Gymnázium Golianova 68

Česká republika

Oliver Olvecký
Česká republika Oliver Olvecký

Obsah
1. Geografia........................................................................................................................................1
1.1. Geológia..................................................................................................................................1
2. Vodstvo..........................................................................................................................................2
2.1. Klíma.......................................................................................................................................3
3. Živá príroda....................................................................................................................................3
4. Politický systém..............................................................................................................................3
4.1. Zahraničné vzťahy...................................................................................................................3
5. Ekonomika......................................................................................................................................4
5.1 Doprava..................................................................................................................................5
6. Obyvateľstvo..................................................................................................................................5
6.1 Sídla........................................................................................................................................5

1
Česká republika Oliver Olvecký

Č eská republika

1. Geografia

Česko má rozlohu 78 866 km². Z celkovej plochy leží 52 817 km² (67 %) v nadmorskej výške
do 500 m, 25 222 km² (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827 km² (1,05 %) vo výške nad
1 000 m. Priemerná nadmorská výška je 430 m. Najnižšie položeným miestom je
bod odtoku Labe z krajiny pri Hřensku, s výškou 115 m n. m. Najvyšším miestom je
vrchol Sněžky, 1 602 m n. m. Najvyšším umelým bodom je vrchol
televízneho vysielača na vrchu Praděd, 1 654 m n. m.
Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Povrch
Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa Česká vysočina, majúca prevažne
ráz pahorkatín a stredohorí (Šumava, Český les, Krušné hory a Sudety – Jizerské
hory, Krkonoše, Orlické hory, Králický Sněžník, na Morave Jeseníky). Pásmo zníženín v
smere Dyjsko-svratecký úval – Moravská brána oddeľuje Českú vysočinu od
pohorí Západných Karpát (napr. Moravskosliezske Beskydy), ktoré zasahujú na východnú
časť územia. Rieka Morava preteká cez široké zníženiny: Hornomoravský a Dolnomoravský
úval. V povodí riek Labe je rozsiahlejšia rovinatá a nížinná oblasť Polabská nížina. Vnútri
územia prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Z nich najrozsiahlejšia je Českomoravská
vrchovina.
Výbežky Česka
sú: ašský výbežok, šluknovský výbežok, frýdlantský výbežok, broumovský výbežok, javornick
ý výbežok (tiež vidnavský výbežok), osoblažský výbežok a břeclavský výbežok (tiež Dyjský
trojuholník, Podyjský roh).

1.1. Geológia
Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky Český masív a Západné Karpaty.
Český masív je elevačná štruktúra tvorená
predmezozoickým kryštalinikom s premenenými a vyvretými horninami a
jeho sedimentárnym obalom. Je súčasťou hercýnskeho orogénu, no bol postihnutý aj
mladšou zlomovou tektonikou. Člení sa na niekoľko oblastí: Moldanubickú, Kutnohorsko-
svrateckú, Stredočeskú, Krušnohorskú, Lužickú a Moravsko-sliezsku oblasť[5]. Tieto
bloky prekambrického až paleozoického veku, boli spojené v priebehu hercýnskeho
vrásnenia, pričom sa nasunuli smerom na
sever na Východoeurópsku platformu.
V priebehu triasu bola oblasť
prevažne vynorenou časťou Pangey a tvorila
tzv. Vindeli cký val, ktorý oddeľoval
alpídnu Tet hýdu od platformného
germánskeho vývoja na severe.
Oblasť bola po zvyšok mezozoika striedavo
zaplavovaná epikontinentálnym
morom. Neskôr v priebehu terciéru sa na
túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná
časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi flyšového pásma postupne ohýbala a
spôsobila vznik karpatskej predhlbne. V kvartéri do oblasti zasahoval v priebehu
ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti Škandinávie priniesol početné bludné

2
Česká republika Oliver Olvecký

balvany a ďalší exotický materiál. Kvartérna pôdna pokrývka sa vyznačuje značnou

variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú hnedé pôdy.

