 84 mm, S3
- 40 mm, S5 - 33 mm, T14 - 26 mm. Die Gesamthne der Plastik wrde somit auf Grundlage der
Indexe der Teilausmae 289 mm erlangen. Danach kann das fragment in die Gruppe grerer
Figuren von 251-350 mm Hhe gereiht werden (Podhorsk 1985, 103).
Das erhaltene Fagment gehrt zum Typ mit horizontal geformten Armstmpfen, von denen sich
nur der rechte erhielt. Er geht eher aus der oberen Rumpfhlfte aus und fhrt nur mig gebogen nach
unten und endet mit einer verhltnismig scharfen Spitze. Der Brustkorb ist flach, mit dargestellten
Brsten, einer der Buckel fehlt. Erhalten blieb nicht einmal der Kopf mit dem Hals, die mit der Dar
stellung der Frisur versehen waren. Es zeugt davon die mit kurzen Rillen ausgefhrte Verzierung, die
auf die Schulter und den Rcken herabreichte. Es handelte sich also um eine volle" Frisur, die um
gesamten Lengyel-Bereich verhltnismig verbreitet war. Da sie die Siedlungsverbnde der ltesten
Stufe der Lengyel-Kultur begleitet, kann sie als chronologische uerung betrachtet werden
(Podhorsk 1985,67). Durch Ritzverzierung ist auch der Grtel angedeutet.
Die Oberflche der Figur ist natrlich, gut geglttet, ohne erhaltene Bemalungsspuren. Die
Farbe der Oberflche ndert sich gem der Brennung von hellbraun Uber grau bis schwarz. Das
Material der Plastik ist fein geschlmmt, eher hart. Der Innenteil ist voll, auf dem Bruch ist zu
beobachten, da die Figur durch Zusammenrollen der Keramikmasse geschaffen wurde. Techno
logische Lcher fr Anschlu der Schenkel wurden nicht festgestellt. Die einzige technologische
Verbindung stellt ein vertikales, 7 mm tiefes Loch im Hals dar, das zur Aufsetzung des Kopfes
diente. Manipulationsspuren mit der Plastik wurden ebenfalls nicht festgestellt.
Auf Grundlage des Scherbenmaterials wie auch der Plastik kann das Rondell von Otrokovce
eindeutig in die Stufe Lengyel 1 datiert werden. Zum Unterschied von der relativ bescheidenen
Menge des Scherbenmaterials ergaben oberflchenbegehungen der Rondellflche eine reiche
Kollektion von Spaltindustrie wie auch mehrere Exemplare von geschliffener Industie.

You might also like