3
Česká republika Oliver Olvecký

2. Vodstvo
Územie krajiny tvorí rozvodie oddeľujúce povodie Severného, Baltského a Čierneho
mora. Hlavný rozvodný uzol je masív Králického Snežníka (1 423 m n. m.).
Najvýznamnejšie rieky sú Labe (370 km) s Vltavou (433 km), v oblasti Moravy
rieka Morava (246 km) s Dyjou (306 km) a v Sliezsku Odra (135 km) s Opavou (131 km).
Splavné sú len Labe (od Chvaletíc) a Vltava od Prahy. Celková dĺžka splavných tokov je
303 km. Podzemné vody majú najväčšie zásoby v riečnych uloženinách Polabskej nížiny
a moravských úvalov. Veľké bohatstvo minerálnych prameňov sa využíva v kúpeľoch na
liečebné účely. Najviac kúpeľných miest je v západných Čechách. Jazerá ľadovcového
pôvodu sú na Šumave (Čierne, Čertovo). Hospodársky význam majú rybníky založené
väčšinou v 14. – 16. storočí (južné Čechy, Polabie, južná Morava, Ostravsko).[6]

2.1. Klíma
Podnebie sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a
kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou
západných vetrov, intenzívnou cyklonálnou činnosťou a pomerne hojnými zrážkami.
Najviac zrážok spadne vo vyšších pohoriach, najmä na ich náveternej strane. Prímorský
vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov
kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i nadmorská výška a reliéf.

4
Česká republika Oliver Olvecký

3. Živá príroda
Flóra a fauna svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo
rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy sú prevažne ihličnaté a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy
krajiny. Druhové zloženie lesov sa menilo vplyvom hospodárskej činnosti, ktorej
výsledkom sú prevládajúce smrekové monokultúry. Výšková stupňovitosť rastlinstva je
preto nezreteľná. Pôvodné bukovo-jedľové lesy sa zachovali len na malých plochách

na Šumave. Z pôvodných živočíšnych druhov sa zachovala najmä jelenia a srnčia zver.

5
Česká republika Oliver Olvecký

4. Politický systém
Budova Strakovej akadémie na Malej Strane v Prahe je sídlom vlády Českej republiky

Česko je demokratická parlamentná republika. Výkonnú moc má prezident a vláda, ktorá

vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou
štátu je prezident, volený každých päť rokov v prezidentských voľbách. Prezident
navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže
rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto
vymenúva predsedu vlády a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu
predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády.
Český parlament je dvojkomorový, s Poslaneckou snemovňou a Senátom. Do
Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného
zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových
väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát.

4.1. Zahraničné vzťahy

Česko má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom OSN, Európskej
únie (EÚ), NATO, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Rady
Európy. Je pozorovateľom Organizácie amerických štátov.[7] Všetky štáty (138 štátov k
3. máji 2016, z toho je deväť štátov zastúpených diplomatmi v hodnosti chargé
d’affaires[8]) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky
s Českou republikou, majú veľvyslanectvo v Prahe, a niektoré z nich majú generálne
konzuláty alebo konzuláty v určitých mestách, najmä v Brne. Česko má v štátoch a u
medzinárodných resp. nadnárodných organizácií, s ktorými má diplomatické
styky, recipročne svoje veľvyslanectvá (ambasády) a konzuláty.
Na prvý polrok 2009 prebralo Česko od Francúzska predsedníctvo Rade EÚ.

6
Česká republika Oliver Olvecký

5. Ekonomika
Česko je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát. Známe je starou tradíciou
priemyselnej výroby a rozvinutým poľnohospodárstvom. Hrubý domáci produkt na hlavu
v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru EÚ (EÚ 27). Zahraničný obchod
Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Najväčšími
obchodnými partnermi Česka sú susedné štáty Nemecko, Slovensko a Rakúsko.
Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Viac ako dve pätiny rozlohy
štátu tvorí orná pôda. Úrodné černozeme a hnedozeme sú rozšírené na Polabí a v
moravských úvaloch. Pestujú sa na nich obilniny
(pšenica, jačmeň, kukurica), zemiaky, cukrová repa, zelenina, ľan a repka. Svetovú
povesť má pestovanie chmeľu a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným
tovarom je pivo. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej
včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov) v miestnych rybníkoch.
Ťažobný priemysel má v štruktúre ekonomiky klesajúci význam. K hlavným nerastným
surovinám ťažených v Česku patrí čierne a hnedé uhlie (produkcia koksu), ďalej
stavebné hmoty a urán. Výroba porcelánu je založená na ťažbe kvalitného kaolínu v
okolí. V malom rozsahu sa tiež ťaží ropa a zemný plyn a ďalšie suroviny. Rozhodujúci
objem ropy a zemného plynu sa však dováža z Ruska, ropa aj z bavorského Ingolstadtu.
Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Významnými
priemyselnými centrami sú Praha, oblasť Brna, oblasť Ostravy a Plzne. Medzi dôležité
odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky
priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa
rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo, ťahačom vývozu je automobilový priemysel
(značka Škoda).
Dôležitým sektorom sa stávajú služby. Najmä Praha priťahuje aj nadnárodné spoločnosti,
ktoré tu zakladajú svoje stredoeurópske pobočky.[9] Cestovný ruch je výrazným zdrojom
príjmov Česka. Okrem Prahy a kúpeľných miest láka návštevníkov mnoho hradov,
zámkov, stredovekých miest, chránených národných parkov a prírodných zvláštností. K
nim patrí napríklad Moravský kras s priepasťou Macocha a jaskyňami, Český ráj s
pieskovcovými skalnými útvarmi, zámok Hluboká nad Vltavou, krásne historické
mesto Český Krumlov, kúpeľné mesto Karlove Vary, Boubínsky prales na Šumave a
mnoho ďalších. Krajinu každoročne navštívi necelých 7 miliónov turistov. Tomu
zodpovedá aj snaha o zlepšenie dopravnej infraštruktúry.[10]

5.1 Doprava
Česká doprava je svojim výkonom rozvinutá. Železničná doprava má najvýznamnejšie
postavenie v preprave nákladov. Železničná sieť sa radiálne zbieha do Prahy, kde je
najväčší železničný uzol v štáte. Rozvoj automobilovej dopravy determinuje diaľničná
sieť. Česko má približne 1 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Letecká doprava
sa v súčasnosti uplatňuje najmä v medzinárodnom styku. Riečna doprava je na
riekach Labe a Vltava. Labe plní funkciu riečnej cesty, ktorá slúži najmä vnútrozemskej
doprave. Dĺžka vodných ciest je 677 km.[6]

7
Česká republika Oliver Olvecký

6. Obyvateľstvo

Folklórny súbor z južnej Moravy, nosiaci

miestne kroje

V Česku žije 10,71 mil. obyvateľov. V

porovnaní s európskymi krajinami patrí medzi
stredne zaľudnené štáty. Priemerná hustota
zaľudnenia je 134 obyv./km2. Osídlenie
je však nerovnomerné. Medzi oblasti s
najnižšou koncentráciou obyvateľstva patria
pohraničné oblasti južných a západných Čiech, na severnej Morave a
v Sliezsku Jesenicko a Osoblažsko. K hustot zaľudneným oblastiam patrí Praha so
svojím zázemím, Polabie, Severočeská panva, Liberecko a východné Čechy, na Morave
zasa priemyselná oblasť Ostravy a Brno so svojím okolím.[6]
Počet obyvateľov Česka klesá. V poslednom období krajina vykazuje prirodzený úbytok.
Veková štruktúra sa mení v prospech starších vekových kategórií. Vekové zloženie
obyvateľstva je nasledujúce: vek do 14 rokov má 16%, vek 15-59 rokov 65%, 60 rokov a
viac má 19% obyvateľstva. Stredná dĺžka života žien je 79 rokov, mužov 72 rokov. [6]
Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku 2001 je: národnosť česká –
90,4 %, moravská – 4,9 %, sliezska – 0,1 %, slovenská – 1,4 %, poľská –
0,4 % nemecká – 0,2 %, ukrajinská – 0,5 %, vietnamská – 0,3 %, rómska – 0,1 %.
Podľa vierovyznania tvoria: ateisti – 59 %, rímskokatolíci – 26,8 %, evanjelici – 1,2 %,
cirkev československá husitská – 1 %, nezistená – 8,8 %. Česko je vplyvom dlhého
spoločensko-historického vývoja krajina s najnižším podielom veriacich na svete.

6.1 Sídla
Česko má pomerne hustú sídelnú sieť. Rozhodujúci podiel na počte obcí majú mestá
nad 5 000

obyvateľov, v ktorých žije 71% obyvateľstva krajiny. Z hľadiska sídelnej štruktúry má

Česko 6 veľkomiest nad 100 000. Okrem hlavného mesta Prahy k nim

8
Česká republika Oliver Olvecký

patrí Brno, Ostrava, Plzeň, Liberec a Olomouc. Dlhšie trvajúcim trendom je vyľudňovanie
vidieka.